Ľudové noviny č. 18 / 2005
V Kongresovom centre Budapešť sa v dňoch 22. až 24. apríla uskutočnil 12. medzinárodný knižný festival, na ktorý prišlo okolo 60 000 návštevníkov. Podujatie, ktoré je pre čitateľov už tradične udalosťou roka v Budapešti, slávnostne otvoril minister kultúry András Bozóki, ktorý pri tejto príležitosti privítal v dejisku festivalu aj predstaviteľov francúzskej organizácie Les Rencontres, Federácie európskych kultúrnych miest a regiónov a ďalších hostí.
Festivalu sa zúčastnilo 550 domácich a zahraničných vydavateľov, ktorí vystavili 45 000 zväzkov, vrátane viac ako 300 noviniek. Podujatie, ktorého čestnými hosťami boli brazílsky autor bestselleru Alchymista Paula Coelho a Ruská federácia, ponúklo milovníkom kníh už tradične príležitosť osobne sa stretnúť s desiatkami domácich i zahraničných autorov, a to na autogramiádach, autorských večeroch, ale aj literárnych diskusiách. Navyše umožnilo návštevu rámcových podujatí festivalu - výstavy knižných ilustrácií, fotografií, ba aj filmových projekcií a divadelných predstavení.
Na podujatí bolo zastúpené samostatným stánkom aj Slovensko. Stánok inštalovalo Literárne informačné centrum, ktoré v rámci dvoch akcií predstavilo nové publikácie zo Slovenska. Osobitným stánkom bolo zastúpené aj bratislavské vydavateľstvo Kalligram, kde prebiehali dedikácie autorov.
Slovenskí autori a prekladatelia sa predstavili v rámci záverečného dňa festivalu na podujatí nazvanom Čo nové v literárnej Bratislave. Moderátorom stretnutia s Ľubou a Daliborom Hajkovcami, Janou Juráňovou, Erikou Horváthovou, Petrom Macsovszkým a Julianou Szolnokiovou bol riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík. Deň predtým v rámci Festivalu európskych debutantov sa predstavila Slovenka Daniela Kapitánová, ktorej debut vyšiel vo vydavateľstve L. C. A.
Štátna cudzojazyčná knižnica (OIK), ktorá je zároveň národnostnou odbornou knižnicou, sa na tohoročnom festivale už 11. raz podujala kompletne prezentovať svoju činnosť. OIK predstavila sieť národnostných inštitúcií, knižníc a škôl, učebnice, vydavateľskú činnosť, tlač, ako aj odbornú literatúru a publicistiku minorít v Maďarsku. Vystavené publikácie, časopisy, kazety a CD-platne si bolo možno zakúpiť, resp. objednať.
Na výstavu OIK pozvali organizátori aj národnostných spisovateľov, ktorí dedikovali svoje najnovšie diela. Našu Slovač na autogramiáde zastupovali básnici Gregor Papuček a Zlatko Papuček.
Slávnostným uvedením prezentácie Slovenskej republiky na Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale bolo slovensko-maďarské literárne stretnutie na pôde veľvyslanectva SR v Budapešti, ktorého sa zúčastnili vzácni hostia - minister kultúry SR Rudolf Chmel, jeho maďarský kolega András Bozóki a maďarský exprezident, spisovateľ a prekladateľ Árpád Göncz. Moderátorom večera bol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Juraj Migaš, ktorý prisľúbil, že by chcel pokračovať v tradícii usporadúvania slovensko-maďarských literárnych večerov, ktorú pred 15 rokmi rozbehol vtedajší veľvyslanec R. Chmel. – My na Slovensku máme záujem o preklady maďarských diel a pevne verím, že tak tomu je a bude aj v Maďarsku, - povedal. Súčasťou podujatia, o ktoré prejavili záujem početní renomovaní spisovatelia a vydavatelia, bolo odovzdanie knižného daru slovenských vydavateľstiev Štátnej cudzojazyčnej knižnici v Budapešti. Knižný dar pozostáva z 50 titulov - prekladov v maďarskom jazyku vydaných vydavateľstvom Kalligram a pôvodnej slovenskej tvorby z edície viacerých slovenských vydavateľstiev. Literárny večer spojený s veľkolepou recepciou spestril klavírny recitál bratislavskej umelkyne Pavly Reiffersovej.
R. Chmel po stretnutí pred novinármi povedal, že v časoch, keď literatúra je skôr na okraji spoločenského záujmu, je pozoruhodné, že v slovensko-maďarských vzťahoch zásluhou niektorých vydavateľstiev a osobností vzniká v určitej časti čitateľskej obce záujem o maďarskú literatúru na Slovensku alebo o slovenskú literatúru v Maďarsku. - Nazdávam sa, že my na Slovensku by sme mali spoznať lepšie súčasnú maďarskú literatúru, lebo sú tam diela, ktoré možno pokojne zaradiť do európskej alebo svetovej literatúry. Pre nás preklady slovenskej literatúry do maďarského kultúrneho prostredia sú jedným z mostíkov, po ktorých sa môžeme dostať aj ďalej do sveta, - konštatoval minister. - Myslím si, že hodnoty, ktoré reprezentujú dnes naše literatúry, by sa mohli vzájomne obohacovať, a práve preklady sú na to ako stvorené, - dodal R. Chmel.
V tomto duchu sa niesla prezentácia Dejín slovenskej literatúry (1945 - 2000), ktorú uviedol a moderoval v dejisku Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti prekladateľ Karol Wlachovský, docent Univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe. Okrem hlavného autora knihy prof. Viliama Marčoka a ďalších prednášateľov prezentácie sa zúčastnil riaditeľ Literárneho informačného centra v Bratislave Alexander Halvoník.
V. Marčok označil prezentovanú publikáciu za alternatívnu, keďže jej zostavovatelia sa nepridržiavali tradičných schém a klišé uplatňovaných v literárnej histórii a predovšetkým vylúčili akékoľvek ideologické hľadiská. Okolnosť, že sám V. Marčok bol perzekuovaný v období tzv. normalizácie v Československu, ho priviedla do bezprostredného kontaktu s nerežimnými literárnymi tvorcami a z tohto zdroja mohol čerpať autentické informácie a poznatky. Netradičná koncepcia diela pritom poskytuje aj rámec pre zohľadnenie tvorby autorov pôsobiacich mimo územia Slovenska.
Novátorský príspevok autorského kolektívu ocenili vo svojich príhovoroch aj slovakisti Csaba Gy. Kis (ELTE), pracovníčka Ústavu literárnej vedy Maďarskej akadémie vied Magdolna Baloghová a Peter Káša z Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, v súčasnosti lektor Univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe. Rečníci poukázali o. i. aj na paralely v prístupoch slovenských a maďarských literárnych historikov a spisovateľov k metodológii najnovších dejín literatúry.
V deň otvorenia knižného festivalu sa v Slovenskom inštitúte uskutočnilo čítanie z publikácie Daniely Kapitáňovej Kniha o cintoríne, ktorou sa autorka zúčastnila aj Festivalu debutantov, usporiadaného v rámci sviatku knihy v Kongresovom centre Budapešť. Román debutujúcej spisovateľky vyšiel vo vydavateľstve L.C.A., ktoré pôsobí v Leviciach, a zožal nečakaný úspech. Majiteľ vydavateľstva Koloman Kertész Bagala vypisuje každoročne literárnu súťaž „Poviedka“, do ktorej sa toho času prihlásila aj autorka poviedkou 1920-1996. Na podujatí v Slovenskom inštitúte odzneli úryvky z tejto poviedky ako aj z prvého románu Kapitáňovej v prednese študentiek slovakistiky Univerzity Loránda Eötvösa Andrey Horehleďovej a Anny Ištvánovej. Kniha o cintoríne vyšla pod pseudonymom Samko Tále, ktorý je zároveň hlavným hrdinom a rozprávačom románu. Samko Tále je mentálne retardovaným zberačom kartónov, ktorý sa počas celého svojho života snaží byť taký istý ako ostatní členovia spoločnosti. Hlavný hrdina pritom nechápe súvislosti, ktoré sa skrývajú za neustále opakovanými, poprekrúcanými vetami, ktoré odpočúval od svojho okolia a ktoré kopíruje. Kým človek prečíta knihu zistí, že komický a zo začiatku poľutovania hodný Samko je v skutočnosti akýmsi „zlým škriatkom“, ktorý znepríjemnil život mnohým ľuďom zo svojho bližšieho a širšieho prostredia. Úryvok, ktorý odznel z románu, do maďarčiny preložila Ildikó Hizsnyaiová Tóthová, ktorá pracuje na preklade celého románu. O vydanie maďarského prekladu prejavilo záujem budapeštianske vydavateľstvo Sirály, ktoré v tomto roku plánuje vydať aj zbierku poviedok Pavla Rankova v maďarčine. Stretnutia sa zúčastnili aj predstavitelia Literárneho informačného centra (LIC) v Bratislave, riaditeľ Alexander Halvoník a pracovníčka centra Miroslava Vallová. Hlavným profilom tejto inštitúcie je popularizácia slovenskej literatúry v zahraniční a podpora vydávania prekladov. LIC malo na knižnom festivale oficiálny stánok, na ktorom boli predstavené publikácie viacerých vydavateľstiev zo Slovenska. O vystavené knihy počas festivalu prejavilo záujem mnoho návštevníkov, ba čo viac niektorí si aj zakúpili vystavené exempláre detských kníh, historických prác a obrázkových publikácií. Na festivale sa opäť ukázalo, že nie je vyriešená distribúcia publikácií slovenských vydavateľstiev v Maďarsku, ani napriek záujmu maďarského publika napr. o učebnice slovenského jazyka, slovníky atď. Mnohí návštevníci si chceli zakúpiť publikáciu Lexikón erbov šľachty na Slovensku II., ktorá vyšla vo vydavateľstve Hajko a Hajková. Aj toto vydavateľstvo sa predstavilo 24. apríla v Lehárovej sále III. v rámci podujatia LIC Čo nového v literárnej Bratislave?, ktoré moderoval riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Milan Resutík. Ako sa prítomní mohli dozvedieť od riaditeľa vydavateľstva Dr. Dalimíra Hajka, publikácia profesora Jozefa Nováka, zakladateľa slovenskej heraldickej školy a PhDr. Petra Víteka, ale v nemalej miere aj autora ilustrácií - suverénne najlepšieho heraldického výtvarníka na Slovensku - Ladislava Čisárika, má nielen regionálny, ale aj národný, ba medzinárodný význam. Profesor Novák zaviedol svojich poslucháčov do tajomstiev metodiky a ťažkostí spracovania erbov a genealógie šľachtických rodín na území Slovenska, ktorých sa od 13. storočia vystriedalo niekoľko tisíc. Doteraz vyšli časti venované Trenčianskej a Liptovskej stolici, a - ako informoval riaditeľ vydavateľstva - pripravujú ďalšie dve, ktoré spracúvajú Nitriansku a Oravskú stolicu. Vzhľadom na záujem o lexikóny vydavateľ uvažuje o vyriešení distribúcie na území Maďarska, prípadne o vydaní jeho maďarskej mutácie. Ďalším hosťom, ktorý sa predstavil návštevníkom knižného festivalu na tomto podujatí, bolo feministické vydavateľstvo Aspekt, ktoré zastupovala autorka románu Útrapy starého kocúra Jana Juráňová. Ako povedala, vydavateľstvo Aspekt je súčasťou feministického kultúrneho projektu, do ktorého patrí aj vydávanie kníh autoriek. Prostredníctvom prekladu knihy spisovateľky do maďarčiny A vén kandúr szenvedelmei a maďarského prekladu románu Rudolfa Slobodu Herečky - Színésznők sa predstavilo aj bratislavské vydavateľstvo AB-Art. Vydavateľstvo sa počas svojej desaťročnej histórie venovalo najmä vydávaniu poézie, prózy a literatúry pre deti súčasných maďarských autorov zo Slovenska. Román Jany Juráňovej preložila do maďarčiny Erika Horváthová, ktorá bola tiež prítomná na stretnutí. Na rozširovanie publikácií vydavateľstva na maďarskom trhu sa podujala AB-Art Hungary BT, ktorá v rámci svojich možností vydáva aj preklady slovenských autorov do maďarčiny. Predstavované knihy dvoch slovenských autorov napríklad figurujú v najnovšom katalógu Maďarského knižného klubu (Magyar Könyvklub).
