Ľudové noviny č. 10 / 2005
Podľa predstaviteľa vlády Fidesz a podľa najväčšej opozičnej strany zase vláda je zodpovedná za to, že na predbežných dohovoroch štyroch strán o novelizácii menšinového zákona nedošlo k dohode. Odznelo to 1. marca v Národnom zhromaždení MR počas plenárnej debaty o novelizácii menšinového a volebného zákona. Novelu zákona podľa predbežných správ by mali prijať ešte počas jarného zasadnutia.
Politický štátny tajomník Ministerstva mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnakých šancí Attila Mesterházy žiadal v rozprave o návrhu zákona o novelizácii od Fideszu konkrétne návrhy na voľby poslancov do samospráv, ako aj na novelizáciu jednotlivých zákonov, ktoré sa týkajú národných a etnických menšín. Zdôraznil, že nemôžu sa uzniesť na nariadeniach o menšinách bez zapojenia jednotlivých menšín do procesu rozhodovania, pričom usporiadanie tejto otázky je dôležité aj zo zahraničnopolitického hľadiska.
Zsolt Németh (Fidesz) v tejto súvislosti povedal, že s novelizáciou v základných princípoch súhlasia, chcú však presnejšie vymedziť a zvýšiť okruh povinností a práv menšinových samospráv a chcú dosiahnuť, aby bola vytvorená čím účinnejšia kultúrna autonómia menšín, k čomu predložia obsiahle návrhy na modifikáciu. Vyzdvihol, že stanovisko Fideszu je koherentné v tejto otázke, pričom mal námietky voči tomu, že návrhy na novelizáciu menšinového zákona a návrhy na úpravu menšinového volebného zákona by mali byť prerokovávané spoločne. Fidesz je za to, aby bol odsúhlasený prísnejší volebný systém, avšak má odlišný názor pokiaľ ide o mieru, smer a spôsob tohto sprísnenia. Navrhujú, aby počas volieb príslušníci menšín podpísali vyhlásenie o svojej príslušnosti a iba po podpísaní dostali hlasovací lístok, ako aj to, aby zákon platil iba pre maďarských štátnych príslušníkov.
Podľa Eriky Némethovej (MSZP) vládny návrh svedčí vo viacerých prvkoch o zámere dosiahnuť rovnováhu medzi sférou samospráv a civilnými organizáciami menšín, a že zavedením bezprostredného pomerného volebného systému sa menšinové samosprávy v zmysle volebného práva dostanú pod kolektívnu kontrolu. Predložený návrh počíta s volebným systémom podľa celoštátnych a regionálnych volebných listín, takto by sa poslanecké mandáty delili medzi spoločenskými organizáciami menšín v pomere k skutočnej podpore voličov.
V diskusii sa prihovoril aj menšinový ombudsman Jenő Kaltenbach, ktorý upozornil na ústavné protirečenia návrhu. Podľa neho ani maďarské, ani európske právo neuznáva slobodný výber identity. Treba striktne vymedziť podmienky, v ktorých sa toto právo môže uplatniť. K otázke listín ombudsman uviedol, že neexistuje taký volebný systém, ktorý by pripúšťal, aby nebol určený okruh tých, ktorí majú právo voliť. Podľa J. Kaltenbacha ak nebude vymedzený okruh oprávnených voličov, situácia nebude v súlade s predpismi právnej bezpečnosti.
Podľa vedúceho zahraničnopolitického kabinetu Fidesz-u v otázke novelizácie menšinového zákona jednotlivé strany onedlho dospejú ku konsenzu, avšak prípad volebného zákona je diskutabilný. „Fidesz sa v záležitosti novelizácie menšinového a volebného zákona usiluje o konsenzus“ - vyhlásil predseda Zahraničnopolitického výboru Národného zhromaždenia MR Zsolt Németh, delegovaný Fideszom, po stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi celoštátnych samospráv národných a etnických menšín v Maďarsku. Uviedol, že úprava právnych predpisov menšinového zákona nebude mať prekážky, pretože sa v tejto otázke onedlho dosiahne dohoda. Politik pritom naznačil, že v otázke novelizácie volebného zákona sa môže očakávať diskusia, pretože o zavedení volebných listín príslušníkov menšín dotyční majú rozdielne názory. Ako Zsolt Németh povedal, vláda a niektoré menšinové samosprávy podporujú tento návrh, Rómovia však majú výhrady.
Po rokovaní predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik vyhlásil, že ďalším dôležitým krokom by malo byť vyriešenie zastúpenia menšín v parlamente, čo figuruje aj vo vládnom programe, ale doteraz sa v tejto otázke nedosiahli výsledky.
Predstavitelia maďarských farmárov už druhý týždeň protestujú, ale nedosiahli pokrok v rokovaniach s rezortom poľnohospodárstva. Gazdovia blokovali polovicu vozoviek a spomaľovali dopravu inými spôsobmi v župách Zala, Békés, Jász-Nagykun-Szolnok a Hajdú-Bihar. V blokáde budú pokračovať aj v ďalších dňoch. V Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe plánovali farmári zablokovanie jedného jazdného pruhu na cestách vedúcich k maďarsko-slovenským hraničným priechodom v Hidasnémeti a Novom Meste pod Šiatrom v prípade, že sa nepodarí dosiahnuť protestujúcim dohodu s ministerstvom poľnohospodárstva vo veci vyplatenia dotácií.
Víkendové pokusy o rokovania sa dostali na mŕtvy bod a gazdovia vyjadrili stratu dôvery voči ministrovi pôdohospodárstva Imre Némethovi. Ako povedali, rokovať sú ochotní už iba s premiérom Ferencom Gyurcsányom. Hovorkyňa vlády Boglár Lászlóová povedala, že v odborných záležitostiach má mandát na rokovanie minister pôdohospodárstva, ktorý je pripravený na pôde rezortu prijať predstaviteľov farmárskych združení.
Farmári zo všetkých žúp prišli predminulý pondelok večer do Budapešti s asi 1 000 traktormi. Ich cieľom je okrem iného dosiahnuť vyplatenie meškajúcej agrárnej dotácie. Doterajšie rokovania sa obmedzili na dohadovanie sa o mieste stretnutia; minister trval na pôde svojho rezortu, gazdovia zas požadovali neutrálnu pôdu. Protestujúci chcú zostať v maďarskej metropole dovtedy, kým nedosiahnu uspokojivé riešenie svojich požiadaviek. Z protestu maďarských farmárov sa čoraz viac stáva politický konflikt. Medzitým predseda socialistickej strany István Hiller v prestávke rokovania predstavenstva najväčšej vládnej sily vyhlásil, že za protestnými akciami súkromných poľnohospodárov stoja krajne pravicové sily, ktoré nemajú záujem na riešení problému, ale iba na vyostrovaní napätia. Takéto obvinenia predstavitelia farmárov odmietli.
Kultúrny výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy zasadal prvýkrát v tomto roku 1. marca 2005 v sídle CSS. Predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová Račková po pozdravných slovách požiadala členov výboru, aby schválili denný poriadok, ktorý sa zameriaval na konkretizáciu plánu KV na rok 2005 s ohľadom na pracovné plány podvýborov a inštitúcií CSS.
Prvého tohtoročného zasadnutia výboru sa zúčastnil aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý informoval prítomných o najaktuálnejších národnostno-politických a kultúrnych otázkach. J. Fuzik uviedol, že práve v tento deň, 1. marca, sa začala verejná diskusia v Národnom zhromaždení o modifikovaní menšinového zákona a právnej normy o komunálnych voľbách, ktorá by sa mala skončiť počas jarného zasadnutia a nový zákon by mali prijať do 15. júna. Výhľady sú optimistické a dúfa, že sa vyrieši aj parlamentné zastúpenie národných a etnických menšín v Maďarsku. Predseda potom referoval o činnosti Medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, ktorá vznikla v roku 1999 a odvtedy zasadala štyrikrát, naposledy 5. júla 2003 v Bratislave. J. Fuzik zdôraznil, že medzivládna zmiešaná komisia má svoju váhu pri napomáhaní činnosti ako aj pri lobovaní a získavaní finančných zdrojov pre CSS a jej inštitúcie. Zápisnicu z posledného zasadnutia zmiešanej komisie odovzdal členom výboru, aby k nej mohli vysloviť svoje návrhy a pripomienky na marcovom Valnom zhromaždení CSS. Ako člen Generálnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí a ako vedúci jej mediálnej sekcie sa zmienil aj o tom, že sa snažia zabezpečiť televízne vysielanie a satelitný prenos Slovenskej televízie pre krajanov. Generálna rada vynakladá nemalé úsilie, aby Slovenská republika a vládne inštitúcie užšie spolupracovali v každej oblasti národnostného života - školskej, osvetovej a náboženskej a aj finančne napomáhali spoluprácu.
