Predseda parlamentného výboru pre šport a turistiku Erik Bánki otvoril v Budapeštianskom veľtržnom centre 35. ročník veľtrhu cestovného ruchu Cestovanie (Utazás) 2012. Na tohtoročnom veľtrhu sa prezentovalo 500 vystavovateľov z 22 štátov.
Ako Erik Bánki pri slávnostnom otvorení uviedol, skutočnosť, že napriek hospodárskej kríze nebolo otázne, či usporiadajú veľtrh alebo nie, znamená, že odborníci v oblasti cestovného ruchu, samosprávy, ale aj štát veria v budúcnosť toho odvetvia hospodárstva. Poznamenal, že v tomto roku táto sféra zaznamená dve dôležité udalosti: parlament prijme zákon o cestovnom ruchu a v júni odovzdajú kongresové centrum pre 5 tisíc osôb. – V minulom roku počet v hoteloch zaregistrovaných hostí vzrástol o 9 percent, čo je fantastický výsledok, - povedal. Dodal, že za to môžeme ďakovať rotujúcemu predsedníctvu EÚ a tomu, že spoločnosť Magyar Turizmus Zrt. vytvorila novú stratégiu, vďaka čomu výdavky na štátny marketing mohli vzrásť o 1,2 miliardy forintov.
Ústrednou témou veľtrhu bol olympijský svet. Na výstave sa predstavilo 150 športovcov z viac ako tridsiatich športových odvetví, medzi nimi štyridsať olympijských víťazov. Erik Bánki povedal, že napriek silnej konkurencii je cieľom, aby naša krajina na tohtoročnej londýnskej olympiáde v počte získaných medailí skončila medzi prvými desiatimi štátmi. Úloha športového turizmu vo svete rastie a Maďarsko chce s týmto trendom držať krok, preto vláda kladie dôraz na organizovanie kvalitných športových podujatí.
Paralelne s veľtrhom sa konali aj výstavy Budapest Boat Show, Karaván Salón a V. Port.hu Bringaexpo. Rámcovými podujatiami boli ďalej prednášky o novom rekreačnom systéme v Maďarsku a konferencia o skrachovaní maďarskej leteckej spoločnosti Malév a o jej budúcnosti. Čestnými hosťami tohtoročnej expozície bolo Poľsko, mesto Debrecín, a čipky z Kiskunhalasu. Poľsko ako spoluorganizátor Majstrovstiev Európy vo futbale 2012, samozrejme, popularizovalo okrem turistických atrakcií aj túto významnú športovú udalosť.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) usporiadala pri príležitosti otvorenia výstavy Cestovanie 2012 tlačovú konferenciu, na ktorej informovala prítomných o posledných novinkách na Slovensku. V rámci podujatia sa predstavili Košice - Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013. Prezentácia prebiehala v pavilóne A v spoločnej expozícii, ktorú pripravila Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Ako sme sa od koordinátora pre cestovný ruch a regionálny rozvoj Košice 2013 Petra Germušku dozvedeli, prvý deň predstavili Košice ako mesto pre turistov s top podujatiami. Tohto roku sú to napríklad v apríli Košická hudobná jar, v máji Dni mesta, Noc múzeí, „Použite mesto Košice“, v júni Gurmán fest, Balónová fiesta a Cassovia Folkfest, v júli Leto v parku, Andy Warhol v uliciach Košíc, v septembri Galakoncert 2v1 a Festival divadiel strednej Európy a v októbri Maratón mieru a festival svetiel Biela noc. Spomenuté podujatia vyvolali obrovský záujem v radoch novinárov. Mnohí sa zaujímali o to, čo im Košice ako Európske hlavné mesto kultúry 2013 prinesie, čo môžu robiť v samotnom meste a kam sa môžu vybrať do regiónu. Záujemcom ponúkali organizátori balíky jedno- až päťdňových výletov a množstvo kultúrnych podujatí. Košice sú pre maďarských návštevníkov obzvlášť príťažlivé mesto, pretože ich s ním spája spoločná história. Obrovský záujem prejavili o Sándora Máraiho, rodáka z Košíc, ako aj o jedinečný projekt v strednej Európe Biela noc – Nuit Blanche. Podujatie sprístupní súčasné umenie v netradičných priestoroch a v nezvyčajnom čase. Je to festival svetiel, ktorý oživuje noc umeleckou hrou svetla a hudby. Zastávky na nočnej trase mestom menia predvečer Maratónu mieru na neopakovateľný zážitok a predstavujú popredných slovenských a zahraničných umelcov. Hudobné a svetelné inštalácie súčasného umenia vdýchnu svetlo, zvuk a život nočnému mestu a noc sa tak stáva bielou. Medzinárodný projekt Biela noc počas prvej októbrovej sobotňajšej noci aktivuje denný režim mesta. Na vytýčenej trase ulíc, budov, kostolov a parkov v centre mesta sa návštevníci v čase od 19. do 2. hodiny stretnú s jedinečnými interaktívnymi inštaláciami mladých a kreatívnych umelcov.
Na tlačovej konferencii po príhovore Petra Germušku privítala prítomných zástupkyňa SACR v Budapešti Soňa Jelínková. Ako povedala, účasť jednotlivých regiónov a firiem cestovného ruchu zo Slovenska na medzinárodnom veľtrhu v Budapešti od roku 1997 zastrešuje SACR. - Slovensko je druhou najobľúbenejšou krajinou maďarských turistov a ich šiestym cieľovým objektom, hlavne v zimnej a letnej sezóne. V minulom roku zavítalo na Slovenko o 16% viac maďarských návštevníkov a počet strávených nocí vzrástol o 23%. Podľa štatistických údajov cestovný ruch vykázal za prvých deväť mesiacov pozitívny trend, vlani prispel do štátneho rozpočtu príjmom 1860 mil. eur. Zo zahraničia prichádzajú do SR turisti hlavne z Českej republiky, Poľska, Nemecka a Maďarska, - povedala Soňa Jelínková a odovzdala slovo zástupcovi generálneho riaditeľa SASC Františkovi Stanovi. – Chceli by sme poďakovať maďarským turistom, že po zavedení eura a vypuknutí hospodárskej krízy sa vracajú oveľa rýchlejšie na Slovensko, ako sme si mysleli. Európske hlavné mesto bude v tomto roku našou hlavnou témou na maďarskom trhu. Nás veľmi teší, že môžeme odovzdávať kultúrne dedičstvo novým generáciám s tým úmyslom, aby sme vedeli dobre spracovať aj historické dedičstvo medzi našimi krajinami. Popri hlavnom meste kultúry Košice 2013 bude naša hlavná aktivita, samozrejme, zameraná na letnú aj na zimnú sezónu. Najviac nás teší, že sa predlžuje pobyt a počet prenocovaní zahraničných návštevníkov. To znamená, že asi im máme čo ponúknuť. Treba povedať, že v rámci spolupráce medzi krajinami V4 je naša spolupráca s maďarskými reprezentantmi turizmu veľmi živá a intenzívna. Jedným z dôkazov je podpora krajín V4 a našich turistických úradov, aby sa predseda spoločnosti Magyar Turizmus Zrt. Gergely Horváth stal členom úradu európskej turistickej komisie. Máme pred sebou úplne nové projekty. Spoluprácu v oblasti Dunajskej stratégie, ktorá sa stala vlani veľkou témou Európskej únie a myslím si, že tam príde k najväčším zmenám čo sa týka novej kvality spolupráce, - povedal zástupca generálneho riaditeľa SACR František Stano.
V pavilóne A bol o Slovensko obrovský záujem. Okrem 14 vystavovateľov z radov podnikateľov sa v slovenskom národnom stánku prezentovali zástupcovia miest a obcí a súkromné subjekty cestovného ruchu. Na veľtrhu sa okrem SACR predstavili napr. regióny Bratislava, Košice, Nitra, Mesto Vysoké Tatry, Spišská Nová Ves, Rožňava, Banská Štiavnica, Fiľakovo, Hokovce, Hrabušice, Majere a Horehronie. Svoje služby ponúkali aj lyžiarske strediská, cestovné kancelárie, hotely, termálne kúpele a aquaparky.
Ako sme sa od predstaviteľky SACR Sone Jelínkovej dozvedeli, medzinárodná výstava Cestovanie 2012 bola pre slovenské firmy úspešná. Okrem oficiálnej časti aj v sprievodnom programe vystupovali hudobné telesá a remeselníci zo Slovenska.
Andrea Szabová Mataiszová
Vďaka spolupráci medzi Slovenskou samosprávou v Ečeri a zastupiteľstvom obce Cabaj-Čápor mali ečerské deti so svojimi rodičmi možnosť zúčastniť sa na päťdňovom lyžiarskom zájazde v Kremnici, v stredisku Skalka arena.
Nadmorská výška 1 232 m n. m. je ideálnym miestom na sústredenia športovcov počas celého roka.
Lyžiarske stredisko Skalka arena ponúka čistý horský vzduch a k tomu Relax centrum, ktoré poskytuje možnosti na šport aj v prípade akéhokoľvek nepriaznivého počasia. Vnútorná viacúčelová hala na kolektívne športy, squash, bowling, kvalitne vybavené fitness centrum, bazén a sauny sú po celý rok pripravené poslúžiť profesionálnym i rekreačným športovcom. V exteriéroch môžete športovať na 6 vonkajších ihriskách, trávnatej ploche rozmeru futbalového ihriska, In-line dráhe so špeciálnym gumo-asfaltovým povrchom a s umelým osvetlením. Na turistov a cyklistov čaká na Skalke viac ako 50 kilometrov značkovaných turistických chodníkov a lesných ciest, ktoré spájajú aj okolité strediská Krahule či Králiky. Všetko dokresľujú nádherné prírodné scenérie a panorámy štítov Západných a Nízkych Tatier.
