Áder: národnosti obohacujú celý náš národ

Maďarsko ráta s príslušníkmi národností, ktoré obohacujú celý maďarský národ, povedal maďarský prezident János Áder na stretnutí s predsedami celoštátnych národnostných samospráv koncom decembra.

Hlava štátu vo svojom príhovore pripomenula, že život je darom, ktorého každý moment je dôležitý a odkazuje nám: „Bez ohľadu na to, kde sme sa narodili, akú máme farbu pleti, či kultúru, predsa nerozlučne patríme k sebe“. Podľa prezidenta sa národ skladá z komunít, ktoré patria k sebe napriek vnútornému rozdeleniu, kultúrnej a politickej pestrosti. Pripomenul aj prejav pri príležitosti svojho zvolenia, v ktorom odkázal národnostiam: zachovanie vlastnej identity je výkon, ktorý posilňuje ich maďarskosť. Ako povedal, Maďarsko ráta s národnosťami, s ich výkonmi, s ich „ničím nezameniteľnou pridanou hodnotou“, čím obohacujú celý maďarský národ. „Strážte si tento poklad a obohacujte ho tak isto, ako ste to robili doteraz,“ povedal prezident.

(mti-ef)

Advent v Čemeri

Séria adventných podujatí sa pre Čemeranov začala účasťou na adventnej omši a agapé v kostole sv. Jozefa v Budapešti.

Na Mikuláša sme usporiadali v Slovenskom dome výstavu krojovaných bábik a v jeho dvore sme po prvýkrát vytvorili betlehemskú dedinku. Na deti čakalo aj hladkanie živých zvierat, betlehemské figuríny v životnej veľkosti. V sedliackom dome sme predstavili dobovú izbu a obuvnícku dielňu a nemohla chýbať ani „tótska“ kuchyňa, v ktorej celý deň predávali tradičné čemerské zemiakové jedlá.

K adventu patrí aj tradičná zabíjačka, ktorá sa tešila najväčšiemu záujmu. Miestne skupiny predstavili záujemcom miestne príležitostné ľudové kroje, zabíjačkové nástroje a staré metódy spracovania mäsa. Aj tu fungovala slovenská kuchyňa, kde ponúkali zabíjačkové špeciality, čiže praženú krv na cibuľke, mozoček na vajíčku, jaternice, klobásy, gerhene a flutne. Proti prechladnutiu podávali horúci čaj a korenisté varené víno.

Alžbeta Szabová - aszm

Nosenie betlehemu v Hollóháze

Základnú školu Ferenca Istványiho pripojili v septembri minulého roka k materskej a základnej škole v Medzihorí so sídlom v Pálháze. Nechcem hovoriť o ťažkostiach, ale o tom, že z každého stavu sa dá vyťažiť to najlepšie. Zmenilo sa totiž postavenie a výučba slovenčiny v tejto inštitúcii. V štyroch skupinách sa učí jazyk svojich predkov 35 žiakov a s veľkou radosťou sa zapájajú aj do zveľaďovania a zachovávania tradícií v rámci hodín slovenskej vzdelanosti.

Hollóháza je pre nás významnou oblasťou, kde sa pravidelne zoznamujeme so zvláštnosťami miestneho nárečia, životom predkov. Zachovávame ich tradície, zbierame ľudové piesne, ľudové hry a miestne legendy a interpretujeme ich na javisku. Prvýkrát sme nacvičili nosenie betlehemu v Zemplíne so žiakmi tretej a štvrtej triedy, čo nebolo pre nás ľahké, lebo kedysi to hrali dospelí muži. V rámci tradícií boli neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov obchôdzky, ktorými prezentovali ich ústredný motív podľa biblickej tradície - narodenie Ježiša v maštali - formou koledy. Asi najvýraznejšou je obchôdzka betlehemcov so zvláštnym prejavom ľudového divadla, betlehemskou hrou. Biblický motív tu prekrývajú reálie pastierskeho života, ktorý súvisí so zbojníckou tematikou. Jazyk, obsah a prednes hry, ako aj zaobstaranie dobových kostýmov si vyžadovali veľa práce. Avšak skoro 160 rozjarených detských, rodičovských a učiteľských tvárí bolo pre nás veľkým zadosťučinením. Rozprávka o malej predavačke zápaliek, vianočný koncert školského spevokolu, spev ôsmakov a historka o Troch kráľoch v podaní žiakov 6. ročníka boli na vysokej úrovni.

Je pre mňa cťou, že môžem svoje jazykové znalosti uplatniť v tejto škole, ktorú navštevujú usilovní žiaci s veľkým záujmom o slovenčinu a spolupracovať s príjemnými kolegami v malebnej dedine Hollóháza, ktorú prezývajú aj Perlou Zemplína.

Mária Barnová Zajakovská (ef)

AED - automatický defibrilátor pre sarvašskú školu

Návrat človeka do plno hodnotného života pri náhlej zástave srdca dokáže zabezpečiť automatický defibrilátor - AED, ktorý výrazne zvyšuje šancu na život.

V rámci poskytovania prvej pomoci tento prístroj na záchranu života získala Slovenská základná škola v Sarvaši do daru od rodiny Luštikovcov. Tento vzácny prístroj prevzala na vianočnom podujatí riaditeľka školy Zuzana Medveďová.

