Ľudové noviny č. 16
Všeobecná recesia a zníženie rozpočtu postihli aj Verejnú nadáciu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, ktorá má najvýraznejší podiel na financovaní národnostnej tlače a kultúry.. V tomto roku hospodári so zníženou sumou 411 miliónov Ft, z toho 200 miliónov je určených na podporu tlače a 109 na kultúrne akcie.
Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku bola založená v roku 1995. Jej predsedníčkou je v súčasnosti generálna riaditeľka Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Erika Némethová, riaditeľom je Márton Molnár. Kurátori sú jednak predstavitelia jednotlivých národností a jednak predstavitelia politických strán Fidesz, MSZP, predstaviteľ Maďarskej akadémie vied a štyria kurátori podľa rozhodnutia maďarskej vlády ako zakladateľa nadácie. Kurátori sú národnostní odborníci, ktorí dobre poznajú nielen svoju menšinu, ale aj ostatné národnosti. Kuratórium Verejnej nadácie zasadá raz mesačne, ale rôzne výbory rokujú podľa potreby dva-trikrát mesačne. Členovia výborov posudzujú súbehy a navrhujú kuratóriu výšku grantov. Od októbra 2007 zastupuje Slovákov v Maďarsku v kuratóriu členka Valného zhromaždenia CSS, zástupkyňa predsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti Ildika Klauszová Fúziková. „Finančné možnosti nadácie sú z roka na rok horšie. Nielenže nemôžeme prerozdeliť sumu v tej istej nominálnej hodnote, ale ani tú istú sumu. Pozrime sa na čísla! Verejná nadácia v roku vzniku mala k dispozícii 470 mil. Ft. V rokoch 2006 a 2007 to bolo 500 mil. Ft, ale na tento rok to bude 411 mil. Ft. Je to značné zníženie, čo nás viedlo k tomu, že v tomto roku sme vypísali oveľa menej súbehov, ako doteraz. Navyše vo všetkých témach prerozdeľujeme nižšie sumy, ako doteraz,“ povedala I. Klauszová Fúziková.
V zakladajúcej listine verejnej nadácie figuruje, že fond podľa svojich možností zabezpečí každej národnosti finančné prostriedky na vydávanie aspoň jedného tlačeného orgánu. Kuratórium pokladá za prioritu financovanie národnostnej tlače, ale už z uvedených čísiel je zrejmé, že prostriedky sú obmedzené. Preto by sa národnostné redakcie mali snažiť získavať predplatiteľov, sponzorov, platenú reklamu, podpory z ďalších súbehov, ako i z materskej krajiny. Kuratórium o rozdeľovaní peňazí rozhoduje na základe odporúčania tlačového výboru, ktorého predsedníčkou je práve slovenská kurátorka. „Tlačový výbor zohľadňuje objektívne dané fakty, ako je napr. počet predplatiteľov, periodicita, rozsah novín či časopisov, ich elektronická podoba, kvalitu periodík však neposudzuje. Do 30. novembra 2007 vypracoval výbor nový model, na základe ktorého budú navrhovať prideľovanie finančných prostriedkov. V roku 2008 aj vďaka môjmu „lobovaniu“ sa podarilo túto sumu zvýšiť o 20 percent. Teraz nás však čaká ťažký rok, v ktorom musíme zápasiť s nízkymi grantmi,“ povedala kurátorka.
Práve preto treba zvlášť dávať pozor pri vyplňovaní tlačív. Mnohí uchádzači boli vlani vyradení preto, lebo prihlášky neposlali na špeciálnom tlačive na rok 2008. Pri vypracovaní projektov neuviedli podrobné odôvodnenie žiadostí. Nepridali registráciu združenia, atď. Na realizáciu projektu mnohí žiadali neprimeranú sumu a mali zlý rozpočet. „Sú to nedostatky, kvôli ktorým boli tieto projekty vyradené a nemohli sme o nich rokovať ani na zasadnutiach výborov. Napriek tomu minulý rok slovenské programy dostali spolu 57 593 244 Ft, v roku 2007 činila táto suma 46 914 462 Ft,“ vyzdvihla I. Klauszová Fúziková.
Hostiteľskou inštitúciou tohoročnej súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) s názvom „Alma mater - moja škola, naše školy“, ktorá bola venovaná 60. výročiu založenia väčšiny našich dvojjazyčných škôl, bola v dňoch 2. a 3. apríla Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom.
Prvý deň dvojdňového podujatia sa niesol v znamení zoznamovania sa s okolím dejiska súťaže. Slovenskí žiaci z dolnozemských škôl v Maďarskej republike, Rumunsku a Srbsku sa mohli zoznámiť s históriou hradu v Blatnom Potoku v slovenčine a v renesančnej slávnostnej sieni si pri speve slovenských ľudových piesní mohli overiť výbornú akustiku.
Naladeniu sa do práce slúžila prezentácia najnovšej knihy vedeckej inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorá obsahuje práce žiakov zo súťaží VÚSM Zo školských lavíc..., Ja a moji predkovia a Živý odkaz osobností zašlých čias z rokov 2003-2008. Prezentácie čerstvej publikácie, ktorá obsahuje množstvo cenných informácií z našej minulosti, ako aj zo súčasnosti, sa ujal vedecký pracovník ústavu Ján Gomboš.
V prvý večer sa miestni organizátori postarali o prekvapenie aj pre dospelých účastníkov podujatia - členov poroty a sprevádzajúcich pedagógov, keď ich pozvali do obrovskej pivnice v Novom Meste pod Šiatrom, ktorá bola vybudovaná v ranom stredoveku a počas vojen slúžila na úkryt, dnes je však domovom rôznych tokajských vín... Hostia sa im odvďačili spevom slovenských ľudových piesní.
Na druhý deň na otváracej slávnosti po vystúpení miestnych citaristov privítala prítomných riaditeľka Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková, ktorá sa zároveň poďakovala prevádzkovateľovi inštitúcie -Celoštátnej slovenskej samospráve - za starostlivosť o školu. Pani riaditeľka zvlášť privítala predsedu CSS Jána Fuzika, vedúceho úradu CSS Ondreja Horvátha, primátora mesta Pétera Szamosvölgyiho, bývalú učiteľku školy Alžbetu Firtkovú, dlhoročnú riaditeľku inštitúcie Oľgu Rozovlyánovú, ako aj členov delegácie z Nadlaku na čele s Jánom Kukučkom a z Vojvodiny na čele s Pavlom Beličkom. Predseda CSS v súvislosti s novou publikáciou a súťažou zdôraznil, že práca, ktorú vykonali žiaci v rámci projektov, je aj v prospech nás, dospelých, pretože sme sa z nej veľmi veľa naučili… V podobnom duchu hovoril aj zástupca riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán, ktorý uviedol, že je dôležité, aby deti spoznali kus reality aj inou cestou, než sú na to zvyknuté z vyučovacích hodín a je našou povinnosťou, aby sme mládež vychovali v slovenskom duchu a povzbudzovali ju k zachovávaniu slovenskosti…
Predmetom súťažných prác boli teda tohto roku naše školy. Žiaci si pri spracovaní vybranej témy, ktorú rozoberali z viacerých aspektov, vybrali rôzne metódy. Venovali sa histórii i súčasnosti jednotlivých škôl a okrem tradičných popisných prác sa v hojnom počte vyskytli aj nové prístupy. Zaujímavá bola napríklad práca, ktorá zmapovala život v žiackom domove kedysi a dnes prostredníctvom paralelného rozhovoru so starým otcom a spolužiakom, alebo prezentácia školského časopisu, v rámci ktorej sa uskutočnil prieskum v kruhu študentov. Originálne nápady boli aj predstavenie pohybových aktivít danej školy, resp. slovenských učebníc, ktoré po desaťročia používali v jednej škole. Viacerí sa venovali aj činnosti svojich pedagógov alebo rodinám pedagógov, ktoré pôsobili v danej škole (napr. D. Horváthová, Z. Lauková, Dankovci v Sarvaši, rodina Očovská v Békešskej Čabe atď.). Súťaž pritom charakterizovala konštruktívna spolupráca detí a jednotlivých porôt, ktoré v niektorých prípadoch už vopred, písomne poslali svoje otázky súťažiacim. Predmetom väčšiny súťažných prác boli dvojjazyčné školy v Békešskej župe (Békešská Čaba, Sarvaš a Slovenský Komlóš) a niektoré sa venovali zmapovaniu činnosti hostiteľskej inštitúcie kedysi a dnes. Škoda však, že s históriou alma mater početných príslušníkov našej inteligencie, a síce budapeštianskej slovenskej školy, sa účastníci súťaže tohto roku nemohli zoznámiť. Potešiteľné je, že aj keď okrúhle výročie oslavujú predovšetkým naše dvojjazyčné školy, medzi skúmanými školami sa vyskytli aj niektoré z tých, kde sa slovenčina vyučuje, resp. vyučovala ako predmet ( napr. Čabačud, Dunaeďház, Irminčok, Kétšoproň…), dokonca boli spracované aj škôlky, ktoré boli kedysi pre súťažiacich druhým domovom (napr. materská škola sarvašskej slovenskej školy). Keďže súťaž má už druhý rok medzinárodný charakter, na palete škôl, ktoré spracovali slovenskí žiaci, nechýbali ani nadlacká škola, lýceum v Bodonoši, resp. gymnázium v Báčskom Petrovci, ktoré ako najstaršie v slovenskom zahraničí tohto roku oslavuje 90. výročie svojho založenia.
