O finančnej podpore pre Slovákov v Maďarsku doteraz nerokovali

Dodrží vláda SR dohodu?

Nebolo by korektnejšie vypovedať, že minuloročný „neúspech“ sa nestal omylom a že naša materská krajina to vlastne (s nami) ani nemyslela, nemyslí vážne? Dohody sa síce podpisujú, veľkolepé projekty sa patrične „medializujú“, sľuby sa (na)sľubujú, ktosi sa už vopred teší... - len aby zase nevyhrala ľudová múdrosť.

V polovici decembra minulého roku sa predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková listom obrátila na premiéra Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu. V liste (v poradí treťom v tejto tematike) o. i. píše: „V snahe pravdivo odpovedať na dotazy našich Slovákov a v snahe reálne vidieť budúci rok, Vás veľmi naliehavo prosím o odpoveď, či sa medzinárodná zmluva medzi vládou SR a vládou MR o vzájomnej podpore národnostných menšín zo strany SR dodrží, ako to bolo stanovené v roku 2004, či sa bude realizovať v budúcom roku, prípadne sa nedodrží vôbec.“

Predsedníčka ZSM v posledných dňoch uplynulého roka dostala odpoveď na svoje listy od ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana, podstatou ktorej je, že príslušné inštitúcie posudzujú na rokovanie vlády SR (už v auguste 2004) predložené materiály. Minister E. Kukan predpokladá, že vláda sa bude touto otázkou zaoberať v roku 2005. „S pribúdajúcimi dňami pribúdajú aj obavy, sklamanie, rozčarovanie, keďže vláda SR príslušný návrh ešte neschválila...“ - môžeme len súhlasiť s R. Baránekovou Egyedovou, ktorá sa podobnými trpkými slovami už v novembri 2004 aj v mene širokej slovenskej verejnosti v Maďarsku pýtala premiéra SR „Prečo?“. Skutočne nie je jednoduchou úlohou vysvetliť „prečo nie“ rodičom, deti ktorých v rámci projektu Spoznaj svoje korene sa pripravovali a tešili na Slovensko. Ťažšie a horšie môže byť už len pomyslieť na to, čo ak ani v roku 2005...

Nebolo by korektnejšie vypovedať, že minuloročný „neúspech“ sa nestal omylom a že naša materská krajina to vlastne (s nami) ani nemyslela, nemyslí vážne? Dohody sa síce podpisujú, veľkolepé projekty sa patrične „medializujú“, sľuby sa (na)sľubujú, ktosi sa už vopred teší... - len aby zase nevyhrala ľudová múdrosť.

Ako je všeobecne známe, v polovici decembra 2003 v Bruseli podpísali ministri zahraničných vecí MR a SR Dohodu medzi vládou SR a vládou MR o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Na základe tejto dohody by sa mal realizovať prísun financií z materskej krajiny na rôzne aktivity s cieľom prispieť k zachovaniu a rozvoju identity Slovákov v Maďarsku. Napriek tomu, že vyplácanie formou štipendií a iných možností pre Maďarov žijúcich za hranicami MR je už v plnom prúde, na Slovákov žijúcich v Maďarsku sa nejako zabudlo. Práve preto sa rozhodla predsedníčka ZSM o napísanie listov M. Dzurindovi.

Vykonávanie dohody by mal zabezpečovať splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov v spolupráci s ministrom školstva, ministrom kultúry, ministrom zahraničných vecí a verejno-prospešnou nadáciou Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa. Splnomocnenec vlády SR Claude Baláž vypracoval návrh, na základe ktorého navrhuje finančné zabezpečenie vykonávania predmetnej medzivládnej dohody, ktoré nie je účelovo kryté v žiadnej z rozpočtových kapitol zainteresovaných rezortov na rok 2004. Preto navrhoval, aby za týmto účelom bola uvoľnená suma 11,5 mil. Sk z rezervy vlády SR do rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR.

Napriek tomu, že s materiálom súhlasili všetky požiadané rezorty slovenskej vlády, nezaradili ho na rokovanie vlády SR. S predkladaným materiálom nesúhlasilo len Ministerstvo financií SR, ktoré navrhuje finančné zabezpečenie vykonávania predmetnej dohody rozložiť na zainteresované rezorty, ktoré s takýmto riešením nesúhlasili.

Ako sa uvádza v materiáli, v súčasnosti existujú tri hlavné zdroje napojené na štátny rozpočet, z ktorých je poskytovaná pomoc Slovákom v zahraničí:

a) grantový systém pre poskytovanie dotácií fyzickým a právnickým osobám na krytie aktivít zahraničných Slovákov v rozpočtovej kapitole Úradu vlády SR vo výške 2,65 mil. Sk ročne;

b) grantový systém Ministerstva kultúry SR - Program Starostlivosť o krajanov v zahraničí - podprogram Projekty na pomoc krajanom vo výške 3,5 mil. Sk ročne bol v rozpočte na rok 2004 navýšený o 5 mil. Sk

c) podpora pre krajanov v zahraničí vynakladaná Ministerstvom školstva SR v sume cca 40 mil. Sk ročne.

Treba však dodať, že tieto finančné prostriedky sú určené všetkým slovenským menšinám a komunitám v zahraničí, ktoré podľa najnovších odhadov predstavujú vyše 2 milióny osôb slovenského pôvodu.

Vzhľadom na to, že diverzifikovaný systém poskytovania pomoci SR príbuzenskej menšine v zahraničí ostáva i pre budúcnosť zachovaný a v štátnom rozpočte SR na rok 2004 neboli účelovo vyčlenené žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie vykonávania medzivládnej dohody, preto navrhli uvoľniť z rezervy vlády SR do rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR sumu vo výške 11,5 mil. Sk. Výška tejto sumy vychádza z odhadu finančnej náročnosti špecifikovanej v Návrhu rámcových programov v oblasti výchovno-vzdelávacej a osvetovej činnosti pre deti a mládež slovenskej národnosti v Maďarsku na rok 2004, ktorý vypracovala správna rada verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Táto suma by mala byť použitá len na krytie projektov, ktorých zásady boli špecifikované v dohode o poskytovaní podpôr. Po podpise dohody o poskytovaní finančných podpôr verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku by vypísala konkurzy na podpory, ktoré vzhľadom na časový deficit by mohli byť reálne vyplatené v školskom roku 2004/2005. Predkladaný materiál bol prerokovaný so zástupcami ministerstiev školstva, kultúry a zahraničných vecí.

Úrad pre zahraničných Maďarov vyčlenil na finančné zabezpečenie predmetnej medzivládnej dohody finančné prostriedky vo výške 1 mld. HUF, z ktorých väčšiu časť už predisponoval Nadácii Petra Pázmaňa v SR.

V kompletne vypracovanom návrhu figurujú aj také prílohy, ako napríklad doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, dopad na verejné financie, ale aj informácia o návrhu rámcových programov v oblasti výchovno-vzdelávacej a osvetovej činnosti pre deti a mládež slovenskej národnosti v Maďarsku na rok 2004, informácia o počte materských škôl a detí v Budapešti a v župách, informácia o počte základných škôl a žiakov v Budapešti a v župách alebo informácia o počte slovenských stredných škôl, katedier vysokých škôl, žiakov a poslucháčov v Maďarsku v školskom roku 2003/2004.