Nácvik spôsobilosti v oživovaní človeka s použitím automatického externého defiblirátora (AED) si učitelia osvojili v rámci kurzu prvej pomoci. Pod vedením pani Eriky Vargovej a jej asistentky Agneši Topor-Müllerovej z Budapešti si všetci pedagogickí pracovníci školy podľa pomocných bodov uvedených na interaktívnej tabuli osvojili postup pri záchrane života pomocou defibrilátora:

- opatrne približovanie sa k pacientovi,
- zistenie reakcií pacienta,
- privolanie pomoci na číslach 107 alebo 112,
- zabezpečenie priechodu nosných dýchacích ciest,
- skontrolovanie dýchania,
- pokus o 30 kompresných tlačení na hrudníku,
- 2 x vdýchnutie vzduchu.

Na základe týchto informácií sa každý pokúsil na cvičnej figuríne osvojiť si určený postup pri záchrane života.

AED defibrilátor uľahčí záchranu života hlasovými povelmi v jednotlivých záchranných činnostiach, ktoré pomáhajú záchrancovi vykonať masáž srdca a celkové oživovanie pacienta správnou technikou.

Kedy a prečo sa stáva defibrilácia aj pre laických záchrancov súčasťou prvej pomoci?

Pretože:

- najčastejšou príčinou náhlej smrti u dospelých je až v 80% náhle zlyhanie srdca,
- vek postihnutých náhlou zástavou srdca sa neustále posúva k mladším vekovým skupinám,
- úrazy elektrickým prúdom bývajú taktiež často spojené s náhlym zlyhaním činnosti srdca,
- ľudia postihnutí náhlym zlyhaním srdca majú obrovskú šancu na prežitie, ak je oživovanie do príchodu záchrannej služby robené včas a správnou technikou,
- automatický externý defibrilátor je vlastne asistentom pri záchrane života.

Zlatica Lišková

Deň národností v Dunaeďháze

V polovici decembra minulého roka sme v základnej škole už druhýkrát usporiadali Deň národností v duchu Vianoc. Pozvali sme aj našich dôchodcov z klubov Jasná jeseň, a zo župnej knižnice Józsefa Katonu.

Deti zhotovili ozdoby na vianočný stromček, naučili sa koledy, piesne, betlehemské hry. Vďaka spolupracovníkom Aranke a Štefanovi sa deti hravou formou dozvedeli, že v našej župe žijú nielen Slováci, ale aj iné národnosti, Chorváti, Srbi, i Nemci.

Po „ťažkých,” ale veselých úlohách nám dobre padli škoricou a cukrom posypané pečené jablká a horúci medový čaj v Pamätnom dome.

Náš program sme ukončili opäť v škole, kde každý žiak dostal darčeky financované zo zdrojov Európskej únie, ktoré odovzdali kolegovia zo župnej knižnice.

Ďakujeme za finančnú podporu miestnej Slovenskej menšinovej samospráve, aj župnej knižnici.

Rozália Pásztorová Vargová

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Bayer

Nerád to robím, ale musím citovať vedúceho publicistu maďarskej pravice, konkrétne denníka Magyar Hírlap, ktorého majiteľom (ako aj vlastníkom Echo TV) je veľkopodnikateľ Gábor Széles (viete, Ikarus, Videoton...). Takže čelný predstaviteľ, ikona pravicovej mediálnej ríše Zsolt Bayer v spomínanom denníku napísal hnusné vety. Napríklad tieto: „Významná časť Cigánov nie je schopná... žiť medzi ľuďmi... sú to zvery a správajú sa ako zver... keď narazia na odpor, vtedy vraždia... Tieto zvieratá by viac nemali existovať. Nijako. To musíme vyriešiť - ale okamžite a akýmkoľvek spôsobom“...

Hneď ako som tieto riadky čítal po prvý raz, bolo mi jasné, že z toho bude škandál. Vlastne to, že tieto riadky vyšli, už samo o sebe bol škandál. Bol som však náramne zvedavý na reakcie. Ako sa kto bude vyhovárať, ospravedlňovať, vysvetľovať. Najprv som bol prekvapený príjemne: Tibor Navracsics, druhý človek vo vláde, teda potentát vlády vyjadril mienku, že taký človek ako Bayer by nemal mať miesto vo Fidesze. Najblogerskejší fideszák Tamás Deutsch (Dajcstomi) z Bruselu tiež poslal Bayera do kelu. Dokonca aj majiteľ a šéfredaktor denníka Magyar Hírlap sa ospravedlnili za slová kolegu. Ale tu sa už začalo to, čo maďarčina výstižne nazýva umývaním černocha (szerecsenmosdatás). Čiže je to nemožné, no za pokus to možno stojí. Avšak akékoľvek ospravedlňovanie Bayera je nonsens, pretože otvorene a jasne, ani nie skryto, vyzýva na likvidáciu skupiny ľudí.

