V komuniké Úradu pre národné a etnické menšiny sa uvádza, že 31. mája došlo k dohode medzi vládnymi politickými stranami a opozíciou vo veci menšinového zákona z r. 1993 a že vláda na svojom zasadnutí 1. júna podporila projekt modifikácie zákona podľa spomenutej dohody. Podstatou modifikácie je dosiahnuť, aby jedine menšiny volili svoje samosprávne zbory a aby sa rozšíril okruh ich právnej pôsobnosti.
Ak parlament schváli návrh, k čomu bude potrebný súhlas dvoch tretín poslancov, menšinové samosprávy budú môcť voliť iba tí občania, ktorí písomne potvrdia svoju národnostnú príslušnosť. Toto vyhlásenie nemožno revidovať. Evidencia menšinových volebných listín spadá do kompetencie vedúceho miestnej volebnej kancelárie.
Volieb do menšinových samospráv sa môžu zúčastniť iba štátni príslušníci Maďarskej republiky. Kandidátov menšinových samospráv môžu navrhovať iba registrované menšinové organizácie, pričom volená môže byť iba osoba, ktorá figuruje na menšinovej volebnej listine a deklaruje znalosť jazyka, kultúry a tradícií danej menšiny. Menšinová samospráva môže byť maximálne päťčlenná. Členovia miestnych menšinových samospráv si môžu vytvoriť zbory na župnej úrovni.
Poslanec menšinovej samosprávy, ktorý dostal najviac hlasov v miestnych voľbách, sa môže stať s určitým zvýhodnením plnoprávnym poslancom obecnej samosprávy.
Z iniciatívy Celoštátnej slovenskej samosprávy a Celoštátnej nemeckej samosprávy sa zrodilo vyhlásenie, ktorého cieľom je upevniť politický konsenzus ohľadne novely menšinového a volebného zákona. K vyhláseniu sa s výnimkou srbskej pripojili všetky celoštátne menšinové samosprávy v Maďarsku.
Signatári vítajú dohodu, ku ktorej dospeli dve najväčšie parlamentné strany Zväz mladých demokratov (FIDESZ) a Maďarská socialistická strana (MSZP) a za významné považujú najmä návrhy, zabezpečujúce stabilitu činnosti a financovania menšinových školských a kultúrnych ustanovizní, ako i samospráv. Zároveň považujú za nevyhnutné, aby celoštátne menšinové samosprávy mohli delegovať svojich zmocnencov, ktorí by popri predstaviteľovi miestnej volebnej kancelárie kontrolovali zostavenie menšinovej volebnej listiny, jej pozmeňovanie a zničenie. Za mimoriadne znepokojujúcu považujú skutočnosť, že dohoda podstatne sťažuje možnosť dostať sa do obecných samosprávnych zborov, čo značne znevýhodňuje pospolitosti menších lokalít.
V prípade oblastných a celoštátnych menšinových zborov signatári vyhlásenia navrhujú, aby župné samosprávy zakladalo najmenej 9, budapeštiansku 7 a celoštátnu 5 miestnych menšinových volených zborov. Signatári ďalej odporúčajú revíziu 1. odseku 16. paragrafu návrhu v takom zmysle, aby v župe či v hlavnom meste mohlo zostaviť volebnú listinu nanajvýš 10 najúspešnejších organizácií, ktorých kandidáti získajú v miestnych voľbách najviac mandátov.
Možno predpokladať, píše sa v dokumente, že dôsledkom sprísnených volebných nariadení sa zníži počet miestnych menšinových samospráv. Žiadame preto záruky, aby sa v tejto súvislosti neznížila podpora samosprávneho systému, ale aby zodpovedala požiadavkám modifikovaného menšinového a volebného zákona.
V záujme uplatnenia nariadení návrhu zákona, týkajúcich sa štátneho rozpočtu, signatári iniciujú, aby sa za účasti štátnych tajomníkov ministerstva mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí, ministerstva financií, menšinového ombudsmana, predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny a predsedov celoštátnych menšinových samospráv čo najskôr začali koordinačné rokovania v súvislosti s prípravou zákona o štátnom rozpočte na rok 2006.
Dohodu medzi vládou a opozičným Fideszom ohľadne novely volebného a menšinového zákona kritizuje v komentári denník Magyar Hírlap (1. júna). Výhrady má najmä voči tomu, že podmienkou pre voľby do menšinových samospráv naďalej zostáva istý druh registrácie voličov. Kultúrny štát nemôže zostavovať listiny o ľuďoch podľa národnosti, vierovyznania, sexuálnej orientácie a podobne, pretože je to absurdné - napriek tomu sa dvom veľkým parlamentným stranám podarilo dosiahnuť dohodu práve v tejto otázke, čo je však smutné - píše sa o. i. v komentári. Cieľ je v zásade dobrý: predísť absurdnej a škodlivej situácii, keď sa na voľbách do menšinových samospráv môže zúčastniť a môže byť zvolený ktokoľvek. Takto vznikol nápad, že hlasovať môžu iba tí, ktorí sa hlásia k nejakej národnostnej menšine a volení zasa tí, ktorí dokážu, že ovládajú svoj (menšinový) materinský jazyk. A tu sa nadhadzuje prvá otázka: prečo si niekto myslí, že keď v Maďarsku platí slobodná voľba identity, možno „vyfiltrovať“ podvodníkov? A môžeme si byť istí po neblahých skúsenostiach z minulého storočia, že každý Róm, Šváb či Slovák sa dá pokojne zapísať na nejaký zoznam? A nakoniec najháklivejšia otázka: kto môže nazrieť do týchto registrov a aká je záruka, že ich niekto nezneužije? Skutočným problémom je však to, že politika sa onoho času vydala zlou cestou - konštatuje ďalej Magyar Hírlap - pretože menšinové samosprávy vytvorili zo zahraničnopolitických pohnútok. Domácu tolerantnú (menšinovú) politiku bolo možné ukazovať na medzinárodnej scéne a odvolávať sa na ňu v zápase o práva maďarských menšín. Lenže susedia nenasledovali maďarský príklad a celý systém nesplnil očakávania ani doma. Namiesto toho, ako konštatoval aj Kontrolný úrad, funguje neefektívne a pohlcuje veľké peniaze. Keď je teda cieľom naozaj zachovanie kultúrnej identity národnostných menšín, respektíve presadzovanie ich politických záujmov, ktoré sú niekedy odlišné od záujmov väčšiny, tak riešením nie je vytvorenie trinástich osobitných systémov. Namiesto toho posilňovať by sa mala občianska sféra, a v rámci normálneho správneho systému a zákonodarstva by sa malo umožniť efektívne zastupovanie záujmov menšín. A zoznamy nie sú potrebné - zdôrazňuje na záver komentár denníka Magyar Hírlap.
Pamätám si časy, keď o Slovákov na Dolnej zemi zo Slovenska prejavovali záujem iba výskumníci a z rodinných dôvodov presídlenci. Široká slovenská verejnosť ani nevedela, že slovenský národ má svojich krajanov žijúcich roztrúsene po Maďarsku, medziiným aj v juhovýchodnej časti krajiny, na Veľkej dunajskej nížine.
V poslednom poldruha desaťročí sa udialo všeličo. O slovensko-maďarských vzťahoch sa nedá povedať, že by boli vždy harmonické. Napriek tomu a vďaka maďarskej menšinovej a krajanskej politike stali sme sa zaujímavými a začali nás navštevovať nielen politici a rôzni aktéri slovenského verejného života, ale aj novinári, ktorí potom napísali o nás množstvo pravdivých i menej pravdivých vecí. Sem-tam sa vybrali za nami aj radoví občania, z vlastného záujmu, chceli sa na vlastné oči presvedčiť o tom, že sme, že sa s nami dorozumejú a že nás Maďari nebijú. Na druhej strane aj my sme sa snažili zviditeľniť. Navštevovali sme Slovensko, vodili sme tam umelecké skupiny, písali sme do slovenských novín a časopisov, robili sme na Slovensku výstavy, atď... Slovom, začalo sa vytvárať obojstranné partnerstvo, prejavujúce sa v širokej spolupráci, ktorú vyvíjajú jednotlivé osady, miestne a slovenské menšinové samosprávy, kultúrne telesá, organizácie a čím ďalej, tým viac aj jednotlivci.
Nedávno zavítala do Domu slovenskej kultúry štvorčlenná delegácia zo Žiliny na čele s Ing. Jozefom Federičom. Ohlásili sa u predstaviteľov Čabianskej organizácie Slovákov telefonicky. V dohodnutom termíne prišli do domu s veľkými krabicami. Podarovali nám novú tlačiareň a laptop dobrej značky, vybavený kompletným programom.
