Ukončením nominovania kandidátov sa skončila ďalšia významná etapa volieb do menšinových samospráv, v ktorej mali významnú úlohu spoločenské organizácie. Výraznejšie zapojenie občianskej sféry do volebného procesu, ako aj zostavovanie voličských zoznamov, patria medzi tie „novinky“, ktoré zaviedol zákonodarca v záujme toho, aby vylúčil z volieb tých, ktorí chcú systém menšinových samospráv zneužiť. Týmto krokom zároveň nastolil v menšinovom verejnom živote pluralizmus, veď predpokladá, že o priazeň voličov sa bude uchádzať viacero spoločenských organizácií. Voľby pred štyrmi rokmi, v ktorých sa už uplatňovali nové pravidlá, svedčili o tom, že zo systému sa nepodarilo úplne vylúčiť možnosť zneužívania, pričom vyvolal konflikty a vytvoril deliace čiary vnútri našej komunity. Na základe skúseností z volieb spred štyroch rokov, v terajšom procese nominovania kandidátov možno pozitívne hodnotiť, že naše slovenské organizácie nepodporili snahy o založenie slovenských samospráv v lokalitách, kde nežijú Slováci.
Otvoreným útokom „zvonka“ sa teda podarilo zabrániť, proces nominovania do miestnych slovenských samospráv však v dôsledku vnútorných protikladov nemožno označiť za bezproblémový. Systém volieb do menšinových samospráv núti miestne organizácie, aby už v etape prípravy na miestne voľby vytvárali „spojenectvá“. Možnosť na zostavenie regionálnej (župnej) a celoštátnej listiny a šancu na to, aby dostala svojho kandidáta do samosprávy vyššieho stupňa, má totiž iba tá nominačná organizácia, ktorá v miestnych voľbách nominovala 10 percent všetkých poslancov. Z tohto systému vyplýva, že záujmom všetkých nominačných organizácií je mať čím viac svojich poslancov, ktorí budú hlasovať za jej regionálnu a celoštátnu listinu. Keďže o volebnom programe jednotlivých nominačných organizácií v tejto fáze volieb nie sú informácie, najdôležitejším faktorom zoskupovania sa sú pracovné a osobné kontakty, resp. dôvera alebo nedôvera voči vedúcim osobnostiam.
Slovenské spoločenské organizácie pociťovali problémy, ktoré vyvolal nový systém volieb, preto sa pokúsili o jednotné vystupovanie a začali rokovania o spoločnom postupe. Aj počas tzv. koaličných rokovaní o spoločnom nominovaní a zostavení spoločnej celoštátnej listiny však bolo jasné, že účastníci rokovaní chápu „pravidlá hry“ odlišne. Najčastejšie sa spomínal 10. bod prijatého Etického kódexu, ktorý hovorí o vzájomnom rešpektovaní kandidátov iných organizácií. Koalícia Organizácie dolnozemských Slovákov, Zväzu Slovákov v Maďarsku a Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov (ZSM-ZRKSPS-ODS), ako aj budapeštianske nominačné organizácie (Klub slovenských dôchodcov a Slovenský spevácky zbor Ozvena) chápali túto vetu tak, že sa bude dodržiavať regionálne rozdelenie Slovákmi obývaných lokalít medzi organizáciami spred štyroch rokov. Výzva Únie slovenských organizácií v Maďarsku (Únia), ktorá bola zverejnená tesne po neúspešnom poslednom rokovaní, zase svedčila o tom, že táto nominačná organizácia chápe rešpektovanie v zmysle „neubližovať“ kandidátom iných organizácií.
V porovnaní s voľbami spred štyroch rokov nastali určité zmeny aj v nominačných zoskupeniach. Na Dolnej zemi napr. bola pred štyrmi rokmi jediná nominačná organizácia, Organizácia dolnozemských Slovákov (ODS), združujúca Slovákov z menších obcí Békešskej župy, ktorá nominovala kandidátov aj vo väčších lokalitách Dolnej zeme. V tohoročných voľbách sa prevažná väčšina dolnozemských slovenských komunít pridala k Únii, ktorá združuje miestne a regionálne spoločenské organizácie (nielen z Dolnej zeme). Vo farbách ZSM-ZRKSPS-ODS idú do volieb iba niektoré obce z Békešskej župy, pričom v dvoch z nich sú kandidátmi členovia predsedníctva ZSM. Medzi dvomi veľkými zoskupeniami napriek tomu, že obe majú po niekoľkých kandidátoch v „tradičných“ regiónoch toto druhého, z toho nevzniklo napätie.
Najväčší „pohyb“ nastal v Budapešti, kde v roku 2006 nominovali kandidátov tri spoločenské organizácie: Folklórny spolok Lipa, Klub slovenských dôchodcov a Slovenský spevácky zbor Ozvena. Už na koaličných rokovaniach vysvitlo, že Slováci z dvoch budapeštianskych obvodov, Cinkoty a Rákoškerestúru, pôjdu do volieb vo farbách Združenia Slovákov z okolia Pešti Dolina, ktoré je členskou organizáciou Únie. Vedúci zvyšných dvoch budapeštianskych organizácií už aj na koaličných rokovaniach označili tento krok za nepriateľský a pokladali ho za porušenie etického kódexu. Folklórny spolok Lipa v tohoročných voľbách nevystupuje ako nominačná organizácia, pričom jeho vedenie, ako aj mnohí súčasní členovia obvodných slovenských samospráv, idú do volieb ako kandidáti Únie.
Z hore načrtnutej snahy o „ovládnutie“ budapeštianskych slovenských samospráv vznikla doteraz najtrápnejšia kauza volieb do slovenských zborov vôbec. V Slovenskom Komlóši sa okrem slovenskej organizácie rozhodla „zapojiť“ do volieb aj miestna pravica, ktorá mala v samospráve mesta aj doteraz prevažnú väčšinu. Vzťah slovenského voleného zboru a obecného zastupiteľstva v uplynulých štyroch rokoch nebol bezproblémový, o konflikte okolo prevádzkovania miestnych národopisných zbierok sme informovali aj na stránkach našich novín. Netajeným cieľom vedenia mesta je zlúčenie dvoch škôl pôsobiacich v Slovenskom Komlóši. Miestna slovenská komunita nesúhlasí so zlúčením maďarskej a slovenskej školy, rekonštrukcie ktorej prebehla niekoľkými rokmi z účelovej dotácie vlády. Obáva sa totiž toho, že tento krok by viedol k postupnému zániku výučby slovenčiny. Keďže vedenie miesta si je vedomé toho, že budúca slovenská samospráva plánovaný krok pravdepodobne nepodporí, rozhodlo sa chod vecí ovplyvniť iným spôsobom: nominovaním svojich kandidátov do novej slovenskej samosprávy. Dvaja zo štyroch kandidátov sú členmi miestnej samosprávy a idú do komunálnych volieb vo farbách Fideszu, tretia kandidátka je riaditeľkou maďarskej školy, kým štvrtá nakoniec odstúpila. Pravicou navrhované osoby síce ovládajú slovenčinu, ale do miestneho slovenského života sa nezapájajú, preto ich Organizácia komlóšskych Slovákov ani ďalšie nominačné organizácie nepodporili. Nominovalo ich vedenie Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti a Slovenského speváckeho zboru Ozvena. Posledné slovo v tomto spore, samozrejme, povedia voliči, pričom to, nakoľko sa politika „aktivizovala“ počas zostavovania voličského zoznamu vysvitne až 3. októbra. Na záver treba dodať, že zo strany politiky nejde o prvý pokus o ”obsadenie“ menšinovej samosprávy, ale v histórii volieb do slovenských samospráv ide o prvý prípad, keď slovenská organizácia podporila kandidátov, ktorí idú do volieb z iniciatívy niektorej politickej sily.
