Ľudové noviny č. 22 / 2005
Na druhom tohoročnom zasadnutí Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS), ktoré sa konalo 26. mája v sídle CSS, z referátu predsedu nášho najvyššieho voleného zboru Jána Fuzika vysvitlo, že najzávažnejšou udalosťou od posledného VZ bolo dokončenie rokovaní so samosprávou mesta Békešská Čaba o prevzatí prevádzkovania Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v metropole Slovákov na Dolnej zemi.
Ako o tom okrem pána predsedu informovala zbor aj riaditeľka spomínanej inštitúcie Edita Pečeňová, rokovania neboli bez problémov, návrh zmluvy sa do poslednej chvíle menil. Situáciu sťažovala hlavne otázka telocvične, ktorú slovenská škola používa spolu so susedným maďarským žiackym domovom a ktorú mesto nechcelo odovzdať do prevádzky CSS, napriek tomu, že v katastri figuruje ako majetok slovenskej inštitúcie. Riaditeľka školy vyslovila potešenie nad tým, že počas rokovaní bola svedkom nesmiernej súdržnosti a odhodlanosti rokujúcich z našej strany. Osobne cíti zodpovednosť nielen za slovenskú inštitúciu a jej učiteľský zbor, ale za čabiansku slovenskú pospolitosť vôbec. Valné zhromaždenie jednohlasne schválilo uznesenie o tom, aby bola podpísaná zmluva o prevzatí prevádzkovania tejto slovenskej inštitúcie.
O podobnú priebojnosť prosila náš najvyšší zbor riaditeľka Slovenskej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková, pretože v tomto meste hrozí zlúčenie slovenskej školy s maďarskou a spolupráca s mestským zastupiteľstvom tiež nie je bez problémov. CSS svoj zámer prevziať túto inštitúciu do 1. júla 2007 vyjadrila v uznesení, odsúhlasenom zborom na tomto zasadnutí.
V ďalšej časti rokovania VZ predĺžila vymenovanie vedúcej Slovenského divadla Vertigo Daniely Onodiovej do konca tohto roku s tým, že nový konkurz bude vypísaný na jeseň t. r. D. Onodiová ako kultúrna referentka CSS zároveň informovala o prípravných prácach Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý sa bude konať 2. júla vo Veňarci a bude spojený s vedeckou konferenciou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a putovnou výstavou „Svadobné oblečenie Slovákov v Maďarsku” Slovenského osvetového centra.
Účastníci VZ CSS tajným hlasovaním rozhodli o udelení tohoročných vyznamenaní „Za našu národnosť”. V tejto súvislosti odznel návrh, aby cenu udelili všetkým Predsedníctvom navrhovaným subjektom - teda jednému kolektívu a trom jednotlivcom - , bol však odmietnutý a tak vyznamenanie - v súlade s doterajšími pravidlami - dostane jeden kolektív a dvaja jednotlivci.
Pri prerokúvaní akčného plánu k Situačnej správe CSS o slovenskom národnostnom školstve v Maďarsku sa vytvorila živá diskusia. Po referáte predsedníčky Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS Zuzany Medveďovej, v ktorom bola načrtnutá o. i. problematika kontinuity štúdia našich žiakov na jednotlivých stupňoch školského systému, ako aj otázka hosťujúcich učiteľov, odzneli aj kritické poznámky na adresu národnostného školstva v Maďarsku. Podľa poslanca z Budapešti Gregora Papučka nemôžeme hovoriť o slovenskom školskom systéme v MR, kým ani v jednej našej osade nemáme ani jednu vyslovene jednojazyčnú slovenskú školu. Akčný plán bol nakoniec prijatý s dodatkom, že okrem motivovania študentov v podobe štipendií treba vytvoriť fond aj pre podporu kedysi osvedčených zaškoľovacích kultúrnych zájazdov, ako aj pre uznanie práce aktívnych a oduševnených pedagógov, vrátane mladých učiteľov.
Delegáti VZ CSS sa lúčili s tým, že sa stretnú na letných kultúrnych podujatiach a ďalšie zasadnutie budú mať v septembri.
Poslanci mesta Békešská Čaba prerokovali na nedávnom valnom zhromaždení zboru otázku odovzdania slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a internátu do rúk nového prevádzkovateľa - Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktorú na zasadnutí zastupoval jej predseda Ján Fuzik. Prítomná bola aj riaditeľka slovenskej školy Edita Pečeňová.
Viceprimátor mesta Gábor Velkey označil proces odovzdania školy za úspešný a konštatoval, že CSS už v decembri 2004, teda v rámci termínu určenému zákonom, vzniesla svoj nárok na prevzatie tejto ustanovizne od 1. júla t. r. Právo na používanie školskej telocvične, ktorú postavilo mesto z vlastných prostriedkov a zo zdrojov získaných v súbehoch, odovzdalo mesto s podmienkou, že CSS mu zabezpečí primeraný časový rámec. Toto rozhodnutie účastníci zhromaždenia schválili. Predseda CSS vyjadril svoje potešenie a zároveň nádej, že ďalšie prevádzkovanie školy bude úspešné a že pomocou súbehov sa podarí obnoviť budovu, v čom samospráva počíta aj s podporou poslaneckého zboru mesta.
Primátor János Pap vo svojom vystúpení povedal, že ako vedúci predstaviteľ mesta bol vždy hrdý na to, že v Čabe sa nachádza jedno z dvoch slovenských gymnázií, ktorému vždy venoval mimoriadnu pozornosť. Prevádzkovanie tejto národnostnej ustanovizne si vyžaduje zvýšenú štátnu podporu a slovenská samospráva mesta sa netají svojím úmyslom požiadať vládu SR a generálny konzulát SR o pomoc pri zabezpečovaní hosťujúcich učiteľov a poriadaní letných čitateľských táborov a ďalších akcií.
Materská škola v Číve bola 20. mája dejiskom stretnutia škôlkárov zo štyroch pilíšskych slovenských obcí. Deti z najväčšej vekovej skupiny z Kestúca, Mlynkov a Santova navštívili svojich čívskych rovesníkov, aby si pozreli, čo všetko sa naučili na slovenských zamestnaniach.
Vedúca miestnej materskej školy Mária Voderaczká vo svojom privítacom prejave hovorila o tom, že stretnutie umožňuje deťom navzájom sa spoznať a pred rozlúčkou so škôlkou sa spoločne zabaviť. Nehovoriac o tom, že takéto podujatie, ktoré je prvé svojho druhu v tomto regióne a ktoré bude mať snáď o rok pokračovanie v niektorej inej pilíšskej slovenskej obci, je aj pre pedagogičky dobrou príležitosťou vymeniť si skúsenosti. M. Voderaczká privítala v radoch obecenstva hostí: vicestarostu obce Čív Szilárda Hermanna, notárku Beátu Baumstarkovú, župnú inšpektorku pre materské školy Juditu Reizerovú, župnú odbornú radkyňu pre slovenské zamestnania Eriku Törökovú Pátrovicsovú, podpredsedníčku miestnej slovenskej samosprávy Rozáliu Keleczovú, vedúcu rodičovského združenia Gabriellu Dimitrovovú a riaditeľku kultúrneho domu Katarínu Čapuchovú.
Účastníkov stretnutia pozdravil aj pán vicestarosta. Zdôraznil, že keď je nám už daná dvojjazyčnosť, treba ju využiť. V dnešnom svete, keď sa stráca význam klasických hodnôt, si treba vážiť takéto iniciatívy, vďaka ktorým si deti môžu uvedomiť svoju spolupatričnosť k jednému kolektívu.
Po oficiálnom otvorení stretnutia sa na malom javisku na dvore škôlky rad radom striedali deti jednotlivých obcí a predviedli svoj program, tentokrát výlučne slovenský. Deti v hľadisku občas spievali spolu so svojimi rovesníkmi na javisku, poznali mnohé riekanky a piesne. Každá škôlka okrem kultúrneho programu pripravila pre Čívanov nejaké prekvapenie. Kestúcke deti priniesli farebné ceruzky, skupina z Mlynkov prišla s veľkou metlou a santovské deti zas darovali čívskym deťom krásne pestrofarebné motýliky.