V súvislosti s vysielaním národnostných rozhlasových a televíznych programov. Predsedovia celoštátnych menšinových samospráv sa za týmto účelom v blízkej budúcnosti stretnú s vedením MR a MTV. Maďarská televízia plánuje zaviesť tretí tzv. Kanál demokracie, kde by mohli zabezpečiť pre národnosti výhodnejšie vysielacie časy. J. Fuzik sa zmienil aj o tom, že v rozpočtovom zákone vláda by mala garantovať pôsobenie národnostných inštitúcií a zvýšiť finančnú podporu pre civilné organizácie. Inštitúcie CSS sa aj napriek finančným ťažkostiam podarilo udržať.
Predsedníčka KV sa poďakovala pánovi predsedovi za účasť a za cenné informácie a požiadala predsedov oboch podvýborov KV CSS, aby referovali o zasadnutiach výborov, resp. o konkretizácii plánu činnosti na rok 2004. Predsedníčka Podvýboru pre náboženskú oblasť Ildika Klauszová Fúziková zdôraznila, že podvýbor sa naďalej usiluje napomáhať slovenskú pastoráciu a náboženskú výchovu v materinskom jazyku v jednotlivých regiónoch a v Budapešti. V súvislosti s plánovanými podujatiami vyzdvihla organizovanie pravidelných slovenských bohoslužieb, napomáhanie Celoštátnej slovenskej farárskej služby ako aj misijnú činnosť pastoračného centra pri Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Budapešti, redigovanie slovenskej náboženskej rubriky v maďarskom evanjelickom časopise Evangélikus Élet a letného ekumenického mládežníckeho biblického tábora vo Svätom Jure. Plánujú vydať aj CD-platňu - slovenské náboženské piesne pre deti a mládež. V máji sa bude konať premietanie dokumentárneho filmu o pútnickom zájazde CSS v Ríme a počas roka sa plánuje odhalenie pamätnej tabule, resp. busty Jána Kollára v Budapešti. Plánuje sa aj pozvanie Štátneho divadla v Košiciach, ktoré by uviedlo hru Terezka, hrdinka dnešných dní pre mládež.
Pre neprítomnosť predsedu Podvýboru pre masmédiá a vydavateľskú činnosť Gregora Papučka o rozšírenom zasadnutí podvýboru referovala členka výboru Katarína Királyová. Na zasadnutí sa zúčastnili vedúci slovenských vysielaní Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie ako aj predseda CSS. Predmetom prvej časti zasadnutia boli ťažkosti slovenských vysielaní a v druhej časti hodnotili Náš kalendár na rok 2005 a rukopisy, ktoré by mali v tomto roku vydať CSS. V druhej časti zasadnutia podvýboru sa hovorilo o ročenke CSS Náš kalendár na rok 2005 a na rok 2006. Zodpovednou redaktorkou bola poverená I. Klauszová Fúziková, pričom do prípravy kalendára sa zapoja redaktori Ľudových novín. Predseda CSS uznal, že treba zabezpečiť finančné a organizačné zázemie pre publikácie CSS. S týmto návrhom podvýboru súhlasili aj členovia Kultúrneho výboru, ktorí prijali uznesenie, aby z rozpočtu CSS vyčlenili položka na vydanie Nášho kalendára na rok 2006.
Vedúca Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová informovala prítomných o tom, že Vertigo má vo svojom repertoári dve hry - Lavičku a Azyl, ktoré predstavia v rôznych regiónoch ako aj v Budapešti. V máji začnú nacvičovať novú hru. Riaditeľka Slovenského osvetového centra K. Királyová zdôraznila, že každý mesiac sa budú organizovať vysunuté zasadnutia vedúcich regionálnych stredísk. Pre nich, ako aj pre vedúcich speváckych zborov budú organizovať odborné doškoľovania. Plánujú zakúpiť a zhotoviť krojované svadobné bábiky - desať párov a tri deti, ktoré by prezentovali slovenské svadobné kroje jednotlivých regiónov. Táto výstava by sa uskutočnila v máji v Sarvaši a potom by putovala po celej krajine. Slovenské osvetové centrum má na internete vlastnú webovú stránku, kde sa uverejňujú informácie o činnosti inštitúcie. Vedúci verejnoprospešnej spoločnosti Legátum Juraj Andó s radosťou informoval členov kultúrneho výboru o začiatku jej činnosti v záujme všemožnej podpory oblastných domov. V celej krajine je 300 oblastných domov, z ktorých 30 je slovenských. Pokladá za dôležité ich zachovávanie hodnotných pozbieraných materiálov ako aj propagáciu oblastných domov. Legátum v záujme dosiahnutia týchto cieľov plánuje vydať dvojjazyčné a farebné propagačné leporelá o všetkých oblastných domoch. Riaditeľka Slovenského dokumentačného centra Anna Sabadošová pripomenula, že sa buduje fond a knižnica, ako aj nový projekt digitalizácie fotografií redakcie Ľudových novín a archívu Maďarského rozhlasu. Požiadala členov kultúrneho výboru, aby napomáhali rozvíjať služby a nájsť možnosť dodávania publikácií CSS do rôznych inštitúcií. Záverom členovia KV CSS sa zhodli v tom, že na aprílovom zasadnutí výboru budú rokovať o návrhu programu Dňa Slovákov v Maďarsku.
Prípravy vlád na tvorbu národného rozvojového plánu Slovenska a Maďarska boli minulý týždeň v Budapešti hlavnými témami rokovaní podpredsedu vlády SR Pála Csákyho s maďarským ministrom bez kresla, povereným koordináciou európskej politiky Etele Baráthom. Na pracovnom stretnutí hovorili aj o prioritách oboch krajín v súvislosti s prípravou finančnej perspektívy Európskej únie pre roky 2007-2013 a o podpore rozvoja cezhraničnej spolupráce SR a MR. Partneri sa zhodli v tom, že by bolo prospešné zosúladiť národné rozvojové plány krajín stredoeurópskeho regiónu, lebo existuje predpoklad, že v tomto geopolitickom priestore záujmy národných štátov sú veľmi podobné. V diskusii o finančnej perspektíve EÚ na roky 2007-2013 ministri konštatovali, že dôležitá bude vnútorná štruktúra nového rozpočtu. Politici vyjadrili spokojnosť s cezhraničnou spoluprácou, ktorej rozvoj hodlajú maximálnou mierou podporovať. V záujme zlepšenia kontaktov a hospodárskych vzťahov by bolo podľa nich potrebné postaviť ďalšie mosty na Dunaji a Ipli. Podpredseda slovenskej vlády po rokovaniach prednášal študentom Stredoeurópskej univerzity v Budapešti (CEU) o skúsenostiach SR po uplynutí jednoročného členstva v EÚ.
Ani v tomto roku nemohol chýbať v Malom Kereši fašiangový ples. Za usporiadateľov pozdravila jeho účastníkov predsedníčka Organizácie Slovákov v Malom Kereši a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová. Medzi hosťami privítala poslanca parlamentu za Malý Kereš Sándora Fonta, riaditeľa základnej školy J. Bema Lászlóa Bellu, starostu Dunaeďházu Tomáša Nagya, kerešského viceprimátora Sándora Tótha a ďalších.
Potom už mohol nasledovať slovenský program najmenších pod vedením učiteliek Ilony Viczianovej, I. Ernőovej Györkovej a Marty Szabóovej Lovászovej, v ktorom sa striedali básničky, riekanky a žartovné vyčítanky. Na javisku vystúpili aj víťazi celoštátnej súťaže v prednese ľudových piesní A. Balážová, M. Gubánová, H. Herczegová a D. Pozsonyiová, ako aj citarová kapela a krúžok ľudovej piesne.
Poslanec S. Font a člen poslaneckého zboru mesta L. Bella vo svojich príhovoroch vyzdvihli význam pestovanie slovenského jazyka a tradícií, o ktoré sa tak významne pričiňujú práve tunajšia slovenská samospráva a organizácia miestnych Slovákov.
Ako sa vraví - dobrého nie je nikdy dosť a tak nasledovala ukážka miestnej gastronómie: hovädzí perkelt pripravený v troch kotloch zručnými rukami majstra kuchára J. Csőváriho a jeho pomocníkov J. Kecskemétiho a J. Opauszkého, o ďalších pochúťkach ani nehovoriac.
Pani predsedníčka Zuzana ani potom nenechala hostí odpočívať a zapojila ich do spoločného spevu slovenských a nato aj maďarských ľudových piesní z miestneho zberu. Dobrá nálada vyvrcholila prednesom čísel Bratyó Band ako aj Gmoserovcov juniorov, čím sa veselica predĺžila doslova do svitania.
