Ľudové noviny č. 15
Ivan Gašparovič je staronovým prezidentom Slovenskej republiky. V druhom kole prezidentských volieb po spočítaní všetkých hlasov z celkovo 5919 volebných okrskov získal 55,53 percenta (1 234 787 hlasov) a stal sa víťazom volieb. Jeho rivalka Iveta Radičová stratila na svojho súpera 11,06 percenta, keďže získala 988 808 hlasov, teda 44,47 percenta. Volebná účasť dosiahla 51,67 percenta.
Ivan Gašparovič za víťazstvo vo voľbách hlavy štátu vďačí najmä stranám vládnej koalície na čele so Smerom premiéra Roberta Fica. Zhodli sa na tom viacerí analytici. Solídny výsledok opozičnej kandidátky Ivety Radičovej zas podľa expertov môže signalizovať zmeny v najsilnejšej opozičnej strane SDKÚ, kde je Radičová poslankyňou. „Išlo o klasický súboj koalície a opozície,” povedal politológ Peter Horváth z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Gašparoviča okrem Smeru podporovala aj vládna SNS Jána Slotu. Podľa riaditeľa agentúry pre výskum verejnej mienky Focus Ivana Dianišku „Ivan Gašparovič a Smer odchádzajú ako víťazi, ale je to aj veľké osobné víťazstvo Ivety Radičovej”. Riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík poznamenal, že úradujúci prezident mal v prieskumoch náskok ešte pred začiatkom predvolebnej kampane. „Podporou dvoch silných koaličných strán ten svoj náskok si veľmi spoľahlivo udržal,” dodal.
Experti sa nezhodovali, do akej miery bola pre výsledok volieb dôležitá tzv. maďarská karta. Tábor podporovateľov úradujúceho prezidenta Gašparoviča totiž často zdôrazňoval, že Radičová získala hlasy najmä na juhu Slovenska, kde žije početná maďarská menšina. Týmto spôsobom podľa analytikov mobilizovali k urnám najmä väčšinových Slovákov. „Ak sa hovorilo o maďarskej karte, tak to de facto prinieslo hlasy obom kandidátom,” povedal P. Haulík. Na voličov podľa šéfa MVK zapôsobili mapky, na ktorých najmä zástupcovia SNS demonštrovali, že Radičovú volili v národnostne zmiešaných okresoch.
Od prezidenta Gašparoviča v druhom funkčnom období analytici očakávajú pokračovanie jeho spolupráce s vládnou koalíciou. „Prezident pôsobil ako súčasť vlády a vlastne ako stranícky prezident, takže voliči na Slovensku to prijali a bude to taký prezident,” povedal politológ László Öllös z nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa. Zisk hlasov takmer milióna voličov pre Radičovú môže predpovedať zmeny v jej strane SDKÚ. „To boli také silné výsledky, že sa to nedá obísť a v SDKÚ pravdepodobne budú musieť uvažovať, čo s tým ďalej,” povedal P. Haulík. Či však Radičová na čele strany vystrieda nie príliš populárneho bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu, však analytici neodhadli. Samotná Radičová sa po voľbách netajila tým, že dobrý výsledok z volieb pre ňu znamená „nový štart” kariéry. Záujem o kreslo šéfa strany však zatiaľ jednoznačne nepotvrdila.
31. marca v meste Komárom sa konalo 10. zasadnutie Medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Jednou z tém schôdzky boli skúsenosti z integrácie marginalizovaných skupín obyvateľstva, osobitne rómskej komunity v prihraničných oblastiach. „Ukázalo sa, že problémy rómskych etník na Slovensku a v Maďarsku sú identické. Rozloženie týchto osád pozdĺž hraníc nasvedčuje tomu, že úroveň obidvoch prihraničných regiónov je skutočne veľmi nízka a robí to vážne problémy tak maďarskej, ako aj slovenskej strane. Požiadali sme zodpovedné orgány, jednak vládne, ale aj na úrovni regionálnej a lokálnej, aby vytvorili spoločnú pracovnú skupinu, ktorá by sa mohla vo veľmi krátkej budúcnosti zaoberať týmito témami,“ konštatoval slovenský podpredseda komisie a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Jaroslav Jaduš. „Zatiaľ nám chýbajú jasné vedecké podklady a analýzy. Výraznou mierou by sa na riešení postavenia komunít rómskeho etnika mali v budúcnosti podieľať aj vedecké inštitúcie, akadémie alebo univerzity,“ dodal.
Komisia, ktorej spolupredsedom z maďarskej časti je štátny tajomník pre samosprávu a bytové otázky Ministerstva pre samosprávu Maďarskej republiky Sándor Bujdosó a slovenskej časti 2. štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Vladimír Čečot, konštatovala, že negatívami v súčasnosti sú straty pracovných miest stoviek slovenských občanov, ktorí doposiaľ pracovali vo firmách v maďarskej prihraničnej oblasti. Priemyselný park v maďarskom Komárome v súčasnosti zamestnáva 12.000 osôb, z nich 40 percent dochádza z druhej strany hraníc.
Členovia komisie rokovali aj o otázkach rozvoja infraštruktúry, najmä o aktuálnom stave Ipeľských mostov a rýchlostnej komunikácie Košice - Miškovec, o možnostiach spolupráce cezhraničných regiónov v oblasti inovácií, ako aj o formujúcich sa Európskych zoskupení územnej spolupráce.
Dňa 4. apríla 1974 pod sviatočnou červenou hlavičkou informovali Ľudové noviny o odštartovaní slovenského vysielania Maďarského rozhlasu. Červená hlavička síce patrila sviatku oslobodenia krajiny v roku 1945, ale táto udalosť bola skutočne sviatočná pre príslušníkov našej národnosti. Ako vyplýva zo správy, polhodinové slovenské rozhlasové vysielanie sa hlásilo zo štúdia v Szolnoku každý pondelok večer o siedmej hodine. Ako sa dozvedáme, zaoberalo sa politickým, hospodárskym a kultúrnym životom v Maďarsku žijúcich Slovákov. O význame udalosti svedčí aj fakt, že 1. apríla, v prvom vysielaní, mal slávnostný prejav vtedajší generálny tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Ján Šuch, ktorý v plnom znení priniesli aj Ľudové noviny. Niektoré časti prejavu by sa dnešnému čitateľovi možno zdali byť čudné, ale jedna veta nič nestratila na aktualite: „V našej dobe, v čase rozvoja technickej a kultúrnej revolúcie, čoraz väčší význam nadobúdajú masové komunikačné prostriedky, medzi nimi aj rozhlas“.
Prvým redaktorom vysielania bol rodák z Pitvaroša František Zelman. Redakcia sa v nasledujúcich desaťročiach niekoľkokrát sťahovala, sídlila aj v Miškovci, až sa nakoniec usadila v Segedíne. Menila sa aj vysielacia doba, polhodinové celoštátne vysielanie bolo od 1. júla 1993 zvýšené na dve hodiny denne. Vo februári 2007 zriadil rozhlas stanicu MR4, na ktorej boli umiestnené relácie pre všetkých trinásť minorít v Maďarsku. Spolu s týmto dôležitým krokom sa vyriešil aj dlhoročný problém frekvencií, pretože národnostné programy boli dovtedy vysielané na takmer „nepočuteľných“ frekvenciách, navyše v čase priamych prenosov z parlamentu slovenské programy jednoducho neodvysielali. Zdá sa teda, že naše vysielanie V materinskom jazyku si v uplynulých desaťročiach našlo miesto nielen v kruhu svojich poslucháčov, ale aj v éteri.
Dlho som uvažovala o tom, čo pri tejto nevšednej príležitosti napísať. Napriek spomínaným pozitívnym udalostiam sa totiž finančné a personálne podmienky prípravy programov neustále zhoršujú. Nie je vyriešené ani archivovanie cenného zvukového materiálu, ktorý vznikol v uplynulých desaťročiach a je dokumentom o živote našej národnosti. Zákon o masmédiách a menšinový zákon okrem určenia smerníc využívania vysielacieho času a delegovania národnostného člena do kuratória verejnoprávnych elektronických médií prakticky nedáva orgánom zastupujúcich danú menšinu žiadny prostriedok na ovplyvnenie vývinu situácie. Manažment rozhlasu môže zmietnuť zo stola nastolené problémy s tým, že inštitúcia si vyhradzuje právo, aby výrobu národnostných programov, ktorú zakotvuje dokument o verejnoprávnych úlohách inštitúcie, riešila v takom organizačnom rámci a za takých podmienok, aké uzná za vhodné. Zdá sa teda, že vtedy, keď kompetentné orgány našej národnosti chcú poukazovať na nevyhovujúce podmienky výroby slovenských programov v Maďarskom rozhlase, nemajú inú možnosť, ako obracať sa na manažment inštitúcie, ktorý však žiadne problémy nevidí. A kruh sa uzavrie.
