Ľudové noviny č. 11
Tentokrát v Bratislave pokračovali slovenskí a maďarskí intelektuáli v dialógu, ktorý odštartovali vlani v novembri v Budapešti v rámci tzv. Okrúhleho stola slovensko-maďarskej konzultačnej iniciatívy. Organizáciami, ktoré sa po vlaňajšom vystupňovaní napätia medzi Maďarskom a Slovenskom podujali vytvoriť rámec pre pravidelné stretávanie, boli bratislavský Inštitút pre verejné otázky (IVO), Ústav sociológie a Ústav pre výskum národných a etnických menšín Maďarskej akadémie vied. Podujatie pozostávalo z uzavretej, tzv. expertnej časti a z popoludňajšej verejnej diskusie. Slovenskí a maďarskí intelektuáli, vrátane príslušníkov Maďarov zo Slovenska a Slovákov z Maďarska, diskutovali o politických prístupoch a modeloch v riešení menšinovej otázky s dôrazom na právny stav, na právnu istotu, štátnu politiku, účasť menšín na rozhodovaní na lokálnej, regionálnej a celoštátnej úrovni a politickú reprezentáciu menšín.
Na verejnú diskusiu, ktorá sa uskutočnila v Zichyho paláci, prišli početní záujemcovia, vrátane bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Štefana Markuša a vyslanca - radcu Veľvyslanectva Maďarskej republiky v Bratislave Lajosa Váradiho. O svoje postoje na tému Menšiny a národnostná politika v kontexte slovensko-maďarských vzťahov sa s obecenstvom podelili riaditeľ Ústavu sociológie MTA Pál Tamás, riaditeľ Ústavu pre výskum národných a etnických menšín MTA László Szarka a historik, bývalý minister zahraničných vecí MR Géza Jeszenszky. Za účastníkov zo Slovenska v diskusii, ktorú viedol čestný prezident IVO Martin Bútora, vystúpili bývalý veľvyslanec SR pri OSN v Ženeve, programový riaditeľ Fórum inštitútu Kálmán Petőcz a vedecký pracovník Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach Štefan Šutaj.
Účastníci z radov obecenstva vyjadrili potrebu podobných stretnutí, pričom odzneli aj kritické pripomienky, podľa ktorých v kruhu diskutujúcich nebolo obsiahnuté celé spektrum názorov slovenskej, a dodajme, ani maďarskej spoločnosti. S týmto tvrdením súhlasí aj autorka týchto riadkov, pričom treba poznamenať, že základnou podmienkou, a možno podstatou podobných stretnutí je ochota počúvať toho druhého a snaha hľadať spoločný jazyk.
Prvky stredoeurópskej mozaiky bol názov nedávnej knižnej prezentácie v budapeštianskom Stredoeurópskom inštitúte, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti Slovenského inštitútu na Rákócziho triede. Hostiteľom podujatia bol vedúci tejto inštitúcie Péter Módos a jeho partnerom pri organizovaní Stredoeurópska výskumná skupina svätého Vojtecha, ktorá zjednocuje aktivity zamerané na výskum strednej Európy na Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa (KU PP) v Pilíšskej Čabe a v Ostrihome. Cieľom večera bolo predstaviť širšej verejnosti okolnosti vzniku a činnosť spomínanej výskumnej skupiny, ako aj jej najnovšie publikácie. Do vedeckých cieľov a výsledkov nazreli prítomní za pomoci právnika, historika a slavistu Ivána Halásza, ktorý pripomenul, že iniciátorom výskumnej skupiny pred viac než desiatimi rokmi bol kardinál Péter Erdő a na jej realizácii mal veľké zásluhy vtedajší vedúci Ústavu slavistiky FFKUPP István Käfer. Dvojjazyčný zväzok Maďarsko-slovenské terminologické otázky, ktorý redigoval Barna Ábrahám, hodnotil literárny historik a pedagóg Univerzity Loránda Eötvösa Csaba Gy. Kiss. Útlu, ale o to osožnejšiu knihu Ivána Halásza Úvod do skúmania moderného Slovenska. Príručka k modernému Slovensku odporúčal do pozornosti prítomných historik a prekladateľ László G. Kovács. Ďalšou prezentovanou publikáciou bola kniha s názvom Je preklad umením? Hľadanie cesty medzi kultúrami (Bohemistika a poetika), na redigovaní ktorej sa podieľali Márton Beke, Andor Mészáros a István Vörös a ktorú predstavil literárny historik, bohemista Tamás Berkes. Vzhľadom na to, že všetci autori sa nejakým spôsobom viažu ku Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa, bola zaujímavá ďalšia publikácia, ktorú hodnotil cirkevný historik z Celoštátneho evanjelického múzea Botond Kertész. Tento zväzok obsahuje prácu Barnu Ábraháma a Pála Attilu Illésa Stredoeurópske literatúry a prácu Ivána Halásza Slovenskí evanjelici v Pešti. Poslednou v rade prezentovaných kníh bola Hungaro-slovakológia Istvána Käfera a Barnu Ábraháma, ktorú redigoval Pál Attila Illés a ktorú odporúčal čitateľom literárny historik a prekladateľ Karol Wlachovský. O knihách, ktoré si mohli záujemcovia na mieste aj zakúpiť, vám poskytnú informácie na telefónnom čísle 06-26-557-000/2970 alebo prostredníctvom mailovej adresy Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
Do Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe pozval generálny konzul Slovenskej republiky Ján Süli predstaviteľov slovenských volených zborov, organizácií a inštitúcií regiónu, aby sa s nimi rozlúčil pri príležitosti ukončenia jeho diplomatickej misie.
- Vďaka vám predovšetkým za bezprostrednosť, s ktorou ste ma onoho času vítali. Necítil som sa tu medzi vami ako cudzí, brali ste ma ako svojho. Som rád, že som osobne mohol sprostredkovať do tohto regiónu, ktorý charakterizuje bohatý kultúrny život, niekoľkých predstaviteľov umenia zo Slovenska. Určite sa ešte vrátim do vášho kruhu, pretože sa mi zatiaľ nenaskytla možnosť spolu si zahrať ľudovú hudbu s pánom Mótyánom, - povedal Ján Süli na stretnutí, na ktorom sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.
V mene Slovákov békešskej oblasti sa s generálnym konzulom rozlúčila predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová, ktorá mu zároveň odovzdala obraz čabianskeho maliara Jána Várkonyiho - Vlčku, znázorňujúci typický dolnozemský kraj. Ľudí, s ktorými sa rozlúčil, mu budú pripomínať výšivka členiek békeščabianskeho krúžku Rozmarín, klobásy a pálenô, typické pre to-ktoré mesto či obec. Sarvašskí Slováci mu darovali CD-nahrávku evanjelickej liturgie a predseda tamojšej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán sa J. Sülimu poďakoval vlastným čerstvým dielom - básňou, napísanou po sarvašsky, šory ktorej mu majú vždy pripomínať, ako hovoria našinci na Dolniakoch…
Pri príležitosti ukončenia diplomatickej služby v Békešskej Čabe prinášame rozhovor s Jánom Sülim.
- Pán generálny konzul, ako sa formovala vaša profesijná dráha pred nástupom do diplomatických služieb?