V predvečer ukončenia 12. ročníka Budapeštianskeho medzinárodného knižného festivalu vyhlásili v živom programe verejnoprávnej televízie (MTV) zoznam 100 najčítanejších kníh v Maďarsku. Podujatie bolo prvým kolom deväťmesačnej hry Veľká kniha na popularizáciu čítania, v rámci ktorej mohli čitatelia pomenovať prostredníctvom SMS svoje dve obľúbené knihy. Poradie zverejneného zoznamu kníh, z ktorých polovica je pôvodná maďarská a polovica prekladová literatúra, vedú Jágerské hviezdy Gézu Gárdonyiho. Druhú priečku obsadilo dielo Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice a najúspešnejšiu trojicu maďarského knižného trhu dopĺňa podľa hlasov čitateľov prvá kniha zahraničného autora - Pán prsteňov Johna R. R. Tolkiena. Do hry sa zapojilo takmer 400 tisíc čitateľov. Znamená to, že v 10-miliónovom Maďarsku hlasoval každý 25. obyvateľ. V prvom kole rovnakej hry britskej televízie BBC The Big Read hlasovalo v 60-miliónovej Veľkej Británii 140 tisíc respondentov. V druhom kole Veľkej knihy 11. júna zverejnia 12 najžiadanejších kníh a 17. decembra v záverečnom kole vyhlásia najobľúbenejší román Maďarska pre rok 2005.
Dom zahraničných Slovákov (DZS) zorganizoval 21. apríla prezentáciu svojej novej, v poradí 11. publikácie, ktorá vyšla v týchto dňoch pod názvom Veľkí malým. Podujatie sa konalo v spoločenskej miestnosti Mestskej knižnice v Bratislave. Zúčastnili sa ho - popri hlavných organizátoroch, predstaviteľoch DZS na čele s riaditeľom Dr. Karolom Palkovičom - pozvaní slovenskí literárni tvorcovia a kultúrni činitelia z Maďarska, Rumunska a Srbska a Čiernej Hory a početní hostia z Bratislavy. Svojou prítomnosťou ho poctili aj riaditeľ Odboru prezentácie kultúry MK SR Dr. Ján Bábik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, riaditeľ Domu umenia pre deti BIBIANA Peter Čačko, predseda Únie slovenských spisovateľov mimo územia Slovenska prof. Jozef Rydlo a ďalší. Publikáciu prišli pozdraviť aj pracovníci a deti zo Základnej umeleckej školy (ZUŠ) na Exnárovej ulici pod vedením pána učiteľa Halenára. Program sa začal ich hudobným pozdravom. Po peknej hudbe sa slova ujala zástupkyňa riaditeľa DZS Mária Katarína Hrkľová. Po vrelom privítaní všetkých prítomných povedala:
- Pre deti, s deťmi a deťom. Tieto základné myšlienky, teda starostlivosť o duchovný rozvoj detí a mládeže zahraničných Slovákov nás viedli k zamýšľaniu sa nad rezervami, ktoré má DZS k mladým Slovákom vo svete. 10. a 11. júna 2003 sme v Moravanoch nad Váhom pripravili a realizovali medzinárodný odborný seminár k tejto problematike. Po dlhšom čase, vďaka Ministerstvu kultúry SR, sme mali možnosť vydať publikáciu, ktorú vám dnes prezentujeme.
Zborník obsahuje materiály z uvedeného seminára, ktorý sa uskutočnil pod názvom Slovenská literatúra pre deti a mládež v tvorbe zahraničných Slovákov. Jeho druhá časť obsahuje výber z literatúry krajanských autorov písanej pre deti a mládež. Ide o dolnozemských autorov z Rumunska, Maďarska, Srbska a Čiernej Hory. S príhovorom vystúpil aj Dr. Karol Polakovič. Vyjadril potešenie z toho, že knižka po dvoch rokoch uzrela svetlo sveta aj napriek tomu, že pre zníženie počtu pracovníkov edičná činnosť DZS v posledných rokoch trošku stagnovala. Nasledovať ju bude jedna monografia a pamätnica 10. výročia vzniku DZS. - Som rád, že ste prijali naše pozvanie, - povedal, - obohatí a podnieti nás to k ďalšej činnosti.
Potom pokračovala pani Hrkľová: - Knihe prikladáme veľký, nenahraditeľný význam pri formovaní osobnosti dieťaťa, jeho jazykového vedomia a hodnotového systému. Kvalitná detská literatúra učí deti krásu, dobro, čistotu, spravodlivosť, odkrýva im magickú krajinu zázrakov, pestrý svet fantázie, snov a predstáv. Podľa dávnejších slov spisovateľky Márie Ďuríčkovej poslaním detskej literatúry je osloviť dieťa, zaujať ho, potešiť, rozveseliť, prostredníctvom pútavého čítania vplývať na jeho vedomie, vzbudiť v ňom záujem, lásku k ľuďom, zvieratám, k prírode, oddanosť k vlasti a úctu k rodnej reči. Prebudiť v ňom ušľachtilé vlastnosti, dobrého, čestného, tolerantného človeka. Každá spoločnosť musí pre to urobiť vskutku maximum, aby bola detská kniha večná a aby sa dostávala k vnímavej detskej duši.
Nasledoval petrovský rodák Ján Častven, ktorý predniesol ukážky z tvorby autorov prezentovanej publikácie. Za ním recenzent knihy, profesor z Nového Sadu Miroslav Dudok, prečítal svoj dôkladný posudok. Slovo dostali aj spisovatelia. Gregor Papuček si zaspomínal na mnohoročnú spoluprácu krajanov a DZS, na pekné výsledky tejto spolupráce a vyslovil nádej že to tak bude aj v budúcnosti. Nakoniec v mene všetkých autorov odovzdal kvety vďaky dvom zostavovateľkám publikácie Veľkí malým - M. Hrkľovej a Dr. Márii Anoca.
Pani Hrkľová ukončila podujatie týmito slovami: - Dnes zavierame knihu Veľkí malým. Bol to prvý exkurz do sveta kníh a časopisov, ktoré vznikli v slovenskom zahraničí, kde praví tvorcovia tvorili a tvoria pre svoju enklávu, pre svojich potomkov, čím prispievali a prispievajú k autoregenerácii a rozvoju duchovných hodnôt vlastnej komunity. Obohacujú však celú slovenskú literatúru a verím, že diela našich slovenských tvorcov zo sveta nájdu priestor v šlabikároch, čítankách, literatúre i na Slovensku. Ďakujeme im.
Hudbou sme začali a hudbou sme aj skončili. O to sa postarali opäť žiaci Základnej umeleckej školy na Exnárovej ulici.
V predposlednú aprílovú sobotu vchádzajúc do Čívu (Piliscsév) človeka náhle oviala slávnostná atmosféra. Ku Kultúrnemu domu Bélu Kálmánfiho sa totiž ponáhľali skupinky slávnostne oblečených mladých i starších obyvateľov obce. Celá dedina si chcela uctiť svoju pýchu - ženský spevácky zbor, ktorý oslavoval 35. výročie svojho založenia. Jubilantov prišli pozdraviť aj hostia z okolitých pilíšskych osád z Hute, Kestúca, Mlynkov a Santova.