O tom, aké neprekonateľné ťažkosti by znamenalo dostať predstaviteľov Slovákov v Maďarsku do budapeštianskeho Parlamentu - samozrejme, ako poslancov - sa toho už premnoho povedalo a napísalo. Štátotvorní činitelia, duch Ústavy MR, nedotiahnuté paragrafy zákona o národných a etnických menšinách a opätovné zisťovania Ústavného súdu MR o desaťročia trvajúcom protiústavnom stave... Vieme, poznáme, máme o tom svoju mienku, dalo sme ju už x-krát najavo, súhlasia s nami najmä zahraniční, a navonok, formálne dokonca aj domáci politici. No a čo? Aj tak sa nič nedeje. Národnostná politická strana vraj u nás nemá šancu, o zvýhodnenom národnostno-menšinovom mandáte nemá zmysel už ani len snívať, Národné zhromaždenie MR sa kvôli nám nepretvorí na dvojkomorový parlament, politická vôľa - aj nami - zvolených poslancov na riešenie tejto otázky nikdy nebola (úprimná) a podľa všetkého ani nebude. Vraj sme to nemohli myslieť vážne, že akýsi (vlastne ani nevieme, prečo) málolegitímni „oní-iní-menšinoví“ poslančíci budú hrať úlohu jazýčka na beztak preťaženej vážnej váhe... To ani keby svetové veľmoci či sám Pán Boh zasiahol alebo akýmsi iným zázrakom by sa zredukoval počet parlamentných poslancov. Ba, v tom prípade by sme mali ešte ťažšiu úlohu. Nepomôže nám už teda nič, musíme sa zmieriť s tým, že ak chceme vidieť zvnútra tú prekrásnu budovu, ktorú - ako je to všeobecne známe - stavali (aj) naši predkovia, či nás uznávajú za štátotvorných činiteľov a či teoreticky máme právo na parlamentné zastúpenie, či nie... - musíme sa zahrať na turistov, na vopred ohlásených, riadne registrovaných návštevníkov. Keď to už takto má zostať na večné časy, ako Slováci aspoň jednu pamätnú tabuľu by sme si zato určite zaslúžili. Nie(len) o tom, že sme tu mali či mohli byť zastúpení, ale (aj) o tom, koľko slovenských staviteľov, robotníkov priložilo ruku k tomuto obdivovanému dielu.
Členovia Slovenského pávieho krúžku v Mlynkoch navštívili budovu budapeštianskeho Parlamentu vďaka agilnej organizátorke, predsedníčke Organizácie Slovákov v Mlynkoch, pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku Gizele Molnárovej. Počas takmer hodinovej prehliadky jednej z najkrajších a najmonumentálnejších budov Európy sa dozvedeli veľa zaujímavostí. Najviac sa im páčilo hlavné schodište, kupolová sieň, no a, samozrejme, korunovačné insígnie. Slovenskí ľudoví speváci spod Pilíša si s veľkým záujmom pozreli aj severnú hovorňu a zasadaciu sieň niekdajšej dolnej snemovne. Bolo pre nich ozajstným zážitkom vidieť pracovať (aj hlasovať) politikov, ktorým z času na čas aj sami dávajú svoje hlasy...
Čabianski Slováci si uctievajú pamiatku svojich predkov zaspievaním žalmu z Tranoscia a hymnickou piesňou Jána Gerčiho Slovenská Čaba nielen na kultúrnych podujatiach, ale takto začali aj zasadnutie volebného Valného zhromaždenia ČOS. Zbor mal pred sebou nemalú úlohu, uplynulo totiž päť rokov odvtedy, ako boli zvolení predseda, členovia predsedníctva a kontrolného výboru organizácie, teda na dennom poriadku zasadnutia okrem vyhodnotenia tejto doby boli najdôležitejšie práve voľby týchto funkcionárov. Referát o podrobnej činnosti organizácie a štatistiku, ktoré obsahujú všetky kultúrne podujatia rôznych typov, ako aj prácu jednotlivých záujmových krúžkov a Domu slovenskej kultúry, členovia dostali písomne pred zasadnutím, resp. si mohli prečítať aj na mieste, kde pred zasadnutím referát bol premietaný aj so zábermi zo života organizácie. Pred samotným zasadnutím už prebiehali prípravné práce pod vedením prípravného výboru, na čele ktorého stál Michal Tóth. Tento výbor zisťoval názory jednotlivých členov a pripravil zoznamy kandidátov. Na valnom zhromaždení, ktorému predsedala riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, Alžbeta Hornoková Uhrinová, písomnú správu o činnosti organizácie v uplynulých piatich rokoch doplnil ústne predseda ČOS Michal Lásik. Zdôraznil, že čoskoro 20-ročná organizácia bola vytvorená na báze Slovenského klubu v čase, keď slovenčina sa pomaly vytrácala v meste z roviny rodín a v neodvrátiteľnom trende asimilácie ochrana jazyka už patrila skôr slovenskej škole a spolkovému životu. Význam Čabianskej organizácie Slovákov vidí hlavne v tom, že ako strešná organizácia viacerých záujmových krúžkov zastupuje početné členstvo a ponúka mu možnosť venovania sa slovenskému jazyku, resp. tradičnej slovenskej kultúre v rôznych formách. Zároveň Dom slovenskej kultúry, ktorý prevádzkuje organizácia, je domovom nielen slovenskej komunity, ale baštou kultúry a vzdelávania mesta a regiónu vôbec. Veľmi pozitívne hodnotil prácu, ktorú organizácia vykonala na poli oživenia spolupráce s ostatnými dolnozemskými slovenskými komunitami (Rumunsko, Vojvodina), tieto jazykovo silnejšie kolektívy môžu obohatiť aj čabianskych Slovákov. ČOS si počas poslednej registrácii Slovákov a volieb do menšinových samospráv ako kandidujúca organizácia získala primerané pozície v samosprávnom systéme, predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy je kandidát organizácie. Pritom predseda naznačil, že treba vymedziť aj to, akým smerom má napredovať organizácia a porozmýšľať o tom, ako by sa mohla v dnešnom globalizovanom svete viac aktivizovať mládež. V každom prípade treba rozvíjať bohatý slovenský spolkový život mesta v spolupráci s celoštátnou a miestnou samosprávou, výskumným ústavom, slovenskou školou a škôlkami, kde sa vyučuje slovenčina...
Aké by mali byť ďalšie ciele organizácie: ako vytvárať novšie slovenské hodnoty popri zachovaní tradičných, ako revitalizovať Slovákov v rámci diasporálnej menšiny? - položil otázky na zamyslenie členstvu Michal Lásik.
Po referáte predsedu Kontrolného výboru Mateja Králika o vykonanej práci nasledovali príhovory. Alžbeta Ančinová zdôraznila význam čabianskeho Slovenského klubu nielen v rámci organizácie, ale v kultúrnom živote mesta a okolia vôbec. Z iniciatívy Martina Vozára členstvo minútou ticha poctilo pamiatku tých, ktorí ich opustili od posledného Valného zhromaždenia. Pani Liptáková z Mederu sa poďakovala za pomoc, ktorú poskytne organizácia tomuto vonkajšiemu obvodu župného sídla. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Istvánová zdôraznila, že mládež sa v dnešnej dobe dá aktivizovať oveľa ťažšie, než kedysi a pomoc jej môžeme ponúknuť, ak si tú pomoc aj ona sama žiada.
Samotné voľby sa konali aj na vysunutom dejisku, v budove slovenskej školy, pretože tamojší členovia organizácie, ktorí mali službu, žiadali, aby aj oni mohli voliť. Zhromaždenie si zvolilo nové predsedníctvo, kontrolný výbor a predsedom na ďalších päť rokov bude jediný kandidát, doterajší predseda ČOS Michal Lásik, ktorý vo svojich ďakovných slovách zdôraznil, že práca v záujme kolektívu je spoločná a počíta s pomocou, ako aj s konštruktívnou kritikou každého aj naďalej.
Valné zhromaždenie sa skončilo informovaním o aktuálnych kultúrnych podujatiach.
Vojenská spolupráca je predmetom návrhu dohody, ktorú by malo Slovensko podpísať s Maďarskom. Slovenská vláda súhlasila s jej uzavretím a schválila aj návrh textu.
Predmetom dohody je úprava medzivládnej spolupráce v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky, kontroly zbrojenia, výcviku a cvičení ozbrojených síl oboch štátov, obranného výskumu a technológií, interoperability vojenskej techniky, kontroly vzdušného priestoru, vojenského zdravotníctva, vojenskej geografie, meteorológie a topografie. Dohoda súčasne upravuje formy spolupráce, ako aj povinnosti slovenskej a maďarskej strany pri realizácii spoločných cvičení a výcvikov ozbrojených síl. Tiež rieši podmienky, za akých sa tieto budú na území oboch krajín realizovať. Okrem iného obsahuje aj environmentálne otázky. Ak napríklad pri spoločnom vojenskom výcviku slovenského a maďarského vojska znečistia vojaci životné prostredie v krajine, kde sa výcvik uskutočňuje, tak vojsko, ktoré znečistenie spôsobilo, bude znášať náklady na jeho odstránenie. Spoločné cvičenia a výcviky neskôr upravia osobitné dohody uzatvorené medzi rezortmi obrany SR a Maďarska. Návrh dohody predložil minister obrany Jaroslav Baška kvôli tomu, že platnosť predchádzajúcej dohody zo 4. októbra 1993 sa skončila.
Regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina usporiadal v Čemeri svoje valné zhromaždenie. V preplnenom Slovenskom dome prítomných privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čemeri Alžbeta Szabová.
Pani predsedníčka v krátkosti predstavila činnosť ich zboru a požiadala o príhovor starostu veľkoobce Juraja Bátovského, ktorý vo svojom prejave zdôraznil dôležitosť zachovávania tradícií našich predkov a poďakoval za obrovskú prácu, ktorú vykonáva v ich obci slovenský volený zbor. Po jeho slovách vystúpil tanečný súbor Malá Furmička so slovenskými ľudovými piesňami. Deti očarili účastníkov zhromaždenia nielen spevom, ale aj prekrásnym miestnym ľudovým krojom. Ako pani predsedníčka a vedúca súboru A. Szabová prezradila, tanečníci sa len od septembra minulého roku oboznamujú so slovenským jazykom a so zvykmi našich predkov.