Čítam, počúvam, na Slovensku mi stále hovoria: Veď v tom Maďarsku už nie sú žiadni Slováci. Vravím Mišovi, Anči, Editke, Zuze, Janovi, atď...: Čo chcete? Veď vy vlastne ani neexistujete! A viete, kto je tomu na vine? Turci! - Ťurci?
Niekedy nezaškodí pritiahnuť veci za vlasy!
Úlohu obetného baránka zažil už vari každý. Byť obetným baránkom je nevďačná vec. Je lepšie, ak je ním niekto iný. Netýka sa to iba jednotlivcov. Obetným baránkom môžu byť aj rôzne veľké spoločenské skupiny. Jedna vec je pri tom vždy rovnaká. Obeťou sa stáva spravidla najslabší (najnešikovnejší?) jednotlivec alebo skupina. No hlavným spoločným znakom je to, že na obetného baránka zvaľujeme vinu za našu vlastnú neschopnosť, nešikovnosť alebo hriechy. Preto je dobré, ak takého obetného baránka máme. Ten býva spravidla milý, tichý, neprotestuje, nekričí, nebráni sa... proste je ako baránok. V rodine, v škole, v zamestnaní, v politike, v športovom kolektíve - tu všade sa s týmto javom stretávame a vieme, že takáto úloha býva dočasná. Zvyčajne trvá len do chvíle, kým sa nenájde nová obeť. Ale čo v takom prípade, ak sa obetným baránkom cíti veľká etnická skupina, ba niekedy i celý národ? Ako napríklad my Slováci? Kde a ako máme v takom prípade hľadať svojho obetného baránka, na ktorého by sme mohli zvaliť vinu za našu biedu? Povedzme, napríklad, aj za tú, že tu, na Dolnej zemi, je nás stále menej a menej. Niežeby sme sa o to v minulosti alebo aj teraz nepokúšali! Vieme MY veľmi dobre, kto bol a naďalej je za všetko vinovatý. Maďari! Stáročia nás utláčali v spoločnej vlasti; teraz sa rozťahujú na Slovensku; asimilujú nás v Maďarsku; stále do nás len rýpu a rýpu... No verte alebo nie, najväčšiu vinu za všetky naše príkoria majú Turci! Veď je to ich vina, že po Moháči, po obsadení Budína a Ostrihomu a prevažnej časti Uhorska, sa na naše územie z obsadených oblastí nahrnula maďarská šľachta aj prostý ľud a na dlhé roky tu zakotvil aj uhorský snem. To, že sa vyľudnila Dolná zem, je tak isto vina Turkov! Je preto logické, že aj znovuosídľovanie Dolnej zeme Slovákmi zapríčinili vlastne Turci. To kvôli Turkom sme sa dostali do mlynského kolesa maďarizácie a vina za to, že ešte stále máme na území Slovenska toľko Maďarov, padá, samozrejme, tiež na hlavu Turkov. Proste, je to tak! Za všetko môžu Ťurci! A keby to aj hneď nebolo tak, hlavne, že sme si aj my konečne našli svojho obetného baránka.
Dňa 9. septembra sa uskutočnilo prvé zasadnutie Redakčnej rady Ľudových novín. O zriadení tohto orgánu rozhodlo Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) v novembri minulého roka. Poslanci na návrh Kultúrneho výboru CSS na májovom zasadnutí VZ zvolili za členov rady bývalého šéfredaktora Ľudových novín Zoltána Bárkányiho, novinárov Gregora Martina Papucska a Ivana Drábeka a dvoch univerzitných profesorov Máriu Žilákovú a Mateja Šipického.
Prvé zasadnutie redakčnej rady sa uskutočnilo v zasadacej miestnosti CSS. Na programe bolo schválenie Stanov Redakčnej rady Ľudových novín. Členov rady aj ako zástupca zakladateľa privítal na pôde sídla nášho najvyššieho voleného zboru predseda CSS Ján Fuzik, ktorý predstavil prítomných. Zasadnutia sa zúčastnil aj riaditeľ Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Juraj Ando, ktorá je od januára tohto roka vydavateľom Ľudových novín, a šéfredaktorka časopisu Alžbeta Hollerová Račková. Na prvom zasadnutí odzneli základné informácie o týždenníku a portáli Slovákov v Maďarsku, o ich vydavateľovi a pristúpilo sa k schváleniu Stanov Redakčnej rady Ľudových novín. Prítomní členovia zboru schválili dokument, ktorý vymedzuje práva a povinnosti rady a ich členov, okruh jej pôsobnosti a postupy počas rokovania. Novozaložený zbor bude podľa dokumentu „odborným poradným, hodnotiacim a konzultačným orgánom VZ CSS v oblasti vydávania Ľudových novín“. Zbor bude zasadať dvakrát ročne a o. i. bude vyhodnocovať referát o činnosti a plán práce Ľudových novín, ktoré predkladá VZ šéfredaktor. Rada bude mať isté kompetencie aj počas hodnotenia súbehu na obsadenie miesta šéfredaktora a pri jeho prípadnom odvolaní. Prítomným štyrom členom sa nepodarilo dohodnúť na osobe predsedu redakčnej rady, preto bola voľba predsedu odložená na nasledujúce zasadnutie, ktoré sa uskutoční v októbri tohto roka.
Napriek daždivému počasiu sa výborne zabávali hostia a účastníci siedmeho haluškového festivalu v novohradskom Veňarci. S nápadom spojiť gastrohistóriu s kultúrnym programom a vytvoriť z toho tradičné podujatie prišla pred siedmimi rokmi Organizácia novohradsko-hevešských Slovákov. Spojila sa s miestnou slovenskou samosprávou a spojenca našla aj v starostovi Ondrejovi Kollárovi, ktorý napriek počiatočnému skeptickému prístupu sa stal jedným z najväčších podporovateľov stretnutia kuchárok z novohradských osád i zo vzdialenejších slovenských usadlostí. Halušky nás spájajú možno silnejšie, ako rodné putá, mohli by sme povedať na okraj tohto príspevku.