- Pochádzam z Košíc, všetky školy, od základnej až po univerzitu, som absolvoval v tomto meste. Mal som v živote pomerne veľké šťastie, pritom si myslím, že nestačí iba mať šťastie, treba na tom aj pracovať, aby človek mal šťastie... Nie som humánneho zamerania, skôr som racionálny človek. Mám technické vzdelanie, avšak technická racionalita v mojom živote sa spája s umením, predovšetkým hudbou. Moja kariéra sa začala v Správe tepelných zariadení v Košiciach, kde som bol zodpovedný za vykurovanie a údržbu tepelných zariadení mesta. Posledných päť rokov do roku 1980 som bol vedúcim tohto štátneho podniku... Neskôr som pracoval vo firme, ktorá obchodovala s palivami, na starosti som mal logistiku 240. vozidiel. Rok 1989 ma už našiel na Národnom výbore Starého mesta v Košiciach, bol som jeho predsedom. Po spoločenskom prevrate na Slovensku sa národné výbory rozpustili a vytvorili sme kompletne nové miestne samosprávy. Koncom novembra roku 1990 som bol zvolený za starostu Starého mesta v Košiciach. Všetko sme museli vybudovať od nuly. Počas šestnástich rokov môjho pôsobenia v tejto funkcii sme dosiahli pozoruhodné výsledky nielen v meste, ale aj v širšom okolí... Každý rok sme uzatvorili s hospodárskym prebytkom od 7 až do 10 percent. Bol som aj pri zrode samostatnej Slovenskej republiky, ako aj pri vzniku župnej samosprávy. Na Slovensku sme spravili veľký krok, keď sme racionalizovali systém žúp, teda samosprávnych krajov. Bol som aj poslancom Košického samosprávneho kraja, predsedom jeho finančnej komisie, v tejto pozícii som mohol zužitkovať skúsenosti, ktoré som nadobudol na čele košického Starého mesta. Keďže mám nesmierne rád hudbu, sám hrám na hudobných nástrojoch, rád som vyhovel žiadosti, aby som bol predsedom Organizačného výboru Košickej hudobnej jari, veľkolepého festivalu košickej Štátnej filharmónie... A keďže vo vytvorení duševnej rovnováhy človeka má snáď najvýznamnejšiu úlohu cirkev, vytvorili sme dobré kontakty so všetkými konfesiami. V Starom meste máme 14 kostolov. Spolupráca medzi jednotlivými cirkvami bola koordinovaná v rámci Ekumenického združenia. Vytvorili sme aj Múzeum Vojtecha Löfflera, známeho košického lokálpatriota, ktorý daroval mestu bohaté umelecké zbierky. Keď bol vypísaný konkurz na miesto generálneho konzula, pomyslel som si, že mám skúsenosti z oblasti politiky, okrem slovenčiny hovorím po maďarsky a po anglicky, dobre poznám Maďarskú republiku. Po štyroch volebných obdobiach som potreboval zmenu v každodennej práci. Bola to nová výzva do života.
- Po nástupe na čelo Generálneho konzulátu v Békešskej Čabe ste si veľmi rýchlo vytvorili dobré kontakty so Slovákmi v regióne, neskôr aj po celom Maďarsku. Ako nás vidíte?
- Vašu komunitu som poznal už predtým. Môj otec pochádza z týchto končín, počas môjho pôsobenia v Békešskej Čabe som stretol dámu, ktorá je moja neter, predtým som ju však nepoznal. Vedel som, že mám niekde tu na okolí rodinu, ale konkrétne som o nej nič nevedel. Tá slovenská komunita, ktorá ma tu privítala, ma veľmi príjemne prekvapila. Jednak sa vo mne potvrdilo poznanie, že jedna komunita je kompaktná vtedy, vtedy sa drží spolu, ak ľudia nežijú najlepšie, ak sa nemajú dobre... Nie veľká civilizácia a blahobyt združujú ľudí, ale práve naopak, keď sú problémy, vtedy sú odkázaní jeden na druhého. Aj keď technika je už natoľko vyspelá, že človek si skoro všetko môže vybaviť prostredníctvom jedného počítača, keď potrebuje fyzickú pomoc a blízkosť iného indivídua, okrem rodiny a priateľov mu slúžia aj rôzne kolektívy, či už klub dôchodcov, alebo spevokol, tanečná skupina atď. Bol som príjemne prekvapený množstvom a kvalitou vašich festivalov. Je to otvorená komunita, ľudia hľadajú spoločnosť a dokážu sa veľmi dobre a voľne zabaviť. Poznám veľmi veľa slovenských piesní, ale tunajší Slováci ma prekvapili, počul som od nich aj také, ktoré boli pre mňa úplne nové. Dostal som množstvo kníh, v ktorých odborníci uverejnili ľudové piesne Slovákov v Maďarsku. Nestotožňujem sa so skeptickým názorom, podľa ktorého v prípade Slovákov v Maďarsku už ide iba o folklór a sú to iba „omrvinky“ po nich. Stále tvrdím: napriek tomu, že je tu jedna generácia, ktorá nemohla chodiť do slovenských škôl a tiež nie je šťastné riešenie, že aj v súčasnosti sa deti učia iba niektoré predmety v slovenčine, je tu životaschopná komunita. Len treba mať cieľ, treba chcieť a treba sa učiť. V spoločnosti, ktorá onedlho bude úplne uniformovaná, práve jedinečnosť malých kultúr bude pokladom. Myslím si, že napríklad také mesto ako Slovenský Komlóš, ktoré ma na moju radosť zvolilo za svojho čestného občana, je osobitný prípad. Podľa môjho názoru je to jedna z posledných kompaktných slovenských komunít, v ktorej sa zachoval stav zo začiatku 20. storočia. Tento kolektív sa veľmi silne pridržiava svojich tradícií. Ale aj ostatné osady majú svoje hodnoty, napríklad atmosféra čabianskej tržnice je ojedinelá, nehovoriac o kvalite potravín, predovšetkým mäsa. Musíte si zachovať tieto vaše špeciálne hodnoty, spoločné dielo vašich predkov. Zodpovednosť vašej inteligencie a vedúcich činiteľov spočíva v tom, aby nerozosievali nenávisť, ale naopak, mali by ste kráčať vpred aj naďalej spolu...
- V dobe vášho pôsobenia v Maďarsku slovensko-maďarské medzištátne vzťahy neboli vždy bezproblémové. Ako vidíte situáciu?
- Problém vidím v tom, že v obidvoch národoch sú zakódované komplexy. Zo slovenskej strany ešte aj po vybudovaní samostatného štátu občas badať príznaky strachu z ohrozenia samostatnosti Maďarmi. Pritom po toľkých rokoch existencie samostatného Slovenska je dnes už jasné, že je jednou z najstabilnejších krajín v tomto regióne. Zo strany Maďarska, kde sa hospodárska situácia stále zhoršuje zase cítiť podráždenosť práve z prosperity menšieho suseda...Ja osobne túto otázku vidím skôr ako určitý duševno-morálny problém. Chýba ochota aj z jednej, aj z druhej strany symbolicky si podať ruky a poprosiť o prepáčenie za všetko, čo sa vykonalo v minulosti na úkor toho druhého...
- Na záver: aké sú vaše osobné plány do budúcnosti?
- Vraciam sa na ministerstvo zahraničných vecí, kde najprv budem informovať nového ministra o svojich odborných skúsenostiach, nadobudnutých v Maďarsku. Tieto poznatky však chcem využiť aj neskôr, po odchode do dôchodku. Z Békešskej Čaby sa vraciam na Slovensko s obrovským množstvom zážitkov a skúseností, ako aj nových priateľov, ktorých budem aj v budúcnosti navštevovať.
