Poslanci Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) si na začiatku prvého tohoročného zasadnutia minútou ticha pripomenuli pamiatku osobností nášho verejného života, ktoré nás opustili od predošlého rokovania pléna. Pred schválením programu rokovania požiadal o slovo bývalý riaditeľ budapeštianskej slovenskej školy, poslanec Ladislav Petro, ktorý poslal Valnému zhromaždeniu (VZ) výzvu Ako zachrániť slovenskú školu v Budapešti. V súvislosti s nastávajúcimi zmenami na čele tejto inštitúcie vyzval členov VZ, aby sa aktívne zapojili do záchrany inštitúcie najmä pre naše severné regióny. Ako povedal predseda CSS Ján Fuzik, pri hodnotení konkurzu na miesto riaditeľa sa bude môcť vysloviť aj CSS. Potom sa už pristúpilo k rokovaniu.
Poslanci po ústnom doplnení vzali na vedomie referát o aktivitách predsedu a zástupkyne predsedu CSS Etelky Rybovej v uplynulom období a o plnení uznesení VZ CSS. Nasledujúcim rokovacím bodom bola modifikácia rozpočtu CSS a jej inštitúcií na rok 2009 o tie položky, ktoré prišli na ich účet do konca roka z rôznych súbehov a od štátnych orgánov. Po začlenení týchto položiek do minuloročného rozpočtu suma, z ktorej hospodárili v roku 2009 CSS a jej inštitúcie, vzrástla na 1 miliardu 170 miliónov Ft. Poslanci potom schválili rozpočet CSS a jej kultúrnych a školských inštitúcií na rok 2010, príjmy a výdavky ktorého budú činiť 836 335 000 Ft. Ako informoval poslancov J. Fuzik, pred zasadnutím VZ prebiehala dlhá a dôkladná príprava pléna, úradom zostavený materiál prerokoval a pripomienkoval Finančno-kontrolný výbor. Predsedníčka výboru Zuzana Szabová uviedla, že v predloženom návrhu sa odrážajú pripomienky výboru a kontrolórky, čo potvrdila aj členka výboru Anna Lehoczká a obe navrhli rozpočet schváliť. V porovnaní s minulým rokom nastala zmena v tom, že súčasťou rozpočtu, resp. obchodného plánu nového vydavateľa Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, sa stal rozpočet Ľudových novín (ĽN). Štátnu dotáciu, ktorú poskytuje Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku na vydávanie novín, odovzdá CSS spoločnosti. Ako o tom informoval J. Fuzik, práve v týchto dňoch prišla z Verejnej nadácie dotácia na prvé dva mesiace.
Vzhľadom na zníženie normatívnej podpory pre školy v záujme nerušeného prevádzkovania svojich troch školských inštitúcií bude musieť CSS získať prostredníctvom súbehov 90 miliónov forintov. Poslanci po schválení rozpočtu na rok 2010 vyslovili dodatočný súhlas s odovzdaním 8 miliónov Ft na prechodné krytie nákladov spojených s vydávaním ĽN. Vzhľadom na to, že menšinový a rozpočtový zákon predpisuje, aby sa účty CSS a jej inštitúcií viedli v jednej banke, poslanci sa rozhodli za Raiffeisen banku, ktorá má svoje odbočky vo všetkých mestách, kde fungujú inštitúcie CSS.
Po finančných záležitostiach sa pristúpilo k prerokovaniu a schváleniu referátov výborov CSS. Prvým bol referát Finančno-kontrolného výboru, v súvislosti s ktorým poslankyňa Mária Nagyová vyjadrila svoje uznanie pani predsedníčke a členom výboru. Predsedníčka Kultúrneho výboru Zuzana Lauková sa poďakovala členom výboru, ako aj zástupkyni predsedu E. Rybovej a referentke Estere Lamiovej za ich celoročnú prácu. Predseda Strategického výboru Zoltán Szabó na otázku poslanca Imricha Fuhla na doplnenie uviedol, že z pripravovanej turistickej databázy našich obcí je už pripravený na uverejnenie materiál bakonského a komlóšskeho regiónu. Predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Michal Lásik uviedol písomne predložený referát tým, že sú v ňom sebakriticky uvedené aj nesplnené úlohy, ktoré chcú realizovať v blízkej budúcnosti. V marci plánujú usporiadať konferenciu o výučbe slovenčiny a pripravuje sa stretnutie s pracovníkmi vysokoškolských katedier.
Kurátorka CSS pri Verejnej nadácii Ildika Klauszová Fúziková upozornila poslancov, že do 1. marca treba podať žiadosti na aktivity v náboženskej a kultúrnej oblasti a na detské tábory, ako aj na to, že od tohto roka sa zmení systém vyúčtovania a formuláre na žiadosti. Viacerí vyjadrili svoju ľútosť nad tým, že nadácia sa postupne finančne vyprázdňuje, musia sa hľadať iné zdroje na podporu aktivít, akým môže byť novovytvorený 100-miliónový rámec pri Národnom kultúrnom fonde (NKA).
Po schválení referátov výborov sa pristúpilo k vyhodnoteniu činnosti kultúrnych inštitúcií. Prvým v rade bol Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Jeho riaditeľka Alžbeta Uhrinová Hornoková vo svojom písomnom referáte označila rok 2009 za ťažký a konštatovala, že finančné, personálne a organizačné problémy majú dopad aj na vedecko-výskumnú činnosť inštitúcie. Rok 2009 priniesol zmeny aj v živote Ľudových novín - konštatovala šéfredaktorka týždenníka Alžbeta Hollerová Račková. Redakcia sa presťahovala do nových priestorov, ktoré pre ňu zakúpila spoločnosť CSS Legatum, ktorá sa od 1. januára 2010 stala aj vydavateľom časopisu. Riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová v súvislosti s minulým rokom vyzdvihla, že divadlo zaregistrovali na Úrade národného kultúrneho dedičstva, čo mu umožňuje uchádzať sa o rôzne podpory. Slovenské dokumentačné centrum podľa referátu riaditeľky Anny Szabadošovej v roku 2009 malo 37 zaregistrovaných užívateľov, ktorí majú najčastejšie záujem o zbierku učebných pomôcok a metodických materiálov. Svedčí to o rastúcom záujme o rozrastajúci sa fond centra (v minulom roku bolo zaevidovaných 380 knižničných jednotiek). Podľa referátu, ktorý pripravila riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, najnavštevovanejšími podujatiami inštitúcie bol Galaprogram a jarmok v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku a nové podujatie Vo víre tanca. SOC sa vlani rozrástlo o nové regionálne stredisko v Ečeri. Členom VZ bol k dispozícii aj podrobný rozpis podujatí slovenských regionálnych kultúrnych stredísk, pripravený podľa štatistických požiadaviek Ministerstva kultúry MR. Slovenské pedagogické metodické centrum, na čele ktorého stojí Mária Czégényová má od októbra minulého roka aj webovú stránku www.szlovak-pmk.sulinet.hu, umožňujúcu zlepšenie komunikácie s inštitúciami. SPMC pokračovalo v organizovaní konferencií, doškoľovaní, súťaží, vo vydávaní metodických zošitov pre škôlky a časopisu Slovenčinár. Podieľa sa aj na programe pre nadaných, ktorý finančne zabezpečuje Verejnoprospešná nadácia Za Slovákov v Maďarsku. Podľa referátu predsedu kuratória nadácie Štefana Malého v školskom roku 2008/2009 sa do programu zapojilo 7 žiakov, vlani ich bolo 22, kým do konca januára 2010 sa prihlásilo 11 žiakov, čo svedčí o rastúcom záujme o program.
V súvislosti s minuloročnou činnosťou Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum jej výkonný riaditeľ Juraj Ando pripomenul, že v prvom období pôsobenia tejto inštitúcie bola v jej činnosti prvoradá podpora oblastných domov, pričom postupne v nej začína dominovať podnikateľská, napr. vydavateľská činnosť a prevádzka nehnuteľností. Po schválení referátov inštitúcií VZ ako členské zhromaždenie spoločnosti Legatum schválilo jeho obchodný plán, organizačný poriadok, zmluvu o vykonávaní vydávania Ľudových novín a zmluvu so spoločnosťou Comp-Press, s.r.o., o poskytovaní tlačiarenských služieb.
Na zasadnutí VZ bol prítomný aj štáb slovenskej relácie Maďarskej televízie (MTV) Domovina. Jeho vedúca redaktorka Zuzana Antalová sa poďakovala CSS a Ľudovým novinám za morálnu podporu v záujme zlepšenia podmienok výroby relácií. Informovala o tom, že v porovnaní s vlaňajškom sa rámec na výrobu relácií znížil o 90 percent, čo znamená, že na jednu reláciu majú 10 tisíc Ft, pričom do februára nemohli ani cestovať. J. Fuzik pripomenul, že Združenie menšinových samospráv sa v decembri, keď parlament rozhodol o rapídnom znížení štátnej podpory pre MTV a hrozil zánik regionálnych štúdií, obrátilo na vedenie televízie aj na prezidenta Maďarskej republiky a - ako povedal - bojuje ďalej za zlepšenie situácie.
