Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik zaslal predsedovi maďarskej vlády Ferencovi Gyurcsányovi pri príležitosti zvolenia do funkcie list nasledujúceho znenia:
Vážený pán predseda vlády!
V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy Vám blahoželám k zvoleniu do funkcie a želám Vám veľa úspechov a zdravia pri plnení tohto zodpovedného poslania!
V kapitole programu novej vlády pod názvom Moderná a demokratická republika sme s radosťou mohli čítať, že aj pán premiér považuje kultúru domácich národných menšín za hodnotu, ktorú treba pestovať a že vláda bude iniciovať vytvorenie politického konsenzu potrebného k zabezpečeniu ich parlamentného zastúpenia.
Pri správe o osobných organizačných zmenách, ku ktorým došlo v priebehu reorganizácie vlády, v našich kruhoch vzbudila prekvapenie skutočnosť, že Úrad pre národné a etnické menšiny prestal podliehať Úradu predsedu vlády a že bude patriť pod nastávajúce ministerstvo pre veci mládeže, rodiny a rovnosť šancí. Túto skutočnosť mnohí hodnotili ako krok späť, ako nedocenenie veci národnostných menšín v Maďarsku. Čoskoro však vysvitlo, že ide o jeden z prvkov širšie ponímanej koncepcie reformy v súvislosti s okruhom činnosti Úradu predsedu vlády.
Zároveň by som chcel zdôrazniť, že pani ministerku dr. Kingu Gönczovú považujeme za vynikajúcu odborníčku, ktorá v duchu vládneho programu určite bude môcť veľa vykonať v záujme mládeže, rodiny a rovnosti šancí pre tých, ktorí sú na to odkázaní. Ako dúfame, v neposlednom rade aj vo veci tunajších národných menšín.
V tejto súvislosti by som však chcel upriamiť pozornosť váženého pána predsedu vlády na mimoriadnu príležitosť, ktorá sa naskytla pre súčasný dynamický vládny program. V dejinách Maďarska a v priebehu pôsobenia vyše 60 jeho doterajších vlád sa ani raz nestalo, aby v názve niektorého ministerstva figurovali národné menšiny. Rad ministrov bez kresla - počínajúc Oszkárom Jászim - zastupoval ich záujmy a gróf Pál Teleki ako predseda vlády osobne prevzal túto oblasť, názov žiadneho ministerstva v Maďarsku však nezohľadnil národnostné menšiny. Vo viacerých susedných krajinách, ako v Chorvátsku, Rumunsku, Srbsku a Čiernej Hore, na to nájdeme príklad a v Európskej únii, kde je Maďarsko jedným z najmarkantnejších reprezentantov práv národných menšín, by takéto predvídavé rozhodnutie iste vyvolalo priaznivú odozvu.
Navrhujem teda, aby názov nového rezortu bol ministerstvo pre veci mládeže, rodiny, rovnosť šancí a národné menšiny.
Tento krok by sme nehodnotili ako číre gesto, ale ako seriózny úmysel smerujúci k tomu, aby okrem úloh uvedených vo vládnom programe mohol nerušene pokračovať rozvoj kultúrnej autonómie a systému inštitúcií, ako i novela zákona o právach národných a etnických menšín. Celoštátna slovenská samospráva by chcela aj v budúcnosti poskytnúť pánovi premiérovi maximálnu podporu v tomto smere.
Budapešť 7. októbra 2004
Nový veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš medzi prvými navštívil sídlo Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), kde sa stretol s predstaviteľmi Slovákov v Maďarsku. Ako uviedol pre náš týždenník, bol by veľmi rád, keby tieto kontakty boli pravidelné, ak by zastupiteľský úrad bol nápomocný v tých oblastiach, kde Slovenská republika a vláda môžu byť nápomocné.
Začiatkom októbra J. Migaš odovzdal poverovacie listiny maďarskému prezidentovi Ferencovi Mádlovi, ktorý novému veľvyslancovi pripomenul, že stáročná spoločná história zaväzuje SR a Maďarsko k priateľstvu a ku konštruktívnej spolupráci. F. Mádl spomenul tie možnosti, ktoré spoločné členstvo v Európskej únii prináša, spomedzi nich vyzdvihol otázky ochrany životného prostredia, hospodárstva a cestovného ruchu. „Neprichádzam s bombastickými víziami, chcel by som, aby boli učinené skutočne praktické kroky smerom k rozvoju normálnych dobrých susedských vzťahov medzi obidvoma krajinami, ktoré okrem iného spája nielen spoločná hranica - v istých prípadoch aj história -, ale v súčasnosti je to predovšetkým členstvo v Európskej únii a NATO,“ povedal po nástupnej audiencii J. Migaš.
Tieto myšlienky zopakoval aj 12. októbra počas stretnutia v sídle nášho najvyššieho voleného zboru, ktorého sa zúčastnil predseda CSS Ján Fuzik, podpredsedníčka Etelka Rybová a predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková.
J. Migaš sa v ten istý deň večer zúčastnil stretnutia s maďarskými vysokoškolákmi, a to v rámci podujatia Salón Slovenského inštitútu. O vydarenú akciu prejavili záujem študenti z viacerých univerzít a vysokých škôl, ktorí naplnili divadelnú sálu do posledného miesta.
Rozhovor s novým veľvyslancom SR v Budapešti uverejníme v nasledujúcom čísle nášho týždenníka.
(ef-t)
Predsedovia trinástich menšinových samospráv v Maďarsku sa pripojili k protestnej akcii maďarského denníka Népszava. 10. septembra t. r. sa z iniciatívy denníka začala podpisová akcia, ktorej signatári protestujú proti snahám neofašistov dostať sa k moci, keď plánujú 15. októbra, v deň 60. výročia prevzatia moci nilašovcami, usporiadať demonštráciu. K protestu denníka sa pripojilo množstvo významných osobností spoločenského a kultúrneho života a 14. októbra za organizácie Úradu pre národné a etnické menšiny a jeho predsedu Antala Heizera aj predsedovia trinástich celoštátnych menšinových samospráv. Najvyšší predstavitelia v Maďarsku žijúcich menšín, medzi nimi aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, položili pred budapeštianskym Domom teroru kvety vďaky a signovali billboardy.
(ef)
V uplynulých dňoch zavítala na návštevu Békešskej župy trojčlenná delegácia Žilinského samosprávneho kraja. Ako je známe, obidve župy udržiavajú od minulého roku družobné styky a cieľom terajšej návštevy bolo predovšetkým upevnenie vzájomnej spolupráce. Predseda Valného zhromaždenia Békešskej župy Zoltán Varga informoval hostí o hospodárskej situácii a koncepcii územného rozvoja župy. Zdôraznil, že medzi prvoradé úlohy patrí rozvoj dopravy, ako aj komunikačného systému a informatiky. Člen slovenskej delegácie Michal Hanko s uspokojením konštatoval, že v uplynulom roku obidva kraje našli spoločný jazyk v prvom rade v oblasti školstva a kultúry. Ďalším zámerom je rozšírenie spolupráce na oblasť turistiky. Počas svojej návštevy delegácia zo Žiliny zavítala do čabianskej slovenskej školy, slovenského oblastného domu a pozrela si aj veľký evanjelický kostol.
(k)
Slovenská samospráva v Čorváši poskytuje zo svojho rozpočtu prostriedky na pestovanie tradícií, prispieva na zabezpečovanie účasti na župných podujatiach a podporuje rôzne programy. V tomto školskom roku - ako to vyplynulo zo správy, ktorú predniesla na zasadnutí samosprávy jej predsedníčka Alžbeta Kľúčiková - v Čorváši vyučujú slovenčinu v rámci záujmových krúžkov. Učiteľkou je Helena Baginová Sinčoková. V záujme výučby slovenského jazyka samospráva zakúpila pre knižnicu učebnice a slovníky.
Úlohou Obecnej samosprávy v Níži bude v najbližšej budúcnosti - ako to vyplynulo z nedávneho zasadnutia poslaneckého zboru - pokračovať vo vypracúvaní, resp. zabezpečovaní podmienok systému HAACCP, ktorý by bol v súlade s normami Európskej únie. V tomto zmysle má byť realizovaný plán na ochranu životného prostredia, ako aj hodnotenie ochrany práce zamestnancov obecného úradu. Rozpracovaný je plán hospodárenia s odpadkami, ďalej prestavba komunálnej siete, na ktorej sa významne podieľajú podnikatelia a viacerí obyvatelia obce. Úspešne a včas zakončili práce spojené s údržbou školy; príslušné náklady čerpali z príjmov letných táborov, ako aj z príspevkov podnikateľov a rodičov. Prostredníctvom súbehu sa výhľadovo počíta s obnovou niektorých miestnych ciest. Osobitne dôležitá je skutočnosť, že Níža, pokiaľ bude dostatok záujemcov, sa zapojí do veľkokapacitnej internetovej siete ADSL.
