Minulosť nám nikto nemôže vziať ● Chránime si ju, lebo nás oživuje
Dolnozemská osada Pitvaroš je z viacerých dôvodov dobre známa nielen v kruhu Slovákov žijúcich v Maďarsku, ale aj na Slovensku a v okolitých krajinách, kde žijú Slováci. Čo sa týka nedávnej minulosti, na základe dohody o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom sa z tejto obce presídlilo najviac Slovákov.
Po druhej svetovej vojne mala okolo 3 tisíc obyvateľov, 80 % sa presťahovalo na Slovensko, konkrétne do Senca, Sládkovičova, Malej a Veľkej Mače a do Veľkých Úľanov. Bola to bolestná udalosť nielen pre tu žijúcu slovenskú komunitu, ale aj pre Slovákov žijúcich v Maďarsku vôbec.
Táto obec sa hrdí slávnou rodáčkou, bývalou sólistkou Opery Slovenského národného divadla Alžbetou Ondrušovou-Svobodovou, ktorá vo februári t. r. vo veku 75 rokov navždy opustila divadelný svet. Nie v poslednom rade Pitvaroš preslávila aj unikátna súkromná národopisná zbierka významnej slovenskej aktivistky, vedúcej Slovenského klubu v Pitvaroši Alžbety Tószegiovej. Bohatý materiál dokumentujúci život pitvarošských Slovákov zhromaždila pre svoje potešenie a zároveň v záujme tunajších Slovákov.
Nedávno sme sa stretli s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Pitvaroši Annou Lehoczkou, s ktorou sme sa zhovárali o minulosti a súčasnosti obce, ako aj o činnosti poslaneckého zboru. Anna Lehoczká je od roku 1998 členkou Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a členkou Finančno-kontrolného výboru CSS.
- Pitvarošania majú bohatú a významnú minulosť, ktorú im nikto nemôže vziať a na ktorú môžu budovať. Súhlasíte so mnou?
- Samozrejme. Som toho názoru, že dejiny si treba vážiť. Minulosť je to, čo nám nikto nemôže vziať, z čoho môžeme čerpať, preto si ju máme chrániť, zachovávať a udržiavať svoje slovenské tradície. I keď naša obec presídľovaním značne oslabla, predsa sa dodnes nájdu zanietení rodáci, pre ktorých je srdcovou záležitosťou ochrana slovenskosti. My, ktorí sme tu zostali, sa snažíme prežiť a oživiť naše bohaté duchovné a kultúrne dedičstvo. To je v prvom rade jazyk, viera, kultúra a vecné pamiatky, čiže priority našej slovenskej samosprávy, ktorá vznikla až v druhom volebnom cykle, ale odvtedy sa snaží úspešne pracovať. Jej členmi sú Mária Ikladiová, Emília Székelyová, Zuzana Keményová Néveriová a Július Tószegi. Ja som už desať rokov predsedníčka zboru.
- Našťastie aj po presídľovaní tu prebiehala výučba slovenského jazyka a pôsobili tu občianske spolky. Úspešne pracovala pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku, slovenský klub dôchodcov a r. 1998 sa do tejto činnosti zapojila slovenská samospráva.
- Kontinuita bola vždy zabezpečená a aj spolupráca medzi organizáciami bola úspešná. V obci sa podarilo vytvoriť jadro oduševnených, za vec zapálených Slovákov, ktorí založili aj našu slovenskú samosprávu. V pracovnom pláne máme viac dôležitých bodov, o ktorých by som sa chcela zmieniť. Úspešne spolupracujeme s obecnou samosprávou, občianskymi organizáciami, materskou a základnou školou, knižnicou, slovenským klubom a pávím krúžkom. Sme totiž presvedčení, že iba zomknutím síl sa dá niečo dosiahnuť. Za dôležité pokladáme aj družobné styky s okolitými slovenskými osadami, ako aj s celým regiónom. Bezprostredné kontakty nám umožňujú navzájom si pomáhať. V záujme zachovávania a rozvíjania identity úzko spolupracujeme so Slovenským osvetovým centrom CSS, ako aj s regionálnym strediskom SOC v Slovenskom Komlóši. Už tri roky udržiavame tesné priateľské styky so Slovenskou samosprávou I. obvodu Budapešti. Nie náhodou, veď predseda budapeštianskeho zboru František Zelman pochádza z Pitvarošu. Organizujeme autorské stretnutia so spisovateľmi, o ktoré prejavujú záujem nielen žiaci miestnej základnej školy, ale aj dospelí. Dodnes spomíname na stretnutie s významným maďarským spisovateľom slovenského pôvodu, laureátom Kossuthovej ceny Pavlom Závadom, po ktorom nasledovalo premietanie filmu Jadvigin vankúšik. Nezabudnuteľným zážitkom boli pre nás aj stretnutia so slovenskými básnikmi Gregorom Papučkom a Michalom Divičanom. Úspešná je naša spolupráca so slovenskými klubmi v osadách Ambróz, Čabačud, Čorváš, Gerendáš, Telekgerendáš, Slovenský Komlóš a Veľký Bánhedeš. Navzájom sa zúčastňujeme na rôznych kultúrnych podujatiach a výletoch. Tradičné sú naše každoročné stretnutia v rámci Slovenského dňa. Nezabúdame však ani na našu tradičnú dolnozemskú slovenskú kuchyňu. Obľúbené sú gastronomické večierky, na ktorých oživujeme kulinárne tradície dolnozemských Slovákov.
