V septembri usporiadala Slovenská samospráva IX. obvodu Budapešti dve podujatia. Na Veselici na sídlisku Attilu Józsefa sa 11. septembra konali prezentácie národností žijúcich v obvode, 18. septembra členovia zboru vítali svojich voličov na lodi, aby počas plavby na Dunaji spoznali činnosť slovenskej samosprávy a jej plány do budúcnosti, resp. aby si vymenili názory na aktuálne národnostnopolitické otázky.
Sídlisko A. Józsefa je administratívne samostatnou mestskou časťou IX. obvodu. V rámci veselice sa predstavili miestne spoločenské organizácie, umelci žijúci na sídlisku, ale prezentovali sa aj školy, divadlá a ostatné inštitúcie. Na pódiu prebiehal národnostný program, v ktorom Slovákov zastupovala Tanečná skupina Borovenka z Dabašu-Šáre. Šárske a zemplínske tance v ich podaní boli osviežujúcim koloritom vystúpení populárnych skupín ostatných národností. Počasie žičilo programom v prírode a možno práve preto nebolo hľadisko plné. Alebo možno aj preto, lebo diváci si mohli dva dni vyberať z množstva programov: organizátori pripravili hudbu pre deti, koncert populárnych maďarských skupín, kolotoče, jazdu na poníkoch, stánky s ľudovoumeleckými výrobkami a pod. V slovenskom stane ponúkali ochutnávku bryndzových halušiek, ktorú organizoval slovenský zbor. Na stoloch boli rozložené publikácie Slovákov v Maďarsku, ale aj rôzne letáky a propagačný materiál o Slovensku, ktoré poskytla budapeštianska kancelária Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Veselica sa skončila ohňostrojom. Ľudia sa rozchádzali v nádeji, že o rok sa znovu stretnú.
Slováci však mali možnosť stretnúť sa už o týždeň a to na lodi, kde ich privítal predseda Slovenskej samosprávy IX. obvodu Mikuláš Bogár. Pán predseda zdôraznil blížiace sa sčítanie obyvateľov a nabádal prítomných, aby sa neostýchali hlásiť sa za Slovákov, uviesť svoju väzbu k slovenskému jazyku a kultúre.
Po príhovore M. Bogára sa loďou niesla hudba citarovej skupiny Bazalička z Dabašu-Šáre, ktorá napriek svojmu mladému veku – vznikla iba pred štyrmi rokmi – na vysokej úrovni predniesla kytičku slovenských a maďarských ľudových piesní. Ako sme sa dozvedeli od podpredsedníčky slovenského zboru IX. obvodu, pôvodom tiež Šárčanky Márie Benczeovej, súbor už získal veľa ocenení.
Po kultúrnej ukážke nasledovala prezentácia slovenskej gastronómie - ochutnávka bryndzových halušiek. Z reproduktorov sme počúvali spev Šárčanov, pochutnávali sme si na haluškách a kochali sa v kráse hlavného mesta. K spokojnosti nám nič nechýbalo. Po programe sme si mohli vyskúšať hru na citare, na najväčšiu spokojnosť mladých účastníkov plavby loďou.
(ef)
Pred piatimi rokmi zahalila Budapešť temnota. Videl som Torockaiovcov, ako verbujú dav k budove Maďarskej televízie, ktorú potom aj podpálili a obsadili. Dlho som bol v šoku, alebo aby som nepreháňal, tak aspoň zdesený, že také niečo je možné v „mojej“ Pešti. O pár dní, na výročie revolúcie ´56, to však bolo azda ešte tvrdšie: ukradnutý tank na Alžbetinom námestí, pri Astórii stotisícový pokojný dav, ku ktorému sa primiešali „lumpen“ živly, husársky jazdecký útok polície na Madáchovom námestí, jedno vystrelené oko gumeným projektilom, slzy od plynu, pár desiatok ľudí odvlečených na policajné stanice, horiaca barikáda pri Alžbetinom moste, ktorá namiesto vychádzajúceho slnka zafarbuje ranné zore. Tieň však zostal. Následne ďalšie demonštrácie, nepokoje, naháňačky po uliciach, mítingy s výzvami na adresu premiéra „Gyurcsány zmizni!“, dokonca ultimátum z úst vodcu opozície V. Orbána: máš na to tri dni. A premena trávnika pri Parlamente na verejný záchod, pri Opere zase len výzva Torockaiovcov, aby sa ľudia chopili zbraní.
To bolo pred piatimi rokmi. Teraz vláda národného (a národnostného) porozumenia nieže neposiela na masy jazdeckú políciu, ale naopak, ochráni každého pred všetkým. Aj pred devízovými dlhmi, ktoré prišije do krku bankám. Nech cvakajú, hnusáci! Nebudú utláčať tento národ (a národnosti) ani tanky, ani banky! A Gyurcsány už vôbec nie, preto ho treba odpísať aj zo socialistickej strany, aj z politickej scény vôbec. Imunitu už nemá, prokuratúra je na neho nadržaná za pozemkové čachre-machre, je označovaný za organizátora teroru pred piatimi rokmi, takže skoro bude pokoj aj od neho.
Vrcholom tohto úsilia o vytvorenie ostrova pokoja a mieru ak aj nie v celej Karpatskej kotline, tak aspoň v časti, ktorá sa nazýva v novej ústave iba Maďarsko, bude získanie postu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Tichooceánske krajiny sú už „naše“, ich podporu zabezpečí najmä kráľ ostrovnej krajinky Tonga, ktorý dostal dokonca vysoké maďarské štátne vyznamenanie. Niečo mi tu však zapácha, pocit šťastia zatieňuje zlá predtucha, lebo sa do toho zaangažoval aj jeden Habsburg (Georg-Juraj-Jiří-György). Nebodaj chcú nastoliť obrovskú k.u.k.-ríšu? Ajaj! No určite to bude bez Slovincov, pretože oni sú Maďarom v boji o spomínaný vzácny post najväčšími konkurentmi. Bol som teraz pár dní v Slovinsku, pýtal som sa priateľov, čo si o tom myslia. Odpoveďou bola otázka: o čom? A takisto sotva ich zaujíma, že ich vláda padla, premiér Borut Pahor to nezvládol, takže musí odísť predčasne. Ale oceňujú, že sa pekne rozlúčil v parlamente: „Robil som, čo som mohol, nech to teraz skúsi iný...“
Hja, to je krajina na slnečnej strane Álp!
O Pilíšskej Čabe naše noviny už neraz písali. Vieme, že za tureckej okupácie bola táto osada vyľudnená. Znovu sa začala postupne zaľudňovať až v 90. rokoch 17. storočia. Spočiatku to bola prevažne slovenská osada, ale od roku 1770 tu dominovali už Nemci. Maďari sa v obci objavili vo väčšom počte až okolo roku 1930. A aké je národnostné zloženie obyvateľstva dnes? Dnes tu žije 6 283 Maďarov a podľa správy miestneho notára z 15. júla 2006 do národnostných menšinových zoznamov sa dalo zaregistrovať 376 Nemcov, 235 Slovákov, 3 Rusíni, 2 Bulhari, 1 Armén. Menšinovú samosprávu tu majú Nemci a Slováci. Slovenka je aj najstaršia obyvateľka Pilíšskej Čaby Katarína Béliková, ktorá sa 17. septembra dožila 104 rokov. Môžeme teda povedať, že Slováci tu majú bohatú minulosť, pomerne skromnú prítomnosť, najstaršiu obyvateľku, menšinovú samosprávu a medzi 235 Slovákmi rad schopných, šikovných ľudí. Taká je dnešná skutočnosť.