V druhej časti zasadnutia poslanci prijali uznesenie o tom, na ktoré podujatia sa bude uchádzať CSS o podporu Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny c Maďarsku (Deň Slovákov v Maďarsku, Celoštátne stretnutie cirkevných zborov, Celoštátne adventné stretnutie detí, Celoštátny ekumenický biblický tábor, pútnický zájazd, vydanie ročenky Náš kalendár na rok 2011). Poslanci vyjadrili svoj súhlas s tým, aby škôlka v Patvarci (administratívne patriaca k Balašským Ďarmotám), kde prebieha slovenská výučba, od školského roka 2010/2011 fungovala ako jednotná škôlka a jasle, pričom upozornili na potrebu uvádzania národnostnej výučby aj v nových základných dokumentoch inštitúcie. VZ sa rozhodlo, že zápis do školských inštitúcií CSS sa prispôsobí termínu zápisu v mestách, kde fungujú, t. j. v Sarvaši, Békešskej Čabe a Novom Meste pod Šiatrom, ktoré však ešte neboli určené. Poslanci predĺžili funkčné obdobie riaditeľky VÚSM Alžbety Uhrinovej Hornokovej o dva mesiace a rozhodli o vypísaní konkurzu na miesto riaditeľa inštitúcie.
VZ schválilo aj záložné zmluvy na nehnuteľnosti CSS v prospech úradov vlád MR a SR v súvislosti s výstavbou Slovenského domu v Mlynkoch. Nehnuteľnosti zostanú založené do vydania užívacieho povolenia na tento nový objekt. VZ predĺžilo delegovanie zástupkyne predsedu E. Rybovej do komisie pri Úrade predsedu vlády na diferencované financovanie miestnych a teritoriálnych samospráv. Na základe rozhodnutia VZ sa Slovenské divadlo Vertigo stalo členom Národnostného divadelného združenia v Maďarsku. Poslanci schválili aj výpis konkurzu CSS na podporu miestnych slovenských aktivít z minuloročnej úspory vo výške 5 miliónov Ft a výzvy na vyznamenanie Za našu národnosť. O usporiadanie sviatku našej národnosti sa uchádzali obce Gerendáš a Lucina. Tajným hlasovaním sa rozhodlo o tom, že tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku sa uskutoční v novohradskej Lucine. Poslanci dostali do rúk aj informácie o doterajšej činnosti teritoriálnych slovenských samospráv. Na záver zablahoželali Zuzanám, ktoré nedávno oslávili svoje meniny a ktoré pripravili pohostenie pre členov VZ. Nasledujúce zasadnutie VZ CSS sa uskutoční 12. mája.
Podujatie |
Plánovaný termín |
Miesto |
Organizátor |
|
Celoštátna konferencia vedúcich oblastných domov |
17. apríla |
Tatabáňa-Bánhida |
Legatum |
|
Študentsko-vedecké fórum Ja a moji predkovia III. |
16. apríla |
Slovenský Komlóš |
VÚSM |
|
17. ročník prehliadky slovenských detských dramatických súborov Deti deťom |
8. a 9. mája |
Sarvaš |
Vertigo |
|
60. výročie založenia sarvašskej slovenskej základnej školy |
15. mája |
Sarvaš |
Slovenská škola |
|
Celoštátny mládežnícky národopisný tanečný tábor |
14. - 20. júna |
Sarvaš |
SOC |
|
Divadelný tábor pre žiakov základných škôl |
21. - 27. júna |
Osrblie-Slovensko |
Vertigo |
|
Deň Slovákov v Maďarsku |
3. júla |
Lucina |
CSS |
|
Divadelný tábor pre žiakov stredných a vysokých škôl |
5. - 11. júla |
Svätý Jur, Slovensko |
Vertigo |
|
Biblický tábor |
11. - 17. júla |
Svätý Jur, Slovensko |
CSS |
|
Gastronomický deň |
19. augusta |
Slovenský Komlóš |
SOC |
|
Pútnický zájazd do Vlkolínca |
27.-29. augusta |
Svätý Jur, Slovensko |
CSS |
|
Haluškový festival |
11. septembra |
Veňarec |
SOC |
|
XIII. Deň sliviek v Sarvaši |
11. septembra |
Sarvaš |
SOC |
|
Mariánske stretnutie speváckych zborov |
11. septembra |
Baňačka |
SOC |
|
Stretnutie bakonských Slovákov |
september |
Čerňa |
SOC |
|
Odborný seminár pre vedúcich oblastných domov |
september |
Pišpek |
Legatum |
|
Celoštátne stretnutie cirkevných zborov |
18. septembra |
Békešská Čaba |
CSS |
|
Slovenský deň vacovského biskupstva |
18. septembra |
Vacov |
SOC |
|
Prezentácia 20-ročného VÚSM |
1. okt. týždeň |
Martin, Slovensko |
VÚSM |
|
60. výročie založenia slovenskej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom |
16. októbra |
Nové Mesto pod Šiatrom |
Slovenská škola |
|
Slováci zo štyroch krajín na Festivale čabianskej klobásy |
28. - 31. októbra |
Békešská Čaba |
SOC |
|
18. ročník prehliadky slovenských filmov a filmového seminára |
8.-10. novembra 11.-13. novembra |
SIB Segedín |
Vertigo |
|
Medzinárodné sympózium Interetnické a interkultúrne vzťahy menšín... |
11. - 12. novembra |
SIB |
VÚSM |
|
III. medzinárodná divadelná prehliadka ochotníckych súborov Spolu na javisku |
26.-28. novembra |
Sarvaš |
Vertigo |
|
Celoštátne adventné stretnutie detí |
3. decembra |
SIB |
CSS, Vertigo |
SOC plánuje na jeseň osláviť 45. výročie založenia speváckeho zboru v Mlynkoch, 40. výročie speváckeho zboru v Číve a 30. výročie speváckeho zboru na Santove.
Oslavy 60. výročia založenia budapeštianskej slovenskej školy sa uskutočnia 15. apríla.
Skratky:
CSS - Celoštátna slovenská samospráva
Vertigo - Slovenské divadlo Vertigo
SOC - Slovenské osvetové centrum
Legatum - verejnoprospešná spoločnosť
VÚSM - Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku
Sekretariát štátneho tajomníka zodpovedného za národnú a menšinovú politiku pri Úrade predsedu vlády uverejnil vyhlásenie a udelení podpory zo štátneho rozpočtu rok 2010 pre národné a etnické menšiny žijúce v MR. Sekretariát mieni podporovať posilnenie a rozvíjanie systému inštitúcií, slúžiacich kultúrnej autonómii národností. Menšinové samosprávy a menšinové neziskové organizácie sa môžu uchádzať o granty na rozvoj kultúrnych, výchovno-vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, ktoré založili, resp. prevádzkujú samostatne alebo spolu s inými organizáciami. V rámci tejto podpory sa možno uchádzať aj o realizovanie odporúčaní zmiešaných komisií. Nárok o podporu treba podať ako samostatnú žiadosť. Výpis je uverejnený na adrese:
Sekretariát štátneho tajomníka zodpovedného za národnú a menšinovú politiku pri Úrade predsedu vlády vypísal súbeh pre menšinové samosprávy, miestne samosprávy a menšinové spoločenské organizácie, v zakladajúcej listine ktorých figuruje zachovávanie hmotnej a nehmotnej kultúry menšín žijúcich v MR a uplatňovanie národnostných práv. Uchádzať sa môžu o podporu na usporiadanie podujatí, ktoré sú dôležité z hľadiska zachovania hmotnej a nehmotnej kultúry národnostných menšín, ich kultúrnej autonómie, jazykovej a kultúrnej identity. Podujatie sa musí uskutočniť v čase od 1. januára do 31. decembra 2010. Finančný rámec na tento okruh súbehov je 90 miliónov forintov, dolná hranica grantov bude 50 tisíc forintov a horná 5 miliónov forintov.
Výpis sa uskutoční v dvoch kolách. Prvé konkurzné kolo končí 19. marca, druhé 15. septembra. Tlačivá a ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Úradu predsedu vlády: www.meh.hu.
