Ľudové noviny č. 7 / 2005
Predsedovia trinástich celoštátnych menšinových samospráv zaslali 8. februára premiérovi maďarskej vlády Ferencovi Gyurcsányovi protestný list. List vznikol z iniciatívy nemeckej a slovenskej samosprávy. Signatári dokumentu protestujú proti nariadeniu, na základe ktorého z rozpočtu samospráv na rok 2005 odobrali 10 percent, z ktorých sa vytvorila tzv. rozpočtová rezerva. Predsedovia sú toho názoru, že tento čin je proti 45. paragrafu zákona o štátnom rozpočte, v ktorom sa hovorí o tom, že o podpore menšinových samospráv rozhoduje výlučne národné zhromaždenie. „Situáciu sťažuje skutočnosť, že nielen celoštátne samosprávy, ale ani nimi udržiavané inštitúcie - okrem tých, ktoré plnia úlohy verejného školstva - dodnes nedostali prostriedky na rok 2005,“ píše sa v liste. Toto môže viesť podľa signatárov protestného listu k ohrozeniu fungovania menšinových inštitúcií.
Predsedovia celoštátnych menšinových samospráv sa obrátili na F. Gyurcsánya s prosbou o stretnutie, kde by podali konkrétne návrhy ohľadne vypracovania rozpočtu na rok 2006.
Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) vydalo vyhlásenie adresované prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade SR a vláde SR. Žiadajú v ňom dôsledné plnenie Ústavy SR, ktorá zaväzuje štát podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu zahraničných Slovákov. Vo vyhlásení združenia, členom ktorého je i Celoštátna slovenská samospráva, sa píše aj o tom, aby slovenské orgány podporovali inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto cieľa a aby podporovali vzťahy krajanov s materskou krajinou.
Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré združuje viac ako päťdesiat krajanských organizácií z celého sveta, vydáva nasledovné vyhlásenie, adresované prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.
Žiadame dôsledné plnenie článku 7a Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zaväzuje štát, aby podporoval národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podporoval inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a aby podporoval vzťahy slovenskej diaspóry s materskou krajinou.
Žiadame, aby štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí nadobudla aktívny rozmer a uskutočňovala sa výlučne prostredníctvom štátnych orgánov, vybavených potrebnými kompetenciami a finančnými prostriedkami. V tomto zmysle zásadne odmietame všetky snahy, ktoré sa v ostatnom čase objavujú na Slovensku, aby zodpovednosť štátu bola prenesená na neštátne organizácie a inštitúcie. Snahy takéhoto druhu nás utvrdzujú v obavách, že osud vyše dva a pol milióna osôb, hlásiacich sa k slovenskému pôvodu v zahraničí, je Slovenskej republike stále viac a viac ľahostajný.
V súlade s opakovanými vyhláseniami stálych konferencií k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce Slovenská republika a zahraniční Slováci 1999, 2000, 2002, 2003, 2004, ktoré sú summitom slovenských menšín a komunít v zahraničí, žiadame uzákonenie zriadenia Úradu pre Slovákov v zahraničí a aby v štátnom rozpočte Slovenskej republiky bola každoročne vyčlenená účelová čiastka určená na podporu a starostlivosť o Slovákov v zahraničí.
Slovenský inštitút v spolupráci s Visegrádskym klubom a Ekonomickou univerzitou v Budapešti usporiadal 8. februára diskusný večer s ministrom kultúry SR Rudolfom Chmelom. Na stretnutie, ktorého sa zúčastnilo pomerne veľa vysokoškolských poslucháčov, zavítali aj veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, radcovia Milan Kurucz a László Máté, vedúca konzulárneho oddelenia Iveta Hermysová a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorých privítal riaditeľ SI Milan Resutík. Moderátorom večera bol predstaviteľ budapeštianskych vysokoškolákov prejavujúcich záujem o slovensko-maďarské vzťahy István Kollai.
Vzácny hosť mimoriadne pútavo rozprával o tom, že slovensko-maďarskými literárnymi vzťahmi sa začal zaoberať začiatkom 60. rokov, keď si vedci a literárni historici na Slovensku začali uvedomovať, že dejiny slovenskej literatúry nemožno študovať oddelene, ale aspoň v stredoeurópskom kontexte. Keďže dovtedy tieto vzťahy nik neskúmal a on trocha vedel po maďarsky, rozhodol sa pre tento smer. Na začiatky svojho literárnovedného výskumu, siahajúce do polovice 60. rokov, spomína ako na bohémske časy, ale aj na obdobie, keď presedel týždne v knižniciach. Dnes s poľutovaním konštatuje, že mu zostáva veľmi málo času na intelektuálne vyžívanie sa, na čítanie množstva kníh, ktoré si nakúpil. Preto tvrdí, že čo človek neurobí, keď je mladý, to už neurobí nikdy.
Pán minister konštatoval: štúdium slovensko-maďarských literárnych vzťahov je špecifické už tým, že na rozdiel od slovensko-poľských či dajme tomu slovensko-chorvátskych vzťahov sa aj vtedy, ak sa sústredíme na 19. storočie, musíme stretávať s aktuálnou politikou. Nuž a práve to ho lákalo. Nech už urobil hocičo, vždy sa o ňom hovorilo - či pozitívne, alebo negatívne, - duchaplne poznamenal pán minister.
Keďže Rudolf Chmel bol v rokoch 1990-1992 posledným veľvyslancom Česko-Slovenskej republiky v Budapešti, s patričným nadhľadom hovoril o slovensko-maďarských vzťahoch. Ako tvrdí, dodnes sa v nich striedajú obdobia napätia a uvoľnenia a nie vždy vieme pretrvávajúce problémy vyriešiť. Preto garantuje aj budúcim generáciám, že tieto vzťahy nebudú idylické. Na otázku, či odvtedy, ako bol veľvyslancom, nastal nový moment v slovensko-maďarskej relácii, uviedol stručnú chronológiu vzťahov. Pri rozpade Česko-Slovenska bolo Slovensko už aj z geografického hľadiska v oslabenej pozícii, čo mu aj dávali jasne pocítiť. Do roku 1998 boli bilaterálne vzťahy zlé, vtedy nefungovala ani Visegrádska 4. Po nástupe Dzurindovej a Orbánovej vlády, teda v rokoch 1998 až 2002, sa nehralo so všetkými kartami, obe strany sa snažili vyhýbať konfrontáciám. Bolo to obdobie príprav na vstup do Európskej únie a tlaky zvonka nás nútili správať sa voči sebe slušne. Pán minister však má dojem, že sme sa opäť dostali do stredu problémov. Vo viacerých otázkach máme rozdielne názory, ale situácia nie je akútna, nemusíme ich otvárať. Spoločný vstup do Európskej únie treba považovať za úspech týchto čias, je garanciou pre obe strany - konštatoval R. Chmel.
Na stretnutí, ktoré sa konalo v rámci Salónu Slovenského inštitútu, pán minister hovoril i o činnosti rezortu kultúry, vyslovil sa o možnostiach propagovania SR v zahraničí, súčasnej slovenskej literárnej tvorbe a o sčítanosti slovenskej mládeže.
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš a riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík boli v prvý februárový víkend na neoficiálnej návšteve v župe Baraňa. V Moháči si v spoločnosti predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej, predsedu chorvátskeho zákonodarného zboru Vladimira Šeksa, veľvyslanca Chorvátskej republiky v Budapešti Stanka Nicka a primátora mesta Józsefa Szekóa pozreli aj za hranicami Maďarska známy karneval - busójárás -, tradíciu tamojších Chorvátov. Nie je náhoda, že sa v mnohom podobá na lúčenie sa s fašiangmi v niektorých obciach na Slovensku, napríklad v Liptovských Sliačoch či Čiernom Balogu, kde tieto zvyky nazývajú bursa.