(ef-hl)

Novelu menšinového zákona prijmú asi tento rok

Novelu zákonov o menšinách a o voľbách by mali prijať ešte v jarnom období, do 15. júna, informoval politický štátny tajomník Ministerstva mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR Attila Mesterházy. Štátny tajomník na nedávnom stretnutí s novinármi vyzdvihol, že spoluprácu očakáva aj od politických strán. Napríklad na konzultácie štyroch parlamentných strán v otázkach týkajúcich sa menšín chce pozvať aj predstaviteľov celoštátnych samospráv. Napriek tomu, že najväčšia opozičná strana po prvom čítaní v parlamente dodatočne vyslovila námietky práve kvôli tej stati, ktorú zostavovatelia návrhu novely zaradili do textu na jej prosbu, A. Mesterházy spolu s Katalin Sziliovou sú toho názoru, že novelu maďarský parlament schváli.

Hoci potešiteľné je už aj to, že vláda socialistov sa rozhodla ujať sa modifikácie menšinového a volebného zákona, vec vyzerá tak, že ani tento kabinet nebude schopný dodržať dané slovo. Totiž premiér Péter Medgyessy na prvom stretnutí s predsedami celoštátnych menšinových samospráv sľúbil, že do decembra 2004 prijmú novelu zákona, aby sa menšinové otázky nestali terčom kampane vo voľbách roku 2006 a zároveň aby sa aj minoritné spoločenstvá mohli pripraviť na nové podmienky. Prišla však do toho zmena vlády. Nový premiér Ferenc Gyurcsány tiež kladie dôraz na vyriešenie legislatívnych otázok týkajúcich sa menšín. Ako A. Mesterházy povedal, je síce pravda, že voľby do menšinových samospráv by sa mohli uskutočniť aj teraz, bez prijatia novely, avšak ak by sa niekto obrátil na Ústavný súd, ten by musel uznať protiústavnosť volieb, čo by viedlo k zdĺhavému procesu spochybnenia legitimity jednotlivých menšinových samospráv. Práve preto je potrebné novelizovať zákony do 15. júna, lebo aj politický štátny tajomník je toho názoru, že od jesene tohto roku začnú všetky politické strany predvolebnú kampaň.

Na stretnutí, ktorého sa zúčastnil aj predseda Úradu pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) Antal Heizer odznelo, že problémy, ktoré sa vyskytli okolo verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, by sa mali vyriešiť do konca januára. Problémy vznikli po tom, ako nadáciu preveril Najvyšší kontrolný úrad (ÁSZ), ktorý odhalil závažné nedostatky v práci kuratória. Tak napríklad na niektorých zasadnutiach nebol prítomný dostatočný počet kurátorov, alebo ak aj áno, nie všetci mali oprávnenie zastupovať daný zbor (niektoré samosprávy si nepriali, aby ich záujmy zastupoval nimi delegovaný kurátor, alebo pre neprítomnosť kurátora v krajine ho na zasadaní zastupoval iný člen danej skupiny), ale aj to bol jeden z problémov, že zasadnutia kuratória neprebiehali vždy podľa pravidiel). Ako A. Heizer - ktorý je o. i. aj predsedom kuratória - povedal, po vyriešení problémov kuratórium prvýkrát zasadne koncom januára alebo začiatkom februára, aby prerokovalo tohoročný rozpočet (ktorý je mierne zvýšený 583 miliónov Ft), vypíše konkurz na kultúrne podujatia a národnostnú tlač, pre ktorú vlani vypísali konkurzy platné iba do decembra. To znamená, že väčšina tlačových orgánov národností zápasí od januára s finančnými problémami, ba niektoré možno ani nevyjdú, pretože vydavatelia nemajú z čoho financovať noviny. Tento problém sa podľa našich informácií netýka nášho týždenníka, ktorý sa tak ako za posledných 48 rokov aj v týchto týždňoch dostane do vašej poštovej schránky.

(ef)

Pred vedeckou konferenciou

Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) usporiada v Budapešti v dňoch 14. a 15. októbra 2005 pri príležitosti 15. výročia založenia VÚSM interdisciplinárnu medzinárodnú vedeckú konferenciu. Cieľom konferencie pod názvom Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku je prezentovať najnovšie výsledky bádania na tomto poli a podnietiť ďalšiu aktivitu odborníkov v Maďarsku i v zahraničí. Rokovanie bude prebiehať v sekciách, rokovacím jazykom bude slovenčina. Účastnícky poplatok je 10 000 forintov a zahrnuje ubytovanie, stravu a podporu k uverejneniu zborníka príspevkov konferencie. Cestovné hradí vysielacia inštitúcia. Príspevky treba zaslať elektronickou poštou na adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. najneskôr do 15. decembra 2005. Bližšie informácie poskytnú Alexander Ján Tóth, resp. Magdaléna Laczová, VÚSM, 5600 Békešská Čaba, Szabó Dezső u. 42. Tel.: 00 36 66 527390, fax: 00 36 66 527391; e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , internetová adresa www.slovaci.hu.

Slovenské gazdinky z celej krajiny

na veľvyslanectve SR v Budapešti

Veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš vydal minulú nedeľu mimoriadne vážne vyhlásenie: - Po prvé, už nikdy nebudem predsedať žiadnej porote. Po druhé, v gastronomickej jury neprijmem ani členstvo a po tretie - radšej si navarím sám. Stupavčan Andrej Janás, ktorý je kuchárom na slovenskej ambasáde v Budapešti, vstával v nedeľu ešte za tmy. Navariť päťdesiat litrov kapustnice pre vyše sto jedáčiek, navyše znamenitých gazdiniek, nie je maličkosť. Okolo deviatej však už voňala celá Štefanská ulica. Krátko nato pribudli v rezidencii ďalšie lákavé vône. Slovenské ženy a dievčatá z celého Maďarska povykladali na dlhočizný stôl desiatky táciek a tanierov plných dobrôt a sladkostí - prišli sa nimi nielen pochváliť, ale zúčastniť sa i na súťaži, veď čo ak práve ich zákusok bude ten "šampiónsky"?

- Už piaty raz organizujeme stretnutie gazdiniek z celej krajiny - pomenovali sme ho Stretnutie Sloveniek so Slovenkou, - začína predsednícka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová-Baráneková. - Dúfam teda, že prijmete miesto v porote. Samozrejme, že neodmietnem a hneď sa zatvárim, akoby pečenie bolo mojím každodenným rituálom. Čoskoro však zistím, že ostatní porotcovia sú na tom podobne: kolega Mikuláš Hubai z Maďarského rozhlasu tvrdí, že najlepší zákusok je klobása, Imro Fuhl z Ľudových novín má rovnaký názor, radca veľvyslanectva Milan Kurucz sa dobrovoľne hlási, že radšej bude hodnotiť domácu pálenku, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík sa zas vyhovára na diétu. Len veľvyslanec je plný odhodlania - gastronómia je vraj jeho parketa, naposledy bol údajne zbierať huby do kapustnice.

