Ľudové noviny č. 19 / 2005
Vyše dvadsať študentov slavistiky sa zúčastnilo súťaže prekladateľov literárnych diel slovenských autorov do maďarčiny, ktorú usporiadal Slovenský inštitút v Budapešti a Katolícka univerzita P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe. Víťazom súťaže 3. mája slávnostne odovzdal ceny riaditeľ SI Milan Resutík. Podujatie moderoval lektor KUPP Peter Káša. V kategórii básnického prekladu súťažilo šesť, v kategórii prózy šestnásť poslucháčov. Odborná porota, ktorú tvorili Marcel Pilecký, István Vörös a László G. Kovács, vyhodnotila súťažné práce a rozhodla udeliť šesť cien. Prvá cena v kategórii poézie nebola udelená. Druhú cenu získal poslucháč univerzity v Pilíšskej Čabe Dávid Zsemlicska a tretiu cenu Klára Huszárová z Vysokej školy S. Tešedíka v Sarvaši. V kategórii prozaického prekladu 1. cenu si odniesla Andrea Nagyová zo segedínskej katedry, dve druhé ceny Veronika Daová a Agneša Verébová, obidve z Pilíšskej Čaby, a tretia cena pripadla Marianne Pappovej zo sarvašskej vysokej školy.
Zem. Jedna z planét. Jedna z planét, na ktorej je život. Človek - kráľ tvorstva - si ju pomaly no nemilosrdne zotročuje a mení. Mení tok jej riek, vytína lesy, zahaľuje ju chemickým odpadom výdobytkov vedy.
Modrá planéta. Nie náhodou sú o nej a jej osobitostiach popísané stránky kníh aj internetových portálov. To, čo o nej vieme, je minimum z toho, čo je pre nás ešte ukryté. Možno navždy. Prečo? Prečo je stále rovnako nevyspytateľná ako pred tisíckami rokov?
Chaos dokonalosti a dokonalosť chaosu. Torzo z neho sme mohli vidieť aj v Slovenskej základnej škole v Sarvaši v posledných dvoch aprílových týždňoch. Kolektív učiteľov premýšľal a každý prispel originálnym nápadom a tak vznikla mozaika živých i neživých obrazov, obrázkov, malieb i fotografií, slov a hudby o mamičke Zemi. Niektorí zapojili do práce aj deti a zrodila sa výstava, na ktorej nechýbali prikázania, ako sa správať voči prírode, univerzálny prírodný kalendár, rekordy i prírodné katastrofy. Súčasťou výstavy sa stali obrazy slovenskej výtvarníčky Nory Mitrovej, ktoré svojimi prirodzenými farbami a technikou dotvárali atmosféru prírody na poschodí auly školy. Aj výkresy detí s témou života na zemi sa tešili obdivu ich rovesníkov. Škôlkárom sa najviac páčil obrovský motýľ, na ktorom farebné motýle žiakov školy, zhotovené rôznymi technikami (koláž, zapúšťanie farieb do klovatiny, tempera i akvarel dotvorený soľou a efekty vytvorené potravinovou fóliou, dokresľovanie škvŕn…) reprezentovali len malé množstvo zo 4000 motýľov, ktoré sa zúčastnili súťaže Namaľuj si svojho motýľa, organizovanej Slovenským národným strediskom pre ľudské práva v spolupráci s Ministerstvom školstva SR, Domom zahraničných Slovákov a s Galériou MIRO. Symbol krehkosti, čestnosti, jemnosti, nežnosti a krásy. „Ak sa neopatrne dotkneš rukami krídel motýľa, tak ho zraníš. Zničíš jeho krásu. Prestane lietať. Zahynie. Ak neopatrne zasiahneš do prírody, ublížiš jej. Žijeme na počiatku tretieho tisícročia. Sme svedkami, zlých vzťahov medzi ľuďmi, svedkami krádeží, vrážd a vojen. Urobme preto niečo, aby to tak nebolo. Motýľ - erbové znamenie toho, že ľudskosť ešte nevymrela. Nechceme od vás slová. Chceme súhlas s tým, čo cítime hlboko v srdci a myslíme si, že to cítite aj vy. Sila spoločných myšlienok dokáže byť úžasná! Nepohne síce zemeguľou, ale pohne ľudskými srdcami a dušami,” písali v projekte o motýľoch jeho autori, výtvarníčka Eva Goľová a akademický maliar Andrej Smolák. Ich myšlienka bola jednou z mnohých, ktoré rezonovali s témou výstavy.
Projekt Deň Zeme na sarvašskej škole mal podobný cieľ. Vštepiť do srdca dieťaťa myšlienku, že sme Zem nezdedili od našich predkov, ale ju máme zapožičanú od vnukov. Deťom to pri otvorení výstavy vysvetlila riaditeľka školy Zuzana Medveďová. Od tej chvíle sa školou ozýval cez prestávky spev vtákov, štebot, ale aj vážna hudba klasických majstrov na tému príroda, videofilmy o živote v prírode. Deti mohli pohladiť živé zvieratká, nakŕmiť zajaca, zastaviť sa pri orchideách alebo pri včelárových pomôckach. Obdivovali stĺp, ktorý ako kmeň stromu bol dookola okrášlený výkresmi o stromoch. Bola na ňom píla aj slová, že človek si stromy najviac vážil vtedy, keď na nich žil. Obrovský úspech mali aj hračky z prírodných materiálov a makety o živote na Zemi, ktoré vyrobili deti samotné.
Každá prestávka bola odrazu zmysluplná a informácie o živote a ochrane života pokračovali aj na hodinách: ôsmaci pripravili referáty o vode, popoludní navštívili Kerešský národný park a HAKI - Výskumný ústav chovu rýb v Sarvaši. Mladší si prečítali rozprávky o zvieratkách, hrali sa na zvieratká, hádali hádanky a popoludní súťažili o najkrajší výkres a potom v telocvični o najšikovnejšiu triedu. Zvíťazili, samozrejme, všetci. Každá trieda mohla za odmenu zasadiť na školskom dvore rastlinku a starať sa o ňu.
Možno na záver za všetky dôležité myšlienky, ktoré sa objavili na výstave, stačí spomenúť motto - slová indiánskeho náčelníka z roku 1854 na výkrese, ktorý zhotovili terajší ôsmaci pred troma rokmi, no napriek tomu je stále aktuálny: „Až keď padne posledný strom, až keď posledná rieka bude otrávená, až keď posledná ryba bude chytená, až potom si uvedomíme, že z peňazí sa nenajeme.”
V Senváclave v dňoch 10. až 12. júna 2005 usporiadajú X. stretnutie obcí s názvom Svätý Ladislav. Organizátori plánujú predstaviť hosťom z družobných obcí nielen prírodné a umelecké krásy Senváclavu a bližšieho okolia (Senondrej, Vyšehrad), ale aj kultúrne hodnoty tejto pilíšskej slovenskej osady. Pri tejto príležitosti odhalia sochu sv. Ladislava a po slávnostnom akte bude nasledovať program, v ktorom škôlkári a školáci prednesú legendy o tomto uhorskom kráľovi. Po nich sa predstaví krúžok ľudovej piesne Nezábudka. O tanečnú zábavu sa večer postará kapela Montana. V nedeľu 12. júna dušpastieri obce budú slúžiť katolícku omšu a kalvínske bohoslužby.
Spoločenský dom v Senváclave (Pilisszentlászló) v uplynulých dňoch opäť ožil pracovným ruchom: upratovalo sa, varilo a pieklo. To všetko na počesť hostí z neďalekých Mlynkov (Pilisszentkereszt). Prišli sem preto, aby sa lepšie poznali so svojimi susedmi, aby sa nimi dôkladne pozhovárali a spolu sa zabavili. Pri spoločnom speve sa domáci i hostia nestačili čudovať, koľko totožných textov prekrásnych slovenských piesní má odlišnú melódiu - iste preto, že pochádzajú z rôznych kútov materskej krajiny. Na podujatie prišli okrem členov speváckeho zboru aj ďalší miestni obyvatelia, ako je to inak dávnejšou tradíciou. Hostí pozdravili vicestarosta Gábor Petkó a predstavitelia slovenskej samosprávy. Na počesť stretnutia Kornélia Pappová upiekla vynikajúce medovníky.
V dňoch 4. a 5. mája sa v Ostrihome konala Konferencia visegrádskych euroregiónov. Zástupcovia euroregiónov Visegrádskej štvorky (V4) - Maďarska, Slovenska, Česka a Poľska - deklarovali svoje spoločné zámery ešte pred rokom vytvorením Konzultatívnej rady euroregiónov visegrádskych krajín a následnou činnosťou v záujme hospodárskeho rozvoja jednotlivých oblastí, zachovania národných zvláštností a kompetencií. Pokračovaním tohto trendu bol vznik odborných komisií Konzultatívnej rady začiatkom apríla t. r. Účastníci terajšej konferencie sa informovali o možnostiach súbehov zameraných na cezhraničný územný rozvoj a zosúladenie rozvoja dopravy s osobitným dôrazom na pripravovanú výstavbu transeurópskej cestnej siete v severo-južnom smere.
Pri príležitosti prvého výročia vstupu do Európskej únie Verejnoprospešná spoločnosť „Letný festival v Ostrihome" usporiadala 1. mája slávnostné podujatie regiónu Intergranum (Dunaj-Hron). Sto osád, ktoré patria do tohto euroregiónu, malo možnosť rôznymi spôsobmi predstaviť svoje osobitosti, kultúrne a turistické hodnoty, zúčastniť sa regionálneho bábkového festivalu a kvízu. Prezentáciu kultúrnych a turistických hodnôt obce Kestúc usporiadali predstavitelia obecnej a slovenskej samosprávy a ich rodinní príslušníci pod vedením predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Valérie Gaálovej Karovej. Na parkovisku pri moste Márie Valérie boli k dispozícii návštevníkom majálesu stánky s občerstvením, tradičný jarmok a ponuka charakteristických vín oblasti.