Vedenie Rady tokajských obcí (HNT) navštívilo v týchto dňoch štyri slovenské firmy pod Tokajom. Návšteva na slovenskej strane tokajskej vinárskej oblasti bola aktuálna hlavne preto, lebo nedávno sa obnovili spory medzi dvomi štátmi v otázke používania názvu „tokajské“. Podľa maďarských odborníkov totiž vláda susednej krajiny nesplnila záväzky za právo na používanie názvu včas, t. j. do augusta minulého roku. Generálny tajomník HNT, András Urbán a tajomník rady, Csaba Horváth boli zvedaví aj na mienku slovenských pestovateľov o slovenskom zákone o víne, ktorý je v prípravnej fáze. Vedúca firmy Galafruit, s.r.o., ktorá pôsobí na území bývalého štátneho majetku, hospodáriaceho kedysi v tokajskej vinárskej oblasti na Slovensku, Zsuzsa Csorbová tvrdí, že väčšina podnikateľov, vyrábajúcich tokajské víno na Slovensku - podobne ako odborníci v Maďarsku - by prevzala predpisy maďarského zákona o víne. V návrhu slovenskej vlády však iba nepatrnej miere figurujú požiadavky vinárov daného regiónu. A. Urbán vidí situáciu podobne. V návrhu zákona, ktorý je známy aj pre maďarskú stranu, totiž nefigurujú body dohody, podpísanej ministrami obidvoch štátov. Generálny tajomník na základe svojich skúseností na Slovensku uviedol, že staršie vinohrady - podobne ako v Maďarsku - majú málo viničov, sú zanedbávané a preto nie sú vhodné na výrobu kvalitného vína. Zo štyroch navštívených pivníc v dvoch bolo zlé vetranie, pleseň mala vplyv nielen na ovzdušie, ale aj na chuť vína, uskladneného v drevených sudoch. Nové výsady sa však zdajú nádejné.
Rada tokajských obcí navrhuje maďarskej vláde, aby pokiaľ záväzky slovenskej strany nebudú zakotvené v zákone o víne, v Bruseli nesúhlasila s obchodovaním na trhoch Európskej únie s vínami špeciálnej kvality, vyrábaných v zahraničnej oblasti historickej vinárskej oblasti pod názvom „tokajské“. Začiatkom marca podvýbor pre používanie vinárskeho názvu „tokajské“ pri maďarskom Ministerstve pôdohospodárstva a pre rozvoj vidieku zavíta do Bratislavy, aby si vyjasnil sporné otázky.
Z hľadiska ďalšieho rozvoja Dunaeďházu je najdôležitejšou úlohou vybudovanie kanalizačnej siete. Táto investícia sa má realizovať za vyše 800 miliónov forintov, avšak v spolupráci s mestom Solt, keďže Dunaeďház nemá k dispozícii dostatok prostriedkov z vlastných zdrojov a musí počítať s podporou získanou v súbehoch. Odpadovú vodu v súčasnosti odvádzajú do čističky v Solte.
Obec považuje za dôležité zabezpečiť úspešné prevádzkovanie miestnych ustanovizní. Vyvíja maximálne úsilie, aby sa školáci a škôlkári mohli učiť v primeraných podmienkach. Škôlku nedávno obnovili a školu oplotili. Samospráva podniká všetko v záujme ďalšieho rozvoja obce. Vybudovala dve autobusové zastávky, chodník na Dunajskej ulici, na Ulici K. Mikszátha kanál na odvod dažďovej vody, obnovila budovu osvetového domu a všetkým občanom umožnila používanie internetu. Rozvoj Dunaeďházu teda pokračuje - k spokojnosti tunajších obyvateľov.
Zavítal som do komlóšskej dielne mnohostranného majstra, 82-ročného drevorezbára Jána Karasa. Práve bol zaujatý svojím novým dielom, zato hneď ma ponúkol miestom a prisadol si na krátky oddych. Spýtal som sa ho, aký materiál používa pri práci. Dozvedel som sa, že javorové drevo, lebo to je ľahko spracovateľné. Na otázku, odkedy je drevorezbárstvo jeho koníčkom, mi odpovedal, že už ako 6 - 7-ročný vyrezával koníky a o pár rokov neskôr sa pokúsil vyrobiť husle. Ako model mu poslúžili otcove husle, ktoré vtedy dostal. Dokonca na svoj výtvor pripevnil aj nite, ktoré mali slúžiť ako struny. Pani učiteľka sa nestačila diviť a nešetrila pochvalami.
- Mali ste aj iné koníčky, záľuby, venovali ste im veľa času?
- Vari ako 16-ročný som mal možnosť pozorovať, ako funguje parný kotol a mláťačka. Práve vtedy sa roztrhol remeň, ktorý ich spájal. Ja som ho na mieste opravil a zostal tam ako kurič. A vôbec, veľmi ma zaujímalo, ako tie stroje fungujú a hneď nato som aj zhotovil ich modely v pomere 1:10. Keďže technika ma vždy zaujímala, aj na svojich pracoviskách v Komlóši, Hideši, Mezőkeresztesi som sa zaoberal parnými strojmi.
- Zhotovujete modely či makety aj z iného prírodného materiálu?
- Áno, napríklad výrobný proces mlátenia z kukuričných šúľkov, alebo kovový pluh. V osemdesiatych rokoch som sa zase vrátil k drevu, vyrezával som detské hračky, stoličky, stoly, kolísky, truhlice... Moja manželka Anna, insitná maliarka, ich zafarbila.
- Čím sa zaoberáte v súčasnosti?
- Pracujem na makete evanjelického kostola v našom meste. Chcel by som ju dokončiť na tohoročné oslavy 20. augusta. Tu ju mám pred sebou, veľkosť modelu je pomere 1:100.
Nášmu majstrovi želáme v jeho práci veľa zdravia, sily!
- Môj otec bol rušňovodič na trase rýchlika Békešská Čaba - Budapešť - spomína umelecký vedúci chýrneho tanečného súboru B. Balassiho Pavol Mlynár.
- Vyrastal som v Jamine, v Čabe som začal chodiť do školy a do piateho roku som rozprával iba po slovensky, mamička ma pritom priúčala aj maďarčine. Ešte aj dnes hovorím po slovensky. Zvláštne, ako dieťa som sa chcel stať umeleckým stolárom, považoval som to za nádherné remeslo.
V siedmej triede sa odrazu všetko zmenilo. Obľúbená pani učiteľka A. Žilinská sa vtedy opýtala svojho inak veľmi pohyblivého žiaka Paľka, či by sa nechcel dať na ľudový tanec. Vtedy totiž vznikol na škole krúžok ľudového tanca. S odpoveďou dlho neváhal a prikývol. Čoskoro vynikol ako jeden z najlepších tanečníkov, spolu so svojimi priateľmi F. Bikfalvim a L. Románom. Vedúci Balassiho súboru č. 1 Miklós Born ich pozval do tohto kolektívu ako dorast a tým boli kocky hodené. Pavol Mlynár sa už navždy zamiloval do ľudového tanca.
Dnes 50-ročný P. Mlynár je nositeľom zlatej ostrohy, účastníkom sólových tanečných festivalov, jeho manželka, dcéry a synovia sú tiež tanečníci v tom istom súbore a nositelia podobných vyznamenaní.
Balassiho súbor je najdôležitejším dejiskom života celej rodiny Mlynárovcov, deti vyrástli v tradícii ľudového tanca. Byt je plný ľudových krojov a dcéra Mária je nielen priemyselnou umelkyňou, ale aj vedúcou dielne kostýmov pre členov súboru. Pavol Mlynár prevzal od M. Borna vedenie súboru a svojimi plánmi do budúcna chce aj naďalej udržať jeho zvučné meno doma i v zahraničí. V januári usporiadali už 17. festival sólových tancov a obsadili tiež najlepšie miesta. Ďalej sa rozmnožil počet vyznamenaní, ktoré udeľujú súboru už od roku 1974.
Nasledujúca otázka sa týka úloh hnutia ľudového tanca na počiatku 3. tisícročia:
- Je potrebné, - odpovedá P. Mlynár,- aby tých 200 tisíc tanečníkov v krajine aj naďalej a autenticky uvádzalo na javisku ľudové tradície, ale aj to, aby toto umenie dostalo nové "milieu", čiže v tanečných hrách, ktoré upútajú a uchvátia divákov. A tiež, aby sa zachovávali tance menšín, veď Balassiho súbor zožal veľa úspechov aj so slovenskými číslami. Od Čabianskej svadby až po tanečnú hru Záhradu lásky spred dvoch rokov, kde v hlavných úlohách vystúpili moja dcéra Mária a János Vaszkó.
Napokon sa spýtam na podmienky činnosti súboru:
- Nemôžeme sa ponosovať, Békešská Čaba sa o nás stará dobre. Od mesta sme dostali na tento rok viac ako štyri milióny, ale aj v ministerstve kultúry a v Národnom kultúrnom fonde dobre vedia, čo znamená náš 55-ročný súbor.
Pritom je pravda, že všetko je drahé aj u nás; jeden oblek pre tanečníka stojí aspoň 250 tisíc a jeden pár čižiem 56 tisíc forintov. Inak v lete sa chystajú na festival do Francúzska a výdavky s tým spojené prevýšia sumu 2 milióny Ft... Na záver už iba toľko, že P. Mlynár ako choreograf spracováva materiál z okolia Hollókő týkajúci sa posmrtných zvykov. Príbeh hovorí o smrti jedného zo snúbencov. Trochu srdceryvné, ale to už je iná téma.