Skúste ochutnať sladkosti zo sto tanierov, navyše ak na niektorom tróni aj desať druhov koláčov. Osobne od začiatku favorizujem makovo-lekvárové palacinky, popri vrecúškových polievkach je to totiž jediné jedlo, ktoré si viem pripraviť. Ale pani Mária Molnárová z Pišpeku, ktorej neskôr za ne tvrdohlavo presadím Cenu Slovenky, ma však vyvedie z omylu. - To sa lokše, ni palacinke, krúti hlavou nad mojou katastrofálnou neznalosťou. - Čak ver sa z krumpieľ a múky. Nadelila som ich a vyvaľkala vaľkalom, až potom upiekla. Kedysi to bolo načim na mašine (sporáku), čak teraz už nie tak starodávno. Nakoniec som tie lokše povarila za tri-štyri minút, vzala ich na mast, natrela lekvárom a zakrútila ako palacinke. Zaiste preto ma to vraj pomýlilo...

ZSM, najpočetnejšia slovenská občianska organizácia v Maďarsku, si zvolil múdru taktiku: udržiavať národnostné povedomie prostredníctvom žien - tie totiž majú najúčinnejší vplyv na deti a na mladých. Napokon, nie nadarmo svoj jazyk voláme materinská reč. Nuž a čo spája ženy väčšmi ako krása, móda no a najmä otázky varenia a pečenia?

Predsa však, k hodnoteným "produktom" tento rok po prvý raz pribudla aj domáca pálenka. Po súťaži sa však ukázalo, že producentmi neboli ženy, ale "samosprávy". Žeby sa aj v Maďarsku alkohol uplatnil ako úradný úplatok? No a aby sa pán radca necítil v hodnotení sám, ochotne mu prišiel na pomoc Emil Ľupták, vedúci súboru Hriňovčan, ktorého členovia sa zatiaľ postarali o kultúrny program. Obom sa im spolupracovalo znamenite - pri pálenkovom stole bolo čoraz veselšie. Spočiatku síce posudzovali jemnosť, vôňu i chuť, no po štvrtej fľaši to už vraj bolo jedno.

Zato rozlíšiť kvalitu zákuskov sa ukázalo byť nesmiernym problémom. Kým niektoré taniere ostávali navidomoči nedotknuté, miska s čabianskou klobásou a "cigánkou" bola čoskoro prázdna. Napokon jury musela s farbou von a jej "autorkám" Helene Somogyiovej a Alžbete Ančinovej priznala jednu z troch hlavných cien. Zvíťazil veľkonočný košík Zemplínčanky Márie Holodovej - pán veľvyslanec si totiž spomenul, že ako chlapča nosieval taký istý do kostola na posviacku. Ostatné výsledky vám už nepoviem - akurát počas vyhlasovania výsledkov mi v kuchyni poskytovali prvú pomoc - sako mi totiž ktosi natrel čokoládou a šľahačkou. Alebo že by som sa v návale zanietenosti obtrel o tortu? Dosť na tom, moja porotcovská horlivosť bola nakoniec ocenená aj publikom - tetuška Zuzana Gmoserová z Malého Kereša vyhlásila, že "ten slovenský žiry, čo tak veľmi narobil, si zaslúži fľašu vína..." - a vzápätí ju aj vytiahla z kabáta.

Mimochodom ženičky pohrozili aj pánu veľvyslancovi. Venovali mu vyrezávanú papečku (drevenú varešku), no ak ich vraj sklame, kedykoľvek ju na ňom polámu. Zatiaľ však naň za živý svet nedajú dopustiť. Jedna z nich to poeticky povedala za všetky: - Stojí pri nás, keď nás trápi bôľ, i keď prežívame radosť ako dnes.

Ján Greš (čas. Slovenka)

Slovensko a Slováci v Maďarsku

Živý záujem o partnerské vzťahy

V uplynulom roku sa v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) konalo stretnutie starostov zo Slovenska a Maďarska, ktoré usporiadal Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) a na ktorom účastníci zo Slovenska prejavili živý záujem o nadviazanie stykov so slovenskými samosprávami, občianskymi organizáciami a obcami v Maďarsku, garantom ktorých má byť ZSM. V nadväznosti na iniciatívy, ktoré vzišli z tohto stretnutia, predstavitelia troch obcí na Slovensku reagovali v listoch predsedníčke ZSM Ruženke Egyedovej Baránekovej ponukami konkrétnej spolupráce.

Starosta obce Budkovce v Michalovskom okrese Marián Uhrina navrhuje napríklad účasť na spoločnom medzinárodnom letnom tábore v rámci projektu Sokrates (s podporou Európskej únie), spoluprácu športových oddielov a ďalších organizácií, podobne ako ju už dávnejšie uskutočňujú s obcami v Nemecku a Poľsku.

O spoluprácu v oblasti kultúry prejavil záujem aj Emil Adamický, vicestarosta obce Mudroňovo v okrese Komárno, kde žije 118 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti. Mudroňovo založili v r. 1921 slovenské rodiny z Oravy, Vysokých Tatier, okolia Martina a Zvolena.

Partnerov v Maďarsku hľadá aj starosta obce Zámutov vo Vranovskom okrese Milan Matta. V Zámutove žije v súčasnosti 2 725 obyvateľov, ktorí sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom a lesníctvom. V obci pôsobí základná škola, ktorú navštevuje 400 detí, ako aj dve škôlky. Rozsiahle možnosti sa ponúkajú v oblasti športovej aktivity.

(k)

Tatranské hotely čakajú turistov z Maďarska

V polovici januára prišli predstavitelia niektorých rekreačných zariadení vo Vysokých Tatrách do Budapešti, aby nás presvedčili, že život sa po prírodnej katastrofe v slovenských veľhorách nezastavil. Naďalej očakávajú hostí aj z Maďarska. Na podujatie, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Slovenského inštitútu (SI) a ktoré pripravila cestovná kancelária Satur, sa prišli pozrieť nielen odborníci, ale aj širšia verejnosť.

Ako povedal vo svojom privítacom prejave mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, Tatry sú náš poklad: nielen slovenský, ale stredoeurópsky. Ako povedal, tak, ako sa on dobre cíti v maďarských kúpeľoch, chce, aby sa naši maďarskí priatelia dobre cítili v Tatrách. Pán veľvyslanec nezabudol vyzdvihnúť, že práca v rekreačných zariadeniach by mala byť pre tamojších zamestnancov potešením a skôr povolaním, ako prácou. Tento fakt potvrdila aj väčšina vedúcich rekreačných zariadení. Organizátori pripravili pre záujemcov nielen možnosť spoznať zariadenia, ale aj malú ochutnávku slovenských špecialít. Riaditeľ SI Milan Resutík nabádal prítomných, aby sa pokojne vypytovali reprezentantov rekreačných zariadení a ponúkol možnosť ďalšej spolupráce.

Organizátori sa už na začiatku stretnutia zhodli v tom, že vzhľadom na zvýšený záujem maďarskej verejnosti o Vysoké Tatry a tamojšie možností rekreácie pripravia v priebehu roka ďalšiu prezentáciu slovenských veľhôr.

My sme sa spýtali niekoľkých reprezentantov na ich názor na tohoročnú sezónu a na turistov z Maďarska.

