Dobré tri mesiace po uplynutí Dní zahraničných Slovákov a Stálej konferencie pre krajanských lídrov usporiadanej v metropole Slovenska dostali pracovníci slovenských médií v zahraničí ďalšie pozvanie do materskej krajiny. V dňoch 27. a 28. októbra 2004 sa totiž v Bratislave konala medzinárodná konferencia pod názvom „Slovenské médiá v zahraničí a Slováci žijúci v zahraničí v mediálnej politike Slovenskej republiky“. Oživenie iniciatívy, ktorá mala nadväzovať na konferenciu pre krajanských novinárov usporiadanú pred dvoma rokmi, sa stretlo s nečakaným záujmom. Zastúpené boli tlačené, audiovizuálne a elektronické slovenské menšinové dielne zo štrnástich krajín sveta, dokonca i z najvzdialenejších kútov Ameriky vrátane Kanady.
V mene krajanov pozdravil plénum mítingu prezident Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Dušan Klimo. Pán prezident vo svojom prejave zaradil medzi prioritné ciele konferencie vytvorenie informačno-komunikačného portálu pre Slovákov v zahraničí, zintenzívnenie obojstrannej výmeny informácií medzi krajanmi a ich materskou krajinou, dosiahnutie intenzívnejšieho zviditeľnenia života krajanov v slovenských médiách, zariadenie distribúcie slovenskej tlače do zahraničia, v audiovizuálnej oblasti vyriešenie otázok autorských práv, licencií, poskytnutie pôvodnej slovenskej tvorby verejnoprávnych inštitúcií menšinovým redakciám v zahraničí a vytvorenie internetových portálov pre potreby slovenskej krajanskej komunity.
Po príhovore D. Klimu predsedujúci pléna Ján Fuzik, predseda pracovnej skupiny Médiá SZSZ, odovzdal slovo lídrovi Výboru pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien NR SR Lászlóovi Á. Nagyovi, ktorý povedal, že i podľa jeho názoru sa majú zahraniční Slováci zapojiť do každej sféry informačného systému Slovenska. Ďalej vyzdvihol, že od konferencie očakáva i konkrétne podnety pre dve legislatívne aktivity: k vytvoreniu nového zákona o Matici slovenskej a k novelizácii zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Pán predseda medziiným vyjadril poľutovanie nad tým, že Národná rada nemá výbor pre zahraničných Slovákov a povedal, že ako prívrženec menšiny žijúcej na Slovensku sa vie vžiť do situácie krajanov, ktorí žijú tiež v menšine vo svojej krajine. Záverom vyzdvihol, že aj on sám je iniciátorom krajanských snáh a dokonca v uplynulom období dávali v parlamente pozmeňujúce návrhy pre nárast rozpočtu svetového združenia Slovákov práve menšinoví poslanci.
Stanislav Vallo z Odboru kultúrnych stykov a krajanov Ministerstva zahraničných vecí SR tiež pozdravil konferenciu a vyjadril potešenie nad tým, že pravidelne dostáva krajanské časopisy, medziiným aj Ľudové noviny, a týmto sa zaradil medzi pravidelných čitateľov krajanskej tlače.
Pozdrav od pána prezidenta Ivana Gašparoviča odovzdal jeho poradca Marián Servátka, ktorý povedal, že krajania potrebujú dobré satelitné vysielania a internetové portály, a už aj z týchto dôvodov pokladá pán prezident za výsostne aktuálne usporiadanie konferencie.
Splnomocnenec Úradu vlády SR pre zahraničných Slovákov Claude Baláž konštatoval, že zahraniční Slováci tvoria nedocenený, nevyužitý potenciál. Podľa slov splnomocnenca jeho úrad skoncipoval dlhodobý rámcový program na podporu krajanov - súhrnný materiál, ktorý mal prejsť pripomienkovým konaním a potom sa dostať pred vládu. Vláda o tomto programe dodnes nerokovala... Chýba však aj finančné krytie, a kým sa v štátnom rozpočte nevyčlenia peniaze pre túto oblasť, nemôže sa vytvoriť ani orgán na vykonávanie krajanských záležitostí. Pán Baláž záverom povedal, že odporúčania sa zatiaľ nenaplnili a niet v súčasnosti kompetentného činiteľa, ktorý by mohol garantovať ich vykonávanie.
Národnostná poradkyňa generálneho riaditeľa STV Ildikó Nagyová ubezpečila účastníkov rokovania o tom, že technické problémy súvisiace s príjmom signálu Slovenskej televízie sa čoskoro vyriešia. Presný termín sprístupnenia však nevedela určiť, ako povedala: „pracuje sa na riešení tohto závažného problému.“
V zastúpení Sekcie médií a audiovízie Ministerstva kultúry SR ubezpečil Radoslav Kutaš hostí o tom, že krajanov budú naďalej podporovať v rámci svojich možností a ich snaha o kooperáciu je prirodzená, čoho dôkazom je i zanechanie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu. Predseda Slovenského syndikátu novinárov Peter Zeman priblížil históriu združenia a pokladal za dôležité spomenúť, že ich VII. snem bude usporiadaný 12. a 13. novembra a prerokujú na ňom aj možnosti spolupráce s krajanskými redakciami.
Riaditeľ odbytu Tlačovej agentúry SR Mikuláš Gavaľa referoval o pôsobení agentúry vzniknutej v roku 1992. Nezabudol pripomenúť ani úspešnú spoluprácu so zahraničnými Slovákmi vo forme vydávania informačného bulletinu od konca roku 2002 prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov. Lenže táto aktivita časom zanikla... V budúcnosti sú však otvorení na ďalšie rozbehnutie tejto činnosti a boli by ochotní robiť špeciálne výbery spravodajstva napr. s týždennou periodicitou i vo forme on-line servisu. Ďalej by mohli poskytovať fotografie, audio-správy a prístupové heslá k vlastnému servisu, povedal riaditeľ odbytu.
Slovenský rozhlas bol zastúpený medziiným šéfredaktorom zahraničného vysielania (Radio Slovacia International) Ladislavom Kubišom, ktorý upozornil na ten fakt, že rozhlas disponuje so štandardným medzinárodným portálom v šiestich jazykoch a ten je prístupný i krajanom. Ďalej funguje krajanská redakcia rozhlasu a tá je otvorená na spoluprácu.
Mária Follrichová z Katedry žurnalistiky FFUK zoznámila prítomných s tou potešujúcou správou, že na katedre patrila doteraz národnostná a krajanská žurnalistika medzi tzv. výberové predmety, ale od budúceho školského roka bude zaradená medzi riadne predmety kvôli jej veľkej popularite. Ďalej povedala, že v každom roku sa venuje niekoľko diplomových prác tejto tematike, takže už majú aj spracovanú čiastočnú dokumentáciu v tejto oblasti.
Po jednotlivých vystúpeniach zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, štátnych a neštátnych masovokomunikačných prostriedkov a profesijných organizácií, čo bolo bezpochyby obrovským prínosom pre všetkých krajanských novinárov, sa rozbehla živá diskusia. Otázky zo strany slovenských novinárov zo zahraničia sa týkali hlavne príjmu signálu STV, voľného príjmu spravodajstva STV a SRo a slovenskej tvorby všeobecne. Padli aj kritické pripomienky, podľa ktorých Slovensko svojich krajanov dodnes nepovažuje za svojich partnerov, skoro nič neurobilo v prospech zriadenia Úradu pre Slovákov v zahraničí a prijatia nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, o konkrétnej finančnej podpore ani nehovoriac... Ako odznelo: „My tú pomoc potrebujeme čím skôr, možno, že už o pár rokov bude neskoro!“
Popoludňajšie pracovné rokovanie sa realizovalo v troch sekciách: tlačené médiá za predsedania Petra Liptáka, audiovizuálne médiá za predsedania Jána Fuzika a sekcia informačná a informačno-technologická za predsedania Dušana Klimu.
V rámci príspevkov zástupcov médií zo zahraničia predstavil šéfredaktor nášho týždenníka Imrich Fuhl náš nový, pred niekoľkými týždňami rozbehnutý internetový portál, ktorý je jediným svojho druhu, a tým môže byť príkladom aj pre ostatné krajanské mediálne dielne.
