Mlynky ● Oslavy pokojné, ale v napätí
Oslavy narodenín obce Mlynky, ktoré sa konali 7. júna, mnohí z účastníkov aj s odstupom času hodnotia so zmiešanými pocitmi. Radosť, žiaľ, pokoj, napätie, zhody a nezhody, krásne a menej pekné gestá, no a, samozrejme, slová... - Tie sa hľadajú snáď najťažšie po takých okamihoch, aké prežili obyvatelia prevažne Slovákmi obývanej obce v Maďarsku po konflikte obecnej a miestnej slovenskej samosprávy, široko-ďaleko známom ako kauza Mlynky, resp. kauza Slovenský dom. Niečo však treba povedať, nejako sa to musí (dať) vysvetliť svetu a najmä sebe samým. Kto, kde, kedy, čo, ako a najmä prečo?
Prečo napríklad väčšina poslancov obecnej samosprávy tak tvrdohlavo trvala na tom, že tentokrát nijakého politika v dedine nechce vidieť na tzv. obecnom dni, vlastne na oslavách 261. výročia (znovu)osídlenia obce Slovákmi? Predstavitelia miestnych Slovákov by to údajne zase zneužili na politickú demonštráciu - vraj ako vlani, keď k ním zavítala nielen predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, ale dokonca aj prezident SR Ivan Gašparovič. A čo s druhou stranou mince, ako hodnotiť fakt, že pred rokom obecná samospráva tento oficiálny sviatok obce nechcela ani osláviť, ani podporiť?
Obecná a miestna slovenská samospráva sa ani tohto roku nedokázali dohodnúť, ako majú prebiehať oslavy, ako ich osláviť spoločne. Vedenie obce nesúhlasilo s tým, aby Slováci pozvali politikov, vrátane slovenského vicepremiéra Dušana Čaploviča, ktorý svoju účasť potvrdil pred mnohými mesiacmi, ešte pred vypuknutím kauze. Jeden z poslancov sa dokonca vyhrážal tým, že „tak my by sme mohli pozvať Maďarskú gardu“. Starosta to dodatočne vysvetľoval novinárom tak, že pán poslanec László Galó iba žartoval. Mnohým z nás však akosi nebolo do smiechu a takýmto vtipom akosi nechceme rozumieť.
Pôvodný scenár narodenín Mlynkov viac ako desať rokov bol taký, že oslavy sa začali slávnostnou svätou omšou, nasledovalo kladenie vencov v pamätnom parku, spomienka na slovenských predkov, slávnostný prejav, kultúrny program a ples. Žiaľ, obecná samospráva nebola ochotná akceptovať tento tradičný scenár osláv, ktoré sa rozhodla usporiadať po novom. Novinkou mal byť najmä otvárací akt: pietne vzdanie pocty predkom na cintoríne. S tým slovenskí poslanci a ich sympatizanti nemohli súhlasiť, lebo im to pripomínalo, akoby chceli pochovávať Slovákov či slovenskosť Mlynčanov. O snahe obmedziť slovenský charakter slávnosti svedčí už aj samotná pozvánka: vedenie obce v nej uvádza „Falunap“, volený zbor Slovákov zase tradičný slovenský sviatok, keď sa oslavuje (znovu)osídlenie Mlynkov Slovákmi. Nakoniec sa začali obecné a slovenské oslavy zvlášť (o tom však trochu neskôr).
Členovia Slovenskej samosprávy v Mlynkoch (SSvM) a miestnych slovenských občianskych organizácií privítali podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča pri vchode Slovenského domu, na poschodí ktorého sa potom konala recepcia za účasti celého radu ďalších vzácnych hostí. Riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník tu odovzdal predsedníčke SSvM Marte Demjénovej v mene Nadácie MS finančnú podporu mlynským Slovákom v hodnote vyše 740 000 Sk. Podporu pochádzajúcu zo zbierky SNS môže SSvM použiť na výdavky spojené s organizovaním kultúrneho života miestnych Slovákov, vrátane upevňovania ich stykov s materskou krajinou, usporadúvanie slovenských jazykovo-vzdelávacích táborov a iných programov zameraných na prehlbovanie slovenskosti Pilíšanov.
Oslavy SSvM pokračovali v blízkom pamätnom parku zriadenom pred jedenástimi rokmi a nepokazil ich ani vytrvalý dážď. Po odznení Pilíšskej hymny a recitáciách o. i. veršov miestneho rodáka Gregora Papučka predsedníčka SSvM zvlášť privítala D. Čaploviča, S. Bajaníka, štátneho tajomníka Úradu vlády MR zodpovedného za oblasť menšín a národnú politiku Ferenca Gémesiho, veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Milana Kurucza, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, starostu obce Blatné Milana Šarmíra a zástupcu generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Antona Paulika. Po úvodnom prejave M. Demjénovej, ktorá priblížila podstatu a posolstvo sviatku v znamení vzdávania úcty slovenským predkom a povzbudzovania ich dnešných potomkov, sa ujal slova vicepremiér D. Čaplovič. „Stredná Európa potrebuje takých ľudí, ktorí hľadajú porozumenie, ktorí uchovávajú národnú či národnostnú identitu, svoj jazyk, svoju kultúru, svoje tradície. Aj v tých ťažkých chvíľach, ktoré sú vždy prekonateľné, pretože žijú medzi nami ľudia, ktorí chcú vkročiť vpred, nehľadia na druhého so závisťou alebo nenávisťou, ale navzájom si pomáhajú,“ povedal D. Čaplovič a dodal, že pre Slovákov v Mlynkoch nastávajú nové časy aj vďaka vládam MR a SR. Ako povedal, slovenská vláda oceňuje, že maďarská vláda sa rozhodla poskytnúť finančnú podporu na výstavbu Strediska pilíšskych Slovákov a rozhodla sa prispieť rovnakým dielom. „Ďalšími 700-tisíc korunami chceme prispieť na ďalšie projekty v obci,“ uviedol podpredseda slovenskej vlády.
Na postavení strediska sa dohodli Úrad predsedu vlády MR a CSS. F. Gémesi informoval o tom, že do konca roka môže byť objekt postavený. Poslúži miestnym a regionálnym občianskym združeniam Slovákov a SSvM, k čomu maďarská vláda prispeje sumou 80 miliónov forintov. „Za súčasných podmienok je to najlepšie riešenie. Pôvodný Slovenský dom má síce dobrú polohu v centre obce, ten nový kúsok od základnej školy však bude mať veľký pozemok,“ tvrdí M. Demjénová.
Oslavy SSvM v Pamätnom parku sa skončili kladením vencov. Krátko potom sa začali oslavy organizované vedením obce v miestnom cintoríne, a to (ako o tom informovali viacerí slovenskí a maďarskí novinári) básňou, ktorú predniesol starosta József Lendvai, kázňou a kladením kvetov na hroby. Starostov recitál vraj časť poslucháčov zarazil. Vybral si totiž báseň oslavujúcu jednotu dediny od kontroverzného autora Alberta Wassa. Ten je kultovou postavou maďarských národniarov a krajnej pravice, kritici mu vytýkajú sympatie k fašizmu a veľmi pohŕdavý, až nenávistný pohľad na susedné národy. Na obrade na cintoríne, ktorý sa konal za silného dažďa, sa mnohí miestni Slováci, hudobníci z družobnej obce Blatné a spomínaní hostia SSvM nezúčastnili.