Predstavitelia Slovenskej republiky v Maďarsku si pozreli pamätník obetiam bitky pri Moháči roku 1526 a navštívili aj kúpeľné mesto Harkány, kde ich privítal primátor István Bédi.
Obaja primátori informovali vzácnych hostí o aktuálnych vnútropolitických a hospodárskych otázkach s akcentom na ich región. Neformálne rokovania prebiehali v priateľskom duchu a boli zamerané na zvažovanie možností hospodárskej a kultúrnej spolupráce s ohľadom na to, že obe mestá ležia na južnej hranici Európskej únie a teda sú vstupnou bránou do juhovýchodnej časti kontinentu.
Tohoročné prvé zasadnutie Podvýboru pre masmédiá a vydavateľskú činnosť (PMVČ) Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) bolo hneď rozšírené, nakoľko naň pozvali vedúce slovenských vysielaní Maďarského rozhlasu (MR) a Maďarskej televízie (MTV), ako aj predsedu nášho najvyššieho voleného zboru Jána Fuzika.
V prvej časti zasadnutia sa členovia podvýboru dozvedeli o radostiach a ťažkostiach slovenských vysielaní, v druhej časti sa zaoberali hodnotením Nášho kalendára na rok 2005 a rukopismi, ktoré by mali vyjsť v tomto roku pod vydavateľským rúškom CSS. Po úvodných slovách predsedu podvýboru Gregora Papučka sa najprv hovorilo o rozhlasovom vysielaní.
Ako informovala jeho vedúca Mária Margová, do konca tohto roku národnostné programy ešte majú frekvenciu, ale od 1. januára 2006 východné frekvencie už nebudú patriť Maďarskému rozhlasu. To je zatiaľ najzávažnejší problém okrem už stálych: nedostatku financií, technických zariadení a zaťaženosť redaktorov. Ako povedala, potrebovali by sa osamostatniť v rámci novej sekcie alebo oddelenia pre národnosti, ktoré by disponovali samostatným rozpočtom a cieľmi.
Po M. Margovej sa ujal slova G. Papuček, ktorý v skratke zhrnul vysielania posledných mesiacov. Ako uviedol, je potešiteľné, že redaktorky sa zaoberajú množstvom tém, ba dokonca bol toho názoru, že bol odvážny čin odvysielať decembrové Valné zhromaždenie CSS skoro v celej dĺžke na tri pokračovania, vzhľadom na to, že tam odzneli niekedy naozaj kritické slová. Vedúca vysielania zas vyslovila krédo novinárov, na základe ktorého žurnalista musí objektívne informovať o všetkých jemu dostupných udalostiach. Predseda podvýboru sa pritom kriticky vyjadril o vyslovovaní niektorých slov, na čo sa s vedúcou vysielania dohodli, že spíše tieto príklady a redaktori sa budú snažiť správne vyslovovať.
Po rozhlasovom vysielaní prišli na rad televízne. Vedúca vysielania Zuzana Antalová referovala členom podvýboru o tom, že napriek nepotešiteľnej správe ohľadne premiestnenia reprízy zo soboty na utorok, minulý rok bol trochu bohatší na financie, preto napríklad mohli naštartovať dva nové seriály. Na minuloročnej prehliadke dokumentárnych filmov Etnofilm Čadca medzi 37 filmami bol aj dokument Jána Benčíka o Petőfim medzi Slovákmi a najmladšia členka redakcie Karola Klauszová sa dostala na týždňovú stáž do Štrasburgu. Avšak financie ubudli a v tomto roku sa redakcia Domoviny zase ocitla v neblahej situácii. Naďalej zápasia s časovou tiesňou, vzhľadom na to, že výrobná lehota televízneho magazína je trojtýždňová. To prakticky znamená, že o jednotlivých podujatiach sa potrebujú dozvedieť aspoň tri týždne dopredu, aby mohli objednať kameru a štáb. Preto aj touto cestou prosia organizátorov podujatí, aby ich včas informovali o svojich akciách, hoci aj na novej elektronickej adrese redakcie Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Z. Antalová sa poďakovala predsedovi CSS za morálnu pomoc poskytnutú počas rokovania s predsedom MTV.
Očami diváka - odborníka referovala o programoch Domoviny členka podvýboru Katarína Királyová, ktorá vyzdvihla niektoré závažné chyby vo vysielaní. Vedúca vysielanie túto kritiku nepokladala za prijateľnú vzhľadom k tomu, že - ako povedala - kritizujúcu prepustili z MTV, preto nemôže byť objektívna.
Slova sa ujal aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý pripomenul, že národnostné relácie MTV chcú od 1. marca preložiť na tzv. tretí kanál, o ktorom sa však zatiaľ len málo vie. Hovoril aj o tom, že naďalej sa vedú rokovania medzi predsedami menšinových samospráv a predsedom MTV, ktorý vymenoval „národnostného ombudsmana“ v televízii.
V druhej časti zasadnutia podvýboru sa hovorilo o ročenke CSS Náš kalendár na rok 2005. Účastníci konštatovali, že tejto publikácii treba venovať väčšiu pozornosť. Včas musí byť vymenovaná redakčná rada alebo aspoň zodpovedný za vydanie a včas treba získať aj financie. S týmto súhlasil aj J. Fuzik, ktorý uznal, že treba zabezpečiť finančné a organizačné zázemie publikácie CSS. Preto sa rozhodli, že zodpovednou redaktorkou bude Ildika Klauszová Fúziková a do prípravy kalendára vo väčšej miere zapoja pracovníkov nášho jediného týždenníka. Predseda CSS pripomenul, že je potešiteľné, že v tohoročnom kalendári je veľa exkluzívnych článkov, písaných iba pre ročenku.
Po tomto G. Papuček oznámil, že v tomto roku neprišli žiadne rukopisy na posúdenie, avšak požiadal členov podvýboru, aby sa vyjadrili k niektorým aktivitám a projektom. Jedným z nich by mal byť slovensko-maďarský ekumenický slovník cirkevných sviatkov, rukopis ktorého pripraví I. Klauszová Fúziková do budúceho roku. Ďalším projektom je vydanie CD-platne so zhudobnenými básňami v podaní kapely Debnička. Najbližšou úlohou bude zistiť postup pri uznávaní autorských práv hudobníkov a básnikov, keďže na CD-platni by boli aj básne S. Weöresa. Nasledujúcim projektom by mala byť zbierka detských básní Alexandra Kormoša Hviezdička, ktorej rukopis je síce dávno hotový a ilustrovaný detskými kresbami, ale ktorý autor neposlal do sídla CSS. (Tento rukopis v CSS už raz bol, ale vtedy sa nepodarilo získať financie na jeho vydanie.)
Po bohatej diskusii sa členovia podvýboru zhodli v tom, že na aprílové zasadnutie pozvú aj I. Klauszovú Fúzikovú, aby referovala o plánoch ohľadne Nášho kalendára na rok 2006.
Kultúrny dom Bélu Kálmánfiho v spolupráci s Obecnou samosprávou v Číve (Piliscsév) usporiadali začiatkom februára tzv. slovenský tanečný dom. V rámci neho si mohli žiaci miestnej základnej školy osvojiť základné kroky pilíšskych tancov a ochutnať výborné fašiangové šišky. Tanec nacvičila s deťmi Katarína Királyová, o hudbu sa postaral harmonikár Ladislav Hubaček. Podujatia sa zúčastnila aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a starostka Čívu Mária Nagyová. Témou stretnutia boli fašiangy. O fašiangových zvykoch v Pilíši sa s deťmi najprv porozprávala K. Királyová, ktorá veľa ani nemusela hovoriť, lebo čívske deti boli veľmi dobre pripravené zo zvykov. Vedeli, že fašiangy predchádzajú pôstnemu obdobiu, ako aj to, že maskami a veselím sa ľudia chceli striasť zimy a vyveseliť sa pred 40-dňovým pôstom. Novinkou však pre čívske deti bolo tzv. koleso so Šimonom a Júdou, ktoré na konci fašiangov prevážajú ulicami neďalekých Mlynkov.
