Prvá adventná nedeľa je začiatkom duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Pána a takisto nového cirkevného roka. V chrámoch i v domácnostiach veriaci zapaľujú prvú sviečku na adventnom venci, ktorý je symbolom štyroch adventných nedieľ.
Adventný veniec a slávnostná atmosféra čakali 26. novembra aj obyvateľov obce Čomád a ich hostí, keď sa v miestnom osvetovom stredisku uskutočnil adventný kultúrny program. V mene organizátorov prítomných privítali predsedníčka slovenskej samosprávy Marta Šinková, starosta obce János Klement, predseda Spolku na zachovávanie tradícií Fialka Győző Peja a evanjelický farár László Eszlényi. V slávnostných príhovoroch zdôraznili dôležitosť adventného obdobia a prípravu na Vianoce.
V kultúrnom programe s prekrásnym vianočným programom vystúpili miestni škôlkari, ktorí pod vedením učiteľky Márie Borošovej predniesli riekanky a detské hry v slovenčine a v maďarčine. Po nich nasledovali žiaci základnej školy s vianočnou scénkou. Tanečná skupina Malá Fialka, ktorá vznikla v marci tohto roku, predviedla tiež slovenské riekanky a tance. Umeleckým vedúcim skupiny je Zsolt Szilágyi. Potom sa na javisku striedali tanečníci Folklórneho spolku Lipa z Budapešti a súboru Panónia z Malej Tarče. Kultúrny program skončil pohostením prítomných. Obložené chlebíčky, domáce zákusky, horúci čaj a varené víno dotvárali príjemnú sviatočnú atmosféru.
Po ukončení kultúrneho programu sa obyvatelia obce a hostia presunuli do neďalekého kostola, kde sa uskutočnila adventná slovenská a maďarská bohoslužba. Pred sviatočne ozdobeným oltárom sa prítomných prihovoril miestny evanjelický farár László Eszlényi. „Advent - toto slovo nám chce úplne všeobecne povedať: Boh je tu. Nedal ruky preč od tohto sveta. Nenechal nás samých. Aj keď ho nemôžeme vidieť, ani sa ho dotknúť, aj tak je tu a rôznymi spôsobmi prichádza k nám. Advent je čas, keď sa v nás prebúdza inokedy takmer zabudnutá dobrota; ochota myslieť na druhého a dať mu znak dobra,“ povedal a odovzdal slovo farárke Budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru Hilde Gulácsiovej Fabuľovej. "Napriek všetkému chaosu a predvianočnému zhonu by si veriaci v čase adventu mali uvedomiť, čo je pre nich dôležité, a prehodnotiť svoje priority. Popri nákupoch by si mali nájsť čas aj na vnútornú duchovnú obnovu a zamýšľať sa nad významom terajšieho obdobia vo svetle Božieho slova. Uvedomiť si, že Boh je na ceste k nám. Obdobie adventu má byť časom stíšenia, zamýšľania sa nad významom príchodu Ježiša na svet, časom odpúšťania, vnútorného očistenia i väčšej snahy pomôcť blížnym," povedala pri príležitosti začiatku adventu evanjelická farárka z Budapešti.
Slávnostná bohoslužba skončila prekrásnym čomádskym zvykom. Pán farár poprosil veriacich, aby rad radom obišli oltár, kde potom prevzali biele sviečky s fialovým golierikom. Sviečky zapálené od oltárnej sviece si odniesli domov, aby nimi zapálili prvú sviecu na adventnom venci. Pri východe z kostola sa pred nami zjavil dojímavý obraz: v uliciach obce blikali plamienky adventných sviec. Kúzelná atmosféra zaplavila nielen srdcia Čomáďanov, ale aj všetkých účastníkov adventného podujatia.
Andrea Szabová Mataiszová
Za základ svojej meditácie som si vybrala Ježišovu vetu, ktorá hovorí o Jánovi Krstiteľovi: „Hľa, posielam pred tebou svojho posla, aby ti pripravil cestu. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!” (Ev.Marka 1:2.b-3.)
Blížia sa – podľa mňa - najkrajšie sviatky roka. Ľudia ich nazývajú aj sviatkami lásky a pokoja... Na stenách nákupných stredísk už vidno vianočné ozdoby - hviezdy, zvončeky, elektrické sviečky. V médiách už taktiež idú vianočné reklamy. Včera sme boli s našimi deťmi v jednom nákupnom stredisku a tam už mali obrovský vyzdobený vianočný stromček.
Na Vörösmartyho námestí už otvorili vianočný trh. Keď sa spýtali predavačov, ako ide obchod, odpovedali, že ešte cítiť krízu, veľa ľudí sa iba poobzerá, nakupujú prevažne turisti.
Musíme si položiť otázky: Ako sa chystáme my na tieto sviatky? S akým očakávaním? Na biblickej hodine v budapeštianskej slovenskej škole som položila deťom otázku: Čo znamená slovo advent? Ony odvetili: očakávanie. - Nie, nie celkom, – povedala som im. Slovo advent pochádza z latinského slova: príchod. Takže v adventnom období očakávame príchod Voľakoho, Kto zase príde k nám, aby nás navštívil, aby naše životy spravil lepšími, krajšími, aby nám daroval riešenie v každom prípade - ak to potrebujeme -, aj v našich súženiach. Ten Voľakto je sám náš Pán Ježiš. V dobe Pána Ježiša Ján Krstiteľ mal, dostal tú úlohu, službu, aby pripravil cestu Pánovi.
Bol naozaj ako hlas volajúci na púšti: kričal do života mnohých ľudí, aby držali pokánie, aby sa vrátili k Pánu Bohu, aby sa blížili k Nemu a keď to urobia, tak sa aj náš Hospodin priblíži k nám.
Jeden deň som čítala v novinách, že ľuďom položili otázku, čo je podľa nich najdôležitejším dedičstvom v tomto živote? Väčšina opýtaných odpovedala, že týmito hodnotami sú poriadok a tradícia. Veľmi som sa potešila, že ľudia aj v dnešnom svete považujú tieto veci za hodnoty. Na vidieku - kde som slúžila viac rokov - som videla, že tradície naozaj zohrávajú dôležitú úlohu v živote ľudí. Tieto tradície vlastne zdedili od svojich predkov. V advente bývali služby Božie aj cez týždeň. Potom pred Vianocami sme išli s našimi deťmi a mládežou s betlehemom k starým a chorým ľudom, ktorí už nevládali prísť do kostola. Mládež im zvestovala radostnú zvesť: ”Narodil sa Kristus Pán, ktorý je Spasiteľ! Radujte sa!” Tieto tradície sú vlastne súdržnou silou spoločenstva. Teraz sa rodí nová tradícia aj v VIII. obvode Budapešti, kde brat starosta založil tzv. Cirkevnú radu, ekumenické spoločenstvo. My tam spolu s obvodnou samosprávou zapálime sviece na adventnom venci. Táto akcia má nádherný odkaz: spolu ako bratia a sestry, v spoločenstve sa chystáme na naše najkrajšie sviatky. Spolu sa snažíme uvidieť podstatu sviatkov, ich duchovné hodnoty.
U protestantov sú na adventom venci tri fialové sviečky a jedna ružová. Všetky majú svoj význam. Fialová farba znamená pokánie a ružová radosť. Ružovú zapálime v poslednú nedeľu: keď sa tešíme, že tu je už celkom blízko náš Pán.
Pripravme spolu cestu nášho Pána! Vyrovnajme Mu chodníky! Kričme aj my radostne do tohto sveta: Aj teraz príde k nám náš Pán! Aj teraz nás navštívi. On sám nás chce obdarovať vlastne najprv svojou prítomnosťou a potom svojou láskou a pokojom. Tak nech náš Pán požehná nás a naše prípravy na sviatky - aby sme potom mohli dostať od Neho ozajstné vianočné sviatky!
Hilda Gulácsiová-Fabuľová
Aktivity pre slovenských národnostných pedagógov a žiakov v Maďarsku v roku 2011 prebiehali v súlade s harmonogramom aktivít Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Na základe tohto plánu Slovenské pedagogické metodické centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy (SPMC) zostavilo časový harmonogram aktivít na rok 2011, do ktorého zaradilo aj domáce aktivity, plánované pre pedagógov a žiakov. Aktivity v materskej krajine prebiehali od februára do augusta.
Naši žiaci nižšieho a vyššieho stupňa základných škôl, stredoškoláci a vysokoškoláci vo veku od 8 do 25 rokov sa zapojili do 15 aktivít, ktoré sa realizovali na 11 miestach. Na týchto aktivitách pre krajanov sa z Maďarska zúčastnilo spolu 177 žiakov a 21 sprevádzajúcich pedagógov z 25 škôl v Maďarsku. Z našej strany si tieto aktivity vyžadovali veľkú pozornosť. Organizovanie, informovanie je neľahká úloha, lebo naše školy sú roztrúsené po celej krajine, komunikácia je preto možná len cez internet. Pri organizovaní účastníkov sme pokladali za veľmi dôležité zosúladenie aktivít, informovanie škôl, dať možnosť každej škole, zabezpečiť cestovanie do materskej krajiny z Budapešti.