- Ďakujem za rozhovor!.
Pod názvom Národnostné kultúry v hlavnom meste, spojenom pred 135 rokmi, usporiada Osvetové stredisko Budapešti (XI. obvod, Ul. Etele č. 55) 21. marca Deň slovenskej kultúry. Program sa začne o 17. hod. výstavou diel drevorezbára Michala Zsolnaiho a pokračuje vystúpením Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena a Folklórneho spolku Lipa. Po kultúrnom programe záujemcov čaká ochutnávka strapačiek.
Riaditeľ Slovenského inštitútu a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu dňa 16. marca o 19. hodine srdečne pozývajú záujemcov na premietanie dokumentárneho filmu Obec plná vzdoru (1969, réžia L. Kudelka) a hraného filmu Dovidenia v pekle, priatelia (1990, réžia J. Jakubisko). Premietanie sa uskutoční v rámci cyklu „Filmy z trezoru“, ktorý usporiada Slovenský inštitút pri príležitosti 20. výročia spoločenských zmien v strednej Európe. Miesto podujatia: Slovenský inštitút, Budapešť VIII., Rákócziho tr. 15. Vstup voľný.
16. 3. Obec plná vzdoru (1969, r. L. Kudelka)
Dovidenia v pekle, priatelia (1990, r. J. Jakubisko)
23. 3. Dáma v čiernom (1963, r. M. Horňák)
Pieseň o sivom holubovi (1961, r. S. Barabáš)
30. 3. Fotografovanie obyvateľov domu (1968, r. D. Trančík)
Volanie Démonov (1967, r. A. Lettrich)
6. 4. Tryzna (1969, r. P. Mihálik, V. Kubenko, D. Trančík)
Kým sa skončí táto noc (1965, r. P. Solan)
20. 4. Tam a späť (1980, F. Fenič)
Ja milujem, ty miluješ (1980, r. Dušan Hanák)
Akademický sochár Ľubomír Ferko od 90. rokov prostredníctvom svojich diel, formou sklených sôch predstavuje fundamenty židovského, kresťanského a islamského náboženstva - Bibliu, Nový zákon a Korán. Bolo len otázkou času, kedy sa upriami na štvrté najrozšírenejšie náboženstvo našej planéty - budhizmus. Ľ. Ferko siaha po spojení naoko nespojiteľných matérií - sklenej hmoty, ktorej krehkosť, priesvitnosť, tvárnosť za tepla sú v príkrom kontraste k tvrdosti, štrukturálnosti a elementárnosti kameňa. Diela umelca si mohlo obecenstvo pozrieť aj na unikátnej výstave Tibetské sklo - duch Himalájí v Slovenskom inštitúte v Budapešti.
Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) v predposledný februárový víkend už po osemnásty raz organizovala celoštátne stretnutie vedúcich národnostných občianskych organizácií, ktoré sa tradične koná v Osvetovom stredisku železničiarov v Békešskej Čabe. Tohoročným mottom porady, na ktorej sa okrem slovenských aktivistov z rôznych regiónov Maďarska zúčastňujú každý rok aj predstavitelia iných národností, bolo „Spolu jeden za druhého...“
V prvý deň rokovania početných účastníkov a vzácnych hostí privítala výkonná riaditeľka ČOS Anna Ištvánová, ktorá sa zároveň poďakovala za dlhoročnú organizačnú prácu „hybnej sile“ stretnutia, pracovníčke Domu slovenskej kultúry Alžbete Ančinovej. Prítomných aktivistov pozdravil aj viceprimátor mesta Békešská Čaba Miklós Hanó, ktorý vyslovil radosť z toho, že účastníci na tejto porade informujú o svojej práci, o aktivitách. Písomný pozdrav predsedu Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraja Anda prečítala predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová. O. i. v ňom stálo: cieľom stretnutia okrem vzájomného spoznávania sa a učenia je aj spolupráca, musíme sa spojiť a skryť nezhody, aby sme ich nikdy viac nenašli... Prítomným sa prihovoril aj lúčiaci sa generálny konzul Slovenskej republiky Ján Süli, ktorý význam takýchto porád vidí práve v jedinečnosti menších, lokálnych kultúr, ktoré sa zachovali aj vďaka činnosti prítomných občianskych organizácií.
Čo všetko získa jednotlivec prostredníctvom angažovania sa v rámci kolektívu, akú radosť mu poskytne práca pre ostatných? - túto myšlienku rozvádzala vo svojej prednáške tajomníčka Spolku rozvíjateľov kolektívov Békešskej župy Magdolna Pocsaiová Fábiánová. Ako uviedla, dôvodom aktivity jednotlivcov v rámci určitej skupiny, napr. záujmového krúžku, môžu byť kreativita, osobné ambície, spätná väzba, uplatnenie záujmov, radosť zo spoločnej činnosti, poskytnutie pomocnej ruky iným atď.
Priateľ čabianskych Slovákov, poslanec mesta, zástupca riaditeľa mládežníckeho domu Tamás Herczeg okrem všeobecného prehľadu občianskej sféry Békešskej Čaby hovoril aj o veľkolepom sociologickom výskume, ktorý bol vykonaný v kruhu obyvateľstva mestskej časti Jamina a ktorý mal zmapovať, ako si ľudia predstavujú užitočnú činnosť občianskych organizácií.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy Malého Kereša Zuzana Gmoserová podala podrobný popis histórie Slovákov v tomto dolnozemskom meste. Fókusom jej prednášky bolo čo všetko môže vykonať cirkev v záujme záchrany národnostnej kultúry. Poslucháči sa mohli dozvedieť zaujímavé podrobnosti zo života evanjelických farárov v Malom Kereši, napríklad Štefana Lešku, činnosť ktorého v meste dodnes skúmajú vedci aj z Bratislavy, resp. Prahy. Jeho pieseň v bibličtine dodnes spievajú malokerešskí Slováci v kostole.
Rola cirkvi v záchrane menšinovej kultúry bola aj témou príhovoru evanjelického farára, predsedu Výboru pre menšiny, harmonizovanie záujmov a zahraničné styky mesta Békešská Čaba Pavla Kuteja ml., ktorý m. i. vyzdvihol, že dolnozemskí Slováci majú silný citový vzťah k Tranosciu a jeho jazyku, avšak ak si chceme získať mládež, musíme jej ponúknuť náboženské piesne a čítanky v modernej spisovnej slovenčine. O živote malého rumunského kolektívu a jeho náboženskej praxi v sídle Békešskej župy hovoril farár rumunskej ortodoxnej cirkvi Tivadar Márk.
Účastníci trojdňovej porady si v nedeľu predpoludním vypočuli prednášku predsedníčky Slovenskej samosprávy v Medeši Márie Nyáriovej Slávikovej, ktorá okrem prehľadu dejín Slovákov v tejto obci neďaleko Békešskej Čaby referovala o ich akcií, o smažení heróke - fánkov, príjmy z ktorej venujú na dobročinné účely (na rekonštrukciu kostola, resp. pamiatkového domu), ako aj o činnosti pestovateľov slovenskej ľudovej tanečnej kultúry v obci. O skúsenostiach Slovenskej samosprávy v Santove, ktorá od tohto volebného cyklu funguje ako samostatný zbor (predtým bola súčasťou obecnej samosprávy) a jej aktivitách hovorila predsedníčka zboru Katarína Kormošová, ktorá sa kedysi dostala do kopcovitého pilíšskeho kraja práve z Békešskej Čaby. Bohatej a pestrej činnosti Organizácie komlóšskych Slovákov, ktorá má skúsenosti o. i. aj v publikačnej činnosti, bol venovaný referát vedúcej tohto občianskeho zoskupenia Anny Molnárovej.