Nedávno zasadalo Združenie pre prevádzkovanie inštitúcií so sídlom v Níži - ktoré združuje obce Keseg, Dolné Peťany, Legínd a Níža -v záujme prevádzky obvodnej školy. Na zasadnutí prijali návrh na rozdelenie deficitu rozpočtu, plánovaného na tento rok podľa pomeru žiakov jednotlivých osád. Miestny poslanecký zbor už odsúhlasil tohtoročný rozpočet obce, ktorý momentálne počíta s deficitom v hodnote 30 miliónov Ft. V záujme odstránenia plánovaného deficitu sa samospráva rozhodla prihlásiť sa do konkurzu fondu ÖNHIKI (samosprávy, ktoré sa dostali do nevýhodnej situácie nie z vlastnej viny). Miestni obyvatelia majú ináč rôzne plány do blízkej budúcnosti, avšak bez vlastných finančných zdrojov sú nútení obrátiť sa na rôzne ústredné orgány so svojimi žiadosťami o podpory. V súčasnosti prebieha príprava a proces povolenia výstavby ciest vo vnútornej časti obce, v rámci ktorej chcú realizovať úplnú rekonštrukciu ulice Arpáda, vrátane diaľkového vedenia. Aktuálnou je aj obnova kúrenia škôlky - zmena elektrického na plynové -, ako aj vonkajšia rekonštrukcia školy. Okrem toho plánujú aj preraďovanie nezastavených pozemkov pre pedagógov na parcely, vhodné na výstavbu nových domov. Samozrejme, tieto projekty chcú financovať z konkurzných zdrojov rovnako ako aj obnovu krovovej štruktúry ordinácie, kultúrneho domu a lekárne obce. V tejto záležitosti sa obrátia na župnú Radu pre rozvoj regiónu. Od prvého marca opäť rozbehla svoju činnosť aj miestna knižnica v budove úradu starostu pod vedením jednej knihovníčky. Aktívne pracuje miestny folklórny súbor, ktorý založili bývali členovia kedysi známeho speváckeho zboru v Níži spolu s novými záujemcami o tradičnú kultúru.
Celý január sme tŕpli, čo bude s naším lyžiarskym táborom, veď počasie bolo dovtedy takmer jarné a ako sme sa informovali, ani v Inovciach, stredisku nášho mnohoročného lyžiarskeho výcviku, tomu nebolo inak. Na našu smolu, či skôr radosť, sa práve teraz, keď po snehu ani chýru, ani slychu, prihlásilo vyše 40 záujemcov. Alebo že by to bolo práve preto? Zima bola pre lyžiarov až natoľko nepriaznivá, že nenadelila ani dostatok snehu. Ten prišiel až v predposledný januárový týždeň. Boli vypočuté naše úpenlivé prosby, v Inovciach napadlo asi 40 centimetrov snehu a čakal nás lyžiarsky raj. Aj cencúle stihli narásť také, ako sme si na ne zvykli po iné roky.
A tak sa deti zo Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom mohli 31. januára vydať na dlho očakávanú cestu. Čakala nás zrekonštruovaná, prestavená budova školy v prírode, ktorá nám poskytovala až nezvyklý luxus. Veď na WC a kúpeľňu v každej izbe sme neboli zvyknutí, no na dobré si človek rýchlo zvykne a nemali sme s tým problémy.
Medzi účastníkmi boli takí, ktorí tento tábor navštevujú pravidelne viac rokov, no boli aj úplní nováčikovia. Tendencia v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je taká, že do tohto tábora sa čím ďalej tým viac hlásia mladší žiaci. Telocvikár Csaba Móré má z toho radosť, veď čím skôr sa deti naučia lyžovať, tým lepšie. Menšie deti majú viac odvahy a často aj vytrvalosti ako staršie, veď som sa ešte nestretla s takým, ktoré by sa lyžovať nenaučilo a lyže nieslo z kopca na chrbte, alebo schádzalo zo svahu iba po nohaviciach. No a keď už vedia lyžovať, prihlásia sa aj na rok, aby nezabudli.
Medzi žiakmi školy patrí lyžiarsky tábor k najpopulárnejším programom, veď zmeny v lyžiarskych zručnostiach sú viditeľné zo dňa na deň a to je pre deti naozaj tou najlepšou motiváciou. Nezanedbateľnou maličkosťou nie je ani to, že deti takto pobudnú týždeň na čerstvom vzduchu aj v náročnejších poveternostných podmienkach, v ktorých by doma pravdepodobne sedeli pred televízorom alebo počítačom. No a túžba po sladkostiach, zemiakových lupienkoch a iných maškrtách je taká veľká, že prekoná aj jazykové bariéry a hanblivosť a deti sa z obchodu nikdy nevrátia s prázdnymi rukami.
Aj toho roku, podobne ako po iné, sa deti cítili veľmi dobre a domov sme sa vracali s pocitom dobre vykonanej práce. Nikto neutrpel úraz, okrem pár prechladnutí bez horúčky sme to v pohode „prežili“.
Takmer 40 miliónov forintov získalo prostredníctvom súbehu ministerstva práce Rozvojové a informačné stredisko Békešskej župy. Nedávno predstavili v stredisku víťaznú konkurznú prácu. Prezentácie sa zúčastnila zástupkyňa riaditeľky K. V. Püskiová a predstavitelia ostatných zainteresovaných strán. Spoluúčastníkmi súbehu sú popri Rozvojovom a informačnom stredisku Materská, základná, odborná škola a žiacky domov Békešskej župy a Odborná pedagogická služba v Békeši, Župný pedagogický inštitút v Orošháze, Základná škola T. Karacsovej v Békeši ako aj Základná škola M. Vörösmarthyho v Orošháze. Cieľom projektu vypísaného v záujme budovania siete odborných pedagogických služieb je špeciálne zaopatrenie a výchova detí, ktoré sú na to odkázané. Účastníci súbehu si vytýčili za cieľ uplatniť rehabilitačné, resp. pedagogické postupy v prípade malých pacientov trpiacich psychickými poruchami, poruchami reči a komunikácie a ťažkosťami pri osvojovaní učiva. Príslušná diagnostická metóda, ktorú vypracovali na univerzite v Segedíne, je inak novinkou v Maďarsku. Jej prostredníctvom skúmajú sedem základných zručností u detí od strednej skupiny materskej školy až do veku osem rokov.
- Mám rada spoločnosť - deti, mladých i starších ľudí, vždy mám pri nich pocit spolupatričnosti. Mohla by som povedať, že solidárnosť odvždy patrila k mojim vlastnostiam a dúfam, že ňou zostane, kým žiť budem, - zdôverila sa mi 76-ročná Valéria Jelenková Szabová z Békešskej Čaby. Pani Valériu majú mnohí v meste radi, veď najmä v posledných desaťročiach veľa vykonala v prospech svojich rodákov, a to v rôznych oblastiach života.
Roku 1949 sa ako dvadsaťročná vydala za Štefana Jelenku a dostala sa za nevestu na „Jelenka taňu“, teda samotu Jelenkovcov, do číročisto slovenského prostredia. Okrem slovenského slova a piesne sa tu oboznámila aj so slovenskou kuchyňou, veď svokra bola dobrá kuchárka.
- Čoskoro som si obľúbila svokrinu kuchyňu a začala som sa od nej učiť. Osvojila som si veľa dobrých a praktických vecí. Svokrovci vyrábali aj bryndzu podľa tunajšej jedinečnej receptúry a očkovali, štepili mlieko. Žiaľ, dnes to robia už iba starší Slováci. Pomaly som aj sama začala kuchárčiť - variť a piecť čabianske špeciality: piecť chlieb, lepníky, plnené pirohy, čabianske tajomstvo, slovenskú fazuľovú polievku, bryndzové halušky a všetky zabíjačkové špeciality. Veď toho času si ľudia bez zakáľačky nevedeli predstaviť život.
Pani Valérii sa narodili dve dcéry, Valéria a Magdaléna. Keď trochu odrástli, začala pracovať v mestskej nemocnici ako pomocná ošetrovateľka. Nuž a z nemocnice išla po dlhých rokoch aj do dôchodku. Popri výchove dcér, vedení domácnosti a práci v nemocnici si pani Valéria našla voľný čas aj pre svoju záľubu.
- Odmalička som rada spievala, mala som zvučný hlas. Tak som sa pred 30 rokmi zapojila do Slovenského pávieho krúžku, ktorý pôsobí v Spoločenskom dome na Békešskej ulici. Našou vedúcou je učiteľka hudby a spevu Uršuľa Hajnalová. Každú stredu sa stretávame a popri skúškach sa aj porozprávame o svojich každodenných radostiach a starostiach. Musím vám však prezradiť, že okrem lásky k spevu a hudbe ma priťahujú najmä ľudia, medzi ktorými sa vždy dobre cítim. V krúžku som sa dostala do dobrej spoločnosti, ba spoznala som aj ďalšie spevácke zbory v meste a okolí. Po zrode Domu slovenskej kultúry som sa zapojila aj do jeho činnosti. Dobre sa mi spolupracuje s tamojšími zamestnancami a aktivistami, najmä s pani Alžbetou Ančinovou. Nemožno ani len spočítať podujatia, ktorých som sa zúčastnila, alebo som pomáhala pri ich organizovaní.