Druhý deň konferencie pokračoval tiež v sekciách, kam dostali pozvanie i ďalší experti jednotlivých masovokomunikačných prostriedkov. Žiaľ, niekedy sme mali my, novinári, taký pocit, že aj tentokrát rozprávame iba pre seba, lebo tí najkompetentnejší partneri z našej materskej krajiny si „nevedeli“ vyhradiť na nás čas... Začiatok tej stále spomínanej spolupráce by asi mohol spočívať v tom, že si nás aspoň vypočujú. Vďaka však patrí tým, ktorí sa podelili s nami o svoje predstavy a načrtli aspoň tie začiatočné kroky spolupráce. Prijatím záverov sekcií sa skončila skupinová práca jednotlivých médií.
Tesne potom sa zase zišlo plénum a vypočulo si správy o rokovaní a záveroch sekcií. Po diskusii bolo odsúhlasené prijatie záverečného vyhlásenia.
Karola Klauszová
Cieľom konferencie bolo prijať závery a odporúčania, ktoré by sa mali stať základom informačného prepojenia medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
Účastníci konferencie považujú súčasný stav tejto informovanosti za nedostatočný. Cestu k trvalému skvalitneniu „slovensko-slovenských vzťahov“ vidia v lepšom vzájomnom poznávaní sa. Neodmysliteľným predpokladom k tomu je obojstranná výmena aktuálnych, objektívnych a pôvodných informácií akéhokoľvek druhu.
Preto navrhujeme:
1. Výrazne zlepšiť vzájomnú informovanosť prostredníctvom ústretového a systémového prístupu štátnych orgánov SR k Slovákom žijúcim v zahraničí.
2. Za aktívnej účasti zástupcov slovenského zahraničia vypracovať koncepciu mediálnej politiky SR voči slovenskému zahraničiu, ktorá zabezpečí voľnú a obojstrannú výmenu aktuálnych, objektívnych a pôvodných informácií každého druhu.
3. Zabezpečiť finančné prostriedky, potrebné na realizáciu dôslednej a efektívnej mediálnej politiky SR voči slovenskému zahraničiu.
Preto požadujeme:
1. Vytvoriť nezávislé informačno-komunikačné centrum pre slovenské zahraničie za spoluúčasti zástupcov slovenských médií v zahraničí.
2. Zabezpečiť príjem rozhlasového a televízneho vysielania pre územia, v ktorých žijú komunity Slovákov, vrátane zámorských krajín.
3. Rozhlasovým a televíznym redakciám v zahraničí, vysielajúcim v slovenskom jazyku, poskytovať programy STV a SRo na nekomerčné použitie.
4. Odkódovať a umožniť voľný príjem spravodajských a pôvodných programov STV.
5. Pripravovanú vládnu koncepciu informatizácie Slovenskej republiky rozšíriť aj na slovenské zahraničie a prizvať k tomu zástupcov Svetového združenia Slovákov v zahraničí.
6. Zabezpečiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR pre vysielanie Radio Slovakia International.
7. Vysielať mediálnych a jazykových odborníkov, ktorí budú pomáhať slovenským médiám v zahraničí.
8. Vytvoriť poradnú radu pre médiá a informácie splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov.
9. Prostredníctvom tlačovej agentúry Slovenskej republiky bezplatne poskytovať domáci spravodajský servis slovenským médiám v zahraničí.
Gábor Fodor patrí v Maďarsku medzi najznámejších politikov, je jeden z vedúcich predstaviteľov Zväzu slobodných demokratov. Z nášho národnostného aspektu je podstatné to, že je členom parlamentného Výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie. Otázky, ktoré sme mu položili, sa týkajú národnostnej problematiky.
- Parlament vyradil z ústavy často spomínaný § 70, na základe ktorého sa od roku 1994 konali voľby menšinových samospráv. Modifikácia ústavy vstúpila do platnosti 1. mája t. r. Zrejme to súvisí so vstupom našej krajiny do Európskej únie...
- V súvislosti so vstupom do EÚ Maďarsko malo realizovať určité zmeny, ktoré zodpovedajú požiadavkám zoskupenia, ale menšinová oblasť nepatrila medzi ne. Zákon o právach národných a etnických menšín obsahuje také dôležité a podstatné ustanovenia, ktoré sú rovnocenné s tými, čo obsahuje ústava. Vyradený bol ten paragraf, ktorý zapríčinil určité protirečenie s menšinovým zákonom. V záujme vyjasnenia právnej situácie sa parlament rozhodol tak, že vynechá túto časť. Z obsahového hľadiska nedošlo k zmene, nezmenilo sa tým právne postavenie menšín.
- Z hľadiska volebného práva táto právna situácia znamená, ako keby napríklad pri parlamentných voľbách na základe ľudských práv bárskto mohol kandidovať v mene hociktorej politickej strany.
- Keby bola ostala tá predošlá situácia, tak naďalej by bol trval protiústavný stav. Teraz je ústava úplne kompatibilná s menšinovým zákonom. To je už iná otázka, či bude zmenený menšinový zákon, alebo nie. Ale ani v prípade novely sa netreba dotknúť ústavy, teda menšinový zákon má teraz otvorenú cestu. Je možné postúpiť v smere registrácie alebo nie, ale ani jedno riešenie nebude protiústavné. Z tohto hľadiska nastala čistejšia situácia.
- Menšinový zákon je skôr určitým zoznamom želaní, odporúčaní, ktoré nikto nemusí dodržiavať a realizovať. Navyše nijako nereguluje financovanie...
- Žiaľ, otázka financovania, ako aj otázka menšinového zákona, sú v Maďarsku dlhé roky neriešené problémy. Ja osobne si myslím, že menšinový zákon je už roky zrelý na novelu, veď v praxi sa ukázalo, že na viacerých miestach si vyžaduje korekcie, ba aj zmeny. To, kam a k akým kompetenciám rozhodovania pridelíme aké financie, je kľúčovou otázkou z hľadiska menšín. Dnes je to celé neprehľadné. Nevidíme jasne, kde je k dispozícii tých veľmi málo peňazí, a nie je jasné ani to, komu presne slúžia. Takže pri novele zákona sa treba snažiť aj o to, aby aj v tejto oblasti vznikla prehľadná, transparentná situácia.
- Regulácia použitia dotácií si nevyžaduje novelu zákona. Mohlo to byť vypracované v hociktorom roku.
- Je to tak, to je nesporné. Každý rok je to úloha rozpočtu.
- Je tu konštantná otázka, čomu to všetko slúži? Či dotácie slúžia skôr osobným záujmom, alebo realizovaniu tých cieľov, na ktoré by sa dalo myslieť aj v súlade so zákonom?
- Je to tak. S týmto súvisí, koho sa spýtali tí, ktorí sedia v parlamente, a tí, ktorí pracujú na menšinovom poli. Samosprávy, vedúcich samospráv, alebo príslušníkov menšín? Nie je možné spýtať sa príslušníkov menšín, lebo nevieme, o koho presne ide. Podľa môjho názoru, nikoho nie je možné prinútiť k tomu, aby sa verejne hlásil k svojmu pôvodu, aby sa dal registrovať. Je možné spýtať sa menšiny prostredníctvom jej predstaviteľov. Preto nie je jedno, či funguje táto štruktúra.
- Keby boli, povedzme, otvorené, verejné fóra a vôbec, keby v tejto oblasti existovala verejnosť, tak možno aj členovia vášho parlamentného výboru by mali k dispozícii diferencovanejší obraz o menšinách.
- To je celkom oprávnené. Ja mám také informácie, že zamestnanci Úradu pre národné a etnické menšiny a vedúci Celoštátnej slovenskej samosprávy sa zúčastňujú na mnohých fórach. Ja ochotne vyhľadám každé miesto, kam ma pozvú. Ani raz sa nestalo, že by som to bol odmietol.
- Tam, kde neexistuje vhodný zákon, respektíve moc je zároveň zákonom, môže systém dobre fungovať?
- Nie, to sa všade nazýva samovláda. Tam, kde panuje zákon, je právny štát. Tam, kde je moc zákonom, je samovláda.
- Udržiavanie súčasného stavu a jeho následkov je v súlade so záujmami Maďarska?
- Nie. Vôbec nie.
- Podľa vášho názoru čo bráni tomu, aby sa realizovali potrebné zmeny?
- My sa snažíme pochopiť problémy. Nechýba dobrá vôľa, dobrý úmysel. Podľa mňa je to tak z každej strany. Aj z predošlého cyklu mám takúto skúsenosť. Veľmi ťažké je jasne vidieť, čo by slúžilo záujmom menšín. Jednou z najzávažnejších otázok je problematika registrácie, v tej sa rozchádzajú stanoviská. Podľa mňa treba vyriešiť základné otázky, a to jedine diskusiou. V tom musia menšiny zaujať stanovisko. V ďalších technických záležitostiach, a sem patrí aj mechanizmus financovania, by sme sa, podľa môjho názoru, ľahšie dohodli. Tam sú aj záujmy jednotlivých menšín oveľa jednotnejšie.