„Pred polstoročím tu bolo vari 20 ľudí, ktorí nehovorili po slovensky. Aj to však boli Nemci, ktorí sa sem prisťahovali,“ povedal V. Gaján, autor výstavy fotografií zo svojej zbierky, ktorú pod názvom Obrazy z minulosti otvorili v Slovenskom dome. V. Gaján je v obci pojmom - zbiera staré fotografie a historky, ktoré potom spisuje pre budúce generácie. „Hoci už v obci niekoľko rokov nebýva, stále ho tu všetci poznajú,“ povedal novinárom starosta J. Lendvai. Podľa dokumentov, ktoré boli tiež vystavené, prvých šesť slovenských rodín sa do vyľudnenej obce prisťahovalo v roku 1747.
V obrovskom stane na nádvorí miestnej školy čakali hostí vyhrávajúci členovia dychovej hudby Šarfianka z obce Blatné, stáli a v kruhu Pilíšanov mimoriadne obľúbení hostia slávností, ktorí sa postarali o vynikajúcu náladu aj na večernej tanečnej zábave. Pred plesom sa však uskutočnil viac-menej tradičný kultúrny program. Na javisku sa striedali škôlkári, školáci, mladí speváci a tanečníci s folkloristami Národnostného kultúrneho spolku Mlynky, ktorý pozostáva z ľudového tanečného súboru dospelých a seniorov. Vyvrcholením programu bolo spoločné vystúpenie pávích krúžkov z Mlynkov a zo susedného Santova, po ktorom nasledoval samostatný maďarsko-slovenský blok ľudovej speváčky Katalin Szvorákovej.
V úvode osláv na nádvorí školy sa predseda Nemeckej menšinovej samosprávy v Mlynkoch Vilmos Orbán prihovoril prítomným možno vo svojom materinskom jazyku, v žiadnom prípade však nie po nemecky. Pred odovzdaním vyznamenaní obecnej samosprávy a slávnostným programom (vedome či nevedome?) upriamil na seba zvýšenú pozornosť starosta József Lendvai. Potom ako pozdravil J. Migaša, J. Fuzika, hostí z okolitých obcí, miestneho farára, jednotlivé kultúrne telesá a ďalších prítomných doslova povedal (v preklade): „...pozdravujem pána Dušana Gašparoviča, ktorý zavítal do našej obce na pozvanie SSvM... Prepáčte, pána Čaploviča. Dúfam, že to nespôsobí diplomatické problémy. Zo srdca by som chcel priať a aj sa modlím zato, aby veľkí politici, resp. veľká politika našla ten súlad a to porozumenie medzi našimi krajinami, v ktorom žili národy Karpatskej kotliny pod Svätou korunou a žijú dodnes vďaka zjednocujúcej vôle Boha.“
Poznať znamená porozumieť a porozumenie je nástrojom poznania. Treba stavať mosty, nehľadať nepriateľa, ale priateľa na oboch brehoch Dunaja, ctiť si pritom spoločnú históriu... - v Slovákmi obývanej obci Senváclav (Pilisszentlászló) sa 7. júna v znamení týchto kľúčových myšlienok konalo ustanovujúce zasadnutie obojstranného Občianskeho združenia Porozumenie - Megértés, ktorého sa zúčastnil aj podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Nové združenie si kladie za cieľ odhaľovanie kapitol slovenskej i maďarskej, čiže spoločnej histórie a skúmanie historických i súčasných slovensko-maďarských a maďarsko-slovenských vzťahov. Iniciátormi združenia sú slovenský spisovateľ Milan Ferko a bývalý senváclavský starosta, prekladateľ a autor viacerých slovenských a maďarských knižných publikácií Rudolf Fraňo. Vicepremiér SR iniciatívu, ktorá vznikla v pilíšskom kraji, kde sa slovenské a maďarské prelína snáď na každom kroku, vrelo uvítal a prisľúbil podporu zo strany slovenskej vlády. D. Čaplovič, ktorý v ten istý deň navštívil aj obec Mlynky, povedal, že pod Pilíš prišiel s cieľom podporiť slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku a zároveň ďalší rozvoj dobrých susedských vzťahov medzi oboma štátmi.
„Ohlásenia“ činnosti združenia Porozumenie - Megértés sa zúčastnili o. i. veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, starosta obce Senváclav Dr. György Illés, novinár a spisovateľ Zoltán Bárkányi a redaktor Ľudových novín, básnik Imrich Fuhl. Moderátorom podujatia bol „Pilíšan voľbou“, náš „samozvaný pilíšsky spravodajca“, sociológ Jozef Schwarz. Ako povedal, združenie, ktoré je na Slovensku už zaregistrované, ba má už aj vlastnú internetovú stránku s názvom porozumenie.sk, svoje ciele chce dosiahnuť najmä zhromažďovaním informácií, dokumentov a artefaktov o kultúrno-historickom dedičstve, prírodných hodnotách, tradíciách a súčasnosti lokalít a regiónov Slovenska a Maďarska a ich vzájomnej previazanosti, ich sprístupňovaním a propagovaním. Začína s niekoľkými konkrétnymi projektmi. Prvým má byť sprístupnenie slovenského umeleckého pohľadu na spoločné dejiny maďarskému čitateľovi. „Budeme pokračovať už v osvedčenej edičnej (autorskej, prekladateľskej) činnosti. R. Fraňo pracuje na dvoch prekladoch, ale rád by sa pustil aj do veľkého projektu prekladu románu M. Ferka Svätopluk. V novembri 2008 pamiatku Matúša Čáka zviditeľníme (po slovensky a po maďarsky) umiestnením pamätnej tabule na miestach, ktoré pred 700 rokmi navštívil a kde sa teraz nachádza kostolný vŕšok v Senváclave,“ dodal J. Schwarz.
Potom došlo k predstaveniu (už tretieho) plodu porozumenia - knihy M. Ferka „Krádež svätoštefanskej koruny“ v maďarskom preklade R. Fraňa, ktorý už preložil a vydal knihy Jánošík - Rákóczi zászlaja alatt a Csák Máté. Výber týchto troch kníh na prekladanie nebol náhodný, približujú slovenský pohľad na spoločne prežité dejiny. Jánošík bola téma R. Fraňovi vždy blízka. Od povestí, ktoré počúval od otca v detstve až po konkrétny produkt cestovného ruchu: Jánošíkovu krčmu v Senváclave, ktorej je majiteľom. Pritom okrem prekladu románu M. Ferku vydal aj faktografickú knižku Jánošík - mýtus alebo pravda. „Podobne je to aj s Matúšom Čákom. V miestach, kde R. Fraňo dnes býva, stál kláštor, v ktorom sa pred 700 rokmi stretol Matúš Čák s vyslancom kráľa Karola Róberta kardinálom Gentilisom,“ poznamenal moderátor stretnutia a poukázal na to, že časť deja románu Krádež svätoštefanskej koruny sa zase odohráva „pár kilometrov od nás, na konci údolia Opátovho potoka, vo vyšehradskom Kráľovskom paláci“.