V mene dvoch porôt Brigita Šimonová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Mária Katarína Hrkľová z občianskeho združenia Dotyk ľudskosti vo svojom hodnotení zdôraznili, že ocenené boli predovšetkým samostatné práce a zvlášť pochválili tých súťažiacich, ktorí na prezentácii nepredstavili celú písomnú prácu, ale vyzdvihli iba podstatu svojho diela. - Nestačí totiž osvojiť si vedomosti, ale treba ich vedieť šikovne odovzdávať, aby aj iní mali z nich pôžitok, - konštatovali pani predsedníčky a zároveň vyzvali deti, aby si aj naďalej zachovávali vzťah k jazyku a ku kultúre svojich predkov.
Nasledovalo vyhlásenie výsledkov a uznanie práce pripravujúcich pedagógov. Dve pedagogičky, ktoré pripravili na súťaž najviac žiakov, Anna Kondačová zo Sarvaša a hosťujúca učiteľka čabianskej slovenskej školy Zuzana Benková, prevzali z rúk vedeckého pracovníka VÚSM Alexandra Jána Tótha zvláštnu odmenu.
Záverečné slová patrili riaditeľke vedeckého ústavu Alžbete Hornokovej Uhrinovej, ktorá popri gratuláciách a ďakovných slovách na adresu „štábu” novomestskej slovenskej školy naladila účastníkov na budúcoročnú súťaž, ktorá bude niesť názov „Ja a moji predkovia…”.
Adela Čikaiová, Natália Čabaiová, Renáta Jóžová (Slovenský Komlóš)
Pripravujúca učiteľka: Dagmar Kötelešová
Ervin Schäfer (Nadlak)
Pripravujúci učiteľ: Ján Kukučka
Marcel Kuczik (Nové Mesto pod Šiatrom)
Pripravujúca učiteľka: Júlia Kucziková
Cena CSS: Sabina Kádárová (Slovenský Komlóš)
Pedagogické metodické centrum CSS: Dávid Janšík (Sarvaš)
Dokumentačné centrum CSS: Žanet Sóskiová, Natanael Bukran (Békešská Čaba)
Zväz Slovákov v Maďarsku: Gerda Bettina Sajková (Nové Mesto pod Šiatrom)
Dom slovenskej kultúry, Békešská Čaba: Erika Árszintyeová (Kétšoproň)
Janka Lasaková (Bodonoš)
Pripravujúca učiteľka: Jarmila Zavadilová
Šára Hajtmannová (Békešská Čaba)
Pripravujúca učiteľka: Zuzana Benková
Hana Slavková (Báčsky Petrovec)
Pripravujúca učiteľka: Mária Gašparovská
Cena CSS I.: Adrien Rádaiová (Békešská Čaba)
Cena CSS II: Agneša Lešťanová (Békešská Čaba)
Pedagogické metodické centrum CSS: Patrik Kisel (Nadlak)
Dokumentačné centrum CSS: Šára Krivjánska (Kecskemét)
Zväz Slovákov v Maďarsku I.: Rita Hornoková (Békešská Čaba)
Zväz Slovákov v Maďarsku II.: Mimi Mokranová (Békešská Čaba)
Anika Laurineczová (sarvašská vysoká škola)
Čilla Listmajerová (ELTE)
Judita Sudová (sarvašská vysoká škola), Kristína Kmeťová (Nadlak)
V budapeštianskej slovenskej škole bude do konca školského roka inštalovaná putovná výstava digitálnych fotografií Imricha Fuhla. Podľa autora to bude posledná zastávka výstavy, ktorá sa vydala na cestu k verejnosti v jeho rodnej dedine Mlynkoch a svoju púť ukončí v jeho alma mater. Vernisáž sa konala 2. apríla za účasti mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša.
Slávnostné otvorenie expozície uviedli žiaci školy spevom a recitáciou. Po nich sa ujala slova riaditeľka inštitúcie Anna Csörgölová, ktorá po pozdravení prítomných pripomenula, že v aule školy sa prvýkrát koná výstava digitálnych fotografií. „V našej školskej galérii už boli vystavené drevorezby, tkaniny, olejomaľby, emaily a keramika. S krajinkami a grafikami sa u nás predstavili aj umelci zo Slovenska,“ konštatovala riaditeľka a dodala, že v živote školy sú mimoriadne dôležité tie dni, keď sa predstavia so svojou tvorbou jej bývalí žiaci.
Po úvodných slovách sa prítomným prihovoril J. Migaš, ktorý zdôraznil, že je preňho veľkou cťou a potešením otvoriť výstavu fotografa, ale predovšetkým priateľa. „Tieto fotografie vlastne charakterizujú autora tak, ako charakterizuje človeka robota. Vytvára to, čo považuje za podstatné. Imro je veľmi širokospektrálny. Na týchto fotografiách nájdete všetko: históriu, tradície, umenie, kultúru. Nájdete tu geografiu, portrét, všetko, čo nejakým spôsobom súvisí s aktívnym životom. Veľmi sa mi páči, že je tu Pilíš z jednej strany a Tatry z druhej strany. Na niektorých tvárach je smútok, na iných humor. Je to život. Jeden deň je krajší, druhý menej pekný… Budem rád, ak Imrich bude pokračovať v tejto tvorbe,“ povedal pán veľvyslanec. Zároveň zaželal prítomným, aby ich oslovili fotografie I. Fuhla, pre ktorého je umenie, kultúra denno-denným živobytím, veď sa venuje mnohým jej oblastiam.
Autor výstavy pripomenul, že v tejto forme môžu vidieť výstavu už iba v budapeštianskej škole. Putovná výstava digitálnych fotografií sa vybrala do slovenských osád v Maďarsku z jeho rodnej dediny Mlynkov pred šiestimi rokmi. Videli ju o. i. obyvatelia dolnozemských miest, Komáromsko-Ostrihomskej župy, Novohradu a hlavného mesta. V krásach a tradíciách sa prostredníctvom objektívu I. Fuhla mohli kochať aj návštevníci Dní zahraničných Slovákov v Senci.
Po vernisáži sme sa spýtali žiakov školy na ich názor o vystavených dielach. Žiakom deviatej triedy sa digitálne fotografie páčili, spoznali na nich známejšie prírodné krásy Maďarska a Slovenska. Najviac ich oslovili krajinky a portréty.
Na výstavu nadviazala mimoriadna hodina literatúry so spisovateľom a redaktorom Zoltánom Bárkányim, ktorý 6. apríla predstavil žiakom literárnu antológiu Pod Pilíšom - tam je náš svet. Antológia je ilustrovaná tiež fotografiami I. Fuhla, o. i. aj takými, ktoré sú vystavené v aule školy.
Nedávno uzrela svetlo sveta antológia slovenskej poézie v zahraničí nazvaná Medzi dvoma domovmi. Publikácia je spoločným knižným projektom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Literárneho informačného centra a Národného inštitútu slovenského jazyka a literatúry Matice slovenskej, vyšla s podporou Ministerstva kultúry SR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zostavil ju Anton Baláž.
Slovenská literatúra vznikala, a aj dnes vzniká, i za hranicami Slovenska, neraz v najvzdialenejšej cudzine, kde sa Slováci ocitli najmä v dôsledku politických či hospodárskych turbulencií. Preto nebola vždy dostupná slovenským čitateľom. Nečudo, že zostalo voči nej mnoho predsudkov a apriórnych postojov, nepodložených hlbším poznaním tvorby jednotlivých jej predstaviteľov. Slovenskí autori si však v cudzine udržiavali pocit spolupatričnosti so slovenským spoločenským a literárnym kontextom aj vlastnou tvorbou. Antológia slovenskej poézie v zahraničí je prvým zväzkom projektu vydávania textov z tvorby slovenských básnikov, prozaikov, esejistov a kritikov žijúcich a tvoriacich v zahraničí. Po nej bude nasledovať antológia slovenskej prózy v zahraničí a tretí zväzok predstaví ich spomienkovú a literárnokritickú tvorbu. Kniha obsahuje okrem štúdií slovníkové heslá o básnikoch. Ich autormi sú literárni historici Peter Cabadaj, Vladimír Skalský a Michal Harpáň. K heslám sú pripojené ukážky textov jednotlivých autorov, zoradených podľa krajín, v ktorých žili alebo žijú (Severná Amerika, Južná Amerika, Izrael, Západná Európa, Srbsko, Rumunsko, Maďarsko, Česko).
