Ľudové noviny č. 12 / 2006
Predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jánovi Fuzikovi udelili Rad dôstojníckeho kríža Maďarskej republiky (občianský). Vysoké štátne vyznamenanie prevzal predseda nášho najvyššieho voleného zboru 15. marca, pri príležitosti štátneho sviatku revolúcie roku 1848 z rúk prezidenta MR Lászlóa Sólyoma v kupolovej sále Parlamentu.
J. Fuzik sa priznal, že ho zaskočila správa o udelení vyznamenania, o ktorom sa dozvedel z listu, ktorý mu doručili na segedínsku adresu. Je toho názoru, že toto vyznamenanie nepatrí jemu ako osobe, ale celej našej národnosti a CSS. „V radoch vyznamenaných sú také významné osobnosti maďarského kultúrneho a spoločenského života, s ktorými je veľká česť sedieť v jednom rade,“ povedal predseda CSS a dodal: „Je to pekné, ale uvedomujem si, že je to uznanie užšieho a širšieho kolektívu našej národnosti.“ Pripomenul, že tak ako v radoch väčšinového národa sú tisíce odborníkov, tak aj v radoch menšín je viac expertov, ktorí by si zaslúžili vysoké ocenenie. Toto vyznamenanie je prejavom toho, že tí, ktorí ho udelili, myslia aj na menšiny. Jána Fuzika navrhol Úrad pre národné a etnické menšiny za jeho viac ako dvadsaťročnú prácu v prospech slovenskej komunity v Maďarsku. Vyznamenanie je zároveň uznaním jeho zásluh na založení a dlhoročnom vedení redakcie slovenského vysielania Maďarskej televízie, tvorivej práce na vzniku radu dokumentárnych filmov a v neposlednom rade uznaním jeho činnosti na čele nášho najvyššieho voleného zboru, pričom často zastupuje záujmy všetkých menšinových občanov vďaka dôvere ostatných predsedov celoštátnych menšinových samospráv.
Prezident MR odovzdal vysoké štátne vyznamenania na základe návrhu predsedu vlády pri príležitosti 158. výročia revolúcie a boja za slobodu v rokoch 1848-1849 a pri príležitosti dňa zrodu moderného parlamentárneho Maďarska. Najvyššie štátne vyznamenania - Kossuthovu cenu a Széchenyiho cenu - odovzdali tohto roku 44 osobám. Vyznamenania vručil prezident v prítomnosti premiéra MR Ferenca Gyurcsánya a predsedníčky Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliovej.
L. Sólyom vo svojom úvodnom prejave zdôraznil, že za vyznamenaniami, ktoré odovzdáva prezident, je uznanie celého národa, čím naznačil problémy, ktoré sa vyskytli pár dní pred ceremoniálom, keď dal najavo, že neodporúča odovzdanie štátneho vyznamenania trom osobám. Prezident MR ďalej uviedol, že dve-tri vety v zdôvodnení nestačia na to, aby si človek vytvoril obraz o vyznamenanom, preto si pred odovzdaním ocenení pozrel na internete životopisy navrhovaných. Presvedčil sa o tom, že k získaniu vysokého štátneho vyznamenania môžu viesť rôzne cesty, ktoré spája úspešná práca, ale aj istá dávka šťastia a veľká zodpovednosť.
Po slávnostnom ceremoniáli v Poľovníckej sále Parlamentu sa konala recepcia na počesť vyznamenaných, kde premiér F. Gyurcsány hovoril o tom, že „o veciach vlasti možno rozmýšľať tisícimi spôsobmi, úspech spočíva v kvalite“. Premiér vo svojom prípitku poznamenal, že „čudný je tento svet“, veľa vecí sa zmenilo, možno aj zodpovednosť vyplývajúca zo slobody sa ťažšie znáša. „Ale nech sa hocičo zmenilo, nepochybujem o tom, že v tejto sále všetci slúžili vlasti a slúžia v záujme jej úspechu,“ dodal F. Gyurcsány.
Pri príležitosti Národného sviatku Maďarskej republiky ministerka mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí Kinga Gonczová odovzdala v rámci osláv 15. marca v Budapešti vysoké štátne vyznamenania 44 príslušníkom národných a etnických menšín v Maďarsku, ktoré im udelil prezident republiky László Sólyom. Medzi vyznamenanými je aj bývalý vedecký tajomník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Ján Chlebnický, ktorý prevzal z rúk ministerky Strieborný kríž MR za zásluhy (občianský stupeň). Menovanému srdečne blahoželáme!
V týchto dňoch umiestnili na rozhľadni na Chotárnej skale (Dobogókő) obnovený štátny symbol - zástavu Maďarskej republiky, ktorej žrď pred časom poškodili neznámi páchatelia. Na obnove štátneho symbolu spolupracovali Samospráva obce Mlynky, menovite starosta Jozef Havelka, a Maďarský turistický spolok na čele s predsedom Istvánom Petákom.
V druhú marcovú sobotu sa v priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti konalo prvé tohoročné zasadnutie Predsedníctva Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM). Medzi našu mládež zavítal aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš.
Na prvom tohoročnom zasadnutí Predsedníctva OSMM poslanci jednotlivých pobočiek prediskutovali harmonogram akcií mládežníckej organizácie na rok 2006. Predsedníčka OSMM Zuzana Vargová informovala prítomných o získaní finančnej podpory na pôsobenie a režijné výdavky organizácie v hodnote 300 000 Ft, čo sa týka konkrétnych akcií, v každom prípade sa budú musieť snažiť získať granty rôznych organizácií a fondov, tak domácich, ako aj zo Slovenska. Nakoniec Predsedníctvo schválilo plán práce na tento rok s nasledovnými konkrétnymi podujatiami: pilíšska pobočka ešte na jar tohto roku chce pozvať svojich priateľov hlavne z Dolnej zeme na spoločný výlet do Pilíšskych hôr. Koncom júla, resp. začiatkom augusta, by sa mal konať letný tábor OSMM, Predsedníctvo za miesto konania vybralo viac alternatív (Čerňa, Segedín, okolie Bratislavy, prípadne stredné Slovensko). Tohoročný tábor by sa mal niesť v znamení zdokonaľovania sa v materinskom jazyku našich predkov, mal by mať charakter konverzačného tábora. Už teraz bol vytýčený termín tradičného futbalového turnaja O Dolnozemský pohár v Békešskej Čabe, a to aj preto, lebo na návrh predsedníčky sa bude konať v čase čabianskeho Klobásového festivalu 20. - 22. októbra, to znamená, že kvôli obrovskému záujmu o festival zabezpečenie ubytovania už na jar t. r. môže byť problémom. Na turnaji by mladí chceli obnoviť tradíciu medzinárodnej účasti, t. j. pozvať mužstvá aj zo Slovenska, resp. krajanov z Rumunska a Vojvodiny. Závisí to však od finančných možností. Koncom roka by sa členovia mali vybrať na spoločnú lyžovačku na Slovensko.