Počas rozhovoru vysvitlo, že dlhé roky sa priatelia s bývalým riaditeľom župnej autobusovej prepravy s Pavlom Vándorom. Kontakty nadviazali pred dvadsiatimi rokmi ako družobné styky dvoch podnikov. Odvtedy sa navštevujú pravidelne. Vlani zavítali aj do Domu slovenskej kultúry, kde sa na jednej z našich akcií dobre cítili. Boli vraj milo vítaní, zoznámili sa s činnosťou organizácie a domu, preto sa rozhodli nás podporiť. Dar nám priniesli tri firmy: COLSPEDIA, s. r. o. - Nácestné colné stredisko Žilina, COLPAX, s. r. o. - Colné stredisko a zasielateľstvo Považská Bystrica a A-TRANS - Zasielateľstvo, nákladná doprava Žilina.
Predstavitelia spomenutých firiem sa na základe osobných skúseností rozhodli podporiť nás. Podpory takéhoto rázu patria medzi najvzácnejšie. Predstavitelia našich priateľských miest a obcí, vedúci rôznych inštitúcií, zaoberajúcich sa so zahraničnými Slovákmi, nám už viackrát rôznym spôsobom pomohli, za čo im i touto cestou ďakujeme. Keď však ide o prejav pomoci jednotlivca, zdá sa mi, že sme dosiahli najviac. Sú ľudia, ktorí po návšteve u nás nám predplatili noviny alebo časopisy, sú takí, ktorí sa k nám vrátili a priniesli nám knihy, videofilmy a rôzne iné darčeky. Sú takí, ktorí nám poslali v balíku exempláre svojich najnovších publikácií. Sú takí, ktorí nás pozvali na návštevu a počas pobytu na Slovensku sa nám starostlivo venovali. Keď vystavujeme na Slovensku práce našich výtvarníkov, ľudových umelcov, alebo sprevádzame naše umelecké skupiny, prichádzajú k nám dobrí priatelia zo širokého okolia, aby sa spolu s nami tešili z úspechu a aby sme sa znovu zvítali. Je fantastický pocit vedieť, že všade na Slovensku máme dobrých známych, ktorí by nám v biede pomohli, na ktorých sa môžeme spoľahnúť.
Je fantastický pocit úprimne ďakovať za každý prejav priateľstva...
Sarvašské slovenské divadlo absolvovalo koncom apríla zájazd po Slovensku a Čechách. Vystúpilo v dvoch spriatelených mestách Sarvaša - v Poprade-Spišskej Sobote a Malackách. Divadlo s evanjelickými pašiovými hrami zavítalo aj do Trenčína a Prahy. Počas päťdňového zájazdu zožali sarvašskí divadelníci taký úspech, že po návrate domov sa plní energie pustili do nácviku novej hry. Tentokrát sa zamerali na detské obecenstvo. Malí diváci ani nemuseli dlho čakať, behom mesiaca divadelníci nacvičili známu rozprávku českého autora Václava Čtvrteka o Rumcajsovi, Manke a Huncútovi, ktorú na javisko upravil Peter Kárpáti. Scénickým výtvarníkom predstavenia je Štefan Korbeľ. Na javisku sme mohli privítať známych hercov. V úlohe grófa vystúpil Ľudovít Kürthy a lokaja zahral Viktor Varga. Režisér László Gergely tentokrát pridelil viac úloh Petrovi Dudášovi, bol Fujavíľou, Ohnivým mužíčkom, ba aj Škriatkom. Popri známych tvárach sa na javisku zjavili aj dve nové: v úlohe grófky Alžbeta Aghová a na sarvašskom javisku v roli Manky debutovala Kristína Pindešová. Operný spevák Juraj Derzsi tentokrát vystúpil v hlavnej úlohe Rumcajsa a mal možnosť aj zaspievať si. Keďže ide o detské predstavenie, na scéne nechýbalo ani dieťa. Úlohu Huncúta hral žiak sarvašskej slovenskej školy, tretiak David Rosík, ktorého obecenstvo vítalo búrlivým potleskom. K úspechu prispel aj choreograf Csaba Jegercsik, ktorý si dal záležať na pohybe účinkujúcich. Prostý príbeh, pre detí nenáročný text, humor, hudba, tanec, smiech divákov a presvedčivé herecké výkony boli 2. júna zárukou príjemného popoludňajšieho mládežníckeho predstavenia v sarvašskom Kultúrnom stredisku Petra Vajdu. Sarvašské slovenské divadlo zavítalo 6. júna do Nového Mesta pod Šiatrom a 7. júna do Slovenského Komlóša. Samozrejme, s rozprávkou O Rumcajsovi a Huncútovi sa na jeseň predstaví aj v ostatných regiónoch.
Predstavenie sa vydarilo. Obecenstvo tlieskalo. Herci, tak ako počas celého predstavenia, s eleganciou a ľahkosťou absolvovali klaňačku. Spontánny potlesk, radosť z toho, že prevýchova zbojníckeho synčeka Huncúta sa nepodarila, že sa zo zbojníckej mamičky Manky nestala namyslená grófka... Rumcajs - rozprávka, ktorá nestarne, zabáva a rozveseľuje, ale aj poúča… Veď byť zbojníkom - téma deťom blízka nielen z literatúry - je sen mnohých malých rebelov. Ale zbojnícke remeslo má svoje pravidlá. Rumcajs to nemá ľahké, pretože rozmarná pani grófka, ktorá sa nudí, najprv vymyslí, že prevychová jeho syna Huncúta, potom z pomsty, že sa to nepodarilo, pripraví pre Manku nápoj, ktorý zo ženy zbojníka urobí namyslenú paničku s grófskymi maniermi….Ako vrátiť život do normálnych koľají? Nájde protiliek? Odvar zo zbojníckeho koreňa môže vyliečiť, ale kde ho nájsť? Rumcajs, teda ten náš, divadelný, si pri hľadaní pomôže slovenskou pesničkou. Povej vetrík, povej, po tej lúčke mojej… ozýva sa čistý zamatový hlas a v sále všetci stíchnu. Na chvíľu každý precíti, ako Rumcajs všetkými silami túži pomôcť Manke, sebe, Huncútovi… Obecenstvo ani nedýcha… Zázračná bylinka sa našla, odvar je hotový. Stačí hlt a … Manka je Manka. A ani pani grófka, tá naozajstná, sa nudiť nebude. Rumcajs sa o to postará. Ako? Po zbojnícky! Predstavenie je pre všetkých, ktorí radi na krídlach rozprávky unikajú z reálneho sveta… Ak ste zvedaví, prídete sa pozrieť na herecký koncert pre malých aj veľkých,… s dospelými aj detským predstaviteľom na javisku. Len jedno určite neuvidíte. Jedinečné a neopakovateľné, čo nezachytil fotoaparát. Radosť detí z úspechu ich spolužiaka Davida Rosíka. huncúta z 3. a, pre ktorého je javisko akoby druhým domovom... Mimochodom, hral na javisku už ako prvák v prvý školský deň. Sedel v prvom rade a evidentne ho nezaujímali úvodné prejavy, pretože si ich krátil sledovaním obecenstva ďalekohľadom, ktorý si vytvoril z vlastných rúk. Nuž kto by si ho nevšimol! Keď vyšiel David do popredia, potlesk zosilnel. Spolužiaci sa tešili z jeho úspechu ako zo svojho vlastného, akoby na javisku stáli celý čas pri ňom, akoby hrali spolu s ním. Priniesli mu kvety - kyticu, ktorú David v prvých minútach nevnímal, pretože sa spojil neviditeľným putom s mamičkou… V jej a jeho slzách pocit šťastia, uvoľnenia a neviditeľného smútku, úspechu a lásky prúdil, roznežnil a rozplakal srdcia detí aj dospelých… Scéna, akú vytvorí len život sám. A všetkým trom fotoaparátom sa ako na potvoru vybili baterky. Ale bolo to presne tak, ako to má byť. Veď najvzácnejšie chvíle nie sú pre všetkých, zostávajú a majú zostať v najtajnejších zákutiach srdca.
Dňa 13. mája uplynul rok od úmrtia bývalého žiaka profesora Vilmosa Aba-Nováka, novozámockého rodáka, akademického maliara Ernesta Zmetáka. Pri tejto príležitosti otvorili začiatkom júna v budapeštianskom Slovenskom inštitúte (SI) výstavu diel majstra zo zbierky Galérie umenia v Nových Zámkoch. Po úvodných slovách riaditeľa SI Milana Resutíka sa ujala slova riaditeľka galérie Magdaléna Klobučníková, ktorá otvorila výstavu. Za obec maďarských výtvarných umelcov sa prihovoril prítomným rovesník majstra E. Zmetáka, nositeľ Munkácsyho ceny Lajos Luzsica, tiež rodák z Nových Zámkov. Udalosť poctili svojou prítomnosťou aj generálna tajomníčka Zväzu maďarských výtvarných umelcov Ibolya Laczkóová a Lilla Szabóová z Maďarskej národnej galérie.
