Dňa 15. júla do 16. hodiny možno podať na tlačive, ktoré dostali poštou všetci občania MR s volebným právom, žiadosť o zápis do zoznamu menšinových voličov notárovi mesta alebo osady, v ktorom má volič trvalé bydlisko. Tlačivo treba po vyplnení vhodiť do schránok vyhradených na tento účel na obecných alebo mestských úradoch, alebo poštou poslať notárovi. List musí byť doručený do 15. júla!
Svoje volebné právo môžu voliči uplatniť iba v tej lokalite, kde majú trvalý pobyt. Ak sa niekto po zápise do zoznamu voličov presťahuje do inej osady či mesta, jeho volebné právo v mieste bývalého bydliska zaniká! Samozrejme, ak zmení adresu pred 15. júlom, môže požiadať o zápis do zoznamu voličov v novom bydlisku.
O zamietnutí žiadosti o zápis do zoznamu voličov notár okamžite informuje dotyčného. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať do troch dní po jeho doručení u notára, ktorý rozhodnutie vyniesol.
- V maďarskom parlamente sa zrodila novela zákona o štátnom občianstve, slovenský parlament okamžite reagoval. Ako vidíš toto ponúknuté dvojaké či dvojité občianstvo a čím sa táto forma starostlivosti o krajanov žijúcich za hranicami líši od toho, čo nám ponúka Slovenská republika ako Slovákom v zahraničí?
- Zdá sa, že kocky sú hodené, ale chcem veriť, že otáčať sa ešte dajú a myslím si, že na to bude čas. Ako na to poukazujú aj viacerí politici, maďarská novela zákona má vstúpiť do platnosti až 1. januára 2011, takže dovtedy by sa malo a určite sa aj bude rokovať. Považujem za pozitívne, že aj zo slovenskej strany prišlo avízo, že sa má rokovať. Teraz sa formuje maďarská vláda, ani maďarská strana zmiešanej menšinovej komisie nemá ešte svojho predsedu, takže asi ani preto nedošlo k rokovaniu, ale si myslím, že k nemu musí dôjsť. Je poľutovaniahodné, že znovu sa vyostruje rozpor medzi našimi krajinami. Ako-tak máme za sebou problematiku jazykového zákona, predtým bola futbalová aféra, takže máme čo hojiť aj my svojim spôsobom. A máme na to možnosť, aj keď sa nás tieto veci priamo netýkajú. Napríklad aj najnovšia záležitosť o dvojakom či dvojitom občianstve. Dvojité občianstvo - podľa maďarskej terminológie - sa nás, Slovákov v Maďarsku, určite hromadne netýka, veď ide o udelenie maďarského občianstva, ktoré my máme. Na druhej strane sa nás pýtajú na náš názor. Toto je prirodzený sprievodný jav týchto konfliktov, že vždy sa nás na ne pýtajú, vždy máme zaujať stanovisko k týmto záležitostiam. Ja osobne prijímam pozvania rôznych médií a snažím sa poukazovať na to, že predsa sme mali po dlhé časy normálne susedské vzťahy. Na tieto vzťahy sme odkázaní aj naďalej, aj ako spojenci v Európskej únii a v NATO. Lebo všelijaké správy prichádzajú a rôznym spôsobom sa nafukuje táto situácia, dokonca sa hrozí aj vojenským konfliktom. Myslím si, že to je naozaj krajnosť a s tým by sa nemalo zahrávať, veď sú tu veľmi zlé príklady z nášho južného susedstva. Sme spojencami, budeme susedmi aj naďalej, tu by mal prevládať tento prístup. Treba upozorňovať na to, že by sa malo rokovať, politici sú na to, aby problémy riešili takýmto spôsobom. Vidíme aj to, že keď sa nerokuje a začne sa nejakým direktnejším spôsobom politizovať, tak prichádza hneď odveta. Trošku ma to, úprimne poviem, aj vydesilo, čo môže čakať na tých občanov maďarskej národnosti, ktorí prijmú dvojité občianstvo. Ale, samozrejme, Slovensko chráni svoje štátne záujmy. Na nás to vplýva tak, že od Slovákov v Maďarsku sa prevažne očakáva, aby zaujali stanovisko Maďarskej republiky. Stáva sa, že k tomu niekto aj vyzve miestne slovenské samosprávy. Ja si myslím, že my máme robiť všetko pre to, aby tieto krajiny žili v čo najväčšom pokoji. Pre nás je veľmi dôležitá hospodárska spolupráca a tej prospievajú len normálne pomery. Určite, a povedali to aj viacerí maďarskí politici na Slovensku, toto rozhodnutie nebolo najšťastnejšie načasované, mohlo sa počkať, kým aj na Slovensku prebehnú parlamentné voľby. Mohlo sa počkať na novú vládu a rokovať s adekvátnymi partnermi. Takto sa celá záležitosť môže zneužívať v predvolebnej kampani. Čo sa týka samotnej problematiky starostlivosti o krajanov spôsobom, keď vyvoláva medzinárodný alebo medzištátny konflikt, tak je to už diskutabilná forma. Pochopiteľne, aj Slovensko sa stará o svojich krajanov, disponuje Zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý túto oblasť reguluje. Boli aj konkrétne formy, napr. preukaz zahraničného Slováka, ktorý, podobne ako ten maďarský, časom stratil svoju praktickú podstatu a v súčasnosti sa namiesto preukazu vydáva osvedčenie. Samozrejme, existuje určité zvýhodňovanie krajanov, čomu sa tešíme. A prečo by nezvýhodňovalo svojich krajanov aj Maďarsko? Na Slovensku však má štandardnejšiu, nie natoľko neobvyklú formu, ako teraz prijatá maďarská. Držiteľ krajanského osvedčenia môže dostať slovenské občianstvo po troch rokoch trvalého pobytu na území Slovenska, namiesto ôsmich rokov, koľko tam musí žiť cudzinec, ktorý chce získať slovenské občianstvo. Ako je známe, novela maďarského zákona udelenie maďarského občianstva neviaže k trvalému pobytu, nie je potrebné absolvovať občiansku skúšku a preukázať znalosť maďarského jazyka, pričom prísahu možno zložiť aj na zastupiteľských úradoch. Je to určite omnoho väčšie zvýhodňovanie, než aké Slovensko poskytuje svojim krajanom, ale v okolitých susedných krajinách máme precedens aj na takýto prístup. Chorváti môžu za takýchto istých podmienok dostať chorvátske štátne občianstvo aj s volebným právom a podľa tlačových informácií sa už stalo, že hlasy diaspóry zmenili volebné výsledky, veď v tomto prípade ide o dva a pol milióna osôb.
- Takisto Rumunsko s Moldavskom a Srbsko s Kosovom majú podobnú legislatívu.
- Pravda, v prípade Srbska a Kosova je to trošku iné tým, že to bol spoločný štát, podobne ako Česko a Slovensko, kde aj Slovensko uznáva dvojité občianstvo v prípade Slovákov žijúcich v Českej republike a Česko, ktoré dvojité občianstvo neuznáva, dáva výnimku Slovákom. Ja si myslím, že je to vždy otázka dohody. Slovensko sa napr. v tejto veci odvoláva na medzivládnu dohodu z roku 1961 medzi Československom a Maďarskou ľudovou republikou, ktorá neuznáva dvojité občianstvo a v podstate táto dohoda je ešte stále v platnosti, nebola novelizovaná. Takže je tu aj toto právne nedopatrenie, čo si nepovšimli z maďarskej strany. Teda že by bolo treba prerokovať, alebo jednostranne vypovedať túto dohodu. V každom prípade by bolo treba rokovať.
- Nakoľko my, Slováci v Maďarsku, využívame výhody, ktoré nám ponúka Slovenská republika? Máme záujem o takéto zvýhodnenie?
- Dostávam otázku, či chceme my, Slováci, slovenské občianstvo, či sa oň uchádzame. Dvojité by sme podľa terajších právnych predpisov nemohli mať. Ja si myslím, že keď má niekto nejakú praktickú príčinu, odôvodnenie, že sa chce vysťahovať na Slovensko, bývať tam tri roky, tak potom áno. Ale myslím si, že výlučne z citových dôvodov by aj v prípade možnosti nebol veľký záujem. Na to poukazuje aj prípad preukazu zahraničného Slováka. V prvej polovici tohto desaťročia, ak sa nemýlim, bolo vydaných 11 tisíc preukazov, z toho v Maďarsku necelých sto. O tento preukaz sa uchádzali v prvom rade tí krajania, ktorí boli politicky alebo hospodársky motivovaní. Prevažná väčšina uchádzačov o preukaz bola z Vojvodiny, kde vládlo vtedy vojnové ovzdušie, z Rumunska a zo Zakarpatskej Ukrajiny, kde boli zlé hospodárske pomery. Ak sa nemýlim, odtiaľ to bolo po dva a pol, tritisíc uchádzačov. Nechcem tým tvrdiť, že vojvodinskí Slováci sa prihlásili iba kvôli týmto dôvodom, ale určite to súviselo, bola to silná motivácia. Tam, kde nebola politická a hospodárska motivácia, napr. v Maďarsku, sa hlásilo menej ľudí a predpokladám, že našim ľuďom robí aj terajšia kauza menšie problémy. Problém je skôr v konflikte, ktorý môže vyvolať a ktorý sa ich môže týkať.
