Ľudové noviny č. 21
Otázky, ktoré medzi Slovenskom a Maďarskom vznikajú, sa budú riešiť pokojne, v záujme oboch štátov a predovšetkým bilaterálne, uviedol 13. mája minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po oficiálnom stretnutí so svojím maďarským rezortným partnerom Péterom Balázsom, ktorý označil svoju návštevu Bratislavy za novú kapitolu vo vzájomných vzťahoch. „Nie je to nový list, ale kapitola a jej názov je priateľstvo s úctou,” povedal P. Balázs s dôvetkom, že prípadné problémy musia obe krajiny riešiť medzi sebou a ak to bude možné, nemala by sa sem zapájať tretia strana. Kabinet, v ktorom pôsobí, má pred sebou len rok, no podľa neho sa dovtedy dá urobiť veľa v prospech zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov. Obaja politici vyjadrili spokojnosť s existujúcimi mechanizmami dvojstrannej spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o základnú zmluvu medzi SR a MR, v zmysle ktorej sa vytvorilo 12 zmiešaných komisií. „Zhodli sme sa v tom, že nie všetky pracujú uspokojivo, zhruba polovica z nich pracuje dobre,” povedal M. Lajčák. „Polovica je aktívna, no tá druhá sa musí prebudiť,” doplnil P. Balázs bez konkretizovania, o ktoré komisie ide. Za ďalšiu platformu, na ktorej sa vedie dialóg, označili dohodu medzi predsedami vlád Robertom Ficom a donedávnym premiérom Ferencom Gyurcsányom. Ide o 14-bodový program pod názvom Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť - v zrkadle spoločných projektov. „Tento program sa napĺňa a tu máme celý rad konkrétnych výsledkov,” zhrnul. Šéf maďarskej diplomacie tvrdí, že je čas na uzatváranie tém, ktoré slovensko-maďarské vzťahy v uplynulých mesiacoch vyhrocovali. Pozornosť by radšej upriamil na spoločné projekty a rôzne formy cezhraničnej spolupráce.
Oficiálna schôdzka predsedov vlád SR a MR by sa mala uskutočniť v Budapešti ešte pred letnými prázdninami. „Politický dialóg medzi SR a Maďarskom bude pokračovať, predpokladám, že s väčšou intenzitou než doposiaľ. Očakávame, že schôdzka by sa mala uskutočniť veľmi skoro, ešte pred letnými dovolenkami,” povedal M. Lajčák s tým, že P. Balázs odovzdal premiérovi Robertovi Ficovi pozývací list od jeho maďarského partnera Gordona Bajnaiho. Poznamenal, že takisto prezident SR Ivan Gašparovič je pripravený recipročne navštíviť Maďarsko. Premiéri oboch krajín sa naposledy oficiálne stretli 15. novembra 2008 v Komárme. R. Fico a vtedajší maďarský premiér F. Gyurcsány na ňom diskutovali o zhoršujúcich sa slovensko-maďarských vzťahoch a odsúdili prejavy extrémizmu na oboch stranách. Prezident MR László Sólyom oficiálne navštívil Slovensko krátko po svojom nástupe do funkcie v roku 2005, no oficiálna návšteva prezidenta SR Ivana Gašparoviča sa v Maďarsku doteraz neuskutočnila. Hlavy oboch štátov naposledy dvojstranne rokovali na neformálnom stretnutí 6. decembra 2008 v Nových Zámkoch.
Do konca roka by mala vyjsť spoločná slovensko-maďarská učebnica dejepisu. Ako o tom informovali šéfovia rezortov diplomacie, momentálne na nej pracuje zmiešaná komisia. „Podporujeme činnosť zmiešanej komisie historikov, ktorá má vyústiť do vydania spoločnej učebnice dejepisu,” povedal M. Lajčák. Pôjde o doplnkovú učebnicu pre štúdium dejín a mala by byť distribuovaná v oboch krajinách. „Je to dobrý krok k hľadaniu spoločného videnia našej minulosti,” zdôvodnil. Obaja ministri odsúdili akékoľvek prejavy extrémizmu na ktorejkoľvek strane. P. Balázs zdôraznil, že Maďarsko extrémizmus neexportuje, ten sa exportuje sám. „Niektorí pomýlení ľudia nevedia, čo robia,” povedal a dodal, že nevedomosť týchto ľudí pramení okrem iného aj z toho, že sú generačne vzdialení od vzorov, ktoré uznávajú. Ministri sa zhodli v tom, že ide o okrajové skupiny v každej spoločnosti a je neprípustné, aby sa kdekoľvek do nich realizovali nábory či organizovali pochody.
Slovensko a Maďarsko sú „odsúdené” na dobrú spoluprácu. Na stretnutí s novým ministrom zahraničných vecí MR to povedal prezident SR Ivan Gašparovič. Dodal, že návšteva P. Balázsa by mala prehĺbiť slovensko-maďarské vzťahy a otvoriť ich perspektívu do budúcnosti. Vzťahy Slovenska a Maďarska označila hlava SR ako dobré. „Slovenská republika sa vždy tvrdo postaví proti tým, ktorí budú v spoločnosti podnecovať národnostnú a etnickú neznášanlivosť a extrémizmus,” uviedol na rokovaní Ivan Gašparovič. „V spolupráci so Slovenskom chceme otvoriť úplne novú kapitolu vzťahov. Nikdy nebola taká pozitívna klíma na začatie novej spolupráce. Chceme pozitívne hodnoty preniesť aj do budúcnosti a na tie negatíva chceme zabudnúť,” reagoval P. Balázs. Zároveň prisľúbil, že snahou maďarskej diplomacie je hľadieť na Slovensko ako na dobrého priateľa a každé iné vyjadrenie bude maďarská administratíva odsudzovať. „Naša veľmi dlhá spoločná hranica nás predurčuje na potrebu dobrých vzťahov na všetkých úrovniach vrátane kultúrnej oblasti,” konštatoval P. Balázs.
Ak sa podarí dôsledne zrealizovať vládny program na riešenie krízy, bude to síce znamenať pre mnohých Maďarov v krátkodobom horizonte bolestivé následky, dlhodobo však môže spôsobiť návrat dôvery voči krajine. Povedal to v Budapešti premiér Gordon Bajnai, ktorý sa stretol s veľvyslancami akreditovanými v Budapešti. Bajnai v prejave, v ktorom zhodnotil situáciu krajiny a hovoril o opatreniach vlády na riešenie krízy, konštatoval, že po zrealizovaní krízového programu by sa mal stabilizovať kurz forintu, môžu klesnúť úroky a „mnohé rodiny zadĺžené devízovými pôžičkami si vydýchnu”. Premiér informoval diplomatov o štyroch hlavných pilieroch krízového programu vlády, ktorými sú určenie jasných cieľov a rozhodných opatrení na krátkodobé riešenie krízy, dlhodobé vylepšenie rovnováhy rozpočtu, stimulovanie udržateľného hospodárskeho rastu a trvalé obnovenie dôvery voči Maďarsku. Bajnai prezentoval aj pripravované kroky vlády v oblasti zmien daňového a odvodového systému, prezentoval susedskú politiku krajiny a hovoril o úlohách, ktoré mieni Maďarsko v rámci Európskej únie a širšieho regiónu plniť. Pre Maďarsko má podľa jeho vyjadrenia zásadný význam, že sa vracia dôvera investorov a zahraničného kapitálu voči regiónu a Maďarsku.
Predseda FIDESZ Viktor Orbán vedie so 44 percentuálnymi bodmi rebríček popularity podľa výsledkov aprílového prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos. Orbán, po ktorom nasledujú prezident László Sólyom a predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, si oproti marcu polepšil o tri body. Sólyom si teraz pripísal dva body, v marci získal 42. Premiér Gordon Bajnai obsadil 18. priečku s 27 bodmi, za uplynulý mesiac stratil dva body. Výrazne sa zmenila štruktúra tábora jeho priaznivcov, kým v marci dostal od voličov MSZP 49 bodov, v apríli už 65. Voliči FIDESZ mu udelili v marci 22, o mesiac neskôr však už iba 12 bodov. Bajnaiho predchodca Ferenc Gyurcsány je na predposlednom 21. mieste rebríčka popularity so ziskom 24 bodov, horší je už iba expredseda SZDSZ a predseda frakcie liberálov János Kóka.
Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia (MOÚ) usporiadal 6. mája v Slovenskom dome našej podpilíšskej obce Mlynky vysunuté zasadnutie Rady národnostných kultúrnych expertov.
Generálna riaditeľka ústavu Erika Borbáthová úvodom poukázala na to, že tento veľmi užitočný zbor výborných znalcov kultúry národností žijúcich v Maďarsku pôsobí už päť rokov. Prvá časť rokovania sa pod taktovkou odbornej referentky MOÚ Márie Lukácsovej niesla práve v znamení bilancovania doterajšej činnosti rady, v ktorej našu Slovač zastupuje predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková. MOÚ v úzkej spolupráci so svojimi národnostnými expertmi pravidelne usporadúva konferencie, semináre a porady, ako aj výstavy a iné podujatia s menšinovou tematikou, z roka na rok vypisuje súbehy o najkrajšie tzv. národnostné fotografie pod názvom „Naše národnosti v obrazoch“, pričom snáď najznámejšou akciou ústavu je tradičný galaprogram na Deň menšín. Pri tejto príležitosti MOÚ udeľuje jednotlivcom, inštitúciám a občianskym organizáciám vyznamenanie „Pro Cultura Minoritatum Hungariae“. Cena je prejavom uznania za výnimočnú činnosť na poli kultúry a umenia menšín v Maďarsku. Od E. Borbáthovej a M. Lukácsovej sme sa dozvedeli, že čoskoro bude hotová a sprístupnená národnostná databáza MOÚ, ktorá bude znamenať nemalú pomoc pre každého, kto sa zaujíma o kultúru a vôbec o život 13 národných a etnických menšín v Maďarsku.