(k-o)
V sídle Mestského úradu v Štúrove zasadalo vedenie euroregiónu Ister-Granum, ktorý založilo vlani sto osád. Predsedníctvo zoskupenia sa uznieslo na vydaní publikácií, ktoré zahrnú informácie o cestovnom poriadku všetkých dopravných prostriedkov, ako aj telefónny zoznam obcí celého regiónu. Dvadsať percent nákladov na vydanie obidvoch publikácií uhradí združenie samospráv tejto oblasti, zvyšok budú financovať podnikatelia, ktorí inzerujú v uvedených publikáciách. Hospodársku spoluprácu a výmenu informácií samospráv tvoriacich tento región napomôže internetový portál a investičný kataster. Združenie samospráv odštartuje edičný program pod názvom Oblasť troch riek, v rámci ktorého v nasledujúcich štyroch rokoch vyjde päť publikácií o prírodopise, zemepise, hospodárstve, dejinách, spoločnosti a turistike regiónu.
(k)
Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti v uplynulých rokoch nadviazala a rozšírila svoje styky nielen so samosprávami a občianskymi organizáciami v Maďarsku, ale aj v materskej krajine - a to predovšetkým v oblasti kultúry. Predstavitelia poslaneckého zboru tohto roku rokovali o inštitucionálnej forme spolupráce s partnerskou samosprávou v Bratislave-Starom Meste. V septembri t. r. samosprávy Bratislava-Staré Mesto a Budapešť-Budavár uzavreli zmluvu o partnerstve a spolupráci, ktorú podpísali primátori obdivoch obvodov Peter Čiernik a dr. Gábor Tamás Nagy, ktorá poskytuje rámec pre spoločné akcie na poli kultúry, školstva, osvety a turistiky.
Vzhľadom na to, že tento dokument nezahrnuje do rámca vzájomnej spolupráce aj slovenskú samosprávu Budaváru, predseda zboru František Zelman v liste adresovanom primátorovi Budaváru G. T. Nagyovi vyjadruje svoje poľutovanie nad tým, že príslušníci slovenskej menšiny v I. obvode Budapešti boli vylúčení z budovanie vzájomných stykov obidvoch miest a odvoláva sa na predbežné rokovania v tomto smere. F. Zelman v závere listu píše, že aj Slováci v Budavári by sa chceli podieľať na stykoch obidvoch miest, byť partnermi v ochrane kultúrneho dedičstva, piliermi porozumenia medzi občanmi obidvoch obvodov hlavných miest, a prostredníctvom spoločného jazyka napomáhať rozvoj turistického ruchu.
(k)
Na list zástupkyne šéfredaktora Národnostnej redakcie Národného vydavateľstva učebníc (NVU) Márie Šutinskej, adresovaný politickému štátnemu tajomníkovi Ministerstva školstva MR Tamásovi Szabadosovi, v ktorom pisateľka poukazuje na nedostatky spojené s vydávaním národnostných učebníc, T. Szabados reagoval vo svojej odpovedi z 24. septembra t. r.
Štátny tajomník (ktorý v novej vláde už nezastáva túto funkciu) o. i. pripomenul, že aj vo vydávaní národnostných učebníc pôsobia trhové vzťahy a že NVU ovláda tento trh na 76 percent. Štát v rozhodujúcej miere prispieva na vydávanie národnostných učebníc, pre ktoré je príznačný nízky náklad. Túto podporu dostávajú vydavatelia najneskôr po ich vytlačení, takže sú aj naďalej zainteresovaní na vydávaní. Napriek dodatočnému financovaniu vydávanie národnostných učebníc znamenalo pre NVU istý príjem. Zrejme ani po privatizácii nebude záujmom nových majiteľov zlikvidovať obchodné odvetvie, ktoré v podstate prináša bezrizikový príjem.
T. Szabados ďalej konštatuje, že v záujme realizovania učebníc zameraných na všeobecné poznatky, ktoré sú určené pre jedno- a dvojjazyčné národnostné školy, ich adaptovania (resp. prekladu), Kancelária pre učebnice a učebné pomôcky zvolala v júni t. r. zainteresovaných vydavateľov, ktorí však tento program, s výnimkou NVU, nedokázali odštartovať pre nedostatok prekladateľov. Program týkajúci sa prekladania učebníc spomenutých predmetov vytýčený v roku 2002 však pokračuje.
V závere svojho listu politický štátny tajomník MŠ MR ubezpečuje, že ministerstvo po zvážení príslušných problémov čoskoro zvolá na spoločnú poradu všetky strany participujúce na vydávaní národnostných učebníc.
(ok)
Obecná samospráva a Slovenský páví krúžok v Jášči usporiadali poslednú septembrovú nedeľu Národnostné stretnutie ľudových súborov. Organizátori pozvali maďarské, nemecké a slovenské hudobné, spevácke a tanečné skupiny z okolitých osád, ktoré zabezpečili pestrý program.
Stretnutie v miestnom kultúrnom dome otvoril starosta obce Csaba Nagy, ktorý srdečne privítal hostí z Ešky, Bakoňnány, Capáru, Černe a Tésy, ako i domácich folkloristov. Privítal aj starostov, ktorí odprevadili vystupujúce súbory, čím dokázali, že pestovanie ľudových tradícií považujú za dôležitú činnosť. Vo svojom príhovore zdôraznil účel podujatia: "Musíme spoznať tradície svojich susedov a zároveň pestovať zvyky a piesne svojich predkov, aby sme ich mohli odovzdať budúcim pokoleniam. V Jášči oddávna žijú Slováci a Nemci vo vzornom porozumení. Pán starosta zvlášť poďakoval za obetavú prácu hlavnej organizátorke stretnutia Márii Egryovej, vedúcej Pávieho krúžku v Jášči.
Početné publikum po nemecky a po slovensky pozdravili riaditeľka miestnej školy N. Kropfová, vedúci Pávieho krúžku v Černi Ján Szabó a pracovníčka Slovenského osvetového centra Bakoňského regiónu Viktória Ecseriová. Po úvodných prejavoch rad-radom predstavili svoj kultúrny program folklórne súbory a hudobné skupiny. Citaristom a harmonikárom sa podarilo rozveseliť vďačné obecenstvo. Na konci vydarenej akcie všetci spoločne zaspievali hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku ”Daj Boh šťastia…” a odovzdali diplomy zborom. Stretnutie sa skončilo priateľským posedením za bielym stolom.
(sz)
Slováci vo Veľkom Bánhedeši oslavovali. Miestny Slovenský klub si v tomto roku pripomína 25. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti členovia klubu a miestna slovenská menšinová samospráva usporiadali 2. októbra v Kultúrnom dome Sándora Petőfiho oslavy. Prítomných v mene zboru slovenských poslancov pozdravila jeho podpredsedníčka Anna Szántaiová. Zvlášť privítala predsedu národnostného výboru Valného zhromaždenia Békešskej župy Pétera Tolnaiho, riaditeľku Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Alžbetu Hornokovú Uhrinovú, pracovníčku VÚSM Zuzanu Kunovacovú Gulyásovú, miestnu farárku Magdolnu Lászlóovú, starostu obce Otta Jancsóa a notárku Evu Tímárovú. Srdečne privítala aj členov miestnych klubov a hostí zo Santova, Gerendášu, Čorvášu, Irminčoku, Poľného Berinčoku, Kondorošu, Telekgerendášu, Pitvarošu a zo Slovenského Komlóša. Po pozdravných slovách prečítala list predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, ktorý zablahoželal jubilujúcemu klubu v mene CSS. Zaželal kolektívu veľa tvorivých úspechov a radosti zo spoločných chvíľ. Vedúca Slovenského klubu Mária Hajtmanová povedala niekoľko slov o uplynulých dvadsiatich piatich rokoch. Ako povedala, nie sú už veľmi mladí. Dá sa povedať, že dvadsaťpäťročná dievka je už ozaj na vydaj. Klub vznikol roku 1979 a jeho prvým vedúcim bol Michal Tetliak. Potom ho vystriedali Juraj Vrbovský, Alžbeta Stanková a teraz ona. Klub má momentálne sto jedenásť členov. Často cestujú do zahraničia, videli už veľa prekrásnych miest, za čo ďakujú každému, kto im na zájazdy prispel - povedala vedúca klubu. Ku kultúrnemu programu popriala prítomným príjemnú zábavu.
V kultúrnom programe vystúpili deti z miestnej škôlky a zo základnej školy so slovenskými piesňami a básničkami. Po nich nasledovala členka Slovenského klubu Zuzana Dohányosová, ktorá prítomným zarecitovala slovenskú báseň. Spevácka skupina z Pitvarošu zaspievala prekrásne tamojšie ľudové piesne, súbor Studienka zo Santova sa predstavil pilíšskou svadbou. Kultúrny program ukončil tanečný súbor Komlóš. Oslavy dvadsaťpäťročného Slovenského klubu vo Veľkom Bánhedeši pokračovali stretnutím pri bielom stole.
(aszm)
Margita Elšiková je učiteľkou náboženstva a angličtiny v jednej budapeštianskej cirkevnej škole. Doma, v Senváclave (Pilisszentlászló) vedie páví krúžok Nezábudka a je predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy. Dlhé roky pôsobila ako riaditeľka školy.