- Ja mám iné skúsenosti. Nie o tom čítam, nie to počujem od príslušníkov rôznych menšín. Ale to, že stanoviská sa silne polarizujú. Sú takí, ktorí majú záujem na zachovaní tohto neusporiadaného stavu, lebo im zabezpečuje rôzne výhody. Toto stanovisko má aj politickú podporu. Sú, alebo boli aj takí, ktorí chceli dosiahnuť normalizáciu. O tom hovorí, z roka na rok píše aj ombudsman pre menšinové práva. Aj Úrad štátnej finančnej kontroly (ÁSZ) odstraňuje isté anomálie.
- Žiaľ, na toto sa sťažuje veľmi veľa ľudí z radov každej menšiny. To je skutočne veľký nedostatok. Politika musí pomôcť nájsť riešenie, lebo to je jej úlohou. Nejde to inak, iba novelou zákonov, zmenením finančného zázemia a venovaním väčšej pozornosti tejto otázke.
- Ďakujem za rozhovor.
(aki)
Na jar tohto roku inicioval Úrad pre národné a etnické menšiny v približne sto národnostných osadách prieskum zameraný na používanie menšinového jazyka v miestnej administratíve. Hodnotenie praktického používania dvojjazyčnosti sa vzťahovalo na oblasť školstva, kultúry, cirkvi, médií a na volený zbor. O výsledkoch prieskumu informoval Úrad pre národné a etnické menšiny 25. októbra v Budapešti formou štúdiového rozhovoru. O praktickom používaní národnostných jazykov a o ďalších možnostiach prednášali zo strany Slovákov v Maďarsku starosta Dunaeďházy Tomáš Nagy, za Chorvátov starosta Horvátzsadányu István Krizmanich a za Srbov podpredseda celoštátnej samosprávy Ľubomir Alexov. K zachovávaniu materinského jazyka a k jeho používaniu v miestnom verejnom živote povzbudila starostov národnostných obcí predsedníčka parlamentného podvýboru pre rovnosť šancí Erika Némethová. Štátny tajomník Úradu predsedu vlády Vilmos Szabó urgoval konsenzus medzi parlamentnými stranami vo veci novely menšinového zákona. V rámci štúdiového rozhovoru predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer vyzdvihol, že v záujme širšieho uplatňovania národnostného jazyka vo verejnom živote treba pre skutočné národnostné komunity zabezpečiť pramene zo štátneho rozpočtu. V navrhovanej novele menšinového zákona, ktorú už predložili parlamentu, sú tieto snahy už skoncipované.
Vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik referoval o situácií v oblasti školstva. Ako povedal, vo väčšine zo 62 skúmaných osád nedosahuje počet obyvateľov tisíc osôb, v 29 osadách žije menej ako 500 ľudí. Tieto údaje značne determinujú možnosti národnostného školstva. Môžeme predpokladať, že v osadách, kde žije menej ako päťsto obyvateľov, neprebieha výučba národnostného jazyka, resp. tam pôsobí len materská škola, vo vzácnych prípadoch je tam nižší stupeň základnej školy. V týchto osadách nájdeme uzavreté menšinové pospolitosti. Po spracovaní dotazníkov údaje o školstve v skúmaných 62 osadách sú nasledovné: V dvadsiatich osadách nie je materská škola, z toho v 17 osadách žije menej ako päťsto ľudí. V 13 obciach uviedli, že predškolskú výchovu zabezpečujú spoločne so susednou osadou, ale iba v troch prebieha aj národnostná výchova. Na 14 miestach existuje výchova v národnostnom jazyku, z toho na troch v slovenčine. V zvyšných 28 je zabezpečené dvojjazyčné vyučovanie v materských školách.
Národnostnú výučbu (75% učiva vyučujú v jazyku danej menšiny) zahlásili v 11 osadách, z toho 2 sú slovenské. Iba na dvoch miestach zabezpečujú vyučovanie spolu zo susednou osadou, ostatné pôsobia samostatne. V 11 osadách žije len 137 osôb, v 4 menej ako päťsto a v dvoch žije viac ako dvetisíc ľudí. Taktiež z 11 osád ohlásili, že u nich prebieha dvojjazyčná výučba, čo znamená, že 50% učiva vyučujú v menšinovom jazyku. Najrozšírenejšou formou vyučovania je teda výučba národnostného jazyka (týždenne 4-5 hodín, plus samostatne alebo integrovane vyučujú národnostnú vzdelanosť). Zo 62 osád túto formu používajú na 23 miestach.
Z uvedených údajov vyplýva, že zabezpečiť národnostnú výučbu na všetkých stupňoch škôl, vrátane stredných, sú schopní len väčšie osady alebo menšie mestá. Na tých miestach, kde už nie je ani škôlka, ani nižší stupeň základnej školy, je intenzívnejší odchod mladých, rozpadáva sa národnostná pospolitosť, dedina ostarieva a zaniká. Prevádzkovanie školských inštitúcií spolu so susednou osadou je vhodné len v prípade, ak v oboch žije tá istá menšina. Reálnym cieľom je, aby dôkladne premyslené financovanie zo strany štátu zabezpečilo prevádzkovanie samostatných národnostných materských škôl. Podmienky k tomu sú dané - budovy ešte stoja, odborné učiteľky sú k dispozícií. V prípade, ak na prevádzku prispejú celoštátne samosprávy, a ak tieto inštitúcie budú čerpať najnovšie doplňujúce normatívy, bez námahy budú môcť pôsobiť - zhrnul svoje skúsenosti Anton Paulik.
(aszm)
V dňoch 16. až 18. novembra si milovníci strieborného plátna opäť raz prídu na svoje. Celoštátna slovenská samospráva, Slovenský filmový ústav (SFÚ) a budapeštiansky Slovenský inštitút pripravili pre záujemcov pestrú prehliadku ukážok súčasnej slovenskej kinematografie, v ktorej sú zastúpené ako hrané, tak aj dokumentárne a študentské filmy. Hosťami podujatia budú generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, rektor Vysokej školy múzických umení prof. Ondrej Šulaj, dokumentarista Marko Škop, režisér Miro Šindelka a kameraman Ján Ďuriš. Jadro diváckej pospolitosti budú ako vždy tvoriť seminaristi, študenti našich stredných škôl a vysokoškolskí, resp. univerzitní poslucháči. Projekcie budú dopĺňať zaujímavé prednášky z minulosti, prítomnosti a budúcnosti slovenského filmu, ako aj rozhovory s hosťami. Miestom podujatia je Slovenský inštitút (Budapešť VIII., Rákóczi út 15).
Utorok, 16. novembra
17.00 Otvorenie. Projekcia: Quartétto (2002, réžia: Laura Siváková, 90´). Príbeh matky a troch dcér, príbeh o láske, ktorá nebola nikdy naplnená, o túžbe milovať a byť milovaný, o neschopnosti odovzdať sa úprimne a naplno jeden druhému.
19.00 Projekcia: Zostane to medzi nami (2003, réžia: Miro Šindelka, 100´). Príbeh troch ľudí, ktorí nevedia žiť v dvojici, no nemajú odvahu žiť sami.
20.45 Stretnutie s režisérom filmu Zostane to medzi nami Mirom Šindelkom.
Streda, 17. novembra
9.00 Projekcia: Propeler (dokument, 2003, réžia: Palo Korec, 90´). Blok šiestich filmov o subkultúrach dnešnej mládeže. Od rapu cez techno po skinheadov a antifa.
11.00 Projekcia: Ukážky z prác študentov Filmovej fakulty VŠMU
12.30 Prednáška: VŠMU v systéme slovenského vysokého školstva (rektor VŠMU prof. Ondrej Šulaj)
15.00 Projekcia: Nič nekrváca večne (2003, réžia: Matej Hradský, 87´) Mimoriadne úspešný amatérsky hraný film, vtipný „horrorový“ príbeh štyroch študentov, ktorí sa vydávajú na starý hrad, aby našli bájny „poklad vekov“.
17.00 Projekcia: 66 sezón (2003, réžia: Peter Kerekes, 80´). Štylizovaný dokumentárny film vypovedá o 66-tich sezónach Starej plavárne v Košiciach na základe rôznych ľudských
osudov, do ktorých zasiahli historické udalosti. (80´)
18.30 Prednáška: Súčasnosť a budúcnosť slovenskej kinematografie
(generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký)
19.15 Projekcia: Jesenná (zato) silná láska (2003, réžia: Zita Furková, 82´) Komorný príbeh starnúceho hudobného skladateľa a jeho osudného stretnutia s mladou poetkou.
