Smelé a dynamické vládnutie sľúbil nový maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, ktorého zvolili minulú stredu v pomere hlasov 197 áno a 12 nie bez zdržania. „Krajina v pohybe“ - tak sa nazýva program novej maďarskej vlády. Keď ho v parlamente F. Gyurcsány predstavoval, dôraz kládol na vytvorenie nových pracovných miest, na väčšiu sociálnu spravodlivosť, aby ľudia odkázaní na pomoc cítili podporu spoločnosti, a aby majetní prejavovali zodpovednosť tým spôsobom, že zoberú na svoje plecia väčšie bremená. Ciele kabinetu sú jednoznačne podriadené ďalším parlamentným voľbám, ktoré by sa mali konať na jar roku 2006. Aj pre nedostatok času definuje iba ľahko pochopiteľné a splniteľné ciele. O zahraničnej politike zdôraznil, že jeho vláda bude patriotická, a vždy, keď budú ohrozené maďarské záujmy, vystúpi na ich ochranu, avšak „nebude to politika urazenosti vychádzajúca z historickej frustrácie“, vláde pôjde „o znovuzjednotenie maďarského národa v európskom rámci“. Nezabudol na odchádzajúceho Pétera Medgyessyho, ktorému vyslovil uznanie slovami: „Politik, ak je šikovný, dokáže získať moc, a ak je aj dobrý, dokáže sa moci vzdať“.
Potom, ako prezident MR Ferenc Mádl poveril Ferenca Gyurcsánya zostavením novej vlády, ten okamžite odovzdal prezidentovi a poslancom nový vládny program, ktorý - ako zdôraznil - „bol pripravený pre desať miliónov maďarských občanov, ale so zodpovednosťou za pätnásťmiliónový maďarský národ“.
Program, ktorý minulú stredu prijal maďarský parlament, sa dosť biedne zaoberá s národnosťami. Národné menšiny žijúce na území Maďarska spomína 46-stránkový program, ktorý pomenovali Krajina v rozmachu, v jednom odseku, aj to skôr vo všeobecnosti ako konkrétne. Spomínaný odsek znie takto: „Domáce národnosti považujeme za organickú súčasť nášho národa, sú jeho rovnocennými členmi. Ich kultúra, tradície, pestovanie materinského jazyka obohacuje celú krajinu a celý národ. Ich styky s materskými krajinami sú záujmom a výhodou pre Maďarsko. Vláda republiky iniciuje vytvorenie politickej zhody potrebnej pre zabezpečenie parlamentného zastúpenia.“
S Rómami sa zaoberá zvláštna kapitola, v ktorej sa hovorí o integrácii rómskych spoluobčanov, o zabezpečení bezdiskriminačného stavu, ako aj o možnosti práce, štúdia a sociálnych dávok.
Hoci s Maďarmi žijúcimi za hranicami Maďarska sa nezaoberá zvláštna kapitola, predsa z celého vládneho programu je jasné, že pri jeho zostavovaní brali do ohľadu aj ich nároky. Vládny program navrhuje skôr pomoc krajanom vo svojej vlasti.
(ef)
Zintenzívniť a v niektorých prípadoch oživiť činnosť slovensko-maďarských odborných komisií bude jednou z priorít nového veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Juraja Migaša. Na budúci rok uplynie desaťročie od prijatia základnej zmluvy medzi našimi krajinami. V niektorých oblastiach však zmiešané komisie nezasadli alebo zasadali minimálne, na čo koncom septembra J. Migaša upozornili aj niektorí členovia Zahraničného výboru Národnej rady SR. Dezignovaný veľvyslanec v tejto súvislosti povedal, že je pritom veľa oblastí, v ktorých by mohli Slovensko a Maďarsko spolupracovať intenzívnejšie ako partneri v Európskej únii (EÚ), Severoatlantickej aliancii (NATO) a Visegrádskej štvorke (V4).
J. Migaš mieni venovať pozornosť aj Slovákom v Maďarsku. Podľa jeho dojmu sa starostlivosť o našu národnosť podceňuje. Chce preto, aby sa ku krajanom dostalo viac slovenčiny, predovšetkým dostupnosťou tlače, či príchodom kultúrnych súborov. Pracuje sa tiež na tom, aby bolo možné naladiť si Slovenskú televíziu, poznamenal dezignovaný veľvyslanec.
J. Migaš by mal prevziať poverovacie listiny v týchto dňoch. 47-ročný diplomat obsadí stoličku veľvyslanca, ktorá bola voľná dva roky. Absolvoval moskovský Inštitút medzinárodných vzťahov a v Bratislave právo, po páde komunizmu diplomatický kurz na Westminsterskej univerzite v Londýne. Na ministerstve zahraničných vecí pracuje od roku 1981, bol na ambasáde v Berlíne, Varšave a Štokholme, viedol tiež misiu pri OBSE vo Viedni a v čase vstupu do EÚ stále zastúpenie v Bruseli. Hovorí po anglicky, nemecky, rusky, švédsky a po poľsky.
(sita-l)
Vedenie Maďarskej televízie (MTV) nedodržalo pred štyrmi rokmi podpísanú Dohodu o spolupráci s celoštátnymi menšinovými samosprávami, keď reprízy menšinových televíznych relácií zaradilo do programu v nevhodnom čase: v pracovný deň, v skorých popoludňajších hodinách. Takto našu slovenskú Domovinu budú naďalej vysielať v pondelok poobede, jej reprízu preniesli na stredu poobede. Dozvedeli sme sa to po stretnutí predsedov celoštátnych menšinových samospráv s predsedom MTV Zoltánom Rudim.
Ako nás informoval predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, vedenie MTV nerešpektuje dohodu, napriek tomu, že sa v nej uvádza presný termín reprízy národnostných programov (v sobotu do- obeda), ako aj to, že so zmenou termínu musia súhlasiť obidve strany: vedenie televízie aj predstavitelia národností. J. Fuzik ďalej uviedol, že Z. Rudi poveril svojho podriadeného, aby spolu s predsedami modifikoval dohodu. Podľa vedenia televízie v súčasnosti platná dohoda totiž obmedzuje samostatnosť MTV. Hoci - ako sa vyjadril predseda CSS - MTV musí zabezpečiť národnostné programy pre národnosti, je to jej prioritnou verejnoprávnou úlohou.
Predstavitelia národností opätovne zopakovali svoju žiadosť ohľadne vytvorenia Hlavnej redakcie národnostných programov, aby menšinové vysielania nepatrili k regionálnym, avšak nedostali ani prísľub. Predseda CSS poznamenal, že riešením by mohlo byť aj vytvorenie postu tzv. národnostného radcu, aký je napríklad v Slovenskej televízii a ktorý zastupuje záujmy menšín pri vytváraní štruktúry programov.
Predseda MTV vo svojom príhovore zdôraznil, že Maďarská televízia je skutočne v zlej finančnej situácii, ale v prípade, ak predstavitelia národností budú tiež podporovať vznik tretieho kanálu MTV a ak verejnoprávne médium dostane zo štátneho rozpočtu účelovú dotáciu, využije ju na národnostné programy. Dovtedy, ako povedal, kým zápasia s vyše 8-miliardovým dlhom, nedokážu vyriešiť tento problém.
J. Fuzik pre Ľudové noviny vyzdvihol, že o neférovom čine vedenia MTV sa zmienia na všetkých možných fórach, ale zúčastnia sa aj konzultácií o modifikácii dohody.
(ef)
Matica slovenská (MS) trvale pokladá ochranu národnej, kultúrnej a duchovnej identity Slovákov nielen za svoju, ale za prioritu štátnej politiky Slovenskej republiky. Stav, v akom sa ocitá, je neprijateľný pre ďalší vývoj vzťahov SR a slovenského sveta. Aj preto vyjadruje podporu úsiliu Svetového združenia Slovákov v zahraničí z júla 2004 a žiada vládu SR, Národnú radu SR, prezidenta SR, aby v tripartite štát - Svetového združenia Slovákov - MS systémovo riešili túto citlivú a akútnu otázku podobne, ako to systémovo riešia susedné národy a štáty, ktoré sú súčasťou Európskej únie, kde je aj Slovensko. MS opätovne apeluje na vládu SR, aby odstránila komplikované praktiky vo vízovej povinnosti voči Slovákom žijúcim v Srbsku a Čiernej Hore a na Ukrajine, v štátnom rozpočte a príspevku na činnosť MS na rok 2004 začala riešiť deficit podpory voči Slovákom žijúcim mimo územia SR. Slováci žijúci v zahraničí sú integrálnou súčasťou slovenského národa a podľa toho majú nárok na svoje nescudziteľné práva a podporu.
