Batôžkový ples v Čemeri

Slovenská samospráva v Čemeri usporiadala 26. januára tradičný Slovenský batôžkový ples.

Podujatie sa uskutočnilo v preplnenom Osvetovom dome S. Petőfiho. Prichádzajúcich hostí vítali členky miestneho Folklórneho spolku Furmička šampanským a vlastnoručne zhotovenými kvetmi z balónikov. Prítomným sa prihovorila predsedníčka slovenského voleného zboru Alžbeta Szabová. Menovite pozdravila starostu obce Istvána Fábriho, predstaviteľov miestneho zastupiteľstva a delegácie zo spriatelenej obce zo Slovenska Mojmíroviec a zo susednej Malej Tarče a Kerepešu.

Po úvodných slovách nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpili miestne telesá. Najmenší členovia Folklórneho spolku Furmička predviedli maďarské tance a dospelí tanec na šarišské motívy. Ples sa začal spoločným tancom členov folklórnych telies, ktorí boli oblečení v tradičnom čemerskom kroji. O dobrú náladu sa postarala kapela Melody Istvána Lustyika z Békešskej Čaby, ktorá hrala slovenské a maďarské skladby do skorého rána.

Ako sme sa dozvedeli od predsedníčky slovenskej samosprávy, podujatie podporili viacerí miestni obyvatelia, ktorí priniesli na ples tradičné čemerské zákusky. Vďaka nim mohli pripraviť čemerský slovenský stôl plný miestnych jedál. Všetci účastníci sa príjemne zabávali pri hudbe a tanci.

Andrea Szabová Mataiszová

Slovenský fašiangový večierok v Novej Pešti

Slovenská samospráva Novej Pešti (IV. obvod Budapešti) už po šiesty raz môže konštatovať, že večierok, ktorý usporiadala poslednú januárovú sobotu, mal veľký úspech. Spokojní boli diváci - obyvatelia Novej Pešti, ale i slovenskí aktivisti z iných častí hlavného mesta, ba aj vystupujúci. Tešila sa tomu najmä predsedníčka slovenského voleného zboru Anna Kutňánska, lebo v deň D musela čeliť nepredvídateľným ťažkostiam. Bacily a vírusy neberú ohľad na to, čo človek mieni. Prepadli nielen ju, ale aj ďalšiu agilnú organizátorku stretnutia Emíliu Fenyvesiovú, známu recitátorku slovenských básní. Pani predsedníčka sa rýchle musela postarať o náhradu a aj keď na podujatie prišla, moderovanie zverila na milovníka literatúry, ktorý pravidelne navštevuje slovenské podujatia obvodu a slovenských seniorov Budapešti Pavla Prikaszkého. Básne Sándora Weöresa v slovenskom preklade Gregora Papučka ochotne zarecitovali študentky budapeštianskeho slovenského gymnázia, tanečnice spolku Lipa Elizabeth Kollárová a Antonella Morongová. To boli jediné zmeny v programe, ostatné sa udialo presne tak, ako stálo v pozvánke.

Kultúrny spolok Lipóta Bálóa z Čemeru pod vedením člena tamojšej slovenskej samosprávy Michala Tótha predniesol kyticu slovenských ľudových piesní v náročnej viachlasnej úprave. Prekrásne znela pieseň Teče voda, teče v podaní Valiky Liškovej a M. Tótha. Dokonca aj najmenší diváci v predškolskom veku tichučko sedeli a so zatajeným dychom počúvali krásny spev.

Ako každý rok, aj teraz s veľkým úspechom vystúpil Mužský spevácky zbor Zoltána Kodálya Tungsram pod taktovkou renomovaného zbormajstra Pétera Pálinkása. Keďže išlo o fašiangový večierok, predniesol známe piesne o víne, prevažne operné a operetné árie.

Po spevákoch nastúpili na pódium tanečníci budapeštianskeho spolku Lipa. Tentoraz skutočne „obsadili“ javisko - na čele s umeleckou vedúcou Evou Szilágyiovou Šubovou prišli nielen kmeňoví členovia, ale aj tí novší, viacerí študenti budapeštianskeho slovenského gymnázia, ktorých odprevadila profesorka Katarína Kollárová. (Na naše šťastie, lebo pani Katka nám promptne vypomohla požičaním fotoaparátu.) S obrovským úspechom predviedli tance z Pozdišoviec, Békešu, Horehronský dupák a Cíferskú besedu. Tlieskala im celá sála a roztancovali aj deťúrence okolo javiska, ktoré ani po trojhodinovom programe necítili únavu. Tá prišla ako na povel po dlhotrvajúcom záverečnom potlesku.

