Ľudové noviny č. 8 / 2005
Na webovej stránke nášho týždenníka www.luno.hu sme v týchto dňoch zaregistrovali desaťtisíceho návštevníka! Je pre nás veľkým potešením, že o naše noviny na svetovej informačnej dráhe prejavujete taký veľký záujem. Internetová podoba nášho týždenníka funguje iba od októbra, postupom času registrujeme neustále rastúci záujem. Teší nás, že môžeme zostavovať jedny z najaktuálnejších a zrejme čitateľsky najpútavejších webových novín. Ako náš server zaregistroval, najviac záujemcov o naše webové noviny je z medzinárodných kruhov, teda z IP-adries, zakončených na .com. Tvoria viac ako polovicu internetových čitateľov. O niečo viac ako 23 percent vyhľadávaní prichádza z Maďarska a 8,8 percenta z našej materskej krajiny. Zaujímavé je, že o internetové noviny Slovákov v Maďarsku prejavili záujem v Poľsku, na Ukrajine, v Českej republike, Nemecku, Holandsku, Rakúsku, Taliansku, Belgicku, Turecku, Srbsku a Čiernej Hore, Chorvátsku, vo Veľkej Británii, vo Švajčiarsku, Kanade, Vatikáne, Francúzsku či Rumunsku.
Dúfame, že i v budúcnosti budete prejavovať záujem o denne aktualizované internetové noviny Slovákov v Maďarsku www.luno.hu!
Pred pätnástimi rokmi na báze Mládežníckeho podvýboru vtedajšieho Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku hŕstka mladých Slovákov založila Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM). Počas uplynulého poldruha desaťročia sa vedenie tohto nášho občianskeho združenia niekoľkokrát vymenilo, veď vtedajší vysokoškoláci, resp. príslušníci mladšej generácie našej inteligencie, sú dnes už hlavami rodín a v organizácii by sa mohli pomaly angažovať ich deti.
Členstvo sa počas niekoľkých rokov rozrástlo do takej miery, že v polovici deväťdesiatych rokov po modifikovaní štatútu organizácie bol vytvorený systém tzv. pobočiek. Išlo hlavne o uľahčenie komunikácie medzi členmi, veď po určitom čase sa už nedalo o každej akcii priamo informovať vyše 200 osôb. Čas ukázal, že tento systém je úspešný v prípadoch, ak si pobočky uvedomujú, že sú v podstate samostatnou zložkou organizácie, môžu organizovať vlastné programy, na ktoré pravidelne pozývajú iné pobočky. Takýmto podujatím je snáď jediná akcia, ktorú každý rok v októbri organizuje Priateľský kruh slovenskej mládeže v Békešskej Čabe, a to futbalový turnaj „Dolnozemský pohár“. Podľa niekoľkoročných skúseností jednotlivé pobočky sú aktívne hlavne vtedy, keď na ich čele stojí charizmatická osobnosť, schopná združovať miestnu mládež. Niektoré miestne organizácie po určitom čase zanikli, napríklad členovia pobočky našich študentov v Bratislave sa až na niekoľko výnimiek v plnom počte vrátili domov. Bývalí členovia sa buď zapojili do aktivít svojho regiónu, alebo sa úplne vytratili z národnostného diania. Minulosť organizácie však už poznáme, veď k 10. výročiu jej založenia bola vydaná samostatná publikácia pod názvom (Nielen) po stopách našich predkov.
O súčasných problémoch a o budúcnosti sa hovorilo na zasadnutí Predsedníctva OSMM, ktoré sa konalo 12. februára v sídle Slovenského evanjelického cirkevného zboru. Hostiteľom bol člen OSMM, zborový farár Atila Spišák. Keďže podľa štatútu organizácie predseda má byť zvolený na tri roky, začiatkom tohto roku je aktuálne zvolať Valné zhromaždenie už aj preto, lebo predsedníčka Anika Dutkonová zahlásila, že po tomto cykle nemieni pokračovať v práci v takejto forme.
Po referovaní predsedníčky o činnosti v uplynulých troch rokoch odzneli zo strany predstaviteľov pobočiek aj kritické poznámky, hlavne čo sa týka nedostatku komunikácie a výmeny informácií, zániku tradičných programov OSMM, neúčasti v rôznych projektoch, nevyužitia podpôr rôznych nadácií a vôbec slabej koordinačnej práce vedenia. Predsedníčka sa sebakriticky priznala, že popri štúdiu nezvládla prácu, ktorú si táto funkcia vyžadovala. Po poznámkach „starších“ a skúsenejších členiek sa zasadnutie rozhodlo koncentrovať na budúcnosť, a to konkrétne na prípravu Valného zhromaždenia, čo sa zdalo o to ťažšie, že niektoré pobočky opäť neboli zastúpené. Napríklad pobočka vysokoškolákov, ktorá bola vytvorená pred tromi rokmi namiesto pobočky slovenčinárov segedínskej vysokej školy, pričom sa neozvala ani jej kontaktná osoba. Študenti Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe by po absolvovaní školy mohli obohatiť rady čabianskej pobočky „dospelých“, resp. by mohli vytvoriť nové pobočky vo svojom bydlisku (napr. v Sarvaši, Kondoroši). Takisto je nevyriešený problém pobočky Slovenského gymnázia v Budapešti, kde bývali aktivisti už dávno skončili, s terajšími študentmi OSMM nemá žiadne kontakty. Pri prerokúvaní tohto problému odznela otázka z radu predsedníctva: „Nájdu sa ešte vôbec na ulici Lomb gymnazisti slovenského pôvodu z Maďarska, z našich historických oblastí, ako napr. z Pilíšu, Novohradu, Zemplína atď.?“
Menšie nedorozumenie sa vyskytlo pri určovaní miesta konania Valného zhromaždenia, veď v poslednej dobe je dolnozemský región oveľa početnejší, než pobočky v severných oblastiach Maďarska. Z finančných dôvodov tentokrát bude dejiskom Budapešť s tým, že v budúcnosti by sa zasadnutia mali konať striedavo na Dolnej zemi a na severe krajiny. S tým súvisí aj návrh na (staro)nový systém zloženia vedenia, popri predsedovi mal by byť zvolený aj jeden alebo dvaja podpredsedovia z jednotlivých regiónov so striktne vymedzeným okruhom činnosti.
V záverečnej časti Predsedníctvo vypracovalo návrh programu Valného zhromaždenia (viď výzvu), ako aj kandidátov na post predsedu. Kandidačnú listinu možno do zasadnutia najvyššieho fóra organizácie rozširovať o ďalšie mená. K návrhu kandidátov treba priložiť ich životopis v rozsahu jednej strany (A4). Možnosti ďalšieho pôsobenia organizácie našej mládeže sú dané, aj nápadov a plánov je dostatok, otázkou ostáva iba to, kto a pre koho ich bude realizovať?
Predsedníctvo Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku oznamuje členstvu, že Valné zhromaždenie sa bude konať 2. apríla 2005 o 11. hodine v sídle Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti.
Program rokovania:
1. Správa o činnosti organizácie za uplynulé 3 roky
2. Modifikácia štatútu
3. Voľba nového vedenia
Predsedníctvo žiada členstvo, aby jednotlivé pobočky boli zastúpené minimálne piatimi členmi!
Keby sa ma niekto opýtal, kedy je Pilíš najkrajší, ľahko by som odpovedala. Pre Pilíšanov je v každom ročnom období očarujúci. A keďže teraz je práve zima, tak moja odpoveď znie: Pilíš treba navštíviť v zime, lebo vtedy je najkrajší. Vtedy ho treba predstaviť každému, koho chceme získať pre náš kraj. Preto ako riaditeľka Slovenského osvetového centra (SOC) Celoštátnej slovenskej samosprávy, mimochodom Pilíšanka, som sa rozhodla, že svojich kolegov, vedúcich slovenských regionálnych stredísk, pozvem na pracovnú poradu do mojej rodnej dediny, do Mlynkov.
Počasie naše plány viackrát modifikovalo, ale 15. februára vedúca Pilíšskeho slovenského kultúrneho strediska Gizela Molnárová konečne mohla privítať svojich spolupracovníkov z celej krajiny. Pani Gizela sa pochválila, že na podujatia regionálneho centra zavítajú Slováci z celej oblasti, presne z 13 osád (Mlynky, Čobánka, Kestúc, Moďoróš, Pilíšska Čaba, Čív, Santov, Senváclav, Huť, Orosláň, Šárišáp, Tardoš, Pomáz).
Cieľom vysunutých zasadnutí SOC je, aby navzájom bližšie spoznali jednotlivé regióny a osobitosti daného kraja. Na stretnutí sa hovorilo o. i. o finančnej podpore na fungovanie národnostných inštitúcií, ktorá aj v tomto roku mešká, ale to už nikoho neprekvapuje. Samozrejme, najviac sa hovorilo o konkrétnych podujatiach, ktoré nás čakajú v blízkej budúcnosti. Dôležitým bodom spoločnej porady je harmonizovanie programov, aby čím viac ľudí mohlo navštíviť všetky pre nich zaujímavé podujatia a pritom nemuseli utekať naraz na desať miest. Vedúci sarvašského strediska Tibor Mótyán pozval všetkých prítomných do Strieborných Viníc, kde robili 19. februára tradičnú zabíjačku, Mlynčanov zvlášť na tradičnú dolnozemskú žatvu, ktorá sa bude konať takisto vo Viniciach 9. júla, a všetkých na nasledujúce vysunuté zasadnutie vedúcich slovenských centier do Sarvašu. Vedúca slovenského regionálneho strediska v Békešskej Čabe Anna Ištvánová sa k nemu pripojila a navrhla, aby v rámci návštevy Dolnej zeme zavítali kolegovia aj do ich inštitúcie, kde práve v tých dňoch plánujú vernisáž spoločnej putovnej národopisnej výstavy svadobných krojov.
Po úspešnom rokovaní sa vedúci regionálnych centier premiestnili do reštaurácie Kislugas, kde sa zoznamovali s miestnou gastronómiou a hneď sa zrodil plán spoločného podujatia, kde by bola predstavená kuchyňa Slovákov zo všetkých regiónov.
Na poslednom zasadnutí mediálnej sekcie Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) sa hovorilo o digitalizácii rozhlasových nahrávok slovenského vysielania v Segedíne. Ako informoval predseda sekcie František Zelman, digitalizácia prebiehala do júna 2004. Napriek finančným ťažkostiam F. Zelman pokračoval v práci na počítači, ktorý do Segedína dodala Celoštátna slovenská samospráva (CSS), ale vzhľadom na to, že o digitalizácii dodnes nie je podpísaná zmluva s vedením Maďarského rozhlasu, je táto jeho práca vlastne ilegálna. Podpísaním zmluvy by sa mohli položiť základy spolupráce medzi CSS a MR.