Mohli sa o tom presvedčiť aj trojčlenné družstvá, ktorých sa v túto sobotu nazbieralo 25 a ktoré prišli z rôznych kútov Novohradskej župy, ba aj spoza hraníc. Súťažiaci začali pripravovať halušky už hneď ráno a nebránil im v tom ani dážď, ktorý sa vytrvalo lial a len občas si doprial krátku prestávku. Svoje umenie predviedli aj kuchári z Tureckej, kde sa každoročne koná medzinárodný festival vo varení halušiek, na ktorom sa zúčastnili aj Veňarčania. Na odplatu prišli Turečťania na náš haluškový festival a hneď si odniesli aj mimoriadnu cenu poroty.
Aby rýchlejšie plynul čas počas varenia, záujemcovia sa mohli kochať vo folklórnom programe, v ktorom vystúpili miestni mladí tanečníci, Ľudová kapela Kóborzengő a Anna Komjáthiová, po ktorých vystúpili Žofia a Viera Komjáthiové a Martin Hubaček. V druhej časti programu, ktorá sa uskutočnila poobede, vystúpili folkloristi z Dolnej Strehovej, miestni dospelí tanečníci a členovia Folklórneho spolku Lipa z Budapešti. Kultúrny program prebiehal raz v prírodnom amfiteátri a raz v kultúrnom dome, podľa toho, aké bolo počasie. Stalo sa, že folkloristi predviedli svoj program aj dvakrát, na obidvoch miestach. Sprievodným programom celodňového podujatia bol jarmok s ľudovoumeleckými výrobkami, domácimi pochúťkami, kreatívna dielňa umeleckých remesiel a jazda na traktore. V posledných rokoch sa stalo tradíciou, že v rámci programov haluškového festivalu organizátori dajú možnosť predstaviť sa jednému z tých regiónov Maďarska, v ktorom žijú Slováci. V tomto roku padol výber na Slovákov z Bakoňu, ale vzhľadom na nepriaznivé počasie sa dohodli, že bakonskí Slováci sa predstavia o rok. Podobne sa dohodli aj so skupinami z Peštianskej župy: z Jače, Ďurky a Čúváru. Novinkou bola výstava sôch veňareckého rodáka Michala Valenta a diel účastníkov letného umeleckého tábora.
Ako nás informovala predsedníčka spolku Terézia Nedeliczká, za jeden deň zjedli účastníci festivalu 2251 porcií halušiek, totiž toľko lístkov sa minulo. Samozrejme, medzi nimi boli aj vystupujúci, ale aj záujemcovia, ktorí mohli za benifičné lístky ochutnať halušky hociktorej skupiny. Predsedom poroty bol predseda Združenia Plavecká cesta József Bózvári, ktorý prízvukoval, že keďže sa jedná o tradičné jedlo, porota uprednostnila tradičnú prípravu a tradičné ochutenie. Na koniec uvedieme zoznam výhercov tohoročnej súťaže vo varení halušiek:
I. Dolné Peťany
II. Veňarec č. 3.
III. Veňarec č. 1. a Veňarec č. 2.
I. Ďurka
II. Dolné Peťany
III. Iliny
I. Veňarec č. 3.
II. Technická univerzita - Budapešť
III. Dengeleg
Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia (MOÚ) aj tohto roku udeľuje národným a etnickým menšinám v Maďarsku ako prejav uznania ich činnosti v oblasti kultúry cenu „Pro Cultura Minoritatum Hungariae“. Toto významné ocenenie môžu dostať také osoby, resp. organizácie, patriace k národným a etnickým menšinám v Maďarsku, ktoré vykonali výnimočnú prácu v oblasti zachovávania a rozvíjania kultúrneho dedičstva vo svojom materinskom jazyku a zároveň touto činnosťou prispeli k pokojnému a tolerantnému spolunažívaniu národov Karpatskej kotliny. Generálna riaditeľka osvetového ústavu udeľuje na základe návrhov Rady odborníkov na národnostnú kultúru a Rady odborníkov na rómsku kultúru, pôsobiacich pri MOÚ maximálne osem cien. Slávnostné odovzdanie bude 12. decembra, v rámci Národnostného galaprogramu na počesť Dňa menšín. Podrobný výpis, výzva a potrebné tlačivá k podaniu návrhu sú prístupné na www.mmikl.hu, resp. bližšie informácie poskytnú na budapeštianskych telefónnych číslach: 225-6043, 225-6041. Návrhy na vyznamenanie treba zaslať do 30. septembra poštou, prípadne e-mailom na adresu:
MMIKL, „Nemzetiségi Gála“, Lukács Mária szakreferens, 1011 Budapest, Corvin tér 8., e-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Maďarsko nemá priestor na umelé fiškálne opatrenia a musí uplatňovať prísnu rozpočtovú politiku, vyhlásil minister hospodárstva György Matolcsy. Stimulovať ekonomiku by mohla centrálna banka pomocou nástrojov finančného trhu, podobne ako to urobili centrálne banky v USA, Veľkej Británii a ďalších európskych krajinách, povedal minister. Zdôraznil však, že národná banka jeho názor nezdieľa. „V rokoch 2011-12 potrebujeme stimulovať ekonomiku,” povedal Matolcsy. „Priestor na fiškálne stimuly ale neexistuje... a maďarská vláda ani neskúsi urobiť nič, čo by mohlo zvýšiť rozpočtový deficit tým, že by maďarskú ekonomiku priviedla na cestu umelej rozpočtovej expanzie,” uviedol minister. György Matolcsy potvrdil, že Maďarsko dosiahne v tomto roku cieľový rozpočtový deficit, ktorý si vláda naplánovala na úrovni 3,8 % HDP. Krajina podľa neho v nasledujúcich rokoch dokáže bez problémov financovať svoj dlh prostredníctvom trhov. Minister zopakoval, že dohoda o finančnej pomoci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a EÚ vyprší v októbri a vláda nemá záujem o nový úverový program. Pre Maďarsko však IMF zostáva strategickým partnerom a vláda chce s inštitúciou spolupracovať pri riešení niektorých problémov, dodal Gy. Matolcsy.
Slovenskí tínedžeri majú po dosiahnutí dospelosti menší záujem o členstvo v politickej strane ako ich rovesníci z iných štátov. Slabšia je aj ich účasť na mimoškolských dobrovoľníckych akciách, organizovaných mimovládnymi inštitúciami. Vyplynulo to z medzinárodného prieskumu, ktorý mapoval postoje a vedomosti mladých ľudí z 38 krajín o demokracii a živote v spoločnosti. Prvú časť výsledkov sondy ČTK poskytol Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Prieskum sa na Slovensku uskutočnil vlani, zúčastnilo sa na ňom vyše 3000 školákov a približne 2000 učiteľov zo 139 škôl. Celkovo sa do sondy zapojilo vyše 140 000 žiakov ôsmych ročníkov základných škôl z takmer štyroch desiatok európskych, ázijských a latinskoamerických štátov.