V slovenčine a maďarčine si pripomenula 100. výročie narodenia velikána maďarskej poézie Attilu Józsefa Čabianska organizácia Slovákov. Slávnosti v Dome slovenskej kultúry sa zúčastnili aj generálny konzul SR Štefan Daňo a konzul Ladislav Tischler. Básnikovo dielo hodnotila profesorka Gabriela Feketeová, ktorá pripomenula oplodňujúci vplyv Józsefovej tvorby na celé básnické generácie a tiež jeho miesto v slovenskej kultúre. Do slovenského literárneho života ako prvý uviedol jeho dielo E. B. Lukáč, po ňom V. Beniak a A. Brezány a napokon r. 1952 J. Smrek. V kultúrnom programe vystúpila o. i. citarová kapela Boleráz, ktorá uviedla zhudobnené básne A. Józsefa, spoluúčinkovali žiaci slovenskej školy pod vedením Anny Vargovej. V podaní Alexandra Orosza odznela aj báseň Pri Dunaji. Početné obecenstvo odmenilo potleskom účinkujúcich i organizátorku slávnosti Alžbetu Ančinovú.
Počasie mimoriadne prialo prvomájovým podujatiam. Tak aj na čabianske letisko sa hrnuli ľudia na autách, autobusoch, bicykloch, pešo, kto ako. Podujatie propagovali organizátori pod názvom „Majáles starých čias“. Celodňový program otvorila dychová kapela zo Slovenského Komlóša, potom nasledoval hudobný program pre deti. Najviac očakávanou atrakciou bolo predstavenie šampióna sveta v leteckej akrobatike Pétera Bessenyeiho. Tento vynikajúci športovec sa už viackrát predstavil na Čabe a je tu veľmi populárny. Okrem športového výkonu aj preto, lebo je mimoriadne sympatický človek. Jeho približne štvrťhodinový program bol nezabudnuteľným zážitkom. Veľký záujem bol aj o vystúpenie troch speváčok z minuloročnej súťaže Megastar. Domácich reprezentovali Acid jazz company, folklórny súbor z Kamutu, Imre Hevesi a Super trio. Bola aj cigánska šou, vystúpili kapely populárnej hudby a husľový virtuóz Zoltán Mága s kapelou. Okrem toho sa konalo niekoľko menších programov, na ktorých sa ľudia mohli zabávať. Všade sa predávalo pivo, párky, klobása. Škoda, že organizátorom sa nakoniec „stratili hodinky“ a tak ohňostroj odbavili skôr, než to bolo naznačené v programe.
Milí moji rodáci,
na Slovensku aj v zahraničí 28. júla 2005 zaznie 255 organov. Pripomenieme si tým 255. výročie úmrtia Johanna Sebastiana Bacha. Spomínam si, ako sme pred piatimi rokmi podobnú akciu organizovali v rezidencii slovenského veľvyslanca v Budapešti. Vtedy koncertní umelci zo Slovenska hrali pieseň Ježiš, moja radosť (Jesu, meine Freude). Tentoraz organizátori osláv Bachovho výročia navrhli, aby sa organy rozozvučali kantátou Kto len na Boha sa spolieha (Wen nur den lieben Gott lässt walten). Tak viem, že do projektu sa zapoja aj milovníci Bachovej hudby v Békešskej Čabe. Slávnu kantátu si Čabania vypočujú v ich veľkom kostole. Bratislavčania si užívajú skladateľovu hudbu už od začiatku roka. 17. marca napr. vo veľkom evanjelickom chráme odzneli Matúšove pašie so zahraničnými a domácimi interpretmi. Hviezdoslavove námestie v Bratislave sa 1. júla zaiste zaplní viac ako pri návšteve prezidenta G. Busha. Bude tam verejný koncert, ktorý organizátori nazvali „Bachovým úsmevom“ a bude zasvätený Bachovým majstrovským dielam v džezových úpravách v podaní vynikajúcich muzikantov. Vystúpi Bachov Big Band pod vedením gitaristu Matúša Jakabčica a Capella Istropolitana. Príde z Kanady Peter Breiner (dirigent a klavirista). Koncertovať bude aj v Maďarsku dobre známy violončelista Jozef Lupták a spievať budú Peter Lipa, Adriana Bartošová a zbor Bratislavského konzervatória. Takže, pozývam vás na koncert do Bratislavy. V kalendári si zaznačte dátum: 1. júl 2005.
P.S.: Bachov festival na Slovensku bude trvať do 31. decembra 2005 a prezradím vám, že ešte 21. marca 2006 (v deň 321. výročia narodenia Bacha), budú organoví majstri hrať jeho skladby presne 321 minút.
Pozdravuje Vás
Predstavy a vedecké stanoviská týkajúce sa zrodu slovenského či rumunského národa sú často navzájom vzdialené na celé míle, píše sa v časopise HVG z 28. apríla t. r.
Príkladom takejto neistoty, tvrdí HVG (Heti Világgazdaság - Týždeň vo svetovom hospodárstve), sú aj dejiny (veľko)moravských kniežatstiev. O štátnych útvaroch založených moravskými kniežatami v 9. storočí možno s istotou vedieť, že existovali pred rozpadom avarskej ríše a pred príchodom Maďarov a že ich východzou hranicou bola rieka Hron. Podľa extrémnych názorov súčasťou tejto Veľkej Moravy (Magna Moravia) bolo celé Zadunajsko, ba dokonca celá Karpatská kotlina. Väčšinou historikov však popiera, že by veľkomoravské kniežatstvo bolo skutočne samostatné a jeho panovníkov považuje za vazalov Franskej ríše, ktorá napr. umožnila nástup na trón Rastislavovi (846 - 870). Ten sa usiloval dosiahnuť samostatnosť cirkvi voči Bavorsku a hľadal oporu v Byzancii a k tejto dobe sa viaže i príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Frankovia potom dosadili na trón Svätopluka I., ktorý sa však neskôr obrátil proti nim. R. 907 Maďari porazili bavorsko-moravské vojská a Morava sa rozpadla na tri časti, ktoré pripadli Maďarom, Čechom a Frankom.
Rekonštrukcia Veľkej Moravy ako silného štátu, konštatuje HVG, dodnes výdatne živí slovenské národné povedomie. Maďarská historiografia 20. storočia nikdy nepopierala, že Slovania boli prítomní v Karpatskej kotline oveľa skôr, avšak pred 15. storočím sotva možno hovoriť o vedomí samostatnej pospolitosti Slovákov, ktorí dovtedy boli súčasťou „natio slavica".
Na podobne slabých nohách stojí aj teória dákorománskej kontinuity ako východiskového bodu etnogenézy Rumunov, - tvrdí sa v článku, uverejnenom v HVG.
Z našej dávnej histórie je známe, že Slovinci boli kedysi Sloveni. Maďari ich podnes tak nazývajú (Szlovének). Aj my sme v tej dobe boli Sloveni. Naše ženy podnes sú Slovenky, a naša materská krajina sa podnes nazýva Slovenskom. Boli sme jeden národ - Slovenský, a obývali sme aj Zadunajsko… Zadunajsko je už dávno maďarské. Časť nášho obyvateľstva ostala na juhu a druhá časť na severe. Tak je to už vyše 1100 rokov. Jedni majú svoj štát tam na juhu a druhí majú svoj štát na severe. Tí južní sa dnes nazývajú Slovéncami, kým tí severní, ktovie prečo, ich nazývajú Slovincami. Tí severní sa nazývajú Slovákmi a aj tí južní ich tak nazývajú. A my? My sme tu medzi Maďarmi ostali iba národnosťou. Slovinskou (t. j. slovénskou) a slovenskou. To všetko som uviedol len preto, aby bolo jasné, prečo vlastne hovorím o „našej južnej vetve“, keď hovorím o Slovincoch.
Podľa správy MTI (Maďarská tlačová kancelária) uverejnenej v denníku Népszabadság (Mádl gyorsan orvosolná a szlovén panaszokat / Mádl by rýchlo napravil slovinské sťažnosti, 21. 4. 2005) „čoskoro sa môže zrodiť krátkodobé riešenie finančných problémov okolo vydávania tlače a prevádzkovania školských inštitúcií slovinskej národnosti v Maďarsku, kým dlhodobo ich musí vyriešiť maďarský rozpočet“. Vyhlásil to prezident Ferenc Mádl po svojich rokovaniach so slovinským kolegom Janezom Drnoušekom v Ľubľane.
Ešte pred návštevou maďarskej hlavy štátu predstavitelia slovinskej menšiny v župných novinách Vas Népe (Ľud Vašu) zhrnuli svoju mienku. Podľa nich ich národnostné inštitúcie, školy Porábia sú ohrozené, keďže v tomto roku znížili podporu Celoštátnej slovinskej samosprávy z maďarského štátneho rozpočtu o desať percent. Nestačia ani financie na udržiavanie slovinských národnostných škôl, Rádia Monster vysielajúceho zo Szentgotthárdu, ale ani na vydávanie slovinských novín Porabje.
Predseda výboru slovinského parlamentu na základe svojej nedávnej návštevy Porábia vyhlásil: - Zo zmluvy uzavretej medzi Maďarskom a Slovinskom sa na maďarskej strane “nič neuskutočnilo“.