Členovia sekcie sa zhodli v tom, že aj keď iniciatíva digitalizácie vzišla z I. obvodu Budapešti, podporila ju SSB a finančne na ňu prispel aj Maďarský osvetový ústav (MOÚ), ochrannú ruku nad ňou by už mala mať CSS. Prítomní sa zhodli v tom, že napíšu list vedúcej Dokumentačného strediska, v ktorom ju budú informovať o aktuálnom stave digitalizácie rozhlasových materiálov a požiadajú ju o pomoc pri získavaní financií a pri uzavretí zmluvy o spolupráci s MR. F. Zelman v súčasnosti digitalizuje staré gramofónové platne s rozprávkami, básňami a ľudovými piesňami. Členka sekcie Ildika Klauszová Fúziková vyzdvihla, že tieto materiály by mohli využívať aj pri vyučovaní v základných školách, ale básničky a rozprávky môžu byť zaujímavé aj pre starších občanov.
Predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová informovala členov sekcie o tom, že MOÚ bude v tomto období rokovať o zostavovaní národopisného archívu. Zatiaľ je pripravený archív, zostavený pomocou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Tvorí ho bibliografia publikácií a národopisných článkov z nášho týždenníka. Raz by v ňom mali byť aj rozhlasové nahrávky.
Čabianska organizácia Slovákov (ČOS), Slovenská menšinová samospráva v Békešskej Čabe a Kultúrny dom železničiarov usporiadali 11. až 13. februára v metropole dolnozemských Slovákov už tradičné Celoštátne stretnutie predsedov menšinových samospráv. Akcia sa začala v piatok, keď hostí privítala členka predsedníctva ČOS, riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová. Účastníkov stretnutia prišli pozdraviť aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo a tajomník Výboru pre národnostné a etnické menšiny Samosprávy Békešskej župy József Hevesi. A. Ištvánová sa poďakovala riaditeľovi kultúrneho domu Istvánovi Maczkóovi za všestrannú pomoc pri príprave stretnutia. Prítomným sa prihovoril aj podpredseda Valného zhromaždenia Békešskej župy László Bartóki, ktorý pripomenul, že dôležitý je dialóg: tak v rámci národností, ako aj v rámci väčšinového národa a napokon medzi národnosťami a väčšinovým národom.
Po úvodných príhovoroch odzneli prednášky o aktuálnych národnostných otázkach. Prvým prednášajúcim bol vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik, ktorý hovoril o národnostnej politike Európskej únie a o novele menšinového a volebného zákona. Ako povedal, v EÚ neexistuje jednotný systém národnostnej politiky, ba je veľkým kladom, že práve na žiadosť maďarských europoslancov sa dostala do ústavy otázka menšín. Avšak - ako je všeobecne známe - iba ako individuálne, a nie ako kolektívne právo. V oblasti menšinovej politiky sú dva záväzné dokumenty pre členov EÚ: rámcová dohoda o ochrane menšinových práv podpísaná v roku 1992 a charta menšinových jazykov podpísaná v roku 1993. Ale aj tieto dohody platia iba v tých členských štátoch, ktorých národné zhromaždenia ich ratifikovali, napríklad v Maďarsku. O plnení týchto dohôd musia štáty referovať v pravidelných intervaloch, čo znamená, že politici sa aspoň občas zaoberajú týmito otázkami. A. Paulik vo svojej prednáške hovoril aj o tom, že Maďarsko pred vyše desiatimi rokmi bolo veľmi pokrokové prijatím menšinového zákona, ale pomaly svoje prvenstvo stráca, lebo okolité štáty prijali za posledné roky naozaj dobré menšinové zákony, ktoré vo viacerých prípadoch čerpali z maďarských skúseností. Aj preto je potrebné, aby bola čím skôr schválená modifikácia menšinového a volebného zákona, ktoré A. Paulik stručne charakterizoval. Na konci svojej prednášky vyzval účastníkov, aby boli aktívni a iniciatívni aj počas nasledujúcich volieb menšinových samospráv.
Starosta obce Čorváš Menyhért Szilágyi začal svoj prejav tým, že ako stály účastník týchto stretnutí by radšej hovoril o konkrétnych udalostiach, ako o teórii. Ako sme sa dozvedeli, v šesťtisícovom Čorváši pracuje 21 občianskych organizácií, s ktorými nielen samospráva, ale aj ostatné zoskupenie dobre spolupracujú. Ako povedal, je to veľmi dôležité, keďže v EÚ sa kladie väčší dôraz na spoločenské organizácie, ktoré niekedy vykonávajú aj štátne funkcie. M. Szilágyi zároveň upozornil: treba dbať na to, aby sa občianska sféra nestala štátom v štáte.
Tretím prednášateľom bol starosta obce obývanej občanmi rumunskej národnosti Méhkerék Tivadar Martyin, ktorý hovoril o svojich skúsenostiach. V tejto osade vznikla rumunská menšinová samospráva hneď v prvom cykle a odvtedy vždy využili možnosť založiť si menšinový zbor. Ako sme sa dozvedeli, Rumuni zápasia s podobnými problémami ako Slováci v Maďarsku: s rýchlou asimiláciou, nie jednojazyčnými školami atď.
Po prednáškach nasledovala diskusia, v ktorej účastníci mohli klásť otázky prednášateľom i podpredsedníčke Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelke Rybovej a regionálnej radkyni CSS, členke Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Helene Čičeľovej. E. Rybová pripomenula, že netreba zabúdať ani na parlamentné zastúpenie menšín. Totiž ak by sme mali svojho človeka v národnom zhromaždení, od neho by sme sa dozvedeli informácie z prvej ruky a on by mohol účinnejšie bojovať v záujme menšín.
Účastníci stretnutia sa v sobotu mohli zoznámiť s činnosťou Domu slovenskej kultúry a Slovenského oblastného domu, zúčastnili sa konferencie pod názvom Tradície a turistika a slovenskej zabíjačky na dvore DSK. Na nedeľu organizátori pripravili záverečné stretnutie, tentokrát bez prednášateľov, kde si účastníci v plodnej diskusii mohli vymeniť názory a spoločne nachádzať odpovede na každodenné otázky.
V rámci tradičných Čabianskych fašiangov usporiadali 12. februára v békeščabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) konferenciu pod názvom Tradície a turistika.
Išlo v poradí o tretiu konferencia usporiadanú v spolupráci DSK, Domu mládeže a kancelárie Tourinform. Je isté, že táto iniciatíva si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť než sa jej doteraz dostávalo. Ide o takú závažnú tému, ktorá má v praxi mimoriadne veľký význam. Pre svet môžeme byť zaujímaví svojou svojráznosťou, ale len v prípade, ak ju dokážeme podávať, prezentovať na úrovni. Platí to aj pre našu menšinovú komunitu.
Podujatie otvorila riaditeľka DSK Anna Ištvánová. DSK bol prvoradým iniciátorom zachovania, oživenia slovenských tradícií, ktorým hrozil zánik. Tieto tradície okrem svojej kultúrnej hodnoty spestrujú aj paletu ponuky pre turistov. Riaditeľ Domu mládeže Béla Szente prednášal na tému Kultúra bez koreňov, alebo tulipány vo vzduchu. Zameral sa na zánik tradícií a expanziu cudzích kultúr na miestne spoločnosti. Kedysi žili ľudia v poriadku, v harmónii s prírodou, ktorá ich živila. V súčasnosti niet konca-kraja porušovanie spoločenských noriem, zvykov. Skomolila sa aj hierachia hodnôt. Čoho sa máme teda pridržiavať? Prežívame nebezpečné časy. K tomu, aby sme mohli prežiť, musíme byť otvorení. Musíme sa zviditeľniť, aby sa vedelo, že existujeme. Inak sa nedostaneme k svetlu, k vzduchu, k peniazom, k podporám, k investičným fondom, teda k ničomu. Povzbudzujeme ľudí, aby si prišli pozrieť tunajšiu nedotknutú prírodu. A aj prídu. Potom však musíme zbadať, že už nie je natoľko nedotknutá... Vlastne už máme všetko, aj to, čo nie je naše, čo sa iba pokúšame napodobňovať. Zanecháme, vymeníme tradície. Robíme festival všetkého, nielen nášho pôvodného. Lenže čo nie je naše, to nemôžeme podávať úprimne a zo srdca. Teda musíme čerpať zo seba a stavať z tvrdého, pevného materiálu, z takého, ktorý je náš, ktorý poznáme. Cudzie sa nám môže páčiť a postupne, opatrne raz môže mať svoje miesto aj v našej stavbe.
Riaditeľ Marketingového riaditeľstva pre región južnej časti Dolnej zeme Dr. Andor Albel dal svojej prednáške výstižný názov: Beťársky svet. Ako kľúčové slová pre celú problematiku tradícií a turizmu vyzdvihol mieru a kvalitu. Vo svojej prednáške sa venoval predovšetkým festivalom. V poslednom desaťročí sa presadil nový jav, organizovanie rôznych miestnych masových festivalov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o zachovávanie, oživovanie tradícií, ale keď sa na to dôkladnejšie pozrieme, je jasné, že ide aj o niečo iné. Zdá sa, že v Maďarsku prebieha horúčkovité produkovanie festivalov. Terajšie podujatia, slávnosti, nemôžeme zaradiť k tradičným pojmom zachovávania tradícií. Pri súčasných podujatiach sa voľne vyberá z prvkov, ktoré kedysi existovali, prípadne sa realizuje voľačo celkom nové s iným cieľom, inou funkciou. Regina Bendixová o tom píše: Tradície definujú vždy v prítomnosti. Ktorí to robia, tých nezaujíma, či výskumníci pokladajú daný festival alebo umelecké dielo za autentické, či nie. Len to ich zaujíma, či týmto spôsobom dosiahnu vytýčený cieľ. Najviac podujatí je kulinárneho charakteru. Miestne festivaly charakterizuje určitá neistota, preto pramene legitimity hľadajú nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Napríklad v Békešskej Čabe predstavitelia aktuálnej moci sa od začiatkov pravidelne zúčastňujú výroby klobás. Na základe cieľavedomosti pri organizovaní festivalov je jasné, že najdôležitejším cieľom podujatí „zachovávania tradícií“ je rozvoj danej oblasti a obce. Rituály jednotlivých festivalov naznačujú, že organizátori poznajú svojrázne charakteristické znaky daného podujatia. Treba spomenúť aj politiku Európskej únie zameranú na vidiek. Podstatou je myšlienka, že nestačí sa venovať len poľnohospodárskej produktivite, ale aj kvalite dedinského života. Medzi kľúčové slová vidieckej politiky patria: regionalita, programy, regionálne a miestne partnerstvo a miestne iniciatívy. Európska únia poskytuje financie k rozvoju miestnych kolektívov, aby ich tým nabádala k miestnym iniciatívam.