V tomto komplexe strávilo štyridsať Ečerčanov päť nezabudnuteľných dní. Boli medzi nimi takí, ktorí prvýkrát stáli na lyžiach, ale aj takí, ktorí ochotne pomáhali začiatočníkom. Popri lyžovaní mali na každom kroku možnosť stretávať sa so slovenským slovom, čo značne prispelo k prehĺbeniu ich slovenskej identity. Po týždni sa už veselo na lyžovali a rozhodne vyhlásili, že o rok sa vyberú znovu do lyžiarskeho tábora na Slovensko.
O.Cs.A. (ef)
Generálne presbyterstvo ECAV na Slovensku 3. februára 2012 vo Zvolene schválilo návrh Partnerskej zmluvy medzi Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku a Evanjelickou cirkvou v Maďarsku. Biskup Tamás Fabiny oznámil, že 24. februára jednohlasne schválila návrh zmluvy aj Synoda Evanjelickej cirkvi v Maďarsku.
Návrh partnerskej zmluvy vyplynul zo spoločného rokovania v Bratislave z 19. septembra 2007, ako aj z ďalších oficiálnych i neoficiálnych stretnutí a rozhovorov, ktoré sa medzi dvomi cirkvami na rôznych úrovniach intenzívne viedli. Aj keď pre dobré susedské a bratské vzťahy cirkví sú rozhodujúce predovšetkým dobré medziľudské vzťahy medzi ich veriacimi a dobrá vôľa, predstavitelia oboch cirkví sa rozhodli aj právne kodifikovať a zmluvne vyjadriť záujem o dobré partnerské vzťahy.
Definitívne znenie návrhu partnerskej zmluvy bolo odsúhlasené 26. novembra 2011 v Budapešti na pracovnom rokovaní. Za maďarskú stranu prípravou partnerskej zmluvy boli poverení generálny kurátor Gergely Pröhle a biskup Tamás Fabiny. Za ECAV rokovania viedli generálny biskup Miloš Klátik a generálny dozorca Pavel Delinga. Na strane Evanjelickej cirkvi v Maďarsku sa na rokovaniach aktívne zúčastnil generálny tajomník Maďarskej evanjelickej luteránskej konferencie Pál Lackner a pri tlmočení pomáhala evanjelická farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová. Prítomná bola aj tajomníčka pre zahraničie Cirkevného úradu Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Klára Tarrová. Za slovenskú stranu bol na rokovaniach aj riaditeľ Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Dušan Vagaský a tlmočením poslúžila farárka Cirkevného zboru ECAV v Bratislave Erika Hlačoková. Na rokovaní sa konštatovalo, že zmluvné vyjadrenie záujmu predstaviteľov oboch našich cirkví o dobré partnerské vzťahy dáva dôležitý signál nielen dovnútra našich cirkví, ale aj navonok do okolitého sveta.
Pripravovaná zmluva má 7 článkov venovaných rôznym oblastiam spolupráce, z ktorých jeden sa venuje aj podpore národnej identity slovenských evanjelikov žijúcich v Maďarsku a maďarských evanjelikov žijúcich na Slovensku.
Sprac. Vzs
Každý stupeň zvlášť a predsa spolu - takto by sme mohli charakterizovať fašiangy v budapeštianskej slovenskej škole. Posledný februárový týždeň sa niesol v znamení karnevalu: v utorok oslavovali žiaci nižšieho stupňa a v stredu sa zabávali žiaci vyšších ročníkov.
Fašiangovú zábavu pre nižšie ročníky organizovali štvrtáci. Spolu so svojou triednou učiteľkou Anikou Némethovou a s rodičmi zdobili triedu a chodby, pripravovali darčeky do tomboly, predávali tombolu, chystali sa na maškarný ples. V radoch obecenstva sme videli nielen rodičov a učiteľov, ale aj žiakov vyšších ročníkov a škôlkarov. Moderátorkou zábavy bola triedna učiteľka štvrtákov. Na úvod organizátori v kostýmoch roztlieskavačiek a roztlieskavača zatancovali spoločný tanec. Choreografia učiteľky tanca Evy Szilágyiovej Šubovej zožala v radoch obecenstva veľký úspech. Štvrtáci potom povedali niekoľko slov o fašiangoch, o ich histórii a zvykoch s nimi spojených. Krátky kultúrny program sa začal tanečnými produkciami, ktoré so žiakmi nacvičila pani učiteľka Eva Szilágyiová Šubová. Najmladší zatancovali kačací tanec. Mali na sebe biele pančuchy, biele tričká a do bielych pančuchových nohavíc mali vložené menšie podušky, ktoré symbolizovali chvostík. Po nich obsadila provizórne javisko stonožka: tretiaci sa predstavili s moderným tancom. Druháci na melódiu oficiálnej hymny majstrovstiev sveta vo futbale predviedli tanec v palmových sukničkách a chlapci vo futbalových dresoch. Na záver sa štvrtáci predstavili s kovbojským tancom. Po pekných produkciách nasledovala prestávka, ktorú deti využili na to, aby sa prezliekli. V maskách sa potom po jednom po slovensky predstavili publiku a, samozrejme, porote, ktorá sa skladala z riaditeľky školy Júlie Szabovej Marlokovej, zástupkyne riaditeľky Kornélie Ráczovej a riaditeľky internátu Oľgy Paulikovej Synčokovej. V sále pobehovali Zorro, po jeho boku poskakovali známe rozprávkové postavy Křemílek a Vochomůrka (Moha és Páfrány), nemecký policajt, šarkan, rytier, princezné, kovboji, čertica, mačka, ale aj, čuduj sa svete, tvarohové tyčinky (Túró Rudi), Nutella, akvárium, zemeguľa a kvet v črepníku.
Po prehliadke masiek nasledovalo vyhlásenie výsledkov. Porota najprv ocenila spoločné produkcie jednotlivých tried vynikajúcimi tortami, potom vyhlásila výsledky súťaže o najlepšiu masku.
Z prvej triedy na prvom mieste skončili kvetinová záhrada a Transformer, druhé miesto patrilo mačičke a Zorrovi, tretie rytierovi. Z druhej triedy za najlepšiu masku vyhlásila porota templárského rytiera druhá bola tvarohová tyčinka XXL a tretia čertice a policajt. Z trietiakov na prvom mieste skončili rozprávkové postavy Křemílek a Vochomůrka, druhé miesto patrilo tvarohovej tyčinke a zemeguli a tretie dievčine a vrecu s peniazmi. Z organizátorskej triedy na prvom mieste skončil kvet v črepníku, na druhom tučniak a android, tretí boli Červená Čiapočka a Nutella.
Na druhý deň sa konal karneval žiakov vyšších ročníkov, organizátorom ktorého boli šiestaci. O ich fašiangový ples prejavili záujem aj žiaci nižších ročníkov. Väčší školáci už nemali chuť predvádzať sa v maskách, ale všetky triedy si pripravili zábavný program. Kým sa jury rozhodovala, žiakov čakali rôzne súťaže a dobre zásobený bufet. Porota spoločné produkcie jednotlivých tried odmenila tortou. Večer sa žiaci vyššieho stupňa zabávali na diskotéke.
Andrea Szabová Mataiszová
Po vianočnom kútiku šikovných rúk a remeselných dielňach môže novomestská Maďarsko-slovenská dvojjazyčná základná škola a internát kľudne vyhlásiť fašiangový maškarný ples za svoje druhé najmasovejšie podujatie na prelome školského roka. Do harmonogramu podujatí školy ho zaregistrovala týždeň pred Popolcovou stredou.
Zúčastnili sa na ňom všetci žiaci školy s tým rozdielom, že vďaka maskám, za ktoré si vymenili svoj každodenný odev, neboli na prvý pohľad spoznateľní. Pestré masky síce boli identifikovateľné na prvý pohľad, ale ich nositelia už ťažšie. Trojčlenná porota mala preto ťažkú úlohu.
Ťažké to v ten deň mali i ôsmaci v úlohe organizátorov pestrého podujatia. Usmerňoval ich triedny učiteľ Tamás Barna. Pri zostavovaní programu sa prispôsobili predošlým rokom, keď sa predpoludňajšie skrátené hodiny striedali s dlhšími prestávkami, vyplnenými rôznymi zábavnými úlohami pre malých i veľkých. Zatiaľ čo niektoré deti mali súťaž v jedení čokolády, visiacej na šnúre, iné sa poslepiačky kŕmili jogurtom, ďalšie zase jedli chlieb so zaviazanými rukami. Tanečnú súťaž detí vystriedalo tanečné prekvapenie mamičiek a pracovníčok školy. Na dynamický rytmus latinskoamerickej piesne Danza Kuduro zatancovali zostavu, do ktorej ku koncu zapojili aj malých divákov. Tí väčší im pri tom tlieskali do taktu.
Popoludňajšia časť fašiangových osláv pokračovala tiež za stáleho potlesku, ku ktorému sa pripojili už aj hostia. Boli nimi, samozrejme, rodičia, starí rodičia, ale nechýbali ani bývalí žiaci, ktorí si ešte stále pamätajú príjemnú atmosféru svojej základnej školy. Bývalá žiačka Gabriela Háziová sa dokonca podujala aj na úlohu porotkyne, a to spolu s novou hospodárkou školy Erikou Csonkovou-Vargovou a technickou zamestnankyňou Ritou Csicsváriovou-Mezeiovou. Tie napokon z farebnej kavalkády masiek a zábavných skupinových programov rozhodli o nasledujúcom poradí:
Sólové masky:
1. miesto : Torta a v nej skrytá prváčka Amanda Pálóczyová.