Pre nás, Slovákov v Maďarsku, je potešiteľné, že v antológii nás zastupuje sedem básnikov (Pavel Samuel, Juraj Dolnozemský, Gregor Papuček, Alexander Kormoš, Mária Fazekašová, Imrich Fuhl a Eva Fábiánová). Otvoriť si túto aj na vzhľad sympatickú knihu je ako vstúpiť do sály, v ktorej sedia tvorcovia poézie z celého slovenského zahraničia. Doteraz sme sa s nimi, hlavne s exilovými autormi, mohli stretnúť len ojedinele, najčastejšie v matičných publikáciách. Mať ich takto na jednom mieste je veľký zážitok. Prelistovať si všetkých 389 očíslovaných strán je vzrušujúci výlet do sveta našej slovenskej poézie. Diela našich autorov nájdeme na stranách 316. až 337. Uvádza ich doyen našich básnikov Pavel Samuel sonetom Spoveď. Za ním nasleduje Juraj Dolnozemský s Večerným dažďom a Ťarchou páperia atď. Ale ako niet ruže bez tŕňa, ani tieto prekrásne texty sa nezaobišli bez tlačových „mušacincov“, ba vyskytnú sa i nekompetentné opravy, čo je v prípade básní zvlášť poľutovaniahodné. Nie sú úplné ani bibliografické údaje, na čo sú zas citliví autori. Marik nie je Mravík, a ani A. Kormoš nežije v Mlynkoch... Podobné chyby sme si všimli už aj pri vydaní antológie Nikam a späť (2005). Vyhnúť by sa im dalo, keby do prípravy rukopisu bol zapojený aj niekto z nás.
Ani nás veľmi neprekvapilo, že v tomto roku Rudolfovi Fraňovi vyšli dve nové knihy. V januári sa prihlásil s maďarským prekladom historickej prózy Milana Ferka Kráľovská pomsta a iné politické vraždy a o mesiac neskôr sa nám dostala do rúk jeho ďalšia publikácia Školské roky našich predkov (Elődeink oskolás évei). Šesťdesiatročný bývalý starosta svojej rodnej obce Senváclav (Pilisszentlászló) svoje životné skúsenosti zrýchleným tempom premieňa na spisovateľské, prekladateľské a zároveň vydavateľské aktivity, veď prevažnú väčšinu svojich diel vydáva vlastným nákladom. Ako sa na milovníka svojej rodnej obce a na zasväteného znalca jej histórie patrí, jeden za druhým vychádzajú z tlačiarne jeho diela s tematikou miestnej histórie. Po spracovaní a zverejnení dejín, ľudového staviteľstva, ľudového humoru a remesiel obyvateľov Senváclavu autor si zaumienil zmapovať ďalší úsek dejín svojho rodiska: históriu miestnej školy.
Školské roky našich predkov je pekná kniha s tvrdým obalom, ktorú vytlačila našim čitateľom dobre známa tlačiareň Spoločnosti Comp-Press Kft., veď v tejto dielni z týždňa na týždeň zalamujú aj Ľudové noviny. Napriek tomu, že ide o knihu zachytávajúcu miestnu históriu, záujem o ňu právom môžu prejaviť nielen čitatelia zo Senváclavu, ale aj z iných, hlavne z okolitých pilíšskych obcí. Nielen preto, lebo úvodná štúdia poskytuje cenné a zaujímavé poznatky o vzniku a vývoji školstva v Uhorsku, ale i preto, lebo obsahuje veľa doteraz menej známych údajov z 18. storočia o slovenských, nemeckých a maďarských obciach Peštiansko-Pilíšsko-Šoltskej stolice.
Rudolf Fraňo veľkú pozornosť venuje napríklad školskej reforme osvietenskej panovníčky Márie Terézie, ktorá v rámci príprav školského zákona (Ratio educationis) dala r. 1769 vypracovať súpis škôl v celom Uhorsku. Pre najväčšiu radosť autora (i nás, čitateľov) spomedzi 43 stolíc sa v 33 súpis zachoval (v latinčine), medzi nimi i v Peštiansko-Pilíšsko-Šoltskej stolici. (Dnes už vieme, že zo všetkých vyše osem a pol tisíc osád vtedajšieho Uhorska iba v polovici bola škola, aj to len s jedným-jediným učiteľom.)
V roku 1771 v pilíšskom regióne sa nachádzajúce obce mali už svoje cirkevné (rímskokatolícke) školy, prevažne s jedným učiteľom a výučba v nich prebiehala v materinskom jazyku. Boli to tzv. triviálne (ľudové) školy pri fare, v ktorých sa učili žiaci čítanie, písanie, počty a, samozrejme, náboženstvo. Zo súpisu vieme, že v Senváclave v tomto čase, v r. 1771, v škole učil Ján Bazler dvoch chlapcov a jedno dievča čítať a písať v slovenskom (slavonicus) jazyku. Autor štúdie - podľa súpisu - vymenuje osady tohto regiónu, mená učiteľov, počet žiakov i vyučovací jazyk. V slovenských obciach (Senváclav, Santov, Mlynky, Kestúc) to bola slovenčina, v maďarských obciach (Szigetmonostor, Páty, Biatorbágy, Tök a iné) maďarský jazyk, v nemeckých (Hidegkút, Szentiván, Üröm, Borosjenő a ďalšie) nemčina a v obciach so zmiešaným obyvateľstvom učitelia učili aj v dvoch, alebo i v troch jazykoch. Napríklad v Senondreji to bola maďarčina, srbčina, nemčina i latinčina.
R. Fraňo na príklade Senváclavu - pomocou súdobých zápisníc miestnej školskej stolice, ktoré sa nachádzajú v Archíve Peštianskej župy - nám rukolapne dokáže, ako sa už v druhej polovici 19. storočia začal postupne vytrácať zo školy slovenský jazyk. Následkom silnej maďarizácie sa tento proces k roku 1904 dokončil. V tých rokoch v obci slúžil slovenský učiteľ Lukáš Mravík. Školská stolica ho zvolila za učiteľa r. 1900 a o dva roky neskôr miestny farár a predseda školskej stolice Gregor Maťašovský v zápisnici píše o ňom, že „v oblasti maďarizácie je jeho snaha chvályhodná”, lebo mládež na jeho žiadosť nielen v škole, ale aj v kostole spieva už len maďarské piesne. Zápisnica z roku 1904 konštatuje, že výučba všetkých predmetov, vrátane náboženstva, prebieha výlučne v maďarčine. (Zo zápisníc však vysvitá aj to, že školská stolica v súbehoch o miesto učiteľa až do osemdesiatych rokov 19. storočia dávala vždy prednosť učiteľom pochádzajúcim zo slovenských území Uhorska.)
Autor štúdie pomocou zápisníc predstavuje čitateľovi aj neblahý hospodársky stav obce, čo bolo po dlhé desaťročia príčinou častého striedania sa učiteľov. Učitelia totiž veľakrát nedostali od cirkvi a neskôr od obce dohodnuté mzdy a boli nútení hľadať si učiteľské miesto v iných obciach. Zápisnice veľa prezrádzajú i o ľudských konfliktoch a napätiach medzi predstaviteľmi obce a učiteľmi. Sem-tam sa dočítame aj o takých komických prípadoch, aký sa viaže k menu notára Pála Farnádyho, ktorý r. 1900 ukradol zo školy katedru a z dosák si zhotovil chliev pre ošípané. Členovia školskej stolice ho udali a iniciovali proti nemu trestné stíhanie. Konflikty však boli aj medzi učiteľmi a kňazmi i medzi učiteľmi a rodičmi. Napríklad učiteľovi Ľudovítovi Nedbálekovi (pochádzal z Moravy), ktorý občas vyzauškoval svojich zverencov, sa rodič Michal Németh za zbitie jeho syna revúc na ulici vyhrážal, že tohto „moravského živáňa a beťára hodí o zem a rozpučí ho ako žabu”.
Rudolf Fraňo starostlivo vyberal aj z tých zápisníc, ktoré informovali o podmienkach vyučovania. V Senváclave od počiatkov, od zavedenia povinnej školskej dochádzky, školská budova nikdy nevyhovovala svojmu poslaniu, nikdy v nej nebolo (ani teraz nie je) dosť miesta. (Napríklad už spomínaný učiteľ Ľ. Nedbálek v r. 1898 v učebni pre 80 žiakov učil 121 detí.) Problémy sa nevyriešili ani po vybudovaní novej školskej budovy v r. 1905, keď obec bola nútená časť žiakov umiestniť v súkromnej budove.