Starosta obce Priechod (Banskobystrický samosprávny kraj) Pavol Strečok, na úvod povedal, že v ich mikroregióne, ale vlastne aj na celom Slovensku sú aktuálne tie isté otázky, ktoré tu odzneli. Rozvoju, realizácii potrebných úloh bráni aj nedostatok financií. Mikroregión, ako aj celý Banskobystrický kraj, má vynikajúce predpoklady k rozvoju cestovného ruchu. Zálohou toho je množstvo prírodných krás a kultúrnych pozoruhodností.
Združenie ľudových remesiel Békešskej župy je známe svojou vysokou majstrovskou úrovňou, a čo je aspoň také dôležité, to je pozitívny prístup, dobré medziľudské vzťahy, súdržnosť tohto kolektívu, ktorý ovplyvňuje aj svoje širšie prostredie. Predsedníčka združenia Anna Pálová v teoretickej časti svojej prednášky zdôraznila, že v turistike majú svoje konštantné miesto aj ľudové remeslá. Táto činnosť slúži zachovávaniu tradícií a zároveň vytvára nové hodnoty, posilňuje identitu, oboznamuje záujemcov s tvorivým procesom, poskytuje zážitok, z účasti na kolektívnej tvorbe. Zo všestrannej činnosti združenia treba spomenúť tradičnú celoštátnu konferenciu, výstavu ľudového textilu a tradičný letný tábor ľudových remesiel, ktorý svojou jedinečnou atmosférou z roka na rok láka stovky účastníkov.
Praktickú stránku cestovného ruchu predstavil majiteľ reštaurácie Hargita Kisvendéglő János Vincze. Rozprával na tému Od gastronómie po tkaniny. V tomto rodinnom podniku, ktorého špecialitou je sedmohradská kuchyňa a tradície, sú nielen vynikajúce jedlá a obsluha, ale náročne zariadený je aj celý interiér. V každom detaile odzrkadľuje tradície, náročnosť a vkus.
X X X
V rámci tretích Čabianskych fašiangov záujemci mohli byť svedkami zabíjačky a fortieľov pri plnení klobásy na nádvorí Domu slovenskej kultúry. V prestávkach mali možnosť ochutnať aj vína z tejto oblasti a pokochať sa vo vystúpení folklórneho súboru z Priechodu.
V Dome mládeže sa pod taktovkou Ildiky Očovskej rozospievali miestne pávie krúžky, súbor Čabianska ružička a vystúpila aj citarová kapela Boleráz. Do veselice sa zapojil tanečný súbor Csaba s miestnymi choreografiami, súbor z Eleku, ktorý predviedol rumunské a slovenské tance, ako i tanečníci z Priechodu.
Pod názvom Lumen mundi otvorili v budapeštianskom Slovenskom inštitúte (SI) výstavu umeleckej sklárky Evy Fišerovej.
Výstavu otvoril docent Peter Michalovič, ktorý svoj otvárací prejav začal netradične. Ako povedal, podľa nedávno zverejnených sociologických výskumov ľudia za najvyššiu hodnotu považovali byť viditeľní. Hoci na krátky čas byť v televízii, počuť svoj hlas v rozhlase, vidieť svoju fotografiu v novinách sa zdá byť najvyššou hodnotou. „Sklo robí všetko proti tomu, aby bolo viditeľné. Umožňuje nám pozrieť sa cez okno a vidieť krajinu, kochať sa vo farbe vína, alebo sa pozerať na vzdialené planéty či mikroskopické tvory, pričom ono zostane neviditeľné. Zostať v tieni viditeľnosti je hodnota, ktorú si sklo veľmi vysoko cení a robí všetko preto, aby to aj tak zostalo. Najlepšie to vedia sklári. Pretože to sú ľudia, ktorí sa pokúšajú zviditeľniť sklo. To, aby sme sklo videli v podobe, v akej ho vidíme dnes, potrebuje viesť veľmi zaujímavú hru. Sklo nemôžeme znásilňovať, ale nemôžeme mu nechať ani veľa slobody. Sklu treba dohovárať. Myslím si, že pre tvorbu E. Fišerovej je toto dohováranie veľmi príznačné. Nikdy nejde proti sklu, ale naopak: trpezlivo z kroku na krok sa pokúša formovať sklo na vlastný obraz. To znamená, aby si zachovalo svoje vlastnosti, ale aby slúžilo tým formám, ktorým ona chce. Zo skla ako z prírodného materiálu, ktorý nemá spoločenský význam, zmysel a hodnotu, sa stáva niečo, čo má zmysel a hodnotu. Akonáhle sa stane kultúrnym artefaktom, otvára sa obrovskému množstvu interpretácií,“ dokončil svoj prejav P. Michalovič.
Po ňom sa ujal slova riaditeľ SI Milan Resutík, ktorý sa priznal, že spolu s autorkou by boli radi, keby si návštevníci odnášali pekné a hlboké zážitky, keby sa im táto výstava páčila.
Eva Fišerová pracuje viacerými technikami, občas ich strieda podľa toho, aká je príležitosť. „Najviac času som venovala tavenému a brúsenému sklu, ale príležitostne sa venujem aj fúkanému sklu. Sú to rôzne technológie a techniky: jedny sú náročné na okamžitú reakciu - pri horúcom skle, druhé sú náročné na čas - tri až štyri mesiace sa rodí jedna plastika. Z týchto, čo som priniesla do Budapešti, časovo najnáročnejšia bola plastika, ktorá sa volá Krabak (na našej snímke vpravo). Je to taká symbolická plastika, ktorá predstavuje tajomné zviera. Vzhľadom na to, že má veľké rozdiely v rozložení hmoty, aj celá je veľmi hmotná, bola veľmi náročná. Čím väčšie je sklo a čím väčšie sú rozdiely v materiáli, tým je to náročnejšie na chladenie, na brúsenie. Ku sklu som sa dostala ako tínedžerka. Desať rokov som študovala sklo na strednej a na vysokej škole. Ku sklu mám zvláštny vzťah, lebo tento materiál považujem za dosť abstraktný a nerada v ňom vytváram nejaké užitočné predmety. Veľmi spolucítim s materiálom, chápem ako vzniká: má dve kontrastné tváre: jedna je horúca a druhá chladná. Keď sa vybrúsi, vydáva strašne prísny výraz. Snažím sa porušovať raz jedno, raz druhé,“ prezradila nám umelkyňa.
V Budapešti je to prvá samostatná výstava E. Fišerovej, doteraz sa tu zúčastňovala spoločných výstav. V Slovenskom inštitúte budú jej diela do konca februára.
Priateľské styky medzi týmito dvoma mestami zahrnujú spoluprácu na poli zdravotníctva, dopravy, ochrany životného prostredia a kultúry. V záujme vzájomného spoznávania kultúrnych hodnôt sa uskutočnila aj pamätná výstava maďarského maliara zo Slovenska Lajosa Simonyiho (1904 - 1998), ktorú vo vacovskom osvetovom stredisku otvorila vedúca odboru mestského úradu v Šahách dr. Adrien Kolevová. L. Simon vyštudoval dejepis a výtvarné umenie na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave a neskôr získal diplom na odbore výtvarníctva na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove. Až do odchodu do dôchodku vyučoval na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. Bol spoluzakladateľom Kultúrneho zväzu Maďarov v Československu. Vytvoril viac ako sto obrazov a mal viac ako 50 výstav. Jeho diela sú známe aj v Maďarsku, kde vystavoval napr. v Balašských Ďarmotách, Szobe a Nagymarosi. Maľoval hlavne oleje a námetovo čerpal z prírody a dedinského prostredia. Svoje obrazy venoval mestu Šahy a tak mohla vzniknúť galéria Honti, ktorú neskôr pomenovali podľa neho. Ešte za života získal cenu Štúrova Pro urbe a stal sa čestným občanom Šiah.