Veľkolepé podujatie sa začalo krojovaným sprievodom, ktorý sa pohol od základnej školy a smeroval k pamätnej tabuli etnografa, vysokoškolského profesora a zberateľa pilíšskych slovenských ľudových piesní Bélu Kálmánfiho. Slávnostný akt kladenia vencov a milú spomienku na zakladateľa čívskeho ženského speváckeho zboru uvádzala Rozália Keleczová, dnešná vedúca súboru, jedna z jeho zakladateliek. Pani Rozika oživila momenty ich prvého vystúpenia v Kecskéde, nezabudnuteľné zážitky z vystúpenia v Detve a, samozrejme, z radu rozhlasových nahrávok a kvalifikačných prehliadok, na ktorých dosahoval zbor vždy pozoruhodné výsledky. Prítomní záverom zaspievali obľúbenú pieseň pána profesora „Keď rozkvitne bílá ruža...“, čo bolo dojímavé už aj preto, že sa tak stalo v deň jeho menín.
Po dôstojnej spomienke sa všetci premiestnili do kultúrneho domu, kde sa začal slávnostný kultúrny program. Moderátorkou popoludnia bola predsedníčka čívskej slovenskej samosprávy Mária Voderaczká, ktorá privítala radcu veľvyslanectva SR Petra Hatiara, riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Resutíka, podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, regionálnu vedúcu ZSM Veroniku Árendášovú, v zastúpení rodiny pána profesora Eszter Kálmánfiovú, iniciátorku založenia čívskeho ženského speváckeho zboru Máriu Bálintovú, ako i bývalé a súčasné členky zboru a všetkých milých hostí – Čívanov a obyvateľov okolitých obcí. Zapálením pietnej sviece a minútou ticha si pripomenuli zosnulých členov speváckeho zboru.
Po tomto dojemnom akte prevzala slovo starostka obce Mária Nagyová: - Milé naše „35-ročné“ ženy! Dovoľte mi, aby som vás, ktoré rozdávate už toľko rokov iba radosť, pozdravila v mene vedenia obce pri príležitosti tohto prekrásneho jubilea. Som voči vám zaujatá. To iste viete... Veď som kedysi aj ja posilňovala vaše rady, pokiaľ mi to povinnosti dovoľovali. Váš spev mi dodnes pripomína východ slnka nad pilíšskymi kopcami... Je taký krásny! Pri pesničkách môžeme zabudnúť na všetky svoje starosti. Oživujú v nás spomienky na detstvo a nenávratnú minulosť... Vďaka za 35 rokov neúnavnej práce. Ako je dobre známe, žena v týchto rokoch je práve v najkrajšom veku a má ešte pred sebou sľubnú budúcnosť... Pevne verím, že je tomu tak aj v prípade vášho zboru. Prajem vám do ďalších rokov veľa zdravia, sily a vytrvalosti, - povedala pani starostka a odovzdala členom speváckeho zboru malú pozornosť.
Kultúrny program sa začal vystúpením jubilantov s kyticou piesní zo zbierky B. Kálmánfiho, čím sa súbor aj v rámci galaprogramu odvďačil svojmu mentorovi. Čívanky vystriedal Páví krúžok z Kestúca a potom nasledovali najmenší - miestni škôlkári. Vtipný a nezabudnuteľný darček pripravili vedúcej speváckeho zboru R. Keleczovej aj jej niekdajšie žiačky (bolo ich veru dosť, keďže pani Rozika vyučovala v miestnej základnej škole skoro štyri desaťročia). Pozvali ju na javisko, aby si s nimi zaspievala a pospomínala na uplynulé roky... Pani Roziku to poriadne prekvapilo a dojalo, len ťažko potláčala slzy...
Po deťoch miestnej základnej školy patrilo javisko hosťom z Hute, Santova a Mlynkov. Kultúrny program uzavreli domáce speváčky, potom nasledoval rad gratulácií. Prekrásne kytice, koše kvetov a vecné dary zaplnili celé javisko. Organizátori nezabudli ani na bývalé členky zboru, ktoré obdarili prekrásnymi ružami a CD-platňou zboru, ktorá vyšla práve pri príležitosti jubilea.
Šťastné tváre čívskych speváčok na javisku a niekdajších členov zboru v hľadisku jednoznačne prezradili, že boli dojaté z dôstojnej oslavy a vďačné za pekný a jubilejný galaprogram. Po krátkej prestávke sa v kultúrnom dome začala veselica domácich a hostí. Do tanca hrala do neskorých nočných hodín kapela Daniela Széplakiho zo Santova.
Koncom apríla sa v pridunajskom mestečku Ráckeve z roka na rok schádzajú národnostné umelecké kolektívy. Tentokrát sa zišlo 25 folklórnych a tanečných súborov, takmer 600 účinkujúcich.
Pred štrnástimi rokmi vedenie miestneho Kultúrneho strediska Károlya Ácsa (riaditeľ Gábor Budai) sa rozhodlo poskytnúť možnosť na spoločné vystúpenie všetkým národnostným hudobným, speváckym a tanečným súborom Čepelského ostrova. Čoskoro organizátori okruh účinkujúcich rozšírili o celú Peštiansku župu. Keď pred šiestimi rokmi Zväz ľudového tanca Györgya Martina folklórnym a tanečným súborom predpísal kvalifikáciu, Ráckeve sa stalo strediskom celoštátneho národnostného stretnutia, jediného interetnického festivalu v Maďarsku.
Organizátori na základe vlastnej databázy každoročne vyhľadávajú všetky umelecké kolektívy, ktoré svoju účasť potvrdia prihláškou. Každé dva roky ich umelecký výkon hodnotí päťčlenná odborná porota. Predpisom pre folklórne a tanečné súbory je nacvičiť každý rok novú choreografiu. Tým sú vlastne neustále motivované k tomu, aby ich celoročná práca bola intenzívna a pravidelná.
Tohoročné víkendové podujatie sa začalo v sobotu popoludní, keď sa v kultúrnom stredisku zišli tanečníci miestnych súborov, predovšetkým členovia Detskej tanečnej skupiny Bokréta (Kytica) a Tanečného súboru Kéve (Snop) v rámci tanečného domu, kde okrem dolnozemských tancov sa záujemcovia zoznámili aj s pilíšskym regiónom. Detské hry a tance Slovákov spod Pilíša za pomoci ečerských tanečníkov s nimi nacvičila Katarína Királyová. Po tanečnej zábave si spoločne pozreli dokumentárny film o pestovaní slovenského dedičstva v Ečeri pod názvom „Už je dievča, už je naše...“.
V nedeľnom galaprograme celoštátneho národnostného festivalu zastupoval Slovákov v Maďarsku Tanečný súbor Lipa z Budapešti, ktorý predniesol zemplínske tance v choreografii Vladimíra Urbana a békešské tance v choreografii Tibora Pintéra, Tanečný súbor Pannónia z Malej Tarče s miestnymi tancami a Folklórny spolok Zelený veniec z Ečera, ktorý predviedol pilíšske fašiangové zvyky (choreografia Katarína Királyová) a tance zo susedného Maglódu (choreografia Sándor Tímár).
Záujem bol veľký aj zo strany obecenstva. Diváci, ktorým sa neušlo miesto, postojačky trpezlivo sledovali dianie na javisku. V tomto roku sa konečne všetko odohralo podľa plánovaného harmonogramu na pôvodnom javisku a podujatiu prialo aj počasie.
- Opäť prešiel rok, ale myslím si, že iba kalendárny, lebo my sme telom a dušou zostalí mladí, - vítala 23. apríla v Kultúrnom dome a knižnici Ferenca Erdeiho v Pitvaroši predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Anna Lehoczká účastníkov 19. priateľského stretnutia Slovákov. Spolu s vedúcou miestneho slovenského klubu Alžbetou Tószegiovou srdečne privítali predstaviteľov folklórnych súborov a členov slovenských klubov z Ambrózky, Čabačudu, Čorvášu, Gerendášu, Slovenského Komlóša, Telekgerendášu, Veľkého Bánhedeša a, samozrejme, prítomných Pitvarošanov.
Javisko kultúrneho domu po úvodnej recitácii básní o. i. od Gregora Papučka a Juraja Marika, tancoch a spoločenských hrách šikovných miestnych škôlkárov a žiakov základnej školy patrilo pozvaným folklórnym telesám. Slovenský klub v Telekgerendáši, ktorý v tomto roku oslávil 30. výročie svojho založenia, sa predstavil s viacerými kultúrnymi zložkami. Vystúpila jeho citarová kapela, páví krúžok, ako aj malí citaristi. Veľký úspech zožalo spevácke trio z Veľkého Bánhedešu, a to preto, lebo - ako sa priznali speváčky - nemali veľa času na nacvičenie repertoáru, ale ándika (ako používajú na Dolnej zemi pomenovanie tety) Zanová napriek pokročilému veku a slabšiemu zdravotnému stavu trvala na tom, aby sa zúčastnili tejto tradičnej udalosti. Trio sa občas dopustilo menších chybičiek, ale obecenstvo búrlivým potleskom dalo najavo, že dnes tu nejde o súťaž, ale o stretnutie starých známych a dobrých priateľov - Slovákov. Teta Zanová sa teší veľkej obľube nielen vo Veľkom Bánhedeši, ale v celom regióne. Pani Lehoczká preto okrem poďakovania za účasť jej zvlášť popriala veľa zdravia a šťastných rokov. Mladšiu generáciu zastupoval tanečný súbor Komlóš z blízkeho Slovenského Komlóša, ktorý svojimi temperamentnými tancami očaril divákov. Miestnu Slovač reprezentoval pitvarošský páví krúžok, v ktorom sme medzi členkami s radosťou objavili aj mladšie speváčky, dokonca aj jedno malé dievčatko.
Nakoniec nás potešili so svojimi spevmi a recitáciami ženy z Čabačudu. Finále patrilo miestnej skupine spoločenských tancov, ich latinsko-americké tance napriek tomu, že boli kukučím vajíčkom tohto večera, zožali veľký úspech.