Účastníci prezentácie novej knihy si po krátkej priateľskej diskusii pozreli výstavu publikácií a počas prechádzky do Jánošíkovej krčmy (keď sa presvedčili o tom, že slovenský živel v tejto obci je ešte prítomný) sa zastavili pred obecným úradom s pamätnou tabuľou miestneho bojovníka za slobodu z roku 1956 Vilmosa Vasváriho. Pristavili sa aj pri pomníku kráľa svätého Ladislava (patróna obce).
Nikdy by mi nenapadlo písať o Trianone. Veď od podpísania Trianonskej zmluvy uplynulo už 88 rokov. Je to stará historická udalosť, ktorú historici, politici, novinári a spisovatelia už dávno rozobrali do najmenších podrobností a príčiny Trianonu aj jeho následky sú dobre známe. Tak načo ho treba ešte aj dnes spomínať?
Ako vravím, nikdy by mi nenapadlo, nikdy... No minulý týždeň, presnejšie 4. júna, sa v Békešskej Čabe stalo niečo, čo ma doslova prinútilo k napísaniu týchto riadkov. Ako vieme, je to dátum podpísania Trianonskej zmluvy. A pri tejto príležitosti, na túto počesť?, pamiatku?, došlo v Čabe k odhaleniu pomníka. Ako povedal jeden z rečníkov, vraj konečne! Dávno predtým, než sme sa dozvedeli, čo sa chystá, sme dospeli k názoru, že ak niekde nechýba takýto pamätník, tak je to Békešská Čaba. Posilňuje to v človeku podozrenie, že nejde o náhodu a všetko je súčasť akéhosi tajného plánu. Dlhodobého, ale v posledných rokoch rýchlo realizovaného projektu na presvedčenie všetkých (hlavne samých seba), že voľakedy čisto slovenské mestá ako Sarvaš, Slovenský Komlóš a Békešská Čaba sú vlastne čisto maďarské.
Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Tak sa na to pozrime. V Sarvaši sa postavil monument, obrovský stĺp, na vrchole ktorého tróni okrídlená pozlátená štefanská (maďarská) koruna. Údajne na mieste geografického stredu Veľkého Uhorska, aby aj takto pripomínala stratené územia. Pôvodne mala byť jediná, ale umelec predal jej dvojníka voľakde do Zadunajska. V Komlóši stojí korunovačná socha kráľa Štefana rovno pred evanjelickým kostolom, ktorý bol Mekkou tam žijúcich Slovákov - evanjelikov. Bol!
No a teraz prišla na rad Čaba. Jej trianonská gilotína zaťatá do „tela Veľkého Uhorska“ bude v krajine určite raritou. Typické hungaricum! V Békešskej Čabe! Tak povedzte, je to náhoda? Ale to nie je všetko! Pri prejavoch „kompetentných“ som mal dojem, že sa mi sníva.
Pán primátor, pôvodom Slovák, pod árpádovskými vlajkami (ktoré zneužili už nilašovci) a za prítomnosti roztrúsených členov Maďarskej gardy prirovnal Čabu k vernému mestu Šoproň. Podľa neho si titul najvernejšieho mesta zaslúži aj Čaba, a to vďaka Slovákom!, ktorí sa pri výmene obyvateľstva rozhodli zostať. Maďarsko podľa neho praje a vždy prialo iným národom a národnostiam. Len zabudol, že to nestačí iba deklarovať, ale treba sa ich na to aj opýtať. Veď nebyť Trianonu Slováci by sa po zavretí slovenských stredných škôl a Matice slovenskej v roku 1875 naiste stali obeťou etnocídy. Ak si Čaba zaslúži nejaký pamätník, tak by ho mesto malo postaviť prvým Slovákom, ktorí znovuzaložili Békešskú Čabu a spravili z nej najväčšiu slovenskú „osadu“ v celom Uhorsku, z ktorej je dnes milé mesto plné zelene. Patetický prejav s ozajstnými perlami ducha predniesol aj ďalší rečník - Imre Harangozó (Ipolyi Arnold Tarsaság). Ten prirovnal 4. jún 1920 ku dňu ukrižovania Ježiša (Maďarsko pribité na kríži). Podľa neho Trianonom trpeli aj Slováci (z tisíc rán krvácajúce „Horniaky“) a tiež Rumuni v Sedmohradsku. No nie je to pekné?! Lenže aj on zabudol na skutočnosť, že Uhorsko po vyrovnaní bolo štátom, ktorý iným národom a národnostiam neprial a jeho elita až do konca (1916) odmietala federalizáciu a zavedenie všeobecného volebného práva, vychádzajúc z teórie „jeden národ, jeden štát“. Takýto nereformovateľný štát bol zákonite odsúdený na zánik. A ešte jedna smutná vec v súvislosti s pamätníkom. Duchovným otcom tohto „diela“ je čabiansky evanjelický farár András Aradi. Môžete hádať, aký má pôvod.
Podľa mňa bolo najsmutnejšie to, že kvôli pamätníku vyťali prekrásne mangólie a starý mohutný strom. Na druhej strane ma však potešilo, že nikto nevykrikoval žiadne heslá a rečníkov ľudia odmenili viac ako vlažným potleskom.
Zatiaľ 4. jún nie je oficiálnym Dňom národného smútku, aj táto veta odznela pri odhaľovaní a požehnávaní pamätníka. Dobre, že ešte nie je. Myslím si, že už dozrel čas, aby aj Maďari mali konečne taký sviatok, taký deň, kedy by v krajine neviali iba smútočné zástavy. Takým dňom by mohol byť pre Maďarov 1. máj. Veď 1. mája 2004 bola k Maďarsku pričlenená takmer celá Európa...
Koncom mája zavítal do Békešskej župy parlamentný ombudsman pre práva národných a etnických menšín Dr. Ernő Kállai. Počas svojej dvojdňovej návštevy sa zastavil vo viacerých mestách a obciach župy, v ktorých žijú príslušníci rôznych národností.
- Sústredil som sa predovšetkým na dva okruhy otázok. Jedným je situácia menšinových samospráv a druhým výučba v národnostnom jazyku. Po návšteve rôznych výchovno-vzdelávacích inštitúcií sú moje skúsenosti veľmi pozitívne. Je potešiteľné, že záujem o národnostné materské a základné školy je čoraz väčší. Stačí uviesť príklad Slovenskej základnej školy v Sarvaši, kde v budúcom školskom roku budú mať tri prvé triedy a preto musia zamestnať ďalšiu slovenskú učiteľku. Viacerí predstavitelia menšinových samospráv nadhodili, že menšinová autonómia má v skutočnosti veľmi úzke rámce pôsobnosti. Menšinové kolektívy a zbory sú často závislé od vedenia obcí. To, za akých okolností pracuje miestna národnostná samospráva, napr. akú má kanceláriu, alebo či má okrem štátnej finančnej podpory aj miestne zdroje, vo väčšine prípadov závisí od toho, aké má národnostný líder osobné vzťahy so starostom či primátorom. Vyplýva to z benevolencie menšinového zákona, čo v každom prípade musíme odstrániť. Neosvedčil sa ani nový systém financovania, zavedený v tomto roku, pretože pre národnosti je to v podstate odber určitej čiastky zdrojov. Budem bojovať za to, aby sa to zmenilo - informoval internetový informačný portál Békešskej župy beol.hu Dr. Ernő Kállai.