Pre zaujímavosť poznamenávame, že maďarčina autorom štúdie vybraných zápisníc je ťažkopádna, plná pravopisných chýb, čo svedčí o tom, že ich pisatelia neboli maďarského pôvodu. Zápisnice písali prevažne miestni farári (zároveň predsedovia školskej stolice), notári obce, alebo sami učitelia.
Zvláštnu kapitolu knihy tvoria zápisnice i spomienky týkajúce sa poštátnenia cirkevnej školy v r. 1948 a znovuzavedenia výučby slovenského jazyka. R. Fraňo už na základe vlastných skúseností, veď od polovice päťdesiatych rokov bol žiakom školy, s uznaním píše o prvých slovenčinároch, o Pavlovi Dombaim a o neskôr pôsobiacej slovenskej učiteľke, riaditeľke školy Margite Petkovej Elšikovej.
Senváclavská škola až v r. 1961 sa stala školou s ôsmimi učebňami, v ktorej 165 detí vyučovalo štrnásť pedagógov. Počet žiakov odvtedy postupne klesal a nadnes sa situácia zmenila od koreňov. Miestna škola v r. 2002 na návrh starostu obce Dr. Györgya Illésa sa stala Waldorfskou slovenskou národnostnou základnou školou, strednou školou a základnou umeleckou školou Modrá dolina. Toto je však už novšia kapitola senváclavskej školy, ktorá by si zaslúžila ďalšiu štúdiu.
Pri príležitosti štátneho sviatku Maďarskej republiky 15. marca prezident republiky László Sólyom udelil vysoké štátne vyznamenania. Z rúk ministra školstva a kultúry Istvána Hillera prevzala Zlatý záslužný kríž Maďarskej republiky aj riaditeľka Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia, strednej odbornej školy a žiackeho domova Anna Csörgölová. Samospráva hlavného mesta, ktorá je prevádzkovateľom inštitúcie, navrhla Annu Csörgölovú na vyznamenanie s odôvodnením, že je to uznanie za jej prácu na vysokej úrovni v oblasti národnostnej výučby a výchovy. Vyznamenaná pracuje v budapeštianskej slovenskej škole od roku 1985, po presťahovaní inštitúcie do terajšej modernej budovy v roku 1992 sa stala najprv poverenou a od roku 1995 zvolenou riaditeľkou školy. Škola je od svojho založenia jednou z najfrekventovanejších inštitúcií Slovače v Maďarsku, ktorá plní významnú úlohu vo výchove slovenskej inteligencie a odborníkov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Škola sa zapojila do programu Certifikát organizácie International Education Society, ktorá vydáva certifikáty pre školské inštitúcie, v ktorom získala vynikajúce ocenenie, vďaka čomu absolventi školy získavajú medzinárodný diplom. Inštitúcia na čele s Annou Csörgölovou kladie veľký dôraz na pestovanie medzinárodných stykov, v rámci ktorých sa zapája do projektu krajín V4 „Učíme sa spolu“ a organizuje Športové stretnutia, do ktorých sa okrem domácich slovenských národnostných škôl zapájajú aj školy z okolitých štátov.
Cenu Za výchovu mládeže mesta Malý Kereš pri príležitosti národného sviatku prevzala knihovníčka-informatička Anna Sabadošová. Anna strávila svoje detstvo v Dunaeďháze, maturovala v budapeštianskom slovenskom gymnáziu a diplom získala na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia sa dostala do Malého Kereša, kde sa stala pracovníčkou Mestskej knižnice Sándora Petőfiho. Anna je mladá žena, ktorá sa podieľa na zachovávaní slovenských tradícií mesta. Znalosť slovenského jazyka a fakt, že sa zapája do ťažkej úlohy pestovania slovenských tradícií a zastupovania záujmov miestnej Slovače, dotvára jej portrét. Aktívne sa zúčastňuje aj na udržiavaní kontaktov s partnerskými mestami zo Slovenska, s Liptovským Mikulášom a Nesvadmi. Na veľkých podujatiach mesta, ako starostlivá hostiteľka organizuje program delegácií zo Slovenska, tlmočí na rokovaniach, za jej pomoci sa hostia oboznamujú s občianskymi združeniami, inštitúciami i hospodárskymi spoločnosťami mesta. Znalosť slovenčiny využíva aj vo svojej odbornej práci, Župnej knižnici Józsefa Katonu poskytuje pomoc pri zásobovaní národnostných knižníc. Ako riaditeľka Slovenského dokumentačného centra Celoštátnej slovenskej samosprávy vypracovala odborný profil a vybudovala základy tejto významnej inštitúcie Slovače v Maďarsku.
Neznámi páchatelia zapálili 7. apríla dom členky miestnej rómskej samosprávy v Tatárszentgyörgyi (asi 50 kilometrov južne od Budapešti). Dom stojí v blízkosti miesta, kde vo februári zabili rómskeho otca s päťročným synom. Otca (27) a jeho syna zastrelili útočníci, keď obaja utekali z horiaceho domu. Páchateľov doteraz nenašli. „Podpálený dom patrí Lidii Horváthovej, podpredsedníčke miestnej rómskej samosprávy. Vinníci použili materiál, ktorý urýchľuje šírenie ohňa,” uviedol riaditeľ kriminálnej polície v Budapešti Péter Papp. Dodal, že polícia už začala vypočúvať svedkov. L. Horváthová uviedla, že je členkou civilných milícií a v čase útoku na jej dom bola na obchôdzke v inej časti obce. Dom začal horieť medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Rómske civilné milície zriadili po februárovom útoku na otca so synom, pretože rómski obyvatelia „žijú od toho času v strachu”, vysvetlila Horváthová. Útoky na domy obývané príslušníkmi rómskej menšiny v Maďarsku si v minulom roku vyžiadali štyri obete. Páchateľov sa doteraz nepodarilo vypátrať. Zástupcovia rómskych iniciatív predpokladajú, že tieto činy mali rasistické pozadie. K útokom podľa ochrancov ľudských práv prispieva štvavá kampaň polovojenskej krajne pravicovej Maďarskej gardy, ktorá usporadúva pochody v obciach obývaných touto menšinou a demonštruje proti kriminalite páchanej údajne Rómami. Jeden z pochodov sa v roku 2006 konal aj v obci Tatárszentgyörgy.
Podpora opozičnej strany Fidesz medzi rozhodnutými voličmi od februára vzrástla až na 61 percent. V prípade, že by strana expremiéra Viktora Orbána dosiahla rovnaký výsledok aj v parlamentných voľbách, v zákonodarnom zbore by získala až dvojtretinovú väčšinu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky uskutočneného spoločnosťou Marketing Centrum koncom marca na vzorke 1011 respondentov. Maďarská socialistická strana (MSZP) by podľa neho získala podporu 25 percent voličov. Do parlamentu by sa však nedostali ďalšie dve menšie strany - konzervatívne Maďarské demokratické fórum (MDF) ani liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). Prekvapením je umiestnenie radikálnej nacionalistickej strany Jobbik (Hnutie za lepšie Maďarsko) stojacej za vznikom polovojenskej organizácie Maďarská garda. Tá by tesne prekročila päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu a v zákonodarnom zbore by tak prvýkrát v histórii disponovala svojimi zástupcami.
Maďarská socialistická strana (MSZP) na svojom kongrese 5. apríla odsúhlasila „najbrutálnejší balík opatrení”, aké kedy Maďarsko v minulosti zažilo. Takto sa na adresu výsledkov stretnutia delegátov MSZP vyjadril hovorca Fidesz-u András Cser-Palkovics. Fidesz vo svojej reakcii kritizuje plány zrušiť trináste platy, odsudzuje i zásahy do dôchodkov či zmrazenie rodinných príspevkov na deti zo strany štátu. Toto všetko podľa nich povedie k beznádejnej sociálnej situácii najslabších rodín. V reakcii na potvrdenie Gordona Bajnaiho za kandidáta na nového premiéra hovorca uviedol, že Maďarsko potrebuje nových ľudí a novú vládu a nie politikov a strany, ktoré zlyhali a teraz sa obávajú o svoj podiel na moci. Fidesz preto vyzýva na vyhlásenie predčasných parlamentných volieb, keďže vytvorenie novej vlády bez ich konania je „nelegálne, slabé a dočasné”, uvádza sa v stanovisku Fidesz-u.