Treba povedať, že vyššie odhalená situácia gniavi nielen v Maďarsku žijúcich Slovincov, ale aj ostatné tu žijúce národnosti, medzi nimi aj nás, Slovákov. Slovenská národnosť tu doslova živorí a postupne zaniká aj v tých nedávno ešte čisto slovenských osadách.
Naša južná - tá slovinská - vetva sa proti takémuto neeurópskemu zaobchádzaniu s jej národnosťou už ozvala. A čo naša matka Slovenka na severe? Ozve sa?
V Békešskej župe evidujú takmer 20 tisíc nezamestnaných, z toho v Békešskej Čabe je bez práce 3 800 osôb. Presne toľko je v župe nezamestnaných nad 50 rokov, 62 % tvoria muži. Úrad práce Békešskej župy usporiadal nedávno burzu pracovných príležitosti pod názvom Prax na predaj za účasti takmer 600 uchádzačov o prácu vo veku nad 50 rokov. Ako vysvitlo, v župe hľadajú predovšetkým predavačov, murárov, maliarov, stolárov a kuchárov. V meste 35 zamestnávateľov ohlásilo 120 voľných miest. Na podujatí sa hovorilo o koncepcii zvyšovania zamestnanosti osôb nad 50 rokov a o komplexnom riešení nezamestnanosti vôbec. V tejto súvislosti ministerstvo práce odštartovalo ústredný program, v rámci ktorého sú k dispozícii tri miliardy forintov. Suma je určená úradom práce, ktoré v priebehu troch mesiacov skúšobnej doby prevezmú od zamestnávateľov náklady spojené s vyplácaním miezd a ďalších výdavkov, pokiaľ prijmú do práce osoby vo veku nad 50 rokov.
Obchodná a priemyselná komora Novohradskej župy a Regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach usporiadajú 12. mája vo východoslovenskej metropole konferenciu slovenských a maďarských podnikateľov pod názvom Spoločne v Európskej únii. Na túto tému vystúpi s úvodnou prednáškou riaditeľ odboru Ministerstva hospodárstva a dopravy MR Gábor Gérnyi. O aktuálnych možnostiach rozvoja a investícií v košickom regióne bude hovoriť vedúci odboru regionálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja Ing. Peter Ťapák, o regionálnej spolupráci v prihraničnom regióne konzul MR v Košiciach János Cibula. V rámci konferencie budú zasadať aj odborné sekcie, kde sa bude rokovať o otázkach vidieckej turistiky, ochrany životného prostredia a pod.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v Dunajskej Strede a Centrum práce Győrsko-mošonsko-šopronskej župy podpísali v Dunakiliti dohodu, ktorou deklarujú spoluprácu pri riešení situácie na trhu práce v prihraničnom regióne. Pakt podpísali predstavitelia slovenských a maďarských zamestnávateľov a občianskych združení. Štátny tajomník Ministerstva zamestnávania a práce MR László Kordás uviedol, že cieľom paktu je spoločne hľadať riešenia tých problémov, ktoré sú charakteristické pre trhy práce v regiónoch oboch krajín. „Najdôležitejšia je tá snaha, ktorá bude smerovať k spoločnému hľadaniu zdrojov k tvorbe pracovných príležitostí," zdôraznil L. Kordás, podľa ktorého po vstupe do Európskej únie významne stúpol počet slovenských občanov, ktorí sa zamestnali v Maďarsku. Ako dodal, pred vstupom do únie v zmysle dvojstrannej dohody pracovalo v Maďarsku 2 000 Slovákov, podľa odhadov v súčasnosti iba do Győrskej župy prichádza denne asi 6 000 zamestnancov zo SR. K tomuto stavu prispieva nižšia miera nezamestnanosti ako aj vyššia úroveň miezd v Maďarsku. Presný počet záujemcov o zamestnanie v Maďarsku zo Slovenska nie je známy, lebo nie všetci zamestnávatelia plnia oznamovaciu povinnosť. V tejto otázke môže dôjsť podľa maďarského štátneho tajomníka k zmene legislatívy tak, aby sa mohol vytvoriť jasný obraz trhu práce. Na konferencii venovanej téme cezhraničného zamestnávania vystúpili okrem starostu obce Dunakiliti aj šéfovia príslušného maďarského centra a slovenského úradu práce Szilvia Somogyiová-Rimányiová a Tibor Varga.
Na zasadnutí Rumunskej menšinovej samosprávy v Békešskej Čabe predseda zboru György Grósz informoval o nedávnom stretnutí ministrov hospodárstva a dopravy Maďarska a Rumunska Jánosa Kóku a Joana-Codruta Seresa, ktorí podpísali bilaterálnu dohodu o hospodárskej spolupráci. Rumunsko je najvýznamnejším exportným partnerom Maďarska. V minulom roku registrovali v Rumunsku 674 nových firiem s maďarskou kapitálovou účasťou. Pre prítomnosť rumunského kapitálu v Maďarsku je príznačné, že v 6 010 zaregistrovaných podnikaniach figuruje 50 - 55 miliónov dolárov, pričom vedúce postavenie má naftová spoločnosť Petrom.
Vyše sto samospráv, ustanovizní a hospodárskych organizácií z Maďarska, Slovenska a Ukrajiny sa bude spoločne uchádzať o investičnú podporu prostredníctvom súbehu Európskej únie v rámci programu Interreg. Rozhodli o tom zainteresované strany na fóre, ktoré sa konalo v Níreďháze. Predseda Samosprávy Sabolčsko-Satmársko-Bereckej župy László Gazda na otvorení podujatia vyhlásil, že všetky tri strany sa v rámci programu môžu uchádzať o investície týkajúce sa ochrany životného prostredia, infraštruktúry či upevnenia spolupráce medzi inštitúciami. Vypracovanie tohtoročných trojstranných projektov napomáha spoločný odborný sekretariát so sídlom v Budapešti, ako aj medzinárodný sekretariát organizácie karpatských euroregiónov a verejná nadácia Euro Spona a Eurolip so sídlom v Níreďháze. Na fóre sa tiež konštatovalo, že nedostatok vlastných zdrojov nemôže byť prekážkou pri uskutočnení projektov, keďže takmer sto percent investícií pokryje podpora z programu Interreg.
Z iniciatívy splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov Claude Baláža v druhej polovici apríla v Bratislave došlo k ustanovujúcemu zasadnutiu mediálnej komisie, poradného orgánu splnomocnenca pre médiá a informácie. Komisia vznikla na základe odporúčania delegátov Konferencie slovenských krajanských médií v zahraničí, ktorá sa konala v októbri minulého roka. Experti delegovaní organizáciami zahraničných Slovákov už aj na svojom prvom stretnutí diskutovali o súčasnom stave a perspektívach slovenských médií v zahraničí. Hlavnou náplňou ich činnosti je tiež prerokovať otázky zabezpečenia úloh a ďalšieho smerovania v tejto oblasti - problémy komunikácie a obojstrannej výmeny informácií medzi SR a slovenským zahraničím, ako aj možnosti vzájomnej spolupráce, efektívnosti a adresnosti pomoci materskej krajiny Slovákom v zahraničí v mediálnej oblasti.
Členov komisie menuje vládny splnomocnenec na základe návrhov jednotlivých inštitúcií a organizácií, pričom komisia sa skladá nielen z krajanov, vrátane predstaviteľov Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), ale aj zo zástupcov Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov (GSZS), Slovenskej televízie (STV), Slovenského rozhlasu, Slovenského syndikátu novinárov a Tlačovej agentúry SR. Na ustanovujúcom zasadnutí mediálnej komisie za jej predsedu bol jednohlasne zvolený predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. Ďalším členom tohto odborného poradného orgánu z Maďarska na návrh CSS sa stal šéfredaktor Ľudových novín Imrich Fuhl.
Na porade predseda SZSZ Dušan Klimo otvoril otázku voľného príjmu signálu STV v zahraničí. Krajania totiž nemajú možnosť legálne dekódovať signály STV a už dlhší čas urgujú odkódovanie programov STV2. Slovenské televízne programy sú pre zahraničných Slovákov jedným z hlavných prostriedkov udržiavania materinského jazyka a slovenskosti. Člen komisie, intendant STV2 Jaroslav Kerner prisľúbil, že prešetrí možnosti voľného príjmu kódovaných signálov a informoval o možnosti sledovať nekódované pôvodné programy z produkcie STV1 prostredníctvom satelitu a internetu. Zdôraznil problém vysporiadania autorských práv, ktorý ešte dva roky môže byť prekážkou nekódovaného príjmu signálu STV. Intendant upozornil aj na fakt, že dekódovacie karty sú súčasťou zariadenia, ktoré vlastní súkromná spoločnosť Slovak Telekom a nie STV, experti teda budú musieť rokovať aj s jej zástupcami. V súčasnosti sa totiž dekódovacie karty legálne nemôžu vyvážať z územia SR. Ďalším navrhnutým technickým riešením vysielania programov STV do zahraničia je možnosť vytvorenia automatizovaného vysielacieho pracoviska STV, ktoré by vysielalo ucelený, časovo ohraničený blok programov STV (spravodajstvo, pôvodná tvorba a rozprávky). Uskutočnenie takéhoto projektu však vyžaduje účelovú dotáciu zo štátneho rozpočtu. J. Fuzik navrhol komisii vypracovať návrh projektu, ktorý by GSZS predložil vláde.