Po krátkej prechádzke pristúpili k hudbe. Pani Katka priniesla niekoľko pilíšskych fašiangových pesničiek. Tieto si čívske deti veľmi rýchle osvojili a pospevovali si ich už bez papierov. Keď už vedeli, čo sú fašiangy a aké zvyky pretrvávajú dodnes v Pilíši, keď sa už naučili aj nové pesničky, začala sa tanečná zábava. Na netradičnom fašiangovom popoludní si deti osvojili veľa tanečných krokov, od tanca im zrumeneli líca. Keď sa všetci poprezliekali, šikovnejších chcela pani Katka postaviť do stredu kruhu. Napokon vysvitlo, že sú šikovní všetci, tak že vytvorili tri menšie kruhy. Alebo za to mohli šišky? Totiž pani Katka deťom prezradila, že v kultúrnom dome pre nich pripravili šišky s marhuľovým lekvárom a čajom, ale ochutnať ich mohli iba tí, ktorí sa zapojili do tanca a ktorí boli šikovní. Jedno je isté, napokon bez ochutnania šišiek nikto domov neodišiel.
My sme sa v kuchyni spýtali kuchárky, stálej účastníčky akcie Slovenská gazdinka Magdalény Jákfalviovej, aké sú ozajstné čívske šišky. Nuž recept nebol tajný, takže aj my sa s vami oň podelíme. Potrebujeme: 1 kg múky, 10 žĺtkov, 2 kúsky cajchu (droždia), liter mlieka a 4 lyžice cukru, za kávový pohárik rumu. Zmes sa nechá nakysnúť, potom treba povykrajovať šišky, chvíľu ich nechať kysnúť na doske, aby sa lepšie pražili v oleji. Ale vy, milé deti, dajte radšej recept mamičke alebo starej mame, ony vám iste urobia chutné šišky!
Pani Magda nám prezradila, že dávnejšie piekla aj na svadbách. Dnes je to skôr pre rodinu - štyri sestry vždy pečú tak, aby bolo pre celú rozvetvenú famíliu. V onen prvý februárový štvrtok upiekla 300 šišiek, na čo potrebovala viac ako tri kila múky. Zmizli raz-dva, veď deti pri tanci poriadne vylačneli.
Tradičná ročenka Celoštátnej slovenskej samosprávy slovom (a predovšetkým obrazom) sprevádza udalosti uplynulého vrtošivého roku (slovami predsedu CSS Jána Fuzika). V jednotlivých rubrikách sa zameriava na najdôležitejšie udalosti v kultúrnom, školskom, náboženskom, vedeckom živote našich Slovákov a približuje nám i dejiská ich podujatí. Spomenutá "prevaha" fotografií (inak prevažne prevzatých z archívu Ľudových novín) pravdepodobne vyhovuje väčšine čitateľov, ktorí sa v nich môžu pohotovo zorientovať pomocou krátkeho textu či podpisu.
Zostavovatelia ročenky (K. Királyová, I. Fúziková, K. Klauszová, E. Fábiánová, I. Makaiová a G. Papuček) nezabudli ani na záujmy čitateľov s ohľadom na ich vek a rozprestreli aj pestrú paletu čítania "na voľné chvíle" (recepty, rady, humor, spomienky...). Pri zostavovaní publikácie teda mali na zreteli, aby si každý čitateľ mohol vyberať, čo platí aj pokiaľ ide o adresár inštitúcií, úradov a masmédií v Maďarsku i v materskej krajine. Vydanie Nášho kalendára, ktorý sa v uplynulých týždňoch dostal do rúk svojich stálych i nových čitateľov, finančne podporili maďarský Národný kultúrny fond a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Príjemné čítanie!
Aj tohto roku môžeme iba potvrdiť to, čo sme napísali o minuloročnom Čabianskom kalendári: totiž, že je pestrý, zaujímavý a poučný. Od svojho znovuobnovenia v roku 1991 vyšiel už pätnásty raz a vydala ho Čabianska organizácia Slovákov, ktorá, ako sa dozvedáme tiež z kalendára, má už 600 registrovaných členov a vydáva i ďalšie publikácie.
Čabiansky kalendár na rok 2005 zachováva svoj tradičný charakter a prehlbuje ho novými prvkami. To, že prináša oveľa viac textu než fotografií, mu nijak neuberá na príťažlivosti. Tá spočíva okrem iného v článkoch a v príbehoch písaných v nárečí, ktorých je tentoraz neúrekom. Ťažisko tvoria dolnozemské tradície, osobnosti a jubileá (napr. čabianska svadba, poľné práce, slovenskí učitelia, duchovní, storočnica J. Dedinského a ďalšie). Za osobitne dôležitú rubriku možno považovať Kroniku udalostí: tu je v kocke všetko dôležité, čo sa v Čabe, ale aj v jej bližšom a vzdialenejšom okolí udialo uplynulý rok a čo bude zároveň neustále pripomínať čitateľovi, čo všetko v tomto období dosiahla Slovač v tomto kúte krajiny a nielen tam.
Kalendár redigovali A. Ištvánová (šéfredaktorka), A. Ančinová, H. Krajčovičová a L. Vránska, graficky ho upravila B. Drimbaová a fotografie dodal J. Halaš.
V Slovenskom inštitúte v Budapešti nedávno prezentovali dvojčíslo Revue svetovej literatúry, ktoré obsahuje diela viacerých maďarských autorov v slovenskom preklade (P. Esterházy, L. Grendel, E. Kukorelly, M. Mészöly, G. Spiró a ďalších).
Účastníkom prezentácie sa prihovoril bývalý riaditeľ SI K. Wlachovský a priblížil im spomenutý časopis, ktorý už štyri desaťročia sprostredkúva hodnoty svetovej literatúry a pri kolíske ktorého stál napr. Ctibor Štítnický, prekladateľ Madáchovej Tragédie človeka.
Prvé maďarské číslo Revue svetovej literatúry vyšlo r. 1998, avšak v uplynulých 40 rokoch sa na jej stranách uviedli viacerí maďarskí autori, o. i. zásluhou nebohého V. Kondróta, ktorý preložil z maďarskej poézie 30 tisíc veršov. Celkove od 50. rokov 19. storočia preložili z maďarčiny do slovenčiny takmer 1 000 diel. Vďaka tomu počtom prekladov do slovenčiny maďarská literatúra zaujíma na Slovensku 4. - 5. miesto.
Šéfredaktorka Revue svetovej literatúry J. Šancová vyzdvihla, že časopis má v úmysle svojimi prekladmi podnietiť vydavateľstvá k ďalším krokom na ceste popularizovania tvorby príslušných autorov.
Milí moji rodáci,
možno mi neuveríte, ale Slovákov baví politika. Šesť percent našej dospelej populácie je členom nejakej politickej strany. V politickej angažovanosti sme v strednej Európe už lídrom. Aspoň v niečom. Protagonisti politických strán na Slovensku sa chvália stavom ich členskej základne a ochotne zverejňujú výšku členského. Len mená mecenášov zatajujú, aj keď vieme, že ekonomicky sú politické strany závislé na úzkom kruhu „lepšie situovaných“. Bohatých sponzorov pritom nezaujímajú menoslovy. Z obyčajných členov majú skôr strach a trpia fóbiou, „aby niekto nezačal do účtov vŕtať“. Preferujú anonymitu. Ešteže máme zákon, prikazujúci stranám zverejňovať finančné správy. Tie sú rozkošným čítaním. Človekovi padne hneď do oka pomer vybraných členských príspevkov k celkovým príjmom tej-ktorej strany. Napr. Strana maďarskej koalície (SMK) má 13000 registrovaných členov a spomínaný pomer 0,3/20,0 (v miliónoch Sk). Čo do počtu členov je Strana demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) najmenšou (sic!) - vykazuje len 5500 členov. S pomerom 4,3/51,5 je však veľmi zaujímavá. O tieto čísla sa začala zaujímať mimovládna organizácia Aliancia Fair-play. Až nekresťansky „šťúra“ do disproporcií a kladie nepríjemné otázky. Najnovšie pátra po mene dobrodinca, ktorý prebral 22 miliónový dlh jednej parlamentnej strany. Zatiaľ márne.