Predsedníctvo MS
Pri príležitosti štátneho sviatku Slovenskej republiky - Dňa Ústavy Slovenskej republiky a Dňa armády - chargé d´affaires Milan Kurucz a vojenský atašé, plukovník Otokar Takáč usporiadali 23. septembra 2004 na Veľvyslanectve SR v Budapešti slávnostnú recepciu. Osláv sa zúčastnili generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, konzulka SR Yveta Hermysová, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predstavitelia početných diplomatických zborov, politického a verejného života, ako aj poprední národnostní činitelia.
Začiatok septembra sa v Níreďháze nesie v duchu dvoch veľmi zaujímavých festivalov: Vidorfestivalu a Festivalu ovocia. Prvý z nich je oslavou humoru, kultúry a umenia, druhý prichádzajúcej jesene a práce ľudských rúk. Práve vďaka Vidorfestivalu sme mali na našej škole v Mandabokore možnosť privítať riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Milana Resutíka s manželkou Dankou.
Deti už od rána netrpezlivo očakávali vzácneho hosťa, pre ktorého sme pripravili program zostavený z hier bývalých škôlkárov (dnes už veľkých prvákov) s druhákmi, prednes básní víťazov medziškolského kola recitačnej súťaže (Níreďházske veršovačky) a, samozrejme, folklórny program zostavený z tirpáckych piesní a tanečného programu nášho súboru Nezábudka. Na tvárach detí bolo vidieť radosť z možnosti predstaviť sa tejto vzácnej návšteve.
Na záver sme od pána riaditeľa dostali krásne rozprávkové knihy, z ktorých aj na hodinách čítame. Veríme, že sa mu návšteva u nás páčila a rád sa medzi nás ešte v budúcnosti vráti.
Anita Holá
Národné vydavateľstvo učebníc (NVU) po celé desaťročia zabezpečovalo národnostným školám potrebné učebnice a k tomu vytvorilo kompletnú infraštruktúru, ako aj tím odborníkov združených okolo národnostnej redakcie vydavateľstva. V posledných rokoch sa však na tomto poli prejavujú závažné nedostatky pokiaľ ide o tvorbu a tlač učebníc a spoluprácu s ministerstvom školstva. Tak je tomu aj v tomto roku.
V záujme riešenia neuspokojivej situácie sa v poslednom čase obrátili na ministerstvo školstva generálny riaditeľ NVU József Pálfi a literárny riaditeľ NVU Endre Réthy. Na nevyhnutnosť zásadného riešenia tohoto problému poukazuje vo svojich dvoch listoch politickému štátnemu tajomníkovi Tamásovi Szabadosovi zástupkyňa šéfredaktora národnostnej redakcie NVU Mária Šutinská.
J. Pálfi v liste vedúcej kabinetu ministerstva školstva Anite Hriczuovej konštatuje, že v dôsledku reorganizácie, ktorá prebiehala v minulom roku, MŠ neschválilo pripravené rukopisy, nehovoriac o tom, že lehoty na ich prípravu boli nereálne. Zároveň sa oneskorilo aj posudzovanie rukopisov učebníc, a neprišla ani objednávka na ich tlač, zatiaľ čo bol vypísaný ďalší súbeh, rovnako s nesplniteľným termínom a inými nedôslednosťami. NVU informovalo o tejto situácii Odbor pre národné a etnické menšiny MŠ a Kanceláriu pre učebnice a učebné pomôcky. O spôsobe financovania, ale nepadlo konkrétne rozhodnutie. Ako vidno, je potrebné presné plánovanie, ale nie každý rok podľa iných zásad.
Vydavateľstvo, ako ďalej konštatuje J. Pálfi, pripravilo príslušný projekt, o ktorom priebežne a včas informovalo. Túto prax však ministerstvo bez predbežného oznámenia zmenilo. Preto NVU nemohlo v tomto roku vydať už skôr schválené rukopisy učebníc. Ministerstvo školstva ich do dnešného dňa (t. j. 17. septembra) neobjednalo a tak školy darmo objednávajú očakávané učebnice. Doterajší systém údajne už neplatí, nový však ešte nefunguje. Vydavateľstvo dostalo k dispozícii nový zoznam titulov, ktoré majú byť preložené, avšak aj tento zoznam je chybný a dosiaľ nevedno, čo by sa malo vydať podľa nového systému v roku 2005. Generálny riaditeľ NVU považuje za nevyhnutné revidovať celý postup plánovania financovania vydávania národnostných učebníc a na základe toho vypracovať premyslený strednodobý projekt, ktorý by neochromoval vydávanie národnostných učebníc. Podstatou tohoto plánovania by bola záruka financovania a zosúladenie plánov s vydavateľstvom.
Literárny riaditeľ NVU E. Réthy vo svojich tézach týkajúcich sa problematiky vydávania národnostných učebníc predkladá návrh optimálneho postupu v tomto smere. Navrhuje, aby ministerstvo perspektívne určilo sumy, ktoré hodlá venovať na vydávanie a preklady národnostných učebníc. Do tohto procesu by sa mali zapojiť menšinové samosprávy a vydavatelia, spĺňajúci podmienky súbehu. Strednodobý plán treba rozčleniť na jednoročné úseky, čím by sa vydavateľstvám umožnilo, aby mohli plánovať svoj rozpočet, pracovné a časové nároky a možnosti. Keďže každoročná dotlač národnostných učebníc je mimoriadne nehospodárna, objednávatelia by mali prekonať obmedzenia ročných rámcových zmlúv a zabezpečiť dostatočný počet výtlačkov, keďže takýmto spôsobom by sa mohli usporiť obrovské sumy.
V súvislosti so zamýšľanou privatizáciou vydavateľstva E. Réthy poukazuje na to, že ak hospodárska spoločnosť zameraná na zisk hodlá pokračovať v tejto činnosti (t. j. vydávanie učebníc), bude nevyhnutne potrebné, aby príslušné úlohy a podmienky boli jednoznačné, aby práca zaručovala osoh, a čo je najdôležitejšie, aby vzťah objednávateľa a dodávateľa bol jasný a zodpovedal očakávanej presnosti, korektnosti a zmluvnej disciplíne.
V budúcnosti národnostná redakcia by mala realizovať súbehy formou pozvania, aby tak vylúčila účasť diletantov a aby sa takto vydavateľstvo mohlo primerane pripraviť a plánovať na celé roky vopred.
Zástupkyňa šéfredaktora národnostnej redakcie NVU M. Šutinská už skôr vyjadrila svoju nespokojnosť so súčasným stavom vo vydávaní národnostných učebníc v intervencii adresovanej politickému štátnemu tajomníkovi Tamásovi Szabadosovi, keď účinok situácie na poli vydávania národnostných učebníc označila za takmer diskriminatívny. Nie je evidentná ani suma vyčlenená na vydávanie národnostných učebníc, ktorú by mal zabezpečiť štát. Súbehy vypisované v súčasnej podobe ohrozujú plynulé dodávanie učebníc vzhľadom na krátkosť termínov. Ministerstvo školstva by malo každoročne objednať u vydavateľa učebnice určené na ďalší rok.
Vo svojom liste z 27. septembra t. r. pisateľka uvedenému adresátovi v súvislosti s otázkou privatizácie vyjadruje svoju pochybnosť o možnosti plynulého zabezpečenia národnostných učebníc v podmienkach trhového hospodárstva. Konštatuje, že v súčasných podmienkach nemožno počítať so zárukami. Pritom vydávanie národnostných učebníc musí mať isté garancie. Problém podľa nej spočíva v tom, že vydavateľstvo nedostáva vopred komplexný plán, ktorý by v danom roku určil publikácie, za ktoré MŠ preberá zodpovednosť. V posledných rokoch sa tento úmysel ministerstva prejavuje iba v takzvanej podpornej zmluve a najčastejšie až celé mesiace po vydaní učebníc. To prináša riziko hospodárskym spoločnostiam, ktoré uzavierajú zmluvy a realizujú výrobu bez toho, že by MŠ prevzalo patričnú zodpovednosť. M. Šutinská zároveň vyjadruje nádej, že prisľúbené rozhovory na túto tému budú medzníkom v riešení vydávania národnostných učebníc.