- Často chodíš medzi našich ľudí, stretávaš sa s nimi pri rôznych príležitostiach. Aké sú odozvy na tieto udalosti, dostávajú sa k tebe informácie, že ľudí znepokojuje táto situácia, alebo že by boli na miestnej úrovni vystavení nejakým inzultáciám?
- Zatiaľ sa takéto informácie ku mne nedostali. Ľudia sa, pochopiteľne, stavajú k tejto záležitosti s určitým odstupom. Neradi sa k tomu vyjadrujú, lebo jednak sa ich zákon priamo netýka, týka sa ich skôr ním vyvolaná konfliktná situácia, pričom o tejto záležitosti dostávajú, pochopiteľne, viac-menej jednostranné informácie z maďarských médií. Keď si pozrú domovskú stránku Ľudových novín, tam majú aj výber zo slovenskej tlače. Ak majú obojstranné informácie, môžu snáď aj celú situáciu posudzovať objektívnejšie. Konfliktom sa pritom nikdy netešia, veď Slovensko je predsa tá krajina, ktorá je pre nás po rodnej vlasti najdôležitejšia a najbližšia. Preto sa, samozrejme, netešíme tomu, že už dlhší čas je spomedzi susedov situácia najviac napätá medzi Maďarskom a Slovenskom, že sa to cyklicky vracia a teraz sa ešte nevie, kam to dospeje. Oba parlamenty urobili 26. mája rozhodný krok. Kocky sú hodené, ale chcem veriť, že nimi možno ešte otáčať. Určite v tom zohrávajú dôležitú rolu aj slovenské parlamentné voľby. Po voľbách na Slovensku, alebo snáď uprostred leta, sa to môže trošku utíšiť a namiesto odkazov a verbálneho duelu dôjde k rokovaniam. Môže to, samozrejme, vplývať aj na naše voľby do menšinových samospráv a na obdobie, do ktorého vstupujeme. Teraz dostávajú naši ľudia informácie o voľbách do menšinových samospráv. Od 1. júna sa môžu prihlasovať na voličské zoznamy. Určite môže terajšia situácia negatívne vplývať na ich rozhodovanie, ale, chvalabohu, k inzultáciám doteraz nedošlo a dúfame, že ani nedôjde. Predpokladám, že ľudia majú aj väčšie problémy, starosti uprostred hospodárskej krízy, keď strácajú pracoviská. Niektorí tvrdia, že kauza slúži aj na odvádzanie pozornosti od týchto problémov, ale to by bola nezodpovedná politika, ktorá by mohla mať aj vážne následky. Mohla by negatívne vplývať na našu volebnú kampaň a to už v štádiu, keď sa majú ľudia prihlásiť na zoznamy voličov. My sa tomu snažíme predísť, vydáme, podobne ako doteraz, letáky a plagáty, usporiadame stretnutia, na ktorých budeme informovať, nabádať ľudí, aby sa bez obáv prihlasovali, veď toto je naozaj naša záležitosť, ktorá sa týka výlučne nás.
- Ďalším ráznym krokom nového parlamentu bola novela ústavy, zníženie počtu parlamentných poslancov a určenie toho, že do nasledujúceho parlamentu by sa malo dostať aj maximálne 13 národnostných poslancov. Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť o spôsobe ich volieb, sa však menšinoví voliči budú musieť rozhodovať, či dajú svoj hlas politickej strane, alebo kandidátovi menšiny a pomerne vysoko bude stanovený aj potrebný počet hlasov. Nemôže to viesť k tomu, že tento pokus nebude úspešný a stane sa nepriamym dôkazom, že menšiny v Maďarsku ani neexistujú?
- Ja si myslím, že to bol podstatný krok. Doteraz sa totiž diskutovalo o tom, ba aj ústavný súd zastával protirečivé stanoviská o tom, či naozaj ústava garantuje menšinám zastúpenie v zákonodarnom zbore. Teraz je jednoznačne vypovedané, že áno. Dokonca už predchádzajúci parlament, aj vďaka našim snahám v Národnostnom parlamentnom fóre a pri okrúhlom stole s ombudsmanom, schválil uznesenie, že behom dvoch rokov treba predostrieť návrh o voľbách menšinových parlamentných poslancov. Zatiaľ, kým nebola schválená novela ústavy, nechceli sme veľmi ani kritizovať, ani sa vyjadrovať k návrhu zákona o voľbách menšinových poslancov. Teraz máme rok na novelu volebného zákona, ktorú si vyžadujú aj zmeny v početnosti maďarského parlamentu. Aj doteraz bolo vypracovaných viac koncepcií volieb menšinových parlamentných poslancov. V poslednej, na ktorej sme sa dohodli s menšinovým ombudsmanom, sme sa konsenzom uzniesli na niektorých základných zásadách. Že má ísť o plnoprávne parlamentné zastúpenie, poslanci majú byť volení a nie delegovaní, treba dať šance všetkým menšinám na parlamentné zastúpenie a treba stanoviť zvýhodnený mandát. To je už technická záležitosť, že v prípade menšín bude celá krajina jedným volebným obvodom, takisto aj to, že sa voľba parlamentného poslanca môže viazať k miestnym zoznamom menšinových voličov. Potom by tieto zoznamy mali byť verejné, nemali by sa po menšinových voľbách zničiť a pred ďalšími sa znovu vytvárať. Takže v základných veciach sme sa dohodli. Otázne je, či môže mať jeden menšinový občan dva hlasy pri parlamentných voľbách, čo kedysi v prípade miestnych samospráv ústavný súd zrušil. So spresňovaním určite bude treba ešte veľa pracovať a môže sa stať, že si budeme musieť vybrať. Sú tu aj obavy, že politické strany by mohli zvýhodnený mandát zneužiť a vystupovať v mene niektorej národnosti. Pochopiteľne, teraz spomínaná dvadsaťtisícová hranica by dala šancu iba jednej - dvom národnostiam, snáď Nemcom a Rómom, ale ani to nie je jednoznačné. Napríklad v Rumunsku vyriešili parlamentné zastúpenie minorít tak, že tam treba získať 20 percent hlasov pripadajúcich na jeden mandát. Takže predstaviteľ Slovákov a Čechov tam musí získať zhruba tritisíc hlasov a niekde tam sme aj my určili hranicu, ktorá by ešte nespochybňovala legitimitu menšinových poslancov. Myslím si teda, že sa rysujú reálne šance na to, aby sme si v nasledujúcich voľbách mohli zvoliť parlamentného poslanca za slovenskú národnosť.
V budove Matice slovenskej v Bratislave na Grösslingovej ulici sa v dňoch 17. - 19. mája 2010 stretli výskumníci z Maďarska a zo Slovenska, aby prediskutovali chronológiu a metodiku výskumu slovenských osobných mien v Maďarsku. Otvorenia sa zúčastnili aj predstavitelia Matice slovenskej, predseda Jozef Markuš a prvý podpredseda Miroslav Bielik. Slovensko-maďarský inštruktážny jazykovedný seminár spoluorganizovali Jazykovedný ústav Ľ. Štúra (JULS) Slovenskej akadémie vied, Matica slovenská, Slovenská onomastická komisia a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM).
Koncepciu výskumu slovenských priezvisk v Maďarsku, jeho zámery a ciele predstavila profesorka Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti Anna Divičanová. Výskum si kladie za cieľ nielen vedecky skúmať, hodnotiť a porovnávať údaje, ale osloviť zaujímavými informáciami aj širokú verejnosť. V tejto súvislosti spomenula nedávno vydaný Lexikon najfrekventovanejších maďarských priezvisk maďarského autora Mihálya Hajdu, ktorý verejnosť prijala s veľkým záujmom. Je viac možných hľadísk výskumu slovenských mien na slovenských ostrovoch v Maďarsku, napr. adaptácia mien, germanizácia, pomaďarčovanie priezvisk, atď. Získaný materiál môže neskôr slúžiť ako východisko pre komparatistiku - nové údaje z južných regiónov Európy bude možné porovnávať s materiálom zo Slovenska.
PhDr. Iveta Valentová, ktorá obhájila doktorandskú prácu o výskume živých osobných mien na Slovensku hovorila o svojich skúsenostiach so spracovávaním údajov pomocou počítačových programov. Zdôraznila, že výhodou budúceho výskumu je to, že bude možné vytvoriť efektívny program na evidovanie a spracovanie získaných údajov presne podľa zámerov a cieľov výskumu, pričom programátor by mal zostaviť takú relačnú databázu, do ktorej by sa dali dopisovať ďalšie prvky.
