Ľudové noviny č. 15 / 2005
Dňa 2. apríla v sídle Slovenského evanjelického zboru v Budapešti zvolili za novú predsedníčku Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) Zuzanu Vargovú zo Slovenského Komlóša a za podpredsedu Ondreja Horvátha, pôvodom z Černe.
Valné zhromaždenie (VZ) OSMM si po privítacích slovách vedúcej Peštiansko-pilíšskej pobočky Ildiky Záluskej vypočulo správu predsedníčky Aniky Dutkonovej o uplynulom trojročnom období, ktorú schválilo s dodatkom, že do zasadnutia nového Predsedníctva OSMM v priebehu jedného mesiaca bude k nej priložený aj podrobný rozpis hospodárenia a finančnej situácie organizácie.
Na návrh predsedníctva bola prerokovaná iniciatíva vytvoriť funkciu podpredsedu, aby aj tým bola lepšie organizovaná deľba práce vo vedení a aby v osobe predsedu a podpredsedu boli zastúpené obidva veľké regióny OSMM (Békešsko-čongrádsky a severné župy). Po živej diskusii prítomní návrh schválili a modifikovali štatút organizácie.
Na post predsedu poslanci jednotlivých pobočiek navrhli troch kandidátov. Študentka Ekonomickej univerzity Etelka Kovácsová zo Segedínu vyzdvihla potrebu lepšieho mobilizovania slovenskej mládeže v MR; poslucháčka Právnickej fakulty v Segedíne Zuzana Vargová by chcela zapojiť do činnosti OSMM aj bývalých žiakov slovenských základných škôl, ktorí nepokračujú v štúdiách na slovenskom poli a absolvent Právnickej fakulty UK v Bratislave O. Horváth zdôraznil dôležitosť zmapovania nárokov samotného členstva.
Po predstavení sa kandidátov členovia VZ zvolili za predsedníčku OSMM Z. Vargovú a za podpredsedu O. Horvátha. Po úspešných voľbách mladí poslanci vyslovili zámer pokračovať v aktívnej práci v záujme úspešného pretrvávania mládežníckej organizácie. Za najurgentnejšiu úlohu vytýčili účasť v aktuálnych súbehoch, veď momentálne OSMM nedisponuje financiami nieže na organizovanie podujatí, ale ani na samotnú prevádzku. Po určení nových členských príspevkov poslanci dostali za úlohu vypracovať s členmi svojej pobočky akčný plán, registrovať členov, vyberať členské a čo je snáď najdôležitejšie, zvoliť si nových vedúcich pobočiek, ktorí budú zároveň členmi nového Predsedníctva. Zasadnutie nového Predsedníctva OSMM sa bude konať pravdepodobne v máji t. r.
Podľa informácií denníka Népszabadság samospráva Nového Mesta pod Šiatrom by odovzdala prevádzkovanie základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským Celoštátnej slovenskej samospráve (CSS). Starosta mesta Péter Szamosvölgyi tento krok odôvodňuje tým, že v dôsledku nízkeho počtu žiakov a zníženia podpory zo štátneho rozpočtu prevádzkovanie školy im robí čoraz viac problémov. Predseda CSS Ján Fuzik povedal, že táto škola by bola treťou, ktorú CSS prevezme. Pritom nepopiera, že k prevádzkovaniu škôl okrem normatívnej podpory sú potrebné ďalšie financie, ale podľa neho majú možnosť získať tieto zdroje. Prevádzkovateľom internátu, patriaceho k škole, je v súčasnosti Samospráva Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy, ktorá má iné predstavy ohľadne tejto inštitúcie. Chcela by ju pripojiť ku Gymnáziu L. Kossutha. K vyriešeniu tejto záležitosti bude potrebná aj spolupráca s Ministerstvom školstva MR. Budúcnosť školy je otázkou štvorstrannej dohody. Vedúca Odboru školstva a kultúry župnej samosprávy Mária Halászová uviedla, že v otázke internátu s nimi zatiaľ nikto nekonzultoval a kým k tomu nedôjde, budú si plniť svoje úlohy týkajúce sa tejto inštitúcie podľa platných právnych predpisov. Potvrdila, že podľa predbežných plánov skutočne by chceli zlúčiť pod jedno vedenie internát s gymnáziom, ale v tejto otázke Valné zhromaždenie župy zatiaľ nerozhodlo.
Podľa informácií agentúry MobilPress slovenská škola v Novom Meste pod Šiatrom dostane od Slovenskej republiky finančnú podporu v hodnote 1 milión slovenských korún. Sumu, ktorá zodpovedá približne 7 miliónom Ft, chcú použiť na rekonštrukciu učební, ako aj na účasť žiakov v jazykovom tábore.
Úrad vlády pre rovnosť šancí v spolupráci so Samosprávou VII. obvodu Budapešti založili pred rokom Koordinačnú kanceláriu pre rovnosť šancí - Dom šancí v Alžbetíne, na jeho čele stojí Gabriella Solymáriová. Dom pôsobí v rámci Celoštátnej siete pre rovnosť šancí, ktorú založil Úrad vlády. V súčasnosti funguje v Maďarsku 12 takýchto kancelárií. Ich cieľom je napomáhať realizovanie cieľov vlády, zameraných na vytváranie rovnakých šancí, koordinovať činnosť kancelárií, poskytovať poradenské služby a vypracovávať úlohy zamerané na výskum a metodiku. V záujme realizovanie týchto cieľov Dom šancí v Alžbetíne organizuje pre organizácie, ktoré sa zaoberajú vytváraním rovnosti šancí, konferencie, stretnutia s odborníkmi.
Budapeštianska koordinačná kancelária má rôzne pracovné skupiny, ktoré venujú zvýšenú pozornosť napr. ženám, rodinám, deťom, občanom so zníženou pracovnou schopnosťou, starším ľuďom či rómskym občanom. Cieľom kancelárie je vytvoriť fórum pre budapeštianske občianske zoskupenia, ktoré majú podobné ciele. Preto motívom kancelárie je „V jednote je sila“. Pracovné skupiny usporadúvajú mesačne, resp. dvojmesačne odborné stretnutia, v rámci ktorých spoločne uvažujú, analyzujú, hodnotia vzájomnú spoluprácu a určia podrobnosti ďalšej spolupráce.
Pracovná skupina pre národné a etnické menšiny žijúce v Maďarsku zasadala 30. marca 2005 v Spoločenskom dome v Alžbetíne. Usporiadateľmi boli vedúca Budapeštianskej koordinačnej kancelárie pre rovnosť šancí Gabriella Solymáriová a vedúci Občianskeho parlamentu József Márton Gold. Stretnutia sa zúčastnili predstavitelia obvodných menšinových samospráv, menšinoví referenti obvodných úradov a zástupcovia občianskych organizácií Bulharov, Rómov, Chorvátov, Nemcov, Poliakov, Rusínov, Slovákov a Srbov. Podujatie moderoval József Márton Gold, ktorý úvodom zdôraznil, že to bol už tretí pokus zorganizovať toto fórum. Tentoraz menšiny prejavili záujem o ich iniciatívu. V bezprostrednej besede hovorili o najaktuálnejších národnostno-politických otázkach, viacerí vyslovili nespokojnosť s pripravovanou novelou menšinového zákona a právnej normy o komunálnych voľbách, ktoré by mal parlament schváliť do 15. júna. Väčšina prítomných si nerobí nádeje, a skeptickí boli aj v otázke vyriešenia parlamentného zastúpenia národných a etnických menšín. O spolupráci obvodných a menšinových samospráv sa vyjadrovali ako o nevyhovujúcej, ba často neprijateľnej. Mnohé obvodné poslanecké zbory nerešpektujú existenciu menšinových samospráv a ignorujú ich činnosť. Z 23 budapeštianskych obvodov iba zopár väčšinových samospráv venuje primeranú pozornosť a aj finančne napomáha činnosť menšinových zborov.
Na zasadnutí Pracovnej skupiny pre národné a etnické menšiny, pôsobiacej v rámci Koordinačnej kancelárie pre rovnosť šancí, sa preto nadhodila otázka, týkajúca sa budúcnosti menšinových samospráv. Menovite, že by menšinoví poslanci mali zvážiť situáciu a myslieť na budúcnosť - či by sa nemali menšinové zbory transformovať na občianske organizácie a raz vytvoriť spoločné fórum menšinových občianskych organizácií. O tejto téme by chceli rokovať na ďalšom stretnutí 27. apríla, na ktoré aj touto cestou pozývajú všetkých záujemcov.
Rozširujú sa a upevňujú družobné styky Vacova so slovenským podunajským mestom Šahy a s Dubnicou nad Váhom. Nedávno tu hosťovali jej predstavitelia, učitelia tamojšej školy na čele s riaditeľom Ferdinandom Brunovským pri príležitosti oslavy 30. výročia založenia Základnej školy K. Földváryho, kde sa v rámci záujmového krúžku vyučuje aj slovenčina. Oslavy sa zúčastnili aj predseda vacovskej slovenskej samosprávy dr. Július Alt a členka poslaneckého zboru mesta Ilona Lukácsová. Na porade učiteľov obidvoch miest, kde sa rokovalo o ďalšej spolupráci pedagógov a žiakov oboch inštitúcií, bol prítomný aj riaditeľ vacovskej základnej školy Iván Attila Váradi, ktorý informoval hosťov o miestnej školskej sieti a jej činnosti. A. Váradi načrtol možnosti spolupráce pokiaľ ide o spoločné podujatia, výmenu žiakov a učiteľov a letné tábory. Ako perspektívne uviedol aj organizovanie výstav detských kresieb, športových pretekov a zájazdy speváckych súborov. Pripomenul, že k uskutočneniu týchto zámerov je potrebné vytvoriť hmotné predpoklady a spoločne sa uchádzať o podporu v rámci súbehov Európskej únie. O definitívnej dohode budú obidve strany rokovať na Slovensku, avšak už dnes je isté, že kontakty medzi mládežou obidvoch miest nadobúdajú stále konkrétnejšiu podobu.