Podujatie poctili svojou prítomnosťou predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a starosta Pitvaroša Juraj Dégi. Ako sme sa dozvedeli od predsedníčky pitvarošskej slovenskej samosprávy, v júni sa spolu so Slovenskou samosprávou I. obvodu Budapešti, s ktorou majú družobné styky, chystajú na výlet na Slovensko. V júli sa zúčastnia Dňa Slovákov v Maďarsku vo Veňarci a v auguste pri príležitosti Obecného dňa otvoria v priestoroch stálej národopisnej zbierky v Pitvaroši výstavu ručných prác.
Slovenské detské divadlo v Maďarsku urobilo obrovský krok vpred, ktorý sme začali zaznamenávať asi pred piatimi rokmi. Po prvých rokoch oboznamovania sa vďaka školiteľskému úsiliu Celoštátnej slovenskej samosprávy divadlo sa dostalo na správnu platformu... - takto hodnotila XII. prehliadku školských divadelných súborov „Deti deťom“ metodička dramatickej výchovy Elena Bakošová, ktorá je už dvanásť rokov odbornou pomocničkou a znalkyňou oblasti slovenského detského divadla a dramatickej výchovy v Maďarsku.
Dejiskom prehliadky bol 23. apríla opäť Slovenský Komlóš, milovníci divadla sa tu zišli v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského. Nebolo to prvýkrát, že sa účastníci, žiaci jednotlivých škôl so svojimi pedagógmi, odborníkmi zo Slovenska a organizátormi, pracovníkmi Celoštátnej slovenskej samosprávy, zastavili deň pred festivalom v sarvašskej slovenskej základnej škole, aby si precvičili inscenácie pred vystúpením. Na prehliadku prišli totiž nielen žiaci tých škôl, ktoré sa predstavili so samostatnými produkciami, ale aj deti, ktoré boli účastníkmi minuloročného dramatického tábora CSS na Slovensku. Prišli sa jednak pozrieť na svojich kamarátov a jednak v duchu dlhoročnej tradície predviesť inscenácie, ktoré si nacvičili v tábore.
Samotný program sa v Komlóši začal privítacími slovami primátorky Dr. Ireny Divičanovej Szencziovej a predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika. Doobedňajší program patril súborom, ktoré tu mali možnosť ukázať obecenstvu, „kolegom“ a odborníkom, čo všetko vytvorili od minuloročnej prehliadky. Druháci z Kétšoproňu pod vedením učiteľky slovenčiny Eriky Tóthovej prišli s dramatizovanou rozprávkou Náš domček, dobre známou ako dielo Ľudmily Podjavorinskej. Žiaci tohto súboru boli prítomní aj na vlaňajšej prehliadke, dúfame, že s takýmto elánom a vytrvalosťou budú pracovať až do ôsmeho ročníka základnej školy. Sarvašská slovenská škola sa prezentovala dvoma skupinami. Prvá nacvičila pomocou pedagogičky Marty Badinovej rozprávku Cifruška. Táto inscenácia sa vyznačila smelým použitím štylizovaných kostýmov. Druhý sarvašský súbor spracoval tradičnú jánošíkovskú tematiku. Vedúcou tejto zložky je Mária Mravíková, pri spracovaní textov Jána Bottu a Sama Chalupku jej pomohla hosťujúca učiteľka zo Slovenska Erika Fajnorová. Zdá sa, že aj na Sarvaši sa ešte nájdu slovenskí zbojníci. Jediným predstaviteľom severnejších regiónov bol súbor z novohradského Kirťu, ktorý vo svojom predstavení pod názvom Ciróka šikovne využil ako rekvizíty metly. Vedúce tohto súboru sú Kristína Proksová a Katarína Horváthová-Kovácsová. Posledný vystúpil divadelný súbor miestnej slovenskej školy pod vedením Mariany Melegovej a Anny Ondrejovej, ich jedinečnosťou bolo, že k svojej inscenácii nepoužili literárnu predlohu, ale predstavili sa autorským predstavením pod názvom Abeceda, v ktorom sme mohli byť svedkami takých humorných záberov, ako napríklad sobáša písmena H s písmenom CH.
Popoludnie patrilo predstaveniam z dramatického tábora. Diváci si mohli pozrieť dve ozaj zaujímavé inscenácie: vo veselých Rozprávkach z knižky o Osmijankovi (O dirigentovi, O rozosmiatej princeznej, O drakovi) a v baladickom Nitrianskom pernikárovi spolu vystupovali žiaci z Budapešti, Kétšoproňu, Kirťu, Luciny, Mlynkov, Sarvaša, Segedína, Slovenského Komlóša, Šápova, ako aj jeden mládenec z Bratislavy.
Kto už roky pravidelne sleduje priebeh tejto kultúrnej akcie, dobre vie, že nejde o súťaž, nie náhodou figuruje v jej názve slovo „prehliadka“. Diplomy a hlavnú cenu však v každom roku udeľujú účinkujúcim súborom. Predseda poroty profesor Belo Felix sa vo svojom hodnotení priznal, že v tomto roku by najradšej udelili dve hlavné ceny. Nakoniec však porota, členmi ktorej boli Elena Bakošová a učiteľka dramatickej výchovy Magda Máčiková, rozhodla nasledovne:
Cenu za uplatnenie tvorivej dramatiky získala Kétšoproň za Náš domček, cena za spevácku interpretáciu hudobnej zložky putovala do Sarvašu, a to za výkon v Cifruške, cenu za integráciu hudobnej, pohybovej a textovej zložky inscenácie udelila porota Kirťu za hru Ciróka, cenu za kolektívnu hru detí získal Sarvaš za Jánošíka a hlavnú cenu si odniesol Slovenský Komlóš za Abecedu.
Predseda poroty sa v mene účastníkov zvlášť poďakoval hlavnej organizátorke Daniele Onodiovej, ako ju sám nazval, „duši“ slovenského detského divadelníctva v Maďarsku. Popri hlavnej organizátorke a CSS vďaka za zorganizovanie prehliadky patrí aj Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši, miestnej slovenskej samospráve, ako aj Osvetovému stredisku J. G. Tajovského.
Po vyhodnotení porota si spolu s vedúcimi súborov a seminaristkami dramatickej výchovy sadla, aby urobila detailnejší rozbor. Zdôraznila, že prípadné kritické poznámky sú v záujme zlepšenia práce v budúcnosti.
Potešiteľný je prípad komlóšskeho súboru. Ešte týždeň pred prehliadkou sa uvažovalo o jeho neúčasti, pretože viacerí herci museli ísť na paralelnú kultúrnu akciu. Samotné deti prišli za učiteľkami - ako nám povedala Mariana Melegová -, že sú ochotné naučiť sa texty a zastúpiť svojich kamarátov, ale v každom prípade chcú na prehliadke vystupovať. Bolo to cítiť aj z ich predstavenia, presiaknutého radosťou a potešením z tvorivej práce.
Škoda, že niektoré súbory, ktoré mali už hotové inscenácie (Lucina, Níreďháza) sa z finančných dôvodov nemohli dostaviť na prehliadku. Stojí za zamyslenie, či v takých prípadoch, keď školy nemajú dostatok financií ani na cestovné, by miestne slovenské samosprávy nemohli prispieť na výdavky? Veď sa stále sťažujeme, že naša budúcnosť je ohrozená, a pritom práve podujatia takéhoto typu sú vhodné na výchovu „našej budúcnosti“...
Milovníci detského divadla sa opäť stretnú v ďalšom dramatickom tábore CSS, ktorý, ako obvykle, bude aj tohto leta na Slovensku.
Asi tristo návštevníkov si dosiaľ prezrelo výstavu obrazov na skle v Ďurke (Galgagyörk), tvorcom ktorých je pišpecká rodáčka Monika Berényiová Lamiová. Monika vychodila Slovenské gymnázium v Budapešti a v Sarvaši absolvovala štúdium pre učiteľky materských škôl. Na jej život, myslenie a cítenie, ako aj prácu v škôlke malo rozhodujúci vplyv pôsobenie jej otca - Štefana Lamiho, známeho folkloristu a národopisca. Na prosbu svojho otca ilustrovala jeho zbierku ľudových rozprávok Čarovné husle a neskôr i autobiografické črty Čítanie pri mesiačiku. On ju inšpiroval aj na výtvarnú činnosť, keďže Monika sa rozhodla, že zveční svojimi maľbami na skle kvetinové motívy, vyskytujúce sa na ľudových krojoch v jej bezprostrednom okolí. Pokračuje tak v rodinnej tradícii a ďalej odovzdáva slovenské dedičstvo. Jej obrazy dlhý čas zdobili iba steny vlastného domova a boli predmetom obdivu úzkeho kruhu rodinných príslušníkov a priateľov. Zmena nastala pomerne nedávno - Monika sa rozhodla sprístupniť svoje diela širšej verejnosti a usporiadať výstavu. Reprodukcie jej obrazov môžu vidieť aj čitatelia nášho týždenníka a identifikovať ich podľa pomenovania: Stavanie mája, Tkanie, Praexplóza a Strom sveta - strom života.
Poslanecký zbor mesta Békešská Čaba na svojom nedávnom zasadaní prerokoval strategické plány ďalšieho rozvoja mesta. Ako informoval na tlačovej konferencii primátor János Pap, dávnym snom mesta je výstavba klziska a kúpaliska v susedstve športovej haly. To by bolo v súlade so zámerom Obchodnej a priemyselnej komory Békešskej župy, ktorá sa svojho času obrátila na predstaviteľov mesta s návrhom realizovať multifunkčnú halu, resp. komplex budov, ktorý by slúžil účelnému využívaniu voľného času a kde by sa mohli konať konferencie, výstavy a zábavné podujatia. Termín podania projektu do súbehu Interreg súri, nehovoriac o tom, že 95 percent predpokladanej investície (400 miliónov forintov) možno získať práve touto cestou.
Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa sociálnej oblasti, zbor modifikoval dohodu o mikroregionálnom združení, ktoré zahrnuje päť osád: Békešskú Čabu, Kétsoprony, Doboz, Čabasabadi a Telekgerendáš.
