Začiatkom rokovania členovia VZ rozhodli o prijatí novej členskej organizácie do Únie. Je ňou Organizácia zemplínskych Slovákov, predsedníctvo ktorej o tomto zámere rozhodlo na svojom zasadnutí koncom júla. O udalostiach obdobia, ktoré uplynulo od posledného zasadnutia VZ vo februári t.r., posledné mesiace ktorého sa niesli v duchu príprav na voľby do menšinových samospráv, informoval členstvo predseda organizácie František Zelman. Zdôraznil, že počas koaličných rokovaní s predstaviteľmi ostatných nominačných organizácií ÚSOM postupovala podľa rozhodnutí svojho Predsedníctva a pridržiavala sa zásady, že voliči už pred voľbami do miestnych menšinových samospráv majú spoznať volebné ciele a predstavy nominačných organizácií, vrátane osoby na čele volebnej listiny, teda osoby, ktorá bude zároveň kandidátom na post predsedu CSS. Slovenská únia, ktorá združuje slovenské občianske organizácie z rôznych regiónov Maďarska (Bakoň, Dolná zem, okolie Budapešti, Zemplín...) už počas koaličných rokovaní otvorene vyhlásila, že v jej prípade to bude súčasný predseda CSS Ján Fuzik. Členovia VZ pozitívne hodnotili doterajšiu činnosť Jána Fuzika na čele nášho najvyššieho voleného zboru a jednohlasne súhlasili s tým, aby sa stal vedúcim volebnej listiny a kandidátom na predsedu CSS v nastávajúcom cykle. Valné zhromaždenie Únie sa rovnako uznieslo, že Slovenská únia, na základe návrhu miestnej slovenskej komunity, bude podporovať kandidátov na post poslancov do miestnych slovenských samospráv v obciach, kde Slováci nemajú svoju občiansku organizáciu. Zhodli sa aj na tom, že pri výbere kandidátov je dôležité zapájať do práce príslušníkov mladšej generácie, resp. nájsť osobnosti, ktoré sú v jednotlivých obciach schopné presadzovať záujmy a ciele miestneho slovenského kolektívu. V nastávajúcom predvolebnom období tiež treba dbať o to, aby sa do radov kandidátov nedostali takí, ktorí nie sú členmi našej komunity. V tejto otázke sa inak počas koaličných rokovaní zhodli všetky nominačné organizácie. Pritom je žiaduce, aby sme sa s kandidátmi ostatných slovenských nominačných organizácií navzájom rešpektovali a tolerovali, veď existujú medzi nami živé pracovné a priateľské kontakty - zdôraznila riaditeľka hostiteľskej inštitúcie, dejiska zasadnutia, Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová.
V diskusii odzneli aj žiadosti a odporúčania pre kandidátov únie v nastávajúcom volebnom cykle. Za nových vnútropolitických okolností budú potrebné ráznejšie protesty v prípade extrémistických útokov na našich činiteľov, resp. na naše komunity, kým budúci poslanci Únie by mali vo Valnom zhromaždení CSS dôsledne presadzovať volebný program a stanovisko Slovenskej únie v najdôležitejších otázkach, ktoré budú vypracované v blízkej budúcnosti.
V súvislosti s reakciou predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej na výzvu Únie k voličom (obidva materiály sme uverejnili v predchádzajúcom čísle nášho týždenníka) F. Zelman na otázku Ľudových novín uviedol: „Slovenská Únia pokladala za dôležité informovať voličov o tom, že po neúspechu rokovaní o spoločnej listine ide do volieb samostatne. Zároveň sme chceli odkázať tým, ktorí sa ešte nerozhodli, že Únia je pripravená nominovať ich kandidátov tak, že rešpektuje vôľu miestnych komunít. Myslím si, že naša výzva, ako píše aj pani predsedníčka, dáva možnosť každému voličovi, aby sa po zvážení všetkých alternatív a argumentov rozhodol, a potom rešpektoval výsledky čistých, nezmanipulovaných volieb. Som totiž toho názoru, že treba rešpektovať vôľu voličov, a nie rozdelenie volebných teritórií. Svojich voličov priebežne informujeme o tom, čo sa deje, všetko sa koná verejne, nejde o žiadne kuloárne dohody. Keď Zväz vyšiel s iniciatívou ísť do volieb spoločne, to v podstate znamenalo návrh na uzavretie predbežnej dohody aj o rozdelení miest a funkcií vo valnom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy. Keby sme už do prvého kola volieb šli SPOLU, odkiaľ by sa dodatočne vedelo, ktorá organizácia koľko miestnych slovenských samospráv priniesla do spoločnej koalície? Čo ma však najviac bolí, je to, že pani predsedníčka pri svojich návrhoch neberie do úvahy počet voličov v jednotlivých osadách, ale iba počet elektorov, čo považujem za najväčšiu chybu menšinového volebného systému. Tento systém znevýhodňuje osady, ktoré majú historicky silnú slovenskú komunitu, rešpektuje iba čistú volebnú matematiku, čím uľahčuje aj etnobiznis.”
Dňa 24. augusta sa vo Veňarci uskutočnilo rozšírené zasadnutie Valného zhromaždenia Združenia a regionálneho kultúrneho strediska Novohradsko-hevešských Slovákov (ZRKSNHS). Hlavnou témou stretnutia, ktoré viedla predsedníčka Terézia Nedeliczká a na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia koaličných organizácií, boli nastávajúce voľby do menšinových samospráv.
Prítomným priblížila výsledky rokovania o spoločnej celoštátnej volebnej listine predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková. Ako povedala, po neúspešných rokovaniach, ktoré iniciovala najpočetnejšia občianska organizácia našej Slovače, sa rozhodli spojiť sa so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) a Organizáciou dolnozemských Slovákov (ODS), nakoľko členovia ZRKSNHS a Slováci z osád Komáromsko-Ostrihomskej župy sa už rozhodli, že idú do volieb vo farbách ZSM. Účastníkom stretnutia sa predstavili a o činnosti svojich organizácií informovali koaliční partneri, predseda ZRKSP Jozef Havelka a predsedníčka ODS Anna Szántaiová Szigetiová. R. Egyedová Baráneková vyzdvihla, že koalícia postupuje eticky, férovo a čestne, naďalej dodržuje Etický kódex. K tomu sa pozitívne vyjadrili aj účastníci stretnutia, ktorí sa zmienili o problémoch počas zaregistrovania kandidátov. Väčšinu problémov mali s miestnymi notármi, ktorí napríklad nesprávne vyhlasovali, že je obmedzený počet kandidátov.
Účastníci sa zhodli v tom, že prvoradou úlohou je úspešne zvládnuť voľby a založiť si nové slovenské samosprávy v tých osadách, kde žijú Slováci. Treba pripomenúť, že na rokovanie prišli aj predstavitelia takých osád, o ktorých sme doteraz mysleli, že tam nebývajú Slováci. Na porade vysvitlo, že v jednej novohradskej osade bude mať kandidátov aj iná nominačná organizácia, nielen ZSM a jeho partneri. Zároveň prítomní kandidáti prevzali koaličnými partnermi podpísané formuláre. Na konci stretnutia sa dohodli, že celoštátnu listinu schvália na vysunutom VZ ZSM začiatkom novembra v Hronci, na ktoré pozvú aj predstaviteľov koaličných partnerov. Prítomní si vymenili informácie o nastávajúcich podujatiach, ktoré si budú navzájom navštevovať.
Od 18. augusta sa zmenilo tlačivo EK, ktoré slúži na prihlasovanie kandidátov do miestnych menšinových samospráv. Zmena nastala na 3. strane tlačiva, kde musí kandidát vyhlásiť, že prijíma zastupovanie menšiny, ovláda jej jazyk, kultúru a tradície a to, či bol predtým členom alebo funkcionárom menšinovej samosprávy inej národnosti. K pôvodným bodom pribudol ďalší, ktorý sa vzťahuje na to, či bol kandidát zamestnancom armády, polície alebo služieb štátnej bezpečnosti. Staré tlačivo platilo do 18. augusta, čo znamená, že platilo v prípade tých kandidátov, ktorí boli prihlásení u miestnej volebnej komisii do tohto dňa. Pre zaevidovanie po 18. auguste treba vyplniť nové tlačivo.
Termín zaevidovania kandidátov do miestnych slovenských samospráv v miestnej volebnej kancelárii vyprší 3. septembra o 16. hodine. Kandidátom môže byť osoba, ktorá má podporu nominačnej organizácie, t. j. zaregistrovanej spoločenskej organizácie, ktorá má v stanovách zastupovanie danej národnej alebo etnickej menšiny a ktorá bola založená najmenej tri roky pred voľbami, teda najneskôr v októbri 2007. Kandidáta môže navrhnúť nielen miestna, ale aj regionálna alebo celoštátna organizácia, pričom členstvo kandidáta v tejto organizácii nie je podmienkou.