(ok)
Miestna a slovenská menšinová samospráva v Gerendáši a výbor pre národné a etnické menšiny župného zastupiteľského zboru usporiadali 25. septembra XIII. Deň kultúry a jazyka Slovákov žijúcich v Békešskej župe. Účastníci dňa si v gerendášskom kultúrnom dome najprv vypočuli slovenskú a maďarskú hymnu, potom predsedníčka slovenskej samosprávy Katarína Priškinová privítala hostí a všetkých prítomných. Zvlášť pozdravila generálneho konzula Slovenskej republiky Štefana Daňa, regionálnu radkyňu CSS Helenu Čičeľovú, predsedu národnostného výboru Valného zhromaždenia Békešskej župy Pétera Tolnaiho, tajomníka výboru Józsefa Hevesiho, riaditeľku miestnej základnej školy Juditu Kisovú a hostí zo Žiliny. Starosta obce Ján Gajdács tiež srdečne privítal všetkých hostí, účinkujúcich a divákov. Ako povedal, sú hrdí na to, že miestne volené zbory tak dobre zorganizovali akciu. Informoval prítomných o histórii obce. Prvé písomné údaje sa zachovali z roku 1414. Osídľovanie sa zastavilo v čase tureckej nadvlády, keď bola obec vypálená. Od roku 1800 patrila k Békešskej Čabe. Navštívilo ju veľa známych osôb, napríklad maliari Mihály Munkácsy a Sámuel Mokri.
Účastníkov akcie pozdravil aj generálny konzul SR Štefan Daňo. - Keď Slováci pred tristo rokmi prišli na toto územie, viedol ich jeden cieľ, aby spolu s tu žijúcim maďarským obyvateľstvom zveľaďovali v tom období spustošené územie, - povedal Štefan Daňo. Nielen že si tu našli prácu, ale priniesli si aj svoje tradície a predovšetkým dbali na to, aby si zachovali svoj jazyk. Tieto prechádzali z generácie na generáciu a je veľmi príjemné konštatovať, že stále nachádzajú podporu v tomto prostredí. Aj dnešná prítomnosť pána predsedu národnostného výboru župy svedčí o tom, že rok čo rok má záštitu nad týmto podujatím župná samospráva, čo je príkladné. Len za podpory týchto činiteľov a orgánov je možné, že slovenské školy, ktoré sa nachádzajú v tomto regióne, môžu príkladne a metodicky rozvíjať svoju činnosť. Vysoko si vážim vašu prácu a to, že vo svojom voľnom čase sa venujete kultúrnej činnosti a že dnes sa zúčastňujete XIII. ročníka Dňa kultúry a jazyka Slovákov v Békešskej župe, - povedal generálny konzul SR.
Po jeho slovách regionálna radkyňa CSS Helena Čičeľová otvorila akciu. - Raz ročne sa zídeme v niektorej našej osade obývanej aj Slovákmi, aby sme si podali ruku a pozreli sa, kto má čo nové, aby sme sa spoločne tešili z úspechov tých, ktorí niečo dosiahli v uplynulom roku. Pre békešských Slovákov je príznačná súdržnosť, priateľstvo a pevné rodinné vzťahy, - vyzdvihla regionálna radkyňa.
Po prejavoch sa na javisku začal kultúrny program, v ktorom vystúpili citarové skupiny z Gerendášu, Telekgerendášu, Čorvášu a Čabasabadi, pávie krúžky z Poľného Berinčoku, Pitvarošu, Telekgerendášu, Čabačudu, Čorváša, Slovenského Komlóša, Irminčoku, Kétšoproňu a Békešskej Čaby, divadelná skupina Slovenskej základnej školy zo Sarvaša, slovenské divadlo Vertigo z Budapešti a tanečný súbor z Eleku. Po chutnom a bohatom obede v salóne kultúrneho domu sa delegácia zo Žiliny stretla s predsedami slovenských samospráv, aby upevnili partnerské vzťahy s Békešskou župou. XIII. Deň kultúry a jazyka Slovákov žijúcich v Békešskej župe skončil batôžkovou zábavou.
(aszm)
V sobotu 25. septembra sa vo večerných hodinách zišli zvedaví diváci v Kultúrnom dome Petra Vajdu v Sarvaši, aby si pozreli nové predstavenie miestneho slovenského divadla, a to Rozprávky tetky Žofky - Privolávanie Slnka. Podkladom k dramatizovanej tanečnej hre režisérovi Gergelyovi Lászlóovi slúžila takmer rovnomenná dvojjazyčná zbierka rozprávok (Rozprávky ňaničky Žofky, 1989, Békešská Čaba), ktoré zaznamenal Ondrej Krupa vo Veľkom Bánhedeši podľa rozprávania Žofky Drágošovej Farkašovej (rod.1905) a do slovenčiny preložil Aladár Králik.
V hlavných úlohách účinkovali Lajos Kürthy (gazda), Zsuzsanna Dósaová (gazdiná), Viktor Varga (hlupáčik) a sarvašskí tanečníci. Choreografiu pripravil a s tanečnou zložkou nacvičil Gábor Valach. Hudobný sprievod zabezpečili Csaba Blaskó a Lajos Pál.
Hodinu pred vystúpením bolo javisko ešte plné. Účinkujúci skúšali záverečnú scénu, poklony pri potlesku a upratovalo sa. Sotva sa herci uvoľnili, jedni leteli fajčiť, druhí zase chodili hore-dolu. Ale keby ste boli nazreli do šatne…Tam vládol úplne iný svet. Začali sa prípravy na predstavenie. Na stolíkoch pred zrkadlami malé darčeky, kvety. Veď vždy pred vystúpením sa účinkujúci poďakujú jeden druhému za to, že vydržali spolu ťažkú prácu počas skúšok. Nervozita opadne a už sa len vtipkuje. Na tvárach sa zjavia úsmevy a začne sa duševná príprava. Mňa najviac zaujímalo, aké myšlienky víria v hlave hercov tesne pred vystúpením.
Lajos Kürthy mal opäť na starosti medziiným aj preklad a pomáhal režisérovi. Aj keď predstavenie trvá len päťdesiat minút, podľa neho je divácky dosť náročné, pretože ho treba sledovať od prvej do poslednej chvíle. Kto príde oneskorene, dej nepochopí. „Ide o hru, ktorá sa sformulovala počas skúšok. Pán režisér mal svoje predstavy, ale počas nácvikov sa zrodili nové nápady a ukázalo sa, že do poslednej chvíle sa oplatí robiť zmeny. V tom fofri na javisku človek občas zabudne sledovať text. Ale správnosť potvrdí to, ak hru príjme obecenstvo.“
Gábor Valach, vedúci tanečnej zložky profesionálneho súboru Budapešť, bývalý tanečník Súboru S. Tešedíka pripravil choreografiu z motívov maglódskeho tanca. „Keď som pred štrnástimi rokmi opustil sarvašské javisko, nemyslel som, že mi raz domáci udelia takúto vážnu úlohu. Ani to mi nevadilo, že popri tanci a speve musím hovoriť aj po slovensky.“
Zsuzsa Dósaová hrá opäť ženu, ale teraz takú, ktorá spomína na svoju mladosť. „Privolávanie Slnka je zvláštne tým, že obsahuje málo textu, avšak veľa hier a tancov. Aj tanec, aj hra vyjadrujú to isté vlastným spôsobom. Práve preto si myslím, že aj táto hra určite každého zaujme.“
Viktor Varga hrá tento krát komickú úlohu, ktorá, podľa neho, je mu cudzia. Avšak divákom sa to vôbec nezdalo. „Na prvé čítanie som sa zamiloval do úlohy, len som trocha zablúdil a spočiatku som inakšie chápal úlohu, ako to odo mňa žiadal pán režisér. Postupne som sa však s ňou stotožnil. Ide o to, že vlastne všetci sme ľudia, a každý robí chyby. Čo jeden pokladá za pravdu, to sa inému môže zdať nepravdou a preto v skutočnosti toho, kto má vlastnú mienku o živote, pokladajú za hlupáka. Ja som ten hlupáčik v hre, ktorý neprestajne vystrája, čomu sa v rodine veľmi neradujú.“
László Gergely (režisér) je spokojný, že sa zrodilo nové predstavenie v slovenskom jazyku. „Zdá sa, že v Sarvaši sme našli pravé zázemie pre fungovanie divadla. Rad radom sa rodia predstavenia, s ktorými môžeme zavítať tam, kde si nárokujú slovenské divadlo. Otváracím motívom v živote Sarvašského slovenského divadla boli Pašie. Privolávanie Slnka je ďalší krok, postup po schodoch. Tentokrát ide o tanečnú dramatizovanú hru, o spracovanie a súhru viacerých rozprávok ňaničky Žofky, ktorá žila neďaleko Sarvaša. Práve preto jej rozprávky, ktoré zapísal Ondrej Krupa, boli a sú blízke Sarvašanom. Počas hry prejdeme životnou dráhou ženskej postavy. Poukážeme na krásu života, ale aj na trápenia. V hre popri slove hrá dôležitú úlohu spev a tanec, symboly a tradície. Všetkým nám ide o zachovanie Slovače v Maďarsku, najlepším nástrojom k tomu nám slúži folklór a využívanie jeho všetkých možných druhov. Tradície, ktoré na mnohých miestach dodnes pestujú, sú naše najvzácnejšie poklady. Pomôžu nám prežiť aj spoločenské zmeny. Otvárajú nám nové možnosti, napríklad teraz presadenie folklóru do divadelnej scény.“
(kir-)
Pravidelným septembrovým programom v Malej Tarči je Jesenný týždeň kultúry, v rámci ktorého usporadúvajú prednášky, koncerty a stretnutie národnostných súborov. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď k tradičným programom organizátori pripojili nový: zemiakový festival.