Štvrtok, 18. novembra
9.30 Projekcia: Miluj blížneho svojho (dokument, 2003, réžia: Dušan Hudec, 84´). O protižidovskom pogrome, ktorý sa odohral po skončení vojny v septembri 1945 v Topoľčanoch.
11.00 Prednáška: Tematické zameranie súčasného slovenského dokumentárneho filmu (dokumentarista Marko Škop)
11.30 Projekcia. Ikonopis (dokument, 2003, réžia: Mišo Suchý, 22´). Príbeh ženy z východnej rusínskej dediny v expresívnych montážach fotografií. Domáce Kinečko (dokument, 2003, réžia: Mišo Suchý, 52´) Filmový denník o režisérovom synovi, ktorý sa narodil v Amerike. O domove na oboch stranách oceánu. (52´)
13.00 Slovo na záver.
Dúfame, že si z bohatej ponuky vyberiete a budeme vás môcť privítať medzi priaznivcami slovenského filmu!
(do)
Folklórna skupina v Černi (Bakonycsernye), ktorá sa zameriava na zachovávanie miestnych slovenských tradícií, oslavuje v tomto roku 30. výročie svojho založenia. Významné jubileum oslávila v rámci IV. bakoňského národnostného stretnutia. Organizátori stretnutia, ktoré sa konalo v prvej polovici uplynulého mesiaca v Kultúrnom dome v Černi, vytvorili dôstojné podmienky k tomu, aby si jeho účastníci mohli pripomenúť uplynulé tri desaťročia súboru.
Napriek tomu, že ešte prebiehali jesenné poľné práce, o program prejavili záujem početní diváci. Stretnutie sa začalo piesňou Daj Boh šťastia… a pozdravnými príhovormi starostu obce Istvána Boleraczkého a vedúceho súboru Jána Szabóa. Pán starosta zablahoželal členom skupiny k významnému jubileu a na znak vďaky im podaroval kvety a diplom. J. Szabó podal krátky retrospektívny prehľad histórie súboru. Rozprával o tom, ako sa na podnet známeho bádateľa ľudových piesní Lajosa Vasa roku 1974 zrodila skupina a aj o tom, ako sa počas uplynulých rokov menil počet členov. Zbor mal na začiatku trinásť členov, boli to samé ženy, ktoré sa rozhodli zbierať miestne slovenské piesne, spracovať ich a nacvičiť. Časom sa rady členov rozrástli, k speváčkam sa pripojili aj muži, a tak museli premenovať názov Slovenský ženský zbor na Súbor pre zachovávania slovenských tradícií v Černi. Pôsobili za podpory miestneho obecného výboru, v poslednom desaťročí ich podporuje miestna slovenská samospráva a občianske organizácie. V krízovom období zo zdravotných, resp. rodinných dôvodov vystúpilo zo skupiny šestnásť členov a, bohužiaľ, piati odišli naveky. Momentálne tvorí skupinu šestnásť ľudí. Za tri desaťročia zožali čerňanskí folkloristi veľa úspechov na kvalifikačných stretnutiach, ale aj na národnostných podujatiach po celej krajine, ba i v zahraničí. J. Szabó na záver svojho vystúpenia poďakoval bývalým i terajším členom za ich obetavú prácu.
V mene kolektívu sa prítomným básňami prihovorili najstaršia členka skupiny Juliana Witeková a harmonikár František Tamási. Oslávencom zablahoželala podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová. Podotkla, že v roku vzniku súboru začala pracovať na národnostnom poli. Takto mohla od začiatku sledovať vývoj a činnosť spolku. Vyjadrila radosť z toho, že súbor veľakrát potešil publikum krásnymi piesňami v miestnom nárečí. Vedúca Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová vyslovila nádej, že za podpory miestneho Slovenského osvetového centra bude môcť skupina naďalej oživovať a zachovávať slovenské tradície.
V trojhodinovom kultúrnom programe vystúpili nemecká skupina Edelweis z Isztiméru, maďarský páví krúžok z Pákozdu, spevácky zbor Prameň z Ešky (Öskü), slovenský páví krúžok Divá ruža z Capáru (Szápár), Slovenský páví krúžok z Jášču (Jásd), nemecká tanečná skupina a dychovka z obce Pusztavám a Slovenský páví krúžok z Černe.
Bakoňskí Slováci predniesli prekrásny program. Predstavili svojrázne ľudové spevy v nárečí, ktoré možno počuť iba v ich podaní a rozveselili vďačné obecenstvo. Na vysokej úrovni vystúpili citaristi z Capáru a tanečníci z Jášču. Milo prekvapili tých, ktorým sa doteraz nenaskytla možnosť nahliadnuť do ich repertoáru.
V radoch divákov sedel aj profesor hudby Lajos Pál z Pišpeku, ktorý začiatkom októbra prednášal v Sarvaši vedúcim pávích krúžkov o správnom vedení súborov. Doškoľovania sa zúčastnili aj vedúci kultúrnych telies z Capáru a z Černe, ktorí pozvali renomovaného experta na túto slávnosť. Jeho vystúpenie zožalo mimoriadny úspech nielen u divákov, ale aj u vystupujúcich.
Zoltán Szabó
Slovenské osvetové centrum (SOC) ako jedna z inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy má za úlohu zabezpečovať doškoľovanie našich odborníkov v oblasti kultúry. Kedysi Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku často organizoval kurzy pre tanečníkov a pre vedúcich ľudových speváckych zborov, tieto sa postupom času konali čoraz zriedkavejšie.
Centrum pred niekoľkými mesiacmi nadviazalo kontakt s vedením Národného osvetového centra (NOC) v Bratislave, aby iniciovalo spoluprácu. NOC v auguste pozvalo vedúcich slovenských speváckych skupín v Maďarsku na školenie zbormajstrov, ktoré sa však konalo v čase, keď u nás prebiehajú svätoštefanské oslavy a naše skupiny absolvujú vopred dohodnuté vystúpenia.
Keďže riaditelia slovenských regionálnych stredísk si nárokovali školenie odborníkov, SOC usporiadalo seminár pre vedúcich ľudových a folklórnych speváckych skupín v prvý októbrový deň. Vedúcich súborov čakal v Slovenskom regionálnom stredisku v Sarvaši bohatý program. Po privítaní riaditeľ inštitúcie Tibor Mótyán predstavil hosťom kultúrne zariadenie, kde sa pred niekoľkými dňami konala vernisáž výstavy troch umelcov z hlavného mesta - Evy Konczošovej, Františka Zelmana a Gregora Papučka. V deň príchodu hostí tu prebiehala výmena receptov tradičných sarvašských slovenských jedál, niektoré mohli ochutnať aj účastníci seminára. Keďže naši odborníci dobre poznajú miestny folklórny súbor, predstavili sa aj speváčky skupiny „Sarvašské ňaničky“ za sprievodu vedúcej Edity Častvanovej Vassovej. K spievajúcim ženám a hosťom sa pridal aj riaditeľ domu, samozrejme, hrou na husliach. Nálada bola ako na tradičných priadkach. Hádam trošku aj pestrejšia a zaujímavejšia, pretože nespievali len pesničky jedného kraja, ale aj z celého Maďarska. Spievali, pochopiteľne po slovensky, ale hľadali aj maďarské paralely.
Na druhý deň každý netrpezlivo čakal, čím ich prekvapí prednášateľ, profesor hudby Lajos Pál, ktorý celý večer vyhrával na harmonike. Keďže pán profesor býva v Pišpeku, na kurz prišiel s magnetofónovým záznamom pozdravu Štefana Lamiho: „Ľudová hudba – slovami Bélu Bartóka - pozostáva z takých nápevov, ktoré spievalo veľa ľudí počas niekoľkých generácií. Jej obsah a funkcia sa viazali k spôsobu života ľudí na dedine, teda našich predkov... V dedinách údolia rieky Galgy si počas jarných večerov dievčatá posadali vo väčších skupinách na lavičky pred domami, kde spevom čakali mládencov... U dolnozemských Slovákov sa tradovali tzv. „sálašské večierky“, kde mládenci i dievky spievali so sprievodom citary...“
Témou prvej časti seminára bolo zostavenie repertoára speváckej skupiny, čo často robí problém aj skúseným vedúcim. Ukážky boli zostavené podľa postupu Lajosa Bárdosa.
V druhej časti doškoľovania si účastníci osvojili novohradský spevácky poriadok a sami vystúpili v úlohe často „nepríjemnej“ poroty - posúdili spev jednotlivých zborov na základe ukážok.