Na programe mlynského rokovania Rady národnostných kultúrnych expertov, ktoré prišiel pozdraviť aj starosta hostiteľskej obce József Lendvai a ktorého sa zúčastnil i člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl, boli prípravy tohoročného národnostného galaprogramu, výpisy súbehov a hodnotenie doterajších pódiových diskusií. V minulom roku sa sústredili na národnostné divadelníctvo, pred mesiacom zase rozoberali aktuálny stav menšinových mládežníckych organizácií. MOÚ v druhej polovici roka v spolupráci s Úradom predsedu vlády MR plánuje uskutočniť podobnú diskusiu o zakladaní a prevádzkovaní národnostných kultúrnych inštitúcií. Medzi krátkodobými plánmi ústavu figuruje aj usporiadanie medzinárodnej menšinovej konferencie.
Mlynskí hostitelia národnostných expertov na čele s predsedníčkou Organizácie Slovákov v Mlynkoch, pobočky ZSM Gizelou Molnárovou po rokovaní ukázali hosťom niektoré pamätihodnosti obce, vrátane pamätného parku a kostola, ktorý im predstavil miestny dekan Kálmán Ackerman. Program sa skončil v základnej škole, kde hostí privítala riaditeľka inštitúcie Marta Papučková Glücková.
S vedúcimi činiteľmi regiónu a s predstaviteľmi slovenskej komunity sa stretol počas svojej dvojdňovej návštevy Békešskej župy mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš.
Veľvyslanec SR Juraj Migaš začal svoju návštevu Békešskej župy v spoločnosti generálneho konzula SR v Békešskej Čabe Štefana Daňa a riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Kurucza stretnutím s predsedom Valného zhromaždenia Békešskej župy Lászlóom Domokosom a primátorom mesta Gyulom Vantarom. Delegácia po rokovaniach v spoločnosti pána Vantaru vzdala hold pamiatke prvých slovenských osídlencov mesta pri pomníku, ktorý bol odhalený roku 1993 pri príležitosti 275. výročia znovuosídlenia mesta Slovákmi.
- Ako veľvyslanec Slovenskej republiky chcel by som sa všetkým pekne poďakovať, že v tomto regióne bola vždy príjemná, priateľská atmosféra... Pevne verím, že naši krajania, naša slovenská menšina prispela k tomu, aby vzťahy mesta a župy s partnermi na Slovensku boli čo najrozvinutejšie a pozitívne a určite tomu bude tak aj v budúcnosti, - uviedol veľvyslanec SR na stretnutí s predstaviteľmi tlače v priestoroch Jókaiho divadla a zároveň pozitívne hodnotil rokovania s vedúcimi činiteľmi župy a mesta. Ako povedal, po skončení svojej diplomatickej služby v Maďarsku, po návrate na Slovensko v blízkej budúcnosti sa sem bude vracať súkromne, aby si mohol podať ruku so svojimi priateľmi.
Príležitosťou návštevy delegácie slovenských diplomatov v Békešskej Čabe bolo aj prvé premietanie filmu zo seriálu „Filmy z trezoru“, dejiskom ktorého bude každý druhý týždeň kino v nákupnom stredisku Csaba center. O projekte informoval novinárov riaditeľ SI Milan Kurucz, ktorý zdôraznil, že tieto filmy nám pripomínajú aj 20. výročie spoločenského prevratu, Nežnej revolúcie, pretože práve tieto diela zo 60. 70. a 80. rokov boli počas socializmu zakázané, či už z ideologických dôvodov, alebo preto, lebo niekto z ich autorov, resp. protagonistov opustil Československú socialistickú republiku...
Na tlačovej besede pozdravil predstaviteľov médií aj nedávno vymenovaný generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, ktorý bol v tejto funkcii už v rokoch 2001-2006. Vyzdvihol, že ako milovník hudby sa naďalej bude angažovať v pestovaní bohatých slovensko-maďarských vzťahov v oblasti kultúry. Z priamych kontaktov vyzdvihol divadlo a filharmóniu mesta Košice, ktoré bude v roku 2013 hlavným mestom kultúry Európy. Generálny konzul vidí rezervy o. i. aj v sprostredkúvaní tanečných, resp. baletných produkcií.
Pozitívne hodnotil dvojstrannú spoluprácu v oblasti prezentovania rôznych umeleckých žánrov aj riaditeľ čabianskeho divadla Péter Fekete, ktorý zároveň informoval prítomných, že budúcu sezónu venujú divadelnému umeniu okolitých štátov Maďarska, v rámci série inscenácií Slovensko predstavia prostredníctvom diela súčasného slovenského dramatika pravdepodobne v novembri.
Áchimova sieň pri Čabianskom slovenskom oblastnom dome bolo dejiskom priateľského stretnutia Juraja Migaša so Slovákmi z Békešskej Čaby a okolia. Hostitelia, v mene ktorých vzácneho hosťa privítali riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová a predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraj Ando, pripravili na pamiatku hlave slovenskej diplomacie pestrý kultúrny program. Obsahoval ľudové piesne v podaní citarovej kapely Boleráz, rozprávku v prednese žiačky čabianskej slovenskej školy Boglárky Kissovej a recitácie členov slovenského krúžku v Čorváši, kým tanečníci z miestneho súboru Čaba a z osady Elek ho potešili rezkými slovenskými tancami tohto kraja.
- Váš program mi dodal veľa veselosti, úsmevu a energie, pretože práve dnes tu, v Békešskej Čabe, som si začal uvedomovať, že po štyroch rokoch sa lúčim... - povedal Juraj Migaš. Pripomenul, že keď prišiel prvýkrát do týchto končín Maďarska, o tunajších Slovákoch mal málo skôr teoretických poznatkov, ale nepoznal konkrétnych ľudí. Teraz sa však lúči s mnohými ľuďmi dobrej vôle, ktorí nezabúdajú na svoje korene, tradície a jazyk... Zároveň vyslovil vďaku za nové priateľstvá z tohto kraja a radosť z toho, že napriek občasným otvoreným otázkam komunikáciu charakterizovala úprimnosť. Predstavitelia slovenských volených zborov, občianskych organizácií a inštitúcií regiónu následne odovzdali pánovi veľvyslancovi dary na pamiatku. Juraj Migaš sa vracia z békešského kraja napr. s maľbou dolnozemského sálaša, darom Slovenskej samosprávy Békešskej župy, a s vyšívanou kapsou od Čabianskej organizácie Slovákov, ktorá obsahuje okrem klasických prostriedkov na cestu: soli, chleba a páleného aj jednu z pých tunajších Slovákov, Čabiansky kalendár.
Účastníci stretnutia sa potom premiestnili do kina v stredisku Csaba center, kde po pozdravných slovách vedúcej Szilvie Bácsfalviovej predstavil obecenstvu seriál „Filmy z trezoru“ Milan Kurucz. Ako uviedol, seriál obsahuje 5 hraných a 4 dokumentárne filmy od takých klasikov slovenskej kinematografie, akými sú Juraj Jakubisko, alebo Dušan Hanák, dielo ktorého „Ja milujem, ty miluješ“ premietli ako prvé.
Na večer pre delegáciu slovenských diplomatov bolo pripravené prekvapenie, slovenská samospráva v Békeši na čele s Jánom Feledim ich pozvala na prehliadku miestnej pálenice.
Druhý deň návštevy Juraja Migaša patril Sarvašu, kde zavítal do tamojšej slovenskej základnej školy, magistrát mesta, ako aj do sídla miestnej slovenskej samosprávy. V rámci priateľských posedení sa stretol s primátorom mesta Michalom Babákom a s predstaviteľmi slovenskej komunity mesta - riaditeľkou slovenskej školy Zuzanou Medveďovou a predsedom slovenskej samosprávy Tiborom Mótyánom.
V Číve (Piliscsév) čoraz častejšie oživujú starodávne zvyky. Po nedávnom vynášaní Moreny sa ani nie celkom nečakane objavilo v obci niekoľko májov. Starodávna tradícia ich stavania aj dnes znamená, že v danom dvore býva dievča („ďívka“), ktorej „frajer“ dáva týmto namáhavým, podľa nepísaných pravidiel iba v noci vykonateľným činom na známosť, že sa uchádza o jej srdce. Zasnená, oficiálne ešte nezadaná dievka, sa ráno musí poriadne prekvapiť. Inak to celé za veľa nestojí... Na fotografii je najvyšší čívsky máj, ktorý Zuzke Horňákovej postavil Dénes Maduda.
V Novom Meste pod Šiatrom každý rok o tomto čase bilancujeme výsledky výučby slovenského jazyka. Tento rok bol pre nás náročný, plný trémy, ale aj usilovnosti. Začiatkom januára sme sa dozvedeli, že sa zmenil systém štátnej skúšky zo slovenského jazyka. K základnému stupňu pridali úlohu v jazykovom laboratóriu, ktorá bola doteraz povinná iba na strednom stupni. Samozrejme, ako to už v súčasnosti býva, zdvihli aj poplatok. Nemali sme dosť odvahy prihlásiť sa na stredný stupeň, ale dnes som podľa výsledkov presvedčená, že dvaja žiaci mali veľkú nádej úspešne zložiť druhý stupeň. Je dôležité, aby som aj touto cestou pochválila štyroch žiakov z pokročilej skupiny ôsmakov, ktorí sa po celý rok aj mimo vyučovacích hodín, fakultatívne pripravovali na ústnu a na písomnú skúšku. Boli to Emese Verešová, Dávid Vitányi, Gerda Sajková a Enikő Sütőová. Na víkendy dostávali veľa úloh, popoludní skoro každý deň sedeli v laboratóriu, prekladali, po jednom prichádzali k obrázku a samostatne o ňom rozprávali. Je pravda, že zo začiatku ťažko hľadali slová, ale po čase sa čím ďalej, tým lepšie vyjadrovali. Týždeň pred skúškou navštívili ostatné triedy a ukázali spolužiakom svoje znalosti. Môžem povedať, že sa predstavili v dobrom svetle. Bola to veľmi osožná metóda proti tréme, ale aj príklad pre žiakov nižších ročníkov.