- Od detstva som veľa pracovala, po škole na poli, kde sme pestovali zeleninu a ovocie. V poslednom roku, keď ešte v Senváclave bola žatva, som čakala syna Vilka a krátko pred pôrodom som pracovala pri kombajne. Chovali sme aj ovce, naša mamička čistila vlnu a z priadze plietla pulóvre. Ja som sa dobre učila aj popri inej práci. Čo som začala, to som vždy aj dokončila. Po maturite som absolvovala odbor slovenčina - ruština v Segedíne a tiež som sa kvalifikovala ako učiteľka náboženstva. Navštevovala som kurzy šitia a získala som aj knihovnícke vzdelanie. Výučba náboženstva znamenala pre mňa veľmi veľa.
Keď v sedemdesiatych rokoch vyššie ročníky premiestnili do Izbégu, školu zlúčili s kultúrnym domom a tak vzniklo základné osvetové stredisko. Ako riaditeľka školy som sa vžila do organizovania kultúrneho diania. Popri vyučovaní bolo treba prevádzkovať aj knižnicu a pripravovať rôzne podujatia. Od časného rána do neskorého večera som sa zdržiavala na pracovisku a tak, žiaľ, mi zostalo málo času na rodinu. Je to už moja chyba - ak si niečo zaumienim, musím to urobiť aj s maximálnym vypätím síl.
Už ako siedmačka som spievala v miestnom súbore, ktorý založil môj strýko Pavol Dombai. V roku 1968 sme vystúpili na národnostnom stretnutí. Stretávali sme sa s inými súbormi a osvojovali si nové piesne, hoci ja osobne sa snažím o zachovávanie našich senváclavských piesní, ktoré sú napospol jednohlasné. Nikde som nepočula také pekné balady ako práve tu. Chcela by som zapojiť do spievania čo najviac mladých ľudí, hoci je to ťažké. Dnešná mládež akosi nerada spieva. Ako riaditeľka a slovenčinárka som bola aj svedkom toho, že žiaci pociťujú výučbu slovenčiny ako nutnosť. Preto som sa snažila im slovenčinu oživiť; zorganizovala som "hosťujúce" vyučovanie, strávili sme nejaký ten týždeň aj na Slovensku. V bratislavskej televízii odvysielali program zostavený zo senváclavských vianočných zvykov...
Žiakom odkazujem, aby učenie považovali za veľmi dôležité. Nevynikneme tým, že iného potlačíme, ale tým, že učením a vedomosťami sa staneme ľudskejší. K tomu treba pevnú vôľu, usilovnosť a systematickú prácu. Ak si to niekto osvojí už v detstve, potom bude usilovný aj v dospelosti a práca mu bude poslaním, keďže jej bude rozumieť.
A napokon - nech sa nikto nehanbí, ak pochádza zo slovenskej národnostnej obce, naopak, na to treba byť hrdý. Je veľmi dôležité naučiť sa niektorý zo slovanských jazykov a aspoň jeden zo západných a vtedy sa človek môže cítiť pohodlne kdekoľvek na svete.
(dv-ok)
Pilíšska jeseň - pod týmto názvom sa v uplynulých dňoch konal Obecný deň v Senváclave, ktorého spoluorganizátorom bola miestna slovenská samospráva. Vo folklórnom programe vystúpili senváclavský spevácky zbor Nezábudka a páví krúžok z Huty (Pilisszentlélek). Účastníkov tanečnej zábavy povzbudzovala do tanca cigánska kapela zo slovenských Poník. Významnou akciou obecného dňa bolo otvorenie výstavy Čaro Senváclavu v Slovenskom spoločenskom dome, na ktorej sa publiku predstavili so svojimi dielami maliari Z. Bakayová, I. Gy. Molnár, sochári R. Csikszentmihályi a I. Kákonyi a fotografisti J. Eisenmann st., Á. Pankovicsová a Z. Ries.
(k)
V Slovenskom inštitúte Budapešť sa 7. októbra konala vernisáž výstavy pod názvom Aut bene, aut nihil (Buď dobre, alebo nič). Prítomných pozdravil riaditeľ inštitútu Milan Resutík. Zvlášť privítal ombudsmana maďarského parlamentu Attilu Péterfalviho, docenta Univerzity Komenského v Bratislave Petra Michaloviča a galeristu Jozefa Červenku. Ako povedal, za výstavu môžeme vďačiť štyrom autorom Jane Farmanovej - Šabíkovej, Palovi Machovi, Patrikovi Illovi a Yanovi Zoritchakovi.
Výstavu otvoril P. Michalovič, ktorý pokladal za česť, že môže predstaviť troch výtvarníkov mladšej strednej generácie a jedného výtvarníka, ktorý je pôvodom zo Slovenska, ale momentálne žije vo Francúzsku a patrí medzi klasikov sklárskej tvorby. Jana Farmanová-Šabíková sa sústreďuje na maľbu a v SI sa prezentuje sériou obrazov posledného obdobia. Je typom výtvarného umelca, ktorý sa snaží zužitkovať svoju intímnu skúsenosť zo sveta. Jej obrazy môžeme prirovnať k spomienkam, ktoré ležia hlboko v našej pamäti, ale ktoré vždy uchovávajú niečo, čo sme zažili a čo sa bezprostredne dotýka našej prítomnosti. Tento postoj určitým spôsobom modifikuje jej chápania využívania farby a kompozície. Každá farba nemá zastupovať niečo z vonkajšieho sveta, ale má predovšetkým reprezentovať jej emocionálne naladenia. Z toho aspektu môžeme hovoriť, že jej obrazy sú čisté efekty, presahujú jednotlivé prchavé emócie.
„Pocit inej dimenzie” - pod týmto názvom vystavuje svoje obrazy v Múzeu Samuela Tešedíka v Sarvaši maliar Béla Kohut, žijúci v Orosháze. Jeho prvú výstavu usporiadali r. 1984 v Segedíne, potom predstavil svoje diela v Makó, Čorváši, Nadlaku a Orosháze. Jeho terajšia výstava názorne ukazuje, prečo umelec považuje svet abstrakcie za najvhodnejší k stvárneniu myšlienok a predstáv o ľudskom bytí a hĺbkach duše. Jeden z jeho najpríznačnejších obrazov nesie názov Keď rozbijeme žalárne mreže inakosti. Inakosť sa skrýva v umelcovom poňatí, podľa ktorého „sme cestujúci na ceste kozmom”. Znamenitým exponátom výstavy je obraz Moja duša rozumie tvojej, na ktorom sa k sebe blížia dva svetelné póly s prísľubom stretnutia. Zaujímavé sú aj jeho čiernobiele obrazy, ako napríklad Večný zápas alebo Kolíska duše. B. Kohut pripravuje ďalšie výstavy; jedna z nich sa bude konať v Békešskej Čabe.
(sass-k)
Pred niekoľkými mesiacmi sme vás, milí čitatelia, informovali o tom, že v Horných Peťanoch odovzdali prekrásne obnovené národopisné múzeum. Veru, už pár rokov celá táto novohradská dedinka vynakladá veľa energie v záujme zachovania tradícií svojich predkov, čo sa odzrkadlilo aj vo forme zozbierania starodávnych predmetov, šatstva, náradia a pod. Motorom spomínanej práce bola Helena Laczkovská, ktorá pokladala založenie národopisného múzea v Horných Peťanoch za svoj životný cieľ. Ako nám povedala, deň jeho slávnostného odovzdania patrí medzi najkrajšie zážitky jej života. Keď sme sa nedávno stretli s pani Helenou, vyžarovalo z nej obrovské šťastie a bola nesmierne pyšná na svoju priebojnosť v prospech svojich spoluobčanov...
- Musím povedať, že túto zbierku by sme nemohli prezentovať v takejto forme, keby sme nemali takú obetavú pani starostku, akú máme v osobe Evy Pappovej. Ona veľmi veľa za ňu bojovala na rôznych úradoch. Nakoniec sa od Maďarskej pošty podarilo zakúpiť časť jednej budovy, voľakedajšieho sedliackeho domu, ktorú sme obnovili a zriadili v nej toto múzeum.
- Odkiaľ ste mali motivácie na uskutočnenie svojho sna?
- Viete, cesta bola veľmi dlhá a niekedy aj tŕnistá... Predstavte si, že ja ani nie som tunajšia rodáčka, iba som tu pôsobila 50 rokov ako učiteľka. Za tento dlhý čas som spoznala klenoty slovenskej kultúry, a to vo všetkých sférach života. Natoľko si ma podmanili, že som sa ich rozhodla zachovať pre budúcnosť. Chcela som urobiť všetko, čo bolo v mojich silách... Asi toto bola moja základná pohnútka.
- So slovenskou kultúrou ste sa, pokiaľ viem, nestretli až v dospelom veku, obklopovala vás už od detstva, však?