Pani Valéria je telom i dušou kuchárkou. Na mnohých podujatiach piekla chlieb a koláče v peci, varila slovenské špeciality, neraz aj pre sto osôb. Vždy pri tom prežívala nesmiernu radosť, lebo každému účastníkovi chutila jej vára. Teší sa však aj tomu, že lákavé podujatia pre gazdinky organizujú v Dome slovenskej kultúry a v Klube gazdiniek. Mnohé ženy prejavujú záujem o nakladanie zeleniny či plnenie klobásy. Nezabudnuteľná bola výstava nakladanej zeleniny a národopisná výstava pod názvom Chlieb náš každodenný, ako aj oživenie ľudových zvykov na Kračún (Vianoce), na Luciu a na Silvestra. O chýrnom festivale čabianskej klobásy ani nehovoriac.
Takmer pätnásť rokov pani Valéria pracuje aj v Župnej organizácii Červeného kríža, tajomníkom ktorej je Ján Priskin, a v Mestskej organizácii Červeného kríža, tajomníčkou ktorej je Etelka Szabová. Mestská organizácia má 160 registrovaných členov.
- Do tejto činnosti som sa zapojila ako bývalá zdravotná sestra, veď som mala veľa známych - lekárov, ošetrovateliek a bývalých chorých. Nemuseli ma dlho nahovárať, aby som im pomáhala, veď pocit solidárnosti mám takmer vrodený. Obidve organizácie Červeného kríža vykonávajú bohatú a pestrú činnosť. Všetci členovia bez výnimky sú obetaví a svedomití aktivisti, ktorí sa snažia pomáhať iným, ľuďom, ktorí sú odkázaní na ich pomoc. Poskytujeme krízovú a jednorazovú charitatívnu pomoc, pravidelne zbierame šatstvo, ktoré potom rozdelíme chudobnejším rodinám. Za svoju najdôležitejšiu činnosť pokladáme organizovanie darcovstva krvi.
Mestská organizácia ČK v spolupráci so župnou spoločne organizujú niekoľko akcií darcovstva krvi a sme veľmi šťastní, že toľkí ľudia nám vychádzajú v ústrety. Viackrát ročne poriadame odber krvi na rôznych pracoviskách. Nenahraditeľnú tekutinu darujú ročne stovky ľudí.
Pani Valéria sa zmienila aj o takom nepriaznivom jave, ako je nezamestnanosť, ktorá, žiaľ, dolieha nielen na Békešskú Čabu, ale aj na celú Békešskú župu. Preto organizácie venujú zvláštnu pozornosť zníženiu nezamestnanosti najmä mladých ľudí. Uvedomujú si, že všetci ľudia majú rovnaké právo na prácu. Vysoký počet nezamestnaných aj ich zväzuje k tomu, aby sa snažili vytvoriť možnosti, v ktorých budú môcť žiť a pracovať aj budúce generácie, aby nemuseli opúšťať svoje rodné mesto a rodný kraj.
Vyšlo najnovšie číslo dvojjazyčného časopisu obyvateľov obce Čív (Piliscsév) Čívska beseda. Redaktorom je Štefan Bendur, jeho pomocníčkami Andrea Kertészfiová a Mária Jurkovičová. Februárové číslo bolo tematické, nakoľko sa zaoberalo miestnymi fašiangovými zvykmi, gastronomickými špecialitami a prinieslo i básne. Avšak nechýbala ani výzva Slovenskej samosprávy Čívu, ktorá žiada od občanov osady staré fotografie a predmety, aby z nich mohli pripraviť výstavu. Veľmi nás potešilo, že slovenčina dostala v novinách svoj priestor: presne polovicu časopisu zaberajú články v našej materskej reči. Na koniec sa dostali aj dve básničky Pilíšana Imricha Fuhla. V maďarsky písanej časti časopisu nájdeme hlásenie o minuloročnej činnosti samosprávy obce, ako aj nekrológ o Márii Nagyovej staršej - zakladateľky miestneho pávieho krúžku, známej účastníčky všetkých podujatí v Číve.
Keď mi pred piatimi rokmi zomrela matka, nikdy by som nebol veril, čo všetko to môže znamenať v živote pozostalého. Odvtedy ani nerozprávam po slovensky, lebo mi chýba jej sladké materinského slovo. Aj svet je iný, cudzejší...
Podobnú stratu som prežil nedávno, keď od nás odišla teta Marika - Mária Nagyová staršia. Pätnásť rokov sme sa stretávali a spolupracovali vo verejnom živote, poznal som jej mnohostrannosť, optimistickú osobnosť, otvorenosť a tvorivosť, ako aj neustálu ochotu pomáhať rodnej obci. Bola to ona, ktorá ešte dokázala zhotoviť čívsky, kroj, poznala fortiele paličkovania a iné zručnosti domorodých žien. Ona prispela k dobrej povesti súboru Rozmarín zelený, ktorý založil B. Kálmánfi, ona naspievala veľkú časť jeho piesňového repertoáru na magnetofónovú pásku a bola informátorkou Alexandra Michaloviča pri zostavovaní jeho knižky Zemepisné mená Čívu. Jej bábiky oblečené do čívskeho kroja opatrujú aj kdesi v Amerike... Vídavali sme ju na všetkých miestnych podujatiach a obecných zhromaždeniach. Nie je náhoda, že obec jej udelila cenu Za Čív.
Spomíname si na všetky jej zásluhy s láskou a nezabúdame na jej prácou naplnený život.
Nech odpočíva v pokoji!
Vydavateľstvo Madách bolo do roku 1989 jediným maďarským vydavateľstvom na Slovensku a táto jedinečnosť mala svoje výhody aj nevýhody. Po spoločenských zmenách však kultúrny život Slovenska skoro v každej oblasti vytvoril svoju inštitucionálnu sieť, rad-radom sa založili aj nové vydavateľstvá. Dnes je „Madách“ už iba jedným z 10-12 maďarských vydavateľstiev na Slovensku, v súťaži s novými konkurentmi však má vymedzený profil, príznačný iba pre neho. Pod názvom Vydavateľstvo Madách-Posonium sa stala z neho významná inštitúcia literárneho konzervativizmu a súčasnej maďarskej literárnej kultúry na Slovensku. Popri časopisoch a týždenníkoch ročne vydáva 25-28 kníh (titulov), medzi ktorými sa nachádzajú prozaické a básnické zbierky, vedecké práce z oblasti histórie, etnografie, sociológie a sociografie, hlavne od maďarských autorov žijúcich na Slovensku.
Distribúcia publikácií vydavateľstva je úlohou deviatich kníhkupectiev spoločností s ručením obmedzeným, ktoré možno nájsť v každom regióne Slovenska, obývanom Maďarmi. Najväčší obrat majú predajne v Komárne a Rimavskej Sobote, pričom vedúci týchto jednotiek majú na starosti aj sprostredkovanie publikácií z Maďarska pre ostatné kníhkupectvá. Dodávanie kníh a časopisov vydavateľstva Madách-Posonium do Maďarska je vyriešené prostredníctvom maďarskej koordinačnej kancelárie Saxun.
Podľa riaditeľa vydavateľstva Lászlóa Dobosa prácu vydavateľstva treba zlepšiť hlavne v oblasti reklamy a tiež je dôležitá spätná väzba s čitateľmi, v záujme ktorej v budúcnosti mienia usporiadať viac prezentácií svojich publikácií, ktoré by mali byť dôležitými kultúrnymi udalosťami celej príslušnej čitateľskej obce.
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš navštívil Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Diplomat sa angažoval za preskúmanie možností získania spoločných finančných zdrojov zo súbehov Európskej únie a urgoval dohodu v záležitosti používania názvu tokajského vína. Zdôraznil, že v Európe bez hraníc so spoločnými súbehmi obidva národy môžu vykonať veľa pre svojich občanov, veď takto sa ľahšie naskytnú možnosti získania finančných zdrojov.
Stretnutie piatich kardinálov, štyroch arcibiskupov a troch biskupov strednej a východnej Európy sa konalo v polovici februára v Budapešti. Iniciátorom a hostiteľom jedinečného stretnutia bol predseda Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie (MKBK), jágerský arcibiskup István Seregély a kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Péter Erdő. V sídle MKBK sa zišli zástupcovia deviatich krajín, ktoré nedávno vstúpili alebo v budúcnosti plánujú vstúpiť do Európskej únie. V týchto krajinách žije spolu 100 miliónov ľudí, z čoho 56% je katolíkov. P. Erdő informoval médiá o hlavnej téme konferencie, ktorá sa sústredila na situáciu ľudí v danom regióne v Európe, ako aj na právnické a pastoračné problémy. „V rokoch komunizmu ako aj v súčasnosti prekonávame podobné osudy, problémy, radosti i povinnosti. Podobne prežívame ťažkosti a nevýhody, ktoré prináša so sebou nadobudnutá sloboda,“ zdôraznil záverom kardinál P. Erdő. Na otázku, ako by bolo možné zaceliť rany minulosti a ako k tomu prispeje Cirkev, biskupi odpovedali, že Cirkev chce človeka a jeho svedomie vychovávať. Preto je otázka výchovy a úlohy rodiny dôležitá. Všetci zdôraznili, že spoločnú prácu štátu a Cirkvi v oblasti napomáhania verejného blaha je potrebné lepšie skoordinovať. V jednotlivých krajinách má Cirkev rozdielne podmienky. Cieľom však je, aby Cirkev ako náboženské spoločenstvo bola v spoločnosti uznávaná a aby bola hodnotená podľa svojej činnosti. Útoky na Cirkev sú vo všetkých zúčastnených krajinách všeobecným javom. Zo Slovenska na stretnutí sa zúčastnil predseda Konferencie biskupov Slovenska, spišský diecézny biskup Mons. František Tondra.