Neplatí to však pre dospelých - tí pokračovali v zábave. Po občerstvení veselo vyspevovali slovenské a maďarské piesne, akoby chceli potvrdiť slová moderátora P. Prikaszkého o príkladnom spolunažívaní a spolupráci obyvateľov Novej Pešti, čo sa odzrkadľuje aj na činnosti tamojšej slovenskej samosprávy.

vzs

Fašiangové zvyky v Békešskej župe

Fašiangy sú symbolom zápasu medzi zimou a jarou, sú sviatkom rozlúčenia sa so zimou a očakávania jari. Fašiangové obdobie začína od Troch kráľov a trvá do Popolcovej stredy, tohto roku do 13. februára. Je to štyridsať dní pred Veľkou nocou. Pre toto obdobie boli charakteristické veľké hostiny, čím chceli ľudia prinútiť prírodu, aby poskytovala hojnú úrodu. Medzi Slovákmi v Maďarsku bola známa aj tradícia zapálenia slamenej figúry (Kyselica, Muriena, Morena atď.), ktorá v Békešskej župe tiež dlhoročnú tradíciu.

Podľa muzeológa Juraja Anda vo fašiangovom období v Békešskej župe bolo veľa svadieb, lebo vtedy ľudia mali viacej času, nemuseli pôdu obrábať a vďaka zakáľačkám mali čo dať na sviatočný stôl. Pred Popolcovou stredou katolíci oslavovali fašiangový „bezmäsitý“ utorok, ale evanjelici vtedy ešte v masti piekli šišky a herouke, zvyšok zjedli vo štvrtok. Odtiaľ pochádza názov nenásytného, maškrtného či pažravého štvrtka. Masť neskôr odložili a pripisovali jej magickú silu, natreli ňou aj rany zvierat.

- Vo fašiangovom období v Békešskej župe panovala vždy dobrá nálada, vtedy sa uskutočnili zvyčajne hody, bály, veselice a oslavy, ale bol to aj čas výberu partnera. Ak fašiangová sezóna bola krátka, každý si našiel partnera, lebo si chlapci nemohli dlho vyberať. Miestami týchto výberov poli páračky, kam chlapci prišli v maskách a svoju vybranú dievku pobozkali. Vtedy sa bránili tým, že to bola len maska a nie mladík, ktorý sa skrýval pod ňou. Fašiangy vyvrcholili karnevalom, ktorý trval od fašiangovej nedele do fašiangového utorka. Prestrojenie za masku bolo zvykom do roku 1920, neskôr sprievod masiek v Békešskej Čabe zrušili, respektíve táto obyčaj prežívala v rámci maškarných plesov, - povedal etnograf a muzeológ Juraj Ando.

(sprac. Andrea Szabová Mataiszová)

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Čierne na bielom

Takýto záujem vo svete o Maďarsko a maďarské ako v posledných týždňoch už dávno nebol. Predstavte si, že ugandská celebrita s originálnym menom Bad Black, ktorá sa stala svetoznámou aj tým, že jej prasklo poprsie, presnejšie implantát v ňom, prišla vraj do Maďarska. Doma ju stíhali za finančné podvody, aj ju dali do chládku na vyše tri roky, ale mala poruchu na silikónoch a pustili ju na liečenie do Dubaja. Tam ju však nikto nevidel, akurát ju zazreli v Malajzii a potom v Maďarsku. Ja som ju nestretol, a tak nemôžem potvrdiť túto informáciu. Peripetie ugandskej Paris Hilton patria podľa mňa do kategórie novinárskej kačice. Nezdá sa mi totiž hodnoverné, že peniaze získané z predaja domu v Kampale chce investovať v budínskych kopcoch, hoci by sa Bad Black dobre vynímala na bielom snehu.

Na obrazovke sa vyníma Aleska Diamond. Tiež je to umelecké meno a maďarská komerčná televízna stanica PRO 4 ju angažovala s dvoma ďalšími „herečkami“ ako topless rosničku, čiže predpovedá počasie hore bez. Šumná, nepopieram, ale táto rola jej akosi neprináša úspech, ľudia sa vraj nehrnú pred televízory, veď čo už s dievčinou v nohavičkách? Treba dodať, že túto Alesku možno poznajú maďarskí muži v iných pozíciách. Je totiž pornoherečka. Hoci už toto remeslo práve chcela zavesiť na klinec. A v týchto dňoch prišla cena z Las Vegas pre najlepšiu zahraničnú aktérku. Vo svojom odbore teda dosiahla vrchol, a neimitovala to, pretože úprimne sa zaviazala, že neprestane s nakrúcaním, obetuje na to ešte dva roky a potom sa chce uplatniť vo svete médií. Čo však so silným šušlaním, ktoré jej v doterajšej kariére nevadilo?