Ja si ale kladiem inú otázku. Môže byť financovanie politickej strany transparentné? Odpoveď poznáme. Nemôže. Nedivme sa preto nad ochotou Slovákov „robiť politiku“. U nás je politika „big business“. Je to vari u vás inak?
Pozdravuje Vás
Bez tradície je chýr národov len tieň a kto si neváži vlastnú históriu, nemá budúcnosť, hovoria múdri ľudia. Tieto myšlienky viedli k príprave a realizácii výstavy Tradičné výšivky sarvašských Slovákov, ktorú iniciovala a pripravila kurátorka krajanských zbierok Historického múzea SNM Jarmila Gerbocová v spolupráci so sarvašskou slovenskou samosprávou, Domom zahraničných Slovákov (DZS) a Strediskom kultúry Bratislava Nové Mesto.
Dňa 18. januára 2005 obecenstvo prežilo nezvyčajný zázrak, keď sa kultúrne podujatie začalo piesňou vedúcej Slovenského speváckeho zboru zo Sarvaša Edity Častvanovej za hudobného sprievodu Tibora Mótyána. Po piesňach moderátorka, zástupkyňa riaditeľa DZS Mária Katarína Hrkľová srdečne privítala na vernisáži výstavy vzácnych hostí: kultúrneho atašé Veľvyslanectva MR v Bratislave Ádáma Szeszteiho, hlavnú radkyňu Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov (GSZS) Úradu vlády SR Evu Balážovú, riaditeľa Historického múzea SNM Pavla Komoru a zástupkyňu starostu Mestskej časti Bratislava Nové Mesto Ruženu Apalovičovú. Privítala aj predsedu Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibora Mótyána a jeho spolupracovníčky pri príprave výstavy - Margitu Kmotriczovú, Zuzanu Príbelskú, Gabrielu Mótyánovú, Editu a vedúceho Folklórneho súboru S. Tešedíka Ondreja Častvana. Poďakovala za spoluprácu a poskytnutie priestorov riaditeľke kultúrneho strediska Margite Krajačovej.
T. Mótyán potom predstavil mesto Sarvaš. Hovoril o tom, že Slováci po tureckých vpádoch osídlili časť Dolnej zeme, časom tu vznikli bohaté a životaschopné komunity Slovákov, ktoré svojou kultúrou a pracovitosťou obohatili novú vlasť. Vznik Sarvaša sa viaže k roku 1722 a jeho stručnú históriu obecenstvu približovali vstupný panel a trojjazyčná publikácia o Sarvaši. Sarvaš je mesto Samuela Tešedíka, vysokých škôl, historických pamiatok a pracovitých ľudí. Sarvaš žije napriek všetkým vplyvom asimilácie slovenským životom. V meste pôsobí vynikajúca slovenská základná škola, Folklórny súbor S. Tešedíka, slovenské divadlo, slovenská samospráva, aj Kultúrny spolok Slovákov, realizujú tu mnohé slovenské aktivity a podujatia.
Teraz, na túto výstavu, Sarvašania priniesli originálne tradičné slovenské výšivky. Každý steh hovorí o niečom inom. O živote Slovákov na Dolnej zemi, o pocitoch, o všedných dňoch (narodenie, smrť, manželstvo, práca, radosť...). Návštevníci výstavy majú za úlohu čítať medzi farebnými materiálmi, nájsť a znovu prežiť momenty, ktoré sú vyšité v obrusoch, zásterách, klinovníkoch a vankúšoch.
Na vernisáži výstavy spievali speváčky Jednoty dôchodcov zo Želiezoviec. Sarvašania sa postarali aj o to, aby pri „duchovnej potrave” obecenstvo ochutnalo aj pôvodné sarvašské jedlá. V predsiení bol prestretý stôl s výbornou sarvašskou klobásou a najlepším bielym chlebom, ako i, samozrejme, sarvašská slivovica.
Výstava bola v Bratislave od 18. do 31. januára 2005, teraz putuje ďalej po Slovensku.
V santovskej káblovej televízii je už niekoľko týždňov uverejnené oznámenie nadácie Pre školstvo, kde kuratórium ďakuje všetkým, ktorí na konto nadácie poukázali 1 % zo svojich daní. Takto získanú sumu - 151 000 Ft - použili vlani na podporovanie výletov jednotlivých ročníkov, na kurz plávania, na súťaže z odborných predmetov a na jesenný výlet žiakov. Ďalšiu časť príjmov nadácie tvoria prostriedky, získané zo vstupeniek a tomboly tradičných slovenských fašiangových bálov.
Tohoročný usporiadali v prvú februárovú sobotu. Zábavychtiví Santovčania sa zišli v miestnej slovenskej národnostnej škole. Po otváracom prejave hlavnej organizátorky, riaditeľky školy Eriky Kraslánovej, sa o slávnostné otvorenie podujatia pričinil súbor moderného tanca Red Rock z Verešváru (Pilisvörösvár), v ktorom tancuje aj santovská mládež. Po rytmickej gymnastike menších žiačok na pódiu vytvorili atmosféru skutočnej diskotéky väčší žiaci, ktorí za sprievodu populárnej hudby v štýle hip-hop na niekoľko minút priblížili svet videoklipov.
Moderný kultúrny program vystriedala tradičná "klasika" - ako sa to na slovenský bál v Pilíši patrí - hudba miestnej dychovky „Santovská nálada“. V repertoári kapely nájdeme slovenské, hlavne miestne piesne, ale aj maďarské a nemecké skladby (veď v Pilíši po stáročia žijú spolu príslušníci viacerých národností, ich folklór, hlavne dychová hudba pilíšskych Slovákov a Nemcov, má veľa spoločných čŕt). Ako nám povedal vedúci kapely Jozef Széplaki, v posledných rokoch ich volajú čoraz častejšie aj do vzdialenejších oblastí Maďarska, hlavne do obcí obývaných Slovákmi. V Pilíši ich poznajú už dávnejšie, ale v poslednom čase zožali veľké úspechy aj v kruhu Slovákov na Dolnej zemi, kde snáď okrem Slovenského Komlóša dychovky nemajú takú veľkú tradíciu ako v zadunajských slovenských obciach. Napriek zaneprázdnenosti si na santovské slovenské akcie vždy nájdu čas.
Na bále bola zastúpená väčšinou mladšia generácia, a to nielen miestna, veď sem už roky chodí napr. početná skupina mladých Kestúčanov, podľa ktorých „takáto dobrá hudba a vynikajúca nálada“ nepanujú všade.
Keďže staršia generácia sa prezentovala v menšom počte, chýbali pekné santovské „čepce a pruclíky“, ale v tomto roku sa nenašlo ani veľa masiek a kostýmov. Hoci pilíšsku polku tancovalo aj „mužstvo“ santovských futbalistiek v športových úboroch a stretli sme aj skupinu mníchov, a to práve v bufete. Že by tam po chutnej večeri podávali omšové víno?
Organizátori slovenského plesu v Orosláni nezabudli na rozlúčkové slová minuloročných účastníkov. Sľub, že o rok sa opäť stretnú, upozorňoval členov slovenskej samosprávy, že na 22. januára 2005 treba rezervovať stoly pre stálych účastníkov.
Keďže aj vlani bola sála preplnená, tohto roku lístky predávali iba na miesta, ktoré z vážnych dôvodov zostali voľné, ale stalo sa, že za tých, ktorí nemohli prísť, si hneď priviedli náhradníkov. Žiaľ, alebo chvalabohu, nemali sme problémy s predajom lístkov. Spolu s pozvanými hosťami a vystupujúcimi telesami nás bolo čosi vyše 350, čo je maximálna kapacita slávnostnej sály miestneho gymnázia. Väčšiu a vhodnejšiu budovu by sme u nás nenašli, preto sa musíme uspokojiť s týmto počtom účastníkov.