Svetová hospodárska kríza Maďarsko nezdolala: vláda krízu riešila, občanov ochránila a otvorila cestu k rozmachu - povedal v pondelok v Budapešti predseda vlády Gordon Bajnai v posledný rokovací deň parlamentu v závere volebného cyklu. Vo svojom poslednom prejave v zákonodarnom zbore predseda vlády zdôraznil, že nadchádzajúca vláda bude musieť pokračovať v „politike zdravého rozumu”. Vzbudzovanie ilúzií, nezodpovednosť a očakávanie zázrakov teraz nemajú miesto, konštatoval. Podľa Bajnaiho slov je potrebné občanov MR pripraviť na to, že v nadchádzajúcom desaťročí budú drsnejšie podmienky než v desaťročí pred krízou. „Ak sa po aprílových voľbách podarí zachovať dostatočnú rozumnosť a trpezlivosť, potom 1. januára 2014 bude možné v Maďarsku zaviesť euro,” povedal Bajnai. V období rokov 2011-14 je za určitých prísnych podmienok možné dosiahnuť v priemere štvorpercentný rast maďarského hospodárstva, dodal. Premiér navrhol Maďarskému občianskemu zväzu - Fidesz a Maďarskej socialistickej strane (MSZP), aby sa spojili aspoň v otázke boja proti pravicovému extrémizmu. „Z fanatického politického boja sa zrodil netvor,” povedal o extrémne pravicovej strane Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik, ktorý po tom, čo sa dostal do Európskeho parlamentu, sa chce dostať aj do Národného zhromaždenia MR.
Predseda frakcie opozičného Fideszu Tibor Navracsics v reakcii na Bajnaiho slová vyhlásil, že jeho prejav bol iba „zbavením sa zodpovednosti”. Krajina je podľa opozičného politika vo veľmi zlom stave vďaka vládnutiu socialistov. Maďarsko sa medzi prvými krajinami muselo obrátiť na Medzinárodný menový fond a Európsku úniu so žiadosťou o úver, pretože hrozil krach, dodal Navracsics.
Národné zhromaždenie MR prijalo návrh novely zákona o trestnom stíhaní popierania holokaustu. Za návrh kandidáta Maďarskej socialistickej strany (MSZP) na post premiéra Attilu Mesterházyho hlasovalo 197 poslancov, jeden bol proti a 144 sa zdržalo hlasovania. V zmysle novely, ktorá bola prijatá menovitým hlasovaním 22. februára, v posledný rokovací deň zákonodarného zboru terajšieho volebného cyklu, možno trestať odňatím slobody na tri roky toho, kto verejne popiera, či spochybňuje nacistické vyvražďovanie v druhej svetovej vojne. Zákon musí podpísať ešte prezident László Sólyom, ktorý viackrát avizoval, že k zmenám týkajúcim sa obmedzovania slobody slova bude pristupovať opatrne. Poslanci predtým odmietli návrh Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz, ktorý chcel postihovať aj popieranie činov proti ľudskosti počas režimu národného socializmu a komunizmu. Zákony na stíhanie popierania holokaustu platia vo viacerých krajinách Európy. Podľa odporučení Európskej únie by členské krajiny mali trestať popieranie holokaustu odňatím slobody do troch rokov.
Podpis spoločnej deklarácie na energetickom summite Visegrádskej skupiny v Budapešti 24. februára predstavuje „míľnik” pre zúčastnené krajiny, keďže v nej všetky označili energetickú bezpečnosť za svoju prioritu. Na záver predĺženého stretnutia to vyhlásil maďarský premiér Gordon Bajnai, podľa ktorého dokument predpokladá vytvorenie „severo-južno-východného trojuholníka pre zásobovanie plynom”. Ako severný a južný vrchol tohto trojuholníka Bajnai na summite označil plánovaný terminál pre skvapalnený zemný plyn v Poľsku a podobný terminál na chorvátskom ostrove Krk. Tretí vrchol má tvoriť projektovaný plynovod Nabucco, zatiaľ čo strany trojuholníka predstavuje projekt stredoeurópskeho severojužného energetického koridoru. Bajnai počas summitu zdôraznil, že štáty strednej a východnej Európy musia vytvoriť spoločnú energetickú politiku a harmonizovanú stratégiu. Podmienkami posilnenia energetickej bezpečnosti sú podľa neho zníženie jednostrannej energetickej závislosti, užšia spolupráca medzi štátom a súkromným sektorom a spoločné vystupovanie všetkých krajín regiónu. Zníženie energetickej závislosti, obmedzenie emisií skleníkových plynov, ako aj vytvorenie pracovných miest by mali priniesť zvýšenie podielu energie získanej z obnoviteľných zdrojov, dodal Bajnai. Rozvoj takýchto zdrojov pritom označil za „zdieľaný záujem v súlade s cieľmi EÚ”. Okrem premiérov štyroch krajín Visegrádskej skupiny sa na summite zúčastnili aj predsedovia bulharskej, chorvátskej, srbskej a rumunskej vlády. Prítomní boli taktiež zástupcovia Rakúska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, ako aj Spojených štátov a Medzinárodnej energetickej agentúry.
Slovensko víta iniciatívu krajín Visegrádskej štvorky (V4) na podporu severo-južného prepojenia plynovodov. Súčasne požiadalo Maďarsko, aby sa urýchlilo prepojenie plynovodov SR a Maďarska. Povedal to 24. februára novinárom na záver mimoriadneho a rozšíreného summitu premiérov V4 v Budapešti predseda slovenskej vlády Robert Fico. Podľa Fica dala chorvátska premiérka Jadranka Kosorová oficiálny prísľub, že v jej krajine sa skončila akákoľvek verejná diskusia na túto tému a začínajú sa stavebné práce. Terminál na skvapalnený plyn by mal byť postavený v priebehu štyroch rokov. „Ja som hneď na to požiadal maďarského premiéra, aby sme urýchlili prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, čo bude veľmi dôležité na to, aby sa mohol spojiť terminál v Poľsku s terminálom v Chorvátsku a vlastne všetky štyri krajiny vyšehradskej skupiny - Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko - budú môcť z tohto profitovať,” zdôraznil Fico.
Zastúpenie Európskej komisie v Maďarsku usporiada 10. marca vo svojom sídle na Deákovom námestí č. 15 v Budapešti konferenciu pod názvom Putovanie krásnou literatúrou prostredníctvom umeleckého prekladu v slovensko-maďarskom kontexte. Cieľom akcie je ukázať pozitívne body v slovensko-maďarských vzťahoch a prezentovať systém grantov, ktoré poskytuje Európska komisia projektom spojeným s umeleckým prekladom. Pri okrúhlom stole odznejú názory slovenských a maďarských odborníkov, ktoré budú synchrónne tlmočiť. Do následnej diskusie sa budú môcť zapojiť všetci účastníci akcie. Konferencia je určená záujemcom o umelecký preklad, ktorí chcú zároveň získať informácie o činnosti komisie. Prihlásiť sa možno na adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , alebo na telefónnom čísle + 36 1 466 4221.
V polovici februára sa uskutočnilo prvé tohoročné zasadnutie Pracovnej skupiny pre masmédiá. Toto fórum bolo zriadené v júni 2007 z iniciatívy Úradu štátneho tajomníka zodpovedného za národnú a menšinovú politiku. Činnosť pracovnej skupiny koordinuje Riaditeľstvo pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády a na jej čele stojí zástupca generálnej riaditeľky riaditeľstva Anton Paulik. Úlohou pracovnej skupiny je sformulovať odporúčania pre vládu a prevádzkovateľov verejných médií v záujme uplatňovania menšinových práv v médiách a zabezpečenia konsolidovaného fungovania a rozvoja médií jednotlivých menšinových komunít. Ústrednou témou prvého tohoročného zasadnutia skupiny okrem schválenia pracovného plánu na rok 2010 bolo vyhodnotenie situácie celoštátne rozširovanej národnostnej tlače. Na zasadnutie okrem sedemnástich stálych členov boli tento krát pozvaní aj šéfredaktori zainteresovaných periodík a zástupcovia celoštátnych menšinových samospráv. Súčasný systém podpory menšinových periodík účastníci jednohlasne označili za nevyhovujúci, ktorý nezaručuje finančnú istotu a možnosť rozvoja týchto periodík a vyslovili sa za vypracovanie koncepcie normatívnej regulácie štátnej podpory. Prípravou koncepcie bol poverený päťčlenný tím, ktorého členom sa stal aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý v pracovnej skupine zastupuje slovenskú národnosť. Ako je známe, Združeniu celoštátnych menšinových samospráv sa vlani nepodarilo presadiť zmenu v systéme financovania menšinovej tlače. Táto úloha aj naďalej zostala v kompetencii Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny, ktorá zo svojho rozpočtu vyčlenila na podporu 19 národnostných periodík 269 miliónov forintov.