Predsedníctvo sa rozhodlo, že výška členských príspevkov ostane nezmenená a platí aj doterajší systém, podľa ktorého polovicu členského dostane „ústredná“ pokladňa OSMM, s druhou polovicou disponuje domovská pobočka člena. Budapeštianska pobočka zahlásila, že onedlho si zvolí nového vedúceho a spolu s ním vypracujú podrobný program tejto „bunky“ OSMM. Zo strany jej členov vzišla iniciatíva zorganizovať Fórum stredoškolákov a vysokoškolákov, rozšírené prípadne o predstaviteľov mládežníckych organizácií ostatných menšín v Maďarsku so zámerom vymieňať si názory na súčasnosť a budúcnosť národnostného bytia v Maďarsku.
- Práve v takýchto prípadoch vám môže byť na pomoc Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, a to konkrétne, podobne ako v prípade dnešného zasadnutia - poskytnutím svojich priestorov, - povedal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý počas víkendu venoval svoj vzácny čas aj rokovaniu Predsedníctva OSMM, na zoznámenie sa s jeho členmi. V neviazanej besede pán veľvyslanec ponúkol svoju osobnú pomoc pri nadviazaní kontaktov organizácie s patričnými orgánmi a organizáciami na Slovensku (Úrad pre zahraničných Slovákov, Rada mládeže na Slovensku a iné). Pán veľvyslanec navrhol, aby členovia organizácie zavítali na veľvyslanectvo aj začiatkom júna a aby spolu s tunajšími pracovníkmi organizovali juniáles, keď by sa v rámci športových a zábavných hier pri hudbe mohli zabávať a vzájomne sa zoznamovať v záhrade veľvyslanectva.
V záverečnej časti sa účastníci zasadnutia Predsedníctva OSMM venovali takým otázkam, ako napríklad dôležitosť kandidovania poslancov do menšinových samospráv, obnovenie tradície kedysi populárnych recitačných súťaží v Békešskej Čabe, alebo vytvorenie webovej stránky organizácie, resp. potreba výraznejšieho zviditeľňovania organizácie v domácich slovenských médiách.
Slovenský inštitút opäť sprostredkoval milovníkom slovenského divadla výnimočný zážitok, keď pozval do Budapešti súbor Divadla Commedia Poprad. Divadla, ktoré sa od roku 1968 každoročne hlási s novou hrou a ktoré patrí k najlepším neprofesionálnym kolektívom na Slovensku. Do Budapešti prišlo s dramatizáciou Švantnerovej novely Malka, ktorú uviedlo pred dvomi rokmi v celoslovenskej premiére. Dobrý chýr o súbore i samotná hra boli dvojnásobným magnetom, ktorý pritiahol do inštitútu mimoriadne veľa divákov.
František Švantner (1912 - 1950) je jeden z najtalentovanejších autorov modernej slovenskej prózy. V centre jeho tvorby bolo dedinské prostredie a príroda, ktoré vnímal cez prizmu lyriky, siahajúc často po metafore a personifikácii. Jeho novela Malka je poprepletaná prvkami tajomnosti, fantázie a snov. Sprevádza ju napätie, ktoré autor majstrovsky prenáša na čitateľa. Nuž podujať sa na dramatizáciu takéhoto diela je priam husársky kúsok.
Tí, ktorí sme si hru pozreli, vieme, že Vlado Benko sa tejto úlohy zhostil znamenite. Dokázal sprostredkovať divákovi pomery onej doby kdesi na Horehroní, ľudské charaktery a osudy, ale aj lyrické obrazy slovenských vrchov, napätie a svojskú symboliku, ktorou priblížil konfrontáciu života a smrti, nevinnosti a podlosti, fantastiky a osudovosti. Siahol po originálnych obrazoch a dovolím si tvrdiť, že divák ich dokáže naplno vychutnať, ak si predstavenie pozrie aspoň dvakrát.
Podľa názoru naslovovzatých odborníkov „Vlado Benko vo svojom videní Malky vychádzal z konkrétnych faktov týkajúcich sa lyrizovanej prózy a naturizmu. Pritom si uvedomil, že uvedené dva prúdy v divadle neprinesú želaný efekt plný dramatických zvratov a napätia a preto paralelne sledujeme aj druhý plán, odvíjajúci sa z Desatora božích prikázaní, ktorý akoby sprevádzal celý príbeh a svojím spôsobom ho opisoval a pointoval.“ Sám dramaturg o tom povedal: „...druhý plán, ktorý je založený na inscenačnom spracovaní Desatora Božích prikázaní z Nového zákona, bol pre nás zároveň inscenačný kľúč, pretože cez desať obrazov z Desatora prikázaní sme sa dostali k jadru Švantnerovej tvorby obklopenej mystikou a tajomnými víziami. Desatoro bolo pre nás odrazovým mostíkom, aby sme sa priblížili k Švantnerovej lyrike a v jeho duchu na malom priestore ukázali večné protiklady. Dobro i zlo. Lásku a nenávisť. Život a smrť. Aby sme boli náročnejší voči sebe a divákom, a neuberali sa ľahšou cestou, zvolili sme si trochu zavádzajúci - pre niekoho - postup scén, v ktorom jednotlivé porušenia Desatora nešli stereotypne za sebou. Naším zámerom bolo pripraviť divákom krehký príbeh popretkávaný záhadnými číslami, význam ktorých v závere pochopí hádam každý.“
Perfektná dramaturgia by však nestačila na to, aby si diváci odnášali z predstavenia hlboký umelecký zážitok. Potrebné sú k tomu aj perfektné výkony hercov. V Budapešti excelovali Aneta Liptáková (Malka), Michal Novák (valach Jerguš), Dušan Kubaň (Šajban), Vladislav Vaľko (bača), Vlado Benko (Krompecher a žandár) a Vincent Jaš (muzikant). Scénografom bol Marián Čižmárik a hudbu zložil V. Jaš. Režiséri Vlado Benko a Marián Čižmárik sa postarali o to, aby sme na predstavenie divadla Commedia Poprad v Budapešti dlho spomínali.
Slovenský inštitút a Klub slovenských dôchodcov v Budapešti usporiadali 10. marca v sídle SI oslavy Medzinárodného dňa žien, v rámci ktorých Slovenské divadlo Vertigo predviedlo jednoaktovky J. G. Tajovského Matka a Hriech.