Ondrej Zoričák, výkonný riaditeľ, Chemosvit Skiy Chem, lyžiarske stredisko Lopušná dolina: „Nás sa kalamita nedotkla vôbec, pretože my sme 12 km od postihnutej oblasti. Zatiaľ sme nepocítili ani zníženie záujmu. Máme hostí aj z Maďarska - chodia k nám nielen organizovane autobusmi, ale aj osobne. Maďarská klientela má u nás veľmi dobré podmienky, pretože my máme jednoduché lúčky, kde sa možno naučiť lyžovať a postupne prejsť na väčšie kopce. Máme štyri vleky, pri ktorých sa postupne zvyšuje rozdiel výšky aj náročnosť trate. Robíme aj večerné lyžovanie a máme aj zariadenie na technickú výrobu snehu, v prípade potreby zasnežujeme.“

Kazimír Kozlovský, cestovná kancelária Karpatia Travel, Budapešť: „Som rodák spod Tatier, pre mňa je ponuka slovenských hôr nielen obchodnou, ale aj citovou záležitosťou. Záujem maďarských klientov je však širší, preto ponúkame aj pobyty do iných európskych krajín. Maďarskí turisti hľadajú v zahraničí predovšetkým to, čo v Maďarsku nie je: hory a more. Snažíme sa pripraviť svoju ponuku tak, aby vyzerala ako jedálny lístok: ak klient má chuť na predjedlo, tak pocestuje na tri dni do Nízkych Tatier, keď má chuť na kompletný obed, tak odcestuje na týždeň alebo desať dní do hotela Poprad, ak má chuť na francúzsky koňak, tak do hotelu Grand v Lomnici a pre "vegetariánov" ponúkame pobyt v aquaparku v Nízkych Tatrách.“

Marta Veneniová, riaditeľka hotela Panoráma, Štrbské Pleso: „Žiaľ, práve z Maďarska viacerí odvolali pobyty u nás v priebehu januára aj februára. Štrbské Pleso nie je nejako mimoriadne dotknuté, víchrica ho obišla. Keď k nám hostia prídu, tak vidia, že na ich pobyt u nás následky nemajú dopad. Najlepšie, keď sa o tom presvedčia na vlastné oči. Koncom roka sme mali hotel úplne zaplnený, ale všetky zariadenie na Štrbskom Plese boli plné. Napriek tomu, že došlo k stornám na obdobie vianočných sviatkov a Silvestra, podarilo sa nám hotely doobsadiť. Svojím hosťom ponúkame v prvom rade výbornú lyžovačku. Dobré podmienky na lyžovanie sa snažíme udržať tak ako v ostatných rokoch až do mája. V našom hoteli okrem základných ubytovacích a stravovacích služieb máme relaxačno-rehabilitačné centrum, ktoré pozostáva zo sauny, posilňovne, vírivých vaní, ručnej masáže a masážneho kresla, ale je tu aj možnosť zahrať si biliard či stolný tenis. V lete je Štrbské Pleso centrom vychádzok do našich vysokých hôr. Turisti z Maďarska predstavujú približne 10 percent z celkového množstva hostí, ale teraz ich počet značne klesol. Je nám to veľmi ľúto, lebo maďarskú klientelu máme veľmi radi. Hostia z Maďarska sú pokojní a inteligentní, ľúbia sa dobre najesť, ale inak by som ich ani nediferencovala od ostatných.“

Na záver by sme dodali iba myšlienku, ktorá odznela počas stretnutia najčastejšie: Tatrám a tamojším ľuďom vieme najlepšie pomôcť, ak ich necháme pracovať, ak nevypadnú z našej priazne a ak naďalej budeme navštevovať a kochať sa v nezničiteľnej kráse slovenských veľhôr.

Eva Patayová Fábiánová

List z Bratislavy ● Rómovia sa opäť pohli

Milí moji rodáci,

naši Rómovia sa opäť pohli. Tentoraz sa vydali do Česka. Vedia, že výšku sociálnych dávok nik tak dokonale nevyskúša ako ich konzumenti. Rozhodli sa preto otestovať tamojší systém sociálnej podpory. Prišli totiž na to, že v Česku, v porovnaní so Slovenskom, je sociálna podpora dvojnásobná. Napríklad: Ak početnejšia rómska rodina u nás má nárok na podporu vo výške desaťtisíc slovenských korún, potom v Česku dostane viac ako dvadsaťtisíc českých korún! Právo na podporu získa každý, kto sa prihlási na trvalý pobyt u príbuzných, či priateľov. Cudzinecký zákon Českej republiky je vskutku liberálny, takže naši západní susedia budú musieť niečo vymyslieť, aby príliv slovenských Rómov obmedzili.

V Česku silnie tlak na vládu aj samosprávy miest a obcí, aby zvolili radikálnejšie riešenie. Odvolávajú sa na príklad britského systému, ktorý umožňuje čerpať sociálne dávky až potom, čo prisťahovalec v krajine pracoval aspoň jeden rok a platil dane. Vláda ČR uvažuje o podobnom zákone. Sociálne dávky áno, ale len pre osoby v stave nezamestnaných. Na úrovni samospráv zase uvažujú o vyhláške, ktorá by obmedzovala počet ľudí bývajúcich v jednom byte.

Slovenskí experti, ktorí poznajú problematiku rómskej menšiny však tvrdia, že Rómovia sú pred akýmkoľvek systémovým riešením prijímacej krajiny vždy o jeden krok vpredu. V majstrovstve čerpania sociálnych dávok sú šampiónmi. Žeby naozaj?

Pozdravuje Vás

Štefan Markuš

HUN-cútstvo

Huni nemajú iba hrdinskú minulosť, ale ich čaká aj svetlá budúcnosť. Kde sa ponevierali uplynulých 1500 rokov? Predsa tu, v Karpatskej kotline, alebo ak chcete: v Hunnii. Prečo nedali o sebe vedieť? Lebo mali strach. A prečo sa ozývajú a vystupujú za svoje menšinové práva teraz? Lebo…

No ale už dosť týchto otázok, ktoré svedčia o našej nevedomosti. Do hunskej problematiky vás teraz zavediem úplne seriózne, veď správu ako takú si nadmieru ctím, je pre mňa svätá, avšak v zmysle ďalšej časti liberálneho hesla: vyhradzujem si právo na slobodný názor…

V ponovoročných „fukotách“ som akosi nevenoval patričnú pozornosť nasledujúcej správe: „Celoštátna volebná komisia overila podpisy pod ľudovou iniciatívou, ktorá sleduje uznanie a zaregistrovanie hunskej menšiny v Maďarsku. Navrhovatelia priložili 2381 podpisov, pričom k tomu, aby sa parlament venoval tejto téme, stačí tisíc…“

Tak teda: urobil sa prvý vážny krok, aby sa Huni stali v Maďarsku oficiálne uznávanou menšinou. Akiste nie je náhoda, že sa to stalo prvý januárový týždeň, totiž siedmy deň roka má v Maďarsku meniny Attila. A ako je známe, Attila bol kráľom Hunov, ktorého fajnoví a zhýčkaní Rimania považovali za barbara a dali mu prezývku „Bič Boží“. Attilovský bič, veru, šľahal po celej Európe, keď sa hunské hordy prehnali na západ. Keď však kráľ roku 453 zomrel, Huni ho ešte pochovali v zlatej truhle a vzápätí sa rozptýlili. Mimochodom, tú truhlu dodnes nemôžu nájsť, hoci prekutrali hádam celé údolie rieky Tisa. Novodobí Huni však vedia, kde je, keby chceli, mohli by ju nájsť, lenže s takýmito svätými záležitosťami sa nehodno zahrávať - živý človek ju nemôže zazrieť…