Celkovo sme sa prihlásili na štyri ústne a na štyri písomné skúšky. Z ôsmich sa nám nepodarila iba jedna, chýbali k nej dva body. Emese Veresová dosiahla najviac bodov, písomka sa jej podarila na 92 %. Také vynikajúce výsledky nás motivujú, aby sme sa nebáli stredného stupňa, ale ešte viac cvičili a rozprávali s deťmi aj mimo hodiny. Na chodbe, pri obede, popoludní na dvore, ale aj na viacerých vyučovacích hodinách. U nás prispievajú k dobrým výsledkom aj práca v divadelnom krúžku, lyžiarske a biblické tábory a rôzne podujatia na Slovensku, v slovenskom jazykovom prostredí.
V súčasnosti nás čakajú ďalšie úlohy. Na prvom stupni máme prepracovať učebné osnovy, zdôrazniť v nich komunikáciu a hlavne by sme potrebovali nové knihy a učebné pomôcky. Učiteľov musíme presvedčiť o tom, aby sa vo väčšom počte hlásili na doškoľovania, aby sa mohli zdokonaľovať v slovenskom jazyku. Možnosti sa núkajú po celý rok.
Deviaty rok pripravujem deti na štátnu skúšku zo slovenčiny, máme pekné výsledky aj na strednom stupni. Za tú dobu získali diplom za absolvovanie štátnice na strednom stupni v kategórii C 15 žiaci. V tomto školskom roku, už v novembri, ju zložil aj ôsmak Marcel Kuczik, ktorému aj touto cestou srdečne gratulujeme.
Ako odborníčka poznám prácu a problémy rôznych škôl našej národnosti. Moje skúsenosti nie sú pozitívne. Nie je nás veľa, ktorí sa podujímame na takú náročnú prácu, myslím tým na menšie školy, nie na dvojjazyčné. Počúvam viac ponôs, niekedy vidím obrovské nedostatky vo výučbe slovenčiny. Keď som sa s nimi stretla pri kontrole, snažila som sa radšej pomôcť, podeliť sa o svoje skúsenosti, povzbudiť učiteľov k podobným krokom. Mali by sme menším školám viac pomáhať aj v praxi, nielen teoreticky. Učitelia by sa mali zúčastňovať na letných doškoľovaniach na Slovensku, aby lepšie ovládali jazyk. Slovenčina nie je svetový jazyk, ako napríklad angličtina. Musíme deti motivovať, aby mali o slovenčinu záujem, aby ich práca mala význam. Našou úlohou je presvedčiť o tom aj rodičov, lebo nadišiel čas, keď si stokrát premyslia, do ktorej školy si dieťa zapíšu. Dobrými výsledkami im dokážeme, že sa oplatí učiť sa slovenský jazyk v našej škole.
Dňa 28. 4. 2009 sa uskutočnilo vyhodnotenie už tradičnej prekladateľskej súťaže študentov slovakistiky maďarských univerzít, ktorú spoločne pripravili Slovenský inštitút a lektorát slovenského jazyka na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE). Zapojilo sa do nej vyše 30 poslucháčov ELTE, Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa, Segedínskej univerzity a Sarvašskej univerzity, ktorí si svoje prekladateľské schopnosti vyskúšali na náročných textoch Pavla Vilikovského a Pála Závadu. Prvú cenu v preklade z maďarčiny do slovenčiny získala študentka ELTE Bernadeta Derzsiová a v preklade zo slovenčiny do maďarčiny zvíťazila Monika Jancsárová z katolíckej univerzity. Porota zložená z lektorov slovenského jazyka Dr. Karola Wlachovského a Ladislava G. Kovácsa udelila mimoriadnu cenu - pobyt na Letnej škole slovenského jazyka SAS - študentke Sarvašskej univerzity Judite Sudovej.
1. miesto - Bernadeta Dersziová / ELTE
2. miesto - Gabriela Tompová / KUPP
3. miesto - Liliana Gašparíková / Segedín
1. miesto - Monika Jancsárová / KUPP
2. miesto - Zuzana Plavcová / KUPP
3. miesto - Dominika Háncsová / ELTE
Judita Sudová, Sarvaš.
V XIV. obvode Budapešti je od roku 2003, keď na Americkej ulici č. 37 odhalili pamätnú tabuľu na počesť Antona Straku (1893-1945), tradíciou, že začiatkom mája vzdávajú hold tomuto významnému činiteľovi českých, slovenských a maďarských dejín.
Aj tohto roku usporiadali 8. mája, pri príležitosti štátneho sviatku Českej a Slovenskej republiky, České centrum Budapešť, Slovenský inštitút, Kruh priateľov Bohemia a Slovenská samospráva XIV. obvodu na Americkej ulici pietny akt. Pred kladením vencov k pamätnej tabuli československého diplomata, ktorý sa obrovskou mierou zaslúžil o rozvíjanie česko-slovensko-maďarských literárnych stykov a kultúrnych vzťahov, prítomných pozdravil predseda obvodnej slovenskej samosprávy Pavol Maulik. Zvlášť privítal veľvyslanca Českej republiky v Maďarsku Jaromíra Plíška, spolupracovníka Českého centra Róberta Gála, prvého tajomníka veľvyslanectva SR v Budapešti Imricha Martona, národnostného referenta samosprávy mestskej časti Zugló Barnabása Bernhardta a predstaviteľov gréckej samosprávy XIV. obvodu. P. Maulik vo svojom príhovore zdôraznil úspešnú činnosť A. Straku na poli kultúry a diplomacie, ktorá môže byť vzorom aj pre dnešnú dobu... Po jeho slovách s krátkym kultúrnym programom s recitáciami a hudobnými skladbami spestrili spomienkovú slávnosť štipendistky samosprávy Alfija Zelmanová, Nora Bakóová, Mária Havlíčková a Beata Erdeiová. Štipendium, ktoré nesie meno A. Straku, založila slovenská samospráva v Zugló z iniciatívy zosnulej Jozefíny Hontiovej Klányiovej, titulárnej predsedníčky zboru. V rámci pietneho aktu prítomní položili k pamätnej tabuli vence úcty a vďaky.
Dňa 17. apríla sa v Tatabáni uskutočnilo už tradičné rozšírené zasadnutie Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy, ktorého sa zúčastnili aj predsedovia slovenských volených zborov pôsobiacich v župe a vedúci miestnych pobočiek Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM). O činnosti župnej slovenskej samosprávy informovala jej predsedníčka Mária Nagyová. Vo svojom prejave vyzdvihla, že samospráva Komárňansko-Ostrihomskej župy venuje záležitostiam národností žijúcich na jej území patričnú pozornosť, podľa svojich možností podporuje ich kultúrnu činnosť, prejavuje záujem o ich podujatia. Ako povedala Mária Nagyová, Slováci žijúci v desiatich osadách župy v okolí Dorogu, Orosláňu, Tatabáne a Taty si v prvom cykle po schválení národnostného zákona zvolili 8 menšinových samospráv, v roku 2002 vzniklo 9 a v roku 2006 10 slovenských volených zborov. Založili si Zväz slovenských samospráv Komárňansko-Ostrihomskej župy a po novele zákona v marci 2007 aj 9-člennú župnú samosprávu. Školám, kde sa vyučuje slovenčina, pomáha samospráva pri organizovaní rôznych podujatí a súťaží. Takýmto podujatím bol napr. vlani v máji deň detí a stretnutie učiteliek materských škôl v Kestúci, ktoré v tomto roku usporiadajú v Annavölgyi. Podobne populárna je recitačná a komunikačná súťaž pre žiakov základných škôl, ktorá sa konala vlani v Tardoši. Župná slovenská samospráva hľadá spôsob zapájania mládeže do svojej činnosti a posilňovania jej identity. V záujme toho slovenské samosprávy pomocou dotazníkov robili prieskum v kruhu mládeže, ktorého výsledky v tomto období spracúvajú. Samospráva plánuje organizovať čitateľské tábory, doškoľovania pre pedagógov a študijné cesty do Nitrianskeho kraja, s ktorým má župa priateľské styky. V záujme zachovávania tradičnej kultúry župná slovenská samospráva v rámci svojich možností podporuje kultúrne skupiny a jubilujúce súbory. V novembri minulého roka usporiadala úspešné podujatie „Od Troch kráľov do Adventu”.
Vážne problémy spôsobuje obciam udržiavanie národopisných zbierok a dedinských múzeí, preto župná slovenská samospráva požiadala o pomoc Celoštátnu slovenskú samosprávu, ktorá poskytla podporu niektorým osadám. Župná slovenská samospráva okrem udržiavania kontaktov so slovenskými volenými zbormi venuje pozornosť aj slovenským občianskym organizáciám, ktoré sa zúčastňujú na regionálnych a celoštátnych podujatiach, ako napr. na župnom národnostnom stretnutí detí a dospelých, resp. na podujatiach ZSM. Zväz a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov ako spolupracujúcich partnerov zastupovali na zasadnutí vedúci týchto organizácií Ruženka Egyedová Baráneková a Jozef Havelka. O činnosti ôsmich miestnych pobočiek ZSM, ktoré pôsobia v župe, referovala členka Predsedníctva ZSM pre tento región Veronika Árendášová. Ako záruku zachovávania národného a kultúrneho dedičstva označila úzku spoluprácu pobočiek a slovenských samospráv, pravidelné stretávanie sa, zosúlaďovanie aktivít. Účastníci rozšíreného zasadnutia si na záver pozreli miestnu národopisnú zbierku v Bánhide.