* * *
Na slávnostnú recepciu Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti 7. septembra prišlo aj veľa Slovákov z rôznych kútov Maďarska, medzi nimi aj predseda Slovenskej samosprávy v Pilíšskej Čabe Július Kučera. Keďže už dávno som u nich nebol, dohodli sme sa, že ma pozve na najbližšie ich podujatie. A tak som 21. septembra vystúpil z vlaku na pilíščabianskej železničnej stanici, kde ma už čakal Julo so svojím štvorkolesovým tátošom. Boli sme radi, že naše stretnutie sa dobre začína, a takí veselí sme o pár minút už sedeli u priateľa Antona Drevenku, kolegu od pera, autora Zdravice ako stvorenej k takýmto stretnutiam: „Nemusíme ani slová hľadať, / nech z nás každý lepší osud má! / Zachráňme si našu slovenčinu, / to je naša láska slobodná. // Všetci kráčajme tým istým krokom, / sadnime si za ten istý stôl, / aby nikto nestál od nás bokom, / a náš život aby krajší bol. // Len jednota našich slov a vôle / z priepasti nás môže vyhrabať. / A v láske nech nikto nie je slimák, / dokážme sa času odovzdať! // Štrngnime si na to naše zdravie, / nech to vínko s nami robí divy! / Vypime si na slovenské slová, / na našu reč! Nech nás Pán Boh živí!”
Pekne nás vítal, a my sme sa správali, ako inak, podľa tejto jeho básne. A treba povedať, bolo nám uňho krásne. Jedlo sa, vravelo sa, štrngalo sa. Potom sme venovali jeden druhému svoju najnovšiu zbierku básní a s prísľubom, že o hodinu sa stretneme u predsedu, sme odbehli do kancelárie Julovej stavebnej firmy, kde má aj internet a na ňom nahrávky kultúrnych podujatí slovenskej samosprávy. Hneď ma presvedčil, že je nielen diplomovaným murárskym majstrom, ale aj majstrom internetu a organizovania kultúrnych programov. Ešte sme si rozmnožili zveršovaný príbeh kráľa Mateja a pána farára z Cinkoty a pobrali sme sa na miesto činu, do Julovho dvora. Tam sa už zbierali pozvaní dobrí ľudia na poradu. Zvítali sme sa, posadali sme si za stôl a upriamili pozornosť na predsedu.
- Blíži sa október, od 1. do 31. bude sčítanie ľudu, – povedal. - Nie je nám jedno, koľko nás bude tu, v Pilíšskej Čabe. Závisí od nás, koľkí sa prihlásime za Slovákov. Každý, kto je Slovák, alebo je slovenského pôvodu, aj keď už lepšie ovláda maďarčinu než jazyk svojich slovenských predkov, mal by sa k nám prihlásiť. Pozhovárajme sa každý vo svojom okolí, získajme si svojich, vysvetlime naším Slovákom, prečo to potrebujeme. Čím viac nás bude, tým viac si nás budú všímať, tým viac zavážime, tým väčšie nároky budeme mať na podporu našich podujatí… V tomto duchu sa rozvinul čulý rozhovor.
Aj ja ako autor knihy histórie svojej tiež pilíšskej rodnej dediny (Mlynky a okolie, 2000), som mal čo povedať. Je dôležité vedieť, že slovenské obyvateľstvo v týchto krajoch žilo nie iba v potureckej dobe, ale už v 9.-10. storočí. Naši predkovia pomenovali aj náš symbol, vrch Pilíš, pôvodom Pleš. Máme na to písomné aj archeologické dôkazy, že Mlynky boli pred Turkami Pleš a dedina tu bola už v 9.-10. storočí, vedľa nej už v tej dobe bol aj Benediktínsky kláštor. Podobne aj Kestúc bol Kostolec, Čív bol Čevo, Huť bola Bítovec, Čobanka bola Boroň, atď. Čiže my sme tu autochtónne slovenské obyvateľstvo. Musíme to vedieť a byť na to hrdí…
Máme aj starodávny a veľmi osožný jazyk. Taký jazyk, ktorým sa dokážeme dohovoriť v priestore od západných Čiech až po Japonské more a od Baltického mora až po Jadran. Takú reč nie zabúdať, lež naučiť sa treba! Náš jazyk sa nazýva aj esperantom slovanských jazykov. Osobne som sa presvedčil, že je to skutočne opodstatnené. Rozumejú nám Česi, Poliaci, aj Ukrajinci, atď. – do určitej miery všetci Slovania, čiže nikde u nich nie sme stratení.
Myslím, že dobre sa sem začlenil aj môj Otčenáš – za reč našu.
Je vlastne aj záujmom celej krajiny, aby údaje sčítania obyvateľov boli presné. A presné môžu byť len tak, ak budú pravdivé.
Na stretnutí odznelo, že ide práve o otázky, na ktoré nie je povinné odpovedať. My však podľa nášho presvedčenia, podľa našej slovenskosti – dajme krížik na otázku č. 34, že sme Slováci, a na otázku č. 36, že náš materinský jazyk je slovenčina! Nedajme sa odradiť, že to nie je povinné! Pokladajme to za našu morálnu povinnosť!
Dobré rady si môže každý prečítať aj v našich novinách, aj na letákoch, čo pripravila CSS.
V Pilíšskej Čabe by mali napočítať aspoň 235 Slovákov, bolo by však ešte lepšie, keby sa aj tí Slováci rozhodli pre nás, ktorí tak minule neurobili. Poraďme sa s našimi, neprestaňme ich získavať pre náš spoločný záujem. Buďme verní sebe, buďme spravodliví!
Každý sa usiloval prihovoriť a zrejme sa mu to aj podarilo. Zdalo sa mi, že sme všetci spokojní. Ešte sme si urobili zopár fotiek na pamiatku a s vedomím dobre vykonanej práce, s vytýčenými predsavzatiami urobiť všetko, aby sme dosiahli čím lepší výsledok, v srdečnom ovzduší sme sa rozchádzali. Som vďačný všetkým účastníkom stretnutia a najmä jeho organizátorom za pekné prijatie a pohostenie.
Gregor Papuček
Na lúke za kostolom sa v poslednú septembrovú sobotu zišli účastníci v poradí piateho Stretnutia slovenských pilíšskych osád v Huti.
Stretnutie sa začalo slávnostnou svätou omšou v slovenskom a maďarskom jazyku v miestnom rímskokatolíckom kostole, ktorú slúžili regent rímskokatolíckeho farského úradu v Csolnoku Piotr Andrzej Berkowicz a dekan z Dorogu Ladislav Kiss-Malý. L. Kiss-Malý vo svojej poučnej a pre všetkých dobre zrozumiteľnej kázni sa zameriaval na všadeprítomnosť Boha, ktorému vďačíme za všetko okolo seba.
Po duševnom rozjímaní účastníci stretnutia prešli na lúku za kostolom, kde už boli pripravené lavice aj mobilné javisko, dar CSS Združeniu a regionálnemu kultúrnemu stredisku pilíšskych Slovákov, ktoré ho požičiava na takéto podujatia. Predstaviteľov pilíšskych slovenských obcí pozdravila primátorka mesta Ostrihom, ku ktorému Huť administratívne patrí, Éva Tétényiová.
Po nej sa ujala slova predsedníčka organizátorskej Slovenskej samosprávy v Huti Rozália Farkašová, ktorá informovala o priebehu podujatia. Ako poznamenala, v tomto roku sa neuskutoční súťaž v rúbaní dreva, ale pre účastníkov pripravili malý kvíz: zástupcovia všetkých prítomných osád mali za pomoci miestnych drevorubačov pripraviť stoličky. Súťaž sa však uskutočnila až po kultúrnom programe, v ktorom rad-radom vystúpili kultúrne telesá, aby predviedli to najkrajšie z klenotnice slovenskej spevnej kultúry spod Pilíša. Na javisku sa vystriedali pávie krúžky z Hute, Mlynkov, Čívu a Kestúca. Zo Santova tentoraz neprišli, lebo v ten deň sa aj u nich konalo podujatie, ale do Hute prišla delegácia Slovákov zo Senváclavu, Pomázu a Pilíšskej Čaby. Čabania prišli na čele s predsedom tamojšej slovenskej samosprávy Júliusom Kučerom a spolu s predstaviteľmi spriatelenej obce zo Slovenska Veľkého Lapáša, ktorých viedol starosta Ján Medáček. Zo vzdialenejšieho Orosláňu zavítala do Pilíša predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová, keďže, ako nám prezradila, udržiavajú dobré styky s pilíšskymi Slovákmi.
Po kultúrnom programe čakal prítomných obed, účastníci si mohli vybrať perkelt z diviaka alebo z hovädzieho mäsa. Ako nás informovala predsedníčka slovenskej samosprávy, diviaka dostali ako sponzorský dar od lesného hospodárstva v Pilíši.