Súbežne s poradou učiteľov prebiehali vo vacovskej škole konzultácie predstaviteľov Klubu dôchodcov vojakov T. Eszeho a dubnických klubov dôchodcov. Z maďarskej strany sa ich zúčastnili predseda Klubu Zoltán Mayer a podpredseda Sándor Szilveszter, pričom samosprávu zastupovali I. Lukácsová a J. Alt. Zo slovenskej strany rokovali vedúci úradu dubnickej samosprávy Miroslav Olas a predstaviteľ klubov združujúcich 640 dôchodcov Róbert Volar. Okruh priateľov Vacova a Dubnice sa teda potešiteľne rozrastá.
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a Slovenská menšinová samospráva v Sarvaši usporiadali 11. apríla v sarvašskom Slovenskom dome výstavu pod názvom Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku a vedecko-populárnu prednášku spojenú s diskusiou. Výstavu otvoril vedecký tajomník VÚSM Ján Chlebnický. Historik, vedecký pracovník VÚSM Ján Gomboš, PhD. v rámci série prednášok Z pohľadu vedy hovoril o protirečivej postave Štefana Launera. Moderátor podujatia - predseda sarvašskej slovenskej samosprávy Tibor Móťan - zároveň vystúpil aj ako interpret slovenských ľudových piesní. Výstava bude otvorená do 22. apríla 2005.
V békeščabianskom Dome slovenskej kultúry sa nám prihovárajú obrazy maliarky Nory Mitrovej z Bratislavy. Podstata tvorby tejto umelkyne nespočíva v technike maľby či v materiáli, ktorý používa, ale v spôsobe nazerania na svet okolo nás. Jej obrazy akoby nútili diváka k tomu, aby sa snažil vypátrať skôr detaily jej tvorivého postupu. To je však iba zvádzanie a kto mu nedokáže odolať, ťažko nájde cestu k pochopeniu týchto prác. Súbor 25 obrazov pod názvom Jarný pozdrav z Bratislavy zapôsobí svojou dekoratívnosťou a lyrickou abstrakciou. Ubezpečuje diváka, aby si sám formuloval, čo vidí a čo mu chce umelkyňa povedať. N. Mitrová dosiaľ usporiadala samostatnú výstavu v Bratislave a zúčastnila sa na viacerých kolektívnych výstavách, o. i. v Budapešti, Trenčíne a Nitre. Terajšia jej výstava v Békešskej Čabe je súčasťou Jarného festivalu békešského regiónu.
Združenie rodičov békeščabianskej slovenskej školy každoročne zorganizuje čajové popoludnie. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s predsedníčkou združenia Alžbetou Horváthovou.
- Toto podujatie usporadúvajú v našej škole už dlhé roky. Vlastne ani neviem povedať, odkedy. Je isté, že táto tradícia existovala už aj za môjho detstva. Ja ju ako predsedníčka rodičovského združenia organizujem vyše desať rokov, čo zároveň znamená, že sa s touto funkciou lúčim. Chcela by som, aby sa v tejto činnosti vyskúšal nový človek.
- Konkrétne aký cieľ sleduje čajové popoludnie?
- Toto podujatie spĺňa viacero úloh. Deti materskej školy a prvého stupňa základnej školy sa pripravujú s dvojjazyčným programom, ktorým sa predstavia rodičom, starým rodičom a záujemcom z mesta a okolia, aby im aj touto formou ukázali, čo sa naučili, čomu sa venujú. Je veľmi potešiteľné, že školská jedáleň, v ktorej sa konajú podobné podujatia, sa doteraz vždy naplnila. Takéto stretnutie slúži aj udržiavaniu kontaktov medzi učiteľmi a rodičmi. Pri jeho organizovaní sa stretnú rodičia, tí aktívnejší sa zapoja do práce a napokon neviazanou formou hodnotia akciu, povedia svoje pripomienky. No a keďže je to čajové popoludnie, ponúkame aj čaj a iné občerstvenie. Pripravíme chlebíčky, zákusky, z predaja ktorých, ako aj z tomboly, má rodičovské združenie určité príjmy. Tejto činnosti sa venuje pomerne široký kruh rodičov. Pravda, tá prípravná fáza, rôzne vybavovanie, harmonizovanie programov, zabezpečenie vecí zostáva na mne. To, že pracujem tu, v škole, má aj praktické výhody, pretože môžem pružnejšie, rýchlejšie vybaviť niektoré organizačné záležitosti. Napríklad bývalá učiteľka materskej školy pani Tušková bola tiež veľa rokov predsedníčkou rodičovského združenia. Dnes je tomu trochu inak, ako napríklad pred 15-20 rokmi. Vtedy rodičia prinášali veľmi veľa rôznych dobrôt. V súčasnosti je toho menej, je to trochu tichšie, nie natoľko veľkolepé podujatie, ale to je v poriadku.
- Prečo sa snažíte získať peniaze pre rodičovské združenie? Na aké ciele potrebujete financie?
- Cieľov, žiadostí je vždy viac, než možností, preto sa snažíme aj zarobiť, aby sme aspoň čiastočne vyhoveli žiadostiam. Napríklad každoročne prispievame na vítanie prváčikov, ktorí pri slávnostnom otvorení školského roka dostanú malý darček. Tiež finančne podporujeme rozlúčkovú slávnosť gymnazistov. Okrem toho prispievame na odmeny do súťaží, podieľame sa na skrášľovaní školského prostredia a vždy sa vyskytne aj voľačo nečakané. Teda rodičovské združenie bude mať aj v budúcnosti čo robiť. Dúfam, že sa nám bude dariť pracovať aspoň na takejto úrovni.
V dňoch 2. a 3. apríla v Budapešti už po dvadsiaty štvrtýkrát usporiadali stretnutie tanečných domov, kde sa zišli záujemcovia z blízkych i ďalekých krajov, aby sa kochali v pestrej kultúre národov Karpatskej kotliny. Pred niekoľkými rokmi bol tento pojem v slovenčine úplne neznámy. Dnes sa už tanečné domy organizujú aj na Slovensku, ba majú vlastnú webovú stránku a pomocou festivalov v rôznych regiónoch krajiny sa snažia opäť získať mládež pre folklór.
Musím sa priznať, že často počujem reči, že to bude zase veľká akcia, ktorá má nie celoštátny, lež celomaďarský charakter. Mám taký pocit, že to tvrdia len tí, ktorí ešte nikdy na takéto podujatie nezavítali. Veľmi ma teší, keď organizátori pri takýchto príležitostiach nezabúdajú na národnostné menšiny žijúce v Maďarsku. Hlavne ak majú aj nejaké zásluhy na poli kultúry v celoštátnom meradle.
Na dvojdňové XXIV. Stretnutie tanečných domov usporiadatelia pozvali medziiným Rumunov, Srbov, Rómov a taktiež Slovákov. V predchádzajúcich rokoch boli do programu zaradené maglódske, sarvašské, tirpácke a zemplínske tance, ako aj detské hry zo Sarvaša. O veľkolepé dvojdňové podujatie sa postaralo päť organizácií. Združenie tanečných domov na základe zvukového materiálu, poslaného do konkurzu v priebehu roka, vybralo aj hudobníkov. V tejto časti programu sa predstavil mnohostranný muzikant, Komlóšan Baláž Dongó Szokolay a svoju CD-platňu prezentovala Sarvašanka Marianna Majorosiová.
Zväz ľudového tanca Györgya Martina zabezpečil nacvičovanie autentických tancov - o. i. gutianskych slovenských tancov - a galaprogram folklórnych skupín. Hudobný sprievod pri nácviku poskytli aj Svrčkovci.
Spolok detského ľudového umenia „Dedičstvo“ zorganizoval tanečnú zábavu pre najmenších a zostavil program mládežníckej antológie, kam sa dostali najúspešnejšie súbory z Mládežníckeho festivalu v Pápe, festivalu sólistov v Jágri a celoštátnej súťaže žiakov umeleckých stredných škôl. V ich radoch sme objavili aj Ondreja Častvana ml., tanečníka Sarvašského tanečného súboru, ktorý tentokrát predviedol zemplínske tance.