Na záver prítomní vedúci slovenských folklórnych speváckych zborov iniciovali pokračovanie a zintenzívnenie doškoľovania podobného rázu.
O dva týždne neskôr sa zišli vedúci zborov Hevešskej a Novohradskej župy, aby si vypočuli prednášku profesora hudby Lajosa Pála a pripravili sa na blížiacu súťaž speváckych a folklórnych skupín.
(kir-)
Spevácky zbor z Čomádu dobre poznajú nielen v blízkom okolí, ale aj v zahraničí. Skupina, vedúcou ktorej je Eszter Beckerová Szalayová, má v repertoári ľudové a umelé piesne i klasické skladby, a to v slovenčine, maďarčine a občas aj v hebrejčine. Neoddeliteľnou súčasťou vystúpení čomádskych spevákov je rodinná kapela Fuszulyka (Fazuľka), v ktorej spievajú E. Beckerová a Hajnalka Beckerová, na gitare, harmonike a base ich sprevádzajú ďalší rodinní príslušníci: Balázs, Tibor a Szabolcs Beckerovci.
Kapela Fazuľka zložila kvalifikačnú skúšku roku 1989. Odvtedy jej členovia zhromažďujú ľudové piesne z Čomádu a okolia, ktoré prezentujú dvojjazyčne. Ako hovorí E. Beckerová, nie je ľahké usporiadať ich do jednotného systému, pretože ľudové piesne sa miešajú s umelými a často sa iba slovom, taktom, líšia od piesní z okolitých obcí.
Spevácky zbor, ktorý vznikol pred piatimi rokmi, má dnes 25 členov. Prostriedky na jeho udržiavanie, vysvetľuje dirigentka E. Beckerová, majú jednak z príležitostných honorárov, jednak z príspevkov členov. Mamičky šijú oblečenie a vyšívajú zásterky, jednoducho urobia všetko pre to, aby mohli vystupovať v kroji, ktorý sa u nich ešte nosí, aj keď už iba vo sviatočné dni. - Nechali sme si ušiť aj slávnostný úbor predovšetkým pre chrámové koncerty, ktorý navrhla priemyslová umelkyňa Dorottya Csápoová z Győru a ktorý získal tretie miesto na výstave priemyselného umenia. Veľmi veľa nám pomáhajú, a to aj finančne, obecná a menšinová samospráva. Každodenné záležitosti vybavuje učiteľka materskej školy Gy. Borossová, ktorá denne dochádza na pracovisko do Novej Pešti. Ona jediná vie po slovensky a s ňou chodieva spievať celá rodina. Podobne sa aktivizuje aj rodina ďalšej členky, podnikateľky L. Sinkovej. S manželom a matkou sa zhovára po slovensky, ale s deťmi už len po maďarsky, - povedala.
Ak vedúca krúžku E. Beckerová považuje pôsobenie zboru za zázrak, nemožno si nepovšimnúť ani jej vlastný podiel. O sebe samej vyznáva, že hoci je pôvodom z Budapešti, vždy sa cítila zároveň aj vidiečankou. Spočiatku pôsobila ako učiteľka na základnej škole v Čomáde, spolu s manželom študovala ľudový spev. Dlhšie sa zdržiavali v Rakúsku a keď dcéra Hajnalka začala chodiť do školy, vrátili sa domov. Medzitým kvôli chorobe bola nútená zanechať vyučovanie. Súbor však viedla naďalej. V roku 1988 sa presťahovali do Rakúska a odvtedy vyučuje maďarčinu na Základnej škole v Korneuburgu. Každý piatok sa vydajú na cestu do Gödu, kde pribalia do auta hudobné nástroje a pokračujú v ceste do Čomádu. Vystupujú v Maďarsku i v Rakúsku. Ak orchester vystupuje samostatne, honoráre za vystúpenie posielajú nemocniciam, v ktorých liečia chorých na rakovinu.
I. T. Kovács (ok)
V Klube slovenských spisovateľov v Bratislave pred niekoľkými dňami predstavil Stanislav Bajaník knihu Jána Jančovica Z kolísky na Dolnú zem, ktorú vydala Matica slovenská. Vo svojich úvodných slovách pripomenul, že „Dolná zem by si zaslúžila už aj encyklopédiu významných osobností, udalostí a života.“ Do tejto knihy autor zhrnul niekoľkoročný trpezlivý výskum a zanietený osobný záujem. Novohradu a Dolnej zemi sa venuje už veľa rokov. Výsledky svojej práce publikoval v množstve štúdií, v článkoch, odborných prácach nielen doma, ale aj v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku. Presedel nespočetne veľa hodín v archívoch, strávil veľa času rozhovormi s pamätníkmi, aby jeho bádanie bolo čo najdôveryhodnejšie a profesionálne. Novohradu sa venuje autor aj z toho dôvodu, že je to jeho rodisko, kolíska, odkiaľ sa dostal ako predseda komisie pre styk so zahraničnými Slovákmi najprv medzi Slovákov na maďarskej strane Novohradskej stolice a potom aj na Dolnú zem, kde sa usadilo najviac Slovákov pochádzajúcich z Novohradu. Niektoré mestá v Maďarsku, Rumunsku a Juhoslávii, kde žijú Slováci, navštívil aj viackrát, skúsenosti a výsledky z týchto ciest uverejňoval v novinách a časopisoch. V prezentovanej knihe chcel poukázať na príčiny útekov novohradských poddaných na konci 17. a začiatku 18. storočia, „na doteraz publikované nesprávne údaje, vyplývajúce najmä zo zlých prekladov vtedajších názvov obcí.“ píše Jančovic v úvode svojej publikácie. Dôraz v texte kladie predovšetkým na tie mestá a strediská, kde v konečnom osídlení prevláda novohradský pôvod. Ako jednu z príčin úteku poddaných uvádza autor náboženské prenasledovanie, podložené svedectvami a dokumentmi z obdobia rekatolizácie evanjelických obcí. Píšuc o tomto fakte o. i. cituje aj Annu Divičanovú: „Z oblastí obsadených Turkami poddaná časť obyvateľov hľadala útočisko v severných stoliciach, čo viedlo k ich preľudneniu, nedostatku pôdy a až k neznesiteľnému rastu daní. Evanjelické a katolícke obyvateľstvo slovenských oblastí sa snažilo nájsť východisko z tejto situácie usadením sa v iných oblastiach krajiny. Pomerne vysoké percento Slovákov si v priebehu 17. storočia zachovalo evanjelické vierovyznanie, preto bolo kvôli silnejúcemu protireformačnému tlaku, ktorý začal v 40. rokoch 17. storočia, vydané napospas neustálemu prenasledovaniu. Týmto možno odôvodniť, že dve tretiny obyvateľov slovenských jazykových ostrovov v Maďarsku tvoria evanjelici.“
Pokračovaním súvislého slovenského osídlenia v Novohradskej stolici bolo osídlenie Peštianskej, Hevešskej a Hontianskej stolice. Sťahovaním Slovákov v čase feudalizmu ďaleko na juh Uhorska sa zaužíval geografický pojem Dolná zem, čo vlastne zodpovedá maďarskému názvu Alföld. V súčasnosti pojem Dolná zem, vzhľadom na vzájomnú spoluprácu Slovákov z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska najmä vo vydavateľskej činnosti, má aj kultúrnohistorický význam.
Slovenských čitateľov v Maďarsku určite zaujme kniha Jána Jančovica Z kolísky na Dolnú zem, keďže veľkú časť, takmer tretinu svojej publikácie, venuje novohradskej, peštianskej, hevešskej, hontianskej, sabolčskej, kiškunskej a najmä békešskej oblasti a prináša aj nové fakty a výsledky trpezlivej bádateľskej práce.
(MaFa)
S názvom Pamodaj šťastia, lavička usporiadal Slovenský inštitút Budapešť (SI) v spolupráci s Prešovskou univerzitou interaktívnu hodinu slovenčiny pre žiakov budapeštianskej a čívskej základnej školy. Profesorka Viera Žemberová pripravila pre slovenské deti v Maďarsku na základe básní Milana Rúfusa prekrásne literárno-výtvarné popoludnie.