Vstup do politickej strany v dospelosti predpokladalo podľa sondy 16 percent slovenských žiakov, čo je o 11 percentuálnych bodov menej ako bol priemer krajín zapojených do výskumu. Záujem o členstvo v politickej strane mali skôr chlapci ako dievčatá. Politickú budúcnosť preferovali najmä tí, ktorí mali síce slabšie občianske vedomosti, no zároveň sa viac zaujímali o politické a spoločenské záležitosti. Slabší bol tiež záujem slovenských školákov o prípadnú účasť na parlamentných voľbách. Zatiaľ čo na Slovensku plánovalo využiť svoje ústavné právo a rozhodnúť o zložení 150-člennej Národnej rady SR 75 percent opýtaných, priemer krajín zapojených do sondy bol 81 percent. K menšiemu záujmu mohli prispieť aj rodičia tínedžerov, keďže skutočná účasť na parlamentných voľbách od prvého hlasovania v roku 1990 postupne klesala; výnimkou boli nedávne júnové voľby, keď sa účasť oproti predchádzajúcemu hlasovaniu mierne zvýšila na úroveň 58,83 percenta.
Slovenskí tínedžeri sa zriedkavejšie zapájali aj do mimoškolských aktivít v réžii mládežníckych organizácií pri politických stranách, mimovládnych organizácií na ochranu ľudských práv, enviromentálnych či dobrovoľníckych neziskoviek. Na proteste za ochranu ľudských práv, zbere peňazí na dobročinné účely či kampani sa nikdy nezúčastnili viac ako dve pätiny mladých Slovákov, čo je o takmer desatinu viac ako priemer všetkých štátov. Naopak, kým účasť na štyroch či viacerých akciách potvrdilo deväť percent slovenských tínedžerov, priemer zapojených štátov bol na úrovni 17 percent.
Na slovenskom klubovom večierku, ktorý v druhú septembrovú sobotu usporiadali Páví krúžok Borouka a Slovenská samospráva obce Telekgerendáš, privítala početných účastníkov vedúca kolektívu spevákov Melinda Mešniková. Zdôraznila, že usporadúvanie priateľských stretnutí v obci, ktoré sa tešia čoraz väčšej obľube aj v kruhu slovenských kolektívov z okolitých osád, inicioval a rozbehol predseda miestneho menšinového voleného zboru Juraj Orysčák. Požiadala prítomných, aby si minútou ticha uctili pamiatku Alžbety Liptákovej, ktorá spolu s manželom patrila medzi zakladateľov slovenského klubu v obci a ktorá navždy opustila rady telekgerendášskych Slovákov deň pred podujatím. Starostka obce Judita Medveďová vo svojom pozdravnom prejave vyzdvihla dôležitú prácu pestovateľov slovenských tradícií v Telekgerendáši, ktorí do tohto procesu v poslednej dobe úspešne zapojili aj mladšiu generáciu.
V programe sa ako prví predstavili tanečníci z neďalekého Kétšoproňu, ktorí pracujú pod vedením učiteľky Eriky Szatmáriovej Baloghovej. Slovenské samosprávy Kétšoproňu a Telekgerendášu v auguste už po druhýkrát usporiadali tábor pre mladých milovníkov slovenského folklóru, o ktorom nám pani učiteľka povedala:
- Počas týždňového pobytu v priestoroch Mládežníckeho konferenčného centra evanjelického zboru v Telekgerendáši tridsaťštyri účastníkov vo veku od 6 do 16 rokov šesť hodín denne intenzívne nacvičovalo dve slovenské choreografie Tibora Pintéra. Pri nácviku mi pomáhala kolegyňa z telekgerendášskej škôlky Edita Zsigová Kósová. Pre účastníkov sme pripravili aj sprievodné programy, mohli napr. navliekať koráliky a venovať sa osvojovaniu rôznych techník vyšívania. Miestni slovenskí klubovníci nás raz prekvapili domácimi koláčmi. S naštudovanými tancami sa deti dnes prvýkrát predstavia na verejnosti. Zatiaľ sú to deti z Kétšoproňu, s ktorými môžem doma pravidelne pracovať, ale v budúcnosti chceme do týchto programov zapojiť aj ich priateľov z Telekgerendášu, ktorí sa tiež zúčastnili na letnom, spoločnom sústredení.
Tanečníci zožali úspech nielen s novohradskými karičkami, békešským fľaškovým a maršom, ale aj so sprievodnými viachlasnými piesňami. Mládež vystriedali na javisku členovia pávích krúžkov a citaristi z Čabačudu, Čorvášu a Kétšoproňu. Program Speváckeho zboru Orgován z Békešskej Čaby spestrili dvojjazyčné humorné básne Jána Gerčiho v podaní Pirošky Vargovej. Po záverečnom čísle pávieho krúžku Borouka nasledovalo prekvapenie: obecenstvo potešili spoločným prednesom ľudových piesní zbory z Čorvášu, Kétšoproňu a Telekgerendášu na čele s vedúcim viacerých citarových kapiel Kálmána Juhásza. Po kultúrnom programe nasledovala chutná večera a zábava, ktorú spestrila tombola s takými originálnymi darmi, ako vstupenka do kúpeľov, alebo celá rodinka kačice pižmovej.
Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči usporiadala 4. septembra XVI. národnostný deň, na ktorý aj tentoraz pozvala Slovákov z okolitých osád. Program sa začal poobede slovenskou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole, kde Božie slovo zvestovala farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová. Pani farárka vo svojej kázni zdôraznila dôležitosť spolupatričnosti.