Národný poklad Slovenskej republiky, ktorý už dvanásť rokov zbiera Nadácia Matice slovenskej, má v súčasnosti hodnotu takmer 31 miliónov korún. Podľa predsedu Jozefa Markuša, národný poklad tvoria peniaze vo výške viac ako 23 mil. Sk; predmety z drahých kovov v hodnote takmer štyri mil. Sk a umelecké diela za vyše štyri mil. Sk. Matičiari vyhlásili zbierku 8. februára 1993. Peniaze sa využívajú na podporu rozvoja kultúrnych aktivít smerujúcich k prehlbovaniu národného povedomia Slovákov, ale aj na ocenenie jednotlivcov za vynikajúce výsledky dosiahnuté hlavne v kultúre, vede, technike či ochrane ľudských práv.
x x x
Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne dostala zatiaľ od Maďarska iba jednorazovú podporu vo výške 30 miliónov forintov. Uviedol to pre Magyar Nemzet rektor univerzity Sándor Albert. Konzervatívny denník zverejnil rozsiahly rozhovor s rektorom, ktorého nedávno vymenoval prezident Ivan Gašparovič. Albert vykreslil situáciu okolo vzniku tejto ustanovizne od prvých snáh o založenie maďarskej katedry v Nitre v roku 1990 až po schválenie vzniku štátnej univerzity slovenským parlamentom v roku 2003. Na margo finančnej podpory z maďarskej strany rektor uviedol, že v štátnom rozpočte Maďarskej republiky existuje kapitola na podporu vysokého školstva zahraničných Maďarov. Sedmohradské školy z nej dostávajú podľa jeho informácií dve miliardy forintov, komárňanská škola však nedostáva nič.
x x x
Na potrestanie Maďarska vyzýva rijádsky denník Arab News pre nedávne urážlivé výroky premiéra Ferenca Gyurcsánya. Hovorcovia v Budapešti považujú útočný článok za súkromný názor novinára. Premiér Gyurcsány v rámci vtipne mienenej poznámky označil saudskoarabských futbalistov za teroristov. Rijád vzápätí povolal svojho veľvyslanca v Maďarsku na konzultácie domov a odriekol aj návštevu predsedníčky maďarského parlamentu. Predseda vlády sa ospravedlnil za svoj „nemiestny“ výrok niekoľkokrát, aj po oficiálnej linke a tým Budapešť označila kauzu za uzavretú.
x x x
Maďarsko je vďačné za to, že Sovietsky zväz ho oslobodil pred šesťdesiatimi rokmi od fašizmu. Vďačnosť Maďarska vyslovil včera premiér Ferenc Gyurcsány v Moskve na stretnutí s ruským partnerom Michailom Fradkovom. Dodal ešte, že nemožno pripustiť, aby sa táto téma stala obeťou malicherných diskusií. Tento postoj je povšimnutiahodný najmä preto, lebo naposledy pri príležitosti výročia ukončenia vojny v Budapešti, sa rozvinuli spory okolo toho, či zo sovietskej strany išlo o oslobodenie alebo okupáciu.
x x x
Maďarsko je pre cudzincov stále obľúbenejšie - vyplýva to aspoň z rastúceho počtu cudzích štátnych príslušníkov, ktorí žijú v MR legálne. V súčasnosti ich je 200 tisíc. Píše o tom denník Népszabadság na základe najnovších údajov imigračného úradu, ktorý vo svojej štatistike uvádza, že zo zahraničia prichádzajú v najvyššom počte osoby maďarskej národnosti, v prvom rade z Rumunska, Ukrajiny a Srbska. Hľadajú predovšetkým prácu. Legálne sa tu zdržiava z týchto troch krajín takmer 33 tisíc ľudí. Z krajín európskeho hospodárskeho priestoru žije v Maďarsku desaťtisíc ľudí - informuje Népszabadság, s odvolaním sa na šéfku imigračného úradu Zsuzsannu Véghovú. Počet vydaných povolení na pobyt a trvalých víz vzrástol oproti minulému roku o 15 percent a rovnaký je aj nárast počtu žiadostí o maďarské občianstvo. Pomer odmietnutých žiadostí dosahuje 10 percent len v prípade pobytových víz.
x x x
Prvé tohoročné zasadnutie Redakčnej rady časopisu Dolnozemský Slovák sa bude konať 24. marca 2005 o11.00 hod. v budapeštianskom sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy. Na programe stretnutia je rokovanie redakčného kolektívu, schválenie edičného plánu, pracovný obed.
x x x
Zatiaľ posledné školenie dramatickej výchovy, - v rámci ktorého praktickou a teoretickou skúškou (dramatizácia, písomný test) ukončili 2. modul a súčasne začali tretí, posledný modul - sa konalo v dňoch 25.-26. februára 2005 v priestoroch Celoštátnej slovenskej samosprávy.
x x x
Marec bude mesiacom Maďarska v Bratislave. Veľkolepú akciu usporiada veľvyslanectvo Maďarskej republiky, ako aj a.s. Maďarský turizmus v Radisson SAS v hoteli Carlton. Počas akcie záujemcovia budú účastníkmi nasledujúcich programov a zaujímavostí: maďarské gastronomické špeciality, kvalitné maďarské vína, turistické ponuky Maďarska zaujímavosti z Maďarska - formou krátkych filmov, výstava tzv. hungarík (unicum, saláma, paprika, atď.) a slávnostný koncert pri príležitosti štátneho sviatku.
x x x
Popredný maďarský herec András Kozák zomrel po dlhotrvajúcej chorobe vo veku 62 rokov. Laureát Kossuthovej ceny a ďalších ocenení, ktorého umenie mali možnosť vidieť počas jeho bohatej umeleckej dráhy návštevníci viacerých divadelných scén v metropole krajiny i na jej vidieku, ale aj stúpenci strieborného plátna v početných filmových snímkach, absolvoval štúdium herectva v Szolnoku. Niekoľko desaťročí bol potom kmeňovým členom budapeštianskej scény Thália. Na sklonku života pôsobil ako umelecký šéf činohry Vörösmartyho divadla v Székesfehérváre.
x x x
Maďarská polícia objavila v jednom z budapeštianskych antikvariátov šesť vzácnych knižných publikácií zo 17. a 18. storočia, ktoré 14. februára odcudzili z knižnice Vysokej školy Károlya Eszterházyho v Egeri. Z krádeže sedemjazyčného slovníka z roku 1605, z ktorého sa vo svete uchovalo iba 14 exemplárov a v Maďarsku iba jediný, ako aj piatich ďalších knižných vzácností z 18. storočia, upodozrieva polícia jedného z bývalých poslucháčov spomínanej vysokej školy. Mimochodom, antikvariát v šiestom budapeštianskom obvode zaplatil za spomínané knižné rarity 200.000 forintov.
x x x
V Slovenskom inštitúte v Budapešti 8. marca 2005 prezentovali zborník štúdií Maďari na Slovensku 1989-2004 - Od transformácie režimu po vstup do Európskej únie. Podujatie sa uskutočnilo v rámci Salónu Slovenského inštitútu. Diskutovali: Péter Hunčík, Béla László, Peter Pažitný, László Szarka, Judit Hamberger a Gábor Hushegyi.
x x x
Obyvatelia Slovenska patria k najbohatším na svete. Svetová banka ich radí k 91 krajinám s vysokými a stredne vysokými príjmami. Za nimi je 116 štátov, ktorých obyvatelia tvoria prevažnú väčšinu populácie sveta, medzi nimi Čína, India, Rusko, Brazília či Indonézia. Menšie príjmy, ako je priemerný príjem na Slovensku, má okolo päť miliárd ľudí na Zemi. Podľa najnovšej správy Svetovej banky musí šesťsto miliónov ľudí vyžiť z príjmu menšieho ako 1,1 amerického dolára na deň. Na Slovensku bol v roku 2003 priemerný hrubý národný dôchodok na obyvateľa takmer 36,8 dolára na deň. Nižšie príjmy však má Slovensko v porovnaní s väčšinou okolitých krajín. Lepšie sú na tom Rakúšania, Česi aj Maďari. Menší hrubý národný dôchodok majú z len Poliaci a Ukrajinci.
x x x
Maďarská telekomunikačná spoločnosť Matáv Rt., v ktorej je majoritným vlastníkom Deutsche Telekom, zmení svoje meno a onedlho sa bude volať Magyar Telekom Távközlési Rt. Rozhodol o tom Matáv na valonom zhromaždení spoločnosti. Novým názvom chce Matáv odstrániť imidž monopolnej spoločnosti a dodať oblasti pevných sietí novú dynamiku, povedal generálny riaditeľ Elek Straub. Náklady na zmenu mena ponesie Deutsche Telekom. Nemeckému partnerovi patrí 59-% podiel, so zvyškom sa operuje na burze. Na konci roka 2003 mal Matáv 2,8 milióna klientov v pevnej sieti, kým jeho dcérska spoločnosť, mobilný operátor Westel, 3,6 milióna zákazníkov.