Zväz ľudového umenia Eleméra Muharaya do programu vybral informátorov, autentických folkloristov. Účasť ľudových umelcov a remeselníkov na jarmoku povolil Spolok ľudového umenia. Od organizátorov sme sa dozvedeli, že na tohoročný program vypísali konkurz, ktorý vyhrala Novohradská župa, a teda v sobotňajšom programe sa predstavili Novohradčania. Mali sme možnosť spoznať ich hudbu, tance, piesne a rôznorodosť krojov. Predstavili sa aj Slováci z Terian. V rámci zábavy pre najmenších a v programe “Naše tanečné dedičstvo“ sa záujemcovia pomocou tanečníkov súboru Gödöllő Zoltána Széphalmiho a Judity Tóthovej a za sprievodu hudobnej skupiny Istvána Pála mohli naučiť gutiansky čardáš, friškú a polku. Pravým Guťanom, ako je aj učiteľka Zuzana Báďonová, chýbal však najautentickejší a najťažší prvok ich tanečnej kultúry - krútivé čupkanie, ktoré sama odpozorovala od najstarších občanov osady a ktoré ochotne predviedla aj korepetítorom.
Vedúci Tanečného súboru Gödöllő Z. Széphalmi (pred pomaďarčením mena Sámpor), pôvodom z Kirťu, sa dlhé roky venoval maďarským tancom povodia Galgy. A ako to už býva, raz si spomenul na svoje korene a keďže na regionálnych prehliadkach neveľmi stretol slovenské súbory, rozhodol sa pátrať za miestnou slovenskou kultúrou. Vyhľadal zástupcu Hudobnovedného inštitútu Maďarskej akadémie vied Dr. Lászlóa Felföldiho, ktorý mu ochotne poskytol výskumné materiály, pozbierané v kruhu Slovákov v Maďarsku. Živým prameňom informácií bol Štefan Lami, ktorý sám robil výskumy v spomenutej oblasti. Pri voľbe hudby mu pomohol aj profesor Pál Lajos, ktorý žije v povodí Galgy a neprestajne skúma pôvodné pramene.
Dúfam, že kruh našich odborne uznávaných slovenských tanečných súborov, sólistov a hudobných skupín sa postupne rozšíri a kultúra Slovákov bude každý rok oprávnene zastúpená na Stretnutí tanečných domov.
V Šárišápe 2. apríla opäť usporiadali tradičné branné preteky. Táto významná súťaž má už medzinárodný charakter, okrem žiakov Komáromsko-Ostrihomskej župy sa jej zúčastnili oddiely z békešského regiónu a zo Slovenska. Mohli si zmerať sily v plnení rôznych úloh na 18 km dlhej trati, ako napr. v lukostreľbe, jazde na koni a na bicykli, hode granátom, šplhaní po povraze, poskytovaní prvej pomoci, cvičení z občianskej brannej výchovy a rôznych testov o teoretických poznatkoch. Súťaž bola veľmi zaujímavá a vyrovnaná. Na našu radosť družstvo čívskej školy skončilo na prvom mieste, získalo zlatý diplom. Na najvyššom stupni víťazov mohlo prevziať okrem vzácnych darov aj putovný pohár, ktorý budú žiaci rok hrdo vlastniť a v budúcom roku sa budú snažiť získať ho opäť. Členmi víťazného oddielu boli siedmaci Virág Horváthová, Mária Krištófová, Andrea Madudová, Roxana Urbaničová, Tivadar Fujász, Rajmund Morecz, Márk Valašek a Krištof Kováč. Na súťaž ich pripravil učiteľ František Kováč.
Už len niekoľko dní a začnú sa IX. Športové hry škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku. Prípravy vrcholia a usporiadatelia Budapeštianskej slovenskej školy a žiackeho domova žijú v očakávaní prvých hostí, ktorými budú študenti partnerských škôl V4 - projektu Športujeme spolu. Okrem pôvodných partnerov z Prahy a Prešova tohto roku pribudnú aj študenti gymnázia z Krakova a kým poprední predstavitelia štátov V4 uvažujú o možnostiach rozšírenia partnerov o Slovinsko a Rakúsko, na našom spoločensko-športovom podujatí budú prítomní aj rakúski priatelia z Českého gymnázia vo Viedni. Tým sa však výpočet zahraničných účastníkov nekončí. Pravdou je, že partnerské školy - Gymnázium z Komárna a Hotelovú akadémiu z Košíc - už považujeme v Budapešti pomaly za integrované ustanovizne s domovským právom.
Športové hry na našich školách v Maďarsku - dá sa povedať - zapustili hlboké korene, veď pred ukončením školského roka je to vhodná príležitosť a motivácia pre pedagógov i žiakov na návštevu hlavného mesta, keď usporiadateľ ponúka bezplatné ubytovanie a stravovanie po celý čas pretekov. Túto možnosť si ani tohto roku nenechali ujsť školy zo Sarvaša, Mlynkov, Santova, Dabasu-Sáre, Veňarcu, Dunaeďházu, Sílešu, Čívu, Békešskej Čaby, Nového Mesta pod Šiatrom, Balašských Ďarmôt a, samozrejme, Budapešti.
Za terajšej finančnej situácie školských zariadení nie je ani také jednoduché usporiadať takéto podujatie, ale našťastie je tu Medzinárodný visegrádsky fond, ktorý aj tohto roku prispel na spoločný projekt peknou čiastkou. Vďaka tomuto prameňu môžeme účastníkom ponúknuť autobusovú prehliadku mesta, nočnú plavbu dvomi výletnými loďami po Dunaji s malým občerstvením, stravovanie a ubytovanie.
Vecné ceny a poháre zabezpečujú spoluusporiadatelia: Celoštátna slovenská samospráva, redakcia Ľudových novín, Zväz Slovákov v Maďarsku, Slovenský inštitút, České kultúrne centrum a Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku.
V IX. ročníku športových hier pribudne k vecným cenám aj Putovný pohár hlavného mesta, o ktorý môžu súťažiť všetky zúčastnené družstvá, kým o Putovný pohár predsedu CSS len školy z Maďarska.
Slávnostné otvorenie IX. ročníka športových hier bude dňa 28. apríla 2005 o 10.00 hod. v areáli školy za účasti zástupcov akreditovaných diplomatických úradov SR, ČR a PR v Budapešti, hostí zo zahraničia a predstaviteľov spoluusporiadateľov.
Záujemcovia o slovensko-maďarský a maďarsko-slovenský veľký slovník si ho môžu zaobstarať v sídle Slovenskej samosprávy Budapešti osobne (1054 Budapešť, Akadémia u. 1), alebo objednať na čísle telefónu 302-5117. Cena dvojzväzkového slovníka je 6 000 Ft.
Pamätný dom Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe spolu s Čabianskou organizáciou Slovákov (ČOS) aj v tomto roku usporiadali konferenciu odborníkov, ktorí pracujú na záchrane kaštieľov, kúrií a zemianskych domov. Cieľom stretnutia bolo nájsť možnosti, ako zachrániť a zrekonštruovať tieto budovy, významné aj z historického hľadiska. Hlavný patronát nad rokovaním mal primátor mesta Ján Pap a stretnutia sa zúčastnil aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo. Predseda Úradu ochrany kultúrneho dedičstva Dr. Kálmán Varga vo svojom prejave označil čabiansku iniciatívu za úctyhodnú. Z maďarských účastníkov treba pripomenúť takých popredných odborníkov ako historika Bélu Sisu, alebo architekta Károlya Őrsiho. Konferenciu poctili svojou účasťou aj zahraniční prednášatelia, ako napr. riaditeľ Modernej galérie v Zrenjanine (Vojvodina) Radovan Živanković a historik aradského múzea György Lanevschi.
Na rokovanie expertov prišla aj štvorčlenná delegácia z Košíc. Inžinierka Úradu ochrany kultúrnych pamiatok v Košiciach Dagmar Gdovinová prednášala na tému Ochrana a zužitkovanie kúrií na Slovensku. Vyzdvihla, že kým do druhej svetovej vojny bolo na Slovensku registrovaných 450 kaštieľov, po vojne politická atmosféra nepriala budovám niekdajšej šľachty. V prípadoch, keď v nich boli umiestnené napr. detské domovy sa sčasti zachránili, ale väčšinu z nich vydrancovali a dnes sú spustošené. Pritom tie kaštiele, na obnovu ktorých sa našli financie, v značnej miere vplývali na oživovanie cestovného ruchu v danom regióne.
Na záver sa okolo 40 účastníkov konferencie vyslovilo, že povinnosťou každého z nás je chrániť kultúrne pamiatky a všetky diela, ktoré patria do kultúrneho dedičstva danej krajiny.
V komlóšskom družstve domáckeho priemyslu kedysi v 60. rokoch vznikali pod usilovnými rukami žien nádherné bytové textílie a obleky. Medzitým z ich rodnej obce odvážali na nákladných autách obchodníkom so starožitnosťami komlóšsku minulosť stelesnenú v množstve pracovných nástrojov a iných predmetov: kolovrátky, krosná, maľované lavice, postele.
Vo vtedajších pivniciach, komorách a na povalách, ako nám to potvrdil etnograf amatér Ondrej Lopušný, sa skrývali skutočné poklady. V záujme ich záchrany obec roku 1970 zakúpila dom, v ktorom Komlóšania zhromaždili bohaté pamiatky ľudovej kultúry a tradícií. Vďaka zberateľskej činnosti a systematickému výskumu mohli r. 1971 otvoriť na Széchenyiho ulici č. 11 prvý národnostný oblastný dom v krajine, v ktorom sa nachádza 370 úradne registrovaných a chránených predmetov. Dom bol postavený roku 1886, jeho majiteľkou bola Žofia Bogárová Móťovská a O. Lopušný je jeho dnešným správcom.