Dejiskom kultúrneho programu bol Kultúrny dom Mihálya Táncsicsa, kde výstavu s názvom Vankúše a ozdobné vankúše otvorila riaditeľka miestneho Dedinského múzea Andrea Győriová Kovátsová. - V Dedinskom múzeu sú už päťdesiat rokov vystavené veľkotarčianske vankúše, svedectvá šikovnosti miestnych žien. Vystavené exponáty sú chránenými pokladmi štyridsiatich rodín, preto je vzácnou príležitosťou vidieť ich takto pospolu, - povedala. - Slovenky veľmi starostlivo skrášľovali svoje domy. Viac ako sto rokov napríklad zdobia vankúše. Najstaršie pamiatky sú z druhej polovice 19. storočia. Vtedy vankúše nezdobili výšivkou, ale 16 - 18 centimetrov širokou háčkovanou čipkou. Pod čipku položili skalicovomodrý alebo zelený krepový papier, aby sa zdôraznila krása čipky. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia čipku vystriedalo biele vlákno, z ktorého háčkovali 5 až 8 centimetrové hviezdy, z ktorých zostavili 16 - 18 centimetrov široké pásy. Tie boli prišité k modrým, zeleným, alebo fialovým obliečkam. Pod alebo nad nimi boli často vyšité mená ich „majiteliek“. V neskorších rokoch sa dostal do módy biely šifón, v bohatých rodinách sa objavil aj damask. Od roku 1925 namiesto háčkovania zdobili vankúše výšivkou richelié. V 60. rokoch sa začala éra „pomešťovania“ Ľudia si kupovali nový moderný nábytok, predávali starý. Na nové postele a sedacie súpravy šili menšie vankúše, ktoré zdobili vyšívanými modrými, zelenými a ružovými kvetmi, - konštatovala riaditeľka Dedinského múzea.
Pred kultúrnym programom privítala hostí, obecenstvo a účinkujúcich predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Galántaiová. Prítomných požehnal miestny evanjelický farár Juraj Baranka. V kultúrnom programe vystúpili tanečné súbory Zelený veniec z Ečeru, Panónia z Malej Tarče, Folklórny spolok Lipa z Budapešti a miestna národnostná tanečná skupina. Po kultúrnom programe nasledovalo vyhodnotenie súťaže tradičných slovenských zákuskov, losovanie tomboly a veselica. V gastronomickej súťaži vyhlásili za najchutnejšie a za najkrajšie makový závin, kapustník a mandľovú kocku.
Výbor pre národné a etnické menšiny, konfesijné a mládežnícke záležitosti Valného zhromaždenia Békešskej župy a Slovenská samospráva Békešskej župy v spolupráci s obecnou a slovenskou samosprávou v Čabasabadi, ako aj so Spolkom Za Čabasabadi usporiadali v druhú septembrovú sobotu XIX. Deň kultúry a jazyka Slovákov Békešskej župy.
Župný slovenský deň sa začlenil do série podujatí pod názvom Jablkové dni, ktoré spomínané miestne orgány a organizácie v Čabasabadi zorganizovali spolu so svojimi priateľmi z družobnej obce na Slovensku, z Hradišťa, dediny, z ktorej prišli prví slovenskí osadníci Békešskej Čaby. Program sa začal vernisážou výstavy v priestoroch Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe, ktorá predstavila jednotlivé obce, pamätihodnosti, priemysel a poľnohospodárstvo, ale aj každodenný život mikróregiónu Hornohrad, do ktorého patrí aj Hradište. Po pozdravných slovách hostiteľov, predsedu Slovenskej samosprávy v Čabasabadi Mateja Kešjára a predsedníčky Spolku Za Čabasabadi Alžbety Kešjárovej Erősovej, mikroregión predstavil starosta obce Hradište Jozef Valkovec. Okrem prehľadu histórie regionálneho zoskupenia vyzdvihol medziiným veľmi bohatý športový život tohto kraja, ako napr. známy Hornohradský maratón. Podľa generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa po úspešnej pätnásťročnej spolupráci oboch obcí by stálo za zamyslenie rozšíriť túto kooperáciu na regionálnu úroveň.
Aj keď to nebola súčasť programu stretnutia, v Békešskej Čabe sa v tento deň uskutočnilo niekoľko akcií so slovenskou tematikou. V priestoroch Malého evanjelického chrámu vystupoval Spevácky zbor evanjelickej cirkvi z Púchova, ktorý sa tu zastavil cestou do Srbska, aby náboženskými piesňami potešil obecenstvo z Békešskej Čaby a okolia, resp. ich hostí zo Slovenska. Hosťom Spoločenských domov na Békéšskej ceste bol spisovateľ, komlóšsky rodák Pál Závada, ukážky z jeho diel odzneli v kombinácii s ľudovou hudbou rôznych národností v podaní kapely Priadky (Fonó) s názvom „Jadvigina pesnička“.
V deň stretnutia Slovákov Békešskej župy sa na dvore bývalej školy v Čabasabadi už od rána schádzali skupinky z rôznych obcí, aby spolu s hosťami zo Slovenska pripravili stany, v ktorých prezentovali svoje gastronomické špeciality. Návštevníci obce v blízkosti Békešskej Čaby mohli ochutnať piratutu a baraninu Bánhedešanov, alebo tarhoňu Berínčanov. V priestoroch školy sa konala prehliadka jablkových koláčov a zákuskov, o ktorú bol veľký záujem.
Na slávnostnom otvorení stretnutia podpredseda Valného zhromaždenia Békešskej župy Péter Tolnai popri prehľade pestrosti župy z národnostného hľadiska, vrátane samosprávneho a školského systému, vysoko hodnotil aktivitu Slovákov a vyzval ich, aby vo voľbách do menšinových samospráv volili zodpovedne. Generálny konzul SR Štefan Daňo význam dňa kultúry a jazyka Slovákov v župe vidí jednak v tom, že je to možnosť na zachovávanie kultúrnej identity a jednak zohráva dôležitú úlohu aj v prehlbovaní medzištátnych vzťahov. Predseda Výboru pre národné a etnické menšiny, konfesijné a mládežnícke záležitosti Valného zhromaždenia Békešskej župy András Turóczy poskytol prehľad histórie družobných kontaktov oboch obcí a pripomenul, že ich spoločné programy a stretnutia prispievajú k rozvoju turizmu danej lokality a sú vhodnou príležitosťou na komunikáciu v slovenčine. Starostka hostiteľskej obce Melinda Szeverényiová prízvukovala, že v rámci tejto dvojstrannej spolupráce, do ktorej sa ona osobne zapojila roku 2006, je svedkyňou takej súdržnosti, akú dokážu prežívať a pochopiť iba Slováci z oboch osád. Starosta Hradišťa Jozef Valkovec zdôraznil, že ak hovoríme o spolupráci dvoch obcí, musíme vyzdvihnúť činnosť dvoch významných čabianskych Slovákov Ondreja Hanku a Alžbety Ančinovej, ktorí boli prítomní aj na oslavách. Prítomných po slovenskej kázni evanjelického farára z Jaminy Zoltána Nagya potešili kultúrnym programom domáci a ich hostia. Z Veľkého Bánhedešu pricestovali do Čabasabadi šiestačky Fanni Badová a Judita Mileová so slovenskými ľudovými piesňami. Tradičnému folklóru boli venované pásma kultúrnych telies z Békešskej Čaby, Kétšoproňu, Kondorošu a Poľného Berinčoku. Program spestrili básne v podaní miestnej Margity Tóthovej a žiačky čabianskej slovenskej školy Vivien Vargovej. Gazdinky z Čabasabadi pripravili pre hostí a účastníkov milé prekvapenie - domáci jablkový lekvár, ku ktorému priložili recept v slovenčine i maďarčine, pričom jablká poskytlo Občianske združenie Pre Hradište priamo z ovocných sadov v okolí Hradíšťa. Balík darčekov obsahoval aj dvojjazyčnú publikáciu o histórii pätnásťročnej spolupráce.