Fórum inštitút pre výskum menšín usporiada v roku 2008 sériu workshopov s medzinárodnou účasťou na tému efektívna účasť národnostných menšín na rozhodovacích procesoch vo veciach, ktoré sa ich týkajú. Názov projektu je Etnická stabilita - etnické zmeny. Prvý workshop, ktorý sa uskutočnil 10. a 11. apríla v Šamoríne, bol venovaný koncepčným otázkam strednej Európy, resp. situácii v severnej časti Európy. V poradí druhé takéto podujatie sa uskutočnilo 15. a 16. mája v priestoroch Domu maďarskej kultúry v Budínskom hrade a na jeho usporiadaní sa podieľal aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe. V otváracej časti podujatia predstavila svoju inštitúciu riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová. V stredobode pozornosti podujatia bola južná časť strednej Európy, resp. Balkán, pričom spoločnou stredoeurópskou témou stretnutia bola rómska problematika. Odzneli podrobné referáty o situácii na Ukrajine, o etnických pomeroch Krymského polostrova a mnohonárodnostnej Ukrajiny vôbec. Osobitný panel bol venovaný participácii Rómov, v rámci ktorého expert pre túto oblasť zo Slovenska Peter Hunčík prízvukoval, že iba tie projekty môžu byť efektívne, na realizácii ktorých majú záujem obe strany. Riešenie rómskej problematiky označil za možné iba ako riešenie regionálnej otázky. Nesmierne poučný bol panel venovaný situácii v Kosove. Spolupracovník kancelárie Európskeho strediska menšinových štúdií (ECMI) so sídlom vo Flensburgu Adrian Zeqiri predstavil kosovskú ústavu, ktorá nie je budovaná na princípe národného štátu, ale Kosovo definuje ako štát šiestich rovnoprávnych komunít. Efektívnej účasti na rozhodovaní prekážajú praktické problémy, nedostatok ľudských zdrojov, kvalifikovaných odborníkov, resp. v prípade Srbov odmietanie účasti v kosovskom verejnom živote. Workshopu sa zúčastnil aj predstaviteľ Liberálnej demokratickej strany z Belehradu, ktorá ako jediná v Srbsku uznáva nezávislosť Kosova. Osobitný panel bol venovaný Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska a Slovákom v Maďarsku. Užitočné a obsažné prednášky odzneli od riaditeľa Ústavu pre výskum národných a etnických menšín Maďarskej akadémie vied Lászlóa Szarku, od predsedu Fórum inštitútu pre výskum menšín Lászlóa Öllösa a riaditeľky Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anny Ištvánovej, ktorá oboznámila prítomných s aktivitami domu (jej prezentáciu nájdete na adrese www.foruminst.sk). Podujatie poctili svojou účasťou a riaditeľ Medzinárodného visegrádskeho fondu Kristóf Forrai a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.
Sarvašské slovenské divadlo dostane finančnú podporu od Ministerstva školstva a kultúry MR v hodnote 18 miliónov Ft - informoval internetový informačný portál Békešskej župy beol.hu riaditeľ Verejnoprospešnej spoločnosti Regionálne divadlo Ondrej Častvan. Ako uviedol, túto sumu môžu použiť na naštudovanie inscenácií a na ich predstavenie po slovenskom vidieku.
- Našou úlohou nie je iba to, aby sme predstavovali inscenácie v slovenskom jazyku, ale aj to, aby sme maďarskému obecenstvu priblížili súčasnú slovenskú tvorbu. V záujme toho sme vlani začali organizovať literárne večierky v slovenskom a maďarskom jazyku. Podľa našich doterajších skúseností je ťažké navštevovať slovenské obce s inscenáciami, v ktorých účinkuje veľa hercov, pretože tieto obce obyčajne majú kultúrne domy s malým javiskom. Preto sme sa rozhodli, že tohto roku naštudujeme inscenáciu, v ktorej účinkuje menej hercov, - dodal O. Častvan.
Takouto inscenáciou je aj adaptácia diela Daniely Kapitáňovej Samko Tále: Kniha o cintoríne v réžii Lászlóa Gergelya, v ktorom sa úspešne predstavil jediný herec Géza Benkő. Predstavenie získalo cenu Festivalu národnostných divadiel ARCUSFEST za najlepšiu inscenáciu, ako aj cenu za kostýmy a kulisy. Sarvašské slovenské divadlo s touto hrou nedávno navštívilo celý rad slovenských obcí a miest v Maďarsku.
V tomto roku divadlo chystá predstavenie, v ktorom bude herecká hra úzko spojená so slovenským ľudovým tancom. Spoluúčinkovať budú členovia Ľudového súboru S. Tešedíka zo Sarvaša.
- Je dôležité, aby sme sa spoznali, aby sme navzájom poznali svoju kultúru, lebo iba takto dokážeme žiť spolu v pokoji a porozumení, - týmito slovami privítala účastníkov XVII. stretnutia národnostných súborov Komárňansko-Ostrihomskej župy v Orosláni generálna riaditeľka Riaditeľstva národných a etnických menšín Erika Némethová. Predseda Výboru pre národné a etnické menšiny Samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Lőrinc Baranyai sa vo svojom otváracom prejave zvlášť poďakoval miestnej slovenskej samospráve, ktorá sa popri župnej samospráve a Samospráve mesta Orosláň ujala organizácie podujatia, ktoré sa konalo v poslednú májovú sobotu. Členov nemeckých a slovenských súborov, ktorých bolo vyše 40, pozdravil aj starosta hostiteľského mesta Gábor Rajnai: - Cieľom podujatia je popri poskytnutí zábavy povzbudiť pestovanie národnostných tradícií, ktoré sa takto môžu stať uznávanou a organickou súčasťou kultúrneho života v Maďarsku...
Ako prvý zo slovenských súborov folklórneho programu, na ktorom sa zúčastnili aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a predsedníčka Župnej slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, vystúpil zbor dôchodcov z Bánhidy. Členom tohto kultúrneho telesa sa hneď prvou ľudovou piesňou „Jedna ruža, dve ruže...“ podarilo naladiť Slovákov v radoch obecenstva, veď ju poznajú nielen v slovenských obciach tohto kraja, ale aj v celom Zadunajsku. Potom javisko striedavo patrilo nemeckým a slovenským súborom. Spomedzi slovenských telies sa v Orosláni predstavili Zimozeleň zo Síleša so sprievodom harmoniky, známy ženský spevácky zbor z Čívu, nedávno jubilujúci zbor Gerecse z Tardošu, miešané zbory zo Šarišápu a Kestúca s krásnymi viachlasnými piesňami ako aj slovenský spevácky zbor z Moďoróšu. Z tohto súboru sme sa mali možnosť medzi vystúpeniami porozprávať s tetou Máriou Hazaiovou Dánielovou, ktorá spolu s pánom Urbaničom je posledná zo zakladajúcich členov kolektívu. Teta Mária kedysi nosila miestny kroj a do základnej školy sa dostala tak, že nevedela po uhersky.