Členovia komisia sa zhodli na potrebe vytvorenia informačno-komunikačného centra pre slovenské zahraničie, voľného príjmu vysielania Slovenského rozhlasu, ako aj posilnenia spätnej väzby a rozšírenia znalostí občanov SR o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Komisia odporúča podpísanie zmluvy s verejnoprávnymi inštitúciami (STV, SRo, TASR), ktoré by kodifikovali a vymedzovali spoluprácu so slovenskými krajanskými médiami v zahraničí a viesť bilaterálne rokovania o bezplatnom poskytovaní služieb TASR slovenským médiám v zahraničí. V záujme dosiahnutia svojich cieľov komisia vypracuje koncepčný materiál o verejnoprávnosti vo vzťahu ku krajanom (v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré majú vypracovanú koncepciu pomoci krajanom v zahraničí), situačnú správu Ohrozené médiá - o stave a vývoji slovenských krajanských médií v zahraničí, materiál k možnostiam zviditeľnenia Slovenska a jeho medializácie v zahraničných médiách a návrh projektu na zriadenie automatizovaného pracoviska STV, ktoré by vysielalo pravidelný, nekódovaný blok programov STV prostredníctvom satelitu.
Už dávno som túžil po nej. Vo dne v noci som myslel na ňu, znovu a znovu som ju vyhľadával a nie a nie ju nájsť. Chcel som aspoň občas počuť jej peknú, známu reč. Blúdil som po vlnách éteru, ale márne. V noci, keď som nemohol spať, prišla mi na um a znovu a znovu som po nej pátral, ale bolo to jalové pátranie.
Stretával som všelijaké iné od výmyslu sveta, jedna hovorila po rusky, druhá po nemecky, po slovinsky, po chorvátsky, po česky… Len tú s tou našou peknou rečou, tú moju najmilšiu som nenašiel. Ani neviem, či som ja bol taký nešikovný, či som zle hľadal, alebo ona bola príliš tichá a nevšimol som si ju. Až jedného rána som ju pristihol trošku niže 550 kHz-ov. Práve vo chvíli, keď nahlas spievala: Rádio Regina! Konečne som ju našiel a som šťastný, že ju mám a môžem ju počúvať.
Prišla mi práve vhod. Vo Viedni si naši chlapci brúsia hokejky na Rusov. O 16.15 sa začne veľké derby. Svetové! A Regina mi prisľúbila, že mi ho bude sprostredkovať naživo, z hracej plochy rovno do ucha! Hľa, čo dokáže moja Regina! Chytil som si ju, už ju mám. A dúfam, že mi už nikdy nezatíchne, neunikne, nestratí sa mi.
Veľkolepá oslava mladosti a pohybu sa snúbila s nadväzovaním nových priateľstiev pri príležitosti uskutočnenia IX. športových hier škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku. Materská škola, základná škola, gymnázium, odborná škola a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti za spolupráce a podpory Medzinárodného visegrádskeho fondu v Bratislave, Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), Ľudových novín, Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), Českého centra a Slovenského inštitútu v Budapešti usporiadala v dňoch 26. až 29. apríla už IX. ročník športových hier, ktorého sa zúčastnilo rekordných 19 škôl z piatich štátov Európskej únie. Okrem škôl v Maďarsku, v ktorých sa vyučuje slovenčina aspoň ako predmet, podujatia sa zúčastnili partneri Visegrádskej štvorky (V4). Prvými hosťami boli naši priatelia z Gymnázia J. A. Raymana z Prešova, po nich sme mohli privítať delegáciu Soukromého gymnázia „Pod Vyšehradem“ z Prahy a potom sa vrece roztrhlo, ledva sme stačili registrovať priateľov z Gymnázia Ľ. J. Šuleka z Komárna, študentov Hotelovej akadémie z Košíc, nových priateľov z Českého gymnázia J. A. Komenského z Viedne a stále usmiate tváre žiakov 6. gymnázia z Krakova.
Hostí privítala riaditeľka inštitúcie Anna Csörgölová a po oficialitách sa začala v priestoroch slovenskej školy pestrá vrava. Zmes slovanských jazykov - slovenčiny, češtiny, poľštiny sa miešala s maďarčinou a nemčinou. Nuž, nedivme sa tomu, dnešná doba už je raz taká, veď v prípade potreby si mládež ľahko pomôže i jazykom anglickým. Skutočné priateľstvá sa v odpoludňajších hodinách premenili na zdravé súperenie, začal sa boj o body a medaily vo volejbale mix - stredoškolákov. Nikdy v uplynulých rokoch nebol taký záujem o volejbal ako teraz. Všetky stredné školy zo zahraničia i z Maďarska (Nové Mesto pod Šiatrom, Békešská Čaba, Budapešť) postavili výborné družstvá. Jediným nedostatkom tohto turnaja bol systém hry, ktorý pre vysoký počet zápasov sa musel stanoviť na vypadávanie (rýchla smrť), čo je z hľadiska pedagogického i športovo-etického nevhodné. Tak sa stalo, že neskorší celkoví víťaz (Budapešť) sa stretol už v prvom kole s družstvom Komárna. Podľa názoru profesionálnych rozhodcov bol tento zápas hodný finálového súboja. Prvý set síce vyhrala Budapešť 25:18, ale v druhom boli lepší hostia z Komárna (20:25), kým skrátený rozhodujúci set vyhrali domáci pomerne presvedčivo: 15:6. Silnou stránkou Komárna boli výborné smečiarky-dievčatá, kým u Budapešti bodovali hlavne chlapci. Nakoniec viac športového šťastia mali domáci, ktorí zvíťazili 2:1.
Výsledky ďalších zápasov základného kola vo volejbale:
Békešská Čaba - Košice 2:0 (20, 15)
Krakov - Viedeň 2:0 (21, 17)
Prešov - N. M. pod Šiatrom 0:2 (18, 23)
Vo finálovom zápase vyhrala Budapešť nad Békešskou Čabou hladko 2:0 a v boji o tretiu priečku zvíťazilo družstvo Nového Mesta pod Šiatrom nad Krakovom 2:0.
Konečná tabuľka:
body do súťaže o pohár Hlavného mesta Budapešti
1. Budapešť 8
2. Békešská Čaba 6
3. N. M. pod Šiatrom 4
4. Krakov 3
5. Komárno 2
6. Viedeň 1
7. Prešov -
8. Košice -
28. apríla sme sa prebudili do slnečného rána. Tu treba poznamenať, že pred začatím hier výdatne pršalo (celý týždeň), ale podobné počasie bolo i po uplynulé roky. Proste, sme „tam hore“ dobre zapísaní - tvrdili hostia, ktorí sa nestačili čudovať. Ráno sa začali súťaže v basketbale a minifutbale. Pred 10. hodinou boli zápasy prerušené a všetci účastníci nastúpili na slávnostné otvorenie hier. Školské átrium zaplnilo 300 mladých športovcov v pestrofarebných športových dresoch. V strede átria stáli vlajkonosiči so štátnymi vlajkami Maďarskej a Slovenskej republiky. Nad nimi vlajky EÚ a štátov V4, ktoré ešte umocňovali vážnosť nastávajúcej chvíle. Po maďarskej a slovenskej hymne zazneli prvé tóny skladby Ludwiga van Beethovena z deviatej symfónie skomponovanej na slová básne Friedricha von Schillera „Óda na radosť“. Hymna EÚ vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity. V slávnostnom príhovore riaditeľka Anna Csörgölová pozdravila a privítala čestných hostí: Zuzanu Ruzsikovú v zastúpení hlavného sponzora hier - Medzinárodného visegrádskeho fondu, riaditeľku Slovenského sekretariátu „Europa v škole“ Dr. Natašu Ondruškovú, riaditeľa Českého centra v Budapešti Eugéna Gála, riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Milana Resutíka, predsedu CSS Jána Fuzika, úradujúcu predsedníčku ZSM Moniku Szabóovú, odborného referenta žiackych domovov hlavného mesta Arnolda Salamona, referenta pre vzdelávanie mládeže a športu hlavného mesta Sándora Némethbertu, zástupcu Samosprávy XIII. obvodu Budapešti Attilu Nagya a ďalších predstaviteľov verejného a spoločenského života a všetkých účastníkov športových hier. Potom v krátkom programe vystúpili mažoretky zo slovenskej základnej školy v Mlynkoch, skupina rytmických gymnastiek trénerky Evy Svobodovej Bučánskej a na záver žiačky telocvikára Eörsa Hatvanyho. Riaditeľka Anna Csörgölová po programe vyhlásila IX. ročník športových hier za otvorený.
Nasledujúce hodiny sa niesli opäť v znamení „tuhých bojov“ vo futbale i v basketbale. Po zaslúženej večeri nasledovala večerná plavba po Dunaji s malým občerstvením a s obšírnym výkladom sprievodkyne pani Dr. Emílie Pluhárovej Ivánovej. Podľa slov hostí večerná Budapešť urobila na nich veľmi hlboký dojem a odnášajú si krásne zážitky.
Spoločenský prínos športových hier bol umocnený aj záverečným ceremoniálom, kedy bolo vyhodnotenie a z rúk mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, riaditeľky Slovenského sekretariátu „Európa v škole“ Dr. Nataše Ondruškovej a riaditeľky hostiteľskej školy prevzali víťazi ocenenia - poháre, diplomy a medaily. Pán veľvyslanec okrem toho daroval partnerským školám V4 osobitné vecné ceny. Poháre si odniesli všetky víťazné družstvá v jednotlivých športových odvetviach a kategóriách.