Za poldruha desaťročia sa okrem oficiálnych programov a návštev vytvorilo medzi obyvateľmi oboch lokalít množstvo živých osobných kontaktov. Spriatelili sa aj dvaja doyeni kooperácie, člen Predsedníctva Čabianskej organizácie Slovákov Ondrej Hanko, ktorý bol roku 1986 ako predseda mestskej organizácie Vlasteneckého ľudového frontu jedným z iniciátorov vytvorenia spolupráce, a Drahoš Katona, ktorý bol ako poslanec miestneho národného výboru členom prvej delegácie z Hradišťa. Dvaja starší páni majú dodnes radosť z každého stretnutia a nebolo tomu inak ani v druhú septembrovú sobotu v Čabasabadi, na XIX. Dňoch kultúry a jazyka Slovákov v Békešskej župe.
Vinobranie je v Kestúci (Kesztölc) od nepamäti veľkou udalosťou. Usmievavé strapce hrozna sa v tomto čase zavďačia vinohradníkom za ich celoročnú namáhavú prácu. Vinohradnícke tradície ani v súčasnosti nestratili nič na svojom lesku. Kestúčania ich pestujú, dokonca od roku 2001 aj vytvárajú nové. Vtedy sa totiž rozhodla obecná samospráva spolu so slovenskou menšinovou samosprávou a s miestnym vinárskym závodom, že každý rok usporiadajú dvoj- alebo trojdňové oberačkové slávnosti s bohatým kultúrnym a športovým programom. Tak tomu bolo aj koncom druhého septembrového týždňa. Počasie síce neprialo športovým programom, ale aj bez nich si každý mohol prísť na svoje. Milovníkov divadla v piatok večer potešili deti základnej školy prednesením divadelnej hry Mihálya Vörösmartyho Csongor a Tünde.
V sobotu už od rána bolo v obci rušno. Do dediny prichádzali desiatky áut z okolitých pilíšskych slovenských dedín, ba aj zo spriatelených obcí na Slovensku, z Búču a z Hornej Kráľovej. Popoludňajší program uviedol oberačkový sprievod ulicami Kestúca na dvoch výletných vláčikoch z Ostrihomu. Viezli sa na nich členovia miestneho slovenského pávieho krúžku, delegácie zo Slovenska, ako i mnohí miestni záujemcovia a pozvaní hostia. Ulicami sa ozýval spev a pri častých zastávkach ponúkali nápoj bohov, ktorý sa rodí tu, na úpätí juhozápadných svahoch majestátneho Pilíša. Pravda, k vínu podávali aj koláče a zákusky, medzi ktorými nechýbal ani chýrny kestúcky kapustník.
Dobrá nálada pokračovala pod velikánskym stanom na parkovisku reštaurácie vinárskeho podniku, kde sa na javisku striedali členovia miestneho pávieho krúžku, kultúrnej skupiny Holló a kapely Trio Szalay.
Trojdňové oberačkové slávnosti sa skončili v nedeľu slávnostnou svätou omšou v Kláštore, pri ruinách stredovekého kláštora a kostola, kde sa založila jediná uhorská rehoľa, rád Pavlínov. Preveľká škoda, že podobne ako vlani, aj teraz prebiehala omša len v maďarskom a poľskom jazyku, po slovensky neodznelo ani jediné slovo. Aj napriek tomu, že prevažnú väčšinu účastníkov svätej omše tvorili Kestúčania a obyvatelia okolitých slovenských pilíšskych obcí.
Spoločnosť pre edukáciu a poradenstvo v Nadlaku v spolupráci s Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku po vlaňajšom prvom medzinárodnom workshope v Betliaroch nazvanom Slovenská mládež na Dolnej zemi a jej implikácia do života komunity sa aj tohto roku podujala na organizovanie stretnutia slovenskej mládeže z rôznych krajín. Dejiskom tohoročného pracovného pobytu boli Tatranské Matliare.
Počas dlhého víkendu koncom augusta mladí slovenskí aktivisti z Maďarska - z Békešskej Čaby, Mlynkov, Sarvaša a Slovenského Komlóša, z Rumunska a zo Srbska pracovali v zmiešaných skupinách, zostavených losovaním. Pod vedením riaditeľky Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anny Ištvánovej sa účastníci venovali rôznym témam a projektom. Náročnou úlohou bolo napr. teoreticky založiť a rozbehnúť jednu mládežnícku organizáciu v podstate od nuly, teda od začiatkov. Členovia jednotlivých skupín mali vypracovať štruktúru zoskupenia, zostaviť jeho stanovy, striktne určiť ciele a zvoliť si vedenie. Venovali sa aj takým závažným oblastiam spolkového života, ako je získavanie finančných zdrojov, resp. racionálne hospodárenie. Ďalšou zaujímavou úlohou bolo napr. vypracovanie projektu, časového harmonogramu a akčného plánu jednej konkrétnej aktivity, v rámci čoho sa mládež mohla naučiť rôzne metódy a techniky tímovej práce. V diskusii na tému „Symboly tvojej slovenskej komunity” uvádzali účastníci stretnutia rôzne prvky, napr. slávne osobnosti lokality, ale, pochopiteľne, vyskytli sa aj rovnaké elementy z troch štátov, ako je klobása, halušky, alebo kostol, či jeho veža. Niektorí zaradili medzi symboly aj poľnohospodárske produkty kraja, odkiaľ pochádzajú, ako je pšenica, alebo raž. Počas práce boli „nútení” neustále hovoriť, demonštrovať a prezentovať sa, v dnešnej dobe je totiž nevyhnutné naučiť sa „predať” svoje hodnoty aj pred verejnosťou. Slovenské komunity z jednotlivých štátov sa predstavili v rámci prezentácie. Za Slovákov v Maďarsku vystúpil so zaujímavou prednáškou predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely. Poukázal na paralely medzi tvarom kostola v troch dolnozemských slovenských mestách (Békešská Čaba, Sarvaš a Slovenský Komlóš) a náturou tamojšieho slovenského obyvateľstva.
Účastníci konštruktívneho sústredenia a príjemného spoločného pobytu si našli čas aj na oddych a podnikli organizované vychádzky do okolitej tatranskej prírody.