Ak sa dobre pamätám na hodiny matematiky, potom cesta z bodu A do bodu B je taká istá ako naopak. Ak sú tieto dva body od seba relatívne veľmi vzdialené, samozrejme, vo výhode je ten, kto si napríklad v bode A počká na toho v bode B. A potom tu ešte máme bod C. Možno je to pre toho, kto vychádza z bodu A, kratšie ako pre toho, kto ta smeruje z bodu B. Alebo naopak? Dosť bolo komplikácií? Snažila som sa tým naznačiť len toľko, že žiaci Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom to majú vo všeobecnosti ďaleko hocikam idú: či už cestujú na súťaže, prehliadky, skúšky, veď tie sa zvyčajne konajú buď v Budapešti, alebo niekde na Dolnej zemi...
Nuž, tentokrát boli deti v Novom Meste pod Šiatrom, v mestečku, ležiacom na východe prekrásnej, lesnatej, hornatej Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy v trochu lepšej situácii. Po dohode vedenia školy, jej riaditeľky Júlie Kuczikovej a vedenia ZSM sa tu po prvýkrát konalo regionálne kolo súťaže Slovenské spievanky a veršovačky. (Niektorí z vás sa možno pamätajú, že v roku 2003 tu prebiehalo celoštátne kolo tradične poriadanej súťaže.) Doteraz sa deti zo župy pridávali k regionálnemu kolu Novohradskej a Hevešskej župy, avšak žiaci zo slovenskej školy v NMPŠ prichádzali priamo na celoštátne kolo do Budapešti, neskôr sa k nim pridala Hollóháza. V tomto roku sa teda v novomestskej škole stretli súťažiaci z domovskej inštitúcie, z Répašskej Huty, Trojhuty, Novej Huty, Erdőhorváti a Hollóházy v osobitnom regionálnom kole.
V miestnosti, do ktorej som krátko po príchode vstúpila spolu s ďalšími členkami poroty II., III. a IV. kategórie, nás už netrpezlivo čakalo 38 žiakov. Napätie sa snažila zmierniť pani učiteľka Mária Barnová-Zajakovská, ktorá celú súťaž moderovala a posmeľovala deti. Nám - mojej maličkosti, a mojim dvom kolegyniam - riaditeľke Mestského kultúrneho strediska v Michalovciach Milade Tomkovej a poradkyni pre nemecký a slovenský jazyk Pedagogického ústavu Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy v Miškovci Agneše Kočovej - už nezostávalo nič iné, len súťažiacich pozorne sledovať a potom sa čo najspravodlivejšie rozhodnúť o tom, ktorí z nich postúpia do celoštátneho kola. Tí najmenší - prváci, druháci a tretiaci - súťažili v inej miestnosti pod dozorom pani učiteľky Kataríny Krafčenkovej a profesorky slovenčiny na Gymnáziu a strednej odbornej škole Ľ. Kossutha v NMPŠ Moniky Tóthovej.
V mene poroty II.-IV. kategórie môžem úprimne vyhlásiť, že súťaž mala dobrú úroveň. Čo sa týka výberu prednesených diel, okrem „klasiky“, napr. Štefana Moravčíka, Ľudmily Podjavorinskej, Milana Rúfusa, Kristy Bendovej, Márie Rázusovej-Martákovej sa medzi prednesmi na našu radosť objavili aj prózy, resp. dramatické texty Jaroslavy Blažkovej, Stanislava Štepku alebo Vladimíra Mináča, poézia Jána Kostru a Miroslava Válka. Chýbali ukážky z tvorby slovenských autorov v Maďarsku. Ako sa to stáva temer vždy, sem-tam bola ukážka príliš krátka, niekedy by zase bolo potrebné text trošku skrátiť, prípadne preškrtať (ozval sa vo mne dramaturg: netreba sa báť!). Potešila nás vo všeobecnosti pekná slovenčina (klasické chyby: zámena „h“ a „ch“, zbytočné preťahovanie samohlások, nedokonalé vyslovovanie dvojhlások) a prítomnosť obcí, ktoré sa do súťaže zapojili po prvý raz (Erdőhorváti, Trojhuta). Deti boli vo všeobecnosti smelé a mali z recitácie radosť.
Koncom rušného, napínavého, ale v každom prípade pekného dopoludnia riaditeľka školy Júlia Kucziková súťaž slávnostne zakončila, pomocou učiteľky Katky Krafčenkovej rozdala deťom darčeky a nasledovalo vyhodnotenie. Niektoré deti dostali darček navyše: cestu do Budapešti na celoštátne kolo.
Do celoštátneho kola postúpili títo žiaci:
Nakoľko v rámci súťaže sa predstavilo jediné hudobné teleso, spevácko-citarová skupina domovskej školy Žlté drozdy, v ktorej sú zastúpení žiaci 6., 7. a 8. triedy (spolu 9 dievčat a chlapcov), automaticky postupuje do celoštátneho kola. Jednak z poverenia hlavného organizátora, ale aj na základe jednohlasného súhlasu hudobne možno nie celkom erudovanej, ale z výkonu mladých spevákov a citaristov o to nadšenejšej poroty. Hudobné teleso vedie ľudový umelec a hudobník Pál Pandák z Füzérradványu.
1. kategória:
Anetta Lovászová - Répašská Huta
Bella Móréová - NMPŠ
Salome Matyiová - NMPŠ
Ondrej Nagy - NMPŠ
Kitti Šáfárová - Hollóháza
2. kategória:
Fružina Füzériová - Hollóháza
Janka Molnárová - Répašská Huta
Sandra Kovácsová - Erdőhorváti
Bianka Tirpáková - Hollóháza
Estera Buličková - NMPŠ
Diana Vitányiová - NMPŠ
3. kategória:
Fanny Sütőová - NMPŠ
Martina Lénártová - Répašská Huta
Marcel Kuczik - NMPŠ
Dávid Vitányi - NMPŠ
IV. kategória:
Juraj Bodnár - NMPŠ (Gymnázium Ľ. Kossutha)
Alžbeta Šišková - NMPŠ (Gymnázium Ľ. Kossutha)
Milé deti, tešíme sa na vás v Budapešti. Nuž, čo sa dá robiť: zase raz musíte vy prekonať vzdialenosť z bodu B do bodu A... Dúfam len, že ju prekonáte aj so svojimi učiteľmi radi.
Nedávno sme sa vrátili zo štátnej skúšky zo slovenského jazyka, ktorá sa nám, chvalabohu, pekne podarila a už nás čakala príprava na spievanky a veršovačky, ktoré sa konali 5. mája. Píšem o nich s radosťou, lebo momentálne som už po súťaži a tak ako vždy od piateho ročníka, aj teraz som vyhral. Mám rád literatúru, najmä diela plné humoru. Hovoria o mne, že mám aj nadanie k prednesu tohto typu prózy. Pravda, nie som s tým sám, poznám medzi siedmakmi a ôsmakmi súperov a počítal som aj so šikovnými žiakmi z nášho regiónu.
Spomedzi najmenších oprávnene môžem vyzdvihnúť Anetu Lovászovú z Répašskej Huty, Bellu Móréovú a Ondreja Nagya z našej novomestskej školy. V druhej kategórii najúspešnejšie boli dievčatá: Diana Vitányiová a Estera Buličková z našej školy, Janka Molnárová z Novej Huty a Fružina Fűzériová z Hollóházy. Tretia kategória bola pre mňa najvzrušujúcejšia, ale po prednese som už cítil, že aj úspešná. S niekoľkými ďalšími súťažiacimi ako Marcel Kuczik, Fanny Sütőová z Nového Mesta pod Šiatrom a Martina Lénártová z Répašskej Huty, sa už pripravujeme na celoštátne kolo.
V mene vystupujúcich žiakov sa aj touto cestou chcem poďakovať našim učiteľkám a učiteľom za ich náročnú prácu, vytrvalosť a trpezlivosť. Ďakujeme a pokúsime sa vyhrať aj v Budapešti. Dúfame, že aj šťastena bude na našej strane.
Začiatkom mája usporiadalo Združenie nemeckých škôl z Békešskej a Čongrádskej župy v Gyule konferenciu nazvanú Zachovanie našich národnostných pamiatok. Konferenciu otvorila primátorka mesta Klára Eperjesová. Na stretnutí odzneli prednášky o skúsenostiach nemeckých, rumunských, srbských a slovenských menšinových expertov na zachovanie národnostných pamiatok a ich využívania vo vyučovacom procese. Medzi prednášateľmi bola aj riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, ktorá prítomným hovorila o možnosti využívania slovenských národnostných pamiatok v cestovnom ruchu. Sprievodným podujatím boli výstavy nemeckých, rumunských a slovenských ľudových krojov a úžitkových predmetov. Na záver podujatia sa uskutočnila ochutnávka národnostných špecialít.
V druhú májovú sobotu usporiadali menšinové samosprávy IX. obvodu Budapešti v Osvetovom stredisku mestskej časti Františkov v poradí tretiu Menšinovú kavalkádu. Z roka na rok sa k organizátorom - menšinovým samosprávam - jedna pripojí a tak tento rok prezentovali kultúru svojich predkov predstavitelia siedmich národností. Chorvátski, grécki, nemeckí, rómski, rusínski, srbskí a slovenskí folkloristi s radosťou predviedli to najkrajšie z klenotnice ľudových piesní, tancov, ale aj receptárov.