Kandidát vied Dr. Milan Majtán inšpiroval prítomných skúsenosťami z vlastného výskumu vývinu pomenúvania osôb na území Slovenska, slovenských priezvisk. Zdôraznil, že výskum by mal byť podaný verejnosti prístupnou formou. Navrhol výskum rozdeliť do dvoch etáp, pričom v prvej by sa postupovalo tradičnou metódou, v druhej by sa poznatky a fakty digitalizovali a nakoniec by sa hodnotili podľa rôznych kritérií, výskytu mien, slovotvorného základu, pôvodu mena, ale aj migračného pôvodu, rozloženia na slovenských ostrovoch, prípon, vplyvu iných jazykov, frekvencie, atď...
Počas diskusie o postupoch a spolupráci v príjemnom prostredí Jozefskej knižnice sa do debaty za okrúhlym stolom zapojili aj ostatní pracovníci VÚSM, medzi nimi koordinátorka projektu Tünde Tušková z VÚSM a Segedínskej univerzity. Počas prestávky živo medzi sebou diskutovali aj hostia z iných fakúlt a vysokoškolskí študenti, ktorí majú podobné témy výskumných prác.
Riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. odporučil kolegom spracovať najprv ohraničenú vzorku mien a dať jej z praktických dôvodov pracovný názov slovník. Výskum mien totiž z vlastných skúseností považuje za niečo, čo nie je možné vopred nalinkovať a vtesnať do našej predstavy reality. V rozhovore pre Ľudové noviny povedal, že všetko je v rukách kolegov z Maďarska, oni si podávajú žiadosť o grant. My ich v tom vedomí, že existuje Atlas slovenských nárečí Maďarska od profesora Királya, že je Atlas duchovnej kultúry Slovákov žijúcich v Maďarsku od Anny Divičanovej, Mojmíra Benžu a Ondreja Krupu, vieme podporiť. Výskum mien na Slovensku je veľmi rozvinutý, Iveta Valentová napr. nedávno obhájila doktorandskú prácu, ktorou overila najnovšie počítačové modely spracovania získaného materiálu. Ale vieme pomôcť aj literatúrou, konzultáciami, porovnávaním modelov, počítačovými programami. Na Slovensku je urobených veľa sond v tejto problematike a po získaní a spracovaní ich údajov bude pokračovať spoločný výskum porovnávaním. Zámer kolegov z VÚSM podľa P. Žigu má perspektívu a vedia, ako materiál získavať. Považuje za výhodu, že existujúci materiál ešte nebol vložený do systému, pretože materiál o menách majú kolegovia pozbierať a vkladať do elektronickej formy v takej podobe, ktorá umožní maximálne využiť možnosti súčasnej techniky. Počítač dokáže spracovať údaje podľa zadania, ktoré je potrebné naprogramovať tak, aby sa slovenské priezviská z územia Maďarska dali porovnávať s priezviskami Slovákov na Slovensku, na Dolnej zemi a kdekoľvek inde.
Seminár skončil v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, kde mali hostia z Maďarska prístup ku knižničným fondom, aj konkrétny exkurz do počítačového spracovania problematiky výskumu mien. Získali informácie aj od prof. Vincenta Blanára, ktorý sa zaoberá teóriou vlastného mena.
Zo seminára vyplynulo, že spolupráca JULS a VÚSM je nielen kultúrno-historicky podmienená, ale zároveň spoločensky aktuálna. Bude ďalej pokračovať nielen oficiálnym podpísaním zmluvy o ďalšej spolupráci, ale aj odovzdávaním praktických rád a skúseností, konzultáciami prostredníctvom internetovej komunikácie i výmennými študijnými pobytmi, seminármi a konferenciami. VÚSM stojí na začiatku dlhej trate, ktorá prinesie zaujímavé poznatky. A nielen pre vedu. Ste zvedaví na osud mena vášho rodu?
V strednej a juhovýchodnej Európe naďalej spôsobujú dažde krízovú situáciu. V Poľsku, Českej republike, Slovensku a Maďarsku sú na mnohých miestach povodne. Vytrvalé dažde, búrky a víchrice spôsobili obrovské škody na majetku, ale vyžiadali si aj ľudské obete.
Na Slovensku bola najvážnejšia situácia pri meste Trebišov, kde voda z rieky Ondava po roztrhnutí hrádze ohrozovala mesto a niektoré ďalšie obce. V súčasnosti sa situácia začína normalizovať. V postihnutých regiónoch začínajú s odstraňovaním škôd. Do domov sa vracajú evakuované rodiny, samosprávy a obyvatelia začínajú odhadovať škody. Výdatnosť dažďov by mala podľa meteorológov v najbližších dňoch ďalej klesať.
Silné dažde a búrky napáchali rozsiahle škody aj v Maďarsku. Na celom území krajiny museli doteraz v 518 osadách evakuovať okolo 3000 ľudí, ochrana proti povodniam doposiaľ stála 2,6 miliardy forintov. Obrovské škody sú aj v sektore poľnohospodárstva, turizmu a stavebníctva. Momentálne je 150 tisíc hektárov ornej pôdy pod vodou. Festivaly, ktoré sa mali uskutočniť v prírodných amfiteátroch, sa nekonajú, turizmus pri Balatone sa kvôli studenej vode ešte nerozbehol. Poisťovne odhadujú škody na osem miliárd forintov.
Škody na cestách dosiahnu približne dve miliardy forintov - informovala spoločnosť Maďarské verejné komunikácie. Silné dažde spôsobili najväčšie problémy na severe krajiny a v južnom Zadunajsku. Najviac postihnuté sú obce v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej, Baraňanskej, Šomoďskej, Győrsko-Mošonsko-Šopronskej, Vesprémskej, Fejérskej, Komárňansko-Ostrihomskej a Peštianskej župe.
V Pilíšskych vrchoch a v okolí Vyšehradu je zákaz vychádzok do lesa. Turistické chodníky sú podmyté vodou, všade je veľa vyvrátených stromov a rozvodnených potokov. V Mlynkoch, Čobánke a Pomázi potok Dera sa na viacerých miestach vylial z koryta. Nezjazdné sú horské asfaltové cesty, na mnohých je hrubá vrstva nánosov. V Číve prudký lejak strhol z hôr nánosy, ktoré upchali priekopy. Povrchová voda sa rozliala po cestách a ohrozovala domy a hospodárske budovy. Dobrovoľníci sa snažili zastaviť vodu budovaním hrádzí z vriec s pieskom a dva bagre priebežne čistili priekopy, aby uvoľnili odtok vody. Na Kossuthovej ulici sa dva metre do hĺbky prepadol betónový elektrický stĺp. Voda podmyla cestu, kde vznikla jama o priemere dva metre.
Silné zrážky spôsobili zosun blata v Černi, o pár dní sa vylial z koryta potok Gaja. Čerňania pomocou obyvateľov susedných osád, príslušníkov policajného zboru zo Stoličného Belehradu a Dunaújvárošu, ale aj ľudí vo výkone trestu dňom i nocou stavali ochranné hrádze z 13 tisíc vriec naplnených pieskom. Rieka na viacerých miestach pretrhla hrádze a ohrozovala domy.
V Novom Meste pod Šiatrom boli zaplavené aj domy šiestich žiakov slovenskej základnej školy, ktorým spolužiaci s pomocou pedagógov zbierali šatstvo, potraviny a dezinfekčné prostriedky. Ako nás informovala riaditeľka školy Júlia Kucziková jedna tretina mesta bola pod vodou, škody sú obrovské.
V rámci Dní mesta Segedín Dom národností v spolupráci so Združením národnostných samospráv v Segedíne (ZNSS) a Národnostným zväzom (NZ) ponúkol v druhej polovici mája záujemcom rôzne programy s menšinovou tematikou. Slovenským hosťom galaprogramu Národnostných dní bol Folklórny súbor Studienka zo Santova, kým milovníkov divadla potešilo Slovenské divadlo Vertigo inscenáciou „Umy si rúčky, ideme jesť“.
Organizátori galaprogramu - národnostné organizácie - sa predstavili aj na Jarmoku na moste, kde v spoločnom stane vystavili o. i. rôzne publikácie, ako je kuchárska kniha Takto varila starká, resp. vydania a tlač jednotlivých národností. Na našu radosť záujemcovia sa mohli zoznámiť aj s našimi novinami.