Po poldruhatisícročnej prestávke sa Huni prvý raz ozvali koncom deväťdesiatych rokov, ale to bola vtedy ešte iba hŕstka. Roku 2001, keď bolo v Maďarsku sčítanie obyvateľstva, do kolónky „národnosť či jazykové a kultúrne spoločenstvo“, už sto ľudí napísalo „Hun“. No a teraz pozbierali takmer dva a pol tisíc podpisov. Ak to bude takto pokračovať, pomaly všetci budeme Hunmi. Inak najznámejší Hun tvrdí, že hunská krv tečie v žilách každého, kto žije v Karpatskej kotline, dokonca sa vraj dá dokázať aj genetická spojitosť s predkami z Attilových čias. Neverili by ste, ako sa volá spomínaný hunský šéf! Novák - Imre Jošua Novák. On, keď sa ho opýtajú, vysvetľuje iba druhé krstné meno - Jošua. Čiže Ježiš, a pretože Ježiš bol podľa neho tiež aspoň polovičný Hun, aj krstné meno Jošua môže byť hunské. Je to jednoduché. A odkiaľže prišli do našich končín Huni? Z Číny, ale nie je vylúčené, že z tichomorských ostrovov, kde mali svoju ríšu už v šiestom tisícročí pred našim letopočtom. Oni, alebo s nimi príbuzné národy, postavili pozdĺž rovníka všetky pyramídy. Jošua Novák je inak kňazom Svätej cirkvi Hunov a rektorom Slobodnej univerzity plnosti svetla (ak som to dobre preložil) a pôsobí v malom byte v Starom Budíne.

Odtiaľto chce vyraziť na maďarskú scénu, a čo je pozoruhodné: MÁ šance. Aspoň teoreticky. Pretože: čo hovorí zákon o menšinách z roku 1993? Oficiálne uznáva 13 menšín, avšak neuzatvára dvere ani pred ďalšími. Podmienkou je, aby menšina žila na území Maďarska aspoň sto rokov. Toto Huni spĺňajú, ani s „vedomím identity“ nemajú problémy, avšak ťažko môžu splniť ďalšiu požiadavku, ktorá hovorí o vlastnom jazyku, kultúre a tradíciách. Ale keď pod spomínanú ľudovú iniciatívu našli dobre vyše potrebných podpisov, parlament sa téme venovať musí.

Ja už netrpezlivo a napäto očakávam debatu najprv v kompetentnom parlamentom výbore, potom aj na plenárnej schôdzi. Akiste sa vynoria aj staré teórie o príbuzenskom vzťahu Hunov a Maďarov, čoho „dôkazom“ je známa legenda o Zlatom jeleňovi, ktorého - ako iste už viete - naháňali dvaja bratia, Hunor a Magor…

Jošuu Nováka, hoci sa hlási za potomka Hunora, pokojne môžeme vyhlásiť za „magora“, s malým „em“. Priamo to o ňom nepovedali, len naznačili podaktorí šéfovia regulárnych menšín v Maďarsku, ktorí hunskú iniciatívu označili za „stupídnu“ a „demoralizujúcu“. Vraj by sa pretrhlo vrece: mohli by sa ozvať Kelti, Góti, dokonca Vizigóti, ba aj Avari, nespomínajúc už Punov, ktorí sú evidentne príbuzní Hunov.

Novým Hunom sa vyčíta, že nemajú žiadne dôkazy o existencii svojho jazyka. Ja s tým celkom nesúhlasím, pretože podľa mňa jestvuje zopár pozostatkov, ktoré sa uchovali v jazykoch národov žijúcich v Karpatskej kotline a plne vystihujú aj charakter dnešných Hunov. Konkrétne myslím na slovo „HUN-cútstvo“...

Gregor Martin Papucsek (SRo)

Slovenský fašiangový ples v Malej Tarči

Slovenská menšinová samospráva v Malej Tarči usporiadala 15. januára v poradí tretí Slovenský fašiangový ples. Keďže minuloročný sa veľmi dobre vydaril a fašiangová sezóna je v tomto roku veľmi krátka, organizátori dúfali, že bude veľa záujemcov. S toľkými však nepočítali. Spolu s pozvanými prišlo dvestosedemdesiat ľudí! Medzi pozvanými hosťami boli starosta a pracovníci obecného úradu zo spriatelenej Beluše, miestny starosta Szabolcs Tóth, predstavitelia susedných slovenských samospráv z Ečeru, Veľkej Tarče, Cinkoty, zo VII. obvodu Budapešti a účinkujúci kultúrneho programu: folklórny súbor Zelený veniec z Ečeru a detská skupina Panónia z Malej Tarče, ako aj miestni podporovatelia.

Po úvodných slovách predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Kataríny Szabovej Tóthovej sa prihovoril aj starosta Beluše Vladimír Vadrna. Zdôraznil, že vždy s radosťou chodí do Malej Tarče a dúfa, že pri podobnej príležitosti sa stretne s Malotarčanmi aj u nich. Náročný kultúrny program sledovali prítomní s veľkým nadšením. Ečerčania predstavili slovenské tance z rôznych oblastí, Malotarčania zase miestny tanec. Obecenstvo odmenilo tanečníkov búrlivým potleskom. Po dobrej večeri sa začala ozajstná zábava, ktorá trvala až do rána. Do tanca hrala santovská dychovka Daniela Széplakyho. Poslanecký zbor Slovenskej samosprávy v Malej Tarči usporiadal vynikajúci ples.

(kszt)

Cena vacovskej slovenskej samospráve

Milej udalosti sa dočkali členovia Slovenskej menšinovej samosprávy vo Vacove, keď im v polovici januára odovzdali vyznamenanie miestneho Klubu intelektuálov, cenu Labuť. Na slávnosť prišla aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, ktorá vo svojom príhovore vyzdvihla, že vacovská samospráva je prvým slovenským voleným zborom, ktorý dostal uznanie od nejakej organizácie.

Ako nás informoval predseda Klubu intelektuálov vo Vacove Imre Koltai, šesťročné občianske zoskupenie odovzdáva už piaty rok cenu takej organizácii, resp. jednotlivcovi, ktorí pracujú v prospech mesta a jeho obyvateľov.

Cieľom založenia klubu bolo mapovať, akú rolu zohráva mesto v živote regiónu a napomáhať jeho zviditeľňovanie. Hoci politikou sa nezaoberá - jeho členom môže byť hocikto bez ohľadu na politickú príslušnosť -, občas sa musí zapliesť aj do politického diania mesta. Klubovníci sa stretávajú raz mesačne a novým členom sa môže stať iba ten, kto má aspoň dvoch ručiteľov. Národnostnú príslušnosť tridsiatich členov klubu neevidujú, z ich hľadiska nie je podstatná, uznávajú však činnosť slovenskej samosprávy, ktorá už v treťom cykle usporadúva také akcie, ktorými sa pričiňuje o propagáciu mesta a jeho okolia. Svojimi stálymi akciami, ako sú napríklad Slovenské Vianoce, sa slovenská samospráva pričinila o spestrenie kultúrneho života Vacovčanov, bez ohľadu na ich národnú príslušnosť.