2. miesto: Vrece peňazí a jeho nositeľ, tretiak Levente Márton.
3. miesto: Trojuholník syra Macko, maska tretiačky Estery Kovácsovej.
Osobitné ceny získali:
v komíne zaseknutý Mikuláš (Dominik Pálóczy, 2. trieda), tvarohová tyčinka TúróRudi (Daniel Mazúr, 1. trieda), černoško (Matúš Kollár, 4. trieda).
Skupinové programy:
1. miesto: 5. trieda za predstavenie zábavného programu Dáridó.
2. miesto: 8. trieda za hudobný program skupiny Čierne oči – Fekete Szemek.
3. miesto: 6. trieda za tanečnú kreáciu hudobnej skupiny Black to Black.
4. miesto: 4. trieda za milý tanček trpaslíkov.
(jk)
Členovia zahraničnopolitického klubu Maďarského zväzu novinárov (MÚOSZ) na čele s predsedom Józsefom Györgyom Farkasom boli 29. februára hosťami mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa.
Informatívnu besedu otvoril tlačový atašé veľvyslanectva Richard Galbavý, ktorý srdečne privítal členov MÚOSZ-u a zaželal im úspešnú diskusiu. Slovo od neho prevzal József György Farkas, ktorý sa poďakoval za možnosť a odovzdal slovo veľvyslancovi Petrovi Weissovi, ktorý na úvod povedal niekoľko slov o aktuálnej situácii na Slovensku.
- 10. marca budeme mať predčasné parlamentné voľby. Volebná kampaň je v plnom prúde, sledujem ju len cez monitoring, - povedal. Pán veľvyslanec vysvetlil volebný systém v SR a podrobne sa zmienil o preferenciách politických strán a priebehu volebnej kampane.
Na otázku, či existuje možnosť zmierenia medzi Maďarskom a Slovenskou republikou na spôsob zmierenia medzi Nemeckom a Francúzskom, resp. Poľskom a Nemeckom, P. Weiss odpovedal:
- Keďže už dvadsať rokov pracujem na tom poli, z toho trinásť rokov v politike a zvyšok ako politický pozorovateľ a diplomat, bol som svedkom vývoja slovensko-maďarských vzťahov. Musíme si uvedomiť, že tento problém nemožno vyriešiť jedným gestom. Veľmi dobre som si zapamätal jeden výrok vášho pána premiéra, keď bol na oficiálnej návšteve na Slovensku. Keď mal diskusiu s predstaviteľmi Národnej rady SR, jeden z našich predstaviteľov nastolil otázku vyhlásenia o zmierení, ktoré sa pripravovalo v parlamentoch. Orbán odpovedal: Ak sa dohodnú, ja nebudem proti tomu. Ďalej povedal, že to, čo teraz potrebujeme, je ukázať nejaké úspechy v tých našich vzťahoch. A sú tu úspechy. Nedávno som bol na otvorení druhého mosta cez Ipeľ a už sa urobila dohoda o výstavbe ďalších dvoch mostov. Už treba vyriešiť len technické veci v súvislosti s dohodou o výstavbe nového mosta medzi Komárnom a Komáromom. Na Slovensku sa dokončuje výstavba diaľničného spojenia medzi Košicami a hranicami. Viem, že sú už urobené projekty, ako bude pokračovať vaša časť medzi Miškovcom a Košicami. Určite veľkým úspechom v rozvoji našich vzťahov je to, že sme odsúhlasili výstavbu plynovej prípojky medzi SR a Maďarskom. Úspechom je aj to, že v súčasnosti sa robia redakčné práce na príručke dejepisu, ktorú napísali slovenskí a maďarskí historici. Bol som účastníkom rokovaní takmer všetkých zmiešaných komisií, kde bola priateľská atmosféra. Účastníci hľadali spoločné záujmy a ako ich môžeme prakticky realizovať. Na tomto treba stavať naše vzťahy ďalej, nie na tom, čo nás rozdeľuje, - povedal.
Na otázku, čo sa deje momentálne s Hedvigou Malinovou, prečo proti nej ďalej pokračuje vyšetrovanie a s akým výsledkom, P. Weiss odpovedal: - Viete, že slovenská vláda túto záležitosť uzavrela, urobila sa dohoda, ktorú akceptoval aj súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Prestalo to byť témou. Či sa na generálnej prokuratúre napriek tomu ešte doťahuje toto vyšetrovanie, to vám neviem povedať. V nových právnych okolnostiach, keď vlastne došlo k dohode medzi vládou a H. Malinovou, myslím, že nemá význam robiť z toho zase novú vlnu problémov. Problém je uzavretý, - povedal P. Weiss.
Stretnutie s maďarskými novinármi pokračovalo diskusiou, v rámci ktorej pán veľvyslanec odpovedal na ďalšie otázky. Figurovali medzi nimi otázka dvojakého občianstva a s tým súvisiace reakcie na slovenskej strane a incident okolo návštevy bývalého prezidenta Lászlóa Sólyoma. V tejto súvislosti uviedol: – Čo sa týka pána prezidenta Sólyoma, už sa to rieši na európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Na jeseň budeme mať rozhodnutie. To sa udialo myslím 22. augusta a my sme 17., alebo 18. augusta mali poradu na ministerstve zahraničných vecí. Viete akú otázku sme riešili? Či sa na tomto stretnutí v Komárne zúčastní podpredseda vlády, alebo minister zahraničných vecí. Potom prišla správa od organizátorov podujatia v Komárne, ktorí povedali, že si tam neželajú slovenského prezidenta, ani nikoho zo slovenskej vlády. Pán prezident za týchto okolností tam nemal ísť. Mal organizátorom povedať, že keď tu nebude predstaviteľ slovenskej vlády, ja tam nejdem. To je politická stránka veci a medzinárodno-právna stránka veci je, že prezident, keďže je zosobnením štátnej suverenity, sa musí podriaďovať medzinárodnému právu. On nešiel na súkromnú návštevu, išiel na politickú akciu. Prišiel k nám ako hlava štátu. Tak nemôže prísť bez pozvania, - povedal veľvyslanec SR.
Peter Weiss označil stretnutie s členmi zahraničnopolitického klubu MÚOSZ-u za obojstranne užitočné a vyslovil nádej, že nebude ojedinelé.
Andrea Szabová Mataiszová
Nové a modifikované právne predpisy národnostnej politiky, zmeny v oblasti školstva a financovania boli témou rokovania predstaviteľov Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktoré sa uskutočnilo 8. marca na pôde budapeštianskeho Slovenského inštitútu. Účastníkmi podujatia boli prevažne poslanci miestnych slovenských samospráv, Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), predstavitelia občianskych organizácií a vedúci inštitúcií CSS.
Prítomných privítala riaditeľka Slovenského inštitútu Jana Tomková. Menovite pozdravila mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Petra Weissa, jeho zástupcu Metoda Špačka, zástupcu riaditeľa Odboru národnostných vzťahov Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Antona Paulika, vedúceho národnostného oddelenia Ministerstva národných zdrojov Štefana Kraslána a predstaviteľku Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsovú. – Dnešná porada bude venovaná novým a modifikovaným právnym predpisom v oblasti národnostnej politiky, ako aj zmenám v národnostnom školstve a financovaní. O týchto témach vás budú dnes informovať naši hostia, - povedala pani riaditeľka a odovzdala slovo predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánovi Fuzikovi.
– Ďakujem pani riaditeľke, že nám poskytla priestor a dúfam, že naša porada bude užitočná, lebo je aktuálna. Je potrebná, o tom nás presvedčili aj predchádzajúce regionálne stretnutia či už v Békešskej, alebo v Novohradskej župe, - povedal J. Fuzik a navrhol, aby rokovanie pokračovalo v slovenskom duchu, ale v maďarskom jazyku. Na úvod predseda CSS pripomenul, že vlani bolo prijatých množstvo dôležitých právnych predpisov, počnúc ústavou, cez zákon o národnostiach, zákon o školstve, až po zákon o samosprávach.
- V národnostnom zákone máme niektoré novinky, pochopiteľne, najmä čo sa týka nastávajúcich volieb národnostných samospráv. Budú to priame voľby a nie elektorské, ako doteraz. Musíme si pohovoriť o voľbách národnostných poslancov do Národného zhromaždenia, teda či budeme mať parlamentného poslanca, či máme na to šance, - podčiarkol predseda CSS. - Chceme urobiť takú sumarizáciu, čo to pre nás znamená v praxi, aké nové výzvy, nové úlohy nás čakajú, či už vo volebnej sfére, v každodennom živote miestnych a teritoriálnych samospráv, ako aj v celoštátnej samospráve, v živote našich organizácií a spolkov a v neposlednom rade, samozrejme, v školstve, - zdôvodnil usporiadanie akcie predseda CSS.