Odborní garanti športových, ako aj voľnočasových aktivít realizovali podujatia na vysokej úrovni. Naši účastníci boli mimoriadne spokojní s podmienkami ubytovania, stravou, i pestrým programom. V posledných rokoch jednoznačne pociťujeme pozitívne zmeny tak z odbornej stránky, ako aj zo strany zabezpečenia podmienok. Nové miesta, kde sa programy uskutočnili boli lákavé, v známych lokalitách materskej krajiny. Na športových aktivitách sa zúčastnilo spolu 22 žiakov dvojjazyčných škôl zo Sarvaša, z Békéšskej Čaby, z Budapešti a jazykovej školy z Répašskej Huty. V škole v prírode v Liptovskom Jáne boli žiaci jazykových škôl z Ďurky, Dabaša, Mlynkov a dvojjazyčných škôl zo Sarvaša, z Békešskej Čaby, z Nového Mesta pod Šiatrom, zo Slovenského Komlóša a z Budapešti.
Do letného rekreačného tábora v Tatranských Matliaroch s veľkou radosťou odcestovalo v júli 50 najusilovnejších žiakov 16 jazykových a 5 dvojjazyčných škôl.
Na výtvarnú súťaž, o ktorej sme informovali všetky slovenské národnostné školy v Maďarsku e-mailom, sa v tomto roku prihlásilo málo žiakov. Príčinou môžu byť vysoké poštové náklady posielania prác, ako aj nízka aktivita pedagógov v tomto smere. Na odovzdávanie cien odcestoval na vlastné náklady z Tatabáne-Bánhidy jeden pedagóg s jedným žiakom.
Na programe Letná škola ľudového tanca v Tatranských Matliaroch sa zúčastnili dvanásti členovia súboru z Répašskej Huty. Účasť na folklórnom festivale, nacvičenie novej choreografie a spoločná zábava boli pre žiakov veľkým zážitkom.
Veľmi populárna je Letná škola ľudových remesiel. V tomto roku sa na nej zúčastnili žiaci zo Sarvaša a zo Slovenského Komlóša. O túto aktivitu by bol väčší záujem, tešili by sme sa, keby bola zvýšená kvóta pre Maďarsko. Obsahovo by sa program mohol rozšíriť o ľudovú hudbu, hudobné nástroje.
Na programe pre stredoškolákov Detská univerzita sa z roka na rok môžu zúčastniť tí žiaci, ktorí sa v Maďarsku zapoja do Programu pre nadaných. Je to akousi odmenou pre nich za usilovnú prácu. Ich počet z roka na rok rastie, práve preto by sme potrebovali vyššie kvóty.
Dobrá je spolupráca s odbornými garantmi Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského (CDV UK) v oblasti doškoľovania pre národnostných pedagógov a dospelých pracovníkov školstva. Na výjazdových kurzoch a odborných konferenciách sa zoznámili s našimi pedagógmi, zmapovali situáciu a požiadavky z ich strany.
Žiaľ, musíme konštatovať, že zo strany našich národnostných pedagógov je slabý záujem o dlhšie kurzy v materskej krajine. Najťažšie je aktivizovať učiteľov z jazykových škôl, a to z viacerých príčin. Napr. slovenčinár nie je povinný sa zúčastniť na doškoľovaní zo svojho odboru a škola často nedokáže zabezpečiť zastupovanie pedagóga na dlhšie obdobie. Na doškoľovaní v Modre-Harmónii sa v tomto roku zúčastnili siedmi pedagógovia zo škôl v Sarvaši, z Békešskej Čaby, z Budapešti a jeden pedagóg z jazykovej školy z Héhalomu.
O manažérsky kurz nebol záujem, lebo u nás manažérske vedomosti získavajú riaditelia na dvojročných doškoľovaniach. O školu žurnalistiky by bol záujem, ale záujemca nakoniec z rodinných dôvodov odstúpil.
Najpopulárnejšie u našich pedagógov boli vlani dvoj- až trojdňové tzv. výjazdové kurzy, ktoré sa konali v Maďarsku. Zúčastnilo sa nich spolu 120 pedagógov z rôznych škôl. O túto formu by bol veľký záujem. V minulom školskom roku v Budapešti slovenskí odborníci zmapovali okruh tematiky, o ktorú by bol záujem. Na prvom mieste sú metodické semináre zo slovenčiny (napr. čítanie s porozumením, rozvíjanie slovnej zásoby, metodika vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka), ukážkové zamestnania smerujúce na moderné metódy (práca s interaktívnou tabuľou, dramatická výchova vo vyučovaní, hravé metódy). Dúfame, že bude možnosť oživiť túto pre nás potrebnú formu doškoľovaní. Zo strany materskej krajiny by sme potrebovali zabezpečenie akreditovaných kurzov s odbornými garantmi.
Veľmi dobrá je spolupráca s Ústavom jazykovej a odbornej prípravy, ktorý pôsobí v rámci Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského a zabezpečuje programy predovšetkým pre stredoškolákov. Môžeme konštatovať, že aktivita Slovenčina na každý deň a slovenské reálie splnila svoje ciele. Odborná práca garantov na vysokej úrovni, zábavné formy práce, bohatý program exkurzie a hlavne pobyt v slovenskom jazykovom prostredí prispeli k obohateniu slovnej zásoby a k zvýšeniu jazykovej úrovne stredoškolákov. O letné kurzy slovenského jazyka je vždy veľký záujem tak zo strany stredoškolákov, ako aj vysokoškolákov. Na kurz slovenského jazyka a odborných predmetov pre krajanov maturantov sa v tomto roku prihlásilo 9 stredoškolákov z gymnázií v Békešskej Čabe a v Budapešti, žiaľ, študenti budapeštianskeho gymnázia sa na kurze napokon nezúčastnili. Blízkosť hlavného mesta SR, odborná príprava týchto programov na vysokej úrovni a bohaté programy sú pre nás lákavé. Keďže na letnú školu Studia Academica Slovaca (SAS) sme v tomto roku nedostali kvóty, na trojtýždňovom kurze pre krajanov sa zúčastnili štyria pedagógovia dvojjazyčnej školy zo Sarvaša. Ďakujeme vedúcim kurzu za túto možnosť, ktorú by sme chceli využívať aj v budúcnosti.
Žiaľ, ako som už uviedla, na trojtýždňovú letnú školu SAS sme nedostali kvóty pre dospelých. Oproti predošlým rokom sa znížila kvóta aj na Odborno-metodický seminár slovenského jazyka v Bratislave. V tomto roku sa na seminári mohli zúčastniť len 4 pedagógovia, pričom záujem by bol oveľa väčší. Termín je veľmi výhodný pre pedagógov, lebo koniec augusta je prípravným obdobím nového školského roka.
Do tohto medzinárodného projektu sme sa mohli zapojiť prvýkrát. Projekt s bohatým programom viažuci sa k svetu médií je veľmi lákavý pre dnešnú mládež chceli využívať. Na desať dní sa dostali do sveta slovenských masmédií, čo ich veľmi motivovalo pri práci. Do projektu sa prvýkrát mohli zapojiť ôsmi žiaci z Maďarska. V tomto roku sme dali možnosť žiakom slovenskej školy z Budapešti, lebo podmienkou účasti je ovládanie hovorovej slovenčiny na vysokej úrovni. O zapojenie sa do programu v budúcnosti majú záujem aj naše ostatné dvojjazyčné školy (Sarvaš, Békešská Čaba), preto dúfame, že projekt bude pokračovať aj na budúci rok.
V tomto roku sme sa snažili zapojiť naše školy nielen do známych programov, ale vyskúšať aj nové. Cestovanie na programy sa nám podarilo zabezpečiť sčasti pomocou Ministerstva národných zdrojov MR na základe medzirezortnej dohody, ale aj z vlastných zdrojov Slovenského pedagogického metodického centra.
Horeuvedené možnosti pre našich pedagógov a žiakov priniesli výsledky aj v oblasti efektívnejšej výučby slovenčiny. Za pestrú ponuku , odbornú pripravenosť a bohatosť tohtoročných programov sme vďační odborným garantom a MŠ SR.
Erika Lázárová
školská referentka CSS
V Slovenskom inštitúte Budapešť sa uskutočnilo 29. novembra diskusné fórum na tému Euro. Prečo áno? Prečo nie?
Prítomných v mene organizátorov po anglicky privítala riaditeľka SI Jana Tomková. Moderátor večera, pracovník Ekonomického ústavu Maďarskej akadémie vied Gábor Obláth, stručne načrtol momentálnu situáciu eura a eurozóny. Analytik Maďarskej národnej banky Mihály András Kovács vo svojej prednáške informoval prítomných o tom, ako vplýva postavenie Maďarska mimo eurozóny na hospodárstvo krajiny. Riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska Martin Šuster referoval o vplyve zavedenie eura na slovenské hospodárstvo.
