Ľudové noviny č. 18
Minister stojaci na čele Úradu predsedu vlády 10. apríla schválil rozhodnutie o podpore menšinových samospráv na základe splnených úloh. Cieľom diferencovaného systému podpory je, aby menšinové samosprávy, ktoré vykonávajú úlohy navyše, získavali zdroje zo štátneho rozpočtu adekvátne svojim výkonom. Celkový počet žiadostí o dotáciu v tomto roku prevýšil vlaňajší o 5%. O podporu sa uchádzalo 1712 miestnych a regionálnych volených zborov, čo je 85% všetkých menšinových samospráv. Z celkovej sumy 390 miliónov forintov, ktorá bola na tieto účely vyhradená v tohoročnom štátnom rozpočte, na základe žiadostí získalo diferencovanú podporu 1683 zborov samospráv. Návrh na rozdelenie podpory medzi uchádzačmi pripravila Menšinová rozpočtová komisia pozostávajúca z predstaviteľov jednotlivých rezortov. Dotácia sa udeľuje na základe stanovených kritérií, pričom podľa skúseností výsledky neraz odzrkadľujú formálne hľadiská, a nie realitu tej-ktorej minority. Predstavitelia celoštátnych menšinových samospráv sa práce grémia zúčastňujú s konzultačným právom.
Zo 116 miestnych slovenských volených zborov sa o podporu uchádzalo 108. Nepodali si žiadosť Vácegreš, Tárnok, Galgamáča, Ďurka, Čomád, Pišpek z Peštianskej župy, Dolný Regmec z Boršodskej župy a V. obvod Budapešti. Na základe predloženej žiadosti nezískali podporu Ózd a Székesfehérvár. Slovenské miestne a regionálne samosprávy dostali na svoju činnosť dodatočne 30 568 722 forintov. Z Budapešti bola najúspešnejšia samospráva II. obvodu (289 935 Ft), kým najvyššiu dotáciu v Báčsko-Kiškunskej župe získala dunaeďházska samospráva (380 895 Ft). Celkovo najviac zdrojov udelila komisia slovenskému volenému zboru v Sarvaši (488 910 Ft), ktorý patril aj vlani medzi najúspešnejšie. V Boršodskej župe získala najvyššiu podporu Mikóháza (437 745 Ft), v Čongrádskej Segedín (449 115 Ft), v Hevešskej Alkár (319 360 Ft), v Komárňanskej Tatabáňa (454 800 Ft). V Novohrade bola udelená rovnaká suma (454 800 Ft) slovenským samosprávam v Dengelegu, Lucine a Sudiciach, kým v Peštianskej župe bol najúspešnejší volený zbor v Senváclave (386 580 Ft). Regionálne slovenské samosprávy získali na svoju činnosť skromnejšie sumy ako vlani, najvyššiu podporu dostal boršodský župný zbor (420 188 Ft).
Diferencovaná podpora bude prevedená samosprávam na dvakrát, prvá do 15. mája, druhá do 15. augusta 2009.
Zníženie platov ministrov krízovej vlády Gordona Bajnaiho o 15 percent je jedným z prvých opatrení, o ktorých na svojej prvej schôdzke rozhodol nový kabinet.
V prípade miezd štátnych tajomníkov zrušili možnosť úpravy platov o 30 percent voči hodnote zakotvenej v zákone. Okrem iného ďalej znížili diéty zahraničných služobných ciest na polovicu, ministri a štátni tajomníci nedostanú jubilejné odmeny. Vláda mieni zvýšiť DPH z 20 na 25 percent, ale pekárenské výrobky, mliečne výrobky a dodávku tepla by zdanili 15-percentným DPH. Zostal by päťpercentný kľúč DPH, do ktorého patria v súčasnosti knihy, lieky a denníky. Bajnai pred dvoma týždňami ešte ako kandidát na post premiéra sa domnieval, že na zmiernenie priebežne sa zhoršujúcich hospodárskych prognóz postačí odobratie polovice 13. dôchodku, oklieštenie 13. platu zamestnancov verejnej sféry, ako aj zrušenie niektorých sociálnych dávok a podpory úrokov úverov na byty. Návrhov balíka opatrení úpravy zdaňovania príjmu, ktoré už predložila do parlamentu vláda Ferenca Gyurcsánya, sa Bajnaiho kabinet nemieni dotknúť. Vláda údajne chce tiež umožniť návrat sporiteľov zo súkromných dôchodcovských spoločností do štátneho piliera. Balík opatrení krízovej vlády má priniesť úspory v štátnom rozpočte vo výške 140 až 160 miliárd forintov.
Hrubý domáci produkt Maďarska by mal podľa očakávaní novej vlády poklesnúť v tomto roku v rozmedzí od 5,5 % do 6 %. Nový vládny program vraj počíta v roku 2010 s hospodárskym poklesom na úrovni 0,6 %, v roku 2011 by už mala maďarská ekonomika vzrásť o 2,6 %.
Zodpovednosť novej vlády aj napriek krátkemu mandátu je veľmi veľká, preto premiér Gordon Bajnai na prvom rokovaní kabinetu vyzval ministrov na odhodlanosť, vážnosť, úprimnosť, spoluprácu a miestami aj na obetavosť. Svoj predchádzajúci slogan o riešení krízy „Bude to bolieť” v úvodnom prejave Bajnai zmenil na „Nadchádzajúci rok bude ťažký”. „Naším spoločným cieľom je pomôcť vyviesť Maďarsko z vážnej svetovej krízy,” zdôraznil. Podľa predsedu krízovej vlády ťažký bude mandát pre ministrov, ktorí zostali vo vláde, ale ťažší pre tých, ktorí teraz prišli z podnikateľského prostredia, prípadne z katedier. Od všetkých očakáva tiež, že budú mať pri svojej činnosti na zreteli nielen parciálne záujmy, ale aby brali ohľad na celú krajinu.
Stúpol pomer tých občanov MR, ktorí sa domnievajú, že činnosť novej vlády zlepší stav krajiny. Kým v prieskume inštitútu Szonda Ipsos pred Bajnaiho menovaním 1. apríla vyjadrilo krízovej vláde dôveru 28 percent opýtaných, po nástupe vlády tak urobilo už 35 percent respondentov. Súčasne klesol z 25 percent na 18 percent pomer tých, ktorí si myslia, že nový kabinet nebude schopný vyviesť krajinu z hospodárskych problémov. Na päťbodovej stupnici v otázke schopnosti riešiť krízu získal Bajnai v priemere 2,7 bodu, líder FIDESZ-u Viktor Orbán zas 2,8 bodu. Spomedzi Bajnaiho opatrení avizovaných v prvom parlamentnom prejave pozitívne najviac zarezonoval návrh zníženia miezd šéfov štátnych podnikov, reštrikcie v oblasti výdavkov v sociálnej sfére sa zas stretli s najväčšou nevôľou opýtaných. Pritom radikálne uťahovanie opaskov považuje za nutné až 79 percent respondentov a 84 percent si myslí, že úsporné opatrenia by zaviedol aj FIDESZ.
Vládna kríza posilnila oduševnenie voličov FIDESZ-u, ktorý podporuje rekordných 70 percent voličov. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu inštitútu Medián, podľa ktorých MSZP by volilo iba 18 percent voličov. Kým pred zvolením G. Bajnaiho za nového premiéra by si želala takmer polovica opýtaných predčasné parlamentné voľby, teraz ich pomer stúpol na 54 percent. Pomer tých, ktorí by sa zúčastnili v apríli parlamentných volieb, však klesol z 51 percent v marci na 47 percent. Úbytok v ochote voliť zaznamenali najmä v tábore priaznivcov MSZP, z ktorého by išiel voliť iba každý druhý.
Nová vláda premiéra Gordona Bajnaiho zverejnila plán obmedzenia výdavkov a zvýšenia daní s cieľom zlepšiť stav rozpočtu a oživiť ekonomiku. Predseda vlády povedal, že tvrdé opatrenia sú nutné na to, aby sa ekonomike vdýchol život. Očakáva sa, že hospodárstvo MR v tomto roku klesne až o 6 %. „Ide o program zvládnutia krízy, ktorý chce dostať Maďarsko opäť na nohy a nasmerovať ho na cestu rastu,” povedal G. Bajnai. Program úsporných opatrení zahŕňa zníženie výdavkov v sume 400 mld. forintov v priebehu tohto roka a 900 mld. forintov v budúcom roku. Zrušia sa trináste platy zamestnancov verejného sektora a trináste dôchodky, mzdy vo verejnom sektore sa zmrazia a zredukujú sa niektoré sociálne výdavky vrátane nemocenských dávok a prídavkov na deti. Premiér okrem toho oznámil, že v tomto roku sa zvýši sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH, maď. ÁFA) z 20 na 25 %, zároveň sa znížia odvody o 5 % a mierne sa zníži daň z príjmu fyzických osôb.
Vláda sa sústredí na udržanie pracovných miest, pričom jej úsporné opatrenia majú za cieľ udržať rozpočet a zároveň znížiť odvody, povedal minister financií Péter Oszkó. Vyššie spotrebné dane prehĺbia recesiu v krajine a dočasne posilnia infláciu, ale vláde to umožní znížiť odvody, čo môže mať okamžitý vplyv na spomalenie úbytku pracovných miest. Podľa analytikov by sa miera nezamestnanosti v Maďarsku, ktorá je na úrovni 9,1 %, mohla v tomto roku vyšplhať nad 10 %.
Podľa Fideszu dostane Bajnaiho program státisíce rodín do bezvýchodiskovej situácie. Hovorca strany Péter Szijjártó navyše Bajnaia označil za nelegitímneho premiéra, ktorý k podobným opatreniam nemá žiadne oprávnenie. Už 18. apríla proti očakávaným opatreniam balíčka, napríklad zrušeniu trinástych platov, v Budapešti demonštrovali tisíce odborárov.