E. Zmeták sa narodil 12. januára 1919 v Nových Zámkoch. Svoje základné poznatky z oblasti výtvarného umenia získal vo svojom rodisku. Po absolvovaní maliarskeho a kresliarskeho kurzu Karola Harmosa v Komárne urobil prijímacie skúšky na pražskú Akadémiu výtvarných umení, do ateliéru profesora Viléma Novaka. V dôsledku zmenenej politickej situácie však v roku 1938 už nastúpil na štúdium na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti do ateliéru profesorov Vilmosa Aba-Nováka a Bélu Kontulya. Roku 1943 sa vrátil na Slovensko. V tom istom roku sa uskutočnila jeho prvá výstava, ktorú usporiadal spoločne s Jánom Blahutom a Zuzkou Medveďovou. Po vojne podnikol študijnú cestu do Paríža, kde sa zúčastnil výstavy mladého československého umenia (Art tchécoslovaque 1938-1945). E. Zmeták bol spoluzakladateľom, neskôr aj predsedom Spolku umelcov a priateľov grafiky. V roku 1947 podnikol svoju prvú študijnú cestu do Talianska, ktorá na celý život určila jeho vzťah k tejto krajine, ktorú zvečňoval na svojich obrazoch. Túto jeho činnosť ocenila cenou in memoriam provincia Palermo. Roku 1958 za päťfarebný drevorez Útek do Egypta získal cenu na XXIX. bienále v Benátkach (prémia Instituto internazionale di arte liturgica). Bol odmenený Cenou mesta Bratislavy za mozaiku na tympanóne Primaciálneho paláca a najvyššou odmenou v celoštátnej súťaži za návrh na oponu štátneho divadla v Košiciach. Roku 1968 mu udelili titul zaslúžilý umelec a roku 2004 mu za celoživotnú tvorivú činnosť a zásluhy za kultúrny rozvoj Slovenskej republiky prezident republiky odovzdal Pribinov kríž I. triedy.
E. Zmeták bol aj oduševneným zberateľom umeleckých predmetov. Tento materiál daroval svojmu rodnému mestu, ktorý bol roku 1980 sprístupnený verejnosti pod názvom „Stála expozícia európskeho umenia 16.- 20. storočia“ v Galérii umenia v Nových Zámkoch. Rodné mesto sa mu poďakovalo cenou mesta Nové Zámky - in memoriam. Bývalý asistent Ľudovíta Fullu, klasik slovenského výtvarného umenia, dobrý priateľ mnohých maďarských umelcov E. Zmeták zomrel 13. mája 2004 v Bratislave.
Výstava venovaná jeho pamiatke bude v Slovenskom inštitúte otvorená do konca júla.
Z iniciatívy békeščabianskej Galérie T. Jankayho v trebišovskom mestskom múzeu usporiadali výstavu čabianskeho maliara Zoltána Bácsfalviho. Vernisáž poctil svojou prítomnosťou o. i. primátor Trebišova Dušan Palacký. Umelca predstavila tajomníčka Čabianskej organizácie Slovákov Alžbeta Ančinová.
Z. Bácsfalvi (ročník 1964) prejavil svoje umelecké sklony a talent už v detskom veku, avšak iba oveľa neskôr, na radu známych maliarov - kolegov začal pracovať najprv s akvarelovými a neskôr s olejovými farbami. Z jeho obrazov možno vyčítať lásku k ľuďom i veciam a spätosť s rodným krajom, najmä pokiaľ ide o charakteristické okolie Čaby vrátane sálašov. Umelec viackrát vystavoval vo svojom rodnom meste. Terajšia výstava v Trebišove je jeho prvou prezentáciou v zahraničí. O záujme verejnosti svedčí aj skutočnosť, že niekoľko jeho obrazov odkúpili a výstava poputuje koncom júna do Michaloviec.
V prvú júnovú sobotu sa v príjemnom prírodnom prostredí areálu hotela Teleki neďaleko Soltu zišli predstavitelia národností Báčsko-Kiškunskej župy na tradičnom Národnostnom juniáli a stretnutí mládeže.
Organizátori na čele s referentom Úradu župnej samosprávy pre národné a etnické menšiny Istvánom Hajduom pripravili bohatý celodňový program. Doobeda sa okrem IV. Majstrovstiev národnostných mužstiev vo futbale, kde Slovákov zastupovali muži z Mišky, a súťaže v hode darts našiel čas aj na výmenu názorov. Predstavitelia menšinových samospráv a občianskych organizácií župy v spoločnosti parlamentného poslanca, podpredsedu Valného zhromaždenia župy Alberta Alföldiho a vedúceho Župného osvetového ústavu Károlya Imreho v diskusii pri okrúhlom stole nazvanej Identita menšín, kultúra národností, mali možnosť podeliť sa o svoje skúsenosti z fungovania národnostného samosprávneho systému v uplynulých 10 rokoch. Samozrejme, väčšina príhovorov sa týkala najaktuálnejšej udalosti, dlhoočakávanej novely menšinového a volebného zákona.
Záujemcovia o zábavu si v toto letné predpoludnie mohli vypočuť ukážky z repertoáru národnostných kapiel, alebo sa mohli zúčastniť súťaže vo varení. My sme boli pozvaní ku kotlíku Výboru pre národné a etnické menšiny župnej samosprávy, kde jeho predseda, parlamentný poslanec József Balogh so svojím synom uvarili vynikajúci baraní perkelt.
Poobedie patrilo deťom. Pán I. Hajdu s pomocou poslucháčov odboru riadenie kultúry Vysokej školy Józsefa Eötvösa v Baji a telocvikára Ferenca Petőa pripravili pre žiakov národnostných škôl zaujímavú súťaž pod názvom „Náš spoločný domov, Európa viacerých jazykov“. Deti si tu vyskúšali nielen svoju šikovnosť v športových pretekoch, ale aj vo vedomostiach - mali napríklad identifikovať čísla v rôznych jazykoch Európskej únie, alebo napísať báseň o spôsobe dvorenia svojej generácie, pričom kľúčové pojmy boli dané v jazykoch národností župy. Slovenskú mládež zastupovali žiaci školy z Dunaeďházu, ktorí pod vedením riaditeľky Evy Tóthovej a telocvikára Istvána Varóa sa na našu radosť vrátili domov so zlatou trofejou.
Po vyhlásení výsledkov celodňových pretekov (futbalová jedenástka z Mišky skončila na 3. mieste) javisko obsadili kultúrne súbory. Po pestrých programoch Rómov, Nemcov a Chorvátov tri slovenské lokality župy prezentoval opäť Dunaeďház. Tanečný súbor, v ktorom tancuje viac generácií a ktorý vedie Silvia Sebőková, predviedol pekné slovenské choreografie z okolia Nitry a z Horehronia, ako aj Dolinskú polku a detské hry v podaní najmladších tanečníkov.
Po kultúrnom programe čakala účastníkov spoločná zábava. Rozchádzali sa so sľubom, že o dva roky sa opäť stretnú na spoločnom juniáli. O rok sa bude konať stretnutie detských národnostných súborov župy, pretože tieto dve veľké národnostné podujatia sa striedajú.
Obyvatelia poschodových domov v blízkosti Námestia Attilu Józsefa v XIII. obvode Budapešti si už asi zvykli na to, že koncom mája, začiatkom júna sa tu schádzajú ľudia v pestrých krojoch a za sprievodu hudby predstavia ukážky rázovitého folklóru. Nebolo tomu inak ani v tomto roku. V prvý júnový víkend sa tu konal tradičný, v poradí siedmy Festival národností XIII. obvodu - Angyalföldu, spoločná akcia tamojších menšinových samospráv.
Po krojovanom sprievode v okolitých uliciach, ktorým účastníci opäť zožali úspech v kruhu miestneho obyvateľstva, sa súbory predstavili v Osvetovom stredisku Attilu Józsefa, ktoré bolo spoluorganizátorom podujatia. Slovákov zastupovala tentokrát Folklórna skupina Kýčera z Čierneho Balogu, členovia ktorej už pred oficiálnym vystúpením vzbudili záujem okoloidúcich originálnymi tancami, viachlasným spevom a v neposlednom rade dobrou náladou pri stánku slovenskej samosprávy obvodu. Podobná atmosféra panovala počas celého podujatia aj v osvetovom dome. Spolunažívanie národností v obvode dobre ilustrovala situácia, keď poslanci slovenskej menšinovej samosprávy a členovia folklórnej skupiny zo Slovenska spoločne tancovali na bulharskú hudbu s predstaviteľmi ostatných národných a etnických menšín.