Valné zhromaždenie otvoril predseda spolku Ondrej Csaba Aszódi, ktorý hneď prešiel k podstate. - Regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina sa v tomto roku zúčastní na troch prioritných akciách. Najväčší sviatok našej Slovače - Deň Slovákov v Maďarsku - usporiada Celoštátna slovenská samospráva 4. júla v Šári. Program bude podobný ako vlani - predstavia sa jednotlivé regióny. V našom stane predstavíme svojráznosti nášho regiónu. Tohto roku sme požiadali Veľkú Tarču, aby sa ujala úlohy hostiteľa. Novinkou je, že každý región dostal menej času na vystúpenie v kultúrnom programe. Vlani to bolo dvadsať, teraz len osem minút. Dolinu budú zastupovať folklórne skupiny z Maglódu a Čemeru. Na jeseň minulého roku usporiadal spolok prvýkrát regionálny slovenský večierok v XVI. obvode Budapešti pod názvom Páračky na Martina. Tohto roku sa večierok uskutoční 20. novembra. Veľký úspech spoločných stretnutí podnietil viacerých členov spolku k iniciatíve, aby organizovali aj letnú akciu. Tohoročná - stretnutie dychových kapiel - sa bude konať 20. júna v Pilíši, - povedal predseda spolku.
Účastníci valného zhromaždenia sa dohodli na termínoch menších akcií, ktoré sú však pre ich organizátorov - miestne slovenské samosprávy - najväčšie a najdôležitejšie. Prítomní si pripomenuli aktuálne súbehy, ktoré vypísali Celoštátna slovenská samospráva (Ľudové noviny č. 11.), Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa a Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny (www.luno.hu). Súbehy sa vzťahujú na slovenské kultúrne podujatia a treba ich podať do 6.,10. respektíve do 26. apríla. Riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová upozornila, že konkurzy CSS sú vypísané len pre tých uchádzačov, ktorí si predplatili Ľudové noviny na jeden rok. V prípade, ak je uchádzačom občianska organizácia (napr. klub, spolok) a nie menšinová samospráva, v každom prípade potrebujú odporúčanie miestnej slovenskej menšinovej samosprávy.
- CSS požiadala regióny, aby zostavili slovenskú turistickú cestu. Bolo by treba zozbierať tie pozoruhodnosti, ktoré sú zaujímavé aj z hľadiska cestovného ruchu a majú slovenské korene. Časom ich dá CSS na svoju webovú stránku. Okrem toho by bolo potrebné zmapovať slovenské zemepisné názvy (časti dediny, chotárne názvy) v osadách regiónu, ktoré by v budúcnosti mohli vyjsť knižne - povedal predseda spolku. Valné zhromaždenie Doliny sa skončilo schválením členského poplatku, ktorý sa nezmenil - 2500 forintov na rok pre jednu lokalitu a rozhodnutím, že budúcoročné valné zhromaždenie sa uskutoční v Albertirši.
Riaditeľka SOC Katarína Királyová na záver oznámila prítomným, že ich inštitúcia v novembri usporiada prehliadku slovenských tanečných súborov, kde päťčlenná odborná porota vyhodnotí produkcie tanečníkov. Ako povedala, dôraz sa bude klásť na kroje, na hudbu (vítaná je živá hudba) a na choreografie. Večer v kultúrnom programe vystúpia tie maďarské tanečné súbory, ktoré tancujú aj slovenské tance (Nyírség, Gödöllő, Balassi), aby sa Slováci mohli oboznámiť aj s iným ponímaním slovenských tancov.
4. apríla Slovenský večer vo Vacove a Odovzdanie novej kaplnky v Išasegu, 15. až 19. apríla Tešedíkove dni v Albertirši, 18. apríla Oblievačkový bál v Kerestúri.
23. mája Deň Urbana v Tárnoku, 23. a 24. mája Celoštátne stretnutie slovenských folkloristov v Malej Tarči.
6. júna Slovenský deň v Maglóde, 13. júna Kapustníkový festival v Šóškúte, 27. júna VIII. Národnostný deň v Kerepeši, 27. júna Súťaž vo varení a stretnutie speváckych zborov v Cinkote.
15. augusta hody v Dabaši-Šáre, 21. augusta Deň Grassalkovicha v Ečeri.
17. októbra Národnostný deň vo Veľkej Tarči.
V priestoroch Úradu vlády Slovenskej republiky sa konala medzirezortná koordinačná porada, ktorá bola zameraná na postavenie, súčasnú situáciu, potreby a rozvoj krajanského spoločenstva Slovákov žijúcich v Poľsku. Túto komunitu na zasadnutí zastupovali generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris, podpredsedovia Dominik Surma a František Harkabuz, ako aj redaktor krajanského časopisu Život Marian Smondek. Prítomný bol veľvyslanec SR v Poľsku František Ružička a generálny konzul Slovenskej republiky v Poľsku Ivan Horský. Na porade, ktorú viedla predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová, sa zúčastnili zástupcovia Úradu vlády SR, Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva školstva SR, Ministerstva kultúry SR, Ústavu pamäti národa, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a primátor mesta Trstená Jozef Ďubjak.
Na porade dominovali témy týkajúce sa medzinárodných bilaterálnych dohôd, zmlúv a programov, slovenského školstva a náboženského života Slovákov v Poľsku, výstavby Domu slovenskej kultúry v Jablonke, Múzea slovenskej ľudovej kultúry na Hornej Orave a Hornom Spiši, ale aj závažná téma glorifikácie partizánskeho veliteľa Józefa Kuraśa Ognia.
Slovenské národnostné divadlo Cervinus Teatrum zo Sarvaša sa hrou Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René, ktorá mala premiéru 31. marca, predstaví aj v Slovenskom inštitúte v Budapešti (Budapešť, VIII. obvod, Rákócziho trieda č. 15). Dňa 14. apríla o 18. hodine sa uskutoční predstavenie v slovenskom jazyku, na druhý deň o 19. hodine v maďarskom jazyku. Vstup na predstavenia je voľný.
Koncom jari sa v malebnej obci Turecká pod úpätím Krížnej na Slovensku usporadúvajú Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek. 30. mája už pätnásty raz sa stretnú milovníci a gurmáni tohto tradičného slovenského jedla. Ďalšie informácie získate na adrese www.haluskyturecka.sk.
Sekretariát štátneho tajomníka pre menšinovú a národnú politiku Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky uverejnil vyhlásenia a podporovaní národných a etnických menšín žijúcich v MR zo štátneho rozpočtu na rok 2009. Sekretariát mieni podporovať posilnenie a rozvíjanie systému inštitúcií, slúžiacich kultúrnej autonómii národností. Menšinové samosprávy sa môžu uchádzať o podporu na prevádzku, resp. rozvoj kultúrnych, výchovno-vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, ktoré založili, resp. prevádzkujú samostatne alebo spolu s inými organizáciami. Je možnosť uchádzať sa aj o podporu na založenie takýchto inštitúcií, alebo na prevzatie celoštátnych, resp. regionálnych menšinových inštitúcií. Nárok o podporu treba podať ako samostatnú žiadosť. Výpis je uverejnený na adrese
http://nek.gov.hu/data/files/136931370.doc.
Sekretariát vypísal súbeh na podporu z intervenčného a koordinačného fondu. Granty môžu použiť v prvom rade menšinové non-profitové organizácie, inštitúcie a samosprávy na odstránenie prevádzkových problémov, spôsobených objektívnymi príčinami. V zvlášť opodstatnených prípadoch je možnosť uchádzať sa aj o financovanie podujatí, ktoré sú pre danú národnosť mimoriadne dôležité a nemožno ich financovať z iných zdrojov. Podrobný výpis s uvedením orgánov, inštitúcií, organizácií, nadácií a spolkov, ktoré sa môžu uchádzať o podporu, ako aj formulár si možno stiahnuť zo stránky www.nek.gov.hu. Žiadosti je možné podávať priebežne, ale najneskôr do 1. novembra 2009.
Kultúrny dom Bélu Kálmánfiho v Číve (Piliscsév) v spolupráci s obecnou a miestnou slovenskou samosprávou usporiadal v poslednú marcovú sobotu vynášanie Moreny.
Rozprávkovým zázrakom dnes už málokto verí. A predsa, v minulosti ľudia verili, že určitými rituálmi môžu napomôcť prírode. Jedným z takýchto zvykov bolo vynášanie Moreny - slamenej bábky, ktorá symbolizovala dlhú a krutú zimu. Účastníci tohoročnej rozlúčky so zimou sa zišli pred kultúrnym domom, aby obliekli Morenu a aby na ňu zavesili všetky problémy, ktorých sa chcú zbaviť. Množstvo účastníkov sa ani nezmestilo na malý dvor Dedinského múzea v oblastnom dome, kde ich privítala starostka obce Mária Nagyová. Hovorila o tom, že v osade chcú znovu udomácniť starobylý zvyk, ktorým chcú vyhnať zimu a privítať jar. Po nej sa ujala slova riaditeľka kultúrneho domu Katarína Čapuchová, ktorá hovorila o pôvode zvyku a o tradíciách v Číve. Ako povedala, zvyk sa vytratil na začiatku minulého storočia z povedomia ľudí, ale pesničky ostali, lebo ich pozbieral zberateľ pilíšskych piesní Béla Kálmánfi. Stalo sa už tradíciou, že miestny básnik Štefan Benďúr napíše básničku na niektoré príležitosti. Nebolo tomu inak ani teraz, jeho báseň Na Morenu prečítala členka pávieho krúžku Helena Gánčová.