Interaktívna hodina sa začala predstavením Milana Rúfusa. Pani profesorka porozprávala deťom, že pán Rúfus začal písať rozprávky najprv pre svoje dieťa, ale potom ich vydal aj knižne. Najprv v knihe Kniha rozprávok, potom postupne vo všelijakých knižkách. Deti sa pomocou pani profesorky dozvedeli aj to, že prvé boli ľudové rozprávky, ktoré si vymysleli chudobní ľudia na krátenie dlhej chvíle počas zimných večerov. Potom deťom porozprávala rozprávku o Troch grošoch. Pani profesorka sprístupnila žiakom druhej až štvrtej triedy budapeštianskej školy príbeh o kráľovi, ktorý sa od chudobného cestára naučil, ako treba narábať s peniazmi. Ale čo mali robiť počas rozprávania deti? Nuž, i preto bola táto hodina výnimočná, lebo nemali robiť nič iné, iba nakresliť, čo si zapamätali alebo čo sa im najviac páčilo z rozprávky. Takto sa pomaličky napĺňali čisté hárky pestrofarebnými kresbami.
Podobná hodina slovenčiny sa uskutočnila na druhý deň v podpilíšskom Číve, kde so skupinou žiakov nižšieho stupňa základnej školy sa pani profesorka Žemberová rozprávala o rozprávke Pamodaj šťastia, lavička. Aj čívske deti očarila krása poézie a rozprávok Milana Rúfusa a rady svoje dojmy zobrazili na výkresoch.
(ef)
Každý druhý piatok a v sobotu v podvečerných hodinách je na Slovenskej škole v Slovenskom Komlóši rušno. Stretávajú sa tu tí, ktorí chcú pokračovať v zdokonaľovaní sa v slovenskom jazyku. Aj tento školský rok odštartoval kurz slovenčiny pre pokročilých, ktorý vedie hosťujúca učiteľka Ľubomíra Rollová. Na hodinách pracuje kombinovanými metódami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie jazykovej skúšky. Kurz je bezplatný. Študentov, ktorí úspešne urobia jazykovú skúšku, podporí aj slovenská menšinová samospráva. Preplatí im polovicu poplatku za spomínanú skúšku. Desať nových účastníkov kurzu sa teší na svoje neľahké úlohy, ktoré im skúsená odborníčka pomôže hravo zvládnuť. Prečo sa učíš po slovensky? To bola prvá otázka, na ktorú odpovedali nasledovne.
Uršuľa Tušková (16 rokov)
Na slovenčinu chodím preto, lebo si chcem spraviť jazykovú skúšku. Chodila som do slovenskej školy 8 rokov, teraz navštevujem Strednú ekonomickú školu v Békešskej Čabe.
Anna Poljaková (53 rokov)
Už rok sa zdokonaľujem v slovenskom jazyku. Pracujem v úrade, som pokladníčka a táto skúška mi pomôže v práci.
Aliz Patakiová (27 rokov)
Moja stará mama sa narodila v Komlóši a hovorila po slovensky. Škoda, že už nežije, mala by zo mňa radosť, že sa zlepšujem v slovenčine. Je to potrebné, lebo vyučujem na slovenskej škole.
Atila Mészáros (16 rokov)
Najprv to bolo prianie moje mamy, ktorá učí na slovenskej škole. Ale teraz už viem aj ja, že je potrebné učiť sa cudzie jazyky. Okrem slovenčiny sa učím aj angličtinu a francúzštinu.
Nora Baková (17 rokov)
Chodím na Strednú ekonomickú školu do Békešskej Čaby. Ak urobím skúšku, budem mať body k maturite. Cez letné prázdniny som sa stretla s mladými ľuďmi zo Slovenska a bolo veľmi dobré, že som s nimi vedela komunikovať.
Ági Tóthová (39 rokov)
Pracujem v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského v knižnici a slovenčinu potrebujem k svojej práci. Dúfam, že sa mi podarí urobiť skúšku, veď poctivo chodím na hodiny slovenčiny.
Michal Vantara (17 rokov)
Tento rok končím strednú školu v Čongráde. Z angličtiny už mám skúšku za sebou a teraz by som chcel urobiť ešte slovenčinu.
Tenzília Zelmanová (41 rokov)
Na slovenčinu chodím už druhý rok. Príbuzní môjho manžela sú Slováci, ktorí bývajú v Slovenskom Komlóši. Moje 2 deti chodia na Slovenské gymnázium do Békešskej Čaby. Najmladšia dcéra sa tiež učí po slovensky na slovenskej škole. Ak chcem urobiť skúšku, musím sa aj ja učiť.
Renáta Durková (16 rokov)
Chodila som do slovenskej školy, ale vtedy sa mi nechcelo veľmi učiť. Teraz som na strednej škole v Segedíne a viem, že každý jazyk je potrebný. Musím sa však pravidelne učiť.
Nora Vargová (25 rokov)
Som učiteľka, tento rok učím 22 nových prváčikov na našej slovenskej škole. V slovenčine sa zdokonaľujem už niekoľko rokov a dúfam, že sa mi tento rok podarí urobiť jazykovú skúšku zo slovenčiny.
Je známe, že sa slovenčina pomaly vytráca z každodenného života v Slovenskom Komlóši. "V záujme toho, aby sa táto asimilácia zastavila, je to práve slovenská škola, ktorá prebrala na svoje plecia od rodín úlohu zachovania slovenčiny," povedala Gabriela Mariková, riaditeľka školy. V roku 2005 by chcela rozšíriť vyučovanie, respektíve kurzy slovenčiny, aj pre začiatočníkov.
V minulých dňoch našu školu poctil svojou návštevou aj nový veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš.
(rol-)
Hoci vo väčšine vinárskych oblastí už aj zabudli na tohoročné vinobranie, v Tokaji iba v týchto dňoch začínajú. K lepšej kvalite tokajského totiž treba nechať hrozno čo najdlhšie dozrievať, aby cukornatosť bobúľ bola čo najvyššia.
Prvá písomná zmienka o viniciach na Zemplíne je z roku 1248, kedy kráľ Belo IV. daroval usadlosť s vinicou spišskému prepoštovi. Prvé ozajstné tokajské víno však vyrobil až v roku 1630 kňaz reformovanej cirkvi Lackó Máthé počas protihabsburských vojen. Podľa historických análov sa dostal do viníc až pri prvých mrazoch, zozbieral už zaschnuté bobule - takzvané cibéby, z ktorých vyrobil prvé tokajské víno "aszu".
Pravé tokajské víno pochádza z tokajskej oblasti na území Maďarska, ale jej výbežky prechádzajú aj na Slovensko. Vyrábajú ho zo zaschnutých hrozien. Toto víno sa vyznačuje zvláštnou medovou vôňou. Na napodobenie tokajského vína sú vhodné silné jablčné alebo biele ríbezľové vína, najmä také, ktoré kvasili s prídavkom čistého včelieho medu.
Ako nám prezradili vinári zo Šárošpataku, tohoročná mierna jeseň pomohla v tom, že bobule príliš nesplesniveli, ale vďaka dostatku slnečného žiarenia obsahujú veľa cukru. Napriek tomu, ako povedali, nie je isté, že tohoročné tokajské bude slávne, lebo vinič začiatkom leta nepadli múčnatka a peronospóra.
Pre vlastné potreby vyrábajú tokajskí vinári víno z Muškátu žltého a z Furmintu. Najlepšie strapce sú tie, ktoré už celkom zoschli.
(ef)
V Mederi (Mezőmegyer) prvýkrát usporiadali Slovenský deň, na ktorom privítali hostí programom a slovenskými jedlami. Po zdravici riaditeľa kultúrneho domu F. Mizéra vedúca Klubu gazdiniek Gy. Liptáková priblížila históriu obce a okolnosti príchodu prvých slovenských rodín. Zvlášť sa zmienila o tých rodinách, mená ktorých sa tu vyskytujú od r. 1750 dodnes, ako napr. Benčík, Uhrín, Lipták, Kokavec, Lukovický, Knihár, Bielik, Križan, Vlčko, atď... Účastníkov stretnutia pohostili bryndzovými haluškami a lekvárovými pirohmi, zatiaľ čo ženský spevácky zbor sa predstavil kytičkou slovenských ľudových piesní. Z podujatia vzišlo rozhodnutie organizovať Slovenský deň v Mederi každoročne.