Národné zhromaždenie Maďarskej republiky 22. februára schválilo uznesenie o podpore menšinových spoločenských organizácií. Návrh predostrel Výbor pre ľudské práva, menšiny a konfesie Národného zhromaždenia MR. V rámci súbehu pre organizácie národných a etnických menšín, ktorých činnosť je zameraná na pestovanie kultúry a ochranu záujmov a na ktoré sa vzťahujú nariadenia zákona o právach národných a etnických menšín, rozdelil parlament 410 organizáciám 110 miliónov forintov, ktoré boli vyhradené na tento účel zo štátneho rozpočtu. Uverejňujeme zoznam úspešných slovenských uchádzačov.
|
Čabianska organizácia Slovákov |
2 000 000 |
|
Spolok za Čabasabadi |
100 000 |
|
Organizácia dolnozemských Slovákov |
100 000 |
|
Regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina |
200 000 |
|
Folklórny spolok Zelený veniec v Ečeri |
300 000 |
|
Spolok za Senváclav |
200 000 |
|
Spolok Slovákov v Eleku |
100 000 |
|
Spevácky spolok v Kerepeši |
100 000 |
|
Organizácia Slovákov v Malom Kereši |
700 000 |
|
Folklórny spolok Dúha (Malý Kereš) |
500 000 |
|
Komlóšska organizácia Slovákov |
200 000 |
|
Slovenský klub Kondoroš |
200 000 |
|
Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť |
400 000 |
|
Zväz Slovákov v Maďarsku |
2 400 000 |
|
Organizácia Slovákov v P. Berinčoku |
200 000 |
|
Miestna slovenská organizácia v Kirti |
100 000 |
|
Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena |
300 000 |
|
Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov |
100 000 |
|
Národnostný spolok sarvašských gazdov |
200 000 |
|
Spolok segedínskych Slovákov |
300 000 |
|
Spolu |
8 800 000 Ft |
Vláda Maďarskej republiky 27. januára rozhodla o tom, že rekonštrukciu slovenskej školy v Békešskej Čabe, ktorú prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva (CSS), zaradí medzi svoje prioritné investície. Na tento účel poskytne podporu vo výške 100 miliónov forintov, čo predstavuje takmer 90 percent celkových nákladov. Ako je známe, počas svojej návštevy metropoly dolnozemských Slovákov v novembri 2008 premiér Ferenc Gyurcsány prisľúbil na rekonštrukciu slovenskej školy v Békešskej Čabe 200 miliónov forintov. Prevádzkovateľ školy sa totiž neúspešne pokúšal získať podporu z európskych fondov. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky inštitúcie Edity Pečeňovej, o rozhodnutí vlády už dostali aj oficiálne oznámenie. V rámci rekonštrukcie sa okrem povinných prvkov projektu (akým je napr. vybudovanie bezbariérového prístupu) uskutoční vonkajšia rekonštrukcia, komplexná oprava strechy stredného bloku školy a zateplenie celej budovy do výšky 1. poschodia. Podľa plánov by sa výmena strechy na oboch blokoch budovy školy a zateplenie zvyšných plôch malo uskutočniť prostredníctvom súbehu ministerstva školstva pre národnostné inštitúcie, ktoré sú vymenované v rozhodnutiach zmiešaných komisií. V inštitúcii sa vytvoria aj nové spoločenské priestory, miestnosť pre škôlku, obnovia sa sociálne bloky a podlahy.
Ako nás informovala vedúca inštitúcie - a ako sme sa o tom mohli presvedčiť aj na vlastné oči -, práca v škole prebieha v tomto školskom roku za sťažených podmienok. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia elektrickej a budovanie infokomunikačnej siete po úsekoch, čo je spojené s neustálym sťahovaním a prachom. Na tieto práce získali 60 - miliónovú nenávratnú podporu z fondu Ministerstva školstva MR na obnovu národnostných inštitúcií. O podporu na rekonštrukčné práce Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe sa uchádzala o podporu prevádzkovateľka inštitúcie, Celoštátna slovenská samospráva. Celková hodnota investície je 120 miliónov forintov, z toho 100 miliónov zabezpečí vláda, kým zvyšok prevádzkovateľ a Samospráva Békešskej Čaby.
V súlade s dlhoročnou tradíciou si veriaci v Mlynkoch aj v tomto roku pripomenuli sviatok slovanských apoštolov sv. Cyrila, mnícha, a sv. Metoda, biskupa, spolupatrónov Európy. Títo svätci zabezpečili podmienky na rozvoj a šírenie kresťanskej viery, položili základ evanjelizácie kultúry slovanských národov. Preto ich pápež Ján Pavol II. 31. decembra 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy a ich európsky sviatok bol určený na 14. februára. Na ich počesť sa 14. februára konala v Kostole sv. Kríža v Mlynkoch slávnostná svätá omša, ktorú celebrovali po maďarsky emeritný kardinál László Paskai a po slovensky Zoltán Szalai. Koncelebrovali mlynský dekan Kálmán Ackerman a čívsky farár Antal Feldhoffer.
Na slávnostnej svätej omši sa zúčastnili aj prvý tajomník veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Metod Špaček, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová. K slávnostnému rázu obradu prispelo vystúpenie miestneho pávieho krúžku, ktorý predniesol slovenské cirkevné piesne. Po omši sa v Slovenskom dome konalo agapé, na ktorom privítala hostí predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka informoval prítomných, že Valnému zhromaždeniu združenia predloží predsedníctvo iniciatívu miestneho dekana Kálmána Ackermana, aby túto slávnosť pozdvihli na regionálny sviatok. Prítomným sa prihovoril aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý uviedol, že oslava spolupatrónov Európy sv. Cyrila a Metoda v mlynskom kostole je pozoruhodná a chvályhodná. Veriaci po zaspievaní Pilíšskej hymny a hymnickej piesne Daj Boh šťastia... zablahoželali Kálmánovi Ackermanovi k narodeninám.
Nadácia Partners Hungary (Budapešť) a Fórum informačné centrum (Šamorín) už po druhýkrát organizujú podujatie Most na Dunaji - fórum neziskových organizácií pracujúcich v oblasti prevencie konfliktov a interkultúrneho dialógu. Cieľom fóra je občianskymi prostriedkami sa podieľať na zmiernení napätej situácie medzi Maďarskom a Slovenskom a motivácia k vytvoreniu občianskej siete v slovensko-maďarskej prihraničnej oblasti, ktorá v rámci spolupráce prispeje k posilneniu vzťahov dvoch štátov. Podujatie sa uskutoční 26. marca v Kultúrnom stredisku Kálmána Mikszátha v Balašských Ďarmotách. Prihlásiť sa možno na e-mailovej adrese:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
alebo na telefónnom čísle + 36 1 438 5260.
Medzinárodný festival tanca v Montenegre sa uskutoční od 5. do 11. apríla v Kotore a v Tivate. Festival v Čiernej Hore je niečo viac ako tanečný festival. Okrem vystúpení účastníci sa budú môcť presvedčiť o pohostinnosti a spôsobe života obyvateľov tejto pozoruhodnej krajiny. Filozofia festivalu je zjednocovanie účastníkov, zblíženie ľudí prostredníctvom umenia. Festival zabezpečuje vynikajúcu možnosť predstaviť tradície svojho národa a priblížiť svoje hodnoty iným. Počas akcie budú rôzne možnosti na nadväzovanie kontaktov. Po vystúpeniach bude každý deň možnosť zúčastniť sa na zábavných programoch na hlavnom námestí v Kotore a Tivate. Tanečné súbory budú súťažiť v rôznych kategóriách (balet, hip-hop, ľudový tanec, latinské tance, step, moderný tanec, iné tance a performance). Odmenené budú aj choreografie a kostýmy. Účastníci festivalu nebudú potrebovať víza pre vstup do krajiny, potrebný je len platný cestovný pas a pozvánka organizátora festivalu. Bližšie informácie možno získať na telefónnom čísle + 381 11 3472194, alebo na e-mailovej adrese
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
.
Kultúrny výbor Obecnej samosprávy v Síleši v spolupráci s miestnym slovenským voleným zborom usporiadal tradičnú dedinskú zabíjačku. S iniciatívou pripomenúť si atmosféru niekdajších zakáľačiek prišiel vlani starosta obce Béla Tóth. Tohto roku sa do organizovania pripojili aj slovenskí poslanci. Brava priviezli v skorých ranných hodinách z farmy Istvána Kovácsa z Mocse. Šesťčlenný tím pod vedením mäsiara Jozefa Hlodíka sa profesionálne s rutinou pustil do práce. Raz-dva brava rozporcoval. Keď začalo svitať a prichádzali prví záujemcovia, v stodole Pamätného ľudového domu sa dali do práce ďalšie družstvá. O necelú hodinku bolo všade cítiť vôňu čerstvého pečeného mäsa. Pri stoloch plnili jaternice a klobásy, ktoré upiekli kuchárky miestnej škôlky. Tu varili aj voňavý čaj, preventívny nápoj proti prechladnutiu. Vo dvore Pamätného domu varila víno poslankyňa miestnej samosprávy Mária Szabová, zatiaľ čo Zuzka Ščibránová, Barna Papp a Silvia Kuteničová piekli v peci domáci chlieb. Onedlho prišli sane ťahané koňmi a kto chcel, mohol ísť na prehliadku obce. Okolo obeda prišlo veľa záujemcov, aby si pochutnali na čerstvej jaternici, klobáse a teplom chlebe. Všetci účastníci aj organizátori boli tej mienky, že akcia bola veľmi úspešná a rozhodli sa, že podobnú zorganizujú aj o rok.