Slovenským ľudovým tancom bol venovaný program Folklórneho súboru Červený mramor z Tardošu, ktorý vystupoval už v rôznych európskych štátoch. Program súrodencov Slukovcov zo Sárligetu sa vyznačoval tým, že prvýkrát sa prezentovali v novej formácii, pridali sa k nim totiž nové tanečnice z Bánhidy, zo Sílešu a Šarišápu. Na festivale predviedli goralské a myjavské tance a podpolianske piesne. Treťou slovenskou tanečnou skupinou bola oroslánskemu obecenstvu dobre známa miestna Brána. V tento deň zožala úspech so slovenskými tancami z novohradskej Guty a z békešského regiónu. Je už tradíciou, že na základe priateľských stykov oroslánskych Slovákov a ich rodákov z pilíšskej Hute tanečníkom v Bráne pomáha ľudový spevácky zbor z Hute. Tento málopočetný páví krúžok svojím následným samostatným blokom zaujal obecenstvo aj svojou odhodlanosťou a elánom.
Organizátori na večer pripravili tanečnú zábavu pri švábskej kapele Freunde-Kapelle, ktorá okrem tradičných valčíkov a poliek má v repertoári aj klasické populárne šlágre, príťažlivé aj pre mladšie generácie.
Pri príležitosti Dňa pedagógov Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe usporiadal skromnú oslavu. Pedagógov čakalo milé prekvapenie vo forme vystúpenia škôlkárov z Jaminy. Detičky im zaspievali slovenské piesne a zatancovali slovenské tance. Po programe predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando srdečne privítal učiteľky a učiteľov. Generálny konzul Ján Süli im poďakoval za obetavú a usilovnú prácu. Ako prejav vďaky všetkým podarovali po klinčeku. Oslava Dňa pedagógov pokračovala priateľským rozhovorom pri závine a osviežujúcom nápoji.
Slovenský inštitút Budapešť usporiadal 9. júna Stretnutie s Banskou Štiavnicou, mestom zaradeným do zoznamu svetového dedičstva. Celodňový program sa začal predpoludním tlačovou besedou, ktorú zorganizovala vedúca zastúpenia SACR v Budapešti Soňa Jelínková. Poobedňajší program uviedol riaditeľ SI Milan Kurucz. Privítal prítomných a pozval ich na premietanie krátkeho filmu o Banskej Štiavnici, ktorá bola kedysi vďaka významnej ťažbe striebra známa aj ako strieborné mesto. O Banskej Štiavnici v maďarskej a slovenskej literatúre prednášal docent Univerzity Loránda Eötvösa Csaba Gy. Kiss. Spomenul tri známe osobnosti mesta: pyšnú a bohatú Barboru Rösselovú, ktorá dala peniaze na postavenie Panenského zámku, maliara Majstra M. S., o ktorom slovenský spisovateľ Anton Hykisch napísal román Čas majstrov. Dej sa odohráva na prelome 15. a 16. storočia a opisuje osud neznámeho uhorského autora slávneho obrazu na pozadí povstania baníkov v Banskej Štiavnici. Tretia známa štiavnická postavička je dobromyseľný baník Nácko, ktorého si Štiavničania vymysleli na radosť a uvoľnenie. Už viac ako pol storočia je prototypom veselého a dobromyseľného baníka.
V kultúrnom programe vystúpil detský tanečný súbor Texasky, ktorý vznikol v roku 1995. Predniesol fenomenálny program pozostávajúci zo slovenských a rómskych ľudových tancov z banskoštiavnického kraja. Stretnutie s Banskou Štiavnicou skončilo ochutnávkou piva Steiger, o dobrú náladu sa postarala dychová kapela Sitňanka.
Členovia budapeštianskeho Klubu slovenských dôchodcov sa v polovici mája v Székesfehérvári zúčastnili otvorenia výstavy ezoterických obrazov členky klubu Hedvigy Kotaszekovej.
Výstavu otvorila akademická maliarka Veronika Simonová, ktorá predstavila autorku vystavených diel. Po tomto úvode hovorila o svojej tvorbe H. Kotaszeková. Ako povedala, pracuje s tušom, farebnými ceruzkami, ihlou, zhotovuje akvarely i tempery. Stvárňuje svoje vnemy a city, tak vznikajú jej ezoterické obrazy. Okrem maľovania robí aj sochy a veľmi rada fotografuje. Pôvodne je učiteľkou, popri zamestnaní napísala učebnice matematiky pre žiakov základných škôl. Zverila sa nám aj so svojou ďalšou záľubou: píše básne, z ktorých niekoľko uverejnila vo zväzku Strážca plameňa (Lángőrző), Vlastne je to názov jej maľby, ktorá je na titulnej strane knihy. Publikácia je bohato zdobená krásnymi grafikami, prevažne kvetmi.
Po predstavení autorky a jej tvorby nasledoval náročný kultúrny program, v ktorom účinkovali známi umelci Emil Keres, speváci Zuzana Ďurkovičová, Péter Berentei a operná speváčka Erzsébet Cserová. Na gitare hrala a spievala Katica Pekariková z Nových Zámkov, na flaute zahrala pekné skladby Komlóšanka Adrienn Budová.
Vacovská slovenská samospráva usporiadala 31. mája v Osvetovom stredisku I. Madácha tradičný národnostný večierok, na ktorý pozvala Tanečný súbor S. Tešedíka zo Sarvaša. Súbor založili roku1968 poslucháči vysokej školy poľnohospodárskej. Prvoradým cieľom súboru je zachovávanie národnostných tradícií, predovšetkým slovenských. V repertoári má okrem autentických sarvašských a tradičných ľudových tancov aj rôzne zvyky roľníckej kultúry. Tance v sprievode ľudovej kapely a sólový spev odmenilo obecenstvo búrlivým potleskom. Pozvaných hostí, o. i. zástupkyňu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú a početných divákov z mesta a okolia pozdravil predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove Dr. Július Alt.
Početná skupina členov Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti zavítala 22. mája do Veľkej Tarče. Táto návšteva už oddávna dozrievala, ale vždy narazila na nejakú neprekonateľnú prekážku. Možno i preto sa vydarila nadmierne dobre.
Pri autobuse nás čakali ženy oblečené v povestne krásnom veľkotarčianskom kroji. Privítali nás v kultúrnom dome bývalej vojenskej posádky, kde dočasne sídli Slovenská samospráva Veľkej Tarče. Predsedníčka zboru Mária Galántaiová, rodená Slanková, ktorá je zároveň externou členkou nášho klubu, vyjadrila svoju radosť z toho, že nás konečne môže privítať v ich obci. Aby sme vraj nestrácali veľa času, zatiaľ kým hostia pri prestretých stoloch konzumovali pochúťky, hostitelia nám na javisku napochytro predviedli kytičku so svojho bohatého repertoáru piesní a tancov.
Krátkou prechádzkou zeleňou a kvetmi bohato zdobenými ulicami sme sa dostali do impozantnej budovy materskej školy, na ktorú môžu byť Veľkotarčania právom hrdí. O perfektne vybavenej inštitúcii nás podrobne informovala učiteľka, bývalá absolventka slovenského gymnázia v Budapešti Anika Fábiánová Kizurová.