Na galaprograme po pozdravných slovách moderátorky folklórneho stretnutia, riaditeľky Slovenského osvetového centra Kataríny Királyovej početné publikum pred Múzeom Ferenca Móru pozdravili predsedníčka ZNSS Natália Sajtosová a predseda NZ Štefan Tóth. Pán predseda, pôvodom bánhedešský Slovák, zdôraznil, že v meste, ktoré je známe ako „maďarské“, žijú aj početní príslušníci rôznych národností, ktorí si pestujú svoju kultúru a spolupracujú nielen navzájom, ale aj s väčšinovým národom. Vo folklórnom pásme vystúpili hudobníci, speváci a tanečníci arménskej, nemeckej, bulharskej, gréckej a ukrajinskej menšiny, kým slovenskú národnosť tohto roku na pozvanie Spolku segedínskych Slovákov zastupoval Folklórny súbor Studienka zo Santova. Činnosť kolektívu, ktorý si pred vystúpením vďaka hostiteľom mohol pozrieť mesto, obecenstvu priblížila jeho vedúca Magdaléna Papučková. Ako uviedla, súbor bol založený pred vyše tridsiatimi rokmi a okrem spevu sa venuje aj spracovaniu santovských slovenských zvykov a ich adaptácii na javisko. V Segedíne po zaspievaní pilíšskej hymny v slovenskom a maďarskom jazyku predniesol kyticu starodávnych viachlasných ľudových piesní. Vyvrcholením programu Santovčanov bola rozlúčka nevesty zo známej choreografie Santovská svadba. Členovia Studienky sa v tento deň mohli tešiť nielen zaslúženému úspechu, ale aj stretnutiu s pôvodne Santovčankou Evou Bakaiovou, ktorá bola prvou nevestou súboru v predvedenej choreografii v polovici osemdesiatych rokov. Pani Eva žije v Segedíne a o hosťovaní „svojho“ súboru sa dočítala v miestnej tlači.
Zhodou okolností práve v čase národnostných programov sa uskutočnili v meste České dni, na ktorých premietali svetoznáme české filmy, pripravili folklórny program, fórum podnikateľov v centre mesta a ponúkali chýrne české pivo. Pri výčape sme stretli aj bývalých aktivistov Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, dnes už podnikateľov, pôvodne Čabana Mikuláša Orvosa a Mlynčana Jozefa Papa.
Segedínskym Slovákom a ich hosťom zo Santova na záver série podujatí ponúklo umelecký zážitok Slovenské divadlo Vertigo, ktoré je dobre známe aj v radoch miestnych Slovákov. Tentokrát do dolnozemského mesta zavítala profesionálna zložka kolektívu s inscenáciou „Umy si rúčky, ideme jesť“. So smutne veselým príbehom o osudoch troch žien, v ktorom nemôžu chýbať, samozrejme, ani muži, sa naši divadelníci o dva dni neskôr úspešne predstavili v Sarvaši.
Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti usporiadala 19. mája vernisáž spoločnej výstavy maliarok Zuzany Hajkovej a Evy Konczošovej a drevorezbára Michala Zsolnaiho pod názvom Tvorcovia zo Závadovho sveta. Výstava sa uskutočnila v Spoločenskom a kultúrnom centre Eötvös 10.
Prítomných pozdravila podpredsedníčka slovenského zboru, moderátorka vernisáže Alžbeta Hollerová Račková. Ako povedala, ich samospráva od svojho založenia považuje za dôležité napomáhanie dialógu kultúr väčšinového národa a slovenskej komunity. Tomuto zámeru slúži väčšina podujatí, ktoré usporadúva v srdci hlavného mesta. Zmienila sa o tom, že veľkú časť Slovákov v Budapešti tvoria rodáci z Dolnej zeme. Medzi nich patria aj umelci, ktorých výstavu práve otvárajú, ako aj spisovateľ Pavol Závada, ktorého meno figuruje v názve výstavy.
Zuzana Hajková je rodáčkou zo Slovenského Komlóša. Už v detstve sa zaujímala o umenie, ale nakoniec sa rozhodla pre pedagogickú dráhu. Popri práci sa niekoľko rokov zdokonaľovala v kreslení, osvojovala si aj rôzne maliarske techniky a už v mladosti sa zúčastnila na viacerých výstavách. Eva Konczošová sa narodila v obci Alberti (Csanádalberti) v Čongrádskej župe. Je autorkou viacerých knižných ilustrácií, napr. k zbierkam nášho slovenského básnika Gregora Papučka Konvalinky a Zaspievajme si. V roku 2000 darovala Slovenskej samospráve Budapešti sedem svojich obrazov, inšpirovaných románom Pavla Závadu Jadvigin vankúšik. Michal Zsolnai pochádza zo Slovenského Komlóša. Po ukončení univerzity pôsobil ako stredoškolský profesor telesnej výchovy. Drevorezbárstvu sa venuje od detstva. Zo začiatku vyrezával hračky, neskôr spotrebné predmety, potom sochy, nábytok, sakrálne umelecké predmety a veľkorozmerné diela pre verejné priestranstvá.
Ich spoločnú výstavu otvoril predseda Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Pavol Beňo. „Maľby a drobné plastiky umelcov, ktorí tu dnes vystavujú, inšpiruje segment domoviny: dolnozemská krajina, nábrežie Kereša, háje pozdĺž rieky, teda príroda, jednoduchí ľudia a ich náradie, život na sálašoch. Keď sa pozerám na tieto maľby, mám taký pocit, ako keby som cestoval vlakom domov a pred oknom sa mihá rodný kraj, jeho scenérie, až kým sa z diaľky nevynorí útla veža komlóšskeho kostola. Áno, tieto komlóšske a sarvašské maľby a drobné plastiky majú veľmi blízko k našim srdciam. Zároveň som toho názoru, že svojim realistickým štýlom približujú krajinu rozprestierajúcu sa medzi riekami Kereš a Maroš aj tým návštevníkom, ktorí sa tak silno neviažu k tomuto kraju,“ povedal vo svojom otváracom prejave P. Beňo.
Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy vypisuje súbeh na obsadenie miesta riaditeľa Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) so sídlom v Békešskej Čabe.
Nástup: od 1. októbra 2010
Vymenovanie bude platiť na štyri roky.
- univerzitné vzdelanie,
- znalosť slovenského jazyka,
- vedecký titul PhDr.,
- organizačné a manažérske schopnosti,
- prax vo vedúcej funkcii,
- bádateľská prax v kruhu Slovákov v Maďarsku a znalosť ich súčasného stavu.
Plat podľa dohody.
Termín doručenia prihlášok na úrad CSS do 19. augusta 2010
Adresa: Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u. 11/A.
- odborný životopis,
- kópie dokumentov o získanom vzdelaní a vedeckom titule,
- koncepciu činnosti a organizácie práce VÚSM v rozsahu 3-4 strán.
Výsledok bude vyhlásený 29. septembra 2010 na zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.
Hosťom literárnej kaviarne Evanjelického cirkevného zboru v Slovenskom Komlóši bola koncom apríla Anna Divičanová. Prvá riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, profesorka Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, kandidátka národopisných vied od roku 1958 žije v Budapešti. Pochádza zo Slovenského Komlóša, je autorkou mnohých publikácií a nositeľkou viacerých vyznamenaní, ale ako vo svojom príhovore vyzdvihla, spomedzi mnohých uznaní pre ňu najviac znamená titul čestného občana rodného mesta. Ako povedala, ide o mesto, v ktorom kedysi žila pomerne zámožná vrstva veľkých a stredných gazdov. Táto vrstva bola nositeľkou evanjelickej kultúry, ktorú si starostlivo chránila. A. Divičanová vyzdvihla, že pokladá za fantastické, čo si táto komunita dokázala zachovať zo svojej kultúry, práve preto vyslovila názor, že evanjelická cirkev v Maďarsku by aj kvôli silnej jazykovej asimilácii mala venovať väčšiu pozornosť neľahkej úlohe zachovávania a pestovania slovenských a nemeckých tradícií.
Kultúrny výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy v záujme obnovenia publikačnej činnosti vypisuje súbeh na podporu vydania rukopisov v Maďarsku žijúcich slovenských autorov.
- rukopis, alebo kópiu rukopisu diela,
- údaje o publikácii: počet strán, formát, viazanie, počet fotografií alebo ilustrácií, farebnosť, počet výtlačkov,
- približný rozpočet vydania publikácie (cenová ponuka).
Súbeh treba poslať na adresu Celoštátnej slovenskej samosprávy (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/a) do 31. augusta 2010.
Celoštátna slovenská samospráva plánuje podporiť vydanie jednej publikácie ročne. Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia CSS bude podporovaný rukopis literárneho, hudobného alebo náboženského charakteru. Predpokladané vydanie publikácie sa uskutoční v roku 2011. Maximálna výška podpory: 500 000 forintov.
O udelení podpory na vydanie publikácie rozhodne odborná komisia a Kultúrny výbor CSS do 30. novembra 2010.
Do novohradskej obce Bír zavítalo Slovenské divadlo Vertigo. Predstavenie zorganizovalo Slovenské regionálne osvetové stredisko vo Veňarci a Slovenská samospráva v Bíri. Veselohru podľa divadelnej hry Neila Simona Rozhnevané dueto v podaní ochotníckej zložky divadla si oduševnené obecenstvo z Bíru, Veňarca a Terian mohlo pozrieť v obnovenom Kultúrnom dome v Bíri.