Ples budapeštianskych Slovákov sa uskutočnil v predposlednú februárovú sobotu v Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v XIII. obvode hlavného mesta.
Účastníkov privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, ktorá podotkla, že hoci je už po Popolcovej strede, dúfa, že sa na plese budú dobre zabávať. O tom, ako vyšlo jej želanie, sa dočítate o chvíľu. Podujatie poctil svojou prítomnosťou mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss s manželkou. Ako povedal, radi prijali pozvanie na podujatie, ktoré je vlastne ich plesovou premiérou v Maďarsku. Po úvodných slovách obsadili parket členovia Folklórneho súboru Senior Oravan, ktorí predviedli fašiangové zvyky z okolia Nižnej. Musíme uznať, že slovenskí folkloristi, vedení Gustávom Socháňom, nám ukázali, že nie náhodou staršie roky pokladajú za najkrajší vek: tešili sa z vystúpenia a predviedli nám skutočne presvedčivý fašiangový program. Medzi typickými maskami sme spoznali turoňa i cigánku, dokonca aj Luciu s husacím perom.
Stalo sa už tradíciou, že ples otvárajú tanečníci Folklórneho spolku Lipa. Nebolo tomu inak ani tento rok: pôsobivú choreografiu s nimi nacvičila umelecká vedúca spolku Eva Szilágyiová Šubová. Po otváracom čísle mladí vzali do tanca prominentné osobnosti a tak odovzdali parket účastníkom plesu, ktorým hrala do tanca kapela Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho. V repertoári mala najmä pilíšske slovenské piesne, nestarnúce populárne skladby, rezké polky, čardáše, ale aj klasický valčík.
V prestávkach sa ujala činu kapela FS Senior Oravan, ktorá hrala pekné slovenské ľudové piesne. O slovenské ľudové tance sa postarali mladí budapeštianski tanečníci, ktorí tu prvýkrát zatancovali choreografiu, ktorú s nimi v októbri nacvičil Vladimír Urban. Pozdišovské tance zo Zemplína. Mali veľký úspech, nová choreografia je výborná a je potešujúce, že rastie počet členov súboru.
Chutná a bohatá večera je na fašiangovej veselici tak isto dôležitá, ako dobrá hudba. Nebolo tomu inak ani tohto roku, hoci servírovať nie takmer 200 porcií v osvetovom stredisku bez kuchyne sa neobišlo bez ťažkostí.
Tie však neovplyvnili ruch na tanečnom parkete, ktorý bol prázdny iba počas losovania tomboly. Medzi cenami boli darčeky od drevorezbára Michala Zsolnaiho, krásna torta od cukrára Emila Valencsicsa z Verešváru, darčekové koše obvodných samospráv, fľaše kvalitného vína od firmy István Borház z Malého Kereša, knihy a ozdobné predmety. Hlavnú cenu, víkendový pobyt pre dve osoby v Kaštieli v Mojmírovciach, vyhral M. Zsolnai. Po losovaní pokračoval ples až do bieleho rána...
Plesová sezóna už niekoľko rokov znamená pre obyvateľov Telegkerendášu príležitosť stretnúť sa na slovenskom batôžkovom plese Pávieho krúžku Borouka a miestnej slovenskej samosprávy. Na tohoročnom plese privítala hostí a účinkujúcich vedúca pávieho krúžku Melinda Čapová Mešnikovová. V kultúrnom programe pod vedením učiteľa hry na citare Kálmána Juhásza vystúpili pávie krúžky z Kétšoproňu a Čorváša. Najmladšiu generáciu reprezentovala mládež z Čabasabadi, kétšopronskí a telekgerendášski citaristi, ktorí aj týmto potvrdili, že dorast je zabezpečený. Program uzavrel hostiteľ podujatia, miestny spevácky zbor Borouka.
Na plese nechýbala ani dobrá nálada a vynikajúce jedlo. Z batôžkov vykúzlili ženy bohato prestreté stoly, účastníci sa navzájom ponúkali domácimi pochúťkami. Do tanca hral Róbert Lukács. Tanečný parket sa čoskoro zaplnil a všetci hostia sa zhodli v tom, že takúto úspešnú akciu treba o rok zopakovať.
V Kultúrnom dome Bélu Kálmánfiho v Číve sa konal vydarený fašiangový ples. Na veselici sa spolu zabávali malé deti, ich rodičia a starí rodičia. Najskôr sa predstavili na javisku masky. Bol medzi nimi vláčik, princezná, mačka, pes, drak, šašo, hríb a veľa iných. Bavili sa na programe šaša Lili-Lali i pri losovaní tomboly a kupovali si mačku vo vreci.
Slovenská samospráva v Malej Tarči usporiadala slovenský fašiangový ples. Na podujatiach zboru tradične vystupujú miestne slovenské kultúrne telesá, hoci v posledných rokoch Malotarčania pozývajú aj súbory z okolitých slovenských osád.
V tomto roku sa na plese predstavil s novou choreografiou Folklórny súbor Panónia, ktorého členmi sú aj poslanci slovenskej samosprávy. Súbor predviedol Veselicu na Štefana, ktorú s ním nacvičila choreografka Eva Szilágyiová Šubová spolu s vedúcim skupiny, jej synom Zsoltom, na základe bohatého folklórneho materiálu, ktorý zozbierali členovia súboru. Tradície súvisiace s dňom Štefana pozbieral predseda Malotarčianskeho kultúrneho spolku Ferenc Kereszti, aktívny člen slovenskej pospolitosti mesta. Tanečníci si podmanili divákov nielen tancom, ale aj krásnym autentickým krojom.
Organizátori vítali účastníkov plesu nápojmi, medziiným belušskou pálenkou, po ktorej dobre padla výborná večera. Ako vždy, aj teraz k nim prišli hostia zo spriatelenej Beluše, tento krát Ladislav Loužecký s manželkou Andreou. Obaja sú učitelia a boli nadšení z toho, že tak ďaleko od ich bydliska, v Maďarsku, sa môžu stretnúť so Slovákmi. Prisľúbili, že na budúci rok opäť prídu, lebo teraz pochopili, prečo ich priatelia z Beluše tak veľmi radi chodievajú do Malej Tarče.
Organizátorom sa aj tohto roku podarilo pripraviť bohatú tombolu. Slovenská samospráva dostala dary od viceprimátora Malej Tarče Istvána Juhásza ml. a od podnikateľov mesta, od starostu Beluše Vladimíra Vadrnu, od belušského podnikateľa Františka Salaja a od slovenských samospráv Veľkej Tarče, Ečeru, Cinkoty a Kerepešu. Na plese vládla skvelá nálada, do tanca hrala kapela FER a obecenstvo tancovalo a spievalo až do rána.
Štvrtáci Slovenskej základnej školy v Budapešti usporiadali 22. februára maškarný ples pre žiakov nižšieho stupňa. Účastníkov v mene organizátorov po maďarsky a po slovensky privítali Zoé Joóbová a Ákos Glück. - Tak ako každý rok, aj v tomto roku sa zúčastňujeme na fašiangovom bále. Fašiangové zábavy patria k najstarším zvykom našich predkov. Koncom zimy každý čaká na teplé slnečné lúče a príchod jari. V stredoveku ľudia verili, že v zimných mesiacoch, keď sú dlhé noci a slnko slabo hreje, sa prebúdzajú zlí duchovia. Kvôli tomu zhotovovali rôzne masky, aby ich nimi odháňali. Maškarný sprievod sa kedysi podobal na pochovávanie zimy. Keď ľudia pochovali zimu, radovali sa a tancovali. V Európe je najznámejší benátsky, v Maďarsku moháčsky karneval. Na Slovensku organizujú tradičné lúčenie sa so zimou a s obdobím veselosti lokálne.