Ďalšou, myslím jedinečnou zaujímavosťou bol viacfunkčný otáčavý krídlový oltár v pomerne mladom evanjelickom kostole. Takto vybavený oltár môžu tamojší veriaci prispôsobiť aktuálnym sviatkom.
Očarilo nás i bohato zariadené obecné múzeum v priestoroch bývalej ľudovej vysokej školy, ktorú založil povestný evanjelický farár Gabriel Stehlo. Škola bola založená na spôsob tešedíkovských poľnohospodárskych vysokých škôl, ibaže táto bola fínskeho typu. Riaditeľka múzea Alžbeta Ráczkoviová nám ochotne priblížila exponáty múzea.
Náš veľkotarčiansky program bol vynikajúco zorganizovaný. Skončil sa tam, kde sa začal, lenže po chutnom obede hostia i hostitelia už spievali spolu. Naše heslo - podľa ktorého tam, kde je to potrebné, my posilňujeme národnostné povedome domácich, v opačnom prípade sa snažíme posilniť sami seba - nadobudlo zdravú rovnováhu. Gratulujem a ďakujem Veľkotarčanom za príjemný deň bohatý na zážitky.
Slovenská samospráva XIII. obvodu hlavného mesta spolu s ôsmimi národnostnými volenými zbormi obvodu a Kultúrnym strediskom Attilu Józsefa usporiadali 8. júna Festival národností.
Prítomných privítal vicestarosta obvodu Gyula Borszéki: - Akcia je súčasťou série podujatí Dní XIII. obvodu. Obvod ako samostatný administratívny celok vznikol 1. júna 1938, čo si pripomíname každý rok začiatkom leta. Tohoročné oslavy sa začali 26. mája a trvajú do 9. júna. Počas pätnástich dní sme sa snažili upriamiť pozornosť na kultúru a osvetu. Menšinové volené zbory usporiadali výtvarné výstavy, prednášky, športové programy a festivaly.
Pán vicestarosta po privítaní predsedov menšinových samospráv pozval na javisko folklórne súbory. Ako prvá vystúpila tanečná skupina Základnej školy Pannónia sprevádzaná kapelou Lustige Musikanten Schramli, ktorá zatancovala a zaspievala nemecké piesne a tance. Po nej očaril divákov folklórny kolektív Polonez s poľskými tradíciami. So srbskými piesňami a tancami sa predstavila tanečná skupina Tabán, ktorá s obrovským úspechom predviedla profesionálnu produkciu. V kultúrnom programe ďalej odzneli arménske a rusínske ľudové piesne v podaní zborov Voskeberán a Rusnaki. Po nich členovia Amala bandu predstavili rómsku kultúru - predniesli temperamentné tradičné olášske piesne. Slovákov zastupoval Tanečný spolok Lipa, ktorý s veľkým úspechom predniesol prekrásne tirpácke a spišské tance. Vystriedali ich príslušníci budapeštianskeho bulharského autentického tanečného súboru Jantra, sprevádzaní kapelou Pravo. Ako posledný vystúpil grécky súbor Ilios, ktorého sprevádzala kapela Mydros. Gréci so svojimi rezkými tancami zožali tiež búrlivý potlesk. Po vystúpení nasledovala škola gréckych tancov s Mydrosom.
Festival národností XIII. obvodu spestrili stánky, v ktorých podávali záujemcom tradičné jedlá jednotlivých národností.
Boli časy, boli... keď sa deti Slovákov v Maďarsku bežne rozprávali medzi sebou - ako inak - po slovensky. Prešli desaťročia a nadnes už ani slovné spojenie „materinský jazyk“ pre tie naše deťúrence nie veľmi platí, dá sa hovoriť skôr o „jazyku predkov“. A skutočne, našim dnešným „slovenským deťom“ sa už nie veľmi stáva, aby sa prejavili po slovensky. Alebo predsa? Veruže sa stáva. Kto neverí, nech príde o rok na tradičný a tradične jednojazyčný slovenský program žiakov základnej školy v Mlynkoch. Hovorím: slovenský... - od začiatku do konca, ba nielen jazykovo, ale aj svojím obsahom.
V mlynskom Spoločenskom dome v čase blížiaceho sa konca školského roka sa zišli školáci, pedagógovia, rodičia a starí rodičia, aby si pozreli vydarený slovenský kultúrny program jednotlivých ročníkov. Pripravovali sa naň starostlivo počas celého školského roka, nacvičovali básne, piesne a mnohí z nich aj divadielko. Oplatilo sa, pomocou svojich učiteliek na tento deň pripravili naozaj pestrý program. Rozprúdili ho prváci prednesom básní a pesničiek, s ľudovými piesňami vystúpili aj druháčky, kým ich spolužiaci Izabela Roobová a Benjamín Dohy sa predstavili v znamení príprav na celoštátnu recitačnú súťaž. Mlynky majú bohaté tradície v oblasti folklóru, takže obecenstvo sa mohlo kochať v slovenských ľudových tancoch, krásnych pilíšskych slovenských ľudových piesňach v podaní o. i. účastníkov súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovačky. Tentokrát to boli ôsmačky Aletta Csibrová, Roxana Geluhová a Estera Szalaiová. Na javisku ich vystriedali recitátori z tretej triedy, po ktorých tretiaci a štvrtáci spolu predniesli pilíšske tance. Ľudové piesne potom zazneli z úst piatačok, ktoré sa predstavili aj ako šikovné interpretky veršov. Žiaci šiestej triedy sa v uplynulom školskom roku naučili o. i. tri moderné básne Dagmar Wágnerovej. Prvú, o koze, ktorá chcela ísť za modelku, zarecitovali dievčatá. Chlapci predniesli báseň o vrabcovi, ktorý sa stal bezdomovcom a v tej tretej išlo o mobilný telefón. Vyvrcholením popoludnia bolo vystúpenie školského divadelného krúžku s hrou Vrabčiaci. Hudbu k nej zložil docent Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Belo Felix.
Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Maďarsku, obecnou a slovenskou samosprávou v Alkári usporiada prvé celoštátne stretnutie slovenskej národnostnej mládeže Slovenské lipky.
Termín: 18. až 20. júla 2008
Miesto: Alkár (Mátraszentimre)
18. júla
Príchod a ubytovanie sa v rodinných domoch a chatách (v popoludňajších hodinách).
Spoznajme sa - večer pri táboráku.
19. júla
Otvorenie stretnutia
Akí sme? - Diskusné fórum
Slovenský lipový háj - sadenie prvých lipiek
Súťažné a športové hry
Vystúpenie populárneho slovenského speváka Tomáša Bezdedu so skupinou
20. júla
Výlet na vrchol Kékeš
Odcestovanie domov
Ubytovanie, stravu a cestovné hradíme. Prihlášky zašlite poštou alebo e-mailom: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Adresa: Ruženka Egyedová Baráneková, 3100 Salgótarján, Füleki út 151. Podrobné informácie na č. t. 06 30 928 75 99.