- Áno, veď aj moja stará mama bola slovenskej národnosti a pochádzala z Horných Petian. Potom sa vydala a odišla odtiaľto. Ja som sa zase sem vydala a tak som sa vlastne čiastočne vrátila k svojim koreňom, nehovoriac o tom, že rodina môjho manžela je taktiež slovenská.
- K vášmu menu sa viaže aj založenie miestneho pávieho krúžku.
- Áno. Krúžok sa volá Rozmarín. Do nášho repertoáru som pozbierala a zaradila všetky pesničky tohto regiónu. Ako slovenské, tak aj maďarské. Máme za sebou veľmi úspešné vystúpenia v celej župe, ale i mimo nej. Náš kroj všade očarí publikum...
- Pravdepodobne úspechy krúžku a atraktivita kroja vás neskôr priviedli k zberateľskej práci...
- Neprezradím žiadne tajomstvo, keď poviem, že áno. Raz sa zrodila v mojej hlave myšlienka pozbierať naše prekrásne originálne ľudové kroje. Začala som chodiť po domoch a hľadať. Ľudia ma prijímali s veľkou láskou. Na starých povalách som potom našla i ďalšie relikvie, ako napr. rôzne kuchynské nádoby, náradie, šaty, bytové doplnky a pod. Tieto starodávne predmety oživovali v majiteľoch spomienky na dávne časy, a veru spočiatku mi ani neveľmi dávali svoje relikvie. Ale potom, v roku 2000, sme sprístupnili verejnosti prvú národopisnú zbierku, a ľudia sa mohli presvedčiť, že takto sa ich predmety naozaj zachovajú pre ďalšie generácie. Od jari tohto roku, keď otvorilo svoje brány toto múzeum, neprejde jediný deň bez toho, aby nás niečím neobohatili.
- Tieto predmety dostali naozaj pekné a dôstojné miesto. Na základe akých kritérií ste zariadili múzeum?
- Autentickosť figurovala na prvom mieste! Nábytok pochádza z 30. a 40. rokov minulého storočia. Aby sme dobový obraz oživili, „nasťahovali“ sme do domu jednu osemčlennú rodinu. Najstarší sú „mamika“ a „apika“. Oni majú syna Janka „báčiho“, ktorý má manželku Zuzku a tí majú štyri deti. Tieto figuríny sú obklopené množstvom cenných predmetov, ktoré sa voľakedy bežne používali.
Sotva pani Helena dokončila vetu, do múzea vkročila v prekrásnom petianskom kroji pani Zuzana Szabová, ktorá jej slová iba potvrdila. Trošku si pospomínali na dávne časy: zabíjačky, priadky, mrvenie kukurice atď. Cestovanie časom však netrvalo dlho, lebo pred dverami sa objavili návštevníci múzea, ktorí už netrpezlivo čakali, aby si mohli pozrieť vystavené exponáty. Zakladateľku zbierky Helenu Laczkovskú zachvátil pocit dobre vykonanej práce, veď sa splnil jej celoživotný sen.
(kk)
V rámci nedávneho slávnostného otvorenia Obecného múzea v Agárde odovzdali aj vyznamenanie Za Agárd. Túto cenu udeľujú takým obyvateľom obce, ktorí urobili niečo pre Agárdčanov, za zachovanie kultúry. Tohto roku odovzdal starosta obce Ondrej Agárdi medailu a pamätnú listinu vedúcej miestnych folklórnych skupín a iniciátorke vytvorenia obecného múzea Agneši Vidovskej. Vedúca materskej školy vo svojom príhovore s hlbokým dojatím pripomenula, že počas prípravy exponátov veľa čerpala z monografie o Novohradskej župe, z ktorej sa dozvedela, že počas rokov zmizlo z „mapy“ viacero osád, ale Agárd ostal, čo svedčí o húževnatosti a vytrvalosti tamojších obyvateľov. O tomto chce podávať svedectvo aj ich múzeum. Vo svojom príhovore sa nezabudla poďakovať obyvateľom obce, ktorí neúnavne pomáhali pri vytváraní zbierky a ktorí nezištne ponúkali úžitkové predmety svojich predkov. Pani Vidovská pri slávnostnom odovzdaní múzea uviedla i mená tých občanov, ktorí sa dajakou formou pričinili o založenie Obecného múzea v Agárde.
(ef)
Väčšina obyvateľstva Veľkého Bánhedešu, Pitvarošu, Ambrózu, Alberti, Slovenského Komlóša a ďalších slovenských obcí ešte pred 70 rokmi odchádzala za prácou do Mezőhegyesu, či už v zime do cukrovaru, alebo na letné poľnohospodárske práce. V uplynulých desaťročiach aj na tomto prihraničnom území nastali veľké zmeny. Práca v cukrovare je dnes už len spomienkou, na poliach pracujú stroje, ba aj stádo koní "pasie" elektrické zariadenie. Iná vec je, keď sem prídu hostia zo zahraničia - takže na javisku v Mezőhegyesi sa tentoraz stretli dychovkári z Ostravy s mažoretkami, ktoré dáždnikmi odohnali búrku. Hudobníci z Rétyu zahrali sikulskú hymnu a pekne znela aj hymna Európskej únie, v predvedení ktorej zohrali hlavnú úlohu veľké bubny. Účinkujúci z Komlóša a ďalší hudobníci takto vyhrávali divákom z Mezőhegyesu, ako to ukazujú aj naše snímky.
(fz-k)
Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti počas organizovaní svojich akcií často prekročí hranice obvodu, snaží sa vyhľadať všetkých tých, ktorí jej môžu byť na pomoc pri realizovaní jej plánov. Toto konštatovanie platí najmä v prípadoch, ak má význam podujatia širší dosah. Takéto akcie boli napríklad umiestnenie pamätnej tabule literárneho historika a pedagóga Dr. Lászlóa Sziklaya a anketa súvisiaca s týmto podujatím, ako aj konferencia o Ondrejovi L. Áchimovi a knižné zverejnenie materiálov tohto rokovania. Popri expertoch z 12. obvodu boli do týchto akcií zapojení aj ďalší znalci problematiky žijúci v Budapešti, pričom aj záujemci prichádzali na tieto podujatia z celého hlavného mesta, dokonca aj z rôznych kútov krajiny. K takémuto organizovaniu práce občas nútia tunajšiu menšinovú samosprávu aj podmienky, za ktorých pracuje, predovšetkým nedostatok financií.
5. októbra Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti usporiadala v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy autorskú besedu s Jurajom Dolnozemským. Čo sa týka celkového volúmenu tohto podujatia, samozrejme, nedá sa porovnať s už uvedenými akciami, avšak podobne, bolo uskutočnené na širokej báze spolupráce s CSS, budapeštianskou slovenskou školou a niektorými ďalšími obvodnými menšinovými samosprávami hlavného mesta. Iste aj vďaka tomu prednášková sieň CSS bola preplnená. Okrem Slovákov z XII. obvodu sem prišli záujemci z ďalších obvodov, boli medzi nimi predstavitelia menšinových samospráv, učitelia, novinári a čo je snáď najpotešiteľnejšie, v značnom počte bola zastúpená mládež, v jej radoch aj študenti budapeštianskej slovenskej školy. Svojou prítomnosťou poctili podujatie vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik a predseda CSS Ján Fuzik.
S J. Dolnozemským sa zhováral Michal Hrivnák. Jeho otázky boli zamerané predovšetkým na okolnosti a podmienky, za ktorých autor vyvíja svoju tvorivú činnosť a ktoré zároveň určia aj jej náplň. Uviedol, že ani v tomto prípade sa nemožno vyhnúť problematike súčasného celkového postavenia slovenskej literárnej obce v Maďarsku. Zdá sa, že niektorí, kedysi činní predstavitelia našej literatúry, sa navždy odmlčali, iní píšu iba málo a len podaktorí sú relatívne aktívni. Samozrejme, všetko toto určí aj celkový tunajší literárny život. I keď je tvorivá činnosť až príliš subjektívna a zložitá záležitosť, ktorú možno zvonku iba ťažko ovplyvniť. Predsa podľa M. Hrivnáka tejto problematike ako javu by sa malo venovať viac pozornosti. Uviedol, že v poslednom období sa slovenská literatúra v Maďarsku posudzuje občas an blok - i keď nie otvorene a verejne - ako taká, ktorá si nezaslúži až tak veľa starostlivosti. V tejto súvislosti citoval z Úvodu Lászlóa Sziklaya k zborníku Výhonky (1978). Autor týchto viet sa sťažuje na bratislavských literátov, ktorí sa toho času s nepochopením stavali k tzv. archaickej slovenčine ukážok antológie Hrušky mamovky Špiakovej (1955), hodnotili ich ako negatívnu črtu tvorby autorov tohto zborníka a preto sa podľa Sziklaya odmlčali. M. Hrivnák k tomu ešte dodal: L. Sziklay určite nemal obavy z toho, že takýmto spôsobom sa v kruhu maďarských Slovákov preruší proces vytvárania sa literatúry na svetovej úrovni, lež pravdepodobne bol si vedomý toho, že snáď aj toto písomníctvo (na skromnejšej úrovni) môže zohrávať dôležitú úlohu v zachovaní materinského jazyka a Slovače žijúcej v Maďarsku vôbec. - Bez ohľadu na to, do akej miery je opodstatnené uvedené kritické posúdenie tohto písomníctva, môže existovať akási paralela medzi tvorivými krízovými javmi obidvoch období v procese vzniku slovenskej literatúry v Maďarsku? - spýtal sa moderátor svojho hosťa.