MSZP na svojom nedeľnom kongrese zvolila Gordona Bajnaiho za kandidáta na premiéra, ktorý už avizoval tvrdé a nevyhnutné opatrenia v rámci riešenia kritickej ekonomickej situácie v krajine. Delegáti rozhodli aj o novom lídrovi strany, ktorým sa stala doterajšia šéfka parlamentného klubu socialistov Ildikó Lendvaiová. Funkcie predsedu vlády a strany si Lendvaiová s Bajnaim rozdelia po tom, ako na ne prednedávnom nečakane rezignoval Ferenc Gyurcsány. Ten odstúpil z funkcie premiéra 21. a z postu šéfa strany 28. marca. Podľa svojich vlastných slov tak urobil preto, lebo nechcel byť prekážkou stabilnej vlády.
Na Ministerstvo zahraničných vecí MR 7. apríla povolali mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie Igora Savolského v súvislosti s odkúpením akcií koncernu MOL ruskou spoločnosťou Surgutneftegaz. Štátny tajomník rezortu diplomacie Jenő Faller pri tejto príležitosti zdôraznil, že stanovisko vlády sa nemení a urobí všetko pre zachovanie nezávislosti firmy. Štátny tajomník požiadal ruského veľvyslanca, aby informoval svoju vládu o prekvapení, ktoré vyvolala informácia spoločnosti Surgutneftegaz o zakúpení viac ako 21-percentného podielu akcií MOL-u od rakúskej OMV. Zároveň upozornil, že pred touto transakciou nedostalo vedenie MOL-u ani maďarská vláda žiadne informácie, a to ani oficiálnou, ani neoficiálnou cestou. Jenő Faller požiadal ruského predstaviteľa, aby sa zasadil o čo najrýchlejšie a komplexné informovanie predstaviteľov maďarskej vlády o pozadí transakcie, cieľoch Surgutneftegazu a jeho strategických plánoch.
Vec preveruje aj Štátny dozor nad finančnými transakciami. Získanie viac ako 21-percentného podielu v spoločnosti MOL ruským Surgutneftegazom nastoľuje otázky o energetickej závislosti a zásobovaní surovinami, ktoré sa týkajú aj Slovenska a Chorvátska, kde MOL tiež pôsobí, vyhlásil na mimoriadnom zasadaní zahraničného výboru parlamentu generálny riaditeľ MOL-u Zsolt Hernádi. Podľa jeho slov je nedávna transakcia prekvapujúca z viacerých aspektov. Na ilustráciu menoval, že Rusi, usilujúci sa obvykle o väčšinový podiel, zaplatili za akcie dvojnásobok ich burzovej ceny, navyše bez toho, aby to predtým konzultovali s MOL a bez akýchkoľvek predchádzajúcich aktivít v zahraničí. Za prekvapujúce označil šéf MOL aj fakt, že pred obchodom nedošlo k politickým konzultáciám, ktoré sú z ruskej strany v podobných prípadoch obvyklé.
Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová rokovala 30. marca s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu Miloslavou Zemkovou. Predsedníčka úradu informovala generálnu riaditeľku o Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 a z nej vyplývajúcich úloh, ktoré sa týkajú podpory krajanských rozhlasových médií. Miloslava Zemková v tejto súvislosti zdôraznila, že aj Slovenský rozhlas už dlhodobo podporuje tieto médiá a má s nimi uzatvorené zmluvy o rôznych formách spolupráce.
Predmetom rokovania bolo aj vytvorenie pravidelnej cyklickej relácie v Slovenskom rozhlase, ktorá by sa zaoberala výhradne krajanskou problematikou. Riaditeľka Slovenského rozhlasu sa k tomuto návrhu vyjadrila kladne a prisľúbila pripraviť pracovný návrh projektu s viacerými minutážovými alternatívami a finančným krytím.
Obe strany sa na záver dohodli na iniciovaní dohody medzi Slovenským rozhlasom a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá by sa týkala možnosti využitia archívu Slovenského rozhlasu pre dokumentačné a vzdelávacie potreby úradu, ako aj krajanského rozhlasového vysielania.
Na internete začal fungovať nový portál - Kultúrny profil Slovenska, ktorý je v slovenskej a anglickej mutácii. Na webovej stránke www.slovakia.culturalprofiles.net spolupracovalo Ministerstvo kultúry s British Council, Visiting Arts a Univerzitnou knižnicou v Bratislave. Portál ponúka informácie o slovenskej kultúre, odkazy na webové stránky napríklad kultúrnych inštitúcií a spolkov a približne tritisíc kontaktov. Je určený pre profesionálov, ale aj širokú verejnosť. Minister kultúry Marek Maďarič uviedol, že je to veľká pomoc v propagácii Slovenska v zahraničí a k medzikultúrnemu dialógu.
Neviditeľná výstava je mimoriadnou interaktívnou exkurziou do neviditeľného sveta, v ktorom sa človek pokúsi orientovať výlučne pomocou hmatu, zvukov a vôní. Kto navštívi túto výstavu, pochopí, ako možno existovať bez zraku, ktorý nám sprostredkúva o okolitom svete najviac informácií. Prvá podobná výstava sa uskutočnila pred niekoľkými rokmi podľa nápadu jedného nemeckého pána a bola taká úspešná, že po 14 európskych krajinách pochodila aj Spojené štáty americké a Japonsko. Cieľom výstavy je približovanie sveta vidiacich a nevidiacich a cez pozitívne zážitky nás učí pomáhať a chápať svojich spoluobčanov, ktorí sa vo svete vidiacich musia orientovať bez zraku. Neviditeľné cestovanie prebieha v špeciálne zariadených a zatmených priestoroch, kde za pomoci nevidiacich môžeme skúsiť, ako sa treba pohybovať v mestskej doprave, zaplatiť kávu v bare, alebo odkiaľ sa dozvieme, aké potraviny treba nakúpiť k obedu. Táto jedinečná výstava očakáva návštevníkov v X. obvode Budapešti, v parku Népliget v budove E-klubu a je otvorená v pracovné dni od 12. do 20., cez víkend od 10. do 20. hodiny. Podrobné informácie nájdete na stránke www.lathatatlan.hu.
V Kultúrnom dome Imreho Madácha vo Vacove vystúpil v prvú aprílovú sobotu Folklórny súbor Partizán zo Slovenskej Ľupče.
Stalo sa už tradíciou, že Slovenská samospráva vo Vacove usporadúva pre slovenských obyvateľov okolitých osád folklórne programy, na ktoré pozýva súbory zo Slovenska. O nedávnu akciu prejavili záujem Slováci z Jače, Čuváru, Galgaguty, Pišpeku, Kirťu, Veňarcu, Veľkej Tarče, Márianostry a Malej Tarče. Folklórny súbor Partizán už vystúpil vo Vacove: pred dvomi rokmi otvoril Jesenný festival vo Vacove. V tomto roku bolo jeho vystúpenie súčasťou kavalkády programov Jarného festivalu vo Vacove.
Ako povedal vo svojom úvode predseda Slovenskej samosprávy mesta Vacov Július Alt, podobné akcie usporadúvajú tri-štyri razy ročne. Vyjadril svoju radosť z toho, že na podujatie prišli aj diváci zo vzdialenejších osád. Popýšil sa, že ich zbor má za sebou výborný rok, veď dostali značnú podporu od samosprávy mesta, vyhrali aj niekoľko súbehov, napríklad Verejnej nadácii ZSM Lipa, Celoštátnej slovenskej samosprávy a pod. Prítomným sa prihovoril aj starosta Slovenskej Ľupče Peter Lakomčík, ktorý sa poďakoval za pozvanie a zároveň pozval záujemcov do ich osady, ktorá leží 10 kilometrov od Banskej Bystrice. Po príhovore si vymenili spomienkové darčeky.
Úvodné príhovory ukončil umelecký vedúci a choreograf súboru Igor Kovačovič, ktorého slová tlmočila podpredsedníčka slovenskej samosprávy Mária Menczerová. I. Kovačovič poznamenal, že program, ktorý pripravili pre vacovské publikum, nazvali V objatí času. Skladal sa z troch častí: prvú časť venovali folklóru z Gemera, do druhej zaradili tance, hudbu a piesne z Detvy a v závere predstavili piesne a tance z Horehronia, z regiónu, odkiaľ pochádza samotný súbor. Jednotlivé bloky osviežil rodák z Detvy Jozef Kostúr, ktorý zahral na gajdách a na fujare.
Folklórny súbor Partizán vznikol v roku 1958. Za 51 rokov svojej existencie absolvoval vyše 3000 vystúpení na Slovensku i v zahraničí. Reprezentoval Slovensko na festivaloch v 34 štátoch Európy, Ázie, Afriky i Ameriky. Zameriava sa na umeleckú prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry regiónov Stredného Slovenska, ale aj ďalších oblastí. Je nositeľom cien z medzinárodných festivalov, napr. vo francúzskom Dijone či Paríži, v maďarskom Segedíne, v kanadskom Drumondeville, zo slovenských festivalov vo Východnej, Detve, Strážnici, festivalu folklórnych súborov Česko-Slovenska a mnohých ďalších ocenení.