Dvadsať rokov na Sicílii nikomu neprekážalo, že žije medzi nimi istý János Kopp. Polícia ho naháňala za podvody, krádeže, falšovanie a úžerníctvo. Takže to mohol byť hoci aj Maďar. Papiere o tom mal, maďarské dokumenty vlastnil. Aj iné, na čo prišli sicílski carabinieri v mestečku Licata, keď mu prehliadali byt. A vyšlo najavo, že je to 50-ročný Talian Marco Battaglieri. Ako ho napadlo vydávať sa za Maďara a ako je možné, že mu okolie aj uverilo?

Apropo, uveriť. Sicílskeho mafiána súd oslobodí. Advokát mu vraví: Dobre, proces sme vyhrali, teraz už môžete prezradiť, či ste tie peniaze ukradli naozaj vy. On na to: Dottore, potom, čo ste tak krásne rozprávali na súde, začínam veriť, že som nevinný...

Kázeň na nedeľu Deviatnika

Často počuť od maloverných ľudí, že dneska sa už divy nedejú. A veru sa dejú! Už aj to je div, že po tom všetkom, čo sa s naším kedysi najpočetnejším evanjelickým zborom v Pešti (roku 1836 mal 2029 veriacich) za posledných takmer 200 rokov udialo, ešte stále tu jestvuje hŕstka ľudí, ktorí po nedeliach navštevujú kaplnku zriadenú v budove niekdajšej slovenskej školy, za kostolom v Lutherovom dvore. Na zamyslenie je aj otázka, prečo len hŕstka, keď nás je v meste vyše 2 tisíc?! Ale poďme do kaplnky, volá nás hlas zvona nášho niekdajšieho kostola. Pri organe sedí Marta Pálmaiová Pápayová a pani farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová s láskou víta prítomných bratov a sestry, začína sa bohoslužba. Po úvodnej piesni všetci povstanú a vypočujú si slovo Božie, citát z Evanjelia sv. Matúša, 17. kap. 1.-9.: Pánovo premenenie sa na vrchu, ako základ dnešnej kázne. Odznejú modlitby aj piesne a pani farárka sa z kazateľnice prihovára zboru.

„Cítili ste už niekedy tí, ktorí máte brata alebo sestru, že vaši rodičia robia výnimku s tým druhým? Že hádam lepšie milujú toho druhého?“ - spýtala som sa detí v škole na biblickej hodine. Zo starej zmluvy dobre poznáme príbeh o Jozefovi. Jozef bol výnimočný človek, mal zaujímavé sny, a dostal od Hospodina aj mimoriadne schopnosti. Ale jeho otec Jakob akoby robil s ním výnimky: nemusel ísť so svojimi bratmi na pole ovce pásť, ba aj mu daroval nové, farebné rúcho. A tak jeho bratia naozaj mohli cítiť, že otec lepšie miluje Jozefa ako ich.

Aj my by sme sa mohli spýtať: “Či náš Pán Ježiš nerobil výnimku, keď z dvanástich učeníkov si vybral Petra, Jakuba a Jána a išiel s nimi na vysoký vrch do samoty... Či ich ich nemiloval lepšie ako tých druhých?“ Ale na tieto otázky hádam nevieme a nemusíme odpovedať. Môžeme však povedať: aký veľký Boží dar je to, že aj my môžeme byť učeníkmi nášho Pána Ježiša. A ako Peter, Jakub a Ján mohli mať úžasný zážitok na vrchu s Pánom Ježišom, aj my ho môžeme mať - ako dnešní učeníci Pána Ježiša. Ako oni mohli vidieť slávu Pána, aj my môžeme dostať veľké požehnanie v prítomnosti nášho Pána Ježiša. Práve sme mali ekumenický týždeň modlitieb a dostali sme od nášho Pána v bratsko-sesterskom spoločenstve naozaj požehnané príležitosti.

Keď Mojžiš chcel vidieť Božiu slávu, mohol Hospodina vidieť iba tak, že On prešiel pred ním. Aj my keď sa dostaneme do ťažkej životnej situácie, cítime sa tak, akoby sme boli v akomsi údolí, medzi ťažkosťami a biedami. Ale aj v tejto situácii si máme uvedomiť, že náš Hospodin nezabúda na nás. Veď my sme Jeho ľud, ktorý On miluje a o ktorého sa postará. Sme preňho dôležití, veď dal za nás trpieť a zomrieť Svojho Jednorodeného Syna, Ježiša Krista, aby sme dostali večný život a spasenie. Náš Hospodin tak oslávil Pána Ježiša, že ho nenechal v hrobe. Náš Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Bol Hospodinovi poslušný až do smrti a On Ho oslávil.