Charakteristickým znakom domu je modré okno so železnou mrežou a veľký zámok na dverách. Spodok múrov potreli sadzami a steny ozdobili kvetinovými vzorkami. V zariadení domu vyniká vyrezávaný nábytok, výšivky, hrnčiarske práce, kožuchy. Je tu aj tzv. čistá izba, v ktorej obyvatelia nikdy nespávali, v ktorej však stojí posteľ s baldachýnom, ktorú muž dostal ako svadobný dar a do ktorej ženy nakládli ako veno vankúše a periny. Tie sa museli každoročne na Michala prevetrať...
Správca domu, ktorý tu pozná každý kútik, pripomína, že do oblastného domu ročne zavíta 700 - 1 000 návštevníkov. Medzi nimi sú neraz Komlóšski rodáci žijúci v zahraničí, ktorí sem prichádzajú preto, aby ukázali svojim vnukom predmety, ktoré ešte oni sami poznali alebo aj používali.
Pred niekoľkými týždňami sme v Okienku písali o tom, že v Poľsku prebieha v kruhu našich krajanov výučba slovenského jazyka za podobných podmienok ako u nás. Tamojšie deti sa boria s tými istými ťažkosťami a ich všedné dni sa snažia spestriť a skrášliť obetaví pedagógovia, ktorým naozaj záleží na zachovávaní slovenského jazyka. Podobný prístup má ku všetkým krajanom aj ich strešná organizácia - Spolok Slovákov v Poľsku. Jeho ústredný výbor sídli v jednom z najkrajších poľských miest v Krakove, ktorý má okolo 740 tisíc obyvateľov. Roku 1038 sa stal sídlom poľských kráľov a zostal ním až do roku 1609. V tomto naozaj kúzelnom meste sme sa stretli s generálnym tajomníkom Dr. Ľudomírom Molitorisom, ktorý nám ochotne zmapoval postavenie slovenskej menšiny v Poľsku.
- Z tohto „pozemského raja“ - z Krakova - vyžaruje pokoj. Takýto kľud je príznačný aj pre každodenný život Spolku Slovákov v Poľsku?
- Napriek tomu, že v meste panuje pokoj, u nás je naozaj rušno. Náš spolok je totiž mimovládnou organizáciou a tak k tomu, aby sme vôbec jestvovali, musíme na seba zarobiť... Robíme to predovšetkým prostredníctvom vydavateľskej činnosti. Pred niekoľkými rokmi sme si zriadili vlastnú tlačiareň, ktorá vyvíja zárobkovú činnosť. Vydávame rôzne katalógy, knihy, ktoré potom predávame. Získavame aj granty na spolkovú činnosť, ale tie sú, myslím, že podobne ako u vás, dosť neisté...
- Koľko krajanských organizácií pôsobí v Poľsku?
- Sme jedinou slovenskou organizáciou. Fungujeme od roku 1961. V súčasnosti ústredný výbor sídli tu, v Krakove, a máme dva obvodné výbory. Jeden na Spiši, v Čiernej Hore, a druhý v Jablonke na Orave. Samozrejme, každý z nich má v obciach, obývanými Slovákmi, miestne skupiny.
- Koľko slovenských obcí registrujete?
- Na Spiši 13 a na Orave 14. Myslím si, že vás bude zaujímať, keď poviem, že tieto dediny patrili do roku 1920 k Uhorsku. Na základe rozhodnutia z 28. júla 1920 boli pričlenené k Poľsku. Ja patrím k štvrtej generácii Slovákov v Poľsku, ktorí zostali mimo historického územia našej materskej krajiny.
- Koľko Slovákov tu žije?
- Je nás okolo 10-15 tisíc. Je potešiteľné, že náš spolok má 2600-člennú bázu. To pokladám za pomerne vysoké percento organizovanosti.
- Za akých podmienok pracujete?
- Ako som už spomenul, nedostávame žiadnu štátnu dotáciu. Budova sídla je vďaka príjmom z tlačiarne už v našom vlastníctve. Máme v nej jednu zasadačku, kde sa štvrťročne konajú zasadnutia nášho predstavenstva, okrem toho tu usporadúvame aj množstvo akcií. Máme bohatú knižnicu, publikácie sme dostali ešte za socializmu, lebo od politického prevratu k nám slovenská kniha len zriedka „zavíta“. Pri zasadačke sme si zriadili Slovenskú galériu umenia, kde každý tretí mesiac otvárame slovenské výstavy. Poskytujeme v nej priestor ako našim domácim umelcom, tak aj autorom z materskej krajiny. Chcel by som ešte spomenúť, že ku každej výstave vydávame aj katalóg, vyrobený v našej tlačiarni.
- Aké je v súčasnosti postavenie a právne zázemie menšín v Poľsku?
- Jeden jediný zákon od roku 1989 poľský parlament neschválil, a to práve Zákon o národnostných menšinách. V Poľsku je to veľmi háklivá politická záležitosť, ktorá momentálne stagnuje na bode mrazu... Vo všeobecnosti postavenie menšín závisí od toho, ako sa ktorý spolok dokáže sám presadiť. Práve preto my nemáme žiadne slovenské inštitúcie okrem spolku a časopisu Život. Nedostatok financií nám znemožňuje zakladanie inštitúcií.
- Spomenuli ste váš jediný tlačený orgán, časopis Život. V elektronických médiách máte slovenské vysielanie?
- Ani v rozhlase, ani v televízii nemáme redakcie, ktoré by pripravovali slovenské programy.
- Ako hodnotíte svoju súčasnú situáciu?
- So súčasnou situáciou sme veľmi nespokojní. Myslíme si, že štát by mal viac prostriedkov venovať na udržiavanie kultúry národnostných menšín. Nedávno sme sa obrátili na zákonodarný orgán Poľskej republiky Sejm s tým, že podporujeme urýchlené prijatie Zákona o národnostných menšinách. Na druhej strane však vyzývame aj Slovensko, aby venovalo aspoň takú pozornosť menšinám, ako venuje poľská vláda poľským krajanom - je to na úrovni maďarskej praxe, ktorú veľmi dobre poznáte! Slovensko, žiaľ, nevenuje takmer žiadnu pozornosť svojim krajanom...
- Aké vidíte perspektívy?
- Naše perspektívy závisia od nás, my musíme urobiť všetko preto, aby sme prežili a pretrvali. Preto sa snažíme získať detí do slovenských tried, aby sme mali pokračovateľov.
- Už skoro rok sú naše krajiny členmi Európskej únie, zjednodušil sa podľa vás život menšín v tejto „veľkej Európe“?
- Ja osobne si myslím, že sa treba tešiť tomu, že sa konečne otvorili hranice. Čakáme už len na to, aby Slovensko a Poľsko čím skôr pristúpili k Schengenskej dohode, aby hranice úplne zmizli. Postavenie menšín sa z ničoho nič nezmení, nezlepší. Ale zato sú nasledovania hodné príklady v západnej časti kontinentu, napr. autonómne postavenie Kataláncov v Španielsku alebo Nemcov v Južnom Tirolsku.