Zasadnutie poslaneckého zboru sa zaoberalo aj otázkou rekonštrukcie slovenského gymnázia, základnej a materskej školy a žiackeho domova. Primátor konštatoval, že plochu tejto ustanovizne treba rozšíriť takmer o 830 štvorcových metrov. Celoštátna slovenská samospráva pred časom oznámila, že hodlá prevziať školu do vlastných rúk. J. Pap potvrdil, že zákon to umožňuje a mesto odovzdá školu CSS.
Nadštandardná podpora národnostných menšín na Slovensku podľa Matice slovenskej (MS) uberá pomoci zahraničným Slovákom, ktorých je po celom svete 2,4 milióna. Matičiari 26. apríla v Bratislave na ôsmom Stole národnej dohody diskutovali s predstaviteľmi strán ANO, ĽS-HZDS, SDKÚ, Smer, KSS a kancelárom prezidenta Milanom Čičom. Podľa hovorcu MS Stanislava Bajaníka majú Slováci žijúci v zahraničí pocit diskriminácie a nepochopenia zo strany SR. MS politickým stranám prezentovala hlavné zámery do roku 2007 s výhľadom do roku 2010, predovšetkým v legislatívnej oblasti a ekonomike, pri ochrane národnej, kultúrnej a duchovnej identity SR. Zoznámila ich aj so svojimi predstavami pri ochrane a podpore Slovákov žijúcich v zahraničí a na jazykovo zmiešaných územiach SR.
Tajomník MS Alexander Števík upozornil na skutočnosť, že orgány štátu tolerujú znevýhodňovanie Slovákov žijúcich na zmiešaných územiach na juhu Slovenska, kde sú národnostnou menšinou. Ako príklad uviedol pomery v Tešedíkove a Komárne, kde miestna samospráva podľa jeho slov nerešpektuje prístup k Slovákom. V Tešedíkove sa konajú kultúrne slávnosti vzťahujúce sa iba k maďarským a uhorským dejinám, rozpráva sa na nich iba po maďarsky, vyvesujú sa iba maďarské a obecné vlajky, v obecnom rozhlase sa hrajú iba maďarské pesničky. V obci je päť maďarských pamätníkov, Slováci pritom už roky bojujú s miestnym zastupiteľstvom, aby sa postavil pamätník na počesť Samuela Tešedíka, po ktorom je obec pomenovaná, dodal Števík. V tejto súvislosti pripomenul medzinárodné dohovory o ochrane ľudských práv, podľa ktorých má štát zakročiť proti rasovej diskriminácii a zabezpečiť rovnosť občanov pred zákonom i rovnakú účasť v kultúrnom dianí. Slováci na jazykovo zmiešaných územiach navyše podľa A. Števíka nemajú na rozvoj svojej komunity žiadne peniaze, hoci sú tam v menšine. Z celoštátneho pohľadu maďarská menšina je tam však financovaná z prostriedkov ministerstva kultúry, vládnej rezervy i miestnej samosprávy.
Dvojstrannú zmluvu o kultúrnej spolupráci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) a Komáromsko-Ostrihomskej župy podpísali 26. apríla v komárňanskom Múzeu maďarskej kultúry a Podunajska. „Zámerom užšej spolupráce odborníkov v oblasti kultúry, múzeí, knižníc, divadiel, galérií, osvetových stredísk zo slovensko-maďarského prihraničia je zbúranie hraníc medzi oboma krajinami. Rovnako tak i zbúranie duševných bariér, ktoré rozdeľujú ľudí," uviedol pre TASR predseda kultúrnej komisie samosprávy Komáromsko-Ostrihomskej župy Csaba Koppány. Podľa predsedu kultúrnej komisie NSK Tibora Farkasa partneri vytvoria aj finančný rámec pre spoločné podujatia Slovákov a Maďarov. Takými budú napríklad predstavenia nitrianskeho Starého divadla v Slovákmi obývaných regiónoch severného Maďarska, recipročné vystúpenia folklórnych súborov, spoločná účasť na recitačných súťažiach a podobne. Zbližovaniu obyvateľov prihraničia napomôže aj bohato ilustrovaná štvorjazyčná publikácia o Podunajsku, ktorá vyjde v najbližších dňoch. „Máme si čo navzájom ponúknuť, ukázať, máme sa čo navzájom učiť, aby sme spoločne rástli a rozvíjali sa v spoločnej Európe," dodal T. Farkas.
V posledných dňoch apríla sa vydalo na svoje prvé zahraničné turné Sarvašské slovenské divadlo, ktoré vzniklo sotva pred poldruha rokom. Sarvašskí divadelníci zavítajú do Popradu, Trenčína, Malaciek a Prahy, kde predstavia Pašie.
Ako povedal riaditeľ verejnoprospešnej spoločnosti Regionálne divadlo Ondrej Častvan, na udržiavanie sarvašskej scény sa aj tento rok podarilo získať prostredníctvom súbehu Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR 18 miliónov forintov.
V minulom roku tento divadelný kolektív uviedol na rôznych miestach krajiny obývaných Slovákmi tri hry: Pašie, Rozprávky ňaňičky Žofky a spolu s budapeštianskym Vertigom drámu Azyl.
V polovici mája bude premiéra detskej hry Rumcajz a Cipísek, pripravujú inscenáciu satirickej veselohry slovenského dramatika I. Bukovčana Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica a v spolupráci s divadlom Vertigo plánujú uvedenie jednej slovenskej veselohry.
Združenie rodičov pri Všeobecnom humánnom stredisku v Čabasabadi sa písomne obrátilo na poslanecký zbor miestnej slovenskej samosprávy s výzvou, aby nepodporil rozhodnutia, ktoré by ohrozili ďalšiu existenciu materskej a základnej školy (kde sa vyučuje aj slovenčina - pozn. red.) a aby všemožne zabezpečil doterajšiu úroveň výchovy a výučby v obidvoch spomenutých ustanovizniach. Výzvu, ktorej signatári ďalej žiadajú, aby boli zachované aj rôzne sociálne služby na pôde strediska, podpísala predsedníčka rodičovského združenia Helena Kosnová a ďalších 116 občanov.
Na základe uznesenia Združenia menšinových samospráv v Segedíne a predsedníctva Zväzu národností usporiadajú 21. mája v rámci Národnostných dní Segedínskeho leta Deň Segedína. Pri tejto príležitosti sa uskutoční na prírodnom javisku na Dugovicsovom námestí národnostný folklórny festival, v ktorom vystúpi aj slovenská kapela Boleráz z Békešskej Čaby a početné národnostné folklórne telesá. V programe májových podujatí menšinových samospráv je o. i. premietanie filmu Jadvigin vankúšik v mestskom Filmovom klube.
Vyšiel 20. jubilejný album laureátky Lisztovej ceny Kati Szvorákovej pod názvom Turíce v strednej Európe. Súčasťou tematického seriálu tejto CD-platne sú liturgické a ľudové piesne v maďarčine, slovenčine a v ďalších jazykoch. Máté Hollós napísal o speváčke, že jej pieseň nás spája mnohými putami a zaznieva z hĺbok, kde sme všetci pospolu: v narodení, smrti, láske... Ďalšie informácie a albumy K. Szvorákovej na vebovej strane: www.szvorak.fw.hu.
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) plánuje zorganizovať svoj tohtoročný tábor, zameraný na interdisciplinárny výskum, v dňoch 18. až 24. júna v zadunajských osadách Čerňa (Bakonycsernye), Capár (Szápár), Jášč (Jásd), prípadne Eška (Öskü). Organizátori očakávajú prihlášky predovšetkým stálych účastníkov tábora, ale vítaní budú aj noví záujemcovia. Podrobné informácie poskytnú pracovníci ústavu na tel. čísle 66/527350 alebo emailovej adrese szki@mail.globonet.hu.
V rámci 7. gemerského Expa v Putnoku usporiadali v uplynulých dňoch tradičnú slovensko-maďarskú výstavu, počet účastníkov ktorej sa z roka na rok zvyšuje. V minulom roku sa prišlo pozrieť na výrobky 120 firiem takmer 15 tisíc návštevníkov, pričom tretina vystavovateľov bola zo Slovenska. Cieľom usporiadateľov podujatia je maximálne využitie možností, ktoré poskytuje hospodárska spolupráca obidvoch krajín v tomto cezhraničnom regióne.
Ako to vyplynulo zo zasadnutia maďarsko-slovenského medzivládneho zmiešaného výboru v Magyarnándore - Kelecsénypuszte, prípravné práce na znovuvýstavbe ôsmich mostov cez Ipeľ sú v plnom prúde. Starosta Magyarnándoru a člen výboru István Sándor konštatoval, že z celkového počtu mostov sedem pripadá na územie Novohradskej a jeden na územie Peštianskej župy. V záujme uskutočnenie projektu bude treba rokovať so samosprávami, obyvateľstvom a občianskymi organizáciami. Finančné rámce je možno zabezpečiť prostredníctvom súbehov, pričom po roku 2007 sa počíta aj s výstavbou ďalších mostov za pomoci zdrojov EÚ.
Od polovice budúceho roku bude možné prepraviť cez maďarsko-slovenské hranice 26 tisíc ton tovaru. Umožní to plánovaná linka nákladnej kompy, pričom Ostrihom (Esztergom) sa môže stať medzinárodným logistickým strediskom nákladnej dopravy za predpokladu, že sa tento projekt v hodnote 1,2 miliardy Ft uskutoční. Kompový spoj, ktorý má byť realizovaný v spolupráci so Štúrovom, bude jedným z hlavných bodov tranzitnej dopravy v severo-južnom smere v Zadunajsku a nahradí súčasné priechody v Komárne a Šahách. Z perspektívneho hľadiska, ako povedal manažér projektu Gyula Ocskay sa jeho fungovanie uvádza do súvislosti s výstavbou nového mosta medzi Ostrihomom a Štúrovom.