Po obede sa rozbehla už spomenutá súťaž. V pravidlách bolo iba toľko, že stolička sa má skladať zo štyroch častí: zo sedadla a troch nôh. Vyhral ten, kto najďalej dovidel, keď sa postavil na svoju stoličku. Súťažili zástupcovia všetkých zúčastnených osád bez ohľadu na vek a pohlavie. Každý to vyriešil inak: našiel sa taký dobrodruh, ktorého sedadlo bolo okolo 150 cm vysoké, ale nohy iba 10-centimetrové, ale boli takí, ktorí nechali pribiť dlhšie nohy. Napokon najvyššiu trojnožku pripravili Pilíščabania.
Počas prípravy sa všetci naozaj schuti zasmiali na rôznych nápadoch a potom pokračovali v družnej debate až do večera, keď sa rozchádzali v nádeji, že sa o rok znova stretnú v Huti, ktorá vtedy oslávi 725. výročie založenia obce.
(ef)
Cez Nadlak je cesta drobnim sekaná,
jahvodkami zo dvoch bokov sadená.
Sadili ich tí nadlackí pahouci,
veď už tajšli aj z Nadlakí vojaci.
Tak sa spieva aj v ľudovej piesni, a práve taký je aj názov speváckej súťaže, ktorú každoročne usporadúva organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov Aradskej oblasti v rumunskom Nadlaku. Tento rok sa konal už 13. ročník Medzinárodnej prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne, a to v dňoch od 22. do 25. septembra. Kým v prvých ročníkoch súťažili na tejto prehliadke len domáci interpreti, postupne sa prehliadka stala medzinárodnou. Zúčastnilo sa na nej mnoho spevákov nielen z Rumunska, ale aj z Chorvátska, Maďarska a Srbska.
Každý z účinkujúcich sa snažil o čo najlepší výkon, veď konkurencia bola silná. Dva dni - vo štvrtok a v piatok - sa skúšalo a večer už išlo do tuhého, keď každý zaspieval zo svojho repertoáru jednu rýchlu pieseň a ďalší deň druhú, už pomalú. Hudobný sprievod zabezpečoval sólistom festivalový orchester Sálašan pod vedením Jozefa Zifčáka ml. Ani porota nemala ľahké vybrať zo všetkých súťažiacich 18 najlepších, ktorí sa predstavili na nedeľňajšom galaprograme. Súťažilo sa v troch kategóriách: prvá kategória bola od 7 do 12, druhá od 13 do 18 a tretia nad 18 rokov. Všetkým súťažiacim spríjemnil program slovenský tanečný súbor Mladosť z Banskej Bystrice.
Maďarsko reprezentovali speváci zo Sarvaša, Slovenského Komlóša a Pitvaroša. Komlóšania aj tento rok zabodovali. Z najmladších sólistov Melinda Žingorová získala špeciálnu cenu, na súťaž ju pripravila Mária Ďurkovičová Krčmériová. V druhej kategórii vyhrala peknú 3. cenu Nikoleta Žingorová a v tretej kategórii udelila porota nádherné 1. miesto Zuzane Bartošovej. Všetkým aj touto cestou blahoželáme a prajeme, aby ich krásny hlas aj naďalej zvučal na podobných speváckych súťažiach a spríjemňoval ľuďom veselé i smutné chvíle.
Ľubomíra Rollová
1. september bol pre všetkých žiakov a študentov sviatočným dňom. Tak tomu bolo aj v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši. Brána školy sa otvorila a oddýchnutí žiaci, plní zážitkov z prázdnin, zasadli do školských lavíc. Privítali ich oddýchnutí pedagógovia, ktorí mali posledný týždeň prázdnin istotne veľa práce, aby pripravili našim školákom všetko potrebné k výchovno-vzdelávaciemu procesu. Hádam najvzrušujúcejšie chvíle prežívali naši noví prváčikovia a ich rodičia. Po prvýkrát vstúpili do krásne vyzdobenej školy, kde ich privítali učitelia a ostatní žiaci z vyšších ročníkov. Slávnosť sa začala maďarskou a slovenskou štátnou hymnou, po ktorej nasledoval krátky kultúrny program, v ktorom vystúpili prváci Lívia Baloghová a Milan Šánta. Pripravili ich učiteľky materskej školy Alžbeta Dénešová a Anna Szilvásiová. Po nich Erika Nyíriová zarecitovala báseň Po prázdninách od Samuila Maršaka. Pripravila ju hosťujúca učiteľka Ľubomíra Rollová. Potom sa ujala slova riaditeľka Slovenskej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková, ktorá slávnostne otvorila nový školský rok 2011/2012. Privítala vzácnych hostí - primátorku mesta Ritu Garayovú, školskú referentku Katalin Takácsovú a evanjelického farára Atilu Spišáka. Konštatovala, že prázdniny rýchlo ubehli a opäť sa začalo učenie a skúšanie, nadobúdanie nových vedomostí. Ale ani počas prázdnin sa nezaháľalo. Deti absolvovali rôzne výlety, tábory a sústredenia doma i na Slovensku. Získali nové priateľstvá, zážitky, na ktoré budú ešte dlho spomínať.
Pani riaditeľka sa prihovorila pedagógom a žiakom, oboznámila ich s organizáciou nového školského roka. Zvlášť sa prihovorila prváčikom, žiakom ôsmeho ročníka a rodičom, ktorých vyzvala k intenzívnejšej spolupráci so školou. V tomto školskom roku bude mať škola 156 žiakov, z toho 16 prváčikov, 15 pedagógov, 1 hosťujúcu učiteľku a 3 vychovávateľov. Rozlúčili sme sa aj s učiteľkou anglického jazyka Csillou Lehoczkou, ktorá odchádza učiť do Orosházy. Jej miesto zaujala nová angličtinárka Eva Prohászková Kereszturszká. Obidvom sme popriali dobrú prácu a rýchle udomácnenie sa v novom učiteľskom zbore na novom pracovisku.
Pre učiteľov a školákov sa začal čas školských povinností a tvrdej práce, povedala riaditeľka školy. V závere popriala žiakom veľa usilovnosti, vytrvalosti, elánu v učení, učiteľom množstvo kreatívnych nápadov, pevné nervy, rodičom veľa trpezlivosti so svojimi deťmi a všetkým pohodu a veľa zdravia v novom školskom roku. Tak sa opäť do toho spoločne pustime!
Ľubomíra Rollová
(jk)
Členovia Slovenskej samosprávy Nového Budína sa 16. a 17. septembra zúčastnili na piatom doškoľovaní na Slovensku. Dvojdňový program absolvovali predsedníčka zboru Ildika Klauszová Fúziková, členovia Katarína Spiryová, Katarína Aszódiová a Levente Galda a predsedníčka Slovenského spolku Identita Karola Klauszová.
Slovenskí poslanci najprv navštívili cintorín vo Schwechate, kde odpočíva slávny fyzik a matematik Jozef Maximilán Petzval. Rodák zo Spišskej Belej, zakladateľ fotooptiky ukončil stredoškolské štúdiá na Kráľovskej akadémii v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Kráľovskej univerzite v Pešti, absolvoval filozofickú fakultu, kde ho roku 1831 vymenovali za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na Peštianskej univerzite. Od roku 1837 pôsobil na Viedenskej univerzite, kde 40 rokov prednášal matematiku. Od roku 1849 bol členom Akadémie vied vo Viedni a od roku 1873 bol aj členom Uhorskej akadémie vied. V Novom Budíne, teda v XI. obvode Budapešti, je po ňom pomenovaná ulica a nachádza sa tu aj pamätná tabuľa, pri ktorej organizuje tamojší slovenský zbor každý rok pri príležitosti výročia jeho narodenia slávnosť.
Po pietnom akte sa členovia slovenskej samosprávy vybrali do Svätého Jura. Po spoločnej večeri v Bratislave si v novej budove Slovenského národného divadla pozreli premiéru baletu Malý princ. Na druhý deň po účasti na svätej omši sa členovia slovenského zboru zišli na vysunutom zasadnutí, na ktorom prerokovali tohoročné aktivity zboru, vrátane jeho finančnej situácie. Prijali rozhodnutie, že v tomto roku usporiadajú adventné multikultúrne stretnutie spolu s Nemeckou samosprávou Nového Budína 3. decembra v Kostole Svätej Trojice v Kelenvölgyi (1116, Budapest, Kecskeméti J. u. 16-20). Podujatie bude zároveň verejným zasadnutím oboch samospráv.