Organizátori mysleli aj na zábavu. Po kultúrnom programe na priestrannom dvore, plnom drevených hračiek, mohli deti za pomoci čívskych učiteliek a členov rodičovského združenia kresliť na asfalt, modelovať z hliny, zhotovovať a púšťať šarkanov, alebo namaľovať rôzne farebné masky. Na záver odovzdali účastníkom stretnutia pamätný diplom, ktorý vlastnoručne vyhotovila vedúca učiteľka čívskej škôlky.
Program, na realizovanie ktorého finančne prispeli okrem miestnej škôlky aj miestna slovenská samospráva, nadácia „Za Čív“ a Celoštátna slovenská samospráva, sa skončil spoločným obedom.
Čívska škôlka sa pred zaslúženými prázdninami po rozlúčkovej slávnosti najstarších detí podujme na zorganizovanie tradičného benefičného bálu. Už desiaty raz sa spojí vedenie škôlky s rodičmi a miestnymi podnikateľmi, ktorí sú sponzormi tejto akcie, aby za príjmy z bálu skrášlili čívsku materskú školu.
Ako to oznámil na summite Rady Európy vo Varšave šéf Úradu predsedu vlády MR Péter Kiss, Maďarsko odporúča menšinového ombudsmana Jenőa Kaltenbacha na post komisára pre ľudské práva Európskej únie. P. Kiss konštatoval, že svojimi osobnými kvalitami, odbornou fundovanosťou a medzinárodným uznaním menovaný spĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie na primeranej úrovni. Maďarský politik o. i. uviedol, že Rada Európy získala vedúcu úlohu v ochrane menšín a zdôraznil, že v období od svojho viedenského summitu vypracovala systém noriem na ochranu minorít, základom ktorého sú rámcová dohoda o ochrane menšín, ako aj Európska charta regionálnych a menšinových jazykov.
V súvislosti s projektom nákladnej kompy medzi Ostrihomom a Štúrovom, ktorý sa má uskutočniť s podporou Európskej únie už tretí raz rokoval tím odborníkov. Projekt investície má byť vypracovaný ešte v lete tohto roku a kompu majú uviesť do prevádzky na jeseň roku 2006. Preferovanou témou nedávnej pracovnej porady bola otázka začlenenia tejto investície do regionálneho a celoštátneho rozvojového plánu. V súvislosti s tým sa pripravuje aj hospodársko-sociologická štúdia o očakávaných dôsledkoch prevádzkovania kompy.
S cieľom stanoviť priority štátnej politiky Slovenskej republiky ohľadne podpory Slovákov v zahraničí a podieľať sa na tvorbe príslušného programu Svetové združenie Slovákov v zahraničí usporiada za účasti domácich a zahraničných odborníkov Okrúhly stôl 2005. Podujatie sa uskutoční 4. júla v Bratislave a rokovanie sa sústredí na nasledujúce oblasti: vzdelávanie a veda, kultúra, informačná a mediálna činnosť a legislatíva. Vystúpenia účastníkov by mali smerovať k záverom, ktoré môžu byť podkladom pre návrh vládneho programu starostlivosti o zahraničných Slovákov na rok 2006.
Krajania v zahraniční dnes už otvorenejšie ako v minulosti deklarujú svoje potreby - píše v úvodnom slove publikácie Slováci v zahraničí 21 Stanislav Bajaník -, materská krajina však nerieši práva slovenského sveta primerane týmto potrebám. Zahraniční Slováci sa v dôsledku toho ocitajú takpovediac za hranicami, po zrušení ktorých volá celá Európa.
Zomknutie slovenských úsilí a ochrana národnej identity pod tlakom globalizácie je však nevyhnutné. V historickej i súčasnej perspektíve na to poukazujú aj príspevky uverejnené v spomenutom zborníku. Na prebúdzanie národného povedomia v širokých vrstvách vysťahovalcov upozorňuje štúdia Ľubice Bartalskej o kultúrnom živote Slovákov v Amerike na začiatku 20. storočia v zrkadle tamojšej krajanskej tlače. O krížovej ceste slovenskej menšiny na severnom Spiši a hornej Orave, ktorá sa po r. 1945 bránila opätnému Poľsku a následnému popoľšťovaniu, píše Matej Andráš.
Osobitnej pozornosti na stránkach zborníka sa dostalo Slovači v Maďarsku. Históriu slovenského obyvateľstva v Malom Kereši od usadenia cez maďarizáciu až po presídlenie skúma Ján Jančovic. Autor uvádza aj významné osobnosti, ktoré tu dávnejšie pôsobili: jazykovedca a farára Štefana Lešku a učiteľa a básnika Ľudovíta Žella. O založení a činnosti Slovenského výskumného ústavu (dnes Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku) v Békešskej Čabe píše Ján Chlebnický. Obraz Békešskej Čaby v súčasnej próze v Maďarsku je témou štúdie Kataríny Maruzsovej-Šebovej.
Slovenský exil zviditeľňujú cez portréty troch vynikajúcich osobností príspevky Jozefa M. Rydla o zaznávanom a dosiaľ nedocenenom básnikovi Andrejovi Žarnovovi a o kardinálovi Jozefovi Tomkovi, ako aj rozhovor S. Bajaníka s publicistom a zakladateľom Svetového kongresu Slovákov Imrichom Kružliakom.
Zborník štúdií, ktorý zostavili S. Bajaník a Viera Denďúrová-Tapalagová, vydalo Krajanské múzeum Matice slovenskej v Bratislave.
Prišli medzi nás až z ďalekej Kalifornie, kde sa usadili pred 35 rokmi. Manželia Kamila a Ladislav Strelkovci, úspešní podnikatelia a rodičia nemenej úspešnej dcéry. Eva Strelková totiž dosiahla hodnosť podplukovníčky amerického letectva a nedávno vydala dizertačnú prácu Cesta Slovenska do NATO, ktorá vyšla aj v angličtine. Pani Kamila, do roku 1968 redaktorka bratislavského rozhlasu, ktorá je teraz so svojím manželom na ceste po Európe, nám priniesla nielen túto knižku, ale aj niekoľko svojich vlastných, ktoré vydáva a rozširuje najmä na besedách s krajanmi v Amerike. Po stretnutí so Slovákmi v Mlynkoch, kde ich očakávalo početné obecenstvo, manželský pár zavítal doslova na bleskovú návštevu do sídla Slovenskej samosprávy Budapešti. Súbor Ozvena, ktorý práve nacvičoval, sa s nimi rozlúčil piesňou Slováci, Slováci, šeci sme rovnací...
Dňa 19. mája 2005 zomrel v Krivej na Orave vo veku 96 rokov univ. prof. JUDr. Jozef August Mikuš, člen Slovenskej ligy v Amerike a zakladajúci člen Svetového kongresu Slovákov, o. i. nositeľ Pribinovho kríža Slovenskej republiky I. triedy za zásluhy v boji Slovákov za štátnu samostatnosť.
J. A. Mikuš sa narodil 3. júla 1909 v Krivej na Orave. Promoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave roku 1934 a potom pracoval na Ministerstve zahraničia v Prahe, kde zostal až do zániku ČSR, t. j. do 14. marca 1939, kedy prešiel do služieb Slovenskej republiky. R. 1951 emigroval s manželkou a dcérkou Izabelou do USA, kde najprv pôsobil ako francúzsky a španielsky tlmočník Štátneho departmentu USA pre prominentných frankofónnych a hispanofónnych hostí americkej vlády. Potom sa stal profesorom európskych dejín a medzinárodných vzťahov, najprv v New Yorku, neskôr v New Jersey.
Uverejnil 16 kníh, z toho 8 o dejinách Slovenska. Jeho ostatná kniha vyšla pričinením Slovenského ústavu v Ríme vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied v Bratislave pod názvom Slovakia - A Political and Constituitonal History with Documents (Politické a ústavné dejiny Slovenska s dokumentmi). Vo všetkých svojich prácach vždy obhajoval právo Slovákov na štátnu samostatnosť a zdôrazňoval ambície Slovenska stať sa samostatnou krajinou v rámci slobodnej Európy.