J. Dolnozemský odpovedal: - Počas viac ako štvrťstoročia, odkedy píšem, aj sám som prežíval niekoľkokrát tvorivú krízu. Stav našej národnosti ma neraz trápil až do takej miery, že som si povedal, už nič nepomôže. A predsa znovu a znovu som sa chopil pera. Čo mi pomohlo zvládnuť sám seba? Nuž vždy som našiel odrazový mostík, lebo predsa sa vyvíjajú určité úsilia v prospech záchrany menšín... No a práve básnik by mal rezignovať! Z druhej strany som si uvedomil, že ak niekto skutočne prežíva osud svojho rodu, nikdy sa nemôže vzdať nádeje, lebo to by zároveň znamenalo zrieknuť sa čiastočne aj vlastnej identity. Ak niekto vyvíja úsilie v prospech svojej komunity zo srdca, určite to nemôže byť na škodu, preto by ho až natoľko nemala zroniť mienka iných. Pritom však nie je od veci, ak máme zdravú sebakritiku, vtedy sme schopní ľahšie spracovať aj kritiku iných, ba ľahšie je aj rozhodovať, či isť ďalej vybraným smerom, alebo či ho máme zmeniť...
V ďalšej časti stretnutia sa zapojili do besedy aj viacerí účastníci, prítomní nadobudli plastický a relatívne ucelený obraz o človekovi a básnikovi, autorovi piatich zväzkov veršov. Niektorí sa s uznaním zmienili o tých osobnostiach, ktoré položili základy slovenskej literatúry v Maďarsku. Riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Anna Csörgölová vo svojom vystúpení vysoko ocenila iniciatívu Slovenskej menšinovej samosprávy XII. obvodu Budapešti, význam takýchto podujatí posúdila aj z hľadiska školskej výchovno-vzdelávacej práce, urgovala užšiu spoluprácu medzi školami a predstaviteľmi slovenskej literatúry v Maďarsku.
M. Hrivnák vo svojom záverečnom vystúpení medziiným poukázal na to, že ak hovoríme o podmienkach a okolnostiach vytvárania slovenskej literatúry v Maďarsku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, popri tých jednotlivcoch, ktorí svojou tvorivou činnosťou urobili v tomto smere prvé kroky, by sme nemali zabúdať ani na tú zložku procesu, ktorá zabezpečila k tomu organizačný rámec a ďalšie podmienky. Bol to tak často kritizovaný Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, ktorý vedome pracoval na tom, aby zmenil obraz spievajúcej-tancujúcej národnosti, od začiatku sedemdesiatych rokov vytváral nové formy svojej činnosti a medziiným - povzbudený literárnymi prejavmi našich Slovákov - začal organizovať literárne ankety. Opäť vypisoval literárne súťaže a podnietený úspechmi týchto akcií inicioval knižné vydanie zrodených prác, ktoré uzreli svetlo sveta v antológii Výhonky. Tento skutok sa stal v konečnom dôsledku tým impulzom, ktorý spôsobil dovtedy neslýchanú a odvtedy nezopakovanú vlnu literárnej aktivity Slovákov v Maďarsku. Táto aktivita viedla až k tomu, že do činnosti zväzu sa postupne zapájali aj vonkajší aktivisti, s ktorými spolu založili v rámci zväzu Literárnu sekciu a pod. Bez uznania zásluh DZSM v tomto smere obraz o formovaní sa literárneho života Slovákov v Maďarsku by nebol ucelený, nezodpovedal by historickej pravde.
(mh)
Uplynul rok, čo sa ľudia schádzali v dome kultúry malej novohradskej dedinky Mihálygerge, aby si vypočuli umelcov z krajín strednej Európy. Uplynul rok, čo sa na dvore domu kultúry šírila vzduchom vôňa rôznych pochúťok z kotlov majstrov-kuchárov. Uplynul rok, čo sa obyvatelia celej dediny a mnoho iných návštevníkov prišli do Mihálygerge zabaviť. Slovom uplynul rok od III. Stretnutia netradičných ľudových nástrojov.
Podujatie malo vlani taký úspech, že organizátori sa ho rozhodli usporiadať znova. Podarilo sa im to mimoriadne úspešne, a to aplikovaním niekoľkých inovácií v rámci rôznych výstav a pretekov. Ale poďme pekne od začiatku.
Podujatie, ktorého hlavným organizátorom bol riaditeľ kultúrneho domu, predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Šalgótarjáne Dr. Ferdinand Egyed, bolo trojdňové. V prvý deň sa muzikanti zišli v slovenskej obci pod vrchom Vepor, v Klenovci. Tu sa večer konalo prvé vystúpenie. Hostí nebolo málo. Prišla sem ľudová hudba Valašský vojvoda z Českej republiky, hudobná zložka folklórneho súboru Zakopane z Poľska, ĽH Svrčkovci z Mihálygerge a viacero šikovných slovenských muzikantov, ako napríklad heligonkári z hosťujúcej obce. Česi sa preukázali hlavne dychovými nástrojmi - hrali na gajdách, rôznych píšťalkách a píšťalách. Poliaci prezentovali tradičnú goralskú hudbu a Svrčkovci získali sympatie divákov cimbalovým sólom. Prezentácia kapiel sa konala trochu netradičným, ale o to zaujímavejším spôsobom. Hrali totiž na javisku osvetlenom fakľami, pod holým nebom. Pre hostí to bol určite veľký zážitok. Popri muzike sa v susednom stane varilo ostošesť; kuchári z Mihálygerge pripravovali vo veľkom kotle pre účinkujúcich a hostí plnenú kapustu. Pri jej konzumovaní si veru každý pochvaľoval!
Nasledujúci deň sa účinkujúci presunuli do Mihálygerge. Na dvore domu kultúry bolo rušno už od rána - konala sa totiž medzinárodná súťaž vo varení, ktorej sa zúčastnilo dvanásť družstiev. Porota, ktorá posudzovala pripravované pochúťky, veru nemala ľahkú úlohu. Perkelt, guľáš, rybacia polievka, slepačia polievka a ešte veľa iných jedál spestrilo gastronomickú ponuku podujatia. Ale aj vo vnútri domu kultúry sa diali veci. Pod vedením predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej-Baránekovej sa konali prípravy výstavy domácich produktov. Gazdinky tu mohli ukázať najkrajšie kusy zeleniny a ovocia, ktoré vypestovali. Okrem toho sa konala súťaž domácich páleniek a koláčov. Hostia sa tu cítili ako v raji. Mnohí len pobehovali od jedného koláča k druhému, od jednej pálenky k druhej a nevedeli sa nabažiť toľkých lahôdok! Medzitým sa začal kultúrny program, ktorý prilákal mnohých záujemcov. Aj dovtedy výborná nálada „šialeným" tempom stúpala; organizátorom bolo jasné, že podujatie bude mať opäť výnimočný úspech. Po vystúpení sa muzikanti pobrali do Alkáru, kde program zopakovali. I tu ich privítali s veľkým nadšením a za vystúpenie im poďakovali nadšeným potleskom.
Záverečný deň festivalu bol nádherný. Hudobníci po svätej omši zaplnili hudbou interiér katolíckeho kostola. V takomto prostredí zneli tóny naozaj nezvyčajne. Hosťom, ktorí sa sem prišli pozrieť, toto vystúpenie určite utkvie v pamäti a dlho naň nezabudnú. Poobede nastal čas lúčenia; organizátori a hudobníci si povedali zbohom s tým, že o rok zopakujú toto nezabudnuteľné a v celom Maďarsku výnimočné stretnutie.
(f-egy)
Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom rozbieha druhý pracovný rok medzinárodnej vzdelávacej spolupráce pod anglickým názvom „Open your eyes through ICT“. Po podpise zmluvy s verejnou nadáciou Tempus škola totiž dostala za povinnosť „otvárať oči pomocou infokomunikačnej technológie (IKT)“ nielen svojím žiakom, ale aj celému učiteľskému zboru. Na obsahu európskeho školského vzdelávacieho projektu sa zhodla skupina piatich škôl z nasledujúcich štátov, dnes už rovnocenných členských krajín Európskej únie. A abecednom poradí ide o partnerské školy z Anglicka, Českej republiky, Dánska, Maďarska a Nemecka.