Dnes je už predpôstna nedeľa, ktorá má motto: “nezaslúžená milosť“. Ani my si od nášho Pána Ježiša nezaslúžime tú veľkú milosť, že aj teraz môžeme vidieť niečo zo slávy nášho Pána a potom v onen deň Ho budeme môcť vidieť, ako aj Jeho slávu v plnosti.

A ešte jedna dôležitá myšlienka. Peter riekol Ježišovi: “Pane, dobre je nám tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stany.“

Peter nemyslí vôbec na seba... Aj nám je dobre v prítomnosti nášho Pána Ježiša. Aj my máme myslieť aj na iných ľudí. Včera sme napr. mohli počuť o milosrdnom samaritánovi. Náš Pán Ježiš chce, aby sme láskavo mysleli i na druhých ľudí. Voľakto raz povedal: “Urob dobré rozhodnutie a uvidíš, že jeho výsledkom bude požehnanie!“ Amen!

Bohoslužba speje ku koncu, ešte ďakovná pieseň, Áronovské požehnanie a podávanie si rúk na rozlúčku so slovami: príďte aj druhý raz. Je to vždy krásne, byť takto pospolu v tomto pekne zariadenom posvätnom mieste. Kiež by sem prichádzalo čoraz viac ľudí posilniť náš zbor, zveľaďovať radosť a dobro medzi nami!

Gregor Papuček

Spomienka na Danielu Horváthovú

S pocitom bezmocnosti sme prijali správu o smrti našej milej kolegyne Danky Horváthovej, ktorá dňa 23. januára 2013 vo veku 61 rokov podľahla zákernej chorobe. Odišla vynikajúca spolupracovníčka, obľúbená pedagogička a skvelý človek. Bola to príjemná a dobrosrdečná žena, ktorá svojím jemným úsmevom a svedomitou prácou obohacovala život našej inštitúcie. Danka mala vždy čas a pochopenie pre problémy rodičov, žiakov i kolegov.

V roku 1975 ju osud priviedol zo Zvolena na Dolnú zem. Tu začala pracovať v čabianskom slovenskom žiackom domove ako vychovávateľka. Tunajšia slovenská komunita ju prijala s otvorenou náručou, pretože jej ľudské vlastnosti a vzťah k práci boli pre tento kolektív prínosom. Na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne získala v roku 1982 diplom a o niekoľko rokov prestúpila prah slovenskej školy a stala sa pevnou súčasťou pedagogického kolektívu, vyučovala slovenský jazyk na druhom stupni, zároveň prijala funkciu vedúcej metodickej komisie slovenčinárov a pustila sa do písania učebníc, ktoré dodnes používajú učitelia i žiaci ako vynikajúcu učebnú pomôcku. Svoje odborné znalosti i skúsenosti zúročila pri tvorbe metodického časopisu Slovenčinár, ktorý sa zrodil v roku 1990. Od roku 1993 vzala na svoje plecia ďalšiu zodpovednosť, keď prijala funkciu radkyne Župného pedagogického ústavu. Jej aktivita sa neobmedzila len na výchovno-vzdelávaciu oblasť, ale s ochotou prijala akúkoľvek prácu, pri ktorej dokázala uplatniť svoje jazykové i pedagogické znalosti. Venovala sa osvetovej a kultúrnej práci s dospelými i deťmi, tlmočeniu, lektorovaniu, zaškoľovaniu mladých pedagógov, prostredníctvom novinových článkov informovala širokú verejnosť v Maďarsku i v materskej krajine o dianí na Dolnej zemi.

S pribúdajúcimi rokmi jej toto zaťaženie uberalo síl, no nedokázala odmietnuť nikoho, kto ju požiadal o pomoc. Slovenská samospráva v Békešskej Čabe ocenila jej všestrannú a obetavú prácu a v decembri roku 2010 jej udelila vyznamenanie Za čabianskych Slovákov.

Je ťažké nájsť slová, ktoré by vedeli vyjadriť náš smútok, je ťažké vyjadriť slovami našu vďaku, no našli sme slová Milana Rúfusa, ktorými povieme naše zbohom...