Po kultúrnom programe sa účinkujúci i diváci premiestnili k stánkom jednotlivých menšinových samospráv, postaveným v parku na námestí, kde mohli ochutnať gastronomické špeciality danej národnosti. V stánku slovenskej samosprávy, v ktorom boli vystavené o. i. aj niektoré periodiká slovenskej pospolitosti v Maďarsku, ponúkali pikantnú čabajku, o ktorú sa postaral pán poslanec Juraj Bielik, dlhé roky generálny tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Nechýbali ani sladkosti, pani Tarcsaiová upiekla „batožke“, orechové batôžky, ktoré sa vo Veľkej Tarči kedysi podávali iba na svadbách a krstinách. Tanečníci a kapela z Čierneho Balogu neúnavne pokračovali v predvádzaní svojho repertoáru, vykrútili aj naše Slovenky, medzi nimi aj predsedníčku Slovenskej menšinovej samosprávy XIII. obvodu Zuzanu Hollósyovú. Občas sa k nim pridali aj Poliaci a Rusíni, veď slovenský folklór je im tiež blízky.
- Folklórnu skupinu Kýčera sme spoznali počas doškoľovania na Slovensku, - povedala nám pani predsedníčka. - Pozvali sme ich práve preto, lebo sme videli, ako spolu s kapelou, v ktorej hrajú aj príslušníci rómskej menšiny, dokážu vytvoriť fantastickú atmosféru.
Sprievodným podujatím festivalu boli výstavy v osvetovom stredisku. Slovenský zbor sa v tomto roku rozhodol prezentovať nie ľudovú kultúru, ale tvorbu akademického maliara slovenského pôvodu Ondreja Lehoczkého, ktorý žije v Senondreji, ale pochádza zo Slovenského Komlóša. Patronát nad podujatím mala ministerka mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí Kinga Gönczová.
Spolok nezamestnaných a hľadajúcich prácu v Novom Meste pod Šiatrom zorganizoval 28. mája prihraničné stretnutie občianskych organizácií pod názvom „Občianska spolupráca bez hraníc”. Pozvanie na poslednú májovú sobotu dostali i občianske združenia zo zemplínskeho regiónu z oboch strán hraníc.
Oficiálna časť programu začala o 10. hodine v eurokomfortných priestoroch Nadácie zemplínskeho regionálneho rozvoja na Rákócziho ulici. Úvodné slová predniesla predsedníčka poriadateľského spolku Judita Harsányiová. Vyslovila nádej, že „…prínosom dňa bude vytvorenie takých kontaktov v občianskej sfére, ktoré obzvlášť v tomto regióne, kde sú ľudia na seba oveľa viac odkázaní než kdekoľvek inde vo vnútrozemí, povedie k vypracovávaniu spoločných projektov, osožných pre širšie vrstvy obyvateľstva…”. Pani Harsányiová sa zmienila aj o význame schváleného zákona o Národnom občianskom fonde a zdôraznila potrebu poukazovania jedného percenta daní, ktoré tvoria rozpočet pre občiansku sféru.
Ako prvý predniesol referát predseda Zemplínskeho európskeho klubu István Juhász, hostiteľ dňa. Pán Juhász v krátkosti predstavil činnosť svojej rozvojovej agentúry, ktorá vznikla roku 1991. Zemplínsky európsky dom bol založený roku 2004 a 22. apríla vznikol i Zemplínsky euroregión, pozostávajúci z 9 mikroregiónov zo Slovenska a 5 z Maďarska. Ako uviedol, "základom všetkého je ekonomika” a pokračoval vo vymenúvaní už rozvinutých kooperácií v oblastiach hospodárstva, ochrany životného prostredia a pod. Spomenul i združenia miest a obcí, ktoré sa pokúšajú spoločne riešiť existujúce problémy, ako sú napr. skládka odpadu, regulácia vodných tokov... Úspešne pôsobia Zemplínske združenie miest a obcí a Medzibodrožské združenie miest a obcí. Podobná spolupráca sa rysuje medzi Novým Mestom pod Šiatrom a susedným Slovenským Novým Mestom. Potreba rozvíjania podobných kontaktov a transformovania myslenia a konania ľudí, žijúcich v prihraničí, vychádza z faktu, že po pripojení sa k schengenskej dohode o dva, dva a pol roka zmiznú hranice medzi SR a MR. Ak sa tak stane, mnohé terajšie problémy sa automaticky vyriešia. Náš spoločný región nemá veľké šance na získanie investorov a zahraničného kapitálu, preto - ako povedal István Juhász - sa bude snažiť rozvíjať dodávateľskú činnosť v oblasti malého a stredného podnikania. K tomu však treba zabezpečiť patrične vzdelaný potenciál v humánnej sfére, napr. organizovaním preškoľovacích projektov.
Ďalším prednášateľom bol predseda Občianskeho okrúhleho stola László Kelemen, ktorý sa sústredil na potreby mikroregiónu. Občiansky okrúhly stôl totiž uspokojuje potreby viacúčelového mikroregiónu, ktorý s dominantným zastúpením Nového Mesta pod Šiatrom vznikol v novembri 2004. V roku svojho vzniku mikroregión získal na svoje fungovanie 110 miliónov forintov. Táto suma bola použitá na kúpu mikrobusu a dvoch osobných áut. Zdravotníctvo získalo signalizačnú službu pre chorých. Novinkou bola informácia, podľa ktorej si tohto roku môže mikroregión rozdeliť 60 miliónov forintov, a to 14 miliónov na sociálnu starostlivosť a 20 miliónov na budovanie vnútornej kontroly. Školstvo získalo 20 miliónov forintov.
Členka Slovenskej menšinovej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková predstavila občianske združenia, pôsobiace v okolí, ktoré sú zamerané na upevňovanie slovenskej menšinovej kultúry a zachovanie slovenského jazyka. Poslucháči sa tak mohli dozvedieť o nadácii základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským, o Zväze Slovákov v Maďarsku a jeho zemplínskej pobočke, ale i o novovzniknutom Spolku zemplínskych Slovákov v Maďarsku. Referát ponúkol možnosť nazrieť i do štatistiky pôsobenia slovenských menšinových samospráv po voľbách r. 2002 a dosť podrobne informoval o inštitúciách, ktoré založila, resp. prevzala Celoštátna slovenská samospráva. V poradí tretie vystúpenie dalo prítomným podnet na spoluprácu v oblasti školstva a kultúry.
O bohatej a veľmi šľachetnej činnosti Spolku telesne postihnutých rozprával jeho predseda József Székely. Spomenul začiatky spolku a jeho transformáciu r. 1998. Dnes vykonáva bohatú činnosť v prospech hendikepovaných občanov formou organizovania jazykových kurzov či kurzov výpočtovej techniky. Spolupracuje s partnerskými združeniami v Stropkove a Kráľovskom Chlmci. Je dobre technicky vybavený, chýba mu len samostatná webová stránka.
Po prednáškach dostali slovo hostia zo Slovenska. 40 tisícové mesto Michalovce reprezentoval zástupca prednostu úradu JUDr. Gabriel Dorič. Bývalý riaditeľ úradu práce pán Frena prejavil záujem o zaškoľovací projekt Spolku nezamestnaných a hľadajúcich prácu v Novom Meste pod Šiatrom. O prihraničnú spoluprácu a opatrovateľský systém na maďarskej strane prejavila záujem riaditeľka Hospicu zo Slovenského Nového Mesta. O tomto sa však už hovorilo v priestoroch Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským, kam sa presunuli účastníci stretnutia. V trochu uvoľnenejšej atmosfére si v jedálni školy mohli pozrieť vystúpenie školského folklórneho súboru Zemplínčatá, súborov Rozmarín z Baňačky a Hegyalja, a ochutnať miestne špeciality (tvarohové a kapustové strapačky, plnenú kapustu - "holúbky").
Organizátori stretnutia Občianska spolupráca bez hraníc vyjadrujú poďakovanie Národnému občianskemu fondu (NCA), ktorý finančne podporil podujatie.
Slovenská samospráva v Rétšágu za finančnej podpory Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny, mestskej samosprávy a viacerých miestnych podnikateľov usporiadala v poradí tretí národnostný deň. Podujatie poctili svojou prítomnosťou parlamentný poslanec Mihály Balla, viceprimátor mesta Zoltán Mezősi, regionálni radcovia CSS Katarína Plevová a dr. Július Alt, podpredsedníčka Kultúrneho spolku Slovákov Novohradskej a Hevešskej župy Ruženka Komjátiová a ďalší hostia. Účastníkov podujatia v mene CSS privítal dr. J. Alt.
V rámci kultúrneho programu menší i väčší škôlkári predviedli detské hry a rôzne tance. Obecenstvo ocenilo vystúpenie Ľudového speváckeho zboru zo Sudíc, ako aj maglódsky tanec a valčík v interpretácii folklórneho súboru Zelený veniec z Ečeru, dobre známeho v celej krajine. Dejiskom ich vystúpenia bude v blízkej budúcnosti Slovensko a Poľsko. Úspech mal aj 87-ročný gajdoš István Pál, nositeľ titulu Majster ľudového umenia a Ceny I. Madácha, tiež známy i v zahraničí. Piesne zo Sedmohradska predniesla Tünde Bokorová z Odorheiu Secuiesc, ktorá je v súčasnosti na doškoľovacom kurze vo Vacove.