Po týchto úvodných slovách dievčatá oblečené do kroju si zobrali slamenú bábiku a vybrali sa k budove základnej školy. Po dedine prešli v sprievode, ku ktorému sa pridali aj obyvatelia osady, spievali spolu prekrásne podpilíšske pesničky. Na dvore základnej školy väčšie dievčatá zahrali zopár detských hier a do spevu sa zapojili aj žiaci školy. Po krátkom programe vyniesli Morenu k potoku, podpálili ju a hodili do vody. Kým slamená bábika horela, spievali členky pávieho krúžku.
Po programe sa účastníci vrátili do kultúrneho domu, kde už bolo pripravené pohostenie: chleby s masťou, čaj a trochu vareného vína. Prekrásny oživený zvyk zblížil znovu obyvateľov osady a dúfajme, že mu aj veria a zahnali zimu.
Slovenský Inštitút Budapešť usporiadal 26. marca výstavu slovenskej výtvarníčky Márie Banášovej. Expozíciu, ktorá má názov Veselá keramika, otvoril riaditeľ SI Milan Kurucz. - Mária Banášová žije a tvorí v Bratislave. Patrí k popredným predstaviteľom figurálnej keramiky na Slovensku. Študovala na Strednej priemyselnej škole v Bratislave u profesora Lugsa a na Akadémii výtvarných umení v Berlíne u profesora Hertzla. Jej keramické diela môžeme nazvať keramickými sochami. Podobne ako sochári pracujú s drevom, kameňom, alebo kovom, Mária Banášová pracuje s hlinou. Ako jediná zo slovenských keramikárov sa vo svojej tvorbe venuje humoru. Je to trojrozmerný humor, ktorý tak zaujal slovenských karikaturistov, že ju prijali do Združenia slovenských karikaturistov. Vystavené diela sú, samozrejme, len časťou jej tvorby. Sú humorným, ale zároveň aj kritickým a satirickým. Mária Banášová prezentovala svoju tvorbu v prvom rade v európskych štátoch, v Maďarsku vystavovala v Keszthelyi. Medzi najväčšie úspechy patrí účasť na Trienále svetovej keramiky v Japonsku v roku 1991, kde prezentovala slovenskú a českú keramickú tvorbu. Práve za ten humor dostala v roku 2008 cenu Zlatého gunára, ktorú udeľuje Slovenská akadémia humoru - povedal riaditeľ SI a pozval prítomných na prehliadku výstavy. Po jeho slovách vystavujúca výtvarníčka poďakovala M. Kuruczovi za príležitosť a prijala účastníkom akcie príjemné popozeranie. Otvorenie expozície sa skončilo slovami mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR Juraja Migaša, ktorý prítomným prezradil, že už aj preto sa teší tomu, že Mária Banášová prijala pozvanie do Budapešti, lebo osobne sa poznajú už vyše dvadsať rokov, jej diela skrášľujú aj obydlia jeho rodiny. Výstava Veselá keramika skončila pohostením účastníkov a voľným, priateľským rozhovorom.
Svet sa zmieta v hospodárskej kríze, ktorú najviac pociťujú krajiny chudobné na zdroje energie. Dlhé desaťročia si ľudstvo uvedomuje, že klasické energetické zdroje sa čoskoro vyčerpajú. Obnoviteľné zdroje energie, napr. biomasa, voda, vietor a slnečné žiarenie, sú schopné úplne pokryť spotrebu všetkých druhov energie prakticky v každej krajine sveta. Sú ekologické a neznečisťujú prostredie. Podobne ako vodu, aj vietor dokázali ľudia využívať už veľmi dávno. Ešte pred začiatkom nášho letopočtu, v starej Číne, Perzii, či Egypte, vtedajšie civilizácie využívali vietor na pohon veterných motorov slúžiacich na čerpanie vody do zavlažovacích systémov. V stredoveku sa prvé veterné motory objavili aj v Európe (Taliansko, Francúzsko, Španielsko, neskôr Anglicko a Holandsko) prevažne vo forme veterných mlynov. Začiatkom 19. storočia bola postavená aj prvá rýchlobežná veterná turbína vo Francúzsku, čím sa začala prvá etapa využívania vetra na výrobu elektrickej energie. Neskôr bol v Dánsku, pred 2. svetovou vojnou, sprevádzkovaný systém veterných elektrárni na morskom pobreží s výkonom 50 kW. Dôležitým medzníkom v oblasti veterných elektrárni bola ropná kríza, ktorá bola hlavným podnetom pre intenzívnejší rozvoj a výskum využívania vetra na energetické účely. Od druhej polovice 70. rokov sa pokročilo so štandardným výkonom z 50 - 75 kW na dnešných 400-500 kW, pričom najmodernejšie veterné elektrárne pracujú s výkonom až 2 MW. V súčasnosti je veterná energia a s ňou aj veterné generátory najefektívnejším a finančne najvýhodnejším obnoviteľným zdrojom energie. Slovensko má skromný potenciál veternej energie (600 GWh/r) oproti prímorským štátom. Údajne je málo vhodných lokalít k inštalácii veterných turbín, kde priemerná rýchlosť vetra dosahuje aspoň 5 m/s. Dobré veterné podmienky sú často v chránených prírodných územiach. Prvý veterný park Cerová (Malé Karpaty) s výkonom 2,4 MW (4 x 660 kW) je v prevádzke od októbra 2003. Veterná elektráreň na Ostrom vrchu (Myjava) s výkonom 500 kW bola daná do skúšobnej prevádzky v júli 2004 a koncom roku 2007 sa dokončila výstavba veterného parku Skalité (Kysuce) o kapacite 4 x 500 kW. V Maďarsku do konca minulého roku uviedli do prevádzky sedemdesiat jeden veterných elektrární s celkovým výkonom 126 925 kW. Najviac ich je v západnej časti krajiny, okolo Mosonmagyaróváru. Veľký záujem o povolenie takejto stavby je tým, že napríklad dvojmegawattová veterná turbína vyrába ročne zaručených 100 miliónov forintov. Odtiaľ získaný prúd podľa zákona o elektrickej energii sú povinní prebrať miestni prevádzkovatelia, momentálne musia platiť za kilowatthodinu 23 forintov. Je to približne dvojnásobok priemerných cien domácich elektrární.
Snaha o zmenu si vyžaduje nové technológie a tie si vyžadujú nový spôsob myslenia. Ochrana prírody a stále rastúce ceny elektriny viedli k tomu, že podnikateľ Attila Czvalinga zo Slovenského Komlóša sa rozhodol postaviť si vlastnú veternú elektráreň, ktorá zásobuje energiou jeho predajňu s potravinami i rodinný dom. Elektráreň stojí v jeho záhrade od augusta minulého roku. Vo vnútri rodinného domu funguje peletový krb, takže nepotrebuje ani plyn na kúrenie. Konštrukcia stojí na 16 metrovom stĺpe a točí sa, keď vietor fúka rýchlosťou 10 km/h. Ako povedal, v princípe je výroba elektrickej energie veľmi jednoduchá. Vietor roztáča rotor generátora a takto vytvorenú mechanickú energiu využíva turbína na generovanie elektrického prúdu, teda kinetická energia vetra sa premieňa na elektrickú energiu. Hlava rodiny z teplej obývačky cez rádiové vlny kontroluje koľko energie vyrába systém. Ani záveterné dni mu nespôsobujú problémy, lebo inteligentné invertery sú schopné skoordinovať prúd prichádzajúci zo siete a prúd, ktorý vyrába veterná elektráreň. Elektromer rodiny ráta tam i späť. S miestnym prevádzkovateľom uzavrel zmluvu, technické podmienky už sú dané k tomu, aby vedel merať a odovzdať nepotrebnú energiu. Hoci už má podpísanú zmluvu s Démász-om, ktorý podľa zákona o elektrickej energii je povinný prebrať od neho nadbytočnú energiu, v praxi to ešte nefunguje. Ako nám A. Czvalinga prezradil, chcel by sa osamostatniť, nechce závisieť od miestnych prevádzkovateľov. Podľa neho jeho príklad budú nasledovať viacerí, totiž ľudia nebudú mať inú možnosť, lebo nebudú mať na takú drahú energiu peniaze. Je síce pravda, že konštrukcia nie je lacná (stojí viac, ako šesť miliónov forintov), ale na investíciu je možné získať peniaze z konkurzov. A. Czvalinga získal vybudovanie veternej elektrárne od štátu viac ako milión forintov.
Obchodné oddelenie pri Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Budapešti usporiadalo 26. marca v priestoroch Slovenského inštitútu informatívne podujatie o odštartovaní a prevádzkovaní investícií na zelenej lúke. Prítomných pozdravil radca oddelenia Peter Horváth, ktorý predstavil účastníkov, predstaviteľov jednej slovenskej a jednej maďarskej advokátskej firmy a jednej investorskej spoločnosti. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš.
O stredoeurópskej advokátskej spoločnosti East Legal Team, ktorej členmi sú obidve zúčastnené kancelárie hovoril Tamás Balázs. Za advokátsku kanceláriu Staněk/Vetrak&Partners hovoril Peter Vetrák a advokátsku kanceláriu Balázs&Holló predstavila Márta Hollóová.