Školský rok 2010/2011 sa v Maďarsku začal v stredu 1. septembra. Vláda MR však chce zaviesť od budúceho roka zmenu, podľa ktorej by žiaci zasadli prvýkrát do lavíc nezávisle od dátumu v pondelok a školský rok by sa končil v piatok, oznámil zástupca štátneho tajomníka zodpovedný za verejné školstvo Zoltán Gloviczki. Do škôl a materských škôl nastúpilo 1. septembra 1,6 milióna detí, 1,3 milióna z nich išlo do škôl. Nové opatrenie by malo zamedziť, aby sa školský rok začal a končil neprirodzene uprostred týždňa. Nadchádzajúci školský rok pozostáva zo 183 vyučovacích dní a potrvá do 15. júna. Ukončí sa teda ešte podľa súčasných pravidiel - v stredu.
Ako nás informovala školská referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Erika Lázárová, výmenou vlády pribudlo množstvo nových nariadení v oblasti školstva. Tieto ešte nie sú všetky platné a vzhľadom na to, že nie všetky boli prerokované odborným ministerstvom, sa rozhodli pre riaditeľov škôl, kde sa vyučuje slovenčina usporiadať 15. septembra informačné stretnutie. Na stretnutí sa zúčastnia odborníci z ministerstva školstva a zo štátnych úradov zaoberajúcich sa školskou tematikou. Novinkou školského roku je, že v nižších ročníkoch budú opäť známkovať učitelia a učitelia môžu odporúčať opakovanie ročníka žiakom druhej až vyššej triedy ZŠ. Školský úrad fungujúci pri MŠ plánuje uskutočniť v štvrtých triedach ZŠ prieskum znalosti národnostného jazyka v dvojjazyčných a jednojazyčných školách 25. mája 2011. Pomocou odborníkov sa uskutoční prieskum výučby menšinového jazyka a národnostnej vzdelanosti v období od 1. do 31. mája 2011 v školách, kde sa menšinový jazyk vyučuje ako predmet. Od 1. septembra má CSS dve referentky pre školské záležitosti.
Nový školský rok sa začína aj pre 24 prváčikov v Slovenskej škole v Slovenskom Komlóši. Ako sme sa dozvedeli od jej riaditeľky Zuzany Laukovej, vedúca slovenskej materskej školy ide do dôchodku a končí 31. októbra a namiesto nej hľadajú novú pracovnú silu. Podobne hľadajú aj pracovníčku na post vychovávateľky, ktorá sa presťahovala do Budapešti. Koncom predošlého školského roku končilo obdobie hosťujúcej učiteľky zo Slovenska Dagmar Kötelešovej, na jej miesto príde Ľubomíra Rollová, ktorá už pozná tamojšie podmienky, nakoľko už bola hosťujúcou učiteľkou v Slovenskom Komlóši. V učiteľskom zbore nastanú aj ďalšie zmeny, nakoľko Anna Ištvánová Račková odišla do dôchodku. Na jej miesto bol prijatý bývalý žiak školy Gábor Krčméri, ktorý pred dvomi rokmi skončil vysokú školu v odbore slovenčina-maďarčina. „Počítame s ním dlhodobo,“ poznamenala riaditeľka, ktorá nám vysvetlila, že začínajúcich pedagógov nezaradia ihneď ako učiteľov s praxou, ale sa stanú praktikantmi na tri roky. Učebnice majú už všetky, rozdajú ich rodičom. V Slovenskom Komlóši pokračujú vo veľkolepom projekte o zavádzania inovatívnych foriem vyučovania. Z týchto zdrojov financujú učebné pomôcky a doškoľovania. Tradičnými podujatiami sú Slovenské dni, ktoré sa uskutočnia koncom novembra a vianočný koncert speváckeho zboru. Na budúci rok na jar bude oslavovať detský súbor Harmónia 20 výročie svojho založenia. Výročie oslávia kultúrnym programom, v ktorom vystúpia aj žiaci školy, lebo skoro každý žiak je členom detského súboru.
Békeščabianska slovenská škola vyhrala konkurz na rekonštrukciu budovy. Škola sa zúčastňuje dokopy v piatich projektoch, z toho štyri sú europrojekty. Riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová nám oznámila, že do prvej triedy sa zapísalo 21 žiakov, gymnaziálne štúdia začínajú 16 a v materskej škole majú spolu 78 detí, avšak ich počet sa počas školského roka mení, nakoľko prijmú aj tých, ktorí počas školského roka zavŕšia tretí rok.
Z fondov získaných súbehom by sa mali obnoviť všetky strechy a plánujú ich troviť aj na izoláciu, lebo školská budova všade zateká. Okrem toho čaká čabiansku školu aj infraštrukturálny vývoj: obnovenie nábytku v niektorých miestnostiach a jazykového laboratória. Z projektu TIOP (Operačný program spoločenskej infraštruktúry) zakúpia 6 interaktívnych didaktických tabúľ. V rámci ďalšieho projektu zavedú v škole popoludňajšie vyučovanie ľudových tancov. Projekt vedie vedúci Školy ľudového tanca Hétpróbás Pavol Mlynár, vďaka ktorému si deti osvoja základy ľudového tanca. „Neskoršie sa vypracuje špeciálny program pre našu národnostnú školu. Bude to projekt, ktorý bude mať pokračovanie,“ povedala E. Pečeňová.
Čo sa týka tradičných podujatí, riaditeľka nás informovala, že sa pripravujú na medzinárodný deň zdravia. Pravidelne jeden deň v školskom roku na jeseň venujú zdravej výžive. „V tomto roku pozveme žiakov z nadlackého lýcea a zo slovenskej školy z Levíc, s ktorou máme dobré kontakty: boli sme u nich na Dni zeme na jar. Ešte začiatkom jesene pripravujeme spolu s ČOS Dolnozemské stretnutie slovenčinárov a tých učiteľov, ktorí po slovensky vyučujú,“ informovala E. Pečeňová.
Ako sme sa dozvedeli na Školskom oddelení Samosprávy hlavného mesta, po neúspešnom súbehu na miesto riaditeľa budapeštianskej slovenskej školy vedením inštitúcie bola na jeden rok poverená doterajšia zástupkyňa riaditeľky Alžbeta Eszesová Vrbovská. V Budapešti začne svoje štúdiá 9 prváčikov a 11 gymnazistov, v materskej škole bude napriek väčšiemu záujmu iba 30 detí, lebo toľko im dovoľuje zakladajúca listina, ktorú plánujú modifikovať. Nastali zmeny aj v učiteľskom zbore: na prvom stupni Eva Vársegiová sa vrátila na Slovensko a na jej miesto prišla Alena Ivaková Horváthová, ktorá doteraz vyučovala v materskej škole, ale má aprobáciu pre nižšie ročníky. V škôlke bude vyučovať učiteľka zo Sarvašu. Z vyššieho stupňa odišiel Zoltán Lénárt (fyzika-matematika), na miesto ktorého doteraz nenašli odborníka, takže vyučovanie matematiky rozdelili medzi ostatnými matematikármi, ale na fyziku nemajú profesora. „Bolo by dobre, keby vedel po slovensky, lebo u nás aj maturujú z fyziky,“ povedala A. Eszesová Vrbovská. Prijali aj novú angličtinárku, a do gymnázia na polovičný úväzok čerstvú absolventku univerzity Veroniku Laluškovú z Ďurky, ktorá síce zo slovenčiny má zatiaľ iba ukončené bakalárske štúdium, ale vyučuje maďarčinu ako cudzí jazyk. „Tí žiaci, ktorí iba štyri roky študujú u nás, môžu tak maturovať aj z maďarčiny ako cudzieho jazyka. Zatiaľ sme mali jedného žiaka, ktorý mal problémy takéhoto typu s maďarčinou,“ pripomenula poverená riaditeľka. Zástupkyňou riaditeľky za gymnázium sa stala Júlia Szabová Marloková, za základnú školu zostala Kornélia Ráczová a za internát Oľga Pauliková Synčoková.
Riaditeľkou základnej školy v Mlynkoch je už rok Marta Papučková Glücková. Ako sme sa od nej dozvedeli, školský rok začnú u nich 15 prváčikovia a končí 17 ôsmakov. Ako povedala, skôr rodičia sa tešia tomu, že sa vráti systém známkovania, lebo aj počas predošlého systému potrebovali vyčísliť charakteristiku. „Miestne voľby tiež ovplyvnia chod školy,“ povedala na okraj nastávajúcich volieb, avšak pripomenula, že s obecnou aj slovenskou samosprávou udržiavajú normálny vzťah. V učiteľskom zbore pracuje 12 učiteľov, z toho 5 slovenčinárov a 2 externí odborníci. Medzi tradičné podujatia základnej školy v Mlynkoch patrí jesenná kavalkáda programov, kde pripravujú program aj pre bývalých žiakov, ďalej kultúrno-športové popoludnie a slovenský kultúrny program na jar. „Organizujeme návštevu múzeí a kín a v zime veľakrát sánkovačku. Najviacej sa však naše deti tešia do Školy v prírode, v rámci ktorej môže siedma trieda každý rok tráviť týždeň na Slovensku,“ prezradila nám riaditeľka.