Recesia v Maďarsku bude tento rok hlbšia, než sa čakalo. Nový úradnícky kabinet predpokladá pokles ekonomiky o 5,5 až šesť percent. Maďarsko je do veľkej miery závislé od cudzích peňazí. V čase krízy sú financie drahé a požičiavajú sa veľmi ťažko. Krajine okrem toho hrozí, že počet nesplácaných úverov dramaticky stúpne. Do veľkých problémov sa tak môžu dostať aj domáce banky. Podľa hlavného analytika pre strednú a východnú Európu Erste Group Juraja Kotiana za to môže predovšetkým nezodpovedná fiškálna politika. „Priemerný deficit verejných financií bol na úrovni takmer ôsmich percent. V roku 2006 dosiahol až 9,2 percenta,” hovorí J. Kotian. V Maďarsku totiž chýbala politická vôľa robiť štrukturálne reformy, ktoré by zvyšovali rast ekonomiky a následne aj príjmy z daní. Analytik Next Finance Vladimír Pikora hovorí, že problémy v Maďarsku sa začali asi pred desiatimi rokmi. „Mysleli si, že ako prví v regióne prijmú euro,” vysvetľuje. Ako prví chceli splniť kritérium stability kurzu, preto ho umelo udržiavali v pevnom pásme. Maďarsku sa nedarilo udržať forint v pásme dostatočne dlho, čo viedlo k miliónovým intervenciám centrálnej banky. Maďarsko chcelo zároveň splniť aj kritérium cenovej stability. „Výsledkom bolo, že mali veľmi podivnú menovú politiku, ktorá chvíľu akcentovala infláciu, chvíľu menu,” poznamenal V. Pikora. Do toho prišlo populistické zvýšenie miezd v štátnom sektore, ktoré musel konkurenčne dorovnať aj súkromný. Oba sa zadlžili. Keďže úroky na úvery vo forintoch boli vysoké, viac ako polovica úverov poskytnutá maďarskými bankami za posledné roky je v cudzích menách, najmä vo švajčiarskom franku a v japonskom jene. Keďže sa maďarský forint pre krízu oslabil o desiatky percent, úvery odrazu zdraželi. „Keď forint začal padať, ohrozilo to celú ekonomiku. Domácnosti dlhovali v prepočte na ich menu omnoho viac, než si požičali,” dodáva V. Pikora. Banky tak stoja pred veľkou hrozbou drastického zvýšenia počtu nesplácaných úverov. Analytici však hovoria, že krajina zatiaľ nestojí pred bankrotom. Dôležité je, aby začala šetriť a znižovala deficit.
Kandidát na post nového ministra zahraničných vecí Péter Balázs je zástancom dobrých susedských vzťahov Maďarska. Vyplýva to z jeho vyjadrení pred parlamentným výborom pre zahraničné styky a Maďarov žijúcich za hranicami. Maďarsko má podľa jeho slov udržiavať v rámci Európskej únie prioritné vzťahy s Nemeckom a Francúzskom. Dôležité sú aj vzťahy s USA a Ruskom, pričom treba venovať pozornosť Číne a ďalším rozvíjajúcim sa krajinám. Kandidát na schôdzke výboru zdôraznil, že je zástancom dobrých susedských vzťahov. „Maďarsko sa musí zaoberať v prvom rade svojimi siedmimi susedmi a aj visegrádska spolupráca je mimoriadne dôležitá,” dodal. Na margo hospodárskej krízy P. Balázs povedal, že medzi opatreniami rezortu diplomacie je radikálne znižovanie stavu pracovníkov, kumulovanie funkcií, predaj nehnuteľností a zatváranie pracovísk. Na ministerstve v súčasnosti pracuje 667 zamestnancov a na takmer 120 zastupiteľstvách v zahraničí 1096 zamestnancov. „Jednou z najdôležitejších úloh bude zistiť, akú sieť zastupiteľstiev je potrebné udržiavať,” konštatoval kandidát na post šéfa rezortu diplomacie, ktorého výbor schválil hlasmi členov za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). Predseda výboru za opozičný FIDESZ Zsolt Németh povedal, že nový minister zahraničných vecí a nová vláda nebudú schopní riešiť problémy krajiny. „Je možné, že Balázs bude ministrom legálnej, ale nie legitímnej vlády,” poznamenal Németh a dodal, že FIDESZ preto nemôže podporiť jeho menovanie. Németh tiež kritizoval odchádzajúcu ministerku zahraničných vecí Kingu Gönczovú. Premiér Ferenc Gyurcsány potreboval podľa neho slabého ministra, ktorý by nerušil mocenské hry. Zahraničná politika Maďarska bola nevyspytateľná. Po zmene režimu sa ešte žiadny minister tak nevyhýbal konfliktom pri presadzovaní záujmov Maďarska ako Gönczová, vplyvom čoho sa zhoršil obraz krajiny na medzinárodnej scéne, povedal Németh.
Minister vzdelávania a kultúry István Hiller inicioval v parlamente prijatie zákona, podľa ktorého by bolo popieranie holokaustu v Maďarsku trestným činom. Podľa predsedníčky Maďarskej socialistickej strany Ildikó Lendvaiovej demonštrácia extrémnej pravice na Budínskom hrade 18. apríla ukázala, že medzi Maďarskou gardou založenou mimoparlamentnou extrémne pravicovou stranou Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) a medzi demonštrujúcimi nacistami existuje organizačné a personálne prepojenie. Opozičná strana FIDESZ sa vyjadrila za zriadenie vyšetrovacej komisie, ktorá by mala zistiť, prečo polícia súhlasila s usporiadaním neonacistického podujatia a zabezpečovala ho. Extrémne pravicové organizácie spolu so 60-člennou jednotkou Maďarskej gardy uskutočnili na Budínskom hrade pred nemeckým veľvyslanectvom demonštráciu, na ktorej popierali holokaust. V predvečer Pochodu za život v Budapešti, ktorý je spojený s pamätným dňom holokaustu, pochodovali mladí ľudia v uniformách, skíni, ich sympatizanti a členovia Maďarskej gardy. Demonštrantov k budove veľvyslanectva, ktoré bolo obkolesené kovovými zábranami, sprevádzali policajti. Extrémisti na podujatí popierali existenciu holokaustu, protestovali proti „sionistickej svetovláde” a žiadali „zrušenie dogmy holokaustu”. Účastníci niesli plagát s nápisom „Pravda oslobodzuje” v maďarskom a v nemeckom jazyku. Veliteľ Maďarskej gardy István Dósa pred asi 200 ľuďmi vyhlásil, že z holokaustu nič nie je pravda. Rečníci prečítali text petície, ktorú však z nemeckého veľvyslanectva nikto neprevzal.
Ešte v tomto roku sa môže začať s výstavbou dvoch ipeľských mostov medzi slovenským Peťovom a maďarskou Pöstyénpusztou, Rárošom a Rárospusztou. Informovali o tom v Szécsényi predstavitelia slovensko-maďarského konzorcia, ktoré získalo zo zdrojov Európskej únie grant vo výške sedem miliónov eur. Spolupredsedovia Odbornej komisie ipeľské mosty Katalin Molnárová a András Serfőző oznámili, že finančné prostriedky z únie pokrývajú 85 % nákladov investície, zvyšných 15 % spoločne financuje slovenská a maďarská strana. Výstavbu cestných spojení cez Ipeľ pre medzinárodnú cestnú dopravu s maximálnou celkovou hmotnosťou do 12 ton dohodli vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Na projekte obnovy mostov a cestného spojenie cez Ipeľ spolupracuje občianske združenie Ipeľské mosty s Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK) a Novohradskou župou. Žiadosť o podporu projektu obnovy mostov v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko - Slovensko 2007-2013 podali koncom roka 2008.
Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSZ) vyjadrilo svoje znepokojenie nad aktivitami v Poľskej republike, ktoré smerujú k prekrúcaniu histórie a glorifikácii bývalého partizána Józefa Kurasa prezývaného Oheň. Vyplýva to zo záväzného vyhlásenia, ktoré 16. apríla v Prahe vydala organizácia zastupujúca Slovákov v 23 krajinách sveta. Podľa vyhlásenia Józef Kuras ešte dva roky po skončení druhej svetovej vojny prenasledoval a vraždil slovenské obyvateľstvo pre jeho pôvod na územiach, ktoré pripadli Poľsku. To, že takémuto človeku odhalili sochu a na jeho rehabilitáciu, ba glorifikáciu sú organizované akcie na celopoľskej i regionálnej úrovni, považuje združenie „za výsmech obetiam a oslavu postojov a činov, ktoré sú v civilizovanom svete neprijateľné”. SZSZ vyzvalo predstaviteľov Poľskej republiky, aby sa dištancovali od postoja poľského Inštitútu pamäti národa (IPN), ktorý prenasledovanie Slovákov v Poľsku po 2. svetovej vojne opodstatňuje konaním vlády Slovenskej republiky, ktorá v septembri 1939 spolu s Nemcami obsadila územia Spiša, Oravy a Kysúc ako odplatu za Mníchov. „Neexistuje žiadna obhajoba pre niekoho, kto v čase mieru terorizoval a vraždil svojich spoluobčanov pre ich slovenskú národnosť,” píše sa vo vyhlásení. SZSZ zároveň vyjadrilo svoju solidaritu s úsilím Spolku Slovákov v Poľsku ako členskej organizácie o odstránenie pamätníka v Zakopanom a objektivizáciu pohľadu na Józefa Kurasa. Zároveň požaduje, aby sa poľské orgány postavili na stranu ochrany ľudských práv. V tejto veci chce požiadať o pomoc nielen slovenskú diplomaciu, ale je pripravené otázku preniesť aj na európsku úroveň na májovom zasadnutí organizácie Európania vo svete v Štokholme, potvrdil predseda SZSZ Vladimír Skalský.
Obec Slovenské Nové Mesto, Regionálne osvetové stredisko v Trebišove a Matica slovenská usporiadajú 1. mája v Slovenskom Novom Meste medzinárodný festival s názvom Tokaj v Európe a festival Slovákov žijúcich v zahraničí Dedovizeň. V programe vystúpia aj slovenské formácie z Maďarska - Detský folklórny súbor Zemplínčatá z Nového Mesta pod Šiatrom, Folklórny súbor Zelený veniec z Ečeru, Tanečný súbor Panónia z Malej Tarče s ľudovou hudbou Bara a páví krúžok z Fizéru. Okrem kultúrneho programu sa uskutoční aj priateľský futbalový zápas medzi domácim družstvom a družstvom z Nového Mesta pod Šiatrom a Fizéru. Uskutoční sa aj výstava remeselníckych prác, výstava fotografií a prezentácia gastronomickej kultúry Slovákov v zahraničí. Patronát nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa.
V dňoch 25. a 26. apríla sa uskutočnilo X. Celoštátne národnostné stretnutie v Ráckeve. V sobotu v Arpádovom múzeu otvorili výstavu ručných prác členiek výšivkárskeho krúžku Rozmarín, pôsobiaceho pri Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, na vernisáži bude hrať citarová skupina Boleráz. Stretnutie bolo príležitosťou na prezentáciu dvojjazyčnej zbierky receptov tradičných jedál z Peštianskej župy. Takto varila starká. Najmenší pripravili nácvik tanca a remeselnícke dielne. Nedeľňajší program sa začal krojovaným sprievodom a skončil sa galaprogramom na prírodnom javisku pred Domom osvety Károlya Ácsa. Slovákov na festivale zastupovali Tanečný súbor Furmička z Čemeru, Ľudová skupina z Pišpeku a Tanečná skupina Večernica zo Šóškútu.