Účastníci stretnutia sa okrem referátov a prednášok venovali občianskej sfére a záchrane národnostnej kultúry aj počas neviazaných rozhovorov. Viacerí zdôraznili, že prevádzkovanie týchto kolektívov a udržiavanie spolupráce medzi nimi si vyžadujú obrovskú každodennú prácu. Hodnoty, vytvorené týmito kolektívmi, sú nesmierne dôležité aj preto, lebo sú súčasťou obrazu, ktorý si okolitý svet vytvára o nás, Slovákoch v Maďarsku...
Minister pre regionálny rozvoj István Gyenesei otvoril 26. februára v Budapeštianskom veľtržnom centre 32. ročník medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu Cestovanie (Utazás) 2009. Ako pri slávnostnom otvorení uviedol, zatiaľ nevedno, ako vnútroštátny turizmus dokáže vyvážiť očakávané straty v dôsledku klesajúceho záujmu turistov zo zahraničia. Veľtrh Cestovanie 2009 však podľa jeho názoru prispeje k zmierneniu dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy na odvetvie. Paralelne s veľtrhom sa konal aj prvý ročník Európskeho Leader Expa (výstava mikroregiónov) za účasti 200 vystavovateľov. Rámcovými podujatiami boli ďalej dve konferencie o online marketingu a úpravách pre rok 2009, ktoré sa týkajú cestovných kancelárií. V úvodný deň prehliadky v Budapešti prevzali ocenenia za najkvalitnejšie služby v minulom roku predstavitelia štyroch budapeštianskych a piatich vidieckych hotelových zariadení.
Na podujatiach sa predstavilo približne 800 vystavovateľov z takmer 40 krajín sveta. Čestným hosťom tohoročnej expozície na celkovej ploche 16 tisíc štvorcových metrov bolo Grécko, ktoré vybudovalo v pavilóne „A“ grécku dedinu s tradičnými gréckymi jedlami a vynikajúcimi vínami. Grécko je v rebríčku Maďarmi najnavštevovanejších zahraničných destinácií na šiestom mieste, pričom spomedzi prímorských štátov figuruje na tretej priečke. Rok 2009 pravdepodobne bude výhodný pre domáci turizmus. Pavilón „G“ bol preplnený domácimi ponukami. Tu sa predstavilo deväť regiónov Maďarska, preferovanou témou bol kultúrny turizmus.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) usporiadala pri príležitosti otvorenia výstavy Cestovanie 2009 tlačovú konferenciu, na ktorej informovala prítomných o posledných novinkách na Slovensku, ako je zavedenie eura, nových dopravných predpisov, zmeny v lyžiarskych strediskách, ako aj v regiónoch.
Ako odznelo, účasť jednotlivých regiónov a firiem cestovného ruchu zo Slovenska na medzinárodnom veľtrhu v Budapešti od roku 1997 zastrešuje SACR. Slovensko je druhou najobľúbenejšou krajinou maďarských turistov a ich šiestym cieľovým objektom, hlavne v zimnej a letnej sezóne. V minulom roku strávilo v SR stotridsaťtisíc Maďarov približne 2,5 noci. Podľa štatistických údajov obrat turizmu za prvých sedem mesiacov vykázal pozitívny trend. Cestovný ruch prispel vlani do štátneho rozpočtu príjmom 938,8 mil. eura (o 9,1 % viac ako roku 2007). Vlani sa na Slovensku ubytovalo v hotelových zariadeniach viac ako 2 milióny osôb. Zo zahraničia prichádzajú do SR turisti hlavne z Českej republiky, Poľska, Nemecka a Maďarska.
V pavilóne A bol o Slovensko obrovský záujem. Okrem 17 vystavovateľov z radov podnikateľov boli v slovenskom národnom stánku zástupcovia miest a obcí a súkromné subjekty cestovného ruchu. Na veľtrhu sa okrem SACR predstavili napr. regióny Bratislava, Košice, Trenčín, Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Mesto Vysoké Tatry, Banská Štiavnica, Kremnica, Slovenský raj... Svoje služby ponúkali aj lyžiarske strediská, cestovné kancelárie, hotely, termálne kúpele a aquaparky. Novinkami boli tohto roku nové destinácie, ako regionálne združenie cestovného ruchu Klaster Liptov, Bojnický zámok a kúpele Trenčianske Teplice.
Výbor OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí v kanadskom Qebecu 8. júna minulého roku rozhodol o zaradení do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva drevených kostolov na Slovensku. Okrem rímskokatolíckeho kostolíka v Hervartove (okr. Bardejov) sa do zoznamu svetového dedičstva dostali aj rímskokatolícky kostol v Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku a gréckokatolícke kostoly v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružale a Ladomírovej (okr. Svidník).
Ako sme sa od predstaviteľky SACR Sone Jelínkovej dozvedeli, medzinárodná výstava Cestovanie 2009 bola pre slovenské firmy úspešná. Okrem oficiálnej časti v sprievodnom programe vystupovali hudobné telesá a remeselníci zo Slovenska. Záujemcovia sa mohli zapojiť aj do vedomostných súťaží o Slovensku s možnosťou vyhrať skipasy do slovenských lyžiarskych stredísk a vstupenky do aquaparkov.
V období fašiangov sa aktivizoval aj slovenský kolektív v Telekgerendáši. Miestny páví krúžok usporiadal svoju prvú tohoročnú akciu - batôžkový bál s mottom „Ak prídete, tu budete, ak prinesiete, tak sa najete“. Na veselici okrem miestnych Slovákov boli v hojnom počte zastúpení aj ich rodáci z dvoch susedných obcí, z Čorvášu a Kétšoproňu.
Ples slávnostne otvoril predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Orysčák. Za dlhoročné usmerňovanie činnosti pávieho krúžku sa poďakoval Alžbete Šipiczkej a predstavil novú mladú vedúcu zboru Melindu Csapovú Mešnikovú.
Čerstvo vymenovaná vedúca speváckeho zboru sa poďakovala členom za dôveru a pozdravila dvoch veteránov, ktorí stáli pri zrode zboru: Juditu Žužovú a Juraja Liptáka, ktorí nedávno oslávili 90. narodeniny.
Nasledoval kultúrny program, v ktorom úspešne vystupovali miestne telesá - detská kapela citaristov a páví krúžok, ktorý predniesol kyticu slovenských ľudových piesní. Účastníkov bálu potešili svojim vystúpením spevácke zbory Nezábudka z Čorvášu a Horenka z Kétšoproňu.
Veselú zábavu pri vynikajúcej hudbe spestrila aj tombola s hodnotnými cenami.
Koniec zimy sa ani v Békešskej Čabe neobišiel bez patričných osláv fašiangov. Čabianska organizácia Slovákov, Dom slovenskej kultúry a Slovenská samospráva Békešskej Čaby sa so svojimi programami včlenili do série fašiangových podujatí, ktoré už po siedmy raz usporiadal mládežnícky dom mesta.