Cena Labuť nie je finančným, lež skôr morálnym ocenením zásluh. Je to vlastne diplom a torta ozdobená labuťou. Pomenovaná je podľa reštaurácie, kde sa konajú stretnutia členov klubu.

- Všetci naši členovia sa potešili správe, že dostaneme túto cenu, - povedal predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove dr. Július Alt. Zaväzuje ich uskutočniť ešte viac akcií. V máji pripravujú národnostný deň a chcú pokračovať vo výučbe slovenského jazyka v základnej škole aj v kurzoch pre dospelých. Do radu laureátov ceny Labuť teda od januára pribudla aj vacovská slovenská samospráva.

(ef)

Pred voľbami v Čabasabadi

Ako informuje časopis Slovenskej samosprávy v Čabasabadi Zrnko - Magocska, slovenský poslanecký zbor na svojom poslednom zasadnutí koncom minulého roka zaujal stanovisko k blížiacim sa voľbám do obecnej samosprávy. Slovenskí poslanci, uvádza sa vo vyhlásení, dúfajú, že novozvolený zbor a starosta budú pokračovať v práci v duchu vzájomnej spolupráce, ktorú charakterizoval celý uplynulý rok. Vďaka tejto spolupráci sa mohli v plnom porozumení uskutočňovať slovenské národnostné podujatia a podarilo sa vyriešiť aj záležitosti národnostných inštitúcií. Slovenská samospráva očakáva, že aj v tomto roku bude v obci prebiehať spolupráca v porozumení a v záujme budúcnosti celej osady.

Zasadala slovenská samospráva

Zasadnutie Slovenskej samosprávy v Čabasabadi začiatkom tohto roku prebiehalo v ovzduší dobrej nálady a nádeje, že napätie panujúce v obci už dlhší čas sa konečne uvoľní. Iste tomu prispeje skutočnosť, že obec získala prostredníctvom súbehu 5 miliónov forintov na rozvojové ciele. Po úvodnej zdravici predsedu samosprávy Ondreja Kósu sa prítomným prihovoril člen Celoštátnej slovenskej samosprávy Matej Kešjár, ktorý medzi účastníkmi privítal obecného notára Csabu Buraiho a predstaviteľov čabianskych Slovákov. Posledné slovo patrilo miestnym gazdinkám, ktoré počastovali hosťov zákuskami, ako aj miestnemu speváckemu zboru.

(anč - k)

Békešská Čaba

Festival sólových tanečníkov

Osvetové stredisko Békešskej župy už sedemnásty raz usporiadalo v čabianskom Dome mládeže celoštátny festival sólových tanečníkov. Podpredseda župného valného zhromaždenia dr. László Bartóki vo svojom príhovore vyzdvihol význam tanečného umenia v zachovávaní tradícií a kultúry národov a národností. Medzi aktérmi podujatia bol o. i. ľudový tanečník Tamás Dobsa z Dunajskej Stredy, populárny i na Slovensku. Medzi 60 súťažiacimi sa úspešne umiestnili aj tanečníci z Békešskej župy. Stálym laureátom Zlatej ostrohy sa stal Tamás Baka, laureátkou Zlatej perly Anikó Fehérová. Medzi čabianskymi tanečníkmi vynikli členovia Tanečného súboru Ballasiho Pavol Mlynár mladší a Mária Mlynárová. Organizátori súťaže ocenili výkony účinkujúcich čestnými diplomami, ako aj finančnými a vecnými odmenami.

Ochutnávky v klube

Klub gazdiniek a záhradkárov Čabianskej organizácie Slovákov bilancoval svoju minuloročnú činnosť. Spomedzi podujatí jeho členovia vyzdvihli návštevu odbornej poľnohospodárskej školy v Kéteďháze, súťaž vo varení halušiek a príprave šalátov a príloh. Aj na terajšom zamestnaní si členovia klubu uvarili čabianske tvarohové "haluške". Na rad prišlo aj ochutnávanie a hodnotenie páleného a vína. Najvyššie uznanie získala slivovica M. Zahoranovej a barackovica (marhuľovica) P. Záborského. Program klubu na rok 2005 zahrnuje o. i. výmenu skúseností so Slovenským klubom v Nadlaku, účasť na fašiangovej súťaži vín a zabíjačke v Čabe ako aj na Dni halušiek a návštevu čabianskej konzervárne.

(anč-k)

Komunikačný tréning v Békešskom regióne

V dňoch 7. a 8. januára sa konal v békeščabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) komunikačný tréning, ktorého sa zúčastnilo 18 dobrovoľníkov zo slovenských samospráv a spolkov Békešskej župy. Na školenie získala Čabianska organizácia Slovákov podporu z Národného občianskeho fondu. Cieľom školenia bolo podávanie teoretických a praktických poznatkov o spolku ako takom, o jeho štruktúre a spôsobe budovania. Prvé stretnutie bolo zamerané na komunikáciu medzi členmi a vedúcim a výmenu informácií. Účastníci strávili spolu dva dni plné zážitkov, veď skúšali a vylepšovali svoje komunikačné a vyjadrovacie schopnosti pomocou situačných hier. Pri ďalších príležitostiach sa budú zaoberať vyjasňovaním a odstraňovaním konfliktov v rámci skupiny, rozvíjaním spolupráce a spoluúčinkovania a príde rad aj na písanie konkurzov. Nasledujúce stretnutie, témou ktorého bude vonkajšia komunikácia spolku, sa bude konať 12. februára v DSK.

K. Sveczová

Budapešť

Klub dôchodcov do nového roku

Členovia Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti sa aj v tomto roku budú schádzať pravidelne každý druhý štvrtok o 14. hodine. Podujatia, ktoré nie sú viazané na iné miesto, sa konajú prevažne v priestoroch Slovenského inštitútu. Z pestrej ponuky programov v nasledujúcom polroku spomenieme Slovenský fašiangový ples v paláci Dunaj (29. januára), prehliadku parlamentu (10. februára), návštevu Múzea teroru (24. februára), zájazd do Ostrihomu (7. apríla), návštevu budapeštianskej mincovne (5. mája) a zájazd na Dolnú zem, vrátane Nadlaku (17. - 19. júna). Bližšie informácie možno získať na adrese Slovenskej samosprávy Budapešti: Budapest, Akadémia u. 1., Tel/fax: 3025117, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

V Ečeri bilancovali

Členovia folklórneho súboru Zelený veniec v Ečeri si na svojej výročnej schôdzi vypočuli správu vedenia o kultúrnej činnosti a finančnom hospodárení. Vyplynulo z nej, že pestovanie slovenských ľudových tradícií prebieha podľa plánu a priaznivo ovplyvňuje národnostné aktivity v obci. V súčasnosti sa o zachovanie tanečnej kultúry stará päť zložiek súboru, od najmladších až po najstarších členov. Folkloristi pamätajú aj na to, aby sa v náboženskom živote obce uplatnili modlitby a tradície zdedené po predkoch. Po oficiálnej časti programu si účastníci vypočuli v slovenčine a maďarčine básne amatérskej poetky Julianny Asztalosovej a pozreli si vystúpenie mládežníckej tanečnej skupiny. Večer pokračoval fašiangovým bálom trvajúcim do skorých ranných hodín.