Úlohy moderátora sa ujal riaditeľ strediska Zoltán Zubornyák, ktorý sa vo svojom privítacom prejave poďakoval menšinovým samosprávam za ich aktívnu účasť na usporadúvaní týchto podujatí. Ako povedal, tieto akcie poskytujú veľký priestor na spoznávanie kultúry a tradičných jedál národností, pomocou ktorých sa navzájom lepšie spoznávame. Na záver citoval slová francúzskeho spisovateľa Victora Huga, podľa ktorého za nič nestojí strom bez koreňa, potok bez prameňa a človek bez minulosti. Na tieto myšlienky naviazal Z. Zubornyák, keď vyslovil názor, že za nič nestojí človek bez tradícií, ukážku z ktorých sme mali možnosť vidieť na javisku. Prítomným sa prihovoril aj menšinový radca primátora IX. obvodu Kálmán Pál, ktorý otvoril stretnutie.
Po privítacích slovách ako prví vystúpili na javisko členovia Folklórneho spolku Lipa so šarišskými tancami. Po nich sa predstavili škôlkári budapeštianskej slovenskej materskej školy s detskými hrami. Najmenší účastníci zožali asi najväčší úspech. Slovenská samospráva IX. obvodu nie náhodou ponúkla možnosť predstaviť sa práve škôlkárom. Ako sme sa dozvedeli od predsedu zboru Mikuláša Bogára, tradične pripravujú pre tieto deti mikulášske balíčky, za čo sa im teraz deti odvďačili milým programom. Slovenský tanečný blok ukončili tanečníci súboru Lipa tirpáckymi tancami, ktorými navodili príjemnú atmosféru v radoch obecenstva.
V programe sa predstavili všetky národnosti, ktoré sa zapojili do organizovania Menšinovej kavalkády. Niektoré sa prezentovali spevom, iné tancom. Keď sa všetci nasýtili folklóru, prešli na ochutnávku tradičných jedál. Ako inak, naša národnosť aj tentoraz pripravila bryndzové halušky, o ktoré je vždy veľký záujem.
Menšinová kavalkáda sa skončila za stolom, pri družnej debate a v nádeji, že o rok sa predstavitelia národností znovu stretnú.
Posledný aprílový deň v sa budapeštianskom slovenskom gymnáziu niesol v znamení lúčenia sa maturantov. Posledné zvonenie, nádherné melódie a pestrofarebné kvety sprevádzali 17 štvrtákov na čele s Júliou Marlokovou do slnkom zaliateho a zeleňou prekypujúceho átria školy, kde sa uskutočnila slávnostná rozlúčka maturantov s ich profesormi a spolužiakmi z nižších ročníkov. Medzi hosťami nechýbali ani rodinní príslušníci, známi a priatelia. Po symbolických básňach, príhovoroch, krátkom programe, ďakovných rečiach a odovzdaní spomienkových darčekov prišlo na rad samotné lúčenie sa v podobe vypustenia pestrofarebných balónov z rúk maturantov ako symbolu šťastia, radosti a ich úspešného rozletu do života. Štvrtáci tak zavŕšili svoj každodenný pobyt v škole a opustili jej brány, aby sa počas nasledujúcich dní čo najlepšie pripravili na prvú skúšku dospelosti. Takto sa rozlúčili so svojou školou, ktorá im bola skutočným druhým domovom, školou, ktorá ich spojila a kde sa utvorili pevné a úprimné priateľstvá. Rozlúčili sa so svojou alma mater, v ktorej sa všetci snažili pochopiť, že život nie je vždy prechádzka ružovou záhradou.
Vzorky ľudových tkanín z Békešskej Čaby - to je titul nového albumu, ktorý uzrel svetlo sveta v týchto dňoch a ktorý predstavia verejnosti 26. mája o 17. hodine v Slovenskom inštitúte (Budapešť, VIII. obvod, Rákócziho tr. č. 15). Podujatie bude spojené s komornou výstavou a ochutnávkou tradičných čabianskych pochúťok.
Regionálne osvetové stredisko v Trebišove a obec Slovenské Nové Mesto usporiadali podujatie pod názvom „Tokaj v Európe a Dedovizeň“. Cieľom akcie bolo osláviť vstup Slovenska do Európskej únie a zapojiť do osláv aj Slovákov v zahraničí. Na trojdňovú akciu odcestovali z Maďarska členovia tanečných súborov Zelený veniec (Ečer), Panónia (Malá Tarča), Zemplínčatá (Nové Mesto pod Šiatrom) a pávieho krúžku z Fizéru. Program sa začal spoločným stavaním mája vo dvore Obecného úradu v Malej Tŕnej, potom v miestnom amfiteátri vystúpili kultúrne súbory. Na druhý deň sa v Slovenskom Novom Meste uskutočnil festival Slovákov žijúcich v zahraničí pod názvom Dedovizeň, na ktorom mali Slováci z Maďarska veľký úspech. Ečerčania predviedli Staroečerský tanec, békešske a maglódske tance a pilíšske fašiangy, kým Malotarčania pri hudbe skupiny Bara-banda z Tárnoku zatancovali Malotarčiansku veselicu a spoločne so Zeleným vencom predviedli Ečerskú svadbu. Účastníci festivalu pripravili aj prekvapenie, totiž riaditeľka Slovenského osvetového centra pôsobiaceho pri Celoštátnej slovenskej samospráve Katarína Királyová zaspievala ľudové piesne pilíšskych a níršických Slovákov. Na festivale sa okrem slovenských súborov z Maďarska zúčastnili aj folklórne skupiny z Poľska a Ukrajiny. Keďže obec Slovenské Nové Mesto leží v známej tokajskej vinohradníckej oblasti, organizátori zabezpečili pre hostí návštevu pivníc a ochutnávku vína pri veselej hudbe.
Telocvičňa slovenskej základnej školy v Sarvaši sa 30. apríla premenila na tréningové centrum. Zišli sa tu pedagógovia školy, aby sa aktívne zapojili do programu, ktorý pre nich pripravili Ildikó Jávoriová a Kinga Kiszelová z budapeštianskeho fondu ELEVEN TEAM. Ich úlohou bolo priblížiť učiteľom problematiku hyperaktivných detí. Program trval šesť hodín a každý pedagóg si na vlastnej koži vyskúšal, čo prežíva hyperaktívny žiak.
Prvú úlohu, ktorú sme dostali, bolo napísať jednu otázku, týkajúcu sa hyperaktivity a papier sme mali hodiť do koša. Nasledovali hry. Každý sa postavil na určené miesto podľa toho, kedy ráno vstal a čo ráno konzumoval. Bolo zaujímavé, koľko skupín sa vytvorilo. Potom sme sa rozdelili do štvorčlenných družstiev. Každé dostalo dva balóny, ktoré sme mali nafúkať, zaviazať a položiť na zem. Úloha bola chytiť sa za plecia a pokúsiť sa len za pomoci nôh vyslobodiť balón z kruhu. Nebola to jednoduchá úloha, ale dobre sme sa na nej pobavili. Každému sa podarilo splniť úlohu, aj keď v rôznych časových limitoch. Nasledovala hra s otázkami. Každý učiteľ dostal za úlohu dať kolegom čo najviac otázok, časový limit bol tri minúty. Všetci sme sa snažili položiť otázku, ale aj zapamätať si, čo na ňu kolega odpovedal. Vytvorili sme dve skupiny a nasledovalo vyhodnotenie. Boli sme sklamaní, lebo úlohou bolo zapamätať si čo najviac otázok a nie odpovede. Tu sme mali pocit neúspechu. Príčinou bolo aj to, že nebolo ľahké vnímať odpovede a klásť otázky vo veľkom hluku. Pri ďalšej úlohe sme sa rozdelili do štyroch skupín. Každý sa musel postaviť na lavičku, ktorá predstavovala ostrov. Raz sme sa museli zoradiť v takom poradí, na aké písmeno sa začína naše meno. Ten, kto pri tom položil nohu na zem, mohol pokračovať v hre, ale onemel, nemohol komunikovať. Potom sme museli zmeniť postavenie podľa toho, kto sa kedy narodil. Po skončení sme dostali päť minút na to, aby každá skupina zhrnula, čo bolo potrebné k tomu, aby sa nikto neutopil vo vode. V prvom rade to bola spolupráca, plán, komunikácia. Opäť sme boli rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina sa postavila do dvojradu oproti sebe na vzdialenosť 6 metrov. Druhá skupina ostala v jednom kruhu. Jednej skupine povedali vetu, ktorú mali podať ďalej tí, ktorí ju počuli. Druhej skupine povedali tú istú vetu, ale oni museli utekať krížom jeden k druhému a tak ju oznámiť ďalej. Samozrejme, vyhrala skupina, ktorá bola v jednom kruhu, lebo vetu počulo naraz viac ľudí a každý ju vedel presne interpretovať. Druhá skupina splnila túto úlohu s menšou chybou. Pri nasledujúcej úlohe sme si sadli do kruhu. Každý dostal do rúk papierik, ktorý bol na dvoch miestach nastrihnutý. Úlohou bolo chytiť tento papierik za dva rohy a roztrhnúť ho na tri časti. Väčšina si pri tejto úlohe pomohla zubami, kolenami, alebo ho len jednoducho roztrhla. No takto sa nie každému podarilo spraviť z papiera tri kúsky. Nasledovali odpovede na otázky, ktoré sme ešte na začiatku programu hodili do koša. Každý si vytiahol jednu a pokúsil sa na ňu písomne odpovedať. Vytvorili sme štvorčlenné skupiny a odpovede sme sa snažili zhrnúť do jedného celku. Odpovede boli pomerne rovnaké a týkali sa konkrétnych príznakov hyperaktivity. Vonkajšie znaky sú tenká pokožka, bledá tvár, kruhy pod očami, tenká postava, zvýšený príjem tekutín, chuť na sladkosti, nosenie šiat bez opaska, pohodlné šaty.