Kultúrny spolok Malej Tarče v spolupráci s miestnou slovenskou menšinovou samosprávou sa teda rozhodli usporiadať zemiakový festival, v rámci neho festival gerheňový. Gerhene - placky sa robia zo surových postrúhaných zemiakov, múky, prípadne pridaním vajec a korenín. Cesto sa upečie v rúre alebo v horúcom tuku. Ak niekto chcel ochutnať gerhene, aj na to bola možnosť: organizátori predávali tzv. lístky na ochutnávku, zakúpením ktorých ľudia nielen podporili kultúrny spolok, ale mohli ochutnať aj špeciality zo zemiakov: zemiakové placky a či gerhene, pečené v tuku alebo v rúre; uvarené a vysmažené zemiaky, či zemiakový šalát. Hoci organizátori plánovali uskutočniť aj súťaž v príprave placiek, tá sa napokon neuskutočnila pre malý záujem. Vlastne do súťaže sa prihlásila iba jedna skupina, ktorá celý deň pripravovala gerhene pre návštevníkov, schopných stáť pre jednu porciu niekedy aj v hodinovom rade. Dúfame, že o rok - keď organizátori znovu plánujú usporiadať zemiakový festival - sa skupiny nielen prihlásia do súťaže, ale sa jej aj zúčastnia.
Do súťaže by sa mohli zapojiť aj Belušania, obyvatelia spriatelenej obce Malej Tarče zo Slovenska. Ako sme sa dozvedeli od tamojšieho starostu Vladimíra Vadrnu, na okolí Beluše robia zemiakovú babu (čiže gerhene) tak, že k postrúhaným zemiakom pridajú údené mäso a upečú to v rúre. Ako nám prezradila predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Malej Tarči Katarína Szabová Tóthová, Beluša sa stala ich spriatelenou obcou preto, lebo u nich je veľa ľudí s priezviskom Beluš a preto si mysleli, že by ich predkovia mohli pochádzať hoci aj z Beluše. Samozrejme, je to iba predpoklad, ktorý môže, ale nemusí byť pravdou. Viedol však k vytvoreniu naozaj bohatých priateľských stykov. Obyvatelia osád sa stretávajú aspoň dvakrát ročne: raz na Slovensku a raz v Maďarsku a spolupracujú vo viacerých oblastiach spoločenského života. K. Szabová Tóthová sa zmienila aj o tom, že slovenská samospráva udržiava naozaj dobré styky s kultúrnymi spolkami osady. V Malej Tarči je ich množstvo - najvýznamnejší z nich je Kultúrny spolok Malej Tarče, ktorý sa už desať rokov úspešne podieľa na vytváraní čulého kultúrneho života v dedine, ktorá je kvôli blízkosti hlavného mesta na pokraji straty národnostnej identity. K najväčším akciám patrí týždeň kultúry, v rámci ktorého pripravili filmový deň, divadelný deň, ale aj koncert organovej hudby a slávnostný pietny akt: kladenie vencov k pamätnej tabuli známeho operného speváka Józsefa Simándyho.
Zemiakový festival čakal záujemcov po celý deň s množstvom zaujímavých programov, ako boli vystúpenie národnostných folklórnych skupín, oberačkový sprievod, jarmok s ľudovoumeleckými výrobkami, detské hry (hlavne so zemiakmi), výstavy a prednášky zamerané na zemiaky. V kultúrnom programe zastupovali Slovákov členovia Folklórneho súboru Lipa, Komorný tanečný súbor Pántlika zo Santova, Folklórny súbor Studienka tiež zo Santova, Tanečný súbor Zornica z Jače a, samozrejme, miestni speváci.
(ef)
V deň neformálneho stretnutia slovenských klubov bolo zamračené, občas pršalo, organizátori podujatia, členovia békeščabianskeho klubu sa však smelo podujali začať opekanie, čo ak sa zlé počasie umúdri. Napokon dážď ustal a založili ohník. Opekanie slaniny na dvore Domu slovenskej kultúry je už tradíciou, poriadanou každoročne v rámci akcie Rozlúčka s letom. Okolo desiatich ohnísk postávalo množstvo účastníkov. Opekanie zakaždým sprevádzajú priateľské rozhovory, je to príležitosť, aby sa ľudia stretli, porozprávali si veselé príhody, aby sa jeden druhému tešili. Bolo tomu tak aj tento raz. Na podnet čabianskeho slovenského pávieho krúžku zostavili venček pesničiek, ktoré prítomní spoločne zaspievali, napr. Nebude zo psa slanina. Počas spoločného spevu si preťahovaním lana zmeralo sily mužské a ženské družstvo a tento zápas vyhrali ženy. Potom nasledovalo hádzanie do cieľa. Napokon bola súťaž o najkrajšie opečenú slaninu. Najlepšie tvarovanú, najkrajšiu a najchutnejšiu slaninu opiekli Ondrej Knihár s manželkou a Ondrej Eczedi s manželkou. Medzi členmi klubu sme našli predsedu menšinového výboru župnej samosprávy Józsefa Hevesiho, člena békeščabianskej samosprávy Gábora Vágvölgyiho, maliara Jánosa Várkonyiho, ktorí takisto zápasili počas opekania s kúskami slaniny a nakoniec si za svoju usilovnosť vyslúžili pochvalu. DSK navštívil v tento deň vedúci oddelenia špeciálnej pedagogiky medzinárodného vzdelávania doktorandov bratislavskej Univerzity Komenského Štefan Vašek s manželkou, a s potešením si vypočuli z domova známe melódie vznášajúce sa nad skupinou ľudí opekajúcich slaninu. V neskorých večerných hodinách sa členovia Slovenského klubu veselým spevom rozlúčili s letom.
(anč-mf)
Klobásového festivalu v Békešskej Čabe sa na pozvanie predsedu miestnej rumunskej samosprávy Györgya Grósza zúčastní aj delegácia z družobného mesta Beius v Rumunsku pod vedením primátora Silviu Odobasiana. Členom delegácie a zároveň i družstva, ktoré bude súťažiť s čabianskymi kolegami v príprave klobás, bude aj predseda tamojšej organizácie Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku György Pap.
Začiatkom októbra usporiadali v Gyule v spolupráci s Celoštátnou rumunskou samosprávou a Zväzom Rumunov v Békešskej Čabe Deň rumunskej kultúry, v rámci ktorého odovzdali do používania rumunské informačné a dokumentačné stredisko.
Na nedávnom zasadnutí rumunskej samosprávy v Čabe člen poslaneckého zboru Tivadar Juhász informoval o obnove rumunského ortodoxného kostola a osobitne o modernizácii jeho vykurovacieho zariadenia. Náklady činili viac ako dva milióny forintov, k čomu mestská samospráva prispela sumou 400 tisíc Ft. Impozantný kostol, postavený v románskom štýle, je dejiskom pobožností 120 veriacich a jeho ikonostas je chránenou umeleckou pamiatkou.
(av-k)
S Pavlom Kriškom som sa stretla v Slovenskom Komlóši. Práve som navštívila rodinu nášho známeho básnika Juraja Dolnozemského, keď k nim zavítal. Už pri predstavení som sa dozvedela, že je to hosť zďaleka - z Austrálie.