Po privítacích slovách nasledovalo oboznámenie účastníkov s programom. Prváci a druháci predviedli ako otvárací tanec tanec kominárov. Choreografiu na melódiu muzikálu Mary Poppins s nimi nacvičila učiteľka, choreografka Eva Szilágyiová Šubová. Tretiaci tancovali v tričkách s postavami z animovaného filmu Ľadová doba a štvrtáci predviedli tanec farmárov na hudbu kapely Rednex (Cotton Eye Joe). Po vydarených choreografiách sa predstavili prítomným, ale najmä porote, v ktorej boli riaditeľka školy Anna Csörgölová, zástupca riaditeľky Tibor Molnár a vedúca škôlky Alžbeta Litauszká. masky. Žiaci vyšších ročníkov, rodičia a kamaráti sa mohli kochať v nádherných maskách. Prišiel medzi nich šejk z Kuvajtu, anjelik, farebná ceruzka, deravá ponožka, pirát, punk, kanibal, Červená Čiapočka, netopier, ale nechýbali ani múmie a prekrásne indiánky. Po jednotlivých vystúpeniach mohli deti s Evou Szilágyiovou Šubovou zatancovať spoločný tanec na slovenské detské piesne, potom nasledovala voľná zábava masiek a rodičov pri modernej hudbe. V triedach boli prestreté stoly plné maškŕt. Sotva sa deti stihli občerstviť a porota vyhlásila výsledky, z každej triedy troch víťazov. Podľa slov Tibora Molnára, ktorý v sebe nezaprel telocvikára, je pohyb veľmi dôležitý v školskom veku, preto za otvárací tanec dostala každá trieda jednu tortu. Čo sa týka masiek, porota hodnotila predovšetkým individuálne zhotovené originálne nápady. Z prvej triedy boli medzi víťazmi pohár koly, slimák a múmia. Spomedzi druhákov boli ocenené violončelo, farebná ceruzka a indiánka. Tretia trieda bola bohato zastúpená výbornými nápadmi, porota ocenila balerínu deravú ponožku a tuleňa, osobitnú cenu získal kanibal. Zo štvrtej triedy boli najlepší domovník, babka, ktorá stratila pamäť a šejk. Maškarný ples skončil losovaním tomboly. Hlavnú cenu (obrovskú misu ovocia) vyhrala pani učiteľka Marta Tuléziová Ondrejová.
Na prvom tohoročnom zasadnutí Slovenskej samosprávy Békešskej župy referovali poslanci o činnosti realizovanej od predchádzajúceho zasadnutia a schválili tohoročný rozpočet a plán práce. Poslanci schválili aj finančnú bilanciu roka 2009, ktorú predostrel predseda finančného výboru zboru Matej Kešjár. V tohoročnom rozpočte župnej slovenskej samosprávy najväčšiu položku tvoria podpory určené na slovenské podujatia v župe a na usporiadanie župného národnostného dňa, ktorý bude v septembri. Pracovný plán zboru okrem konkrétnych programov obsahuje aj všeobecné ciele, ako napr. priebežnú spoluprácu a výmenu skúseností s jednotlivými menšinovými samosprávami, systematické sledovanie grantov a súbehov v záujme získania ďalších finančných zdrojov, ako aj pestovanie tradícií a tradičných hodnôt. V pláne činnosti je zakotvený aj harmonogram jednotlivých zasadnutí zboru. Verejné zasadnutie samospráva plánuje usporiadať koncom roka v Slovenskom Komlóši. Slovenská samospráva Békešskej župy za prísediacu v Župnom pracovnom súde v Gyule zvolila Juditu Krajčoviczovú z Kondoroša.
Slovenská samospráva Békešskej župy (SSBŽ) vypisuje súbeh pre miestne slovenské samosprávy a slovenské občianske organizácie na poriadanie spoločných podujatí. Žiadosti treba zaslať na prihláške, ktorú si môžete zaobstarať od predsedníčky SSBŽ Heleny Čičeľovej na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Vyplnené žiadosti treba podať do 31. marca na adresu župnej slovenskej samosprávy: 5600 Békéscsaba, Árpád sor 18. Na jednotlivé projekty si možno žiadať maximálne 50 000 forintov. Uprednostňujú sa podutia, ktoré prezentujú župnú slovenskú národnostnú kultúru alebo začlenia slovenské hodnoty do župných hodnôt. Ďalej majú prioritu akcie organizované v spolupráci niekoľkých zborov a organizácií, žiadosti súvisiace s archivovaním, alebo nadväzujúce na celoštátne a medzinárodné podujatia. Uprednostnené budú žiadosti tých organizácií, ktoré odobrí miestna slovenská samospráva. SSBŽ nepodporí podujatia, ktoré sa uskutočnili pred termínom podania. Úspešný uchádzač musí vyúčtovať podporu do 30 dní po uskutočnení podujatia. Ďalšie informácie možno získať od predsedníčky a podpredsedu župnej slovenskej samosprávy.
V tohoročnej bálovej sezóne sa stužkovej slávnosti na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe tešilo 19 študentov dvanásteho ročníka, ktorí sa pod krídlami svojej triednej Zuzany Tóthovej čoraz intenzívnejšie pripravujú na maturitné a zároveň prijímacie skúšky. O ich dôstojné privítanie na prahu dospelosti sa postaralo za asistencie svojich rodičov a pedagógov sedem študentov jedenásteho ročníka.
V rámci slávnostného programu, ktorý moderovali Edina Jágerová a Dora Hegedűsová, študenti tretieho ročníka gymnázia pripomenuli maturantom najkrajšie chvíle ich stredoškolských rokov. Popri humornej prezentácii o minulosti kolektívu s názvom Štyri roky v obrazoch sa zmienili o každom maturantovi zvlášť. Početným účastníkom veľkolepej slávnosti poskytli o nich nielen oficiálne informácie typu záľuby, ďalšie štúdium atď., ale aj kratšie veselé príbehy z ich študentského života, resp. humornejšie črty o ich povahe. Dôstojnú atmosféru jedinej a jedinečnej udalosti v živote každého maturanta navodili elegantné spoločenské tance v podaní dvoch párov tanečnej školy Miklósa Gulyása. Na slávnostné chvíle dievčatá a chlapcov naladil spoločný spev ich mladších druhov za sprievodu gitary absolventa gymnázia Tibora Kovácsa, ako aj Rúfusove Zvony detstva v prednese Viery Vraukovej. Po pripnutí klasických stužiek, ktoré okrem rokov štúdia na slovenskom gymnáziu pripomínajú aj emblém školy, nasledoval opäť spoločný spev. Tentoraz oba ročníky aj so svojimi triednymi profesorkami spievali o tom, ako by sme nemali prestať snívať ani v dospelých rokoch...
- Aj my s vašou bývalou profesorkou Zuzanou Benkovou máme jeden sen, - nadviazala na text piesne riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová, ktorá je slovenčinárkou maturantov. - Snívame o tom, že nikdy nezabudnete jazyk, v ktorom ste sa v tejto škole zdokonaľovali a budete sa mu aj naďalej venovať... Musíte veriť v to, že svet s vami bude ešte pestrejší, iba si musíte nájsť miesto, ktoré bude pre vás domovom a zamestnanie, ktoré najviac vyhovuje vašim záujmom. Keď budete všetko vykonávať s láskou a s pocitom, že vašou činnosťou pomôžete aj iným, určite budete šťastní... - vítala študentov na prahu dospelosti pani riaditeľka a pozvala ich, ako aj ich rodičov a hostí, na recepciu.
Uplynulo osem rokov odvtedy, ako Evanjelický cirkevný zbor v Csillaghegyi (III. obvod Budapešti) a jeho nadácia spolu so Slovenskou samosprávou Starého Budína-Békášmederu rozhodli, že začiatkom roka venujú jednu nedeľu slovenským duchovným programom. Tohoročné podujatie v evanjelickom kostole v Csillaghegyi, o ktoré bol nečakane veľký záujem, pripadlo na tretiu februárovú nedeľu.
Ekumenický sviatok sa začal vystúpením Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý prekrásnymi cirkevnými skladbami vyčaril v kostole slávnostnú atmosféru. Prítomných privítal farár miestneho cirkevného zboru László Donáth a hlavná organizátorka podujatia, členka Slovenskej samosprávy III. obvodu, presbyterka Edita Hortiová, ktorá po slovensky a po maďarsky pozdravila účastníkov slávnosti, medzi ktorými boli aj poslanci Celoštátnej slovenskej samosprávy, Slovenskej samosprávy Budapešti a viacerých obvodných slovenských volených zborov.
Po slávnostnom otvorení celodňového programu slovensko-maďarskú bohoslužbu slúžila farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová. V rámci netradičnej bohoslužby viackrát vystúpil spevácky zbor Ozvena, ktorý pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej sprostredkoval účastníkom pekný umelecký zážitok.
Organizátori do popoludňajšieho programu po agapé zaradili prednášku profesorky budapeštianskeho slovenského gymnázia Júlie Marlokovej Szabovej pod titulom Mlynky dnes. Prednášateľka pútavo priblížila súčasný hospodársky, spoločenský a hlavne národnostný kultúrny život tejto podľa oficiálneho sčítania ľudu najslovenskejšej obce krajiny. O tom, že o prednášku J. Marlokovej Szabovej bol živý záujem, svedčilo množstvo otázok, na ktoré prednášateľka ochotne odpovedala.
Slovenský deň v evanjelickom kostole sa skončil v neskorých popoludňajších hodinách večierňou, na ktorej kázal kňaz miestneho cirkevného zboru László Donáth.