Asi mal Lev Nikolajevič Tolstoj jasnovidecké schopnosti, keď budúcnosť maliarstva veštil slovami: „Umenie budúcnosti je umením ľudovým, umením, ktoré budú môcť všetci pestovať a všetci chápať, ktoré bude zrozumiteľným bez ohľadu na kastu a národnosť“. Nebolo potrebné veľmi pátrať a presviedčať sa o pravdivosti spisovateľovho predpokladu. Stačilo zavítať do vojvodinskej Kovačice a navštíviť najznámejšiu Slovenku na svete. Viac ako tri a pol desaťročia sa Zuzana Chalupová neúnavne kamarátila so štetcom a svetom, s paletou a touto planétou. Vyše tri desiatky rokov predstavovala výtvarnú tvorbu a orbu samostatnými výstavami po celom svete. Vo sviatok - nesviatok bolo u maliarky - voľakedajšej výšivkárky - rušno. Chalupovej chalupa na Čaplovičovej ulici denne vítala ľudí so zvedavými očami a pozornými ušami. Rozprávačkou bola hostiteľka: tá teta celého sveta bola neobyčajne obyčajná žena. Životný osud jej nedoprial vlastné deti. Hemžilo sa to však detvákmi na jej obrazoch. Jej citlivá umelecká duša splodila a zrodila Katku. Na žiadnej maľbe nechýbala bodrá a dobrá Katka. Taká, ako i jej matka - „mama Zuzana“. Vyžarovala z nej obrovská aktivita. Presedela hodiny a hodiny pred stojanom. S elánom i „eroplánom“ a slovenským krojom obehla poludníky a rovnobežky sveta: Dubrovník, Paríž, Zürich, New York, Ženevu, Tokio, Montreal, Jeruzalem, Londýn, Viedeň, Bayroit (Nemecko), Bratislavu, Brusel... Jej životný názor akoby vyvieral z jednej zo zásad Jána Amosa Komenského: „Buď takým, aby sa každý potešil, keď vstúpiš do izby bohatého či chudobného.“ A veru sa z jej prítomnosti tešili hlavy štátov - Juhoslávie, Slovenska, Japonska, Rakúska, Francúzska. A z jej nezištných príspevkov mali osoh i deti UNICEF i historické a kultúrne dedičstvo UNESCO. Peniaze nepovažovala za základnú mieru. Dakedy mala o groš menej, no vždy o štipku činorodosti viacej. Jej potešením boli knihy a články o nej, vlastné, široko-ďaleko zaviate pohľadnice, fotografie s ľuďmi, ktorí hýbali svetom, na stovky ba tisíce navštíveniek a zápisov z kníh návštev, na desiatky hrejivých listov: „Viete, ešte k tej knižočke. Mám synovca a ten má štvorročné dievčatko - to tak rado má Vaše obrázky a na všetko sa vypytuje. Všetko sa jej páči. Vedeli ste potešiť i malé deti, i veľkých," píše z Paríža priateľka J. Walentová. „Poznáte svet i Svätú zem, poznáte však i našu cirkev, našu slovenskú evanjelickú a.v. cirkev, naše zvyky a učenie. Máte radosť z detskej tváričky. Pán Ježiš povedal: „Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.“ Radovala sa listu vtedy aradáčskeho farára Ondreja Peťkovského. „Tak sme sa šťastlivo vrátili z nášho nezabudnuteľného výletu do Kovačice. Priateľom a známym rozprávame o stretnutí s Vami a či mladí, či starí, nevedia sa nasýtiť prezeraním Vašich pohľadníc. A Zuzka naša sa navyše vykrúca v tej krásnej vyšívanej blúzke, aby bolo všetkým jasné, že v Kovačici vedia maľovať nielen štetcom, ale i ihlou. Človek hladný po kráse prekročí prah Vašej chyže a od údivu sa nezmôže na slovo," nešetril perom Michael Lošonský, rakúsky redaktor slovenského pôvodu. Lahodilo jej, keď jej venovali pozornosť. I ona pozorne počúvala vo svojom svojskom kuchynskom ateliéri iných. Najčastejšie susedky a ženy z rodiny. Práve doma sa cítila ako doma: Keď sa jej redaktori po prvých triumfálnych návratoch z Paríža a Versailles pýtali, či by chcela ako spústa maliarov zostať tvoriť v meste svetlosti, bleskurýchle odvetila: „Ale deže, veď ma tam volali Šalupová“. Tých si však nesmierne vážila: „Bárzde sme boli, novinárov sme naveky zburtatovali. Obyčajne sme chodili na tri týždne. Môj spoločník a pomocník Branislav Grubač mal atresy a numery redakcií. Prvý týždeň friško obchádzau hrúzu novinárov, druhý už bolo šakovo napísanuo a tretí týždeň bola trma-vrma za obrazy, často sa popredali ením vrzom," rozprávala kovačickou slovenčinou maliarka duše a srdca. Maľovala jedinečným štýlom. V letných páľavách pred niekoľkými rokmi zavítali k Chalupovej matičiari z Rače. Zuzana chystala naplno výstavu olejov v belehradskom Ruskom dome. Na obrazy menšieho formátu nakreslila futbalistov s nezvyčajným rozhodcom. Prísneho rozdeľovača pravdy vyzdobila do odevu renesančného romantika a namiesto rozhodcovskej udelila mu píšťalu ako hudobný nástroj. „Hundrú na mňa, že to tak nemá byť," sťažovala sa im. „Ale to tak má byť, je to Vaše videnie sveta vôkol nás, ako čo ste nám spomínali dávnu maľbu Koniec vojny, kde z lietadla padajúce granáty nahradili kytice kvetov," presviedčal ju o opaku dakto z hostí citujúc Rúfusa, že ide o „svet prekrásnych omylov, bez ktorého by sme boli iba unavenými robotmi“. Zostala sama sebou takmer do posledných chvíľ života. Taká, aká bola, keď pred viac ako päťdesiatimi rokmi namaľovala svoj prvý „obraz“ na stenu farbami, rozmiešanými v mlieku. Dobrosrdečná Zuzana Chalupová. Teta celého sveta.
Zuzana Chalupová sa narodila 5. februára 1925 v Kovačici, zomrela 1. augusta 2001 v Belehrade.
Tak ako vlani, aj tohto roku (od 30. januára do 5. februára) sme zavítali do Detvianskej Huty, aby sme spojili vyučovanie slovenčiny s lyžiarskym výcvikom. Tentoraz mohlo odcestovať 25 žiakov tretieho a štvrtého ročníka.
Ráno sme odchádzali za slnečného počasia, aj keď bola veľká zima. Rodičia sa rozlúčili so svojimi ratolesťami a musím prezradiť, že boli aj takí žiaci, ktorí si poplakali, veď väčšina z nich išla na Slovensko po prvýkrát, a to hneď na sedem dní. Zo Sarvaša nás sprevádzali aj piati rodičia, aby nám v Budapešti pomohli preložiť lyžiarsku výstroj do druhého luxusného autobusu. Cesta prebehla rýchlo, veď žiakom bolo všetko, čo videli, nové. Zasnežená príroda bola prekrásna. Na naše veľké prekvapenie v Detvianskej Hute sme sa stretli s druhým autobusom, v ktorom boli žiaci zo Srbska a Čiernej Hory, zo Základnej školy Maršala Tita z Padiny. Bolo ich 23 a boli s nimi učitelia Alžbeta Petrovičová, Ladislav Petrovič a Erka Labátová. Takže sme naraz vystúpili a ubytovali sa. Po chutnej večeri sme usporiadali zoznamovací večierok, kde sa deti navzájom predstavili a hneď sa aj skamarátili. Deti z Vojvodiny rozprávali len po slovensky a tak sa naši žiaci zdokonaľovali v slovenčine nielen predpoludním na vyučovaní, ktoré bolo zamerané na slovenský jazyk, spoznávanie dejín, historických pamiatok, kultúry, zvykov a obyčajov, ale po celý deň, v čom im pomáhali učiteľky z Detvianskej Huty Emília Kršiaková, Božena Kamenská a Jaroslava Plavuchová. Hravou formou sa učili po slovensky, pozreli si aj pamiatky ľudovej architektúry v obci a naučili sa slovenské piesne. Poobede sme každý deň chodili lyžovať.
Mali sme šťastie, že v Sarvaši pred odchodom napadal sneh a tak sme tri dni mohli nacvičovať základy lyžovania. Na školskom dvore sme si osvojili základné pohyby ako obúvanie lyžiarskych topánok, používanie palíc, pády, obraty, chodenie a kĺzanie na lyžiach. Výsledok predcvičovania sme pocítili na svahu. Za pomoci učiteliek Zlatice Liškovej a Aniky Podaniovej si deti osvojili základy lyžovania, samozrejme, každé podľa svojich telesných schopností. Niektorí žiaci už na druhý deň vedeli používať aj vlek. Každý sa naučil pluhom zdolať svah, bolo len pár detí, ktorým sa nepodarilo používať vlek, ale základy si aj oni osvojili. Aj tohto roku nám teta Hanka dala k dispozícií svoju pivnicu na uloženie lyžiarskej výstroje, veď maličkí by ťažko nosili každý deň lyže k svahu, vzdialenému od školy skoro na 10 minút chôdze. Anna Podaniová každý večer skontrolovala zdravotný stav žiakov. Celý týždeň sme mali náročný program. O siedmej bol budíček a osobná hygiena, o 7.25 hodnotenie čistoty izieb, 7.30 raňajky, od 8. do 12. hod. vyučovanie. Po obede, od 13. hod., sme sa chodili lyžovať, a to až do 16.30 hod. Potom deti mali hodinku odpočinok a po večeri, ktorá bola vždy o 18. hod., sa mohli hrať spoločenské hry, kvízy, riešiť krížovky, hlavolamy, kresliť si a stavať sochy zo snehu. Raz si mohli pozrieť film o lyžovaní, nuž a nechýbala ani diskotéka.
O pol deviatej bola večierka a boli sme spokojné so správaním detí, veď boli také unavené, že na nezbedníctvo nemali čas. Počasie nám prialo po celý týždeň, len jeden deň bola taká hmla, že sme nevideli ani na pol metra. Tak sme šli nakupovať a potom sme sa na čerstvom vzduchu guľovali. Deti robili v hlbokom snehu anjelikov a veľmi sa im to páčilo. Týždeň ubehol ako voda. Najväčšiu radosť mali deti pri lyžiarskych pretekov v slalome. Trať sme postavili s pánom učiteľom Ladislavom Petrovičom. 14 brániek museli deti prekonať čo v najkratšom čase. Naši malí nádejní lyžiari sa navzájom povzbudzovali. Súťaž vyhral Martin Balczó pred Fanni Bennešovou a Klaudiou Strepkovou. Odmenou im boli ozajstné medaily, s ktorými chceli aj spať, tak sa im radovali. Posledný deň po večeri bolo vyhodnotenie, na ktoré deti netrpezlivo čakali. Každý dostal na pamiatku darček (šiltovky, kľúčenky, perá, spoločenské hry, kalkulačky, zošity ale aj sladkosti - lízanky, lentilky, šumienky).
Potom sme sa pobalili, hoci deťom sa neveľmi chcelo. Pýtali sa, či by sme sa ešte jeden celý deň nemohli ostať lyžovať. Všetci sme sa dobre cítili a povďační sme všetkým učiteľom, lyžiarskym inštruktorom, kuchárkam, upratovačkám, vlekárom za ich trpezlivú prácu. Teší nás, že okrem niekoľkých modrín sa nikto vážne nezranil, čo bolo najdôležitejšie! Veď lyžovanie je jeden z najnebezpečnejších športov.
Vďaka patrí Celoštátnej slovenskej samospráve, MŠ SR, a hlavne pánu riaditeľovi Františkovi Novodomcovi a Zlatici Havlíkovej. Poďakovanie patrí aj našej milej pani riaditeľke Zuzane Medveďovej a vedeniu školy, ktoré zakúpilo pre našich žiakov lyžiarsku výstroj! Verím, že z roka na rok sa bude obohacovať, aby sme si nemuseli požičiavať od iných škôl. Ďakujeme za všetko!
Aj počas tohoročnej fašiangovej sezóny sa uskutočnil Dobročinný ples Nadácie za deti Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely).
Nadpis nášho príspevku z udalosti poslednej januárovej soboty nového roka v Novom Meste pod Šiatrom prezrádza skôr jeho záver, a tak radšej začneme pekne po poriadku. Ono tá v úvode spomínaná belota začala totiž už týždeň pred naplánovaným dobročinným plesom. Pani Zima začala po tretíkrát natriasať snehové periny niekoľko dní pred najväčšou udalosťou novomestskej Nadácie za deti základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským, jej dobročinným plesom. To už ostrieľaní organizátori podujatia vedia, že po snehu príde i vietor a budú sa môcť modliť, aby nenarobil kalamitu ako po iné roky a aby záujemcovia z odľahlejších končín Zemplína nemali problém dostať sa na zábavu roka. Veď počasie si takto s pravidelnými účastníkmi bálu zahráva už hádam tretí rok. Nie nadarmo v slovenskej škole koluje miestna pranostika: „Keď sneží a fúka na karneval, v slovenskej škole bude vydarený bál.”
