Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši v spolupráci s Čabianskou organizáciou Slovákov usporiadal v čabianskom DSK výstavu bánhedešských tkanín. Expozíciu tvoria starodávne textílie s typickými ľudovými motívmi a ručné práce šikovných žien z Veľkého Bánhedešu, zhotovené v súčasnosti.
Vernisáž výstavy, ktorá sa konala v druhý februárový štvrtok, poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo, podľa ktorého trpezlivosť a tvorivosť ľudí, ktorá sa odráža vo vystavených dielach je nasledovaniahodná aj pre dnešné generácie.
Výstavu slávnostne otvorila riaditeľka Domu slovenskej kultúry (DSK) Anna Ištvánová, ktorá prácu bánhedešského spolku v oblasti zachovávania a šírenia miestnych slovenských tradícií pod vedením vedúcej Jolany Pepovej vysoko ocenila hlavne preto, lebo tieto diela, sú organickou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku.
- To, čo za tristo rokov vytvorili rôzne generácie tunajších Slovákov, myslím tu napríklad na architektonické pamiatky, ako sú kostoly, alebo typické rodinné domy tohto kraja, ale i predmety z keramiky, resp. textílie, je dôkazom toho, ako sa navzájom integrujú prvky kultúr jednotlivých národov a národností... Zmapovanie a zachovanie kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku a jeho odovzdávanie ďalším generáciám je úlohou nielen predstaviteľov slovenskej menšiny v MR, ale aj väčšinového národa... - upriamila pozornosť A. Ištvánová na širší kulturologický kontext a zároveň zdôraznila, že tradičné tkaniny a textílie s podobnými motívmi v rôznych slovenských osadách na Dolnej zemi si Slováci dodnes veľmi vážia ako prejav svojej identity.
Zachovaniu starobylých ľudových motívov a ich aplikácii na dnešné textílie sa už dlhé desaťročia venuje ľudová umelkyňa Anna Illéšová Boťánska, rodáčka z Veľkého Bánhedešu, ktorá bola aranžérkou výstavy. Účastníkom vernisáže priblížila odborné detaily a perličky zo sveta výšiviek. Zdôraznila, že tá generácia, ktorá sa tradične venovala tkaniu, nás pomaly opúšťa, avšak medzi súčasníčkami sa v hojnom počte nájdu ženy, ktoré používajú tradičné motívy tkanín vo svojich ručných prácach.
- Bolo by však dobré venovať sa aj samotnej technike tkania, - navrhla kurátorka výstavy.
Typickými farbami textílií vo Veľkom Bánhedeši boli napr. červená a čierna, používali ich hlavne pri tkaní sviatočných obrusov. Bánhedešanky sa kedysi vyznačovali viazaním strapcov, kurátorka má na tento proces živé spomienky zo svojho detstva. Ďalšou obľúbenou farbou v tejto dolnozemskej slovenskej osade bola modrá, typická farba Slovákov, občas sa vedľa nej objaví aj zelená. Fialová sa vyskytuje iba na príležitostných textíliách, je liturgickou farbou pôstu. Ako upozornila Anna Illéšová Boťánska, aj na výstave prevažujú textílie s čiernou farbou. Tieto sa zachovali vo väčšom množstve a v lepšom stave, lebo ich používali vyslovene iba v dobe smútku. Zároveň vyzdvihla, že aj na podobnosti motívov sa odráža pôvod osadníkov a rodinné väzby Bánhedešanov (Békešská Čaba, Nadlak, Slovenský Komlóš...).
Na vernisáži, na ktorej sa v hojnom počte zúčastnili nielen obyvatelia Veľkého Bánhedešu, ale aj rodáci žijúci v župnom sídle, spievala ľudové piesne čabianska slovenská sólistka Helena Štírová.