Skvalitniť prípravu nových študijných programov odrážajúcich potreby integračných procesov a širšieho európskeho trhu práce umožní dohoda o spolupráci Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre a Univerzity v Pécsi. Dokument o spolupráci, ktorá nadväzuje na desaťročné kontakty oboch univerzít, podpísali rektor UKF v Nitre Daniel Kluvanec a rektor Univerzity Pécs László Lénárd. Podľa D. Kluvanca vytvára dohoda priestor na vyšší stupeň spolupráce oboch škôl, otvára možnosti zavŕšenia spoločných študijných programov udeľovaním dvojitých diplomov platných v Európe a podstatne rozširuje možnosti medzinárodného pôsobenia partnerských univerzít. D. Kluvanec v týchto dňoch navštívil aj Vysokú školu Károlya Esterházyho v Jágri (Eger). S jej rektorom Zoltánom Hauserom podpísal podobnú dohodu zameranú najmä na rozvoj spolupráce v oblasti vzdelávania, výchovy, vedeckej a výskumnej činnosti.
Slovenská samospráva v Malom Kereši (SSMK) a Organizácia Slovákov v Malom Kereši usporiadajú v nedeľu 22. mája súťaž v pečení „rejtešov“ - už tradičný Celoštátny závinový festival. Podujatie, na ktoré očakávajú usporiadatelia dvoj- a trojčlenné družstvá šikovných žien z našich slovenských osád, bude prebiehať v rámci osláv 287. výročia osídlenia mesta Slovákmi. Mestské dni spestrí množstvo kultúrnych programov, o. i. vystúpenia speváckych zborov, tanečných a hudobných skupín. Účastníci slávností sa iste nebudú nudiť, organizátori im ponúknu pestrú paletu zábavy. Zlatým klincom programu bude závinový festival, ktorý iste priláka nielen zručné gazdinky, ale aj množstvo labužníkov - ochutnávačov. Bližšie informácie poskytne záujemcom predsedníčka SSMK Zuzana Gmoserová telefonicky na č. (06) 78 413064.
V posledných rokoch na rôznych budapeštianskych slovenských cirkevných a kultúrnych podujatiach často stretávam pani Máriu Májerhofferovú. Nečudo, veď je mimoriadne aktívnou členkou vedenia dvadsaťročného Kruhu priateľov Békešskej Čaby v Budapešti, predsedníčkou Kultúrneho výboru Slovenskej samosprávy V. obvodu, presbyterkou Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti a členkou Slovenského klubu dôchodcov.
- Cením si zápal, zanietenosť, nadšenie a obetavosť ľudí za prospešnú vec, v našom prípade za našich Slovákov. Čo vás motivuje, pani Mária?
- Nazdávam sa, že v každej dobe a v každom veku života je ľudské srdce plné očakávania a túžob, zrak upretý do budúcnosti je preniknutý nádejou. Bez nádeje by nebolo odvahy a sily niesť každodenný kríž, riešiť starosti a nebolo by ani vôle pokročiť vpred. Samozrejme, nádeje sú všelijaké - malé i veľké, odvážne i skromné. Pochopiteľne, najmä mladí ľudia snívajú svoje veľké sny týkajúce sa povolania, presadenia sa a zabezpečenia budúcnosti. Čas beží, roky sa míňajú, aktívny život sa skončí, človek ani nezbadá a ocitne sa na dôchodku, čo často definitívne zmení jeho život... Tak tomu bolo aj v mojom prípade. Isté veci, najmä vo vzťahu k svojim koreňom a predkom, človek pochopí až vtedy, keď aj jeho dobehne staroba. Nuž aj v mojom živote pred desiatimi rokmi, po odchode do dôchodku, nastal zásadný obrat. Otvoril sa predo mnou nový svet, svet budapeštianskych Slovákov, do ktorého som postupne začala prenikať a časom sa aktivizovať. Aký som k tomu mala dôvod? Nuž viedli ma k tomu moje čabianske slovenské korene, rodinné zázemie a túžba robiť niečo pre túto pospolitosť.
- Podľa toho pochádzate zo slovenskej rodiny?
- Áno, narodila som sa v päťdetnej slovenskej roľníckej rodine v Békešskej Čabe. Moji predkovia tak z otcovej, ako aj z matkinej strany boli Slováci. V detstve som sa zhovárala so svojimi starými mamami len po čabiansky, veď nehovorili dobre po maďarsky. V pamäti som si okrem reči, slovenských ľudových piesní, riekaniek zachovala aj ich krásny čabiansky kroj. Kým som nešla do základnej školy, ani som nehovorila po maďarsky, len po čabiansky.
Už za svojho detstva som rodinu pociťovala ako silné zázemie, ako najprirodzenejšie prostredie, v ktorom vládne vzájomná láska a úcta, pochopenie. Myslím si, že to je nesmierne dôležité a smerodajné na celý život. Mohla by som dlho hovoriť aj o odlišnom prístupe matky a otca k svojim deťom. U otca som si cenila záujem o nás, jeho otvorenosť, pritom však aj nárok, aby sme boli poslušní. U mamičky to bola veľká láska, chápavosť a zmysel pre odpustenie. Už od raného detstva som si začala uvedomovať, že láskavosť dokáže hýbať ľuďmi.
- Na čo kládli vaši rodičia vo výchove najväčší dôraz?
- Určite to bola pracovitosť, čestnosť a solidárnosť, bez čoho sa nezaobíde ani jedna rodina, najmä nie početná. Rodičia nás viedli aj k úcte k ľuďom, najmä k starším. Naučili nás, ako dobre padne vykonávať spolu fyzickú prácu, ktorá skutočne zušľachťuje dušu a otužuje telo. Tieto zásady som sa neskôr snažila uplatňovať aj pri výchove vlastných detí.
- Čo na vás najviac pôsobilo pri výbere povolania?
- Moji rodičia ma neovplyvňovali pri výbere, ale vždy podporili moje rozhodnutie. Po skončení základnej školy som popri zamestnaní absolvovala strednú školu v Békešskej Čabe, kde som žila do dvadsiatich piatich rokov. Medzičasom som sa vydala. Roku 1963 sme sa s manželom presťahovali do Budapešti, kde som skončila vysokú školu zdravotnícku, a to popri výchove troch synov. Tu som pracovala najprv ako zdravotná sestra, neskôr ako vedúca jasličiek, a to až do odchodu do dôchodku. Žiaľbohu, na svojom pracovisku som nikdy nemala možnosť používať svoj materinský jazyk, pracovala som v maďarskom prostredí. Preto som sa nesmierne potešila, keď pred dvadsiatimi rokmi vznikol Kruh priateľov Békešskej Čaby, ktorého som členkou od jeho založenia. Stretnutia s rodákmi, rodná reč nás úzko spájajú a posilňujú nás v tom, aby sme si zachovali hodnoty, získané v rodine a v rodnom meste.
- A vaša rodina?
- Môj manžel je z matkinej strany tiež slovenského pôvodu, z otcovej strany však má nemecké korene. Keďže sama pochádzam z mnohodetnej rodiny, už od malička som vsiakla do seba lásku k deťom. Preto som sa stala zdravotnou sestrou na pediatrii. My máme troch synov. Všetci traja získali diplom - sú inžinieri. Oni sú klenotom, korunou môjho života. Nedávno, v marci, pri príležitosti mojich narodenín, ma najstarší syn obdaril najčarovnejším darčekom, narodil sa mi prvý vnúčik. Momentálne sa okolo neho točí celý svet...
- Spája sa s vaším pôsobením v kruhu priateľov nejaká jedinečná spomienka, o ktorú by ste sa s nami chceli podeliť?
- Rada si spomínam na spoločné výlety a rôzne kultúrne programy kruhu. Nezabudnuteľné sú pre mňa však nákupy na čabianskom trhu, kde sa dodnes veľmi rada porozprávam s „ňaňičkami“ po čabiansky a prežívam spomienky z krásneho detstva.
- Čo si vážite na ľuďoch a ktoré vlastnosti sa vám priečia?
- V priebehu života sa každý človek mení a v každom veku nadobúdajú prioritu iné veci. Sú však trvalé hodnoty, ktoré by mali vždy hýbať svetom... Za najdôležitejšie vlastnosti pokladám lásku, obetavosť a porozumenie, ktoré sa však, žiaľbohu, akoby vytrácali z dnešného sveta. Cením si aj zanietenosť ľudí a zápal pre dobrú a spoločnú vec. A čo sa mi prieči? Ak je človek pasívny, ak berie svoju zodpovednosť formálne, ak sa nevie zapáliť za vec. V medziľudských vzťahoch sa mi nepáči pochlebovanie, úlisnosť a klamstvo. Tieto negatívne ľudské vlastnosti dokážu doslova raniť moju dušu, narušujú medziľudské vzťahy. Čo sa týka našej pospolitosti, myslím si, je chyba, že sa nevieme vzájomne podporiť v spoločných snahách. Prípadný úspech zatieňuje aj príslovečná nevďačnosť voči tomu, kto chce urobiť niečo nové a je za túto vec zanietený.
- Máte životné krédo?
- Vždy som sa snažila a pokiaľ žiť budem, aj sa budem snažiť plniť svoje úlohy podľa najlepšieho svedomia, najmä však s láskou a porozumením. Preto som vďačná Hospodinovi, že na „staré kolená“ som si našla šľachetný cieľ života - pracovať pre svojich rodákov, podieľať sa na záchrane nášho duchovného a kultúrneho dedičstva.
- Čo máme pod tým rozumieť?