Kde je polícia? Prečo ho neodvedú v putách? Namiesto toho sa pred mikrofóny postaví hovorkyňa Fideszu Gabriela Selmecziová a oznamuje, že to, čo Bayer napísal, nenapísal ako člen Fideszu, ale ako novinár. A varovala pred tým, aby niekto dával Bayera na rovnakú platformu s jobbikovským poslancom Gyöngyösim, ktorý chcel pre zmenu zostavovať zoznamy Židov v parlamente a vláde. Opozícia dva prípady, samozrejme, spája, ale teraz je reč o správanie sa „vlastných“ - teda ľudí na Bayerovej strane. Vraj to tak nemyslel, treba oddeliť jeho publicistickú činnosť a jeho členský preukaz Fideszu č. 5. Pripomína mi to kauzu okolo spisovateľa i posledného posluhovača nyilasovcov v jednej osobe Józsefa Nyírőa. Jeho spopolnenú verziu, presnejšie iba pozostatky spisovateľa (rozhodne nie nyilasovca) chcel pochovať predseda maďarského parlamentu László Kövér v Sedmohradsku, pričom namiesto piety a vážnosti spôsobovali scény okolo prevozu a schovávania urny posmešky. Kde bol zdravý rozum?

Aj teraz chýba. Je okyptený. Ako Uhorsko po Trianone!

Vyšlo 3. vydanie knihy J. Hnilicu

Profesor Ján Hnilica vydal tretie vydanie knihy o sv. Cyrilovi a Metodovi „Svätí Cyril a Metod. Horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri Cirkvi”. Knihu vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Autor ju napísal pri príležitosti 1100. výročia úmrtia sv. Metoda. V prvom vydaní vyšla v zahraničí.

Publikácia je výsledkom dôsledného štúdia historických materiálov. Zaoberá sa životom a činnosťou sv. Cyrila a Metoda počnúc ich rodiskom. Skúma pôvod Konštantína a Metoda, ich mladosť, štúdiá, pôsobenie, misiu na Morave, cesty do Ríma, smrť sv. Cyrila, Metodovo problematické účinkovanie ako arcibiskupa až po jeho smrť a vyhnanie Metodových žiakov. Autor dej završuje obnovením cirkevnej samosprávy v Moravskej ríši na žiadosť Mojmíra II. ako dovŕšenia vývoja samostatnej slovenskej cirkevnej provincie, čo bolo sprevádzané latinizáciou liturgie a písma. Prepracovaná stať Osudy hrobu a pozostatkov sv. Cyrila podrobne dokumentuje fakty súvisiace s miestom posledného odpočinku sv. Cyrila.

Nové vydanie rozširuje poznatky o hrobe sv. Cyrila pod Bazilikou sv. Klementa v Ríme, kde existuje viacero hypotéz jeho umiestnenia. Zároveň je doplnená kapitola o pôsobení solúnskych bratov v Ríme. Kniha má bohatú dokumentačnú prílohu. Uverejnené dokumenty sú rozšírené o pápežský dekrét Egregiae virtuti, ktorým pápež Ján Pavol II. vyhlásil sv. Cyrila a Metoda za spolupratrónov Európy. Na záver tretieho vydania knihy je výberová bibliografia z cyrilo-metodskej problematiky.

Spolok slovenských spisovateľov

Aukcia vín na rekonštrukciu Krásnej Hôrky

Hrad Krásna Hôrka je národná kultúrna pamiatka ležiaca pri Rožňave nad obcou Krásnohorské Podhradie. Vlastnili ho tri významné rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci. Patril k najkrajším hradom na Slovensku, kým ho začiatkom marca minulého roku nezničil obrovský požiar. Podľa hasičov pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo vypaľovanie trávy, z ktorej preskočila iskra na strechu hradu z dreveného šindľa. Škody odhadli na približne osem miliónov eur. Na rekonštrukciu hradu usporiadali viacero benefičných podujatí a zbierok.

Ženský rád rytierov vín Panónia sa v polovici decembra minulého roku taktiež pripojil k tejto iniciatíve a na Vörösmartyho námestí v Budapešti usporiadal aukciu vín. Na pozvanie predsedníčky rádu Ildiky Keményovej Konczovej sa na podujatí zúčastnili popová speváčka Csézy, rozprávkar András Berecz a ľudová speváčka Irén Lovászová. V kultúrnom programe vystúpila aj tanečná skupina Malá Furmička z Čemeru, ktorá v dvadsaťminútovom bloku zabávala prítomných. Najprv predviedli vianočné pozdravy a piesne, potom zatancovali tance z Guty, mužský kruhový verbunk „Sarku raz“ a šarišskú polku.

Vyvolávacia cena aukčných vín dosiahla 1,5 milióna forintov. Najcennejší exemplár, tokajské víno z roku 1956 ponúkla moderátorka večera Mária Borbásová.

Alžbeta Szabová - aszm

Krňačky - nanovo myslená tradícia?

Mnohí s ovládačom v ruke sedíme pred televízorom a najmä v tomto období nervózne prepíname kanály. Nevedomky som aj ja podľahol tejto otravnej zvyklosti a náhodou som natrafil na jednu reality show na najsledovanejšej slovenskej televíznej stanici, kde sa známi herci púšťali dole zo svahu na predmetoch, ktoré sa veľmi podobali saniam, na akýchsi krňách.

Dospel som k názoru, že žijeme v ére obnôv zvykov, tradícií, obyčají a vôbec kultúry našich starých otcov, praotcov. Spoločnosť si čoraz viac uvedomuje, že sú závažnými prvkami všeobecného bytia. Podobného „rozmachu“ sa dočkali aj nárečovo nazývané krne, krnaky, krnohy alebo krnohe. Názov zjednocuje krivé drevo, samorast - krnáč. Ide o masívne konštrukcie, ktoré slúžili na zvážanie dreva z veľmi strmých svahov. Väčšinou ich používali v baníckych a uhliarskych osadách, totižto 200-300-kilogramový náklad bolo možné zvážať jedine na nich.