Po diskusii sa uskutočnilo otvorenie putovnej výstavy Národnej banky Slovenska (NBS) s názvom Euro, naša mena. Expozícia je určená širokej verejnosti. Svojou filozofiou a zrozumiteľnou a zaujímavou formou je prístupná aj školám a študentom. Výstava zobrazuje na šiestich veľkoplošných paneloch históriu vzniku eurových bankoviek a mincí, vrátane slovenských, a ich ochranné prvky. Návštevníci výstavy sa zároveň dozvedia aj o úlohe NBS, ktorú mala pri zavedení eura, no najmä o funkcii NBS po zavedení jednotnej európskej meny, jej postavení v Európskom systéme centrálnych bánk a o úlohách ECB a národných centrálnych bánk v Eurosystéme či Európskom systéme centrálnych bánk (ESCB). Výstava približuje taktiež historické fakty - zobrazuje jednak historicky prvé spoločné meny používané na území dnešnej Európy akými boli tetradrachmy, rímske mince, hrivny, dukáty, toliare a koruny, ako aj prvé pokusy o menové únie - latinskú, škandinávsku, nemeckú a belgicko-luxemburskú, až po založenie Hospodárskej a menovej únie - jej zakladateľov, politickú situáciu, a takisto výber názvu, znaku a históriu zavedenia eura.
Andrea Szabová Mataiszová
Maďarsko je brak? Odpad? Nepodarok? (Bóvli?) Ako si dovoľuje nejaká ratingová spoločnosť tvrdiť niečo podobné? (Ani nevieme, čo je to rating!) A Moody´s? Ako sa môže takto nazývať niečo, čo sa tvári tak dôležito? Chce, aby ľudí zachvátila hneď ráno panika? Prečo by inak vytrubovala do sveta svoje nezmysly v noci? Nebodaj zosúladila svoje bludy s maďarskou parlamentnou opozíciou? Ktorá tiež dosť nepriateľsky a zlomyseľne voči vládnucej garnitúre rada pracuje v noci? Možno preto, aby mala pocit, že kým otcovia a matky vlasti spia, niečo ešte môže v tejto krajine ovplyvňovať? Nebodaj zákonník práce? Alebo zákon o verejnom školstve? Stačí jej obštrukcia, aby si zasnívala o porážke vlády? Aby si myslela, že hoci vláda má dvojtretinové nohy, predsa sa môže potknúť? Alebo sa nemôže? Nakoniec tá mašinéria zmetie všetko spred seba? Aby sa minister hospodárstva mohol naďalej domnievať, že velí rýchlemu člnu maďarskej ekonomiky? Ktorý šikovne obchádza vyčnievajúce vrcholce ľadových krýh? Dokonca pridáva rýchlosť v domnienke, že nenarazí do nich, ako onoho času Titanic? A aby najhlavnejší kormidelník mohol pokukávať ešte viac na Východ, kde, ako je známe, aj Slnko vychádza? Odkiaľ nás možno zachránia pred zhnitým, dekadentným a – preboha! – aj liberálnym Západom? Kde ani nevedia, čo majú robiť, keď sa ich eurozóna rozpadáva? Prečo nesledujú vehementnejšie maďarský príklad? Prečo váhajú, hezitujú, vajatajú? Prečo radšej špekulujú? Navyše na úkor Maďarska, o ktorom šíria, že je brak? Pričom oni sú ako vrak električiek, ktoré sa práve zrazili na „körúte”?
A vedia vôbec, že úsmev človeka pod električkou nebýva vždy úprimný?
Malá stredoslovenská obec neďaleko Banskej Bystrice Hronec je už tradičným dejiskom vysunutých zasadnutí predstaviteľov miestnych organizácií a pobočiek Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM). Nebolo tomu inak ani 26. novembra, keď sa tu zišli zhodnotiť uplynulý rok a diskutovať o rôznych aktuálnych témach.
Zasadnutie otvorila predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá zhrnula činnosť zväzu v uplynulom období. S ľútosťou musela konštatovať, že prebiehajúci rok bol z finančného hľadiska doposiaľ najťažší v dejinách ZSM. Finančnú podporu tak zo strany Správy fondov Sándora Wekerleho, ako aj Vlády Slovenskej republiky totiž dostal zväz až koncom novembra, čo značne sťažilo podmienky jeho tohtoročnej činnosti. Aj v tejto súvislosti sa poďakovala členskej základni zväzu za jej oduševnenosť, ktorá pomohla preklenúť tieto ťažkosti.
Člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) Imrich Fuhl zhodnotil výsledky národnostných volieb a prvý rok činnosti v našom najvyššom volenom zbore z pohľadu opozície. Ako povedal, napriek tomu, že ním vedený Klub poslancov Spolu má vo VZ CSS o jeden hlas menej ako väčšina, aktívne sa zapája do jeho činnosti a snaží sa o spoluprácu – väčšinou však neúspešne. Zvlášť sa venoval aj téme letákov, ktoré vydal ZSM za účelom agitovať občanov slovenskej národnosti, aby sa pri októbrovom sčítaní ľudu hlásili k svojim koreňom.
Na rokovaní bol prítomný aj zástupca riaditeľa Odboru národnostných vzťahov Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Anton Paulik, ktorý sa sústredil na predstavenie novely zákonov, týkajúcich sa národností. Ide najmä o národnostný zákon, zákon o občianskych združeniach a zákony o školstve. Členka predsedníctva ZSM Marta Papučková Glücková sa v tejto súvislosti ako riaditeľka Základnej školy v Mlynkoch podelila o svoje postrehy a obavy z prípadných dopadov novely školského zákona na národnostné školy.
Zasadnutie poctil svojou prítomnosťou aj podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ladislav Topoľský, ktorý oboznámil prítomných s krajom a diskutoval s nimi na tému účasti slovenských detí z Maďarska na letných školách v prírode organizovaných ZSM. Navrhol, aby v tom istom čase aj oni organizovali školu v prírode pre deti z Banskobystrického kraja, čím by mohli spríjemniť a zefektívniť pobyt detí z Maďarska na Slovensku. Dohodli sa na tom, že pripravia zmluvu o spolupráci v tejto oblasti.
Ku každej prerokovanej téme prebehla živá diskusia. Po rokovaní sa delegáti ZSM presunuli do Slovenskej Ľupče, kde si pozreli krajskú súťažnú prehliadku folklórnych skupín. Z okresných a regionálnych kôl sa do nej prebojovalo osem folklórnych skupín, ktoré predstavili svoju najnovšiu tvorbu v podobe spracovaní folklórnych tradícií a ľudových zvykov zo svojich regiónov. Pred plnou sálou miestneho kultúrneho domu úspešne predviedli najmä fašiangové a svadobné zvyky, ale aj Jánske hry a piesne, či regrútske odobierky.
Po večeri a oslávení životných jubileí Moniky Szabovej a I. Fuhla pokračovala diskusia o aktuálnych otázkach slovenskej národnosti. Ako odznelo, predstaviteľov politickej sféry volia občania, resp. delegujú na to oprávnené občianske združenia, ktorých úlohou je sledovať ich činnosť. Občianske organizácie by mali byť akýmsi svedomím politiky a práve o toto sa aj naďalej bude snažiť ZSM.
Zlatko Papuček
Ráno v Zuberci nás prekvapilo chladom. Ešte väčšie prekvapenie nás čakalo po raňajkách. Krátka cesta autobusom naprieč Roháčskou dolinou v Západných Tatrách bola ako menší skok do budúcnosti – z jesene do zimy. Keď sme vystupovali z autobusu pri Ťatliakovej chate v nadmorskej výške 1393 metrov, naše topánky sa zaborili do vrstvy snehu. Zopár škrípavých krokov nás priviedlo k cieľu našej púte, Ťatliakovmu jazeru. Pohľad na jeho zamrznuté vlny obklopené zasneženými štítmi priam vyrážal dych. Niet divu, že do vykúreného autobusu sme sa po dvadsiatich minútach vracali obohatení nielen o krásne vizuálne zážitky, ale podaktorí aj o zárodok statočnej nádchy.
Len niekoľko kilometrov od jazera (a opäť v jesennom ročnom období) nás potom radostne privítal riaditeľ a sprievodca Múzea oravskej dediny Richard Janoštín. Po pozdravných slovách na chvíľku zmizol, aby sa vzápätí objavil s heligónkou na hrudi a svoju prednášku počas púte skanzenom okorenil ukážkami miestneho hudobného folklóru.
Dozvedeli sme sa, že toto múzeum začali budovať koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia na bývalých pasienkoch. V súčasnosti tu čaká návštevníkov viac ako päťdesiat stavieb ľudovej architektúry, ktoré sú rozčlenené do niekoľkých častí sústreďujúcich charakteristické typy budov regiónu: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Mlynisko a za osobitú zmienku stojí gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku pätnásteho storočia z obce Zábrež, týčiaci sa nad skanzenom. Pán Janoštín nám ďalšie dielo svojej nevysychajúcej studnice melódií zahral práve na malom barokovom organe tohto domu Božieho.