Do vacovského kultúrneho domu sa opäť na jeden večer nasťahoval slovenský folklór a navodil tam vynikajúcu atmosféru, ktorá sa odrážala na tvárach divákov.
Slovenské národné múzeum - Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku od 8. apríla do 31. mája hostí výstavu Slovenského národného múzea - Historického múzea v Bratislave s názvom Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi.
Na juhu bývalého Uhorska sa v čase feudalizmu usadili mnohí Slováci, aby tu postupne založili osady, dediny a poľné mestá. Bolo to v oblasti dnešného Chorvátska, Maďarska, Srbska a Rumunska. Divadlo spĺňalo od nepamäti v národnom živote Slovákov na Dolnej zemi dôležitý kultúrny a spoločenský význam. Tento sa v podmienkach odtrhnutosti a vzdialenosti od materského etnického územia, obklopeného inonárodným prostredím, ešte znásoboval. Divadlo predstavovalo popri hudbe, tanci a speve jednu z foriem šírenia kultúrno-osvetového a zábavného života Slovákov na Dolnej zemi. Predstavenia neboli iba zábavou, ale aj zdrojom pestovania živého slovenského jazyka. Divadelné predstavenia mali významnú úlohu v upevňovaní nielen národného, ale i sociálneho a triedneho povedomia v divákoch a ich aktivizácii v oblasti kultúry. Výstava mapuje históriu divadelníctva slovenskej menšiny, žijúcej na tomto území, od prvých počiatkov zrodu divadelnej tradície dolnozemských Slovákov až po súčasnosť.
Vernisáž výstavy sa konala 7. apríla v priestoroch Slovenského národného múzea - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej ulici č. 68 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi a pre verejnosť je prístupná denne od 10.00 do 16.00 hod., počas víkendu od 10.00 do 15.00 hod. Vstupné na výstavu je 1,33 € a zľavnené vstupné je 0,66 €. Viac informácií na www.snm-mkchs.sk
V tomto duchu sa konal v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši „Deň otvorených dverí“ pre rodičov budúcich prváčikov, ale aj pre ostatných rodičov žiakov školy a iných hostí. Keďže tento spôsob otvárania sa školy verejnosti sa stretol s pozitívnym ohlasom, vedenie školy rozhodlo, že zorganizuje takéto podujatie aj tento rok.
Od rána húfne prichádzali do školy najmä rodičia, ale aj iní hostia. Každý návštevník sa po príchode zapísal do školskej kroniky umiestnenej v aule pri hlavnom schodišti.
Všetci záujemcovia o toto podujatie mali možnosť zúčastniť sa vyučovacej hodiny podľa vlastného výberu. V jednotlivých triedach boli pripravené miesta pre „pozorovateľov“, odkiaľ sledovali priebeh vyučovacej hodiny. Rodičia tak mali možnosť vidieť, ako si dieťa osvojuje nové učivo na hodine, ako sa utvrdzujú už naučené poznatky, ako prebieha výučba cudzích jazykov, ako sa snažia žiaci používať logické myslenie pri náročnejších úlohách, ako si precvičujú pozornosť a pamäť, ako sa správajú pri individuálnej alebo skupinovej práci. Oproti minulému roku sa tento rok podujatia zúčastnilo opäť viac rodičov (tento rok to bolo až 75 návštevníkov), čo nás veľmi teší a dodáva nám energiu k organizovaniu ďalších aktivít podobného typu. Cieľom tohto podujatia je nielen predstaviť vyučovací proces v škole, ale inšpirovať a pomôcť rodičom, ktorí riešia problémy žiakov počas domácej prípravy. Práve možnosť zúčastniť sa vyučovania pomáha rodičom utvoriť si lepšie predstavy o tom, ako sa má dieťa doma pripraviť, aby úspešne zvládlo nároky a požiadavky, ktoré sú na neho kladené v škole.
Svoje postrehy, názory a pripomienky k vyučovacím hodinám mohli rodičia vyjadriť prostredníctvom anketových lístkov, ktoré dostali od vyučujúcich po skončení vyučovacích hodín. Informácie získané z týchto anketových lístkov poslúžia vedeniu školy na vyhodnotenie spokojnosti, resp. nespokojnosti rodičov s kvalitou vyučovacích hodín.
Slovenská samospráva v Pitvaroši a Slovenské regionálne osvetové stredisko v Slovenskom Komlóši usporiadali predstavenie Divadla Commedia z Popradu. Herci zo Slovenska predniesli komédiu D. Dušeka - F. Liptáka - M. Šulíka pod názvom Zabíjačka.
Popradské predstavenie Zabíjačka patrí k najlepším inscenáciám na Slovensku v posledných rokoch. Získalo hlavnú cenu na Celoslovenskej súťaži Paláriková Raková a na Scénickej žatve v Martine. Od premiéry 2001 ju videli nielen diváci na Slovensku, ale aj v Českej republike, Maďarsku (Sarvaš, Budapešť) a jej reprízovosť sa blíži k stovke. Príbeh sa odohráva v jednej slovenskej kuchyni. Otec je bývalý baník, matka domáca. Syn Jožko sa po rozvode so ženou Jiřinou odsťahoval do Bratislavy. Stal sa z neho bezdomovec, ale to rodičia ani netušia... Život v domácnosti je stereotypný. Otec sa zaujíma len o miestny futbal, ženy a jeho najväčšou záľubou je zabíjačka. Ako mäsiar-amatér chodieva zabíjať prasatá. Mama je domáca, stará sa ešte o svoju mamu. Venuje sa len krížovkám a modlitbám.
Popradčania hrajú so sebevlastným zmyslom pre humor, ale na druhej strane, čo je veľmi dôležité, ani na chvíľu nezľavujú tragikomické, groteskné, či absurdné roviny predlohy. Inscenácia je z radu tých predstavení, na ktorých sa divák celý čas zabáva a doma premýšľa, či sa to netýka aj jeho...
Predstavenie popradského divadla sa uskutočnilo v preplnenej sále kultúrneho domu. Slováci z Veľkého Bánhedešu, Slovenského Komlóša a Pitvaroša na ňom sa výborne zabávali.
Krátky týždeň pred Veľkou nocou sa niesol v budapeštianskej slovenskej škole v duchu príprav na sviatky. V pondelok sa konali veľkonočný trh a remeselnícke dielne. Ako sme sa dozvedeli od učiteľky Miroslavy Kováčovej, žiaci predávali vlastnoručne zhotovené darčekové predmety, sladkosti a rôzne drobnosti. Snáď najzaujímavejší pult mal žiak, ktorý na trh priniesol vlastnoručne zhotovené zákusky, o ktoré bol veľký záujem. Stálou účastníčkou trhu je učiteľka Mária Borková, ktorá už od januára pripravuje kraslice. Ako nám prezradila, vyfúkané vajíčka nalakuje a natrie základnou farbou, až potom ich zdobí. Veľký záujem prejavili o jej kraslice nielen žiaci, ale aj kolegovia. Pani učiteľka pripravila aj chutné medovníky v tvare kuriatka, baránka a zajačika. Po vydarenom trhu žiaci mali možnosť pripraviť kraslice, ozdoby na stoly a rôzne veľkonočné darčekové predmety. Najväčší záujem bol o maľovanie kraslíc vo vode s cibuľou.
V utorok doobeda usporiadali školské kolo komunikačnej súťaže v slovenskom jazyku a poobede čakali žiakov základnej školy rôzne hry, ktoré pre ne pripravili gymnazisti. Najprv sa rozhýbali spolu so zajačikom, aby sa potom rozišli na rôzne hry. Od zajačika dostali formulár, ktorý mali dať opečiatkovať na stanovených zastávkach. Tí, ktorí pozbierali všetky pečiatky, dostali preukaz od zajačika o absolvovaní hier a mohli sa zaradiť na ďalšiu časť popoludnia. Program končil hľadaním čokoládových vajíčok a iných dobrôt v školskej záhrade a chutným olovrantom. Pri všetkých programoch pomáhali členovia študentskej samosprávy.
Streda patrila najmenším. Škôlkári mali otvorený deň, v rámci ktorého ukázali nádejným spolužiakom všetko dobré, čo robia cez rok: predviedli niekoľko ľudových tancov a maľovali vajíčka. Skrátený týždeň ubehol ako voda. Žiaci sa ani nenazdali, už si mohli baliť kufre na jarné prázdniny, aby sa o týždeň vrátili odpočinutí a plní nových zážitkov a skúseností.