O podporách hospodárskych vzťahov prednášal predseda Výboru kapitálového exportu Zväzu Joint Venture Jozef Gulyás. Pre spoločné podnikanie typu joint venture je charakteristické, že riziko podnikania aj zodpovednosť za podnikanie je rozdelené medzi partnerov; projekt nedelia; zabezpečia kontinuálny transfer zdrojov. J. Gulyás pozval prítomných na konferenciu o exporte kapitálu, ktorá sa uskutoční koncom mája v Rumunsku.
O formách hospodárskych spoločností v Maďarsku hovorila Katarína Homiková a formy slovenských firiem predstavil Anton Staněk.
Po krátkej pauze nasledovali prednášky o investíciách na zelenej lúke. Investície na zelenej lúke sa realizujú v prípadoch, ak pre investora je výhodnejšie budovať výrobné alebo obchodné kapacity od základov - sieť supermarketov, pričom investícia má vysokú publicitu v hostiteľskej krajine. Tento spôsob investície si vyžaduje seriózny marketingový prieskum o štruktúre trhu, o obchodných zvyklostiach, o legislatíve v hostiteľskej krajine a špecifikách jej spotrebiteľov.
O postupe pri založení investícií na zelenej lúke v MR hovoril Tamás Balázs. Zvlášť vyzdvihol, že v Maďarsku je potrebné si zabezpečiť aj certifikát od pyrotechnikov a o archeologických nálezoch. V Maďarsku sa kladie mimoriadne vysoký nárok na vypracovanie výhľadovej environmentálnej štúdie. O tom už hovorila Márta Hollóová. O najdôležitejších právnych otázkach investícií na zelenej lúke na území SR prednášal Peter Vetrák.
Na záver odzneli otázky týkajúce sa daňových podmienok na území Slovenska, zakladaní si firiem a prenášaní duchovného majetku za hranice.
27. marca bol v našej škole netradičný deň. Dobrú náladu bolo badať na tvárach veľkých i malých. Akože by aj nie, keď sa každú prestávku zo školského rozhlasu rozliehali príjemné tóny modernej hudby. A tak ste mohli vidieť na chodbe alebo v triedach veselé tancujúce deti, ktoré sa už nevedeli dočkať zábavného popoludnia. Program začal o 14.hodine najrôznejšími aktivitami, ktoré si pre menšie deti pripravili ôsmaci. Deti mali súťaž v pití vody, lovení ovocia vo vode, hľadaní čokolády v múke, driblovaní s pingpongovou loptičkou a iné.
Potom asi o 15. hodine začal basketbalový zápas žiaci proti učiteľom. Napínavý súboj trval dvakrát desať minút a hral sa podľa štandardných basketbalových pravidiel. Preveril výbornú kondíciu a taktiku učiteľov a odhalil neskúsenosť, ale zato bojovnosť a statočnosť žiakov, ktorí sa zoči-voči mohli postaviť svojim učiteľom v nerovnom súboji mladosti a skúsenosti. Ku cti všetkým slúži to, že sa faulovalo minimálne a s citom pre hru. Každé mužstvo malo svojich fanúšikov, ktorí držali palce tým svojim. Z pokrikov divákov bolo cítiť, že je to zápas priateľský a potleskom bola odmenená každá vydarená akcia. Zápas skončil tesným víťazstvom učiteľov nad výberom žiakov v pomere 16:12. Športové popoludnie pokračovalo futbalovým zápasom. Na zložení mužstiev bolo zaujímavé, že na strane učiteľov v tomto pôvodne typicky mužskom športe hrali aj ženy. Taktika hry na oboch stranách bola jasná. Vyhrať. Učiteľom sa podarilo vsietiť štyri góly a chlapcom zaleteli do učiteľskej pavučiny tri strely. A tak učitelia dokázali, že dokážu nielen stáť za katedrou a vysvetľovať učivo, ale majú aj bojové srdcia a húževnatosť. V konečnom dôsledku víťazmi boli všetci účastníci tohto milého popoludnia.
Deň však ešte zďaleka neskončil. Večer sa v aule Slovenskej základnej školy v Sarvaši konala žiacka diskotéka. Zábava bola výborná, pedagogický dozor vzorný. Deti sa o 21. hodine v sprievode rodičov pobrali domov, lebo ich čakala na druhý deň pracovná sobota.
Tá začala rannou rozhlasovou reláciou, ktorú pripravili učiteľky slovenčiny so žiakmi pri príležitosti osláv Dňa učiteľov. Žiaci v nej vzdali hold svojim učiteľom a poďakovali sa im za namáhavú a obetavú prácu a popriali im veža úspechov v ich pedagogickej činnosti. Na Slovensku sa tento sviatok oslavuje na počesť významného a vzácneho človeka Jána Amosa Komenského, ktorého mnohí poznajú ako učiteľa národov. Narodil sa 28.marca 1592 v Nivnici pri Uherskom Brode. Jeho matka bola Anna Komenská. Jeho otec Martin Komenský, pôvodným menom Segeš, pochádzal zo Slovenska z Pobedíma. Z množstva kníh, ktoré napísal, sú najznámejšie Veľká didaktika a Svet v obrazoch. Krédom jeho práce bola myšlienka: „Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy. Nie je ničím, iba tým, čím ho urobila výchova.” Aj v duchu tohto hesla sa naši ôsmaci pod pozorným okom pedagógov premenili na tri vyučovacie hodiny na učiteľov. Pracovná sobota sa tak zmenila na „Deň naopak”. Za katedru sa postavili naši ôsmaci a vyskúšali si ťažký učiteľský chlebík. Deti prijali túto Scholu ludus, čiže Školu hrou, (Škola hrou, je jedno z Komenského pedagogických kníh) s radosťou a potešením.
Smrtnou nedeľou evanjelici vstúpili do vrcholného obdobia pôstu. Slovenský evanjelický cirkevný zbor a. v. v Budapešti v spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti chceli túto príležitosť osláviť mimoriadne a nezabudnuteľne. Slovenská samospráva Budapešti totiž iniciovala, aby aj evanjelikov žijúcich v okolí Budapešti pravidelne každý mesiac pozývali na slovenské bohoslužby do Budapešti. Pri príležitosti Smrtnej nedele, nazývanej aj Predpašiovou nedeľou, ako prvých pozvali evanjelikov z Jače a Kirťu, ktorých odprevadil aj senior, zborový farár Adam Mekiš a vedúca Evanjelického cirkevného zboru v Jači Andrea Mekišová.
Slávnostnej bohoslužby, ktorá sa konala 29. marca 2007, sa zúčastnili kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny za Celoštátnu slovenskú samosprávu Ildika Klauszová Fúziková a predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Medzi evanjelických veriacich zavítal aj Kazimír Kápolnai, predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti, ktorá je dlhé roky organizátorkou slovenských svätých omší v kostole na Námestí Mihálya Horvátha. Na bohoslužbu okrem Budapešťanov prišli aj veriaci z Jače a Kirti, ktorých odprevadili predsedovia tamojších slovenských volených Zuzana Hugyeczová a Jozef Budai.
Úvodom bohoslužby Evanjelický cirkevný zbor v Jači, vedúcou ktorého je Andrea Mekišová, zaspieval pôstnu náboženskú pieseň. Slávnostné služby Božie pri príležitosti Smrtnej nedele slúžila zborová farárka Hilda Guláčiová Fabuľová, na organe hrala kantorka Marta Pálmaiová Pápayová. Pani farárka na úvod bohoslužby pozdravila početných veriacich - evanjelikov a rímskokatolíkov - a zdôraznila, že pri príležitosti tejto nedele v evanjelických kostoloch čítajú Pašie. Táto príležitosť umožňuje, aby sa veriaci hlbšie zamysleli nad dielom Pána Ježiša Krista. Pašie znamenajú „pasio Christi“, utrpenie Ježiša Krista, o ktorom môžu podať správu len evanjeliá. Tak došlo k rozhodnutiu, že vlastne pašiové príležitosti budú dve: Kvetná nedeľa a Veľký piatok, kým doterajšia tretia Smrtná nedeľa bude Nedeľou predpašiovou. Zostavovatelia pašií mali pri tomto rozhodnutí ešte inú, teologickú myšlienku: pašie majú vysloviť význam, zmysel, cieľ Kristovho utrpenia. V Predpašiovú nedeľu je veriaci člen cirkvi výberom starozmluvných textov pripravený pochopiť význam toho, čo počuje v pašiách o trpiacom a na kríži umierajúcom Kristovi. Na bohoslužbe jednotlivé pašiové celky, svedectvá a predpovede Starej zmluvy ako aj svedectvá z Novej zmluvy a textové celky prečítali H. Guláčiová Fabuľová a členovia zboru seniorov.
Kázeň predniesol senior a zborový farár v Jači Adam Mekiš, ktorý sa na úvod poďakoval Slovenskému evanjelickému zboru a. v. v Budapešti za pozvanie a za príkladnú iniciatívu. Vo svojej kázni vyzdvihol, že od svojho detstva jeho najobľúbenejším textom zo Svätého písma sú práve Pašie, história utrpenia a smrti Pána a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Náš Pán, Hospodin, si dôkladne pripravil svoj plán od pádu a hriechu človeka, jeho následkom až po zasľúbenia. Pán Boh sľúbil, že nám pošle Vykupiteľa. Božie zasľúbenia sa naplnili v Ježišovi Kristovi. Pán farár zdôraznil aj to, že v pašiových textoch vidíme paralelu medzi minulosťou a súčasnosťou a veža spoločného s dneškom. Preto musíme prosiť Pána, aby prebudil naše srdcia k tomu, aby sme si Jeho obeť a nesmierny dar vážili a utvrdili v pevnej viere.