V polovici mája už tretíkrát usporiadali v XII. obvode Budapešti obvodné dni. Súčasťou série podujatí tiež už tradične býva gastronomická súťaž Kavalkáda chutí v Gaštanovom sade, do ktorej sa zapája aj obvodná slovenská samospráva. Keďže všetci členovia tejto samosprávy sú Komlóšania, v tomto roku sa rozhodli uvariť v kotlíku tradičné komlóšske slávnostné jedlo - baraní perkelt. Úlohy hlavných kuchárov sa ujali predseda samosprávy Michal Hrivnák a Mária Lehoczká a neodradil ich ani dážď, ktorý v tomto roku poznačil Kavalkádu chutí.
Vo Veňarci už sedemnástykrát usporiadali regionálne kolo slovenských spievaniek pre deti z Novohradskej, Hevešskej a Peštianskej župy. V mene hostiteľov privítala prítomných predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Ružena Komjáthiová. Za hlavného organizátora súťaže, Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), sa prihovorila deťom a učiteľom jeho predsedníčka Ruženka Egyedová Baráneková. Súťažilo sa v štyroch vekových kategóriách a pred porotu, na čele ktorej stál deťom a pedagógom dobre známy folklorista zo Slovenska Juraj Matiaš, vystúpili sólisti, duá a spevácke skupiny. J. Matiaš každoročne sleduje túto súťaž od začiatku do konca a súťažiacim a pripravujúcim pedagógom pomáha užitočnými radami. Najúspešnejší súťažiaci postúpia do celoštátneho kola, ktoré sa uskutoční v polovici júna v Budapešti. Po súťaži si deti a učitelia oddýchli pri predstavení detského tanečného súboru z Detvy v miestnom kultúrnom dome.
Najlepší recitátori z tohto regiónu si zmerali vedomosti v Lucine. Už po tretíkrát sa žiaci zo slovenských národnostných škôl Novohradskej a Hevešskej župy stretli na regionálnom kole populárnej súťaže ZSM v tejto novohradskej obci. Na súťaž pricestovalo 60 detí z Alkáru, Níže, Legíndu, Luciny, Horných Petian, Netejču, Veňarca, Šápova, Agárdu a Dengelegu. Súťaž otvorili riaditeľka hostiteľskej školy Helena Kladiviková a predsedníčka ZSM R. Egyedová Baráneková, ktoré poskytli informácie o priebehu súťaže a zároveň vyslovili radosť z toho, že pedagógovia pripravili na súťaž tak mnoho detí, čím pokračujú v pekných tradíciách.
Žiaci sa predstavili v troch vekových kategóriách. Prváci, druháci a tretiaci súťažili s krátkymi básničkami a rozprávkami. Rozprávky zodpovedajúce ich veku interpretovali s veľkým prežívaním. V ďalších dvoch skupinách súťažili žiaci 4. - 6. a 7. - 8 tried. V poslednej skupine bolo najmenej - desať - detí, čo súvisí pravdepodobne so svojskosťami tohto veku. Po obede si deti, ich sprevádzajúci učitelia a starí rodičia pozreli evanjelický kostol, kde ich o histórii a súčasnosti chrámu a cirkevnej obce informovala pani farárka Megyaszaiová. V dedinskom dome vedľa školy si hostia pozreli slovenskú zbierku miestnej histórie. Po vyhlásení výsledkov sa deti vrátili domov bohatšie o zážitky a skromné darčeky, ktoré im pripravili organizátori. Najúspešnejší boli tentokrát žiaci zo Šápova.
Do celoštátneho kola postúpili:
Petra Zomborková - Níža
Enikő Čelovská - Veňarec
Silárd Hámori - Veňarec
Hanga Nadházyová - Šápov
II. kategória
Anna Hudeczová - Šápov
Dorota Kanižárová - Veňarec
Estera Előháziová - Alkár
Gréta Kazincziová - Lucina
Spevácka skupina - Alkár
III. kategória
Zita Pappová - Níža
Marko Ižóf - Šápov
Žombor Szádoczki - Šápov
Gábor Lidák - Šápov
Duo Zita Pappová a Fružina Savliková - Níža
Spevácka skupina - Níža
Spevácka skupina - Ďurka
Žofia Komjáthiová - Veňarec
Natalia Peteráková - Šápov
Lilla Simáková - Šápov
Anikó Lieskovská - Šápov
Vivien Szabóová - Šápov
Čenge Rodáková - Horné Peťany
Bíborka Fabóková - Níža
Boglárka Szabadosová - Rétšág
Peter Kláben - Lucina
Viktória Szabadová - Alkár
Katarína Šipošová - Alkár
Dorota Kanižárová - Veňarec
Uršuľa Kučerová - Šápov
Čenge Koczkárová - Níža
Uršuľa Dudášová - Šápov
Marko Ižóf - Šápov
Lívia Likiová - Šápov
Sabina Ráczová - Lucina
Bol to zvláštny, prekrásny kvet, každý lupienok na ňom hýril inou farbou. Semeno zasiala usilovná záhradníčka, pod jej starostlivými rukami kvietok zo dňa na deň rástol a zakrátko z drobného zeleného púčika sa vystreli k slnku obrovské lupienky. Ale ako všetko živé, aj kvietok sa musel zmieriť s tým, že lupienky dozreli, schytila ich víchrica a unášala ich so sebou do diaľav. Aj nás, maturantov Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, strhnú naše ciele, sny. Nájdu sa takí, ktorí zostanú v rodnom meste: chlapci, preferujúc fyzickú prácu, si chcú osvojiť nejaké remeslo a podobne zmýšľajú o svojej budúcnosti aj 1 - 2 dievčatá. Ale väčšina by chcela pokračovať v štúdiu na vysokých školách, univerzitách, napr. v Segedíne, Budapešti, Sarvaši. Ako sa vraví - mnohí sme a máme namierené všelikade, o tom svedčí aj mnohofarebná paleta vybraných odborov: dve dievčatá sa rozhodli zahĺbiť sa do dejín, niektoré si vybrali zdravotníctvo, iné poľnohospodárstvo. Niektoré sa chcú vyskúšať v sfére umenia - zapáčil sa im tanec, fotografovanie, dejiny filmu a žurnalistika. Štyri dievčatá, v záujme rozvíjania svojich vedomostí slovenčiny, si dali prihlášky na nitriansku a bratislavskú univerzitu, dve na odbor riadenia kultúry a turizmu, jedna na stavebníctvo a jedna na odbor žurnalistiky.
Dúfame, že naše sny sa splnia a sľubujeme, že na roky strávené spolu v našej alma mater budeme vždy radi a s láskou spomínať.
Obyvatelia podpilíšskeho Čívu sa zapojili do hnutia, ktoré organizoval prípravný výbor spoločného predsedníctva EÚ. Od januára do júna 2011 bude na čele Európskej únie tzv. trio predsedníctvo - namiesto doterajšieho jedného štátu prevezmú túto úlohu tri krajiny: Belgicko, Maďarsko a Španielsko. Na tento polrok sa v troch štátoch chystajú rôznymi spôsobmi. Beh za Európu iniciovala belgická vláda v prospech toho, aby si aj najmladší obyvatelia troch krajín uvedomili spoločnú budúcnosť v spoločnej Európe. Súťaž uskutočnili nielen v hlavných mestách troch krajín: Bruseli, Budapešti a Madride, ale sa do nej zapojili aj väčšie a menšie osady.
Kultúrny dom Bélu Kálmánfiho a obecná knižnica je už viac rokov členom siete verejných knižníc, v rámci ktorej - za podpory Ministerstva zahraničných vecí MR - pripravil množstvo zaujímavých programov popularizujúcich úniu. Hoci táto výzva nenaväzovala priamo na prácu v knižnici, knihovníčka Irena Bendurová jej s nadšením a radosťou vyhovela. Novátorskú iniciatívu privítala aj riaditeľka miestnej Základnej školy Ildika Madudová a pedagogický zbor. Svoju účasť avizovali nielen všetci žiaci, ale aj učitelia a viacerí rodičia.
V deň behu po krátkej rozcvičke pod vedením I. Madudovej pristúpilo k štartu 128 žiakov, 11 učiteľov a 27 rodičov, ktorí mali oblečené tričká a čiapky zhotovené na tento deň. Súťažiaci bežali v dvoch skupinách: najprv žiaci vyššieho stupňa a po nich žiaci nižšieho stupňa spolu s učiteľmi a rodičmi. Dĺžka trate bola 1 200 metrov a všetci účastníci dobehli do cieľa. Tí, ktorí pribehli ako prví, získali zlatú, striebornú a bronzovú medailu.
Kým sa súťažiaci osviežili minerálkou a pozerali si diplomy, ktoré dostali, I. Bendurová ich informovala o tom, že v troch štátoch v približne rovnakom čase bežali tisícky účastníkov. Potom si ešte mohli pozrieť informačné materiály o Európskej únii. Bolo to prekrásne dopoludnie, ktoré by sme mohli aj inokedy zopakovať, len tak na vlastné potešenie!