V priebehu minulého školského roka slovenské národnostné vysielanie Maďarského rozhlasu niekoľkokrát odvysielalo správy o počiatkoch a priebehu spolupráce novomestskej školy. Slovenská škola totiž prácu začala pracovným stretnutím v nemeckom mestečku Beverungen, pokračovala v dánskej škole Baekke a študentskou mobilitou v anglickom Swinderby v Lincolnshire zakončila prvý rok mimochodom trojročnej spolupráce. V pozadí týchto stretnutí bola výmena skúseností v oblasti využívania prostriedkov IKT. Vyplňovali a vyhodnocovali sa dotazníky ohľadom vlastnenia, dosahu, miery ovládania a spôsobu využívania osobného počítača ako takého. Porovnávali sa ústrednými učebnými osnovami predpísané požiadavky vo výučbe výpočtovej techniky. Učitelia si porovnávali jednotlivé kroky, cez ktoré svojich zverencov vedú k získaniu predpísaných zručností, ako je napr. vytváranie vlastných e-mailových adries. Samotní žiaci si zase našli svojich „penapal-ov”, priateľov na vymieňanie elektronických listov. Učitelia si pre zjednodušenie komunikácie zvolili spoločnú komunikačnú platformu na webovej stránke www.eun.org. K spoznávaniu nekonečných možností aplikácie IKT patrila i návšteva novomestských detí v budapeštianskej redakcii Ľudových novín na Nagymező ulici č. 49.
Špecifikácia a široký záber rozbehnutej témy si však vyžaduje aj ďalšie pokračovanie v spolupráci. Došlo k nemu na septembrovom stretnutí zainteresovaných krajín v slovenskej škole v Novom Meste pod Šiatrom, v rámci päťdňového programu. V dňoch 21. až 26. septembra 2004 sa so samotnou školou, mestom i regiónom v severovýchodnom kúte Maďarska zoznámilo osem hostí zo spomínaných krajín. Po odbornej stránke sa zhodli na pokračovaní a rozvoji v načatej práci. Ako novinka bola predostretá možnosť usporiadania videokonferencie, veď väčšina škôl, medzi nimi i slovenská, disponuje webovými kamerami. Dokonca sa spomenula i možnosť jej využitia na vzájomné predstavovanie sa žiakov jednotlivým krajinám krátkymi digitálnymi nahrávkami na CD-nosičoch. Ďalšou možnosťou digitalizácie sú nové metódy vo vyučovaní tak anglického, ako aj slovenského jazyka - nahrávky básní, piesní, pozorovanie pohybu tela, gestikulácia.... Výzvou tohto projektového roku je i tvorba vlastnej domovskej stránky samotnými žiakmi, kde sa budú ukladať kresliacimi programami zhotovované obrazy, digitálne fotografie. Všetko to by čoskoro malo byť milým čitateľom k dosahu na internetovej stránke školy www.slovenskaskola.ngo.hu.
Úspešnou sa ukázala i medzinárodná konferencia pre školy zemplínskeho regiónu, konaná v priestoroch miestneho Múzea Ferenca Kazinczyho, kde došlo k prezentácii školských systémov a metód vyučovania, nových trendov vo výchovno-vzdelávacom procese účastníckych krajín. Odborné debaty sa spríjemňovali kultúrno-poznávacími programami. Hostia sa tak mali možnosť zoznámiť s národnostným charakterom školy, keď sa zúčastnili vystúpenia detského folklórneho súboru Zemplínčatá, speváckeho zboru Harličky, kde nechýbali ani anglicky spievané „evergríny“, ako Moon river, alebo beatlesácke All my lovin’… V rade výletov do okolia nechýbala prehliadka porcelánky v Hollóháze, či výstup na hrad vo Fizéri, alebo prechádzka pešou zónou s dominantou Košíc, Dómom sv. Alžbety, na Slovensku.
Kolektív a žiaci slovenskej školy sa vo veľkej miere pričinili o to, že hostia, ktorí, až na jednotlivé výnimky, boli v Maďarsku prvýkrát, odchádzali s pozitívnymi dojmami, s pocitom, že sa majú o koho v projekte oprieť a v spolupráci na koho spoľahnúť. Ako povedali, odchádzajú s dlžobou, preto nechýbali ich pozvania na revanš.
V posledný večer éterom chodby slovenskej novomestskej školy dvojhlasne rezonovali tóny hymnickej piesne Daj boh šťastia.... po slovensky, po maďarsky, po anglicky... zo srdca a úprimne!
(jk)
Rok 1848 bol rokom občianskych revolúcií v Európe. Ich cieľom bolo zvrhnutie poddanstva a tým aj feudalizmu. Inak tomu nebolo ani v Uhorsku. Revolučné udalosti zasiahli Pešť 15. marca 1848. Podarilo sa dosiahnuť, že bola vytvorená samostatná maďarská vláda a do platnosti vstúpili zákony zabezpečujúce podmienky občianskych zmien. Avšak po potlačení povstania nastala v krajine krutovláda. Po zložení zbraní vo Világoši mali Habsburgovci pocit, že nastala dlho očakávaná chvíľa na založenie tzv. jednotnej ríše. Panovník Ferenc József dal potrestať Maďarov tak, aby tým odstrašil aj ostatné národy ríše. Krvavú pomstu vykonal generál Haynau, ktorý dal 6. októbra v Pešti popraviť Lajosa Batthyányiho, bývalého predsedu vlády a v Arade dal popraviť 13 vrchných generálov. A toto bol len začiatok. Krutovláda pokračovala a mnohí pred pomstou utiekli do zahraničia, alebo sa skrývali. No boj za nezávislosť aj napriek vojenskej porážke nebol bezúspešný, veď odporcom revolúcie sa už nepodarilo znovu nastoliť feudalizmus a maďarskému národu sa podarilo založiť základy občianstva.
Tento významný medzník národnooslobodzovacieho boja si každoročne pripomíname v rámci školských osláv a tak tomu bolo aj 6. októbra t. r., keď si žiaci 5. ročníka Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom, pod vedením Judithy Lakatosovej, so sviečkami v rukách v prozaickom pásme zaspomínali na aradské obete krutovlády.
Viera Mohayová
Na tohtoročných Oberačkových slávnostiach v Malom Kereši konal bohoslužby v slovenčine evanjelický farár Atila Spišák. Kázal na slová proroka Jeremiáša, ktorý hovorí, že u Židov chrám ako budova, v ktorej prebýva Boh, sa tešil neobyčajnej úcte, avšak tento kult sa v ich viere stal povrchným bohoslužobným zvykom. Jeremiáš upozorňuje na nesprávnosť takéhoto počínania. V dnešnom svete, ako pripomenul aj náš duchovný, často prichádzame do kostola a vzdávame úctu štyrom stenám, údajne Bohu, ktorý tu prebýva, avšak toto správanie postráda akýkoľvek skutočný obsah. Zmeniť sa môžeme iba prostredníctvom Božieho slova, pričom je veľmi dôležité, aby sme tolerovali blížnych a pristupovali k nim s láskou, a tak ukázali, čo je v nás skutočne pravdivé.
Na moju otázku, nakoľko si nárokujú slovenskí veriaci bohoslužby v materinskom jazyku, A. Spišák konštatoval, že Slováci by mali byť medzi evanjelikmi v prevahe, ale v dôsledku asimilácie tomu tak nie je.
Na otázku, či veriaci rozumejú slovenskej kázni, povedal, že aj napriek používaniu spisovnej slovenčiny pribúda veriacich, ktorí si žiadajú slovenské bohoslužby, aj keď mnohí používajú nárečie, resp. "kuchynský" jazyk, do ktorého miešajú občas maďarské výrazy. Sú obce, kam chodieva pravidelne, tam odznieva celá liturgia po slovensky, veriaci používajú slovenské spevníky, osvojujú si doteraz nepoznané výrazy. Pán duchovný vyjadril presvedčenie, že aj do Kereša ho pozvú nielen pri príležitosti národnostných dní, ale aj inokedy.
(bod-k)
V uplynulom mesiaci sa konalo ďalšie stretnutie bakoňských Slovákov v rámci slovenskej biblickej hodiny. V Černi (Bakonycsernye) opäť slúžil kaplán Atila Spišák zo Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti, ktorý vo svojej kázni vyzval veriacich, aby neprestajne vyznávali vieru aj pomocou slovenských textov a vôbec rečou svojich predkov. Prítomní tentokrát už mohli spievať krásne náboženské piesne zo slovenského evanjelického spevníka (nie z fotokópie), ktoré zakúpilo Slovenské osvetové centrum v Černi v nádeji, že tieto stretnutia budú pravidelne prebiehať aj po slovensky. Poučovanie a vybrané texty zo Svätého písma odzneli aj po maďarsky, hudobný sprievod podala kantorka pomocou syntetizátora z evanjelickej partitúry. Veriaci si vypočuli úchvatnú slovenskú službu vo výkladovom podobenstve. Na večerný biblický krúžok prišli aj Slováci katolíckeho vyznania zo susedného Capáru, ktorí sa bez rozpakov radi zapojili do rozhovoru a do spievania. Keď sa hosťujúci farár dozvedel, že sú medzi nami aj veriaci inej cirkvi, predniesol svoju kázeň v duchu ekumenizmu. Stretnutie sa skončilo pohostením veriacich a rozhodnutím, že slovenské cirkevné schôdzky budú usporadúvať každú druhú stredu v mesiaci.