- Predovšetkým mám na mysli svoju rodinu a hneď potom tú veľkú budapeštiansku slovenskú pospolitosť, v prospech ktorej sa snažím aktívne pracovať - Kruh priateľov Békešskej Čaby, volený zbor V. obvodu, evanjelický cirkevný zbor a klub dôchodcov. Veľmi sa teším, že nedávno ma slovenskí poslanci V. obvodu zvolili za predsedníčku kultúrneho výboru. Budem sa snažiť svedomite a oduševnene vykonávať túto funkciu, aby som ich nesklamala. Mám aj návrhy, ako spestriť činnosť našej slovenskej samosprávy. Dvakrát týždenne chodím na slovenský jazykový kurz, chcela by som sa zdokonaliť v slovenčine. Pochopiteľne, v budúcnosti chcem venovať čím viac času svojmu vnúčikovi. Mám rada aj prírodu. Od jari až do jesene trávim víkendy a niekedy aj pracovné dni na záhrade. Rada záhradkárčim od svitu do mrku. Kochám sa vo východe a západe slnka a v ligotavých hviezdach... Obdivujem premenu prírody, ako aj jej štedré dary. Prechádzky na čerstvom vzduchu mi dodávajú silu do života, do ďalšej práce.
- Ďakujem za rozhovor!
Milí moji rodáci,
neviem ako vy, ale ja sa snažím porozumieť všetkému, čo kto napíše. Čítam aj informácie o jedle, aj inštrukcie o liekoch. Nedávno mi lekár predpísal Aulin - liek vyrobený na báze nimesulidu. Informácia z krabičky ešte dodáva, že liek obsahuje pomocné látky, ako acidum citricum, monohydricum a cetomacrogolum. Týmto výrazom odmietam porozumieť. Môj malý problém započal tým, že Aulin mám užívať ráno a večer pri jedle. K raňajšej káve si zvyčajne dám krajec chleba s niečím. Na celofánovom obale čítam, že môj slnečnicový chlieb obsahuje okrem pšeničnej a ražnej múky aj droždie, sézamové a slnečnicové zrnká, sóju, pohánku, ľan, ovsené vločky a nejaký enzým E 330. Značka E 330 ma zaujala. Prečo je v chlebe E 330? Na obale šunky zase vidím, že obsahuje stabilizátor E 452, ďalej antioxidanty E 301 a E 331. Nech žije lekcia z chémie! Vo mne vzbudzuje hrôzu, aj keď ma poučila, že slnečnicový chlieb rýchlo nevyschne a šunka bez vákuovej ochrany nesplesnivie, ak do nich pridáte nejaké Ečka. Chémia udržuje našu pohodu na úrovni doby. Nemôžem sa však zbaviť predstavy o búrlivých chemických reakciách vo vnútri môjho žalúdka. Čo ak cetomacrogolum, obsiahnutý v Auline, sa neznesie so stabilizátorom E 452 alebo s nejakým iným „Ečkom“? Nemal by som informovať lekára o tom, aký chlieb a šunku konzumujem? Kto bude zodpovedný za prípadnú nevhodnú kombináciu „Ečok“ v potravinách s chemikáliami v liekoch? Možno si poviete, že ten Markuš má ale čudné starosti. Len sa mi nesmejte. Prečítajte si aj vy všetko o chemikáliách, ktoré denno-denne konzumujete a možno, že aj vy začnete byť nespokojní.
V každom prípade vám prajem vhodné kombinácie „Ečok“.
Pozdravuje Vás
Verejnoprávna televízia Duna TV chce spustiť vysielanie dvoch nových kanálov Autonómia a Únia. „Požiadame a zriadime ďalšie dva kanály. Jeden z nich pod názvom Autonómia by postavil do centra pozornosti tematiku maďarskej menšiny žijúcej za hranicami, druhý kanál - Únia - by sa zas zaoberal v prvom rade výchovou mládeže,“ povedal prezident Duna TV László Cselényi. Tento zámer vyvolal medzi niektorými poslancami Národnej rady SR pobúrenie. Tomáš Galbavý z SDKÚ považuje názov kanála Autonómia za provokáciu. „Takýto krok neprospeje dobrému spolunažívaniu občanov slovenskej a maďarskej národnosti na zmiešaných územiach,” povedal.
X
Premiér Ferenc Gyurcsány odvolal z funkcie ministra pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Imre Németha. Farmári I. Németha obviňujú, že nedokáže zaistiť, aby sa k nim dostali finančné prostriedky z fondov Európskej únie. Predseda vlády požiadal Józsefa Grafa, aby sa ujal postu ministra poľnohospodárstva.
X
Financovanie kultúr v krajinách V4, projekt Visegrádskej knižnice, program Kultúra na roky 2007 až 2012 a vytvorenie podporného fondu pre kinematografiu v krajinách V4 plus Slovinsko a Rakúsko boli témy 13. stretnutia ministrov kultúry krajín V4. Zástupcovia rezortov kultúry a hostia sa stretli 28. apríla v Banskej Bystrici. Zaoberali sa aj udelením Visegrádskej ceny a pomocou krajín V4 pri ďalšom rozširovaní európskeho priestoru.
X
Aj v týchto dňoch prebieha diskusia o budúcej hlave MR. Menšia koaličná sila (SZDSZ) navrhuje konzultácie všetkých štyroch parlamentných strán, keďže nominácia na tento post nemôže byť vecou jednej či dvoch strán. Liberáli naďalej preferujú osobu bez priamych straníckych väzieb. Kandidátkou socialistov však zostáva predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, ktorú zvolil zjazd MSZP a mieni ju presadzovať takpovediac za každú cenu. MDF navrhlo osobitné rokovanie politických strán, ktoré hrali kľúčovú úlohu pri zmene politického systému, teda bez socialistov. Fidesz organizuje akési hlasovanie o sympatiách ľudu, ktoré potrvá do 15. mája - dovtedy nechce rokovať o ničom.
X
V optimistickej nálade si v týchto dňoch pripomenú stredo- a východoeurópske krajiny prvé výročie vstupu do Európskej únie, hoci predpovede spred roka očakávali pesimizmus. Z prieskumov vyplýva optimizmus u väčšiny Poliakov, Maďarov, Čechov, Slovákov a obyvateľov pobaltských krajín vďaka zjavným výhodám z členstva v únii. Predpovede o ekonomickom kolapse a druhotriednych členoch sa nenaplnili, čo umlčalo euroskeptikov a odstránilo veľa obáv, ktoré zasiahli región v čase vstupu. Veľká zmena vo vzťahu voči únii nastala u euroskeptických poľnohospodárov, najmä v Poľsku. Nárast dopytu po poľskom mlieku, mäse a mliekarenských produktoch začal napĺňať vrecká farmárov a prinútil mnohých z nich zmodernizovať farmy. Pritom aj zahraničné investície prichádzajú rýchlejšie ako v predchádzajúcich rokoch, fondy EÚ zase možno využiť na modernizáciu rozpadnutej infraštruktúry.
X
Po ťažkej chorobe vo veku 55 rokov zomrel profesor Béla Bogdán, spoluzakladateľ a pracovník Úradu pre národné a etnické menšiny. B. Bogdán, ktorý po zmene režimu ako prvý štátny úradník sa verejne hlásil k rómskej menšine, sa výrazne podieľal na tvorbe zákona o národných a etnických menšinách a na odštartovaní vládnych programov v záujme občanov rómskej národnosti.
Slovenské osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy usporiadalo 5. mája v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe vernisáž výstavy Svadobné oblečenie Slovákov v Maďarsku (začiatkom XX. storočia).
X
Poézia kňaza a básnika Paľa Olivu (1914-1941), ktorého dva zväzky tvorby vyšli nedávno vo vydavateľstve LÚČ, prekročila hranice Slovenska. Na Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa a na Slovenskom gymnáziu v Budapešti 18. apríla prednášal o živote a tvorbe tohto básnika Prof. Dr. Jozef Šimončič z Trnavskej univerzity a literárnym pásmom ho doplnili sestra P. Olivu, pani Hana Kostolanská a Hilda Michaliková. Odzneli aj niektoré básne P. Olivu v maďarskom preklade Istvána Vörösa. Poézia tohto mladého kňaza, ktorý ako 26-ročný zomrel na tuberkulózu a pochovaný je v Poprade, bola prijatá s dojatím a nadšene.
X
Výber z tvorby maďarskej naivnej maliarky Jolán Oláhovej predstavuje do 12. júna výstava v Galérii insitného umenia v Pezinku. V tvorbe maliarky, žijúcej v Šalgótarjáne, sa odráža silný výtvarný inštinkt pre tvar a je charakteristická ľahkosťou práce so štetcom a výraznými žiarivými farbami. J. Oláhová prepája reálny svet so spomienkami, ktorými sprítomňuje starodávny, dnes už neexistujúci spôsob života, príznačný spätosťou s prírodou.
X
V polovici mája sa v dvoch londýnskych kluboch predstavia slovenskí, maďarskí, českí i poľskí hudobníci. Angličania tak budú mať možnosť zoznámiť sa s produkciou vynikajúcich stredoeurópskych hudobníkov, napr. Slovenky Zuzany Mojžišovej a maďarských formácií Besh o droM a Žagar.
X
Množstvo kultúrnych a športových podujatí na oboch brehoch Dunaja sprevádza 14. ročník Komárňanských dní. Podujatia odštartovalo 26. apríla spoločné zasadnutie mestských zastupiteľstiev Komárna a Komáromu. Súčasťou dní je spevácka súťaž Lehárovo Komárno, medzinárodný beh Komárno-Komárom, program Deň Starej pevnosti či turistický deň. Návštevníci sa môžu tešiť aj na zápolenie bradatých silákov na hraničnej čiare. Na pódiách v oboch mestách sa uskutočňujú koncerty, vernisáže, vystúpenia tanečníkov či divadelníkov.
X
V dňoch 13. až 19. júna pod názvom Jókaiho dni usporiadajú v Komárne celoštátnu súťaž maďarských ochotníckych divadelníkov. Zámerom organizátorov je čo najviac zviditeľniť produkcie. Preto sa predstavenia a sprievodné programy uskutočnia nielen na javisku mestského kultúrneho strediska, ale aj na Klapkovom námestí, Európskom nádvorí a v Dôstojníckom pavilóne. Jókaiho dni vytvoria aj tohto roku diskusné a tvorivé fórum na výmenu skúseností medzi amatérskymi divadelníkmi a profesionálnymi milovníkmi Thálie, ktorého cieľom je rozvoj maďarského amatérskeho divadelníctva na Slovensku. Hosťami dní budú banskobystrické Tanečné divadlo a umelecké formácie z Maďarska.