Evanjelické gymnázium v Tisovci a Evanjelické gymnázium Sándora Petőfiho v Aszóde dokázali, že študenti oboch krajín majú k sebe blízko. Uzavreli dohodu o vzájomnej spolupráci. Spolupráca gymnázií sa začala v roku 1997, keď sa zástupcovia Evanjelického gymnázia z Tisovca zúčastnili na posvätení novopostavenej budovy Evanjelického gymnázia v Aszóde. Kontakty pokračovali aj prostredníctvom amerických učiteľov z missourskej synody, ktorí pôsobia v oboch školách. Vo februári sa Petra Plavová a Lucia Garajová z Aszódu stali na týždeň žiačkami tisovského gymnázia a tisovské gymnazistky Veronika Bollová a Lucia Lóšková sa učili v Aszóde. Mohli sa tak zlepšiť v maďarskom či slovenskom jazyku. Vo výmenách chcú školy každoročne pokračovať. Prváci z Tisovca sa v marci v Aszóde predstavili na festivale divadelných súborov muzikálovou hrou Friendship is Key - Priateľstvo je kľúč. Po úspešnom predstavení navštívili Tisovčania zámok v Gödöllő, kde žila cisárovná Sissi.
V týchto dňoch vyšiel v Békešskej Čabe Zborník študentských prác V. putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií.
Slovenské pedagogické metodické centrum, ktoré pôsobí pri Celoštátnej slovenskej samospráve, usporiadalo v októbri minulého roku V. putovnú súťaž zo slovenských dolnozemských reálií. Do súťaže sa zapojili študenti stredných škôl z Maďarska, Rumunska a Srbska. Cieľom akcie bolo zoznámiť sa so spoločnými dejinami dolnozemských Slovákov a spoznať výsledky bádateľskej činnosti študentov. Účastníci súťaže mali možnosť prezentovať svoje práce prostredníctvom modernej techniky, mohli spoznať históriu a duchovnú kultúru dolnozemských Slovákov v Maďarsku formou exkurzie a interaktívnej činnosti, nadviazali priateľské vzťahy a v neposlednom rade si rozvíjali jazyk svojich predkov v prirodzených podmienkach.
Publikácia obsahuje devätnásť študentských prác.. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky metodického centra Márie Czégényovej, vydanie zborníka považovali za najlepší spôsob priblížiť širšej verejnosti doma i v materskej krajine bádateľskú činnosť našich stredoškolákov a cez ňu i špecifiká Dolnej zeme. Za vydanie zborníka zodpovedá predseda CSS Ján Fuzik, publikácia vyšla v čabianskej tlačiarni Tevan na 160 stranách a vydanie podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Keď jar, tak slnko, keď slnko, tak svetlo, keď svetlo, tak upratovanie. Aj tak by sme mohli zjednodušiť potrebu jarného upratovania, ktoré treba urobiť, či sa nám to páči alebo nie. Nie náhodou sa hovorí, že iba vtedy sa cíti človek dobre, keď okolo neho vládne čistota a poriadok. Zrejme to mali na mysli aj obyvatelia Čívu (Piliscsév). V podpilíšskej osade organizovali spoločné jarné upratovanie, aby očistili a zveľadili svoje okolie.
Na úpravu okolia rodinných a bytových domov a verejných priestranstiev sa prihlásili hlavne členovia občianskych organizácií. Členovia Spolku pivničnej osady vyčistili cestu vedúcu k pivniciam, seniori vyčistili okolie Pamätníka baníkov, členovia klubu Beseda zas okolie domu smútku v cintoríne. Časť osady očistili žiaci miestnej základnej školy. Deti a dospelí pozbierali smeti aj po nezodpovedných obyvateľoch, ktorí rozhádzali odpady do jarkov a okrasných kvetov.
Ulice sú už čisté, teraz treba len vysadiť, resp. vyzdobiť kvetmi verejné priestranstvá a vysadiť stromy pri novej cyklistickej ceste pred obcou, ktorú odovzdali vlani.
Páví krúžok v Telekgerendáši sa v prvú aprílovú sobotu už tretíkrát ujal zorganizovania populárneho čajového popoludnia. Na podujatí s 200 účastníkmi panovala vynikajúca priateľská atmosféra.
Na stretnutí, ktoré poctila svojou prítomnosťou aj starostka obce pani Medveďová, prítomných privítal predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Orysčák. Kultúrny program uviedla členka pávieho krúžku Erika Szatmáriová Baloghová. Ako prví potešili prítomných Edina Ekeová, ktorá zarecitovala báseň, a prváci miestnej školy. Tradičné slovenské piesne zaspievali zbory Horenka z Kétšoproňu, Orgován z Békešskej Čaby a pávie krúžky z Kondorošu, Poľného Berinčoku a hostiteľskej obce. V kultúrnom pásme sa predstavili aj speváci z neďalekej maďarskej obce Szabadkígyós. Okrem miestnych obyvateľov a hostí z osád, ktorých kultúrne telesá vystúpili v programe, do Telekgerendášu zavítali v tento pekný slnečný aprílový deň aj Slováci z Čorvášu a Pitvarošu.
Záverom podujatia sa účastníci okrem čaju a domácich zákuskov mohli tešiť aj tombole.
Slovenky z Békešskej Čaby a z iných slovenských osád župy si pred Veľkou nocou už ôsmykrát mohli vymeniť skúsenosti v pečení koláčov a zákuskov. Príležitosť na tieto „konzultácie“ im ponúkla prehliadka zákuskov, ktorú rok čo rok poriada Klub gazdiniek a záhradkárov, pôsobiaci v rámci Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS). V tento deň však nezostali doma ani muži, oni sa v priestoroch Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe mohli popýšiť svojimi vínami, resp. páleným.
Pred vyhodnotením „produktov“ si účastníci mohli vypočuť cenné rady pred sviatkami. Člen Predsedníctva ČOS, riaditeľ renomovaného čabianskeho hotela Fiume, gastronóm Martin Vozár predviedol rôzne spôsoby, ako štýlovo prestrieť stôl, ako originálne poskladať servítky, resp. ktoré poháre sa patrí použiť na ktoré nápoje. Účastníčky, ale v prípade záujmu aj účastníci podujatia, pod vedením ľudovej umelkyne Julianny Lázárovej mohli zhotoviť farebné kraslice. Otvorenia expozície skvostov gastronómie sa ujala zástupkyňa šéfredaktora župných novín Békés Megyei Hírlap Katalin Niedzielska, ktorá zdôraznila, že gastronómia békešského regiónu je nepredstaviteľná bez typických jedál rôznych národností, hlavne najpočetnejšej slovenskej. Zároveň účastníkom, ktorí sa zúčastňujú na podujatí každý rok, odovzdala knihu, ktorú vydal denník z receptov čitateľov. Práve toto je aj zámer organizátorov z DSK, ba s prácou už začali: zbierajú staré recepty, aby ich v knižnej forme zachovali pre budúcnosť. Na prehliadku koláčov priniesli svoje výrobky gazdinky z Čaby, Čabasabadi, Gerendášu, Poľného Berinčoku, Medešu, Veľkého Bánhedešu, ale aj kolektívy, resp. zbory, napr. Organizácia dolnozemských Slovákov, známe čabianske cukrárne Fehér, Rajki a Mese. Keďže nešlo o súťaž, trojčlenný zbor odborníkov v zostave vedúca Klubu gazdiniek a záhradkárov Judita Bartoláková, majster - kuchár Béla Prohászka a gastronóm Martin Vozár neudelil ceny, ale ocenil prácu šikovných rúk. Ocenil najmä to, že okrem novodobých zákuskov boli na prehliadke aj tradičné koláče tohto kraja, ako „heróvke“, makovníky, orechovníky, alebo klasický veľkonočný koláč. Pán Prohászka zároveň ponúkol svoju pomoc k pripravovanej knihe. O alkoholických nápojoch sa člen Rytierskeho rádu vína svätého Vincenta pán Vozár zmienil tiež veľmi pozitívne. Uviedol, že víno je na Veľkú noc najlepšie, ak teda z neho zostalo po Vianociach, a vysvetlil prítomným, aké sú napríklad rozdiely medzi vínami z hornatého kraja a z Dolnej zeme.
S účastníkmi stretnutia, ktorí sa rozchádzali domov obohatení o pekný zážitok, nové skúsenosti, o diplom a veľkonočný košík, sa rozlúčila riaditeľka DSK Anna Ištvánová. Popri ďakovných slovách na adresu organizátorky Alžbety Ančinovej vyzvala prítomných, aby pokračovali v zbieraní starých receptov, aby si dobre uložili, ak na povale nájdu voľačo starvo...
Členovia speváckeho zboru Gerecse začiatkom apríla usporiadali v poradí druhý batôžkový ples pod názvom „Vítame jar“. Sála miestneho kultúrneho domu Červený mramor bola zaplnená do posledného miesta. Škoda, že sa do nej zmestí len 180 hostí, pretože záujem bol oveľa väčší.
Pri vchode každého účastníka ponúkli pohárikom domácej pálenky. Ples otvorilo osemnásť speváčiek zboru Gerecse, oblečených v modrom kroji, v ktorom vystupujú na rôznych podujatiach. Choreografiu na valčík „Vydala mamička“ a polku „Andulka Šafárová“ s nimi nacvičila vedúca speváckeho zboru Judita Lócziová. Sprevádzala ich kapela Juraja Horňáka, rodáka z Tardošu, ktorý žije v susednej nemeckej obci Vértesbábolna. Tie členky zboru, ktoré netancovali, spievali na javisku spolu s muzikantmi.
Bohatý repertoár kapely vábil na tanečný parket mladších i starších. V prestávkach, keď muzikanti oddychovali, sa sálou ozývali prekrásne slovenské piesne. Členky speváckeho zboru, oblečené do vojenskej uniformy, predniesli scénku „Vojenský výcvik“. Obecenstvo sa „váľalo“ od smiechu. Keďže na ples si každý priniesol jedlo a nápoje z domu, stoly boli plné domácich zákuskov, šunky, slaniny, tlačenky, vína, piva a nealkoholických nápojov. Aký by to bol bál bez tomboly! Ceny venovali členovia speváckeho zboru, podnikatelia a mnohí Tardošania. Medzi cenami bola aj večera pre jednu rodinu v novej reštaurácii „Kemencés fogadó“, kde pripravujú špeciality v peci. Členky speváckeho zboru napiekli čerstvé kapustníky, ktoré každému veľmi chutili.