Členovia desaťročného klubu dôchodcov z radov silnejšieho pohlavia zablahoželali ženám k ich sviatku presne desiaty raz, tento krát divadelnými hrami slovenského klasika. Pred predstavením predseda klubu Ladislav Petro spolu s ostatnými mužmi odovzdali prítomným dámam po kvete úcty. Potom si spoločne pozreli predstavenia, ktoré sú o ženách, o ich osudoch, v ktorých zohrávajú síce vedľajšiu, ale neraz dominantnú rolu práve muži.
Pekná tradícia sa zrodila hneď po založení Klubu dôchodcov pri Slovenskej samospráve Budapešti. Vedenie organizácie z roka na rok pripravuje pre dámy milé prekvapenie v podobe kultúrneho programu. Z roka na rok sa pokúša vybrať vhodný program, ktorý naozaj vystihne vďaku a úctu mužov k nežnému pohlaviu.
V tomto roku - po minuloročných básňach a piesňach - bolo na rade divadlo. Početnému obecenstvu sa jednoznačne páčilo ponímanie stále aktuálnych myšlienok slovenského klasika, adaptácia hier pre našich divákov, ich scénické spracovanie, výborná réžia a v neposlednom rade presvedčivé výkony hercov. Členovia Slovenského divadla Vertigo po dlhoročných skúsenostiach dozreli v serióznych hercov, ktorí sa s istotou snažia prevteliť do vymyslených postáv. V jednoaktovke Matka J. G. Tajovský spracoval stále aktuálnu otázku: dokedy je rodič rodičom? Môže si nájsť svoje dávno vytúžené šťastie vdova? Aký život chce dožičiť svojej dcére? Môže uprednostňovať svoje city? Alebo navždy má ostať matkou? Bez možnosti uskutočniť svoje sny, bez uskutočnenej lásky, ale vyrovnaná so svojim osudom a v láske so svojou dcérou a zaťom. Je to hra aj o tom, či sa jej dcéra naučí pozerať na svet vlastnými očami, či je schopná vzdať sa takej lásky, ktorá si stavia podmienky k svojej existencii a či si uvedomí, že veľkorysosť je najveľkorysejšia vlastnosť, akú človek môže pocítiť voči členovi rodiny a či sa napokon vydá za Jana Koreňovie. Členovia nášho divadelného súboru naozaj dospeli aj herecky, veď na javisku nám priblížili ozajstnú slovenskú realitu. Mohli sme sa cítiť ako nevítaní hostia, ktorí sledujú každodenný život rodiny. Popritom však lyrické prepojenia formou hry na husliach nám umožnili povzniesť sa nad tento pocit.
Hra Hriech spracúva tiež zaujímavé osudy - príbeh ženy, ktorá ostane sama doma na statku, kým manžel zarába v Amerike. Hovorí o tom, či je hriechom poddať sa láske, či je hriechom hľadať teplo v zime, či je väčším hriechom priznať si svoju vinu, alebo o nej 15 rokov mlčať. Naši herci skutočne autenticky stvárnili rodinu zo začiatku minulého storočia, kdesi na slovenskom vidieku.
Tohoročné oslavy MDŽ v Slovenskom inštitúte sa vďaka Slovenskému divadlu Vertigo niesli v lyrickej atmosfére. Členovia nášho divadelného súboru sa po predstavení stretli s divákmi a z priateľských rozhovorov čerpali nové sily a motivácie, veď na druhý deň ich čakalo ďalšie predstavenie. Jednoaktovky J. G. Tajovského predviedli 11. marca v Spoločenskom dome v Mlynkoch.
Záujemcovia o slovenské divadlo majú možnosť pozrieť si 26. marca o 19. hodine v Klube Fészek v Budapešti predstavenie Slovenského divadla Vertigo. Súbor tentokrát predvedie hru Osvalda Zahradníka Azyl v réžii Andrása Déra. Lístky v cene 600 Ft si môžete zakúpiť na úrade CSS (č. tel.: 466-9463).
Štátna cudzojazyčná knižnica (OIK) v tomto roku už dvanásty raz usporiada v rámci XIII. Budapeštianskeho medzinárodného knižného festivalu (20. - 23. 4. 2006) výstavu, na ktorej predstaví systém inštitúcií minorít v Maďarsku, ich učebnice, tlač a vydavateľskú činnosť. Knihy, časopisy, kazety a CD platne, vystavené v Kongresovom stredisku Budapešť (stánok č. 318), si možno priamo na mieste zakúpiť alebo objednať. Bližšie informácie: Zsuzsanna Lukácsová, OIK, tel. (36) - (1) - 3183688/45, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
V Slovenskom inštitúte v Budapešti sa 4. apríla uskutoční prezentácia knihy Márie Homišinovej Etnická rodina Slovákov, Chorvátov a Bulharov žijúcich v Maďarsku. Podujatie usporiada Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. V rámci trojdňového Sviatku osvety na Ekonomickej fakulte Samuela Tešedíka v Békešskej Čabe budú 22. marca prednášať Alžbeta Uhrinová na tému Používanie slovenčiny v kruhu čabianskej slovenskej inteligencie a Martin Vozár O tajomstvách slovenskej kuchyne. 5. mája sa v DSK bude konať druhé kolo súťaže Zo školských lavíc do života.
Výstavu ilustrácií Biblie, ktorých autorom je významný slovenský grafik Vincent Hložník, otvorili 18. marca v Osvetovom dome Bélu Kálmánfiho v Číve. Podujatie, ktoré usporiadali Slovenský inštitút a čívska slovenská samospráva, otvoril riaditeľ SI Milan Resutík.
Samospráva Báčsko-Kiškunskej župy, miestne menšinové samosprávy, ako i miestne a župné organizácie usporiadajú sériu podujatí pod názvom Národnostný folklórny festival detí a mládeže, ktorý odštartoval 10. marca v Baji. Séria folklórnych podujatí bude pokračovať na rôznych miestach až do 20. mája, keď vyvrcholí galaprogramom v Malom Kereši. Slovenské národnostné stretnutie sa uskutoční 31. marca 2006 v obci Miške.
Kerešský súbor ľudového tanca Dúha usporiadal v miestnom osvetovom dome dvojdňové intenzívne tanečné skúšky, na ktoré pozval aj tanečníkov budapeštianskeho súboru Lipa, s ktorými dlhé roky udržiava priateľské styky. Ako povedala učiteľka tanca, umelecká vedúca oboch súborov Eva Šubová, spoločne vystúpia s novou produkciou, ktorú s nimi nacvičí vedúci Tanečného súboru Čaba Tibor Pintér. Na májových oslavách znovuosídlenia mesta bude ich hosťom i tanečný súbor z Karlových Varov.