Oficiálne síce nepatrila do radu týchto aktivít, avšak práve v dňoch, keď sa v meste konali fašiangové programy, sa v mládežníckom dome v spolupráci s miestnou pobočkou cestovnej kancelárie Tourinform konala konferencia, nazvaná „Tradícia a turizmus“. V spoločnosti popredných odborníkov z oblasti cestovného ruchu vystúpila s referátom o významných slovenských osobnostiach mesta riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová. Rozprávala o živote a činnosti napr. Jána Vilima, Samuela Mokrého, Jána Pravdoľuba Bellu, Jána Valašťana Dolinského alebo Jána Gerčiho a upriamila pozornosť prítomných na to, že životné jubileá týchto významných osobností by mali byť zaradené do koncepcie cestovného ruchu mesta.
Keďže sídlo Békešskej župy i celý región sú známe typickou klobásou, ani na fašiangoch nemohla chýbať tradičná čabianska zabíjačka. Pripravili ju na druhý deň, 21. februára, členovia miestneho klobásového klubu. Ochutnávka skvostov miestnej gastronómie sa konala v pešej zóne, v centre mesta. Hold klobáse, jaterniciam a cigánke mohli vzdať aj účastníci XVIII. celoštátneho stretnutia vedúcich národnostných občianskych organizácií, ktoré bolo tiež súčasťou oficiálneho programu čabianskych fašiangov.
V ten istý deň záujemcov o slovenskú ľudovú kultúru pozvali na tradičné priadky do priestorov mládežníckeho domu, kde pri tejto príležitosti bola inštalovaná výstava výšiviek Anny IlIéšovej Boťánskej a Judity Ledzényiovej, vedúcich výšivkárskych krúžkov Rozmarín a Fajalka, pôsobiacich pri Čabianskej organizácii Slovákov. Na oživení ľudovej tradície priadok účastníkov a hostí privítal riaditeľ domu Béla Szente, ktorý zároveň vyslovil radosť z plodnej spolupráce so slovenskou komunitou mesta a okolia. Atmosféru niekdajších priadok, ktoré boli kedysi nielen pracovnou záležitosťou, ale aj spoločenskou udalosťou, početnému obecenstvu po sprievodných slovách Judity Molnárovej Pribojskej priblížili rôzne súbory. Okrem citarovej kapely Boleráz, speváckeho zboru Orgován a pávieho krúžku Čaba, ktoré boli na domácej pôde, sa publiku predstavili aj speváčky z Malého Kereša a z obce Piliš. O fašiangovú náladu sa zase postarali mladí tanečníci z miestnej skupiny Čaba a zo súboru z neďalekého Eleku, ktorí záverom programu na melódie békešských slovenských tancov pozvali tancovať rezký marš aj predstaviteľov staršej generácie.
Ďalšou veľkolepou slovenskou udalosťou tohoročného fašiangového obdobia v Békešskej Čabe bol tradičný slovenský bál. Na tomto obľúbenom zábavnom programe, ktorý kedysi usporadúvali v rôznych hoteloch mesta (Kőrös, Fiume) a ktorý sa už roky koná v Spoločenskom dome Tehla v mestskej časti Jamina, účastníkov v mene organizátorov privítala výkonná riaditeľka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová. Zvlášť vyslovila radosť z toho, že vďaka stretnutiu aktivistov občianskych národnostných organizácií sa na tohoročnom bále môžu zabaviť nielen Slováci z mesta a okolia, ale aj z iných regiónov Maďarska - od Černe cez Huť až po Pišpek. Zároveň na javisku pozdravila tanečnú skupinu Sálašan z rumunského Nadlaku. Súbor, ktorý vedie Kristína Žukanová, koncom minulého roka oslávil desiate výročie svojho založenia. Publikum v Békešskej Čabe potešil choreografiami Martina Urbana, pásmom slovenských ľudových tancov z bihorskej oblasti a z Nadlaku. Ich tance spestrili nadlacké slovenské ľudové piesne v podaní sólistiek Adely Bartolomejovej a Adelíny Olárovej, obe patria medzi výhercov renomovanej súťaže „Cez Nadlak je...“. Pestovateľom folklóru sa podarilo naladiť účastníkov bálu na ľudovú veselicu. Svedčil o tom tanečný parket, ktorý bol preplnený až do ranných hodín. Kapela Štefana Luštika si oddýchla iba raz: o polnoci boli totiž vylosované vzácne ceny, ktoré do tomboly venovali rôzne slovenské orgány a inštitúcie, ako aj podnikatelia z mesta a okolia. Tohoročnej hlavnej cene, veľkým stojacim hodinám antického štýlu, sa môže tešiť rodina pracovníčky Domu slovenskej kultúry pani Bartolákovej.
Opäť bol tu február, ktorý už tradične prináša do Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši radosť a zábavu. Okrem tohtoročnej bohatej snehovej nádielky priniesol deťom aj fašiangovú veselicu so všetkým, čo k nej patrí. Dopoludnia, 19. februára, svoju radosť z vlastnoručne pripravených masiek predviedli budúcim spolužiakom detičky z materskej školy so svojimi učiteľkami. Množstvo masiek a nápadov, celé rozprávkové krajiny, športovci, bojovníci, záhadné bytosti rozveselili hneď dopoludnia celú školu. Karnevalová atmosféra sa pomaly preniesla aj do popoludňajších hodín, keď školáci fašiangovali v Osvetovom stredisku Petra Vajdu. Fašiangovú slávnosť každoročne otvára vybraný pár žiakov ôsmeho ročníka. Princezná a princ otváracím tancom spolu s ostatnými spolužiakmi roztvorili bránu veľkolepej zábavy. Už takmer profesionálne vystúpenia žiakov každej triedy, učiteľov a rodičov prinášajú divákom aj účinkujúcim radosť a krásny umelecký zážitok. Nádherné choreografie a kostýmy nás taktiež preniesli do rozprávok, filmov, fantastických príbehov. Nechýbal ani Harry Potter so svojou družinou, pravekí ľudia, králi, piráti, zajkovia, mačičky, šašovia, či cukríky a čokolády. Všetci v rytme strhujúcej hudby zaplnili pódium a rozdávali radosť. Ani tohto roku si nezabudli pripraviť veselé a vtipné vystúpenia rodičia a učitelia školy. Po dvojhodinovom strhujúcom a efektnom programe sa účastníci fašiangovej zábavy preniesli do budovy školy. Tu sa vo veselici pokračovalo. Po vynikajúcich výkonoch každý vyhladol, preto dobre padli obložené chlebíčky, ktoré pripravili rodičia. Čajovne rozmiestnené po celej budove školy, ponúkali dobrý čaj a chutné pečivo. V Čajovni pod lipou ponúkali slovenské ľudové, ale aj moderné piesne a o zábavu sa postarali aj členovia citarového krúžku. Zábavu v škole sprevádzala hudba a obľúbená diskotéka. Počas prestávok deti potešila mačka vo vreci a losovanie veľmi obľúbenej tomboly. Pekné a hodnotné ceny urobili radosť jednotlivcom, aj celým rodinám. Príjemne unavení, ale so spokojnosťou v tvári sa všetci rozchádzali domov. Už pri odchode diskutovali o tom, čím prekvapia na budúci rok. Tak dovidenia o rok!
Sarvaš ● Preteky v plávaní - obvodné kolo
V sarvašskej plavárni si na plaveckých pretekoch zmerali svoje sily žiaci nižšieho stupňa. Pred začiatkom pretekov skontrolovali učitelia Zoltán Fonád a Csaba Zalán zoznam pretekárov. Bohužiaľ, niekoľko detí sa nemohlo zúčastniť pretekov kvôli chrípke.