Treba len dúfať, že Slovenská samospráva v Rétšágu, ktorá sa pričiňuje o zachovávanie slovenského jazyka a kultúry v meste, zabezpečí aj v budúcnosti pokračovanie tohto tradičného podujatia.
Aby ani v Budaörši nezapadla do zabudnutia slovenská pieseň a tanec, tamojšia slovenská samospráva pozvala folklórne skupiny nielen z okolia Budapešti, ale i zo Sarvaša. Obecenstvo v Osvetovom dome M. Jókaiho sa mohlo kochať v hlasoch Pávieho krúžku z Mlynkov pod vedením Jozefa Sziveka, ale aj spoznať spôsob, akým sa tancuje čardáš na Dolnej zemi. Prekvapením bolo sólové vystúpenie speváčky Angeliky Hanuškovej, ktorú sprevádzala na klavíri jej sestra Agneša. Slovenský folklórny spolok Lipa z Budapešti musel predĺžiť svoje skvelé vystúpenie. Popoludňajší program uzavrel súbor ľudového tanca Panónia z Malej Tarče. Tento súbor pozostáva zo 130 tanečníkov a pod umeleckým vedením Istvána Szengyela pestuje slovenské tradície.
Slovenskej samospráve v Budaörši sa podarilo uskutočniť dobrý nápad. Navyše poslanecký zbor pod vedením Karola Jelena, ako aj pracovníci mestskej samosprávy, pozvali divákov na ples a večeru. Ani miestna mládež sa neprizerala nečinne; zúčastnila sa súťaže Kto vie viac o Slovensku. Víťazmi sa stali Dóra Regőcziová, Renáta Kovácsová, Márton Görög a Dávid Tóth.
„Aké dary priniesť máme tebe, Bohu svätému? Akú obeť ti my dáme? Dal si život každému! Prijmi za nás svojho Syna, ktorý obeť vykoná, keď pod rúškom chleba, vína, plní nádej zákona“ - znela starodávna náboženská pieseň v Desiatu nedeľu v cezročnom období v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Sv. omše, ktorá bola obetovaná za naše deti a mládež, sa zúčastnili podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová, regionálna radkyňa CSS za Komáromsko- Ostrihomskú župu, starostka obce Čív Mária Nagyová, predsedníčka Náboženského podvýboru KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Pavol Maulik, vedúca Klubu dôchodcov v Číve Lenka Gulová, vedúca Ženského speváckeho zboru v Číve Rozália Keleczová, veriaci z Budapešti, okolitých obcí a z Čívu.
Začiatkom omše Čívania položili pred oltár kytice kvetov, symbol vďakyvzdania za Božiu milosť, ktorá sprevádzala naše deti počas celého školského roka. Slávnostnú svätú omšu slúžil vdp. Attila Kónya, ktorý vo svojej kázni o. i. povedal:
- Evanjelium Matúša na Desiatu nedeľu hovorí o posolstve „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“! Povolaním Matúša - mýtnika a následne stolovaním s mýtnikmi dal Ježiš praktické vysvetlenie týchto slov. Aj my chceme poznať Boha, ale dokonale ho poznať je veľmi ťažké. To Boh ani neočakáva, stačí prijať jeho zjavenie, mať hlbokú vieru, lebo takú vieru očakáva Boh od človeka. A preto treba čítať Slovo Božie, aby človek lepšie poznal pána Boha. Boh má rád každého, pre každého má osobitný plán života a osobitné povolanie. A to pociťujeme v srdci skrze vnuknutia Ducha Svätého, lebo cez určité okolnosti, ktoré svedčia o jeho láske k nám. Hoci to prejavuje tými najrozličnejšími spôsobmi, používa tie isté slová: „Poď za mnou!“ Tieto slová akoby nám vnukol aj pri tých najjednoduchších každodenných povinnostiach. Bratia a sestry, naša viera má byť živá, to znamená, že musíme podľa nej žiť.
Po kázni veriaci v spoločnej modlitbe prosili Pána Boha o dar živej a pevnej viery, nech je ona zdrojom radostného a činného života. Počas omše na organoch hrala kantorka Katarína Süvegesová. Dôstojný pán A. Kónya pochválil čívskych veriacich za krásny spev a aktívnu modlitbu počas celej liturgie.
Po sv. omši sa konalo agapé na farnosti, kde veriacich pozdravili predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai a I. Klauszová Fúziková. Na rozlúčku Čívania zaspievali Pilíšsku hymnu a čívske slovenské ľudové piesne.
Celoštátna slovenská samospráva (CSS), Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti a Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti usporiadali 3. júna prezentáciu jedinečného dokumentárneho filmu „Po stopách slovanských vierozvestov v Ríme“, ktoré sa uskutočnilo v Slovenskom inštitúte.
Premiéry dokumentárneho filmu sa zúčastnili predseda CSS Ján Fuzik, podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, kultúrna referentka CSS Daniela Onodiová, predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová Račková, predseda Masovokomunikačného podvýboru KV CSS Gregor Papuček, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, vicestarosta obce Ečer Csaba A. Aszódi, predsedovia a členovia slovenských menšinových samospráv hlavného mesta, účastníci pútnického zájazdu z Budapešti, Kestúca, Mlynkov a Santova. Prítomných pozdravila organizátorka pútnického zájazdu, predsedníčka Náboženského podvýboru KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, ktorá informovala hostí o jedinečnom pútnickom zájazde CSS v Ríme v roku 2002:
- Každý človek je na zemi pútnikom, veď tu nemáme stály domov. Navštevovanie svätých miest má pôvod v Starom zákone, ale aj v iných starých kultúrach, ako aj v ľudovej púti k milostivým miestam. Putovať do večného mesta Ríma bolo túžbou kresťanov všetkých čias. Pre Slovákov katolíckeho vierovyznania v Maďarsku to bol nie tak dávno iba neuskutočniteľný sen. Pred tromi rokmi, v Turíčny pondelok, sa 51 pútnikov z Budapešti a pilíšskej oblasti vydalo na ekumenický pútnický zájazd do Talianska. Prostredníctvom púte do Večného mesta sme sa vracali k duchovným koreňom a posilnili sa vo svojej viere. Čo je snáď najdôležitejšie, vo Večnom meste sme objavili slovenský kútik, Pápežský slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý je slovenským duchovným centrom v Ríme. Pokiaľ ide o cyrilo-metodské dedičstvo, je najpoprednejšou inštitúciou v slovenskom svete. Návšteva Baziliky sv. Klementa bola pre nás najpamätnejšia. Veď pre nás, Slovákov v Slovanov vôbec, je významná preto, lebo je v nej pochovaný slovanský apoštol sv. Cyril, tvorca staroslovienskeho písma a písomníctva. Pri jeho hrobke sme s úctou a vďakou položili veniec CSS. Koho raz toto očarujúce mesto chytí za srdce, nezbaví sa túžby vrátiť sa tam. Návšteva Ríma bude vždy vzrušujúca a plná nových prekvapení a zážitkov. Prostredníctvom dokumentárneho filmu „Po stopách našich vierozvestov“ môžeme opäť prežívať tam nadobudnuté zážitky.
Film zhotovili redaktorka Slovenského vysielania Maďarskej televízie Karola Klauszová, kameraman Massimo Cirilli a strihač Antal Tanács. Vyše sedemdesiat účastníkov prezentácie filmu pozdravil aj predseda CSS. Ján Fuzik vyjadril radosť zo zrodu dokumentárneho filmu, ktorý bude uložený v Dokumentačnom stredisku CSS. Pred premietaním filmu naladil prítomných Folklórny tanečný súbor Zelený veniec z Ečeru, ktorý predniesol originálny slovenský tanec.
Dvadsaťminútový dokumentárny film obrazom, hudbou a slovom poskytol prierez rímskych dejín, kultúry, duchovného pulzovania tohto prekrásneho mesta. Bol vzrušujúci a hodnoverne prezentoval význam a cieľ pútnického zájazdu. Na plátne sa objavili naši pútnici, ich osobné výpovede, návšteva početných významných katedrál, kostolov, antických pamätihodností a monumentov, zábery nespočetného množstva fontán, mostov, prekrásnych parkov a záhrad. Mohli sme sa opäť potvrdiť v presvedčení, že Rím je príkladom toho, ako môže ľudský duch vytvárať krásu. Kresťanský Rím je svedectvom prítomnosti Boha a nádeje. Veľkolepé stavby na jeho oslavu povznášajú človeka a vedú ho k vytvoreniu najväčších umeleckých diel. Takto sa stávajú miestom duchovného i telesného pookriatia. Pútnik už od prvých krokov preciťuje autentickosť tohto kresťanského ducha.