E. Šubová s poľutovaním konštatovala, že v Malom Kereši majú problémy s dorastom, keďže aj tu napriek tomu, že v škole vyučujú slovenský jazyk i ľudový tanec, slovenčina a s ňou i ľudové tradície postupne vymierajú. Na rozdiel od vidieka v Budapešti sa rady mladých tanečníkov rozrastajú, preto je taká dôležitá súdržnosť slovenských súborov, ich prítomnosť na spoločných podujatiach. Veľké nádeje vkladajú do tanečnej skupiny pôsobiacej pod vedením L. Kovácsovej v škole J. Bema, s ktorou nedávno vystúpili v Kecskeméte. V blízkej budúcnosti budú hosťovať o. i. v Segedíne a v Dulovciach na Slovensku.
Svadby v Malom Kereši pred 60 - 70 rokmi sa konali v jesenných alebo zimných mesiacoch. V januári prvého povojnového roku si bral za manželku 17-ročnú Helenku Pogácsovú 21-ročný Ján Torgyik.
- Bol pekný slnečný deň, - rozpráva teta Helenka. - Po obede sme zašli na miestnu radu a potom so svadobčanmi do evanjelického kostola. Svadobná veselica trvala do poludnia nasledujúceho dňa.
- Mládenci vyhrávali, kým neprestali, - hovorí ujo Ján, - ale naša vzájomná láska trvá dodnes. Prišli všedné pracovné dni vo vinici, na poli a lúke, manželka každé ráno roznášala po domoch mlieko od našej kravičky. V záhradke sme pestovali zemiaky, mrkvu, fazuľu, uhorky a inú zeleninu. Helenka ani dnes neobsedí bez práce. Ak nič iné, tak aspoň upečie vnukom závin.
- Spočiatku sme pracovali na poli spolu s rodičmi, - pokračuje teta Helena, - ale neskôr čas a staroba ich pripútali k prácam okolo domu.
- Dávnejšie sa ešte vyplatilo pracovať v poľnohospodárstve, - ponosuje sa ujo Ján, - ale dnes prízvukujem svojim vnukom, aby si hľadali niečo iné, lebo z gazdovania sa nedá vyžiť.
Na otázku, v čom je tajomstvo šťastného manželstva, odpovedá: - Treba sa vedieť znášať a milovať. A tiež odpúšťať. Dobrý pánboh nás neraz vystavil ťažkým skúškam, lenže my sa len pevnejšie chytíme za ruky, ktoré nám spojili pred šesťdesiatimi rokmi na rade a pred oltárom.
Kerešský slovenský ľudový spevácky zbor a citarová kapela oslávili 17. marca vystúpením v miestnom osvetovom dome 30. výročie svojho založenia. Členovia zboru so svojím prvým vedúcim Károlyom Harcosom uvádzali spočiatku len pôvodné slovenské ľudové piesne. Neskôr sa ich repertoár obohatil o maďarské piesne, ktoré spievajú aj kerešskí Slováci. Pán Kelemen, ktorý prevzal vedenie, kládol osobitný dôraz na výskum kerešských ľudových tradícií. Vtedy uviedli na javisku Svadbu a Páračky, v ktorých zviditeľnili ešte dobre známe slovenské ľudové zvyky. R. 1986 získali prvú najvyššiu kvalifikáciu, čo sa im odvtedy podarilo sedemkrát. Pokiaľ ide o výber piesní, dlhé roky napomáhal činnosť zboru riaditeľ rozhlasovej stanice Bartók István Alföldi Borus. R. 2001 sa vedenia súboru ujala Zuzana Gmoserová. Odevy používané na vystúpeniach si kerešské speváčky od počiatku zhotovovali samy.
Každoročne pri príležitosti znovuosídlenia mesta pozývajú na spoločné vystúpenia folklórne súbory zo slovenských lokalít v Maďarsku a podobne je tomu aj pri príležitosti tradičného závinového festivalu, keď kerešské ženy v ľudových krojoch vystupujú v Maďarskej televízii, aby tak propagovali svoje rodisko.
Výstavná sieň Súčasník v Jankayho galérii je nepochybne najvýznamnejším miestom prezentácie výtvarného umenia v Békešskej Čabe. Svoje diela tu vystavujú mladí talentovaní tvorcovia i nositelia zvučných mien, vrátane tých zo zahraničia. Nedávno tu bola vernisáž výstavy dvoch učiteľov umenia evanjelického gymnázia Attilu Fazekasa a Tibora Prisztavoka. Prvý získal sympatie obecenstva svojimi abstraktnými obrazmi, druhý kubisticky ladenými bronzovými sochami.
Výstavu uviedol predseda Békešskej umeleckej spoločnosti Ladislav Lonovič, pričom upriamil pozornosť publika na svojrázny duchovný svet obidvoch tvorcov, ktorí si osvojili individuálny štýl. Podľa A. Fazekaša umenie nie je kópiou reality, zatiaľ čo na kubisticky pôsobiacich figúrach T. Prisztavoka je podstatným prvkom okamih pohybu. Jeho bronzové sošky (Svätý František, Rovnováha, Hudba a i.) intenzívne zapôsobili na divákov. Účastníci vernisáže sa v rámci besedy dozvedeli budúce plány obidvoch mladých učiteľov umenia.
V Európe dnes budujú najviac diaľnic v Maďarsku - povedal predseda vlády Ferenc Gyurcsány 11. marca, keď v Röszke spolu s ministrom hospodárstva Jánosom Kókom a generálnym riaditeľom AKA, a. s. Olivierom Bonninom odovzdali 14,7 kilometrový úsek autostrády M-5 medzi Segedínom a štátnou hranicou. Na poslednom úseku diaľnice medzi Budapešťou a Röszke vybudovali tri železničné nadjazdy a trinásť mostov. Premiestnili 1,172 miliónov kubických metrov zeminy a uložili 470 tisíc štvorcových metrov asfaltového povrchu. Výstavbu realizovala firma M5 Phase 3 Contractors, spoločný podnik Bouygues, Colas S.A. a Strabag A.G.