V Základnej škole S. Petőfiho v Pitvaroši začína školu 12 prváčikov, a v tomto školskom roku končí svoje štúdiá na základnej škole 24 ôsmakov. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky Kataríny Bertovej Kecskemétiovej, ich inštitúcia združuje základné školy v Pitvaroši, Ambrózke a Alberti (Csanádalberti) a škôlky v Pitvaroši. Vo všetkých inštitúciách sa vyučuje slovenský jazyk. Po počiatočnom poobedňajšom kurze slovenského jazyka pred štyrmi rokmi na žiadosť rodičov zaviedli vyučovanie vo všetkých triedach. „Keďže sme všade začali vyučovať naraz, všetky ročníky začali sa učiť to isté. To znamená, že štvrtáci sa učia zo štvrtáckej knihy podobne ako piataci, šiestaci, siedmaci a ôsmaci. O rok budú všetci z piatackej a takto ďalej, až kým všetky triedy nemôžu z vlastnej učebnice,“ vysvetlila nám riaditeľka a dodala, že o slovenský jazyk je v škole a mimo nej veľký záujem. Vyučujú štyri hodiny týždenne vrátane slovenskej vzdelanosti. Od miestnej slovenskej samosprávy dostanú všemožnú pomoc nielen pri vystúpení žiakov, ale aj v možnosti navštíviť slovenské múzeum, zbierku slovenskej samosprávy a nakúpením učebných pomôcok. „Našim prvoradým cieľom je, aby si deti obľúbili jazyk svojich predkov a perspektívne aby zložili aspoň základný stupeň jazykovej skúšky,“ priznala sa K. Bertová Kecskemétiová. Deti svoje znalosti môžu preveriť na rôznych súťažiach a pravidelne sa zúčastňujú aj regionálnych súťaží zo slovenského jazyka.
Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy na svojom májovom zasadnutí zvolilo za riaditeľku Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom opäť Júliu Kuczikovú. Poslanci rozhodli aj o reorganizácii inštitúcie a o počte skupín v budúcom školskom roku. Do prvej triedy novomestskej školy bude v školskom roku 2010/2011 chodiť 16 detí a tohto roku sa s ňou rozlúčilo 13 ôsmakov, čo znamená skromný nárast počtu žiakov. Pani riaditeľka to v dnešných podmienkach považuje za úspech. Ako povedala, jej prvou myšlienkou po zvolení bola zodpovednosť za tie ďalšie roky, keď bude musieť vyhovieť očakávaniam prevádzkovateľa, zamestnancov, rodičov a žiakov. Sú to priami partneri školy, ktorí majú svoje oprávnené požiadavky, ale vyhovieť im môžeme len vtedy, ak sú zabezpečené určité podmienky. Medzi ne patria predovšetkým osobné podmienky, odborne dobre pripravený učiteľský kolektív, ktorý sa dokáže adaptovať novým metodickým požiadavkám, ako sú digitálna kompetencia, kooperatívne vyučovanie a iné. Ďalšia podmienka je finančné zabezpečenie, ktoré sa získava z normatívnej podpory zo súbehov. J. Kucziková vyjadrila nádej, že po rekonštrukcii budovy sa priestory pre výchovno-vzdelávací proces zefektívnia a škola sa stane ešte atraktívnejšou. Ich inštitúcia je najotvorenejšou školou v župe, so širokými zahraničnými kontaktmi, v ktorých - podľa pani riaditeľky - hodlajú pokračovať aj v budúcnosti. V tomto regióne je všeobecne málo detí, preto si každá obec snaží zachovať školu aspoň na nižšom stupni, čo brzdí prísun detí do novomestskej školy. Inštitúcia pracuje bez hosťujúceho učiteľa, pretože Ministerstvo školstva Slovenskej republiky neumožnilo zamestnanie učiteľa s aprobáciou slovenčina - hudobná výchova. Oslavy 60. výročia založenia inštitúcie sa uskutočnia v prvom polroku. Dvojjazyčnosť školy sa bude posilňovať najmä na základe dvojjazyčného potenciálu, ktorým disponuje pedagogický kolektív a ďalším rozvíjaním kontaktov so základnými školami na Slovensku.
V druhej polovici augusta v Maďarsku už rozdeľovali školám učebnice. Rodičom na ich nákup môžu prispieť zamestnávatelia, novinkou však je, že v tomto roku sú tieto príspevky už zdanené 25-percentnou daňou. V tomto roku musia za učebnice zaplatiť rodičia asi o desať percent viac, ako vlani. Balíček učebníc pre prvákov vyjde približne na 6000 forintov (21,7 eur), pre druhákov 8000 forintov (28,9 eur), vyššie ročníky zaplatia v priemere okolo 10.000 forintov (36,1 eur). Cena učebníc pre siedmakov a ôsmakov dosahuje okolo 13.000 forintov (47 eur). Niektorí zamestnávatelia zdanenie príspevkov strhnú z príspevkov, iní ich zas zaplatia za rodičov. Vláda v tomto roku vyčlenila zo štátneho rozpočtu na podporu nákupu učebníc 5,2 miliardy forintov (18,8 milióna eur), citovala tlačová agentúra Független Hírügynökség zástupcu štátneho tajomníka zodpovedného za verejné školstvo Zoltána Gloviczkého. Zdarma dostanú učebnice napríklad trvalo nemocné deti či deti z rodín, kde sú najmenej tri deti.
Slovenské gymnázium v Budapešti (1139 Budapešť, ul. Lomb č. 1-7) súrne hľadá profesora s aprobáciou matematika, fyzika na plný pracovný úväzok. Požiadavky: univerzitné vzdelanie a znalosť slovenského jazyka. Nástup: ihneď. Kontakt: 06-1-237-1900.
Vedúca Slovenskej národnostnej materskej školy v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) ponúka pracovnú príležitosť pre slovenskú národnostnú učiteľku s možnosťou okamžitého nástupu. Záujemkyne sa majú prihlásiť u Kataríny Bodovej na čísle: (06) 26 347530.
Slovenská samospráva Budapešti (SSB) v spolupráci s obvodnými slovenskými menšinovými samosprávami usporadúva od roku 1996 kurzy slovenského jazyka pre začiatočníkov a pokročilých. 13. septembra t. r. sa začne ďalší ročník, na ktorý sa možno zapísať telefonicky na čísle (06 1) 302 5117, na e-mailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , alebo priamo na mieste, v sídle SSB na Akademickej ulici č. 1.
Spolu 161 študentov z 37 krajín sa v uplynulých týždňoch zdokonaľovalo v slovenčine v rámci 46. ročníka letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS). O trojtýždňový kurz prejavili tento rok najväčší záujem Francúzi, ktorých prišlo 17. Druhou najpočetnejšou skupinou boli Poliaci a po nich Nemci. Letné štúdium slovenského jazyka a kultúry zaujalo aj desiatku obyvateľov Maďarska, deväť Talianov a po osem zástupcov zo Srbska a Ukrajiny. Šesť ich cestovalo až z USA, medzi nimi aj najstarší, 62-ročný, účastník kurzu. Zo susedných Čiech sa prihlásili dvaja záujemcovia, po jednom zástupcovi mali Čína, Líbya, Peru, Nórsko, Belgicko, Švédsko, ale aj Grécko. Ako TASR informovala tajomníčka SAS Adela Gabríková, najväčšiu skupinu tvorili vysokoškolskí študenti slovakistiky či slavistiky z krajín, kde má Slovensko lektoráty slovenského jazyka a kultúry. Zastúpenie mali aj profesie ako vedeckí pracovníci, diplomati, prekladatelia a ľudia s osobným záujmom o slovenčinu.
Program 46. ročníka letnej školy SAS tvorili hlavne jazykové semináre. Pre začiatočníkov a mierne pokročilých boli pripravené konverzácie, pokročilým študentom boli určené prednášky vedené odborníkmi z katedier slovenského jazyka, literatúry, slovenských dejín, etnológie a kultúrnej antropológie, estetiky, žurnalistiky či politológie.
Večery mali študenti letnej školy vyplnené kultúrnym programom - návštevou bábkového divadla, koncertom speváčky Janais, besedou so spisovateľom Danielom Hevierom, vystúpením slovenskej ľudovej hudby a kuchyne či premietaním slovenských filmov. „Okrem toho navštívili výstavu Ars liturgica, hrad Devín a počas trojdňovej exkurzie po Slovensku aj mnohé kultúrne a prírodné pamiatky našej krajiny,” poznamenala tajomníčka SAS. Podujatie organizuje od roku 1965 centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - Studia Academica Slovaca.
Iní by ho zrejme nosili na pleci či v dlani a ukazovali svetu: „Tento vzácny človek je náš, sme naňho právom veľmi hrdí.“ My si však akosi nedokážeme vážiť svoje skutočné hodnoty a osobnosti, ktoré ich vytvárajú. Tu je napríklad náš 63-ročný skvelý maliar a zároveň medzinárodne uznávaný jazykovedec Imrich Pacsai. Čím sa to dá ospravedlniť, že jeho rodáci si tohto skromného človeka nevšímajú? Pravda, česť výnimkám, konkrétne Slovenskej samospráve vo Vacove, ktorá ho pravidelne pozýva na svoje stretnutia národnostných umelcov a Ľudovým novinám, ktoré uverejnili ukážky z jeho odborných prác. Autor týchto riadkov s naším sarvašským rodákom, okolo mena ktorého by sme oficiálne mali uvádzať aj vedecké tituly Phd. a CSc., sa porozprával po našom, čo je o to vzácnejšie, že Imrich Pacsai sa vlastne nikdy v živote v nijakej škole po slovensky neučil.
- Pamätáte sa nato presne, kedy a ako ste začali maľovať?