Pred 35 rokmi vznikol v Kóšpallagu slovenský klub, členovia ktorého už osem rokov usporadúvajú na jar stretnutia, na ktorých sa môžu podeliť o svoje zážitky a skúsenosti so svojimi spoluobčanmi. V obecnom osvetovom dome predsedníčka klubu Katarína Busová Botosová privítala hostí zblízka i zďaleka: starostov Zebegényu a Dunaeďházu Ferenca Krebsza a Tamása Nagya, predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy I. Karácsoniovú, šéfredaktora Ľudových novín Imricha Fuhla a ďalších. Pani predsedníčka potom pripomenula udalosti posledného tri a poldesaťročia a po príhovore podnikateľky a podporovateľky klubu J. Tolnaiovej sa mohol začať kultúrny program, úvodom ktorého zaznela Pilíšska hymna v podaní speváckych zborov zo Senváclavu a Santova. S nemeckými a maďarskými piesňami sa predstavil súbor zo Zebegényu. Citaristi z Dunaeďházu dokázali, že sú doma nielen v ľudovej, ale i v modernej hudbe. Nasledovali piesne a tance žien z Čúváru v krojoch z povodia Galgy, po nich Kóšpallagčanky zanôtili Hymnu dôchodcov, srdce ktorých takpovediac dodnes nezostarlo.
Účastníci stretnutia mohli ochutnať hovädzí a diviačí perkelt. Sotva si stačili vybrať z radu pochúťok, organizátori vyhlásili losovanie tomboly. Na nádvorí sa medzitým ozýval spoločný spev - raz po maďarsky, inokedy po slovensky a nemecky. Naskytla sa nám príležitosť pozhovárať sa so starostom Dunaeďházu Tomášom Nagyom o hospodárskom živote obce, pestovaní tamojšej národnostnej kultúry a pomerne hladkom prevádzkovaní miestnych ustanovizní. O ľudovej hudbe a miestnohistorických zvláštnostiach nám ochotne porozprával dirigent speváckeho zboru František Černuš. V Kóšpallagu sme sa mohli presvedčiť, že tí starší vytrvalo pestujú slovenské tradície a že aj príslušníci iných národností a jazykov sa tu i tohto roku dobre cítili.
Od roku 1993 je v Komárňansko-Ostrihomskej župe tradíciou každé dva roky usporiadať Stretnutie národnostných detských súborov. Dejiskom je vždy iná obec. Hostiteľkou siedmeho stretnutia, ktoré sa konalo 21. mája, bola slovenská osada Šarišáp.
Zdá sa, že v poslednej dobe sa Šarišáp stáva akýmsi menším centrom národnostnej kultúry. Nedávno sa tu uskutočnilo regionálne kolo Slovenských spievaniek a veršovačiek, ktoré sem prilákalo slovenskú mládež. Na stretnutie národnostných detských súborov zavítalo do obce blízko Dorogu do 500 nemeckých, slovenských a rómskych detí, ktoré sa v pestrom krojovanom sprievode vydali ulicami osady k obrovskému stanu, postavenému na dvore miestnej školy. Hostí slávnostne privítal starosta obce František Haračka, po ňom sa ujali slova a oficiálne otvorili podujatie predseda Valného zhromaždenia župy István Agócs a novovymenovaný predseda župného výboru pre národné a etnické menšiny Róbert Ruchti.
Po nich už patrilo javisko iba hlavným aktérom stretnutia. Keďže v župe žijú vo väčšom počte Nemci a Slováci, v tento deň sa na pódiu striedali nemecké šramli so slovenskými polkami a karičkami. Folklór týchto dvoch národnosti sa po stáročia natoľko vzájomne ovplyvňoval, že občas podľa krojov a melódií dychoviek ani nebolo možné rozoznať, o ktorú národnosť vlastne ide. Vysvitlo to až po prvých slovách textu. Raz odzneli krásne piesne v západoslovenskom nárečí, o chvíľu švábske z niektorej susednej dediny. Možno práve preto exkluzívne pôsobil program rómskych detí. Folklór tejto etnickej menšiny je úplne iný, osobitý.
Našu národnosť na festivale zastupovali až na malé výnimky takmer všetky obce župy, obývané Slovákmi. Predstavili sa dva súbory základnej školy hostiteľskej obce, tanečný súbor Fialka zo Sílešu, detský tanečný súbor Osvetového domu A. S. Puškina Púpavka z Tatabánye - Bánhidy, detská zložka tanečného súboru Červený mramor z Tardoša, dve skupiny Základnej školy Józsefa Kincsesa z Kestúca a tanečníci čívskej základnej školy. Všetci sa snažili prezentovať ľudovú kultúru svojej obce.
Po ukončení vystúpení organizátori pripravili účastníkom prekvapenie v podobe koncertu speváka L. L. Juniora. Treba pripomenúť, že samospráva Šarišápu a učiteľský zbor miestnej školy zvládli rolu organizátorov na výbornú, celý program prebiehal ako po masle. V budúcnosti sa iste ešte stretneme v Šarišápe na podujatí podobnej úrovne ako bolo VII. Stretnutie národnostných detských súborov Komárňansko-Ostrihomskej župy.
Počas uplynulých mesiacov sa pod záštitou Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) v rôznych kútoch Maďarska uskutočnili regionálne kolá súťaže Slovenské spievanky a veršovačky. Finále a galaprogram sa konali 20. a 21. mája v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.
Súťažiaci spolu s rodičmi a učiteľmi boli ubytovaní v budapeštianskej slovenskej škole, kde im organizátori spolu s vedením inštitúcie hneď po príchode zabezpečili obed. Po ňom - už vo sviatočnom oblečení, resp. v kroji - sa presunuli do Slovenského inštitútu, kde sa konalo celoštátne kolo Spievaniek a veršovačiek. Treba dodať, že pracovníci inštitútu im vytvorili optimálne podmienky a prispeli tak veľkou mierou k úspechu dňa...
Výkony recitátorov posudzovala porota, ktorú tvorila Daniela Onodiová, Etelka Rybová, Mária Ambrušová, Kamila Strelková, Jozef Štefánik a Juraj Margoč. Spevákov a spevácke skupiny hodnotili Juraj Matiáš, Gizela Molnárová a Silvia Maláková. Prednesy boli veľmi kvalitné, čo sa od finalistov dalo čakať.
Galaprogram, počas ktorého sa obecenstvo malo možnosť dozvedieť výsledky súťaže a na ktorom vystupovali súťažiaci ocenení diplomom za vynikajúci výkon, si prišli pozrieť významní hostia: veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, spisovateľka žijúca v USA Kamila Kay Strelková, Eva Balážová a Silvia Maláková z Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov. Program otvorila hlavná organizátorka, predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová-Baráneková. Slávnostný príhovor mal veľvyslanec J. Migaš, ktorý o. i. vyjadril presvedčenie, že tento galaprogram bude jedno z najkrajších podujatí, ktorých sa doteraz v Maďarsku zúčastnil. Zároveň pozval všetkých súťažiacich na druhý deň do rezidencie Veľvyslanectva SR na Medzinárodný deň detí. (O tomto podujatí sa podrobnejšie zmienime v nasledujúcom čísle. - pozn. red.)
Spev, básne a prózu spestrili melódie Ľudovej hudby Svrčkovci, ktorá sa prezentovala predovšetkým piesňami Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako aj vystúpenie detského divadelného súboru zo Slovenského Komlóša. Podujatie sa podľa názoru detí, pedagógov i hostí vydarilo vynikajúco a jeho pokračovaním by mala byť CD-platňa Slovenské spievanky III., ktorú by chceli nahrať už počas leta. Ale ešte predtým sa všetci ocenení stretnú v letnom tábore na Slovensku nazvanom Spoznaj svoje korene. Financie naň už sú na účte Zväzu, ktorý ich získal z fondov Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov.