Pavol Kriška sa narodil v roku 1929 v Pitvaroši. Jeho rodičia boli maloroľníci. Mal troch bratov a jednu sestru. Meštiansku školu vychodil r. 1944 v Slovenskom Komlóši. Jeho prvým pracoviskom bol Obecný úrad v Pitvaroši. Neuplynuli ani tri roky, keď sa celá ich rodina v rámci výmeny obyvateľstva presťahovala na Slovensko. Nový život začali v Sládkovičove. Pavol Kriška musel najprv absolvovať reslovakizačný kurz, až potom sa mohol zamestnať. Pracoval na rôznych postoch - od úradníka na národnom výbore, až po vedúceho mzdového oddelenia v panelárni. Za tridsaťsedem rokov vystriedal približne deväť zamestnaní. Oženil sa ešte v Sládkovičove. Na hodoch stretol jednu peknú Slovenku, pochádzajúcu od Piešťan. Najprv bývali u rodičov, až neskôr dostal pán Kriška prácu a služobný byt v Šamoríne. Tu sa im narodili tri deti. Jeden chlapec, ktorý však ako šestnásťmesačný zomrel na epidémiu, a dve dcéry. Dočkali sa trochu lepších časov, presťahovali sa do Bratislavy, kde sa v Petržalke zamestnal v panelárni. Najprv sa stal vedúcim skladu a neskôr vedúcim oddelenia práce a mzdy. Po transformácii firmy pracoval ako vodič električiek a trolejbusov. V roku 1984 odišiel s rodinou cez Maďarsko do Juhoslávie a odtiaľ do Rakúska. Dcéry mali vtedy trinásť a pätnásť rokov. Pol roka strávili v záchytnom tábore v Rakúsku, odkiaľ ich previezli lietadlom do Austrálie, do Adelaide. Preto si podali žiadosť do Austrálie, lebo z Bratislavy sa tam v tom čase usadilo okolo pätnásť rodín, s ktorými sa poznali. Keďže po anglicky nevedeli, najprv upratovali v podnikoch. Pavol Kriška sa neskôr stal traktoristom, potom pomocným tesárom. Medzitým s manželkou chodili na kurz angličtiny, trvalo im dosť dlho, kým si osvojili jazyk. Dcéry chodili do strednej školy a za pol roka sa naučili po anglicky. Pán Kriška mal aj v Austrálii minimálne šesť zamestnaní, kým odišiel do dôchodku. Dcéry sa vydali za Slováka a za Čecha a sú šťastné. Pán Kriška má tri vnúčatá, z ktorých má veľkú radosť. Ako povedal, každé dva roky chodievajú do Pitvaroša. V tomto roku prišiel sám, u príbuzných na Slovensku pobudol šesť mesiacov. Navštívil každého, koho už dávno nevidel, a nafilmoval pre manželku, ktorá ešte aktívne pracuje a nemohla s ním odcestovať na taký dlhý čas, všetko, čo videl a zažil na starom kontinente.
(aszm)
Rodina Szászovcov sa prisťahovala do Pitvarošu pred vyše dvadsiatimi rokmi. Hlave rodiny už vtedy bolo jasné, že obidvaja synovia, Attila a Sándor, sa doslova zamilovali do koní. Na tom stojí celý rodinný život v dome na okraji obce. K solídnemu obydliu patrí dlhočizná stajňa a vedľajšie budovy, ktoré slúžia nielen koňom, ale aj príležitostným hosťom.
Zatiaľ čo Sándor odišiel za šťastím do zahraničia, Attila doma opatruje kone, denne na nich jazdí a takto sa pripravuje na preteky; každý víkend niekde reprezentuje Pitvaroš a veľmi rád získava trofeje, ktorých má doma plné vitríny. Ak sa práve nevznáša nad nejakou prekážkou na dostihoch, je doma, medzi svojimi, alebo sa s nimi pozhovára telefonicky - cez mobil.
Attilovi Szászovi za jeho športové výkony udelili titul čestného občana Pitvarošu. Mamička je na obidvoch synov hrdá, iba ľutuje, že v rodine sa nerozprávajú po slovensky, toto dedičstvo si neuchovali.
(zel-k)
Slovenská menšinová samospráva v Jákfalve usporiadala v poslednú septembrovú sobotu Národnostný deň. Podujatie v Milenárnom parku na Námestí hier otvorila predsedníčka zboru slovenských poslancov Elena Slizová Benczeová, ktorá privítala hostí - parlamentného poslanca Oszkára Molnára, starostu obce Ernőa Vilcseka, starostu Novej Huty Rezsőa Halásza a podpredsedníčku tamojšej slovenskej samosprávy Alžbetu Telekesovú. V kultúrnom programe vystúpili mažoretky Základnej školy Andrása Nyárádyho zo susedného Felsőnyárádu, ktorú navštevujú aj deti z Jákfalvy, ľudový spevácky zbor z Novej Huty so slovenskými piesňami a miestny ochotnícky súbor, ktorý sa predstavil veršovanou hrou Husiar Maťko.
Starosta Novej Huty R. Halász podaroval hostiteľom projekt javiska, ktorý by slovenská samospráva chcela v rámci dobročinnej práce realizovať. Na záver Národnostného dňa sa v kultúrnej sieni obecného domu konala recepcia.
(fab-zs)
V Slovenskom inštitúte Budapešť (SIB) predstavuje svoje grafiky výtvarník László Darvas. Častí návštevníci akcií v SIB ho poznajú ako skúseného inštalatéra výstav, ktorý s profesionálnou zručnosťou a vycibreným vkusom nespočetne veľakrát zriaďoval výstavy renomovaných i menej známych umelcov. Len málokto vedel, že aj sám tvorí umelecké diela - grafiky, ktoré oslovia nielen zrak, ale aj fantáziu návštevníka. Pri príležitosti vernisáže sa mu prihovára bývalý kolega Josef Hes.
Predstaviť grafika Lászlóa Darvasa je dosť ťažké. Veď od roku 1975, keď nastúpil pracovať do Československej kultúry ako výtvarník, inštalatér výstav, uplynuli takmer tri desaťročia.
Právom by patril do Guinessovej knihy rekordov, veď za tento čas ako jediný maďarský výtvarník inštaloval v Československej kultúre, neskôr v Československom kultúrnom a informačnom centre, Českom centre a Slovenskom inštitúte množstvo výstav českých a slovenských výtvarných umelcov, a to nielen v Budapešti, ale aj po celom Maďarsku.
Do pamätných kníh výstav návštevníci písali chválu, kritiku na vystavované diela umelcov a len tak v podtexte, akoby skrytou formou vyjadrovali chválu inštalácii výstavy. Najväčšie uznanie a poďakovanie dostával priamo od umelcov, ktorých diela prešli jeho rukami. Dlhé roky som pracoval spolu s Lacim - ako ho často nazývali aj vystavujúci umelci - a bol som neraz očitým svedkom toho, ako boli prekvapení, s akým citom a porozumením rozmiestňoval exponáty vo výstavnej sieni. Neraz sa priznali, že by to lepšie nedokázali ani oni sami.
Laci bol vlastne najväčším propagátorom a šíriteľom českého a slovenského výtvarného umenia v Maďarsku, čo by mali české a slovenské ministerstvá kultúry náležite oceniť. Veď vlastne už dávno plnil dnešný cieľ Európskej únie - zbližovať a poznávať kultúru susedných štátov.
Tentoraz mal mimoriadne ťažkú úlohu - inštalovať v SI svoje vlastné diela. Spoločnej výstave Slovenského inštitútu a Českého centra nazvanej Sme na jednej lodi dominuje papierová grafika Čelistka. Hudobné motívy sa objavujú i v moderných spracovaniach grafiky a vhodne ladených farieb, v trošku kubistickom poňatí, napr. Dievča s klobúkom alebo Láska, ale zaujímavé sú linorezy znázorňujúce polámané zrkadlo.
Mementom výstavy je farebná kresba Jesenný rytmus, kde umelec perfektne zobrazuje roztancované padajúce listy pastelových farieb. Tento obraz môžeme pokladať za symbolický - po dlhej, plodnej, agilnej tvorivej práci sa umelec na jeseň chystá odísť do dôchodku, aby mohol viac času venovať milovanej rodine a rozkošným vnukom. Pravdepodobne mu zostane viac času aj na vlastnú umeleckú tvorbu a možno aj na napísanie pamätí Ako som ich poznal, v ktorých by opísal svoje stretnutia s významnými slovenskými a českými umelcami.
V mene spolupracovníkov, vystavujúcich umelcov a početných návštevníkov výstav sa ti chcem poďakovať, Laci, a popriať ti v dobrom zdraví veľa ďalších tvorivých úspechov.
Josef Hes (vzs)
Už prví slovenskí usadlíci v Malom Kereši priniesli so sebou vinič a na ploche jedného katastrálneho jutra založili vinice, rozsah ktorých sa neustále zväčšoval, takže začiatkom 19. storočia pestovali hrozno na 750 jutrách. Dnes sa toto územie volá Stará vinica. Gazdovia pre vlastnú potrebu už vtedy vysádzali medzi viničnými aj ovocné stromy, hoci vrchnosť to nepovoľovala. Toho času na viniciach ešte nestavali pivnice, takže každý odnášal úrodu domov, prípadne jednu sedminu povinne odovzdal pánovi na Trhovom námestí. Zvyšok mohol skonzumovať, prípadne predať vrchnosti. Pokiaľ mráz a živelné pohromy nezničili úrodu, pracovití Kerešania sa nemuseli ponosovať na nedostatok. Po celý rok pracovali v chotári a kde len mohli, zakladali ďalšie vinice, pričom najvďačnejším a najprimeranejším miestnym produktom bola kadarka. Koncom predminulého storočia Malý Kereš obopínali vinice a vďaka obchodu s vínom sa podstatne zmenila aj podoba mesta, začalo sa jeho spriemyselňovanie a vzrastal aj počet obyvateľov: kým v roku 1869 tu žilo 6 510 osôb, v roku 1930 počet tunajšej populácie dosiahol 13 000. (Dnes je vyšší iba o 2 000.)