- Nie veľmi sa na to môžem pamätať, viem to skôr z rozprávania svojich rodičov, že už keď som bol malý chlapec, pri každej možnej príležitosti som si od nich pýtal nie hračky, ale ceruzky. Mal som vraj len tri-štyri roky, písať som ešte nevedel, ale už som kreslil. Vždy keď som len mohol. Neskôr v škole si aj učitelia všimli, že kreslím krajšie ako ostatní žiaci, vychvaľovali ma aj rodičom. Potom som mal šťastie zoznámiť sa so svetoznámym sarvašským maliarom Jurajom Ruzicskaym. Povzbudzoval ma, aby som rozvíjal svoj talent, bol pre mňa veľkým príkladom. V sarvašskom kultúrnom stredisku pôsobil onoho času pod vedením Istvána Zsákiho vynikajúci výtvarno-umelecký krúžok, do činnosti ktorého som sa veľmi rýchlo zapojil. Vďaka svojim aktivitám v tomto krúžku som sa ako stredoškolák zúčastnil na celoštátnej mládežníckej prezentácii. V roku 1965 som dostal II. cenu za svoju olejomaľbu Tihanyská ulica.
- Po takýchto predchádzajúcich udalostiach ste dozaista pokračovali vo svojom štúdiu na vysokej škole výtvarných umení...
- Vôbec nie. Na vysokú školu som chodil v Segedíne, a študoval som tam maďarčinu a ruštinu. V roku 1969 som získal učiteľský diplom z týchto odborov. Pracovať som začal v slovenskej obci Kétšoproň v Békešskej župe. O rok neskôr som sa oženil, moja manželka je tiež pedagogička, učiteľka materskej školy. Dolnozemský kraj a tamojších ľudí som mal veľmi rád. Dobre som poznal život na sálašoch, no a chcel som zostať čo najbližšie k rodnému Sarvašu. V neposlednom rade preto, lebo moji rodičia boli už starší, a chcel som sa o nich starať.
- Zato s kreslením a maľovaním ste určite neprestali ani ako mladý učiteľ.
- Keďže Békešská Čaba bola dosť blízko, samozrejme, využil som možnosť, a zapojil som sa do práce tamojšieho výtvarného krúžku, ktorý viedol Pavol Petrovský. Pritom v čabianskom Múzeu Mihálya Munkácsyho som obdivoval maľby tohto velikána, ktoré urobili na mňa hlboký dojem. Ako člen krúžku som sa zúčastňoval na kolektívnych výstavách, o. i. v Budapešti, Zrenjanine, Békešskej Čabe... Veľa majstrovských ťahov som si osvojil aj u našej ďalšej vedúcej, maliarky Rozálie Kostej. Vlastne najviac z toho, čo sa mi podarilo osvojiť si z maliarskeho remesla, môžem ďakovať práve týmto rokom. Časom potom, pravda, po kolektívnych, nasledovali aj samostatné výstavy. Presne ani neviem koľko, bolo ich okolo desať. Prvá sa konala v roku 1972 v meste Békéš.
- Vaše obrazy zachytávajú najmä krajinu, prírodu a s ňou spätých ľudí. Čo Vás inšpiruje, ako vyberáte motívy na spracovanie?
- Najdôležitejší a najvzácnejší je pre mňa môj dolnozemský rodný kraj, sálaše, práca a každodenný život sedliakov. Tieto svoje hlavné motívy mám hlboko v duši a pamäti. Pritom rád maľujem aj časti ulíc, stromy a rieky. Aj to iste preto, lebo som vyrastal na brehu Kereša.
- Ako sa pozerám na Vaše diela, mám dojem, akoby ste ich vytvárali priamo v teréne. Oproti tomu maľovať Vás vidím skôr vo svojom domácom mini-ateliéri.
- V teréne nie veľmi maľujem, najmä nie olejom, tam skôr iba zbieram motívy, pripravujem si skice. Len tak narýchlo - ceruzkou alebo akvarelom. Olej používam zásadne až pri definitívnom spracovaní témy v domácom prostredí. Niektoré vydarenejšie skice ako vzácne podklady k olejomaľbám si niekedy dokonca chránim viac ako maľby. Pomáhajú mi dotvárať motívy a oprašovať impresie, ktoré pred stvárnením niekedy aj dlhší čas nosím v sebe.
- Nie ste insitným maliarom, ale ani akademickým. Napriek tomu, že maliarstvo ste neštudovali a nikdy ste sa mu nevenovali profesionálne, na vašich obrazoch to vôbec nevidieť, necítiť, ba...
- Som vlastne samoukom, nie profesionálom, ale zato - aj keď nie na vysokej škole - výtvarné umenie som sa snažil študovať nakoľko to len bolo možné. Mám nesmierne rád francúzskych impresionistov, ale aj takých slovenských velikánov, akými boli Martin Benka či Ľudovít Fulla.
- Spomínali ste svoj rodný Sarvaš aj obec Kétšoproň, kde ste začali svoju pedagogickú dráhu. Ako ste sa však dostali do okolia Níreďháze, do obce Nyírpazony, kde ste sa napokon natrvalo usadili?
- Najprv sme sa presťahovali na desať rokov do obce Beregböszörmény v Hajdúšsko-Bihorskej župe, jednoducho preto, lebo moja manželka tam dostala prácu. Medzitým na Univerzite L. Kossutha v Debrecíne som absolvoval tiež odbor ruština. Potom 25 rokov som učil na vysokej škole v Níreďháze. Tam som sa vlastne stal slavistom. Napísal som tri knižky, aj okolo 120 odborných článkov. Často som cestoval aj do zahraničia, samozrejme, aj na Slovensko. Mali sme dobré styky s univerzitami, napríklad, v Bratislave, Nitre, Prešove či Košiciach. Slovenskí kolegovia mi poskytovali vždy vzácnu pomoc. Vo svojej odbornej práci som sa zameriaval najmä na porovnávanie gramatiky, areálne otázky a vzťahy jednotlivých jazykov so susednými.
- Ako som dal Vaše meno do internetových prehľadávačov, zistil som, že sa Vám dostalo aj medzinárodné uznanie. Vo svojom odbore ste objavili také donedávna neznáme prvky, kvôli ktorým sa na Vás odvoláva aj akademické vydanie ruskej frazeológie. Čomu môžete ďakovať za rešpekt, čo je Vaším najväčším osobným prínosom v tejto špeciálnej vednej disciplíne, kvôli ktorému Vás citujú v rôznych kútoch sveta?
- Asi to, že som našiel tie styčné body v lexike a frazeológii, o ktorých v odbornej tlači dovtedy ešte nikdy nepísali. Spočiatku som sa zaoberal najmä metodológiou výučby cudzích jazykov. Potom som začal rozoberať podobné motívy v ruskom jazyku a ostatných slovanských jazykoch, resp. ich morfologické stopy v maďarskom jazyku. Neskôr som to rozšíril o porovnávanie prísloví, povier a niektorých prvkov folklóru. No a keďže som sa so svojou rodinou natrvalo usadil v Níršégu, trochu som sa venoval aj otázkam tirpáckeho nárečia, teda jazyku tunajších Slovákov. V ich ľudových zvykoch som dokonca objavil aj niekoľko ruských motívov, o čom som onoho času napísal štúdiu, ktorej skrátená verzia vyšla aj v Ľudových novinách.
- Ďakujem za rozhovor.
Pred rokom bola hostiteľkou Dní slovenského zahraničia, ktoré zapadali do osláv Dňa Slovákov v Maďarsku, Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Hostiteľmi tohoročných dní, ktoré sa uskutočňujú pod záštitou Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), za účasti krajanov Slovákov z Česka, Maďarska, Srbska, Švédska, Nemecka a Švajčiarska boli krajania z Poľska. Uskutočnili sa v rámci tradičného sviatku Slovákov žijúcich v Poľsku, XVII. ročníka Dní slovenskej kultúry v Malopoľsku, ktoré zorganizoval Spolok Slovákov v Poľsku. Slovákov z Maďarska reprezentovala na podujatí trojčlenná delegácia na čele s predsedom CSS a generálnym tajomníkom SZSZ Jánom Fuzikom. Ďalšími členmi delegácie bola riaditeľka Slovenského osvetového centra a predsedníčka pracovnej skupiny SZSZ pre tradičnú kultúru Katarína Királyová a vedúci úradu CSS Ondrej Horváth.
Krajania si po privítaní v sídle Ústredného výboru Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove pozreli spolkovú budovu, redakciu časopisu Život a tlačiareň spolku a zúčastnili sa na prezentácii novej, pripravovanej zbierky básnika Františka Kolkoviča Stopy jesene. Pred odchodom do Jablonky na Orave, kde sa uskutočnila obhliadka pozemku zakúpeného z grantu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre Dom slovenskej kultúry, mali hostia možnosť zoznámiť sa s pozoruhodnosťami Krakova. V Nedeci sa zúčastnili na odhalení tabule významného slovenského herca Michala Dočolomanského na dome, ktorý v čase jeho narodenia slúžil ako škola, kde jeho rodičia pôsobili ako učitelia. Obec Nedec (po poľsky: Niedzica) je jednou zo spišských obcí, ktoré po prvej svetovej vojne pripadli Poľsku a v dobe prvej Slovenskej republiky patrili Slovensku. Ďalšími bodmi bohatého programu boli slovenská svätá omša, položenie vencov k pamätníku krajanov zavraždených bandou „Ognia“ a obhliadka stavby Centra slovenskej kultúry v Novej Belej na Spiši. Ako sme sa dozvedeli od K. Királyovej, pre našu delegáciu bola zaujímavá práve obhliadka novostavby, ktorá poslúžila ako inšpirácia pri budúcej výstavbe slovenského domu v Mlynkoch. Delegácia krajanov sa okrem osožných neviazaných rozhovoroch s krajanskými komunitami zúčastnila aj na záverečnom podujatí XVII. ročníka Dní slovenskej kultúry v krempašskom amfiteátri v Malopoľsku, na ktorom vystúpili folklórne súbory Slovákov v Poľsku a súbory zo Slovenska.