I. kategória
Dávid Janšík (Sarvaš)
II. kategória
Katarína Krajčová (Kétšoproň)
Viktória Valjerová (Slovenský Komlóš)
Vanessa Slavkayová (Budapešť)
Dávid Janáš (Mlynky)
III. kategória
Lilla Rómerová (Sarvaš)
IV. kategória
Noémi Ostrolúcka (Balašské Ďarmoty) - darček CSS
I. kategória
Peter Kaliczka (Legínd) - mimoriadna cena Veľvyslanectva SR
II. kategória
Teodora Kováčová (Veňarec)
Peter Pusta (Veňarec)
Estera Kollárová (Šárišáp)
III. kategória
Mária Felegyiová (Čabasabadi)
Žofia Komjáthiová (Veňarec)
IV. kategória
Zuzana Bartošová (Slovenský Komlóš - VŠ v Segedíne)
II. kategória
- Spevácka skupina z Alkáru (Mátraszentimre):
Agneša Kováčová, Kinga Gáborová, Anna Šipošová, Alexandra Lajgútová, Dorota Kissová, Bianka Svettová - osobitná cena Vysokých Tatier
- Spevácka skupina zo Slovenského Komlóša:
Natália Csabaiová, Anett Horváthová, Laura Gavódiová, Adriana Maligová, Bianka Keresztesová, Viktória Valjerová - mimoriadna cena GSZS
- Spevácka skupina z Békešskej Čaby (Alžbetína):
Bettina Gellérová, Kitti Orcifalviová, Timea Selmecziová, Adriana Szabová, Marianna Vrauková - osobitná cena Vysokých Tatier
- Spevácka skupina z Mlynkov:
Estera Szalaiová, Roxana Geluhová, Aletta Csibrová, Boglárka Šošiťová
- Spevácka skupina z Malého Kerešu:
Anna Balážová, Helga Herczegová, Mária Gubánová, Dóra Pozsonyiová
III. kategória
- Spevácka skupina z Veňarcu:
Estera Radvánová, Viera Litavská, Mariann Czeleová, Žofia Komjáthiová, Lilla Ponikaiová, Marína Lidáková
IV. kategória
- Spevácka skupina Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe:
Peter Pečeňa, Ladislav Ungi, Anett Petrušková, Judita Sudová, Róbert Baláž
- Spevácka skupina z Veňarcu:
Monika Jámborová, Anna Komjáthiová, Viera Komjáthiová, Gyöngyi Feriková, Judita Vravušková
Slovenský inštitút v srdci Budapešti sa v poslednom čase vďaka svojím programom dostáva do sŕdc nielen maďarských a slovenských milovníkov kultúry. V jeho priestoroch sa neraz ozýva spleť jazykov. Na tradičnom koncerte študentov profesorky Akadémie umení v Banskej Bystrici, cimbalovej virtuózky Viktórie Herencsárovej to bola okrem zvyčajnej slovenčiny a maďarčiny angličtina, ruština, japončina a ukrajinčina. Nečudo, veď pani profesorka, inak rodená Budapeštianka, publiku v preplnenej sále inštitútu tentokrát predstavila Ukrajinca Michaila Zachariju, Slovenku Zuzanu Hrončekovú a Japonca Hiroshiho Saita. Veľmi pôsobivo a presvedčivo predniesli skladby Weissa, Peka, Mustea, Telemanna, Meisla i Dotzauera a japonský hosť, inak hudobný skladateľ, svoje vlastné diela. Obrovský úspech mali ním spracované japonské ľudové piesne, ktoré zahral v sprievode svojej profesorky. Fantastická bola Toccata 17-ročného maďarského skladateľa Ádáma Baráza, ktorú zložil vyslovene pre cimbal V. Herencsárovej. Bravúrny, zrelý prednes, okúzľujúca skladba, zážitok, ktorý si chce človek dlho pripomínať. Aspoň dovtedy, kým ho opäť nepriláka do Slovenského inštitútu cimbalový koncert V. Herencsárovej a poslucháčov banskobystrickej akadémie.
Slovenský evanjelický zbor v Budapešti opäť ožíva. Kto chce tento div vidieť, nech príde v nedeľu o 10. hodine do Lutherovho dvora (Rákócziho trieda 57/a). Vďaka agilnému farárovi zboru Atilovi Spišákovi a niekoľkým oduševneným veriacim sa tu stále niečo deje. V kaplnke zboru sa každú nedeľu konajú služby božie, novozvolení presbyteri sa už činia vo svojej funkcii… Pracuje sa aj pod zemou a na dvore. Pod niekdajšou školskou budovou v jej pivničných priestoroch vytvárajú miestnosť pre klubovú činnosť a kultúrne podujatia a časť dvora zatrávňujú. Práce je tu dosť a preto je nesmierne vzácna každá pomocná ruka. Na území nášho hlavného mesta žije dosť Slovákov, ktorí by mohli prispieť k tomu, aby sa v Lutherovom dvore opäť rozvinul čulý cirkevný a kultúrny život.
Už aj v súčasnosti popri bohoslužbách, konfirmáciách či krstoch tu organizujú aj rôzne kultúrne podujatia, ako zájazd na operu Luther do Bratislavy, výlet loďou a pod. 18. mája to bol koncert v kaplnke zboru. Zvláštny bol tým, že hudba bola kombinovaná s čítaním žalmov a fotomeditáciami. Na bielu stenu kaplnky premietali veľké farebné obrazy.
Na organe hrala Marta Pápayová Pálmaiová, na husliach Katalin Orosháziová a na violončele Erzsébet Tóthová Szeitzová. Úvodom odznel úryvok zo žalmu: „Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo. Z rodu na rod je Tvoja pravda; zem upevnil si, takže stojí. Dodneška stoja, ako si usúdil; veď všetko to sú Tvoji sluhovia. Keby Tvoj zákon nebol býval mojou rozkošou, bol by som zahynul vo svojej biede. Ja nikdy nezabudnem Tvoje rozkazy; veď nimi si ma obživil. Tvoj som ja, spas ma, lebo hľadám Tvoje rozkazy“ (zo 119. žalmu). Za premietania obrazov odznela 1. a 2. veta sonáty G. F. Haendela. Potom odzneli úryvky zo 119., 121 a 125. žalmu a výber z diel C. Ph. E. Bacha, J. S. Bacha, G. F. Telemanna, P. Mascagniho a S. Joplina.
Bolo to krásne a upokojujúce. Telo i duša človeka pookriala. Ak ma niečo predsa len znepokojovalo, bola to skutočnosť, že v kaplnke bolo zo 40 sedadiel obsadených iba 13! Nie je ľahké pochopiť, prečo sa najmenej 27 budapeštianskych Slovákov potrestalo tým, že si nechalo ujsť takúto skvelú príležitosť. Keď si uvedomím, že v tomto meste aj podľa štatistiky žije okolo poldruha tisícky Slovákov, ktorých by sme radi videli agilnejších, živších, za našu slovenskú vec oduševnenejších, smutno mi je. Dúfame však, že raz nás potešia a prídu medzi nás. Čakáme ich.
Už po tretí raz usporiadal Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena stretnutie speváckych zborov. Bol to ozajstný festival, účastníci ktorého sa mohli kochať v kráse slovenských piesní a hudby. Bol to festival, kde sa mohli navzájom stretnúť milovníci spevu a tešiť sa z úspechu jednotlivých zborov. V radoch obecenstva sme privítali aj veľvyslanca Slovenskej republiky Juraja Migaša, poslancov XIII. obvodu Budapešti, ako aj predstaviteľov slovenských menšinových samospráv.
Na počesť vstupu do spoločnej Európy sa v XIII. obvode Budapešti - v Angyalfölde - stretlo 11 slovenských speváckych zborov z okolia hlavného mesta a z Békešskej Čaby. V prvej časti programu vystúpili spevácke skupiny z Kerestúru, Kerepešu a Malej Tarče, potom spievali Šárania (Dabaš) krásne piesne oslavujúce Máriu a Tardošania s hudobným sprievodom. Santov sa aj tentokrát predstavil prekrásnymi miestnymi dvojhlasnými piesňami.
V poslednom bloku spievali zbory. Evanjelický zbor z Békešskej Čaby si získal obdiv poslucháčov hneď úvodným kánonom. Záujem obecenstva neklesol do konca programu. Odzneli pútavé skladby rôznych skladateľov. Čabianska ružička prišla s novým repertoárom a mladým dirigentom. Program ukončila Ozvena pestrým repertoárom, ktorý pripravili dirigenti Marta Pálmaiová-Pápayová a Ján Šutinský. Gratulujeme všetkým účinkujúcim. Bol to prekrásny deň. Účastníci festivalu sa lúčili sľubom, že o dva roky sa opäť stretnú a ďakovali organizátorom za prípravu, pohostinnosť, ako aj za hradenie dopravných nákladov.