Najväčšími nepriateľmi pestovateľov boli kruté zimy, jarné mrazy, letné krupobitia a peronospóra. Čas oberačiek spočiatku určovalo predstavenstvo obce; v práci si navzájom pomáhali príbuzní a známi a kto dorábal hrozno na veľkej rozlohe, obyčajne si zjednával aj nádenníkov. Nevyhnutnou súčasťou oberačiek v polovici minulého storočia boli oberačkové sprievody a záverečné plesy, ktoré dnes opäť prežívajú svoj rozkvet. Na týchto sprievodoch mládenci v bielych širokých gatiach sa aj niekoľkokrát prehnali hlavnou ulicou obce až po krčmu Tapasztó; jeden z nich v čiernom - to bol zbojník -, ktorého ostatní naháňali. Potom nasledovali ozdobené vozy, dievčatá v slovenských krojoch, ktoré šatkami mávali divákom postávajúcim pozdĺž ulice, spievajúc slovenské piesne. Medzitým na vozoch ozdobených strapcami vína mladuchy ponúkali zo súdkov kvalitnú kerešskú Kadarku. Na konci sprievodu vystrájali mládenci v roztrhaných šatách, tváre pomazané sadzami. Ples sa začínal v krčme Tapasztó, v miestnostiach dekorovaných strapcami hrozna, nad ktorými bdeli dievčatá a chlapci, aby ich nerozkradli začiernení "zlodeji". Zábava, tanec a rečňovanie trvali do samého rána. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch opäť ožili tieto tradície, ako napríklad v roku 1969, keď v osvetovom dome usporiadali detský oberačkový karneval, po ktorom nasledovali predstavenia ľudového tanca a hudby na nádvorí gymnázia a napokon oberačkový ples.
Tohto roku už dvanásty raz vybubnovali znovuzrodené kerešské oberačky a Slovenské národnostné dni, ktorých hlavnou pozoruhodnosťou bol sprievod dekorovaných vozov a jazdcov vypravený z Kerešskej čárdy.
(bod - k)
Vznešené tóny organu, ktorý rozzvučala Gabriela Markóová Dikaszová, a zvučný hlas miestneho cirkevného zboru navodili slávnostnú atmosféru v evanjelickom kostole v Sudiciach, kde sa konalo IV. Celoštátne ekumenické stretnutie cirkevných a speváckych zborov a chrámový koncert. Organizátormi veľkolepého podujatia, ktoré prebiehalo 25. septembra, boli Celoštátna slovenská samospráva, miestny evanjelický cirkevný zbor, obecná samospráva, slovenská menšinová samospráva a kultúrny dom v Sudiciach.
„Spievajme na Božiu slávu“ - znelo motto tradičného stretnutia, na ktoré prišli záujemci v hojnom počte. Úvodom prítomných pozdravili miestny evanjelický farár János Blatniczki, predstaviteľ Maďarskej evanjelickej cirkvi, farár-riaditeľ György Lupták a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.
Potom nasledovalo stíšenie, ktoré viedol evanjelický farár Celoštátnej slovenskej farárskej služby Atila Spišák, ktorý podľa Žalmu 95 vzýval na Božiu chválu: „Poďte, plesajme Hospodinu, jasajme zvučne skale našej spásy! Predstúpme pred Neho s poďakovaním, zvučne Mu jasajme chválospevy! Lebo Hospodin je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký kráľ. V Jeho rukách sú hlbiny zeme, Jeho sú hlbiny zeme, Jeho sú vrchov končiare. Jeho je more, - On ho učinil, aj pevnina, čo Jeho ruky utvorili.”
V sudickom kostole sa predstavili cirkevné a spevácke zbory zo všetkých regiónov krajiny - z Baňačky, Békešskej Čaby, Dabašu-Šáre, Mlynkov, cirkevný zbor a páví krúžok zo Sudíc, Slovenský spevácky zbor Ozvena z Budapešti. Žiaľbohu, Cirkevný spevácky zbor Jána Pavla II. z Bratislavy-Vajnorov nemohol pricestovať na stretnutie.
Chrámový koncert uviedol Ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky, ktorý bol založený v roku 1995, jeho vedúcim je Ján Valykó a dirigentkou Mária Holodová. Zbor je častým hosťom podujatí v Maďarsku, predovšetkým v Zemplíne, avšak predstavil sa aj na Slovensku, Ukrajine a nedávno sa vrátil z Holandska. Krásne gréckokatolícke mariánske piesne, ako aj zemplínske kroje jeho členov a príznačné zemplínske nárečie vzbudili záujem účastníkov.
Cirkevný zbor v Mlynkoch bol založený v roku 1999 a pravidelne vystupuje v rámci liturgie, okrem toho sa predstavil na nespočetných miestach od Segedínu až po Hegyeshalom. Viackrát vystúpil aj v zahraničí. V zbore sú zastúpené všetky vekové kategórie. Jeho vedúcim a dirigentom je kantor János Kelemen. Bolo potešiteľné, že Mlynčania si obnovili repertoár a krásne spievali po slovensky a latinsky.
So starodávnymi slovenskými mariánskymi náboženskými piesňami sa predstavil Spevácky zbor Rozmarín z Dabašu-Šáre, ktorého vedúcou je Anna Zsolnaiová. Vystupuje na rôznych kultúrnych a náboženských podujatiach v Šáre. Na vlaňajšom regionálnom folklórnom festivale získal zlatú medailu. Krásne slovenské kroje a čisté hlasy členov dokázali, že právom získali toto ocenenie.
Z vystupujúcich telies bol najpočetnejší Evanjelický miešaný zbor z Békešskej Čaby, ktorý vystupuje od roku 1989 ako zbor evanjelickej cirkvi. V súlade s békeščabianskymi tradíciami slúži na bohoslužbách po maďarsky i po slovensky. Počet jeho členov stále rastie, za čo zbor vždy vyjadrí svoju vďaku Pánu Bohu. Na minuloročnej celoštátnej kvalifikácii získali Čabania zlatý diplom. Ich vedúcou je Katarína Kutyejová Ablonczyová. Tešíme sa, že prišli na stretnutie, ich vystúpenie v sudickom kostole bolo ozaj na vysokej úrovni.
Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena bol založený pred tromi rokmi pri Slovenskej samospráve Budapešti. Členovia zboru sú poslanci rôznych obvodov hlavného mesta, ako aj bývalí učitelia a žiaci tunajšej slovenskej školy. Je potešiteľné, že medzi členmi sú milovníci hudby, ktorí na skúšky dochádzajú z okolia - zo Šáre, Ečeru, Santova a z Dunakeszi. Repertoár zboru je široký, nacvičuje a spieva upravené ľudové a zborové piesne, ako i chrámovú hudbu. Vedúcou zboru Ozvena je Zuzana Hollósyová a dirigentkou Marta Pálmaiová Pápayová.
Zbieranie a spievanie slovenských a maďarských ľudových piesní a pestovanie miestnych tradícií je cieľom Pávieho krúžku v Sudiciach, ktorý vznikol v roku 1992. Vystupuje predovšetkým doma i v Novohradskej župe, ale predstavil sa aj na Slovensku, v Poľsku a v Sedmohradsku. Môže sa pýšiť jednou kvalifikáciou strieborného a tromi kvalifikáciami zlatého stupňa. V tomto roku získal titul Spevácky zbor roka, ktorý mu udelila Štátna sporiteľňa. Vedúcou zboru je Katarína Marczinková.
Záverom chrámového koncertu sa v sudickom kostole rozzvučal spoločný dvojjazyčný spev piesne Daj Boh šťastia. Na organoch hrala Gabriella Markóová Dikaszová a tón udal Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena.
Na koncerte účinkovalo takmer 110 spevákov. Každý zbor dostal na pamiatku kyticu vďaky a vázu Celoštátnej slovenskej samosprávy. Dúfame, že stretnutie a chrámový koncert boli pre každého milovníka sakrálnej hudby a spevu hodnotným duševným a kultúrnym obohatením a že poskytlo každému účastníkovi novú duchovnú silu a tvorivú inšpiráciu, lebo všetci spievali na Božiu slávu. Bola to výzva, ktorá platí pre každého, kto verí v Božiu veľkosť, dobrotu, lásku a pomoc, pre každého, kto žije s Bohom, pociťuje jeho prítomnosť, pomoc pri svojich rozhodovaniach a vyrovnávaní sa s bolesťami, so starosťami a všetkými ďalšími problémami. Mnohí účastníci cítili, že ich duša je spokojnejšia a povznesenejšia.