- V rámci Pitvarošského dňa si tradične pripomínate presídlenie tunajších Slovákov do materskej krajiny.
- Na sviatok sv. Štefana obecná samospráva, slovenský volený zbor, slovenský klub a slovenský oblastný dom organizujú Pitvarošský deň. Vlani sme si v tento deň pripomenuli 60. výročie presídlenia Pitvarošanov do materskej krajiny. Pri tejto príležitosti sa konala prezentácia zbierky pod názvom „Pitvaroš a Pitvarošania“, ktorú zostavili dvaja mladí autori Michal Kožuch a Juraj Maja. Ich záslužná práca trvala takmer tri roky. Slávnostné uvedenie knihy bolo najprv v Sládkovičove a potom u nás, v Kultúrnom dome a knižnici Ferenca Erkela. Viac ako 400- stranová publikácia je veľkolepá zbierka dokumentov o skutočných udalostiach, ktoré ešte žijú v pamäti mnohých súčasníkov. Myslím si, že táto kniha posilňuje priateľstvo, buduje most, po ktorom budú chodiť aj nasledujúce generácie... My aj naďalej budeme žiť v priateľstve s našimi rodákmi v Sládkovičove a oni s nami, veď nás spájajú spoločné slovenské korene a rodná zem.
- Slovenská samospráva sa od svojho založenia snaží napomáhať oživiť náboženský život v obci.
- V našej osade nevymrela viera, veď naši predkovia boli pobožní ľudia a hneď po svojom príchode si vybudovali veľký kostol a cirkevnú školu. Nedávno sa uskutočnila rekonštrukcia nášho evanjelického kostola, ktorú finančne podporili aj slovenskí evanjelici z našej materskej krajiny. Keďže zo strany našich evanjelikov sa prejavil záujem o obnovenie slovenských bohoslužieb, v posledných rokoch sa nám vďaka evanjelickému farárovi Atilovi Spišákovi podarilo oživiť ich. Každú prvú nedeľu v mesiaci máme slovenské služby Božie. Nezabúdame však ani na deti a mládež. Počas letných prázdnin organizuje miestny evanjelický cirkevný zbor vždy v inej osade biblický tábor. Zúčastňujú sa na ňom deti z Ambrózu, Čanádalberti a Pitvarošu. Vedúcou tábora je naša zborová farárka Zuzana Csonková. V rámci biblických hodín prebiehajú aj slovenské zamestnania, ktoré vedie slovenská učiteľka Mária Hodáková. Tridsať detí trávi spolu jeden týždeň a domov sa vracajú duchovne obohatené a obnovené.
- Vaša obec sa v posledných rokoch čoraz viac skrášľuje. Radosť je sa po nej poprechádzať.
- Snažíme sa venovať čoraz väčšiu pozornosť ochrane životného prostredia. Chvalabohu, v posledných rokoch naše ulice, domy a priedomia doslova „rozkvitajú“. Nečudo, veď obecná a slovenská samospráva v roku 2006 prvýkrát vyhlásili súťaž v skrášľovaní prostredia. Vychádzali sme zo známeho príslovia: „Kto má rád kvety, nemôže byť zlý človek.“
- Aké plány máte do budúcnosti?
- Chceli by sme pokračovať v tom, čo sa osvedčilo, čo prospelo Pitvarošanom. Naďalej chceme organizovať prezentáciu dolnozemských slovenských výtvarníkov, umelcov a našich slovenských spisovateľov. Plánujeme usporiadať výstavu gobelínov, ktoré zhotovujú zručné pitvarošské ženy. Zdôraznila by som, že národopisná výstava ľudových krojov, ktorú u nás inštalovalo Slovenské osvetové centrum, nás podnietila k tomu, aby sme urobili vlastnú národopisnú výstavu. Rozhodli sme sa pozbierať originálne fotografie pôvodných slovenských obydlí, z ktorých by sme časom usporiadali výstavu.