Teraz sa zoznámime s víťazmi:
Volejbal mix Budapešť (2. B. Čaba, 3. N. M. pod Šiatrom)
Basketbal
žiačky ZŠ Dunaeďház (2. Budapešť, 3. Šára, 4. Čív)
žiaci ZŠ N. M. pod Šiatrom (2. Dunaeďház, 3. Budapešť, 4. Čív)
študentky SŠ Budapešť (2. N. M. pod Šiatrom, 3. Komárno)
študenti SŠ Budapešť (2. N. M. pod Šiatrom, 3. Komárno)
Futbal
žiaci ZŠ Budapešť (2. Dunaeďház, 3. Síleš, 4. Mlynky)
študenti SŠ N. M. pod Šiatrom (2. Budapešť, 3. B. Čaba)
V súťaži ZŠ o Putovný pohár predsedu CSS bola najúspešnejšia Základná škola v Dunaeďháze s počtom bodov 20, na druhom mieste sa umiestnila ZŠ Budapešť (18 bodov), na treťom Nové Mesto pod Šiatrom (8 bodov).
Pohár Hlavného mesta Budapešti v súťaži stredných škôl získalo Gymnázium a žiacky domov v Budapešti s počtom bodov 30, druhé miesto patrí Gymnáziu v Novom Meste pod Šiatrom (24 bodov), o tretie miesto sa delia s rovnakým počtom 10 bodov gymnáziá v Komárne a Békešskej Čaba. 5. miesto obsadili s tromi bodmi gymnáziá z Krakova a Prešova.
Záverom dostali všetky zahraničné delegácie pamätné diplomy a poháre. Po ich odovzdaní vyhlásila riaditeľka A. Csörgölová IX. ročník športových hier za ukončený. Prítomným poďakovala za účasť a popriala šťastnú cestu do svojich domovov so želaním, aby sme sa opäť stretli v roku 2006 pri jubilejnom X. ročníku športových hier v Budapešti.
Úplne na záver mi dovoľte uviesť jeden z príkladných činov počas pretekov. Mladá pani učiteľka z Čívu mi odovzdala krásnu zlatú retiazku, ktorú našla jej žiačka. Ďakujeme! Majiteľka sa môže informovať na budapeštianskom tel. čísle: 35 00 486 u autora tohto príspevku.
Existuje veľa kultúrnych podujatí, ktoré spôsobia veľký rozruch v každej našej Slovákmi obývanej lokalite. Medzi ne patria aj Slovenské spievanky a veršovačky. Jedno z predkôl celoštátnej súťaže sa 27. apríla konalo v malebnej dedine Šárišáp. Podujatie už tradične zorganizoval Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM). Aj v tomto prípade sa o úspech kvalifikačnej súťaže významnou mierou pričinili miestni organizátori na čele s Katarínou Kisgyőriovou Huberovou. Súťažné predpoludnie sa začalo privítaním účinkujúcich. Táto milá povinnosť pripadla starostovi obce Ferencovi Haracskovi a predsedníčke ZSM Ruženke Egyedovej Baránekovej. „Preteky“ sa začali o desiatej a trvali až do poludnia. Niet sa čomu čudovať, keďže mladých súťažiacich z Peštianskej a Komárňanskej župy bolo viac než sto a každý z nich sa snažil predviesť dobrý výkon. Súťažilo sa v štyroch kategóriách, pričom najviac detí bolo práve v tej prvej. Niektoré z nich neraz dojali porotu, tak úporne sa snažili odrecitovať svoju básničku, či zaspievať svoju pieseň čo najlepšie. Odmenou im bol nielen potlesk, ale aj milý darček v podobe motýlika, žabky či lienky. Počet postupujúcich detí nebol určený; do hlavnej súťaže sa tak dostali všetky, ktoré dokázali svojím výkonom presvedčiť porotu o svojich kvalitách. Len na okraj - tá istá porota putuje po všetkých regionálnych kolách súťaže, aby všetkých súťažiacich (je ich skoro 500) merala takpovediac rovnakým metrom. Po súťažnej časti si prítomní prezreli veľmi pekný a zaujímavý vlastivedný dom. Do celoštátneho kola, ktoré sa uskutoční 20. mája v Budapešti, postúpili:
VERŠOVAČKY
I. kategória
Antonella Morongová (Budapešť)
Peter Farkas (Budapešť)
Flóra Rečáková (Tardoš)
II. kategória
Adrien Černá (Santov)
Bettina Gongolová (Čív)
Vanessa Slavkayová (Budapešť)
Dávid Janás (Mlynky)
Paula Uhrinová (Budapešť)
III. kategória
Petra Bálintová (Dabaš-Šára)
Peter Uhrin (Budapešť)
IV. kategória
Oliver Juhász (Budapešť)
Petra Vargová (Budapešť)
Andrea Kopervászová (Budapešť)
SPIEVANKY
II. kategória
Spevácka skupina (Mlynky)
Spevácka skupina (Malý Kereš)
Estera Kollárová (Šárišáp)
Bencze Tar (Šárišáp)
Marek Kiss a Jozef Holczapfel (Mlynky)
IV. kategória
Júlia Kováčová (Budapešť)
Vyše 40 rozjarených mladých tvárí z hlavného mesta, Santova a Šóškútu sa zhromažďovalo v poslednú aprílovú sobotu krátko pred desiatou hodinou v Mládežníckom dome XIII. obvodu Budapešti. Prišli na súťaž v prednese poézie a prózy, dobre známej v kruhu našich detí. Pri vstupe do budovy ich čakala veselá slovenská ľudová hudba a slávnostne naladení, srdeční organizátori - členovia Slovenskej samosprávy XIII. obvodu hlavného mesta. Presne o desiatej sa zaplnila divadelná sála a veru ešte aj z chodby museli priniesť stoličky kvôli obrovskému počtu záujemcov, medzi ktorými boli aj rodičia a príbuzní mladých recitátorov.
Účastníkov súťaže pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti Zuzana Hollósyová, ktorá vyslovila potešenie z prekrásneho slnečného predpoludnia, skrášľujúceho ich podujatie. Recitačnou súťažou sa chcú pripojiť k veľkolepým celoštátnym literárnym podujatiam, ktoré sa konali v uplynulom období pri príležitosti Dňa a Mesiaca poézie. Tohtoročná, v poradí siedma recitačná súťaž mala aj ďalšiu aktualitu - konala sa deň pred sviatkom všetkých mám: „Dňom matiek oslavujeme my, Slováci žijúci v Maďarsku, aj našu slovenskú reč. Veď sme ju dostali do vienka od našich mám, čo si treba nesmierne vážiť. Materinská reč je najkrajšia zo všetkých... Človek si môže osvojiť hocikoľko cudzích jazykov, ale materčinu má iba jednu. A to je poklad. Preto si musíme ctiť tých, ktorí nám ju odovzdali. Podobne si musíme vážiť aj snahu všetkých rodičov a pedagógov, ktorí vás, milé deti, pripravili na dnešnú súťaž,“ povedala Z. Hollósyová.
Po dojímavých myšlienkach predstavila porotu, ktorú tvorila podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová, profesorka slovenčiny Hana Kollárová a básnik Gregor Papuček. Niektoré deti už od rána sedeli ako na ihlách a snažili sa potlačiť trému. Súťažilo sa v šiestich kategóriách. Je raritou, že do šiestej kategórie boli zaradení dospelí - konkrétne dvaja odvážlivci, milovníci slovenskej poézie.
Deti súťažili veľmi disciplinovane a s nadšením. Výsledné poradie sa tentokrát neurčovalo. Každé dostalo za prednes krásnu slovenskú knižku a čokoládu. Ale nemyslite si, že tu chýbal súťažný duch... Totiž najlepší recitátori z piatich detských kategórií dostali od slovenských samospráv II. a XIII. obvodu Budapešti veľkorysý darček - účasť v desaťdňovom letnom tábore na Slovensku.
Výkony recitátorov hodnotila predsedníčka poroty E. Rybová. Pochválila deti, že sa skoro všetky vžili do danej básničky a bolo cítiť, že jej aj rozumejú. Nadšení a netrpezliví mladí ledva vedeli vyčkať tých päť mien, ktoré vyhrali hlavné ceny - táborenie na Slovensku. Sú to Peter Farkaš, Virág Jászová, Bátor Horváth, Paula Uhrinová a Vivien Papová. Viacerí dostali ako osobitné ceny CSS aj prekrásne knižné dary. Týmto sa rad darčekov nekončil. Posledné prekvapenie prišlo v osobe Katky Noszlopyovej, ktorá deti pobavila spoločným spevom, ktorým sa ozýval celý mládežnícky dom do skorých popoludňajších hodín.
V prvej polovici apríla sa slovenské deti z Maďarska a Poľska zúčastnili Školy v prírode v Detvianskej Hute. Z Maďarska mohlo využiť túto možnosť 25 detí z Békešskej Čaby, Budapešti, Nového Mesta pod Šiatrom a Slovenského Komlóša. Sprevádzali ich učiteľky Anna Ondrejová zo Slovenského Komlóša a Monika Szelényiová z Budapešti. Z Poľska prišlo do tábora 24 detí z Novej Belej a zo Základnej školy v Krompachoch. Sprevádzali ich učitelia Žofia Chalúpková a Dominik Surma.