Čabianska organizácia Slovákov s podporou Národného občianskeho fondu usporiadala v máji prezentáciu čabianskych Slovákov a občianskej sféry v zahraničí. Prvým dejiskom predstavenia sa bol rumunský Temešvár, potom nasledovali slovenské mestá Komárno a Nové Zámky. Hlavná organizátorka bola pracovníčka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Alžbeta Ančinová.
Vystúpenia na Slovensku boli spojené so stretnutím s príbuznými, resp. presídlencami z Čaby. V Komárne nás srdečne privítala vedúca Domu Matice slovenskej Gabriela Kobulská. Spevácky zbor Orgován predniesol autentické čabianske piesne, ktoré oživili spomienky Komárňančanov. Tanečníci súborov Kistabán (mladšia generácia žiakov) a Tabán (staršie deti) pod vedením choreografky ľudového tanca Borbály Kurtuczovej na vysokej úrovni zatancovali národnostné tance. Treťou hosťujúcou čabianskou skupinou bol spevácky zbor Čabianska ružička s dirigentom Péterom Szákom Kocsisom, členovia ktorého s hlbokým precítením predniesli ľudové piesne a menšie zborové skladby. Spievali aj liturgické skladby v preplnenom evanjelickom kostole, pri bohoslužbe seniora Jaroslava Danka. Po programe sa rozvinul neviazaný priateľský rozhovor, ktorý trval až do noci. Do tanca hrala v Čabe už dobre známa, perfektná komárňanská Veselá kapela.
Delegácia čabianskych Slovákov na druhý deň zavítala do Nových Zámkov, kde ju už čakal pracovný kolektív Domu Čemadoku a viceprimátor mesta Juraj Kiszely, ktorého korene siahajú do Békešskej Čaby. Vrúcnymi slovami privítal prítomných a predstavil im mesto. Na záver si spolu s nimi zaspieval známe čabianske pesničky. Notár mesta Péter Ágh sa o hostí pozorne staral a odprevadil ich do centra mesta. Program sa začal o štvrtej v Dome Čemadoku. Otvorila ho vedúca tamojších Slovákov PaedDr. Jana Garajová. V programe okrem čabianskych skupín vystúpili domáci kultúrnici. Stretnutie sa skončilo spoločným spevom, kde každý oduševnene spieval pieseň Daj Boh šťastia... Stretnutie sa skončilo bilancovaním zážitkov a s nádejou na ďalšie stretnutie.
Po celé dva týždne, od 17. júna do 2. júla, organizátori čabianskych Večerov na radnici poskytnú bohatú ponuku programov. V rámci jubilejného, v poradí desiateho podujatia uvedú Moliérovu komédiu Scapinove šibalstvá a v podobe tanečnej kreácie Stravinského melodrámu Vojakov príbeh. Veľa sa očakáva od hudobnej skupiny Componensemble a jej interpretovania Bachovho koncertu, ako aj od Divadla Ivetty Bozsikovej, ktorá získala hlavnú cenu na festivale v Edinburghu svojou tanečnou hrou.
Čabianski Slováci sa osobitne tešia na vystúpenie známeho slovenského organistu Ivana Sokola vo Veľkom evanjelickom chráme, ku ktorému prispel Generálny konzulát SR. Na programe Večerov sa bude podieľať aj Nové divadlo a Divadlo M. Jókaiho, ako aj Divadlo komédie, kde vystúpia štyria známi herci z televízneho seriálu Medzi priateľmi. V slávnostnej sieni radnice usporiadajú aj večer venovaný jubileu Attilu Józsefa. Na nádvorí radnice bude návštevníkom k dispozícii - pred i po predstaveniach - Slovenská reštaurácia so slovenskými gastronomickými špecialitami.
Cieľom kultúrnych spolkov je pestovanie ľudových tradícií, ktoré by postupom času upadli do zabudnutia. Po každoročne usporadúvaných zabíjačkách a slivkových dňoch sa sarvašský spolok Vernosť rozhodol oživiť tradície varenia sapúna (mydla). Na túto prácu sa pamätá už len generácia dnešných sedemdesiatnikov.
Po dôkladných prípravách sme sa 13. mája zišli v Strieborných Viniciach, kde nás už čakal Fero Závoda s potrebnými surovinami a pomôckami. Na výrobu mydla sme potrebovali hrnce, resp. panvice, varechy, dažďovú vodu, sódu, živočíšne bielkoviny - avašovú (stuchnutú) slaninu, masť, škvarky, soľ, zásuvku alebo debničku ako formu na mydlo, nuž a suché drevo na oheň. Čoskoro nám prišla posila z Berinčoku, dobrí znalci varenia mydla. Aj oni si priniesli všetky potrebné veci a práca sa mohla začať.
Pod panvicou horel oheň, v nej sa hriala voda, do ktorej sme od oka nasypali sódu a bravčové odrezky. Hlavný varič Juraj Litausky spolu s kolegyňou z Berinčoku nadšene miešali masu. Okolo nich postávali zvedavci, ktorí im rozdávali protirečivé rady: raz mali dať do panvice viac vody, iní radili menej, jedným sa nepozdávalo množstvo sódy, druhým silný či slabý oheň. Nevedeli sme sa dohodnúť ani na tom, kedy je mydlo dostatočne tuhé. Napokon sme hlasovali o tom, či je hotové. Vysvitlo, že máme len hmlisté spomienky na to, ako má vyzerať uvarené mydlo.
Chvalabohu, náš sapún sa dal pekne vyliať, dobre stuhol, aj lúh zostal na spodku panvice, iba nechcel „stuhnúť”. Všetci sme boli veselí, s chuťou sme zjedli za dva kotlíky hustej tarhone, ktorú uvarila Jutka Gombkötőová. Pri rozlúčke sme sa zhodli v tom, že nabudúce už budeme mať skúsenosti, ako treba variť mydlo a robota nám pôjde lepšie od ruky.
Začiatkom júna sa v Békešskej Čabe uskutoční zasadnutie Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Na programe je o. i. príprava interdisciplinárneho národopisného tábora a Pilíšskej čítanky (referuje Ján Chlebnický) a príprava zborníka Dejiny dolnozemských Slovákov v zrkadle prameňov 18. storočia (referuje Ján Gomboš). O príprave konferencie Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku podá správu Alexander Tóth, zatiaľ čo s publikáciou Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe oboznámi prítomných Anna Divičanová.
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku usporiada v dňoch 18. až 23. júna národopisný tábor za účasti domácich i zahraničných odborníkov v zadunajských osadách Čerňa, Capár a Jášč. Tábor slávnostne otvorí vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny MR Anton Paulik a jednotliví starostovia predstavia osady, v ktorých sa bude konať výskum. S prednáškami týkajúcimi sa tejto oblasti vystúpia László Lukács a Mária Žiláková. Po trojdňovom výskume v teréne (20. - 23. júna) účastníci v prítomnosti predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, starostov skúmaných osád a predsedov slovenských samospráv vyhodnotia činnosť tábora. Súčasťou podujatia bude otvorenie výstavy Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku.
Medzi obcami Malá Tarča a Beluša už roky existujú družobné styky. Priateľstvo obyvateľov týchto obcí sa prehĺbilo po vzniku Slovenskej samosprávy v Malej Tarči roku 2002. Vzájomné styky sa rozširovali postupne v rámci neformálnych stretnutí, až napokon poslanecký zbor Tarčanov prejavil ochotu ďalej rozvíjať styky medzi obidvoma obcami na zmluvnom základe. Tak vznikla dohoda o spolupráci, v ktorej obidve strany vyjadrujú svoje želanie vymieňať si skúsenosti v oblasti plánovania a riadenia, vzájomne podporovať styky medzi podnikateľskými subjektmi oboch obcí, medzi absolventmi vysokých škôl a univerzít, ako aj v oblasti školstva a vedeckého výskumu. Formou výmenných akcií budú podporovať kultúrne, umelecké a mediálne aktivity a napomáhať pôsobenie a styky medzi občanmi a občianskymi organizáciami bez ohľadu na ich politické, náboženské a svetonázorové postoje. Osobitným bodom dokumentu je podpora agroturistiky a ochrana životného prostredia. Dohodu o spolupráci, ktorá bude vyhodnocovaná ročne, podpísali za obec Malá Tarča starosta Szabolcs Tóth a za obec Beluša starosta Vladimír Vadrna.