- Nový zákon schválili v decembri a vedia o tom všetci zainteresovaní. Ja osobne v ňom vidím tri veľké zmeny. Podstatná zmena je, že sa rozšíril okruh národnostných voličov o tých občanov, ktorí majú trvalý pobyt v Maďarsku, ale nemajú maďarské štátne občianstvo. Odteraz môžu voliť národnostných poslancov, ale nemôžu byť volení. Druhá veľmi podstatná skutočnosť je samostatné hospodárenie. Tretia a asi najdiskutabilnejšia zmena spočíva v tom, že pri voľbách sa budú brať do ohľadu aj údaje získané pri sčítaní obyvateľstva roku 2011. To znamená, že tam, kde sa neprihlásilo za príslušníkov danej národnosti aspoň tridsať osôb, nebudú vypísané voľby samosprávy tejto národnosti. Toto sú základné zmeny. Zákon viac-menej obsahuje tie nariadenia, ktoré upravujú školské, kultúrne a mediálne práva národnostných občanov a národnostných kolektívov. Samozrejme, obsahuje aj nariadenia, ktoré upravujú vznik a fungovanie národnostných samospráv. Pomerne podrobne reguluje aj hospodárenie národnostných organizácií a volených zborov, - zhrnul podstatu svojej prednášky zástupca riaditeľa Odboru národnostných vzťahov Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Anton Paulik. Na otázku, ako hodnotí informatívne stretnutia s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku, odpovedal: - Cítim ich nárok na informácie. Samozrejme, večer, keď príde človek domov unavený z práce, asi už nezačne študovať zákon. Myslím si však, že ak je niekto predsedom národnostnej samosprávy, tak by si ho mal aspoň raz prečítať. Zistili sme, že určité veci nie sú celkom jasné, zrozumiteľné na prvé čítanie, veď text je napísaný v právnickom štýle. Niektorým nariadeniam občas ani ja na prvý raz nerozumiem presne tak, ako to právnici mysleli. Snažíme sa priblížiť ľuďom, čo vlastne tento zákon prináša, čo nám umožňuje. Ale takéto stretnutia nemôžu nahradiť prečítanie zákona. Treba ho preštudovať, ak chceme využívať práva, ktoré z neho vyplývajú. Najčastejšie sa vynárajú dve otázky: prečo je sčítanie ľudu základom tohto právneho predpisu a ako spolupracovať s miestnou samosprávou? Veľakrát sa ľudia sťažujú, že miestne samosprávy obmedzujú ich podporu, alebo ich možnosti. Jedna vec je istá. Aj tento zákon garantuje len to, že hovorí o dvoch rovnocenných partneroch. Národnostná samospráva nie je podriadená miestnej samospráve, je jej rovnocenným partnerom. Rovnocennosť si na základe nového zákona môže vymáhať aj súdnou cestou. Častou otázkou je aj financovanie. Právny predpis obsahuje iba odkazy na spôsob financovania, konkrétne sumy si treba vybojovať pri zrode zákona o štátnom rozpočte. Všetci vieme, že momentálne peňazí nie je veľa, preto sa aj na miestnej úrovni obmedzuje podpora národnostných samospráv. Je dôležité vedieť, že tie samosprávy, ktoré sú naozaj aktívne, sa môžu uchádzať o doplnkovú podporu na základe činnosti, ktorú doteraz udeľoval Fond Sándora Wekerleho, na Ministerstve verejnej správy a spravodlivosti. Zákon sa v súčasnosti prekladá do slovenčiny a podľa mňa koncom tohto mesiaca budeme mať k dispozícii aj jeho slovenské znenie, - informoval nás Anton Paulik.
V školstve nastanú zásadné zmeny, od 1. januára budúceho roka totiž prevádzku základných a stredných škôl preberie štát. - Otázkou je, ako sa to bude týkať škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Máme do 40 takýchto škôl, - poznamenal po prednáške A. Paulika predseda CSS. O zmenách v oblasti školstva prednášal vedúci národnostného oddelenia Ministerstva národných zdrojov Štefan Kraslán, ktorý na našu prosbu stručne zhrnul podstatu svojho príhovoru.
- Všetci vieme o tom, že v Maďarsku prijali nový školský zákon. Nielen zákon o regionálnych školách, ale aj o vysokoškolských inštitúciách. Vyzerá to tak, že sa zmení celý systém. Z národnostného hľadiska zmeny až také radikálne nebudú. Tie výdobytky, ktoré si menšinové školstvo vybojovalo doteraz, sa v podstate zachovávajú. Napríklad národnostné samosprávy budú môcť naďalej prevádzkovať školy, štátne úrady musia zriadiť školu v prípade, ak najmenej osem rodičov iniciuje národnostnú výučbu, tak ako tomu bolo doteraz. Najdôležitejšie je, že miestne národnostné samosprávy aj naďalej budú mať právo súhlasu s uzneseniami týkajúcimi sa miestneho školstva. Národnostné samosprávy môžu udržiavať materské, základné i stredné školy, miestne aj regionálne. Župné a celoštátne národnostné samosprávy môžu preberať národnostné školy hoci aj od štátu. Najväčšia zmena spočíva v tom, že doteraz mali za povinnú úlohu udržiavať školy miestne samosprávy, od prvého januára budúceho roku to bude úloha štátu. V zmysle zákona aj národnostné materské školy bude prevádzkovať štát. Hovoril som o tom, že táto otázka ešte nie je celkom doriešená, lebo niektoré národnosti vyslovili obavy zo zmeny. Podložili ich konkrétnymi argumentmi a naznačili, že toto rozhodnutie nie je práve najšťastnejšie. O tejto otázke sa ešte bude rokovať. Preberanie školských inštitúcií bude pravdepodobne regulovať nový právny predpis. Do 1. januára nasledujúceho roka sa doriešia všetky protirečenia, ktoré v systéme zatiaľ sú. Z nášho hľadiska je dôležité, že za národnostnú materskú alebo základnú školu sa pokladá tá inštitúcia, kde sa aspoň 25 percent detí zúčastňuje na národnostnej výučbe. Totiž nie vo všetkých školách sa všetci žiaci učia po slovensky, ani v materských školách sa nemusia všetky deti zúčastňovať na slovenskej výchove. Existujú inštitúcie, kde národnostná výchova, resp. výučba prebieha len v jednej skupine alebo v jednej triede. Nájdu sa také zlúčené inštitúcie, z ktorých je, povedzme, len jedna národnostná, ostatné nie. Alebo sú také všeobecné vzdelávacie strediská, kde sú pospájané rôzne inštitúcie - napríklad základné školy, ktoré bude udržiavať štát, ale aj materské školy, ktoré - ak nie sú národnostné - bude udržiavať miestna samospráva. Zatiaľ nie je jasné, ako sa budú tieto protirečenia riešiť. V praxi pri preberaní úloh by mohli robiť problémy, preto ich treba legislatívne doriešiť, – konštatoval Štefan Kraslán.
Zaujímavá a poučná bola prednáška predstaviteľky Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsovej, ktorá hovorila o minuloročnej a tohoročnej činnosti fondu. Ako uviedla, vlani fond vykonával úlohy súvisiace s udeľovaním doplnkovej podpory podľa činnosti národnostných samospráv, na ktorú poskytlo prostriedky Ministerstvo verejnej správy a spravodlivosti, a vypísal a vyhodnotil súbehy na podporu národnostnej činnosti. V súvislosti s doplnkovou podporou národnostných samospráv konštatovala, že 96 slovenských volených zborov sa o ňu uchádzalo úspešne, podmienkam nevyhovelo 26 žiadostí. Od toho roku preberie udeľovanie doplnkovej podpory ministerstvo. Správa fondu v súčasnosti pripravuje výpis súbehov na podporovanie národnostnej činnosti, a to v tých istých kategóriách ako vlani: podpora na fungovanie občianskych organizácií, na kultúrne iniciatívy, na letné tábory, na doškoľovanie pedagógov a na prevádzkovanie inštitúcií celoštátnych samospráv. Momentálne prebieha vyúčtovanie vlaňajších konkurzov. I. Balázsová oboznámila prítomných s najčastejšími chybami, ktorých sa dopúšťajú podávatelia projektov.
Po diskusii predseda CSS Ján Fuzik pozval účastníkov národnostnej porady na recepciu, ktorá sa konala v aule Slovenského inštitútu, kde bola inštalovaná výstava diel slovenského výtvarného umelca Martina Račka. V tomto príjemnom prostredí mohli pri prestretom stole pokračovať v neviazanej výmene názorov.
Andrea Szabová Mataiszová
- Medzinárodný deň žien (MDŽ) je sviatok žien a boja za ich rovnoprávnosť, ktorý sa koná každoročne 8. marca. Nápad oslavovať Medzinárodný deň žien vznikol na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910, ktorá sa konala v Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Pred prvou svetovou vojnou vytýčili ženy predovšetkým tieto požiadavky: hlasovacie právo, osemhodinový pracovný čas a zlepšenie špeciálneho zákonodarstva. V Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku sa prvý MDŽ konal už v roku 1911. Roku 1913 ho oslavovali aj v cárskom Rusku. Po nepokojoch a demonštráciách žien v Petrohrade je roku 1917 pevne ustanovený 8. marec ako MDŽ. V roku 1975 bol MDŽ oficiálne uznaný OSN. Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Po roku 1945 bol MDŽ znovu obnovený, - povedala na úvod slávnosti riaditeľka Slovenského inštitútu Jana Tomková, ktorá zaželala účastníkom osláv pekný deň. Slovo od nej prevzal bývalý predseda Klubu dôchodcov v Budapešti Ladislav Petro. - Stodvanásť rokov sa oslavuje Deň žien. Nebolo to vždy také vyrovnané. V istých obdobiach na ten deň zabudli, inokedy ho prepolitizovali. My, dôchodcovia v Budapešti, sme sa rozhodli, že si tento deň zvolíme za náš sviatočný jarný deň. Podľa nás sa patrí, aby muži oslavovali ženy. To je podstata tejto veci. My sme z toho celého vybrali to, čo je prirodzené, ľudské, priateľské. Nepreferujeme politické veci, ale chceme oslavovať dievčatá, matky, ženy, svokry, atď. a zaželať im zdravie, silu, vytrvalosť, aby sa im mohli splniť ich sny a predstavy. Želáme im, aby úsmev z ich tvárí nikdy nezmizol, aby teplá žiara v ich očiach nikdy nezhasla, - povedal L. Petro.