Po premietnutí filmu sa redaktorka Karola Klauszová poďakovala prítomným za uznanie a zdôraznila, že film sa mohol zrodiť v prvom rade vďaka finančnej pomoci CSS a slovenského biskupa Mons. Pavla M. Hnilicu, ktorý žije v Ríme a už dlhé roky napomáha misijnú službu slovenských katolíkov žijúcich v Maďarsku. Ako vďakyvzdanie navrhla, aby sa všetci prítomní pomodlili za pána biskupa Otčenáš. Po filme nasledovalo pohostenie a priateľské posedenie, kde sa pokračovalo v hodnotení tohto jedinečného dokumentárneho diela a v oživovaní spomienok na púť do Večného mesta.
Celoštátna slovenská samospráva (CSS) usporiada v dňoch 24. až 30. júna v rekreačnom stredisku Areál priateľstva v Chtelnici pri Piešťanoch už tradičný dramatický tábor pre deti základných a stredných škôl, ktoré sú aktívne v divadelnej činnosti. V tábore budú opäť pracovať tri skupiny: v dvoch skupinách budú zastúpení žiaci nižších ročníkov základných škôl a v jednej žiaci vyšších ročníkov a študenti stredných škôl. Náplňou tábora je naštudovanie troch asi 20-minútových predstavení pod vedením slovenských odborníkov - divadelníkov: Eleny Bakošovej, Bela Felixa, Daniely Pápayovej a Petra Nagya.
V dňoch 26. júna až 2. júla usporiada CSS v stredisku Evanjelickej diakonie Agapé v Svätom Jure pri Bratislave tradičný ekumenický biblický tábor. Program bude pozostávať z odborne zameraných zamestnaní, nácviku náboženských piesní, hodín slovenčiny a, samozrejme, sprievodných podujatí, ako sú kvízy, výlety do prekrásneho okolia a do Bratislavy a stretnutie s členmi svätojurského cirkevného zboru. Vedúcimi tábora budú evanjelický farár Atila Spišák a predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová-Fúziková.
Primátor Békešskej Čaby János Pap a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik podpísali v reprezentačnej sieni čabianskej radnice zmluvu, na základe ktorej prevádzkovateľom Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a žiackeho domova na ulici P. Jilemnického sa od 1. júla stáva CSS. V súčasnosti inštitúciu navštevuje 280 žiakov a pracuje v nej 55 zamestnancov. O odovzdaní práva na používanie budovy a prevádzkovanie inštitúcie rozhodlo Valné zhromaždenie samosprávy mesta Békešská Čaba na svojom májovom zasadnutí.
Zo svojho doterajšieho pôsobiska po piatich rokoch odchádza radkyňa Veľvyslanectva Maďarskej republiky a riaditeľka Kultúrneho inštitútu MR v Bratislave Éva Czimbalmosová Molnárová. Pri tejto príležitosti sa poďakovala slovenskej verejnosti za záujem, ktorý prejavila o podujatia prezentujúce maďarskú kultúru a vyjadrila nádej, že inštitút si získal uznanie na celom Slovensku.
V najnovšom čísle slovenskej časti dvojjazyčného periodika Obecnej samosprávy v Číve Čívska beseda sa čitatelia môžu dočítať o pôvode a histórii cirkevného sviatku Turíc. V školských správach sú uvedené výsledky rôznych súťaží, v ktorých čívski žiaci dosiahli pekné výsledky (Spievanky a veršovačky, Športové hry slovenských škôl, predmetová súťaž zo slovenčiny, recitačná súťaž „Dobré slovo“). Popri ukážkach z ľudovej slovesnosti a receptoch slovenských jedál prináša časopis archívne fotografie zo života obce, ktoré miestna slovenská samospráva plánuje uverejniť v podobe albumu.
V maďarskej časti nazvanej „Csévi kisbíró“ je okrem správy o oslavách Dňa matiek a Dňa detí uverejnená kratšia úvaha o skrášľovaní obce. Popri školských správach, aktuálnych oznamoch a informáciách obecného a farského úradu časopis prináša článok o Slovenskom klube dôchodcov. Zaujímavé sú aj novinky zo života škôlkárov, príspevok o brigádnickej práci rodičov pri skrášľovaní priestorov materskej školy. Čitateľov upúta výzva miestnej slovenskej menšinovej samosprávy objavovať a zbierať vecné pamiatky zašlých čias.
Spolok detského ľudového umenia „Dedičstvo“, predsedom ktorého je choreograf Ondrej Častvan, usporiadal 3. až 5. júna v Sarvaši IX. Celoštátny festival detských sólistov ľudového tanca. Od roku 1989 je hostiteľom každé dva roky organizovaného podujatia mesto Sarvaš, Kultúrne stredisko Petra Vajdu a Tanečný súbor Samuela Tešedíka. Do tohoročnej súťaže sa prihlásilo 110 tanečníkov narodených roku 1989 až 1992 z 29 osád a 33 súborov, so 62 produkciami. Veľký záujem je pochopiteľný, veď tanečníci si svoje sily môžu zmerať len každý druhý rok. Aspoň tak to bolo doteraz. Našťastie po celej krajine rad radom zakladajú základné a stredné umelecké školy, žiaci ktorých sa každý rok stretávajú na študijnej súťaži. Zmenu môžeme očakávať od budúceho roka, veď ministerstvo školstva sa rozhodlo, že bude vypisovať študijné súťaže. Podľa plánov každé tri roky a na troch úrovniach: obvodnej, regionálnej a celoštátnej. Keďže v posledných rokoch dosiahla súťaž veľmi vysokú úroveň, je potrebné zvýšiť požiadavky. Popri povinných a ľubovoľne volených tancoch bude zavedená kategória fakultatívnych tancov. Do tejto kategórie bude zaradených 5-6 regiónov, z ktorých si tanečníci budú môcť vybrať priamo na mieste súťaže. Väčší dôraz sa bude klásť na improvizáciu. Žiaľ, deti pri tanci málo spievajú, nevžijú sa do produkcie, nestotožňujú sa s hudbou, používajú ju len ako oporu, aby dokázali dodržať rytmiku. V Sarvaši im tentokrát bola na pomoc Hudobná skupina Galga, členovia ktorej dokázali vytvoriť veľmi dobrý kontakt s tanečníkmi, hrali im do slova pod nohy.
Členka poroty Gyöngyvér Hortobágyiová, vedúca ženskej tanečnej zložky Armádneho umeleckého súboru "Honvéd", o tancoch Slovákov v Maďarsku na základe mnohoročných skúseností, povedala:
- Najlepšie ich ovládajú, samozrejme, samotní Slováci. Vlastný región poznajú dokonale a vždy sa snažia o autentický tanec. Často však je to možné jedine v porovnaní s maďarským tancom daného regiónu. V uplynulých rokoch súťažiaci predniesli maglódske, zemplínske, tirpácke, ba aj sarvašské tance. Tentokrát si slovenské tance zvolili maďarskí tanečníci, pričom bola badateľná snaha o autentickosť.
Samozrejme, pri tanci je veľmi dôležité aj oblečenie. Pre našich predkov nebolo príznačné, že by na tanečnú zábavu chodili v každodennom pracovnom oblečení, ale nechodili ani vo sviatočnom, keďže to bolo príliš ozdobné, s mnohými „nepraktickými“ doplnkami. Je veľmi ťažké nájsť zlatú strednú cestu, aby tanečníkom oblečenie neprekážalo pri pohybe. Porota jednohlasne odmieta príliš meštiansky štýl odievania, ten sa hodí k tancom „popanštených“ občanov miest.
V tomto roku porota pripla kytičku na kabát 16 chlapcom, 16 dievčat dostalo stužku do vlasov a 17 tanečníkom udelila osobitnú cenu za mimoriadny výkon.
Ocenenie poroty získalo doteraz 10 sarvašských dievčat a 12 chlapcov. Dlhé roky bolo snom tunajších malých tanečníkov dostať sa do súboru Samuela Tešedíka. V posledných rokoch majú možnosť zdokonaľovať sa v tanci už aj v miestnej Umeleckej základnej škole Kolomana Chována.
V Základnej škole P. Verešovej vo Veňarci, kde vyučujú slovenčinu ako predmet, nastalo obdobie záverečných skúšok. Skúšky skladali šiestaci a ôsmaci, z niektorých predmetov ústne, z iných písomne, pričom otázky si ťahali podobne ako pri maturite. Takmer desať rokov robia skúšky aj zo slovenčiny. V obidvoch ročníkoch sa pripravili na témy Denný poriadok, Škola, Ja a moja rodina. Kto si vytiahol „žolíka“, mohol si zvoliť ktorúkoľvek tému.