Zatiaľ čo pred vstupom Maďarska do Európskej únie priemyslové parky v Komáromsko-Ostrihomskej župe zamestnávali na 3 800 občanov Slovenskej republiky, počas uplynulého roku sa tento počet zvýšil na 6 400. Podľa informácií vedúceho právneho oddelenia župného úradu práce Istvána Mózesa značný počet občanov SR pacuje aj v Győrsko-Mošonsko-Šopronskej a v Novohradskej župe. Väčšina pracovníkov dochádza do práce z miesta bydliska bez toho, že by bola nútená odsťahovať sa od svojich rodín. Tendencia prírastku pracovnej sily zo Slovenska síce pokračuje, môže však spôsobiť určité napätie na domácom trhu a v tom prípade si situácia vyžiada určité obmedzenia. Z právneho hľadiska však firmy nemôžu v žiadnom prípade diskriminovať pracovníkov s odlišnou štátnou príslušnosťou.
Na zasadnutí Rómskej menšinovej samosprávy v Békešskej Čabe odzneli naliehavé požiadavky na obnovenie programu verejných prác. Dôvodom je skutočnosť, že občania, ktorí sa dopustili priestupku a sú nezamestnaní, alebo poberajú sociálnu podporu, nemôžu zaplatiť peňažnú pokutu, mohli by ju však odpracovať. Bolo by to výhodné aj pre štát, ktorý by nemusel hradiť výdavky spojené s pobytom v nápravnovýchovných zariadeniach. Poslanecký zbor rozhodol aj o podpore na nákup učebníc a vyčlenil na tento účel 200 tisíc forintov, pričom podpora sa netýka v prvom rade žiakov základných, ale študentov stredných a vysokých škôl.
- Prečo ste k nám prišli? V otázke mladej ženy z rómskej osady vo východoslovenských Jarovniciach cítim štipku zvedavosti, snáď maličkú výčitku, ale najmä skepsu, rezignovanosť. Snažím sa odpovedať stručne, hoci to nie je jednoduché. - Prišli medzi vás maďarské deti z Budapešti. Sú to najlepší žiaci školy, ktorá nesie meno Pála Szinyeiho Merse. Bol to svetoznámy maliar, ktorý žil a tvoril tu u vás, v Jarovniciach. Možno ste si všimli jeho jednoduchý hrob v strede tunajšieho cintorína. Žena prikývne a hlúčik dospelých, ktorý ma obklopuje, sa rozrastie. - Deti z tejto školy so svojimi učiteľmi sa pred desiatimi rokmi vybrali na Slovensko, k maliarovmu hrobu. Tu sa dozvedeli, že v Jarovnicach je škola, kde rómske deti pod vedením učiteľa Jána Sajka prekrásne maľujú, ich obrazy sa dostali už vari do celého sveta. Vyhľadali ich a spriatelili sa. Odvtedy sem každý rok prichádzajú, aby položili vence na maliarov hrob a k pamätnej tabuli v miestnom hostinci, ktorý bol kedysi jeho kúriou. Vždy zavítajú do školy, medzi vaše deti. Privezú im výkresy, farbičky, pastelky a ceruzky, aby mali na čom a čím kresliť. Vaše deti sa im za to odvďačia tancom a pesničkami, no a vždy im darujú aj svoje obrazy. Maďarské deti obdivujú ich šikovnosť. Aby lepšie vedeli pochopiť svet, ktorý zobrazujú, vždy navštívia aj rómsku osadu. Takáto návšteva ich zbližuje, na vaše deti sa pozerajú ako na svojich šikovných rovesníkov, s ktorými sa síce nedorozumejú, ale ich spoznávajú a vážia si to, čím sa od nich odlišujú. - Mladá žena sa usmeje, prikyvuje.
Tento prológ by vlastne mal byť epilógom, lebo opísaná udalosť sa odohrala tesne predtým, ako sme sa vydali na spiatočnú cestu do Budapešti. Dvojdňový výlet 40 študentov Gymnázia P. Szinyeiho Merse, šiestich profesorov a jedného televízneho štábu sa začal v deň vypuknutia škandálu okolo písomných maturitných skúšok. Aj keď všetci súcítili s postihnutými maturantmi, na cestu sa tešili. V prvý deň sa zastavili v dedinke Szirmabesenyő pri Miškovci, kde navštívili základnú školu P. Szinyeiho Merse. Potom už nasledovalo zoznamovanie sa s Košicami a Prešovom, kde boli ubytovaní. Vo večerných hodinách ich vyhľadal pán učiteľ Sajko, ktorý im ukázal miestne pozoruhodnosti. Návštevu Jarovníc začali ráno na cintoríne, kde zástupca riaditeľa Gábor Jáki a profesor výtvarnej výchovy Rezső Perlay pripomenuli životnú cestu svetoznámeho maliara a položili veniec na jeho hrob. Deti si s dojatím vypočuli ich slová. Chvíľu postáli pri hrobe a pri pohľade na jednoduchý drevený kríž, ktorý sa na želanie majstra týči nad miestom jeho posledného odpočinku, mohli obdivovať malebný kraj, známy z jeho obrazov.
V základnej škole, ktorú navštevuje viac ako 700 rómskych detí, hostí už čakali pán riaditeľ Jozef Bugna s pánom učiteľom Jánom Sajkom. Priateľské zvítanie vystriedal rozruch, ktorý sme spôsobili tým, že sme hneď a zaraz chceli odovzdať darčeky. Gymnazisti prinášali z autobusu pomerne ťažké balíky s výtvarnými pomôckami, ktoré malým maliarom poslal o. i. splnomocnenec ministra školstva MR pre integráciu hendikepovaných a rómskych detí, bývalý žiak budapeštianskeho gymnázia Gábor Daróczi, nadácia školy a naša redakcia. Jarovnické deti zatiaľ netrpezlivo čakali v telocvični, aby nám predviedli krásny tanec, pri ktorom si aj zaspievali. Zožali zaň obrovský potlesk. Po milom privítaní sme sa vydali na prehliadku školskej budovy, ktorá nám pripomínala galériu. Steny a vitríny zdobili obrazy, individuálne a kolektívne práce tunajších detí. Pán Sajko nás zaviedol k obrovskému obrazu. Keď sa budapeštianske deti priblížili na dohľad, ozval sa šepot - portrét Szinyeiho Merse. Čáry - máry, a pán učiteľ vykúzlil aj jeho menšiu kópiu - zarámovanú farebnú skicu, ktorú zhotovil autor obrazu, jeho asistent a bývalý žiak Martin Kaleja - Januv. Tú chcel spolu s dvomi prekrásnymi kresbami veľkosti školskej lavice darovať budapeštianskej škole. Pán učiteľ Perlay sa s dojatím poďakoval a povedal, že obraz bude zdobiť chodbu spájajúcu riaditeľňu so zborovňou. Dovtedy tichým zástupom to zašumelo, až sa ozvali hlasné námietky: „Radšej nech je na chodbe, kde ho vidíme všetci!“ Nebolo o čom diskutovať. Zdá sa, že zapôsobil efekt „podaj niekomu prst...“, pretože o chvíľu som zazrela, ako pán Sajko spolu s gymnazistami zvesujú zo steny veľký obraz. Vraj keď tak veľmi chcú a zmestí sa im do autobusu, dostanú aj ten. Nuž do autobusu sa zmestil len veľmi ťažko, ale dnes zdobí chodbu budapeštianskej školy. Sám autor, ktorého sme masovo navštívili počas hodiny, na to reagoval slovami: „Však my si namaľujeme nový.“ Inak pozerala som, ako Martin Kaleja - Januv pracoval s deťmi. Chlapci mladší od neho snáď o osem - desať rokov so zaujatím kreslili ceruzkou kontúry postáv na starú školskú lavicu. Bola nás plná trieda, ale ani televízna kamera, ani fotoaparát ich neodpútali od práce. Len na moju otázku sa priznali, že veru si radi zašantia. Na základe videného som si myslela, že najradšej majú výtvarnú výchovu, ale ma opravili - vraj telocvik. Akí sú športovci, to neviem, ale kreslia veľmi pekne. O úspechoch jarovnických detí na svetových súťažiach a o ich výstavách by sme mohli písať dlhé články. Vlani v septembri sa prezentovali - spolu s budapeštianskymi kamarátmi - aj v hlavnom meste Maďarska, pričom to nebola ich prvá tunajšia výstava.