Verejný činiteľ a dolnozemský náboženský spisovateľ, farár Ondrej Seberíni sa narodil v Maglóde (Peštianska stolica) 26. 3. 1824, kde jeho otec Ondrej (1784-1832) bol v tom čase farárom. Matka Katarína, rodená Križková, pochádzajúca zo Senice, bola národno-kultúrnou pracovníčkou. Ondrej mal sestru a dvoch bratov. Do školy začal chodiť v rodisku a medzi tým, aby sa naučil po maďarsky, rodičia mu vybavili súkromné kondície v maďarskej rodine v Péceli. Keď mu v roku 1832 zomrel otec, jeho zámožný krstný otec Petróczy, dozorca maglódskej evanjelickej cirkvi, ho dal na rok do výchovy svojmu rodinnému vychovávateľovi vo svojej kúrii v Antalovciach v Užskej stolici. O rok neskôr roku 1833, odišiel na gymnaziálne štúdium do Jelšavy, kde zotrval do roku 1836.
V rokoch 1837-38 pokračoval v štúdiu v Šajavskom Gemeri, kde skončil štvrtú triedu a naučil sa po maďarsky. Medzitým mu zomrel podporujúci krstný otec a Ondrej zostal bez pomoci. Keď ho ani matka nevládala podporovať, vypravila ho k strýkovi do Banskej Štiavnice. Tam spoločne s bratom Ľudovítom študoval od roku 1838 na evanjelickom lýceu a v rokoch 1843-45 na bratislavskom lýceu. Počas štiavnického štúdia sa prostredníctvom brata zoznamuje s básnikom Alexandrom Petrovičom (Sándorom Petőfim) a zapája sa do činnosti maďarských študentských spolkov. Podobne aj počas štúdia teológie v Bratislave pôsobí v maďarských spolkoch, čo začalo mať veľký vplyv na jeho promaďarskú orientáciu. Okrem iného tam rediguje literárny časopis Lepke (Motýľ). Po zložení teologických skúšok v roku 1845 v Bratislave študuje v Kecskeméte, kde úspešne absolvuje roku 1846 právnické skúšky.
V roku 1846 sa vracia do rodiska - Maglódu, kde do roku 1848 zastáva úrad notára. Hneď po návrate domov sa oženil s dcérou miestneho učiteľa Samuela Pokorného. Keď vypukla maďarská revolúcia, v rodisku organizuje gardy, zanecháva notársku službu a odchádza do Pešti, kde ho Kossuth poveruje redigovaním vládnych novín Közlöny, ktorých redakcia sa počas revolúcie presúvala do viacerých miest. V tomto čase bol Ondrej Seberíni aj spolupracovníkom provládnych slovenských novín Priateľ ľudu. Po porážke revolúcie sa všetci jej vodcovia rozutekali a svoju kožu si zachraňovali na rôznych miestach. Aj on sa začal skrývať v Békešskej Čabe a časom postupne vytriezvel z mladíckeho revolučného ošiaľu. V Čabe ho farár a senior Daniel Brozman zobral pod svoju ochranu a bez ordinovania mu bol jeho kaplánom. Keď za ním prišla aj jeho rodina, roku 1850 po kaplánskych skúškach bol oficiálne ordinovaný za kňaza. V Békešskej Čabe bol kaplánom do roku 1853 a potom odišiel za učiteľa a farára do Makova. Keď v roku 1855 farár Ľudovít Haan odišiel z Nadlaku za farára do Čaby, nahradil ho Ondrej Seberíni, ten však z dôvodu účasti v revolúcii bol do roku 1860 pod policajným dozorom. Neskôr sa znovu zapojil do verejnej a politickej činnosti. Na rozdiel od svojho brata Ľudovíta svoje slovenské národné povedomie ani vtedy úplne nestratil.
Prikláňal sa k Novej škole slovenskej, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní usiloval sa o slovensko-maďarské dorozumenie a angažoval sa v Matici slovenskej, ktorej bol jednateľom pre Čanádsku župu. Aj ako duchovný si v Nadlaku dobre počínal a pritom sa staral aj o jeho hospodársky vývoj. Pri zakladaní Cirkevnej obilnice a Pohrebného spolku pomáhal Karolovi Hrdličkovi a sám roku 1873 inicioval založenie Vzájomnej pomocnice a dlhé roky stál na jej čele. V rokoch 1878-1881 kandidoval za nadlacký volebný obvod a dokonca za vládnu Liberálnu stranu bol zvolený aj do uhorského parlamentu. Život medzi slovenskými rodákmi ho úplne pozbavil mladíckeho promaďarského rojčenia a z pozície duchovného pastiera sa všemožne usiloval o zachovanie slovenského charakteru náboženskej obce v Nadlaku. To isté platí aj o literárnej tvorbe, v ktorej sa takmer úplne dostal na pozície slovenského národného hnutia. Ale celkom sa ubrániť maďarizačnému tlaku v politickej a spoločenskej oblasti v tých časoch nedokázal. Keď Ondrejovi Seberínimu zomrela v roku 1874 manželka, druhýkrát sa oženil so sesternicou Kristínou Vaníčekovou zo Senice, skadiaľ pochádzala jeho matka. Jeho prozaické, literárno-historické a náboženské dielo je na tie časy bohaté. Niektoré práce písal pod viacerými pseudonymami Veterán, Ľudovít Wagner, Maglódi, Andrejev, Niképhor, Vodomarský.
Seberíniho literárna tvorba po slovensky sa prvý raz objavila tlačou v roku 1872, teda až po jeho príchode do Nadlaku (O. Štefanko). Podľa literárnych odborníkov jeho ľudovýchovno-didaktické prozaické pokusy nespĺňajú umelecké kritéria a nedosiahli ani úroveň vtedajšej slovenskej literatúry tohto druhu. Z literárno-historických prác sú závažné články venované životu a dielu Andreja Sládkoviča, s ktorým sa podobne ako s Alexandrom Petrovičom zoznámil na štiavnických štúdiách a rovnako je cenný jeho seriál bibliografických portrétov 155 slovenských evanjelických spisovateľov pod názvom Pantheon... (1878). V náboženskej tvorbe najpočetnejšiu časť diela tvoria kázne vydávané i samostatne. K významným cirkevno-historickým prácam patrí jeho najrozsiahlejšia a dokumentárne hodnotná práca o peštianskej synode 1791 i materiálovo prínosné dejiny evanjelickej cirkvi v Nadlaku. Didakticko náučný charakter má i dielko o výchove v materských školách. Ondrej Seberíni vydával správy o činnosti nadlackého evanjelického cirkevného zboru a článkami prispieval do množstva periodík, napr. do Cirkevných listov, Národného hlásnika, Kalendára ev. sirotince, Korouhvi na Sionu, Národných novín, Slovenských pohľadov, Živeny...
Spisovateľ Ondrej Štefanko, znalec života a diela Ondreja Seberíniho, píše v štúdii s názvom Ondrej Seberíni - emblematická osobnosť slovenskej Dolnej zeme, že v roku 1886 v Slovenských pohľadoch začal na pokračovanie uverejňovať pod pseudonymom Veterán svoje najrozsiahlejšie prozaické dielo - román Slováci a sloboda a že vtedy už v Európe román dávno nastúpil na svoju žiadnym iným literárnym žánrom nedosiahnutú víťaznú cestu. V tretej časti tohto autobiografického diela Seberíni uvádza, že Maďari ho chceli použiť, aby zavretých Slovákov, liptovských národovcov, získal na vládnu stranu, ale on túto úlohu neprijal. Svoju plodnú publicistiku začal už na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia. Rodisko Maglód pôvabne opísal v novele Marína Hrúzová, vzťahujúcej sa takto na matku spolužiaka Alexandra Petroviča, ktorá sa priatelila s jeho matkou. Marínu autorsky sleduje od chvíle, keď sa objavila u svojho strýka - učiteľa v Maglóde, až do chvíle, keď šťastná matka spieva narodenému synovi slovenské piesne. Prvou beletristickou prácou Ondreja Seberíniho je mravno-poučná povesť s názvom Bohdanice a jej učiteľ (Segedín,1861). Okrem cirkevnej tlače (Evanjelik, Cirkevné listy, Korouhev na Sionu) v tomto čase písal aj do tlače s národno-výchovnou orientáciou, a to do Národných novín a Národného hlásnika. Veľmi zaujímavý článok napísal do Národného hlásnika o Jurajovi Ambrušovi, ktorý bol uverejnený v 2. čísle roku 1874. Bol to pomerne rozsiahly životopisný článok o významnom nadlackom národovcovi Jurajovi Ambrušovi. Jeho predkovia prišli do Slovenského Komlóša zo Španieho Poľa v Gemerskej stolici. Juraj Ambruš sa narodil 11. septembra 1800 v Slovenskom Komlóši a ako trojročný prišiel s rodičmi roku 1803 do Nadlaku. Jeho rodičia si svojou usilovnosťou vytvorili pekný majetok a v jeho hospodárení úspešne pokračoval aj on. Aj v starobe ešte obrábal záhradu a vinicu a všade mal rád poriadok. Aj z toho dôvodu sa v Nadlaku dlho udržalo slovné vyjadrenie pre poriadok „Tak je v poriadku ako Ambrušove šúľky“. Jeden čas stál aj na čele desaťtisícového mesta, dvakrát bol zvolený za cirkevného kurátora a vtedy jeho zásluhou slovenská evanjelická cirkev mala dvoch kňazov. Rovnako bol aj obľúbeným „starejším“ na svadbách a ľudovým liečiteľom. O tomto významnom Slovákovi O. Seberíni doslova napísal: - Bol povedomým a horlivým rodoľubom a národovcom. Neokrášľoval sa cudzím perím, ale chválil sa svojou ľubozvučnou materčinou. Zasadzoval sa za svoju národnosť, podporoval slovenskú spisbu a za pomoci Jána Kutlíka st. vydal knihu, rozširoval rôzne slovenské spisy a v jeho dome bola založená Slovenská knižnica. V tomto smere vychovával aj svojich synov Jána a Juraja, ktorí pokračujú v jeho ceste. Jeho posledné vystúpenie bolo v roku 1872 pri voľbe mestského notára. S veľkou oduševnenosťou agitoval zvolenie národného kandidáta a jeho zásluhou je, že táto strana v meste zvíťazila. Veríme, že všetok slovenský ľud v Nadlaku príde k národnému povedomiu a dom zosnulého Juraja Ambruša bude Betlehemom rodoľubstva. Zomrel 14. februára 1874 - takto charakterizoval Ondrej Seberíni národovca Juraja Ambruša. Z pera Ondreja Seberíniho vyšiel celý rad ďalších publicistických článkov a štúdií z odboru pedagogiky, dejepisu a cirkevnej histórie.