X
V bratislavskom vydavateľstve Kalligram v preklade Juliany Szolnokiovej vyšla po slovensky kniha nositeľa Nobelovej ceny, maďarského spisovateľa Imre Kertésza Likvidácia. Knihou, ktorá o Osvienčime musela byť napísaná, je Bezosudovosť. Novela Likvidácia na Bezosudovosť nadväzuje: ubehlo štyridsať rokov, nastupuje reflexia a zúfalstvo. Muž B., hlavný hrdina románu, sa v Osvienčime roku 1944 narodil, nemá však na tú dobu a miesto nijakú spomienku. Príbeh sa začína samovraždou: B., spisovateľ a, tak ako Imre Kertész, prekladateľ Thomasa Bernharda a Petra Weissa, sa v Budapešti roku 1990 zabije. Zanechá dve pozostalé: svoju veľkú lásku, bývalú ženu, a svoju poslednú milenku. Okrem toho po ňom zostane divadelná hra s názvom Likvidácia.
X
Na Slovensku študuje podľa štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva v tomto akademickom roku 1563 zahraničných vysokoškolákov. Naopak, v zahraničí študovalo podľa poslednej štatistiky OECD z roku 2002 celkom 11 280 Slovákov. Viac ako 2 tisíc študentov zo Slovenska navštevovalo vysoké školy v Maďarsku.
X
29. apríla sa v priestoroch Galérie Krajského osvetového strediska v Košiciach konala vernisáž výstavy prác výtvarných pedagógov „Zemplínsky kruh“ a výtvarných pedagógov pri Dome osvety v Sárospataku. Členovia „kruhu“ sú charakterizovaní rozmanitými výtvarnými postojmi a smermi, pestrosťou štýlov a estetickým cítením, náležitou úctou k bohatým tradíciám a hodnotám svojich predkov. Sú to v podstate intelektuáli hľadajúci svoju identitu. Návštevníci košickej výstavy, ktorá bude trvať do 18. mája, majú možnosť obdivovať výtvarné práce dokopy 27 umelcov.
X
V priestoroch Galérie KOS v Košiciach sa v apríli konala výstava „Ľudia, tváre“ Tamása Gajdosa z Miškovca. Umelec fotografiu študoval v Budapešti a v Rakúsku. Keďže ho od začiatku silne priťahovala móda, bolo samozrejmosťou, že do stredobodu pozornosti sa v rámci jeho tvorby dostali práve ľudia a ich postavy. Spočiatku kládol autor vo svojich fotografiách dôraz aj na oblečenie a jeho variácie, neskôr sa snaží o zviditeľnenie človeka ako osobnosti. Jeho modelmi nie sú výslovne manekýni, ale bežné mladé dievčatá a chlapci.
X
V slovinskom Maribore otvorili výstavu kníh rôznych žánrov napísaných v 17 menej rozšírených európskych jazykoch. Návštevníci sa môžu presvedčiť o pravopise a grafickej podobe jazykov ako maltčina, írčina, estónčina alebo slovenčina. Výstava je súčasťou projektu „Festival európskych jazykov”. Samotný festival sa uskutočnil v septembri 2004 a podujatím vyvrcholil dvojročný projekt, v rámci ktorého experti z 18 krajín vystúpili s 24 prednáškami o gramatike, pôvode, histórii a kultúre 24 oficiálnych európskych jazykoch. Tiež sa uskutočnilo 24 menších výstav učebníc, slovníkov i literatúry. Poslednou etapou projektu bude vytvorenie internetovej stránky o 24 prezentovaných jazykoch, na ktorej budú odkazy na webové adresy s informáciami o učebniciach a jazykových kurzoch. Stránka má byť sprevádzkovaná v júli.
V uplynulých týždňoch v rumunskej i vojvodinskej časti Banátu bojovali so storočnou vodou. Mnohé obce boli od sveta odrezané, možno sa bolo k nim priblížiť iba na člnoch. Pod vodou bolo v rumunskej časti Banátu, kde vyhlásili stav núdze, niekoľko desaťtisíc hektárov ornej pôdy. Záchranné práce sťažovala premočená pôda, v ktorej neraz uviazli pracovné stroje i vojenské mechanizmy. Pomalšie zbierali aj uhynuté zvieratá. Srbská strana sa sťažovala, že z Rumunska nedostáva pohotové informácie o stave riek Timiš, Berzava a Bega - medzi oboma krajinami nefunguje informačný a varovný systém.
X
Zväz mladých demokratov (FIDESZ) vyzval maďarskú vládu, aby v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros urýchlila a čo najskôr uzatvorila rokovania so Slovenskom. Vláda by podľa predsedu ochranárskej sekcie FIDESZ Balázsa Medgyessyho mala nájsť riešenie, ktoré by vyriešilo ekologickú situáciu na Malom Žitnom ostrove.
X
Z majetku maďarského štátu sa počas privatizácie v posledných pätnástich rokoch „stratilo“ 30 % kvôli zlému hospodáreniu či podhodnoteniu - konštatuje to ústredný kontrolný úrad v Budapešti. Poučenie z maďarskej privatizácie - to je názov obsiahlej štúdie, ktorú predstavil Štátny účtovný dvor, čiže maďarský hlavný kontrolný úrad. Okrem iného konštatuje, že z pôvodného majetku, ktorý vlastnil maďarský štát tesne po zmene politického systému roku 1990, zostalo v rukách štátu asi 10 % v hodnote 760 miliárd forintov.
X
V Nemecku odhalili rozsiahlu sieť, ktorá nelegálne zamestnávala pracovné sily z Maďarska. Mafistická sieť údajne „prepašovala“ do Nemecka najmenej 1500 maďarských občanov, ktorých zamestnali ako lacnú pracovnú silu, bez akéhokoľvek poistenia najmä v mäsiarskom, kovospracujúcom a stavebnom priemysle. Napríklad na jatkách v Mníchove pracovalo sto Maďarov. Organizátorov tohto nelegálneho „náboru“ obvinia zrejme z obchodu s ľuďmi za účelom vykorisťovania cudzej pracovnej sily.
X
Spoločnosť Flughafen-Schwechat, ktorá by rada kúpila podiely v bratislavskom letisku, sa zaujíma aj o budapeštianske medzinárodné letisko. O budapeštianske letisko, ktoré je vo vlastníctve štátu, sa zaujíma 10 medzinárodných spoločností, vrátane prevádzkovateľa londýnskeho letiska Heathrow, British Airport Autorithy (BAA).
X
Vyše 110-ročný hraničný Alžbetin most na Dunaji spájajúci Komárno a Komárom by mal v nastávajúcich rokoch nahradiť nový cestný most. So štúdiou mosta pre osobnú, nákladnú dopravu, cyklistov a peších sa v Komárne oboznámili členovia samospráv v regióne. Tvorcovia štúdie navrhujú postaviť nový most buď v blízkosti jestvujúceho železničného mosta s priamym napojením na cestu spájajúcu Komárno s Bratislavou a priemyselné zóny Komárna a Komáromu. Od nového mosta sa očakáva rozvoj regiónu, odľahčenie dopravy cez centrá oboch miest a významné zlepšenie životného prostredia.
X
Na 8. ročníku výstavy a veľtrhu Cestovanie vo Veszpréme nechýbali ani vystavovatelia zo Slovenska. Celkove sa na dvojdňovom podujatí zúčastnilo 111 vystavovateľov, medzi ktorými sú aj firmy z Fínska alebo Malty.
X
Poľské kura, nemecký jogurt, slovenské pivo, španielske paprikové korenie, dánsky syr - od vstupu Maďarska do Európskej únie je maďarský trh zaplavený lacnými zahraničnými potravinami. Zatiaľ čo v roku 2003 boli dovozy potravín, nápojov a tabakových výrobkov z EÚ v hodnote 646 miliónov EUR, v minulom roku sa objem importov podstatne zvýšil na úroveň 1,037 miliardy EUR. Lacné potraviny nadchli spotrebiteľov a vyvolávajú obavy maďarských poľnohospodárov. Veľká časť v obchodoch ponúkaného mäsa a mäsových výrobkov podľa údajov Maďarského štatistického úradu už nie je domáceho pôvodu.
X
Úlohu mediálnej platformy pre spolky a inštitúcie by mala plniť a predovšetkým o cezhraničných rakúsko-slovenských aktivitách by mala informovať rodiaca sa spoločná televízna redakcia Viedeň - Bratislava. Pripravuje ju rakúske pracovné zoskupenie Otvorené kanály a Inštitút žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Minimálna geografická vzdialenosť medzi metropolami oboch krajín robí z okolia Viedne a Bratislavy jeden z najzaujímavejších urbanistických regiónov EÚ. Predstavitelia oboch hlavných miest pracujú na rozvoji hospodárskeho a kultúrneho centra. Práve tento región miest-dvojičiek by sa mal stať jadrom tzv. Centrope, stredoeurópskej spolupráce za účasti subjektov z Rakúska, SR, ale aj ČR a Maďarska.
X
Budapešť bude mať od jesene veľké sexuálne zábavné centrum, kde sa budú sústreďovať všetky legálne obchody a služby spojené s erotikou. Kompetentné úrady vytvorenie tohto centra už povolili a výhrady k tomu nemá ani ministerstvo vnútra. Celková rozloha strediska bude viac ako 5500 metrov štvorcových. Hodnota investície presiahne jednu miliardu forintov.
Európsky informačný systém, s. r. o., so sídlom v Budapešti hľadá osoby ovládajúce slovenský jazyk na úrovni materčiny s praxou v oblasti stykov s klientmi. Dôležitá je schopnosť samostatne pracovať, rýchlo sa rozhodovať a primerane komunikovať. Úloha: predaj internetových kapacít. Ďalšie informácie: Anna Lőrinczová, tel. 886 - 5256, e-mail: infoczech@ euinfobank.com.