Meno a priezvisko:
Adresa:
Tel.: E-mail:
Prosím o ubytovanie
na noc 18. júla áno – nie
19. júla áno – nie
Slovenská samospráva Novohradskej župy, obecná a slovenská samospráva v Dolných Peťanoch, Župná knižnica a Osvetové stredisko Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne usporiadali 1. júna v prekrásnom prostredí rybníka v Dolných Peťanoch I. stretnutie detí slovenskej národnosti nazvané Novohradské lipky.
Veľmi pekné a zaujímavé podujatie začalo naozaj dôstojne: hymnu Zväzu Slovákov v Maďarsku spievali všetci účastníci za hudobného sprievodu ľudovej hudby Svrčkovci. Po slávnostnom otvorení podujatia, ktorého sa ujali starosta obce Imre Laluja, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Agneša Radičová a predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Katarína Plevová, hrala už z predchádzajúcich školských stretnutí známa, spomínaná ľudová hudba Svrčkovci.
Prvou súťažnou disciplínou bola vedomostná súťaž Slovenská národnosť v Maďarsku. Treba povedať, že prebiehala na dobrej úrovni. Potom pod názvom Takí sme sa predstavili so súťažným kultúrnym programom slovenské národnostné školy z Novohradu. Účastníkov stretnutia poobede čakal futbalový turnaj a súťaž v prekonávaní prekážok. K slávnostnému vyhodnoteniu došlo po výdatnej búrke v podvečer stretnutia.
Cenu a pohár za najlepšie výsledky udelili Základnej škole v Dolných Peťanoch, na druhom mieste skončila škola z Kirťu, tretie boli Terany. Vo futbalovom turnaji si putovný pohár odniesli žiaci zo Šápova. Do súťaže o putovný pohár a najlepšie umiestnenie sa prihlásili základné školy z Dolných Petian, Horných Petian, Níže, Veňarcu, Luciny, Šápova, Bíru, Kirťu, Terian, Dengelegu a Netejču.
Už teraz je isté, že po podujatí, prvom svojho druhu, ktoré bolo organizačne výborne pripravené, sa novohradské deti spolu so svojimi učiteľmi a rodičmi stretnú na budúci rok v Dolných Peťanoch.
V predposlednú májovú sobotu na športovom ihrisku v Číve usporiadali Deň detí. Celodňové podujatie sa vyznačovalo tým, že pri tejto príležitosti navštívili obec žiaci z družobnej školy na Slovensku, z Tvrdošoviec. Hostia si doobeda pozreli dedinu, rad pivníc pod Pilíšom a navštívili miestne múzeum tradičnej kultúry.
Malí Čívania sa spolu so svojimi kamarátmi zo Slovenska mohli zúčastniť na rôznych zaujímavých programoch: v rámci remeselníckej dielne mohli zhotoviť šarkana z papiera, pohľadnice, figúrky na štipcoch. Venovali sa výrobe predmetov z hliny a bižutérie. Zo športov ich lákalo jazdenie na koni a lukostreľba, členovia Športového klubu lukostrelcov v Číve im ukázali, ako treba strieľať do terča.
Najmenších zabával šašo Dudo, ktorý im priniesol balóniky. Dievčatá si zahrali volejbal, kým chlapci futbal. Najmenší mali k dispozícii nafukovací hrad, v ktorom mohli skákať do vôle. Organizátori pripravili aj ukážky kungfu a džudo. Večer pred diskotékou tínedžerov vystúpila skupina moderného tanca Kolibrík.
Vďaka pedagógom, športovcom a rodičom sa deti po celý deň výborne zabávali.
Je koniec školského roka, obdobie školských výletov. Mnohí sa vyberú do budapeštianskej zoologickej záhrady, ktorá je najväčšou a najstaršou v strednej Európe. Svoje brány otvorila v roku 1866. V poslednom desaťročí, odkedy je jej riaditeľom Miklós Persányi, sa ZOO neustále rozvíja. Každý rok rekonštruujú niekoľko domov a výbehov. Obnovený je Dom paliem a Dom slonov, akvárium, Dom opíc, v nových priestoroch sú umiestnené papagáje i krokodíly. V júni odovzdali Záhradu motýľov so 600 motýľmi, patriacimi k 45 druhom. Zo staveniska okolo Veľkej skaly vyrástol výbeh Savana s voľne pobehujúcimi žirafami, antilopami, gazelami, zebrami.
V letných mesiacoch usporadúva vedenie ZOO hudobné večery. Na trinástich koncertoch vystúpia známe hudobné telesá, ako Benkó Dixieland Band, symfonický orchester MÁV, alebo Hot Jazz Band.
Začiatkom mája v Sarvaši tradične poriadajú preteky v atletike. Do obvodného kola sa každá škola snaží nominovať najlepších športovcov. Miestna slovenská základná škola prihlásila svojich pretekárov do všetkých štyroch vekových kategórií. Družstvá chlapcov a dievčat tvorili 6 žiaci a výkon najlepších piatich sa započítaval do celkového hodnotenia. Atletické disciplíny boli nasledovné:
I. veková skupina: beh na 40 metrov, hod loptičkou, štafeta 4x50 m.
II. veková skupina: beh na 60 metrov, hod loptičkou, skok do diaľky, štafeta 4x100m.
III. veková skupina: beh na 60 metrov, hod loptičkou, skok do diaľky, beh na 600 metrov.
IV. veková skupina: beh na 100 metrov, hod loptičkou, skok do diaľky, beh na 800 metrov a vrh guľou.
Preteky otvoril predseda športového oddielu mesta Sarvaš Pavol Szirony. Zúčastnili sa na nich žiaci zo slovenskej základnej školy, Gymnázia P. Vajdu, ZŠ Gy. Benku, Tešedíkovej školy, mestskej ZŠ, ako i žiaci z Békešského Sv. Ondreja a z Čabačudu. Dosiahnuté výsledky boli pomerne hodnotné, veľa žiakov prekonalo svoj osobný rekord.
Zo slovenskej ZŠ si najlepšie počínal žiak šiesteho ročníka Dávid Valenčík, ktorý svoju vekovú kategóriu vyhral a tak sa stal majstrom obvodného kola a postúpil do župných majstrovstiev, ktoré sa budú konať v Békešskej Čabe. Prajeme mu veľa úspechov.
V družstvách najlepšie umiestnenie dosiahli chlapci tretej vekovej skupiny Adam Kováč, Dávid Janšík, Dávid Valenčík, Daniel Sebők, Michal Pimiller a Adam Kondač - boli tretí. Taktiež tretie boli dievčatá štvrtej vekovej skupiny Fanni Kováčová, Anna Olejarová, Dora Fazekašová, Vivien Schusterová, Žaneta Terhešová a Henrieta Károlyová.
Každý pretekár, ktorý skončil na niektorom z prvých troch miest, bol odmenený medailou. Celé atletické preteky prebiehali za ideálneho počasia a v príjemnej atmosfére. Všetkým gratulujeme a prajeme dobrú prípravu na budúci školský rok!
Ešte pred takými dvomi desaťročiami existovala v strednej a východnej časti nášho kontinentu popri tzv. režimnej aj protirežimná literatúra, pochopiteľne, nie v symbióze, ale naopak, vo vyhrotenom protiklade. Tú prvú čitateľské masy v podstate ignorovali, zatiaľ čo tá druhá sa šírila obyčajne v samizdatoch, takže nebola bežne dostupná. Medzi týmito krajnými polohami sa uplatňovali pokusy s cieľom obísť ideologické doktríny alebo pristúpiť na určitý kompromis, prípadne sa uplatniť v menej „rizikových” žánroch a oblastiach tvorivosti.