Ak sledujeme udalosti posledných dní v kestúckych kluboch dôchodcov a baníkov, sotva môžeme tvrdiť, že prebiehajú v dôchodcovskom tempe. Naopak. Po hudobnom večierku, na ktorom oslávili meniny svojich členov, nasledoval kultúrny program na počesť národného sviatku - výročia októbrového povstania. Onedlho na to v obecnom klube privítali členov Slovenského klubu dôchodcov zo Sarvaša, ktorí boli na ceste po Zadunajsku. Hostia si pri tejto príležitosti pozreli výstavu krajiniek a zátiší kestúckeho maliara Alexandra Juhásza. Na spoločnom posedení, aj keď to znie trochu čudne, sa hovorilo striedavo po slovensky a po maďarsky: maďarské výrazy svojrázne skloňovali po slovensky alebo slovenským dávali maďarské koncovky, ale im to zrejme neprekážalo pri dorozumievaní. Popoludní sa domáci a hostia spoločne vydali na prehliadku hospodárstva Jozefa Velmovského (inak jedného z hlavných podporovateľov oboch klubov), kde si pripili na priateľstvo znamenitým vínnym mokom. Pred odchodom Sarvašania pozvali svojich hostiteľov na návštevu Kereša a okolia.
Obecná samospráva a miestna organizácia Červeného kríža v Číve usporiadali v uplynulých dňoch už tradičný Deň dôchodcov. Po vystúpení škôlkárov a školákov sa účastníkom osláv - občanom, ktorí prekročili sedemdesiatku - prihovorila starostka obce Mária Nagyová. Rečníčka ocenila obetavú prácu príslušníkov staršej generácie, hodnoty, ktoré aj za ťažkých podmienok vytvorili a takto položili základy našej dnešnej existencie, za čo im patrí neskonalá vďaka. Pani starostka osobitne pozdravila najstaršiu obyvateľku obce G. Salikovú, ako aj tie manželské páry, ktoré už 58 rokov príkladne spolunažívajú: M. Fardu s manželkou, I. Herczega s manželkou a I. Szászváriho s manželkou. F. Halásziho a jeho manželku M. Nagyová navštívila v ich byte.
Po príjemnom a milom pohostení nasledovalo prekvapenie – speváci im prišli zaspievať melódie zo známych operiet. Mnohí oslávenci si pri nich zaspomínali na staré časy, ba postupne sa zapojili do spevu. Ľudia, ktorí už neveľmi vychádzajú zo svojich domovov, strávili spolu príjemné popoludnie.
Internetový časopis Etnonet prináša list predsedu Celoštátnej nemeckej samosprávy Otta Heineka adresovaný vedúcemu parlamentného poslaneckého klubu Fidesz-u Jánosovi Áderovi, v ktorom aj v mene slovenskej, chorvátskej a rómskej celoštátnej samosprávy iniciuje osobné stretnutie ohľadne novely menšinového a volebného zákona, keďže, ako sa zdá, ďalšie pokračovanie vo všeobecnej rozprave o tejto záležitosti ustrnulo v dôsledku zmeny stanoviska spomenutej politickej strany. Ďalšie odďaľovanie tejto reformy - ako stojí v liste - sťažuje, ba znemožňuje vytvorenie kultúrnej autonómie menšín a poškodzuje medzinárodnú autoritu našej vlasti.
Poslanci vládnej strany v parlamentnom Výbore pre ľudské práva, menšiny a konfesie označili návrh zákona č. T/1170 o štátnom rozpočte na rok 2005 za vhodný na všeobecnú rozpravu. Opoziční poslanci (J. Láyer, F. Farkaš, J. Varga a L. Szászfalvi) poukázali na to, že v oblastiach, ktoré patria do okruhu pôsobnosti výboru - ako napríklad cirkvi a národností -, sa podpora z rozpočtu nezvýši ani primerane miere inflácie, čo znamená zníženie jej reálnej hodnoty. Budúcoročné prostriedky Nadácie Rómov v Maďarsku, podobne ako v uplynulých rokoch, ani tentoraz nepokryjú celkovú sumu štipendií Rómov a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku dostane opäť menej než vlani. O normatívach, sumu ktorých návrh zákona zatiaľ neuvádza, sa ešte rokuje. To sa týka, ako na zasadnutí výboru upozornil predseda Celoštátnej nemeckej samosprávy O. Heinek, nielen cirkevných ustanovizní, ale aj škôl, ktoré udržiavajú celoštátne menšinové samosprávy. Suma, plánovaná v rozpočte pre Celoštátnu slovenskú samosprávu, je rovnaká ako v tomto roku - 85,1 milióna forintov.
Na pôde Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave slávnostne predstavili publikáciu Renovatio spiritualis (Duchovná obnova), ktorá vyšla pri príležitosti 70. narodenín arcibiskupa Jána Sokola, prvého metropolitu Slovenska. Kniha, ktorá má charakter zborníka, obsahuje príspevky špičkových slovenských odborníkov, ktoré odzneli na minuloročnej konferencii Európa bez Boha?, ako aj obrazovú prílohu zo života arcibiskupa Jána Sokola, historické mapy a dokumenty. Knihu predstavili docent slovenských dejín Filozofickej fakulty UK Martin Homza a generálny tajomník Slovenského ústavu v Ríme Jozef M. Rydlo. Vydavateľom je družstvo Lúč v Bratislave.
Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po neverejnej časti zasadania Samosprávy mesta Békešská Čaba, primátor János Pap oznámil, že zbor rokoval o majetkových záležitostiach a zároveň rozhodol o udelení ceny Vynikajúci sociálny pracovník členke vedenia Mestského spolku dôchodcov L. Kaposiovej a čabianskej pobočke Služby na pomoc rodinám a deťom.
V rámci verejného zasadania dali do verejnej dražby jazero Gerla (výkričnú cenu stanovili na 2 milióny Ft + daň z obratu), pričom samospráva si vyhradila právo na spätnú kúpu územia do štyroch rokov. Podobné ponuky očakáva aj pokiaľ ide o dlho nevyužité a prázdne kino Phédra.
Ďalším bodom rokovania bol vianočný trh, ktorý tohto roku bude mať ráz jarmoku. Mestská samospráva vyčlení na tento účel 3,5 mil. forintov.
Po diskusii o koncepcii rozvoja mesta v ďalších pätnástich rokoch sa poslanci rozhodli prijať variant, ktorý uprednostňuje hospodársky rozvoj a sústreďuje sa na vytváranie pracovných miest a na infraštruktúru.
Zasadanie zboru napokon rozhodlo o potrebe kapitálovej injekcie; úver v hodnote 300 miliónov forintov by mal byť použitý na rekonštrukciu štadiónu, zakúpenie garsónového domu a ďalších nehnuteľností.
Po Švédsku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, Rumunsku a Poľsku Hevešská župa rozšíri svoje kontakty aj na Banskobystrický samosprávny kraj - povedal vedúci kancelárie pre medzinárodné styky a turistický ruch župnej samosprávy János Kiss.
Tomuto kroku predchádzala účasť hostí z Banskej Bystrice na 10. veľtrhu v Jágri r. 2002 a uzavretie dohody o spolupráci s poľským Przemyslom. Príprava podobnej dohody so slovenskou stranou bola komplikovanejšia aj vzhľadom na novú administratívnu štruktúru, ktorú v tom čase na Slovensku zavádzali. Kontakty však neustrnuli a predstavitelia Hevešskej župy sa v septembri t. r. zúčastnili veľtrhu v Banskej Bystrici, kde sa podarilo dohodnúť na viacerých konkrétnych otázkach. Slovenský samosprávny kraj sa čoskoro prezentoval na zasadnutí Komisie „C“ Zhromaždenia európskych regiónov, kde obidve strany rokovali o otázkach územného rozvoja, podnikania a turistiky. Začiatkom novembra sa Banská Bystrica predstaví v Jágri a v januári 2005 valné zhromaždenie župy rozhodne o uzavretí dohody o vzájomnom priateľstve a spolupráci.
Výhodou týchto stykov, ako vyhlásil J. Kiss, je skutočnosť, že Banská Bystrica sa nachádza sotva 230 km od ich župy a že členstvo v EÚ ponúka možnosti spoločne vystupovať v súbehoch, napr. vo veci hraničného priechodu medzi Ceredom a Tajti a vôbec v oblasti rozvoja turistického ruchu, resp. vidieckeho turizmu.
Z iniciatívy Slovenskej menšinovej samosprávy v Šalgótartjáne v minulom roku hosťoval v tomto meste zbor banskobystrickej Štátnej opery, ktorý tu uviedol operetu I. Kálmána Grófka Marica. Samospráva pod vedením Ferdinanda Egyeda popri upevňovaní vzájomného priateľstva oboch národov považuje za mimoriadne dôležitú výučbu slovenčiny v školách.
- Podarilo sa nám dosiahnuť, - hovorí F. Egyed, - že v Základnej škole S. Petőfiho si slovenský jazyk a kultúru môžu osvojovať žiaci nižšieho i vyššieho stupňa. Z vyšších ročníkov sa 26 školákov prihlásilo do záujmového krúžku slovenčiny. Žiaci môžu prehlbovať svoje znalosti aj poznávaním slovenských tradícií na zájazdoch, vrátane pobytu v škole v prírode na Slovensku.