Z poverenia Maďarského osvetového ústavu a lektorátu výtvarného umenia (MOÚLVU) vypracovala skupina expertov jednotlivých národností Národnostnú osvetovú stratégiu (NOS). Niektorí z nich sa stretli na pracovnej porade so zámerom výmeny názorov s vedúcimi regionálnych stredísk Slovenského osvetového centra (SOC), ako aj s predstaviteľmi ďalších inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS).
Na rokovaní sa zúčastnil aj predseda CSS Ján Fuzik. Skupinu odborníkov privítala riaditeľka SOC Katarína Királyová, ktorá v tíme expertov NOS zastupuje slovenskú národnosť. Oboznámila ich s činnosťou deviatich regionálnych stredísk a zdôraznila, že v tejto inštitúcii sa okrem bežných, každodenných úloh osvetových inštitúcií kladie dôraz hlavne na výchovu a doškoľovanie tých odborníkov, ktorí majú byť akousi zárukou ochrany nášho kultúrneho dedičstva aj v budúcnosti.
Na zasadnutí vystúpila aj vedúca Národnostného oddelenia MOÚLVU Mária Lukácsová s konštatovaním, že paralelne s európskou integráciou Maďarska sú tunajšie národnosti ohrozené, lebo bez vytvárania vhodných podmienok a bez pozitívnych vládnych nariadení ich jazyk a kultúra sa časom nebudú rozvíjať a nakoniec zaniknú. Cieľom tohto strategického plánu na roky 2010-2015 je o.i. poskytnutie podkladového materiálu pre rezort kultúry, ktorý síce má svoj strategický plán verejnej osvety na roky 2007-2013, avšak špeciálna oblasť menšinovej osvety v ňom nie je primerane zastúpená. Táto stratégia môže byť podnetom aj pre jednotlivé národnosti pri formulovaní svojich dlhodobých koncepcií a bude slúžiť aj ako rámec konkrétnych úloh MOÚLVU. Pri koncipovaní stratégie brali do úvahy konštatovania a odporúčania správy menšinového ombudsmana o situácii národnostnej kultúry, v ktorej činnosť celoštátnej osvetovej inštitúcie MOÚLVU je pozitívne hodnotená. Vypracovanie tejto rozsiahlej koncepcie sa uskutoční prostredníctvom Odbornej rady národnostnej kultúry a Odbornej rady rómskej kultúry MOÚLVU so zapojením uznávaných odborníkov s tým, že tím očakáva konštruktívne nápady a doplnenia ďalších pracovníkov sféry menšinovej kultúry.
Podľa vedúceho tohto odborného tímu, riaditeľa Kultúrneho centra Srbov v Maďarsku Péra Lástića tento strategický plán má byť takým odborným materiálom, na základe ktorého sa budú môcť dosiahnuť spoločné ciele jednotlivých národností v oblasti upevnenia svojej kultúrnej autonómie a bude mať váhu pri lobovaní za spoločné záujmy menšinových komunít v Maďarsku. Na základe dohody treba vypracovať spoločný prístup napr. k problematike revitalizácie jazyka, resp. spôsob, ako sa majú národnosti integrovať tak v rámci Maďarska, ako aj medzinárodne, predovšetkým v rámci Európskej únie, čo je nesmierne dôležité aj z hľadiska spôsobu financovania kultúrnych aktivít. Najdôležitejším perspektívnym cieľom je spoločné zastupovanie záujmov, na čo je potrebná konzekventná, organizovaná činnosť v oblasti kultúry, a nie náhodné, ad hoc iniciatívy - dodal P. Lástić.
Ágnes Szauerová, predstaviteľka nemeckej menšiny v skupine odborníkov zdôraznila, že treba dosiahnuť, aby jazyk jednotlivých menšín nebol iba tzv. sviatočným jazykom, ale aby sa vrátil do každodenného života minoritných spoločností.
V následnej výmene názorov sa hostia, členovia pracovnej skupiny a predstavitelia kultúrneho života Slovákov v Maďarsku navzájom motivovali. Popri prediskutovaniu dlhoročných, spoločných problémov, akým je napríklad vplyv politiky na posudzovanie menšín, stav menšinových masmédií, alebo ťažkosti pri zapájaní mládeže do pestovania národnostnej kultúry, odzneli nápady, ktoré by pripravovaná národnostná osvetová stratégia mala obsahovať. Nadhodila sa napríklad potreba rozsiahleho výskumu postojov národnostnej mládeže, resp. intenzívnejšieho zviditeľnenia sa národností v masmédiách cez pozitívne, osobné príklady. Pritom je dôležité zrealizovať detailné, vedecké výskumy, ktoré by poskytli aj exaktné údaje k podobným koncepciám, ktoré sú v súčasnosti vypracované skôr na základe odborných skúseností, intuitívne. Podľa niektorých účastníkov ústredný strategický plán rozvoja kultúry menšín by sa mal zaoberať aj takými otázkami, ako napr. vzťah miestnych menšinových a obecných samospráv, postupné zhoršenie situácie miestnych a regionálnych masmédií, alebo čoraz väčší nedostatok odborníkov vo sfére menšinovej kultúry (napr. učitelia národnostnej vzdelanosti, či pedagógovia ľudového tanca). Malo by pokračovať aj v presadzovaní myšlienky založenia spoločného Osvetového centra menšín, ktoré by malo byť dejiskom o. i. spoločných akreditovaných kurzov.
Všeobecne by bolo žiadúce, aby sa existencia národností dostala hlbšie do povedomia maďarskej spoločnosti, a aby sa zmenil prístup väčšiny jej príslušníkov k tejto tematike - zhodli sa účastníci rokovania.
V Orosláni už šestnásty krát oslavovali predstavitelia miestnej slovenskej komunity spolu s hosťami z materskej krajiny Dedinský deň. Na organizovaní tradičných osláv sa už tiež tradične podieľajú miestna slovenská samospráva, miestna organizácia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Spolok pre ochranu dedinskej kultúry a tradícií.
14. augusta sa už skoro ráno prihlásili u organizátorov tí, ktorí sa chceli zapojiť do súťaže varenia, ktorá sa uskutočnila na dvore slovenského pamiatkového domu. Na výzvu na výstavu ovocia a zeleniny sa prihlásili tiež desiatky pestovateľov. Okolo obeda začali prichádzať hostia, ktorí účinkovali v popoludňajšom kultúrnom galaprograme. Po kladení vencov pri soche Topoľová studňa nasledoval kultúrny program, ktorý otvoril primátor mesta Orosláň Gábor Rajnai a zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová.
Po ich úvodných slovách javisko už patrilo kultúre. Obecenstvo sa mohlo kochať v speve Speváckeho zboru Vértes-Gerecse, ktorý pozostáva z oduševnených spevákov a speváčok zo Síleša, Bánhidy a Tardoša, speváckeho zboru z Hute, a dychovej skupiny Kozárenka z Kozároviec. Slovenské tance predniesla folklórna skupina Važina zo Šale, Kopaničiar z Myjavy a, samozrejme, miestny slovenský tanečný súbor Brána.
Vyznamenanie, Cenu za oroslánsku kultúru mohla v tomto roku prevziať rodina Smilekovcov, ktorá si hlboko váži svojich predkov a pestuje ich kultúru. Pomáhajú v slovenských podujatiach, celá rodina sa zapája do činnosti slovenskej komunity. Zúčastňujú sa na rôznych tradičných kultúrnych podujatiach, akými sú slovenský bál, stavanie mája, dedinský deň a oberačkový sprievod. Ďalšiu cenu za svoju celoživotnú prácu dostala Irenka Maczáková, ktorá zbiera slovenské tradície osady a aktívne sa zapája aj do činnosti miestneho slovenského spolku.
Nasledujúci deň sa konali slávnostné bohoslužby, na ktorých po slovensky kázala sarvašská evanjelická farárka Alžbeta Nobiková.
V novohradskej obci Legínd žijú príslušníci dvoch menšín, Slováci a Rómovia. Predsedníčky dvoch menšinových samospráv Slovenka Csilla Mezeiová a Rómka Helena Rafaelová sa rozhodli usporiadať Obecný deň menšín. V dedine usporiadali akciu takéhoto typu prvýkrát.
Dve menšinové samosprávy inak spolupracujú aj inokedy, ale takéto veľkolepé spoločné podujatie ešte nemali. Pri organizovaní programu brali do úvahy, aby obe kultúry a tradície boli prezentované okrem pásiem piesní a tancov aj prostredníctvom krojov účinkujúcich.