Záverom bohoslužby sa v podaní cirkevného zboru opäť rozozvučali slovenské náboženské piesne a obaja kňazi dali veriacim Áronovské požehnanie.
Po bohoslužbe sa v pivnici zboru konalo agapé, kde sa veriacim prihovorili Ildika Klauszová Fúziková, Zuzana Hollósyová, Kazimír Kápolnai, Jozef Budia a Zuzana Hugyecová, ktorí vyzdvihli dôležitosť organizovania slovenských bohoslužieb. Všetci vyjadrili pevné želanie, aby sa z tejto iniciatívy zrodila dlhoročná tradícia ako v prípade organizovaní slovenských svätých omší pre rímskokatolíkov žijúcich v Budapešti a jej okolí. O tom, že podporu iniciatívy mysleli vážne, svedčil aj fakt, že cestovné veriacim platili miestne slovenské samosprávy a zbory v Jači resp. Kirti, kým náklady na agapé zabezpečila Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti.
3. a 4. júla: Budapešť, Dabaš-Šára - Dni Slovákov v zahraničí.
4. júla: Dabaš -Šára - Deň Slovákov v Maďarsku.
19. - 25. júla: Svätý Jur - biblický tábor.
27. - 29. augusta: Turzovka - pútnický zájazd.
26. septembra: Pišpek - stretnutie cirkevných speváckych zborov.
22. - 25. októbra: Békešská Čaba - Medzinárodný seminár FUEN.
4. decembra: Budapešť - adventné stretnutie detí.
Marec - apríl: Regionálne pracovné stretnutia aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM).
Máj: Mimoriadny kongres ZSM.
20. apríla: Santov - Slovenské spievanky a veršovačky, regionálne kolo pre Peštiansku, Komárňansko-Ostrihomskú a Báčsko-Kiškunskú župu.
5. mája: Nové Mesto pod Šiatrom - Slovenské spievanky a veršovačky, regionálne kolo pre Boršodsko-Abovsko-Zemplínsku župu.
13. mája: Níža - Slovenské spievanky a veršovačky, regionálne kolo veršovačiek pre Novohradskú, Hevešskú a Sabolčsko-Satmársku župu.
21. mája: Veňarec - Slovenské spievanky a veršovačky, regionálne kolo spievaniek pre Novohradskú, Hevešskú a Sabolčsko-Satmársku župu.
28. mája: Veľký Bánhedeš - Slovenské spievanky a veršovačky, regionálne kolo pre Békešskú a Čongrádsku župu.
5. a 6. júna: Budapešť - Slovenské spievanky a veršovačky, celoštátne kolo.
8. - 10. júla: Detva - Doškoľovanie vedúcich speváckych a folklórnych skupín.
2. augusta: Banka - Celoštátny slovenský folklórny festival „Nedeľa na dedine“.
September: Alkár - Celoštátne stretnutie slovenskej mládeže Slovenské lipky.
September - október: Škola v prírode na Slovensku „Poznaj svoje korene“.
23. - 25. októbra: Hronec - Celoštátne stretnutie aktivistov ZSM.
Bábkové divadlo zo Segedína opäť zavítalo do Slovenskej základnej a materskej školy v Sarvaši. Divadlo funguje od roku 2000, svoje predstavenia pripravujú predovšetkým škôlkárom a žiakom nižších ročníkov. Umeleckou vedúcou divadla je Šarolta Jurayová, hudbu pripravuje skladateľ Imrich Nagy, o dekoráciu sa stará Agneša Horváthová Bajtaiová a bábky pripravuje Boglárka Feketeová. Mladí herci a Marta Porganyiová, ktorá spolu s Danielom Havrinčákom je aj vedúcou divadla, prišli s novou posilou, mladou divadelníčkou Margitou Svetnikovou. Dozvedeli sme sa, že pripravujú nielen zhudobnené rozprávky bez textu, ale aj klasické rozprávky a interaktívne produkcie. Hrajú s maňuškami, marionetkami a s tieňovými figúrkami. Pracujú so štyrmi rôznymi paravánmi. Pre sarvašských škôlkárikov, ktorých bolo 109 a pre žiakov nižšieho ročníka, ktorých počet sa približoval k dvesto, pripravili milé predpoludnie. V telocvični, ktorá bola preplnená so zvedavými tvárami, sledovali bábkovú hru „Hüvely Matyi”.
Pred začatím predstavenia sa herci predstavili. V rukách držali postavičky, ktoré budú účinkovať. Upozornili ich na to, aby sa nezľakli čertov, ktorí sú trocha strašidelní. A začalo sa celé predstavenie, ktoré trvalo 55 minút. Malí škôlkári s otvorenými ústami pozerali celé predstavenie, ktoré sa páčilo nielen im ale aj učiteľkám. Hlavná postavička Matyi pomohol drevorubačovi a manželke, ktorí boli chudobní a žili v malom domčeku. Nebál sa ani draka ani čertov a keďže bol prefíkaný ale aj múdry, jeho zásluhou sa chudobnej rodinke žilo lepšie.
Divadelníci im pripravili pekné chvíle, za ktoré im bola odmena veľký potlesk, ktorý trval veľmi dlho, čo naznačovalo, že sa im predstavenie veľmi páčilo. Vlani si pozreli bábkovú hru Malý tchorík a tí väčší sa vyjadrili, že sa im teraz viac páčilo predstavenie. Herci im sľúbili, že sa opäť vrátia, aby im pripravili zase pekné chvíle. Poďakovanie patrí aj pani učiteľke Márii Hruškovej, ktorá je hlavnou koordinátorkou. Jej zásluhou sa môžu naši malí diváci hlbšie zoznámiť sa s bábkovými divadelnými predstaveniami. Divadelníci dali deťom opäť komplexný divadelný zážitok. Ďakujeme!
Celoštátna slovenská samospráva aj v tomto roku plánuje udeliť vyznamenanie „Za našu národnosť“ maximálne trom osobám a kolektívom, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania.
Návrh na udelenie vyznamenania môžu predložiť:
Návrh v slovenskom jazyku musí obsahovať:
Návrh treba odoslať na adresu úradu CSS (1114 Budapešť, Fadruszova ul. 11/A) do 24. apríla 2009. Návrhy vyhodnotí odborný výbor CSS, vyznamenanie udelí Valné zhromaždenie CSS a odovzdá predseda CSS v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku v Dabaši-Šáre 4. júla 2009.
Verejnoprospešná nadácia ZSM Lipa vypisuje v rámci programu Poznaj svoje korene - škola v prírode na Slovensku súbeh pre slovenské národnostné školy.
Finančnú podporu poskytla vláda Slovenskej republiky na základe dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry.
Cieľ: V slovenskom prostredí zabezpečiť pre žiakov slovenských národnostných škôl možnosť zdokonaľovať sa v slovenskom jazyku; prehlbovať si citovú spolupatričnosť k slovenskému národu; pripraviť sa na štátnu skúšku zo slovenského jazyka; spoznávať históriu, kultúru a prírodné krásy Slovenska.
Termíny
1. turnus od 13. septembra do 19. septembra 2009 (pre žiakov prvého stupňa základných škôl),
2. turnus od 19. septembra do 27. septembra 2009,
3. turnus od 27. septembra do 6. októbra 2009,
4. turnus od 6. októbra do 15. októbra 2009,
5. turnus od 15. októbra do 22. októbra 2009 (pre stredo- a vysokoškolákov).
Miesto: RZ PONIKLEC v Hronci pri Brezne.
Pedagogický dozor: pedagógovia - slovenčinári zo škôl, ktoré sa zapoja do programu.
Prepravu autobusom zabezpečuje VPN Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Lipa.
Súbeh musí obsahovať:
- názov a adresu školy,
- požadovaný termín (v záujme využitia všetkých termínov si kuratórium vyhradzuje právo na zmenu termínu)
- počet žiakov - uvedenie ročníkov,
- mená sprevádzajúcich pedagógov.
Termín odoslania projektov: do 5. mája 2009.
Kuratórium Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa zaslané súbehy posúdi 15. mája 2009.
Súbehy možno zaslať aj elektronickou poštou na adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , resp. na poštovú adresu ZSM: Budapest, Pf. 610, PSČ: 1399.
Informácie:
(č. tel.: 06 30 9287599)
a Monika Szabová
(č. tel.: 06 30 8223878).
Národno-kultúrny dejateľ Ján Kutlík ml., syn Jána Kutlíka st., sa narodil počas otcovho pôsobenia 2. 10. 1830 v Starej Pazove. Študoval na gymnáziu v Sarvaši, na lýceu v Banskej Štiavnici a v Bratislave a na teologickej fakulte vo Viedni. V revolučných rokoch 1848-49 bol príslušníkom slovenského dobrovoľníckeho zboru i revolučnej armády. Od januára roku 1849 bol veliteľom 14. roty Bloudkovho zboru a veliteľ dobrovoľných jednotiek v Liptovskom Mikuláši.
Na kňazskú a učiteľskú dráhu nastúpil roku 1855 v Slovenskom Bánhedeši. Tam veľkú pozornosť venoval výstavbe škôl a napriek tomu, že bol aj farárom, bol presvedčený, že najskôr treba postaviť školy a až potom nákladné kostoly. Ako učiteľ na slovenskej škole v dolnozemskom Slovenskom Bánhedeši vykazoval pri výučbe výborné výsledky, ktoré hodnotili pri vizitácii aj dekani čanádskeho seniorátu. Ako uvedomelý Slovák podporoval nadaných slovenských študentov a odmeňoval študentov banskoštiavnického gymnázia, kde aj on študoval, za rozvíjanie slovenčiny.