Po úspešnom zasadnutí pred odchodom domov si členovia slovenského zboru pozreli pamätihodnosti hlavného mesta našej materskej krajiny.
L. Galda (ef)
V októbri nás čaká najväčšia štatistická udalosť desaťročia. Sčítavať budú ľudí, domy a byty. Sčítanie prebehne v priebehu tohto roka v každej členskej krajine Európskej únie. Mnohé z údajov sú spoločné vo všetkých krajinách, čo vytvorí skvelú možnosť na získanie celoeurópskych dát.
Sčítanie obyvateľov nariadil zákon prijatý parlamentom. Vydanie údajov je povinné, výnimkami sú otázky týkajúce sa materinského jazyka, národnosti, náboženstva, zdravotného stavu, telesného postihnutia. Sú to otázky senzitívne, ale pre nás národnostných občanov, veľmi dôležité. Odpovedať na ne môžete dobrovoľne, ale odoprieť poskytnutie povinných údajov je podľa zákona priestupok. Niektoré údaje zistené pri sčítaní poslúžia na základné rozhodovacie procesy. Napríklad na určenie toho, kde treba postaviť cesty, novú školu či domov pre seniorov. Zisťovať sa však budú aj rôzne ďalšie veci, napríklad údaj o zateplení domov. Nie je jedno ani to, koľko ľudí v jednotlivých obciach napočítajú. Obce dostávajú podielové dane zo štátu podľa počtu obyvateľov – a ten sa zistí októbrovým sčítaním. Ústredný štatistický úrad (KSH) tvrdí, že ľudia sa nemusia báť zneužitia údajov. Zdôrazňuje, že občania nevypĺňajú meno ani rodné číslo, chýba aj podpis. Hárky sa dostanú výlučne k štatistikom.
Sčítací komisári od 1. októbra navštevujú domácnosti a rozdávajú sčítacie hárky. S domácnosťou si dohodnú termín, kedy prídu zobrať vyplnené hárky. Novinkou je, že po prvý raz v histórii si môžeme vybrať, či vyplníme klasické hárky, alebo sa sčítame cez internet.
Keďže sčítanie obyvateľov je pre nás, Slovákov v Maďarsku, citlivou a strategicky dôležitou otázkou, opýtali sme sa známych osobností nášho života, čo vykonali v záujme úspešnosti sčítania.
Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová nás informovala, že predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik spolu s predsedom Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Jurajom Andom navštívili mestské a regionálne rozhlasové štúdiá a mestskú televíziu, aby formou rozhovorov prebudili v obyvateľoch ich národnostné povedomie. Na podujatiach Domu slovenskej kultúry pani riaditeľka osobne vyhľadávala každého účastníka, s ktorým sa porozprávala o dôležitosti sčítania, okrem toho pracovníci domu rozdávali letáky Celoštátnej slovenskej samosprávy. Riaditeľka Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová zvolala rodičovské združenie, na ktorom informovala rodičov o dôležitosti sčítania obyvateľov z nášho hľadiska. Anna Ištvánová dodala, že na všetkých ich zhromaždeniach a podujatiach, ale aj tam, kde na to dostali priestor, agitovali ľudí, aby sa hlásili k slovenskej národnosti.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čomáde Marta Šinková chodila po dedine ako sčítacia komisárka. Spolu s členkami voleného zboru už pred sčítaním vyhľadali obyvateľov obce, aby ich upozornili na túto dôležitú udalosť a na to, aby sa smelo hlásili k slovenskej národnosti. Rozprávali sa s nimi v obchode, na uliciach a na podujatiach a rozdávali im letáky CSS. Koncom augusta na pozvanie miestnej slovenskej samosprávy navštívil Čomád zástupca predsedu CSS Ondrej Csaba Aszódi, ktorý tiež propagoval sčítanie. Podľa slov Marty Šinkovej rodičov členov tanečného súboru Malá Fialka tiež dôkladne informovali o sčítaní ľudu. Ako povedala, veľmi veľa im pomohla nedávna úspešná slovenská akcia, oberačková slávnosť, ktorú usporiadali v priestoroch Národopisnej zbierky.
Predsedníčka slovenského voleného zboru Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová koncom augusta zvolala poslancov miestnych slovenských samospráv pôsobiacich v župe, na verejnom zasadnutí ich informovala o dôležitosti sčítania obyvateľov. Župná samospráva zaplatila inzerciu v denníku 24 hodín a v týždenníku Szuperinfo, kde uverejnila vlastný leták o sčítaní obyvateľov. Ako členka Slovenskej samosprávy v Číve nás informovala aj o tom, že dvaja členovia ich voleného zboru sú sčítacími komisármi. Obyvateľov Čívu agitovali aj v Čívskej besede a v televíznych novinách, v ktorých uverejnili vlastný článok a leták o sčítaní ľudu, o dôležitosti hlásiť sa k slovenskej národnosti.
Kerepešských Slovákov na svojich podujatiach agitoval predseda miestnej slovenskej samosprávy Karol Kišš. Zvlášť navštívil aj členov pávieho krúžku, aby ich informoval o dôležitosti sčítania obyvateľov. Okrem toho pán predseda poslal list miestnym Slovákom, v ktorom ich prosí, aby sa hlásili k slovenskej národnosti. Jeho list dostalo približne tristo rodín.
Predsedníčka Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Júlia Borguľová spolu s predsedom miestnej slovenskej samosprávy Jánom Červenákom uverejnili v mestských novinách výzvu o dôležitosti sčítania obyvateľov. Vedúca učiteľka miestnej materskej školy zvolala rodičovské združenie, na ktorom rozdávali letáky a dôkladne informovali rodičov, prečo by sa mali hlásiť k slovenskej národnosti. Vyhľadali aj sčítacích komisárov, aby im v tejto dôležitej otázke pomáhali.
Vo Veľkom Bánhedeši sa začala efektívna práca už pred niekoľkými mesiacmi. Na stretnutiach Spolku na zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši predsedníčka organizácie Jolana Pepová požiadala obyvateľov, aby odpovedali aj na otázky týkajúce sa národnostnej príslušnosti. Pri práci jej efektívne pomáhala aj notárka obce Eva Tímárová. Pani notárka pomohla aj v tom, aby medzi sčítacími komisármi boli aj miestni Slováci. Miestni aktivisti navštívili starších ľudí, ktorých informovali o dôležitosti sčítania obyvateľov. Bánhedešanov povzbudila aj Slovenská samospráva Békešskej župy, ktorá u nich usporiadala vysunuté zasadnutie, na ktorom spresnila pojmy a úlohy a prítomní si mohli vypočuť aj skúsenosti pani predsedníčky zboru Heleny Čičeľovej.
(aszm)
Pán Gregor Martin Papucsek priložil do kotlíka histórie porážku „národa“ pri Moháči pred 485 rokmi. Prinútil ma tým zamyslieť sa nad účelovosťou tvorby legiend, ktoré však pritom vychádzajú zo skutočných udalostí.
Porážka pri Moháči sa skutočne udiala. Ale bola to porážka maďarského národa? Podľa mňa nie. Bola to „len“ prehra uhorského panovníka, bohužiaľ, skončila jeho smrťou. Pritom aj dovtedajší vládca Ľudovít bol z dynastie cudzej, pôvodne poľskej. A následník trónu bol okamžite k dispozícii, keby len jeden… Dokonca ten takzvane „domáci“ uchádzač aktívne spolupracoval v záujme získania koruny s víťazom a neskorším okupantom. (Porovnanie s Bielou horou trochu pokrivkáva, „fasoláš“ českej strany (nie Čechov) to skutočne bola, ale okrem dynastických sporov v tomto prípade išla hranica bojujúcich strán v spôsobe vyznávania kresťanskej viery.)