Školský rok sme začali s osemdesiatimi deťmi v troch vekovo miešaných skupinách. Do našej škôlky nastúpilo 16 nových zverencov a veru začiatky neboli ľahké. Deti pochádzajú z rôznych rodín s rôznym sociálnym zázemím. Keď vstúpili do škôlky, boli plné vzrušenia a obáv. Nové prostredie, veľa detí, cudzí dospelí! Je to emocionálne zaťaženie pre malé deťúrence i pre ich rodičov, veď okrem vzrušenia z nových dojmov pociťujú troška aj strach. Rodičov trápia obavy, či si dieťa zvykne, či mu tam bude dobre bez nich, či sa oň budú starať tak isto ako oni doma?
Toto neľahké obdobie sme sa snažili pre deti a pre ich rodiny spraviť pekným, príjemným a uspokojujúcim tým, že každý dospelý pracovník našej škôlky sa vopred pripravil na etapu, keď si najmenšie deti majú zvyknúť na nové pomery.
Na prvej, informačnej schôdzi v júni sme poprosili rodičov, aby pomohli uľahčiť toto obdobie tak pre deti, ako aj pre seba tým, že vyplnia nami skoncipované tlačivo a my sa z neho „naučíme“ najdôležitejšie údaje, aby sme mohli privítať deti už ako známe. Poprosili sme ich aj o to, aby sa často rozprávali so svojimi ratolesťami o škôlke, o živote v nej, aby im vysvetľovali, že kým sa ony zostanú hrať v škôlke, mamička a otecko pracujú, ale keď skončia prácu, prídu po ne.
Budúcim škôlkárom a ich rodičom sme už koncom augusta umožnili, aby sa zoznámili s novým prostredím a s tunajšími pracovníkmi. Táto doba je dobrá aj preto, lebo je ešte dobré počasie, často sme na dvore, kde deti očakáva veľké priestranstvo a veľa farebných hračiek. Tiež je dobré, že koncom augusta je ešte menej starších škôlkárov a takto môžeme venovať viac času a pozornosti nováčikom, ktorí sa zoznamujú a spriateľujú so svojim novým prostredím. V tomto období všetci pracovníci škôlky - pedagogičky aj pestúnky - sú tu celý deň, takže v dobe prispôsobovania sa novým podmienkam dokážeme deťom poskytovať osobitnú pozornosť a starostlivosť.
Fotografie dokazujú, že naša práca nebola márna, veď sme iba v polovici septembra a u nás je veľa veselých, šťastných nováčikov.
Diakovce v Šalianskom okrese s 2250 obyvateľmi patria k tým obciam, kde sú Slováci v menšine. Väčšina z nich sa sem v roku 1947 prisťahovala v rámci presídľovacej akcie z dediny Albert v Maďarsku. Odvtedy je tu ich jedinou a nenahraditeľnou organizáciou pri organizovaní kultúrno-spoločenských akcií Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS). Už dlhšie stojí na jeho čele predsedníčka Mária Urbanová, ktorá sa narodila už na Slovensku, ale jej rodičia sa sem prisťahovali z Albertu. Aj z toho dôvodu pri svojich podujatiach často čerpajú a svojim členom predvádzajú národopisné ukážky z Dolnej zeme. Jedna nedávno uskutočnená kultúrno-spoločenská akcia miestnych matičiarov niesla názov Jeseň na dedine. Pripravili ju mladí a starší matičiari a členom MO MS a ďalším prítomným ju v septembri predstavili v miestnom kultúrnom dome. V pestrom programe, v ktorom nechýbala poézia, spev a piesne z Dolnej zeme, ale ani bohato prestretý stôl pre stovku členov, hudba a tanec, pri ktorých sa zabávali rovnako mladí ako starí matičiari. Prítomných zaujali najmä scénky, ktoré s dolnozemským koloritom a tradíciami aj teraz predviedli najstaršie členky MO MS, z ktorých sa niektoré narodili ešte v dolnozemskom Alberte. Účastníkom Slovenského dňa v Diakovciach predviedli aktuálne scénky jesenných prác, najmä bielenie kukurice, ktoré prekypovali dolnozemským národopisným nádychom. Svojim nárečím, ukážkou spôsobu života a práce pripomenuli voľakedajší ťažký i veselý život ich predkov počas jesenných prác. Súčasťou podujatia bola aj výstava fotografií z minulosti Albertu a prezentácia kníh s dolnozemskou tematikou. Na vydarenom podujatí miestnych matičiarov sa zúčastnila aj prednostka Obvodného úradu v Galante Anna Piláriková, ktorá je predsedníčkou Spolku Slovákov z Maďarska, starosta obce Ján Bukovský a práve do evanjelického cirkevného zboru nastupujúca farárka Zora Tuláková.
Znova prvá nedeľa v mesiaci a ďalšie stretnutie slovenských veriacich. Tentokrát popri domácich z Budapešti sme v kostole sv. Jozefa privítali veriacich z Mlynkov a navyše vzácneho hosťa. Zavítal medzi nás slovenský veľvyslanec Peter Weiss s manželkou.
Evanjelium 23. nedele nás voviedlo do uvažovania nad Kristovými slovami o láske a kríži, ktoré stanovuje Kristus ako podmienky jeho nasledovania. Udáva poriadok lásky. Poradie hodnôt, a to tak, ako to sám Kristus zjednodušil v dvoch prikázaniach lásky, keď hovorí o láske k Bohu a láske k blížnemu. „Milovať budeš Boha celým svojim srdcom, celou svojou dušou, mysľou a z celej svojej sily.... a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“. Na prvom mieste stojí teda láska k Bohu, z ktorej pramení aj ľudská láska. Veď evanjelista Ján to povedal či zapísal jasne, inými slovami - „Boh je láska a kto zostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“. Ak Kristus hovorí aj o kríži ako o podmienke nasledovania, kríž tiež nie je ďaleko od lásky. Veď na kríži bola obetovaná a umrela tá najväčšia láska - Boží Syn, Ježiš Kristus a to z lásky k človekovi, kvôli vykúpeniu a jeho spáse. Kríž, ktorý bol vztýčený a vyzdvihnutý na Golgote, je znamením Božej lásky do celého sveta. Tam bola vyzdvihnutá Láska, na dreve kríža, aby svet uvidel, ako Boh miluje človeka, keď obetoval svojho jediného Syna z lásky ku všetkým nám.
V tomto duchu sme slávili septembrovú slovenskú sv. omšu a keďže bol zároveň aj začiatok nového školského roka, tak sme prosili aj o Božiu pomoc pre tých, ktorí zasadli do školských lavíc, aby sa pomocou Božou vzdelávali v múdrosti a pravde.
Pán veľvyslanec s manželkou prijal aj pozvanie na spoločné agapé po sv. omši, kde mal možnosť presvedčiť sa, ako vyzerá naše spoločné stretnutie. Podľa domácich budapeštianskych prítomných to bola vlastne prvá návšteva slovenského veľvyslanca od začiatku konania slovenských svätých omší v kostole sv. Jozefa v Budapešti, čomu sa, samozrejme, všetci nesmierne potešili.