Slávnostné odovzdanie sa začalo maďarskou štátnou hymnou. Zástupca riaditeľa AKA, a. s., Gábor Hidvégi poďakoval každému, kto prispel k urýchleniu práce za to, že diaľnicu odovzdali v predstihu. Poprosil premiéra, aby slávnostne odovzdal autostrádu. - Dnes v Európe budujú najviac diaľnic v Maďarsku, - začal svoj slávnostný prejav F. Gyurcsány. - Diaľnice nás vedú do budúcnosti, do lepšieho sveta, sprostredkujú nám hospodársky rast, investície, pracoviská. Spájajú naše regióny so západom, oplatí sa za ne dohadovať s parlamentnými stranami. Táto autostráda vedie nielen do Srbska a Čiernej Hory, sieť diaľnic vedie Maďarsko do budúcnosti, - povedal premiér. Dodal, že nový úsek, ktorý obchádza Segedín, nebude spoplatnený. F. Gyurcsány vyhlásil, že v budovaní autostrády sa pokračuje. - V nasledujúcom cykle - podľa predstáv terajšej vlády - bude dokončený úsek M 43, spájajúci Segedín s Rumunskom (spolu s novým mostom na Tise) a budú dokončené aj práce na ceste I. triedy č. 47 medzi Hódmezővásárhelyom a Segedínom, - povedal F. Gyurcsány. Súčasťou slávnostného otvorenia bol beh, ktorého účastníci mohli prvý a zároveň posledný krát zdolať 14,7 kilometrový diaľničný úsek. Hlavným gestorom nezvyčajného behu bol minister hospodárstva J. Kóka.
V Maglóde sa v týchto dňoch konal tradičný fašiangový ples, ktorému predchádzalo vystúpenie speváčok a spevákov klubu žien a klubu dôchodcov, ako aj mládežníckej skupiny Kacamajka, ktorá predviedla temperamentné tance. Odzneli aj starodávne slovenské piesne, ako napr. „Už cez Maglód mútna voda pretekáva”, „Mala som ja za fertušku čerešne...” Oblečenie žien troch vekových skupín dokumentuje náš záber: Mária Blaškovičová má na sebe ručník, oplecko a vyšívanú zásteru, Katarína Kissová „šlingovanú” šatku, vyšívaný prusliak, ozdobnú šatôčku za pásom a Zuzana Tabányiová, ktorá patrí k starším, je v bielej blúzke, čiernom prusliaku vyšívanom kvetmi, so zásterou z modrotlače a na hlave má čepiec.
Čabianska organizácia Slovákov usporiadala nedávno v Kultúrnom dome Tehla v Jamine tradičný batôžkový ples. Účastníkov akcie pozdravil predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Juraj Ando. Srdečne privítal všetkých účastníkov plesu, udalosti, na ktorú sa Čabania každý rok vopred tešia. Pán predseda oboznámil prítomných s históriou čabianskych slovenských bálov. Aj keď na ples nedostal nikto pozvánku, v sále sa zišlo okolo dvesto ľudí. V kultúrnom programe zabávala prítomných miestna tanečná skupina Tabán pod vedením Borbály Kurtuczovej so slovenskými a maďarskými tancami.
Dlhé prestreté stoly dávali tušiť, že účastníci plesu tvoria družnú spoločnosť. Pri stoloch sedeli približne dvadsiati z okolitých miest a osád, ktorí sa spoločne zabávali nie prvý raz. Väčšinu spájal nielen ich pôvod, ale aj záujmy či verejnoprospešná činnosť. Množstvo jedla, zákuskov a nápojov svedčilo o tom, že bál je naozaj batôžkový. Každý si priniesol to najchutnejšie, čo, samozrejme, ochutnali aj ostatní. Ľudia sa navzájom častovali a veselo zhovárali. Rozhovor prerušila iba hudba, o ktorú sa postarala kapela Melody. Pri rezkých i pomalších slovenských a maďarských piesňach Štefana Lustyika a Csabu Zsótéra sa účastníkom plesu nielen dobre tancovalo, ale aj spievalo. Veselú zábavu o polnoci prerušila tombola, ale výborná nálada pokračovala až do skorého rána.
Ako informujú noviny Spolku za Čabasabadi Zrnko - Magocska, spolok nedávno hodnotil svoju minuloročnú činnosť, o ktorej referoval predseda Ondrej Kósa. Správu o finančnom hospodárení predniesla Alžbeta Kešjárová Erõsová, o činnosti kontrolnej a revíznej komisie referoval jej predseda Juraj Mlinár. V správe sa o. i. konštatuje, že od doplňovacích volieb v januári 2005 sa zhoršili styky s obecnou samosprávou, ktorá nevrátila spolku predmety a zariadenia, ktoré si r. 2004 zapožičala z bývalej rokovacej siene, dokonca mu odoprela právo na jej používanie. Spolok chce aj v tomto roku usporiadať majáles pri príležitosti Dňa detí, Jesenné kultúrne dni a zúčastniť sa slovenských národnostných podujatí, ktoré sa budú konať v župe. Udržiava dobré styky s miestnou slovenskou samosprávou, Čabianskou organizáciou Slovákov a s ďalšími občianskymi organizáciami v obci a okolí. Na záver účastníci zasadnutia prijali plán činnosti a schválili rozpočet na rok 2006.
Spoločnosť gastronomických festivalov Békešskej župy verejnosť o bohatej tohoročnej festivalovej ponuke. V čabianskom hoteli Fiume ju tradičným spôsobom vybubnoval „obecný zriadenec” József Hunyadvári, pričom nechýbali ani členovia Rádu sv. Vincenta v charakteristických oblekoch, ktorí priniesli ocenené vína. Tohoročnú prehliadku uvedie VII. Festival domácej pálenky a VI. Mäsiarske dni v Gyule (21. - 23. apríla). Na ne nadviaže koncom apríla VIII. syrový a tvarohový festival v Gyomaendrõde. V júli usporiadajú o. i. tradičnú súťaž vo varení baranieho perkeltu v obci Vesztõ-Mágor, v nádeji, že dosiahnu záznam do Guinessovej knihy rekordov. Svadobné zvyky a pokrmy predstavia v Čorváši. Melónový festival, ktorý má najdlhšiu tradíciu, sa uskutoční začiatkom augusta v Medeši. Na Slivkových dňoch v Sarvaši ponúknu 8. a 9. septembra pálenkové a slivkové špeciality. Zlatým klincom gastronomického defilé bude X. Čabiansky klobásový festival v dňoch 19. - 23. októbra. S pestrou ponukou prídu v lete aj susedné župy: v Segedíne bude Festival vína pri Tise, v Makó X. Medzinárodný rybový festival, v Kalocsi Dni papriky.