Môj názor na výmenu obyvateľstva v roku 1947 je dostatočne známy (a opačný s všeobecne rozšíreným hodnotením), nebudem ho rozoberať, len pripomeniem, že ďakujúc tomu tí, ktorí prišli do Československa, nestratili slovenčinu. Zastavím sa však pri slovenskej menšine a jej vzniku. O slovenskej menšine v Maďarsku môžeme hovoriť len od roku 1918. Až do začiatku 19. storočia boli Slováci spolu s Maďarmi, Nemcami, Chorvátmi, Srbmi, Rumunmi štátotvornými príslušníkmi Uhorska. Aj na Dolnú zem sa sťahovali okrem Slovákov aj Nemci, Rusíni, Srbi, Chorváti a tiež Maďari. Stačí sa pozrieť na doteraz zachovanú národnostnú pestrosť takej Vojvodiny v dnešnom Srbsku.
Nie je predmetom tejto malej úvahy zisťovať, kde a prečo sa to v spolužití národov v Uhorsku pokazilo. Ale aj dnešné „úlety“ Maďarského rozhlasu majú pôvod v doterajšom - slušne povedané - nepochopení histórie Uhorska. Zdôrazňujem Uhorska, ktoré v 19. storočí premenovali vládnuce sily na Krajinu Maďarov (Magyarország) a doteraz nie sú ochotní používať tento názov len pre krajinu od roku 1918. Pre nás, Slovákov, bolo Uhorsko vlasťou už od začiatku 11. storočia, mnohonárodnou (mnohojazykovou) v súlade s ponaučeniami kráľa Štefana svojmu synovi. A bola vlasťou všetkým, vrátane Nemcov, Chorvátov a ďalších, až kým si ju (niektorí) Maďari nevyvlastnili. Naša spoločná slovensko-maďarská bieda spočíva práve v pochopení toho, že sme odsúdení na spoluprácu. Pokiaľ sme spolupracovali, tak Uhorsko takpovediac kvitlo. Koniec koncov dokázali to všetky národy Uhorska statočným obrábaním spustošenej zeme po odchode Turkov. Bola to robota ťažká, ale pozrite sa na slovenský podiel v Pilíšských či Novohradských vrchoch, alebo na rovinách okolo Čaby, Sarvašu či Níreďházy. A nikto, ani Slovák, ani Maďar, nemá právo na toto zabudnúť! Potom aj výsledný perkelt z kotlíka našej vzájomnej histórie bude chutný.
Ale Maďari dali češtine a slovenčine tiež historický jazykový podnet. Keď dieťa u nás neposlúcha, dostane výprask, ale aj iná bitka sa označuje: „to bol ale világoš, ten dostal poriadny világoš“.
Jozef Schwarz
Osvetové stredisko P. Vajdu v Sarvaši bolo v posledný septembrový víkend dejiskom veľkolepého kultúrneho podujatia. Slovenské osvetové centrum (SOC) tu usporiadalo tretie stretnutie slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov Vo víre tanca pod názvom Naše korene. K nepretržitej odbornej činnosti súborov je potrebné, aby sa každý štvrtý rok kvalifikovali. Sú však aj také kolektívy, ktoré prejavujú záujem o mienku odborníkov každé dva roky. Na podujatí sa zúčastnilo sedem umeleckých kolektívov, ktoré pestujú tradičnú slovenskú tanečnú kultúru. Prišli z okolia Pešti, zemplínskeho a dolnozemského regiónu a z povodia Galgy.
Vystupujúcich, porotu a prítomných milovníkov tanečnej kultúry privítala riaditeľka SOC Katarína Királyová. Zvlášť privítala vzácnych hostí – primátora mesta Michala Babáka, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika a riaditeľku sarvašskej slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova Zuzanu Medveďovú. Prví dvaja menovaní sa aj krátko prihovorili obecenstvu. M. Babák po privítaní účastníkov stretnutia navrhol, aby organizátori zvážili možnosť usporiadať podujatie v unikátnom prostredí neďalekého vodného divadla. Ako povedal, aj týmto naznačuje svoje potešenie z podujatia a že s ním ráta aj v budúcnosti. Na záver všetkým poprial príjemnú zábavu a osožné rady od poroty. Podujatie otvoril J. Fuzik, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť pestovania a šírenia ľudovej kultúry, tradícií našich predkov. Ako dobrý príklad uviedol jedného z účastníkov programu Folklórny spolok Lipa, ktorý v predošlý deň vystúpil na Dni otvorených dverí v Celoštátnej cudzojazyčnej knižnici a deň po sarvašskom vystúpení cestoval naspäť do Budapešti, aby sa predstavil na Festivale národností Maďarska v Klube Gödör pri príležitosti blížiaceho sa sčítania obyvateľov. V tejto súvislosti upozornil prítomných na dôležitosť hlásenia sa k našim koreňom. Na záver príhovoru taktiež poprial divákom, aby sa dobre cítili, a účinkujúcim, aby im hodnotenie poroty pomohlo v ďalšom kvalitatívnom raste.
Pred samotnými vystúpeniami sa slova opäť ujala K. Királyová, aby sa podelila s prítomnými o zopár myšlienok ohľadom tanca. SOC pravidelne usporadúva odborné semináre, konferencie a mládežnícke národnostné tanečné tábory, kde sa účastníci majú možnosť venovať tradičnej kultúre Slovákov v Maďarsku pod vedením odborníkov. Motiváciou k tomu je presvedčenie, že „nie tradícia potrebuje, aby sme ju zaradili do nášho každodenného života, ale predovšetkým my ju potrebujeme, aby sme mohli žiť plnohodnotný život.“ Ako povedala, tí šťastnejší mali ešte možnosť zažiť na vlastnej koži tradičnú dedinskú svadbu, zábavu po púti, alebo napr. na Veľkú noc, mnohí však o nich iba počuli. Z toho potom pramení túžba pátrať po tradíciách predkov, naučiť sa piesne, ktoré kedysi dávno spievali, či napodobňovať ich pohyby. „Časom zistíme, že tanec nás otrávil do takej miery, že sa mu už nevenujeme len v sále... Začneme žiť tancom, čo ten, kto sa tancu nevenuje, možno ani nechápe.
Veď čo je tanec?
Preukrutný tyran a najväčší sebec,
platíme zaň celým svojím životom,
čo tisíckrát oľutujeme...
A predsa, keď sa nás opýtajú, ktorá bola naša najkrajšia romanca,
odpoveď znie: tanec.
A stratí sa z našej pamäti každý deň,
keď sme aspoň raz netancovali!“
Po úvodných myšlienkach a citáte od Nietzscheho nasledovali informácie technického charakteru. Cieľom stretnutia bolo predstavenie tradičnej tanečnej kultúry Slovákov v Maďarsku, hodnotenie porotou odborníkov a poskytnutie odborných rád. Členmi poroty boli profesor hudby Lajos Pál, bádateľ ľudového tanca Dr. László Felföldi, pedagóg tanca Ondrej Csasztvan a choreograf zo Slovenska Ervín Varga. Porota hodnotila jednotlivé telesá podľa kritérií: autentickosť, folklórna hodnovernosť, súzvuk spevu a hudby, javisková podoba, choreografické spracovanie a úroveň predstavenia. Za folklórnu hodnovernosť mohol každý člen poroty udeliť po 10 bodov, za každé ďalšie kritérium maximálne po 5 bodov. Zlatú kvalifikáciu mohla dostať skupina, ktorá dosiahla 101 alebo viac bodov, za 81 až 100 bodov sa udeľovala strieborná a do 80 bodov bronzová kvalifikácia. Po odznení týchto dôležitých a motivujúcich informácií bolo všetko pripravené na prezentáciu kultúrnych programov.
V prvom bloku sa postupne predstavili štyri folklórne súbory oživením rôznych tradícií. Pred jednotlivými vystúpeniami odzneli stručné informácie o danom kultúrnom telese, o jeho histórii, dosiahnutých úspechoch a zakladateľoch, resp. vedúcich. Ako prvý sa predstavil Folklórny súbor Kvietok z Kerepešu s veselou scénkou z prostredia krčmy za hudobného sprievodu kapely Kóborzengő z Budapešti. Furmička z Čemeru sprevádzaná kapelou Galga, hudobnou zložkou Maďarského štátneho ľudového tanečného súboru, priniesla na prehliadku ukážku ich tradičného katolíckeho putovania. S cirkevnými tradíciami – zvykmi od Marka po Petra a Pavla - sa prezentovali aj členovia Folklórneho súboru z Pišpeku sprevádzaní pišpeckou kapelou Bálint a jeho banda. Blok uzavrel Ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky, ktorý predviedol obecenstvu a porote tradičné miestne priadky.