Dobročinné plesy nadácie si však píšu o niečo dlhšiu históriu, ako naše hravé počasie. Tancovačky s účasťou 150 - 200 hostí sa konajú už päť rokov. Vždy sa na nich schádza učiteľský zbor s rodičmi, priateľmi a sympatizantmi školy. Nechýbajú ani ostatní zamestnanci a ich rodinní príslušníci, sponzori večera a vo vecnej forme kopa darčekov do tomboly.
Slávnostný večer úvodnými slovami otvorila predsedníčka kuratória Júlia Kucziková. Krátko vyhodnotila činnosť nadácie za rok 2004 a privítala predsedníčku miestnej menšinovej samosprávy Annu Bacskaiovú, ako aj člena kuratória nadácie Lászlóa Engelberta. Účastníkov plesu formou telegramu pozdravil i predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý kvôli tohoročnej krátkej bálovej sezóne sa v tom istom čase zúčastňoval dvoch slovenských plesov. Na slovenskú ľudovú nôtu si potom sólo zaspieval šiestak Zoltán Balogh, ktorého obtancovali v kroji oblečené „vokalistky” Emese Verešová, Vivien Deáková i Enikő Sütőová. Repertoár potom zmenili moderným tancom dievčatá zo 6. a 7. triedy, rivalky v čiernom a bielom oblečení.
Po prvom tanečnom kole sa hostia dočkali aj chutnej večere, o ktorú sa postarali kuchárky školskej jedálne pod vareškou šéfkuchára slovenskej školy Lászlóa Herciga Pripravili bravčové s ovocím a taveným syrom, plnené kuracie stehno s ryžou, varenými zemiakmi a oblohou. Pre tých, ktorých slabosťou sú sladkosti, boli nielen ozdobou na modrožlto prestretom stole „penové kocky”. Organizátori plesu sa tohto roku snažili ponúknuť hosťom aj estetický zážitok. Učiteľka výtvarnej výchovy Elena Vajdová totiž usporiadala výstavu výtvarných prác učiteľov školy. Stenu jedálne zdobili jej vlastnoručne maľované krajinky, zátišia a grafiky. Paletu umeleckej výstavy obohatili sádrové obrazy Ibolye Szakálovej, čipkované obrusy Evy Miskolczyovej, maľované na skle od Andrei Novákovej a Judity Lakatošovej.
Na tanečnom parkete sa striedali mladí i starší a ľudí neubúdalo ani po polnočnej bohatej nádielke tomboly. Už boli štyri hodiny ráno, keď muzikanti kapely Hangár ohlásili posledné kolo. A kedy skončilo? Už ste zabudli? Až za rána bieleho...
PS: Nezabudnite! 1% dane z vášho príjmu čakajú deti na číslo účtu OTP 11734138-20009513. Stačí doplniť: ”A Sátoraljaújhelyi Szlovák Tanítási Nyelvű Általános Iskola Gyermekeiért Alapítvány”. Finančný príjem poputuje vo forme nových školských lavíc do 1., 2. a 3. triedy, prispeje k úhrade jazykovej skúšky zo slovenského jazyka, ako aj k čiastočnej úhrade cestovného do partnerskej školy v Dánsku v rámci projektu verejnej nadácie Tempus.
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a Slovenská menšinová samospráva v Telekgerendáši usporiadali 21. februára v Dome kultúry v Telekgerendáši výstavu spojenú s vedecko-populárnou prednáškou a diskusiou. Výstavu pod názvom Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku otvoril historik, vedecký pracovník VÚSM Ján Gomboš. S prednáškou o Slovákoch a slovenskom jazyku v Telekgerendáši vystúpila riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová-Hornoková. Moderátorkou podujatia bola predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Šveczová. O dobrú náladu sa postarali miestni citaristi pod vedením Kálmána Juhásza. Výstava o vedeckej činnosti našich Slovákov bude otvorená do 28. februára.
Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši a Organizácia komlóšskych Slovákov usporiadajú 5. marca v Kultúrnom dome č. II. Slovenský bál. V programe vystúpi Folklórny súbor Studienka zo Santova s javiskovou hrou Santovská svadba a do tanca bude hrať kapela Jozefa Széplakiho Santovská nálada. Vstupenky v cene 1 800 forintov si možno zakúpiť každý deň od 14. do 16. hod., v piatok od 9. do 11. hod. v kancelárii slovenskej samosprávy na Mestskom úrade v Slovenskom Komlóši a v Slovenskom regionálnom kultúrnom centre (Marx u. 15). Bližšie informácie na čísle telefónu: 06 - 68/462-258, resp. 06-68/560 510.
Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) sa 7. marca predstaví v Dome menšín v Segedíne. O 18. hodine sa bude konať vernisáž výstavy výšiviek členov krúžkov Fajalka a Rozmarín, ktorú otvorí riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová. Po otvorení výstavy sa uskutoční koncert citarovej skupiny Boleráz. Výstava v segedínskom Dome menšín bude prístupná do 30. marca.
Tretíkrát usporiada Slovenská menšinová samospráva v Čorváši v spolupráci s obecnou samosprávou a Spolkom ľudovej hudby Nezábudka tradičnú zabíjačku. 5. marca, v sobotu, si záujemcovia o 9.15 hod. môžu pred Novým kultúrnym domom pozrieť opaľovanie brava tradičným spôsobom, teda slamou a drevom. O 11. hodine otvoria v kultúrnom dome výstavu tradičných tkanín, odevov a obrusov, ktoré zhotovila rodina Hudákovcov. Popoludní bude vyhodnotenie súťaže pagáčikov a páleného. O 13.30 hod. sa začne kultúrny program, o 17. hod. bude večera a po nej zábava, ktorá bude trvať až do svitania!
Tri maďarské a jedna slovenská akciová spoločnosť sa uchádzajú o výstavbu prstencového úseku štvorprúdovej budapeštianskej autostrády M0 v dĺžke 4 kilometrov, ako aj o výstavbu mostu na Dunaji. Slovenským uchádzačom je akciová spoločnosť Doprastav. Ako povedal pracovník dopravného odboru ministerstva hospodárstva a dopravy Miklós Mihály, výstavba severného mostu na Dunaji sa môže začať už v tomto roku, pokiaľ k tomu dá súhlas samospráva obce Szigetmonostor, a most odovzdajú do prevádzky podľa vládneho rozhodnutia do 31. decembra 2006.
Predstavitelia obce by si želali, aby časť mosta (malý dunajský most) spojila Senondrej a Senondrejský ostrov, čo by bolo v záujme vyriešenia dopravy medzi tunajšími obcami. Proti tomuto zámeru sú však Vodárenské podniky hlavného mesta a. s., keďže podľa odborných posudkov práce by ohrozili lacnú dodávku pitnej vody do Budapešti. Celkové náklady investície sa odhadujú na 40 - 50 miliárd forintov.
Na palete akcií Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky v Bratislave sa v uplynulých dňoch objavili podujatia, ktoré presahujú rámce maďarskej kultúry. Za pozornosť stojí napr. Týždeň maďarskej kultúry v Banskej Bystrici, kde premietli film Jadvigin vankúšik, ktorý uvádza diváka do oblasti Dolnej zeme obývanej Slovákmi. Pod názvom Podsvetie predstavili antológiu súčasnej maďarskej prózy v slovenčine v preklade Jitky Rožňovej. Hosťami literárneho večera boli spisovatelia Lajos Grendel a Endre Kukorelly. Koncom februára inštitút usporiada koncert vo Vranove nad Topľou, na ktorom vystúpi ústny harmonikár Andor Oláh.
Akciová spoločnosť Hungexpo aj v tomto roku ponúka množstvo zaujímavých výstav. Ako je všeobecne známe, pri propagácii firiem, produktov či služieb prvé miesto zaujíma výstavníctvo, ktoré poskytuje možnosť priameho kontaktu so zákazníkom. Hungexpo, a. s., usporiada ročne vyše dvadsať veľtrhov a výstav, medzi ktorými najdôležitejší je Budapeštiansky medzinárodný veľtrh (BNV), ktorý sa tento rok bude konať v dňoch 17. - 25. septembra. Spoločnosť bude organizovať aj tradičné tematické veľtrhy. Jedným z najnavštevovanejších je budapeštiansky autosalón, ktorý usporiada koncom októbra.
V Šóškúte je aj dnes slovenčina jazykom každodenného života. Podobne je to tak i v neďalekom Pusztazámore, kam sa pred 60 rokmi presťahovalo viacero šóškutských slovenských rodín. V Pusztazámore vybudovali stanicu na spracovanie komunálneho odpadu z Budapešti, na rekompenzovanie dostala obec možnosť zveľadiť sa. V posledných rokoch tu vybudovali nové cesty a kanalizáciu, obnovili základnú a materskú školu a postavili nové rodinné domy. Obec s tisíckou obyvateľov dostala aj dom zdravia a lekáreň. Stalo sa tak vďaka dobrým stykom verejnej nadácie Za obec Pusztazámor s akciovými spoločnosťami, pôsobiacimi v obci (Thomson, Woodbridge, Dunedin a Megargy). Slávnostného aktu odovzdania domu, vybudovaného nákladom 75 miliónov Ft, sa zúčastnil minister zdravotníctva Dr. Jenő Rácz, ktorý prestrihol symbolickú pásku. Nielen zovňajšok, ale aj interiér budovy potvrdzuje, že sa môže stať jedným z pilierov skvalitnenia života v obci. Minister vo svojom príhovore zdôraznil, že takto vybavená ustanovizeň je mimoriadne významným krokom v oblasti zdravotnej starostlivosti. Lekárom, ktorí tu budú pôsobiť, ponúkajú dobré možnosti, keďže ministerstvo má na tieto ciele (prostredníctvom súbehov) sto miliónov forintov. Slávnosti sa zúčastnil aj poslanec parlamentu za tento obvod László Keller, ktorý zablahoželal starostovi Benedekovi Pátrovicsovi k tomuto úspechu.