Za rozhovor ďakuje
V neustálom časovom zhone, ktorý pomaly ale iste zasahuje i do vojvodinskej Kovačice, v zháňaní a zabezpečovaní existencie, v honbe za prežitím si vedomky - nevedomky, úmyselne či náhodou, určite však neprávom málo všímame snaživcov, ktorí tu, v našom susedstve, svoj voľný čas a tvorivé schopnosti venovali pre dobro spoločnosti, v ktorej pôsobili. Práve taký bol Martin Jonáš (1924 - 1996), Kovačičan a kováč svojho šťastia, koryfej - vodca, mnohým poradca, nejednému sprievodca. Nebolo mu načim oplálať sa po svete: svet za jeho tvorbou prichádzal k nemu. Roky rokúce trávil na rovine. Tu sa narodil, tu sa vovene so svojim fertaľom cifrovali jeho životné postoje, tu začal maľovať, maliarsky vyrastať a prerastať chotár, tu oduševnene richtoval každú rovinokresbu či rovinomaľbu, vždy s keľavným huncútom v popredí. Cesta k sláve a dnešnému obdivu milovníkov insity bola však tŕnistá. Kliesnila ju najprv dvojica Paluška -Sokol, trochu neskoršie Bíreš, ďalej zakladatelia výtvarnej odbočky Pokroku a Galérie sedliakov - maliarov. Svet sa však zoznámil s Kovačicou v posledných desaťročiach predovšetkým vďaka Zuzane Chalupovej a Martinovi Jonášovi. Nepopierateľné umelecké hodnoty vzbudzovali a vzbudzujú u výtvarníkov, znalcov a milovníkov insity rovnako veľký záujem. Maliarske krédo majstra Jonáša bolo počas celého obdobia jeho umeleckej tvorivosti také isté: „Žiadny deň bez ťahu štetcom!“ Nie v tom, čo mal, ale v tom, čo tvoril bolo jeho šťastie. Okolitý svet v detstve vnímal z vtedy chýrečnej obchodnícko-sedliacko-remeselníckej štvrte, poznačenej bulíkovským ovzduším. Rodičia nemohli zabezpečiť pre hŕbu detvákov v dome to, čo by ich zaujímalo. Harášilo sa o kľajbas a kúsok papiera z vrecka. S farbami sa Martin zoznamoval počas zimných dní u otca kožušníka. S farebnými tieňmi uprostred zimných večerných rozprávok starších občanov, ktoré počúval pri petrolejke a pod stolom, kde sa mu skutočné príbehy zdali „ako hádky na deviatom nebi“. Tváre dedinčanov mu boli ako živé obrazy, ktoré neskoršie videl v kovačickom kostole, v obraze Konštantína Daniela. V školských laviciach sa mu ušlo prvé verejné uznanie: za vydarený portrét kráľa získal diplom a „perec“, na čo bol veľmi hrdý. O dopukaných rukách, vybrázdených dlaniach, opuchnutých mozoľoch a veličajzných bačkoroch, ktoré si všímal kedysi pod stolom, sa presvedčili neskoršie aj sám, keď od včasnej jari do neskorej jesene pracoval na roli. Cibril si tam i vedomosti o kovačickom chotári, o svite i súmraku. Už vtedy sa ľudia neraz čudovali, boli presvedčení, že živiť sa možno iba drinou na oráčine: „Dieťa moje, to nie je pre teba, to je pre pánov. A panská láska ti je na zajačom chvoste." Tak musel Martin Jonáš skúšať chlapčenskú neoblomnosť vo svojej zbožňovanej dedine. Mládenecké roky prežíval začiatkom vojny. Martin bol sluha, neskôr narukoval na front, kde si všimli jeho sklon k maliarstvu. Vojnová doba sa minula, bieda zostala, osada sa len postupne vzmáhala. V 50. rokoch si už bolo možné vydýchnuť si. A bolo treba zaznamenať 150. „narodeniny“ dediny. Zaspievať, zatancovať, zagajdovať. Niekomu prišlo na um: „Môj sused vie aj maľovať. Poďme urobiť aj výstavu“. Roky potláčaná tvorivá činnosť sa konečne mohla prejaviť, verejnosti predstaviť. Duchovný poklad sa stal predpokladom úspechu. Umenie sa začína tam, kde sa končí napodobňovanie - počúvala a čítala rady odborníkov väčšina maliarov od povestného októbra 1952. Prvý krok k výtvarnému pokroku bol teda urobený v Pokroku. Nadišli roky zdokonaľovania sa. Nepochopenie či závisť jednotlivcov nahrádzala opora a podpora manželky. Osvojil si goetheovskú radu: „Umelec tvor, a nehovor!“ Neraz bol osamelým bežcom na výtvarnom kolbišti, ale nepoddajne pokračujúc vo svojich predsavzatiach stal sa občanom sveta. Aký sa nám majster Jonáš vryl do pamäti? Človek bol stredobodom jeho záujmu, Kovačica zdrojom podnetu. Vtipný a ostrovtipný nielen na maľbách, ale i v rozhovore. Každá jeho kresba je svojráznou rozprávkou, každá jeho rozprávka bola nárečovou kresbou prostredia, v ktorom pôsobil, každá rada podnetom na kultúrne zveľadenie Kovačice. Mal rád jasné dohody, skutky považoval vždy za silnejšie ako slová. Vedel, že dobré sa samo chváli, ale nepredáva. Vážil si spolupracovníkov, neraz vravel, že „cesta obrazu sa nekončí tým, že maliar dá bodku za svojím podpisom na maľbe“. V posledných desaťročiach sa zriekol voľného času, akoby veril v ten francúzsky výrok (a presviedčal o tom aj iných), že všetko, čo je dobré, pochádza z provincie, ba i Seina. Aké obrazy majstra Jonáša nám pevne utkveli v pamäti? Radostiplné, jedinečné, nenapodobiteľné. S keľavným huncútom v popredí.
Martin Jonáš (9. mája 1924, Kovačica - 31. januára 1996, Pančevo) sa narodil v roľnícko-remeselníckej rodine. Vychodil štyri triedy základnej školy a absolvoval polročný poľnohospodársky kurz. Bol spoluzakladateľom výtvarnej sekcie založenej pri slovenskom kultúrnom spolku Pokrok a spoluzakladateľom Galérie sedliakov-maliarov pri Dome kultúry v Kovačici. Bol laureátom mnohých významných cien, diplomov a medailí z medzinárodných a juhoslovanských prehliadok insitného umenia. Venoval sa najviac olejomaľbe, grafike a kresbe. Žil a tvoril v rodisku, kde mal ateliér otvoreného typu.
Na plenárnom zasadaní maďarského parlamentu si poslanci mimo programu uctili pamiatku zosnulej hlavy katolíckej cirkvi. Predstavitelia všetkých klubov predniesli prejavy, v ktorých označili Jána Pavla II. za človeka veľkého formátu, ktorý mal vplyv aj na politické zmeny v Maďarsku. Premiér F. Gyurcsány oznámil, že na deň pápežovho pohrebu vo Vatikáne vyhlásia v Maďarsku deň smútku. 8. apríla spustili národnú zástavu pred Parlamentom na pol žrde, na verejné budovy vyvesili čierne zástavy a v rámci jednej vyučovacej hodiny si pripomenuli osobnosť Jána Pavla II. aj v školách.
X X X
Šéf maďarskej verejnoprávnej televízie (MTV) Zoltán Rudi zrušil poverenie riaditeľa spravodajstva Györgya Niku, ktorý nesie zodpovednosť za to, že pri úmrtí pápeža Jána Pavla II. neprerušili vysielanie zábavného programu.
X X X
Pohreb pápeža Jána Pavla II. spôsobil odklad medzinárodnej konferencie o európskej ústave, ktorú do Bratislavy na 8. apríl zvolal vicepremiér SR Pál Csáky. Nový termín zatiaľ neurčili, malo by to ale byť do májovej schôdze parlamentu, na ktorej sa má ústavou zaoberať plénum. Na žiadosť poľských poslancov sa presunul aj termín rokovania eurovýborov Visegrádskej štvorky. Zástupcovia parlamentov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska sa stretnú 18. apríla.
X X X
V takmer 800 mestách a obciach Maďarska sa začalo „malé” sčítanie ľudu, ktorého cieľom je aktualizovať a doplniť údaje ostatného sčítania ľudu z roku 2001. Informoval o tom Ústredný štatistický úrad (KSH). Do konca apríla bude 2100 sčítacích komisárov zbierať informácie v 83.600 bytoch od 210.000 osôb. Cieľom mikrocenzu je získať obsiahly obraz o životnej situácii obyvateľstva, o jej aktuálnom demografickom stave, o charakteristike jej zamestnávania a o podmienkach bývania. Na prieskum vyčlenili zo štátneho rozpočtu 560 miliónov forintov, časť prostriedkov poskytla Európska únia.
X X X
Vláda F. Gyurcsánya, ako druhý kabinet víťaznej koalície z volieb v roku 2002, nastúpila práve pred polrokom, konštatuje maďarský denník Népszabadság, podľa ktorého má táto vláda málo času na to, aby začala vážnejšie reformy, ale mnoho času na to, aby sa k nej neviazali dôležité iniciatívy. F. Gyurcsány by chcel viesť vlastnú politiku, v ktorej by v prípade víťazstva vo voľbách v roku 2006 pokračoval vážnejšími reformami. Preto svojim ministrom údajne nariadil, aby iniciovali opatrenia, ktoré nestoja veľa peňazí, ale ich zavedenie uľahčí a zjednoduší život občanov, a pritom zvýši účinnosť práce.
X X X
Ako “senzáciu“ hodnotia maďarskí antifašisti účasť premiéra F. Gyurcsánya na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 60. výročia ukončenia operácií počas druhej svetovej vojny v Maďarsku. O “vnútropolitickej senzácii“ hovoril predstaviteľ Zväzu antifašistov, poznamenajúc, že v uplynulých pätnástich rokoch sa na podobnej akcii nezúčastnil žiadny premiér. Ide o odraz diskusií, či koniec druhej svetovej vojny znamenal pre Maďarsko oslobodenie od fašizmu, alebo začiatok sovietskej okupácie. F. Gyurcsány počas nedávnej návštevy Moskvy ubezpečil ruského prezidenta V. Putina, že súčasná maďarská vláda hodnotí 4. apríl 1945 ako oslobodenie.
X X X
Zástupcovia maďarskej menšiny sú na Slovensku druhotriednymi občanmi a vstup krajiny do EÚ ich situáciu nijako nezlepšil. Naopak pokračuje ich diskriminácia v jazykovej, ekonomickej, vzdelávacej i náboženskej oblasti. S takýmito sťažnosťami vystúpili 5. apríla na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli zástupcovia Svetového zväzu Maďarov a Maďarskej federalistickej strany na seminári venovanom situácii maďarskej menšiny v SR. Podujatie pod záštitou strany zelených sa konalo pri príležitosti 60. výročia Košického vládneho programu, ktorý podľa účastníkov položil základ utláčania Maďarov, keďže na nich uvalil kolektívnu vinu, čo viedlo k zhabaniu ich majetku a vyhosteniu. Vo vyhlásení, ktoré dostali k dispozícii účastníci seminára, vymenúvajú zástupcovia maďarskej menšiny oblasti, kde sa cítia diskriminovaní. Nepáči sa im napríklad, že zákony a administratívne texty vychádzajú len v slovenčine, že maďarské mená sú v oficiálnych dokumentoch deformované a slovakizované, že v parlamente nemožno hovoriť po maďarsky, že v televízii a rozhlase neexistuje žiadne denné maďarské vysielanie.