V kultúrnom programe ako prvá zarecitovala ženám kyticu básní Jána Smreka a Stanislava Brtoša Mária Almásiová, po nej predniesla verše maďarského básnika Ottóa Magyara Emília Veérová. Program pokračoval vystúpením žiakov vyšších ročníkov budapeštianskej slovenskej školy. V dvadsaťminútovom pásme, ktoré zostavili choreografka Eva Szilágyiová Šubová a učiteľka Monika Szelényiová, žiaci predniesli slovenské piesne, básne, tance a zahrali ľudové piesne na harmonike a na husliach. Oslavy Medzinárodného dňa žien v Klube dôchodcov, ktorý pôsobí popri Slovenskej samospráve Budapešti, pokračovali v aule Slovenského inštitútu pri bielych stoloch.
Andrea Szabová Mataiszová
Maďarská odnož medzinárodnej hackerskej skupiny Anonymous prepísala ústavu Maďarskej republiky – to je pomerne povrchná verzia nevídanej udalosti, v ktorej vedie vyšetrovanie aj maďarská FBI (NNI). Prvá polovička vety je v poriadku, s ústavou sú už problémy, lebo krajina nemá ústavu, ale Základný zákon, no a stále si nemôžem zvyknúť, že aj krajina sa volá ináč, iba Maďarsko. Podstata dezinformácie však tkvie v slove prepísala. Ako keby sa to dalo! Veď Anonymous nemá dve tretiny! Stále teda platí pôvodný text, ktorý bol posvätený vlani na Veľkú noc. Akurát si internetoví piráti bez mena mysleli, že urobia žarty a vsunú na stránku Ústavného súdu (Súdu základného zákona?) detinskosť typu „Ľudia zamestnaní v oblasti informatiky môžu ísť do dôchodku 32-roční s penziou vo výške 150 % platu“. Alebo: „Hlásame, že tyranské idey, panovníci a diktátori tvoria iba krátke úseky dejín a diktatúru môže ľud zvrhnúť či vzbúriť sa proti nej kedykoľvek“... Čítam aj agentúrnu správu, podľa ktorej riaditeľ americkej FBI Robert Mueller si myslí, že skupina Anonymous je nebezpečnejšia než Al-Káida. Určite nepočul o maďarskej akcii anonymných, inak by sa schuti zasmial.
Ako ja, keď som počúval predsedu vlády tejto krajiny rečniť v parlamente v rámci reakcie na podrývačskú otázku vodcu fašistoidnej krajnej pravice. Tiež som si myslel, že niekto hackersky zasiahol do premiérovho prejavu, a on už nedokázal zaimprovizovať a prečítal, čo má na papieri. Veď zvážte, čo povedal: „Doteraz som si myslel, že Jobbik podporuje politiku vlády pri dosiahnutí finančných cieľov... Únia od nás očakáva také znižovanie štátneho dlhu, ktoré je pre Maďarov škodlivé... Preto nie sme ochotní kráčať po tej ceste, ktorú považuje únia za želateľnú...“ Hackerskému útoku bol pravdepodobne vystavený aj text rozhovoru v nemeckom týždenníku Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. Lebo čo tam uzrelo svetlo sveta akoby vety od maďarského premiéra? Napríklad toto: „Podaktorí tvrdia, že sme narušili európskeho ducha... Čo s takýmito názormi? Mňa zvolili vo voľbách, maďarská vláda vzišla z volieb. Ale kto zvolil Európsku komisiu? Kde je jej demokratická legitimácia?“
Keby sa vám zdalo, že čítate výmysly, nevylučujem, že anonymní počítačoví piráti prepadli aj server Ľudových novín...
Neodmysliteľnou súčasťou fašiangového plesu sú masky. Dospelí sa už zriedkavejšie zvyknú prezliekať za masky ako deti. Nie však v podpilíšskom Santove, kde rodičovské združenie základnej školy usporiadalo 18. februára tradičný benefičný fašiangový ples na podporu žiakov školy.
Vo večerných hodinách sa obec len tak začala hemžiť maskami: lienka, policajti, väzeň, Snehulienka, pionieri, princezné, zbojníci, piráti, mníšky, koboji, králi, tetky, bosorky, šmolkovia a tanečnice, všetci mali namierené do základnej školy, aby nezmeškali začiatok tradičného fašiangového plesu.
Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky školy Kataríny Kormošovej, santovské fašiangové plesy sú dobročinné: zisk z nich venujú školskej nadácii. Nadáciu založili v roku 1993 na podporovanie zakupovania učebných pomôcok, školských výletov, alebo na odmeňovanie žiakov. Zo zisku tohtoročnej fašiangovej veselice podporia triedne výlety a prispejú aj na rozlúčkovú slávnosť ôsmakov.
Na santovskom maškarnom plese bol aj tzv. otvárací tanec, lež nie tradičný valčík. Rodičia už druhýkrát predviedli spoločnú choreografiu, ktorú s nimi nacvičil tanečník skupiny Kolibrík Gábor Koczka, aby rozveselili účastníkov plesu a aby uviedli program.
Moderátorom podujatia bola známa televízna celebrita Márk McMenemy. Záujemcov, vďaka sponzorom, čakala aj tombola.
V krátkej prestávke sa predstavili dvaja talentovaní žiaci so spoločenskými tancami. Potom sa už naozaj začala zábava a v sále vládla pravá bálová nálada.
Na plese udelili aj cenu za najlepšiu masku: získal ju Ondrej Voderacký, ktorý sa preobliekol za lienku. Ďalšiu súťaž – toto - vyhral Zsolt Dobai, ktorý sa preobliekol za Snehulienku.
Po skutočne chutnej večeri a otváracom tanci Santovčania mohli ochutnať aj fašiangové maškrty – šišky, nakoľko usporiadali aj súťaž v pečení tejto dobroty. Súťaž vyhrala Gyöngyi Kormosová, ktorá o polnoci upiekla čerstvé šišky. Tí, ktorí poznajú kapelu Jozefa Széplakiho Santovská nálada, vedia, akú atmosféru vie vytvoriť. Ak ju niekto nepozná, tomu môžem odporúčať iba to, aby sa čo najskôr vybral na takú zábavu, kde hrá do tanca. Už pri prvých tónoch človeka začnú „svrbieť“ päty a musí tancovať. Nebolo to inak ani na tohtoročnom santovskom maškarnom plese, kde sa ľudia zabávali až do rána. Teraz sa s hudobníkmi predstavil aj nový člen skupiny: žiak ôsmej triedy školy, syn vedúceho skupiny Jozef Széplaki ml.
(ef)
Už niekoľko dní sneží a mrzne. Zima preniká do každej bunky. Ešteže je piatok poobede a my sa tešíme, ako opustíme školu a oddáme sa predvíkendovému ničnerobeniu... No nie je piatok ako piatok. V dnešný deň nám telom okrem mrazu prebehne i dávka vzrušenia.
Škola vypustila svojich denných návštevníkov, no ruch neutícha. Vracajú sa naši maturanti i so svojimi najbližšími. Chlad prekonáva teplo dotykov. Nastal deň, keď si ruku podá detstvo s dospelosťou a vo dverách sa zrazí minulosť s budúcnosťou. Deň, keď všetci pochopíme, že čas nezastavíme. Asi najintenzívnejšie si to uvedomujú rodičia, pozerajúci do tvárí svojich temer dospelých detí. Tie vstupujú do slávnostne vyzdobenej siene spolu s triednou učiteľkou Ildikou Kissovou Szabóovou, sadajú si do predných radov a ponoria sa do spomienok. Prišli sa s nimi rozlúčiť i o rok mladší spolužiaci, ktorí ich vďaka modernej technike vrátili o pár rokov späť a vďaka zázračným vešteckým schopnostiam odkryli tajomstvá ich budúcnosti. Dnešný deň vrcholí, kostýmy maturantov zdobia bordové stužky a v ušiach znejú slová pani riaditeľky Edity Pečeňovej:
- Vážení rodičia, hostia, priatelia, kolegovia, milí naši maturanti!
Dnešný deň je krátkou zastávkou na pomaly sa končiacej ceste vášho stredoškolského štúdia. Toto je ten okamih, keď sa súčasne zamýšľame nad minulosťou aj budúcnosťou. Odkiaľ sme prišli? Kto sme? Kam smerujeme? Dnes nás všetkých pravdepodobne najviac zamestnáva otázka: Ako ďalej?
Milí maturanti!
My, vaši učitelia a rodičia, by sme radi povedali, že všetko bude v poriadku, že vás čaká hladká cesta, stačí sa len usilovne učiť a váš život budú vypĺňať iba samé radosti. Ak by sme to povedali, aj vy by ste určite pochopili, že sú to skôr iba naše želania, lebo skutočnosť býva oveľa komplikovanejšia. Ľahký a bezproblémový život vám nevieme sľúbiť. Čo vám však vieme dať, to je viera. Viera v to, že sa vypláca učiť a poctivo žiť, lebo veríme, že príde ten čas, keď tieto večne platné ľudské hodnoty opäť nadobudnú v našom živote zaslúžené miesto, a tak sa náš život stane znesiteľnejší a snáď aj krajší.
Dnešný deň patrí vám. Roky na vašej farebnej stužke pripomínajú čas, ktorý ste strávili na gymnáziu. Uplynulé štyri roky vám priniesli veľa pekných zážitkov. Vyhrali ste súťaže, mali pekné výlety, naučili ste sa veľa nového a niektorí ste stretli aj svoju prvú lásku. Je pravdepodobné, že ste mali aj ťažké chvíle, ale nezabúdajte, že ste súčasťou kolektívu, ktorý sa o vás stará a ochraňuje vás.