Spolok za skrášľovanie obce, Základná škola Valérie Némanovej a starosta obce László Prozlik usporiadali 4. marca v Gádoroši IV. medzinárodný zabíjačkový deň. Trojčlenné súťažné družstvá predviedli jednotlivé fázy tradičnej dedinskej zabíjačky, napr.: opaľovanie brava slamou a drevom, rozporcovanie brava, plnenie jaterníc (huriek) a klobás. Práce pozorne sledovala štvorčlenná porota, predsedom ktorej bol niekdajší futbalový reprezentant Kálmán Mészöly. Súťažiacich v mene organizátorov privítal riaditeľ školy Imre Kozmer, ktorý oznámil pravidlá. Súťaž sa začala ráno o šiestej kvízovými otázkami. Účastníci mali uhádnuť, koľko kíl váži prasa, akú má vrstvu slaniny, a pod. Potom nasledovalo žrebovanie. Dve skupiny dostali jedno prasa. Po skolení brava dostalo každé družstvo polovicu ošípanej. Z 20 kg mäsa mali spraviť klobásy, na jaternice dostali po 2 kg ryže, okrem toho mali zhotoviť dajakú zabíjačkovú špecialitu, ktorú tiež hodnotila porota. O jedenástej boli s prácou hotoví. Súťažné družstvá dostali po tri kilogramy klobás a jaterníc, zvyšok organizátori predali na obed a na večeru. Ako sme sa od starostu dozvedeli, súťažilo šestnásť tímov, ktoré prišli z okolitých osád, ale i z iných žúp, ba aj z Veľkých Dvorníkov, z Kostolnej Gale (Slovensko) a z obce Thorya (Rumunsko). Na prvom mieste skončilo družstvo z Csanádapáce, na druhom z Thorye a na treťom z Mezőhegyesu. L. Prozlik nám prezradil aj to, že odmenu dostal každý súťažiaci, ako pamiatku na tento krásny deň. IV. medzinárodný zabíjačkový deň skončil veselou zábavou, o náladu sa postarali miestni muzikanti.
Slovenská samospráva a Spolok čorvášskych Slovákov usporiadali v Čorváši trojdňovú tradičnú slovenskú zabíjačku, ktorej sa zúčastnili aj dôchodcovia z družobného Sládkovičova na Slovensku, aby tu nadviazali styky s miestnym Spolkom na ochranu záujmov dôchodcov.
Zatiaľ čo sa mäsiari točili okolo brava prebiehala súťaž o najchutnejšie pagáčiky a najkvalitnejšiu pálenku. Odborná porota posúdila v prvom prípade 16, v druhom prípade 18 vzoriek a v obidvoch kategóriách udelila po 3 hlavné ceny.
Súčasťou zabíjačkových dní bola aj výstava Svadobné odevy Slovákov v Maďarsku v 20. storočí, ktorú usporiadalo Slovenské osvetové centrum pri Celoštátnej slovenskej samospráve (CSS) a ktorú otvoril čabiansky muzeológ Juraj Ando. V rámci kultúrneho programu vystúpili o. i. tanečníci a citaristi zo Sládkovičova, tanečná skupina z Medešu, speváci z Čabasabadi, Čorvášu a Békešskej Čaby. Podujatie podporili Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny, CSS, Samospráva mesta Čorváš, SOC a ďalšie organizácie a jednotlivci.
Župné osvetové stredisko v Békešskej Čabe usporiadalo v dňoch 10. až 12. marca X. Celoštátnu textilnú konferenciu. V prvý deň v Dome mládeže slávnostne odovzdali ceny konkurzov „Posteľ a jej okolie“ a „Cirkevné textílie“. Celkovo bolo nominovaných 797 diel z rôznych kútov Maďarska, ale aj zo Slovenska, Rumunska a zo Srbska. Účastníkov akcie v mene organizátorov privítal vedúci Tanečného súboru B. Balassiho Pavol Mlinár. Konferenciu slávnostne otvoril predseda kultúrneho výboru Valného zhromaždenia Békešskej župy, starosta obce Čorváš Menyhért Szilágyi. Ako povedal, textilnú konferenciu poriadajú každý druhý rok. Občas sa zdá, že mesto je malé na to, aby tu mohli ukázať všetky zaslané výšivky. Odborná porota navrhla na výstavu 355 diel, z toho 112 nominovali individuálne a 46 kolektívne. Celkovo zaslalo svoje práce 411 osôb, okrem Novohradskej župy z celého Maďarska. M. Szilágyi sa veľmi teší tomu, že Békešská Čaba mohla opäť usporiadať túto veľkolepú akciu. Poďakoval prítomným za účasť a za to, že zachovávajú ľudové tradície. Po ňom zabávala účastníkov konferencie folklórna kapela Dűvő. Potom prišiel rad na odovzdanie cien. Individuálnym uchádzačom v 1. kategórii odovzdal ceny podpredseda Samosprávy Békešskej župy László Bartóky a kolektívnym predstaviteľka ministerstva národného kultúrneho dedičstva Jolán Borbélyová. Mimoriadnu prvú cenu vyhral výšivkársky krúžok Rozmarín z Békešskej Čaby. Vedúca krúžku Anna Illéšová Boťánska získala cenu „Zlatá priadza“. Jednotlivcom v 2. kategórii odovzdal ceny primátor Békešskej Čaby János Pap, kolektívom hlavná organizátorka akcie, predsedníčka Spolku ľudového umenia Békešskej župy Anna Pálová. V prvý deň konferencie otvorili dve výstavy ocenených diel, sobota patrila odborným prednáškam a prehliadke národnostných oblastných domovov v Kétegyháze, Eleku, Békéši a Békešskej Čabe. Večer bola v Hoteli Fiume renesančná hostina, kde vystúpil tanečný súbor B. Balassiho s kapelou. V nedeľu predpoludním v Dome mládeže slávnostne ukončili veľkolepú jubilejnú konferenciu.
Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, Pozemkový úrad Békešskej župy a Riaditeľstvo Tatranského národného parku usporiadali 9. marca v priestoroch Pozemkového úradu vernisáž výstavy pod názvom Minulosť a súčasnosť Tatier. Prítomných pozdravil riaditeľ Pozemkového úradu Péter Bak. Zvlášť privítal generálneho konzula SR Štefana Daňa, koordinátora Biosférickej rezervácie Tatry Ivana Vološčuka a podpredsedu Samosprávy Békešskej župy Lászlóa Bartókyho. Š. Daňo srdečne pozdravil účastníkov akcie, ktorá má charakter putovnej výstavy, veď je v MR inštalovaná už na siedmom mieste. S veľkým záujmom ju sledujú nielen návštevníci Tatier, ale aj milovníci prírody. Ťažký deň pre slovenskú prírodu bol 19. november 2004, keď sa víchrica snažila pokoriť Vysoké Tatry, ale sa jej to nepodarilo. A tak Vysoké Tatry majú nielen pestrú, krásnu minulosť, ale aj súčasnosť a majú pred sebou aj perspektívnu budúcnosť. Po celkovej obnove Vysokých Tatier sa rozvinie nielen nádhera prírody, ale aj cestovný ruch - dokončil svoj prejav generálny konzul. Po Š. Daňovi prítomných pozdravil podpredseda Samosprávy Békešskej župy L. Bartóky. Ako povedal, už ako dieťa si rád pozeral knihy, kde boli fotografie Vysokých Tatier, alebo iných hôr. Neskoršie chodil lyžovať do Tatier a vždy ho očarila krása, ktorú tam videl. Otriasla ním správa o katastrofe, ktorá ich postihla. Veľmi sa teší výstave, ktorú si môže pozrieť veľa ľudí - dokončil svoje myšlienky pán podpredseda. Profesor I. Vološčuk vo svojej prednáške informoval účastníkov vernisáže o tatranskej prírode, ktorú najvýraznejšie ovplyvnili štyri etapy. Ide o rozvoj turistického ruchu a liečebných zariadení (1850-1918), rozvoj hotelierstva, sanatórií, kúpeľníctva a turizmu (1919-1948), založenie Tatranského národného parku a rozvoj rekreačných a športových areálov (1949-2003) a 19. november 2004, kedy najsilnejšia víchrica v dejinách Tatier vyvrátila a polámala 2,5 milióna kubických metrov stromov na ploche 12000 hektárov od Podbanského po Tatranskú kotlinu.