X X X
Agentúra na podporu regionálneho rozvoja na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR vyhlásila Grantovú schému na rozvoj a podporu podnikateľských sídiel a infraštruktúry, inovačných aktivít a ľudských zdrojov pre hraničný región Slovenska s Maďarskom. Program, v rámci ktorého môžu záujemcovia svoje projektové návrhy predkladať do 3. júna tohto roka, sa bude spolufinancovať z prostriedkov PHARE CBC Európskych spoločenstiev sumou 1,8 mil. eur. Cieľom programu je rozvoj a konsolidácia ekonomických vzťahov v slovensko-maďarskej hraničnej oblasti. Žiadateľom o grant môžu byť len neziskové a mimovládne organizácie z vyšších územných celkov Trnava, Nitra, Banská Bystrica a Košice. Na maďarskej strane sa o finančnú podporu môžu uchádzať subjekty zo severomaďarských žúp.
X X X
Vyššia minimálna mzda v Maďarsku je lukratívna pre občanov susedných krajín a v prípade Slovenska po vstupe do EÚ už záujemcovia nepotrebujú ani pracovné povolenia V priebehu jedného roka stúpla miera nezamestnanosti v Maďarsku o 15 %. Miera nezamestnanosti v kategórii mládeže dosiahla priemer 25 členských krajín Európskej únie (EÚ). Podľa aktuálnych výsledkov Ústredného štatistického úradu (KSH) dosiahla miera nezamestnanosti začiatkom tohto roka 6,9 %, čo je o 0,9 % viac ako pred rokom. Analytici nárast nezamestnanosti vidia napríklad v 10 % poklese reálnej hodnoty finančných prostriedkov vynaložených na aktívnu podporu zamestnanosti a v zmenách právnych noriem, ktoré mohli negatívne ovplyvniť záujem o hľadanie práce u tých, ktorí boli predtým neaktívni. Paradoxne pritom vzrástol aj počet zamestnaných, čo je následkom toho, že po rozšírení EÚ sa objavili na maďarskom trhu práce zahraniční zamestnanci.
X X X
Maďarský dcérin podnik rakúskeho koncernu Wienerberger prevzala od svojho konkurenta Baranya Tégla tehelňu v Mohácsi. Cena, ktorú Wienerberger zaplatil za prírastok, nebola zverejnená. Medzinárodný výrobca stavebných materiálov mal doteraz v Maďarsku 15 závodov a na ich počte nič nezmení ani najnovší prírastok, lebo súčasne bol zrušený závod v Teskande. Wienerberger investoval vlani v Maďarsku 8 miliárd HUF. Z nich 5 miliárd HUF stála nová kapacita v Tiszavasváre a 1,8 miliardy HUF sa vložilo do sušiarne tehiel v Kisbéri. Rakúsky koncern je v Maďarsku najväčším výrobcom stavebných materiálov.
X X X
Štokholmský súd vyniesol rozsudok nad 26-ročným maďarským občanom, ktorý sa vlámal do počítačovej siete firmy Ericsson. Vlamač za svoj čin podľa maďarského portálu HWSW pôjde do väzenia na tri roky. Švédsky súd za podobný trestný čin v roku 2002 odsúdil zamestnanca Ericssonu až na osem rokov odňatia slobody po tom, čo zistili, že predal dôverné firemné informácie. Muž sa vlámal do počítačovej siete spoločnosti Ericsson v rokoch 2002 až 2004, získal dôverné informácie a snažil sa spoločnosť vydierať. Švédsky bezpečnostný úrad mu však pripravil pascu, a začiatkom októbra 2004 ho chytili na letisku v Malmö. Odtiaľ ho previezli do Štokholmu, kde ho okamžite začali vypočúvať. Páchateľ najskôr tvrdil, že pricestoval iba na pohovor v súvislosti so zamestnaním u Ericssonu, neskôr sa však na návrh svojho obhajcu a pod ťarchou dôkazov priznal k vydieraniu firmy.
X X X
Po vlaňajšej ničivej veternej smršti v Tatrách v ostatných mesiacoch začali boj o budúcnosť Tatier medzi sebou ochranárske organizácie a priemyselná loby ministra hospodárstva Pavla Ruska. Konštatuje to denník Magyar Nemzet. Starostovia podtatranských obcí a majitelia hotelov však uvažujú o takých riešeniach, ktoré by umožnili zachovať nedotknutý charakter prírody pohoria, pritom by rozvíjali aj infraštruktúru slúžiacu turistickému ruchu. Denník podrobne informuje o krokoch vlády, predstavách obcí, majiteľov rekreačných zariadení a o obavách ochranárov, ktoré vznikli po smršti.
X X X
Maďarská ropná spoločnosť MOL ukončila proces nákupu firmy Shell Romania, čím jej podiel na trhu s pohonnými látkami v Rumunsku dosiahol 10 percent. Transakcia znamená získanie siete 59 čerpadiel po celom Rumunsku, nákup obchodu s mazivami i leteckým benzínom a veľkoobchodov Shellu. Počet čerpacích staníc MOL-u v Rumunsku tak dosiahne 130. V centrále spoločnosti v Budapešti oznámili, že cieľom je dosiahnutie 15 % podielu na rumunskom trhu.
X X X
Dolnorakúska dodávateľská firma pre výrobcov automobilov Eybl International uviedla do prevádzky svoje nové logistické centrum v Körmende. Nová prevádzka blízko hraníc s Rakúskom vytvára 400 nových pracovných miest s dennou produkciou 8 000 poťahových dielov z látky a kože do áut. Objem investícií predstavuje 12 miliónov EUR. Všetci významní európski producenti automobilov budú zásobovaní najmenej jedným produktom z tohto strediska.
X X X
Maďarská vláda sa snaží predať stratové aerolínie Malév aj po štyroch neúspešných pokusoch. Vláda už štvrtýkrát v poradí odvolala privatizačný tender, keď zhodnotila ponuky na kúpu firmy Malév za prinízke. Bez reštrukturalizácie a radikálneho zníženia nákladov však bude podľa analytikov ťažké spoločnosť Malév predať. „Malév sa môže vydať dvoma rôznymi cestami. Buď sa stane nízkonákladovými aerolíniami alebo zostane sieťovou leteckou spoločnosťou na regionálnom trhu,” komentoval situáciu analytik banky BNP Paribas Nick van den Brul. Podľa neho však Malév v každom prípade potrebuje výrazne znížiť náklady a začať reštrukturalizačný proces.
X X X
Prvou ženskou „lastovičkou” maďarského dopravného letectva v kresle kapitána je Ildikó Czigányová. Poverenie veliteľa lietadla typu Fokker 70 prevzala začiatkom apríla v Budapešti. Svoju kariéru vo farbách Malévu začala I. Czigányová v roku 1998. V tom istom roku ju vymenovali za prvého dôstojníka, ako prvú ženu v histórii maďarského dopravného letectva vôbec. Po nalietaní takmer 4500 hodín si 4. apríla presadla z kresla prvého dôstojníka na ľavú stranu cockpitu fokkera. Paradoxom je, že pôvodne študovala hudobnú teóriu. Medzi jej záľuby patria príroda a literatúra. Svoje dojmy z lietania a stretnutí s prírodou predkladá čitateľom vo forme noviel, vydala štyri knihy, z nich tri sa zaoberajú svetom lietania.
V deväťdesiatych rokoch Maďarská akadémia vied navrhla, aby v Maďarsku a v Rumunsku preskúmali učebnice dejepisu. Za týmto účelom v oboch krajinách aktivizovali zmiešané výbory historikov, títo však nedospeli k žiaducim výsledkom. Nedávno bol ustanovený pracovný tím slovenských a maďarských profesorov, ktorý posúdi príslušné učebnice a učebné pomôcky v oboch krajinách.
Slovensko-česká komisia historikov a Slovenské národné múzeum v Martine usporiadali v polovici apríla v Martine vedecký seminár na tému Český, slovenský a československý exil po 2. svetovej vojne - súčasný stav a úlohy výskumu. Po referátoch vystúpili v diskusii, ktorú moderoval prof. Vilém Prečan, poprední odborníci z Českej republiky, Slovenskej republiky a Nemecka.
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a Spolok slovenských spisovateľov usporiadali nedávno seminár na tému Život a dielo Pavla Janíka, ktorý sa konal na pôde nitrianskej univerzity a na ktorom vystúpilo 26 prednášateľov - literárnych vedcov a kritikov, jazykovedcov, spisovateľov a prekladateľov. Prednášatelia sa vo svojich referátoch zaoberali básnickým, prozaickým, dramatickým a publicistickým dielom P. Janíka (1956), ktorý debutoval r. 1981 ako básnik a v uplynulom období zúročil svoje tvorivé úsilia ako spisovateľ, prekladateľ, pracovník reklamných agentúr, redaktor a v poslednom čase ako predseda Spolku slovenských spisovateľov. Ťažisko jeho diela spočíva v básnickej tvorbe, výbery z ktorej vyšli aj v ruštine, bulharčine a angličtine. Niektoré z príspevkov, ktoré vyjdú v osobitnom zborníku, boli zamerané aj na spoločenské a národné aspekty diela P. Janíka a na jeho ohlas v inojazyčnom prostredí.