V týchto dňoch vyšla CD-platňa speváckeho zboru Tá naša ďeďina maluvaná, ktorú pokrstili na plese. Vydanie CD podporili rodáci z Tardoša, ktorí žijú roztrúsene v rôznych kútoch Maďarska, ba aj v zahraničí.
Veselá nálada trvala až do bieleho rána, o šiestej muzikanti zahrali „marš“.
Stredná odborná škola drevárska vo Zvolene popri študijnom odbore drevárstvo, nábytkárstvo, tvorba nábytku a interiéru, mechanik počítačových sietí, manažment v drevárstve, má aj odbor výroba hudobných nástrojov. Tento odbor prezentovali na 17. predajnej výstave výrobkov žiakov stredných škôl a učilíšť Mladý tvorca, usporiadanej 16. - 18. apríla na výstavisku Agrokomplex v Nitre, štvrtáci Dominik Mošoň a Jakub Šaray. Jakub pochádza z Prievidze a husle mu učarovali už v detstve. Na tomto hudobnom nástroji sa v Ľudovej škole umenia Ľudovíta Stančeka učil hrať od svojich ôsmich rokov a tento nástroj ho zaujal aj ako konštrukcia. Aj z toho dôvodu sa rozhodol prihlásiť na tento študijný odbor zvolenskej odbornej školy, kde sú hlavnými profilovými predmetmi stavba hudobných nástrojov, výroba strunových nástrojov a prax. - V prvom a druhom ročníku je náplňou výučby fujara a píšťalky, s ktorými som sa zoznamoval pod odborným dohľadom učiteľa Michala Filu. Neskôr zo skupiny sláčikových nástrojov, ma výrobu huslí začal učiť pedagóg Juraj Danihel. Prvý nástroj som začal vyrábať už v druhom ročníku a bola to tzv. skladačka violončela. Vlani som z čistého materiálu vyrobil prvé husle a teraz dokončujem druhé - pochválil sa tento nádejný výrobca hudobných nástrojov. Uviedol, že škola má pre praktickú výučbu dostatok materiálu, ale kvalitný domáci a zahraničný materiál dostať kúpiť najmä u obchodníkov. Pri materiáli rozhoduje okrem kvality aj jeho vzhľad a kombinácia celkového výzoru. Pri husliach spodná doska, luby a krk je zhotovovaná z javorového dreva, vrchná doska zo smreku. Ďalej dopĺňa, že k príslušenstvu zhotovovaných huslí patrí matník, natáčacie kľúče, struník, gombík, malý a veľký sedlový pražec a podbradník. Na otázku, ako majú vyzerať a byť vyrobené husle, odpovedal, že tak ako si ich majster vytvoril a bol s nimi spokojný. V tomto študijnom odbore, ktorý pripravuje žiakov na výkon povolania v oblasti výroby, servisu a predaja hudobných nástrojov, momentálne vo Zvolene študuje dvadsať prvákov a osem štvrtákov. Pre malý záujem o tento zaujímavý odbor druhý a tretí ročník nie je obsadený. Absolventi školy majú možnosť pokračovať v štúdiu na vysokej škole, predovšetkým na Technickej univerzite vo Zvolene. Jakub Šaray, ktorý o pár týždňov opustí brány školy, sa chce venovať oprave a servisu hudobných nástrojov a počíta aj s výrobou fujár a píšťaliek. Uplatnenie vidí aj všade v drevárskom odvetví, lebo má skúsenosti drevára, stolára, kresliara a navyše hudobný sluch a praktickú zručnosť.
Slovenský inštitút Budapešť a Design Slovakia usporiadali 16. apríla v SI vernisáž výstavy Interior.sk.05/07 - Slovenské interiéry 2005 - 2007. Záštitu nad expozíciou mali mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš a primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský. Prítomných v mene organizátorov privítal riaditeľ SI Milan Kurucz. - Keď som prišiel do Budapešti, zaumienil som si, že aspoň raz ročne urobíme výstavu slovenského dizajnu. Už sa mi to začína dariť, veď aj vlani sme tu mali podobnú výstavu. Tohoročná expozícia je venovaná slovenskému interiérovému dizajnu, - povedal pán riaditeľ a odovzdal slovo kurátorke Ľubici Fábriovej. - Výstava Interior.sk.05/07 - Slovenské interiéry 2005 - 2007 predstavuje prostredníctvom fotografií profesionálnych fotografov takmer 140 diel z oblasti interiérovej a dizajnérskej tvorby, ktoré vytvorili poprední slovenskí architekti, dizajnéri, študenti a výrobcovia v rokoch 2005 - 2007. Súčasťou výstavy sú aj priestorové exponáty - výrobky určené na vybavenie interiérov ako nábytok, svietidlá, úžitkové sklo a keramika. Kolekcia vznikla v rámci dlhodobého dokumentačno-propagačného projektu iniciovaného a realizovaného od jari roku 2008 združením Design Slovakia NGO s cieľom zmapovať a spopularizovať interiérovú tvorbu na Slovensku. Po vyše polročnom zbere prác, počas ktorého sa podarilo sústrediť rekordných 240 diel, vybrala začiatkom októbra 2008 porota zložená z popredných odborníkov na interiérovú tvorbu a dizajn reprezentatívnu kolekciu na prezentáciu na putovnej panelovej výstave. V lete tohto roku vyjde publikácia Interior.sk.05/07 - Slovenské interiéry 2005 - 2007. Premiéra výstavy sa konala v októbri 2008 v Bratislave počas 8. ročníka festivalu architektúry a dizajnu Design Days 2008. Kolekcia bude vystavená aj vo Viedni, Prahe, Berlíne a v Banskej Bystrici, - povedala autorka, kurátorka expozície a riaditeľka Design Slovakia Ľubica Fábriová. Výstava bude v SI Budapešť do 14. mája.
Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia v Budapešti usporiadal 8. apríla diskusiu o aktuálnom stave menšinových mládežníckych organizácií. Účastníkov privítala generálna riaditeľka ústavu Erika Borbáthová, ktorá ocenila iniciatívu usporiadať konferenciu. Povzbudila predstaviteľov mládežníckych organizácií, aby sa zoznámili a vymenili si názory a skúsenosti.
Zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik, ktorý bol začiatkom 90. rokov jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, po úvodných privítacích slovách načrtol situáciu slovenskej mládeže v Maďarsku. Hovoril o tom, že po zaniknutí Komunistického zväzu mládeže (KISZ), ktorý fungoval nielen v školách, ale aj v obciach a mestách, vznikla priepasť. Vtedy sa začala renesancia sebaorganizovania mládežníckych organizácií, s ktorými na národnostnom poli boli vždy problémy. Po absolvovaní strednej školy sa totiž mládež neaktivizovala ako národnosť, ale stala sa súčasťou komunity vo svojom pôsobisku. Stratila pojítko s národnostným kolektívom. Tak je tomu dodnes. Chýba koordinácia, ktorá by celoštátne, alebo regionálne usmerňovala mladých. Prečo je to problém? Sčítanie ľudu v roku 2001 ukázalo, že k Slovákom sa hlásila staršia generácia (60%), kým mladšia generácia (6-8 %) sa už neviaže ku kultúre svojich rodičov a starých rodičov. Nastoľujú sa otázky, či budú mať starší komu odovzdať národnostné hodnoty, či má zmysel prevádzkovať systém menšinových samospráv alebo občiansku sféru, keď si nedokážu udržať mládež, respektíve zachovať kontinuitu generácií? Parlament každý rok vypíše konkurz pre národnostné občianske organizácie. O podporu sa uchádza viac ako tristo spolkov a organizácií, z nich 15-20% je zaregistrovaných ako mládežnícke organizácie, ale keď ich hľadajú, nie je isté, že ich nájdu. A. Paulik uviedol, že určite fungujú, ale v stlmenej prevádzke, čo znamená, že raz ročne niečo usporiadajú, ale skutočne v národnostnom verejnom živote nie sú prítomné. Aktívne sú len kultúrne spolky, mládežnícke organizácie už nie. Mohli by sa nájsť úlohy pre mládežnícke organizácie. Jednou z nich by malo byť pestovanie a rozvoj kultúry, pričom si nemyslíme, že menšinová kultúra je len folklór. Druhou líniou by mohla byť príprava politického dorastu pre samosprávny systém a pre občiansku sféru. Existujú také pracoviská, kde by sa mládež danej národnosti skôr či neskôr mala objaviť (tlač, rozhlasové štúdiá atď.). Na týchto pracoviskách si veľmi ťažko nájdu mladého človeka, ktorý by na patričnej úrovni ovládal jazyk danej menšiny. Problém je aj v tom, že nemáme taký celoštátny orgán, ktorý by spájal mladých ľudí, aktívnych na národnostnom poli - povedal Anton Paulik.
V zastúpení Slovákov vystúpila s prednáškou Anna Komjáthiová. Hneď na úvod povedala, že v diskusii vystupuje ako členka formujúceho sa zoskupenia. Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku v poslednom čase pôsobí skôr len v dolnozemskom regióne, nepočuť o jej akciách, cieľoch. Správy o slovenskej mládeži v Maďarsku sa šíria prostredníctvom známych, skôr na regionálnej úrovni. Na úrovni regionality sú mnohí mladí Slováci členmi rôznych kultúrnych spolkov, ale jedna celoštátna slovenská mládežnícka organizácia by mohla efektívnejšie posilňovať ich národnostnú identitu. Mladšia generácia Slovákov je už vo veku, keď sa rozhoduje, čo bude robiť s národnostným dedičstvom. O tom sa doteraz vlastne nediskutovalo. Zväz Slovákov v Maďarsku ako prvý spoznal tento nedostatok a pričinil sa o to, aby sa situácia zmenila. Usporiadal celoštátne akcie, na ktorých bola možnosť nadviazať kontakty. V letných táboroch sa zrodili nové priateľstvá a lásky, mladí ľudia získali veľa zážitkov, vyvinul sa v nich pocit spolupatričnosti, zväz v nich prebudil nárok stretávať sa. Akcie ZSM spolu s inými akciami vypestovali prostredie, ktoré by mohlo byť živnou pôdou pre novú mládežnícku organizáciu Prvé stretnutie sa uskutočnilo v Alkári a druhé na Slovensku, kde slovenská mládež debatovala o tom, čo by chcela uskutočniť, aké problémy má a aké by mohli byť riešenia. V Alkári sa vynorili nároky na založenie klubu alebo organizácie a hovorilo sa aj o znalosti jazyka. Účastníci sa dohodli, že prvoradou úlohou novej organizácie bude zdokonaľovanie sa v jazyku. Ďalej odzneli nároky na vytváranie prostredia v materinskom jazyku (dlhý víkend, túry, tábory atď.). Na druhom stretnutí boli účastníci už uvoľnenejší, správali sa prirodzenejšie a hovorili aj o dvojitej identite. Prišli na to, že je potrebné otvorene hovoriť o identite, najmä však v takomto prostredí, kde možno klásť otázky každého druhu. Mnohí hovorili aj o tom, že k tomu, aby bolo jedno zoskupenie úspešné, je veľmi dôležitý napínavý program a dobrá spoločnosť. Jazyk sám osebe nedokáže mládež dlhodobo spojiť. Treba vybudovať kolektív s dobrou jazykovou znalosťou a pútavým programom. Nasledujúce stretnutie bude asi ďalším krokom ku konkretizovaniu nárokov a potom by mohla slovenská mládež založiť novú celoštátnu organizáciu - informovala prítomných Anna Komjáthiová.