Kultúrny dom Sándora Petőfiho v Čemeri usporiadal od 21. do 24. mája v poradí trinásty Turíčny festival a Čemerské dni. Séria podujatí sa začala slávnostným odovzdaním obnoveného obecného úradu, knižnice a Námestia hrdinov. Investície sa uskutočnili vďaka projektu Európskej únie. Prítomných, medzi nimi aj delegácie zo spriatelených miest Mojmírovce zo Slovenska a Rimetei z Rumunska, privítal starosta obce Juraj Bátovszký. Informoval ich o tom, že obnovili budovu obecného úradu, vybudovali nové parkovisko, zmodernizovali počítačovú sieť v knižnici a nový vzhľad dostalo Námestie hrdinov. Po vystúpení miestnej dychovky Krammer Band a komorného speváckeho zboru Amantis poďakoval Čemerčanom za podporu, veď aj vďaka nim mohli dosiahnuť tento pekný úspech. Slávnostný program pokračoval otvorením výstavy fotografií „Dedičstvo“ v obnovenej knižnici. Na Námestí hrdinov vystavovali svoje diela čemerskí majstri ľudovej umeleckej výroby. V sobotu v kultúrnom dome v rámci programu Vírenie folklórnej svetovej hudby vystúpili miestne folklórne skupiny a kultúrne telesá, ako aj kolektívy z Kaloče, Verešeďházu a Okáňu. Slovákov zastupovali miestny Kultúrny spolok Lipóta Bálóa a tanečný súbor Furmička. Večer sa konali koncerty, predstavenie tanečného divadla a nácvik tanca. Nedeľa patrila hlavne deťom, ktorým spievala známa herečka Judita Halászová. Po koncerte nasledoval rozprávkový muzikál o Šípkovej Ruženke. Poobede a večer bola tanečná show, retro koncert Kati Kovácsovej a ľudová veselica. Pondelok patril športovým akciám.
Slovenská samospráva XVII. obvodu Budapešti usporiadala 24. mája turíčne oslavy. Program sa začal slovenskou svätou omšou v rímskokatolíckom kostole, kde slovo Božie kázal katolícky kňaz Stanislav Brtoš.
Účastníci podujatia sa potom presunuli do Kultúrneho domu Sándora Vigyázóa, kde ich v mene organizátorov privítala predsedníčka voleného zboru Mária Eprešová. - Slovenská samospráva XVII. obvodu bola založená roku 1995, čiže tohto roku oslavuje 15. výročie vzniku. Máme za sebou neľahkú prácu. Našim hlavným cieľom je zachovať kultúru a jazyk našich predkov. Slovenský ženský spevácky zbor existuje v Kerestúri tiež 15 rokov, chvalabohu, má čoraz viac mladších členov. Náš tanečný súbor má v repertoári slovenské a maďarské tance a my sme hrdí na to, že vystupuje s veľkým úspechom. Obidva súbory vedie učiteľka Eva Linkeová Gácsiová. Naša slovenská samospráva už dlhé roky organizuje kurz slovenského jazyka, ktorý navštevujú starší ľudia, ale aj mládež. Volený zbor predpláca týždenník Ľudové noviny a prispieva na vydávanie dvojmesačníka Budapeštiansky Slovák. Úzko spolupracuje so slovenskými volenými zbormi a organizáciami v Maďarsku. Slováci XVII. obvodu sú častými hosťami Slovákmi obývaných obcí a miest. Našim najväčším sviatkom je Turíčny pondelok, ktorý oslavujeme už pätnásty raz, - povedala pani predsedníčka a zaželala každému príjemnú zábavu.
Po jej slovách ako prvý vystúpil v kultúrnom programe desaťročný budapeštiansky spevácky zbor Ozvena s ľudovými piesňami Šej, dobrý večer, Z Východnej dievčatá, Duša moja a Tancuj, tancuj. Po nich nasledoval tanečný súbor Panónia z Malej Tarče pod vedením Zsolta Szilágyiho. Súbor bol založený pred sedemnástimi rokmi a má niekoľko vekových skupín, od škôlkárov až po dospelých, spolu približne stodvadsať členov. Tanečníci, ktorí majú v repertoári slovenské a maďarské tance, zatancovali choreografie Evy Szilágyiovej Šubovej Zdravicu na Štefana a Bodrocké tance. Spevácky zbor Venčok z Veľkej Tarče prezentovali štyri ženy a dve dievčatá pod vedením Márie Galántaiovej. Slovenky oblečené do ručne šitých miestnych krojov s veľkým úspechom predniesli „dolinské“ a malotarčianske slovenské ľudové piesne. Tanečný súbor Zelený veniec z Ečeru, ktorý bol založený pred desiatimi rokmi, sa stará hlavne o zachovávanie ečerských slovenských tancov. Členovia súboru sú zároveň členmi ečerského klubu dôchodcov. Pod vedením Márie Šošovicovej predviedli slovenské tance z okolia Trenčína. Dvanásťročný spevácky zbor z Cinkoty predstavil miestne slovenské piesne. Na záver kultúrneho programu vystúpil Slovenský ženský spevácky zbor a tanečný súbor z Kerestúru s choreografiou Od kukuríc do Turíc. Tieto kultúrne telesá na svojich vystúpeniach doma i v zahraničí najradšej tancujú a spievajú slovenské tance a piesne z Maďarska. Vlani získali v Sarvaši striebornú kvalifikáciu. Turíčne oslavy skončili pohostením vystupujúcich súborov.
Slovenská menšinová samospráva v Išasegu usporiadala od 14. do 16. mája prvý tanečný festival detí a mládeže z krajín Visegrádskej štvorky. Hlavná organizátorka, predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Klára Fuferendová nám prezradila, že ich motivovala súťaž v speve moderných piesní, ktorú organizuje Základná škola Rudolfa Dilonga v Trstenej a ktorá prebieha pod záštitou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pod názvom DilongStar. Slovenská samospráva v Išasegu pred dvomi rokmi nadviazala kontakty s Trstenou a jej členovia sú častými hosťami tohto malebného mestečka. Minulý rok si pozreli súťaž DilongStar. Zapáčil sa im nápad aktivizovať deti a pustili sa do organizovania trojdňového tanečného festivalu. Využili pri tom priateľské styky Išasegu s mestami Bojanów (Poľsko), Žirovnice (Česko), Želiezovce a Trstená (Slovensko). Rozhodli sa usporiadať netradičný festival pre tanečníkov z krajín Visegrádskej štvorky, na ktorý získali podporu aj od Medzinárodného visegrádskeho fondu (IVF) vo výške štyritisíc euro. Klára Fuferendová začala hľadať domácich partnerov pre spoluprácu, ktorých našla v miestnej Základnej škole Jánosa Damjanicha, kde ju riaditeľka školy Orsolya Koháryová prijala s veľkou radosťou. Pri realizácii jej účinne pomáhali pracovníci školy a členovia slovenskej samosprávy Gustáv a Piroška Mészárosovci.
Účastníci festivalu po vrúcnom privítaní v základnej škole mali možnosť zoznámiť sa a precvičiť si svoje tance. Na druhý deň sa na vyzdobenom javisku na dvore základnej školy začala súťaž. Výkony hodnotila päťčlenná porota. Žiaci základných a stredných škôl vystúpili s trinástimi produkciami v troch vekových kategóriách. Kým porota rozhodovala, deti a pedagógovia sa vybrali na výlet do okolia. V popoludňajších hodinách sa v mestskej športovej hale konal galaprogram. Po privítacích slovách primátora Miklósa Hatvaniho a člena slovenskej samosprávy Gustáva Mészárosa sa diváci mohli kochať v produkciách tanečníkov, ktorí predniesli moderné tance, country, hip-hop atď. V galaprograme okrem súťažiacich vystúpili aj také miestne a zahraničné skupiny, ktoré z nejakých dôvodov nevyhoveli podmienkam a preto sa nemohli zapojiť do súťaže.
Festival sa skončil na druhý deň vyhlásením výsledkov. Prvé miesto vo vekovej kategórii najmladších (od 6 do 10 rokov) získala skupina z Trstenej za country tance, druhé miesto obsadili deti zo Žirovnice. V druhej vekovej kategórii (od 10 do 14 rokov) za hip-hop tanec získali zlatú medailu žiaci z Bojanówa a striebornú skupina z Trstenej. V tej istej kategórii udelila porota prvú, druhú a tretiu cenu žiakom z Išasegu za perfektné rokenrolové produkcie. V tretej vekovej kategórii (od 14 do 18 rokov) osobitnú cenu za hip-hop dostali stredoškoláci z Bojanówa. Okrem diplomu dostali všetci účastníci aj skromné darčeky, ktoré zakúpili organizátori zo štedrej podpory miestnych podnikateľov. Predstavitelia slovenskej samosprávy dúfajú, že podobne úspešný bude aj budúcoročný festival, z ktorého plánujú vytvoriť tradíciu.