Jemné slnečné lúče, farby jarnej oblohy, vôňa kvetov a stromov sprevádzali po ceste tých, ktorí sa v prvý aprílový piatok rozhodli vybrať na otvorenie výstavy malieb na hodváb výtvarníčky Alexandry Haaszovej do milej záhradnej štvrte Nového Budína. Pozvaniu Slovenskej samosprávy XI. obvodu do Galérie Strecha sa potešilo veľa záujemcov, nemalá výstavná sieň bola už niekoľko minút pred oficiálnym otvorením expozície preplnená.
Spevácky zbor Pilíšan z Mlynkov vystúpil pred obecenstvo ako prvý a so svojim novým repertoárom ihneď získal priazeň všetkých záujemcov. Po speváckom bloku sa ujal slova hostiteľ podujatia - menšinový radca Samosprávy XI. Obvodu, mestskej časti Nový Budín Gyula Balázs. Vo svojom príhovore zdôraznil, že ho nesmierne teší pohľad na preplnenú sálu, čo je asi dôkazom toho, že v živote jednej krajiny menšiny nemôžu byť žiadnou ťarchou, ale práve naopak, spestrujú a dopĺňajú väčšinový národ. V znamení tejto myšlienky sa rozhodol podporiť realizáciu výstavy, ktorú inicioval obvodný slovenský poslanecký zbor.
Prítomných pozdravila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy XI. obvodu - Nový Budín Ildika Klauszová Fúziková. Vyzdvihla, že nie náhodou usporiadali výstavu začiatkom jari, pred príchodom najväčšieho kresťanského sviatku, Veľkej noci. Veď každá jedna vystavená maľba predstavuje exotický, jedinečný svet a je nositeľom viery, nádeje a lásky. Toto je vlastne aj poslaním nastávajúceho sviatku...
Historička umenia Mónika Haászová sa zmienila o osobe a o tvorbe umelkyne. Povedala, že na začiatku cesty k maľovaniu na hodváb bolo výtvarníčkino učiteľské povolanie. Neskôr sa stala spolupracovníčkou Múzea známok v hlavnom meste, kde pôsobí dodnes. Vydala viac titulov o feng shui, o sebapoznaní a ilustrovala rad publikácií. Maľbe na hodváb - kombinácii maľby na sklo a batiky ibaže na hodvábe sa začala venovať vďaka svojim exotickým cestám na Ďaleký východ. Jej jedinečný talent sa stretol s uznaním aj v kruhu najväčších umelcov tejto techniky, dokonca aj ona sa zaradila medzi nich... Hlavným motívom jej tvorby je mandala, teda magický kruh, symbolický útvar budhistov, ktorej vyhotovenie je vlastne súčasťou meditácie budhistov. Výtvarná tvorba Haaszovej sa však venuje aj iným vierovyznaniam, na jej dielach badať prvky všetkých piatich svetových vier vrátane svetskej tematiky.
Samotná umelkyňa Alexandra Haaszová pozdravila hostí po slovensky. Ako povedala, v jej žilách tečie okrem slovenskej aj nemecká krv, takže je naozaj internacionálna. Možno aj preto je taká otvorená a tolerantná voči ostatným národom a vierovyznaniam vôbec. Prostredníctvom svojich diel sa vždy snaží odovzdávať krásu, harmóniu a pokoj. Keď sa jej to podarí, je to pre ňu ozajstná radosť. Preto nerada rozpráva slovami, radšej nech za ňu hovoria jej výtvory...
Prekrásne živé jasné farby a dokonalé motívy na prírodnom hodvábe naozaj presvedčili hostí o nekaždodennom talente umelkyne. Maľby na hodvábe dokázali rovnako podmaniť umelca, ako i celkom jednoduchého človeka...
Kto sa chce ponoriť do spomínaného nežného sveta hodvábu, má na to možnosť do 22. apríla 2009 v Galérii Strecha v Novom Budíne.
Na tohoročnú súťaž Slovenské spievanky a veršovačky pripravujú svojich žiakov učitelia slovenského jazyka Základnej školy vo Veňarci Ruženka Komjáthiová a Pavol Láska, ktorý okrem Veňarca vyučuje slovenčinu aj v Bíri. Aby boli so svojimi žiakmi v súťaži úspešní, obrátili sa pri výbere a zapožičaní vhodnej detskej literatúry o pomoc na priateľov na slovenskej strane Ipľa. Obec Veňarec ležiacu v doline pod pohorím Čerhát osídlili Slováci už pred tristo rokmi a jej obyvatelia sa aj zásluhou pravidelných kontaktov s kolektívmi a jednotlivcami v obciach Veľkokrtíšskeho okresu snažia udržiavať jazyk a kultúru svojich predkov. Prispieva k tomu aj vzájomná výmena skúseností a účasť na kultúrno-spoločenských a športových podujatiach, a to rovnako medzi kolektívmi dospelých a školami. Učiteľ slovenského jazyka, folklorista, člen Slovenskej samosprávy vo Veňarci Pavol Láska má na Slovensku, ale najmä v neďalekom okrese Veľký Krtíš, veľa priateľov. Medzi nich patrí aj Ján Labát z Dolných Strhár, na ktorého sa veňarecký učiteľ obrátil so žiadosťou sprostredkovať zapožičanie vhodnej literatúry na výber a prípravu žiakov na súťaž Spievanky a veršovačky. Ten hneď spoločne s manželkou Danou, ktorá je členka obecného zastupiteľstva v Dolných Strhároch, vybrali z obecnej knižnice pre veňareckých učiteľov a ich žiakov najvhodnejšiu literatúru. To však nebolo všetko. Požiadali riaditeľku Základnej školy v Želovciach, teda obce, ktorej škola leží najbližšie k hraničnému priechodu v Slovenských Ďarmotách, aby im tiež pomohla a zapožičala knihy zo školskej knižnice. Ochota sa hneď prejavila aj u riaditeľky želovskej základnej školy Anastázie Sedmákovej a tesne pred Veľkou nocou Želovčania srdečne prijali učiteľov slovenčiny z Veňarcu v sprievode manželov Labátovcov. Základnú školu v Želovciach navštevuje viac ako 170 žiakov, z veľkej väčšiny zo Želoviec, ale aj z okolitých obcí Záhoriec, Slovenských Ďarmot, Opatovskej Novej Vsi, Kiarova, Vrbovky, Sklabinej a Novej Vsi. O ich výchovu a vzdelávania sa stará 17-členný učiteľský zbor. Riaditeľka školy Anastázia Sedmáková, zástupca riaditeľa Ján Koporec a učiteľka Andrea Bartošová sa svojim hosťom z ľavej strany Ipľa venovali celé popoludnie. Poukazovali im učebne, metodické pomôcky, klub. Poinformovali ich o metodike vyučovania, činnosti jednotlivých krúžkov, najmä počítačových, pri ktorých žiaci využívajú vzdelávacie poukazy. Po prevzatí kníh, vzájomnej výmene skúseností a hľadaní možností ďalšej spolupráce odchádzali učitelia slovenského jazyka z Veňarca spokojní. Teraz ich už čaká povinnosť dobre pripraviť svojich zverencov na súťaž. Podľa vyjadrenia Pavla Lásku v každej triede, kde on vyučuje slovenský jazyk, by vo Veňarci chcel v speve, prednese poézie a prózy pripraviť po troch žiakov a v Bíre, kde vyučuje dvakrát do týždňa, jedného žiaka. Treba veriť, že sa mu to aj za pomoci a ústretovosti priateľov zo Slovenska podarí.
Klub babičiek v Dengelegu v spolupráci s miestnou slovenskou samosprávou usporiadal pre dôchodcov tejto novohradskej obce, ako aj pre seniorov z družobnej obce na Slovensku Vidiná slávnostné posedenie s občerstvením. Podujatia sa zúčastnili aj členovia zastupiteľstiev oboch lokalít. V rámci stretnutia dôchodcovia navštívili aj chýrnu výstavu bábik v slovenských ľudových krojoch vo Veňarci. Ich sprievodcom bol vynikajúci veňarecký učiteľ Pavol Láska. Aj Dengeleg sa mohol popýšiť s miestnou etnografickou zbierkou, ktorá sa návštevníkom veľmi páčila. Posedenie v kruhu vidinských dôchodcov bolo veľmi príjemné a zábavné, čo potvrdzuje aj záujem babičiek a dedkov o zorganizovanie ďalších, častejších podujatí podobného charakteru.
Klub slovenských dôchodcov pôsobiaci pri Slovenskej samospráve Budapešti (SSB) organizuje výlet na Slovensko, v rámci ktorého navštívi rodisko významného slovenského dramatika a farára Jána Palárika. Prepojenie J. Palárika s Budapešťou je známe: vyše dvadsať rokov pôsobil ako kaplán v Kostole sv. Terezy z Avily v Budapešti, v mestskej časti Terezín. Výlet sa uskutoční v dňoch 29. mája až 1. júna na trase Budapešť - Martin - Raková - Čadca - Terchová - Žilina - Budapešť.