Hlavnou náplňou dvojtýždňového pobytu bolo vyučovanie zamerané na zdokonaľovanie znalosti slovenského jazyka, zlepšovanie vyjadrovacích schopností detí, poznávanie minulosti, ale aj súčasnosti Slovenska - kultúrnych hodnôt, ľudových tradícií, zvykov, obyčajov, ľudových piesní, pamiatok a prírodných krás. Tieto široké tematické ciele boli realizované v rámci vyučovacích hodín, vychádzok, exkurzie, spoločenských a športových aktivít. Deti mali štyri vyučovacie hodiny predpoludním a dve hodiny telesnej výchovy popoludní. Hodiny slovenčiny, vlastivedy a výtvarnej výchovy viedli učiteľky Mgr. Emília Kršiaková a Božena Kamenská. Učili deti správne sa vyjadrovať, konverzáciu a pravopis. Obohatili ich slovnú zásobu a prehlbovali vzťah k slovenčine. Hudobnú výchovu mala na starosti učiteľka Mgr. Jaroslava Plavuchová, ktorá naučila deti spievať piesne nielen z Detvy, ale aj z iných oblastí Slovenska. Športovú aktivitu rozvíjala na hodinách telesnej výchovy učiteľka Mgr. Mária Novodomcová. Deti najčastejšie hrali loptové hry a poznávali ich pravidlá, rozvíjali si kondíciu a telesnú vytrvalosť.
Voľné chvíle trávili žiaci na futbalovom ihrisku a na vychádzkach do okolia. Mohli si dokonca zajazdiť na koňoch na Ranči Háferník. Mnohí prvýkrát sedeli v sedle. Vo večerných hodinách boli pre nich pripravené rôzne spoločenské hry, diskotéky a súťaže. Deti mohli využívať dve spoločenské miestnosti s vhodnou videotechnikou, kde mohli sledovať televízne programy a videofilmy.
Počas pobytu v škole v prírode podnikli jednodňový zájazd do Banskej Bystrice a Zvolena. Poprechádzali sa po historických námestiach oboch miest, pozreli si pamiatky spojené so Slovenským národným povstaním a Zvolenský zámok.
Žiaci boli ubytovaní v 5-posteľových izbách, vhodne zariadených a čistých. O ich zdravie sa starala J. Plavuchová. Stravovanie - šesťkrát denne - zabezpečila školská jedáleň. Pobyt v škole v prírode prispel k integrácii detí z Maďarska a z Poľska. Zoznámili sa, nadviazali srdečné kontakty a priateľstvá. Počas futbalových zápasov sa skamarátili aj s deťmi zo Slovenska. Na záver pobytu vystúpili s kultúrnym programom, v ktorom prezentovali svoju slovenčinu. Pobyt deti na Slovensku zorganizovali Dom zahraničných stykov Ministerstva školstva SR, Ministerstvo školstva MR a Celoštátna slovenská samospráva. Osobne ho zabezpečovala PhDr. Zlatica Havlíková, ktorá nás aj navštívila v Detvianskej Hute. V mene detí a učiteľov veľmi pekne ďakujeme za pobyt na Slovensku. Vďační sme aj riaditeľovi Školy v prírode Mgr. Františkovi Novodomcovi a jeho personálu za milé prijatie, úprimný a srdečný vzťah k deťom a učiteľom. Všetci sa snažili vytvoriť čo najlepšie podmienky pre zdravý a bezpečný pobyt detí, vždy vychádzali v ústrety našim požiadavkám a potrebám. Srdečná vďaka patrí aj vedeniu a učiteľkám Základnej školy v Detvianskej Hute za výučbu, starostlivosť a srdečný vzťah k našim deťom.
Žiaci zo Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši sa v druhú aprílovú sobotu zúčastnili opäť športovej akcie pod názvom „Tri v jednom”. Po pešej túre nasledoval beh na 7 a 14 km. Na pešej túre nás bolo 86 a všetci sme sa dobre cítili. V dnešnom zhone, bohužiaľ, beh nepatrí medzi najmilšie športovanie, no našu školu sme opäť reprezentovali 58 a to je super. Veď na beh sa musí pripravovať každý zodpovedne a postupne - samozrejme, ak nechce aby ho na druhý deň bolelo celé telo. Doteraz sa päťboja zúčastnilo 312 športovcov.
Ráno od ôsmej do deviatej sa každý účastník prezentoval, odovzdal preukaz a dostal štartovné číslo, ktoré si pripol na hruď. Tí, ktorí si zvolili beh na 7 km, sa rozbehli po cyklistickom chodníku, na polovici trate sa občerstvili a bežali späť. Ostatní pokračovali do susedného Békésszentandrása, kde na vzdialenosti 7 km bola obrátka. Bolo veľa žiakov, ktorí sa radšej prechádzali ako bežali, no nie preto, že nevládali, ale preto, lebo časový limit nebol určený. My, organizátori, sa musíme pochváliť tým, že deti sú veľmi disciplinované. Veď v minulosti sme v blízkosti občerstvovacích stánkov darmo rozmiestnili koše na odpadky, vždy sa našli takí, ktorí pohár odhodil na zem. Veľmi nás potešilo, že po skončení tohto podujatia sme nenašli žiadne rozhádzané odpadky. Vidieť, že šport vychováva nielen k správnemu zdravému spôsobu života, ale aj k ochrane prírody!
Počasie bolo optimálne na beh, miestami pofukoval vietor, ale slniečko nad ním vyhralo. Po príchode do cieľa každý dostal pečiatku do preukazu a, samozrejme, aj čokoládu. Vylosovali sme aj niekoľko šťastných výhercov, ktorí dostali športové darčeky. Nasledujúca akcia bude 7. mája - cyklistika na 20 a 40 km. Tu sa nemusia deti špeciálne pripravovať, veď takmer každý žiak chodí do školy na bicykli.
Farár Celoštátnej slovenskej evanjelickej farárskej služby a Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Atila Spišák bol v dňoch 14. a 15. marca na návšteve v Liptovskom Mikuláši. Počas svojho pobytu sa stretol so seniorom Liptovsko-oravského seniorátu Vladimírom Ferenčíkom. Evanjelici Liptovsko-oravského seniorátu sa rozhodli pre nezvyčajnú formu misie medzi už značne pomaďarčenými Slovákmi v Maďarsku. Urobili vzácnu zbierku v prvom rade spevníkov, Biblií, učebníc pre deti, ktoré sa chystajú na konfirmáciu a, prirodzene, aj finančných prostriedkov. Evanjelický farár A. Spišák prevzal zbierku spevníkov a Biblií a za darovaných približne 20 tisíc Sk nakúpil v predajni vydavateľstva Tranoscius náboženské knihy a literatúru. Vzácny liptovský milodar bude slúžiť na to, aby naši slovenskí evanjelici mohli prežívať požehnané chvíle s Pánom Ježišom Kristom a pánom Bohom vo svojom rodnom jazyku.
V evanjelických cirkevných zboroch prikazuje cirkevná ústava voliť presbyterov a to z toho dôvodu, aby boli samostatné a legitímne. Presbyter vykonáva činnosť v rámci agendálneho poriadku. Cirkevné zbory vykonávajú rôzne práce a služby. Tam, kde zbor rastie, vznikajú aj nové potreby a úlohy pre jeho členov. Tí, ktorí chcú pomáhať a slúžiť najviac, majú mať svoje miesto práve v zbore presbyterov. Keď hovoríme o spolupráci členov presbyterstva počas bohoslužobného života, ako prvú podmienku si musíme položiť spoľahlivosť, a to vo viere, v ochote a praktickej službe. Presbyteri sú na tieto úlohy zvlášť povolaní, veď im zbory vo voľbách dali dôveru a zverili spoločné veci do ich opatery a starostlivosti.
V kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti sa 10. apríla 2005 konala bohoslužba, po ktorej rokovalo Valné zhromaždenie cirkevného zboru. V rámci zhromaždenia sa konali voľby zboru presbyterov. O týždeň neskôr, 17. apríla, sa konala slávnostná bohoslužba, na ktorej zvolení presbyteri skladali sľub a boli inštalovaní. Sú to: Jozef Blaško, Karol Fábián, Ján Győri (dozorca), Zuzana Hollósyová, Mária Májerhofferová, Anna Tarčaiová, Monika Szelényiová a náhradný člen Juraj Kukely.
Veriacich a všetkých záujemcov pozývame na slovenské evanjelické bohoslužby, ktoré sa konajú každú nedeľu o 10.00 hodine v zborovej sieni Slovenského evanjelického zboru v Budapešti na prvom poschodí zadného traktu budovy na Rákócziho ulici č. 57. Bohoslužby slúži evanjelický farár Atila Spišák.
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj Prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.” Sk 2, 1- 11
Rôzne udalosti, ktoré Cirkev slávi počas cirkevného roku, sa dajú viditeľne znázorniť, ale pri dnešnej slávnosti zoslania Ducha Svätého to nie je také jednoduché. Aby sme pochopili dnešné evanjelium, potrebujeme aspoň trochu preniknúť do tajomstva turíčnych udalostí.