Slovenská samospráva predstavila spevokoly pôsobiace v obci, ktoré predviedli zmes maďarských a slovenských ľudových piesní. Győző Zsákay zahral na citare melódie zo Slovenska a so svojou manželkou a dcérou predviedli aj niečo z prastarej rómskej kultúry. Následne obecenstvo zabavili dve talentované dievčatá zo susednej slovenskej obce, z Dolných Petian. Úspešne sa predstavili aj rómski amatérski hudobníci a tanečníci z Diósjenő. Hviezdou večera bola Mary Nótár, ktorá spievala aj v rómskom jazyku.
Slovenská samospráva aj každého pohostila typickou legínskou plnenou kapustou. Podujatie sa skončilo veselicou, ktorá trvala do rána. Obecná samospráva túto úspešnú akciu podporila a pripravuje sa na ďalšiu, na Oberačkový sprievod.
Slovenská samospráva a obecná samospráva v Šámšonháze 8. augusta usporiadali XVI. oslavy osídlenia obce. Organizátori s radosťou privítali zahraničných a domácich hostí na najdôležitejších oslavách Slovákov v Šámšonháze.
Prví usadlíci priniesli do novohradskej dedinky evanjelickú vieru a takmer hneď začali stavať kostol na vŕšku za osadou. Práve okolie kostola je každoročným dejiskom osláv šámšonskej Slovače. Organizátori sa pokúšajú prilákať záujemcov každoročne s novými programami. Tohoročné oslavy sa začali privítaním hostí v Obecnom dome, po čom sa uskutočnila dvojjazyčná evanjelická bohoslužba v kostole. Slovo Božie kázal miestny evanjelický farár Endre Lehoczky. V Múzeu slovenskej kuchyne prítomných čakala výstava Materiálne predmety našich predkov, kde Alžbeta Bukránová sprevádzala hostí v slovenčine a v maďarčine. Pri prírodnom javisku prebiehali ukážky tradičných slovenských jedál, na ktorých záujemcovia mohli ochutnať kapustové halušky, tzv. „glgany“ Michala Kokelya a jeho ženy, pampúchy Heleny Petróovej a makovú kukuricu s medom od Márie Herkóovej.
Poobede na fare Endre Lehoczky čakal veriacich na večiereň, kde veriaci spievali z Tranoscia v biblickej češtine. Neskôr sa uskutočnilo kladenie vencov k pamätnej tabuli Ľudovíta Haána. Na znak úcty priniesli kvety starostka Ábelovej Jana Haláková, primátor Chvalovej Vladimír Vaculčiak a predseda miestnej slovenskej samosprávy Róbert Kokely a členka voleného zboru Annamária Matúšová.
Oslavy pokračovali kultúrnym programom na prírodnom javisku. Účastníkov podujatia očarili zo slovenskými piesňami a tancami miestny cirkevný zbor pod vedením Agneše Demenovej, detské a „dospelácke“ folklórne súbory, spevácky zbor „Hruštičke“, heligónkari z Ábelovej a tanečná skupina Ipeľ zo Slovenska. Prítomných na javisku privítali parlamentná poslankyňa za tamojší volebný obvod Melinda Székyová Sztrémiová, zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, predseda miestnej slovenskej samosprávy Róbert Kokely, starostka Šámšonháze Gyöngyi Bajnoková Képešová a predstavitelia spriatelených obcí zo Slovenska. V rámci kultúrneho programu sa uskutočnilo aj odovzdanie podpísanej zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi Šámšonházom a Ábelovou. XVI. oslavy osídlenia obce Šámšonház skončili slovenským folklórnym večierkom v Obecnom dome, kde účastníkom akcie na večeru podávali perkelt z diviaka bezplatne.
Ako nás informovala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Gyöngyi Bajnoková Képesová, na slovenský menšinový volebný zoznam sa prihlásilo 38 obyvateľov, čo znamená, že miestni Slováci naďalej môžu pokračovať vo svojej činnosti v záujme kultúrnej autonómie.
V novohradskej obci Šápov prednedávnom ukončili obnovu hlavného námestia, ktoré sa môže pochváliť aj javiskom v krásnej prírode. Práca sa začala pred rokom za podpory vlády MR a z fondu EU v rámci Programu rozvoja vidieka. Pri príležitosti ukončenia tejto dôležitej práce sa na prírodnom javisku skoro každý víkend konajú rôzne kultúrne podujatia. Vystúpili tu už cirkevné zbory, detské divadlo z Balašských Ďarmôt, hudobná skupina Rock & Roll z Rétšágu a naposledy v rámci folklórneho večierku tri ľudové skupiny. Domácemu obecenstvu sa predstavili súbory z Kétbodonyu, Jače a z obce Novohrad. Súbor z Kétbodonyu na javisku predniesol rukovanie mladíkov, folklórny súbor Zornica z Jače vystúpil s novohradskými tancami, jačianskými slovenskými piesňami a tradičnou žatvou. Večierok ukončili Novohradčania svojou tradičnou svadbou, ktorou naladili prítomných do tanca a spoločným tancom troch skupín a obecenstva uzavreli folklórnu udalosť. Informácie o ďalších programoch Šápovského kultúrneho leta, ktoré potrvá až do jesene, nájdete na webovej stránke Šápova: www.nogradsap.hu.
Slovenská samospráva Peštianskej župy, Regionálne kultúrne stredisko v Ečeri a Slovenská samospráva vo Vacove usporiadajú 18. septembra (v sobotu) púť, ktorá sa uskutoční v rámci slovenského dňa Vacovskej diecézy.
Slováci z východnej časti Peštianskej župy vyrazia zo Šáre a cestou sa k nim pridajú veriaci z Ečeru, Rákoškerestúru, Cinkoty, Čemera, Malej Tarče, Kerepešu a Vacova. Púť budú náboženskými piesňami sprevádzať trubači z Újhartyánu. Slováci z Mlynkov, Santova a Čívu, resp. z okolia Tárnoku, Šóškútu a Sejďu pricestujú do Vacova ďalšími autobusmi. Slovensko-maďarsko-latinská svätá omša vo vacovskej katedrále, ktorú budú celebrovať banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž, vacovský biskup Miklós Beer a vacovský pomocný biskup Lajos Varga, sa začne o 12. hodine. Na púti sa zúčastnia spevácky zbor Pilíš, spevácky zbor zo Šáre a Ženský spevácky zbor z Rákoškerestúru. V kultúrnom programe, ktorý sa uskutoční popoludní o 14.30 vystúpia kultúrne skupiny zo Šáre, Kerepešu, z východnej časti Peštianskej župy a spevácky zbor Pilíš. O 15.30 vyrazia pútnici k Siedmim kaplnkám, cestou sa zastavia pri kópii šaštínskej Madony, kde zaspievajú slovenskú mariánsku pieseň. O 16. hodine sa pod vedením pátera Attilu Stanca zúčastnia slovenskí veriaci na litánii v slovenskom jazyku. O 17. hodine ukončí slovenský deň omša v maďarskom jazyku.
Je dovolenkový čas, ale nám to neprekážalo, aby sme sa, tak ako každú prvú nedeľu v mesiaci, nestretli na slovenskej sv. omši v kostole sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti. Evanjelium osemnástej nedele nás priviedlo k uvažovaniu nad Kristovými slovami: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo“. Nad týmito slovami sme uvažovali v rámci sv. omše a v homílii. Najprv pomyslíme na dedičstvo, ktoré získame, ktoré zdedíme, v rámci klasického dedičstva. Záleží nám na ňom. Každý vie, čo znamená dedičstvo, zdediť niečo po rodičoch, príbuzných. A vieme aj, ako sa dokážeme pretekať o to, kto koľko zdedí. Ale evanjelium nehovorí len o svetskom, o hmotnom dedičstve. Máme aj dedičstvo duchovné. A to je odkaz - zachovanie viery. Koľko sme získali vďaka Kristovi. Predovšetkým vykúpenie a spásu. To je prvoradé. A potom môžeme ísť ešte ďalej. Získali sme nielen vykúpenie a spásu, ale predovšetkým Kristov odkaz a potom to všetko, čo nám zanechal. A to sú sviatosti, ktoré máme stále k dispozícii. A z nich, aj keď sú všetky dôležité, predovšetkým dve - sviatosť zmierenia a Eucharistiu, slávenie sv. omše. Vo sviatosti zmierenia nám Boh ponúka neustále možnosť zmierenia, očistenia, od toho nášho slabého, ľudského, od našich každodenných pádov. To nie je nič iné ako Božie milosrdenstvo a Božia láska k človeku. V tej druhej sviatosti, v Eucharistii, neustálu prítomnosť Božiu v nás. Práve nad tým sme uvažovali, aký je boh milosrdný a verný k človeku a ako je zároveň blízko, cez Krista, cez premenu v Eucharistii. A ak sme na začiatku povedali, že je síce dovolenkový čas, v duchovnom živote dovolenka či pauza neexistuje. Dovolenkový čas nás môže len priblížiť k tomu, aby si človek odpočinul, ale nemôže poľaviť v duchovnom živote. Aj dovolenku či dovolenkový čas má využiť na to, aby si zregeneroval nielen telesné, ale aj duchovné sily. V duchovnom živote pauza či dovolenka neexistuje. Práve naopak, čas dovoleniek je nielen na vypnutie z každodenného života, ale aj zamyslením, ako a čo ďalej. Veď čas dovoleniek je veľmi krátky a skončí a potom čo ďalej.... Čas dovoleniek je na regeneráciu, a regeneráciu potrebuje skôr telo ako duch či duša. Teda augustová slovenská sv. omša bola zamyslením, akousi úvahou čo ďalej.... Kam kráčaš človek.... akoby zhoda s názvom románu od známeho poľského spisovateľa Henryka Sienkiewicza, Kam kráčaš človek, (azda výstižnejší je latinský názov originálu románu Quo vadis)...
