Materská škola v Alkári ● Malý kolektív s veľkým nadšením
V materských a základných školách prebieha práca v plnom prúde. Tak je to aj v alkárskej materskej škole. Budovou sa od rána do neskorého popoludnia rozlieha detský džavot, krik a smiech. Je tu síce malý, ale čulý kolektív.
Ľudia, ktorí majú radi pokoj a ticho, by zrejme ťažko zvládli povolanie učiteľa materskej školy. Nečudo, veď práca s deťmi je náročná, vyžaduje si neustálu pozornosť, a je aj mimoriadne zodpovedná. Každá chyba môže mať ďalekosiahle následky. Chvíľková indisponovanosť, malá nepozornosť alebo neadekvátny prístup k dieťaťu môžu viesť k tragédii.
Vedúca Materskej školy v Alkári Alžbeta Babályová je spokojná a šťastná. Teší sa, že si vybrala učiteľské povolanie, rada sa zaoberá s najmenšími deťmi, lebo sú veľmi vďačné. Ako sama tvrdí, oddávna vedela, že chce pracovať s deťmi predškolského veku, no nikdy netušila, že sa dostane až do Matry, do Alkáru.
Ako sa vlastne dostala na učiteľskú dráhu?
Pani Alžbeta pochádza z Níršégu a rada spomína na časy v školských laviciach, na svoje bývalé učiteľky. Zrejme mali rozhodujúcu úlohu pri výbere jej povolania. Stala sa učiteľkou. Pred pätnástimi rokmi však nastala veľká zmena v jej živote. Ťažko ochorela, trpela na vážnu alergiu, ktorú sa snažili liečiť popri liekoch aj zmenou prostredia. Lekár jej odporúčal horský vzduch, tak sa dostala do Matry. Zo začiatku sem cestovala iba cez prázdniny a na víkendy. Až keď začala pociťovať priaznivé účinky horského prostredia, rozhodla sa podniknúť životne dôležitý krok - zmeniť bydlisko. Stalo sa to v roku 1999. Neoľutovala. Priznáva sa, že prvé roky neboli pre ňu ľahké, veď zo začiatku jej veľmi chýbali známi a priatelia. Navyše, dostala sa do slovenskej osady a chcela sa čím skôr zoznámiť s jej históriou, kultúrou a tradíciami. Čoskoro si však na nové prostredie zvykla, našla si okruh dobrých kolegov a priateľov. S postupom času sa uspokojila, zlepšil sa jej zdravotný stav, ba mohla úplne vysadiť lieky, preto sa rozhodla natrvalo sa usadiť v tejto prekrásnej dedinke.
Cítila však potrebu ďalej študovať. Najprv sa trochu zdráhala, ale nakoniec sa predsa len podujala na štúdium slovenčiny na Vysokej škole pedagogickej v Ostrihome. Hoci študovala diaľkovo, na roky strávené na vysokej škole si uchováva veľa milých spomienok. Po úspešnom ukončení školy roku 2004 sa stala vedúcou učiteľkou materskej školy. Rada vyučuje slovenčinu, lebo deti si hravo osvojujú slovenské básne a piesne. Teší sa aj tomu, že deti môžu vystupovať na rôznych obecných podujatiach, kde môžu preukázať svoje znalosti slovenčiny.
Pani Alžbeta je presvedčená, že si vybrala najkrajšie povolanie na svete. S deťmi zaobchádza trpezlivo a jemne, pričom je dôsledná. Je deťom priateľkou a trochu aj druhou mamičkou.