Ako sa vyrábali?

Tento typ saní pochádza z obdobia, keď vznikali banícke a uhliarske osady. Ich výskyt sa datuje do 16. storočia. Pravdepodobne pochádzajú z rakúskeho Tirolska, keď na pozvanie grófskej komory prišli na dnešné Slovensko drevorubači, ktorí si okrem drevorubačského náradia doniesli aj tieto sane, ktoré používali na zvážanie dreva. Krňačky vyrábali zo samorastov, väčšinou z javorov alebo z jaseňa, ktoré pri starostlivej opatere vydržali aj viac než pol storočia. V neskorších obdobiach sa spomínali v súvislosti s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.

Úplne iná konštrukcia je charakteristická pre krne než pre sane. Krne sú úplne drevené a nemajú kovové súčiastky. Spodnú časť krňačiek - takzvané plazy - vyrábali z krivých stromov a nie ohýbaním dreva v horúcej pare ako dnes. Výroba trvala aj 2 - 3 roky, lebo stromy bolo možné vyrúbať len vo vegetačnom období. Museli však mať správnu hrúbku a ohnutie bez hrčí. Po vyschnutí a po odležaní sa drevo prepílilo napoly a nahrubo opracovalo. Na spájanie používali drevené súčiastky z jaseňa alebo z bresta. Kolíky slúžiace na posilnenie konštrukcie sa nazývali piestiky či opleny. Aby krňačky udržali pod kontrolou, naviazali na ne niekoľko brvien dreva, ktoré slúžili aj ako brzdy. Toto nazývali šmyk.

Folklórno-športová zábavka

Banícka a uhliarska horehronská osada Turecká vznikla v roku 1563. Má 150 obyvateľov. Práve tu sa počali Majstrovstvá Slovenska v pretekoch na krňačkách (v roku 1957). Len čo napadne prvý sneh, organizátori precízne upravia terén. Trať pozostáva z dvoch úloh: prvá je prejsť úsek s naloženými krnami, potom jazda zo svahu. Na dosiahnutie rýchlosti ich súťažiaci namažú parafínom alebo bravčovou masťou. Záujemcovia si po pretekoch môžu aj vyskúšať tieto prostriedky.

Bežná výbava uhliarov, ktorá sa spájala s ťažkou drinou, sa postupom času stala zábavou. Takže nenachádzame zachované dedičstvo predkov iba v miestnostiach podkonického múzea. Právom krňačky a krne napĺňajú tamojších obyvateľov hrdosťou, a nám aspoň v takejto forme ostanú v pamäti.

Atila Rusnák

Miroslav Kusý laureátom Petőfiho ceny

Cenu múzea Domu teroru v Budapešti prevzal v polovici decembra minulého roka politológ, filozof, protikomunistický disident a bývalý rektor UK v Bratislave Miroslav Kusý.

Riaditeľka múzea Mária Schmidtová vo svojom príhovore vyzdvihla, že Kusý žiadal slobodu v dobe, keď slobody nebolo a vystupoval aj za slobodu iných. Ako povedala, túto cenu získali doteraz tí, ktorí boli odvážni. Aj Kusému zobrali prácu a zatvorili ho do väzenia za jeho postoje v boji za slobodu. Generálny riaditeľ spoločnosti MOL Zsolt Hernádi vo svojom príhovore vyzdvihol, že pre Kusého je sloboda srdcová záležitosť. Známa americká novinárka, odborníčka na východnú Európu, laureátka Petőfiho ceny Anne Applebaumová pripomenula, že Miroslav Kusý je medzi signatármi Charty 77. Charta 77 bola neformálna občianska iniciatíva v ČSSR, ktorá združovala rôzne názorové skupiny zjednotené v obhajobe nedeliteľnosti ľudských práv a slobôd a žiadajúce dialóg pri vzájomnom rešpektovaní všetkých účastníkov. Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László A. Nagy pripomenul, že M. Kusý vo svojich dielach ako profesor filozofie sa obrátil proti marxizmu a jeho knihy sa stali po spoločenskom prevrate povinnými.

Čerstvý vyznamenaný hovoril o tom, že menodarca ceny Sándor Petőfi bol bojovníkom za slobodu európskeho formátu, ktorý bojoval za občianske a politické práva. Pripomenul, že boj za slobodu nekončil rokom 1990, lebo „sloboda nie je to, čo sme vybojovali, ale to, za čo sme schopní bojovať dnes aj zajtra“ a demokracia nie je stav, ale proces.

81-ročný M. Kusý vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa špecializoval na marxistickú teóriu poznania, v ktorej patril k popredným československým teoretikom. Svoju analýzu gnozeologickej problematiky postavil na novej, originálnej koncepcii, ktorá prekonala dovtedy prevládajúcu dogmatickú interpretáciu teórie odrazu. Venoval sa však aj filozofickému rozboru základných otázok riadenia spoločnosti, skúmal teoretické a praktické predpoklady politiky a poukázal na možnosti vytvorenia politickej vednej disciplíny - politológie. V čase svojho prvého pôsobenia na univerzite zaviedol v rokoch 1959-1962 na filozofickej fakulte prvý systematický kurz teórie poznania v republike. Pre študentov a ašpirantov PRIF vypracoval koncepciu výučby filozofie pre prírodovedcov. V posledných rokoch sa zameral na teóriu ľudských práv a otázky národnostných menšín.