V súčasnosti toto kategorizovanie literárnej tvorby na ideologickom základe stratilo svoje opodstatnenie. Literatúra akoby opäť povstala z popola a jej prijímanie, oceňovanie a šírenie nadobudlo nový a často veľmi odlišný rozmer. Nielen vyslovený brak, ale aj literatúra označovaná ako krásna sa zároveň a definitívne stáva tovarom na trhu knižnom i duchovnom a vo svete totálneho biznisu je nútená obhajovať skôr než svoju kvalitu titul úspešnosti, kritériom ktorej je v prvom rade počet speňažených výtlačkov. Čím je tento počet vyšší, tým úspešnejšie a vyhľadávanejšie je dielo a jeho autor a tým dôraznejšie sa presadzuje model „úspešnej” alebo jednoznačnejšie - výsadnej literatúry a následne jej monopol.
Samizdat bol vo svojej dobe vlastne bestsellerom, hoci za ním nestála žiadna politická ani finančná moc a reklama, ktorá dnes fakticky spoluurčuje čitateľský vkus. V epoche informačnej explózie, resp. nadvlády informačných systémov sa literárne dielo môže stať a stáva sa bestsellerom z vôle a podľa zámerov mediálnych mogulov a v závislosti od premien vkusu, rovnako plánovaných a manipulovaných informačným (mediálnym) monopolom. V podmienkach diktatúry trhu a finančného monopolu sme opäť svedkami úsilia o „zglajchšaltovanie” literárnej tvorby podobne ako v období komunistickej a vôbec akejkoľvek inej totality, tentoraz však bez „protirežimnej” oponentúry.
Za týchto okolností postavenie a oceňovanie literárneho diela nie je nevyhnutne podmienené svojou estetickou hodnotou - dokonca toto kritérium sa pragmaticky obchádza alebo jednoducho ignoruje, pokiaľ to diktujú požiadavky autoritárskej elity ovládajúcej politický a kapitálový glóbus. Elity, ktorá projektuje svoj vlastný svet a v tomto duchu usmerňuje svojich exponentov v každej oblasti duchovnej tvorby.
Podobne ako všeobsiahla sieť globalizácie obopína politickú, hospodársku a spoločenskú sféru, aj v literatúre sa stáva prevládajúcim faktorom monopol vkusu, námetu a jazyka, zviditeľňovaný cez mediálne kanály a smerujúci k vytvoreniu v zásade sa nelíšiacich modelov nadnárodnej literárnej šablóny. Nápor neoliberalizmu tohto razenia, ktorý generuje lektúru typu Harry Potter, distribuovanú v miliónoch výtlačkov a videokaziet, sa totiž vymyká z kontextu tradičných univerzálnych hodnôt. Ignoruje viactisícročnú tradíciu grécko-latinskej a kresťansky orientovanej kultúry, na osnove ktorých spočíva celok európskej duchovnosti. Zhubné pôsobenie mentálneho „bacilu” tejto brakovej produkcie projektuje prvky vedomia bez historického, spoločenského a kultúrneho horizontu. V podstate aj toto patrí k imidžu globalizmu.
V podmienkach hegemónie daného typu slovesnej tvorby si zasluhuje osobitnú pozornosť jazykový faktor. Možno povedať, že pokiaľ máme na mysli ďalšie presadzovanie tvorby tohto typu, ostatné faktory majú skôr druhotný význam. Inými slovami: hegemónia jedného, nanajvýš niekoľkých jazykov a zároveň jednej či niekoľkých literatúr podstatne znižuje šance na presadenie sa literatúr menej alebo málo rozšírených jazykov nielen v celosvetovom meradle, ale v dôsledku zvyšujúceho sa importu prekladov aj na vlastnom jazykovom a literárnom území. V urýchľujúcom sa procese globalizácie dosah tohto monopolu vedie k jeho dobrovoľnému alebo nevyhnutnému prijatiu v regionálnom, kontinentálnom a celosvetovom rámci, a to na úkor daného národného jazyka a literatúry a, pochopiteľne, i jazykov a literatúr národných menšín. V epoche globalizácie, hlboko a s rušivým účinkom zasahujúcej do autentického duchovného zázemia, vo zvýšenej miere rozhoduje profit z literárneho a umeleckého diela, úmerne podielu krásneho slova v službách totálneho biznisu.
V posledný májový deň sa v malebnej obci Turecká severne od Banskej Bystrice konali Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek. Tohto roku prišlo do obce 36 tímov, medzi ktorými boli aj družstvá z Maďarska a z Česka. V Tureckej súťažili Endre Huszár, Miklós Petri, László Sipos a János Urbán z Békešskej Čaby. Naopak, družstvo z Tureckej je pravidelným účastníkom Čabianskeho klobásového festivalu.
Každé družstvo dostalo stôl so slnečníkom, kotlík s pokrievkou, drevo so sekerkou, odmerkovú misku so strúhadlom a vedro s hubkou. Súťažiaci si mali priniesť suroviny na prípravu halušiek a ostatné náradie. Jeden člen družstva išiel spoločne s rozhodcom odvážiť 2 kg očistených zemiakov, potom sa odobrali do určených boxov, kde ich spoločne odštartovali. Štvorčlenné družstvá museli pripraviť 3,5 kilogramu halušiek z dvoch kíl zemiakov. Rozhodcovia okrem času posudzovali aj kvalitu a chuť pripraveného jedla. K času prípravy a zjedeniu halušiek prirátali aj pokuty za nedodržanie technologického postupu pri varení, predpísanej hmotnosti halušiek, hygieny a za prípadné poranenie súťažiaceho pri čistení a strúhaní zemiakov.
Víťazom tohtoročných 14. majstrovstiev sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek sa v Tureckej stal tím z River clubu v Liptovskom Mikuláši. Šéfoval mu Ľudovít Sedliak. Tradičné slovenské jedlo navaril za 10 minút 45 sekúnd a zjedol za minútu a 47 sekúnd. Na druhom mieste skončilo družstvo Kamzík z Bratislavy a na treťom mieste tím Dušana Mindeka z Nesluše. Najchutnejšie halušky navarilo družstvo Margity Strýčekovej z Tornale.
Suroviny: 1500 g očistených starých zemiakov, 500 g hrubej múky, 200 g polohrubej múky, 1 vajce, 750 g bryndze, 1 kyslá smotana, 500 g údenej domácej slaniny, soľ podľa potreby.
Postup: Očistené zemiaky necháme pred strúhaním odložené aspoň 8 hodín v studenej vode. Zemiaky postrúhame, primiešame hrubú a polohrubú múku, vajce a soľ. Vypracujeme nie moc tuhé cesto. Do osolenej vody dáme kožu zo slaniny. Do vriacej vody hádžeme halušky, necháme ich prejsť varom a vyberieme ich do misy, v ktorej je bryndza rozmiešaná s kyslou smotanou. Halušky zľahka premiešame. Ozdobíme so zvyškom kyslej smotany a do ružova opraženými škvarkami.