(csa-k)

Ľudový básnik Ján Andrášik z Agárdu

Do Dolnozemskej literatúry sa v medzivojnovom období so svojim skromným podielom zapísali aj Slováci v Maďarsku. Predovšetkým išlo o ľudových básnikov, ktorí popri svojej prevažne roľníckej práci cítili potrebu jednoduchou formou prihovoriť sa svojím rodákom. Patril medzi nich Ján Gerči, bratia Ján, Juraj a Ondrej Korbeľovci, Ján Kašník, Štefan Nemčok, Štefan Hudák, Ján Andrášik, František Boriš, Michal Borguľa, Jozef Ondrej Markuš, Ján Stehlík, Jozef Schleger, Pavla Mlynarčíková a Judita Tomková.

Počas presídľovacej akcie sa takmer všetci vrátili do vlasti svojich predkov na Slovensko. Jeden z mála roku 1991 žijúcich, ktorého som vtedy navštívil, bol 82-ročný Ján Andrášik, narodený roku 1909 v Agárde (Ősagárd) v Novohradskej župe. V roku 1948 sa aj on s celou rodinou presťahoval na Slovensko do obce Malá Maňa v okrese Nové Zámky, kde prišla väčšia polovica pôvodných Agárdčanov. V Malej Mani dlho tvorili kompaktný celok, kým sa mnohí z nich nevysťahovali do iných obcí a miest na Slovensku.

Po príchode na Slovensko mal Ján Andrášik krušný život, najmä po tom, čo úspešne publikoval svoje básne v týždenníku Sloboda, vychádzajúcom v Budapešti, preto sa jeho tvorba na Slovensku obmedzila iba na publikovanie v náboženských časopisoch. Viac sa venoval prekladom básní a piesní z maďarčiny.

Počas jeho mladosti v Agárde, bol ešte slovenský národný život samozrejmosťou, podobne ako vo všetkých tridsiatich slovenských dedinách Novohradskej župy. Bolo to aj zásluhou vtedy v Maďarsku pôsobiacich slovenských učiteľov a farárov. Jána Andrášika vyučoval Aladár Horecký a náboženstvo farár Michal Gál, na ktorých si dlho uchoval dobré spomienky. „Ej, či bolo u nás veselo. Ako chlapci sme husi pásli, v nedeľu večer chodili mládenci po dedine, hrali na harmonike a spievali slovenské piesne, ako napríklad:

V tej našej záhrade vykvitol orgován,

všetci ľudia vravia, že si ja preberám.

Keby dali ešte raz preberať,

aby ja vedela s kým sa mám zhovárať...

Alebo túto:

Nebudem tak robiť ako som robieval,

aby som k mojej milej pajtášov vodieval.

Pajtáši konali a ja som sa díval,

od veľkého žiaľu domov som sa dvíhal...

Takto si oživil spomienky voľakedajší predstaviteľ ľudovej poézie Slovákov v Maďarsku Ján Andrášik, keď už mal 82 rokov. Rád spomínal na svoje rodisko, ktoré bolo vtedy v južnom Novohrade čisto slovenské. Žili tam rodiny s priezviskom: Andrášik, Barborák, Hrkaj, Tŕnik, Pijár, Kováč, Magát, Kecko, Lieskovský, Petiansky, Bánsky, Litavský, Vacho, Lackovský, Imro, Štrba, Galo, Varga, Barončok, Petrikovič, Končok, Gerhát, Klč, Kosťan, Kindric. V tom čase len jeden zo Slovákov, a to Turaň, si zmenil priezvisko na Tóth.

Keď sa Andrášikovci presídlili do Malej Mane, Ján nemal ešte ani štyridsať rokov. Dovtedy pracoval na pošte v Budapešti. Inak ich rodina nemala v Maďarsku veľký majetok, len 8 maďarských holdov, a tak Andrášikovci pri obecnom úrade a cirkvi boli aj polgármi - pomocníkmi richtára a zvonára. V Malej Mani dostali po repatriácii na Slovensko dovedna s otcom 8-hektárový majetok a dom takmer na zrútenie. Tvrdou prácou v lesoch na strednom Slovensku si zarobil prostriedky na prebudovanie domu a kúpil si i kone.

V novom bydlisku na Slovensku začal Ján Andrášik úspešne hospodáriť, bol i predsedom miestnej organizácie zväzu roľníkov, ale potom prišla socializácia a neľútostný triedny boj. Za jeho názory ho vtedajšia miestna moc označila za dedinského štváča a potom, ako to bolo v tých časoch bežné, ďalší už zariadili jeho vykázanie do Jáchymova, kde vraj „dobrovoľne” odpracoval osem rokov. Ako odmenu za ťažkú a nebezpečnú prácu si roku 1961 priniesol do Malej Mane, kde sa natrvalo vrátil - invaliditu. A vraj ešte aj niečo užitočné - rozšíril si vzdelanie, absolvoval večernú stavebnú majstrovskú školu. Z choroby sa čiastočne dostal, keď mu pomohli lekári - Slováci v Maďarsku. Aj tam zhodou okolností, aby nezaháľal, popri dlhšej liečbe si v Budapešti urobil kantorský kurz, a tak sa ešte na staré kolená na inzerát dostal do evanjelického cirkevného zboru v Martine za kostolníka. Po šesťročnej službe v centre slovenskej kultúry sa vrátil na starobu do Malej Mane. Staral sa o záhradku, choval hydinu a nechýbal takmer ani na jednom národnom podujatí, ktoré sa na okolí konalo. Tomuto sympatickému starčekovi práve prebúdzajúci národný život Slovákov pridával na sile. A tak jeho vek a šesťdesiatročné šťastné manželstvo, ktoré práve roku 1991 v rodine oslavovali, sa stali aj sviatkom naplnených národných túžob, čo nemožno povedať o všetkých Slovákoch, presídlených z Maďarska na južné Slovensko. Pre nich odporučil tento ľudový básnik jeden veršík zo svojej básne „Prebúdzajte!”

Prebuďte sa, sestry, bratia!

Staré časy sa nevrátia.

Matka Sláva nedovolí,

by sme žili viac v nevôli.

Ján Andrášik zomrel v Malej Mani 8. októbra 1999.

Ján Jančovic

O Slovákoch v Rumunsku od A do Z

Nad zborníkmi štúdií a článkov O. Štefanka

Do rúk sa nám dostáva ďalšia práca z pera nadlackého autora Ondreja Štefanka a z vydavateľstva Ivan Krasko pod príznačným titulom Ponachodené súvislosti. Zatiaľ čo v predošlej publikácii tohto typu pisateľ podáva systematicky usporiadané informácie v podobe kompendia, tentoraz sa orientuje na významné aspekty života svojej národnosti, sleduje a podrobne rozoberá politické a kultúrne udalosti, pôsobenie inštitúcií a významných osobností (J. Augustíny, O. Seberíni, K. Hrdlička a i.), ale aj prvky ľudovej kultúry.