Nadšenie, obetavosť a láska k spevu a hudbe charakterizujú členov všetkých zborov rôznych profesií a povolaní. Všetci bez výnimky dokázali všetko vypovedať piesňami, ktoré vyvierali z ich sŕdc a ktoré sú prameňom nádeje, preto si ich treba ctiť, vážiť a stále s nimi žiť. Kto nebol v poslednú septembrovú sobotu v Sudiciach, ten môže len ľutovať...
Veľkolepé stretnutie podporili Verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Národný kultúrny fond, Celoštátna slovenská samospráva, Evanjelický cirkevný zbor v Sudiciach, obecná samospráva, slovenská menšinová samospráva a kultúrny dom v Sudiciach. Poznamenávame, že z chrámového koncertu robili video a audio záznamy Domovina a Slovenské vysielanie Maďarského rozhlasu v Segedíne, ktoré si môžete vypočuť v dňoch 9., 16., 23. a 31. októbra v náboženskej polhodinke.
(if)
Učiteľky, žiačky a mamičky detí Slovenskej základnej školy v Sarvaši opäť reprezentovali Békešskú župu na celoštátnom športovom podujatí, ktorého sa zúčastnilo viac ako 4000 žien z celého Maďarska. Súťažilo sa vo vekových skupinách 12 - 18 rokov, 18 - 35 rokov, 35 - 45 rokov a nad 45 rokov.
Každá z 15 žúp prišla s rozdielnym počtom účastníčok. Z Békešskej župy nás bolo viac ako 50. V celkovom hodnotení sa započítavali výsledky, ktoré dosiahli v jednotlivých kategóriách dve najúspešnejšie súťažiace. Každá veková skupina mala farebné zošity, do ktorých počas celého dňa zbierala body, ktoré dosiahli jej členovia na jednotlivých stanoviskách. Každá účastníčka dostala štartovné číslo, ktoré sa zhodovalo s číslom v zošite, samozrejme, aj meno muselo zodpovedať menu uvedenému na prezenčnej listine. Sprísnené boli aj pravidlá, lebo na jednom stanovisku sme mohli vykonávať úlohu len raz.
Novinkou celého podujatia bolo meranie krokov. Každá pretekárka dostala stopky, ktoré zaznamenávali kroky a po vykonaní 10 tisíc krokov sme dostali jeden bod. Bodovanie bolo podobné ako vlani, výnimkou bolo lezenie na stenu, kde boli trojaké stupne zaťaženia.
Zápolilo sa na 34 stanoviskách, spomeniem tie, na ktorých sme sa my zúčastnili a získavali body - plaváreň - aquafitnes, fit-ball, floorbal, roller, volejbal, basketbal, stolný tenis, 100 m beh, 2 km beh, obruč, pelota hra, darts, hod na cieľ, kop na bránku, preskok cez švihadlo. Možnosť výberu bola bohatá a každá z nás si prišla na svoje.
Vlani sme v celkovom hodnotení skončili na treťom mieste, ktoré sme teraz vymenili za pekné druhé miesto. Najlepšie výsledky: Katarína Rosíková 217 bodov, Zlatica Lišková 210 bodov, Anika Podaniová 198 bodov, Nikoleta Orosová 190 bodov, Danka Sekerešová 142 bodov, Gizela Andrášová 140 bodov, Mária Mraviková 108 bodov. Spomínané účastníčky sa vo veľkej miere pričinili o to, že Békešská župa získala striebornú medailu a dôležité je to, že spomenuté ženy a dievčatá pracujú a sú, alebo boli žiačkami sarvašskej slovenskej základnej školy a žiackeho domova.
Pochvalu si zaslúžia Katarína Rosíková a Zlatica Lišková, ktoré sa stali víťazkami nielen vo svojej vekovej kategórii, ale aj v celkovom hodnotení.
Som presvedčená, že celé podujatie bolo pre každú z nás veľkým podnetom, veď naším cieľom bolo nielen dobre reprezentovať školu, mesto, župu, ale aj dobre sa cítiť a odreagovať sa od každodenných povinností. Na záver podujatia sme si v autobuse sľúbili, že sa na rok opäť stretneme na tomto super festivale.
Z. L.
Žiaci Slovenskej základnej školy a žiackeho domova v Sarvaši sa pravidelne zúčastňujú atletických súťaží. Merajú si sily s rovesníkmi zo škôl, ktoré majú dvojnásobný počet žiakov. 22. septembra dokázali, že nie množstvo, ale kvalita je dôležitá. Dôkazom sú výsledky, ktoré dosiahli v jednotlivých kategóriách. Pretekov sa zúčastnili žiaci zo základných škôl v Sarvaši, z Békésszentandrása a Čabačudu. Chlapci a dievčatá prvej a druhej vekovej kategórie súťažili v štafetových behoch. Tretia a štvrtá veková skupina aj v skoku do diaľky, v hode loptičkou a vo vrhu guľou.
Naši žiaci dosiahli vynikajúce výsledky. V družstvách, ktoré pozostávali zo štyroch žiakov, získali tri strieborné medaily a jednu bronzovú.
1. veková skupina 4x50 m štafetový beh dievčat (Cintia Nyekiová, Klaudia Strepková, Nikoleta Medveďová, Valéria Valachová) - 2. miesto.
1. veková skupina 4x50 štafetový beh chlapcov (Kevin Pigniczki, David Janšík, Daniel Sebők, David Valenčik) - 3. miesto.
2. veková skupina 4x200 m štafetový beh chlapcov (Gregor Senašský, Michal Eczeti, Norbert Harmati, Matej Nemčok) - 2. miesto.
2. veková skupina 4x100 m štafetový beh dievčat (Dora Zelenáková, Anna Olejarová, Henrieta Károlyová, Anita Kepenyesová) - 2. miesto.
V súťaži jednotlivcov sa žiak 7. b triedy Michal Eczeti umiestnil na druhom mieste v šprinte na 60 metrov. Žiačka 8. triedy Katarína Hunyová skončila na treťom mieste v skoku do diaľky. Pochvalu si zaslúžia aj žiaci Danka Sekerešiová, Norbert Schuster, Robert Galáth a Žolt Sénašský, ktorých od tretieho miesta delili len sekundy, alebo centimetre. Celého podujatia sa zúčastnilo viac ako 300 súťažiacich. Sme veľmi hrdí na našich žiakov, lebo výkon každého jednotlivca dosvedčuje to, že v Slovenskej základnej škole v Sarvaši športu venujú veľkú pozornosť! Samozrejme, vedenie našej školy podporuje činnosť telocvikárov a vytvára im podmienky k tomu, aby pilnou prácou v súlade so žiakmi a rodičmi mohli dosahovať výborné výsledky.
Našim heslom je: Milovať život znamená, že máme radi šport, ten, kto má rád šport, má rád život!
Zlatica Lišková
Plnenie záväzkov, vyplývajúcich z pristúpenia Slovenska k Európskej charte menšinových a regionálnych jazykov, zmonitoroval jej Výbor expertov počas pracovného pobytu na Slovensku 28. septembra až 1. októbra. Ako uviedol člen výboru za SR Alexander Bröstl, charta platí na Slovensku od 1. januára 2002. Informoval, že v lete bola vypracovaná pre Radu Európy (RE) správa o situácii v ochrane jazykov národnostných menšín v SR a Výbor expertov ju teraz overí priamo "v teréne". Podľa Bröstla monitoring vyhodnotia a závery prijmú až po rokovaní v pléne Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov, ktorá je poradným orgánom RE v Štrasburgu. Štvorčlenná skupina expertov sa stretla so zástupcami bulharskej, českej, chorvátskej, maďarskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny a prediskutovala s nimi, ako z ich pohľadu štát plní záväzky vyplývajúce z charty.
x x x
Predsedníčkou Maďarského demokratického fóra (MDF) sa stala opäť Ibolya Dávidová, keď za ňu na 19. celoštátnej schôdzi MDF v meste Gödöllő hlasovalo 322 delegátov. Dávidová je na čele strany, ktorá je v terajšom volebnom cykle menším opozičným subjektom. Proti nej hlasovalo 91 delegátov a šesť sa zdržalo hlasovania. Skutočnosť, že sa stala opäť šéfkou fóra, podľa Dávidovej znamená, že strana mieni pokračovať v samostatnej a zodpovednej politike. Na margo zmeny maďarskej vlády podotkla, že od zmeny režimu prvýkrát padla vláda v polovici volebného obdobia.