Po polhodinovej prestávke nasledoval druhý blok pozostávajúci z choreografií tanečných skupín. Ako prví sa roztancovali členovia Národnostnej tanečnej skupiny z Veľkej Tarče sprevádzaní kapelou Galga. Do Sarvaša priniesli tance zo slovenských osád z okolia Pešti. Choreografiou zostavenou zo zemplínskych tancov s názvom „Zemplín bez hraníc“ sa prezentoval Folklórny spolok Lipa z Budapešti, do tanca hrala kapela Kóborzengő. Prehliadku uzavrel domáci Tanečný úbor Tešedík sprevádzaný do tretice kapelou Galga.
Po večeri si účastníci mohli vychutnať predstavenie Folklórneho súboru Hornád z Košíc, pre ktorý SOC pripravila zájazd po rôznych Slovákmi obývaných regiónoch Maďarska. Deň predtým sa košickí tanečníci predstavili v pilíšskom Santove, kým nasledujúci deň mali naplánované vystúpenie v Ečeri. Ešte predtým však po sarvašskom vystúpení spoločne s kapelami Galga a Bálint a jeho banda hrali do tanca aj na večernom Slovenskom tanečnom dome, ktorý svojou prítomnosťou poctil aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Verejné odborné hodnotenie programov sa konalo na druhý deň predpoludním. Zlatú kvalifikáciu získali folklórne telesá z Kerepešu, Čemeru, Pišpeku a domáceho Sarvašu, striebornou sa môžu pýšiť skupiny z Baňačky, Veľkej Tarče a Budapešti.
Zlatko Papuček
Tretie riadne tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenia (VZ) Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa uskutočnilo 28. septembra v jej budapeštianskom sídle. Ťažiskovými spomedzi 17 bodov programu rokovania boli hlavne tie, ktoré sa týkali vymenovania vedúcich inštitúcií CSS. Predseda Ján Fuzik po privítaní členov VZ, vedúcich inštitúcií a predstaviteľov médií skonštatoval, že napriek neprítomnosti štyroch poslancov je VZ uznášaniaschopné.
Po schválení programu rokovania doplneného o dva nové body poslanci mohli pristúpiť k prvému, ktorým bol referát o aktivitách predsedu CSS v uplynulom období a o plnení uznesení VZ s vypršaným termínom. Zhrnutie aktivít predsedu rozoslali poslancom 17. septembra a J. Fuzik už iba ústne doplnil o tie, ktoré absolvoval odvtedy. Na záver dodal, že uznesenia s vypršaným termínom sa nezmenili, a teda platia naďalej. Referát predsedu poslanci bez pripomienok jednohlasne schválili.
Nasledoval prvý nový vsunutý bod rokovania - referát predsedu Výchovno-vzdelávacieho výboru Michala Lásika o zasadnutí výboru, ktorý o. i. rokoval aj o koncepcii situačnej správy o stave slovenského národnostného školstva, ktorú sa chystá vydať a predostrieť VZ začiatkom budúceho roka. Poslanec Imrich Fuhl v pripomienke vyslovil nádej, že správa bude objektívna, keďže v minulosti kolovali napr. nepravdivé údaje o počte slovenských škôl, ktoré potom s obľubou citovali niektoré maďarské médiá. M. Lásik ubezpečil prítomných, že pri vypracovaní situačnej správy sa výbor bude opierať o údaje expertov a predloží ju VZ na schválenie. Výbor rokoval taktiež o zapojení sa do nového kola projektu TIOP (Operatívny program spoločenskej infraštruktúry), pripomienkoval modifikáciu štatútu Slovenskej školy v Budapešti a podal ministerstvu návrh na vydávanie učebníc a učebných pomôcok v rámci projektu TÁMOP (Operatívny program spoločenskej obrody). Výbor jednohlasne podporil zmenu smerníc vypracovanú Inštitútom na výskum a rozvoj školstva (OFI), ktorá spočíva v návrhu vyučovať slovenskú vzdelanosť ako osobitný predmet v každom ročníku v slovenčine a slovenský jazyk a literatúru v jazykových školách minimálne päť hodín týždenne. Aj keď viaceré školy majú obavy z toho, že na tlak rodičov alebo riaditeľov budú musieť vzhľadom na nový predpis upustiť od vyučovania týchto predmetov, podľa výboru žiadna národnosť by nemala protestovať proti zvyšovaniu počtu hodín jazyka národnosti. Členovia výboru jednoznačne podporili zmeny štatútu budapeštianskej slovenskej školy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia hlavného mesta a školského zákona. Výbor taktiež podporil obnovenie učebníc v slovenských školách a gymnáziách, ako aj účasť na projekte TIOP, ku ktorému zverejnia výzvu 3. októbra. Ide najmä o zaobstaranie techniky, konkrétne projektorov k interaktívnym tabuliam, k čomu bude musieť CSS vyplatiť zálohu vo výške 10 %. Zálohu pri konečnom vyúčtovaní vrátia. Pri hlasovaní o referáte sa jeden poslanec zdržal, ostatní ho schválili.
Nasledujúcim bodom rokovania bolo schválenie finančnej správy CSS a jej inštitúcií za prvý polrok 2011. Údaje boli aj v tomto prípade zaslané poslancom vopred, takže každý mal možnosť si ich preštudovať. Predsedníčka Finančno-kontrolného výboru CSS Dr. Zuzana Szabová preto iba zhrnula, že pôvodné príjmy a výdavky boli plnené na 42-45 %. CSS tým pádom neprekročila žiaden rámec a tak navrhla finančnú správu schváliť. V diskusii Jozef Havelka upriamil pozornosť na všeobecný jav znižovania normatív a financií a v tejto súvislosti navrhol CSS pouvažovať a vypracovať návrh na vytvorenie fondu finančnej rezervy. I. Fuhl zase vyjadril svoje obavy nad financovaním Slovenského domu v Mlynkoch a zaujímal sa, aké dôsledky môže mať, ak maďarská vláda neposkytne prisľúbenú sumu. J. Fuzik na to uviedol, že podľa zmluvy o diele stavbári 24. augusta dokončili práce a v súčasnosti prebieha proces získania užívacieho povolenia. Medzitým sa však objavili finančné ťažkosti. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Úrad štátneho tajomníka Lászlóa Szászfalviho zodpovedného za cirkevné, národnostné a občianske styky ešte rokujú o zmluve, ktorá mala byť podpísaná už koncom júla. CSS však do rokovaní nie je zapojená, iba sčasti informovaná. Samospráve neostáva iné ako čakať na podpísanie zmluvy a dofinancovanie projektu. Po zavedení elektriny do budovy by však nič nemalo brániť získaniu užívacieho povolenia. Po diskusii VZ jednohlasne schválilo správu o hospodárení CSS v 1. polroku 2011.
Čo sa týka modifikácie rozpočtu CSS a jej inštitúcií na rok 2011, J. Fuzik poznamenal, že plánovaný rozpočet treba zmeniť najmä kvôli nižšej dotácii pre tri školy CSS. Rátali so štátnou dotáciou vo výške 35 miliónov forintov. Pred rokom dostala CSS ako prevádzkovateľ 28 miliónov, tohto roku iba niečo vyše 22 miliónov, a to si vyžiadalo najväčšie zmeny v rozpočte. Predsedníčka Finančno-kontrolného výboru odporúčala schváliť návrh, čo poslanci jednohlasne urobili.
Ohľadom umeleckého diela Jána Mušta Strom života, ktoré bolo pôvodne umiestnené odvtedy už v prebudovanej zasadačke CSS, VZ prijalo pozmenený návrh, v zmysle ktorého si CSS ponechá užívacie právo na dielo, ale povolí umelcovi, aby ho po výstave životného diela v Šalgótarjáne umiestnil v aule Základnej školy v Lucine.