V budapeštianskom Grand Hoteli Hungária usporiadali v dňoch 7. a 8. apríla Európske fórum sociálnej turistiky. Organizátori podujatia, Maďarská národná rekreačná nadácia, Národná rekreačná služba a Medzinárodný úrad pre sociálny turizmus poskytli účastníkom fóra možnosť, aby sa zoznámili s programami členských štátov Európskej únie, ktoré slúžia rozvoju turizmu, ako i so sociálnopolitickými opatreniami v oblasti turizmu. Mimoriadnu pozornosť venovali systému tzv. rekreačných šekov, ktorý okrem toho, že napomáha rozvoj cestovného ruchu daného štátu, je zároveň aj prejavom spoločenskej solidarity. Tento systém je v Maďarsku ojedinelý aj tým, že nezaťažuje priamo štátny rozpočet, hoci prostredníctvom nepriamej podpory získa príjmy aj štát. Systém je výhodný ako pre orgány, ktoré kupujú šeky, tak aj pre poskytovateľov rekreačných služieb, ktorí ich akceptujú a, samozrejme, aj pre užívateľov. Účastníci si okrem rôznych domácich a medzinárodných príkladov rozvoja turizmu mohli vypočuť referáty o úlohe odborov v tejto sfére, o cieľoch európskej politiky turizmu, ako aj o možnostiach rekreácie handicapovaných ľudí.
S cieľom predstaviť sa v materskej krajine a upevniť družobné styky Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti aj tohto roku podnikne už tretí zájazd do Liptovského Hrádku a Pribyliny. Behom piatich dní (23. - 27. júna) účastníci zájazdu zavítajú aj do Vysokých Tatier, Demänovskej jaskyne a na Štrbské pleso. V Liptovskom Hrádku a Pribyline vystúpia so svojím kultúrnym programom spolucestujúce súbory - páví krúžok z Pitvarošu, ako aj ženský zbor a malí tanečníci z Rákoškerestúru.
Cestovné výdavky na osobu: 7 800 Ft.
Ubytovanie a stravovanie: 2 250 Sk.
Prihlášky prijíma Slovenská samospráva Budapešti (Akadémia u. 1, tel. 302 5117), pričom prihláška je platná po zaplatení cestovného. Odchod autobusom je z novej autobusovej stanice na ulici Üllői (stanica metra Népliget).
Pochovali sme najstaršiu obyvateľku Kóšpallagu Karolínu Burikovú Schottnerovú. Drahá teta Lina mala 4. apríla osláviť svoje 101. narodeniny, chýbal týždeň, aby sme jej mohli zagratulovať k tomuto krásnemu jubileu. Smrť však nepočkala. K. Buriková Schottnerová odišla na večnosť, kde už 40 rokov odpočíva jej manžel. Celou obcou otriasla správa o jej smrti, smútia nielen jej najbližší - deti, vnúčatá a pravnúčatá, ale aj celá kóšpallagská slovenská pospolitosť. Opustila nás milá, pracovitá, všeobecne obľúbená žena. Česť jej pamiatke!
Celý svet smúti za 84-ročným pápežom Jánom Pavlom II., ktorý zomrel 2. apríla. Slováci a všetky ostatné národnosti si ho ctili o. i. za jeho láskavý vzťah k Slovanom, za jeho tolerantnosť, múdrosť a charizmu. Počas Nedele Božieho milosrdenstva sa nám vynorili spomienky a skutky z jeho 26-ročnej pápežskej služby. 3. apríla, v Druhú veľkonočnú nedeľu, v Nedeľu Božieho milosrdenstva, sa konala tradičná slovenská svätá omša v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, ktorá bola obetovaná za zosnulého Svätého Otca.
Spomienkovú sv. omšu celebroval vdp. Attila Kónya a zúčastnili sa jej riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík s pani manželkou Danielou, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, veriaci z Budapešti a Kestúca.
Počas svätorečenia sestry Faustíny Kowalskej 30. apríla 2000 povedal Svätý Otec na Námestí sv. Petra tieto slová: „Prajem si, aby sa oddnes Druhá veľkonočná nedeľa nazývala v celej Cirkvi Nedeľou Božieho milosrdenstva.“ Sviatok Božieho milosrdenstva zaujíma najdôležitejšie miesto medzi všetkými formami pobožnosti, zjavenými sestre F. Kowalskej. Po prvý raz jej hovoril Pán Ježiš o svojej vôli ustanoviť tento sviatok roku 1931 v Plocku: „Túžim, aby bol ustanovený sviatok Božieho milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom s nápisom - Ježišu, dôverujem v Teba -, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom Božieho milosrdenstva.“
Výber tejto nedele za sviatok Božieho milosrdenstva má svoj hlboký teologický význam. Poukazuje na spätosť medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento súvis zdôrazňuje aj novéna k Božiemu milosrdenstvu, ktorá predchádza tento sviatok. Sviatok nie je len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale aj časom milosti pre všetkých ľudí.
„Túžim, aby bol sviatok Božieho milosrdenstva úkrytom a útočiskom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. Duše hynú napriek môjmu trpkému mučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu - sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky,” povedal Ježiš.
Počas svätej omše v spoločných modlitbách veriacich odzneli prosby za všetok kresťanský ľud a za všetky národy. Potom sa pomodlili za Svätého Otca Modlitbu Pána - Otče náš, Anjelské pozdravenie - Zdravas, Mária a Chvála Najsvätejšej Trojice. Po sv. omši sa na farnosti sa konalo agapé, na ktorom predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai poďakoval veriacim za aktívnu účasť na zádušnej sv. omši za pápeža Jána Pavla II. Cestovné pre Kestúčanov hradila CSS a kestúcke gazdinky nás milo prekvapili chutnými koláčikmi.
Svätý Otec Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005 o 21.37 hod. vo veku 84 rokov a stál na čele rímskokatolíckej cirkvi takmer 27 rokov. Vatikán správu okamžite oznámil obrovskému davu veriacich, zhromaždeným na Námestí sv. Petra v Ríme a modliacich sa v slzách za pápeža označovaného mnohými za „Jána Pavla Veľkého.“ Zosnulý Petrov nástupca zostane v pamäti verejnosti okrem iného aj za úlohu, ktorú zohral pri páde komunizmu v Európe a za vytrvalú obranu vatikánskej doktríny ako hlava asi 1,1 miliardy katolíckych veriacich po celom svete.
Pápež Ján Pavol II. (1920-2005) bol pochovaný v piatok 8. apríla 2005. Pápež si našiel miesto svojho posledného odpočinku v krypte Baziliky sv. Petra v Ríme, na tom mieste, na ktorom bol pochovaný pápež Ján XXIII. až do svojho blahorečenia v roku 2000. Pohrebné obrady viedol dekan kolégia kardinálov, kardinál Joseph Ratzinger.
Viacerí sa pamätajú na onen teplý októbrový večer, keď sa na hlavnom balkóne Baziliky sv. Petra v Ríme ukázala usmiata postava nového pápeža, ktorý „prišiel zďaleka“ a pri svojom nástupe do ťažkého poslania oslovil svet mladistvým vyzvaním. „Nebojte sa privítať Krista a prijať jeho moc. Otvorte Kristovi dvere dokorán. Otvorte jeho spasiteľskej moci hranice štátov, ekonomických a politických systémov, šíre polia kultúry, civilizácie a rozvoja,“ povedal Ján Pavol II. na slávnostnej inaugurácii vo Vatikáne 22. októbra 1978. Týmto zvolaním naznačil celý program svojho pontifikátu, ktorý si nezlomnou vernosťou a obdivuhodným zápalom plnil v službe Ježiša Krista a jeho cirkvi, v úlohe Petra-Skaly, pevného jednotiaceho základu tohto Božieho domu a s poslaním posilňovať bratov vo viere. Ján Pavol II. sa stal 264. nástupcom sv. Petra a prvým pápežom slovanského pôvodu v dvetisícročných cirkevných dejinách. Zvolil si meno svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý bol na pápežskom stolci iba 33 dní.
Ján Pavol II. sa ako Karol Wojtyla narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove v Poľsku. Od roku 1938 študoval na Jagelovskej univerzite v Krakove polonistiku a filozofiu. Po zatvorení univerzity cez vojnu pokračoval v štúdiách súkromne, pričom pracoval v kameňolome a neskôr v chemickej továrni. Od roku 1942 sa začal pripravovať štúdiom na kňazské povolanie. Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. O dva roky neskôr dovŕšil štúdium na inštitúte Angelicum v Ríme doktorátom. Od roku 1948 pôsobil ako kňaz vo farnosti v Niegowiciach, potom bol farár v Krakove. Od roku 1951 pokračoval v štúdiu na Jagelovskej univerzite a pôsobil ako univerzitný kaplán. O rok neskôr začal prednášať etiku v kňazskom seminári v Krakove a od roku 1956 pôsobil ako profesor na Katolíckej univerzite v Lubline. V roku 1958 bol vymenovaný za pomocného biskupa v Krakove a o päť rokov neskôr sa stal krakovským arcibiskupom - metropolitom. Dňa 29. mája 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála. Za pápeža ho kardináli zvolili 16. októbra 1978, ako prvého Netaliana po 455 rokoch od smrti Hadriána VI.
Najťažším a najkritickejším dňom v jeho živote bol 13. máj 1981, keď na Námestí sv. Petra v Ríme naňho Mehmet Ali Agca spáchal atentát. Dátum atentátu sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia Panny Márie vo Fatime, kam Svätý Otec po vyzdravení putoval z vďaky za záchranu života.