Nekaždodennou udalosťou bola nedávna oslava 50. výročia pôsobenia miestnej materskej školy, ktorú pri tejto príležitosti pomenovali Slnečný lúč. Na podujatí spoluúčinkovali škôlkári i žiaci základnej školy a na počesť výročia odhalili mramorovú tabuľu. Nový názov inštitúcie symbolizovala aj obrovská torta pripomínajúca žiariace slnko. V telocvični škôlky otvorili výstavu fotografií o minulosti tejto ustanovizne, ako aj výstavu bábok zo šúpolia, ktoré sú dielom Evy Hegedűovej.
Takmer 200 škôlkárov z Békešskej Čaby, ktorí sa učia slovenčinu, si pripomenulo svoj tradičný výročný deň zájazdom do Almássyho kaštieľa v Kétegyháze, v súčasnosti sídla poľnohospodárskej odbornej školy. Po prívete riaditeľa ustanovizne dr. Sándora Komáromiho škôlkári predviedli tance a hry pod vedením učiteliek Márie Matulayovej, Gabriely Rábaiovej, Žofie Bohušovej a Alžbety Váradiovej. Na javisku ožili aj dávne hry a tance slovenských detí podľa knihy Ondreja Krupu Omrvinky detského folklóru a hier našich Slovákov. Detské tance predviedli aj škôlkári slovenskej školy pod skúsenou rukou vedúcej učiteľky Cs. Eperjessyovej Cséffaiovej a učiteliek Alžbety Zátonyiovej, Zuzany Strungovej a Sabiny Slovákovej. Po kultúrnom programe sa deti pobrali na ihrisko, aby si vyskúšali svoju obratnosť v behu a loptových hrách.
Tesne pred koncom školského roku zavítal do Základnej školy v Jači predseda Slovenskej menšinovej samosprávy vo Vacove dr. Július Alt, ktorý tu v rámci poslednej hodiny slovenčiny prednášal žiakom 6. a 7. ročníka o príchode Slovákov do Novohradu a na Dolnú zem, k čomu došlo začiatkom 18. storočia, o ich materinskom jazyku a nárečiach. V tejto súvislosti pripomenul, že napríklad obec Pišpek, kam sa prisťahovalo 20 slovenských rodín, patrila v tom čase vacovskému biskupstvu. Prednášateľ o. i. zdôraznil, že slovenčina má ústredné postavenie medzi slovanskými jazykmi a že kdekoľvek v zahraničí sa mohol dorozumieť s príslušníkmi iných slovanských národov. Od riaditeľa Osvetového strediska S. Petőfiho Gyulu Barthu sme sa dozvedeli, že školu, ktorá pôsobí pri tomto stredisku, navštevuje 180 žiakov a že všetci sa učia slovenčinu. 40 detí sa v lete chystá do tábora v Tatrách, ich účasť finančne podporí Celoštátna slovenská samospráva, ako aj obecná samospráva a osvetové stredisko v Jači.
Vyše 200 účinkujúcich sa podieľalo na kultúrnom programe tradičného Stretnutia národnostných klubov v Eleku. Po zdravici starostu obce Juraja Pluhára sa účastníkom prihovoril predseda Výboru pre národné a etnické menšiny Békešskej župy Péter Tolnai, ktorý zdôraznil, že toto podujatie už 24 rokov demonštruje súdržnosť tunajších národnostných pospolitostí Rómov, Nemcov, Rumunov a Slovákov. Dôkazom toho bolo aj vystúpenie jednotlivých folklórnych skupín - miestneho nemeckého speváckeho zboru a tanečného súboru, rumunského tanečného súboru, slovenských ľudových speváckych zborov z Čabasabadi, Sarvašu, Kétšoproňu, Slovenského Komlóša, Irminčoku, Békešskej Čaby a Ženského zboru z čabianskeho Mederu.
Na programe nedávneho zasadnutia Poľskej menšinovej samosprávy v Békešskej Čabe boli o. i. otázky spojené s prípravou Dňa Poliakov v Maďarsku, ktorý sa uskutoční 25. júna v Budapešti. Na tomto tradičnom podujatí, ktoré sa teší záujmu verejnosti, odovzdávajú aj vyznamenania za záslužnú činnosť v kruhu poľskej menšiny. Séria slávnostných akcií sa v tomto roku začne svätou omšou v Kőbányi a v Patakiho osvetovom stredisku otvoria výstavu Desať rokov Poliakov v Maďarsku, v rámci ktorej predstavia činnosť poľských organizácií a menšinových samospráv v rokoch 1995 - 2005.
Dohodu o spolupráci podpísali v Békešskej Čabe riaditeľ oblastnej správy Maďarských štátnych železníc (MÁV) Péter Kaposvári a riaditeľ župného Múzea M. Munkácsyho dr. Imre Szathmári. V zmysle tejto dohody pracovníci čabianskeho múzea zmapujú stav budov, mostov a ďalších objektov v župe, ktoré zasiahla rekonštrukcia železničnej trate Budapešť - Békešská Čaba - Lökösháza. Príslušná fotodokumentácia môže byť základom výstavy, ktorú otvoria r. 2008 pri príležitosti 150. výročia vybudovania prvej železničnej trate v tejto oblasti na úseku Szolnok - Békešská Čaba - Arad. I. Szathmári na tlačovej konferencii povedal, že na základe dohody oboch inštitúcií návštevníci spomenutej výstavy budú mať nárok na podstatnú zľavu pri cestovaní vlakom Intercity. P. Kaposvári ocenil prístup múzea ohľadne archivovania dokumentov a pripomenul prevratný rozvoj železnice, vďaka ktorému sa dnešné župné sídlo stalo mestom.
Je síce pravda, že koncom jari sa klobása už nerobieva, ale 5. festival čerstvých klobás v Gerendáši má aj funkciu priateľského stretnutia pri zábavnom programe. Nuž a posedenie v záhrade pri miestnom kultúrnom dome za príjemného počasia je rozhodne lákavejšie, ako v tuhej zime. O podujatí nás informovala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Gerendáši Katarína Priškinová: „V tomto roku sa prihlásilo zhotovovať klobásy sedemnásť družstiev. Niektorí prichádzajú každý rok, iní sú tu teraz prvýkrát. V tomto roku máme aj hostí zo Slovenska, zo Sládkovičova. Zo župy prišli skupiny z Újkígyósa, Sarvaša, Poľného Berinčoka, Kondoroša, Irminčoka, Čabasabadi, Mederu, Békešskej Čaby, a, pravdaže, naši domáci. Keďže festival je spojený so súťažou, s porotou sme sa dohodli, že prvoradým kritériom bude dodržiavanie tradícií, a to tak pri výrobe klobás, ako aj pri dekorácii stola. Naše podujatie nemá také obrovské rozmery ako napríklad čabiansky festival, ale nám to takto vyhovuje.“
V popoludňajšom programe vystúpili pávie krúžky z Gerendáša, Telekgerendáša, Pitvaroša, Čabasabadi, Kondoroša, Mederu a z Čorváša. Tohto programu sa zúčastnili aj starosta obce Ján Gajdáč, parlamentný poslanec József Dancsó a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. V podvečerných hodinách sa konala ľudová veselica.
Klub dôchodcov v Senváclave (Pilisszentlászló) nedávno pozval na besedu laureátku Ceny Z. Kodálya a Ceny F. Liszta, speváčku ľudových piesní Kati Szvorákovú a jej manžela, archeológa a literárneho historika Tamása Repiszkého, ktorí si pred niekoľkými rokmi zakúpili v obci sedliacky dom. Hostitelia sa najprv zaujímali o minulosť obce, o ktorej sa predpokladá, že systematický archeologický výskum by mohol objaviť stopy ľudskej činnosti ešte spred rímskej doby. Na stretnutí sa hovorilo aj o tom, akú pomoc pre tunajší krúžok ľudovej piesne Nezábudka by znamenal výber ľudových piesní zostavený K. Szvorákovou, ktorá je výbornou znalkyňou slovenskej i maďarskej ľudovej piesne. Na záver sa hovorilo o budúcnosti obce. Podľa mienky prítomných Senváclav by mal zostať aj naďalej takou osadou, kde sa všetci obyvatelia poznajú a pri stretnutiach sa srdečne zdravia. Okrem toho by mal mať aj vlastnú svojráznu podobu, ktorou by sa odlišoval od ostatných osád v okolí. K jej vytvoreniu je však potrebná dlhodobá a premyslená koncepcia.