Na štart sa postavilo 44 chlapcov a 24 dievčat. Súťažilo sa v troch disciplínach - kraul, prsia a znak - na 50 metrov. Štartovacie pokyny dával pán učiteľ Karol Darida. Napriek citeľnému napätiu predčasné štarty boli len dva. Boli aj takí prváčikovia, ktorí dorazili do cieľa z posledných síl. Tí žiaci, ktorí chodia na plavecké tréningy, boli rýchli a technicky dobre pripravení. V prvej vekovej skupine - žiaci 1. a 2. ročníka - slovenskú základnú školu reprezentovali nasledovne:
prsia - 3. miesto Ladislav Balatoni
znak - 3. miesto Ladislav Balatoni
prsia - 2. miesto Áron Juhász
znak - 1. miesto Dora Uhrinová
prsia - 2. miesto Dora Uhrinová
V druhej vekovej skupine - žiaci 3. a 4. ročníka - na stupni víťazov stál len štvrták Bence Győző, ktorý obsadil druhé miesto na 50 metrov znak. Zo základnej školy z Békešského sv. Ondreja sa pretekov zúčastnila len jedna žiačka Eva Olaszová, ktorá patrila medzi najlepšie plavkyne vo svojej vekovej skupine, vždy stála na stupni víťazov.
Boli žiaci, ktorí prestávky medzi plávaním využili na povzbudzovanie svojich kamarátov, napr. Robert Somogyi, David Springel a Dominika Korbelyová z tretej A triedy slovenskej školy.
Časy zapisovala mamička Viera Nagyová, ktorá nechýba na žiadnych plaveckých pretekoch. Časovými rozhodcami boli učitelia telesnej výchovy.
Preteky prebiehali v príjemnej atmosfére. Deti povzbudzovali nielen ich učitelia a spolužiaci, ale aj rodičia a príležitostní návštevníci plavárne.
Na pozvanie Slovenskej samosprávy v Lucine a miestneho evanjelického cirkevného zboru zavítal Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena 15. februára do tejto novohradskej osady. Budapeštianski speváci vystúpili na slovenskej bohoslužbe v miestnom kostole.
Keďže cesta nám trvala o niečo dlhšie ako sme pôvodne plánovali, organizátori nás už čakali s milým privítaním a osviežujúcou kávou. V poslednej chvíli sme si urobili krátku akustickú skúšku, ale veriaci sa už hrnuli do kostola, na slovenskú bohoslužbu. V Lucine sú slovenské služby Božie každú tretiu nedeľu v mesiaci. Tieto spestrilo vystúpenie Ozveny. Privítali nás miestny farár Ladislav Megyassza a starosta obce Gyula Bakos. Predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová stručne predstavila náš spevácky zbor. Slovenskú bohoslužbu slúžila putujúca evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová. Ozvena spievala počas bohoslužby a po jej skončení predviedla krátky koncert pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej. Veriaci ostali v laviciach a veľmi pozorne počúvali skladby, väčšinou klasické a cirkevné piesne spracované pre štyri hlasy. Potom nasledovalo posedenie a bohaté pohostenie. Pri tejto príležitosti predsedníčka Slovenskej samosprávy v Lucine Katarína Völgyesiová Pribišánová oficiálne privítala pozvaných predstaviteľov slovenských organizácií: predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú-Baránekovú, predsedu Slovenskej samosprávy Šalgótarjánu, poslanca Celoštátnej slovenskej samosprávy Ferdinanda Egyeda, podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú, poslankyňu CSS Zuzanu Hollósyovú a starostku susednej obce Šámšonház Gyöngyi Bajnokovú Képesovú. Po posedení s hostiteľmi sme sa poďakovali za pohostenie a rozlúčili sme sa s milými ľuďmi a hornatým krajom. Cestou domov sme spievali slovenské ľudové piesne a bolo nám veselo. Bol to krásny deň.
Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na podporu miestnych slovenských aktivít a masmédií.
Do súbehu sa môžu prihlásiť miestne slovenské samosprávy, miestne slovenské organizácie a inštitúcie s vypracovaným slovenským projektom, ktorý plánujú uskutočniť do 28. februára 2010.
Žiadosti treba zaslať na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A) do 10. apríla 2009.
a/ počet registrovaných voličov,
b/ meno, názov a presnú adresu uchádzača,
c/ ročný pracovný plán organizácie,
d/ rozpis plánovanej akcie, respektíve činnosti (uvedenie počtu účastníkov, informácie, či sa organizátori uchádzajú o podporu z iných nadácií alebo úradov),
e/ celkové náklady programu, respektíve činnosti,
f/ vlastné finančné zdroje určené na program, respektíve na činnosť,
g/ výšku žiadanej finančnej podpory,
h/ kópiu šeku, vystaveného výlučne na meno uchádzača, o predplatení Ľudových novín na celý rok 2009,
i/ uvedenie názvu, adresy a čísla bankového účtu, kam možno podporu zaslať,
j/ odporúčanie miestnej slovenskej samosprávy v prípade, ak uchádzačom nie je slovenská samospráva. (Výnimkou je, ak v obci neexistuje slovenská samospráva.)
· programy, ktoré budú prebiehať prevažne v slovenskom jazyku,
· podujatia a detské tábory zamerané na zvyšovanie jazykovej úrovne žiakov a mládeže,
· tí uchádzači, ktorí sa snažia získať podporu aj z iných zdrojov
Uchádzač, ktorý nevyúčtoval finančnú podporu CSS, sa zo súbehu vylučuje!
Maximálna výška podpory na jednu aktivitu je 100 000 Ft.
Osada alebo obvod Budapešti, kde sa registrovalo na volebnú listinu:
· do 50 Slovákov, môže podať 1 žiadosť,
· 51-100 Slovákov, môže podať celkovo 2 žiadosti,
· 101-200 Slovákov, môže podať celkovo 3 žiadosti,
· 201-500 Slovákov, môže podať celkovo 4 žiadosti,
· 501-1000 Slovákov, môže podať 5 žiadostí,
· viac ako 1000 Slovákov, môže podať 6 žiadostí,
Valné zhromaždenie a odborné výbory CSS si vyhradzujú právo kontroly na mieste podujatia.
Žiadosť o podporu treba poslať na tlačive, ktoré si možno zaobstarať v sídle CSS (tel. (1) 466-9463), alebo cez webovú stránku Ľudových novín - www.luno.hu.
O výške finančnej podpory rozhodne Valné zhromaždenie CSS do 13. mája 2009.
O svojom rozhodnutí, respektíve o termíne a podmienkach vyúčtovania, bude CSS informovať každého uchádzača prostredníctvom svojho úradu písomne.
Celoštátna slovenská samospráva aj v tomto roku plánuje udeliť vyznamenanie „Za našu národnosť“ maximálne trom osobám a kolektívom, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania.
Návrh na udelenie vyznamenania môžu predložiť:
· členovia a volené zbory CSS,
· miestne a teritoriálne slovenské samosprávy,
· registrované slovenské občianske organizácie v Maďarsku.
Návrh v slovenskom jazyku musí obsahovať:
· presné údaje osoby alebo kolektívu,
· podrobný opis a hodnotenie činnosti, ktorá je predpokladom na udelenie vyznamenania.