Mnohí sa pokúsili vykresliť ucelený obraz viacrozmernej, mimoriadne hlbokej a bohatej osobnosti Jána Pavla II. Dnes môže každý historik pokojne povedať, že Svätý Otec ako veľký dejateľ už vstúpil do dejín cirkvi, ba čo viac - hlboko poznačil aj všeobecnú históriu našej doby. Ako hlava katolíckej cirkvi, tvoriacej takmer pätinu obyvateľov tejto planéty, stal sa najvyššou mravnou autoritou pre celé ľudstvo. Jeho hlas s dôverou počúvali nielen státisíce veriacich na Námestí sv. Petra v Ríme, ale aj reprezentanti Organizácie Spojených národov, ázijské masy inovercov a oceánske zástupy v Afrike, Amerike a inde.
Jeho významným pápežským posolstvom bola snaha o ekumenizmus. Je samozrejme, že Ján Pavol II. ako prvý Slovan na pápežskom stolci venoval jednu zo svojich prvých encyklík slovanským vierozvestom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi, ktorých 31. decembra 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy. V encyklike Slavorum apostoli - Apoštoli Slovanov zdôrazňuje dôležitosť evanjelizácie Veľkej Moravy, ktorá sa zásluhou solúnskych bratov stala duchovným mostom medzi východnou a západnou tradíciou. V ich úcte, ktorú ako Gréci dokázali prejaviť západnej tradícií, videl Svätý Otec príklad pravého ekumenizmu.
K osobným vlastnostiam pápeža Jána Pavla II. patrila aj prenikavá inteligencia a intuícia. To sú Božie dary, o ktorých sa málo hovorí, ale ktoré mu pomáhali pri toľkej činnosti. K tomu treba pridať aj nadmiernu pracovnú vytrvalosť. Iba tak sa dá pochopiť široká výkonnosť v každodennej bežnej práci v Ríme, ako aj na premnohých namáhavých cestách. Ján Pavol II. bol veľkým cestovateľom na pápežskom stolci. Pritom nemožno zabudnúť na nedele a sviatky, ktoré venoval pastoračným návštevám vo svojej Rímskej diecéze, a na dôvažok si našiel ešte čas na písanie kníh a na stretnutia mimo oficiálneho programu. Jeho obedy boli vždy pracovné, za účasti kardinálov, biskupov, vedcov, známych a priateľov.
Pápež aktívne pracoval aj na diplomatickom poli. Výraznou mierou prispel k pádu komunizmu, angažoval sa za rozširovanie slobody po celom svete, protestoval proti trestu smrti, snažil sa o oslobodenie politických väzňov, o sprostredkovanie mieru v bojujúcich krajinách.
Americký časopis Time ho v roku 1994 vyhlásil za muža roka a prestížny bruselský týždenník European Voice ho nominoval za kampaň v prospech rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt na cenu Európan roka 2002.
Ešte jednou výnimočnou vlastnosťou Svätého Otca, pomerne skrytou, bola jeho dobrá pamäť. A azda najviditeľnejším prejavom pápežovej činnosti vo svete boli jeho zahraničné, nadovšetko misijné cesty. Právom sa dá povedať, že Ján Pavol II. začal nový štýl vykonávania svojho úradu ako hlavy celosvetovej katolíckej cirkvi tým, že nečakal, aby veriaci prišli k nemu do Ríma, ale sám išiel medzi veriacich i inovercov ako brat, učiteľ, Boží muž, obhajca chudobných, utláčaných a slabých. Pred ním pápeži necestovali ani len von z Ríma. Ján Pavol II. precestoval celú zemeguľu krížom-krážom. K misijnej činnosti pápeža sa však družil podľa jeho vlastných slov ešte ďalší cieľ - „stretnúť človeka“. Služba človeku je vlastne poslaním cirkvi. Človek ako Božie stvorenie bol ústrednou postavou celej jeho činnosti, čím obohatil sociálnu náuku o kresťanské ponímanie ľudskej osoby, základných ľudských práv, rodiny, ako aj celej ľudskej spoločnosti. Stade pramenili jeho vystúpenia na medzinárodnom poli, snahy o mier vo svete, verejné zákroky na ochranu ľudskej dôstojnosti a slobody. Tým spôsobom sa Ján Pavol II. stal akoby svedomím ľudstva a najviac počúvanou mravnou autoritou.
Tajomstvo osobnosti Jána Pavla II. a jeho plodnej činnosti bola jeho pevná viera v Boha, v Ježiša Krista a detinská dôvera v Pannu Máriu, Božiu Matku. Bez tejto dôvery ho nemožno vôbec pochopiť. Jeho pápežský znak - kríž a pod ním začiatočné písmeno mena Mária - sa vymyká starým vzorom a heraldickým pravidlám, ale vyjadruje jeho osobnosť a program pontifikátu. Dnes tento symbol dostáva aj nový, plnší význam. Osobný kríž Jána Pavla II. sa stal účinným prostriedkom jeho učiteľského úradu. Jeho utrpenie sa spájalo s obetou Ježiša Krista na oltári a sú výrečnejšie ako slová, ktoré nepredniesol...
- Ján Pavol II. bol v pápežskej službe 26 rokov, päť mesiacov a 15 dní, čím je jeho funkčné obdobie tretím najdlhším vo vyše 2000 ročnej histórii rímskokatolíckej cirkvi - po apoštolovi Petrovi a pápežovi Piovi IX.
- Počas svojho pontifikátu prešiel na cestách po svete dovedna 1 247 613 kilometrov, čo predstavuje 3,24 násobku vzdialenosti zo Zeme na Mesiac.
- Absolvoval 104 ciest mimo Talianska a 146 ciest po talianskom území.
- Navštívil 129 rôznych krajín a teritórií.
- Uskutočnil 301 návštev rímskych farností.
- Strávil na cestách mimo Vatikánu 822 dní, t. j. dva roky a tri mesiace.
- Prečítal vyše 20 000 prejavov, čo predstavuje takmer 100 000 strán.
- Poskytol 1161 všeobecných audiencií vo Vatikáne, na ktorých sa zúčastnilo 17,8 milióna veriacich.
- Vydal 114 hlavných dokumentov vrátane 14 encyklík, 45 apoštolských listov a 14 apoštolských výziev.
- Blahorečil 1338 osôb - viac ako jeho predchodcovia za posledné štyri storočia dokopy.
- Vyhlásil za svätých 482 osôb - opäť viac ako jeho predchodcovia za posledné štyri storočia dokopy.
- Vymenoval 231 kardinálov, z ktorých 183 ešte žije a 117 je mladších ako 80 rokov t.j. môžu voliť a byť zvolení za pápeža. Zo 117 Ján Pavol II. vymenoval 115, len zvyšných dvoch vymenoval Pavol VI.
- Stretol sa s vyše 1600 politickými predstaviteľmi vrátane 776 hláv štátov a 246 premiérov.
- Najviac ľudí na pápežom celebrovanú svätú omšu - asi štyri milióny - prišlo v roku 1995 do filipínskej Manily, najmenej - len približne 200 - sa zúčastnilo na sv. omši v Škandinávii v roku 1989.
- Slovensko navštívil pápež Ján Pavol II. trikrát - v rokoch 1990,1995 a v septembri 2003, Maďarsko dvakrát - roku 1991 a 1996.
Milí moji rodáci,
krakovského arcibiskupa Karola Wojtyłu milovali veriaci aj neveriaci. Keď sa stal pápežom, tak ho Slováci pokladali za „svojho“, lebo sa nám prihováral plynulou slovenčinou - čo nie je ani prekvapením, lebo skoro všetci Poliaci vedia po slovensky. Ku Slovensku mal Svätý otec zvláštny vzťah. Miloval naše hory. Počas totality, keď Cirkev bola skôr potlačovaná ako protežovaná, tajne vysväcoval slovenských kňazov a katolícky disent bol s arcibiskupom v úzkom kontakte. V priebehu jeho života vo Vatikáne navštívil Slovensko trikrát. Pri príležitosti 25. výročia jeho pontifikátu a poslednej apoštolskej návštevy Slovenska v septembri 2003 mu na Slovensku vyšla vo Vydavateľstve Veda vedecká monografia s názvom Pri základoch obnovy. Ján Pavol II. písal okrem filozofických a pastoračných kníh aj vedecké úvahy. Štúdiu o realizácii Druhého vatikánskeho koncilu teológovia pokladajú za vedecké dielo. Časti knihy katolícki laici a duchovní na Slovensku poznali už zo samizdatového vydania z roku 1979. Je príznačné, že práve Vydavateľstvo Veda, ktoré v minulosti šírilo výlučne marxistickú a ateistickú literatúru, vydalo v honosnej úprave pápežovu knihu. Nazdávam sa, že týmto počinom slovenská vedecká pospolitosť odčinila svoju „vedeckú“ minulosť.
Kardinál Wojtyła v úvode svojej knihy napísal, že „…je pokusom o nový začiatok“. Ján Pavol II. bol pre väčšinu sveta naozaj „novým začiatkom“. Odborníci - teológovia tvrdia, že ten, kto chce pochopiť odkaz Koncilu, siahne po Wojtyłovej knihe. Pápež už nie je medzi živými. Jeho dielo však zostáva výzvou, aby sa on sám nestal ikonou, ale trvalou inšpiráciou.
Pozdravuje Vás