- Čím sa tam zaoberajú?
- Škola v prírode v Hronci sa stane na dva týždne domovom našich žiakov, ktorí v rýdzom slovenskom prostredí budú môcť bližšie spoznávať slovenský jazyk, kultúru, kraj i jeho obyvateľov.
- Vlani ste sľúbili, že aj tohto roku zavíta do Šalgótarjánu banskobystrická opera.
- S radosťou konštatujem, že sa tak stane 19. novembra. Hostia z nášho družobného mesta tentoraz predstavia Čardášovú princeznú s vynikajúcim obsadením a s peknou výpravou. Záujem o predstavenie je značný nielen v našom meste. Boli by sme radi, keby nám potenciálni diváci oznámili svoje požiadavky. Cena jednej vstupenky je 1 250 forintov.
Brehy rieky Ipeľ, ktoré v dĺžke 160 km tvoria od roku 1920 maďarsko-slovenskú štátnu hranicu, spájalo kedysi 47 mostov. Tieto mosty časom schátrali, niektoré zrúcali a odvtedy sa podarilo znovu postaviť iba tri. Potreba vybudovať ďalšie sa vynorila v súvislosti s členstvom oboch krajín v Európskej únii. V dohľadnej budúcnosti by sa mali realizovať hraničné priechody pri Pösténypuszte a Rároši. V Dolnej Strehovej v uplynulých dňoch predstavili projekt výstavby na slovenskej strane. Ako povedal primátor Matúš Bystriansky, cieľom je opäť vybudovať most medzi Rárošom a Rárošpustou, ktorý by podstatne zvýšil návštevnosť tunajších liečivých kúpeľov, keďže turistom z Maďarska by sa skrátila cesta zo 40 na 7 kilometrov. Cez tamojší most kedysi prechádzal na druhý breh Ipľa tunajší rodák, spisovateľ Imre Madách.
Pri príležitosti 134. výročia vysvätenia evanjelického kostola v Šámšone sa konali dvojjazyčné slávnostné bohoslužby a kultúrno-zábavný program spojený s tanečnou zábavou, ktorý usporiadali slovenská menšinová samospráva, miestna organizácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a obecná samospráva. V rámci programu vystúpili spevácky súbor Matice slovenskej Ozvena z Rimavskej Soboty, folklórny súbor Koleso a skupina moderného tanca Mäsožravci zo Šámšonu. Súbor Ozvena, ktorý interpretuje cirkevné a hymnické piesne, predstavil hostiteľom jeho vedúci Ján Petrus, pričom spomenul, že toto teleso vzniklo v roku 1870. Podujatie podporil miestny zbor evanjelickej cirkvi.
V békešskom Telekgerendáši sa v týchto dňoch konali dodatočné voľby. Ako v tejto súvislosti vyhlásil obecný notár Gy. Pacsika, z 861 odovzdaných platných hlasov 464 dostala nezávislá kandidátka M. Medveďová a týmto aktom ju voliči opäť potvrdili v doterajšej funkcii. Dodatočné voľby si vyžiadala skutočnosť, že poslanecký zbor sa na svojom mimoriadnom zasadnutí v auguste t. r. rozpustil. Ďalšími kandidátmi na post starostu boli T. Gajdáč a E. Ránklinová Balážová. Väčšina z 27 uchádzačov o funkciu poslanca boli nezávislí kandidáti, z ktorých jeden podporil miestnu slovenskú menšinu.
Koncom októbra sa v Krakove konal v poradí ôsmy Knižný veľtrh, ktorý sa postupne stáva najväčším knižným veľtrhom v Poľsku. Tohoročného podujatia sa zúčastnilo 326 vydavateľstiev, ktoré prezentovali mimoriadne pestrú knižnú ponuku. Aj keď na tomto veľtrhu neboli zastúpené inonárodné vydavateľstvá a do Krakova zatiaľ prichádzajú len poľskí vystavovatelia, slovenská kniha bola zastúpená v stánku Spolku Slovákov v Poľsku, ktorý sa nachádzal na prvom mieste a takpovediac knižný veľtrh otváral.
Z pôvodnej slovenskej tvorby vydavateľskou novinkou Spolku Slovákov v Poľsku bola dvojjazyčná zbierka poézie Jozefa Leikerta Rosa na duši vo výbere a preklade Rafała Majerka a krátky román Pavla Vilikovského Večne je zelený... v preklade Józefa Waczkowa. Slovenskú spisovateľskú obec na krakovskom veľtrhu zastupoval básnik Jozef Leikert, predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.
Prezentované boli taktiež ďalšie slovenské preklady, ktoré vyšli pričinením vydavateľských aktivít našich krajanov v Poľsku, o. i. román Antona Hykischa Milujte kráľovnú (2003), Antológia súčasnej slovenskej poézie (2003), Antológia súčasnej slovenskej prózy Miesto v príbehu (1998) a ďalšie publikácie tykajúce sa dejín, poľsko-slovenských vzťahov a slovenského výtvarného umenia. Nechýbal taktiež slovenský krajanský časopis vydávaný v Poľsku Život a Almanach Slováci v Poľsku. Za posledných šesť rokov Slováci v Poľsku vydali 8 prekladov slovenskej pôvodnej tvorby.
Pri príležitosti čabianskeho klobásového festivalu Stredná odborná škola obchodu a pohostinstva J. Zwacka usporiadala súťaž vo varení a prestieraní. Študenti 10/D triedy školy dosiahli v tejto dvojsúťaži veľmi pekný úspech. V prvej získali balík korenia Podravka a účasť na odbornom doškoľovaní v Lillafürede. Na súťaži v stolovaní okrem tretieho miesta získali pamätný diplom generálneho konzulátu Slovenskej republiky. Odborná porota ich navyše poctila zvláštnou cenou v podobe printeru. Triedu pripravil na súťaž učiteľ L. Mladonický.
Európska únia oficiálne uznala slovenskú bryndzu ako výrobok charakteristický pre túto krajinu. Toto rozhodnutie je významné preto, že na Slovensku pripravovaná bryndza nezodpovedá normám EÚ, keďže mlieko používané na jej výrobu nie je pasterizované. Výskumný tím bratislavskej univerzity však potvrdil, že práve vďaka mikroorganizmom pochádzajúcim zo surového mlieka má bryndza liečivé účinky a jej pravidelné konzumovanie znižuje hladinu cholesterínu. Nabudúce iba Slovensko môže predávať v EÚ tovar pod názvom bryndza. To zároveň znamená pohromu pre Rumunsko, ktoré vyrába bryndzu v rovnakej kvalite a kvantite ako Slovensko.
Hľadáme pracovníka ovládajúceho slovenčinu na úrovni materinského jazyka pre konzultačnú činnosť na území Slovenska (týždenne niekoľkodňové zamestnanie). Predpoklady: univerzitné vzdelanie, zbehlosť v kontrole kvality, vlastné auto, ovládanie práce s počítačom. Znalosť maďarčiny znamená prednosť, v opačnom prípade sa vyžaduje znalosť angličtiny na vysokej úrovni. Životopis v angličtine alebo maďarčine prosíme zaslať na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
Vážení čitatelia Ľudových novín, ponúkame vám silvestrovský pobyt „Pieniny - Červený Kláštor“ v dňoch od 28. decembra 2004 do 2. januára 2005.
5 x ubytovanie (v chatkách 2/3 + 1/2, kúpeľňa, WC)
5 X 1/2 penzia,
Štefanská zábava s pečeným prasiatkom (29. decembra), prípitok, polievka, jeden nápoj, palacinka, káva, Goralská muzika
Silvestrovská noc. Prípitok, predjedlo, slávnostná večera, pochutiny, dva nápoje na osobu, šampanské, kapustnica, ohňostroj, darček (suvenír), disco hudba, Goralská muzika.
Cena: 4 600 Sk / osoba.
Doplatok za každý deň pobytu navyše s 1/2 penziou 500 Sk / osoba.
Vlek 6 km od zariadenia s umelým zasnežovaním, cena 350 Sk / dospelá osoba na deň (200 Sk / dieťa do 12 rokov na deň).
Požičanie snežného skútra alebo štvorkolky: 2.000 Sk / hodina.
Vitálny svet, jedna kúra (masáž, sauna, atď...) 600 Sk / osoba.
Kontakt (aj po maďarsky): Zuzana Kóšová, tel: 00 421 904 408684.