Sziget. Najväčší hudobný festival v strednej Európe tentokrát navštívilo toľko a toľko ľudí, (ne)lámali sa rôzne rekordy a vystúpili také hviezdy ako Iron Maiden, The Wailers, Papa Roach... Mohli by sme tu uviesť celý rad najrôznejších, z dennej tlače dobre známych informácií, ktoré ale vôbec nie sú dôležité, keď chcem opísať, ako som sa cítil, čo som videl, a najmä, čo pre mňa (18-ročného chalana z Mlynkov) znamenal tohoročný Festival Sziget.
Tradičný augustový Sziget sa pre mňa začal tzv. nultým dňom, Oslavou Hudby Reggae & Ska spojenou s 25. narodeninami, presnejšie jubilejným koncertom maďarskej skupiny Ladánybene 27. Starí otcovia maďarskej hudby reggae skutočne všetko urobili preto, aby sa postarali o dobrý začiatok tohto slávnostného dňa. Očividne zapôsobili nielen na svojich tradičných priaznivcov, ale aj na príslušníkov rôznych národov a aj vekových skupín. Samozrejme, nechýbali ani ich klasické hity typu Judge Day alebo Kell egy ház... Po koncerte britskej skupiny The Aggrolites nasledovala kapela Toots and The Maytals, ktorá už svojimi úvodnými piesňami Pressure Drop či Funky Kingston prehĺbili v nás skutočný „jamajský pocit“. Ľudia prakticky z celého sveta so širokým úsmevom poskakovali na svojské tempo ska-hudby. A kde sú ešte najväčšie hviezdy dňa?! Vrchol znamenal bezpochyby koncert legendárnej skupiny Boba Marleyho The Wailers. Kamaráti kráľa reggae hrali legendárne hity hlboko zo srdca a publikum Main Stage zaliali - ako Jamajčania hovoria - skutočnou pozitívnou vibráciou.
Prvý deň festivalu nás obdaroval pravým letným počasím. Pre mňa a pre mojich najbližších priateľov hlavnou atrakciou dňa bola španielska formácia Ska-P, a treba povedať, že nás nesklamala. Dostali sme presne to, čo sme očakávali: veľmi temperamentnú skapunkovú muziku a texty so silným ľavicovým politickým odkazom. Ak by nám to náhodou nestačilo, čakal nás ešte koncert slávnej, svetoznámej kapely Buena Vista Social Club. Rozoznela sa salsa priamo z Kuby a spolu s ňou spoločný tanec obrovského davu ľudí. Zrazu pocítim, že to milé neznáme dievča pri mne má svoje ruky v mojich. Chce tancovať. Prečo by nie? Neviem, ako sa volá, ani to, z akej krajiny prišla, ale tu, na Szigete, v druhom rade pred pódiom to všetko ani nie je dôležité.
V piatok som sa vybral na festival trochu skôr, takže stihol som skočiť aj na tzv. Občiansky ostrov, kde ma zaujal tréning amerického futbalu. Vyplnil som tu test o židovskej kultúre, no a v stane Fair Trade som ochutnal kolumbijskú kávu. Potom som sa už tešil na koncert Gentlemana na hlavnom pódiu. Nemecká hviezda zahrala tradičnú roots-reggae, pričom v textoch melodických piesní nechýbala ani silná sociálno-spoločenská kritika. Pódium svetovej hudby nás čakalo tiež s príjemným prekvapením: britská formácia Oi Va Voi, ktorá tradičné židovské, turecké a východoeurópske ľudové piesne vynikajúco mieša s modernou experimentálnou hudbou.
Sobota. Ťažko sa suverénne pochybovať na Szigete, jednoduchšie je dať sa uniesť prúdom davu. Po tradičnom koncerte maďarskej skupiny Tankcsapda vystúpi legendárna britská kapela Iron Maiden. Jej koncert znamenal pre mňa malé sklamanie. S Maidenem som pritom vlastne nemal nijaké problémy, ale ozvučenie bolo hanebné, lepšie by to zvládli technici hociktorej amatérskej kapely.
Návštevníkov tohoročného Festivalu Sziget každý deň čakalo 200 až 250 rôznych programov na 55 dejiskách. Celková plocha postavených koncertných stanov bola 30 000 m2, z ktorých najväčším bol stan A38-Wan2 s rozlohou 3300 m2, jeho súčiastky dovážalo na Starobudínsky ostrov 12 kamiónov. Na Festivale Sziget 2000 vystúpilo 400 hudobných skupín a DJ-ov, z toho 140 zahraničných, pochádzajúcich z 32 krajín sveta. Celkový počet návštevníkov: 382 tisíc (najviac v sobotu: 72 tisíc).
Dňom -1 bol pondelok, keď sa na ostrove konal veľkolepý rozlúčkový koncert známej maďarskej formácie Kispál és a Borz. Ďalší, nultý deň, bol venovaný spomienkovému koncertu Tamása Cseha, v rámci ktorého najvýznamnejší predstavitelia maďarskej hudobnej scény vzdali hold vlani zosnulému skvelému kultovému hudobníkovi. V ten istý deň hlavné pódium patrilo výborným predstaviteľom rôznych štýlov, najmä však oslavám hudby reggae.
Počas prvého oficiálneho dňa na hlavnom pódiu sa vystriedali také „trhákové“ skupiny ako punková legenda The Toy Dolls, španielska kapela Ska-P, švédska indie-rocková skupina The Hives a anglická formácia Madness.
Štvrtkový program začala rapová skupina z Berlína K.I.Z., ktorá hrala pesničky z albumu vo voľnom preklade Nemecký masaker rapu reťazovou pílou. Formácia sa pred piatimi rokmi dala do boja so xenofóbiou, rasovou a sexuálnou diskrimináciou a spoločenskými krivdami. Publikum s nemeckou prevahou neodradila ani veľká horúčava. The Young Punx sa dostali do spoločenského vedomia v roku 2007 so svojím šlágrom You've Got To. Nič nenechali na náhodu, keď svoje vystúpenie odštartovali klasikou od Prodigy Smack My Bitch Up v podaní podľa svojho vkusu. „I am Johnny Rotten and you are NOT!“ Aj takto dedikoval svoju knihu Public Image Ltd. Johnny Lydon alias Rotten, bývalý člen skupiny Sex Pistols. Laici, ktorí očakávali od tohto vystúpenia znaky Sex Pistolsu, sa možno sklamali. „Good luck, good future!“ - lúčil sa ujo Johnny, buržoa dôchodca v pásikavej kravate. Azda najočakávanejším vystupujúcim tohto dňa bola formácia Faithless. Pomerne skoro odznel hit God Is a DJ, ktorú nasledoval Insomnia. Už by sme očakávali, že záverečná katarzia sa neuskutoční, ale po aplause sa vrátili s Not Going Home z nového albumu. Svoj starostlivo zostavený repertoár uzavreli so skladbou We Come One.
Samí veľkí zabávači za sebou, každý z nich je hrdinom vo svojom žánri: ska, reggae, cool pop a rock z Marsu, to všetko na hlavnom pódiu v piatok 13. Ak by sme niekoho, kto má odpor k reggae chceli presvedčiť o opaku, navrhujeme vypočuť si zo súčasníkov Otta Tillmana, ktorý pod menom Gentleman s kapelou Evolutions predviedli najpútavejší reggea-ska koncert tohtoročného festivalu. Korn sa možno považuje za metal kapelu s najväčším efektom, ale Papa Roach je jej určite v pätách. Svoj koncert začali novšími skladbami, no publikum navyše rozbesnili staré hity. Mika dohnal svoj spred tromi rokmi zrušený koncert. Od začiatku navodil úžasnú atmosféru, ovládol pódium a každého presvedčil o svojom talente. Obrovský dav ľudí pred hlavným pódiom azda aj uveril, že dobytie Marsu by ľudstvu naozaj trval iba pol minúty, keby každý veril emocionálnej úprimnosti rockovej hudby. Ofenzíva progresívnej rockovej kapely 30 Seconds to Mars bola zo začiatku jemná, ale po skladbe This Is War nasledoval kozmický výbuch.
Boli sme sa pozrieť na ukážku nekaždodenného fitnessu, ktorá sa konala pri stane Magic Miror. Kto ho vynechal, môže ľutovať! Trénerka fitnessu Alma Pirner predvádzala so svojou skupinou krásnych dievčat zaujímavý tip telesného pohybu - tanec (skôr akrobatiku) okolo kovovej tyče. Už od pol piatej sa to hemžilo zvedavcami v blízkosti ich tanečného parketu. Osem štíhlych žien a jeden muž sa pripravovali na predstavenie. Bolo to fascinujúce a strhujúce so štipkou erotiky. Kto mal v sebe kúsok odvahy, mohol vyskúšať, aké je to ťažké a namáhavé robiť akrobatické kúsky okolo žrde a mať pritom úsmev na tvári. Najväčšími vystupujúcimi štvrtého dňa boli: Rupa & the April Fishes, Los De Abajo, Tankcsapda a Iron Maiden.