Hosťami tohtoročného plesu bol viceprimátor mesta Antal Székely s manželkou, riaditeľka gymnázia Andrea Vargová Hadjanjová, čestná predsedníčka Spolku pre ochranu dedinskej kultúry a tradícií Anna Kisová a novozvolená predsedníčka tohto občianskeho spolku Marianna Plózová Károlyová, z materskej krajiny hostia z Dvorov n. Žitavou, Šale a Myjavy.
Po úvodnom tanci slovenskej tanečnej skupiny Brána predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Szabóová a podpredseda samosprávy Šimon Ocskai pozdravili hostí, poďakovali sponzorom a konferovali kultúrny program, ktorý prítomní sledovali s veľkým nadšením a honorovali veľkým potleskom.
V poradí to bol už ôsmy ples, na ktorom po piatykrát hrala kapela Santovskí mládenci na čele s Jozefom Széplakim. Dokázali vytvoriť vynikajúcu atmosféru, tanečný parket bol vždy plný. Aj keď nie všetci tancovali, aspoň sa prizerali, rozprávali sa a pojedali chutné jedlá prinesené v batôžkoch. Stoly sa len tak prehýnali nad toľkým jedlom a sála voňala koláčikmi.
O polnoci prišiel rad na losovanie tomboly a náš volený zbor mal čo robiť, aby čo najrýchlejšie vylosoval výhercov pekných cien a aby veľmi neukrátil milovníkov tanca o zábavu. Už začalo svitať, keď sa skončil tohtoročný oroslánsky slovenský fašiangový ples. Odmenou pre usporiadateľov boli slová vďaky zabávajúcich sa a prísľub, že o rok s vami znova na tomto mieste.
Členovia Slovenskej samosprávy v Orosláni sa koncom januára zišli na svojom prvom tohtoročnom pracovnom zasadaní, na ktorom zhodnotili svoju činnosť za uplynulé obdobie, vrátane hospodárenia zboru, a prerokovali úlohy na tento rok, medzi ktorými majú prioritu kultúrne akcie.
V prvú februárovú sobotu večer sa na nábreží Tisy v Klube Pick ozývala kavalkáda jazykov - schádzali sa tu príslušníci segedínskych národností, aby sa pred nástupom pôstneho obdobia spoločne zabavili.
Slováci v uplynulých rokoch plesali osobitne, v rámci vlastnej fašiangovej zábavy, na ktorú pozývali slovenské kultúrne spolky z okolia. Tohto roku sa pridali k ostatným národnostiam.
Po pozdravných slovách rotujúceho predsedu Združenia segedínskych menšinových samospráv Arménca Lászlóa Kövéra a riaditeľa Domu národností Ferenca Gajdu pódium patrilo Slovenkám. Aliz Agodová zaspievala komlóšske a Estera Očovská pilíšske fašiangové piesne. Po ich krátkom programe sa začala ozajstná zábava. Do tanca hrala - podobne ako aj v predošlých rokoch - skupina Drink Panthers. Do bohatej tomboly prispeli všetky miestne národnostné samosprávy, takže sa oplatilo riskovať. O fašiangovú zábavu segedínskych národností bol nesmierne veľký záujem. Tanečný parket sa občas zdal byť až príliš malý a noc príliš krátka...
Ani v tomto roku nemohli Malokerešania vynechať Ples starých mám. Tradícia sa zrodila pred niekoľkými rokmi z toho prostého dôvodu, aby sa aj starí rodičia, ktorí na Silvestra dozerajú na vnúčatá, mohli dobre zabaviť - hoci aj dodatočne. Na stretnutí, ktoré má nahradiť silvestrovskú zábavu, privítala členov Slovenského klubu v osvetovom dome predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová. Na prestreté stoly putovali doma pripravené pochúťky; popri zákuskoch i chutná Kadarka. O dobrú náladu sa aj tentoraz postarala muzika Bratyó Band, inak synovia Z. Gmoserovej Štefan a Ondrej, takže po dobrej večeri ožila sála tanečníkmi.
Slovenská samospráva v Malom Kereši nedávno usporiadala verejné zasadnutie, na ktorom predsedníčka zboru Z. Gmoserová podala správu o činnosti v uplynulom roku. Povedala o. i., že tunajší Slováci sa mimoriadne aktívne zapájajú do župných i celoštátnych podujatí a získavajú skúsenosti od krajanov v iných obciach. Ich prvoradou úlohou je zachovať a rozvíjať zvyky, kultúru a jazyk malokerešskej Slovače, odovzdávať ich mladej generácii. Príležitosťou na pestovanie slovenčiny sú stretnutia, bohoslužby v materinskom jazyku a ďalšie podujatia.
Slovenská samospráva podporuje zo svojich prostriedkov všetky ustanovizne, ktoré sa pričiňujú o plnenie spomenutej úlohy: materskú a základnú školu, súbor ľudového tanca Dúha a podujatia Slovenského oblastného domu. Slováci sa zúčastňujú Dní mesta a oberačkového festivalu a širšej verejnosti umožňujú poznávať slovenskú gastronómiu a kultúru.
Riaditeľ Základnej školy J. Bema L. Bella sa poďakoval slovenskej samospráve za účinnú pomoc, ktorú poskytuje tejto ustanovizni pri výučbe slovenského jazyka.
- Rok 2005 bude pre náš Kruh priateľov Békešskej Čaby v Budapešti jubilejný. Na oslavy 20. výročia založenia sa budeme snažiť dôstojne pripraviť. Vyslovujem vďaku primátorovi mesta Békešská Čaba Jánosovi Papovi, že i tohto roku prišiel na naše valné zhromaždenie, ako aj Samospráve XII. obvodu Budapešti a tamojšiemu slovenskému volenému zboru, že nám zabezpečili priestor pre naše rokovanie, - týmito slovami privítal vzácneho hosťa a otvoril ročné bilancovanie predseda jubilujúceho Kruhu priateľov Békešskej Čaby v Budapešti dr. Endre Sztanek. Valné zhromaždenie sa konalo 8. februára 2005 v Osvetovom stredisku MOM a zúčastnili sa ho predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, predseda a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti Michal Hrivnák a Ildika Klauszová Fúziková a zborový farár Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Atila Spišák.
Prvoradým cieľom kruhu je permanentne pestovať dobré vzťahy s rodným mestom Békešskou Čabou, združovať Čabanov žijúcich v Budapešti a v okolí, udržiavať dobré styky medzi sebou a navzájom si pomáhať. Všetci členovia sú lokálpatrioti, ktorých spája rodné mesto.
Kruh sa snažil spolupracovať aj so slovenskými menšinovými samosprávami Budapešti a občianskymi organizáciami.
V mene vedenia hodnotila minuloročnú činnosť Mária Mayerhofferová. Konštatovala, že vedenie zasadalo raz za pol roka. Kruh má 130 registrovaných členov, z ktorých však iba 64 zaplatilo členské. Pani Mayerhofferová spomedzi podujatí vyzdvihla účasť na tradičnom slovenskom fašiangovom bále, na Dni Slovákov v Maďarsku a na Festivale čabianskej klobásy. Navštívili aj sídlo Celoštátnej slovenskej samosprávy, zúčastnili sa na pohrebnej bohoslužbe seniora Ladislava Táborského, pravidelne sa zapájali do programov, ktoré organizuje Slovenský klub dôchodcov pri SSB, zúčastnili sa verejného náčuvu Slovenskej samosprávy XII. obvodu, Dňa budapeštianskych Slovákov a Slovenských Vianoc. Pani Mayerhofferová oboznámila prítomných aj s tohtoročným pracovným plánom. Vyzdvihla, že členovia sa od tohto roku budú stretávať raz za štvrťroka v V. obvode Budapešti. Prvé stretnutie sa bude konať 23. apríla, druhé 24. septembra a tretie 19. novembra 2005. Členovia sa zúčastnia Festivalu čabianskej klobásy, programov Slovenského klubu dôchodcov, Slovenských Vianoc SSB a všetkých akcií, na ktoré dostanú pozvanie.