Nie je náhodou, že v súvislosti so slovenskou menšinou v Rumunsku sa presadzuje pojem nadlacký fenomén. Nadlak, ako najväčšia slovenská osada na tomto území, bol od počiatku centrom národných a kultúrnych snažení, odtiaľ vychádzali iniciatívy na zachovanie národnej kultúry a identity. Nadlak a slovenské dianie s ním spojené sú teda právom aj v centre pozornosti autora tejto publikácie, veď už príchodom jeho predkov na toto miesto (prevažne zo Slovenského Komlóša) sa začína história Slovače na tejto novej pôde. Tu sa začína udomácňovať aj Štúrova spisovná slovenčina (ktorej bolo veľmi blízke miestne nárečie), tu sa začínajú (najmä v období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní) uplatňovať politické postoje slovenskej komunity.

Pravdepodobne málokto vie, že miestny farár Ľudovít Boor, nástupca Karola Hrdličku, v októbri roku 1918 ako predstaviteľ Nadlaku podpisuje v Turčianskom Sv. Martine Prehlásenie slovenského národa a doma zakladá Slovenskú národnú radu. Ľ. Boor a jeho spolupracovníci zasielajú parížskej mierovej konferencii žiadosť o vytvorenie tzv. Wilsonovej župy a jej pripojenie k Juhoslávii ako hrádze proti boľševizmu. Neskôr v tejto oblasti, okupovanej rumunským vojskom v dôsledku vojenských operácií Maďarskej republiky rád, dosiahli spomenutí činitelia slobodné používanie materinského jazyka, samostatnosť evanjelickej cirkvi a. v. a zvolenie Ľ. Boora za poslanca rumunského parlamentu. Za vyvrcholenie emancipačných snáh nadlackých Slovákov sa považuje rok 1922, keď predstavitelia Dohody vzali na vedomie text petície nadlackej delegácie, v ktorom sa konštatuje, že "cirkev ev. a. v. nadlacká so všetkými svojimi údmi chce byť a ostať verná svojej novej vlasti rumunskej... prosí však, aby ako najmenšia menšina národná na hraniciach našej vlasti nikdy nebola utlačovaná."

Nový štátny útvar prejavoval benevolentný prístup voči národnostiam a ich spoločensko-politickým ambíciám. Spolupatričnosť jednotlivých slovenských komunít v krajine sa prejavovala napr. na stránkach prvého nepolitického časopisu Slovenský týždenník, ktorý vychádzal v rokoch 1929 - 1933. Jeho zodpovedný redaktor, evanjelický farár Ján Kmeť v úvodníku 1. čísla takto formuluje poslanie časopisu: "vytvoriť, vybudovať verejnú mienku, ktorá by nás bez rozdielu zhromažďovala ku spoločnej práci a jednomyseľnosti, tak na poli cirkevnom, ako i národnom, ktoré sa u nás úplne kryjú."

Ešte konkrétnejšie prezrádza zámery redakcie článok Prečo vydávame časopis: "Každý Slovák sa musí ozbrojiť zbraňou mravnosti a zbraňou vzdelanosti... nevzdelaný človek nevie, či je majiteľom pokladov ľudských spoločností: rovností, slobody a ľudskosti... Musíš mať slobodu slova, myšlienky, ponosy i obrany."

Slovenský týždenník zohral významnú úlohu v spolkovom živote a prepájaní aktivít slovenských komunít. Veľká časť príspevkov informovala o Slovákoch v Maďarsku, ako aj o odnárodňovacej politike maďarského štátu. V tom čase Nadlak sa postupne stáva národným i duchovným centrom Čechov v Rumunsku, nepochybne v súvislosti so založením Zväzu Čechoslovákov v Rumunsku.

V ďalších "ponachodených" súvislostiach zaujímajú osobitné miesto kapitoly, venované ľudovej kultúre a tradíciám. Dve oblasti obývané slovenským etnikom - aradsko-bánatská a biharsko-šalajská - sa vyznačujú špecifickými znakmi. V obidvoch oblastiach je slovenčina dodnes živým prostriedkom komunikácie, aj keď v nárečovej a archaickej podobe, pričom pretrváva úsilie o pestovanie materčiny na pôde škôl, pravda, najvýraznejšie v Nadlaku.

Autor venuje pozornosť aj hospodárskej oblasti. V slovenských komunitách sa popri hlavných zamestnaniach (chov dobytka, obrábanie pôdy, práca v baniach apod.) udržiavala aj domáca výroba, spočiatku pre vlastnú potrebu, neskôr i pre trh; obchod nadobúdal čoraz významnejšiu úlohu. Základnou zložkou stavovania bol chlieb a postupom času i cestoviny. Na rozhraní 19. a 20. storočia sa stále viac uplatňuje i nadlacká klobása a zhotovovanie jaterníc. Jedálny lístok by však nebol úplný bez múčnikov, ovocia a pálenky.

Zaujímavé sú poznatky z oblasti ľudového kroja a ženského odievania. Etnograf J. Bujna v r. 1935 konštatuje, že dávnejšie "nosili ženy krásne vyšívané oplecká s prusliakom, široké sukne a taktiež široké fertuchy, ktoré ony geceliami volali... Ku tomuto kroju nosili čižmy, pozdejšie vysoké topánky a biele punčochy." Vo výšivkách a ozdobnom tkaní sa dodnes najvýraznejšie zachoval ľudový výtvarný prejav.

Súčasťou etnickej sebaidentifikácie boli i kalendárne obyčaje, v ktorých sa do dnešných čias zachovali veľkonočné oblievačky, stavanie májov, oceľovanie na Luciu, vianočné koledovanie a chodenie s Betlehemom. Kontinuita a inovácia plne platí pre ľudovú pieseň, ktorá je nenahraditeľnou súčasťou každodenných i sviatočných udalostí. V piesňach možno identifikovať prírodnú i spoločenskú scenériu pravlasti i nového domova, odzrkadľovanie medziľudských vzťahov apod.

Publikácia Ponachodené súvislosti predstavuje široké spektrum a podáva komplexný obraz reality slovenskej pospolitosti v Rumunsku. Zároveň je podnetom k výskumu ďalších slovenských či inoetnických prostredí a ich vzájomných vplyvov.

(kní-)

Turnaj Pannon GSM Cup v Budapešti

V budapeštianskej Športovej aréne Lászlóa Pappa sa v dňoch od 11. do 13. februára uskutoční hokejový turnaj štyroch krajín - Pannon GSM Cup. Okrem domáceho výberu sa ho zúčastnia reprezentácie troch krajín z elitnej „A“ kategórie: Kanada, Slovensko a Nemecko. Ide o mimoriadne atraktívnu športovú udalosť, pretože kvôli štrajku v NHL (Kanadsko-americká národná hokejová liga) sa očakáva účasť množstva hokejových hviezd. O veľkom záujme svedčí fakt, že už mesiac pred turnajom predali organizátori 5500 lístkov, navyše o vysielanie stretnutí v priamom prenose prejavila seriózny záujem aj Kanadská televízia.

Program turnaja Pannon GSM Cup

11. 2. 2005

16.30 Nemecko - Slovensko

20.00 Maďarsko - Kanada

12. 2. 2005

15.30 Kanada - Nemecko

19.00 Maďarsko - Slovensko

13. 2. 2005

15.30 Nemecko - Maďarsko

19.00 Kanada - Slovensko