Návrh treba odoslať na adresu úradu CSS (1114 Budapešť, Fadruszova ul. 11/A) do 24. apríla 2009. Návrhy vyhodnotí odborný výbor CSS, vyznamenanie udelí Valné zhromaždenie CSS a odovzdá predseda CSS v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku v Dabaši-Šáre 4. júla 2009.
Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) vypisuje súbeh na miesto riaditeľa Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši.
Univerzitný diplom, 5 rokov odbornej praxe a znalosť slovenského jazyka na najvyššom stupni. Uprednostňuje sa uchádzač, ktorý má diplom „vedúci verejného školstva“.
Poverenie platí na 5 rokov (od 1. augusta 2009).
Odborný životopis, výpis z registra trestov, program a predstavy o vedení inštitúcie a kópiu potvrdení o vzdelaní.
Súbeh treba poslať do 13. marca 2009 na adresu: Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u.11/A; tel.: 06 1 466 9463; email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
Lajos Kossuth a Ľudovít Štúr patria v rámci maďarskej a slovenskej histórie medzi výnimočné osobnosti zásadného významu. Bez nich si totiž len veľmi ťažko možno predstaviť moderné dejiny, ako aj modernú národnú ideológiu, resp. identitu oboch stredoeurópskych národov. Obaja žili v prevratnej dobe, keď sa počas niekoľkých dní a týždňov udialo viac, než inokedy za celé desaťročia. Toto, samozrejme, nebola len ich zásluha, ale treba uznať, že obe spomínané postavy rozpoznali výnimočnosť situácie a vedeli na ňu pohotove reagovať.
Na Kossutha a Štúra sa logicky stalo zvykom pozerať ako na vodcov národno-revolučných hnutí svojich národov, ako na hlavných ideológov maďarského a slovenského liberálneho vrenia v 40. rokoch 19. storočia a zároveň ako na symbolické postavy slovensko-maďarského historického sporu. Samozrejme, v ich osudoch je mnoho spoločného, čo pramení hlavne z doby, v ktorej žili, z ideologických zdrojov, z ktorých čerpali, ako aj zo špecifík sociálneho a politického života starého Uhorska. Existujú však medzi nimi aj zásadné rozdiely, ktorých príčiny treba hľadať v charakteroch jednotlivých stredoeurópskych národných hnutí, v postavení Maďarov a Slovákov v rámci Uhorska, ako aj v takých „drobnostiach”, ako je pôvod, spôsob výchovy, odlišný dátum narodenia a smrti alebo iné odborné a profesijné zameranie.
Kossuth (1802-1894) sa napríklad dožil skoro dvakrát tak vysokého veku ako Štúr (1815-1856) - kým prvý z nich žil skoro 92 rokov, druhý zomrel už vo veku 41 rokov. To je z hľadiska hodnotenia životnej dráhy pomerne podstatný rozdiel - Kossuth mal viac času na zhodnotenie svojich postojov, na ich dodatočné zhrnutie a interpretáciu, ako aj na konkrétnu politickú činnosť v emigrácii. Okrem toho o 13 rokov starší Kossuth začal svoju aktívnu politickú dráhu o čosi skôr - už v roku 1832 založil svoje prvé noviny, ktoré referovali o dianí v krajinskom sneme a takto získal skvelú možnosť ovplyvňovať verejnú mienku. Štúr bol vtedy ešte len študentom evanjelického lýcea v Prešporku s tomu primeranými možnosťami ovplyvňovať dejiny.
Čo v nich však bolo spoločné? Určite toho bolo veľa - politický a spoločenský aktivizmus, rečnícke schopnosti, koncepčné myslenie, presvedčenie o svojom poslaní a vlastnej dôležitosti, intenzívny záujem o okolitý svet, pozitívny vzťah k vzdelaniu a k trvalému dovzdelávaniu sa. Obaja totiž mohli dosiahnuť úspech len vďaka vlastným schopnostiam a aktivitám, ich pôvod, hoci nie úplne rovnaký, totiž pre osoby ich postavenia ešte nezaručoval automatické dosiahnutie vyšších spoločenských mét a postov v Uhorsku. Kossuth síce pochádzal zo starej turčianskej šľachticko-zemianskej rodiny, čo bolo v súdobom Uhorsku dobrou východiskovou pozíciou pre politiku, ale nakoľko išlo skôr o rodinu nezámožnú a len so župným vplyvom (aj to len v jednej z najmenších žúp krajiny), tento pôvod a rodinné kontakty by mu bez vlastného výnimočného úsilia mohli zabezpečiť maximálne kariéru regionálneho významu. Mladý a agilný Kossuth sa podobne ako väčšina jeho sociálnych a generačných druhov rozhodol pre právnickú - konkrétne advokátsku - dráhu, ktorá mu potenciálne mohla zabezpečiť existenciu aj dobrý štart do politiky.
Štúra s Kossuthom z hľadiska pôvodu asi najviac spájalo ich evanjelické konfesionálne zázemie. Okrem toho rodiny ich oboch mali korene na multietnickom (slovensko-nemecko-maďarskom) severe krajiny - je všeobecne známe, že podobne ako mnohé liptovské a turčianske zemianske rodiny, aj Kossuthovci mali určité slovenské väzby, okrem toho Kossuth mal z matkinej strany čiastočne aj nemecký etnický pôvod. To, samozrejme, samo osebe nič neznamená, vždy je rozhodujúca vlastná sebaidentifikácia tej ktorej historickej osobnosti. Zvlášť to platí pre 19. storočie, keď sa národná-etnická identita stala jednou z rozhodujúcich identít určujúcou aj lojalitu.
Štúr pochádzal z prostredia chudobnejšej evanjelickej inteligencie, pre ktorú bolo typickým povolaním farár alebo učiteľ, v zriedkavejších prípadoch sa stávali nižšími úradníkmi. Táto inteligencia mohla mať niekedy síce aj čiastočné zemianske alebo zámožnejšie meštianske korene, sociálne však išlo o relatívne presne vymedzenú skupinu, v ktorej malo veľkú prestíž vzdelanie a v ktorej sa povolanie relatívne často dedilo v rámci tzv. evanjelickej cirkevnej infraštruktúry. V tomto prostredí existovali silné väzby na nemecký jazyk a vzdelanosť, o čom svedčí aj to, že mladým evanjelickým adeptom na farársku alebo kantorskú dráhu sa patrilo absolvovať niekoľko semestrov na známych nemeckých (hlavne durínskych a saských) univerzitách. Mladý Štúr sa takto dostal na dva roky do Halle.
Štúrovo vzdelanie, ktoré bolo v podstate filozofického zamerania, ho menej predurčovalo na politickú dráhu, než tomu bolo v prípade advokáta Kossutha. Z hľadiska potrieb slovenského hnutia však nebolo na škodu veci. Pred maďarským a slovenským hnutím v prvej polovici 19. storočia stáli totiž úplne iné úlohy, čo v mnohom poznamenalo životnú dráho oboch ich vedúcich osobností. Maďarské národné hnutie sa oprelo o starú uhorskú krajinskú verejnoprávnu tradíciu a stavovskú povstaleckú ideológiu, mnohé čerpalo z myšlienky šľachtického natio hungarica, ako aj zo západoeurópskych konštitucionalistických a liberálnych zdrojov. Išlo tu o celoštátne hnutie, za ktorým stálo najväčšie etnikum Uhorska, väčšina privilegizovaných vrstiev a ktoré už pred rokom 1848 malo vyriešené zásadné kultúrne a jazykové otázky (ako napríklad literárny a komunikačný jazyk, problém svojej národnej identity a pod.). V slovenskom prípade išlo o podstatne slabšie hnutie, skôr regionálneho významu, ktoré síce v mnohom taktiež čerpalo z uhorských tradícií, ale v zásade si ešte len muselo ujasniť svoju identitu v štvoruholníku etnickej slovenskosti, všeobjímajúcej slovanskosti, kultúrno-politickej českoslovanskosti a uhorského vlastenectva. Toto hnutie pritom do roku 1843 ešte nemalo vyriešenú ani otázku spoločného literárneho jazyka. Preto boli pozície, spoločenské identity a úlohy Ľudovíta Štúra úplne iné, než v prípade Lajosa Kossutha.