x x x
Pre slovenských investorov sú tieto dva roky kľúčové pokiaľ ide o preniknutie na rumunský trh. Vyhlásil to veľvyslanec SR v Rumunsku Ján Šoth s ohľadom na časové obdobie, zostávajúce do vstupu balkánskej krajiny do EÚ. Ako vysvetlil, pre slovenských investorov, ktorí nie sú dosť silní nato, aby sa etablovali na Západe, je prirodzené, že sa zaujímajú o takéto oblasti. Nateraz slovenské investície v Rumunsku nepresiahli hranicu 750 000 USD, z ktorých šestinu pritiahla župa Kluž. Slovenskí investori majú záujem o viacero oblastí Transylvánie, ako je Brašov, Sibiň alebo Kluž. „Transylvánia je nám mentálne bližšia,” objasnil Šoth. Slovenskí investori sa zaujímajú najmä o stavebníctvo a automobilový priemysel. Medzi ich priority patrí aj turistický priemysel. Ako optimisticky vyhlásil slovenský diplomat, rumunské cestovné kancelárie zaraďujú z roka na rok do svojej ponuky zájazdy na Slovensko.
x x x
Pred rokom 2010 má z krajín Višegrádskej štvorky (V4) reálnu šancu stať sa členom Európskej menovej únie (EMÚ) len Slovensko. Informoval o tom renomovaný nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Denník sa odvoláva na analýzu ekonómov Deutsche Bank Reaserch. Uvádza sa v nej, že najmä Poľsko a Maďarsko, ktoré plánovali zavedenie euromeny v roku 2010, tento cieľ budú musieť odsunúť do budúcnosti. Obe krajiny majú totiž ťažkosti so zvládnutím rozpočtového deficitu. Poľsko bude môcť prijať euro v roku 2011 a Maďarsko ešte o rok neskôr. Denník uvádza, že ak by Slovensko splnilo maastrichtské kritériá na budúci rok, mohlo by nahradiť svoju menu eurom už v roku 2008. Avšak tieto špekulácia viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) Elena Kohútiková jednoznačne odmietla. Pripomenula, že Slovensko pevne trvá na svojej stratégii ohľadom stanoveného termínu vstupu do EMÚ. Je ním začiatok roka 2009.
x x x
Po ôsmich rokoch v Maďarsku klesli v minulom roku reálne mzdy. Vyplýva to zo správy Ústredného štatistického úradu v Budapešti. Inflácia bola naposledy vyššia od rastu miezd roku 1996 - vtedy bol rozdiel päťpercentný v neprospech reálnych miezd. Odvtedy však kúpyschopnosť sústavne rástla. Najlepší bol z tohto hľadiska rok 2002, keď štatistiky zaznamenali štrnásťpercentný rast reálnych miezd. Roku 2003 to bolo desať percent, no vlani sa už obraz výrazne zhoršil a reálne mzdy boli na úrovni mínus jedného percenta. Népszabadság uvádza, že roku 2004 mzdy rástli pomaly, ceny však rýchle - inflácia dosiahla úroveň 6,8 desatín percenta, kým mzdy iba o 5,7 desatín percenta. Štatistika ukazuje, že v Maďarsku sa prejavuje nerovnomernosť miezd oveľa výraznejšie, než v iných krajinách Európskej únie.
x x x
Maďarská vláda, ktorá je jediným akcionárom budapeštianskeho medzinárodného letiska Ferihegy, dokončuje prípravy na jeho čiastočnú privatizáciu. V marci sa začne dvojmesačné obdobie na podávanie ponúk záujemcov. Vláda si chce na letisku ponechať 25 % plus jednu akciu. Privatizácia letiska sa má skončiť na jeseň. Bude to najväčší predaj štátneho majetku v Maďarsku v tomto roku. Vláda si zvolila pre čiastočný predaj akcií letiska vhodný čas. Ferihegy je jedným z najúspešnejších vzdušných prístavov v strednej Európe. Vlani v porovnaní s predvlaňajškom sa počet jeho cestujúcich zvýšil dvojciferne a len do konca novembra prekročil hranicu 6,4 milióna.
x x x
Európska komisia vyzvala Maďarsko, aby prijalo ďalšie kroky na znižovanie rozpočtového deficitu. Budapešť musí do štyroch mesiacov predložiť nový plán opatrení. Maďarsko je jediným z desiatich nových štátov únie, proti ktorému pokračuje disciplinárne konanie kvôli nadmernému deficitu verejných financií. Vyšší ako povolený deficit má síce aj Slovensko, ale podľa Bruselu postupuje pri jeho znižovaní uspokojivo. Ak by Maďarsko dodatočné opatrenia neprijalo a nedosiahlo by rozpočtový deficit pod tri percentá do roku 2008, nebude môcť zaviesť euro ani v roku 2010.
Vydavateľstvo vojvodinských Slovákov Kultúra v Báčskom Petrovci udelilo tradičnú cenu, udeľovanú za najlepšiu knihu vydanú v uplynulých štyroch rokoch. Cenu Kultúry za obdobie r. 2000 - 2003 tentoraz získal spisovateľ Zoroslav Spevák Jesenský za knihu Bartolomej Kolumbus v Eredvíku, ktorá vyšla r. 2001. O cenu súťažilo celkove 19 publikácií, z ktorých bolo o. i. 8 zbierok poézie a dve knižky próz. V hodnotení poroty, ktorá rozhodla o víťaznom diele, sa o. i. píše, že kniha Bartolomej Kolumbus v Eredvíku patrí do žánru fantastickej prózy pre deti, je to však fantastika, ktorá sa opiera skôr o tradície tohoto žánru pre dospelých čitateľov. "Táto fantastika," píše sa ďalej v hodnotení, "sa ponáša na akýsi druh snenia, ktoré si realitu modeluje podľa vlastných zákonitostí a vkusu snívajúceho. Čokoľvek si vysnívate, to sa okamžite aj udeje: či už ide o slnečný lúč, ktorý spočinul na vašom pleci v podobe žltého mačiatka, alebo o fakt, že ste sa sami premenili na kyticu kvetov, takže sa spokojne môžete odovzdať do rúk milovanej osoby...". Cena vydavateľstva Kultúra bola ustanovená r. 1996, keď ju dostal básnik Paľo Bohuš za knihu Eseje, zatiaľ čo r. 2002 ju získala poetka Viera Benková za zbierku básní Heroica slovaca.
Williamovi Schmidtovi rodákovi z Jaslovských Bohuníc, manažérovi, vynálezcovi, ctiteľovi a interpretovi ľudovej hudby/ žijúcemu v Belgicku, po slovenskom vydaní ďalších pozoruhodných a bohato dokumentovaných memoárov Zbieranie starých mincí - Ako som žil na Západe a obchodoval s Východom (2003), vychádza v bratislavskom vydavateľstve Domov a svet aj francúzska verzia jeho knihy rozšírená o príhovor valónskeho literáta Jeana-Françoisa Grégoirea. Autor, ktorý absolvoval dve vysoké školy na Slovensku, dve v zámorí, je spoluzakladateľom folklórneho súboru Lúčnica a Východoslovenského vysokoškolského umeleckého súboru v Košiciach, naspieval dve CD-platne slovenských ľudových piesní z Trnavska, podieľal sa na dvoch vynálezoch svetového významu a na rekonštrukcii a inovácii technológií viacerých slovenských a stredoeurópskych podnikov, prešiel viacerými zamestnaniami a dramatickými zákrutami v živote, o čom píše vo svojej knihe. Vo veku zrelosti a múdrej súvahy vôbec neodpočíva, vlastne stále premýšľa a intenzívne pracuje pre vzostup krajiny, z ktorej vyšiel, aj keď “musel“ emigrovať.
To že vraj Matej Bel je Maďarom, som sa nedozvedel z budapeštianskeho Rádia Kossuth, ale z košického štúdia Slovenského rozhlasu Rádia Devín v relácii Ranné ladenie koncom januára. Tvrdila to aspoň študentka z Košíc, výtvarníčka, zrejme nemeckého pôvodu, alebo dokonca priamo z Nemecka, ktorá dostala objednávku namaľovať „maďarských” spisovateľov, medzi nimi Mateja Bela, Bálinta Balašu (narodeného vo Zvolene a pochovaného v Hybe, píšuceho aj slovenské verše) a ďalších. S naivnou skromnosťou a suverenitou síce o nich tvrdila, že o nich nič nevie, ale jej tvrdenie minimálne nespochybnila ani redaktorka, ktorá tým tiež prejavila svoje neznalosti, ako aj ďalší zodpovední redaktori za celé vysielanie. Našťastie, nie je to bežný fenomén v Rádiu Devín.