O aktuálnom stave gréckej mládeže referoval bývalý predseda Gréckeho mládežníckeho spolku Szpírosz Bendegúz Agárdi. Ako povedal, aj ich organizácia má podobné problémy ako slovenská mládež. Po vzniku menšinových samospráv nastala nová situácia, keď si mali samosprávna a občianska sféra spresniť a koordinovať svoje úlohy. Úlohy ich spolku prevzali samosprávy (jazykový kurz, organizovanie kultúrnych podujatí atď.), z čoho sa dodnes nezotavili. Zásadnou otázkou je, ktoré sú úlohy samospráv a ktoré spolku? Medzi najdôležitejšími úlohami spomenul pestovanie jazyka a kultúry. Bývalý predseda gréckeho spolku oboznámil prítomných s kultúrnym životom Grékov v Maďarsku.
Situáciu Spolku chorvátskej mládeže v Maďarsku načrtol jeho predseda Rajmund Filipovits. Ako povedal, keď západné Maďarsko pripojili k Rakúsku, dvadsať čiastočne Chorvátmi obývaných obcí sa dostalo k Maďarsku a osemdesiat k Rakúsku. Maďari ich nazvali „západnými Chorvátmi“. Dnes v Rábsko-Mošonsko-Šopronskej a vo Vašskej župe žije 12-15 tisíc Chorvátov. Ich kultúrne tradície a jazyk sa líšia od tradícií a jazyka Chorvátov žijúcich v Maďarsku. V západnom Maďarsku žijúci Chorváti totiž nemali kontakty s Chorvátmi v iných regiónoch, orientovali sa k Chorvátom v Rakúsku (Gradišťanom). Napriek tomu, že nežijú v Rakúsku, sa hlásia k Chorvátom z Gradišťa. Prekladateľmi spolku boli študenti zo Szombathelyu s cieľom aktivizovať mladých, aby si zachovali tradície, kultúru a jazyk predkov. Tieto ciele sú aktuálne dodnes. Od roku 1994 usporadúvajú letné tábory, ktoré sa tešia veľkej obľube doma i v Rakúsku. Okrem toho usporadúvajú napríklad Deň zobudenia, Kult-ura (stretnutie so spisovateľmi), súťaž v speve, stretnutia detských tamburových kapiel atď. Ako povedal R. Filipovits, veľmi dobré styky majú s Chorvátmi v Rakúsku a na Slovensku, organizujú spoločné akcie, zúčastňujú sa na ich programoch a vtedy komunikujú len po chorvátsky. Žiaľ, v roku 2009 ich programy musia byť dvojjazyčné, vynútili si to nedostatočné jazykové znalosti mladých. Rajmund Filipovits s poľutovaním konštatoval, že chorvátska mládež nemá celoštátny spolok. V ďalšej časti svojho príhovoru načrtol ťažkosti ich spolku.
Posledným prednášateľom konferencie bol predseda Spolku nemeckej mládeže v Maďarsku Emil Koch. Stručne informoval prítomných o histórií spolku, v rámci ktorého pôsobí štrnásť priateľských kruhov a ktorého strediskom je Baranská župa. Sú najväčšou organizáciou Nemcov žijúcich v Maďarsku. Ich cieľom je aktivizovať mládež, zosilniť identitu, zachovávanie tradícií a jazyka. Vybudovali systém multiplikátorov, ktorý zabezpečuje kontakt s mládežou. Z ich radov volia podpredsedov spolku. Ich organizácia usporadúva hlavne akcie pre mládež vo veku od 18 do 30 rokov (predsilvestrovské stretnutie, futbalové turnaje, cyklistické výlety, divadelné predstavenia, premietania nemeckých filmov, kurzy pre multiplikátorov, výmeny študentov, semináre atď.) Zo slov pána predsedu vysvitlo, že nemecká mládež nemá finančné problémy, dostáva podporu od rôznych ministerstiev i od Celoštátnej nemeckej samosprávy. Okrem toho majú sponzorov, ktorí im zabezpečujú autá z požičovne, potraviny atď. S poľutovaním spomenul, že z roka na rok majú menej členov.
Konferencia o aktuálnom stave menšinových mládežníckych organizácií v Maďarsku skončila voľnou diskusiou.
Turistické združenie Zsámbéckej kotliny usporiadalo v polovici apríla súťaž v prednese poézie, prózy, ľudového tanca a ľudovej piesne. Podujatia sa zúčastnili škôlkári a žiaci základných škôl z 15 osád Peštianskej a Komárňansko-Ostrihomskej župy, predstavujúci kultúru štyroch národností: gréckej, nemeckej, rómskej a slovenskej.
Národnostná súťaž Kto čo vie? prebiehala v Kultúrnom dome v Zsámbéku. 19 produkcií predstavili škôlkári, 80 žiaci nižšieho stupňa a 40 žiaci vyššieho stupňa základných škôl.
Členkou poroty bola aj etnologička, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, ktorú sme požiadali o stručné hodnotenie súťaže. „Veľmi šikovné a nadané boli nemecké deti. Na ich vystúpení bolo vidieť prácu pedagógov. Samozrejme, nie všetky školy boli na vysokej úrovni, ale napríklad z katolíckej školy z Budaörsu prišli žiaci s produkciami na veľmi vysokej úrovni. Bolo tam cítiť, že sa zaoberajú výslovnosťou a že sa učia aj dramatickú hru. Spomedzi slovenských detí musím vyzdvihnúť škôlkárov zo Santova. Menšia skupina pod vedením Magdalény Papučkovej predviedla veľmi šikovne zostavené detské hry, bola to vekovo primeraná produkcia. Deti sa vyžívali v hre. Porota vyzdvihla aj santovských škôlkárov veľkej skupiny vedených Teréziou Motikovou, ktorí predniesli dramatizovanú rozprávku o repe. V kategórii tanca predviedli vítanie jari. Deti šikovne reagovali na všetko a pri speve mali dobrú výslovnosť. Bolo vidieť, že v škôlke prebieha systematická práca,“ dodala K. Királyová. Slovenské detské hry predviedli aj žiaci nižšieho stupňa z Hute pod vedením Zuzany Laczovej. Deti podľa K. Királyovej šikovne zvládli úlohu. Žiačka základnej školy v Mlynkoch Laura Glücková napriek svojmu útlemu veku - má iba 9 rokov - sebaisto, bez nôt sprevádzala na harmonike svoju sestru Vanessu a Fanni a Réku Pénzelikové. Dievčatá majú dobrý hlas, dokázali by spievať aj viachlasné pesničky. Žiaci základnej školy z Čívu sa predstavili prednesom prózy a miestnymi tancami.
„Metodika nácviku ľudového tanca a detských hier nebola v každom prípade bez chyby,“ povedala K. Királyová a dodala, že je to impulz na usporiadanie seminára alebo doškoľovania pedagógov na túto tému. Porota zvlášť hodnotila, ak sa niekto sústreďoval na tradície vlastnej lokality a ocenila snahu vyjadriť sa v miestnom nárečí.
Kým porota hodnotila, organizátori pripravili pre žiakov remeselnícke dielne. Výhercovia dostali keramiku miestneho nemeckého majstra a všetci účastníci pamätnú listinu, ktorú zhotovili miestni školáci.
Peter Andruška, erudovaný bádateľ a znalec slovenskej krajanskej literatúry, vydal pozoruhodný „súbor literárnohistorických zamyslení“ pod názvom Súčasní slovenskí spisovatelia z Maďarska (vyšiel v edícii Knižnica Zošitov Katedry areálových kultúr FSŠ, UKF, Nitra 2008).
Autor, ktorý sa dlhé desaťročia intenzívne venuje literatúre (ba kultúre) našich krajanov (a to Slovákov nielen v Maďarsku, ale aj v Rumunsku, v bývalej Juhoslávii atď.; znakom čoho je aj pripravovaná séria jeho publikácií s danými okruhmi záujmu), svoje vedecké analýzy, zistenia i hodnotenia podopiera okrem detailného vedeckého skúmania (aj) osobnými postrehmi, zážitkami i komentármi. Tým dodáva svojim textom popri značnej objektivite aj ľudský, subjektívny ráz, ktorý pramení z nespočetných osobných kontaktov a stretnutí s tvorivými osobnosťami slovenskej kultúry mimo fyzických hraníc Slovenska. A práve to je o. i. pozoruhodné: čitateľ si uvedomuje, že autorovi záleží na tom, aby priblížil túto časť literatúry (i kultúry) domácej (odbornej i laickej) čitateľskej verejnosti. Cez ľudské osudy (neraz i priateľské stretnutia) podáva dôkaz toho, že aj v značne sťažených podmienkach minulosti i prítomnosti (ktoré sú symbolicky vyjadrené aj v názve tohto textu s využitím titulu spomienkovej knihy dolnozemského autora Jána Gerčiho ml.) existujú tvorivé slovenské impulzy aj v týchto končinách.
Publikácia sa delí na osem častí (kapitol), ktoré združuje ústredná línia korešpondujúca s názvom knižky. V prvej kapitole (Literatúra - národná aj národnostná) autor o. i. podáva vstupný obraz o rôznych literátoch, ktorí tvorili (a tvoria) v národnostnom prostredí. Hovorí o vzájomných slovensko-maďarských kultúrnych vzťahoch, resp. o otázke existencie národnej a národnostnej literatúry.