Zo Svätého Písma sa dozvedáme, že okrem ľudí Boh stvoril aj iné bytosti, obdarené rozumom a slobodnou vôľou - anjelov. Anjeli sú teda bytosti, ktoré sú len duchmi, nemajú telo. My ich poznáme ešte v inej podobe, keď sa znázorňujú s krídlami. Prečo sa takto znázorňujú?
Pomenovanie anjel je z gréckeho slova angelos, čo znamená posol. Teda výraz anjel neoznačuje podstatu, ale skôr funkciu, poslanie. Hlavná úloha anjelov ako duchov, ktorí sú v bezprostrednej blízkosti Boha, je totiž plniť poslanie, ktoré im Boh dáva v prospech nás ľudí. Krídla sú symbol ich „rýchlosti“ v plnení poslania. V Svätom Písme je zaznačených niekoľko stretnutí s týmito Božími poslami. Zjavili sa v podobe mladých mužov (archanjel Rafael, Michal, Gabriel, anjeli pri Ježišovom prázdnom hrobe...). Každému človeku dáva Boh spolu s darom života aj osobitného anjela, ktorý nás sprevádza životom a pobáda k dobrému, k plneniu Božej vôle. V Starom zákone nájdeme aj hebrejské slovo „malak“, čo tiež znamená posol. Meno starozákonného proroka Malachiáša pochádza tiež z tohto slova. On bol ako prorok tiež posol, priniesol zvesť o príchode Ježiša Krista, keď o ňom prorokoval vo svojom proroctve (pozri Mal 3,1).
Starý zákon preberá niektoré rysy bežné vo východných mytológiách, ale prispôsobuje ich zjaveniu jedného Boha, ktoré predstavuje ako jediného vládcu. Jeho dvorania sú služobníkmi a Biblia ich nazýva tiež Svätými, alebo Božími synmi. Patria medzi nich napr. cherubíni, ktorí podopierajú Boží trón, ťahajú jeho voz, strážia jeho panstvo... Iná skupina sú serafíni, ktorí ospevujú jeho slávu. S cherubínmi sa môžeme stretnúť v chrámovej výzdobe, ako chránia svojimi krídlami Pánovu archu, archu zmluvy.
Sväté Písmo nám však hovorí aj o tom, že Boh vystavil anjelov skúške ich dobrovoľnosti v jeho službe. Časť anjelov pod vedením Lucifera (svetlonosič) sa vzbúrila proti Bohu s heslom „Nebudem slúžiť!“. Vodcom verných anjelov sa stal Michal („Kto ako Boh!“). Vzbúrení anjeli boli odlúčení z Božej blízkosti a vo svojej zvrátenej slobode sa snažia narúšať Božie dielo a opravdivé šťastie človeka. Padlý anjel, nazývaný aj satan alebo diabol, navádza človeka k neposlušnosti voči Bohu. Príčinou zla vo svete je zneužitá sloboda rozumných bytostí, anjelov a pod ich vplyvom i ľudí.
Podľa Biblie sa rozlišuje 9 anjelských zborov (Starý zákon spomína cherubínov a serafínov, Nový zákon ostatných sedem), teda hierarchia anjelov by bola potom nasledovná:
Cherubíni
Serafíni
Tróny
Kniežatá
Sily
Panstvá
Mocnosti
Archanjeli
Anjeli
Anjeli, ktorých mená poznáme: Je len málo anjelov, ktorých mená poznáme. Najväčší z anjelov je podľa tradície archanjel Michal, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa“ (Dan 12,1), ktorý je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi“, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12, 7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10, 13.21). Zobrazuje sa často ako bojovník, v ruke má kopiju, váhy a pod nohami draka. Medzi anjelmi je veľmi významný ten, ktorý nesie meno Gabriel. Dvakrát bol poslaný k prorokovi Danielovi. Pri druhej príležitosti sa Daniel práve modlil, keď „rýchle priletel muž, Gabriel, ktorého som videl predtým vo videní...zhováral sa so mnou...“ a pokračoval v predpovedaní udalostí (Dan 9,21-27). Ján Krstiteľ a takisto aj sám Ježiš Kristus boli bezprostredne ohlásení práve cez anjela Gabriela. Gabriel sa zjavil najprv otcovi Jána Krstiteľa - Zachariášovi, ktorému povedal okrem iného aj svoju úlohu: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou“ (Lk 1,19). Z toho vidíme, že anjeli môžu stáť v slávnej prítomnosti Boha, zatiaľ čo ľudia nemôžu. Anjeli sú poslaní plniť Božie priania. Poslaním Gabriela bolo ohlásiť zázračné narodenie Jána Krstiteľa. O šesť mesiacov neskôr sa Gabriel zjavil Márii, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Dávida. Hovorí jej: „...našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1,26-33) Toto bola mimoriadna a do určitej miery aj nepríjemná udalosť, lebo Mária nebola vydatá. Bohu však nič nie je nemožné. Máriin snúbenec a neskorší manžel Jozef tiež dostal viackrát pokyny od anjela vo sne. Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, anjeli to ohlásili pastierom: „zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,9-14)Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Najviac sa spomína v Knihe Tobiáš ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu.“ (Tob 12,15). Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca - navracia mu stratený zrak. Je ochrancom cestujúcich. Sviatok troch archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela slávime 29.septembra.
Anjeli strážcovia: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Žalm 91,10-12) Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Významnou knihou Biblie pre spoznanie anjelov a ich činnosti je Kniha Tobiáš.Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky. Od sedemnásteho storočia cirkev slávila samostatný sviatok anjelov strážcov v celej Cirkvi v októbri. Od revízie cirkevného kalendára sa tento sviatok slávi 2. októbra.
Človeka stvoril o niečo menšieho od anjelov: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!... A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1,26-27) Táto veta neznamená, že prví z ľudského rodu mali takú istú fyzickú prirodzenosť ako anjeli. Anjeli nemali nikdy zomrieť. Adam a Eva neboli stvorení ako nesmrteľní, len ich duša mala žiť večne. Prehrešili sa, a tak celá ľudská rasa hreší s nimi a musí zomrieť. Žalm 8 oslavuje Božie stvorenia. Píše sa tu, že ľudská prirodzenosť je nižšia ako anjelská: „...čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil...“ (Ž 8,5-6) Nový zákon tiež potvrdzuje túto pasáž. Hovorí, že ľudia - zahŕňajúc aj Ježiša Krista - boli stvorení len o niečo menší od anjelov kvôli „utrpeniu smrti“ (Hebr 2,9). Anjeli neumierajú, ale ľudia áno. Dokonca aj Ježiš, syn Boha, bol smrteľný muž. Po smrti a vzkriesení však dostal slávu a česť, ktorá mu patrila, ako sám povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,18).
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..................................................................................................................................................