Až sa raz potopí s posádkou svojho smútku,
pokojom šedivým dozneje úloha,
do skromnej mohyly klásť budeš slova hrudku,
nepovedz: úbohý, nehovor: úbohá.
Padajú pútnici a horknú drahé mená.
Len láska ostáva o dušu zakotvená,
a minút oceán udiera na jazvy.
Až sa raz potopí, s ňou vidín krehká sláva,
už nikto zo živých na vlny nevypláva.
Čas všetko zaleje, on všetko zajazví.

Kolektív učiteľov slovenskej školy v Békešskej Čabe

Ples pilíšskych Slovákov v Mlynkoch
Zabývali nový slovenský dom

Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) a Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadali 26. januára v Stredisku pilíšskych Slovákov (v novom Slovenskom dome) v Mlynkoch v poradí XIV. Fašiangový ples pilíšskych Slovákov.

Stoly boli plné domácich koláčov, zákuskov, sendvičov a pitia, ktoré si priniesli účastníci plesu, aby mohli ponúknuť svojim kamarátom. Viaceré gazdinky piekli na ples podľa receptu starých mám, ale boli aj takí, ktorí priniesli liehoviny vo vlastnej fľaške.

Už štrnásť rokov sa schádzajú Slováci zo všetkých kútov Pilíša, aby vo fašiangovej sezóne jednu noc strávili spolu. Podujatie usporiada každý rok iná osada, podľa možnosti doma, ale menšie dedinky zvykli pozvať svojich partnerov do väčších miest. Keď vlani na konci plesu pilíšskych Slovákov v Ostrihome vyžrebovali nasledujúceho organizátora, Mlynčania ešte nevedeli, kde usporiadajú ples. Nový Slovenský dom bol síce rozostavaný, ale jeho odovzdanie bolo v nedohľadne. Mali šťastie, novú budovu odovzdali koncom minulého roka a tak najväčšie regionálne podujatie mohli uskutočniť v novučkých priestoroch. Pri vstupe vítali prichádzajúcich pálenkou z čívskeho liehovaru a pamiatku v tvare kľúčenky, na ktorej z jednej strany bola fotografia slovenského domu a z druhej chýrna dvojica Šimona a Júdu z Mlynkov. O lístky bol veľký záujem, napokon sa ho zúčastnilo takmer tristo ľudí, ktorých privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. „Vy viete, že cesta k otvoreniu tohto domu bola dlhá a hrboľatá, ale konečne sme tu a ako sa tak pozerám, koľkí tu sme a ako výborne sa bavíme, myslím si, že to stálo za to. Tento dom bol postavený ako symbol priateľstva slovenského a maďarského národa, pred budovou vidíte sochu, ktorá symbolizuje naše spoločné korene a spoločnú minulosť. Dúfam, že tento dom bude nielen symbolom spolupatričnosti slovenského a maďarského národa, ale aj spolupatričnosti všetkých Slovákov a verím, že naša činnosť prispeje k tomu, aby v tomto dome sa každý Slovák cítil ako doma,“ povedala M. Demjénová a odovzdala „slovo“ členom Speváckeho zboru Pilíš, ktorý sa skladá z členov pávích krúžkov z Čívu, Santova a Mlynkov. Predniesli známu pilíšsku pieseň Vitajte u nás a pilíšsku hymnu, ktorú spolu s nimi spievali postojačky aj účastníci plesu, medzi ktorými viacerí prišli v ľudovom kroji, takto spestrujúc kolorit podujatia. Potom nastúpili pred javisko sestry Laura a Vanessa Glückové a zaspievali prekrásne slovenské ľudové piesne, pričom Laura aj hrala na harmonike. Sú stálymi účastníčkami podujatí a treba dodať, že z roka na rok sa rozširuje ich repertoár a zvyšuje úroveň prednesu. Pre dievčatá sa však vystúpením neskončili povinnosti. Spolu s ďalšími miestnymi mladými predávali lístky do tomboly a pomáhali aj pri losovaní cien.

Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík, ktorý sa v Mlynkoch zastavil cestou domov z Vojvodiny. Účastníkom pilíšskeho slovenského regionálneho plesu zaželal príjemnú zábavu v novom stánku.