Nasledujúcim rokovacím bodom bolo schválenie mzdovej doplnkovej odmeny predsedu CSS na obdobie jún - september 2011 v brutto hodnote 676 380 forintov. Návrh Finančno-kontrolného výboru CSS schválilo 15 poslancov.
Nasledovali referáty riaditeliek troch slovenských škôl prevádzkovaných CSS. Postupne prezentovali činnosť, mimoškolské aktivity, úspechy žiakov, účasť na rôznych letných táboroch, súťažiach, kultúrnych podujatiach či doškoľovaniach riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová, riaditeľka Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková a riaditeľka Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši Zuzana Medveďová. Poslanci všetky tri referáty schválili.
Pred prestávkou nasledoval druhý vsunutý bod programu týkajúci sa účasti spomínaných škôl na programe TIOP. V rámci neho v minulosti všetky tri slovenské školy získali interaktívne tabule, ku ktorým, ako na otázku I. Fuhla ohľadom „slovenskosti“ tabúľ E. Pečeňová uviedla, sa dajú zakúpiť slovenské softvéry na každý predmet. VZ jednohlasne schválilo poverenie predsedu, aby dal v tomto smere vypracovať konkurz.
Po prestávke prišli na rad hlasovania o vymenovaní vedúcich inštitúcií CSS. Ako prvá bola na rade riaditeľka Slovenského dokumentačného centra. Na pozíciu poslala konkurznú prácu jedine jeho doterajšia riaditeľka Anna Szabadosová, ktorá súhlasila s otvoreným rokovaním. Predsedníčka Kultúrneho výboru Zuzana Lauková pozitívne hodnotila doterajšiu činnosť Dokumentačného centra, ktoré označila za veľmi dôležité pre Slovákov žijúcich v Maďarsku. Členovia výboru podporili konkurz uchádzačky a rovnaký postup navrhli aj prítomným poslancom. VZ jej projekt jednohlasne schválilo.
O post riaditeľky Slovenského osvetového centra (SOC) sa tiež uchádzala len jeho doterajšia vedúca Katarína Királyová, ktorá z objektívnych dôvodov na zasadaní nemohla byť prítomná. V súvislosti s tým I. Fuhl navrhol, aby sa pre podobné prípady zaviedli nejaké pravidlá – napríklad ak vedúci inštitúcie dvakrát ročne nie je prítomný na zasadnutí, nemal by ostať vo svojej funkcii. Zuzana Hollósyová navrhla preloženie hlasovania o vymenovaní riaditeľky na iný termín, ale keďže konkurzný výpis určil za dátum vymenovania 28. september a vymenovanie nebolo viazané k osobnej účasti, hlasovanie nemohli odložiť. Predsedníčka Kultúrneho výboru skonštatovala, že podľa výpisu ide o vhodnú kandidátku na túto pozíciu, ktorej prácu navyše poznajú, a preto navrhujú jej vymenovanie. K. Királyovú zvolilo za riaditeľku SOC 20 poslancov.
Mária Czégényová ako jediná uchádzačka na post riaditeľky Slovenského pedagogického metodického centra (SPMC) taktiež súhlasila s otvoreným rokovaním. Predseda výchovno-vzdelávacieho výboru M. Lásik pochválil doterajšiu činnosť M. Czégényovej. Vyzdvihol rapídny nárast aktivity SPMC, organizovanie medzinárodných súťaží, či rozšírenie stykov so Slovenskom v oblasti metodickej prípravy pedagógov. Vymenovanie M. Czégényovej poslanci jednohlasne schválili. Tesne pred hlasovaním sa dostavili na zasadnutie VZ tri doposiaľ chýbajúce poslankyne. Predseda CSS na chvíľu prerušil rokovanie, aby požiadal meškajúce poslankyne, ktoré svoju neúčasť vopred odôvodnili pobytom v zahraničí, o vysvetlenie. Poslankyne povedali, že sa vrátili zo zahraničia kvôli VZ a mrzí ich, že začiatok nestihli. Počet poslancov sa tým rozrástol na 28.
Program VZ pokračoval vymenovaním riaditeľa verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, s. r. o. Jej jediný uchádzač a doterajší výkonný riaditeľ Juraj Ando súhlasil s otvoreným rokovaním. Predsedníčka Finančno-kontrolného výboru informovala, že výbor prijal konkurzný materiál J. Anda, ktorého navrhuje na pozíciu. I. Fuhl vyjadril svoj nesúhlas, keďže, ako povedal, zmenilo sa poslanie spoločnosti Legatum a hoci J. Anda považuje za skvelého odborníka na muzeálnu oblasť a oblastné domy, už nie toto je hlavným profilom spoločnosti. J. Ando vo svojej reakcii priblížil, že v roku 2003, pri založení spoločnosti, bolo jej hlavnou úlohou naozaj podporovanie slovenských oblastných domov. Postupom času sa však spoločnosť rozrástla, pribudli ďalšie úlohy, spomedzi ktorých najväčším sústom v súčasnosti je vydávanie Ľudových novín. Tohto roku k nim pribudol aj Náš kalendár. J. Ando vzápätí prečítal strategické ciele Obchodnej spoločnosti Legatum: „V prospech Slovákov v Maďarsku použiť hodnotu nachádzajúcu sa v hmotných a duchovných pozostalostiach domácich Slovákov i tej vedomosti, ktorú nadobudli Slováci počas stáročí.“ Hlavnými úlohami spoločnosti sú prevádzkovanie spoločnosti, podnikateľská činnosť, prevádzkovanie vlastného pamiatkového domu, odborná pomoc národopisným zbierkam, organizovanie konferencií, odborných seminárov, vydavateľská činnosť a popri tom spoločnosť založila aj verejnú nadáciu, takže naozaj má rôznorodé úlohy. Za J. Anda hlasovalo 20 poslancov, 8 sa zdržalo.
Vzhľadom na príchod troch poslankýň J. Fuzik pred hlasovaním o vymenovaní šéfredaktorky Ľudových novín vyhlásil desaťminútovú prestávku. Bol to jediný súbeh, do ktorého sa prihlásili dve uchádzačky – doterajšia šéfredaktorka Alžbeta Hollerová Račková a Karola Klauszová. Obe súhlasili s otvoreným rokovaním. Predsedníčka Kultúrneho výboru Z. Lauková vo svojom príhovore skonštatovala, že obe konkurzné práce vyhovujú výpisu, výbor sa nevedel rozhodnúť a preto neuprednostňuje žiadnu z uchádzačiek. J. Fuzik prezradil, že členovia redakčnej rady individuálne zaslali svoje pripomienky. Mária Žiláková i Ildika Makaiová mali podobnú mienku ako výbor, a teda neuprednostnili žiadnu z uchádzačiek, Matej Šipický však vzhľadom na väčšie skúsenosti navrhol na post šéfredaktorky A. Hollerovú Račkovú. Poslanci nemali k uchádzačkám žiadne otázky. Za vymenovanie A. Hollerovej Račkovej hlasovalo 14 poslancov, zvyšných 14 sa zdržalo. V hlasovaní o kandidatúre K. Klauszovej sa všetci poslanci zdržali. Kvalifikovanú väčšinu hlasov tak nedostala ani jedna uchádzačka. J. Fuzik vzápätí navrhol vypísanie konkurzu s rovnakými podmienkami s tým, že o osobe šéfredaktorky má rozhodnúť nasledujúce VZ 30. novembra. Poslanci s návrhom jednohlasne súhlasili. Po vypršaní mandátu A. Hollerovej Račkovej 30. septembra má riaditeľ vydavateľstva týždenníka dočasne poveriť niekoho vedením redakcie.
Ďalším bodom rokovania bolo vypracovanie návrhu na vládne vyznamenanie „Za menšiny“.