Samozrejmosťou tak v kostole, ako aj v každej budove skanzenu bol autentický nábytok a náradie. Prítomnosť domácich zvierat (a v lete aj pestovanie pre Oravu typických plodín) vytvárala dojem, ako keby dedina bola stále živá. Od nášho sprievodcu sme sa dozvedeli, že návštevníkov počas celého roka čakajú viaceré pravidelné i príležitostné programy, ako napríklad „Ozveny tradícií“, „Remeslá na dedine“, alebo „Zahrajme sa ako kedysi“, z ktorých najmä posledný je obľúbeným cieľom školských výletov.
Nádherná príroda, krásne udržiavané, živé expozície a sympatický, otvorený, oravský folklór dokonale ovládajúci sprievodca, ktorý nás na záver túry pohostil aj hafirovicou (vynikajúcim likérom vyrobeným z čučoriedok nazbieraných nad obcou Zuberec), v nás zanechali len tie najlepšie dojmy. Mapu múzea, otváracie hodiny, cenník lístkov, programy, kontakty i všetky ďalšie informácie v prípade záujmu nájdete na stránke http://muzeum.zuberec.sk/.
Bohatší o nové zážitky a zohrievaní čučoriedkovicou sme sa po rozlúčke vybrali ďalej, na slávny Oravský hrad, o ktorom vám ale porozprávame v nasledujúcom príspevku.
Zlatko Papuček
Slováci z Komárňansko-Ostrihomskej župy privítali advent so svojimi priateľmi z Nových Zámkov. Veľkú sálu šárišápskeho kultúrneho domu na pozvanie Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy zaplnili 26. novembra Slováci z Čívu, Dorogu, Hute, Kestúca, Moďoróšu, Pilíšskej Čaby, Tatabáne, Orosláňu, Tardošu, Síleša a Šárišápu. Atmosféru blížiacich sa Vianoc okrem výzdoby sály pripomínali aj salónky, ktoré vďaka usilovným a pozorným usporiadateľom, spolu s textom vianočnej piesne Tichá noc čakali hostí na stoličkách. Slováci zo župy si prišli pozrieť vianočný kultúrny program priateľov z Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) v Nových Zámkoch. V tomto meste žijú aj mnohí presídlenci z Békešskej Čaby. Významným podujatím MO MS v Nových Zámkoch bolo v roku 2007 pripomenutie si 60. výročia presídlenia Slovákov z Maďarska a odhalenie pamätných tabúľ v meste. Jeden z čabianskych Slovákov, pán učiteľ Ján Krasko, mal zásluhy aj na založení Speváckeho zboru Lipa pri MO MS, ktorý mal svoje prvé vystúpenie pred dvadsiatimi rokmi. Tento krát, vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku, mohlo zavítať toto kultúrne teleso do Šárišápu, medzi tunajších Slovákov. Spevácky zbor pod taktovkou Denisy Mrváňovej predniesol pásmo vianočných piesní. Programom sprevádzala obecenstvo dlhoročná priateľka Slovákov z Tardoša, rodáčka z tejto obce Katarína Fučíková. Ďalší blok vianočného programu tvorilo vystúpenie mládežníckeho a detského Folklórneho súboru Matičiarik, ktorý tiež pôsobí pri novozámockom MO MS. Deti oblečené v krojoch zahrali a zaspievali slovenské koledy a vianočné piesne.
Keďže cieľom organizátorov bolo navodenie slávnostnej atmosféry, potom, ako predsedníčka župného voleného zboru Mária Nagyová privítala hostí, sa namiesto obvyklých prejavov začal kultúrny program. V radoch obecenstva ho pozorne sledovali aj mnohí vzácni hostia - predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, starostka Čívu Bernadeta Kosztková Rokolyaová, starosta Kestúca Lajos Gaál a predsedovia slovenských samospráv zastúpených obcí. Prišiel aj starosta hostiteľskej obce Károly Kollár, ktorého pani predsedníčka M. Nagyová poprosila o zapálenie prvej sviečky na adventnom venci. K. Kollár ako starosta Slovákmi obývanej obce zaželal prítomným, aby sa ešte dlho takto pred Vianocami stretávali v niektorej z okolitých obcí a posilňovali tým svoju spolupatričnosť. Predseda CSS, inak člen Slovenskej samosprávy v Kestúci J. Fuzik, vyjadril svoju radosť z toho, že môže byť spolu so svojimi rodákmi a dobrými susedmi. Ako povedal, príprava na Vianoce sa ešte iba začína a účastníci stretnutia už dostali darček v podobe krásneho kultúrneho programu. Vyjadril presvedčenie, že keď je príprava takáto pekná, budú šťastné a pokojné aj Vianoce. Mária Nagyová sa poďakovala účinkujúcim za program a predsedníčke miestnej slovenskej samosprávy Kataríne Huberovej Kisgyőriovej za spoluprácu pri organizovaní podujatia. Vyjadrila svoju vďaku aj tým spoluobčanom, ktorí síce nehovoria po slovensky, ale sa pridali k Slovákom a svojou prítomnosťou poctili podujatie, veď ako povedala, takto spolu je krásna príprava na najkrajšie sviatky roka. Zaželala prítomným krásne, láskyplné Vianoce a pozvala ich na priateľské posedenie a malé pohostenie.
Na otázku Ľudových novín, či ich samospráva v tomto roku ešte pripravuje nejaký program, nás pani predsedníčka informovala o tom, že odteraz budú prebiehať podujatia v jednotlivých obciach. V Číve napr. pripravujú na každú sobotu do Vianoc nejakú akciu. M. Nagyová uviedla, že Slovenská samospráva Komárňansko-Ostrihomskej župy poskytla finančnú podporu slovenským samosprávam pôsobiacim v župe celkovo vo výške 600 000 Ft.
A. Račková
V predčasných voľbách v Mlynkoch, ktoré sa uskutočnili 27. novembra, získal najviac hlasov bývalý starosta József Lendvai. Volieb sa aktívne zúčastnilo 45,5 percenta Mlynčanov, účasť sa v minulosti pohybovala zvyčajne okolo 70 percent.
Poslanci obecného zastupiteľstva rozhodli o rozpustení samosprávy 13. septembra 2011. Dôvodom boli nezhody medzi poslancami, starostom a notárkou najmä v hospodárskych otázkach.
Členmi nového zastupiteľského zboru sú Ladislav Fazekas, Ladislav Galó, Alexander Horváth, Štefan Jánsky (doterajší vicestarosta), Gabriel Mikušík a Ján Rusňák. Nekandidovali doterajší členovia -predsedníčka slovenskej samosprávy Marta Demjénová, ani predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka.
Podľa našich informácií záujmy Slovákov v podpilíšskej obci bude presadzovať necelá polovica členov novozvolenej samosprávy, čo je menej ako doteraz. Za zmienku stojí fakt, že neuspel kandidát blízky ultrapravicovej strane Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Veríme, že kauza, aká vznikla roku 2008 okolo Slovenského domu, sa už nezopakuje. Naopak, v dohľadnom čase budú môcť Slováci pilíšskeho regiónu prevziať nový Slovenský dom, ktorý v súčasnosti čaká na kolaudáciu
(ef)
Kostol sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti vítal prichádzajúcich veriacich slniečkom ožiarenými jesennými farbami okolitých stromov. Mohutný hlas organu znel veľmi dôstojne, vítal veriacich a otca Bélu Balika, ktorý k nám prišiel slúžiť omšu zo XVII. obvodu Budapešti. Litánie predčítala Ildika Klauszová Fúziková, prosby spolu s miništrantkou Beátou Erdeiovou.
Ježišovo podobenstvo dnešného evanjelia obrazne hovorí o poslednom súde. Podľa svadobných zvykov židov družičky nevesty dostali pozvánku, aby s lampami čakali a fakľovým tancom vítali snúbenca a potom na svadbe aby uchvacovali svadobníkov. Ženích meškal a panny zaspali. Hlúpe panny nemali dostatok oleja a ich lampáše pri dlhom čakaní vyhasli, kým predvídavé múdre panny sa pripravili aj na dlhé čakanie. Hlúpe panny pýtali olej od múdrych družičiek, ktoré si doniesli so sebou aj olej, ale tie im povedali, aby si išli kúpiť. Medzitým prišiel ženích a múdre panny ho vítali tancom a spolu s ženíchom vstúpili do svadobnej siene. Tie panny, ktoré išli kupovať olej, meškali a ich už nepustili na svadbu... Podobenstvom nám bolo vyjasnené, že vždy máme byť pripravení na stretnutie s Kristom s čistým svedomím a srdcom, len tak sa môžeme dostať medzi svadobníkov, do neba.
Po omši sme sa presunuli na faru, kde nás privítal predseda obvodnej slovenskej samosprávy, „otec“ slovenských omší v VIII. obvode Kazimír Kápolnai. Ospravedlnil otca Bélu a veriacich z Mlynkov, ktorí sa nemohli zúčastniť na agapé. Vyjadril vďaku za službu kantorovi Michalovi Tóthovi a Beáte Erdeiovej a prítomným predstaviteľom slovenských obvodných samospráv poďakoval za dlhoročnú spoluprácu pri financovaní cestovného pre veriacich z okolitých obcí. Na agapé sa vytvorila priateľská diskusia – ako v rodinnom kruhu - a ťažko sme sa rozchádzali.
c. r.