(ef)

Slovenská omša a betlehem v Níži

Slovenská samospráva v Níži usporiadala v polovici decembra v Kostole sv. Jakuba slovenskú svätú omšu. Po omši vystúpili žiaci miestnej základnej školy s betlehemským programom.

Omšu celebroval miestny duchovný Ladislav Rados, ktorý prišiel do novohradskej dedinky zo Slovenska a s radosťou sa ujal služby na slovenskej svätej omši. Takto sa splnil dávny sen miestnej slovenskej samosprávy.

Na omši sa zúčastnili okrem miestnych veriacich aj veriaci z neďalekého Legíndu a Kesegu, vďaka ktorým sa kostol naplnil očakávaním Vianoc.

Po omši sa uskutočnil program žiakov základnej a materskej školy Kolomana Mikszátha, ktorý s deťmi nacvičila miestna slovenčinárka Csilla Mezeiová. Okrem žiakov vystúpil s kyticou piesní aj Zbor Sv. Jakuba pod vedením Márie Szarkovej. Predsedníčka slovenského voleného zboru Zuzana Kučerová privítala hostí so slovenskou básňou a potom ich pozvala na agapé, kde okrem horúceho čaju a vareného vína ponúkli hosťom aj salónky a medovníky.

Podujatie podporila Verejnoprospešná nadácia ZSM.

Peter Szarka (ef)

Dvadsať rokov našej materskej krajiny

Dvadsať rokov v živote nie je veľa, ale pre jednu krajinu znamená mnoho. 1. januára uplynulo 20 rokov od vyhlásenia samostatnej Slovenskej republiky.

Polnočným ohňostrojom z Bratislavského hradu na prelome rokov si Národná rada SR pripomenula toto významné výročie. Rovnako pri príležitosti 20. výročia Ozbrojených síl SR zaznelo zo šiestich húfnic dvadsať delostreleckých sálv na pravom brehu Dunaja na Tyršovom nábreží pri Starom moste, aby činnosť vojenských delostrelcov z Michaloviec mohla sledovať aj verejnosť. Následne si Bratislava na Hlavnom námestí pripomenula 20 rokov existencie hlavného mesta samostatnej SR. Na Bratislavčanov čakal sviatočný promenádny koncert s veľkoplošnou videoprojekciou s ukážkami najdôležitejších udalostí v meste za ostatné dve desaťročia, napríklad návštevy prezidentov svetových veľmocí USA a Ruska, či majstrovstiev sveta v hokeji.

Slovensko bolo pred dvadsiatimi rokmi federálnou republikou v rámci Československa, ktorého hlavným mestom bola Praha. Rozdelením federácie len vyvrcholil vývoj, ktorý sa ťahal desaťročiami spolužitia Čechov a Slovákov. Slováci mali neustále pocit nedostatku vlastnej identity a Čechom sa zdalo, že na spoločný štát doplácajú. Slovenská delegácia mala pri rokovaniach o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa v roku 1992 pôvodne za cieľ dosiahnuť zmenu na konfederáciu, ktorá však mala byť len prechodným štádiom k vzniku dvoch samostatných štátov. Pre TASR to povedal prvý prezident novodobej SR Michal Kováč. „Vyjadrili sme základné myšlienky, že obidva štáty v konfederácii by mali mať medzinárodnoprávnu subjektivitu a že otázky obrany, meny a colnej politiky budú spoločné a všetky ostatné ekonomické otázky budú prenesené do právomoci republík. Tým pádom vyriešime aj otázku prezidentov, raz by to bol Slovák, raz Čech,” opísal Kováč podstatu návrhu, ktorý pripravil s Augustínom Mariánom Húskom. Na rokovaní českej a slovenskej delegácie Kováč túto predstavu nepredniesol ako oficiálny návrh slovenskej strany.

Ak ide o českú stranu, tá mala plány na rozdelenie federácie pripravené oveľa skôr ako Slováci a v čase začiatku rokovaní už mali Česi za sebou aj prvé konkrétne kroky smerujúce k rozdeleniu, napríklad prípravu na tlač kolkov na bankovky. Podľa niektorých politikov však dôvodom rozpadu bolo aj samotné federatívne usporiadanie štátu.

Kvôli správe o hrozbe atentátu v deň vyhlásenia samostatnej SR 1. januára 1993 nechcel ísť nikto z HZDS prehovoriť na tribúnu. Povedal to prvý premiér SR a vtedajší predseda HZDS Vladimír Mečiar.

„Pred vyhlásením republiky 1. januára 1993 sme museli byť uznaní celým svetom. Ešte 31. decembra do polnoci som prijímal veľvyslancov, ktorí mi prinášali uznanie SR. Bola to nekonečná únava. Do noci som musel plniť oficiálne povinnosti, dve - tri hodiny spánku, Národná rada, slávnostné zasadnutie. Na prípravu nebol čas. Potom bolo prijímanie veľvyslancov,” spomína Mečiar na prvý deň samostatného štátu, ale ako dodal, ani uznanie Slovenska neprebehlo jednoducho.