Štúr z tohto dôvodu nebol len a hlavne politikom, ale aj jazykovedcom, organizátorom kultúrneho a literárneho života, publicistom, pedagógom ako az zakladateľom slovenskej estetiky. V podstate nanovo sformuloval a dotvoril modernú slovenskú identitu. Kossuth sa už nemusel a ani nechcel zaoberať jazykovými a kultúrnymi otázkami, dokonca ani otázkou identity a mohol sa sústrediť hlavne na politiku. Kossuth sa postupne vypracoval na hlavného ideológa, publicistu a potom aj vodcu opozičného hnutia celoštátneho politického hnutia. V revolučných rokoch sa stal najprv ministrom financií a neskôr stál na čele revolučnej vlády. Kossuth bol už v podstate profesionálnym uhorským politikom, ktorý si dokonca za svoje názory odsedel 4 roky vo väzení. Treba si uvedomiť aj to, že Uhorsko bolo síce v celoeurópskom kontexte perifériou, aj vo vzťahu k Viedni bolo v podriadenej pozícii, ale išlo o najväčšiu krajinu Habsburskej ríše s vlastnými zákonmi a vlastnou štátnou tradíciou. Maďarské liberálne hnutie bolo preto známejšie na celom kontinente, hlavne v rokoch 1848/49. Na tento fakt netreba zabúdať.
V slovensko-maďarskom vzťahu panovala značná asymetria - pre uhorských liberálov vedených Kossuthom bola tzv. slovenská otázka len jedným z problémov, pritom vôbec nie najdôležitejším, stačí si spomenúť, aké problémy mu spôsobilo podstatne silnejšie a vojensky pripravenejšie chorvátske, srbské alebo rumunské národné hnutie. Pre Slovákov bol pritom vzťah s Pešťou po česko-slovenskej jazykovej odluke otázkou zásadného politického významu.
Štúr si bol vedomý slabosti slovenského hnutia, o to obdivuhodnejšia je jeho húževnatá snaha o jeho zakotvenie v uhorskom, celoríšskom a európskom kontexte. V každom prípade chcel priviesť Slovákov na javisko svetových dejín, hoci aj nepripravených a preto v mnohom odsúdených na dočasný neúspech. Prvým predpokladom národnej existencie však je zviditeľnenie sa a v tomto mali štúrovci úplne jasno. Z pocitu tejto slabosti pramenili však aj tie kompromisy, niekedy dokonca aj kotrmelce, ktorých sa Štúr v záujme slovenskej veci dopustil. Začiatkom 40. rokov napríklad ešte pozitívne vnímal Uhorsko, keď potreboval získať povolenie pre svoje noviny dokonca chválil aj rozvážnu metternichovskú politiku a Rakúsko, prijímal podporu turčianskych zemanov, avšak o niekoľko rokov neskôr už na slovanskom zjazde v Prahe sa stal dočasne kritickým slovanským radikálom. Po neúspechu samostatného slovenského vystúpenia sa koncom roku 1848 znovu pridáva na cisársku stranu, ktorá mu však po víťazstve skoro nič neposkytla. Na sklonku života sa z dovtedajšieho slovenského obroditeľa a austroslavistu stáva prorokom konzervatívneho rusofilského panslavizmu, čo nie je úplne v súlade s jeho predchádzajúcim liberálnym a na slovenskú politickú a kultúrnu samostatnosť zameraným programom. Jednoznačne vidieť, že ťažko znášal slabosť vlastného hnutia, ktoré však za každú cenu chcel udržať pri živote, preto bol ochotný na mnohé kompromisy. Bojoval tu v ňom idealistický vizionár s realistickým politikom.
Na rozdiel od všeobecne uznávaného liberála a bojovníka za slobodu (hoci častokrát súčasníkmi obviňovaného aj z radikalizmu a populizmu) Kossutha, ktorý má dokonca bustu aj v americkom kongrese, je Štúra podstatne ťažšie ideologicky zaradiť. Objektívne slovenskému hnutiu, za ktorým nestáli záujmy vyššej ani strednej šľachty, vyhovovali liberálne požiadavky, dokonca v mnohých otázkach mohol byť preto Štúr odvážnejší než Kossuth, avšak v hĺbke duše a v rámci svojho filozofického svetonázoru skôr nebol než bol liberálom. Presnejšie povedané, bol skôr objektívnym ako subjektívnym liberálom. V mnohých aspektoch nábožensky a slovansky založený, resp. na nemeckej filozofii vychovaný Štúr bol viac svetonázorovým konzervatívcom, než liberálom. Sociálne však slovenské hnutie vtedy viac potrebovalo liberálne reformy a nie filozofický konzervativizmus. Konštantou jeho teoretických názorov a praktických postojov však bol slovenský národ a zabezpečenie jeho kultúrne a politicky samostatnej alebo aspoň autonómnej existencie. Štúr bol teda predovšetkým národovcom a tomu prispôsobil aj svoje ďalšie objektívne a subjektívne identity.
Záverom niekoľko slov k tzv. dozvukom Kossuthovho a Štúrovho životného diela. Obaja zohrali nezastupiteľnú úlohu v dejinách svojich národov, ktorých podoba by bez nich bola pravdepodobne trochu iná. Štúr sformuloval modernú, v podstate až dodnes platnú slovenskú národnú ideológiu, ale vo svojom čase ju ešte nevedel úplne a masovo presadiť v slovenskom prostredí. K tomu došlo až o niekoľko desaťročí neskôr. Jeho myšlienky sa však nestratili, hoci on sám zomrel sklamaný. Kossuth sformuloval program maďarskej štátnej samostatnosti a spolu s ostatnými liberálmi spustil program občianskej transformácie Uhorska. Tento program však do dôsledkov už realizovali iní politici a Kossuth sa tomu vedel prizerať len takpovediac zboku, zo svojej talianskej emigrácie. Napriek tomu svoj život nemusel považovať za neúspešný. Netreba zabudnúť, že už počas jeho života sa vytvoril v maďarskom národnom prostredí veľmi silný kossuthovský kult, ktorý v mnohom napomohol tomu, že základné myšlienky modernej maďarskej národnej ideológie sa veľmi skoro a masovo rozšírili madzi pospolitým ľudom, obyvateľstvom a takto sa nová identita dokázala všeobecne presadiť podstatne skôr než v prípade mnohých iných stredo- a východoeurópskych národov. Okrem toho aj vďaka tomuto kultu vznikla jedna z najpozitívnejších a najkrajších maďarských politických tradícií - sviatok revolúcie a boja za slobodu, ktorý sa oslavuje 15. marca.