Príznaky: zvýšená aktivita, nepozornosť, impulzívnosť, deti sa snažia upozorniť na seba, poruchy reči, emocionálna nevyváženosť, ťažkosti pri koordinácii pohybov. Pozitívne vlastnosti: spontánna ochota pomáhať, silný pocit pre spravodlivosť, kreativita, empatia, hyperaktívne deti sa nevedia hnevať, majú zmysel pre humor, sú húževnaté, vytrvalé.
Na záver sme mali možnosť postaviť sa do skupiny podľa toho, ako sa cítime na konci programu, a to podľa škály od 0 do 10. Bolo zaujímavé, že práve mladší kolegovia mali slabšiu vytrvalosť ako starší, skúsenejší pedagógovia. Na záver sa riaditeľka školy Zuzana Medveďová poďakovala Ildike Jávorovej a Kinge Kiszelovej za program. Kolegov poprosila, aby získané vedomosti používali vo svojej každodennej praxi a aby naďalej úspešne spolupracovali, čo je najdôležitejšie v kolektíve.
Koncom apríla sa v Slovenskom inštitúte uskutočnilo výročné Valné zhromaždenie Kruhu priateľov Slovenského Komlóša. Keďže organizácia okrem udržiavania kontaktov s rodákmi tejto dolnozemskej osady slúži aj udržiavaniu stykov s ich rodiskom, na rokovanie zavítala aj delegácia mesta na čele s viceprimátorom Istvánom Szűcsom. Po privítaní prítomných a vykonaní potrebných formalít predsedajúci Ján Karkalik odovzdal slovo predsedovi Pavlovi Beňovi, aby predniesol referát. Podľa správy o činnosti VZ pred rokom potvrdilo voľbu nového vedenia, ktoré v októbri minulého roka zaregistroval aj súd. Činnosť organizácie, okrem pravidelných schôdzí vedenia, spočíva najmä v mobilizovaní členstva na rôzne podujatia a popularizácie mesta na najrôznejších akciách a fórach. K takýmto podujatiam sa v uplynulom období viazali aj zasadnutia vedenia, napr. pri príležitosti gastronomickej prezentácie národností v II. obvode hlavného mesta, alebo v marci t. r. otvorenia výstavy drevorezbára Michala Zsolnaiho v Budapeštianskom osvetovom stredisku. Keďže organizácia pôsobí z členských príspevkov, predseda upozornil na potrebu zlepšenia platobnej disciplíny a zároveň ocenil pomoc sponzorov, ktorí prispievajú k hradeniu nákladov na poriadanie konkrétnych akcií. Čo sa týka mobilizácie členstva na podujatia, podľa P. Beňa existujú ešte rezervy, najmä čo sa týka pravidelného oslovovania mladých ľudí. Kvôli príležitostnej výmene informácií sa totiž stáva, že nie každý sa dostáva na podujatia Komlóšanov. Mnohí členovia sú aktívnymi členmi Klubu slovenských dôchodcov, navštevujú podujatia Slovenskej samosprávy Budapešti, obvodných slovenských zborov, Slovenského inštitútu a evanjelického cirkevného zboru na Rákócziho triede. Spomedzi významných podujatí uplynulého obdobia vyzdvihol Slovenské Vianoce a februárový slovenský ples, dve knižné prezentácie, na ktorých Anna Divičanová predstavila album fotografií z Veľkej Tarče a publikáciu o etnických procesoch v národnostných rodinách v Maďarsku. Kruh Komlóšanov spolupracuje aj s organizáciou Čabanov, napr. pri vydaní novej knihy o čabianskych tkaninách, ale aj formou účasti na ich zasadnutiach.
Na tomto zhromaždení zavítal medzi Komlóšanov podpredseda kruhu Čabanov Juraj Viczián. P. Beňo informoval členstvo o tom, že primátor mesta József Sztakó sa zo zdravotných dôvodov zriekol funkcie, o čom prostredníctvom listu informoval ich kruh, ktorému sa zároveň poďakoval za spoluprácu. O dianí v rodisku členov organizácie informoval viceprimátor mesta István Szűcs. Ako povedal, mesto hospodári v tomto roku so sumou 1,5 miliardy forintov, pričom na rozvoj mesta sa uchádza o podporu zo všetkých možných zdrojov. Dosiaľ sa podarilo získať 116 miliónov forintov na rozvoj mestských komunikácií, spolu s ďalšími piatimi osadami mikroregiónu povodia Maruše 120 miliónov Ft na vybudovanie turistickej bázy na občerstvenie v Kultúrnom dome č. 2 a 121 miliónov na úpravu autobusovej stanice. Zároveň prebieha umiestňovanie nových dvojjazyčných tabúľ na verejných priestranstvách mesta a prostredníctvom súbehu získalo mesto aj financie na zvýšenie efektivity fungovania mestského úradu, na rozvoj internetovej stránky mesta a pokračuje aj budovanie kanalizačnej siete. Zatiaľ neboli vyhodnotené súbehy na rozvoj ubytovacích priestorov pre mládež a na skvalitnenie výučby v miestnych školských inštitúciách. Podstatne menej podpory sa v tomto roku ujde občianskym organizáciám mesta - je ich približne tridsať, čo sa poslanci snažia zmierňovať tým, že svoje honoráre ponúknu každý mesiac inej organizácii. Podľa I. Szűcsa, problémy spôsobuje mestu aj ďalšia etapa rozvoja kanalizačnej siete, v prípade ktorej budú na zabezpečenie vlastnej čiastky pravdepodobne nevyhnutné aj príspevky obyvateľov. Napriek tomu je mesto nútené pokračovať v tejto práci, pretože po roku 2013 nebudú na tento účel zdroje z EÚ.
Po týchto informáciách síce o nižších sumách, ale tiež o financiách, podal prehľad hospodár Kruhu Komlóšanov Michal Lóczi. Michal Divičan doplnil slová viceprimátora informáciami o komlóšskom slovenskom amatérskom divadelnom súbore, ktorý je raritou v našom národnostnom živote a ktorý s tromi inscenáciami okrem v Slovákmi obývaných osadách v Maďarsku vystúpil na Slovensku, v Srbsku a pripravuje sa na hosťovanie v rumunskom Nadlaku. Autorka týchto riadkov na doplnenie informovala prítomných o veľkolepých oslavách 60. výročia založenia slovenskej školy, ktorých sa zúčastnili aj niektorí členovia kruhu, bývalí žiaci tejto inštitúcie. Potom už nasledovali otázky a odpovede, týkajúce sa kúpaliska, osudu bývalého hotela Komló v srdci mesta a iných záležitostí. Prítomní sa dozvedeli, že 10. mája dôjde k odhaleniu pamätnej tabule šľachtiteľa višní, akademika Pavla Maligu, 20. augusta sa uskutočnia veľkolepé oslavy 40. výročia komlóšskej mládežníckej dychovky a Tanečný súbor Komlóš si v októbri pripomenie 60. výročie svojho vzniku. Po ukončení oficiálnej časti stretnutia, pri komlóšskej klobáse, chlebe a vianočke pokračovali rozhovory na nastolené témy.
Dôstojným a zároveň symbolickým ukončením stretnutia Komlóšanov bolo spoločné podujatie organizácie a Slovenského inštitútu, koncert mladej komlóšskej opernej speváčky Edity Šutovej, ktorá v tomto roku ukončí štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Na úspešnom opernom koncerte, ktorý si prišli vypočuť aj mnohí Budapešťania, spoluúčinkovali klavirista Áron Rázga a speváčka Orsolya Ambrusová.
S týmto nadtitulom plánujeme uverejňovať v nasledujúcich číslach Ľudových novín seriál o najkrajších turistických „ťahákoch“ Nízkych a Vysokých Tatier.
Predstavíme vám Združenie cestovného ruchu Klaster Liptov, zavítame do Vlkolínca, kde sú domy postavené výlučne z dreva, neobídeme ani Pribylinu, prírodný skanzen pri Liptovskej Mare, zídeme do tajuplných miestností Demänovskej jaskyne, pozrieme sa na južnú a severnú časť Chopku a zabavíme sa v aquaparkoch Bešeňová a Tatralandia v Liptovskom Mikuláši, ako aj v lanovom parku Tarzania v Jasnej.
Slovenský cudzinecký ruch v poslednom čase ožíva. Je to aj vďaka novému združeniu cestovného ruchu, založenému pred dvomi rokmi. Klaster Liptov združuje subjekty verejného a súkromného sektora s cieľom jednotnej prezentácie regiónu Liptova ako jedinečného „zeleného“ regiónu pre aktívne trávenie voľného času plného zážitkov. Snahou Klastra Liptov je dostať svojimi aktivitami Liptov na mapu vyhľadávaných európskych rekreačných miest, prezentovať región pod jednotnou značkou doma aj v zahraničí, vytvárať konkurencieschopné produkty cestovného ruchu a podnecovať aktívnu spoluprácu v regióne.
Liptov je závislý od turistov, takže sa musí čo najrýchlejšie prispôsobovať a vymýšľať novinky. Región je jedinečný sústredením množstva turistických atrakcií na najväčšom prírodnom ihrisku na Slovensku - v aréne medzi Západnými Vysokými a Nízkymi Tatrami. Rozmanitosť prírodných krás, možnosti športového vyžitia, adrenalínových zážitkov a pobytu v aquaparkoch, živý folklór a tradície, história, kultúra, typická regionálna gastronómia, ale najmä aktívne trávenie voľného času počas všetkých ročných období - to všetko potvrdzuje, že o Liptove nestačí hovoriť. Liptov, treba zažiť. A práve toto - Liptov treba zažiť - je aj mottom Klastra, ktoré využívajú aj pri tzv. dovolenkových kartách. Prostredníctvom nich možno získať zľavy alebo bezplatné vstupy na prehliadky historických pamiatok, prírodných rezervácií, do aquaparkov, reštaurácií a podobne v rámci určitého regiónu. Dovolenkovú kartu s názvom Liptov Region Card chce od júna predávať aj združenie. Jej držitelia by mali napríklad získať zľavy do aquaparkov v regióne a bezplatný vstup do múzeí a galérií.