Ondrej Seberíni zomrel 27. júla 1908 v Nadlaku, kde je aj pochovaný.
Rozpätie teoretického a praktického záujmu Samuela Mikovíniho je neobyčajne široké: bol zememeračom, kartografom, polytechnikom, podieľal sa na stavbe banských jazier, budov, bol autorom expertíz k banským strojom, astronomických, geometrických, hydrologických metód i máp v diele Mateja Bela „Notitis Hungariae Novae Historico-Geographies“. Ako syn evanjelického farára z Ábelovej pri Lučenci, kde sa narodil roku 1700 teda pred 310 rokmi (niektoré pramene uvádzajú rok 1686 a rodisko Turíčky, dnes časť Cinobane pri Poltári), odišiel mladý Mikovíni študovať na univerzity do Nemecka (Norimberk, Altdorf a Jena).
Už 28. septembra 1735 vymenoval cisár Karol VI. matematika Samuela Mikovíniho za c. k. geometra stredoslovenských banských miest s platom 600 zlatých ročne a zároveň ho poveril vedením novozaloženej banskej školy v Banskej Štiavnici, kde býval až do svojej smrti. Cisár v menovacom dekréte nazval Mikovíniho „matematikom“. Toto označenie sa sčasti krylo s dnešným termínom inžinier, ale zahrnovalo aj exaktného vedca-teoretika.
Bol to človek všestranne vedecky a technicky vzdelaný a nadaný, skutočný polyhistor a polytechnik 18. storočia. Ján Tibenský v publikácii „Dejiny vedy a techniky na Slovensku“ (Osveta, Martin 1979) približuje Mikovíniho pobyt pod Paradajzom takto: „...V zime mal vyučovať ´in arte montanistica´, v banských vedách, ktoré pozostávali z matematiky, banského meračstva, geometrie, hydrauliky a mechaniky. Tieto teoretické predmety prednášal Samuel Mikovíni až do roku 1747 vo svojom dome; rysovanie a banské mapovanie sa učilo v jednej zo sál Komorského dvora vo Windschachte, čiže v dnešných Štiavnických Baniach, kde boli aj náročnejšie učebné pomôcky...“ V Banskej Štiavnici spravoval banskú školu a staral sa o výchovu technického dorastu, ale okrem toho vykonával najrozmanitejšie technické práce. Pod jeho dozorom a na základe jeho výpočtov opravovali a rozširovali staršie štiavnické hrádze, robili výpočty na razenie nových štôlní; podľa jeho návrhov vyhotovili v Banskej Bystrici amalgamačný aparát, s jeho menom sa spája vynález originálneho hydraulického lisu.
Počas pôsobenia v podsitnianskom kraji ho cisársky dvor poveroval aj inými dôležitými úlohami, najmä vojensko-odborného charakteru. Vo vojne o habsburské dedičstvo ho povýšili na vojenského inžiniera - podplukovníka (navrhol napríklad spôsob, ako zhotovovať zápalné strelecké bomby). V čase mieru ho erár poveril zmapovaním viacerých oblastí. Okrem toho staval cesty a mosty, vysušoval močaristú pôdu pri Komárne....Medzi prvými prácami tohto druhu bolo odvodnenie rozsiahlych bažín a močiarov v bývalej Komárňanskej župe, medzi obcami Tata, Almás a Szőny. Išlo o rýchlu zmenu vodných pomerov - pripomína vo svojej štúdii Vojtech Lobotka pod názvom „Samuel Mikovíni a Brigetio“ (Vlastivedný časopis, 1970, str. 32 až 34). Veľké povodne vyžiadali odčerpanie týchto vôd do Dunaja. Faktom je, že v predošlých storočiach mali bažiny pre obranu veľký význam a plné opodstatnenie. V tomto storočí však nebol takýto stav hospodársky výnosný; jeho úpravy sa domáhali nielen politici, hospodárski pracovníci a doprava, ale aj zorganizovaná administratíva.
Po meračských prácach a vypracovaní projektov začal Mikovíni v roku 1746 najskôr so stavbou kanála Szőny - Almás. Po stavbe tohto kanálu prišiel na rad ďalší čiastkový úsek - údolie potoka Tata. Pri jeho úprave bolo treba zničiť aj Neffzerskú nádrž. Ako Mikovíni uviedol v správe, voda odtiekla, niekoľko mlynov zostalo na suchu a tŕstie vypálili. Kerecký jazerný kanál začali stavať až v roku 1747. Aj tento kanál sa veľmi vydaril; na tejto práci má veľký význam Mikovíniho štúdia. S odstupom rokov ju bez predsudkov možno oceniť ako najväčšiu udalosť v histórii tejto disciplíny v Uhorsku vôbec. Jedinečná meliorátorská Mikovíniho práca je však cenná aj po archeologickej stránke. Keď sa robil odtok szőnskych a almášskych močiarov, všimol si Mikovíni zrúcaniny rímskeho Brigetia. Všeobecne sa súdi, že bol dobrým znalcom a skúmateľom rímskych pamiatok v Uhorsku. O tejto jeho činnosti sa však pomerne málo vie.
Jeho významným dielom boli mapy viacerých žúp pre všetky zväzky knihy Mateja Bela „Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica“. Samuel Mikovíni sa na túto prácu dôkladne teoreticky pripravoval. Už roku 1732 vydal v Bratislave samostatne latinsky „List o spôsobe zostavovania miestopisných máp v Uhorsku“ a neskôr - ako pripomína aj Ján Tibenský - v prvom zväzku Notícií uverejnil rozpravu o metóde vlastnej tvorby máp. Kartografickú metódu mal prísne vedeckú; pridŕžal sa štyroch základných princípov - astronomického, geometrického, magnetického a hydrografického. Oporné body jeho trigonometrickej siete tvorili body Bratislava, Jur pri Bratislave, Nitra, Banská Bystrica, Vojšín (vrch) a Sitno (vrch). Ako architekt Mikovíni navrhol stavbu prachární a soľných skladíšť, podľa jeho projektov prestavali viaceré civilné budovy a postavili kupolu nad „Panským kúpeľom“ v Sklených Tepliciach, ba roku 1749 ho cisárovná Mária Terézia poverila vypracovaním plánov na výstavbu kráľovského zámku v Budíne.
sa slovenský polyhistor Samuel Mikovíni stal členom pruskej Akadémie vied v Berlíne. Na adresu odporcov teórie vo vede napísal: „Som na míle vzdialený od toho, aby kdekto mohol vykladať moje slová tak, ako by som bol odporcom každej praktickej skúsenosti, metódy a poznávania. Naopak, snažím sa predovšetkým o to, aby sa každý, kto pracuje podľa určitej, praxou overenej metódy, postavil najprv na pevný teoretický základ, aby sa potom v praxi, v praktickej činnosti s jeho pomocou dostal čím bezpečnejšie k vytýčenému cieľu...“
Mikovíniho poslednou úlohou bol návrh na reguláciu Váhu v okolí Trenčína, kde sa plánoval vybudovať veľký násyp proti povodniam, ktoré znepokojovali mesto. Pri prácach v teréne prechladol a chorobe, pomerne mladý - päťdesiatročný - podľahol na bližšie neznámom mieste, cestou z Trenčína do Banskej Štiavnice. Stalo sa to pred 260 rokmi - 23. marca 1750. Zaujímavé je, že doposiaľ nevieme, kde je pochovaný...