Ako povedal, na podnet mnohých telefonátov z Maďarska vyhľadal riaditeľa SI v Budapešti Milana Resutíka, aby spoločne zostavili putovnú výstavu o Tatrách udialo? Prvú otvorili v januári v Budapešti, odkiaľ sa postupne dostala do Békešskej Čaby. Pán profesor podrobne prednášal o vzniku Tatranského národného parku a o spomenutých obdobiach. Podľa jeho slov v katastrofou postihnutej oblasti boli len ihličnaté stromy. Nebola to pôvodná výsadba. Začiatkom 20. storočia tu bola podobná katastrofa, po ktorej vysadili lacnejšie ihličnaté stromy. Tie mali teraz osemdesiat rokov, teda boli v najcitlivejšom veku. Práve preto ich treba nahradiť stromami rôzneho druhu, aby sa príroda revitalizovala. Profesor svoju prednášku ukončil pozvaním účastníkov do Tatier, aby sa mohli kochať v jej kráse. Výstava skončila pohostením a besedou.
Pätnásť žiakov a štyria učitelia Základnej školy K. Földváriho z Vacova zavítali v rámci študijného zájazdu do Dubnice nad Váhom na pozvanie tamojšej Základnej školy č. 1 Centrum. Riaditeľ Mgr. Ferdinand Brunovský a učiteľ Róbert Slosiar poukazovali hosťom zo spriatelenej maďarskej školy, v ktorej vyučujú aj slovenčinu, celú školu, vrátane kabinetu informatiky, výtvarnej výchovy a jazykového laboratória, ako aj telocvičňu, pri ktorej zriadili posilňovňu a miestnosť na stolný tenis. Žiaci oboch škôl sa predstavili so spoločným slovensko-maďarským programom.
Mesto Dubnicu spomínajú v historických prameňoch už r. 1193, ale jej rýchly rozvoj nastal až po 2. svetovej vojne. Hostia z Vacova si pozreli ateliér významného miestneho umelca Jozefa Vydrnáka a na radnici ich privítal primátor mesta Juraj Červinka.
Hostia navštívili aj niektoré pamätihodnosti v okolí: chýrnu obec Čičmany a Rajeckú Lesnú, kde je známy vyrezávaný slovenský betlehem.
Začiatkom apríla žiaci z Dubnice oplatia návštevu svojich vacovských priateľov a zmerajú si s nimi „sily” z informatiky, angličtiny, kreslenia a niektorých športových disciplín.
Slovenské ľudové piesne a básne v podaní žiakov tretej triedy základnej školy Anny Eszesovej, Petra Farkasa, Lejly Haririovej a Antonelly Morongovej slávnostne naladili početných účastníkov vernisáže prvej samostatnej výstavy maliarky, rodáčky zo Starého Budína Dr. Györgyi Vereczkeyovej Donáthovej. Milovníkov umenia v aule Materskej a základnej školy, gymnázia, strednej odbornej školy a žiackeho domova v Budapešti pozdravila riaditeľa inštitúcie Anna Csörgölová.
- Usporadúvanie výstav rôznych žánrov umeleckých diel sa v našej inštitúcii stalo od roku 1997 tradíciou. V minulosti sme sa mohli kochať prácami slovenských národnostných umelcov žijúcich v Maďarsku, ktorí sa predstavili budapeštianskej verejnosti. V našej školskej galérii boli vystavené drevorezby a tkaniny z Dolnej zeme, olejomaľby Zuzany Hajkovej, Pavla Pataja, emaily a keramiky umelkyne tzv. nyírbátorskej školy Márie Moróczovej Kovácsovej. Popri domácich umelcoch sa nám predstavili aj umelci z našej materskej krajiny so svojimi krajinkami Eva Borárošová, Zuzana Csörgölová, Zdeno Hrašný a so svojimi grafikami aj slávny slovenský výtvarník Vincent Hložník. V predošlom školskom roku tu boli vystavené diela pilíšskeho rodáka Jozefa Komendu zo Santova. Vlani v novembri sa nám predstavili výtvarníci tvorivej skupiny „Krúžok farieb“. Všetky doteraz vystavené diela zapôsobili na nás hlbokým dojmom a poskytli nám nezabudnuteľné umelecké zážitky, - povedala úvodom pani A. Csörgölová.
Výstavu otvorila historička umenia Agneša Vargová, ktorá je aj umeleckou vedúcou skupiny „Krúžok farieb“. Pani A. Vargová priblížila tvorbu umelkyne slovami:
- Výtvarná umelkyňa Dr. Györgyi Vereczkeyová Donáthová je zakladajúcou členkou „Krúžku farieb“. Tvoriť začala pred dvadsiatimi rokmi s veľkým elánom a energiou. Jej dynamickosť, fantázia, štýl maľovania, technika, bohatosť farieb a umeleckých žánrov adekvátne odzrkadľujú jej bohatú osobnosť a rôznorodú tvorivú prácu. Tu vystavené diela hodnoverne prezentujú jej umelecký vývoj, ktorý neustále inšpiruje jej tvorbu a tvorivú silu. Jej obľúbené témy pramenia v prvom rade z jej blízkeho prostredia, rodnej zeme - Starého Budína a jeho okolia. Je experimentujúci typ človeka, ktorý stále skúša aj sám seba, svoje umelecké vlohy a možnosti. Často a rada zobrazuje prírodu, kvety, rieky, ale pozoruhodné sú aj jej portréty a zátišia. Neprestajne hľadá cestu k duši a srdcu človeka, aby ho svojou tvorivou silou a dielami pozitívne ovplyvnila. Popri viacerých kolektívnych výstavách toto je jej prvá samostatná expozícia, na ktorej sa prezentuje so svojimi olejomaľbami, akvarelmi a pastelmi, ktoré otepľujú a rozohrejú nielen našu dušu a srdce, ale aj našu myseľ.