Milí moji rodáci,
pred časom nás prekvapila jedna novinová správa. Bola o našom zdraví. Lekársky prieskum ukázal, že ekonomicky aktívni ľudia na Slovensku žijú nezdravo. Na pracoviskách nám namerali alarmujúce hodnoty cholesterolu a krvného tlaku. Súčasne zistili narastajúci pocit stresu a úzkosti. Výskum konštatoval, že našinec nemá pocit šťastného života, často pociťuje únavu bez zjavnej príčiny a podráždenosť. Výrazne sa to prejavilo najmä u žien. Každý muž na Slovensku trpí poruchami spánku, medzi ženami sú to dve z piatich. Lekári dvíhajú varovný prst a dôrazne oznamujú, že podceňovanie dôsledkov obezity je hazardom. Zaujímavosťou prieskumu pritom je, že 94 percent dopytovaných považuje svoj zdravotný stav subjektívne za veľmi dobrý. Lekárske vyšetrenia však svedčia o opaku.
Spomenul som si pri čítaní tejto správy na anekdotu o dvoch známych, ktorí sa stretli cestou do práce v električke. Jeden z nich čítal noviny. - Čože píšu v novinách? - pýtal sa druhý. - Hrozné veci. Len si predstav, čo tí americkí vedci zase objavili. Dokázali, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc! Som z toho celkom zhrozený a veľmi nešťastný! Ale ja som sa už rozhodol a viem čo spravím! Od zajtra prestanem... na môj dušu, že prestanem... kupovať noviny!
Nuž, milí rodáci, ja vám môžem len jedno poradiť. Prv než prestanete kupovať noviny, zájdite k lekárovi a nechajte si zmerať krvný tlak a hladinu cholesterolu. Neurobíte zle.
Pozdravuje Vás
Nedávno sme dostali čitateľský list od Kataríny Bušovej Botošovej z Kóšpallagu, ktorá napriek svojmu maďarskému pôvodu sa v rámci Slovenského klubu a miestnej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku aktívne podiela na kultúrnom dianí svojej obce, dokonca sa začala učiť po slovensky, aby čím lepšie mohla spoznať život Slovákov v Börzsönyi a v Maďarsku vôbec.
Určité články a fotografie vo vašich novinách človeka jednoducho dojmú. Je obdivuhodné, ako pilíšski Slováci držia pospolu, a to nielen navonok, ale aj v skutočnosti. Dokonca majú aj svoju hymnu. Keď si ju zaspievajú, vo vzduchu cítiť nadšenie. Táto pieseň má svoje čaro, vyžaruje srdečnosť a lásku. Keď ju počúva príslušník inej národnosti, má pocit, že aj on patrí k Slovákom, unáša sa melódiou a je z nej uchvátený. Niekoľkokrát som sa mohla presvedčiť, s akou hrdosťou sa hlásia ku svojim koreňom. Áno, závidím im, pretože sa nehanbia za svoj pôvod ako mnohí iní. Pritom minulosť a spolupatričnosť nikdy nesmú popierať, aj keď tisíckrát odznie opovrhnutie: „Tóti“. Je mi ľúto, keď vidím, akí zlomyseľní dokážu byť ľudia a ako závidia jeden druhému. Ale slovenská menšina môže byť šťastná, lebo existuje jedna komunita v Maďarsku, v rámci ktorej si môže zachovať svoju kultúru. Som hrdá na to, že som mohla spoznať Slovákov a ich kultúru. Ja osobne tiež napomáham pestovanie slovenských tradícií. Všetkým Slovákom želám do budúcnosti veľa zdravia a vytrvalosti v ich práci.
Na prvom jarnom zasadaní parlamentu premiér Ferenc Gyurcsány medzi štyrmi hlavnými úlohami svojej vlády spomenul aj realizáciu takzvaného programu Domovina. Podstatu novej koncepcie krajanskej politiky zhrnul aj minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi v rozhovore pre Slovenský rozhlas. Nesplietať vlastenectvo s nacionalizmom, neuzatvárať sa do politiky trucu - vydal heslo premiér Gyurcsány, keď hovoril o hospodárskom rozvoji v Karpatskej kotline ako o podmienke zlepšenia postavenia maďarských menšín. V záujme uľahčenia kontaktov medzi krajanmi a materskou krajinou mieni vláda zaviesť takzvané národné víza, zjednodušiť proces naturalizácie a podporovať snahy o kultúrnu samosprávu - autonómiu.
x x x
Na dvojdňovej medzinárodnej konferencii venovanej problematike ochrany osobných údajov, ako aj slobode služieb v práve Európskej únie a v národných legislatívach, ktorá sa konala v Budapešti, zastupoval Slovensko predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky Ján Mazák. Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia ústavných súdov krajín Visegrádskej štvorky, Nemecka, Rakúska a Slovinska. Ján Mazák informoval o doterajších skúsenostiach Slovenska a príprave nových právnych noriem, týkajúcich sa oboch prerokúvaných oblastí.
x x x
Zoznam mien 19 prominentných spolupracovníkov bývalej maďarskej komunistickej tajnej služby je už prístupný na internetových stránkach budapeštianskeho inštitútu Political Capital. Podľa rakúskej agentúry APA prináša málo prekvapení, lebo mená už boli známe. Na zozname inštitútu, ktorý sa zaoberá politickými analýzami a poradenstvom, figurujú mená politikov, hudobníkov, športovcov, spisovateľov a novinárov, ktorí sa už k väzbám na komunistické tajné služby priznali.
x x x
Je poburujúce, že akcia zorganizovaná Maďarmi žijúcimi vo svete vo veci Benešových dekrétov sa nedostala ani len pred Komisiu pre ľudské práva OSN kvôli postoju maďarskej vlády, respektíve ministerstva zahraničných vecí. Povedal to pre Magyar Nemzet podpredseda SMK Miklós Duray. Podľa Duraya akciu spustenú pred dvoma rokmi podporili Maďari žijúci prakticky vo všetkých kútoch sveta. Požadovali, aby OSN zaujala stanovisko k Slovensku, ktoré neodstránilo z právneho systému Benešove dekréty, pričom tieto majú dodnes najmä majetkoprávny vplyv.
x x x
Predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány sa ospravedlnil za svoju poznámku, ktorou vyvolal búrku protestov v arabskom svete. „Maďarský tím bojoval s nasadením života proti arabským teroristom,” znela nedávna veta, nad ktorou premiér vyslovil poľutovanie. Povedal ju na súkromnej oslave svojej strany v dobrom rozmare jednému zabávačovi v súvislosti s futbalovým zápasom medzi Maďarskom a Saudskou Arábiou.
x x x
Národný poklad Slovenskej republiky, ktorý už dvanásť rokov zbiera Nadácia Matice slovenskej, má v súčasnosti hodnotu takmer 31 miliónov korún. Podľa predsedu Jozefa Markuša, národný poklad tvoria peniaze vo výške viac ako 23 mil. Sk, predmety z drahých kovov v hodnote takmer štyri mil. Sk a umelecké diela za vyše štyri mil. Sk. Matičiari vyhlásili zbierku 8. februára 1993. Peniaze sa využívajú na podporu rozvoja kultúrnych aktivít smerujúcich k prehlbovaniu národného povedomia Slovákov, ale aj na ocenenia ľudí za vynikajúce výsledky dosiahnuté hlavne v kultúre, vede, technike či ochrane ľudských práv.
x x x
Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne dostala zatiaľ od Maďarska iba jednorazovú podporu vo výške 30 miliónov forintov. Uviedol to pre Magyar Nemzet rektor univerzity Sándor Albert. Konzervatívny denník zverejnil rozsiahly rozhovor s rektorom, ktorého nedávno vymenoval prezident Ivan Gašparovič. Albert vykreslil situáciu okolo vzniku tejto ustanovizne od prvých snáh o založenie maďarskej katedry v Nitre v roku 1990 až po schválenie vzniku štátnej univerzity slovenským parlamentom v roku 2003. Na margo finančnej podpory z maďarskej strany rektor uviedol, že v štátnom rozpočte Maďarskej republiky existuje kapitola na podporu vysokého školstva zahraničných Maďarov. Sedmohradské školy z nej dostávajú podľa jeho informácií dve miliardy forintov, komárňanská škola však nedostáva nič.
V bratislavskom klube Za zrkadlom sa 25. februára stretnú poprední hudobníci krajín V 4. Najvýznamnejší muzikanti zoskupenia Visegrad 4 harps tu na ústnej harmonike predvedú svoje blueSNENIE. Visegrad 4 Harps je projekt, ktorý prepája hudobné aktivity najvýznamnejších hráčov na ústnu harmoniku krajín Visegrádskej štvorky. Sú nimi reprezentatívni štúdioví a koncertní hráči Tomek Kaminsky z Poľska, Andor Oláh z Maďarska, Karel Slavík z Čiech a Erich "Boboš" Procházka zo Slovenskej republiky. Formácia sa minulý rok predstavila na jednom z najväčších festivalov v Európe, maďarskom Szigete. Na projekte vystúpi i sprievodná skupina The Frozen Dozen a vyhľadávaný slovenský producent a hráč na klávesové nástroje Oskar Rózsa. Na jednom pódiu sa tak stretnú dvaja víťazi ocenenia Aurel za najlepší inštrumentálny výkon roka, jeho súčasný nositeľ Erich "Boboš" Procházka a Oskar Rózsa.
x x x
Sklárske výrobky a tradície z Košíc a okolia od 18. storočia po súčasnosť a ukážky práce sklárov si mohli pozrieť návštevníci v zámockom parku v Budimíri v okrese Košice - okolie na výstave Z ohňa a piesku zrodené - sklo v zrkadle času. Najviac zaujali ukážky fúkania technického skla a jeho ohýbanie, ktoré predviedol dôchodca Imrich Múdry z Poľova. Niektorí návštevníci si sami vyskúšali sklárske remeslo, uviedol starožitník Karol Linhart z košického Antik Bazáru, ktorý výstavu pripravil. Ako informoval, sklárske tradície neboli v minulosti typické pre samotné Košice, ale skôr pre ich širšie okolie - Moldavu nad Bodvou, Slanskú Hutu či Hollóházu na neďalekej maďarskej strane hraníc. Pravidelné víkendové výstavy v budimírskom kaštieli sa už stali tradíciou a sú hojne navštevované turistami z domova i zahraničia.
x x x
Bohatý program ponúkne mládeži z prihraničných oblastí Slovenska a Maďarska multikultúrny Festival bez hraníc. Jeho štvrtý ročník sa uskutoční v Komárne v dňoch 10. až 15. marca. Súčasťou podujatia budú aktivity zamerané proti užívaniu drog. Na festivale, ktorého cieľom je, aby sa mladí ľudia z euroregiónu Nitrianskeho samosprávneho kraja a maďarských žúp Komárom-Ostrihom a Veszprém vzájomne spoznávali a zmysluplne zabávali, bude dominovať hudba. Šnúru hudobných podujatí ukončia 15. marca vystúpenia ľudových kapiel a tanečný dom.
x x x
Renomovaný maďarský husľový virtuóz Dénes Kovács, niekdajší rektor budapeštianskej Hudobnej akadémie, zomrel po dlhej chorobe vo veku nedožitých 75 rokov. Umelec, ktorý takmer päť desaťročí venoval výchove nových generácií hudobníkov, sa aj na medzinárodnej scéne etabloval vďaka víťazstvám vo viacerých prestížnych súťažiach, vrátane medzinárodnej husľovej súťaže Carla Flescha v Londýne z roku 1955. Dénes Kovács hral ako sólista prakticky celý klasický repertoár. Na koncertných pódiách, či na nosičoch zvukových záznamov však nezriedka prezentoval aj diela súčasných hudobných skladateľov. Zosnulý, ktorého kumšt mohlo svojho času obdivovať publikum vo väčšine európskych štátov, ale aj v Severnej Amerike a Ázii, bol dvojnásobným laureátom Lisztovej ceny, laureátom Kossuthovej a Bartókovej-Pásztoryovej ceny.