Centrálnym bodom druhej kapitoly sú traja autori, ktorých spája ich rodisko - ako to zvýrazňuje aj názov kapitoly - Rodisko: Slovenský Komlóš. A práve toto mesto so šesťtisíc obyvateľmi dalo slovenskej kultúre takých autorov, ako sú Juraj Antal-Dolnozemský, Pavol Samuel či Michal Hrivnák. Charakterizuje sa ich literárna činnosť, básnické začiatky i zbierky, niektoré podnetné básne i ohlasy na ne. Prízvukuje sa aj ich nepopierateľná zásluha na zveľaďovaní slovenskej etnicity a kultúrnosti. Na druhej strane sa autor vyslovuje k niektorým momentom v ich tvorbe niekedy aj kriticky.
Tretia kapitola pod názvom (Staro)Nový pohľad na prózu je venovaná trom prozaikom (Pavlovi Kondačovi, Andrejovi Medveďovi, Zoltánovi Bárkányimu). Opäť sa tu zdôrazňujú mnohé subjektívne spomienky na týchto autorov, analyzuje sa ich literárna tvorba na pozadí špecifickosti národnostných (?) autorov.
V ďalšej kapitole (Z krajiny pod Pilíšom) sa analyzujú „cesty k slovám“ troch literátov, ktorých korene „hlboko siahajú do pilíšskej vápencovej hliny“: Gregora Papučka, Alexandra Kormoša a Imricha Fuhla. Zdôrazňuje sa ich literárna tvorba i osvetová práca, ktorú vykonávajúc Slovákom nielen mimo hraníc republiky... šírili, šíria i (dúfajme) budú šíriť. Autor sa k nim stavia analyticky, polemicky a konfrontačne vo vzťahu ich tvorby na poli národnej, národnostnej i nadnárodnej identity. Mimoriadny kolorit pridávajú aj konkrétne úryvky z ich diel, ktoré sú spojené (aj) s ohlasmi na ne z rôznych periodík.
Zrelé príchody, symbolický názov ďalšej časti knižky, tematicky uvádza trojicu autorov, ktorí „leteli“ zo Slovenska (Július Szabó, Oldřich Kníchal, Mária Fazekašová), aby svoj tvorivý oblúk napli medzi krajanmi v Budapešti, a tým prispeli k zbližovaniu (aj) kultúrnych hodnôt Slovákov i Maďarov. Vidieť to v ich literárnej tvorbe, ktorá nesie v sebe črty humanizmu, tolerancie, ľudskej dôstojnosti a „sna o svete“.
Výber súčasných slovenských autorov z Maďarska uzatvára Peter Andruška stroho nazvanou kapitolou Ostatní: zhrnul do nej portréty niektorých ľudových autorov, repatriantov z Dolnej zeme (Michala Burguľu, Jána Gerčiho, Štefana Hudáka), niektorých etnológov, ktorí okrajovo zasahujú svojimi textami do literárneho života (Anny Divičanovovej, Ondreja Krupu, Júliusa Dedinského), autorov, ktorých literárna tvorba bola len akousi doplnkovou súčasťou ich autorského záujmu (Ildiky Fúzikovej, Gabriela Hattingera-Klebaška, Štefana Lamiho), spomenul v nej aj mladé talenty dolnozemskej slovenskej kultúrnej proveniencie, ktorí však boli, žiaľ, iba krátkodobo na výslní, a niektorých zaujímavých a horlivých organizátorov slovenskej etnickej kultúry (László Sziklay a pod.). Týmto sa potvrdzuje fakt, že kultúru v danej lokalite tvoril a tvorí pestrý kolorit: o. i. osvetová činnosť a opis ľudských osudov v dolnozemskom regióne v tvorbe Jána Gerčiho, zvyky ľudovej kultúry, hospodárske otázky, náčrty zo života krajanov v tvorbe Michala Borguľu, problematika literárneho a historického svedectva Slovákov na Dolnej zemi v tvorbe Štefana Hudáka, religiózny pohľad na život ženy a jej problémy v tvorbe Ildiky Fúzikovej, spojenectvo rusínsko-slovensko-maďarských osobitostí v tvorbe Gabriela Hattingera-Klebašku, resp. zberateľská činnosť ľudových balád a rozprávok Štefana Lamiho.
V kapitole pod názvom Čo malo byť na začiatku autor hovorí o koreňoch a okolnostiach, ktoré ovplyvnili dolnozemský literárny život: organizácie, inštitúcie, osobnosti, história.
Publikáciu uzatvára kapitola (z pera Viery Žemberovej) pod názvom A je i taký autor (o tvorivej práci autora), ktorá hodnotí prínos Petra Andrušku na poli organizačnom, redaktorskom, vedeckom i pedagogickom.
Spomínaná publikácia je svedectvom toho, že autor i spomínaní literáti chcú „zachrániť pre budúce pokolenia veľké bohatstvo slovenských duchovných hodnôt“. Hodnoty, ktoré dodnes existujú v živote a tvorbe zahraničných Slovákov. Tak, ako chcel Ján Gerči „v srdciach dolnozemských Slovákov prebudiť lásku k rodnej reči“, chce sa nám veriť a dúfať, že aj v srdciach Slovákov i Neslovákov na Slovensku táto nevšedná publikácia pripomenie nielen samotnú existenciu, ale aj životaschopnosť a tvorivú perspektívu tejto vzácnej literatúry a kultúry...
Tradičná, v poradí deviata konferencia vedúcich slovenských pamätných ľudových domov, ktorú zorganizovala Nezisková verejnoprospešná spoločnosť s ručením obmedzením pre služby a zužitkovanie nehnuteľností Legatum, sa konala 18. apríla v Kultúrnom dome v Dunaeďháze. Účastníci konferencie sa zamýšľali nad tým, že národnostné domy sú výkladmi obcí.
V Dunaeďháza sa zišli vedúci národopisných domov zo všetkých Slovákmi obývaných regiónov Maďarska, aby si na tradičnej konferencii vymenili názory s kolegami a dozvedeli sa aktuálne informácie z ich odboru. Prítomných najprv pozdravil riaditeľ spoločnosti Legatum Juraj Ando, ktorý predstavil vzácnych hostí. Vedúcim oblastných domov sa najprv prihovoril zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik, ktorý konštatoval, že je hrdý na Legatum za koordinovanie činnosti slovenských pamätných ľudových domov a za jeho publikácie. Ako historik je toho názoru, že „teraz, keď naša národnosť už prakticky stráca svoj jazyk, čo vidieť aj na ulici,“ je načase, aby sme zoskupili hmotnú kultúru a ukázali ju potomkom niekdajších usadlíkov, aby videli, aké hodnoty vytvorili a zachovali ich predkovia. Hovoril o svojej nedávnej návšteve matranskej slovenskej osady, kde už nepočul na ulici slovenské slovo. „Treba povedať, že tá časť hmotnej kultúry, ktorú ešte možno pozbierať, sa neveľmi líši od kultúrneho bohatstva väčšiny či okolitých národov. Predsa však má niektoré zvláštnosti, pre ktoré sa oplatí tieto pamiatky pozbierať a ukázať verejnosti,“ povedal.
Konferenciu otvoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. Konštatoval, že sme sa dostali do štádia straty jazyka, či odbornejšie zmeny jazyka. Spomenul svoju nedávnu návštevu Hollóházy, kde sa zúčastnil na stretnutí starostov slovenských a maďarských prihraničných osád, ktoré si založili združenie a vytýčili si viacero spoločných cieľov v oblasti hospodárstva a cestovného ruchu. Na konferencii vedúcich národopisných domov by sa malo hovoriť tiež o možnostiach prilákať do týchto domov čo najväčší počet turistov. Ako prínos označil, že za posledné roky sa našli odborníci, ktorí sa postavili na čelo týchto domov a svoju prácu vykonávajú v prospech Slovákov. Zároveň informoval o tom, že tento rok by mala vyjsť reprezentatívna publikácia o slovenských národopisných domoch (je ich 58). Pripravuje ju spoločnosť Legatum, ktorá sa nedávno stala spoločnosťou s ručením obmedzeným. Predseda CSS poprial účastníkom konferencie úspešné rokovanie.
Hostiteľskú obec predstavil jej starosta, predseda Slovenskej samosprávy v Dunaeďháze Tomáš Nagy, ktorý hovoril o minulosti a o súčasnosti tejto malebnej báčsko-kiškunskej osady na brehu Dunaja. Záverom premietol účastníkom konferencie malý videofilm o slovenských putách dediny, ktoré spracovala absolventka Komunikačného ústavu Jánosa Dériho na Vysokej škole v Dunaújvárosi Livia Bauerová.
Po tomto úvode vystúpil s prvou prednáškou riaditeľ Múzea dediny v Sóstó, etnograf a muzeológ István Pál, ktorý priblížil najdôležitejšie úlohy prevádzkovateľov pamätných domov. Zdôraznil dôležitosť vymedzenia názvu domu. Viacerí prevádzkovatelia robia chybu v tom, že nepoznajú rozdiel medzi pamätným (národopisným) domom a zbierkou miestnej histórie. Podľa I. Pála zbierka miestnej histórie sa zaoberá všetkými hmotnými i nehmotnými hodnotami danej usadlosti, kým pamätný (národopisný) dom je obytný dom, zachovaný v pôvodnom stave spred 100-150 rokov.
Inžinier ochrany prostredia a kultúrny antropológ Gustáv Boldog hovoril o vonkajšom vzhľade pamätných domov a ich okolia. Ako povedal, pri budovaní zbierok treba dbať aj na to, aby - ak v okolí nie sú vysadené stromy a kríky - upravil terén tak, aby pôsobil autenticky. „Zimozeleň napríklad nie je typická pre sedliacke stavby,“ povedal. Hovoril aj o tom, že treba stanoviť funkciu domu. Ak tam totiž prebiehajú spoločenské podujatia, treba pripraviť miesta na sedenie, stoly a pod., avšak tie nepatria k stálemu zariadeniu domu a pod. Zdôraznil, že k estetickému vzhľadu dvora patrí aj umiestnenie autentických predmetov na dvore.
Úradujúci predseda Zväzu oblastných domov v Maďarsku Peter Szablyár hovoril o možnostiach uchádzania sa o podporu zo súbehov. Ako povedal, predtým, ako vypracujú projekt, treba vedieť presné údaje o pamätnom dome. Sú to napríklad kapacita múzea či pozoruhodnosti v blízkom okolí. Toto rozšíri možnosti uchádzania sa o granty. P. Szablyár informoval o štyroch dôležitejších súbehoch - o súbehu maďarskej spoločnosti cestovného ruchu, dvoch konkurzoch Ministerstva školstva MR a grantoch ministerstva pôdohospodárstva.