Veľtrh stavebného priemyslu ● Construma 2009 v zelenom
Medzinárodný odborný veľtrh stavebného priemyslu Construma a partnerská výstava Hungarotherm napriek hospodárskej kríze privítali záujemcov kompletnou ponukou.
Spoločné usporiadanie týchto dvoch akcií umožnilo odovzdanie nového pavilónu G. V obnovených priestoroch výstaviska Hungexpo v Budapešti sa predstavilo 759 vystavovateľov z 24 krajín, väčšina ponúkala výrobky so značnou zľavou. Na Construme prezentovalo svoje novinky 575 firiem zo 17 krajín. Okrem maďarských podnikateľov to boli vystavovatelia zo Slovenska, Spojených štátov amerických, Belgicka, Česka, Francúzska, Španielska, atď. Najväčšie výstavné plochy si prenajali Nemecko, Česko, Chorvátsko, Poľsko a Taliansko. V stredobode ponúk stáli nové riešenia na minimalizovanie energetickej spotreby a využívanie ekologických zdrojov energie. Prvé tri dni prebiehali odborné programy, víkend patril širokej verejnosti.
Spoločným menovateľom energetickej úspornosti boli špičkové technológie, montované a nízkoenergetické domy, stavebné, obkladacie a izolačné materiály, okná, dvere a stavebné inštalatérstvo. Na tému zelená energia ponúkal moderné zariadenia doteraz najväčší počet firiem.
Na výstave Hungarotherm hrali hlavnú úlohu energetická úspornosť, zelená energia a ochrana prírody. Obrovský bol výber moderných zariadení, využívajúcich slnečnú, veternú alebo geotermickú energiu. Okrem maďarských vystavovateľov svoje výrobky a služby ponúkali firmy z 13 štátov, na najväčšej ploche sa reprezentovali Česko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Turecko. Tu sa mohli záujemcovia oboznámiť s takými novinkami, ako kotly na alternatívne formy vykurovania s 50 % úspornosťou, vykurovacie systémy využívajúce silu slnečnej energie, kondenzačné nástenné kotly, alebo úsporné ventilácie pre panelové domy.
V tomto roku získalo Cenu novinky deväť firiem. Porota pri výbere zohľadňovala inovatívny obsah výrobkov, energetickú úspornosť a ochranu životného prostredia. Cenu prevzali spoločnosti Xella Magyarország Kft. za izolačný systém Ytong Multipor, Creaton Hungary Kft. za lisované keramické škridle, Mediator Kft. za modifikačnú technológiu dreva a Borovi Faipari Zrt. za dvere a okná z masívneho jedľového dreva.
Cenu novinky na výstave Hungarotherm získali firmy Robert Bosch Kft. za kotol Junkers Cerapur Acu ZWSB 22/28-3/A, Buderus Hungária Kft. za kondenzačný nástenný kotol, Penta Klíma Kft. za geotepelné čerpadlo invertér a Aereco Légtechnika Kft. za ventilátor na slnečnú energiu. Osobitnú cenu dostala firma Herz Armatúra Hungária Kft. za kotol fungujúci na báze biomasy.
Slovenské divadlo Vertigo sa koncom apríla vyberie na štvordňové turné s drámou Júliusa Barča-Ivana Dvaja. Zájazd sa začne 26. apríla o 18. hod. v Kultúrnom dome v Kestúci. 27. apríla o 18. hod. bude divadlo hosťovať v Dome kultúry v Čorváši. Organizátorom večera je Slovenské regionálne osvetové stredisko v Békešskej Čabe, Slovenská samospráva v Čorváši a Spolok čorvášskych Slovákov. Divadelný súbor vystúpi 28. apríla o 18. hod. v Jókaiho divadle v Békešskej Čabe. Poslednou zastávkou turné bude 29. apríla o 19. hod. predstavenie v Osvetovom stredisku Pétera Vajdu v Sarvaši.
V Evanjelickej farnosti v Cinkote (XVI. obvod Budapešti) odovzdali 4. apríla nový zborový dom. Slávnosť sa začala ďakovnou bohoslužbou v kostole. Božie slovo zvestovali biskup Južného dištriktu ECAV Péter Gáncs a miestny evanjelický farár János Blatniczky. Zborový dom bol projektovaný tak, aby vyhovel požiadavkám doby. Vlani vybudovali v Cinkote najkrajšiu faru vo farnosti a teraz dokončili impozantnú modernú budovu duchovného a cirkevného zborového strediska. Doterajší zborový dom na Ulici Gazdaság bol vybudovaný pred druhou svetovou vojnou. Vrtochy počasia, zub času a piesková pôda ho natoľko zničili, že rekonštrukcia nemohla prísť do úvahy. Výstavba nového zborového domu sa začala 1. apríla roku 2007. Náklady hradila Evanjelická farnosť v Cinkote a štyri milióny forintov poskytla samospráva XVI. obvodu. Zborové stredisko sa nachádza oproti misijnému centru, na ploche 240 štvorcových metrov je veľká sála pre sto-stodvasať osôb a galéria. V dome budú organizovať všetky zborové činnosti, ktoré si nevyžadujú priestory kostola. Tu bude napríklad prebiehať príprava konfirmandov, skúšky speváckeho zboru, stretnutia mládeže a premietanie filmov.
„Pred trón, ó Kriste, my padáme, nad tvojím mučením, rozjímame, ktoré si zostúpiac dolu z neba, podstúpil, ach, a to nie za seba, vykúpil, dal si sa z lásky za nás.“ - znela pôstna náboženská pieseň na tradičnej slovenskej svätej omši, ktorá sa konala pri príležitosti Kvetnej nedele 5. apríla v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Zúčastnili sa na nej kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku za CSS Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy v Kerepeši Karol Kiss, predsedovia Slovenskej samosprávy III. a IV. obvodu Budapešti František Križan a Anna Kutňánska a veriaci z Budapešti, Dabašu-Šáre, Santova a Kerepešu. Slávnostnú svätú omšu slúžil vdp. Atila Kónya, na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova. Dôstojný pán úvodom svätej omše pozdravil veriacich a zdôraznil, že Kvetná nedeľa čiže Nedeľa utrpenia Pána je spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema.
- V tento deň si Cirkev pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema, aby tam uskutočnil svoje veľkonočné tajomstvo. V tento deň sa na svätej omši čítajú Pašie. S vierou a nábožnosťou oslavujme teda spomienku na Jeho spásonosný vstup do Jeruzalema, - vyzýval veriacich. Vdp. Atila Kónya vo svojej homílii o. i. povedal:
- Dnešná liturgia stavia vedľa seba dve skutočnosti: kráľovský vstup Ježiša Krista do Jeruzalema a pokorujúce vystupovanie z Jeruzalema na šibenicu kríža. Triumfálny vstup do Jeruzalema sa vlastne skočil fiaskom, zdanlivým neúspechom, lebo po niekoľkých dňoch Ježiša odsúdili na smrť a vyviedli z mesta na Golgotu. Lenže práve vtedy ten odmietnutý a pohŕdaný, uprostred rúhania a výkrikov: „Ukrižuj ho!“, začína svoje večné kraľovanie nad svetom. Tvárou v vár týmto skutočnostiam musím pochopiť, že nie každý triumf je víťazom, nie každá pochvala je odmenou, nie každé uznanie je rovnocenné s prijatím, nie každé odmietnutie je ponížením, nie každá smrť je prehrou. Lebo iná je ľudská miera a iná je miera Božia. Boh povyšuje ponížených pre jeho meno a opovrhnutým dáva meno nad všetky iné mená.
Záverom slávnostnej svätej omše dôstojný pán A. Kónya povedal, že na Kvetnú nedeľu sa na mnohých miestach sveta koná procesia s olivovými ratolesťami. Požehnanie ratolestí na Kvetnú nedeľu pripomína veľkolepý vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tých krajinách, v ktorých tieto palmy nie sú k dispozícii, veriaci ich začali nahrádzať inými. U nás namiesto palmy sú jarné prútia vŕby - bahniatka. V liturgii bahniatka získali ešte aj iné poslanie. V nastávajúcom liturgickom roku sa za bahniatok požehnaných na Kvetnú nedeľu pripraví popol, ktorý sa používa ako znak pokánia na Popolcovú stredu. Potom dôstojný pán Atila Kónya pokropil bahniatka svätenou vodou.
Po svätej omši sa konalo agapé, na ktorom veriacich pozdravil predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai a každému zavinšoval milostiplné veľkonočné sviatky a hojnosť Božieho požehnania. Kerepešské gazdinky priniesli chutné koláčiky a zákusky a Ladislav Malý zo Santova domáce červené víno.