Napokon novú republiku uznali všetky fóra, stala sa členom európskych a nadnárodných spoločenstiev, ba istý čas bola jednou z najprosperujúcejších krajín východnej Európy.

Vznik samostatnej Slovenskej republiky hodnotia kladne necelé dve tretiny Slovákov. V prieskume, ktorý v Česku i na Slovensku uskutočnil spolu s partnermi Inštitút pre verejné otázky, mohli respondenti zhodnotiť štyri historické míľniky. Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti, medzi vzdelanejšími ľuďmi, u podnikateľov a živnostníkov, ako aj tvorivých odborných pracovníkov na rozdiel najmä od nezamestnaných.

Pre nás, Slovákov žijúcich v zahraničí je dôležité, že v novej republike máme aj my možnosť sa zviditeľniť. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporuje aktivity krajanov a pomocou neho možno získať preukaz zahraničného Slováka, ktorý je pre nás užitočný počas pobytu v materskej krajine.

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania dvadsiatim osobnostiam z rôznych oblastí spoločenského života, najmä však z oblasti vedy, kultúry a športu. Medzi ocenenými boli aj Slováci zo zahraničia. Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za dlhoročnú pedagogickú, krajanskú, kultúrnu činnosť a šírenie dobrého mena SR v zahraničí vyznamenala hlava štátu zástancu slovenskej menšiny v Poľsku Ľudomíra Molitorisa. Pribinov kríž II. triedy dostal akademický sklár Ján Zoričák, ktorý patrí k priekopníkom modernej sklárskej tvorby vo Francúzsku. Medzi ocenenými boli aj pedagóg Štefan Vašek, operný spevák Peter Dvorský, interpretka ľudových piesní Darina Laščiaková, akademický maliar a sochár Andrej Rudavský, herečky Magda Paveleková a Ida Rapaičová, ale aj husľový virtuóz Peter Michalica.

Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová ako prvá poslala svojmu slovenskému partnerovi Miroslavovi Lajčákovi blahoprajný telegram, v ktorom zdôraznila dosiahnuté úspechy SR a silu vzájomného spojenectva.

Hoci rozdelenie bývalého Československa vzbudilo vo svete istý údiv a pochybnosti, 20 rokov ukázalo, že to malo svoje opodstatnenie.

(ef)

Jubileum Svetového združenia Slovákov v zahraničí

Pod záštitou prezidenta Gašparoviča a predsedu Národnej rady Pašku sa v Bratislave konali v polovici decembra minulého roka oslavy 10. výročia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Miestom osláv bolo symbolicky miesto, kde združenie pred desaťročím vzniklo, v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky na Župnom námestí.

Medzi hosťami večera boli aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik a ďalší významní činitelia našej národnosti. „Chceli sme ukázať, že aj Slováci v zahraničí sa majú čím popýšiť,” uviedol predseda SZSZ Vladimír Skalský. V programe vystúpili okrem iných ľudová hudba z Maďarska so speváčkou Katarínou Királyovou i Katarína Mosnáková s harmonikárom Ondrejom Maglovským. Program moderoval slovenský šansoniér žijúci v Prahe, no pôsobiaci aj v Poľsku Igor Šebo. Okrem umelcov a moderátora mal krajanský charakter aj banket, ktorý pripravil tím slovenskej reštaurácie z českého Hradca Králové.

V priebehu slávnostného večera, vyplneného kultúrnym programom rôznych hudobných a speváckych žánrov, odzneli príhovory, v ktorých oficiálni hostia akcentovali opodstatnenosť a životaschopnosť desaťročnej cesty SZSZ. Ján Šoth, vedúci Kancelárie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, v pozdravnom liste prezidenta účastníkom zhromaždenia o. i. k aktivitám a pôsobnosti SZSZ uviedol: „Viete, že slovenskú komunitu v zahraničí považujem za integrálnu súčasť slovenského národa. Moje doterajšie stretnutia s vami ma utvrdili v tom, že Slováci žijúci v zahraničí si často i napriek nepriazni okolia a komerčnému tlaku na kultúru, dokázali udržať svoje národné povedomie, jazyk, tradície. Rozvíjate slovenskú kultúru v zahraničí a dávate jej medzinárodný rozmer. Vďaku si zaslúži vaša práca, ktorú vnímam ako súčasť celkového snaženia štátnej politiky i slovenského krajanstva o zbližovanie Slovákov zo zahraničia a domova. Ubezpečujem vás, že ako prezident Slovenskej republiky budem naďalej dôsledne podporovať pozitívnu zjednocujúcu činnosť všetkých krajanských spolkov a organizácií v zahraničí. Na druhej strane od vás očakávam podporu Slovenska prostredníctvom posilňovania našich vzťahov s krajinami Vášho pôsobenia najmä v oblasti obchodu, investícií a v sfére kultúrnej výmeny.“

Súčasťou osláv boli už popoludní aj ekumenické služby Božie vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici. Omšu celebrovala predsedajúca farárka Anna Polcková spolu s generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Milošom Klátikom a rímsko-katolíckym pomocným biskupom Jozefom Haľkom.