Po vernisáži riaditeľka školy Anna Csörgölová pozvala hostí na občerstvenie do školskej knižnice, kde sa rozprúdil priateľský rozhovor. Výstava bude otvorená do 3. apríla denne od 8.00 do 18.00 hodiny. Oplatí sa ju pozrieť!
V Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove v Sarvaši 23. februára hlavným vyučovacím predmetom bol TANEC. K takémuto vyučovaciemu postupu motivovali učiteľov i žiakov vrcholiace fašiangy. Tanec, ten odveký prejav radosti, sprevádzal všetkých celé popoludnie. Priestory školy naplnil skvelou náladou. Fašiangovú atmosféru navodili tí najmenší. Sprievod masiek, ktorý prechádzal celou budovou školy, rozveselil každého a bol signálom, že treba odložiť povinnosti a venovať sa zábave. Podľa dávneho zvyku fašiangový program začali otváracím tancom ôsmaci. Znovu otvorili tú čarovnú skrinku dobrej nálady, z ktorej sa sypala radosť a šťastie uvité z programu žiakov. Vo veselom rytme sa striedali vystúpenia žiakov, ktorí sa zmenili na rozprávkové bytosti. Krásne kostýmy vyzdvihli fašiangovú atmosféru a starostlivo pripravené tanečné kreácie početní diváci, medzi ktorými boli predovšetkým rodičia a starí rodičia, odmenili potleskom. Vyvrcholením programu bolo vystúpenie pedagógov. Učitelia slovenčiny, maďarčiny, matematiky alebo chémie sa stali žiakmi tanečnej školy. Prísna porota (ujo Durda a pani riaditeľka) upozornila všetkých, že v tanečnom odbore sa musia ešte zdokonaľovať. Po ukážkovom tanci ôsmakov dostali spolu s deťmi príležitosť naučiť sa správne tanečné kroky. Rodičia si zatiaľ posedeli pri šálke čaju, deti sa hrali súťažné hry, zabávali sa a skúšali šťastie v tombole. Škoda, že sa „fašiang krátil” a v tomto roku sa už nenavrátil. Zostali nám len pekné spomienky. Náš fašiangový program odvysielala sarvašská televízia. Dlho budeme spomínať na tanečnú školu, na prekvapenia v hre mačka vo vreci, na výhry v tombole i na chutné sendviče a voňavý čaj.
Keď odchádzali naši vlaňajší maturanti, zdalo sa, že zároveň s nimi končí jedno úspešné športové obdobie, ktoré sa už nikdy nebude opakovať. Veď ich zásluhou sa békeščabianske slovenské gymnázium stalo na prvom športovom festivale čabianskych stredných škôl najúspešnejšou školou. A hľa, neprešiel ani rok a volejbalové družstvo dievčat sa prebojovalo do celoštátneho finále! V Békešskej župe je vyše 40 stredných škôl. Tá naša je ďaleko, ďaleko najmenšia. Nikto by neočakával, že gymnázium, na ktorom je 56 žiakov, môže rovnocenne súťažiť so školami, na ktorých študuje 400, 600, 800, ba i viac žiakov. A predsa! Naše dievčatá to dokázali a po víťazstve v predkole zvíťazili aj v župnom finále amatérskych volejbalových družstiev stredných škôl. Súpermi vo finále im boli Rumunské gymnázium v Gyule a Bay-Ady gymnázium v Sarkade. Obidvoch súperov sme porazili zhodne 3:1 a prvý raz v histórii školy sme postúpili do celoštátneho finále, ktoré sa bude konať 21. - 23. apríla v Debrecíne. Nech už finále dopadne akokoľvek, smelo môžeme povedať, že Slovenské gymnázium z Békešskej Čaby dosiahlo postupom do celoštátneho kola historický úspech, ktorý zostane navždy zapísaný v análoch školy. Zásluhu na ňom majú študentky: Erika Árvaiová, Anita Csahóová, Nataša Kókaiová, Timea Kutašová, Anett Petrušková, Timea Tejesová, Anna Tóthová a Eva Vidovenyeczová. Vedúcim družstva je učiteľ telesnej výchovy Dr. Pavol Žibrita. Srdečne blahoželáme!
Milí moji rodáci,
už dozrel čas, aby som vám napísal niečo o našich dôchodkoch. Téma „dôchodkovej reformy” je na Slovensku veľmi horúca. Iste ste postrehli, že na poste ministra práce a sociálnych vecí došlo k dramatickej zmene. Do úradu nastúpila kompetentná ministerka s úmyslom napraviť všetko, čo jej predchodca pri reformách dôchodkového systému „spackal”. Veď len povážte čo sa stalo. Tí, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 2004, mali vypočítané penzie podľa nevýhodného kľúča. Zárobky, ktoré presahovali 10 000 Ks mesačne, nezarátali. Kto dobre zarábal a platil do sociálnej poisťovne viac, toho vlastne potrestali. Odchodom do dôchodku urobili chybu, lebo od roku 2004 penzie začali udeľovať po novom. Nový systém už nelimituje strop dôchodku, zodpovedajúci odvodom z 10-tisícového platu, ale zohľadňuje skutočné odvody do poisťovne, a to na základe reálneho platu za posledné roky. Starodôchodcovia zrazu zistili, že keby boli s odchodom počkali nejaký krátky čas, tak by dostali o niekoľko tisíc korún viac. Takých dôchodcov je u nás asi 80 tisíc. Všetci to evidentne pociťujú ako veľkú krivdu. Nová ministerka to chce zmeniť. Správne rozhodnutie správnym smerom, ibaže v nesprávnom čase. To preto, lebo sa schyľuje k voľbám. Voľby sú v júni a nanovo prepočítané starodôchodky začnú vyplácať od 1. augusta. Situácia je kuriózna, lebo odstrániť skrivodlivosť chcú všetci. Aj opoziční politici, ktorí sa tešia na prevzatie moci. Chytajú sa jedinej šance, a to vyhľadávania nedostatkov prepočítavacieho algoritmu ministerky. Ten však, zdá sa, je nevylepšiteľný. Dotknutí penzisti sa tešia, že od leta im o pár tisíc korún terajšia vláda pridá. Bodaj by šarmantnú ministerku neoslavovali a nevolili. Na kandidátke dzurindovcov sa ocitla na treťom mieste.
Pozdravuje vás