Základná škola v Číve usporiadala 30. novembra recitačnú súťaž pre žiakov základných škôl župy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Nesmelých súťažiacich prichádzajúcich do školy vítali usmievavé tváre a príjemná atmosféra. Pani učiteľky sa snažili zmierniť napätie, s úsmevom a pokojným hlasom sa prihovárali deťom, ktoré netrpezlivo čakali na začiatok súťaže. Dočkali sa. Pani riaditeľka hostiteľskej školy Ildika Madudová najprv privítala žiakov a ich učiteľov, potom predstavila porotu. Predsedníčkou jury bola slovenčinárka školy Mária Pintérová Jurkovičová, pomáhali jej bývalý učiteľ slovenčiny, básnik Štefan Bendúr a člen miestnej slovenskej samosprávy Viktor Kosztka. Po pani riaditeľke slovenčinárka na materskej dovolenke Andrea Kresztesová zarecitovala báseň Štefana Bendura, ktorú zložil pri príležitosti súťaže. Súťaž začali najmenší recitátori (1. a 2. trieda), ktorí smelo predniesli populárne básne Gregora Papučka, Kristy Bendovej a iných slovenských autorov. Po nich nasledovali žiaci zasadení do druhej vekovej kategórie (3. a 4. trieda), ktorým tiež nerobilo problémy recitovanie pred porotou a publikom. Keď dokončili svoje vystúpenia, mohli sa zabávať v remeselníckej dielni, ktorú pre nich pripravili organizátori.
Nasledovali recitácie žiakov vyššieho stupňa, čiže tretej (5. a 6. trieda) a štvrtej vekovej kategórie (7. a 8. trieda). Šikovné dievčatá a jediný chlapec predniesli už zložitejšie texty, ako napríklad úryvok z diela Andreja Sládkoviča Marína, alebo časti humorných diel. Prednesy skončili, všetci súťažiaci sa presunuli do remeselníckej dielne, kde s úsmevom na tvárach kreslili, rezali a lepili. Spod šikovných rúk vychádzali modrí a ružoví anjeličkovia na vianočný stromček, alebo ozdobené vianočné stromčeky z papiera, ktoré sú vhodné na dekoráciu kvetín v črepníku.
Príjemne unavení žiaci sa posilnili chutnými obloženými chlebíkmi a osviežujúcimi nápojmi. Potom ich už čakalo vyhlásenie výsledkov. Predsedníčka poroty Mária Pintérová Jurkovičová každého pochválila a najšikovnejším odovzdala odmeny, diplomy, knihy, fixky a perá. Najlepšími recitátormi boli Ákos Čuport, Štefan Szivek, Viktor Kochňák, Daniela Schucková, Karina Rahbergerová, Panna Findtová, Kristína Nagyová a Kata Somogyiová.
Samozrejme, ani ostatní sa nevrátili domov s prázdnymi rukami. Oni tiež dostali diplomy a písacie potreby. Súťažiaci sa vo veselej nálade rozlúčili s čívskou školou. Dúfame, že s mnohými sa stretneme na budúcoročných celoštátnych recitačných súťažiach.
Andrea Szabová Mataiszová
Dňa 16. novembra zložili poslanecký sľub dve nové poslankyne Slovenskej samosprávy Budapešti. Monika Szelényiová a Eva Gedőová požiadali o možnosť zložiť sľub, aby mohli začať pracovať v zbore.
Ako je známe, slovenskí elektori v hlavnom meste mohli hlasovať za dve listiny. Koalícia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a Klubu slovenských dôchodcov (Ozvena-KSD) má v sedemčlennom zbore 4, Únia slovenských organizácií v Maďarsku (Únia) 3 poslancov. Volebná komisia vypísala ustanovujúce zasadnutie SSB na 26. januára 2011. Prvé ustanovujúce zasadnutie však nebolo uznášaniaschopné, pretože na ňom boli prítomní iba traja poslanci. Opätovné ustanovujúce zasadnutie vypísala volebná komisia na 16. február. Zúčastnili sa na ňom štyria poslanci koalície Ozvena-KSD, ktorí zvolili za predsedníčku doterajšiu vedúcu Zuzanu Hollósyovú.
Od februára pracovali v zbore len štyria poslanci, čo však nebolo badať na vykonaných aktivitách. Bez problémov usporiadali tradičné aj nové podujatia, akým bol v apríli Oblievačkový ples. Udržiavali styky so spoločenskými organizáciami pôsobiacimi v hlavnom meste, s cirkevnými zbormi, ako aj s obvodnými slovenskými samosprávami, ktorých predsedov pozývali na rozšírené zasadnutia.
Teraz sa dve poslankyne koalície Únia rozhodli zložiť sľub pred ostatnými poslancami a zapojiť sa do činnosti zboru. Obidve dobre poznajú prácu v SSB, nakoľko boli jej členkami aj v predošlom cykle. Na zasadnutí ihneď dostali poverenie zapojiť sa do organizovania Dňa budapeštianskych Slovákov a Slovenských Vianoc, ktoré sa uskutočnia 18. decembra o 15. hod. v divadelnej sále sídla SSB.
Zatiaľ sľub nezložila iba poslankyňa Ildika Klauszová Fúziková.
Budapeštiansky Slovák
Koncom roka bilancujú svoju činnosť aj slovenské samosprávy. Ako jedna z prvých v hlavnom meste usporiadala v polovici novembra verejné zasadnutie Slovenská samospráva VI. obvodu. Predseda zboru Ladislav Petro spolu s členkami Máriou Šutinskou, Evou Svitilovou a Andreou Horehleďovou vítali prítomných v priestoroch spoločenského domu na Eötvösovej ulici. Úvodom odzneli báseň v podaní Alexandry Šóošovej a pilíšske piesne v interpretácii Regőa Horvátha, obidvaja sú študenti budapeštianskeho slovenského gymnázia. Po kultúrnej vložke referoval o tohtoročnej činnosti slovenskej samosprávy Ladislav Petro.
Slovenskí poslanci VI. obvodu sa zameriavajú na skúmanie minulosti tejto mestskej časti, vrátane významných osobností slovenského pôvodu. Samospráva patrí medzi najstabilnejšie, nakoľko v tejto mestskej časti pôsobí od roku 1998 skoro v nezmenenej zostave. Hoci tento rok je finančne náročný pre všetky samosprávy, snažia sa uskutočniť také podujatia, ktoré sú vhodné na prezentáciu našej národnosti. L. Petro načrtol smery činnosti samosprávy, ktorá sa v prvom rade snaží vytvoriť kontakty so slovenskými obyvateľmi obvodu a na druhej strane neúnavne vyhľadáva pamiatky po historických osobnostiach slovenského pôvodu, ktoré žili a tvorili na území Terezína, ako boli napríklad Ján Palárik, Ján Nepomuk Bobula, Šimon Klempa a ďalší. Publikácia samosprávy o živote a činnosti J. N. Bobulu z pera jej predsedu sa stretla s dobrou odozvou aj mimo obvodu, ale pár exemplárov daroval autor dvom gymnáziám, ktorých budovu projektoval náš slávny rodák. V Madáchovom gymnáziu podľa informácií L. Petra riaditeľ už mal prednášku na základe knihy a v Trefortovom gymnáziu s láskou prijali publikáciu. Slovenský zbor úspešne prezentoval našu kultúru na obvodných podujatiach, vrátane májového národnostného pikniku a Terezínskych hodov, kde sa predstavili členovia Pilíšskeho tria, ktorí očarili publikum slovenskými ľudovými piesňami na harmonike a trúbkach.
V tomto roku k ich činnosti pribudla nová aktivita v podobe úspešnej spolupráce s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša. Jeho predseda Pavol Beňo zavítal aj na verejné zasadnutie, aby vyslovil vďaku za uskutočnenie spoločného programu Mosty pri príležitosti 10. výročia odovzdania mosta Márie Valérie v Ostrihome. Na podujatí prednášal o mostoch spájajúcich Maďarsko a Slovensko člen spolku Ján Karkuš. P. Beňo vyslovil nádej, že ich spolupráca bude úspešne pokračovať. L. Petro sa zmienil o ďalších plánoch ich zboru Hneď o týždeň sa uskutočnil Národnostný večierok, kdwe obyvateľom mestskej časti Terezín ponúkli národnostné samosprávy pôsobiace v obvode nielen kulinárny, ale aj kultúrny zážitok. Ako pripomenul, slovenská samospráva plánuje spolu s ostatnými národnostnými samosprávami oživiť tzv. Dom tanca, ktorý bol donedávna veľmi populárny v radoch mládeže. Okrem toho chcú uskutočniť aj výstavu fotografií s národnostnou tematikou.
Verejné zasadnutie pokračovalo družnou debatou.
(ef)
Takmer 5 200 detských prác – návrhov vianočných pohľadníc zo Slovenska, Poľska, Chorvátska, Rumunska, Českej republiky a Maďarska hodnotila porota na medzinárodnej detskej výtvarnej súťaži Vianočná pohľadnica.