„Združenie za desať rokov svojej existencie dokázalo vytvoriť a udržať jednotnú organizáciu dvojmiliónovej slovenskej komunity bez ohľadu na rôzne generačné skupiny, konfesie, politické presvedčenie, emigračné vlny,” pripomenul Skalský. Dodal, že z 27 krajín EÚ má podobné organizácie len 15 národov.

(ef)

Pred 270 rokmi sa narodil Samuel Tešedík

Náš svetový poľnohospodár

V decembri minulého roka sa uskutočnilo pamätné zasadnutie v priestoroch Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré iniciovala sarvašská Spoločnosť Samuela Tešedíka.

Patrónmi zasadnutia boli minister Sándor Fazekas a starosta Sarvaša Michal Babák. Zasadnutie sa uskutočnilo pri príležitosti 270. výročia narodenia farára, pedagóga, spisovateľa, publicistu, národohospodára a zakladateľa poľnohospodárskeho školstva v Uhorsku Samuela Tešedíka. Pred prednáškami sa prítomným prihovoril starosta M. Babák a rozjímanie slúžil dekan Zsolt Lázár.

Moderátorom konferencie bol predseda Spoločnosti Samuela Tešedíka, dekan Katedry aplikovanej filozofie a pedagogiky Univerzity sv. Štefana v Sarvaši Imre Lipcsei. Prednášatelia potom priblížili život S. Tešedíka, docent Peter Roszik hovoril o významnom Slovákovi ako o poľnohospodárovi, evanjelický farár Gábor Roszik o teológovi, predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán spomenul jeho zásluhy v prospech sarvašských Slovákov, docent Mihály Köhler o možnostiach využitia meliorácie pôdy v súčasných podmienkach a výkonný riaditeľ verejnoprospešnej spoločnosti Cervinus Teatrum Ondrej Častvan o tradíciách pestovania sliviek v Sarvaši. Program pamätného zasadnutia spestrilo vystúpenie Edity Častvanovej Vassovej a herca Györgya Derzsiho.

Najväčším Tešedíkovým počinom bolo založenie prvej praktickej poľnohospodárskej školy nielen v Uhorsku, ale na svete. Okrem toho sa venoval aj pedagogickej činnosti a výchovnej práci. Samuel Tešedík sa narodil v rodine slovenského evanjelického kňaza, ktorý pochádzal z Púchova. Študoval najprv na gymnáziu v Bratislave, potom prešiel na teológiu do nemeckého Erlangenu a po krátkom kaplánovaní v Šuranoch povolali ho za farára do Sarvaša, jedného z najvýznamnejších centier dolnozemských Slovákov, kde pôsobil až do svojej smrti. Svoje úsilie koncentroval najmä v poľnohospodárstve, ktorého budúcnosť na prelome feudalizmu a kapitalizmu videl v likvidácii tradičného trojpoľného systému hospodárenia. Bol horlivým propagátorom striedania plodín, rozorávania úhorov a siatia nových rastlín, najmä krmovín (ďateliny a pod.). Zároveň bol zástancom lepšieho hnojenia pôdy, aby sa získala bohatšia úroda. Medzi najvýznamnejšie novoty, ktoré S. Tešedík zaviedol, patril nový systém zúrodňovania slaných pôd. Práve táto novátorská činnosť mu získala uznanie i v zahraničí - nemecká Jenská mineralogická spoločnosť ho v roku 1789 poctila čestným členstvom.

Po pamätnom zasadnutí položili účastníci vence k buste Samuela Tešedíka, ktorá sa nachádza v stĺporadí Ministerstva pôdohospodárstva.

(ef)

Tradícia v snehu
Mandolínová kapela Tremolo získala zlatú medailu

V Segedíne a v Algyő sa konalo začiatkom decembra finále festivalu Tance národov - Hudby národov. Súťaž je obdobou televízneho programu Vzlietol páv (Fölszállott a páva), ale organizátori sa zamerali na národnostné ľudové piesne a tance. Do súťaže, ktorej organizátorom bola cestovná kancelária Hontravel, sa prihlásili starší i mladší, profesionáli i amatéri zo 189 osád s 346 produkciami.

Festival usporiadali hoteloví manažéri už druhýkrát. Jeho cieľom je zachovanie tradícií a, samozrejme, predaj hotelových služieb v tzv. mŕtvej sezóne. Programový riaditeľ István Práger pripravil najprv v Hévízi súťaž pre dôchodcov Kto, čo vie? Vysvitlo, že v krajine žije dosť ľudí, ktorí sa ešte pamätajú na túto celoštátnu televíznu súťaž zo šesťdesiatych rokov a radi by sa na nej zúčastnili. Prostredníctvom klubov dôchodcov sa organizátori dostali k spoločenským organizáciám, ktoré s nadšením zachovávajú svoje tradície a hľadajú pódium na sebarealizáciu. Preto usporiadali talentovú súťaž, kde nevyhrá len jedna skupina, ale každý. Talenty súťažia v dvanástich kategóriách o zlaté, strieborné a bronzové medaily. Výhercovia vďaka cestovnej kancelárii navštívili minulý rok Grécko, tohto roku tí najlepší získali cestu do Sedmohradska. Mandolínová kapela Tremolo zo Slovenského Komlóša pod vedením Márie Krčmériovej Ďurkovičovej si odniesla zlatú medailu.