Duch Svätý je tajomnou vnútornou oživujúcou silou, ktorá pôsobí aj dnes v Cirkvi a v tých, ktorí ho prijali, a uchvacuje okolostojacich. Dobre sa pozrime na turíčne udalosti, čo sa vtedy stali. Na apoštolov zostúpil Duch Svätý, boli naplnení jeho silou a mocou. Vyšli von a začali ohlasovať evanjelium. Ich pôsobenie preniklo množstvo ľudí. Aj z nás by malo vyžarovať niečo, z tej slobody a sily Ducha Svätého, ako z apoštolov. Pre mnohých ľudí okolo nás sme totiž jediným evanjeliom, jedinou príležitosťou ku kontaktu s Kristom, pretože do kostola neprídu, Sväté písmo si neprečítajú… Ale, aby sme mohli byť opravdivými svedkami Krista, náš život a slová musia hovoriť o tom, že sme Kristovi. To, čo platilo o tajomstve začiatku Cirkvi na Turíce, to platí aj dnes. Nie my, ale Duch Svätý, ktorý v nás pôsobí, je organizátorom, tvorcom a oživovateľom Cirkvi. Duch Svätý je darcom života, darcom milosti, posvätiteľom. Prudký vietor a ohnivé jazyky, ktoré naplnili dom, kde boli na Turíce zhromaždení apoštoli, sú symbolom Ducha Svätého. Duch Svätý vždy tvorí, obnovuje, buduje. Duch Svätý má často podobu ohňa. Ale prirovnanie Ducha Svätého k vetru je menej známe. Ako vanutie Ducha Svätého na Turíce založilo Cirkev, ako pôsobením Ducha Svätého Cirkev bola obnovená búrkami, tak aj my môžeme prispieť k obnove sveta pôsobením Ducha Svätého. V dnešný deň slávime narodeniny Cirkvi, pretože udalosť, o ktorej sme čítali v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov, zoslanie Ducha Svätého v deň Turíc, je pre Cirkev okamihom vlastného zrodenia. Apoštoli, učeníci, tí ktorí poznajú Ježiša, ktorí v neho uverili, nasledujú ho, sú naplnení jeho Duchom. Teda základnou charakteristikou Cirkvi je spoločenstvo tých, ktorí sú naplnení Kristovým Duchom. Dar Ducha je daný Cirkvi ako poslanie, ale zároveň aj ako úloha. Cirkev má byť aj miestom, kde si ľudia navzájom rozumejú.
Turíčne udalosti sú v Novom Zákone predstavené ako protiklad biblického rozprávania o Babylonskej veži z Knihy Genezis. Treba ich pochopiť v tom zmysle, že ľudia už raz chceli vybudovať civilizáciu bez Boha a proti Bohu. Vysoká veža, namierená až do neba, akoby chcela zmiesť Boha z jeho trónu. Za tento pyšný úmysel spáchaný voči Bohu, ako vieme zo Svätého Písma, boli ľudia potrestaní v dôležitej oblasti ľudského života, ktorou je reč. Stratili schopnosť navzájom si rozumieť a dohovoriť sa. Došlo tam k zmäteniu jazykov a táto babylonská rana ide s ľudstvom po všetky generácie až podnes. Ľudia si navzájom nerozumejú, stavajú sa múry rozdelenia medzi národmi a rasami… Vo svete, v ktorom žijeme, akoby sme aj dnes pociťovali stavbu babylonskej veže - budovanie civilizácie bez Boha a proti Bohu. V týchto rokoch akoby sme stavali slobodnú spoločnosť na jej troskách. Často pociťujeme, že sa medzi ľuďmi aj v našej spoločnosti zahniezďujú nedorozumenia, vzájomné znechutenie, zmätenie jazykov.
Na sviatok Turíc bol Jeruzalem plný cudzincov, pútnikov a vo večeradle boli zhromaždení Kristovi verní. Dvojaký pocit ich napĺňal: pocit vlastnej úbohosti a slabosti a pocit nádeje v pomoc toho, ktorý mal prísť. To všetko vložili do vrúcnej prosby: Príď, Duch Svätý, naplň srdcia svojich verných. Boli vypočutí. Ľudia uvideli veľký oheň, ktorý zostupoval z neba. Počuli hukot ako búrku, veľký vietor. A ten hukot bolo počuť i vo Večeradle. A naraz pocítili v sebe akúsi tajomnú energiu a ich myseľ sa rozjasnila, ich vôľa posilnila. Vanutie Ducha Svätého zapálilo v týchto ľuďoch túžbu: Chceli sa nechať pokrstiť. Tritisíc ľudí - to bol začiatok Cirkvi. Vietor Ducha Svätého získal prvých kresťanov. Vďaka Duchu Svätému v Ježišovi Kristovi patríme do jednej Božej rodiny. Duch Boží preniká ako spoločná láska Otca i Syna. Bez Ducha Svätého, ako to vystihol Atenagoras - je Boh ďaleko a Kristus patrí minulosti, Evanjelium je mŕtvou literou a Cirkev jednoduchou organizáciou. Autorita je mocou a misia propagandou, kult je archaizmom a mravný život je otrockým podriaďovaním sa. Všetko sa mení so Svätým Duchom a v ňom. Všetko sa zušľachťuje a všetkému sa vlieva život. Božie kráľovstvo už prišlo a zmŕtvychvstalý Kristus je prítomný. Evanjelium je moc i život a Cirkev predstavuje Trojičné spoločenstvo. Autorita sa premení na službu a misie na ponuku spásy.
Cirkev sa rozrástla, apoštoli sa vydali do pohanského sveta. Neboli študovaní hlásatelia, boli to remeselníci, rybári, a predsa dokázali získať svet pre Krista, pretože vial Duch Svätý. Oni boli len jeho nástroje, on bol ten, ktorý tvoril. Aj v dnešnej dobe je potrebné prosiť Ducha Svätého, aby vial. Ak budeme len postávať, neurobíme nič! Kresťan - svedok Kristov, musí byť človek činu, musí tvoriť. To môžeme dokázať len vtedy, keď sa necháme nadchnúť vanutím Ducha Svätého. Potom sa môže všetko obnoviť.
Dnešný svet túži po jednote, priateľstve a pokoji a jedine s pomocou Ducha Svätého môže sa obnoviť a premeniť. Aby sa to uskutočnilo, potrebujeme my, kresťania, spolupôsobiť. A to môžeme len vtedy, keď sa necháme ako apoštoli naplniť Duchom Svätým. Až potom, keď budeme zapálení jeho svätým ohňom, je nádej, že ľudia okolo nás budú uchvátení a premenení.
V obci Egerszalók sa už 23-krát konalo stretnutie katolíckej mládeže, v rámci ktorého usporiadali výstavu fotografií Gábora Nyíriho z Novej Huty (Bükkszentkereszt). Cieľom výstavy je informovať o tomto tradičnom masovom podujatí. Výstava, ktorú otvorili v egerskom Klube a galérii kresťanskej mládeže, poputuje ďalej do Miškovca, Nového Mesta pod Šiatrom, Jászberényu a Gyöngyösu.
Najkrajší mesiac roka je máj, zasvätený Panne Márii. V prvú májovú nedeľu oslavujeme aj Deň matiek. Preto tradičná slovenská svätá omša, ktorá sa konala 1. mája v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, bola obetovaná za naše slovenské mamičky a babičky. Na slávnostnú omšu prišli veriaci z Budapešti a Pilíšskej Čaby, pričom s Čabanmi prišla aj delegácia z Nových Zámkov, ktorej členmi boli Marta Czingelová, Emília Molnárová, Alena Podhorská, Elena Polačková a Miroslava Srnková. Poznamenávame, že veriaci z tejto našej pilíšskej obce pod vedením Juraja Kučeru nadviazali priateľské styky s veriacimi z Nových Zámkov a vzájomne spolupracujú aj v náboženskej oblasti. Každú druhú nedeľu v mesiaci celebruje slovenskú omšu v Kostole Panny Márie v Pilíšskej Čabe kaplán Stanislav Illéš z Nových Zámkov.
Slávnostnú omšu v kostole sv. Jozefa celebroval vdp. Attila Kónya, ktorý vo svojej kázni zdôraznil, aby sme vo svojich srdciach uctievali Ježiša Krista tak, ako nám to zanechali apoštoli. Boh je láska a Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je z Boha a preto naša láska sa má prejavovať dodržiavaním jeho prikázaní a šírením lásky medzi sebou. Každý kresťan sa má usilovať, aby všade vo svete zavládla pravá láska, aby sa ľudia mali radi ako bratia a sestry. A to aj pomocou Pána Boha a našej Nebeskej matky - Panny Márie.
Počas slávnostnej sv. omše na organoch hral kantor Zoltán Geszler a spievali hostia z Nových Zámkov a spevácky zbor z Pilíšskej Čaby. Predniesli krásne náboženské piesne a tým zvýraznili dôstojnosť celej slávnosti. Záverom slávnostnej svätej omše A. Kónya zvlášť pozdravil peknou básničkou prítomné mamičky a babičky, potom sa celým kostolom rozzvučala ďakovná pieseň: „Vďačiť Ti chcem, mama, za nežnosť a za lásku, ktorú si mi dala, vďaka aj za život môj. Ukryla si v srdci každé trápenie a bôľ, všetko si mi dala, aj ten úsmev milý Tvoj. Vďaka za to, že si mi dala život, zatiaľ čo Ty si mala len bolesť. Teraz, srdce moje, Ti volá mama, vďaka Ti za lásku.“
Po omši sa na farnosti konalo agapé, na ktoré dobrosrdečné pilíščabianske gazdinky napiekli koláčiky a muži priniesli chutné víno, aby dôstojne oslávili Deň matiek.
Dňa 30. apríla 2005 sa v Ostrihomskej bazilike konala Národná púť kardinála, prímasa a ostrihomského arcibiskupa Józsefa Mindszentyho (1892-1975) pri príležitosti 90. výročia jeho kňazskej vysviacky, 60. výročia vymenovania za kardinála a 30. výročia úmrtia. Národná púť vyvrcholila slávnostnou svätou omšou. Jej hlavným celebrantom bol kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy J. E. Péter Erdő, koncelebroval zbor biskupov. Omše sa zúčastnili arcibiskupi, biskupi, členovia Konferencie biskupov Maďarska, predstavitelia kresťanských cirkví, mužských a ženských rehoľných kongregácií, diplomatických zborov v Maďarsku, poslanci parlamentu, členovia vlády MR, predstavitelia cirkevných organizácií, politických strán, samospráv a občianskych organizácií. Kázeň mal arcibiskup z Alba Julie György Jakubinyi, ktorý sa vo svojej homílii zameral na učenie J. Mindszentyho, ktoré poznajú po celom svete, veď bol vzorom pravej kresťanskej lásky, ochrancom kresťanských hodnôt svojej vlasti a celej Európy.