Združenie má aj vlastnú značku, ktorá znázorňuje veľké prírodné „ihrisko“ medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, kde si návštevník počas 365 dní v roku môže vybrať z bohatej ponuky atraktivít a na vlastnej koži zažiť nespočetné množstvo zážitkov - od ľahkej turistiky, pobytu v aquaparkoch, poznávania kultúry a histórie, cez lyžovačku či snowboarding až po adrenalínovú zábavu v podobe lezenia po lanovej dráhe, raftingu, alebo zábavy v cykloparku.
Stavovské povstanie kuruckých vojsk Františka II. Rákócziho proti habsburgovským cisárskym vojskám slávi v tomto roku 300. výročie. Pri tejto príležitosti sa uskutoční začiatkom augusta rekonštrukcia bitky, ktorá sa udiala pri liptovskej dedine Vavrišovo a ktorej sa údajne zúčastnil aj Juraj Jánošík. Bitka na pozadí hory Kriváň sa skončila proti očakávaniam útočníkov aj obrancov a zaradila sa medzi najneobyčajnejšie zvláštnosti vojenstva na Slovensku.
Kurucké vojsko v roku 1708 utrpelo porážku v bitke pri Trenčíne. František Rákóczi pripravoval nový nájazd na Liptov, preto cisársky generál A. Thollet vymyslel v tom čase nezvyčajný spôsob obrany. Dal vybudovať vojenskú obrannú čiaru (zemné valy s rotundami a hviezdicami) tiahnucu sa od Liptovského Hrádku cez Liptovský Peter, Vavrišovo až po úpätie Západných Tatier. Zároveň opevnil blízke obce. Dodnes možno pri rieke Belá vidieť stopy po zákopoch a ich zasypaní. Bitka sa začala 4. augusta 1709. Kuruci (pechota, jazda a delostrelectvo, spolu asi 10-tisíc mužov) najprv dobyli všetky okolité dediny. Cisárske vojsko (asi tisíc pešiakov a jazdcov) so smrteľne raneným generálom Tholletom sa muselo stiahnuť do švihrovských opevnení pri Vavrišove. Delostreleckou paľbou tu utrpeli veľké straty a ich kapitulácia bola otázkou času. V noci 9. augusta však kuruckí velitelia nariadili nepochopiteľný ústup a prakticky ušli z víťaznej bitky. Či to spôsobila neschopnosť veliteľov, ich chybný odhad počtu brániacich sa alebo zlá morálka mužstva, o tom sa možno dnes len dohadovať. Faktom zostáva, že po víťaznej bitke nastal ďalší rozklad v kuruckom vojsku, ktoré takto neslávne zakončilo posledné stavovské povstanie proti Habsburgovcom. O tejto akcii, ako aj o množstve ďalších nájdete informácie na adrese www.visitliptov.sk.
Dvojjazyčné služby Božie, ktoré sa konali 10. mája v kaplnke Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Budapešti pri príležitosti Nedele Kantáta, boli slávnostné a výnimočné z dvoch dôvodov. Po rokoch sa na nich konal dvojjazyčný krst svätý a zároveň oslavy Dňa matiek, keďže vo svete je tento sviatok v druhú májovú nedeľu. Novokrstené dieťatko má z otcovej strany predkov zo Slovenska. Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku za Celoštátnu slovenskú samosprávu Ildika Klauszová Fúziková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, zástupkyňa predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Monika Szelényiová, zástupca predsedu Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti Gregor Papuček a evanjelici, ale aj katolíci slovenského pôvodu žijúci v hlavnom meste.
Slávnostné služby Božie slúžila zborová farárka Hilda Guláčiová Fabuľová a na organe hrala kantorka Marta Pápayová Pálmaiová. Zborová farárka H. Guláčiová Fabuľová vyjadrila svoju radosť, že v Nedeľu Kantáta, keď si vo svete zároveň pripomíname Deň matiek, prijíma krst svätý Emília Anna Szigetváriová-Siráková, ktorej rodičia sú Martin Sirák a Anna Szigetváriová. Počas bohoslužby odznela mládežnícka náboženská pieseň, ktorú zaspieval a na gitare zahral Márk Széll. Milá a pôsobivá bola aj dvojjazyčná recitácia štvrtáka budapeštianskej slovenskej školy Michala Tomáša Tataiho.
Po obrade bohoslužby sa konal krst svätý, aby novokrstenú Emíliu Annu prijal za svoje dieťa a požehnal ju Pán Ježiš. Deti sa krstom odovzdávajú Bohu a Boh ich prijíma. Po svätom krste požehnala pani farárka aj matku, pričom kládla rodičom a krstným rodičom na srdce, aby od najútlejšieho veku prebúdzali v Emílii Anne vieru a lásku k Božím veciam, aby sa stala živým údom cirkvi. Potom pani farárka H. Guláčiová Fabuľová a Gregor Papuček odovzdali rodičom knižné darčeky.
Po slávnostnej bohoslužbe sa veriaci zišli v klubovej sieni na agapé.
- Dnes sme sa tu zišli na hlas Dobrého Pastiera. On pozná nás a my poznáme jeho hlas. Budeme s ním sláviť obetu jeho lásky, keď dal svoj život za nás. V nikom inom niet spásy pre roztratené ovce tohto sveta, iba v Ježišovi Kristovi. Skrze Ježiša sme sa znovu stali milovanými Božími deťmi. V tejto svätej omši budeme prosiť s celou Cirkvou, aby si Pán povolal z našich rodín a z našich cirkevných obcí hodných a verných služobníkov pre svoj pastierky úrad, - povedal úvodom slávnostnej svätej omše, ktorá sa konala 3. mája v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, vdp. Atila Kónya.
- Milí bratia a sestry, v tento deň si pripomíname aj jeden z najkrajších sviatkov, Deň matiek. Za predchodcu Dňa matiek sa považuje tzv. Materská nedeľa, ktorá sa slávila v 16. storočí v čase okolo Veľkej noci v Anglicku na počesť všetkých matiek. Dnešnú svätú omšu obetujeme za žijúce a zosnulé mamičky a babičky. Nech ich ochraňuje naša Nebeská Matka, Matka Božieho Syna a jeho Cirkvi, Panna Mária. Modlime sa k nej, aby darovala svetu šľachetné a obetavé matky, ktoré budú schopné vychovávať šťastné pokolenie, - povedal vdp. A. Kónya.
Na slávnostnej svätej omši sa zúčastnili kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku za Celoštátnu slovenská samosprávu Ildika Klauszová Fúziková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) a Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti Zuzana Hollósyová, predsedovia Slovenskej samosprávy IV. a IX. obvodu Budapešti Anna Kutňánska a Mikuláš Bogár, veriaci z Budapešti, Pilíšskej Čaby a mladí ľudia z Prahy, ktorí študujú v Budapešti. Na organe hral kantor Zoltán Geszler z Pilíšskej Čaby.
Dôstojný pán vo svojej homílii o. i. povedal:
- Božie slovo, ktoré sme vypočuli, sa nám dnes prihovára obrazom Pastiera. Kto by nepoznal 23. žalm: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach, vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.“ Je to obľúbený obraz v reči prorokov. Mesiáš príde ako dobrý pastier. Na toto veľké starozákonné očakávanie odpovedá Ježišovo posolstvo. On je očakávaný dobrý pastier. A dobrý pastier položí svoj život za ovce... Ježiš je dobrý pastier, lebo v ňom Boh zjavuje svoju lásku, starostlivosť a vernosť svojmu ľudu. Ježiš je dobrý pastier, lebo skutočne dal svoj život za svoje ovce. Ježiš je dobrý pastier, lebo navždy zostáva so svojím stádom, so svojou Cirkvou. Hľa, ja som s vami po všetky dni, až do skočenia sveta. Duch Krista, dobrého pastiera, žije v dobrote a obetavosti kresťanského ľudu. Žije v starostlivosti otcov a matiek o svoje rodiny. Žije v obetavej láske bratov a sestier k opusteným a biednym. Kristus, dobrý pastier, žije stále v pastierskom úrade Cirkvi. Preto sa v dnešnú nedeľu osobitne modlíme za kňazské a rehoľné povolanie. Ježiš to od začiatku predvídal. O Cirkvi vždy bude platiť: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“
Slávnostný ráz Nedele Dobrého Pastiera stupňovalo vystúpenie Speváckeho zboru z Pilíšskej Čaby, ktorý spieval krásne mariánske náboženské piesne. Záverom slávnostnej svätej omše sa veriaci modlili, aby nám Pán Ježiš daroval kňazov podľa svojho Srdca, aby vnukol kresťanským rodinám túžbu vychovať zo svojich Synov služobníkov svojho oltára a úctu voči našim duchovným pastierom.
Po slávnostnej svätej omši sa na farnosti konalo agapé, na ktorom veriacich pozdravili zástupkyňa predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Monika Szelényiová, kurátorka Ildika Klauszová Fúziková, predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová a vedúci farskej spoločnosti v Pilíšskej Čabe Július Kučera. Cestovné veriacim z Pilíšskej Čaby a agapé hradila Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti. Pán Kučera a gazdinky z Pilíšskej Čaby sa postarali o pohostenie.