Nezamestnanosť na juhu stredného Slovenska minulý rok klesla a svoj podiel na tom má aj to, že ľudia z južných prihraničných oblastí odchádzajú pracovať do Maďarska. Odhaduje sa, že tu pracujú tisíce Slovákov, za prácou často odchádzajú celé rodiny. Tento odhad potvrdzuje primátor Tornale v okrese Revúca Ladislav Dubovský, podľa ktorého len z ich mesta a blízkeho okolia chodí za prácou do dvoch fabrík v Putnoku asi 450 ľudí. Záujem o prácu v Maďarsku majú aj ľudia z oblasti Fiľakova. Do Šalgótarjánu chodia Slováci do fabriky na výrobu nábytku, ale aj do rôznych iných. To, že veľa ľudí si prácu v Maďarsku hľadá individuálne, potvrdzuje riaditeľka odboru zamestnanosti na úrade práce v Lučenci Mária Veliká. "Naposledy firma Bosch z maďarského mesta Hatvan robila u nás výberové konanie, na ktorom sa zúčastnilo tristo našich nezamestnaných. V prvej fáze zamestnajú 40 našich ľudí, v druhej asi 30. Ľudia z prvej várky budú vo februári podpisovať pracovné zmluvy, do roboty nastúpia od marca," konštatovala Veliká.
x x x
Matáv by sa mal koncom tohto alebo začiatkom nasledujúceho mesiaca stať väčšinovým vlastníkom čiernohorského Telekomu. Podľa údajov čiernohorskej privatizačnej rady sú všetky otázky s Matávom vyjasnené. Právnici obidvoch zmluvných strán budú pracovať už len na detailoch kúpnej zmluvy. Matáv ponúkol za 21,12 % spoločnosti Telekom Čierna Hora 114 miliónov EUR. Ďalších 67,288 milióna EUR by malo prísť počas 5-ročného investičného programu. Maďarsko vyhlásilo, že je pripravené prevziať aj zvyšné podiely v Telekome za 51 miliónov EUR, ktoré vlastnia drobní akcionári a investičné fondy.
x x x
V maďarskej metropole Budapešť sa uskutočnil VII. európsky kongres Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Na päťdňovej konferencii sa zúčastnili predstavitelia rezortu práce a delegáti z 50 európskych a stredoázijských krajín. Stretnutie ILO sa konalo v čase, keď sa vlády regiónu dostávajú napriek zdravému ekonomickému rastu pod rastúci tlak, aby zlikvidovali chudobu a nezamestnanosť a zaoberali sa ďalšími sociálnymi otázkami. Hoci globálna nezamestnanosť v minulom roku mierne klesla na 6,1 %, počet nezamestnaných v Európe a strednej Ázii zostal nezmenený na úrovni 35 miliónov ľudí, uviedla ILO vo výročnej správe Globálne trendy zamestnanosti.
x x x
Maďarský ropný koncern MOL dosiahol v roku 2004 zisk po zdanení 851,4 milióna EUR. Uvedený zisk je takmer dvojnásobne väčší oproti výsledku spoločnosti za rok 2003. Predseda predstavenstva MOL György Mosonyi povedal, že zvýšenie zisku je jasným dôkazom zvyšovania efektivity. Mosonyi ráta s tým, že MOL obháji svoju pozíciu na trhu aj v roku 2005, najmä kvôli lacnej rope z Uralu.
x x x
Vyše 120 tisíc stromčekov bude možné vysadiť v Tatrách vďaka motoristom. Od začiatku kampane Stromy pre Tatry si na čerpacích staniciach na Slovensku a v Maďarsku kúpili vyše 120 tisíc nálepiek s logom kampane v hodnote 1,8 milióna korún. Prispieť na záchranu Tatier zničených veternou smršťou môže každý, kto si na čerpacích staniciach Slovnaft v SR a MOL v Maďarsku kúpi "svoj stromček" v podobe nálepky so symbolom kampane. Cena nálepky je 15 korún, čo pokrýva náklady na výsadbu jedného stromčeka.
x x x
V krajinách Visegrádskej štvorky (V4) je prebytok obilia. Podľa viceprezidenta Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska Wiktora Szmulewicza medziročne klesla v Poľsku aktuálna cena pšenice až o 25 % na 49 zlotých za metrický cent. Po vstupe do Európskej únie (EÚ) však rástla v Poľsku cena mäsa, ale tento proces sa už podľa neho zastavil a v prípade bravčoviny sa ceny od januára znížili o 20 %. Ako informoval hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec po stretnutí predstaviteľov agrárnych komôr V-4, na rozdiel od minulosti sa skomplikoval aj poľský export bravčového mäsa do Ruska. Prebytok obilia v Českej republike chceli farmári riešiť intervenčnými mechanizmami, keď ponúkli na intervenčný nákup asi 1 mil. ton obilnín. Tento nástroj regulácie trhu však úplne zlyhal a v praxi sa nevykúpilo takmer nič. Maďarskí pestovatelia ponúkli na intervenčný nákup asi 3,5 mil. ton obilnín. Platobná agentúra však zakontrahovala kapacity len na 900 tis. ton, pričom poľnohospodárom dosiaľ uhradila iba 100 tis. ton.
x x x
V Maďarsku vlani zreteľne ožil cestovný ruch. V roku 2004 navštívilo krajinu 3,2 milióna turistov, čo bol medziročný prírastok o 10 %. Centrálny štatistický úrad informoval, že turisti strávili celkovo 10,3 milióna nocí v maďarských hoteloch, bolo to teda o 4 % viac ako v roku 2003. Až 3,2 milióna Maďarov sa rozhodlo prežiť dovolenku vo vlastnej krajine, počet prenocovaní v hoteloch predstavoval 8,1 milióna nocí, čo bolo medziročne tiež o 4 % viac. Príjmy hotelierov tak celkovo vzrástli o 13 % na 188 miliárd forintov. Maďarská vláda pripisovala tento vývoj tomu, že Maďarsko sa nesnaží prilákať len tradičných hostí z Nemecka a Rakúska, ale aj návštevníkov z iných krajín.
Vo štvrtok, 10. februára, sa okolo obeda v Hoteli Stadion začali schádzať novinári. Spočiatku sa nik nečudoval, veď pred športovým podujatím je to bežný jav. Lenže ako sa blížila trinásta hodina, ich počet nadobudol úctyhodné rozmery. Hromadný príchod pracovníkov médií zapríčinila tlačová konferencia, uskutočnená deň pred začiatkom v Maďarsku doteraz nikdy nevídaného hokejového podujatia - pohára Pannon GSM Cup, na ktoré sa nominovali reprezentačné tímy Maďarska, Kanady, Slovenska a Nemecka!
Okrem predstaviteľov maďarského hokeja a hlavného sponzora podujatia sa tlačovej konferencie zúčastnil tréner maďarskej hokejovej reprezentácie Pat Cortina spolu so svojím slovenským kolegom Františkom Hossom. Slovenského trénera sprevádzala trojica hviezd - Miroslav Šatan, Jozef Štümpel a Ľuboš Bartečko.
Všetci zúčastnení sa zhodli na tom, že pôjde o mimoriadne atraktívne podujatie tak pre divákov, ako i pre samotné mužstvá. Kanada, Nemecko a Slovensko sa totiž pripravujú na májové majstrovstvá sveta „A“ kategórie v Rakúsku, kým maďarská reprezentácia sa chystá na rovnaké podujatie 1. divízie, ktorého hostiteľom bude v apríli mesto Debrecín.
Tréner F. Hossa sa, samozrejme, nevyhol otázke týkajúcej sa vlaňajšej prehry s Maďarskom (2:4), ale ako povedal, na turnaji šiestich krajín (6. - 9. novembra 2003) tvorili jeho tím juniori (s priemerným vekom 22 rokov), ktorých prvoradým cieľom bolo získať medzinárodné skúsenosti. Tentoraz však Slovensko pricestovalo v oveľa silnejšej zostave - 12 hráčov v predošlej sezóne pôsobilo v NHL a rovnaký je aj počet majstrov sveta z Göteborgu (2002).
Neprítomnosť hviezd ako sú Pavol Demitra, Marián Hossa, či Michal Handzuš vysvetľoval tréner zaužívaným systémom skúšania hráčov pred majstrovstvami sveta: do Budapešti pricestovali tí, ktorí nehrali na predchádzajúcich turnajoch v Nemecku a na Slovensku. Okrem toho Hossa dobre pozná schopnosti spomínaného tria - títo hráči nemusia nič dokazovať.
Slova sa ujal i maďarský tréner P. Cortina, ktorý konštatoval, že na pohári sa stretnú tri veľmi dobré tímy s mužstvom, ktoré chce byť dobré (Maďarskom). Spolu so svojím zverencom Viktorom Tokajim však prízvukovali, že nebudú mať pred súpermi rešpekt, do zápasov dajú maximum a pokúsia sa hokejové veľmoci prekvapiť.
Tlačovka sa končila milým gestom. Keďže v zápase s Nemeckom (11. februára) si Miroslav Šatan oblečie slovenský reprezentačný dres už stýkrát, organizátori ho prekvapili šampanským. Tréner P. Cortina vzápätí rozosmial prítomných vyslovením nádeje, že ho Slováci po stretnutí s Nemeckom vypijú (12. februára totiž nasledoval zápas Slovenska práve s jeho zverencami).