V sobotu sme mohli zažiť rockový deň na hlavnom pódiu. Ponuka bola pestrá, hlavnú rolu hrali Poliaci, Ukrajinci, Kanaďania a Briti. Death Valley Screamers si svoje vystúpenie zostavili z dobre známych elementov. Ich šlágre vrieskali všetci v publiku a vynašli skvelý spôsob, ako oživiť divákov pár minút po tretej hodine - treba medzi nich hodiť zopár cédečiek. Po nich nasledoval Danko Jones, ktorého rock sa definuje niekde medzi AC/DC a Therapy. Danko Jones je známy aj svojím elánom, s ktorým dokáže preskočiť od jednej pesničky k druhej. Svojím šarmom, sarkastickým humorom a dynamikou rozhýbal aj tých v posledných radoch. Skupina Billyho Talenta bol založená ešte v roku 1993 pod názvom Pezz. Jeho členovia sa zoznámili počas štúdia na gymnáziu a dlhé roky sa delia o radosť z hudby. Muse štýlovo začali svoje intergalaktické psychorodeo so skladbou Uprising, po ktorom Szigetom otriasli také klasiky, ako Supermassive Black Hole, Hysteria a United States Of Eurasia. Univerzálna hudobná správa vo forme ďalších skladieb sa dostala ku každému, kto bol aspoň trochu náchylný k hudobnej sfére Muse.
Je to dobrý nápad, len mu treba dať čas. Na festivale Sziget sa dalo platiť aj špeciálnou kartou, ktorá však nefungovala vždy tak, ako mala. Nápad je to skvelý. Nemáte pri sebe žiadne peniaze, ktoré by ste pri poskakovaní pod pódiom mohli stratiť. Treba si iba strážiť kartu, ktorú dostanete na krk. Tá sa totiž na festivale menila na peňaženku. Stačilo zájsť do stánku, kde ste si potrebnou hotovosťou doplnili kredit a mohli ste nakupovať veľmi jednoducho. Po objednávke piva, jedla alebo aj oblečenia stačilo priložiť kartu a mali ste zaplatené. Problém bol však v tom, že tieto karty neplatili úplne všade, a niekde ju neakceptovali vôbec. Ľahké je navyše aj zneužitie karty, keďže sa platí tak, že sa prikladá k terminálu a nezadáva sa žiaden PIN kód. Preto si nik na kartu nedával zbytočne vysokú sumu.
Tak ako chodia naši ochrancovia zákona už tradične hliadkovať na chorvátsky Jadran, jazdia policajti z Veľkej Británie a Holandska na maďarský Sziget. Nemajú to však za odmenu. Ochrancovia poriadku tak vypomáhajú maďarským hliadkam, ktoré dozerajú na poriadok a pokojnú atmosféru. A keďže sa na festivale každoročne ukáže niekoľko tisíc britských a holandských divákov, majú vždy veľa práce. Tento rok na šťastie nemuseli riešiť nič vážne a boli v podstate iba atrakciou. Ľudia sa s nimi odfotili, a tak boli chvíľu aj oni hviezdami festivalu.
Festival Sziget znamená atraktívny a žánrovo veľmi pestrý program, veľa sprievodných podujatí a výbornú atmosféru. Účasť zahraničných návštevníkov bola rekordná. Až polovica držiteľov týždenných permanentiek prišla spoza hraníc Maďarska. Najviac sme počuli francúzštinu, ale angličtina a nemčina sa stávajú bežným jazykom dorozumievania na festivale.
Organizátori na Starobudínskom ostrove aj v tomto roku vytvorili javisko, tzv. Hungarikum, na ktorom sa rozhodli predstaviť rôznorodosť krajiny. Divácky najpríťažlivejšia je asi téma žatvy a chleba. Početní záujemcovia sa tešili nielen kultúrnemu programu, ale aj prezentácii žatevných tradícií, či ochutnávke chlebových výrobkov podľa regiónov. Čakala na nich aj minivýstava senondrejského skanzenu a na mieste činu si mohli zakúpiť ľudovoumelecké predmety. Na tomto javisku mali možnosť vystúpiť aj folklórne skupiny národností žijúcich v Maďarsku, avšak organizátori v tomto roku nepozvali predstaviteľov všetkých minorít.
K Slovensku a Slovákom (ktorí sa tento rok nepredstavili ani na jednom z hudobných programov) sa viaže plnená oblátka, ktorá za ostatné roky dobýja maďarský trh. Sú to Horalky, s ktorými ste mohli pred festivalom vyhrať týždennú permanentku. Priamo na festivale, v stane s Horalkami, bola možnosť dať si ju vytetovať, zahrať si zaujímavé hry a ochutnať určite najlepšiu plnenú oblátku zo Serede.
Kapela Čankišou vystúpila ako jediný zástupca z Českej republiky na festivale, roztancovala publikum pod druhým najväčším pódiom venovaným svetovej hudbe. Čankišou do svojho repertoáru zaradili indické a indiánske melódie na mainstreamovom základe, čím vznikne psychedelická hudobná zmes, ktorá v podaní speváka Karla Heřmana ožila aj v Budapešti.
Na ostrove bolo veľa zaujímavých atrakcií, napríklad premietanie filmov, divadelné predstavenia, výstavy, rôzne športy (od vodného futbalu, cez lukostreľbu až po zápas v blate), karaoke, šach, bungee jumping, paintball, cirkus, diskotéky, diskusie na rôzne témy. No a občerstvenie. Samozrejme, že vás hlavne nadchne neopakovateľná, iba pre tento festival špecifická a jednoznačne neprekonateľná atmosféra slobody a mieru, ktorá sa nazýva „szigetská“ nálada.
Toto multikultúrne stretnutie obohacujú aj iné oblasti kultúry. V areáli fungovala knižnica, čitáreň, mladí umelci pripravili sochu z piesku, denne sa konali rôzne divadelné a tanečné predstavenia. My sme videli predstavenie tanečného spolku Pála Frenáka. Ich ponímanie rodovej odlišnosti bolo poučné a smerovalo skôr k metrosexualite, o čom sa môžeme presvedčiť aj v ozajstnom svete. Alebo na Szigete, kde dievčatá fajčili fajky, chlapci nosili sukne, ale zabávali sa výborne.
Úspešnú návštevnosť mal aj cirkus. Nechýbali však ani atrakcie ako lezecká stena či reštaurácia v oblakoch, kde za cenu jedného piva (ktoré ste vypili hore), ste sa mohli pozrieť na festival z vtáčej perspektívy a samozrejme mnoho malých stanov s DJ-mi. V radoch vysokoškolskej mládeže bol za posledné roky veľmi obľúbený stan Táncdalfesztivál, kde sa predstavili so svojimi šlágrami známe kultové maďarské hudobné osobnosti, ako napríklad György Korda, či niekdajšia tínedžerská hviezda Szandi. V tomto roku ich „preorientovali“ na otvorené pódium, kde nebolo najlepšie ozvučenie a okolo ktorého sa zmestilo oveľa menej ľudí, ako do stanu.
S ozvučením mali problémy aj na najväčšom koncertnom pódiu počas koncertu skupiny Iron Maiden, jedného z ťahákov festivalu.
Tohoročný festival Sziget s rozpočtom 2,8 miliardy forintov, „má určite vyšší zisk ako 100 miliónov forintov minulý rok,” povedal šéf manažmentu Károly Gerendai pre noviny 168 óra. Avšak do rozpočtu treba ešte zarátať odvoz odpadu, ktorý sa za týždeň nazbieral. Kde sú už staré dobré časy, keď umelohmotné poháre zbierali a bola možnosť s nimi vyhrať ďalší pohár piva? Hoci sú pripravené koše na selektívny zber, žiaľ, ten už nie je taký úspešný, ako pred rokmi. Podľa odhadov „smetiarov“ počas festivalu pozbierali 4-5 kubických metrov odpadkov. A to napriek tomu, že cez deň prechádzali po areáli mladí ľudia vyzbrojení umelohmotnými vrecami a zbierali odpadky. Za dvoj-trojhodinovú robotu sa mohli zdržať na festivale deň. Organizátori - samozrejme - z roka na rok chcú prekonávať rekordy z predošlých rokov, pokiaľ ide o počet sprievodných podujatí a koncertov, ale aj návštevníkov. Ostrov lodeníc má však svoju obmedzenú kapacitu, ktorú musia organizátori akceptovať, v opačnom prípade zábava nebude, nanajvýš tlačenica. Týmto organizátori možno sledujú už nový cieľ: chcú totiž usporiadať ďalšie podobné festivaly, ale na chorvátskom pobreží. To, či im to vyjde, sa dozvieme až o rok. Ako aj to, či chcú zo Szigetu urobiť propagačnú promenádu, kde vám na každom kroku ponúkajú niečo na vyskúšanie zdarma, alebo skoro zadarmo: čipsy, pitie, mobilné služby…