Záverečnými témami VZ boli pripravovaný zákon o právach národností a hodnotenie príprav na sčítanie ľudu 2011. Na obe témy prebehla čulá diskusia, výmena informácií. V pripravovanom zákone sú rôzne nejasné formulácie, napr. ohľadom preberania národnostných škôl a podobne. J. Fuzik prisľúbil, že akonáhle CSS dostane návrh zákona, rozošle ho našim samosprávam a občianskym organizáciám. V súvislosti s prípravami na sčítanie obyvateľov J. Fuzik upriamil pozornosť na svoj úvodník v 39. čísle Ľudových novín s názvom Opäť nás sčítajú - Nebude to jedno!, v ktorom podrobne informuje o krokoch samosprávy v záujme úspešného sčítania ľudu. Ako povedal, 3. októbra zorganizuje SOC poradu za účasti desiatich riaditeľov a dovtedy budú vytlačené propagačné plagáty CSS, ktoré prostredníctvom nich rozošlú do rôznych regiónov. I. Fuhl navrhol nabádať na vyplnenie formulárov prostredníctvom internetu, čím by sa odstránil faktor sčítacích komisárov, ktorí sa nemusia opýtať na tzv. senzitívne otázky. Vzápätí prebehla diskusia o skúsenostiach jednotlivých poslancov so sčítacími komisármi. Odznelo aj to, že vládne nariadenie nerobí rozdiel medzi tým, ak niekto uvedie svoju slovenskú národnosť na prvom alebo na druhom mieste (na sčítacích hárkoch bude možné uviesť dve národnosti – pozn. autora). Po prediskutovaní témy sa VZ skončilo.
Zlatko Papuček
V Budapešti v Milenárnom parku sa v prvú septembrovú sobotu už po trinástykrát konalo podujatie, ktoré patrí ženám každého veku.
Predseda Maďarského zväzu voľnočasového športu Péter Salga vyzdvihol dôležitosť tohto podujatia, pričom s poľutovaním pripomenul, že v Maďarsku pravidelne športuje len 9 percent obyvateľstva.
Hlavnou patrónkou festivalu bola opäť Sarolta Monspartová, hosťami dvojnásobná olympijská víťazka v šerme Tímea Nagyová a majsterka sveta v spoločenských tancoch Petra Bánhidiová. Známy tréner Attila Katus sa snažil pripraviť účastníčky na celodenný program rozcvičkou.
Už roky sú oporou družstva Békešskej župy učiteľky a žiačky zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši. Pravidelne športujú nielen pre svoje zdravie a potešenie, ale úspešne reprezentujú svoju školu a mesto na celoštátnych súťažiach. Ráno nastúpili do autobusu, v ktorom cestovali ženy z Békešskej Čaby a Gyuly. Vedúcou našej výpravy bola Agneša Tóthová, ktorá je predsedníčkou klubov voľného času Békešskej župy. Privítala nás slovami: „Dúfam, že zase získame pohár a obhájime prvé miesto.“
Po príchode do parku sme prevzali tričká, náramky a zošity, do ktorých sme zbierali body. Každú hodinu organizátori vylosovali šťastnú výherkyňu početných darčekov. Na celom priestranstve bolo umiestnených 85 staníc, na ktorých si mohol každý vyskúšať svoje schopnosti a šikovnosť. Naša výprava sa snažila získať čo najviac bodov, v porovnaní s minulým rokom organizátori dávali menší počet bodov, ktorý nezávisel len od výkonu. Cieľom bolo absolvovať čo najviac staníc, na ktoré sme sa mohli v priebehu dňa viackrát vrátiť a tak získať čím viac bodov.
Každý rok pripravia organizátori dajakú novú športovú atrakciu. Aj tohto roku to boli frisbi, kangoo jump, juggle racket, triski, petanque, twirling, darts, pelota, bocca ale i jazda na monocykli (jednokolieskový bicykel, mini stolný tenis, rôzne formy aerobiku, chôdza na paliciach, lezecká stena, golf a mnoho loptových hier.
Okrem športovania si každá účastníčka mohla skontrolovať svoj zdravotný stav, no nechýbala ani masáž, ktorá nám veľmi dobre padla na záver podujatia.
Na festivale pohybu žien sa zúčastnili skoro všetky župy Maďarska. My Sarvašanky sme aj teraz pomohli Békešskej župe obhájiť vlaňajšie a predvlaňajšie prvé miesto. Poďakovanie patrí hlavne žiačkam a učiteľkám slovenskej základnej školy. Celkovo obsadili
1. miesto I. veková kategória: Vivien Krišková - 226 bodov
2. miesto I. veková kategória: Diana Pappová - 225 bodov
2. miesto III. veková kategória: Anika Podaniová - 266 bodov
1. miesto IV. veková kategória: Zlatica Lišková - 286 bodov
Slovenskú základnú školu reprezentovali aj mamičky Erika Mikušová, Viera Medveďová a žiačky Dea a Dora Monostoriové.
Z každej župy bolo vyhodnotených najlepších 10 pretekárok, bez ohľadu na vekovú skupinu.
Družstvo Békešskej župy získalo 1810 bodov a zaslúžene obsadilo prvé miesto. Stalo sa tak majiteľom nádherného pohára.
Cieľom celého podujatia je umožniť, aby si každá účastníčka mohla vyskúšať čím viac druhov športu, aby na jeden deň odložila varešku, zabudla na všetky domáce práce. Počasie bolo nádherné, atmosféra a nálada perfektná, tak ako každý rok. Vďaka organizátorom a každému, kto sa pričinil o toto veľkolepé podujatie.
Zlatica Lišková
V dňoch 9. - 11. septembra prebiehal vo Zvolene Festival speváckych zborov, nad ktorým mal záštitu primátor mesta Miroslav Kusein. Na pozvanie hlavného organizátora trojdňového podujatia, Zvolenského speváckeho zboru, sa na tomto veľkolepom festivale zúčastnil aj Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena. Ďalšími účastníkmi boli Miešaný mládežnícky spevácky zbor Súkromného konzervatória Pink Harmony Academy zo Zvolena a Spevácky zbor Hron z Banskej Bystrice. Zvolenský spevácky zbor je najstarším činným spevokolom na Slovensku. Bol založený v r. 1883. Má 38 členov, predsedom zboru - občianskeho združenia - je František Kulich, dirigentkou Martina Šebová.
Koncerty sa uskutočnili na viacerých pódiách. Prvý deň bol koncert v Evanjelickom kostole v kúpeľnom mestečku Sliač, kde nás na mestskom úrade privítal primátor Daniel Dunčko. Početné terasy reštaurácií a cukrární ponúkali príjemné posedenie. Počas krátkej prehliadky sme obdivovali prekrásne Sliačske kúpele. Nasledujúci deň predpoludním sme vystúpili v srdci mesta Zvolen, na tribúne na Námestí. Slovenského národného povstania. Je to jedno z najväčších námestí v strednej Európe. Počas leta ponúka širokú paletu kultúrno-zábavných podujatí, a koná sa tu aj stretnutie folklórnych súborov. Popoludní bol ďalší spoločný koncert na Zvolenskom zámku, v zámockej kaplnke. Keď sme prestúpili bránu niekdajšieho poľovníckeho sídla kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou, ocitli sme sa v inom historickom veku. Na nádvorí bolo veľa ľudí, striedali sa sobáš za sobášom, mladomanželov fotili sprava i zľava, oči lákala výstava kaktusov - cítili sme sa ako v nejakom filme zo stredoveku. Z nádvoria je vstup do pôvodnej gotickej kaplnky s kamenným gotickým portálom. V preplnenej kaplnke sa do výšky niesli tóny piesní a unášali človeka do iných dimenzií. Tento pocit spolu prežívali milovníci hudby, diváci i vystupujúci. Fandili sme jeden druhému a spoločne sme prežívali radosť z úspechu. Večer pri bielom stole sme hodnotili stretnutie a po večeri sme opäť spievali.
V nedeľu sa v Evanjelickom kostole Sv. Trojice vo Zvolene po skončení bohoslužieb predstavil náš zbor. Obrovský kostol bol preplnený, čo nás príjemne prekvapilo, ako aj to, že obecenstvu sa náš koncert zjavne páčil. Tešilo nás, že medzi veriacimi sme spoznali aj pána biskupa Milana Krivdu s rodinou, ktorý sa každému členovi zboru poďakoval pamätnicou Dejiny cirkevného zboru ev. cirkvi vo Zvolene, ako aj darmi pre náš zbor.
Spoločným obedom na salaši sa skončil náš zvolenský zájazd, na ktorý budú členovia Ozveny dlho spomínať. Vďaka patrí organizátorom, ktorí sa o nás príkladne postarali, a Celoštátnej slovenskej samospráve, ktorá nám poskytla podporu na cestovné.
(Z. H.)