(z-szab)
Členovia čabianskeho Slovenského klubu, ako aj pozvaní Michalovia, sa opäť zišli na tradičnú oslavu menín. O dávnych zvykoch na Michala hovorila vedúca klubu Alžbeta Ančinová. Napríklad kedysi v tento deň po lámaní a mrvení kukurice nastal čas šantenia a zábav. Medzi pozvanými Michalmi pozdravili komlóšskeho básnika Michala Divičana, ľudového básnika Michala Čičeľa z Čaby, výtvarného umelca Michala Gubiša, citaristu Michala Boťánskeho a zručných domácich majstrov Michala Buku a Michala Medovarského. M. Divičan zarecitoval niekoľko svojich básní ako Rieka, Kde sa chmeľ divo rodí a Meditácia. Potom M. Čičeľ prečítal svoje verše Otcova pipa a Tisa. Člen čabianskeho klubu M. Boťánsky, ktorý sa nedávno umiestnil ako druhý v župnej súťaži citaristov, zahral kytičku slovenských piesní, zatiaľ čo M. Buka a M. Medovarský s pomocou M. Gubiša vykresali z tekvice figúru s ľudskou podobou. Záver stretnutia spestril páví krúžok. V programe nechýbalo ani pohostenie: na jedálnom lístku boli tvarohové buchty a lekvárové rožky.
(anč-k)
Krúžok dôchodcov a Klub gazdiniek Osvetového domu železničiarov v Békešskej Čabe usporiadali výstavu, na ktorej ich členovia mohli ukázať, čomu sa venujú vo svojom voľnom čase. Na výstave, ktorú otvorila vedúca klubu Mária Valachová Vagyonová, sa predstavili o. i. Piroška Vargová so svojimi obrazmi krajiniek a Margita Križanová s kvetinovými zátišiami. Zaujímavosťou boli strapce hrozna a rôzne druhy zemiakov, ktoré dopestoval József Monostori. Rovnako úspešný bol aj jeho dvojkilový kaleráb. Pani Monostoriová zase vystavovala rôzne druhy fazule a lahôdkové uhorky. Návštevníkov prekvapila svojimi vlastnoručne zhotovenými bábikami Judita Ledzényiová, malinovými plodmi Dorottya Szilágyiová, zbierkou starých pohľadníc Emília Kollárová. Výrobky 20 koníčkárov si počas troch dní pozrelo takmer 200 návštevníkov.
(aa-o)
Členovia Klubu gazdiniek a záhradkárov, pôsobiaceho pri Čabianskej organizácii Slovákov, na svojom nedávnom stretnutí hovorili o svojich najbližších úlohách a schválili plán činnosti na posledný štvrťrok 2004, ktorý zahrnuje o. i. akcie spojené s klobásovým festivalom a gastronomický zájazd na Slovensko. V rámci podujatia usmažili podľa tradičného receptu (pre 8 osôb 0,5 kg múky, 0,5 kg varených zemiakov, 5 dkg droždia, 2 dl mlieka, 1 lyžička cukru a štipka soli) znamenité zemiakové lángoše. Úloha hlavnej kuchárky tentoraz pripadla vedúcej klubu gazdiniek Jutke Bartolákovej, ktorej pomáhali Hanka Buková a Helena Csiaková.
(anč-k)
Čabianska slovenská samospráva na svojom nedávnom zasadnutí rokovala o obnove zadného traktu Slovenského oblastného domu. Ako konštatoval predseda zboru Juraj Ando, na investícii v hodnote 14,5 milióna sa samospráva bude podieľať sumou 4,5 mil. forintov. Zvyšok by chceli získať prostredníctvom súbehov. Poslanecký zbor rozhodol, že práce sa začnú ešte v tomto roku, pričom v prvej etape by sa mohla uskutočniť obnova strechy a podlahy. Oblastný dom, ktorého novým správcom sa stal Gy. Szelcsányi, je prístupný denne od 10. do 12. hod. a od 14. do 16. hod. s výnimkou pondelka a utorka; návštevná doba počas klobásového festivalu bude predĺžená, pokiaľ sa návštevy vopred ohlásia.
Počas Festivalu čabianskej klobásy samospráva bude hostiteľom delegácií z Trenčína, Trebišova, Martina ako aj z Báčskeho Petrovca (Vojvodina). Na pozvanie evanjelickej cirkvi prídu do Čaby aj teológovia z Bratislavy. Prirodzene, na organizovaní festivalu sa bude podieľať aj Čabianska organizácia Slovákov. Už tradičnú súťaž v príprave nakladanej zeleniny usporiada Dom slovenskej kultúry.
(av-k)
Riaditeľ Dopravného inšpektorátu Békešskej župy György Domoki informoval predstaviteľov tlače o technických prehliadkach osobných vozidiel, ktorú v týchto dňoch uskutočnili v Békešskej Čabe a ktorá mala slúžiť zvýšeniu bezpečnosti dopravy v župe aj v jesennom období. Rečník ďalej referoval o výsledkoch skúšok z dopravných predpisov prostredníctvom počítačovej techniky. Spomedzi 89 účastníkov iba dvanásti nedosiahli potrebný počet bodov. V minulom roku - tradičnou metódou - bol tento pomer nepriaznivejší. Najúspešnejší účastník splnil predpísané úlohy za necelých sedem minút. Kapitán József Pelleg doplnil dopravné informácie správou z čiernej kroniky: v septembri došlo v župe k 76 dopravným nehodám, čo je o 13 percent menej než v tom istom vlaňajšom období. Žiaľ, počas niekoľkých dní zaznamenali aj päť smrteľných nehôd.
(av-k)
Pred 50 rokmi, 15. septembra 1954, vtedajšie Ministerstvo osvety MĽR založilo v Békešskej Čabe prvé župné divadlo v krajine, ktoré pôsobilo pod názvom Divadlo Móra Jókaiho a pod vedením riaditeľa Győzőa Danissa. Otváracím predstavením bola hra M. Jókaiho Zlatý človek, ktorá zožala obrovský úspech. V budove divadla, postavenej roku 1879 po desaťročia vystupovali putovné divadelné spoločnosti a hosťujúci umelci z Budapešti. Systematicky sa tu predstavovali aj miestni umelci, medzi nimi chýrni čabianski slovenskí divadelníci, ktorí tu odohrali štyri veľmi úspešné predstavenia, napríklad v rokoch 1945 - 1946.
Na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti polstoročnice župného divadla boli prítomní aj bývalí hosťujúci členovia zboru ako aj predstavitelia verejného života mesta. Predseda Valného zhromaždenia Békešskej župy Zoltán Varga vo svojom prejave zdôraznil, že uplynulých "päťdesiat rokov spája svety i epochy" a prisľúbil, že podobne ako dosiaľ táto vzácna duchovná dielňa bude mať spoľahlivých hospodárov. Účastníkov podujatia pozdravil tiež súčasný riaditeľ a hlavný režisér divadla László Konter. V galaprograme vystúpili v úlohe recitátorov bývalí členovia hereckého kolektívu Károly Bicskey a Zsolt Körtvélyessy, zo súčasných členov Gabi Paczuková, Edit Kovácsová, Krisztína Tarsolyová a ďalší.
V ďalšej časti programu riaditeľ L. Konter predstavil reprezentatívny album, vydaný pri tejto príležitosti, ktorý o. i. obsahuje osoby a obsadenia hier realizovaných v období 50 rokov, ako aj stovky fotografií z najúspešnejších predstavení. Prvým predstavením 51. sezóny bola komédia N. Machiavelliho Mandragora, ktorú uviedli 1. októbra.
(sass-ok)
Teta Róza Kissová, rod. Vadová, je štvrtou obyvateľkou Békešskej Čaby, ktorá sa dožila požehnaného veku sto rokov a ktorú pri tejto príležitosti pozdravil primátor János Pap. Prišiel za oslávenkyňou do jej bytu na sídlisku Lencsési s obrovskou kyticou a darčekovým košom. R. Kissová žije od r. 1984 u svojej dcéry Gy. Kállayovej. Vychovala tri deti (štvrté zomrelo ešte v detskom veku), má štyroch vnukov, a štyroch pravnukov. Na oslave jej stých narodenín bol aj jej polročný prapravnuk Ferko, ktorý s údivom sledoval sviece horiace na obrovskej torte svojej praprababičky.
(va-o)
Aj v tomto roku si členovia Slovenského klubu v Békešskej Čabe pripomenuli pamiatku aradských mučeníkov. Zišli sa v Spoločenskom dome, kde pri tejto príležitosti prítomných pozdravila vedúca klubu Alžbeta Ančinová. Nasledoval kultúrny program, v ktorom čabiansky Páví krúžok predniesol piesne o L. Kossuthovi a v podaní speváckeho súboru Nostalgia pod taktovkou Margity Valachovej a Józsefa Monostoriho zaznelo niekoľko zhudobnených básní Sándora Petőfiho. So slávnostným prejavom vystúpil poslanec mestskej samosprávy Péter Takács. Pripomenul udalosti rokov 1848 - 1849, význam oslobodeneckého boja Maďarov, ako aj účasť Slovákov na tomto boji, ktorý napokon krvavo potlačila nepriateľská presila. Békešská Čaba zachováva pamiatku trinástich aradských mučeníkov - hrdinov porazenej revolúcie, keďže meno každého z nich nesú jednotlivé ulice: L. Aulicha, J. Damjanicha, A. Dessewffyho, E. Kissa, K. Knezića, Gy. Lahnera, V. Lázára, K. Leiningena - Westerburga, J. Nagysándora, E. Pöltenberga, J. Schweidela, J. Töröka a K. Vécseyho. Na záver oslavy členka klubu E. Kovácsová predniesla niekoľko úryvkov z literárnej tvorby inšpirovanej osudom aradských martýrov.