Súťaž, ktorú už siedmykrát vyhlásilo a uskutočnilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, sa stretla s veľkým záujmom detských výtvarných talentov. Témou prác detí z 273 škôl boli vianočné, prírodné, zvykoslovné a biblické motívy. Malí tvorcovia však nezostali len pri klasickom zobrazovaní vianočných sviatkov, ich význam posunuli do výjavov súvisiacich s intímnym prostredím rodiny, čím pootvorili dvere do svojho sveta. Z klasických námetov prevládalo najmä zobrazenie Madony s dieťaťom, Troch kráľov a anjelov.
Trojčlenná porota však konštatovala, že z detskej tvorby sa vytratil najsilnejší symbol Vianoc – jasličky so Svätou rodinou. Súťaž sa prvýkrát uskutočnila s rozdelením škôl na základné, špeciálne a základné umelecké školy. Výrazne sa tým zvýšil počet prác zo špeciálnych základných škôl, čo súťaž obohatilo o nezvyčajné pohľady na spracovanie tém.
Ako techniky boli najčastejšie využívané kresba, koláž, škrabaná technika, monotypia a využitie nevýtvarného materiálu. Najpočetnejšie bola zastúpená kategória od 8 do 11 rokov v technikách kresba a maľba.
Medzi výhercami sme našli aj uchádzačku z Maďarska. 14-ročná Dominika Kálnášiová z Hollóházy získala tretie miesto v kombinovanej technike.
Kolekcia víťazných prác bude sprístupnená v decembri v Dolnom Kubíne. Ďalšie výstavné kolekcie budú inštalované v Martine, v Ostrave, v Bielsko-Bialej a vo foyeri Úradu Žilinského samosprávneho kraja.
Súťaž i následné výstavy sa realizujú prostredníctvom projektu spolufinancovaného Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika.
(it-ef)
Vianočné trhy sú dnes atrakciou takmer v každom meste. Vo veľkých mestách ich usporadúvali aj v minulosti, v posledných rokoch im iba pridali na lesku. Neodmysliteľne k nim patrí vôňa pečených koláčikov, punču, vareného vína a ľudovoumelecké výrobky. Hlavnou atrakciou Budapeštianskych Vianoc, ktoré usporiadajú už po trinásty raz, je Vianočný trh na Vörösmartyho námestí. Americké magazíny pre cestovný ruch Travel and Leisure a Sunday Times v roku 2006 a 2008 ho zaradili medzi 10 najlepších na svete. Podujatie, ktoré má oživiť turisticky mŕtvu sezónu, je najdlhším festivalom hlavného mesta (48 dní, 66 drevených stánkov a 130 predavačov). Je otvorený od 18. novembra do 30. decembra, denne od 10. do 20. hodiny.
Vianočný trh je veľmi populárny medzi domácim obyvateľstvom, ale aj medzi zahraničnými hosťami, ktorí v mnohých prípadoch cestujú do Budapešti iba kvôli tejto atrakcii v centre mesta. Podľa odhadov ročne má približne 600 tisíc návštevníkov, z nich štyridsať percent zahraničných. V snahe vytvoriť nové tradície organizátori pozvali aj čestného hosťa - ako prvé sa môže predstaviť Belgicko, ktoré ponúka návštevníkom vo svojich stánkoch belgické pivo, čokoládu a turistické informácie.
Vďaka bohatej ponuke programov – bábkarských a folkových predstavení - a náročných ľudovoumeleckých výrobkov z prírodných materiálov, ktoré odporúča porota zložená z členov Združenia ľudovoumeleckých spolkov, považujú budapeštiansky Vianočný trh za jeden z najlepších v Európe. Každoročnou súčasťou podujatia je drevený Betlehem a svetelná hra inštalovaná na Dome Gerbeaud, ktorý je najkrajšou budovou Vörösmartyho námestia. Medzi novinky patrí, že od tohto roku na trhu predávajú nielen klobásy, chlebové langoše, koláče a varené víno, ale aj vianočné jedlá: plnenú kapustu, ryby a makovníky. Ďalšou novinkou je, že po prvýkrát v histórii trhu vzplanie 11. decembra plameň Mieru, ktorý vďaka skautom príde do hlavného mesta ako živý oheň z Baziliky narodenia Ježiša Krista v Betleheme.
Andrea Szabová Mataiszová
Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala 23. novembra dve podujatia venované fotografovi, maliarovi a staviteľovi Ivanovi Vydarenému. Najprv odhalila pamätnú tabuľu na jeho bývalom dome na Vyšehradskej ulici č. 53 a večer sa uskutočnila vernisáž výstavy jeho diel v Dome národností. Kurátorkou expozície je Bernadett Gassamová Szabová. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj starosta mestskej časti József Tóth. V kultúrnom programe vystúpili so zhudobnenými básňami András Berecz a Katarína Noszlopyová.
Ivan Vydarený pochádza z územia dnešného Slovenska, zo slovenskej rodiny. Po maďarsky sa naučil až v škole. Narodil sa roku 1887 vo Vrbovom, v Nitrianskej stolici. Jeho otec Štefan bol hodinár a neskôr profesionálny fotograf. On učil svojho syna základy fotografovania, prvý aparát dostal Ivan do rúk už ako 10-ročný. I. Vydarený svoje stredoškolské štúdiá ukončil na bratislavskom evanjelickom lýceu. Maturoval v roku 1907 a chcel sa stať lekárom, ale náhodou raz odprevadil svojho priateľa na budapeštiansku technickú univerzitu a projekty vyvesené na chodbách mu tak učarili, že sa rozhodol pre architektúru. Úspešne zložil prijímacie skúšky, dokončil vysokoškolské štúdiá a stal sa diplomovaným architektom. Na úrovni materinského jazyka hovoril slovensky, maďarsky, nemecky a latinsky. Ako vysokoškolák žil v podnájme v dome, kde bývala aj rodina Szabovcov. Ich dcéra Alžbeta často hrávala na klavíri. Raz sa k jej hre spontánne pridali husle, neskoršie kytica kvetov a nakoniec z toho vzišlo manželstvo. Narodili sa im dve deti a do bombardovania v roku 1944 žili na Hronskej (Garam) ulici. Potom dostali byt na Vyšehradskej ulici, kde jeho rodina dodnes žije (nevesta I. Vydareného s vnukom a jeho rodinou).
Jeho prvým pracoviskom bola projekčná firma Alfréda Wellischa. Pracoval tam v rokoch 1913 až 1949. Jeho talent sa odzrkadľuje na mnohých domoch v Budapešti a na vidieku: projektoval množstvo základných škôl, gymnázium v Zlatých Moravciach, ba aj dom oproti vlastnému bytu na Vyšehradskej ulici č. 60. Vydarenému sa teda ušlo to šťastie, čo málo architektom, že na sklonku svojho života pri pohľade z okna videl vlastné dielo: „S radosťou sa naň pozerám. Dodnes ho chvália, hoci odvtedy už bolo treba dom obnoviť, ozdobu z grafitu odstránili, ostala iba forma, ale aj tá je úchvatná.“
Bol mnohostranným umelcom: podľa profesie architekt – tým sa živil do konca života, podľa životnej záľuby fotograf ktorého koníčkom bolo maľovanie. Fotografická činnosť Ivana Vydareného je známa a uznávaná, ale o jeho obrazoch vieme málo. Chuť k tomuto druhu umenia dostal od svojich učiteľov na technickej univerzite Árpáda Székelya (syna Bertalana Székelya) a Lajosa Rauschera.
V prvej svetovej vojne slúžil ako veliteľ roty najprv v Pešti, potom na ruskom, na karintskom a neskoršie na talianskom fronte. Dlhý čas si krátil zdokonaľovaním sa v maľbe a fotografovaní. Zhotovil veľa fotografií o hrôzach vojny. Popri záberoch z bojísk zvečnil na akvareloch a na kresbách nedotknutú prírodu a krásne zimné vrchy. Počas vojny sa dostal do styku s barónom Ladislavom Medňanským (László Mednyánszky). O stretnutí píše: „V roku 1916 som bol na talianskom fronte... vtedy sa stalo, že do mojej opatery dali zaujímavého starého človeka. Bol to Ladislav Medňanský, výborný maďarský maliar. Presťahoval som ho do svojho baraku a stal sa mojím hosťom na viac mesiacov.“ Mladý umelec mal teda možnosť spoznať systém práce Medňanského, jeho umelecké zásady, charakter, ktoré zanechali v ňom stopy na celý život.
Po výstave Maliarov akvarelov a pastelov v roku 1919 – kde vystavoval spolu s takými významnými umelcami, ako Álmos Jaschik, Oskar Glatz, Aladár Edvi Illés, Mariska Undiová a Aladár Kőrösfői Kriesch – už nevystúpil pred verejnosť so svojimi maľbami alebo inými umeleckými dielami. Dobová kritika ho spomínala ako povšimnutia hodného mladého umelca, ale dodnes je tajomstvom, prečo po sľubnom začiatku nenasledovalo pokračovanie.