x x x
Štyri parlamentné strany v Maďarsku sa chystajú prijať spoločnú deklaráciu proti neofašistickým prejavom. Politické strany podnietilo pobúrenie širokej verejnosti, ktorá protestuje proti demonštrácii „hungaristickej“ skupiny plánovanej na 15. októbra, čiže na 60. výročie fašistického puču pod vedením Ferenca Szálasiho na sklonku druhej svetovej vojny. Okrem politickej deklarácie chystá parlament aj sprísnenie trestného zákona a novelu zákona o zhromažďovaní.
x x x
Ak by sedmohradskí Maďari dostali maďarské občianstvo, tak 13 percent z nich by sa vysťahovalo do materskej krajiny. Povedal to v Budapešti predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Béla Markó, ktorý rokoval s maďarskými politikmi o podpore zahraničných Maďarov. Markó pred novinármi vyjadril obavy z toho, že na budúci rok bude vyčlenených v maďarskom štátnom rozpočte menej financií na podporu krajanov. Podľa jeho slov existujú oblasti, kde pokles podpory je nepredstaviteľný. Minister Úradu predsedu vlády MR Péter Kiss a šéf rezortu kultúry István Hiller sa zhodli na rokovaní s hosťom v tom, že výška podpory nemôže poklesnúť.
x x x
Predstaviť súčasný európsky dokument, ale aj zvýšiť záujem o tvorbu dokumentárnych filmov je cieľom 4. ročníka medzinárodnej filmovej prehliadky Tri dni dokumentu. Prehliadka, ktorá sa uskutočnila v dňoch 29. septembra až 1. októbra v bratislavskom kine Mladosť a v Českom centre ponúkla aj diskusiu. Zúčastnili sa na nej aj slovenskí dokumentaristi a spoluorganizátori prehliadky Marko Škop a Peter Kerekes. Tri dni dokumentu priniesli do Bratislavy diela tvorcov zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska, ale aj bohatú kolekciu európskeho dokumentu z medzinárodného filmového festivalu v Amsterdame. Súčasťou programu boli aj sekcie venované dokumentárnym filmom zo SR a okolitých krajín, pričom najbohatšie bola zastúpená najmä mladá česká dokumentárna tvorba. Diváci uvideli napríklad snímku Český sen, ako aj študentské filmy.
x x x
V rámci cyklu podujatí pod názvom Ty si moja láska, krásna vlasť Cudzojazyčná knižnica v Budapešti usporiadala 29. septembra Slovinský večer, na ktorom spoluúčinkovali vedci, umelci, spisovatelia a herci. Ďalší večer bude venovaný českej kultúre a v novembri sa bude konať Slovenský večer.
x x x
Traja vynikajúci klaviristi Frederik Croene, Gábor Csalog a Mikuláš Škuta sa predstavili koncom septembra na koncerte v malej sále Slovenskej filharmónie. Medzinárodný projekt spájajúci troch vynikajúcich klaviristov z Belgicka, Maďarska a Slovenska sa konal v rámci Bratislavských hudobných slávností. Každý z umelcov si pripravil hodinový recitál, zostavený zo skladieb autorov zo svojej krajiny, z krajín ostatných účastníkov projektu a zo skladieb podľa vlastného výberu.
x x x
Katolícka cirkev v Maďarsku sa môže tešiť výraznému zvýšeniu príspevkov daňovníkov. Maďarskí občania majú možnosť poskytnúť 1 % svojich daní z príjmov náboženskému spoločenstvu alebo na humanitárne účely. Ako informovala Biskupská konferencia Maďarska, podľa bilancie za rok 2003 poskytlo katolíckej cirkvi príspevok o 7700 občanov viac ako v predchádzajúcom roku. Celková suma, ktorú cirkev z tohto zdroja dostane, vzrástol takmer o 17 %. Tento prírastok je o to pozoruhodnejší, že počet daňovníkov poklesol o viac ako 600 000.
x x x
Vďaka zavedeniu jednotnej európskej meny v strednej Európe sa podľa odhadov Medzinárodného menového fondu môže za 20 rokov hrubý domáci produkt zvýšiť o ďalších 20 %. Najväčšie tri ekonomiky v tomto regióne, Maďarsko, Poľsko a Česká republika, však podľa správy Economist Corporate Network s najväčšou pravdepodobnosťou prejdú na euro najskôr v roku 2010. "Estónsko, Litva a Slovinsko sa v rámci prípravy na prijatie eura v roku 2007 zapojili do mechanizmu ERM 2 uplatňovaného v oblasti výmenných kurzov. Ako ďalšie sa pridajú rovnako malé krajiny Cyprus, Lotyšsko, Malta a možno Slovensko, pokiaľ si zachová svoju súčasnú politiku," pokračuje správa.
x x x
Projekt budovania tretieho cezhraničného vedenia prenosovej sústavy do Maďarska, podľa hovorkyne a. s. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) Aleny Melichárkovej, by sa mal v súlade s Programom rozvoja spoločnosti schváleným v máji tohto roka začať realizovať v období rokov 2009 až 2010. Avšak podľa stúpajúcej požiadavky trhu SEPS vynaloží maximálne úsilie, aby sa práce výrazne urýchlili a realizácia sa začala oveľa skôr. SEPS má tiež záujem o výstavbu prvého prenosového vedenia do Rakúska a v dlhodobom horizonte uvažuje aj o druhom prepojení slovenskej a poľskej elektrizačnej sústavy. Na základe dohody medzi SEPS a maďarskou energetickou spoločnosťou MVM Rt. boli vytvorené pracovné skupiny expertov, ktoré vypracovali viaceré štúdie zhodnotenia možností výstavby tretieho prenosového vedenia zo Slovenska do Maďarska.
x x x
Najväčšia maďarská komerčná banka OTP oznámila, že z celkových 17 tisíc pracovníkov prepustí do roku 2006 tisíc zamestnancov, a to v dôsledku zvýšeného daňového zaťaženia. Toto oznámenie prišlo necelý týždeň po tom, ako sa štátom vlastnená telekomunikačná spoločnosť Matáv rozhodla znížiť počet pracovníkov o 3 750 ľudí. „Chceme čiastočne vykompenzovať stratu v objeme 20 mld. HUF spôsobenú zvýšeným daňovým zaťažením bánk zo strany vlády tým, že znížime počet zamestnancovo 6 %,” povedal prezident banky Sándor Csányi.
x x x
Telekomunikačný gigant Vodafone Group Plc kúpil ďalších 10 % akcií vo svojom maďarskom operátorovi od firmy Antenna Hungária. Vodafone, ktorá doteraz vlastnila takmer 90 % v operátorovi Vodafone Magyarország Rt, kúpila podiel za nezverejnenú sumu. Tento krok umožnil maďarskej vláde pretlačiť plány o predaji majoritného podielu v spoločnosti Antenna, ktorý chce uskutočniť do konca tohto roku. Dohoda na jednej strane umožní zvýšenie podielu spoločnosti Vodafone International Holdings v operátorovi Vodafone Magyarország, na druhej strane pomôže očakávaným prípravám na privatizáciu firmy Antenna, uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti Antenna Hungaria.
x x x
Napriek kvalitnej vode v Balatone v tomto roku klesol počet turistov pri „maďarskom mori“. Tohtoročnú sezónu hodnotila Balatonská rada, ktorej predsedal minister ochrany životného prostredia Miklós Persányi. Vodu v jazere a na všetkých kúpaliskách označili odborníci za dobrú až vynikajúcu, navyše vďaka dostatočnému množstvu zrážok sa oproti minulému roku výrazne zvýšila aj hladina Balatonu. Súbežne s tým, ako rástol záujem o služby a hotely vyššej kategórie, celkovo letovalo pri maďarskom mori o 15 percent menej turistov než vlani.
x x x
Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko sa pokúšajú dostihnúť Indiu v úlohe poskytovateľov služieb pre nadnárodné spoločnosti. Ide napr. o spracovávanie dát pre banky, vydávanie leteniek či účtovníctvo. Tento región ešte stále zaostáva za Čínou a Indiou, ktoré na tomto poli vedú, no firmy zisťujú, že stredná Európa ponúka veľa výhod: platy sú tam síce trojnásobne vyššie ako v Ázii, ale mnohé spoločnosti oceňujú znalosť iného cudzieho jazyka než angličtiny. Podľa najoptimistickejších prognóz by toto odvetvie mohlo o niekoľko rokov ponúkať desaťtisíce až státisíce pracovných miest.