Po poučných prednáškach účastníkov konferencie čakala prehliadka hostiteľskej obce. Navštívili miestny slovenský oblastný dom, kde ich čakali členky miestneho klubu dôchodcov s miestnym červeným vínom a starosta obce ochotne odpovedal na ich otázky. Potom si spoločne pozreli miestny evanjelický kostol, o ktorom im porozprával miestny farár János Bácsi. Okrem iného sa dozvedeli, že vyše tristoročný chrám v 18. a začiatkom 19. storočia navštevovali aj slovenskí veriaci z Malého Kereša, Apoštagu a Mišky.
Na obed pripravili organizátori miestne špeciality a tak účastníci konferencie mohli ochutnať polievku Eďházska čipetka, čo je mäsová polievka s paprikou, cibuľou a trhancami a po internacionálnom hlavnom chode paprikovníke, teda chlebové cesto natreté opaprikovanou masťou.
V Baníckom múzeu, ktoré sídli v Kultúrnom dome v Šárišápe, sú vystavené všetky ešte dostupné predmety spojené s týmto povolaním. Šárišáp bol baníckou osadou, tento fakt poznačil obec v dobrom i v zlom.
Obec Šárišáp leží v Komárňansko-Ostrihomskej župe, 50 km severozápadne od Budapešti a 20 km od Ostrihomu, na ploche 19 štvorcových kilometrov. Má 3 842 obyvateľov s materinským jazykom slovenským a maďarským. Okolie Šárišápu je obývané od najstarších čias. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1181, ale archeologické nálezy svedčia o obývaní tohto územia už v staroveku. Veľká časť obyvateľstva zahynula alebo utiekla počas tatárskych a tureckých nájazdov. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia tu Sándor Menyhért usadil hlavne slovenských želiarov z Trenčianskej a Nitrianskej stolice. Od roku 1700 sa osada posilňovala hospodársky, počas panovania Jozefa II. tu už bola samostatná fara. V roku 1809 obyvateľov dediny zdecimovala cholera. Gróf Sándor Vince sem pozýval Slovákov, ale aj Čechov a Moravákov, v malom počte sa tu usadili aj Nemci. Dedina sa úplne zmenila v 19. storočí, keď sa v jej chotári rad-radom otvárali uhoľné bane. Baníctvo v rozhodujúcej miere ovplyvnilo život obce, vďaka nemu rástol počet obyvateľov.
V 70. rokoch minulého storočia sa postupne začali vyprázdňovať náleziská, bane zamestnávali čoraz menej mužov, ktorí si na okolí nevedeli nájsť prácu, preto sa mnohí z obce odsťahovali. Šárišáp však ani dnes nie je vymretou dedinou. Hľadá perspektívne možnosti, hlavne v poľnohospodárstve, a využíva blízkosť väčších prosperujúcich miest. Potomkovia niekdajších baníkov chceli vzdať hold svojim predkom, ich ťažkej práci, každodennému boju za kus chleba a preto vytvorili v kultúrnom dome banícku zbierku. Vchod do múzea je priam alegorický: znázorňuje vchod do bane s pôvodným zariadením, ako je napríklad klopadlo.
My sme mali možnosť navštíviť výstavu spolu s bývalým starostom osady Františkom Haračkom a členkou miestneho pávieho krúžku, vnučkou slávneho Šárišápana, vedca a slovenského aktivistu Alexandra Zderku. Oni nám porozprávali okrem iného o tom, že mnohí šárišápski baníci boli v II. svetovej vojne partizáni, svedčí o tom aj obrovský obraz v sále kultúrneho domu.
Ak raz navštívite Šárišáp, nevynechajte návštevu baníckeho múzea v miestnom kultúrnom dome!
V sarvašskej Športovej hale Sándora Petőfiho sa 6. kolom skončil volejbalový turnaj o Drevený pohár. O pohár zápasilo od novembra sedem družstiev. Usporiadateľom bol volejbalový oddiel mesta na čele s predsedom Jánom Žapkom. Družstvá úporne bojovali, aby sa ich meno objavilo na putovnom Drevenom pohári. Hralo sa podľa všeobecne platných volejbalových pravidiel. Podmienkou bolo, aby v každom družstve boli minimálne tri ženy. Systém hry bol jednoduchý, hral každý s každým podľa vylosovania. Na dvoch ihriskách prebiehali zápasy a tretie slúžilo na rozcvičku. Hráči družstva, ktoré prehralo, museli zapisovať výsledky a obsluhovať ukazovateľ skóre. Niektorí hráči od únavy polihovali na lavičkách a čakali nasledujúci zápas. Víťazné družstvo sa muselo postarať o dvoch rozhodcov. Takto bola zabezpečená plynulá hra a nebol problém s organizovaním jednotlivých zápasov. Kalórie si mohli hráči dopĺňať v bufete, ktorý zásobovalo vždy jedno z družstiev.
Slovenskú základnú školu v Sarvaši reprezentovali učitelia, rodičia a žiaci Anika Podaniová, Zlatica Lišková, Zoltán Fonád, Vojtech Častvan, Peter Maczik a Daniela Sekerešová. Povzbudzovať ich chodili nielen rodinní príslušníci, ale aj žiaci. Nechýbali ani tí najmenší, ktorí síce ešte nevedia chodiť, ale o volejbalovú loptu majú veľký záujem. Jednotlivé kolá sa odohrávali raz mesačne. V poslednom šiestom kole bolo už pred začiatkom rozhodnuté o víťazovi, ale o druhé a tretie miesto sa tvrdo bojovalo. Nakoniec druhé aj tretie družstvo dosiahli rovnaký počet bodov.
1. miesto Lovci jeleňov (102 bodov)
2. miesto Štipková skupina (82 bodov)
3. miesto Veselí výhercovia (82 bodov)
4. miesto Učitelia a žiaci (75 bodov)
5. miesto Plochá hus (50 bodov)
6. miesto Elixír (28 bodov)
7. miesto Gymnázium (24 bodov)
Vyhodnotenie turnaja sa konalo v reštaurácii, ktorej názov je takmer totožný s názvom víťazného družstva. Ceny, diplomy a medaily odovzdali športová referentka mesta Sarvaš Katarína Giricová, predseda a podpredseda volejbalového oddielu Ján Žapka a Szabolcs Szitó. Po vyhlásení výsledkov nasledovala chutná večera a tanec. Nálada bola perfektná. Družstvá si už teraz vytýčili ciele, ktoré by chceli dosiahnuť. K tomu však musia tvrdo trénovať.
Krásu nezastavíš, to bolo heslo 11. ročníka prestížnej súťaže krásy Miss Universe Slovenskej republiky. Historicky najdrahšia korunka krásy priam posypaná briliantmi, za 80 tisíc eur, sa zaskvela na hlave 23-ročnej rodáčky z Brna Denisy Mendrejovej. Prvou vicemiss sa stala Lea Šindlerová z Nitry a na treťom mieste skončila Marcela Ševčíková z Partizánskeho. Víťazka patrila medzi najostrieľanejšie finalistky, v roku 2003 si vyskúšala finále Miss Českej republiky. Má skúsenosti aj z modelingu a do súťaže sa prihlásila sama. Chcela vyhrať, všetko preto urobila, ba si dala aj prsia trošku upraviť a napokon si odniesla trofej najvzácnejšiu. Menej skúseností má prvá vicemiss Lea. Do súťaže sa prihlásila na podnet svojho priateľa Mira. Lea mala, samozrejme, aj podporu Slovákov z Maďarska, veď jej dedko pochádza z Cinkoty. Odtiaľ jej tunajšia časť rodiny posielala aspoň pozitívnu energiu, lebo sms sa poslať zo zahraničia nedali. Druhá oficiálne najkrajšia Slovenka si našla čas, aby poskytla rozhovor pre Ľudové noviny.
- Keďže sa môžem pochváliť, že sa poznáme strašne dávno, iste mi nikto nebude zazlievať, ak si budeme tykať.
-Verím, že nie. Myslím, že si ma poznala skôr, než som sa narodila, veď si moja teta... (smeje sa). Ak sa ma chceš opýtať, ako sa cítim, tak ti môžem povedať, že výborne! Prvý šok mám za sebou. Musím sa priznať, bola som skutočne prekvapená. Nečakala som to. Spočiatku som si chcela len trochu zlepšiť prejav, lepšie komunikovať na verejnosti. Pozdvihnúť si sebavedomie na zdravú mieru. Ide o to, aby si neutekala, neschovávala sa dozadu, aby si sa vedela postaviť pred ľudí, ako sa máš, zodpovedne a sebavedome, a nehrať sa pritom na niekoho iného. A potom som si povedala, že to dotiahnem čo možno najďalej.
- V kuloároch sa obyčajne povráva, že by účastníčky súťaží krásy najradšej podložili nohu svojim sokyniam. Pociťovala si nejakú nevraživosť zo strany ostatných súťažiacich?
- Ani o nevraživosti, ani o nijakých intrigách, ani o konfliktoch sa v našej skupine nedalo hovoriť. Všetky sme boli rôzne, ale s každým sa dalo porozprávať. Boli to všetko fajn baby. Dokonca vznikli aj kamarátstva, hoci možno nebudú na celý život.
- V médiách ťa hodnotili ako najprirodzenejšiu zo všetkých finalistiek. Musela si na sebe niečo vylepšovať? Povedzme, musela si ešte schudnúť? Ak dobre viem, si zaťažená na čokoládu...
- Ach, bez čokolády by som nevydržala ani deň! Ja som mala to výsadné právo, že som mohla jesť, nemusela som chudnúť ani potom, čo ma vybrali do finálovej dvanástky. Nemysli si však, že som sa mohla napchávať do prasknutia! To nebolo ako na obede u dedka, kde sa postarajú o to, aby sme sa poriadne najedli. Počas sústredení sme jedli kura a ryžu. Ja nemám ryžu rada, ale keď nám na večeru priniesli len prázdny rukolový šalát, skoro som sa rozplakala. Vypýtala som si naň aspoň dressing. Čašník podotkol, že podľa inštrukcií by mi to nemal doniesť, ale povedala som mu, že ja môžem. Mne vždy pani riaditeľka súťaže Silvia Lakatošová - Chovancová hovorila: - Lea, ty jedz! akoby som bola chorobne vychudnutá. No, po takýchto večeriach mi bodli obilninové keksíky, ktoré som si našťastie zobrala vždy so sebou.
- S tou korunkou na hlave sa zmenilo niečo v tvojom živote?