Koncom apríla sa v Sarvaši konala posledná disciplína päťboja, ktorý organizovala Mládežnícka a športová organizácia v Sarvaši, hlavným organizátorom bol Štefan Bodnár. V každej zo šiestich akcií mohli športovci získať jeden bod v podobe pečiatky do preukazu. Napriek tomu, že akcia sa tohto roku neviazala k olympiáde, mobilizovala veľa záujemcov, ktorí nebojovali o lepší čas, ale v dobrej nálade splnili danú úlohu. Poslednou disciplínou bola cyklistika, ktorá je u nás obľúbenejšia ako beh.
Organizátori v spolupráci so sarvašskými policajtmi dávali pozor na každého účastníka, veď trať viedla frekventovanou cestou zo Sarvaša do Orošházy a merala 20, resp. 40 kilometrov, každý si vybral podľa vlastných schopností. Počasie prialo účastníkom, bolo bezvetrie, čo sa stáva veľmi zriedka. Pred štartom si každý mohol pozrieť mapu, na ktorej bola vyznačená presná trasa. Pretekári sa registrovali a odovzdali preukazy, do ktorých im po príchode do cieľa zapísali zaslúžený bod. Na čele pelotónu išlo policajné auto. Na otáčke jednotlivých úsekov čakalo pretekárov občerstvenie.
Slovenskú základnú školu v Sarvaši reprezentovali žiaci, rodičia a učitelia. Pani učiteľka Erika Šinková so svojím synom Dominikom, ktorý je ešte iba škôlkárom, nevynechali ani poslednú akciu. Telocvikár Zoltán Fonád Dominika počas celej cesty posmeľoval. Siedmaci a ôsmaci už po štarte ostro vyrazili a nechali za sebou nielen svojich mladších spolužiakov, ale aj ostatných pretekárov. Najpočetnejšie bola zastúpená tretia b trieda. Tretiaci sa niekedy zvyknú jazdiť jeden vedľa druhého, ale na frekventovanej ceste išli ako sa patrí, jeden za druhým.
Pochvalu si zaslúžia všetci tí, ktorí si pre svoje zdravie dobre zabicyklovali a strávili spolu príjemné predpoludnie. Po príchode do cieľa hlavný organizátor Štefan Bodnár poďakoval všetkým pretekárom za účasť v päťboji. Tí, ktorí majú vo svojom preukaze 6 pečiatok, na konci školského roka dostanú športové ceny. Organizátori veria, že aj v budúcom školskom roku bude v Sarvaši veľký záujem o všetky športové akcie.
Zakladajúci člen Matice slovenskej a jej predseda pre Dolnú zem, publicista, evanjelický farár Ján Kutlík st. sa narodil 9. mája 1806 vo Vyšnom Kubíne. Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej a v Dolnom Kubíne. V rokoch 1816-20 študoval na gymnáziu v Šajavskom Gemeri, 1820-23 v Kežmarku, 1923-26 v Banskej Štiavnici a od roku 1826 evanjelickú teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove. Po skončení štúdia prišiel v roku 1828 za učiteľa do Starej Pazovy, kde učil do roku 1841. V tom istom roku ho pozvali za učiteľa a farára do Sinninkolau Mare, 1843-44 do Mokrej (Moćrea) v Rumunsku.
Ján Kutlík st. od roku 1844 bol dvadsaťjeden rokov farárom a učiteľom v Pitvaroši, skadiaľ v roku 1865 odišiel do dôchodku k svojmu synovi Jánovi do Slovenského Bánhedeša, ktorý tam bol celý život farárom a učiteľom. Ján Kutlík st. okrem toho, že sa staral o výstavbu slovenských škôl, založil v Pitvaroši aj nedeľnú školu, bol v písomnom styku s Ľudovítom Štúrom a v tom čase prispieval do Slovenských národných novín a Orla Tatranského. Na Dolnej zemi zaviedol zbierku na podporu Katedry česko-slovenského jazyka na ev. lýceu v Bratislave. Bojoval proti odnárodňovaniu a maďarizácii na dolnozemských slovenských školách. K tomuto povzbudzoval a vyzýval aj svojich kolegov pôsobiacich medzi Slovákmi v jednotlivých dolnozemských regiónoch. Bránil, povzbudzoval a zastával sa slovenských prenasledovaných učiteľov. V čísle 132 Slovenských národných novín z 3. novembra 1846 po stavbe novej budovy pitvarošskej školy okrem iného napísal: - Teraz už len hodní učitelia sú nám žiaduci, jedného máme, druhého budeme potrebovať. Deti, ktorých je vyše tristo, budeme učiť v našej milej slovenskej reči, s ktorou najviac sem z hora prišli obyvatelia ňou dobre hovoria a si ju zachovávajú. Ale nám trochu chuť odoberá to, že sa do nás zadrapujú. Napísali sme na novú budovu obyčajný nápis „Škola“, a kážu nám ho zotrieť a napísať „Oskola“. No či škola, nie oskola? Škola je predsa naša, mozole sú naše, reč je na Pitvaroši naša - a v článku sa ďalej pýta: Či je spravodlivý takýto postih? a k tomu ešte navyše dodáva: Na iných školách sú latinské názvy a do nich nikto nezabŕda, náš je slovenský a už voľakomu oči kole. V závere článku uvádza, že ich ďalšou úlohou bude zaviesť nedeľnú školu.
V roku 1846 ho nachádzame v zozname zakladateľov a prvých odberateľov Lichardovej Domovej pokladnice. Ján Kutlík st. patril k najaktívnejším národnobuditeľským farárom a učiteľom na Dolnej zemi. Ako zakladajúci člen Matice slovenskej venoval na Dom Matice slovenskej 12 zlatých. Na 8. zasadnutí výboru Matice slovenskej roku 1865 bol spolu so Štefanom Koreňom zvolený za predsedu odboru pre Dolnú zem. Významne podporoval aj vznik a činnosť prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Ako slovenský rodoľub usiloval sa o kultúrne povznesenie svojich rodákov v celom okolí, ale najmä v Čanádskej a Békešskej župe. Založil čitateľský spolok a staral sa o vzdelávanie dospelých, ktorých viedol k čítaniu slovenských časopisov. Učil dolnozemský ľud hospodáriť a pomáhal mu pri zakladaní spolkov. Roľníkov viedol k tomu, aby cez zimné mesiace, keď na poli nebolo práce, veľa čítali a tak sa dozvedali o racionálnom hospodárení. Ján Kutlík st. bol zanieteným včelárom a ovocinárom. Tejto činnosti sa úplne oddal, keď ho maďaróni z Pitvaroša vyštvali ako pansláva do Slovenského Bánhedeša, kde svoj pokoj našiel u svojho syna Jána. Keď tam bol na trvalom odpočinku a syna, ktorý ako farár a učiteľ v národných veciach pokračoval v šľapajach svojho otca, založil aj včelársky spolok. O včelárstve, ovocinárstve a národných záležitostiach písal svoje poznatky a skúsenosti v Národnom hlásniku, Národných novinách, Obzore, Slovenských pohľadoch, Pešťbudinských vedomostiach, Cirkevných listoch a Slove života. Témou jeho publikovaných článkov boli národnoobrodné, životopisné, miestopisné a osvetové články, ale tiež rozličné historky a obrázky zo života. Napríklad v Obzore 5. 8.1865 napísal aj to, že oni sú síce na Dolnej zemi chlebáriou, ale on však rád píše o svojich skúsenostiach z ľudového liečiteľstva, o hojení rán repíkom, ošetrení pri pichnutí včelou a tiež o odstraňovaní bradavíc. V článku 25. 2. 1883 okrem iného uvádza: „Ráčte prijať a zaznačiť z mojej chudoby zlatku na Lichardov pomník!“ a 20. 10. 1884 vychvaľuje pitvarošského učiteľa Pavla Veselského ako vychýreného včelára. Uvádza aj príklad, že Veselský na včelársku výstavu do Čiech poslal rôzne druhy medu a že v roku 1884 mu včely nazbierali 800 holieb medu.
Ján Kutlík st. samostatne vydal básne a knihu historiek pre ľud. Propagoval moderné hospodárstvo, včelárstvo a ovocinárstvo. Vychoval štyroch synov: Bohdana, Felixa, Jána a Vendelína, ktorí všetci boli slovenskými národovcami. Syn Felix sa stal spisovateľom, Vendelín právnikom, Ján farárom a učiteľom v Bánhedeši. Z výberu knižných diel Jána Kutlíka st. uvádzame Pohřebnik... (Sarvaš 1852), Řeč lúčivá... (ME 1864), Reč chrámová (Arad 1863), Kronika dejepisná (Skalica 1876). Ján Kutlík st. vo svojom životopise uvádza, že určitý čas pracoval aj na téme Makrobiotika „z vlastných skúseností, ktoré by mladším k predĺženiu života poslúžila“. Neúnavný pracovník na národa roli dedičnej, pôsobiaci na šírej Dolnej zemi, umrel 22. 12. 1890 v Slovenskom Bánhedeši. V roku 1909 vďačný syn Bohdan Kutlík, bývalý farár v Křižliciach (Česko), žijúci na dôchodku v Dechtároch v Liptove, postavil na bánhedešskom cintoríne svojim rodičom pomník so slovenským epitafom, ktorý bol 11. mája 1909 odhalený za širokej účasti Kutlíkovskej rodiny a veľkého počtu Bánhedešanov.
Zoltán B. Valkán ● Dedinské klebety
Vyše tridsať rokov nežijem v rodných Plešianskych Kostolanoch, napriek tomu viem o nich prevelice moc. A to z najhodnovernejších prameňov, v modernom jazyku od najkompetentnejších ľudí, ktorým možno plne dôverovať.... (klik na link!):