Ako to predsedníčka poroty Mária Tóthová Dömeová povedala, bolo mimoriadne dojímavé vidieť starších ľudí, ktorí už 50-60 rokov spolu spievajú a odovzdávajú túto tradíciu mladým. Nálada na festivale bola vynikajúca, akoby sme nežili v takom zlom svete, - povedala predsedníčka poroty.

Andrea Szabová Mataiszová

Slovenské Vianoce vo Vacove

V adventnom období minulého roka usporiadala Slovenská samospráva vo Vacove tradičné podujatie, ktoré organizuje už desať rokov. Zúčastňujú sa na ňom nielen vacovskí Slováci, ale aj obyvatelia okolitých slovenských osád.

 Adventné sviece zapálili starosta Vacova Attila Fördős, evanjelický farár János Detre, primátor družobného mesta Dubnice nad Váhom Jozef Gašparík a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. J. Gašparík vo svojom príhovore zdôraznil, že napriek bojom vo „veľkej“ politike udržiavajú tieto mestá úspešnú spoluprácu. J. Fuzik sa poďakoval predsedovi slovenského zboru Júliusovi Altovi, ktorý minulý rok oslávil 75. narodeniny, za jeho neúnavnú prácu v zachovávaní slovenských tradícií.

Po príhovoroch nasledoval vianočný program, v ktorom vystúpili členovia Folklórneho súboru Vršatec. Súbor oslávil už 60. výročie svojho založenia. Prezentuje predovšetkým duchovné dedičstvo piesní, tancov a krojov z okolia Dubnice nad Váhom. Do súčasnej podoby sa sformoval v roku 1967 a jeho tvorba je charakteristická originálnosťou pri výbere a spracovaní pôvodného folklórneho materiálu, vyznačuje sa nápaditosťou a vyjadrením životného optimizmu. So svojím programom súbor účinkuje na domácich podujatiach a festivaloch, ale precestoval prakticky celú Európu a ďalšie štáty Afriky, Ameriky, Austrálie a Ázie, kde nadšení diváci i organizátori festivalov vysoko hodnotili jeho umeleckú úroveň a atraktívnosť vystúpení.

Vacovské slovenské Vianoce končili - už tradične - spoločným zaspievaním piesne Tichá noc.

(Váci Hírmondó - ef)

Vianočný program žiakov budapeštianskej slovenskej školy

Pri príležitosti najkrajšieho sviatku roka pripravili aj žiaci budapeštianskej slovenskej školy pestrý program. Tretí decembrový štvrtok minulého roka sa v škole niesol v znamení Vianoc, všetci sa celý deň chystali na popoludňajšie vystúpenie.

Predstavili sa na ňom všetky vekové kategórie, počnúc škôlkarmi, pokračujúc žiakmi nižšieho stupňa a končiac žiakmi vyššieho stupňa základnej školy a gymnázia. Ako tancujúce snehové vločky sa predstavili najmenší žiaci budapeštianskej slovenskej inštitúcie, aby rozveselili nielen svojich rodičov, ale aj žiakov a učiteľov školy. V tanci, ktorý s nimi nacvičila Eva Szilágyiová Šubová, vystúpili všetci škôlkari. Po nich nasledovali betlehemské hry, koledy a piesne v podaní žiakov nižšieho a vyššieho stupňa a gymnázia. Zaujímavosťou tejto časti bolo, že koledy a piesne odzneli v rôznych nárečiach a napríklad na známy nápev hymnickej piesne Daj Boh šťastia sme si vypočuli prekrásnu koledu.

Uvedomili sme si, že nie náhodou vyhrávajú žiaci školy rôzne spevácke súťaže. Aj v tomto programe sme sa presvedčili o tom, že sú výborní speváci, ktorí vedia, ako treba narábať s hlasom a ako ním môžu čo najlepšie zapôsobiť na publikum. Nielen v období Vianoc.

Andrea Szabová Mataiszová

Oslava malokerešských Slovákov

Aktivisti Organizácie malokerešských Slovákov sa koncom minulého roka úspešne prezentovali na spoločnej oslave. Na hlavnom námestí mesta boli postavené drevené domčeky, v jednom z nich ponúkali záujemcom tradičné slovenské domáce zákusky Helena Barkócziová, Mária Szűcsová Hajdúová, Mária Weiszhauptová, Eva Csengődiová a Zuzana Kovácsová. Pripravili nielen viac ako sto kusov bryndzových pagáčikov, ale aj heróke a jablkové koláče. Slovenský šašlík tiež nebol zvyčajný, na palicu medzi chlebovými kockami dávali údenú klobásu, mäsitú slaninu, tlačenku a štipľavú papriku. Vedľa drevených domčekov varili Slováci Ján Csővári, Ján Opauszki a Ján Kecskeméti korenisté varené víno v kotlíkoch, ktoré sa minulo do poslednej kvapky.

Poslednú adventnú nedeľu sa o kultúrny program postarali členovia slovenského speváckeho zboru a citarovej skupiny. Na hlavnom námestí Malého Kereša dekan evanjelickej cirkvi György Lupták a starosta mesta László Domonyi slávnostne privítali prítomných a spoločne zapálili štvrtú sviecu na adventnom venci.

Na predsilvestrovskej zábave zaspievali ženy v sprievode citaristov slovenské ľudové piesne, čím navodili veselú náladu lúčenia sa so starým rokom.

Zuzana Bodaová - aszm