Stužky sú symbolom dospelosti, noste ich hrdo a buďte pyšní, že ste žiakmi čabianskeho slovenského gymnázia.
Milí maturanti!
Čakajú vás tri ťažké mesiace. Snáď najťažšie počas celého gymnaziálneho štúdia. Budete musieť pozbierať všetky sily, aby ste zvládli náročné úlohy. Často sa vám bude zdať, že sme na vás prísni, že od vás chceme veľa, že úlohy, ktoré vám dávame, sú nad vaše sily. No verte, všetko robíme pre vás. A deje sa tak preto, aby ste pred maturitnou komisiou, na prijímacích skúškach i v budúcom zamestnaní dokázali, že vďaka svojim vedomostiam a ľudským kvalitám obhájite svoje miesto v živote. Naši učitelia vám ponúkajú pomoc.
Nitky, ktoré vás viažu ku škole, k spolužiakom a učiteľom sa pomaly pretrhnú. Prichádza čas, aby ste sa postavili na vlastné nohy! Napriek tomu, že dnes máte sviatok, chcem vás poprosiť, aby ste nezabudli na svojich rodičov. Vážte si tie nesmierne obete, ktoré priniesli, aby ste mohli v pokoji študovať, zmaturovať a pokračovať ďalej v štúdiu.
K tvrdej práci, ktorá vás v najbližších troch mesiacoch čaká, ako aj do ďalšieho života vám v mene svojom i v mene učiteľského kolektívu prajem veľa zdravia, vytrvalosti a úspechov.
Zuzana Benková
Vácegreš, Egreš, Židov - za týmito názvami sa skrýva malebná dedinka v Peštianskej župe. Starý názov Židov, hoci sa takto nazývala od 13. storočia, „stratila“ počas druhej svetovej vojny. Z rôznych prameňov možno však zistiť, že to nemá nič spoločné so Židmi, ale so starobylým maďarským rodom Sidó.
Vo Vácegreši ale žijú nielen Maďari. Asi tretinu obyvateľstva tvoria Rómovia a podľa starostky Márie Dudášovej v súčasnosti tam býva vyše dvadsať slovenských rodín.
Máriu Dudášovú zvolilo za starostku 890 Vácegrešanov v októbri minulého roku, ale túto funkciu zastávala už aj tri roky predtým, po náhlom úmrtí jej predchodcu. Bývalá krajčírka hovorí o sebe, že je spoločensky založená, vraj to asi zdedila po otcovi, ktorý bol aj členom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Ona zas okrem každodenných povinností vyplývajúcich zo zabezpečenia chodu obce vzala na svoje plecia aj vedenie miestnej slovenskej samosprávy a Spolku na zachovávanie tradícií. Mimochodom, na to, že obec je malá, tu pôsobí veľa spoločenských organizácií, ktoré sa nejakým spôsobom viažu k Slovákom. Starostka je v súčasnosti najviac hrdá na členov klubu dôchodcov, ktorý založili iba pred pár mesiacmi, ale už si stihol založiť vlastný spevácky zbor, ktorý má v repertoári nielen maďarské, ale aj slovenské piesne. Ale aké slovenské! Vraj aj také, ktoré pani Dudášová doteraz nikdy nepočula, pričom pozná dosť veľa slovenských ľudových piesní. Po úspešnom vystúpení na obecnom fašiangovom plese seniori predviedli nový program pri príležitosti výročia revolúcie rokov 1848/49.
Vácegreš spomína vo svojich Zápiskoch z presídľovania aj slovenský jazykovedec a publicista Konštantín Palkovič. Ak sa ma spýtate, ako sa dostal K. Palkovič do Maďarska, odpoviem vám citátom z jeho zápiskov: „V marci roku 1946 som sa zúčastnil spolu s kolegom Pavlom Ondrusom z Gymnázia v Piešťanoch počas mesačného pobytu v Maďarsku na presídľovaní ako sociografický expert a mal som na starosti výskum nárečí. Po práci som si takmer denne zaznačoval udalosti dňa, cesty po dedinách a mestách za Slovákmi, ich vzťah k presídľovaniu a peripetie s nárečovým výskumom.“ Ale teraz sa začítajme do jeho zápiskov.
„Popoludní ideme autom na Vácegreš, Židó (Vácegres). Obec rozložená medzi kopčekmi s viacerými ulicami, čisto slovenská, dosť zachovaná, národne uvedomelá. Chudobná obec, nižšie slamené domy, nižšia hmotná kultúra. Tri kostoly, katolícky, evanjelický a baptistický. Dobre sa znášajú. Zastavili sme sa u Káčera, dobrého Slováka. Jeho otec išiel s delegáciou tunajších Slovákov ako zástupca obce pozrieť sa na Slovensko. Rečový výskum tam u neho, stará matka vie ”hátke”, aj ”nóty”. Veď má aj staré slovenské spevníky a náboženské knihy. Texty, vecný slovník u tkáča. Krosná a tkanie. Nocľah tam.
Ráno prechádzka dedinou, niekoľko rečových záznamov u ženy, ktorej muž je tiež na Slovensku. Chudobná, ale vlastne len naoko, veď má 12 holdov zeme, ale biedne zariadenie v dome, biedny dom. Ale naša stará slovanská pohostinnosť sa tu prejavila. Bola by sa hnevala, keby sme si od nej nič nevzali. Pohostinnosť aj u nášho domáceho Káčera, kde sme tiež obedovali. Vedúci brigády, inšpektor Babylonský, pripravuje s tunajšími občanmi druhé verejné zhromaždenie, na ktorom má rečniť povereník Husák a Fraštacký. Prechádzka okolím, lebo som už vyčerpaný od stálej práce. Na cintoríne samé slovenské mená, ale maďarské nápisy. V obci vidieť kriedou slovenské nápisy na plotoch, stenách a bránach: ”Slováci, poďte domov, Sloboda ČSR, Mať vás volá” a pod. Zatiaľ tunajší pripravovali slávobránu s nápisom Vítame vás. Prišli Beluš, poslanec Lietavec a farár Straka. Rečnili asi 400 ľuďom. Popri prechádzali vozy z poľa, lebo je tu dosť aj proti. Prví dvaja mladí dosť dlho rečnili obšírne a výstižne, ale nezáživne. Cudzie slová, vyšší štýl. Straka veľmi populárne, vtipne, takže strhol poslucháčov. Hovoril, že bohatí sa nechcú prihlásiť. My však sem pošleme zo Slovenska len bohatších Maďarov. Tuná budú žiadať viacej, a to predovšetkým od bohatých Slovákov, čo tu zostanú. Jeho reč mala omnoho väčší vplyv, čo bolo vidno na tvárach ľudí. Počúvali napäto, pozorne, občas sa aj zasmiali.
Pochvaľovali si a večer iste i niekoľko dní budú mať na programe prednesené myšlienky. Najviac si cenili, že minister prišiel medzi nich, čo maďarský nikdy neurobil a že sa s nimi zhováral. Boli veľmi radi. Večera povereníka a poslanca bola u Káčera. Ja som išiel na večer k Dudášovi, kde mladé dievčatá vedeli veľa piesní. Tu som i nocoval.“
Toľko zápisky o Vácegreši. Zrejme značná časť Slovákov z obce sa presídlila aj vďaka aktívnym presídľovacím komisárom. Tí, ktorí ostali doma, nepozerajú sa na susedove, iba na svoje. Ale to berte v dobrom.
Vyučovanie slovenčiny prestalo v 60. rokoch minulého storočia a hoci boli snahy koncom 70. rokov o jeho obnovenie, žiaľ, málo rodičov deklarovalo svoju žiadosť. Vtedy tu ešte bola osemtriedna škola, ale začiatkom 90. rokov museli zatvoriť vyššie ročníky, resp. žiaci navštevovali výchovno-vzdelávacie inštitúcie v susedných osadách a vlani zatvorili aj nižšie ročníky pre nízky počet žiakov. Obec je v mikroregionálnom združení s Galgamáčou a Váckisújfalu, čo znamená, že spoločne prevádzkujú výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Aj jedinú ešte existujúcu vácegrešskú: materskú školu, ktorú navštevuje 26 detí. Zaoberajú sa s nimi tri učiteľky, jedna pestúnka na plný úväzok a jedna na polovičný, ona na polovičný úväzok vydáva jedlo. Obedy privážajú z Veresegyházu.
„V poslednom období bola väčšina žiakov rómskej národnosti, mnohí obyvatelia vozili svoje školopovinné deti do susedných osád. Pre samosprávu znamenalo prevádzkovanie školy veľkú finančnú záťaž, preto sme sa rozhodli zatvoriť ju. Hoci nám bolo veľmi ľúto, aj sme za ňou plakali, ale som si istá v tom, že týmto naším krokom žiaci vyhrali. Väčšina z nich potrebuje zvláštnu starostlivosť, nakoľko mnohé deti sú viacnásobne hendikepované. Navštevujú školy v Erdőkertesi, Galgamáči a Veresegyháze a keď sa s nimi stretnem, rady mi hovoria o nových dojmoch, o tom, že v novej škole sa dobre cítia. Je to zadosťučinenie aj pre celý náš poslanecký zbor, ktorý bol ostro kritizovaný za zatvorenie školy,“ povedala M. Dudášová a dodala, že žiakov vozia do školy školské autobusy.