Kapela pod názvom Montana vznikla pred piatimi rokmi v Senváclave (Pilisszentlászló), avšak jej piati členovia ešte ako chlapci skúšali svoju zručnosť v interpretovaní rokenrolových šlágrov. Najprv iba tak, pre vlastné potešenie, potom vystúpili v škole, kultúrnom dome a na ďalších miestach. Montana dnes hrá v nasledujúcej zostave: Ondrej Valent - gitara, syntetizátor, spev; Imrich Bíró - gitara, spev; Ján Virág - gitara, spev; Jozef Vrchovina - basová gitara; Vojtech Komondi - bicie. V repertoári majú asi sto klasických skladieb, najmä rockovú hudbu, ale uvádzajú aj slovenské ľudové piesne a dokonca i vlastné skladby, ktoré by vystačili aj na jedno cédečko. Pozývajú ich nielen do okolitých obcí, ale aj na Slovensko. Začiatkom júna sa kapela Montana predstavila obecenstvu v Jure nad Hronom.
O tejto osade ležiacej na úpätí pohoria Čerhát asi málokto vie, že má hlboké slovenské korene. Ak sa vrátime do dávnej minulosti, vysvitne, že v dedinke sa usídlili prvé slovanské kmene už v VI. storočí a dlhý čas tu žili pod nadvládou Avarov. Prvé písomné pamiatky o obci sa zachovali z druhej polovice XII. storočia, v ktorých odvodzujú meno dediny od slovanského krstného mena Peter. V listine z roku 1268 sa spomínajú Horné a Dolné Peťany ako „Due ville Pethen“, ktorých majiteľom bol uhorský rod Čákovcov. V XVI. storočí bola osada majetkom rodiny Ostrolúckych a neskôr prešla do vlastníctva trenčianskej rodiny Podmanických. Koncom XVII. storočia, po vyhnaní Turkov z krajiny, sa sem dostalo veľa slovenských rodín z Hontianskej a zo Zvolenskej stolice, ktorých potomkovia sa dodnes snažia zachovať a pestovať pôvodné ľudové tradície. Neďaleko obce sa nachádza kaštieľ Almássyovcov, kde bol od 2. novembra 1955 do 30. októbra 1956 v domácom väzení arcibiskup József Mindszenty. Dnes je v budove umiestnený detský domov.
Tradíciou je, že jarný beh v Budapešti sa koná len pre ženy, slečny a dievčatá. Vyše päťtisíc príslušníčiek nežného pohlavia si obulo športovú obuv a vybralo si niektorú z ponúknutých tratí. Zo Sarvaša nás bolo 38 - samozrejme, žiačky, mamičky a učiteľky slovenskej základnej školy a žiackeho domova. Organizátorom bolo Ministerstvo mládeže a športu MR.
Keďže štart bol až o tretej poobede, voľný čas sme využili na prehĺbenie si poznatkov z dejepisu. Našou prvou zastávkou bolo Námestie hrdinov, kde sme si pozreli sochy významných osobností a prečítali sme si o nich dôležité informácie. Samozrejme, tu sme sa aj odfotografovali. Potom sme sa vybrali k hradu Vajdahunyad, ktorý sa nám veľmi páčil. No najväčšiu radosť mali deti z pohľadu na zábavný park Vidámpark, hoci je pravdou, že peniaze sme nechali v autobuse a tak sme si len zdiaľky pozreli zaujímavé a fantastické kolotoče ako aj zoologickú záhradu.
Ešte pred štartom sme mali možnosť vyskúšať si také športové odvetvia ako 3D-koleso, koorfball, roller, darts, trampolínu, streetball a iné. Na trať dlhú 1,9 km sa postavilo vyše tisíc žien, ktoré ju zdolali chôdzou. Nebolo novinkou, že niektoré mamičky sa vybrali na trať s detským kočíkom. Potom nasledoval štart pre nás, ktoré sme si vybrali bežeckú, 3,4 kilometrovú trať. Pred štartom ruky nad hlavou, potlesk na tempo skvelej hudby, potom počítanie štyri, tri, dva, jedna a štart! Odznel výstrel a veľký dav sa pustil na trať, ktorá viedla Mestským sadom, pod korunami stromov. Keďže bolo veľmi teplo, beh v chládku bol príjemný. Mali sme čas počas behu sa aj pozhovárať. Do cieľa každá z nás pribehla s úsmevom na tvári. Dostali sme aj balíčky, ktoré obsahovali čokolády, časopisy, športový krém, citrónový a pomarančový džús, banán a keďže hlavným sponzorom bol Libress, nechýbali ani zdravotné vložky. Najviac sme sa však tešili nanuku, ktorý nám vo veľkej horúčave veľmi dobre padol. Pred vyhlásením výsledkov vystúpila tanečná skupina V-TECH. Cestou domov sme sa už tradične zastavili v McDonaldse, aby sme nahradili stratené kalórie a pochutnali si na zmrzline. Cesta domov bola veselá, veď dievčatá sa rozprávali o celodňových zážitkoch.
Dievčatá, mamičky, ale aj staré mamičky opäť dokázali, že popri rodine, pracovisku a škole sú úspešné aj v športe. Gratulujeme všetkým účastníčkam behu, veď nás boli tisíce a nie každý deň máme možnosť bežať v takom nádhernom prostredí, akým je Mestský sad v Budapešti.
V tomto roku som sa zúčastnila celoštátneho finále súťaže Slovenské spievanky a veršovačky. Za miesto súťaženia organizátor - Zväz Slovákov v Maďarsku - vybral reprezentačné priestory Slovenského inštitútu v Budapešti. Veľmi sa nám tu páčilo a radi by sme tu súťažili aj v budúcnosti. Prišli sem súťažiaci z celej Maďarskej republiky. Pred súťažou sme mali veľkú trému, ale myslím si, že naše vystúpenia mali celkom dobrú úroveň. Večer po súťaži bol pekný galaprogram, na ktorom vystúpili najlepší recitátori a speváci. Program spestrila ľudová hudba "Svrčkovci". Za odmenu sme všetci dostali pekné perá a iné darčeky. V sobotu nás čakalo rušné predpoludnie. Veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš pozval všetkých súťažiacich na oslavy Medzinárodného dňa detí. Celé predpoludnie sme hrali stolný tenis, spievali, zabávali sa spolu s pánom veľvyslancom. Veľmi sa nám tu páčilo a veľmi dobre sme sa tu cítili. Aj tu sme dostali rôzne darčeky na pamiatku. Pri veselej zábave a pohybe nám vytrávilo a obed nám veľmi chutil. Mám radosť z toho, že u nás, v Maďarskej republike, organizujú súťaž Slovenské spievanky a veršovačky. Stretávam sa na nej s dievčatami a chlapcami, ktorí majú podobné záujmy ako ja. Porozprávame sa, čo máme nového, vymeníme si skúsenosti a plánujeme, čo ďalej. Tento ročník súťaže sa mi veľmi páčil, najmä jeho finálová časť. Dúfam, že rovnako úspešný bude aj budúci, na ktorý sa už teraz veľmi teším.
Milí moji rodáci,
prečítal som si jeden plačlivý komentár v Lidovkách (tak voláme Lidové noviny vychádzajúce v Prahe). „Slovenským bratrům přestávame rozumět“ - znel nadpis stĺpca. Pisateľa prekvapil rozhovor so Slovákom, pri ktorom zistil, že hovorovej slovenčine akosi prestáva rozumieť. Nedá sa poprieť, že po rozdelení Česko-Slovenska Česi si začali od slovenčiny odvykať viac ako Slováci od češtiny. V českej televízii už nevysielajú pre deti slovenské „večerníčky“ a v novinových stánkoch nedostať slovenské noviny. Podobnú skúsenosť so zhoršenou komunikáciou som zažil aj ja nedávno v Brne. V diskusnej relácii som sa mladšieho spolubesedníka opýtal: “Čo teraz robíte?“ Neporozumel mi. Po besede vysvitlo, že slovo „teraz“ je pre neho cudzie. Je pravda, že ak sa so slovenčinou nestretol, potom nemôže vedieť, že slovenské „teraz“ je po česky „teď“. Hovorová slovenčina pre mladšiu generáciu v Česku sa stáva vskutku problémom a navyše z pamäti staršej generácie aj zásoby rozdielnych výrazov sa vytrácajú. Český publicista tvrdí, že deti sú na tom najhoršie a slovenčina je pre nich už na úrovni cudzieho jazyka. Za niekoľko rokov vraj budú rozumieť slovenčine tak ako dnes poľštine. Vízia dorozumenia pomocou slovníka je ale hrozná. Našťastie podobná situácia sa zatiaľ nerysuje na Slovensku. Naše kníhkupectvá sú plné českých kníh. Cenovo sú dokonca prístupnejšie ako slovenské. Zahraničné filmy sú prevažne dabované v češtine, podobne aj titulky na DVD nosičoch. Slovenský divák je tak na češtinu viac-menej odkázaný. Ako pomôcť ale naším českým bratom? Ja navrhujem, aby nedali šancu prekladateľským agentúram v Česku na výnosné podnikanie.
Pozdravuje Vás