Ťažko sa nám odchádzalo od milých hostiteľov napriek tomu, že vďaka internetu sme sa nelúčili nadlho. Osobné stretnutia sú však predsa len iné, tie dokážu skutočne utužiť priateľstvo. Veru tak, priateľstvo. Lebo dnes už viaže učiteľov a žiakov maďarskej školy v srdci Budapešti a rómskej školy vo východoslovenských Jarovniciach nielen úcta k Pálovi Szinyeimu Merse, ale aj skutočné priateľstvo.
Do desiateho ročníka vstupuje dvojjazyčný časopis pre kultúrny dialóg Paralelné zrkadlá - Oglinzi paralele, ktorý vydáva Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v spolupráci s Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku a ktorého šéfredaktorom je Ondrej Štefanko. Náplň periodika tvoria najmä preklady literárnych prác slovenských a českých autorov do rumunčiny a naopak, rumunsky píšuci autori, či už z Rumunska alebo z iných krajín, sa tu predstavujú čitateľom v slovenčine. Tento rámec sa však neraz rozširuje o preklady z inojazyčných literatúr. Vo svojom prvom tohoročnom čísle časopis prináša o. i. výber z pripravovanej antológie maďarskej poézie vo Vojvodine v preklade O. Kníchala, ukážky z rumunskej prózy v Moldavsku a esej českého prozaika J. Škvoreckého. Ako príloha časopisu vyšli v uplynulých rokoch viaceré publikácie zamerané na sprostredkovanie literárnych hodnôt stredoeurópskych krajín, vrátane dvojjazyčných antológií maďarskej poézie v Rumunsku a na Slovensku. V blízkej budúcnosti sa počíta s vydaním reprezentatívnych výberov z materiálov, ktoré vyšli na stránkach periodika v uplynulom desaťročí.
V apríli som sa zúčastnil bratislavskej prezentácie knihy Veľkí malým, ktorú vydal Dom zahraničných Slovákov. Keďže tu šlo o detskú literatúru dolnozemských slovenských autorov, podujatie poctil svojou prítomnosťou aj riaditeľ BIBIANY - medzinárodného domu umenia pre deti, pán Peter Čačko. Tu som mu odovzdal najnovšie knižky vydané pre deti Slovákov v Maďarsku a on mňa zase pozval pozrieť si BIBIANU.
Na druhý deň som sa vybral na návštevu. Nevedel som, kde je BIBIANA, ešte som tam nebol, ale dobrí ľudia mi poradili. Ľahko sa to nájde. Dominantou Bratislavy je hrad, pod hradom je vysokánsky Dóm sv. Martina a trošku nižšie je Panská ulica. BIBIANA je na rohu pod číslom 41. Je to v historickej, a treba povedať, že v prekrásnej časti Bratislavy. Budovu som našiel a v nej aj pána riaditeľa. Srdečne ma privítal a po výdatnom rozhovore ma odviedol do priestorov čarovných rozprávkových komnát jeho známej inštitúcie, zasvätenej umeniu pre deti. Dostal som voľný pohyb, mohol som si obzerať všetko podľa vlastnej vôle. A tak som sa ocitol hneď na výstave veľkého dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Na stene vidím jeho obraz a text: ODENSE 2. apr. 1805. Dozviem sa, že „Malý Hans Christian pricestoval na svet ako chudobný syn obuvníckeho majstra a práčky, no priniesol si so sebou kufrík plný fantázie, snov, talentu, usilovnosti a VEĽKÉHO TAJOMSTVA!“ Je to zrejme ten „lietajúci kufor“, ktorý spisovateľ sám opísal vo svojej rovnomennej rozprávke r. 1838. Text ďalej vraví, že „Veľký pán Andersen odcestoval z nášho sveta ako dôstojný uznávaný muž a čestný občan svojho rodného mesta. Teraz aj vy môžete odhaliť jeho tajomstvo. Kufor plný rozprávkovej nádeje zanechal pre každého z nás.“
O tom veľkom kufri sa tu človek nielen dočíta, ale si ho môže poobzerať aj v skutočnosti, je tam vystavený. Navyše fakty a zaujímavosti o spisovateľovi si návštevník môže aj vypočuť z reproduktora a premieta sa to aj do obrazov. Odrazu moju pozornosť upúta očarujúca básnička Daniela Heviera:
V hoteli H. CH. Andersen
spí predavačka zápaliek
Palculienka má malý sen
a hlúpy cisár berie liek
U škriatka kvapká vodovod
Cínový vojak stráži tu
maličkú pannu z morských vôd
a zbraň má stále nabitú
Svet je zas menší ako bol
a ľudia hľadia do diaľky
Človeče už si zabudol
na kúzla sneh a zápalky
Výstavu obohacujú nielen fantastické texty a básničky, ale aj objekty scénickej výtvarníčky Evy Farkašovej, ktoré sú aj samé osebe zážitkom. V náprotivnom kúte stojí socha Tibora Bártfaya zhotovená k 200. výročiu narodenia spisovateľa… Áno, je to práve tento rok, preto tá parádna výstava.
Návštevník takto môže blúdiť z jednej siene do druhej a nechať sa očariť množstvom videného a počutého, veľmi vkusne a na vysokej umeleckej úrovni predstaveného sveta rozprávok. Dalo by sa o tom ešte veľa pekného povedať, ale kto chce získať skutočný zážitok, musí si to ísť pozrieť. Dom je pre záujemcov otvorený okrem pondelka každý deň od 10. do 18. hodiny.
Keď človek ide ďalej, s prekvapením si môže všimnúť, že v osobitnej miestnosti tam býva známa rozprávková bytosť a takto vábi k sebe svojich návštevníkov:
Či je piatok, či je sviatok,
ja vás vítam!
Som váš škriatok.
Neviem, kto ho pozná, kto nie, ale býva tam aj istý Silencius (e) a jeho sestra Pianina dis (es). Zrejme tam bývajú vo veľkom tichu. Prezrádza to už aj ich meno, ale Silencius aj na dvere svojho obydlia napísal slová, nad ktorými sa oplatí zamyslieť:
„Iba tam, kde nie je hluk,
vychutnáme každý zvuk!
To hovorím ja
a moja sestra Pianina.“
Natrafil som aj na takú sieň, v ktorej tí, ktorí prídu v sobotu alebo v nedeľu, si môžu pozrieť aj divadielko s bratislavskými hercami… Nuž, taká je BIBIANA!
Pravda, to ešte nie je všetko. Okruh činnosti BIBIANY je veľmi široký. Popri výstavných a programových podujatiach, akciách v oblasti knižnej kultúry sú tu ešte aj činnosť Sekretariátu BIB (Bienále ilustrácií Bratislava), Sekretariátu BAB (Bienále animácie Bratislava) a Slovenskej sekcie IBBY (International Board on Books for Young People - Medzinárodná únia pre detskú knihu), ako i Centra informatiky, dokumentácie a knižnice. Vydáva aj pekný odborný časopis BIBIANA.