Keďže tajomník kruhu József Csontos bol chorý, o finančných záležitostiach referovala Valéria Harmatiová, ktorá sa poďakovala primátorovi Békešskej Čaby Jánosovi Papovi za finančnú podporu mesta. Poslanecký zbor mestskej samosprávy im vlani udelil na činnosť 50 tisíc forintov. Zdôraznila, že členské príspevky neplatí každý člen, preto sa musia obrátiť na rôzne nadácie, aby im poskytli financie na hradenie prevádzkových nákladov.
Primátor János Pap referoval o minuloročnej činnosti mesta a zároveň naznačil plánované investície na tento rok.
Zborový farár Atila Spišák informoval prítomných o Slovenskom evanjelickom zbore v Budapešti, ktorý je otvorený a očakáva na bohoslužby aj členov kruhu. Zdôraznil, že zbor sa usiluje pestovať a prehĺbiť náboženské a národné povedomie Slovákov žijúcich v hlavnom meste a jeho okolí.
Predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová nabádala členov kruhu, aby sa aktívne zapájali do činnosti SSB, jazykového kurzu, činnosti Klubu dôchodcov, do speváckeho zboru Ozvena a mladší záujemci do tanečného súboru Lipa a aby navštevovali podujatia, ktoré organizujú obvodné slovenské menšinové samosprávy hlavného mesta. Upriamila pozornosť aj na časopis Budapeštiansky Slovák, ktorý podáva všestranné informácie o Slovákoch žijúcich v hlavnom meste.
Valné zhromaždenie a stretnutie pokračovalo tradičnou čabianskou zakáľačkovou večerou. O dobrú náladu sa postaral podnikateľ, hudobník Zoltán Banya.
Dvadsaťšesť olejomalieb vystavuje v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe maliar Zoltán E. Szabó. Sám názov výstavy - Mnohofarebný svet - naznačuje jej charakter a umelcove zámery. Čo je nápadné - diváka upúta na týchto obrazoch svet spomienok, vízií a snov podaný vo svojej mnohofarebnosti a mnohotvárnosti a nútiaci hľadať jeho podstatu. Napríklad v tom, že život je to najkrajšie dobrodružstvo. Babie leto nám pripomenie, aké to bolo pekné, keď ešte... A k tomu pridajme fantastický svet lyrickej abstrakcie, v ktorom je umelec doma, keďže premenlivosť či metamorfózy považuje za svoje najmilšie smerovanie, snívajúc o nemožnom a o zázrakoch...
Dobrý obraz je zázrak sám, to považuje náš umelec za predpoklad a tajomstvo maliarstva. E. Szabó zároveň uznáva a konštatuje, že aj keď jeho obrazy nie sú práve efektné, jednako odzrkadľujú prírodné prostredie, nabádajú k príchylnosti, ktorú si toto prostredie zasluhuje. Je nepochybné, že záleží práve na tomto "zázraku", ktorý oživuje dobré obrazy. Napokon čo iné by hlásal napríklad Kvitnúci strom (ktorý vidíme v hĺbke domov a preplnených dvorov starého mesta) než to, že krása sa rodí za akýchkoľvek okolností a v akýchkoľvek podmienkach? Ideme ďalej a sledujeme teplé farby vrchov a údolí, v ktorých sa rodia legendy. A možno menovať ďalšie a ďalšie obrazy: Veľký vták, Tulipány, filozoficky ladené Biele kvety alebo bizarne farebné Modré jazero.
Výstava čabianskeho maliara je významnou predohrou tohtoročného umeleckého programu Domu slovenskej kultúry.
Juraj Šóti na pozvánke, ktorá pozýva milovníkov výtvarného umenia na prvú tohoročnú výstavu čabianskej Galérie Pallas, sám seba nazýva grafikom amatérom. Svedčí to o skromnosti osemdesiatpäťročného umelca, milovníka umenia, ktorý sa nechce iba kochať v pekných grafikách a maľbách, ale sám holduje múze - chopí sa ceruzky, tušu a pastelky a kreslí. Väčšinou portréty, tie sú najvydarenejšie, ale zvečňuje aj osamelé sálaše a zátišia s poľnými i záhradnými kvetmi.
Umelec má v Galérii Pallas vystavených vyše päťdesiat obrazov. Ako je to bežné u amatérov, diela sú na rôznej úrovni, pričom ani o jednom by sa nedalo tvrdiť, že tvorca pristupoval k objektom bezcitne, ľahostajne. Jeho portréty, najlepšie z ktorých sú nakreslené iba niekoľkými líniami, vyžarujú lásku a priateľstvo. Domy na sálašoch nám pripomínajú podobnú atmosféru. Návštevník sa nemýli, keď pri pohľade na ne vidí v nich ľudí dobrej vôle, ktorí sa majú navzájom radi. Obrazy zachytávajúce kvety - je ich asi na dva tucty - svedčia o tom, že krása je večná.
Grafik amatér sa na vernisáži výstavy priznal, že má rád básne, rád spieva, ale najradšej kreslí. Svet grafík Juraja Šótiho predstavila prítomným riaditeľka Spoločenských domov na Békešskej ulici Krisztina Gyuchová Veresová. Vernisáže sa zúčastnili členovia čabianskeho slovenského klubu skoro v plnom počte, aby zagratulovali „majstrovi“ k jeho umeniu.
Slovenská samospráva v Békešskej Čabe na svojom zasadnutí začiatkom februára schválila plán činnosti na prvý polrok r. 2005. Z rôznych podujatí, ktoré zahrnuje, spomeňme aspoň oslavu storočnice narodenia farára a etnografa Júliusa Dedinského a zájazd do Košíc, kde predstaví čabiansku slovenskú kultúru.
Predseda poslaneckého zboru Juraj Ando v súvislosti s obnovou zadného traktu miestneho Slovenského oblastného domu uviedol, že na tento účel získali v predchádzajúcom roku od verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku 2,6 milióna forintov. Prvá etapa renovačných prác sa skončí pravdepodobne v apríli t. r.
Ako je známe, v súčasnosti prebieha rokovanie medzi Celoštátnou slovenskou samosprávou (CSS) a Samosprávou mesta Békešská Čaba o odovzdaní čabianskej slovenskej školy do prevádzky CSS. O možnostiach prevzatia tejto ustanovizne informovala jej riaditeľka Edita Pečeňová. V tejto súvislosti sa hovorilo aj o hospodárskom zlúčení materských škôl na uliciach Tompa, Kolozsvári a na sídlisku Kertváros, o ktorom rozhodlo valné zhromaždenie mesta v decembri r. 2004 s platnosťou od septembra 2005. Slovenská samospráva s poľutovaním vzala na vedomie, že toto rozhodnutie postihlo aj škôlku na ulici Kolozsvári, dúfa však, že výučba slovenčiny tu bude zabezpečená aj v budúcnosti.
Nové, aktualizované vydanie Maďarsko-slovenského a slovensko-maďarského vreckového slovníka vydané v minulom roku je podľa autorov určené slovenskému aj maďarskému používateľovi a má slúžiť praktickým potrebám. Dva veľmi odlišné jazyky - slovenčina a maďarčina - sú odpradávna a zrejme aj do vzdialenej budúcnosti osudovo pripútané k sebe. Preto je v záujme všetkých pri sebe a so sebou žijúcich kultúrnych ľudí, aby sa so svojím susedom dorozumeli, navzájom sa bližšie spoznali a žili v pokoji a porozumení.
