Medzi najväčšie sviatky kerestúrskych Slovákov patria Turíce, ktoré teraz pripadnú na 1. júna. Na oslavy vždy pozvú tie slovenské obce, ktoré u nich ešte nevystupovali.
Slovenská samospráva XVII. obvodu Budapešti vznikla v roku 1995. Predsedníčkou sa stala Eva Gáčiová, od ktorej v roku 2002 prevzala štafetu Mária Eprešová, dovtedy zodpovedná za kultúru. Pani predsedníčka dobre pozná každodenný život Slovákov v niekdajšej obci, dnes mestskej časti, totiž aj jej predkovia boli Slováci. Vyhľadali sme ju, aby sme sa pozhovárali o slovenskej komunite v Kerestúri.
Na lepšie pochopenie dneška a reálne plánovanie budúcnosti je potrebné poznať históriu Kerestúru a jeho obyvateľov, ako aj Slovákov žijúcich v XVII. obvode. Rákoškerestúr leží pozdĺž potoka Rákoš, dostal pravdepodobne pomenovanie po križiackych bojovníkoch. Prvá písomná zmienka o lokalite pochádza z čias Arpádovcov, z roku 265. Pisár Lázár na najstaršej mape Uhorska z roku 1528 spomína názov Kerstur. Po vyhnaní Turkov cisárovná Mária Terézia sem pozývala Slovákov z okolia Trenčína. O niekoľko desaťročí sa tam usadili nemecké rodiny z Württembergu. Slováci bývali vo východnej a Nemci v západnej časti obce, dodnes nesú názov Slovenská a Nemecká dedina (Tótfalu, Németfalu). Slovákov katolíckej viery tu bolo viac ako Nemcov evanjelickej viery. Tieto dve národnosti tu po dlhé stáročia spolunažívali v pokoji, neraz v zmiešaných manželstvách. V krásnych veľkých záhradách, ktoré sa tiahli až po riečku Rákoš, pestovali šalát a inú zeleninu, ktorú vozili na vozoch či nosili v batohoch, každý podľa svojich možností. Ako nás pani predsedníčka informovala, ich predkovia nehovorili spisovnou slovenčinou, ale nárečím, ktoré dodnes počuť napr. na kerestúrskom trhu. Slovenská komunita si po stáročia zachovala svoj jazyk a identitu. Akonáhle sa na to naskytla možnosť, založili si svoju samosprávu. Odvtedy, teda 14 rokov, tu pôsobí slovenský ženský spevácky zbor, ktorý s veľkým úspechom prednáša piesne tohto kraja nielen na miestnych kultúrnych podujatiach, ale aj v okolitých osadách. Pani Eprešová nám prezradila, že do roku 1998, kým nemali vlastné priestory, sa stretávali buď pred evanjelickým kostolom, alebo u jednej členky, v rodinnom dome, kde mávali skúšky. Pred štyrmi rokmi založili tanečnú skupinu s ôsmimi pármi, ktorú viedla učiteľka hudby a spevu Eva Gáčiová. Členmi sú oduševnení príslušníci mladej generácie. S veľkou radosťou si osvojujú tance a piesne svojich predkov. Skúšky mávajú každý štvrtok, pokročilí dve a začiatočníci jednu hodinu. Ich repertoár pozostáva z piatich tancov, každý rok sa naučia jednu novú choreografiu. Členmi súboru sú aj menšie deti, ktoré na významných akciách vystupujú v ľudovom kroji so slovenskými riekankami a kratšími básničkami. Okrem pestovania slovenských tradícií vytvárajú podmienky na zachovanie slovenčiny, a to formou jazykového kurzu, ktorý už roky vedie učiteľka slovenčiny z Tatabáne Ružena Néveriová. Momentálne navštevujú kurz siedmi frekventanti, medzi nimi aj pani predsedníčka, ktorá nedávno úspešne absolvovala základný stupeň štátnej skúšky zo slovenského jazyka. Hodiny slovenčiny majú každý piatok. Medzi najväčšie sviatky miestnych Slovákov patria Turíce, ktoré teraz pripadnú na 1. júna. Na oslavy vždy pozvú tie slovenské obce, ktoré u nich ešte nevystupovali. Tohto roku pohostia Čemerčanov a Kerepešanov. Slávnosti sa začnú svätou omšou, ktorú bude slúžiť farár Atila Kónya. Po omši sa začne kultúrny program a pohostenie prítomných tradičnými jedlami. 13. júna usporiadajú v obvode už tradičný festival Rázene, ktorého súčasťou bude národnostný deň. V kultúrnom programe vystúpia súbory deviatich menšinových samospráv obvodu. Kerestúrski Slováci sa každý rok zúčastňujú na výletoch do slovenských miest a osád, cieľom ktorých sú udržiavanie priateľských stykov, výmena skúseností a upevňovanie identity. Navštívili už Slovákov v Sarvaši, Slovenskom Komlóši, Ečeri, Maglóde atď. Volený zbor má výborné styky nielen s Celoštátnou slovenskou samosprávou, slovenskými samosprávami hlavného mesta, regionálnym spolkom Slovákov z okolia Pešti Dolina, ale aj s obvodnou samosprávou. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že koncom roku 1998 odovzdali piatim národnostiam Dom menšín. Budova na Peštianskej ceste č. 80 je majetkom obvodnej samosprávy, ktorá hradí všetky prevádzkové náklady. V tomto dome sa stretávajú príslušníci slovenskej, nemeckej, rusínskej, arménskej a poľskej národnosti. Tu môžu usporadúvať akcie pre 60 účastníkov. Väčšie kultúrne podujatia uskutočňujú buď v kultúrnom dome, alebo v divadelnej sále hudobnej školy Bélu Bartóka. Ako pani Eprešová povedala, plán akcií zostavujú na celý rok a harmonizujú ho s ostatnými menšinovými samosprávami, s ktorými majú výborné styky. Na záver nášho rozhovoru nám prezradila, že jej srdcovou záležitosťou je, aby sa v obvode zachovali slovenská kultúra, tradície a jazyk. Na tom s veľkým elánom pracujú členovia samosprávy a kultúrnych telies. Ich snahy nie sú márne - v speváckom zbore a v tanečnom súbore sa už objavili príslušníci mladej generácie.