Tohoročný slovenský batôžkový bál starých mám v Malom Kereši trval do neskorých nočných hodín. V batôžkoch si ako hlavné jedlo všetci priniesli tradičné „zmačkalo“, čo nie je nič iné ako v šupke uvarené zemiaky s cibuľou, udusenou na paprikovej masti.
V košíkoch sa skrývali aj ďalšie domáce zabíjačkové dobroty, veď k zábave, k temperamentným čardášom, tanečníci potrebovali energiu. Ondrej Gmoser nezaháľal za svojim syntetizátorom a tak tanečný parket na prízemí kultúrneho domu bol neustále obsadený. Zlatým klincom večera bola scénka o Turkovi a kravách v prednese príležitostného „divadelného súboru“ pod vedením Zuzany Gmoserovej. Úloha slovenského narátora pripadla Ildike Györkovej. Slovom, všetci sa zaslúžili o to, aby sa staré mamy a starí otcovia ani tento rok cez fašiangy nenudili.
V Malom Kereši by neboli fašiangy bez bálu na Zuzany. Keďže sa miestna Slovač pridržiava tradícií, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová veselicu spojenú s bohatým pohostením zvolala na posledný deň pred veľkým pôstom. Bálu predchádzal kultúrny program, ktorým očarili obecenstvo členky speváckeho zboru, citaristi a Tanečný súbor Dúha.. Obecenstvo tlieskalo, pískalo a spievalo a nikoho nebolo treba nahovárať do tanca: parket sa na prvé fakty hudby zaplnil tanečníkmi. Za pestovanie krásneho dedičstva, atraktívne podujatia, milé prijatie hostí a pestovanie vzťahov aj cez hranice sa slovenskej komunite poďakoval primátor mesta László Domonyi. Vyzdvihol mimoriadnu súdržnosť Slovákov, silu ich podujatí, ktoré upevňujú kolektív a vytvárajú tradície. Po kultúrnom programe a príhovoroch sa zásluhou kuchárov dostal na stôl vynikajúci kohútí paprikáš. Slovákom aj neslovákom hrala do tanca formácia Bratyó Band, ktorá sa na radosť hostí činila až do bieleho rána.