Autori i vydavateľstvo, vedení úsilím pomôcť slovenskému aj maďarskému používateľovi slovníka, po dôkladnom uvážení (na základe doterajších skúseností a ohlasov verejnosti) zjednodušili pôvodnú koncepciu slovníka v oboch verziách tak, že vynechali gramatické informácie z predchádzajúcich vydaní, ktoré príliš zaťažovali slovník. Prihliadajúc na zvýšené životné tempo a potreby súčasného používateľa slovníka autori realizovanou úpravou a aktualizáciou mali na zreteli základnú funkciu slovníka - konfrontáciu súčasnej slovnej zásoby dvoch jazykov.
Obmedzený rozsah slovníka (obidve časti obsahujú spolu približne 27 000 hesiel) vyžadoval prísny výber slov. Do slovníka sa preto zahrnuli iba najfrekventovanejšie slová modernej slovnej zásoby a len najzákladnejšie termíny z rôznych oblastí ľudskej činnosti, ktoré doplňovali na základe excerpcie dennej a populárno-vedeckej tlače. Slovník neobsahuje zastarané a nárečové slová, zdrobneniny a zveličujúce slová, ani osobné mená. Z knižných slov a špeciálnych odborných termínov sú v slovníku zahrnuté len najpoužívanejšie. Zo zemepisných mien slovník obsahuje iba názvy svetadielov, najznámejších štátov, miest, riek a pohorí a mená európskych a niektorých mimoeurópskych krajín a ich obyvateľov. Medzinárodné slová sa v slovníku uvádzajú len vtedy, ak je ich ekvivalent odlišný od príslušného tvaru. I keď autori do slovníka zaradili v oboch verziách zásadne štylisticky neutrálne slová, nemohli sa vyhnúť niektorým veľmi frekventovaným hovorovým a expresívnym výrazom.
S prihliadnutím na praktické poslanie slovníka v obidvoch verziách je veľa ustálených slovných spojení a zvratov, typických pre príslušný jazyk. Slovník okrem vlastného lexikografického materiálu obsahuje aj stručný prehľad maďarskej a slovenskej gramatiky. K slovníku pripojili okrem gramatiky aj stručnú konverzačnú časť, ktorá obsahuje najelementárnejšie spoločenské zvraty.
Maďarsko-slovenská časť slovníka predpokladá skôr maďarského používateľa, preto tu sémantizáciu uvádzajú v maďarčine a ku slovenským ekvivalentom doplnili skratku rodu podstatných mien (m, f, n), čo pre maďarského používateľa predstavuje novú gramatickú kategóriu a preto robí aj ťažkosti. Skratky rodu doplnili aj v slovensko-maďarskej verzii (pri hesle). Slovensko-maďarská časť je určená skôr slovenskému používateľovi, v nej sa sémantizácia uvádza v slovenčine.
Zostavovatelia sa usilovali použiť skratky pre obidvoch používateľov čo najpochopiteľnejšie. Ich zoznam a plné znenie v slovenčine i maďarčine nájde používateľ na úvodných stranách. Ako sa autori zmienili, veria, že slovník bude dobrou pomôckou pre každého záujemcu o maďarský a slovenský jazyk a nájde v slovenskej i maďarskej verejnosti priaznivý ohlas.
Nadácia Pro Renovanda Cultura Hungariae vypisuje na pamiatku niekdajšieho ministra kultúry Kunó Klebelsberga súbeh, ktorého účelom je popularizovanie maďarských vedeckých diel v cudzích jazykoch, resp. podpora pri vydávaní týchto diel, pričom sa predpokladá, že príslušné práce svojím zameraním poukazujú na vzťah maďarskej kultúry k myšlienkovému okruhu európskej integrácie alebo k európskej kultúre vôbec. Súbehu sa môžu zúčastniť jednotlivci, pracovné kolektívy a inštitúcie. K žiadosti je treba pripojiť odborný životopis a posudky dvoch uznávaných odborníkov. Maximálna výška podpory pre jednotlivcov je 200 tisíc a pre kolektívy 300 tisíc forintov. Žiadosti treba zaslať do 25. februára 2005. Žiadosť možno podať iba na tlačive, resp. jeho kópii, ktoré je k dispozícii na sekretariáte nadácie (Professzorok Háza, 1146 Bp., Ajtósi Dürer sor 19 - 21.) alebo na internete: www.prof.iif.hu/prc.
Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR vypisuje súbeh pre celoštátne kultúrne zväzy, spoločnosti a združenia na podporu aktivity a zabezpečenie pracovných prostriedkov a zariadenia. Do súbehu sa môžu prihlásiť iba tie organizácie, ktorých pole pôsobnosti presahuje tri župy a ktoré vyúčtovali minuloročnú finančnú podporu ministerstva alebo Národného kultúrneho fondu. Nadácie sa súbehu nemôžu zúčastniť.
Vyplnené formuláre, ktoré si možno stiahnuť z internetovej stránky ministerstva (www.nkom.hu), treba zaslať najneskôr do 1. marca 2005.
V súbehu je možné uchádzať sa o finančnú podporu na celoročnú činnosť organizácie, ale aj o podporu na zakúpenie zariadenia. Na takéto účely možno použiť 40 % získanej podpory, ale maximálne jeden milión forintov.
K súbehu treba pripojiť popis minuloročnej činnosti v max. rozsahu 3 strany, príslušné dokumenty (max. 10 strán), plánovanú činnosť na rok 2005, overenú kópiu zakladajúcej listiny, potvrdenie o čísle bankového konta nie staršie ako 30 dní, ako aj kópiu overeného podpisu zodpovedného funkcionára organizácie a prehlásenie o solventnosti uchádzača o podporu.
Ďalšie informácie o súbehu ministerstva národného kultúrneho dedičstva ako aj formuláre nájdete na webovej stránke ministerstva na adrese www.nkom.hu.
Univerzitná profesorka Anna Divičanová je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského verejného, pedagogického a vedeckého života v Maďarsku. Dlhé desaťročia spolupracuje so Zväzom Slovákov v Maďarsku, niekoľko rokov bola i jeho predsedníčkou. Stála pri zrode Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorý viedla desať rokov. Ako jeho vedúca bola iniciátorkou a aktívnou účastníčkou národopisných táborov, domácich a medzinárodných interdisciplinárnych konferencií. Jej činnosť vysoko hodnotia i predstavitelia Maďarskej etnografickej spoločnosti, uznávajú ju aj v zahraničí, predovšetkým na Slovensku. Je autorkou a spoluautorkou mnohých vedeckých štúdií, periodík a článkov. V týchto dňoch sa dožila významného životného jubilea. Za záslužnú činnosť na poli národnostnej a celonárodnej kultúry a vedy jej Matica slovenská nedávno udelila Zlatú medailu Cyrila a Metoda. A. Divičanová pôsobí v súčasnosti na Katedre slavistiky Univerzity L. Eötvösa v Budapešti. Z jej vedeckého diela hodno uviesť o. i. publikácie Slovenský folklór (1975), Dejiny slovenskej literatúry 1918 - 1975 (1979), štúdie Jazyk, kultúra a spoločenstvo (1999), Slováci v Maďarsku (1993), Dimenzie národnostného bytia a kultúry (dvojjazyčne, 2002).
„Omša sa už začína, obeť chleba a vína, ktorá bola Spasiteľom ustanovená“ - znela úvodná náboženská pieseň na tradičnej slovenskej sv. omši, ktorá sa konala 6. februára 2005 v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Sv. omšu celebroval dôstojný pán Attila Kónya, na organoch hrala kantorka Katarína Süvegesová, miništrovali Monika Mészárosová, Gabriela Szabová a Tomáš Beigelbeck z Tardošu. Omše sa zúčastnili podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, starostka Tardoša Mária Moravcsiková, predsedníčka Národnostnej slovenskej samosprávy v Tardoši Anna Crnečká, veriaci z Budapešti a okolia a z Tardošu. Dôstojný pán vo svojej kázni, určenej na 5. nedeľu v období Cez rok povedal:
- Milí bratia a sestry, v dnešnom Evanjeliu podľa Matúša Ježiš Kristus povedal svojím učeníkom: “Vy ste soľou zeme a svetlo sveta. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Nádherné je toto učenie Ježiša, ktorý je našim Učiteľom a Záchrancom. Snažme sa preto žiť podľa evanjelia, Božiu múdrosť prijímať a aj my sa staňme svetlom a soľou zeme.