11. februára hokejový ošiaľ ovládol aj fanúšikov. Vôbec sa tomu nemožno čudovať, veď po prvýkrát sa na maďarskom ľade objavili hviezdy kalibru Olaf Kölzig, Marco Sturm, alebo už spomínaní M. Šatan s J. Štümpelom. Ich mená prilákali divákov zo všetkých kútov Maďarska. Nechýbali však ani nemeckí, slovenskí, ba dokonca ani kanadskí fanúšikovia. Návštevnosť zápasov bola slušná - Športová hala Lászlóa Pappa bola takmer vypredaná na všetkých zápasoch domácich a neostala prázdna ani počas ostatných stretnutí.
Turnaj sa začal zápasom Slovenska s Nemeckom. O. Kölzig v nemeckej bráne doslova čaroval, kým jeho spoluhráči nebezpečnými protiútokmi neustále ohrozovali brankára Staňu. Výsledkom bolo jednogólové vedenie Nemcov po dvoch tretinách hry. V poslednej dvadsaťminútovke sa však slovenské akcie stali čoraz nebezpečnejšími a čo je dôležité, aj efektívnejšími. V 44. minúte po vynikajúcej samostatnej akcii najprv vyrovnal Ladislav Nagy a štyri minúty pred koncom strelil víťazný gól Slovenska J. Štümpel. Slováci sa mohli upokojiť, po úvodnom zápase mali vytúžené tri body.
Aj večerný duel mal svojho favorita, Maďarsko vstúpilo do turnaja zápasom proti úradujúcim majstrom sveta. Domáce mužstvo dlho odolávalo - po prvej tretine prehrávalo ešte len o gól, no potom sa vrece s gólmi Kanaďanov pretrhlo. Hokejisti spoza mora sa po šesťdesiatich minútach tešili z jasného víťazstva 7:0.
Na druhý deň čakal Kanadu duel proti húževnatým Nemcom. Aj javorové listy tak mohli zažiť trpký pocit neúspešného strieľania na súperovu bránku. Rovnako ako v zápase proti Slovensku, aj tentoraz Nemcov zlomila až posledná tretina, kedy inkasovali tri góly a podľahli Kanaďanom 1:4.
Podvečer druhého dňa turnaja priniesol pre čitateľov Ľudových novín azda najatraktívnejší duel - stretnutie Maďarska a Slovenska. Tak maďarským, ako aj slovenským fanúšikom i hráčom akiste mátalo v hlave vlaňajšie senzačné víťazstvo Maďarska a napriek tomu, že Slováci tentoraz pricestovali v neporovnateľne väčšej sile, nádej na zopakovanie histórie v maďarských dušiach neochvejne tlela. Po prvej tretine dokonca už-už vzbĺkla, veď húževnatí domáci vyhrávali 2:1, no dvoma gólmi ju ochladil kapitán Miroslav Šatan a definitívne ju zhasil mladý Roman Kukumberg. Prehra 2:4 proti majstrom sveta z roku 2002 bola však pre Maďarsko vynikajúci výsledok, kým pre slovenského trénera F. Hossu dôvod na pribudnutie vrások na čele pred posledným duelom s Kanadou... Ako však slovenský kormidelník povedal, jeho tím si šetril sily na finále, preto na ľade neodovzdal maximum.
Finále však predchádzalo stretnutie o bronzové medaily medzi domácim výberom a Nemeckom. Maďari opäť ukázali, že úroveň hokeja v tejto krajine sa z roka na rok zlepšuje. Po prvej tretine viedli 2:0, po druhej 3:2. Napokon však zvíťazila väčšia skúsenosť nemeckého výberu, ktorý vyhral 4:3. Domáce publikum napriek tomu oslavovalo svojich miláčikov ako víťazov. Čo dodať, potrápiť ôsmu najlepšiu reprezentáciu sveta a dať Kölzigovi tri góly nie je malá vec.
Po poslednom vystúpení Maďarska sa však nie všetci diváci pobrali domov, veď tretí deň a zároveň celý turnaj uzavrel atraktívny zápas medzi Kanadou a Slovenskom. Ten podľa slov hlásateľa štadiónu mohol byť pokojne finálovým duelom majstrovstiev sveta. Nemýlil sa. Hokejisti oboch tímov predviedli ozajstné hokejové umenie. Nechýbalo nič, čo k dobrému hokeju patrí - krásne akcie, parádne kľučky, bleskurýchla hra a ani masová bitka. Presne ako v NHL. Hokej na takejto úrovni sa v Maďarsku ešte nikdy nehral.
Slovensko napriek vysokým kvalitám súpera jasne dominovalo, čomu svedčí aj pomer striel na bránu - 48:26 pre Slovákov. O to šokujúcejšie bolo, keď sa v druhej polovici poslednej tretiny ujali vedenia hokejisti spoza mora. Z diaľky vystrelený puk tečoval pred slovenským gólmanom Banham a Kanada viedla 1:0. Slovákom v hľadisku začali pomaly pribúdať šediny. Proces neprirodzene rýchleho starnutia slovenskej populácie štadiónu trval asi dve minúty - vtedy po krásnej slovenskej akcii vyrovnal Ladislav Nagy. Hneď bolo veselšie.
Výsledok sa do konca zápasu už nemenil a ani päťminútové predĺženie o osude víťaznej trofeje nerozhodlo. Nasledovali trestné strieľania, pri ktorých Kanaďanom nepomohlo už ani nepretržité skandovanie skupinky pseudokanaďanov „Leccgó Kanada!“. Z kanadských hokejistov sa totiž nik nepresadil. Keďže na druhej strane Kanaďana Passmora postupne prekabátili Peter Pucher i R. Kukumberg, po štyroch nájazdoch bolo rozhodnuté. Víťazom turnaja Pannon GSM Cup v Budapešti sa stalo Slovensko!
Počas záverečného ceremoniálu vyhlásili najlepších hráčov podujatia. Najlepším obrancom sa stal Tamás Sille z Maďarska, najlepším útočníkom Miroslav Šatan a titulom „najlepší brankár“ sa môže pýšiť Nemec Olaf Kölzig. Aby boli zastúpené všetky krajiny, najproduktívnejším hráčom sa stal Mike Green z Kanady.
Turnaju Pannon GSM Cup sa nedá dať iný prívlastok ako úspešný. Splnil všetky svoje hlavné ciele - zásluhou hviezd ľadového hokeja popularizoval tento šport v Maďarsku, poslúžil ako kvalitná previerka hráčov všetkých štyroch zúčastnených reprezentácií a pre Slovensko priniesol po januárovom Loto Cupe v Piešťanoch ďalšie turnajové víťazstvo. Len aby sa zverencom F. Hossu podobne darilo aj na májových majstrovstvách sveta v Rakúsku.
Po tréningu Slovákov na nedávnom hokejovom turnaji Pannon GSM sa nám podarilo na chvíľu zastaviť médiami neustále prenasledovaného kapitána slovenskej reprezentácie Miroslava Šatana a položiť mu niekoľko otázok.
- Ako sa vám páči Budapešť?
- Zatiaľ sme nemali veľa času pozrieť si mesto, lebo program máme nabitý. Hráme vlastne tri zápasy za tri dni. Ale Budapešť, pokiaľ viem z rozprávania a z toho, čo sme videli pri prejazde, vyzerá veľmi pekne.
- Byť v zahraničí pre vás nie je novinka, veď už viac ako desaťročie pôsobíte za morom. Aký je život Slováka v Amerike?
- V Amerike je veľmi veľa cudzincov, ktorí prichádzajú z rôznych častí sveta. Preto je ako stvorená pre rôzne národnosti, náboženstvá. Už storočia sa tam kultúry premiešavajú. Ľudia sú na cudzincov zvyknutí.
- Vraví sa, že keď človek žije ďaleko od svojej vlasti, začne si viac vážiť svoju kultúru, rodnú reč... Aj váš vzťah k Slovensku sa zmenil?
- Určite. Netreba nikdy zabudnúť, kde sa človek narodil a odkiaľ pochádza. Samozrejme, keď je niekto v zahraničí, oveľa viac rozmýšľa nad tým, odkiaľ prišiel a čo preňho znamená domov a krajina, kde sa narodil. Takže vždy sa rád na Slovensko vraciam, aj keď žijem väčšinu roka v Spojených štátoch.
- Ste tam v kontakte so Slovákmi, prípadne so slovenskými hráčmi z iných klubov?
- So slovenskými hokejistami sa, samozrejme, pravidelne stretávam na ľade. No keď máme trochu času, schádzame sa aj mimo neho. V Buffale, kde žijem, však nie je veľká slovenská komunita, takže veľa Slovákov som tam nestretol.
- Prejdime na hokejovejšiu tému. Ako by ste hodnotili stretnutie s Nemeckom?
- Bol to fyzicky veľmi náročný zápas. Sme však radi, že sa nám na konci podarilo otočiť nepriaznivý stav. Zápas sme vyhrali a máme tri body do turnaja.
- Pozerali ste po zápase duel medzi Kanadou a Maďarskom?
- V televízii sme videli chvíľku zo záznamu.
- Čo si myslíte o týchto súperoch?
- Kanada bude určite silné mužstvo. Pri nich nezáleží na tom, či majú v kádri nejaké zvučné mená, alebo nie. Majú veľmi veľa dobrých hráčov a určite sem nezobrali takých, ktorí by sa nevedeli korčuľovať, alebo hrať. Určite budú nebezpeční. Maďarsko je pre nás veľká neznáma, lebo s nimi sa veľmi často nestretávame.
- Čo si myslíte, potrápite sa s nimi ako vlani?
- Uvidíme. Máme však úplne iné mužstvo. Myslím si, že má vyššiu kvalitu ako to minuloročné. Nemali by sme mať také problémy ako vlani.
- Pozrime sa trochu do budúcnosti. Vďaka výluke v NHL na majstrovstvách sveta môžu proti sebe nastúpiť mužstvá v najsilnejšom zložení. Súperi Slovenska tak budú predstavovať podobnú silu ako na nevydarenom svetovom pohári. Stretol som sa s obavami, že Slovensko by mohlo dopadnúť podobne ako vtedy v Kanade...
- To je zavčasu ešte hovoriť. Ja osobne pochybujem, že všetky mužstvá nastúpia v takom zložení ako na Svetovom pohári. Väčšina amerických a kanadských hráčov, ktorí tvorili základ svojich reprezentácií, momentálne ani nehrá. Takže si nemyslím, že by mali zrovna takú silnú zostavu ako vtedy, ale všetky mužstvá budú silné. Myslím hlavne na európske mužstvá, Švédsko, Rusko, Fínsko, Česko, Slovensko. Takže ak sa NHL naozaj uzatvorí, myslím, že tieto majstrovstvá sveta budú najkvalitnejšie aké kedy boli.
- Ďakujem za rozhovor.