V roku 1861 bol účastníkom memorandového zhromaždenia v Martine. V matičnom období organizoval zbierky na Dom Matice slovenskej. Okrem svojich kňazských a učiteľských povinností vzdelával aj dorastajúcu mládež. V opakovacej škole pre 13- až 15-ročných, ktorú založil, vyučoval bezplatne 2-3 hodiny týždenne. V čitateľskom spolku zase učil dospelých, ktorí na hodinách čítania čítali články z Obzoru, Národného hlásnika, Pešťbudinských vedomostí, a to najmä tie príspevky, v ktorých sa písalo o lepšom a modernejšom hospodárení. Sám Ján Kutlík ml. bol popri otcovi najplodnejším a najaktívnejším dopisovateľom Obzoru a Národného hlásnika, kde uverejňoval príspevky nielen o živote čanádskych Slovákov, ale aj o svojich skúsenostiach a výsledkoch, ktoré dosahoval na svojom hospodárstve.
17. novembra 1863 Ján Kutlík ml. v rozsiahlom príspevku pochvaľuje si tento časopis, lebo sa stará o povznesenie slovenského ľudu. Podľa neho Slováci z celej krajiny sa z neho môžu nielen veľa poučiť, ale aj o sebe viac dozvedieť a vymeniť si skúsenosti. Uvádza, že rok 1863 bol na Dolnej zemi extrémne suchý a tak i vláda prijala zvláštne opatrenia na podporu Dolnozemcom. Píše o veľkej biede, ktorá prišla nečakane ako dôsledok veľkej neúrody. Niekde sa neurodilo ani na osivo a pre nedostatok krmiva hladuje aj dobytok. V čísle 17., ktoré vyšlo 15.júna 1864, zase uvádza, že po veľkej neúrode v minulom roku sa im vysiate obilie ani nie z polovice vrátilo, ale aj napriek tomu dokázalo 800 obyvateľov prežiť. Bolo to vďaka pôžičke z viedenskej banky, štátnej pôžičke a milodarom. Vďaka patrí aj dobrodincom, ktorí im poskytli 4 164 porcií polievok, 21 centov chleba, 400 zlatých r. č., 80 centov pšenice. Navyše chorí na skorbut dostali 571 porcií polievky, 11 okov (jeden okov je 54 litrov) octu, viac okov piva a niečo vína a kapusty. Kým vlani mal Bánhedeš 292 koňov, 260 kusov dobytka a 319 ošípaných, v tomto roku má na paši iba 122 koňov, 102 kusov dobytka a 97 ošípaných. V článku ďalej uvádza vývoj úrody jednotlivých plodín. Bol by rád, keby im redakcia poslala vytlačené „Myšlienky o záhradníctve vôbec a o štepárstve obzvlášte“ od otca národa, biskupa Štefana Moyzesa.
S titulkom Na Bánhedeši uvádza 15. júla 1865 Obzor jeho článok, ktorý vyzdvihuje aktivitu prispievateľov zo severných stolíc Slovenska a ich odborné články. Pritom zvlášť zdôrazňuje vzájomné spojitosti dolnozemských Slovákov s pôvodnou materskou krajinou. Dotazuje sa o šľachetnom národovcovi a ľudomilovi Bednarovičovi - dopisovateľovi z talianskej Verony. Odpoveďou je, že ani redakcia nemá o ňom správy. Ján Kutlík ml. v č. 5 z 15. februára 1866 vo svojom liste potvrdzuje, že pokiaľ nám a celému nášmu národu prepotrebný Obzor vychádzať bude, neprestaneme ani my z Dolniakov hlásiť sa k vám. Veď je to tak sladké mať povedomie. Už len i prihlásiť sa k rovnako cítiacim, pozdvihnutie rodu chcejúcim, pozhovárať sa s nim len na okamžik, čo sa tomu vyrovná? - kladie si otázku. V úvode článku v č. 19. z 5. júla 1868 píše, že počet predplatiteľov Obzoru pribúda a tak aj on nechce vypadnúť z kruhu „ľudomilých delníkov“ na národa roli dedičnej. A hneď chváli minuloročnú dobrú úrodu obilia v Bánhedeši, ktorú predali v dobrej cene a množstve tak, že ani železnica ho nestačila odvážať. V dôsledku toho zdraželi aj role. Aj tento rok sa predpokladá dobrá úroda a veľkostatkári sa boja, že nezoženú dostatok žencov. Ženci majú prisľúbené za skosenie a zloženie obilia desiatu a jedenástu čiastku, predtým iba pätnástu a šestnástu. Pripomína, že v ich kraji má byť postavená konská železnica. Na čelo Čanádskeho hospodárskeho spolku bol zvolený hlavný župan, ale účastiny ročne 10 zlatých sú pre obyčajný ľud vysoké. Opisuje tiež zakladanie obecných ovocných škôlok a tiež výsadbu stromov, najmä moruší popri cestách. Chváli Penzlovho Ovocinára, z ktorého sa veľa naučili a na ktorý môže byť Slovensko hrdé. Ďakujú touto cestou aj Andrejovi Kmeťovi, ktorý im toto dielo odporučil. Pripomína nástup pary a tým parných mlynov, čím u nich už zaznamenali aj zánik suchých mlynov, ktoré ťahali kone. Dnes sú už parné mlyny v každej obci. Ten istý autor v poslednom decembrovom čísle z 25. decembra 1868 píše, že si kladie za povinnosť ku koncu roka podať informáciu o hospodárskych výsledkoch v bežnom roku. Úroda bola dobrá, ale ceny boli nižšie. Nástup parných strojov spôsobuje nárast cien dreva. Kým vlani zaplatili za siahu tvrdého dreva 6 zlatých, teraz je to 12 - 15 zlatých. V Arade buduje akciová spoločnosť parný mlyn o 24 kameňoch. Veľkostatkári obilie už zväčša mlátia parnými strojmi. Železničné stanice sú opäť obilím preplnené. Komorské pustatiny sa majú od budúceho roka na dvadsať rokov dávať do prenájmu. Uchádzačov je veľa, ale podmienky sú náročné. Napríklad prenajímateľ si musí sám postaviť príbytok a po 20 rokoch ho zdarma ponechať komore, ďalej pustatiny vysadiť stromami, 12 % prenajatej plochy vysiať ďatelinou a prenájom platiť polročne. Predpokladá, že sa do tejto akcie zapoja aj Slováci - nádenníci, lebo sú na Dolnej zemi známi a vychválení ako najlepší robotníci. Bánhedešská obilnica sa za osem rokov z 8 keblov (jeden kebel je 120 litrov) rozrástla na 160 keblov. Tento stály dopisovateľ z Bánhedeša v č. 22 z 5. augusta 1870 píše teraz radostne o veľmi bohatej úrode. V jeseni majú poslať peniaze pre učiteľov, ktorí majú najkrajšie ovocné škôlky. Medzi odmenenými za kone bol aj nadlacký Slovák Matajs a tiež Ján Kutlík ml. Gróf Štefan Károlyi odpredal časť svojej dolnozemskej pustatiny Szöllös o veľkosti 9 tisíc jutár. Za jutro dobrej zeme platia kupci ročne 22 zlatých a za desať rokov je potom zem odkúpená. Z tejto zeme si odkúpili aj viacerí komlóšskí Slováci.