Prítomných pozdravil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik, ktorý pripomenul, že priestory domu poskytuje CSSM na slovenské programy po celý rok bezplatne. „Dúfam, že tento večer sa tu budete dobre cítiť, ale aj to, že tento dom aj počas roka sa mnohokrát takto naplní pri obsažných, pekných slovenských programoch. Moji rodáci z Kestúca mi povedali, že o dva týždne bude bál v Kestúci, keď sa bude pochovávať basa. Budeme mať teda krátke fašiangy, takže nechcem vám brať čas so zábavy,“ povedal predseda CSSM a zaželal všetkým príjemnú zábavu. Ples slávnostne otvoril starosta hostiteľskej obce. Ako Jozef Lendvai pripomenul, podľa tradícií otvára regionálne slovenské plesy vždy starosta danej osady a tak v Mlynkoch všetkých srdečne privítal a zaželal im príjemnú zábavu.

O tú sa postarali aj členovia Folklórneho súboru Pilíš, ktorí na veľkú radosť účastníkov plesu zaspievali pijanské piesne z pilíšskeho regiónu. Ich vitálny prednes zaručil dobrú zábavu každého účastníka, ktorú iba stupňovali svojim tancom. Príjemný zážitok znamenalo aj vystúpenie ľudoého rozprávača Jána Jankova Šefranika a jeho hostí, vynikajúcich mladých muzikantov, ktorí nielen v rámci kultúrneho programu sa postarali o zabavenie publika, ale aj v prestávkach tanca.

Zlatým klincom kultúrneho programu bolo vystúpenie členov skoro polstoročného Slovenského pávieho krúžku v Mlynkoch, po čom nasledovala spoločná zábava všetkých vystupujúcich. Avšak na tanečnú parketu (ktorá, musíme priznať, nebola najväčšia) zavolali do tanca aj účastníkov plesu, čím sa začal bál pilíšskych Slovákov. Do tanca hrala Dychová hudba Šarfianka z Blatného, družobnej osady Mlynkov. Speváčky a muzikanti majú obrovský repertoár slovenských ľudových a zľudovených piesní, s ktorými zabavili pilíšske publikum až do rána bieleho a to nie je iba slovný zvrat, lebo poslední odchádzali zo Strediska pilíšskych Slovákov ráno o piatej hodine.

Ale ešte predtým sa okolo polnoci losovala tombola. Ceny do tomboly venovali obce a slovenské samosprávy trinástich pilíšskych slovenských osád, pričom hlavnú cenu - účasť pre jednu rodinu na ranči v Nitre - venovala súkromná stredná škola zo Slovenska. Na tombole boli také, ktorí mali viacej šťastia a takí, ktorí menej, isté však je, že si už každý potreboval trochu oddýchnuť po tancovačke, ktorá sa znovu rozprúdila až po vylosovaní organizátora ďalšieho, jubilejného 15. Fašiangového plesu pilíšskych Slovákov. Losovanie viedla predsedníčka ZRKSPS Katarína Kormošová. Výhercom sa stala Pilíščska Čaba, čomu sa nesmierne tešil predseda tamojšieho slovenského zboru. Július Kučera povedal prítomným, že možno, oni si myslia, že teraz vyhrali pekné ceny a sú spokojní, on sa však oveľa viacej teší z toho, že o rok môže hostiť plesajúcich v 600-mistnom kultúrnom dome spolu s pilíščabianskymi slovenskými aktivistkami a aktivistami.

Dúfame, že aj ten ples sa aspoň tak dobre vydarí, ako tohoročný v Mlynkoch, odkiaľ odchádzali účastníci v dobrej nálade.

Eva Patayová Fábiánová

Koordinačná porada k vzdelávacím programom pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2013

Sekcia medzinárodnej spolupráce, európskych záležitostí a celoživotného vzdelávania pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky usporiadala v dňoch 23. - 25. januára 2013 koordinačnú poradu v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach. Na poradu pozvala odborníkov z oblasti národnostného školstva z Poľska, Rumunska, Ukrajiny, Maďarska, Chorvátska a Srbska. Maďarsko zastupovali predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Michal Lásik, riaditeľka Pedagogického metodického centra CSSM Mária Czégényová, riaditeľka slovenskej školy v Békešskej Čabe Edita Pečeňová a školská referentka CSSM Erika Lázárová.

Hlavným cieľom stretnutia bolo informovať o pripravovaných podujatiach na podporu bilingválneho vzdelávania na školách v zahraničí pre pedagógov a žiakov, ktoré sa uskutočnia s finančnou podporou MŠVVaŠ SR v roku 2013. Program porady sa dotýkal nasledovných okruhov: Práca s on-line aplikáciami portálu eduabroad.sk; Vládne štipendiá na školský rok 2013-2014; Obsahové zmeny a inovácie ponúkaných programov.