Jeho diela sa nikdy nedostali do krvného obehu maďarskej kunsthistórie. Bolo o ňom všeobecne známe, že ako fotograf veľa času trávil vyhľadávaním, pozorovaním a komponovaním témy. Nerobil to inak ani vtedy, keď maľoval. Svoje akvarely vytváral zväčša na základe vlastnoručne zhotovených fotografií. Ako fotograf musel dobre narábať so svetlom a ako maliar zas s vodou.
Jeho diela v r. 1969 prvýkrát hodnotil vo svojej štúdií na stránkach časopisu Umenie fotografovania kunsthistorik Lajos Végvári: „Má veľa pekných kresieb, hlavne tie sa mi páčia, ktorých tón udáva niekoľko farieb. Podľa ponímania by som ho zaradil do školy Jánosa Vaszaryho.“ Végvári hodnotí umelca nasledujúcimi slovami: „Je vysokej postavy s rovným driekom, zavalitý muž, z ktorého vyžaruje pripravenosť na útok alebo obranu. Tento stav ho núti byť neustále duševne ostražitý. Jeho oči sú jemné, ako keby práve nimi chcel odvrátiť bodnutia nožom, ktoré nechtiac učiní svojimi prenikavo hlasnými vetami na svojom návštevníkov.“ Ivan Vydarený takto videl sám seba: „Je pravda, že som citlivý, uzatvorený, čo viem, že vyvoláva antipatiu ľudí. Počas celého svojho života som bol akýmsi tichým ťuťmákom, ktorý je nesmierne skromný, So sebou som nikdy nebol spokojný a vyhýbal som sa emocionálnym prejavom.“
Jeho najobľúbenejšia metóda maľovania bol akvarel, ale jeho talent sa prejavil aj v iných technikách, ako napríklad uhľokresbe, tuši, mediryte, linoryte, či oleji. Okrem toho zhotovil aj tzv. gvaš, teda maľby s krycou vodovou farbou. Tieto sa pre nízku schopnosť lomu svetla vodového spojiva podobajú na pastelové maľby.
V roku 2005 usporiadali v Tate výstavu s názvom Maliar Ivan Vydarený. Zanechal po sebe tisíce akvarelov, fotografií a malieb.
Osud mu daroval dlhý život, takmer 95 rokov, počas ktorých neúnavne tvoril. Jeho špecifickosť spočívala aj v tom, že maľoval očami architekta a fotografa. Uznávaných umelcov len zriedkakedy nadchla panoráma mesta a výstavba budov. On ale zvečnil prestavbu Alžbetinho mosta, zbúranie Tabánu, pohľad na zbombardovanú Budapešť, premenu nábrežia Dunaja, budínske mosty, Starý Budín, budovy v hradnej štvrti, ďalej hrobku Gul Babu, to všetko v rôznych variantoch. Na maľbách predstavujúcich Lehelovo námestie nachádzame etapy výstavby Kostola sv. Margity Arpádovskej, podobne ako všedné dni ľudí hemžiacich sa na námestí a na trhovisku. Na výstavbe kostola sa podieľala aj rodina Vydareného, lebo jeho manželka ako aktívna členka Katolíckeho ženského spolku iniciovala zbierku na výstavbu a vďaka tejto charite sa mohla začať stavba.
Fotografiu ako druh umenia I. Vydarený nikdy nepovažoval za porovnateľnú s maľbou a grafikou. Podľa neho fotografia zväčša iba reprodukuje a v najkrajnejšom prípade vytvára umelecký produkt. Zo slovníka ním redigovaného časopisu Fotografické správy by najradšej vynechal slovo umenie v súvislosti s fotografovaním. Napriek tomu nič nenaznačuje tomu, že by dakedy túžil po kariére maliara.
Budapeštiansky Slovák
Posledné tohtoročné riadne zasadnutie Valného zhromaždenia (VZ) Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa uskutočnilo 30. novembra. V zasadačke sídla CSS na Fadruszovej ulici sa z celkového počtu 29 poslancov zišlo 27, a tak predseda Ján Fuzik po úvodných privítacích slovách skonštatoval uznášaniaschopnosť VZ. Po poverení referentky úradu Márie Mateideszovej vedením zápisnice, resp. Kataríny Kormošovej a Kataríny Zuzany Szabovej Tóthovej funkciou overovateliek a následnom schválení programu sa rokovanie mohlo začať.
Prvým bodom bolo schválenie referátu o aktivitách predsedu CSS v období od predchádzajúceho rokovania VZ a plánu riadnych zasadnutí VZ v nasledujúcom roku. J. Fuzik ústne doplnil zoznam svojich aktivít, ktorý bol súčasťou pracovného materiálu zaslaného poslancom elektronickou poštou, o účasť na zasadnutí Kabinetu predsedu, na rokovaní v Mlynkoch o sprevádzkovaní Strediska pilíšskych Slovákov za účasti právneho poradcu, budúcej vedúcej strediska Anny Szeifertovej a predsedu Združenia a regionálneho strediska pilíšskych Slovákov Jozefa Havelku, ďalej na adventnom večierku Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy v Šárišápe a na budapeštianskom stretnutí slovenskej mládeže organizovanom spolkom Identita. Referát predsedu, ako aj plán riadnych zasadnutí VZ v roku 2012 stanovených na mesiace február, máj, september a október, poslanci jednohlasne schválili.
Predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Michal Lásik doplnil svoj referát o prenesených kompetenciách o informáciu, že výbor zasadne aj po VZ, aby zaujal stanovisko v súvislosti s modifikáciou smerníc a štatútov škôl prevádzkovaných CSS. Referát poslanci jednohlasne schválili.
V rozpočte CSS a jej inštitúcií na rok 2011 vyvolalo potrebu modifikácie zvýšenie rozpočtu škôl prevádzkovaných CSS o 9 382 000 forintov. Poslanci aj túto zmenu jednohlasne schválili.
Tri týždne pred VZ v aule Maďarského poľnohospodárskeho múzea v Budapešti odhalili bronzovú bustu Ondreja Likera Áchima, na ktorú CSS vyčlenila z rámca pre kultúrne podujatia 760-tisíc forintov, čo dodatočne schválila viditeľná väčšina poslancov.
Ďalším bodom rokovania bolo schválenie mzdovej doplnkovej odmeny predsedu CSS na obdobie október - november 2011 v brutto hodnote 338 190 forintov. Návrh Finančno-kontrolného výboru CSS schválilo 14 poslancov.
Živá diskusia sa rozprúdila až pri šiestom rokovacom bode, ktorým bolo schválenie finančnej koncepcie rozpočtu CSS a jej inštitúcií na rok 2012. Odznel návrh z radov poslancov, aby sa finančné prostriedky venované na podporu kultúrnych podujatí prostredníctvom konkurzu vyhodnocovaného v máji zvýšili na dvojnásobok, žiadosť objasniť pomernosť medzi osobnými a vecnými výdavkami pri kultúrnych podujatiach, či preskúmať možnosť honorovania činnosti putujúcich farárov. Ako predsedníčka Finančno-kontrolného výboru CSS Zuzana Szabová povedala, definitívny rozpočet bude známy až v decembri, no termín odovzdania koncepcie je 30. november, preto ide zatiaľ iba o predbežné čísla. J. Fuzik dodal, že v definitívnom návrhu rozpočtu vo februári sa tieto sumy môžu meniť, dovtedy už budú známe presné čísla, finančné zostatky. Ako povedal, CSS v rozpočte počíta s 30-miliónovou dotáciou, ktorá síce vyzerá byť nereálna, ale pokiaľ by kalkulovala s nižšou, o väčšiu by sa neskôr nemohla ani uchádzať. Na margo putujúcich farárov poznamenal, že CSS s nimi nemá zmluvné styky a vyjadril potrebu dať túto situáciu do poriadku. Po diskusii poslanci finančnú koncepciu jednohlasne schválili.
VZ CSS rozhodlo o zmene v Dozornej rade spoločnosti Legatum. Keďže Štefan Bendúr sa zo zdravotných dôvodov musel vzdať funkcie v trojčlennej dozornej rade, na jeho miesto navrhlo Helenu Čičeľovú. Poslanec Imrich Fuhl vyjadril svoj nesúhlas z regionálneho aspektu, keďže Š. Bendúr bol z pilíšskeho a H. Čičeľová je z dolnozemského regiónu, ale aj z odborného hľadiska, keďže, ako uviedol, „ľudia pôsobiaci v Legate sa neprispôsobili novým úlohám, ktoré súvisia hlavne s vydavateľskou činnosťou“, preto navrhol nájsť vhodných odborníkov tak do Dozornej rady, ako aj na čelo Legata. Vymenovanie H. Čičeľovej bez potreby kvalifikovanej väčšiny napokon schválilo 14 poslancov, zvyšných 13 sa zdržalo.
V súvislosti s vymenovaním Daniely Onodiovej za riaditeľku Slovenského divadla Vertigo na základe súbehu na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2015 poslanec I. Fuhl prezentoval svoj postreh, že namiesto profesionalizmu by sa mal klásť väčší dôraz na ochotnícky aspekt a mali by sa vzkriesiť divadlá na tradičných miestach, ako napr. v Kestúci. Vymenovanie riaditeľky poslanci jednohlasne schválili.