(anč-ok)
Spor o písanie názvu spoločnej európskej meny euro, ktorý sa zdal po dohode veľvyslancov členských krajín EÚ vyriešený, stále pokračuje. Lotyšsko a Maďarsko totiž na poslednú chvíľu odmietli navrhovaný kompromis, aby sa euro písalo v primárnej a sekundárnej legislatíve EÚ jednotne vo všetkých členských krajinách. Hoci Riga a Budapešť sú ochotné vzdať sa národného názvu eura na minciach a bankovkách, v oficiálnych dokumentoch trvajú naďalej na používaní názvov eiro, resp. euró. Pokračujúci spor však podľa diplomatov neohrozuje podpis európskej ústavy naplánovaný na 29. októbra v Ríme. Obe krajiny sú ochotné ústavnú zmluvu podpísať, ak k nej bude priložená deklarácia, že jednotný názov euro použitý v nej neprejudikuje jeho používanie v ďalších oficiálnych dokumentoch EÚ.
x x x
Maďarský prezident Ferenc Mádl vypísal referendum o privatizácií maďarských nemocníc a zdravotníckych zariadení. Hlasovanie sa uskutoční v stredu 5. decembra. O tom, či nemocnice majú zostať štátne, vedú v Maďarsku spor už vyše roka. Poslanci privatizáciu nemocníc schválili ešte v júni roku 2003. Prijatie zákona v parlamente však neskôr označil za protiústavné maďarský ústavný súd, pretože prezidentom vrátený zákon schválili poslanci nezmenený ešte v ten istý deň. Referendum iniciovala mimoparlamentná komunistická Robotnícka strana, ktorej sa podarilo na jeho vypísanie zhromaždiť približne 240 000 podpisov. Referendum je v Maďarsku záväzné. Presné znenie otázky bude: Súhlasíte s tým, aby verejné zdravotnícke zariadenia vrátane nemocníc zostali v štátnom alebo samosprávnom vlastníctve a aby parlament zmenil zákon, ktorý predpokladá opak?
x x x
Na Slovensku nie sú, a ani nehrozia stavy, aké sú v oblasti etnickej neznášanlivosti vo Vojvodine. Cituje nemenovaného slovenského vyšetrovateľa denník Népszabadság. Dopisovateľ denníka sa ho spýtal, či môžu byť za prípadmi poškodenia súsošia Nanebovzatie Panny Márie v Šamoríne a Petőfiho sochy v Bratislave protimaďarské motívy. "Okrem niekoľkých prípadov krikľúňov sa na Slovensku nevyskytujú nacionalistické prejavy," zdôraznil policajt.
x x x
Na dvojdňovú konferenciu Pokrokové vládnutie pricestovali minulý štvrtok do Budapešti a k Balatonu traja prezidenti a deviati premiéri z 12 krajín sveta. Cieľom série neformálnych stretnutí, ktoré prvýkrát iniciovali v roku 1999 britský premiér Tony Blair a americký prezident Bill Clinton, je hľadať riešenia na aktuálne problémy sveta. Na doterajších podujatiach v Štokholme, Berlíne a Londýne sa hovorilo o problematike chudoby. Hosťom maďarského premiéra bol čílsky, juhoafrický, poľský prezident, český, etiópsky, kanadský, juhokórejský, britský, rumunský, španielsky, švédsky premiéri a novozélandská premiérka. Nemecký kancelár Gerhard Schröder oznámil, že ľavicového summitu sa pre časové zaneprázdnenie nebude môcť zúčastniť.
x x x
Budapeštiansky primátor Gábor Demszky sa zrieka svojho mandátu v Európskom parlamente a zostáva radšej na čele maďarského hlavného mesta, hoci neuznáva, že tieto dve funkcie sú nezlučiteľné. Demszky sa dostal do Európskeho parlamentu z čela listiny vládneho Zväzu slobodných demokratov, ktorý získal dokopy dva mandáty. Jeho hlavným zámerom bolo zastupovať záujmy Budapešti a veľkých miest aj v Štrasburgu a Bruseli. Lenže opozícia na úrovni hlavného mesta i v parlamente od začiatku tvrdila, že primátorská funkcia je nezlučiteľná s euromandátom.
x x x
Väčšina z 24 nominovaných členov budúcej Európskej komisie presvedčila Európsky parlament o svojich predpokladoch vykonávať funkciu komisára. U poslancov však neobstál taliansky kandidát Rocco Buttiglione pre svoje konzervatívne názory, ani maďarský zástupca László Kovács pre nedostatočné schopnosti. Z hodnotiacich listov, ktoré parlament zverejnil po dvojtýždňovom maratóne pohovorov s dezignovanými komisármi, tiež vyplýva, že vážne výhrady majú poslanci aj voči niektorým ostatným kandidátom. Najtvrdšie slová sa ušli jednoznačne maďarskému ministrovi zahraničných vecí Kovácsovi. Väčšina členov výboru (pre priemysel, výskum a energetiku) nebola presvedčená o jeho profesionálnych schopnostiach v oblasti energetiky, ani o celkovej schopnosti prevziať vysoký úrad, ktorý mu bol navrhnutý, uvádza sa v hodnotiacom liste.
x x x
Predstaviť súčasné maďarské umenie v čo najširšom diapazóne umeleckých žánrov je vysoká ambícia nadchádzajúcich Dní Maďarskej kultúry na Slovensku. Budú vyjadrením excelentných kultúrnych vzťahov medzi oboma národmi, ktoré svojím dosahom predstihujú aj politické či ekonomické kontakty. Uviedol to veľvyslanec Maďarskej republiky v SR Csaba Györffy zdôrazňujúc aktívnu spoluprácu slovenských kultúrnych inštitúcií na podujatí zorganizovanom Kultúrnym inštitútom MR v dňoch 21. až 25. októbra 2004. Slovensko sa stane po Francúzsku, Veľkej Británii a Talianska miestom prehliadky súčasného smerovania maďarskej kultúry už v nových podmienkach zavŕšenia politického integračného procesu. Je to v záujme prezentácie európskej kultúrnej plurality, preto majú prezentácie kultúr v zahraničí svoj osobitný význam, spomenul veľvyslanec.
x x x
Nitriansku fakultu stredoeurópskych štúdií, ktorá okrem iného pripravuje maďarských pedagógov, chce vicepremiér Pál Csáky pričleniť k maďarskej univerzite v Komárne. Fakulta, ktorá dnes patrí Univerzite Konštantína Filozofa, zlúčenie odmieta. Csáky si pozval dekana fakulty Bélu Lászlóa, aby s ním rokoval o jej spolupráci s Univerzitou Jána Selyeho v Komárne aj o možnosti zlúčenia oboch inštitúcií. Podľa Csákyho je nutné zabrániť triešteniu síl. Vie si vraj predstaviť "prirodzený proces", ktorým by sa nitrianska fakulta stala súčasťou komárňanskej univerzity. Potvrdil, že hovorí o inštitucionálnom, právnom a personálnom zlúčení oboch škôl. László povedal, že integrácia síce môže byť výhodná z ekonomického aj odborného hľadiska, neplatí to však vždy. Za dôležité považuje zachovať aj pluralitu vzdelávania a voľnú súťaž medzi jednotlivými inštitúciami.
Spolok slovenských spisovateľov vyhlasuje druhý ročník celoslovenskej Literárnej súťaže Margity Dobrovičovej v oblasti duchovne orientovanej poézie. Súťaž je určená mladým autorom vo veku do 35 rokov. Súťažné texty treba poslať do 15. decembra 2004 na adresu Spolok slovenských spisovateľov, Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1. Príspevky zasielajte v 5 exemplároch v obálke s označením Literárna súťaž M. Dobrovičovej. Vyhlásenie výsledkov sa uskutoční v júni 2005 v rámci podujatia venovaného pamiatke M. Dobrovičovej.
Daňový poplatníci poukázali vlani na činnosť Spolku segedínskych Slovákov 42 354 forintov. Túto sumu naša organizácia použila na organizovanie plesu segedínskych Slovákov (6. februára 2004) a na jazykový kurz spojený s lyžiarskym výcvikom, ktorý sa konal v Hronci na Slovensku začiatkom marca t. r. Za poukázanie jedného percenta dane z príjmu i touto cestou ďakujeme.
Vedenie Spolku segedínskych Slovákov