Generálna riaditeľka Odboru vládnych štipendií, akademických mobilít a krajanov JUDr. Dagmar Hupková otvorila poradu a na základe odborných hodnotení krajanských komunít krátko hodnotila aktivity roka 2012. Odborníci z oblasti školstva zo šiestich krajín si v pracovnej časti koordinačnej porady vypočuli prednášky na uvedené témy, oboznámili sa s bohatou ponukou garantov týchto programov. Konkrétne programy prezentovali Centrum pre celoživotné vzdelávanie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici, Studia Academica Slovaca Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Centrum ďalšieho vzdelávanie UK v Bratislave.

V ponuke na rok 2013 sú programy pre žiakov základných a stredných škôl, vysokoškolskú mládež a pre národnostných pedagógov daných krajín. Formy ich realizovania sú veľmi pestré: školy v prírode, predmetové súťaže; podujatia spojené s ocenením víťazov celoštátnych súťaží vo vlastnej tvorbe a predmetových olympiád; detská univerzita; letné školy s odborným zameraním pre vekovú kategóriu 13 - 17 rokov; letné kurzy slovenského jazyka; letný jazykovo-odborný kurz pre uchádzačov o vysokoškolské štúdium v SR; programy celoživotného vzdelávania pedagógov vyučujúcich v slovenskom jazyku všeobecnovzdelávacie predmety, výchovy a slovenský jazyk, ako aj výjazdové kurzy do účastníckych komunít.

V záverečnej časti pracovného stretnutia formou diskusie každá zastúpená krajina sformulovala svoju mienku, návrhy na termíny a obsah jednotlivých programov. Definitívny Kalendár vzdelávacích aktivít na rok 2013 schváli MŠVVaŠ SR na základe návrhov krajanských organizácií podľa svojich finančných možností. Ministerstvom schválený kalendár obsahuje dotované aktivity, presné termíny, miesto uskutočnenia, odborných garantov daných programov a počet účastníkov z danej krajiny.

Predseda VVV CSSM Michal Lásik vo svojom príhovore poďakoval za minuloročné aktivity. Zvlášť vyzdvihol novú formu, Adventné stretnutie žiakov v Bratislave, na ktorom sa zúčastnili žiaci, ktorí sa zapojili do Programu pre nadaných Verejnoprospešnej nadácie Za Slovákov v Maďarsku. Pán predseda zdôraznil, že z našej strany vítame snahu zdôrazniť v programoch vzdelávací efekt. Vyjadril potešenie nad tým, že v jednotlivých akciách sa objavuje bilingvizmus, do programov nastúpi ako sprostredkujúci jazyk aj angličtina, ako aj nad tým, že sa môžu zachovať osvedčené formy aktivít, napr. pre základné školy športové aktivity či škola v prírode, Vyzdvihol, že v našich školách sa pestuje ľudová kultúra a preto je populárny aj tanečný, hudobný a remeselnícky tábor. Uviedol, že detská univerzita a škola v prírode sú osvedčené formy a my ich vítame. Vyjadril radosť nad bohatou ponukou programov pre pedagógov, za veľmi vhodné a aktuálne pokladá netradičné formy vyučovania i regionálnu výchovu a tradičné formy vyučovania. Regionálna výchova je v Maďarsku vítaná aj preto, lebo sa zavádza nový osobitný predmet, slovenská vzdelanosť, ktorú v budúcnosti budú vyučovať slovenčinári.

O minuloročných aktivitách vydala UMB farebný bulletinu a CD nahrávku. Predstavitelia univerzitných pracovísk poďakovali krajanským organizátorom za dobrú spoluprácu.

Záverom konferencie generálna riaditeľka Odboru vládnych štipendií, akademických mobilít a krajanov JUDr. Dagmar Hupková zdôraznila, že polovica aktivít bude financovaná na základe žiadostí, ktoré predložili krajania na tejto porade.

Erika Lázárová

školská referentka CSSM

Redakčná rada Dolnozemského Slováka

V modrom salóne divadla v Báčskom Petrovci zasadala 18. januára redakčná rada Dolnozemského Slováka. Na stretnutí sa zúčastnili predseda redakčnej rady Michal Harpáň, hlavný a zodpovedný redaktor časopisu Ivan Miroslav Ambruš, Ladislav Čáni, Pavel Hlásnik, Ján Fuzik, Vladimír Valentík, ako aj spisovateľ a publicista Víťazoslav Hronec, ktorý, hoci nie je v redakčnej rade, prejavuje permanentný záujem o náš časopis. Ostatní členovia sa na rokovaní nezúčastnili z objektívnych dôvodov, istý podiel na tom mala hrozivá predpoveď počasia. Niektorí z neprítomných členov rady zaslali svoje pripomienky hlavnému redaktorovi časopisu písomne, takže sa hovorilo aj o ich návrhoch.