Milí moji rodáci,
v nedávnu februárovú nedeľu, na ceste medzi Liptovskou Osadou a Ružomberkom, zomreli piati Maďari. Traja muži a dve ženy. Ponáhľali sa s lyžami na streche pravdepodobne do Vysokých Tatier. Vodič Opla na zasneženej ceste nezvládol riadenie. Dostal šmyk, narazil do protiidúceho autobusu. V Maďarsku máte na podobnú príhodu vhodné slovo. Szörnyethalni. Osádka auta zostala na mieste mŕtva. Smutná udalosť s tragickým koncom. Pozostalí majú trápenie, a tí, čo už nie sú medzi živými, majú možnosť spytovať si svedomie len ak u sv. Petra.
V zimných mesiacoch vodiči musia jazdiť opatrnejšie. Mať zimné pneumatiky a dobrovoľne prijať jazdu pri zníženej rýchlosti sú elementárnymi predpokladmi, aby sme sa vrátili domov zdraví a celí. Na Slovensku som už neraz poznal, že maďarskí vodiči sú veľmi suverénni. Niekedy v sebavedomí zachádzajú až priďaleko. Akoby nám chceli nahovoriť: „My vám ukážeme, ako treba jazdiť na serpentínach!“
Dispečer služby ABA (Autoklub Bohemia Assistance) v Českej republike v rozhovore pre týždenník Pátek povedal, že náplňou jeho práce je „čakať pri telefóne na búračku“. Doložil, že počet volaní o pomoc sa zvyšuje pri každom zhoršení počasia. Ak prichádza sneh a vietor, potom firma zarába najviac. Mne sa však zdá, že ideu „čakania na búračku“ nosí v podvedomí každý vodič, ktorý na cestách nedokáže rozlišovať medzi slnečným dňom a snehovými jazykmi. Rodáci moji, keď vás pozývam na lyžovačku, tak súčasne prosím - jazdite opatrne. Zabaľte si do kufra viac ohľaduplnosti.
Pozdravuje Vás
Aj ja mám dvojaké občianstvo, presnejšie mal som dve občianstva, nie však súčasne. Pretože k občianstvu patria nielen práva, ale aj povinnosti, veď nemožno naraz sedieť na dvoch koňoch. Podobne ako nemožno naraz slúžiť dvom pánom. Keďže som sa nenarodil ako Maďar, čo je podľa nacionalistického Svetového zväzu Maďarov darom od Boha, musím si vystačiť so svojím pôvodom a maďarským občianstvom a nechcem sa pritom zriecť ani jedného ani druhého... (Nikdy) som sa nezriekol svojej slovenskosti, dokonca hrdo vyhlasujem budem vyhlasovať, že patrím k tým neokrôchaným predkom, ktorí "požierali" ovsený chlieb. Nikdy som nemiešal ani svoju príslušnosť k maďarskému národu a k celosvetovej Slovači vôbec. Vždy dávam cisárovi, čo je cisárovo a to by som odporúčal aj Miklósovi Duraymu a jeho krajanom v zahraničí, ak nechcú ďalej zvyšovať nelásku voči sebe,... ktorá sa zrodila ešte na pôde monarchie a ktorej zápalnú šnúru držia v ruke Duray, Tőkés, Kasza a ich druhovia. Aby sme nepochodili tak, ako pochodila mnohonárodnostná Juhoslávia... a namiesto na Západe sa ocitneme kdesi na Balkáne.
Vlani ma vyhľadala pracovníčka Múzea Jozefa Katonu, aby som jej pomohla zozbierať starodávne zvyky našich kerešských Slovákov. Zaujímalo ju najmä to, ako a čím sa živili. S radosťou som sa pustila do práce. Takmer týždenne chodím do Malého Kereša. Mám krásne zážitky, ale najkrajší mám zo stretnutia s bývalým pánom kurátorom evanjelickej cirkvi Pavlom Šlajkom, ktorý mi rozprával, ako vyrábal kedysi "červíkový syr". Jeho manželka mi pred rozlúčkou vložila do ruky zošit s rozmerom 10 x 17 cm, dielo jej otca z 19. storočia. Doma som ho nevedela odložiť, tak ma zaujal, hoci čítať ho možno len pomocou lupy. Predpokladám, že prvé stránky mu diktoval pán farár počas jeho prípravy na konfirmáciu, je tam napísaných Desatoro božích prikázaní, samozrejme, po slovensky. Neskoršie, keď sa stal zváčom na svadbách, si do zošita zapisoval svoje texty - je tam 22 slovenských a 4 maďarské vinše. Sú to pozývania na svadby, verše, ktoré odznievali počas svadobnej hostiny, ale aj texty piesní, rôzne účtovania, recepty proti kašľu, atď.
Ako neučený sedliacky mládenec sám uznáva, že keď len mohol, obišiel školu. Ale po slovensky i po maďarsky zostavoval také texty, že očaria aj dnešného čitateľa. Na dôkaz pripájam ukážku.
Celý zošit som dala zväčšený oxeroxovať a poslala som ho do Békešskej Čaby, do Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ako mi poradila Dr. Anna Divičanová. Dodnes som vďačná rodine Šlajkovej, že tento vzácny zošit zachovala a poskytla na vedecké spracovanie.
Učiteľka slovenského a maďarského jazyka doučuje z týchto predmetov žiakov základnej školy v pilíšskom regióne. Tel.: 06 20 5558108.
Farnosť pri Kostole sv. Jozefa v Budapešti, Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti a Sarvašské slovenské divadlo pozývajú všetkých veriacich - evanjelikov a katolíkov, ako aj záujemcov žijúcich v Budapešti a okolí, na divadelné predstavenie Pašie - príbeh utrpenia Ježiša Krista, ktoré sa bude konať pred Kvetnou nedeľou 19. marca 2005 o 15.00 hod. v Kostole sv. Jozefa v Budapešti na Námestí M. Horvátha.
Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) aj v tomto roku usporiada súťaž v sólovom speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy Slovenské spievanky a veršovačky. Súťažné podmienky, priebeh súťaže, informácie o regionálnych kolách, kritériá súťaže ako aj ďalšie informácie sa dozviete z ďalšieho čísla nášho týždenníka. Milé deti, milí učitelia! Nezabudnite sa ani v tomto roku prihlásiť do súťaže ZSM!
Slovenská samospráva Budapešti a jej 1. obvod začali s prácou na zhromažďovaní starých slovenských gramoplatní a ich digitalizácií, aby túto kolekciu mohli neskôr použiť pri rôznych príležitostiach pre naše slovenské ustanovizne, vrátane škôl a klubov. Touto cestou sa obraciame na všetkých našich čitateľov, majiteľov takýchto hudobných nahrávok, aby nám pomohli v tejto zberateľskej práci. Samozrejme, všetky zapožičané práce vrátime čo najskôr a v neporušenom stave pôvodnému majiteľovi. Vopred ďakujeme za vašu spoluprácu a pochopenie v činnosti, ktorej výsledky prinesú úžitok nám všetkým! Vaše zásielky očakávame na adrese: Slovenská samospráva Budapešť, 1053 Akadémia u. 1.
Milí čitatelia, v októbri 2004 sa zmenila periodicita nášho týždenníka, pravda, iba vo virtuálnom svete, presnejšie na celosvetovej počítačovej sieti. Naša redakcia totiž začala pripravovať denne aktualizované internetové noviny, portál Slovákov v Maďarsku plný aktualít z rôznych oblastí nášho (prevažne národnostného) života. Špecifikom webovej stránky www.luno.hu v porovnaní s našou tlačenou podobou je popri dennej periodicite možnosť vyhľadávania v čoraz väčšom množstve príspevkov, vrátane nášho elektronického archívu, ktorý staršie vydania novín obsahuje vo viacerých formátoch. Za nemenej dôležité pokladáme aktuálny (ale aj archivovaný) prehľad slovenskej a maďarskej tlače, pochopiteľne, s dôrazom na Slovákov v Maďarsku, ako i sprístupnenie rozsiahlejších dokumentov. Obsahová štruktúra jednotlivých rubrík pritom odráža v našich novinách už desaťročia zaužívané členenie: politika, kultúra, ekonomika, školy, deti a mládež, žena a spoločnosť, náboženstvo, literatúra, atď... Milí čitatelia, budeme radi, ak sa na nás (aj) v súvislosti s novým portálom obrátite so svojimi otázkami, pripomienkami či návrhmi.
Hlavným poslaním nášho týždenníka je prispieť k zachovaniu a zveľadeniu bytia našej národnosti, nášho slovenského jazyka a kultúry. Milí priatelia, pomôžte nám získavať čím viac pravidelných čitateľov, predplatiteľov jediného slovenského týždenníka v Maďarsku! Záujemci si naše noviny môžu objednať u každého doručovateľa Maďarskej pošty pomocou pripojenej objednávky, ktorú si môžete stiahnuť z našej webovej stránky (www.luno.hu), resp. pošleme vám ju poštou. Šeky na predplatenie týždenníka, ktoré môžete podať na každom poštovom úrade, dostanete aj od miestnych slovenských samospráv a od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku.
E-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Poštová adresa: Ľudové noviny, Budapest 62., Pf.: 573, PSČ: 1398