- Nemyslím si. Možno ma sem-tam ľudia spoznajú, ale nevedia ma kam zaradiť. Je to taký zvláštny pocit. Dnes som stretla spolužiačky akurát na prechode. Mávali mi z druhej strany ulice, ľudia sa po nás obzerali, ako po šibnutých! Potom mi gratulovali práve v strede cesty. Nemyslím si však, že by som mohla byť až taká populárna, aby som mohla jazdiť bezplatne v mestskej hromadnej doprave. Hoci keď ma pozvali do nitrianskych novín na rozhovor, išla som maminým autom a zaplatila som si parkovné asi na hodinku. Malo by to stačiť. Rozhovor sa však pretiahol. Meškala som snáď 15 minúť. Novinárky, ktoré sa so mnou rozprávali, išli teda so mnou, toho strážcu parkoviska vraj poznajú, keby bol nejaký problém. V pohode, ukecali sme ho, nevypýtal si peniaze za ďalšiu začatú hodinu, ale gratuloval mi a tešil sa, že osobne spoznal vicemissku. Teda už cítim tie výhody... a nedbám. A od susedy som počula, že jej muž vybehol na balkón v rytierkach a ich malá dcéra sa na neho vyrútila, či sa nehanbí! Veď vedľa býva misska a on si len tak vybieha na balkón nevhodne oblečený! Bývame vedľa seba celú večnosť, a náhle by nemohol chodiť na balkón, v čom chce? Dobre sme sa na tom všetci bavili.
- Keď budeš populárna, budeš aj namyslená?
- Nebudem. Nemám byť prečo. Ale sebavedomie som si už pozdvihla. Každopádne môžem povedať, že aj stretnutie s porotou v predvečer finále som prežila v pohode. Niektoré baby to prežívali v strašnom strese. Mali sme sa tam predstaviť, mali sme hovoriť o sebe asi tak 3 minúty. Hovorila som aj o tom, že som študovala v zahraničí, tak sa toho členovia poroty chytili a povypytovali sa ma na to. Jedna z finalistiek študuje na zdravotnej škole, jej položili takú „zákernú“ otázku, či vie krstné meno ministra zdravotníctva. Boli zvedaví na jej všeobecné vedomosti z tejto oblasti. Keď zaváhala, tak sa tam dal niekto počuť, že tá nevie ani jeho priezvisko. Samozrejme, vyšla od poroty celá zronená. Nuž, nie vždy to dopadne dobre, keď chce niekto silou-mocou upútať. Keď sa jej vypytovali, čím by chcela byť, čo očakáva od budúcnosti, neviem, ako to myslela, ale vypotila zo seba: - Chcela by som sa stať úspešnou dôchodkyňou. Neviem, či bola natoľko vystresovaná, alebo čo, mohla im povedať aspoň, že by chcela byť zabezpečená, čo ja viem, ale tresnúť takúto hlúposť, to bolo dosť nešťastné! A mala to aj také nacvičené. Ja som bola uvoľnená. Dostali sme pred tým za pohár vína, hneď mi bolo fajn...
- Ani si nemala trému?
- Akoby nie! Mala som, a akú! Len to, chvalabohu nebolo vidieť. Hoci sa mi nohy triasli ako huspenina.
- No vieš, v tých plavkách, ktoré ste mali ušité na telo, by sa každá triasla ako osika! Vyzerali ste, akoby ste boli úplne nahé, len ste mali na sebe prilepené trblietavé kamienky. Navyše ste sa mali vlniť a tancovať. A pritom ste boli také vyplašené, ako tovar na trhu s otrokmi.
- Nečuduj sa, naozaj sme si pripadali ako holé. Okrem toho tie krkolomné pohybové prvky, ktoré nám dali, doslova ohrozovali celistvosť plaviek, ktoré boli skutočne ušité presne na telo. Obávali sme sa, že sa nám niečo odtrhne, spadne, mali sme pritom strašne vysoké podpätky svietili na nás reflektory, neskutočne sme sa potili, veľmi opatrne sme sa vrteli, nedalo sa tam tancovať ako na diskotéke.
- A to by boli od vás očakávali...
- Áno, a pritom ako sme sa dopredu porozostavali, tiekol mi pot po vlasoch, okolo uší, bolo to hrozné.
- Myslím, že to na pohľad nebolo také hrozné, ako „voľný program“ niektorých dievčat, ktoré si zvolili latinsko-americké tanečné disciplíny. Ten ich drobunký partner si mohol dušu vytancovať, ako sa ich snažil zachrániť.
- Aj ho pekne pokritizovali, že sa tam objavil štyrikrát. Okrem toho dievčatá boli vystresované. Ja som mala výhodu, že som išla prvá, okrem toho pri brušnom tanci akosi máš čas nájsť si tú pravú kameru, do ktorej sa máš pozerať. Pri nejakom dynamickejšom tanci nemáš šancu, ak nemáš cvik. Ja som sa napokon na kamery ani nesústredila. Viac-menej sa mi videlo logické, kam sa mám pozerať. V plavkách som sa raz sekla, nepozerala som sa na správnu kameru, tak som to zachraňovala tým vlnením. Ale ako sa tak na celé finále dodatočne dívam, vôbec sme nemali možnosť nejak si vychutnať svojich 15 minút slávy. Najprv sme utekali do zákulisia kvôli korunkám. Rozbabrali nám vlasy. Mali sme ich celé zelektrizované. Pred voľnou disciplínou sme sa bežali prezliecť. Nikto nebol naporúdzi, kto by nám pomohol vyzliecť si šaty módneho návrhára Kukso Ko o - a tak, aby sa nepoškodili. Ja som sa mala navliecť do svojho hávu brušnej tanečnice. A nakázali mi, aby som si zapla vlasy. No, bolo to priam beznádejné. Nakoniec mi ich aspoň prichytili sponkami. Boli to hrozné stresy. Ľudia behali okolo, každý si chcel robiť svoju prácu, réžia s nami robila stále cirkus, kde sme, kde trčíme... Mala som pocit, že celé upachtené finále trvalo asi 10 minút a bol koniec. Pritom nás všetky tlačila zodpovednosť za to, aby to dobre dopadlo. Urobiť, čo mi povedal režisér a dovidenia!
Inak, okrem rodiny, priateľov doma a Slovákov v Maďarsku, ktorým naozaj veľmi-veľmi ďakujem za podporu a slová povzbudenia, mi držal palce aj jeden taliansky poddôstojník luxusnej lode, na ktorej sme mali sústredenie. Simone mi poslal e-mail s gratuláciami. Údajne sledovali priamy prenos slovenskej televízie. Urobili pre nás na lodi takú menšiu párty, a potom nás niekoľko dievčat prepašovali aj na kapitánsky mostík. Ja som sa ho vypytovala na riadenie lode, lebo som už mala možnosť pozorovať navigačné práce na jachte, ktorú sme mali prenajatú na Jadrane. Ty si tam šabrnkovala s pravítkami nad mapami, akoby si sa tomu rozumela. Keď som to Simonemu porozprávala, bol zo mňa celý preč. Nechcelo sa mu veriť, že ja sa naozaj zaujímam o jeho prácu a nie preto, aby som mu imponovala. Ešte sa mu to nestalo, že by bolo nejaké dievča zvedavé, čo sa dá robiť, ak by zlyhala technika. Všetko mi poukazoval. Bolo to mimoriadne zaujímavé. No nezačni mi tu vyrábať bulvárne teórie!
- Máš aj nejaké povinnosti, ktoré vyplývajú z tvojho titulu?
- Zatiaľ viem len toľko, že mediálni partneri súťaže si na mňa môžu robiť nárok. Mala by som reprezentovať na ich akciách, keby potrebovali „skrášľovací materiál“, zúčastňovať sa na ich podujatiach, robiť im reklamu, ale ešte neviem nič konkrétne. Čo však už viem, že budem reprezentovať Slovensko na Filipínach, kde sa koná v novembri Miss Earth, Miss Zem, čo je podľa riaditeľky Miss Universe spojenie intelektu s krásou. No proste, niečo pre mňa...
- Počas finále si sa usmievala od ucha k uchu, už si sa chystala na odmenu? Čo dostala kráľovná krásy, to sme počuli. Čo dala samotná súťaž napokon tebe?
- Dostala som veľký zážitok a zároveň spomienku do budúcnosti. Mama odkladá výstrižky z novín, fotografie, ba aj minerálky. Spoločnosť, plniaca minerálku Brusnianku, nás sponzorovala aj tým, že na fľašiach boli naše fotografie aj so štartovacím číslom. Miss Brusnianka má za odmenu minerálok plnú špajzu. Okrem toho som dostala poukážku na lekárske zákroky v dermatologicko-laserovom centre v hodnote 500 eur, poukážku na nákup topánok MT Shoe v hodnote 700 eur, celoročnú starostlivosť o vlasy v renomovanom kaderníctve Clear, čo má pobočku aj v Nitre - a hneď to pôjdem aj využiť, poukážku na nákup kozmetiky Mary Kay za 670 eur. Nádherný zájazd do Karibiku na luxusnej lodi Costa Fortuna, ten sme dostali všetky, lebo sme tam mali 12-dňové sústredenie, spojené s fotografovaním a nakrúcaním filmových dokrútok. A všetky sme dostali korunky. Také hrebienky. Ja som len tak podotkla, že na nej sú určite svarowské krištále, tak sa krásne trbliecu, ale pani Silvia, ktorá išla práve okolo, sa usmiala a povedala, že tam je niečo viac, drahokamy a polodrahokamy. Škoda, že nás o tých kameňoch neinformovali, podaktoré si tie korunky tak šľahli do tašky ako nejaký šmejd.
- Okrem toho, že budeš mať o čom rozprávať vnúčatám, myslíš si, že celá súťaž bude mať nejaký dopad na tvoj život?
- Každopádne to bola možnosť urobiť si reklamu, zviditeľniť sa. Rada by som sa prebojovala do modelingu, hoci nám bolo povedané, že táto súťaž nie je o tom. Vyskúšala som si „zápolenie“ o korunku kráľovnej krásy aj z druhej strany, nielen zo strany diváka. A mala som možnosť stretnúť sa s veľmi zaujímavými ľuďmi. Napríklad bol pre mňa osožný rozhovor s talianskym módnym návrhárom kórejského pôvodu Koksom Koom. Poradil mi, aby som kládla dôraz na svoju prirodzenosť a zostala absolútne jednoduchá, bez šperkov, v jednoduchých tričkách, jednoduchých džínsoch. Silvia Lakatošová - Chovancová mi v podstate vymyslela heslo terajšieho úseku života. Vždy mi pripomínala: - Lei, nerieš! Nuž, čo? Pokúsim sa. Všedné dni sú, ako boli pred súťažou. Študujem na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre prekladateľstvo a tlmočníctvo. A určite si budem musieť porobiť úlohy a pripraviť sa na skúšky, ako to bolo aj dosiaľ.
Budete mi držať palce aj v novembri? Budem to potrebovať. Aha, už zasa riešim...