Prvé tohoročné rokovanie slovenských evanjelických farárov sa uskutočnilo 5. mája vo Veňarci. Stretnutie sa začalo modlitbami a spoločným spevom. Pozvanie dostali aj traja biskupi Evanjelickej cirkvi v Maďarsku, ktorí sa ospravedlnili, že kvôli svojim pracovným povinnostiam nemôžu byť prítomní, ale rokovaniu zaželali veľa Božieho požehnania. Stretnutia sa zúčastnili seniori Ondrej Szabó a Adam Mekiš, farárka Alžbeta Nobiková, farári Ján Szeverényi, Atila Spišák a Andrej Lehoczky. Účastníkov potešilo, že do Veňarca prišiel aj člen Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán zo Sarvaša, ktorý je zodpovedný za náboženskú oblasť. Témami rokovania boli referát o uplynulom období a aktuality slovenskej farárskej služby. Radostnou správou je, že prakticky v každom Slovákmi obývanom regióne v Maďarsku prebiehajú pravidelné alebo príležitostné slovenské služby Božie, počnúc Békešskou župou, cez Novohrad a Peštiansku župu až po Zadunajsko. Dochádza aj k vzkrieseniu slovenčiny v niektorých cirkevných zboroch so slovenskými koreňmi. Vo februári tohto roku napríklad v Níreďháze spomínali na slovenských predkov na slávnostných službách Božích. Po 35 rokoch deti a mladí nadšene spievali Hrad prepevný... a modlili sa Otče náš. Koncom mája sa uskutočnia slávnostné bohoslužby v Maglóde, na ktorých bude posvätená tabuľa s menami farárov, ktorí slúžili v obci od roku 1700. Najväčšou udalosťou pre slovenských evanjelikov v Maďarsku bude 400. výročie Žilinskej synody a jej oslavy na Slovensku, ktoré sa uskutočnia od 29. júna do 5. júla. Na oslavy sa chystajú aj niektorí slovenskí farári z Maďarska, aj napriek tomu, že práve v tom čase sa v Lucine uskutoční Deň Slovákov v Maďarsku. Na nasledujúce rokovanie slovenských farárov, ktoré sa uskutoční v septembri, plánujú pozvať mladého bádateľa Botonda Kertésza, ktorý mal v marci na konferencii Révfülöpe výbornú prednášku o význame Žilinskej synody.
V záverečných modlitbách slovami piesne 565 prosili o oheň a moc Svätého Ducha, ktoré sú tak potrebné k oživeniu slovenskej služby: „Ó Pane drahý, čuj naše túžby, národ náš milý k životu vzkries, použi na to aj naše služby, pomôž mu priniesť radostnú zvesť. Horlivcov málo, vystroj nás k dielu, štepnica otcov nech kvitne zas, zvestovať spásu dávaj nám silu, nech k tomu Duch Tvoj zmocňuje nás.“
Dňa 28. mája v 47. roku života zomrel kantor obce Mlynky János Kelemen. Rodák z mesta Szombathely po obsadení postu kantora v našej pilíšskej slovenskej dedine si založil rodinu, začal vyučovať spev a hudbu v miestnej základnej škole, viedol detský spevokol a založil cirkevný miešaný spevácky zbor. Pritom od prvej chvíle sa snažil zblížiť sa s Pilíšanmi, čo sa mu podarilo aj vďaka tomu, že sa kvôli ním naučil po slovensky. Nečudo, že sa veľmi rýchlo stal obľúbenou, všeobecne uznávanou osobnosťou, nielen akýmsi čestným, ale ozajstným Mlynčanom. Umelecký vedúci Cirkevného miešaného speváckeho zboru v Mlynkoch doslova žil hudbou, a to nielen vážnou, ale aj zábavnou. Profesionálny skvelý hudobník popri spracúvaní, adaptovaní zborových skladieb pre potreby svojich zverencov a členov cirkevného zboru rád vyhrával aj na rôznych zábavách. Posledná rozlúčka s Jánosom Kelemenom bola 1. júna v mlynskom cintoríne. Česť jeho pamiatke!
V Kostole svätého Jozefa v Budapešti (Námestie M. Horvátha) usporadúvajú slovenské sväté omše každú prvú nedeľu v mesiaci o 10.30 hod. Slovenskú svätú omšu slúži vdp. Stanislav Brtoš.
+
V Kostole Panny Márie v Pilíšskej Čabe, vo Veľkom chráme, sa konajú slovenské sväté omše každú druhú nedeľu v mesiaci o 9. hodine.
+
V Kostole sv. Antona Paduánskeho v Santove slúži sväté omše každú stredu o 18. hodine (v zimnom období) a každú druhú nedeľu v mesiaci o 10.30 hodine vdp. Stanislav Brtoš.
+
V rímskokatolíckom Kostole Svätého kríža v Mlynkoch každú druhú nedeľu o 18.00 hodine slúži slovenské sväté omše farár z Leányfalu Zoltán Szalay.
+
V zborovej sieni Slovenského evanjelického zboru v Budapešti, na prvom poschodí zadného traktu budovy na Rákócziho triede č. 57, sa konajú slovenské služby Božie každú nedeľu o 10. hodine. Bohoslužby slúži evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová.
+
V evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši každú nedeľu o 8.30 hod. odbavuje slovenské bohoslužby evanjelický farár Atila Spišák.
+
V Pitvaroši slúži slovenské evanjelické bohoslužby každú prvú nedeľu v mesiaci od 13.30 hod. A. Spišák.
+
Veriaci v Békešskej Čabe môžu navštevovať slovenské bohoslužby každý pondelok o 8.00 hod. v Jamine (Zoltán Nagy) a každú nedeľu o 8.45 hod. vo Veľkom, resp. v zime v Malom evanjelickom kostole (Pavol Kutej ml.). Večeru Pánovu odbavuje P. Kutej ml. vždy v prvú nedeľu v mesiaci o 8.00 hod. vo Veľkom evanjelickom kostole (v zimných mesiacoch v Malom evanjelickom kostole).
Novú kalváriu v Išasegu požehnali 17. apríla pomocný biskup Vacovskej diecézy Lajos Varga, františkán, rektor Vysokej rehoľnej školy Sapientia Lóránt Orosz, titulárny prepošt József Gulyka a františkánski rehoľní bratia. Štrnásť zastavení krížovej cesty vedie od Starého kostola z doby Arpádovcov, presnejšie z 13. storočia, až na vrch Kalvárie. Prítomných v Starom kostole slávnostne privítal József Gulyka. Po spoločnej modlitbe povedal: „Zabudnime na všetko, čo je ľudské, všetci patríme Ježišovi. Prečo bol Ježiš odsúdený na smrť, on, ktorý chodil, dobre robil? Táto otázka nás bude sprevádzať na krížovej ceste tak, ako nás sprevádza celým životom,” povedal titulárny prepošt. Po privítaní a spoločnej modlitbe sa veriaci vydali s procesiou k bráne krížovej cesty.
Snehobiele steny štrnástich zastavení, ktoré z oboch strán lemujú cestu, zďaleka upútajú pozornosť. Na začiatku krížovej cesty je vytvorené stenou chránené miesto na odpočívanie, kde si veriaci môžu posedieť a pomodliť sa. V štáciách, chránených kovanými mrežami, sú umiestnené keramické reliéfy. Podľa tradícií znázorňujú príbeh utrpenia Ježiša dnešným spôsobom vyjadrenia. Na naturálnych červených plochách z pálenej hliny sa jagajú zlaté lesklé glórie. Diela zhotovila keramikárka Sára F. Oroszová.
Po požehnaní krížovej cesty sa biskup L. Varga spoločne modlil s miestnymi veriacimi. Na vrchole kalvárie, pri kríži, slávili sv. omšu. V homílii okrem iného otec biskup povedal: „Krížová cesta je dar, ktorým si spomíname na Ježiša, vďaka tým miestnym podnikateľom, ktorí ju postavili. Na Ježišovom kríži každý musí mať podiel,“ upozornil veriacich pomocný biskup Vacovskej diecézy. V závere pripomenul, že Ježiš nás potešuje predovšetkým tým, že nám ukazuje nielen kríž, ale aj nebeský raj, kde sa chce s nami, svojimi deťmi, stretnúť. Netradičná kalvária bude určite miestom duchovného povzbudenia pre pútnikov nielen z Išasegu, ale aj z celého Maďarska a zo zahraničia.