Záverom sv. omše sa dôstojný pán Attila Kónya predstavil veriacim. Pochádza z maďarskej rodiny z okolia Nitry. Po absolvovaní strednej školy a povinnej vojenskej služby v Bratislave študoval teológiu v Ostrihome. V roku 2002 ho vysvätil za kňaza kardinál László Paskai a odvtedy dôstojný pán slúži ako kaplán pri Bazilike sv. Štefana v Budapešti. Pán farár zároveň poďakoval laičke, kantorke a miništrantom za službu a tardošským spevákom za krásny spev. Povzbudil veriacich, aby s láskou chodili na slovenské sv. omše, ktoré bude odteraz slúžiť on. Po skončení omše sa konalo svätoblažejské požehnanie, ktoré vykonávali dp. Attila Kónya a vdp. Ferenc Bajzáth: „Na orodovanie sv. Blažeja, biskupa a mučeníka, ochráň nás od chorôb hrdla a od každého iného zla.“ Po obrade sa na farnosti konalo pravé fašiangové agapé, veď šikovné tardošské gazdinky Mária Györková a Mária Zoricsová napiekli typické fašiangové fánky. Cestovné a agapé finančne podporili Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.
Po dvadsiatysiedmykrát sa na prelome starého a nového roku mladí ľudia z celého sveta zišli v európskom meste, tentoraz v portugalskom Lisabone, aby šírili tajomstvo svetla zoslaného Pánom medzi všetky národy. Celosvetového stretnutia katolíckej mládeže sa zúčastnili aj mladí Slováci z našich radov Levente Galda a Melinda Černá z Mlynkov (Pilisszentkereszt). Po návrate sa s nami podelili o svoje dojmy:
- To čaro, ktoré sme na Celosvetovom stretnutí katolíckej mládeže v Lisabone prežili, možno len ťažko opísať. Už aj samotná cesta priniesla množstvo nezabudnuteľných zážitkov, keďže sme cestovali v spoločnom autobuse s mladými z našej materskej krajiny. Takže sme sa aj trochu pocvičili v slovenčine. Portugalci nás vrelo privítali a srdečne nás prijali do svojich príbytkov. Desaťtisíce mladých spolu s hostiteľmi tvorili naozaj jednu obrovskú rodinu, ktorú spájala predovšetkým viera v Boha a radosť zo spoločného stretnutia. Musíme sa priznať, že návrat do tejto veľkej zimy z doslova jarnej klímy plnej slnečného žiarenia bol pre nás dosť šokujúci... Ale život je už taký. Vrátili sme sa domov obohatení o množstvo zážitkov a znova sme zistili, že rôzne kultúry a krajiny absolútne nemôžu rozdeľovať ľudí. Veď všade máme tú istú vieru, nádej a lásku. A práve toto musíme mať deň čo deň na zreteli.
Redakčná rada časopisu Nástup, Jednota slovenskej mládeže, Kanadská slovenská liga na Slovensku, Spoločnosť pre zachovanie tradícií a prípravný výbor Dní panovníka Rastislava 2005 vyhlasujú umeleckú súťaž "Rastislav - budovateľ štátu" v troch kategóriách - krátky slovesný útvar (napr. rozprávanie, poviedka, básnická skladba), hudobno-dramatický útvar (napr. hudobná skladba, divadelný scenár) a výtvarné dielo (napr. kresba, maľba, grafika, sochárska štúdia).
Súťaž sa koná v štyroch kolách, pričom uzávierky prijímania súťažných diel sú stanovené nasledovne: 1. kolo do 31. 12. 2004, 2. kolo - do 1. 3. 2005, 3. kolo do 1. 5. 2005, 4. kolo do 1. 7. 2005. Jednotlivé kolá budú vyhodnotené do 30 dní po uzávierke porotou, ktorej členovia sú zverejnení na stránkach vyhlasovateľov.
V každom kole a v každej kategórii vyhodnotia poradie prvých troch ocenených súťažných diel, autori ocenených diel získajú potvrdenie o vyhodnotení v danom kole a kategórii a ich dielo bude zverejnené v časopise Nástup a na www.jsm.szm.sk a www.szt.szm.sk, v prípade literárnych a hudobno-dramatických diel ho naštuduje Literárno-dramatická skupina Jednoty slovenskej mládeže a uvedie v rámci Dní panovníka Rastislava 2005, v prípade výtvarných diel v rámci Dní panovníka Rastislava inštalujú výstavu týchto umelcov. Autori ocenených súťažných diel, teda 12 mladých slovenských tvorcov zo Slovenska a slovenských obcí v zahraničí, získajú bezplatne účasť na Dňoch panovníka Rastislava a na týždňovom turnuse Stredoeurópskych letných táborov slovenskej mládeže 2005.
Podmienky účasti: Účastníkom súťaže môže byť štátny príslušník Slovenskej republiky, alebo iného štátu, slovenského pôvodu a vo veku do 26 rokov, ktorý pošle do uzávierky príslušného kola súťaže na adresu redakcie autorské dielo s čestným vyhlásením o autorstve.
Silné mrazy a najmä ľad komplikovali aj lodnú dopravu na nemeckej časti rieky Odra. Počas tohtoročnej zimnej sezóny od 1. novembra do začiatku februára si lavíny len v Rakúsku vyžiadali 16 ľudských životov. Toto alarmujúce číslo je takmer dvojnásobné v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Mínus 36 stupňov merali vo vnútorných Karpatoch, na Balkáne boli treskúce mrazy. Extrémne počasie v Tadžikistane si v uplynulých dňoch vyžiadalo už najmenej 10 ľudských životov. Po opakovaných zosuvoch lavín sú odrezané od sveta desiatky tisíc obyvateľov tejto stredoázijskej republiky. Viacero desiatok obcí sa ocitlo pod snehovými masami predovšetkým na východe Tadžikistanu, kde záchranári odstraňovali miestami až 2,5-metrovú vrstvu snehu. Nie je tomu inak ani v Ženeve vo Švajčiarsku, kde mráz sa stal pánom ulíc: „vyzdobil“ nielen stromy, ale zamŕzali aj autá.
Tohtoročná tuhá zima začala kraľovať síce oneskorene, ale v plnej svojej sile. V posledných dvoch týždňoch napadlo veľa snehu aj v pilíšskych obciach, tak aj v Kestúci. Treskúca zima vysiľuje a morí ľudí aj zvieratá... Počas zimnej prechádzky sme na kraji dediny v malom lesíku objavili kŕmidlo pre vtákov a aj urastených psov, ktorí nás pozorne sledovali. Neďaleko na ohradenom pozemku vynachádzavého podnikateľa sme zazreli zasnežené záhradné besiedky, preliezačky, domčeky, hračky a farebné figúrky - Mikuláša v rôznych veľkostiach a Snehulienku a sedem trpaslíkov. Celá dedina akoby sa pobrala na zimný spánok, sotva sme stretli zopár ľudí. Nečudo, veď v takýto čas je najlepšie pri kachliach. Aj my sme len napochytro urobili niekoľko zimných záberov. Rad pivníc pri hlavnej ceste, obecné múzeum, socha sv. Vendelína, prícestný kríž, studňa pri cintoríne a socha sv. Urbana vo viniciach nad dedinou vyzerali úchvatne. I keď mráz v momente ošľahol človeku tvár, po chvíli skrehli ruky, aj nohy, oplatilo sa urobiť zopár zimných záberov.