Do súbehu o miesto šéfredaktora Ľudových novín podali projekt štyri uchádzačky: Alžbeta Hollerová Račková, Iveta Horváthová Körtvélyesiová, Karola Klauszová a Erika Krucsaiová Trenková. Potom, ako všetky uchádzačky súhlasili s otvoreným rokovaním, predsedníčka Kultúrneho výboru Zuzana Lauková konštatovala, že všetky konkurzy vyhoveli predpisom, výbor sa zriekol práva navrhnúť ktorúkoľvek z nich, rozhodnutie ponecháva na VZ. J. Fuzik potom prečítal deväťdesiaty siedmy bod ôsmeho odseku platných stanov CSS, podľa ktorého pri vymenovaní vedúcich inštitúcií po konkurznom konaní rozhoduje VZ na základe návrhu predsedu. V zmysle tohto bodu spomedzi štyroch uchádzačiek navrhol hlasovať o tých dvoch, ktoré sa predošlého konkurzu nezúčastnili, teda o I. Horváthovej Körtvélyesiovej a E. Krucsaiovej Trenkovej. Na nečakanú udalosť zareagoval I. Fuhl žiadosťou o prestávku na prediskutovanie novovzniknutej situácie, ktorej J. Fuzik vyhovel.
Po prestávke sa rozprúdila živá diskusia, do ktorej sa zapojil aj právnik Dénes Nemes, ktorý vysvetlil korektnosť postupu z právneho hľadiska. V následnom hlasovaní I. Horváthová Körtvélyesiová dostala 11 hlasov, trinásti hlasovali proti a traja sa zdržali. Proti vymenovaniu E. Krucsaiovej Trenkovej hlasovalo trinásť poslancov a štrnásť sa zdržalo. Konkurzné konanie bolo platné, ale neúspešné. J. Fuzik sa po hlasovaní vyjadril, že vzhľadom na prebiehajúce ostré diskusie medzi odborníkmi o tom, či sú Ľudové noviny vôbec inštitúciou, a o ďalších záležitostiach súvisiacich so zmenou rôznych finančno-právnych predpisov, navrhuje vykonať právnu korekciu a na februárovom VZ rozhodnúť o tom, za akých podmienok sa vypíše ďalší konkurz na post šéfredaktora Ľudových novín. S návrhom súhlasilo 25 poslancov, dvaja sa zdržali.
Zasadnutie pokračovalo prerokúvaním pracovných plánov jednotlivých výborov a inštitúcií CSS, ktoré poslanci po diskusii schválili. Jedinou výnimkou bol pracovný plán Ľudových novín, ktorý na základe neúspešného rozhodovania o osobe šéfredaktora J. Fuzik navrhol vypustiť z rokovania, čo poslanci jednohlasne schválili. Väčšiu diskusiu vyvolalo jedine prerokúvanie pracovného plánu Slovenského osvetového centra. Jeho predsedníčka Katarína Királyová reagovala na kritické otázky viacerých poslancov. Na koniec aj pracovný plán SOC poslanci schválili veľkou väčšinou hlasov. V súvislosti s pracovným plánom spoločnosti Legatum I. Fuhl poznamenal, že nedá sa očakávať od šéfredaktora týždenníka, aby vykonával vydavateľskú činnosť, preto navrhuje poveriť vydávaním ozajstné vydavateľstvo. Riaditeľ Legata Juraj Ando vyjadril svoju otvorenosť na takéto riešenie a poprosil poslancov o konkrétne návrhy a pomoc pri riešení situácie.
Záverečným bodom VZ bola diskusia o aktuálnych otázkach. Poslanci mimo zápisnice si vymieňali názory o tom, či treba uvádzať slovíčko „menšinová“ v názvoch jednotlivých samospráv, o situácii okolo Slovenského domu v Mlynkoch a pod. Na záver J. Fuzik zablahoželal prítomným Katarínam k meninám a poprial všetkým príjemné sviatky.
Zlatko Papuček
Kto 24. novembra zavítal na pozvanie Slovenskej samosprávy v Pesterzsébete do Základnej umeleckej školy Lászlóa Lajtu v XX. obvode, určite neoľutoval. V koncertnej sále školy mohol byť účastníkom prekrásneho slovenského programu na vysokej umeleckej úrovni. Po pozdravných slovách predsedníčky slovenského voleného zboru Anny Komjáthiovej sa najprv predstavil Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena, ktorý pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej predniesol prekrásne slovenské ľudové piesne z viacerých regiónov našej vlasti. Obecenstvo sa nadšeným potleskom zavďačilo aj za skvelý výkon tanečníkov Folklórneho spolku Lipa, ktorý vedú predsedníčka Monika Szelényiová a umelecká vedúca Eva Szilágyiová Šubová. Tanečný súbor na profesionálnej úrovni predviedol ukážku zo svojho bohatého repertoáru. Za východoslovenský, horehronský, békešský a zemplínsky tanec právom získal uznanie oduševneného obecentstva. Sprevádzala ho hudobná skupina Kóborzengő, ktorá aj samostatne zahrala niekoľko slovenských ľudových piesní. Slovenský kultúrny večer v Pesterzsébete sa v duchu blížiacich sa vianočných sviatkov skončil prekrásnymi slovenskými adventnými piesňami v podaní speváckeho zboru Ozvena.
Slovenská samospráva v Pesterzsébete – nakoľko sa založila iba pred rokom - sa týmto podujatím predstavila širšej verejnosti tejto časti hlavného mesta. Bola to jej prvá veľká akcia, ktorá zároveň naznačila, že v Pesterzsébete ju určite budú nasledovať aj ďalšie podobné slovenské podujatia.
(b-i)
V sarvašskej škole sme aj v tomto roku zorganizovali Týždeň zdravia. Deti sa často vo svojom okolí stretávajú s plagátmi, na ktorých sú reklamy znázorňujúce dôležitosť správnej životosprávy. Napriek tomu máloktoré z nich využívajú tieto rady v praxi. Preto sme pokladali za dôležité, aby sa zoznámili s týmito možnosťami aj priamo v škole a vyskúšali si ich. Správna výživa, zdravý vývoj, ako aj správna životospráva sa odzrkadlili v programoch uskutočnených počas celého týždňa.
Veľký úspech mala ranná rozcvička, pri ktorej sa zišlo viac ako 200 žiakov. Predcvičovali im ich spolužiaci. Bolo príjemné vidieť usmievavé tváre detí. Tieto cviky boli jednoduché, každý si ich vedel osvojiť a potom ich aj uplatňovať doma. Na druhý deň veselo rozprávali, ako sa im podarilo ráno dostať do pohybu otecka aj mamu. Po telesnom pohybe nasledoval hygienický výcvik, na ktorý sme pozvali odborníka.
Školská asistentka, zdravotná sestra Renáta Sarköziová pripravila pre deti prednášku o umývaní zubov, ktorú spestrila aj príkladmi pomocou interaktívnej tabule. Veľký vplyv však mala na deti maketa veľkých umelých zubov, na ktorých si mohli osvojiť správnu techniku umývania zubov. Odmenou nebola čokoláda, ale malý vlastnoručne urobený darček, ktorý deťom darovala asistentka.
Podmienkou udržania zdravia je predovšetkým správna životospráva. Ukázali sme deťom, aké je ľahké pripraviť chutnú misu, ktorá obsahuje len zeleninu a ovocie. Najlepším príkladom bola ich vlastnoručná práca, kde si každý sám očistil, nakrájal, alebo postrúhal ovocie alebo zeleninu, ktoré si vybral podľa vlastnej chuti. Výsledok bolo vidieť pri ochutnávke: každá trieda za niekoľko minút zjedla pripravený šalát. Pri príprave sa mohli malí kuchári poučiť aj o tom, kde sa dávajú šupky a jadierka ako odpad. Týmto sme prispeli v rámci Týždňa zdravia aj k enviromentálnej výchove v rámci ochrany životného prostredia. V deťoch sme sa snažili posilniť povedomie, že ochrana prostredia je veľmi dôležité pre ich vlastné zdravie.
Na nástenke mládežníckej organizácie si každý mohol prečítať články týkajúce sa tejto témy. Kvíz, v ktorom boli otázky týkajúce sa správnej životosprávy, sa podarilo vyplniť bez chýb mnohým žiakom a najšikovnejší dostali odmenu.
Nadaní žiaci, ktorí vedia pekne kresliť, mali tiež možnosť ukázať svoju fantáziu a šikovnosť. Pripraviť mali fotoromán na tému: Ako prebieha môj deň pri dodržiavaní správnej životosprávy. Získané poznatky v priebehu týždňa boli pre deti dobrou motiváciou.
Realizácia týchto fotorománov bola nesmierne nápaditá, tí najkreatívnejší získali odmenu.
Týždeň rýchlo ubehol a my sme mohli konštatovať, že naše deti zaujíma ich zdravie. Všetci účastníci tohto programu to nadšene potvrdili.
Zlatica Lišková