Ako sa ukazuje aj v ďalšom článku, samotní farári, ktorí prispievajú do novín, nie sú len včelári, ale zaoberajú sa aj vzorovým hospodárstvom. Samotný Ján Kutlík ml. v Bánhedeši je toho príkladom. Svedčí o tom článok, ktorý bol z jeho pera uverejnený v čísle 24 z 25. augusta 1871. Okrem hospodárskej situácie v obci a úrodách sa zmieňuje aj o stoličnej výstave koňov a dobytka v Makove, na ktorej on dostal odmenu 150 zlatých za trojročnú žrebicu. Reaguje aj na článok Andreja Kmeťa o pivovarníctve. Zaspomínal si, keď bol v roku 1849 v Levoči ako dobrovoľník v povstaleckom vojsku, že mešťania tam takým istým spôsobom varili pivo. V čísle 15 z 25. mája 1872 píše a reaguje na viacero článkov najmä o Šustekovej ceste a práci v USA, Babilonovej slovenskej kuchárke, ktorú odporúča všetkým slovenským ženám. Veľmi pekne sa zmieňuje o tom ako mladí ľudia v ich obci cez zimné mesiace usporiadali výstavu ľudových a remeselníckych výrobkov. Tento najusilovnejší čanádsky prispievateľ v č. 6 z 25. februára 1873 po správe o vývoji a priebehu počasia za posledné obdobie sa zaoberá aj cirkevnou obilnicou a kupeckým spolkom. Z Bánhedeša sa v č. 9 z 25. marca 1873 prihlasuje s článkom nový prispievateľ, obecný notár Michal Chrenka, ktorý vyzdvihuje zanietenosť tunajších Slovákov k novotám. Podľa neho na tom majú zásluhu najmä poprední vodcovia v obci, ako je napríklad farár Ján Kutlík ml., ktorý okrem toho, že je sám vzorom pri zavádzaní nových foriem hospodárenia, svoje skúsenosti a vedomosti získané čítaním a študovaním literatúry ochotne odovzdáva aj svojim cirkevníkom. Viacerí roľníci už vo svojej činnosti na základe toho robia aj pokusy s pestovaním nových odrôd plodín. Ján Kutlík ml. v č.15 z 25. mája 1874 vo väčšom príspevku uvádza aj výšku kúpnej ceny pre komorské osady zo strany kráľovskej komory. Nepáči sa mu, že medzi slovenským ľudom sa začína rozmáhať v ich odievaní kupované šatstvo, a to rovnako u žien, mužov a dokonca aj na deťoch nevidno doma vyrobeného šatstva. Poznamenáva, že pri tomto prepychu sa potom nedá nič ušetriť a investovať do hospodárstva. Okrem iných správ chváli v č. 36 z 25.decembra 1874 knihu dopisovateľa Obzoru zo Sarvaša Štefana Koreňa, ktorý vydal tlačou dielo Kvetena mesta Sarvaš, v ktorom uvádza vyše 700 rôznych bylín a kvetov. V č. 28 z. 5. decembra 1875 píše o zadĺžení jedného z najznámejších žrebčínov v Uhorsku Mezehedešu, kde bolo vyšľachtené plemeno koňov „nonius“. Po obvyklom opise hospodárskej situácie, vývoja počasia a úrod si sťažuje, že veľmi ťažko čakajú založenie a pôsobenie krajinského spolku, ktorý by ľudu v zime zabezpečil prácu. Ľudia by vedeli všetko zhotoviť alebo vyrobiť aj doma, len aby bol na to odbyt. Potom uvádza, že pilne vyučovali rovnako mužov ako i ženy o novo zavedených mierach a váhach. Tieto miery a váhy sú však drahé a preto ľud predáva najviac len tak od oka. Dopisovateľ vyslovuje poďakovanie všetkým prispievateľom, ktorí sa so svojimi hospodárskymi skúsenosťami delia s čitateľmi. V č. 10 z 5. apríla 1879 píše okrem bežných správ aj o nových odrodách, ktoré začali vysievať. Z pšenice to bola akási odroda parohovitého tvaru, potom Mantajská pšenica a raž odporúčaná Frommerom. Z okopanín boli zemiaky odporúčané Bahlsenom a tiež z Prahy zaslané „potátky“. Tie sú vraj podobné turčianskym „venclíčkam“. Pesimisticky znejúce slová používa vo svojom článku v č. 26 z 15. septembra 1881, kde hodnotí, že úrody zo začiatku sľubne vyzerajúce nakoniec sa nevydarili. Autor si preto povzdychol a napísal: - Bože môj! Len keby sme vyžiť mohli a nemuseli zutekať do Ameriky“!
Do Národného hlásnika písal Ján Kutlík ml. už ostrejším tónom. Prinášam ukážku z niekoľkých jeho článkov. V jednotlivých číslach ročníka 1870 sú pravidelne uvádzané aj zoznamy darcov finančných príspevkov na „Dom Matice slovenskej“. Aj na túto akciu prispievali desiatky a stovky dolnozemských Slovákov. V čísle 1 je publikovaná druhá zbierka z Bánhedeša, ktorú organizoval „jednateľ“, evanjelický farár Ján Kutlík ml. a nádenník Ondrej Korim. V tomto zozname je uvedených vyše sto darcov, ktorí venovali dovedna 16 zlatých a 86 grajciarov. Do čísla 2 NH v roku 1873 sa prihlásil neúnavný dopisovateľ a národovec viacerých slovenských novín Ján Kutlík ml. Píše o minuloročných voľbách do obecného zastupiteľstva, chváli doterajších zástupcov a rovnako aj platených úradníkov. Menovite vyzdvihuje že v ich obci, ktorá je od 17 rokov komorskou, má vydareného notára M. Chrenka, ktorý je ľudomil a preto mu aj občania zvýšili ročnú odmenu. - Teraz obecní a cirkevní predstavitelia pracujú na tom, aby ľudí presvedčili, aby v obci zanechali dva zaužívané nákladné a zbytočné zvyky pri pohreboch a svadbách, ktoré chudobných ľudí stoja veľké peniaze a stratu času. Stály dopisovateľ Ján Kutlík ml. v decembrovom čísle v roku 1873 oznamuje redakcii, že v budúcom roku sa ešte počet odberateľov týchto novín u nich zvýši a pokračuje: - Veľmi sme povďační našej Matici, že bude vydávať spisy pre náš ľud, a to podľa toho, kto už dal alebo dá 50 grajciarov na Maticu slovenskú alebo matičný dom. Za to od svojej duchovnej matičky obdrží 10 hárkovú knihu. To je veru pekný znak materinskej lásky, len aby sa jej čím viac synov a dcér hodnými stalo. Nezabudnime na túto milú správu našich upozorňovať. Hodná je toho a iste sa každý presvedčí, keď mu Matica dá peknú knihu. My sa nezameškáme hlásiť - zdôraznil v článku. Ďalej píše, že cholera rovnako vyčíňala aj u nich a za obeť padol aj syn richtára Fraňo Chovanec, národovec, rozširovateľ a dopisovateľ Národného hlásnika. Uvádza tiež, že i napriek tomu, že žijú v strede veľkej biedy, cirkev s obcou vybudovala veterný mlyn na dva kamene, stál ich vyše tritisíc zlatých a vydaril sa. Najväčšiu zásluhu na tom má podľa neho richtár F. Chovanec. Zamýšľa sa aj o tom, čo bude ďalej so slovenskými osadami: Pitvarošom, Albertom, Ambrózom, Bánhedešom, z ktorých sa má nový veľký krajinský dlh vyplácať.
V prvom čísle novín v roku 1875 píše redakcii dobre známy Ján Kutlík ml. - Dobre padne a milo padne slovenskému národovcovi, keď vidí nových podporovateľov slovenskej veci. A to ešte takých, ktorí to sami od seba robia, nikým nevyzvaní. Takto obetovali prvý raz na Maticu slovenskú v Slovenskom Komlóši títo naši rodáci: Juraj Kulík, Michal Ondrejov, Michal Šováň, Ján Karas, Pavel Čiernik, Ján Ačaj, Juraj Bukran, Matej Mlynárik, Pavel Farkaš a Ján Záhradník, každý po 10 grajciarov, Pavel a Ján Varga, Ján Sentešský a Adam Benčík po 25 gr., spolu 2 zlaté, ktoré sme odoslali pokladníkovi Matice slovenskej do Turčianskeho Svätého Martina - oznámil tento bánhedešský dopisovateľ a pochválil Komlóšanov, že tiež prvý raz rozpredali medzi sebou 35 martinských kalendárov a teraz žiadajú poslať12 kníh „Cesty Šustekovej“. Z Čanádskej stolice je názov článku uverejnený v čísle 8 v roku 1886 a jeho nepodpísaným autorom podľa známej štylizácie je najpravdepodobnejšie stály dopisovateľ Ján Kutlík, ml., alebo niektorý dopisovateľ z Čaby, ktorý schválne mylne uviedol susednú stolicu. Tento autor okrem opisu postupu poľnohospodárskych prác a úrod v ich prostredí vyslovil túto kritiku: - Po tieto dni mali byť na Čabe najlepší budapeštianski herci, aby vstupné zo svojho predstavenia darovali na druhú opatrovňu malých detí, ktorá sa dobre maďarizuje a touto pomocou má byť ešte viac zmaďarizovaná. Zrno Čaby si tunajší ľud najlepšie sám opatrí, ich dietky žiadna „óvoda“ nenahradí. Hlavnomestskí páni by sa o iné veci mali starať. My tu inú prácu na starosti máme - napísal tento dopisovateľ z Čanádu.
Ján Kutlík ml. písal aj o školských otázkach, o učiteľoch, o podpore slovenských študentov. Kupoval slovenské knihy a tie, čo boli určené pre ľud, rozdával aj zdarma. Nebola mu ľahostajná ani odbornosť učiteľov a postaral sa aj o ich ďalšie vzdelávanie. Založil učiteľskú knižnicu v Čanádskej stolici a tiež aj svojpomocný učiteľský spolok, do ktorého zo svojho vokátorského príjmu každý prispel keblom pšenice. V rámci neho napríklad vyslal svojho pomocného učiteľa medzi učiteľov - pomológov do Sarvaša, aby sa vyškolil v ovocinárstve. Nabádal aj ostatných učiteľov, aby sa zapojili do súťaže pri budovaní ovocných škôlok, ktorú v roku 1870 vypísalo ministerstvo s odmenou 200 zlatých pre víťaza súťaže. Na svojom pozemku vzorne hospodáril, zavádzal a udomácňoval nové druhy a odrody ovocných stromov a plodín a uplatňoval nové výkonnejšie formy a metódy poľnohospodárskej výroby. Rodičov a školské deti nabádal k sporivosti a po schválení školskej stolice a cirkevného presbytéria založil roku 1879 detskú školskú sporiteľňu. Dobre poznal sociálne pomery ľudí a počas dlhej zimnej sezóny, keď muži a ženy nemali prácu, navrhol im náhradné práce. Okrem iného odporúčal pestovanie konopí, aby sa ženy mali v zime čím zaoberať, aby priadli a tkali plátno a aby mali z tejto práce osoh.
Ján Kutlík ml. bol na Dolnej zemi nebojácnym národno-kultúrnym pracovníkom a vždy sa vedel postaviť na obranu slovenského národa. Svedčí o tom veľa článkov tohto plodného autora v Národných novinách, Pešťbudínskych vedomostiach, Národnom hlásniku, Obzore, Cirkevných listoch, Ev. cirkevníkovi, Korouhovi na Sionu, Evanjelickej škole.
Publicista, národno-kultúrny pracovník, farár, učiteľ, notár a vzorný hospodár Ján Kutlík ml. zomrel 3. 9.1893 v Slovenskom Bánhedeši.