Chceli by zároveň vyvrátiť tvrdenie, že osada, kde nie je škola, ani nie je osadou. V záujme toho napríklad pred takmer desiatimi rokmi dali obnoviť budovu bývalej evanjelickej školy (v 19. storočí tu bola katolícka i evanjelická škola) a jej priestory využivajú na spoločenské účely: zriadili tam napríklad knižnicu so štúdiom výpočtovej techniky. Vedľa nej sa nachádza remeselná dielňa, kde pravidelne usporadúvajú zamestnania pre deti a v ďalšej zas prebiehajú športové zamestnania: džudo alebo stolný tenis. V jednej menšej miestnosti pozbierali pozoruhodnosti z histórie osady. Exponáty zbierky miestnej histórie zatiaľ nie sú presne evidované, ale vkusne zariadená izba hovorí o pracovitých obyvateľoch. Nachádzame v nej miestny kroj, zastlaté postele, ktorých zvláštnosťou je, že duchnu (perinu) dávali navrch a nie vankúše, rôzne kuchynské náradie. Nemôže chýbať ani biblia – pre nás najzaujímavejší však je Tranoscius. Ako mi prezradila starostka obce, predmety darovali obyvatelia obce, ale drvivá väčšina je z jej rodiny.
S pracovitosťou nie sú problémy ani dnes, hoci vo Vácegreši je veľká nezamestnanosť a podľa starostky približne pätina obyvateľov je v aktívnom veku. Obecný úrad môže dať prácu piatim verejným pracovníkom, ktorí udržiavajú poriadok a čistotu v osade.
Ešte v tomto roku by sa mal splniť dávny sen Vácegrešanov: vybudovanie kanalizácie. Vyhrali európsky projekt, v rámci ktorého sa buduje kanalizačná sieť a čistička vôd pre päť obcí (Püspökszilágy, Kisnémedi, Váckisújfalu, Galgamáča a Vácegreš) a niektoré časti Asódu a Domoňu, v ďalších siedmich bude iba kanalizačná sieť. Hoci musia prispieť na ich pomery vysokou vlastnou čiastkou (71 miliónov forintov), vedenie obce sa rozhodlo, že ju uhradí z mesačných poplatkov obyvateľov. Do novembra by mala byť 7-miliardová investícia hotová. Potom bude treba dať do poriadku cesty a chodníky, ktoré zrejme stavba poznačí. Okrem toho by chceli dokončiť ústredné námestie osady: vytvoriť parčík alebo iným spôsobom skrášliť stred dediny.
Medzi dlhodobými plánmi poslancov je vytvorenie možnosti zapojiť nezamestnaných do pracovného procesu. Chceli by založiť obecné gazdovstvo, v ktorom by pestovali priemyselné rastliny, tieto by spracúvali a vyrábali by z nich úžitkové a ozdobné predmety.
Radi by získali investora, ktorý by videl fantáziu v kasárni, nachádzajúcej sa na kraji obce. Kasáreň slúžila do 90. rokov protileteckému vojsku, ktoré podporovalo obec. V tom čase bol dostatočný počet detí v škole a škôlke, ale armáda podporovala výchovno-vzdelávacie inštitúcie aj rôznymi darmi. Po vysťahovaní vojska samospráva odkúpila kasáreň, z vojenských bytov vytvorila obytnú štvrť. Horšie je to s kasárňou, priestory sú v natoľko dezolátnom stave, že jedine pozemok za niečo stojí. Vlastne za dosť, nakoľko je na výbornom mieste. Starostka by bola rada, keby tam vybudovali zotavovňu alebo hotel. Takže hľadajú investora.
Obecná samospráva nerozdáva sociálne podpory, radšej pomáha tým obyvateľom, ktorí sú na to odkázaní, napríklad kúpou nových kachieľ. Zapája sa aj do aktivít potravinovej banky a rôznych charitatívnych organizácií, pomocou ktorých dokáže zlepšiť podmienky sociálne znevýhodnených občanov. Minulý rok mohli päťkrát rozdať balíčky s trvalými potravinami.
V obci organizujú množstvo podujatí: okrem spomenutých fašiangov a štátnych sviatkov sú to v máji obecné dni, vlani v lete odštartovali nový program: súťaž vo varení, do ktorej sa zapojili mnohé organizácie. Záujemcovia mohli po zakúpení symbolického obedového lístka ochutnať na mieste pripravené špeciality. Túto súťaž by chceli usporiadať aj tohto roku v máji a júli. V októbri sú najväčšou senzáciou vo Vácegreši oberačkové slávnosti, v novembri tradičný slovenský večierok a v decembri obecné vianočné oslavy.
Slovenčina je prítomná v každodennom živote osady: viaceré ženy dodnes nosia ľudový kroj.
Na záver som sa spýtala pani starostky, čo si myslí, ako by volili obyvatelia obce počas parlamentných volieb v prípade, ak bude zostavená národnostná listina. Povedala, že národnosti by si zaslúžili mať vlastného poslanca v parlamente a podľa nej podobnej mienky sú aj Vácegrešania.
Mimochodom, Dudášovcov je vo Vácegreši dosť veľa: samotná starostka je rodená Dudášová, jej otec i matka mali rovnaké priezvisko a vydala sa za ďalšieho Dudáša. Majú spolu tri deti: syna a dve dcéry. Vraj, keby mala chvíľu času, rada by sa pozrela na rodokmeň ich rodiny a na jej pôvod. Kedy sa však k tomu dostane, nevie ani sama, zatiaľ jej osada robí dosť starostí. Ale aj radosti.
Eva Patayová Fábiánová
Na Slovensku vzrástol počet ľudí bez vyznania. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu 2011, ktoré koncom februára zverejnil štatistický úrad. Ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, je 725 362, teda 13,4 percenta. Pred desiatimi rokmi pri sčítaní ich bolo 697 308, teda 13 percent. Rapídne stúpol počet ľudí, ktorí neuviedli svoje vierovyznanie. V roku 2011 tak urobilo 571 437 obyvateľov (10,6 percenta), pričom v roku 2001 ich bolo 160 598, teda tri percentá. Podľa riaditeľa odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Mariána Horeckého sa okrem toho znížil počet a pomer ľudí, ktorí deklarovali náboženské vyznanie tradične najpočetnejším cirkvám a vzrástol počet ľudí hlásiacich sa k netradičným alebo novodeklarovaným náboženstvám. V sčítaní roku 2011 sa k viere prihlásilo 4,1 milióna obyvateľov. V sčítaní v roku 2011 sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 3,347 milióna obyvateľov (62 percent), čo je pokles oproti roku 2001, keď sa k nej v sčítaní hlásilo 3,708 milióna obyvateľov (68,9 percenta). Ku gréckokatolíckej cirkvi deklarovalo svoje vyznanie 206 900 obyvateľov (3,8 percenta), v roku 2001 ich bolo 219 800 (4,1 percenta). Pravoslávnu cirkev uviedlo za svoju 49 100 obyvateľov (0,9 percenta), pred desiatimi rokmi to bolo 50 400 ľudí. K Evanjelickej cirkvi a. v. sa hlási 316 300 obyvateľov (5,9 percenta), v roku 2001 ich bolo 372 900 (6,9 percenta). Reformovaná kresťanská cirkev združuje 98 800 veriacich (1,8 percenta), pred desiatimi rokmi 109 700 ľudí (2 percentá). K náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia sa prihlásilo 17 222 ľudí (0,3 percenta), pri minulom sčítaní ich bolo 20 600 (0,4 percenta). K Evanjelickej cirkvi metodistickej sa hlási 10 400 veriacich, ku Kresťanským zborom 7 720 obyvateľov, k Apoštolskej cirkvi 5 831, Bratskej jednote baptistov 3 486, k Cirkvi adventistov siedmeho dňa 2 915, k Cirkvi bratskej 3 396, k Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí 1 999, k Starokatolickej cirkvi 1 687, k Cirkvi československej husitskej 1 782, k Novoapoštolskej cirkvi 166, k Bahajskému spoločenstvu 1 065 obyvateľov (v sčítaní 2001 nefigurovalo) a k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní 972 obyvateľov. Rímskokatolícka cirkev má dominantné postavenie vo všetkých krajoch SR. Najviac obyvateľov si ju uviedlo v Nitrianskom (70,5 percenta), v Trnavskom a v Žilinskom kraji (zhodne 70,1 percenta). V prípade Evanjelickej cirkvi a. v. účasť na náboženskom živote alebo vzťah k tejto cirkvi deklarovalo najviac obyvateľov v Banskobystrickom (10,6 percenta), v Žilinskom (8,9 percenta) a v Trenčianskom kraji (8,1 percenta). Evanjelickú cirkev a. v. si uviedlo najmenej obyvateľov v Nitrianskom (2,8 percenta), v Trnavskom a Košickom kraji (zhodne 3,7 percenta). Gréckokatolícka cirkev má najsilnejšiu pozíciu na východnom Slovensku - v Prešovskom (14,1 percenta) a v Košickom kraji (9,5 percenta). Najmenej obyvateľov sa k nej prihlásilo v Trnavskom a v Trenčianskom kraji (zhodne 0,2 percenta). Najviac obyvateľov bez vyznania je v Bratislavskom (26,8 percenta), v Banskobystrickom (16,6 percenta) a Trenčianskom kraji (15,3 percenta).