J. Mindszenty sa narodil 4. marca 1892 vo švábskej rodine Phemovcov v Csehimidszente neďaleko Vasváru. Za kňaza ho vysvätili 15. januára 1915. Pre svoje politické a novinárske aktivity sa dostal do väzenia už za Maďarskej republiky rád roku 1919. Od tejto chvíle sa stal zarytým antikomunistom. V medzivojnovom období bol známy angažovaním sa v kresťansko-demokratickej politike a podporou miernych sociálnych reforiem. Koncom tridsiatych rokov vystupoval proti zbližovaniu sa Maďarska s nacistickým Nemeckom. Na protest proti pronacistickému hnutiu šíriacemu sa medzi maďarskými Nemcami si zmenil pôvodné meno na Mindszenty. V marci 1944 ho vymenovali za biskupa vo Veszpréme. Do svojho úradu nastúpil po obsadení Maďarska nemeckými vojskami, ktoré začali masové deportácie Židov. Mindszenty sa nepripojil k niekoľkým katolíckym prelátom, ktorí prenasledovanie Židov verejne odsúdili, ale vo svojom biskupskom sídle ukrýval prenasledovaných. Jeho výzva na ukončenie nezmyselných bojov stačila, aby ho maďarskí nyilašovci v novembri 1944 uväznili. Napriek tomu, že ho osobne oslobodili sovietski vojaci, nepovažoval ich od začiatku za „osloboditeľov krajiny“, ale za nových kolonizátorov. Keď v marci 1945 zomrel dovtedajší maďarský prímas, Vatikán vymenoval za ostrihomského arcibiskupa a maďarského prímasa J. Mindszentyho. Povojnové roky chápal ako obdobie nezmieriteľného boja „medzi kresťanstvom a pohanstvom“, v ktorom kompromisy neprichádzajú do úvahy. Tajná polícia zatkla Mindszentyho 26. decembra 1948. Bol obvinený zo špionáže, vlastizrady, protivládneho sprisahania a obchodovania s valutami. Na súdnom pojednávaní sa zmučený a pravdepodobne zdrogovaný prímas čiastočne priznal. Odsúdili ho na doživotie. Na slobodu sa J. Mindszenty dostal v revolučnom roku 1956. Po začiatku sovietskeho útoku požiadal o azyl na americkom veľvyslanectve. Vtedy ešte netušil, že tam strávi 15 rokov. Cirkevný hodnostár, odmietajúci sa vzdať svojho úradu a považovaný mnohými za mučeníka, stal sa po čase nepríjemným pre všetky strany. Na základe dohody Budapešti s Vatikánom a na priamy príkaz pápeža sa Mindszenty v roku 1971 nechal previezť do Ríma. Stále však odmietal vzdať sa titulu prímasa. Pápež preto v záujme ďalšej spolupráce s Budapešťou v roku 1973 jednostranne vyhlásil ostrihomský stolec za neobsadený. J. Mindszenty, prinútený mlčať a zatlačený do úzadia, zomrel roku 1975 vo Viedni.
Kardinál J. Mindszenty môže byť aj v súčasnosti príkladom pre každého kresťana, lebo bol do svojej smrti verný Bohu, cirkvi, rodnej vlasti a svojim veriacim. Pokladal za najdôležitejšie, aby každý zostal verný svojej viere a krajine. Preto vyzval veriacich, aby neváhali brať svoje kresťanské presvedčenie vážne a nebáli sa svojím príkladom svedčiť o kresťanstve v rodine a v spoločnosti. Pripomenul nám pred oči ten najväčší vzor, neprekonateľný príklad duchovného života, človeka, ktorý má poriadok vo svojej duši - Pannu Máriu.
Na národnej púti J. Mindszentyho Celoštátnu slovenskú samosprávu zastupovala predsedníčka Náboženského podvýboru Ildika Klauszová Fúziková. Medzi početnými pútnikmi boli aj slovenskí katolíci žijúci v Pilíšskej oblasti. Po sv. omši sa konalo slávnostné kladenie vencov v krypte Ostrihomskej baziliky, kde je pochovaný kardinál J. Mindszenty.
Dňa 19. apríla 2005 bol po 26-hodinovom konkláve vo štvrtom volebnom kole zvolený za pápeža kardinál Joseph Alois Ratzinger, ktorý si zvolil meno Benedikt XVI. Krátko po svojom zvolení za hlavu Katolíckej cirkvi udelil nový pápež veriacim v Ríme i na celom svete požehnanie Urbi et orbi.
„Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. zvolili kardináli mňa, jednoduchého a poníženého robotníka v Pánovej vinici“, zneli jeho prvé slová. Na druhý deň ráno celebroval spolu s kardinálmi v Sixtínskej kaplnke svätú omšu, na ktorej v latinčine predniesol text považovaný za jeho programové vyhlásenie. „Mojím skutočným vládnym programom, ak to môžem tak nazvať, je to, aby som nekonal svoju vôľu a nasledoval svoje predstavy, ale aby som spolu s celou Cirkvou počúval slovo Pánovej vôle a nechal sa ním viesť. Aby bol sám Pán tým, kto vedie Cirkev v týchto hodinách našich dejín.“ Vyzdvihol v ňom veľkosť pontifikátu svojho predchodcu a naznačil zámer pokračovať v jeho línii, ako aj v líniách Druhého vatikánskeho koncilu. Zdôraznil, že jeho pontifikát sa začína v Roku Eucharistie a v roku, keď sa uskutočnia Svetové dni mládeže. Kardinálsky zbor ubezpečil, že chce aj naďalej viesť otvorený teologický i ekumenický dialóg. Pri preberaní svojho úradu považuje za najdôležitejšie „prinášať svetlo Krista všetkým mužom a ženám dneška.“
Vyvrcholením prvého týždňa pontifikátu Benedikta XVI. bola vo Vatikáne 24. apríla inauguračná slávnostná svätá omša na Námestí sv. Petra, na ktorej sa zúčastnilo asi pol milióna veriacich. Pred jej začiatkom zostúpil nový pápež za spevu Litánií k svätým k Hrobu sv. Petra, aby ako 265 Petrov nástupca nadviazal na jeho úrad. Po evanjeliu prevzal dva symboly svojho pontifikátu: pálium z ovčej vlny ako znak pastiera, symbol viery a pevnosti; prsteň ako pečať Petra-rybára. V homílii prednesenej v latinčine povedal, že chce aj naďalej viesť ekumenický a medzináboženský dialóg a zároveň obracať svoju pozornosť na neveriacich. Vyzdvihol potrebu jednoty vo všetkých jej podobách a spojitosť s Kristom v každej sfére nášho života. Na záver vyzval mladých, aby sa nebáli otvoriť Kristovi, ktorý im môže dať všetko. Po skončení slávnostnej svätej omše pozdravil veriacich na Námestí sv. Petra z otvoreného papamobilu. Popoludní prijal predstaviteľov politického života z viacerých krajín.
Joseph Alois Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 ako syn policajného úradníka v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Spolu so starším bratom bol 29. júna 1951 vo Freisingu vysvätený za kňaza. Georg sa venoval cirkevnej hudbe. V rokoch 1946-1951 absolvoval štúdium teológie a filozofie. Po skončení štúdia a kňazskej vysviacke roku 1951 pôsobil ako kaplán v pastorácii a veľmi rýchlo sa stal jedným z najmladších profesorov v Nemecku. Ako 31-ročný začal roku 1958 s profesúrou dogmatiky a fundamentálnej teológie a pôsobil ako docent na rozličných nemeckých univerzitách - v Bonne, Münsteri, Tübingene, Regensburgu. V marci 1977 ho pápež Pavol VI. vymenoval za arcibiskupa Mníchova a Freisingu a už o dva mesiace ho povýšili za kardinála. V tom čase prijal v Mníchove poľských biskupov, medzi nimi aj Karola Wojtylu, ktorý bol krátko nato zvolený za pápeža. V r. 1981 pápež Ján Pavol II. vymenoval J. Ratzingera za prefekta Kongregácie pre náuku viery, ktorú kardinál v nasledujúcich rokoch zreformoval a zmodernizoval. Zároveň bol vymenovaný za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. V rokoch 1986-1993 bol predsedom Pápežskej komisie na prípravu Katechizmu Katolíckej cirkvi a od roku 2002 dekanom kardinálskeho zboru. 19. apríla t. r. bol zvolený za pápeža.
Nechodil som do škôlky,
učil som sa z litrovky
víno piť, karty hrať,
s literou sa neondiať.
Vzal si slovo, toto tu,
pridal k nemu robotu.
A úradník - koťuha
zobral mu z nej DPH.
Boli to operení sokolíci,
a už sú ošklbaní v šošovici.
Literárny život náš,
tenulinké nôžky máš,
mizne vôňa, slabne chuť,
ani ťa už nepočuť.
Nemôžu byť dvojmo čistí
symetrickí bilingvisti.
Raz na to prídu aj sami
medzi dvoma stoličkami.
Stále do mňa iba ďobal,
ani sa mi nepodobal:
ja s krídlami, on bez krídel…
Pri holení som ho videl.
Literát, literát,
frajerku mi mal rád.
Mal Múzu odmala,
ale mu zdupkala.