Medzirezortná Komisia pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) rozdelila granty úradu na tento rok. Komisia posúdila 796 doručených projektov od 281 žiadateľov v celkovej požadovanej výške 3 705 907,20 €. V rámci stanoveného objemu finančných prostriedkov určených na dotácie z rozpočtu ÚSŽZ na rok 2010 bola rozdelená v rámci jedného grantového kola finančná čiastka 1 327 756,75 €. Komisia schválila spolu 519 žiadostí, Z Maďarska poslali uchádzači žiadosti o dotáciu 116 projektov v celkovej výške 371 282,50 eur. Komisia posúdila grant na 66 žiadostí o hodnote 132 020,00 eur.
|
Žiadateľ |
Názov projektu |
Schválená suma (€) |
|
SSB |
Vydávanie časopisu Budapeštiansky Slovák |
2 000,00 |
|
SSB |
Slovenské Vianoce - Deň budapeštianskych Slovákov |
1 000,00 |
|
Slovenská samospráva XIII. obv. Budapešti |
Národnostný deň v XIII. obvode |
500,00 |
|
Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena |
Koncertný zájazd Ozveny na Slovensku |
1 000,00 |
|
Folklórny spolok Zelený veniec v Ečeri |
Bulletin o kultúrnom dedičstve ečerských Slovákov |
1 000,00 |
|
Maďarsko - slovenská dvojjazyčná národnostná ZŠ a internát Nové Mesto pod Šiatrom |
60. výročie založenia inštitúcie |
820,00 |
|
SOC |
Mládežnícky národopisný tanečný tábor |
2 000,00 |
|
SMS Orosláň |
Oprava klubovej miestnosti v Slovenskom dome |
1 700,00 |
|
SMS Orosláň |
Intenzívny jazykový seminár na Slovensku |
1 500,00 |
|
SMS Orosláň |
Zhotovenie oblečenia pre detskú dychovú skupinu Krídlovka |
0,00 |
|
SMS Orosláň |
Spoznaj kraj svojich predkov |
1 000,00 |
|
Slovenský folklórny spolok LIPA |
Obnovenie a šitie krojov na 20. výročie založenia folklórneho spolku Lipa |
1 800,00 |
|
Slovenská samospráva Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy |
II. Medzinárodný letný astronomický tábor |
2 000,00 |
|
Slovenská menšinová samospráva v Tatabáni - Bánhide |
Skúmanie, spracovanie nárečia a miestnych krojov v Bánhide |
700,00 |
|
CSS |
Ekumenický biblický tábor pre žiakov základných a stredných škôl |
2 000,00 |
|
CSS |
Deň Slovákov v Maďarsku |
3 000,00 |
|
CSS |
Vydanie ročenky Slovákov v Maďarsku Náš kalendár 2011 |
1 500,00 |
|
ČOS |
Slovenské ľudové remeselníctvo na Dolnej zemi - detský tábor |
4 000,00 |
|
ČOS |
Etnogastronomické tradície dolnozemských Slovákov na Slovensku |
3 000,00 |
|
ČOS |
Príprava a vydanie Svetového kalendára Slovákov |
7 000,00 |
|
ČOS |
Seminár dolnozemských učiteľov slovenského jazyka a kultúry |
1 000,00 |
|
ČOS |
Čabiansky kalendár 2011 |
2 000,00 |
|
ČOS |
Mesačník Čabän |
2 000,00 |
|
Misijná spoločnosť - Lazaristi |
Vydanie básnickej zbierky Slovenčina, aká si mi krásna, ty rodná reč moja |
1 000,00 |
|
Gregor Papuček |
Vydanie publikácie Úsmevné epitafy na (večný) odpočinok |
1 000,00 |
|
Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor |
Ekumenický biblický tábor |
700,00 |
|
Nadácia za slovenskú národnostnú vzdelanosť pri ZŠ v Slovenskom Komlóši |
Po stopách našich predkov - Spoznaj svojich slovenských priateľov |
1 000,00 |
|
Nadácia pre slovenskú školu a materskú školu v Sarvaši |
Bulletin Ozveny času II. pri príležitosti 60. výročia Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši |
3 000,00 |
|
Slovenská nadácia pre vzdelávanie a kultúru Slovákov v Maďarsku |
Vydanie almanachu Slovenskej školy v Budapešti pri príležitosti 60. výročia jej založenia |
3 000,00 |
|
SDC |
Nákup dokumentov pre Slovenské dokumentačné centrum CSS |
1 500,00 |
|
SPMC |
Metodický časopis Slovenčinár |
1 500,00 |
|
CSS - VÚSM |
Medzinárodné vedecké sympózium Dejiny kultúry Slovákov na dolnej zemi |
1 300,00 |
|
CSS - VÚSM |
Ja a moji predkovia III. |
1 300,00 |
|
CSS - VÚSM |
20 rokov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku - pamätnica a propagačné materiály |
2 500,00 |
|
CSS - Ľudové noviny |
Tlačiarenské náklady Ľudových novín |
15 000,00 |
|
SSB |
Vytvorenie webovej stránky a jej prevádzkovanie |
1 500,00 |
|
SMS Šárišáp |
Slovenský jazykový tábor |
2 000,00 |
|
Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku |
Výlet do materskej krajiny |
1 500,00 |
|
Kultúrny spolok Pre Mlynky |
III. Deň tanečníkov v Mlynkoch |
1 500,00 |
|
Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť |
Naša Vernosť |
500,00 |
|
Kultúrny spolok sarvašských Slovákov - Vernosť |
Sarvašania sú 20 rokov verní |
1 000,00 |
|
Spolok segedínskych Slovákov |
Týždeň slovenskej kinematografie v Segedíne |
600,00 |
|
Spolok segedínskych Slovákov |
Letný jazykový tábor Nedeľnej školy SSS na Slovensku |
3 000,00 |
|
Kultúrny spolok Lipó- ta Bálóa |
Putujeme s deťmi po stopách našich predkov |
5 000,00 |
|
Slovenské divadlo Vertigo |
XVIII. ročník prehliadky slovenských filmov a medzinárodný odborný seminár |
1 000,00 |
|
Slovenské divadlo Vertigo |
III. Medzinárodná prehliadka slovenských ochotníckych súborov SPOLU NA JAVISKU (aj mimo neho) |
2 000,00 |
|
Slovenské divadlo Vertigo |
XVII. ročník detskej divadelnej prehliadky DETI DEŤOM |
2 000,00 |
|
Slovenské divadlo Vertigo pri CSS |
Divadelný tábor pre staršiu mládež |
1 100,00 |
|
Sarvašské slovenské divadlo |
Hosťovanie divadelných predstavení SSD |
2 000,00 |
|
Ľudovo-tanečný kolektív Furmička |
Slovenský deň v Čemeri |
2 000,00 |
|
Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena |
Vydanie II. CD nosiča |
1 000,00 |
|
ZSM |
Slovenská gazdinka |
600,00 |
|
ZSM |
Celoštátne stretnutie aktivistov ZSM |
3 000,00 |
|
ZSM |
Doškoľovanie vedúcich folklórnych skupín |
1 300,00 |
|
ZSM |
XV. Medzinárodný novohradský folklórny festival, XIII. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku |
3 500,00 |
|
ZSM |
Celoštátne kolo slovenských spievaniek a veršovačiek |
3 000,00 |
|
ZSM |
Slováci medzi Slovákmi - 45. výročie speváckej skupiny v Mlynkoch |
2 000,00 |
|
ZSM |
Jazykový tábor |
2 500,00 |
|
SMS Rétšág |
Stretnutie detských tanečníkov |
900,00 |
|
SMS Šalgótarján |
VI. Slovenské a folklórne dni v Šalgótarjáne |
600,00 |
|
SMS Mlynky |
Vydanie dvojjazyčného časopisu PILÍŠAN (Szentkereszti hírmondó) |
2 000,00 |
|
SMS Mlynky |
IV. Pilíšska kavalkáda Šiškový festival |
1 500,00 |
|
Organizácia dolnozemských Slovákov |
Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve |
1 000,00 |
|
Marta Demjénová |
Vydanie náučného CD pre deti základných škôl nižšieho stupňa |
4 000,00 |
|
Rudolf Fraňo |
Knižná publikácia: Sprievodca slovenským Pilíšom II. diel |
1 300,00 |
|
Folklórna verejná nadácia v Sarvaši |
Účasť na Koliesku v Kokave nad Rimavicou |
1 000,00 |
|
Novohradská župná slovenská samospráva |
VII. Regionálny slovenský národnostný deň |
800,00 |
Skratky:
SMS - Slovenská menšinová samospráva
CSS - Celoštátna slovenská samospráva
SDC - Slovenské dokumentačné centrum
SSB - Slovenská samospráva Budapešti
ZSM - Zväz Slovákov v Maďarsku
SOC - Slovenské osvetové centrum
V dedine sa o ňom kedysi dávno, keď ho ešte každý poznal, hovorilo neúrekom. Dnes už iba tí najstarší vedia, že v poslednom dome na hornom konci dediny žil jeden záhadný muž, ktorého podľa jeho nezvyčajného správania obyvatelia mali za blázna, ale prinajmenej za čudáka. Odpovedať na otázku, prečo sa tento čudný muž nasťahoval práve do ich dediny, nik nevedel a ani nevie. Bolo o ňom známe iba to, že v dome na hornom konci žil ako samotár, nikoho k sebe nepozýval, nepúšťal a ani on k nikomu na návštevy nechodil...
.
.
.
.
.