TK KBS prináša vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k zverejneným výsledkom sčítania ľudu. Uvádza sa v ňom, že katolícki biskupi s rešpektom a úctou prijímajú zverejnené výsledky sčítania ľudu, ktoré prinášajú aj štatistické údaje o religiozite obyvateľov Slovenska. „Chceme sa zo srdca poďakovať všetkým, ktorí sa prihlásili ku Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi. Veľmi si vážime, že napriek rastúcej sekularizácii sa veľká časť našej spoločnosti hlási ku Katolíckej cirkvi a snaží sa zachovať si katolícku vieru. Tento výsledok prijímame s pokorou ako záväzok usilovať sa žiť stále autentickejšie podľa Kristovho evanjelia. Štatistický úbytok veriacich chápeme aj ako dôsledok štyridsaťročnej ateizácie pred rokom 1989. Naša skúsenosť hovorí, že v poslednom období k dramatickým zmenám v religiozite nedochádza. Proces sčítania bol sprevádzaný viacerými komplikáciami, akými boli technické problémy, ale aj rastúca nedôvera občanov voči štátu a verejným inštitúciám. Katolícka cirkev je pevnou súčasťou našej spoločnosti, jej posolstvo stále prináša nenahraditeľné podnety pre integrálny rozvoj každého človeka a chce zo všetkých síl pokračovať v službe pre spoločné dobro celej našej spoločnosti, ako je to uvedené aj v dokumente Katolícka cirkev a spoločnosť 2012 - 2016, ktorý bol odovzdaný predstaviteľom politických strán na stretnutiach s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska,“ píše sa vo vyhlásení KBS.
Podľa TK KBS
Vedenie Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) usporiadalo tohtoročné valné zhromaždenie 24. februára v Spoločenskom dome Tehla. Sála domu sa naplnila, prítomných bolo takmer 200 ľudí. Podujatie otvoril zmiešaný zbor Čabianska ružička zhudobnenou básňou Viliama Paulinyho-Tótha Slovenčina moja, ktorú pre zbor upravil Ján Valašťan Dolinský, pedagóg, dirigent a skladateľ, ktorý sa narodil pred 120 rokmi v Békešskej Čabe. Po slávnostnom otvorení zhromaždenia v mene chorého predsedu organizácie Michala Lásika pozdravila prítomných členka vedenia ČOS Anna Ištvánová. Zvlášť privítala generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa, zástupcu predsedníčky Slovenskej samosprávy Békešskej župy Petra Pečeňu, školskú referentku úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy Eriku Lázárovú a hlavného vedúceho kultúrneho oddelenia Úradu samosprávy Békešskej župy Gyulu Czégénya.
Účastníkov rokovania pozdravil aj Štefan Daňo a poprial im príjemné a úspešné rokovanie. Potom si spoločne pripomenuli pamiatku členov organizácie, ktorí zosnuli v uplynulom roku.
Úvodom svojho referátu Anna Ištvánová s radosťou konštatovala, že „ČOS je najpočetnejšia organizácia v Békešskej Čabe. Má viac ako 300 členov, z ktorých je prítomných okolo 200, takže zhromaždenie je uznášaniaschopné.“
A. Ištvánová informovala prítomných o minuloročnom hospodárení organizácie. Dozvedeli sme sa, že ČOS minuloročný rozpočet uzatvorila s pozitívnym výsledkom. Prostriedky získala z Fondu S. Wekerleho a z rôznych nadácií, od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Celoštátnej slovenskej samosprávy, Slovenskej samosprávy Békešskej župy, Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby, mestského zastupiteľstva a Zväzu Slovákov v Maďarsku. Z členských príspevkov mala príjem 240 tisíc forintov.
V správe o činnosti verejnoprospešnej organizácie pani Ištvánová konštatovala, že ČOS pomocou početného členstva vykonáva v meste najrozmanitejšiu činnosť. Organizuje mestské, župné, regionálne, ba aj medzinárodné programy, konferencie, letné tábory a výlety. Vlani napríklad spolu s Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadala v Bratislave Dolnozemský jarmok, na ktorom sa zúčastnilo okolo 5 000 ľudí, v septembri sa jej členky zapojili do prehliadky ľudovej výtvarnej tvorivosti ÚĽUV, navštívili bakonských Slovákov, usporiadali letný citarový tábor a množstvo ďalších podujatí. ČOS zabezpečila podmienky fungovania záujmových skupín, umiestnila v meste pamätné tabule O. L. Áchima a Jána Pravdoľubu Bellu atď.
V rámci vydavateľskej činnosti vydáva mesačník Čabän a ročenku Čabiansky kalendár. Podporuje činnosť 10 klubov, krúžkov a umeleckých skupín, ktoré organizujú aj samostatné programy.
Po referáte A. Ištvánovej nasledovali príhovory vedúcich skupín.
Úlohou Čabianskeho slovenského klubu, najpočetnejšieho zoskupenia pôsobiaceho v rámci ČOS, je zachovávanie slovenskej reči a tradícií čabianskych Slovákov. O jeho činnosti informovala prítomných vedúca klubu Alžbeta Ančinová. Sledujúc tento cieľ klub si vybudoval dobré styky s predstaviteľmi mládeže, s materskými a základnými školami a s organizáciami pôsobiacimi v meste. Spolupracuje s národnostnými skupinami župy a krajiny. Členovia klubu vykonávajú svoju činnosť v rôznych tímoch. Napríklad sociálna skupina navštevuje chorých členov, pomáha im pri nákupoch i vo vybavovaní úradných záležitostí. Členovia Slovenského pávieho krúžku zachovávajú čabianske slovenské piesne. Klub má aj ochotníckych divadelníkov, ktorí vystúpili napr. v októbri pri odhalení pamätnej tabule Jána Gerčiho. Umelecká skupina má 4 členov. Básne Michala Čičeľa odzneli pred 250 záujemcami na súťaži vypísanej redakciou časopisu Bárka a na Čabianskych literárnych večierkoch. Emília Kováčová recituje a rozpráva svoje spomienky po slovensky. Piroška Vargová a Alexander Orosz šesťkrát získali prvú cenu na rôznych recitačných súťažiach.
Popri ČOS pôsobí aj Krúžok gazdiniek a záhradkárov pod vedením Judity Bartolákovej a Michala Kelleho. Zaoberá sa v prvom rade tradíciami spojenými s hospodárením čabianskych Slovákov. Svoju činnosť prezentuje na rôznych podujatiach a zúčastňuje sa na gastronomických súťažiach. Gazdinky zvyknú variť halušky (rezance), brdovce (gágorčoke) a kukuričnú kašu, gazdovia vynikajú vo výrobe klobás. Vlani v duchu hesla „Nak nič nevinde na márno!“ usporiadali ukážku varenia mydla. Úspešne sa prezentujú aj priatelia vína, a to nielen na pôde mesta, ale aj na podujatiach v okolitých obciach.
K ČOS patrí aj výšivkársky krúžok Fajalka, ktorý sídli v Dome železničiarov. Ženy pod vedením pani Močlíniovej si zachovávajú a oživujú v prvom rade výzdobné motívy Slovákov. V tomto roku usporiadali výstavu vyšívaných obrusov a vankúšov v Materskej škole Slnečný lúč, kde viedli aj detskú dielňu a ukázali deťom ľudové hry.
Mladšie výšivkárky pracujú v krúžku Rozmarín pod vedením Anny Illésovej Boťánskej. Vlani dvadsaťdvakrát vystavili svoje ojedinelé výšivky doma i v zahraničí. Výšivkárky absolvovali aj študijnú cestu a zúčastnili sa v odborných táboroch. V roku 2011 uzrela svetlo sveta kniha vedúcej krúžku pod názvom Tkaniny v Békešskej župe. Krúžok bol vlani najúspešnejšou skupinou ČOS. V Budapešti 20. augusta na Slávnostiach remeselníctva v Budínskom hrade, získal titul „Najkrajšia dielňa roku 2011“. 19 prác dostalo od poroty NIT kvalifikáciu A a 6 kvalifikáciu B. Na konkurze v Mezőkövesde dostal krúžok osobitnú odmenu. Koncom roka Slovenská samospráva Békešskej Čaby odovzdala krúžku vyznamenanie Za čabianskych Slovákov.
Pekné výsledky dosiahli aj spevácke zbory ČOS. Na celoštátnej kvalifikačnej súťaži ľudových speváckych zborov usporiadanej organizáciou KÓTA získali striebornú kvalifikáciu. Dva spevácke zbory pod vedením Ildiky Očovskej sa rozhodli svojou aktívnou účasťou zachovávať slovenskú liturgiu a oživiť slovenskú evanjelickú komunitu. S týmto cieľom spievali pred bohoslužbami piesne z Tranoscia 19. augusta v Evanjelickom kostole vo Viniciach a 19. septembra vo Veľkom evanjelickom kostole.
Popri speve slovenských ľudových a cirkevných piesní bolo vlani cieľom 28-členného Zmiešaného zboru Čabianska ružička interpretovať zborové skladby slovenských skladateľov z Dolnej zeme. Svojimi vystúpeniami prezentoval čabianskym občanom prítomnosť Slovákov v meste. Samozrejme, vystupoval nielen v meste a na okolí, ale aj na Slovensku. Členovia tvoria vynikajúci priateľský kolektív.
Ľudový spevácky zbor Orgován sa popri ľudových piesňach zaoberá aj zachovávaním spievaných zvykov čabianskych Slovákov. Zbor nacvičil vlani vianočné piesne, koledy, vinše a náboženské piesne z Tranoscia.
Na záver Anna Korčoková informovala prítomných o činnosti Klubu seniorov, Judita Krajčovičová o Klube čabianskych pedagógov na dôchodku a Matej Králik o Spoločnosti Slovákov so zmenenými schopnosťami.
Po referátoch nasledoval krátky kultúrny program, v ktorom vystúpili členovia literárneho tímu Slovenského klubu a Spevácky zbor Orgován. Záverom programu vystúpila citarová kapela Boleráz, ktorej v minulom roku udelila KÓTA piaty raz cenu Zlatý páv. Kapelu vedie Tímea Teješová.
Po rokovaní nasledovala zábava s večerou, tancom a losovaním tomboly. Do tanca hrala Bajczerova kapela.
Ildika Očovská, Čabän