Roku 1967 únia IBBY deň narodenín H. Ch. Andersena (2. apríl) vyhlásila za Medzinárodný deň detskej knihy. K tomuto dňu každý rok iná národná sekcia IBBY vydáva plagát a posolstvo. Na rok 2005 prevzala záštitu nad týmto dňom Indická sekcia IBBY. Posolstvo „Knihy sú mojimi očami“ napísala Manorama Jafa, plagát k nemu vytvorila Ajanta Guhatkahurta. Na rok 2006 túto poctu svetovej literatúre pre deti a mládež pripravila Slovenská sekcia IBBY. Autorom posolstva je Ján Uličiansky, a plagát je dielom Petra Čisárika. Pri týchto príležitostiach sa udeľujú aj vzácne ceny H. Ch. Andersena (HCA). Držiteľom tejto ceny je aj slovenský ilustrátor Dušan Kállay. Získal ju r. 1988. V období 1967-2003 na BIB boli ocenení aj mnohí ďalší slovenskí ilustrátori, je ich spolu 13. Zatiaľ snáď len toľko. Na úvod. O BIBIANE nestačí písať iba raz. Je očarujúca. Oplatí sa k nej znovu a znovu vrátiť. Je tu, v Bratislave, takmer na dosah ruky. Nuž, neváhajte, dajte sa ňou aj vy očariť.
Klub slovenských dôchodcov v Budapešti organizoval 20. mája prechádzku cintorínom na Fiumejskej ulici, kde sa nachádza aj Národný panteón. V tomto cintoríne sú pochované známe osobnosti uhorskej a maďarskej histórie. Predseda klubu Ladislav Petro požiadal reštaurátora Pohrebného ústavu v Budapešti dr. Árpáda Kovácsa, aby ich sprevádzal po cintoríne. Členovia klubu si vypočuli odborný výklad a pozreli si mauzóleá Ferenca Deáka, Lajosa Kossutha, hroby známych spisovateľov, básnikov, umelcov, politikov, zastavili sa aj pri hrobe J. N. Bobulu a pozreli si miesto, kde bol pochovaný evanjelický biskup Daniel Bachát. Slovenská samospráva VI. obvodu plánuje ešte v tomto roku k Dňu zosnulých dať vybudovať náhrobný pomník biskupovi D. Bachátovi.
Na cintoríne Kerepeši,
v blaženej, mäkkej tôni leta,
spí Ady... neďaleko Léda
s hlavou pod kríkom orgovánu.
Hej, neďaleko jeho milá leží.
Na cintoríne Kerepeši,
blízučko svojej matky-práčky,
Attila József leží horeznačky,
dreveným krížom zahlobený k zemi.
Hej, zasa v lone svojej mamy leží.
Na cintoríne Kerepeši
dvíha sa vznosný oblúk strmý.
Sándora Petőfiho dumy?
On hrobu nemá v šírom sveta poli.
Scelenou jazvou živých nepoteší.
Na cintoríne Kerepeši
je pokoj. Skameneli drámy
a privalené kameňami
utíchli vášne, ľúbosti i túžby.
Len živí prichádzajú na kus reči.
Žiaci Slovenskej základnej školy a žiackeho domova v Sarvaši si zmerali sily so svojimi rovesníkmi. Dňa 5. mája v športovom areáli Sarvaš sme dokázali, že kvalita a nie kvantita je dôležitá. Dôkazom sú výsledky, ktoré sme dosiahli v jednotlivých vekových kategóriách. Pretekov sa zúčastnili žiaci základných škôl zo Sarvaša, Békésszentandrása a Čabačudu.
V prvej vekovej kategórií sa súťažilo v disciplínách beh na 50 m a hod loptičkou. V druhej vekovej kategórií to boli 60 m beh, hod loptičkou a skok do diaľky. Tretia kategória pozostávala z behu na 100 m, hodu loptičkou, skoku do diaľky a behu na 800 m, štvrtá z behu na 100 m, skoku do diaľky, hodu loptičkou, behu na 1 200 m, a vrhu guľou. Do každého družstva mohlo byť nominovaných šesť pretekárov. V každej disciplíne dosiahol pretekár za svoj výkon istý počet bodov. Body sa spočítali všetkým šiestim žiakom a na základe toho dosiahli celkové umiestnenie. Samozrejme, vyhodnotení boli aj najlepší jednotlivci. Hrdí sme boli na žiaka 3. ročníka Dávida Valenčíka, ktorý sa stal majstrom vo svojej vekovej kategórii a jeho výkon prispel k tomu, že naši chlapci obsadili v prvej vekovej kategórii prvé miesto. Je to fantastický úspech, veď prvé miesto sme dosiahli po prvýkrát. Vždy máme dobrý pocit, ak zvíťazíme nad školou, ktorá je špecializovaná na telesnú výchovu a má dvakrát viac žiakov ako my.
I. veková kategória - dievčatá
Klaudia Szilágyiová, Vivien Szondová, Nikoleta Szekeresiová, Nóra Magyarová, Renáta Lešťanová, Valéria Valachová - 3. miesto
I. veková kategória - chlapci
Dávid Valenčík, Adam Kondač, Daniel Sebők, Szabolcs Beneš, Ármin Hruška, Kristián Adamik - 1. miesto
II. veková kategória - dievčatá
Anna Olejarová, Vivien Šusterová, Henrieta Károlyová, Georgina Brlašová, Klaudia Strepková, Dora Zelenáková - 3. miesto
III. veková kategória - chlapci
Csaba Vaskor, Michal Eczeti, Gregor Szénaszki, Matej Nemčok, Norbert Harmati, Zsolt Szénási - 3. miesto
III. veková kategória - dievčatá
Fanni Kováčová, Marta Bakrová, Lilla Škorková, Daniela Szekeresiová, Alexandra G. Lešťanová, Sabina Valchová - 3. miesto
Vo štvrtej kategórii aj dievčatá aj chlapci obsadili 4. miesto a veľmi málo chýbalo, aby aj oni stáli na stupni víťazov.
Dobrý pocit je pre každého pedagóga, ak vidí šťastné dieťa s medailou na krku. Zo 48 žiakov našej školy, ktorí sa zúčastnili atletických pretekov, 30 prinieslo zlaté alebo bronzové medaily. GRATULUJEME IM! Naším cieľom, je aby na nasledujúcich pretekoch každý žiak získal medailu! Samozrejme, budeme sa ešte lepšie pripravovať na preteky, veď bez pravidelných tréningov by sme takéto úspechy nevedeli dosiahnuť! Našim heslom je a zostane: Milovať život znamená, že máme radi šport a ten, kto má rád šport, má rád život!
Milí moji rodáci,
poslanci Národnej rady SR už po tretíkrát zamietli novelu zákona o vysokých školách. Naposledy hlasovali proti novele aj poslanci koalície. Reforma školstva je súčasťou vládneho programu, takže minister školstva sa usiloval. Tri jeho pokusy sa vždy skončili fiaskom. Novinári sa ho toť pýtali, či zostáva vo funkcii. „A prečo by som mal odísť?“ - odpovedal. Nuž aj takto sa dá. Neviem čo by sa v podobnej situácii stalo u vás, ale u nás je politická kultúra stále nedostatkovým tovarom. V čom je obsah školskej reformy problematický? Po prvé, v zákone minister navrhuje zaviesť poplatky za štúdium - 26 tisíc korún ročne. Po druhé navrhuje umožnenie študentských pôžičiek s päťpercentným úrokom. Po tretie, navrhuje rozdať sociálne štipendiá približne pre 30 percent študentov. A napokon, zavádza pokuty do výšky 5-násobného školného, ak si študent predĺži štúdium. Samozrejme, študenti protestovali, vyhlásili štrajkovú pohotovosť a adresovali nemilé slová ministrovi. Minister v záverečnej parlamentnej reči smutne povedal, že „do poslednej chvíli veril, že zvíťazí zdravý rozum.“ Študenti mu zase z balkóna zaskandovali: „Zvíťazil zdravý rozum!“ Hľa, dve miery na zdravý rozum. Ťažko posúdiť, na čej strane je teraz viac zdravého rozumu. Argumentom študentov je, že spoplatnením štúdia nemožno riešiť kvalitu univerzít, v čom asi majú pravdu. V čom nemajú pravdu je v neuvedomení si, že v trhovej ekonomike nič nie je zadarmo. Ani štúdium. Študenti sú dobre organizovaní a veria, že teraz „konečne príde čas na taký návrh zákona, ktorý bude riešiť kvalitu vysokého školstva a pomôže študentom“. Terajší minister školstva už do volieb taký zákon nepredloží. Uvidíme, či sa to podarí novému ministrovi - po voľbách.
Pozdravuje Vás