Zasadnutie otvoril Michal Harpáň, pozdravil všetkých prítomných a odovzdal slovo šéfredaktorovi časopisu Ivanovi Miroslavovi Ambrušovi. Tento v krátkosti prezentoval tohtoročné čísla časopisu, v ktorých boli uverejnené články o významných udalostiach odohraných na Dolniakoch, napr. o udelení Ceny Ondreja Štefanka a Ceny Samuela Tešedíka, laudácie laureátov, dozvuky z premiéry Ódy na rovinu, informácie o účasti slovenských vydavateľstiev z Rumunska, Srbska, Chorvátska a Čiech na bratislavskej Bibliotéke.

Nezabudlo sa spomenúť ani na jubileá osobností, akými sú Miroslav Dudok a Katarína Maruzsová Šebová, ako aj sté výročie narodenia Ladislava Sziklayho, zakladateľa katedry slovakistiky v Maďarsku. Ďalej boli uverejnené články nadväzujúce na našu minulosť, na naše zvyky, ako aj článok Jána Botíka o chýrnej dolnozemskej klobáse. V každom čísle boli uverejnené recenzie kníh, ktoré vyšli v našich vydavateľstvách. Šéfredaktor Dolnozemského Slováka pripomenul, že tematické čísla sa podarilo zostaviť len čiastočne, pretože časopis sa môže zostavovať len z toho, čo redaktori a prispievatelia pošlú do redakcie. Ďalej boli prezentované knihy, ktoré vyšli v knižnici Dolnozemského Slováka. Prítomní pochválili uverejnené knihy z estetického hľadiska a kvalitu tlače.

Ján Fuzik zdôraznil, že ak to bude možné, malo by sa pokračovať v zostavovaní tematických čísel, lebo také čísla, ktoré boli venované divadlu, ženským osobnostiam a vysokému školstvu, sú syntetizujúce a máme pokope viac informácií z danej oblasti. Navrhol, aby aspoň jedno tohtoročné číslo bolo čiastočne venované slovenským médiám na Dolnej zemi. Víťazoslav Hronec naliehal, aby sa vzácne dokumenty a pozostalosti po spisovateľoch a iných osobnostiach archivovali tak, aby sme o nich vedeli. Len takýmto spôsobom sa nestratia, čo sa nanešťastie stáva s mnohými rukopismi našich predkov.

Miroslav Demák písomne navrhol, aby bolo aspoň raz ročne urobené interview s niektorým z významných Dolnozemcov a aby každé číslo Dolnozemského Slováka bolo prezentované a zaradené do nejakej akcie, ako jarmok, slávnosti, festivaly..., aby sa takto zvýšil záujem o časopis. Mária Katarína Hrkľová iniciovala rozšíriť náplň časopisu o témy ako Hudba a spev - spoločný komunikačný jazyk, Ľudové piesne v živote dolnozemských komunít, o prezentácie súťaží ako V pivničnom poli, Cez Nadlak je..., Slovenské spievanky a veršovačky, putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií, Dolnozemské osudy - portréty významných Dolnozemcov, o ukážky z aktuálnej dolnozemskej literárnej tvorby atď.

Na záver boli vymenované knihy, ktoré by mali vyjsť v knižnici Dolnozemského Slováka: Martin Prebudila - Tri bodky vo dvoch vytiach..., Pavel Husárik - Pohrebný spolok v Nadlaku v miestnom a širšom kontexte, Jarmila Gerbócová - Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi. Slováci v Maďarsku majú tiež navrhnúť autora a titul jednej knihy.

V prvom tohtoročnom čísle bude medzi článkami vymedzený priestor pre Michala Harpáňa, ktorému 15. novembra 2012 Vedecká rada Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici udelila titul doctor honoris causa.

Zasadnutie redakčnej rady Dolnozemského Slováka sa skončilo neformálnym rozhovorom.

ami

Slovenské tabule v Telekgerendáši

Slovenská samospráva v Telekgerendáši získala vlani finančné prostriedky na tabule označujúce začiatok a koniec obce v slovenskom jazyku. Pri príležitosti ich umiestnenia usporiadala 26. januára menšiu oslavu, na ktorej členovia miestneho Slovenského klubu odhalili tabule. V mene organizátorov prítomných privítal predseda Slovenskej samosprávy v Telekgerendáši Juraj Orysčák, ktorý vo svojom príhovore uviedol stručnú históriu telekgerendášskych Slovákov.

- Podali sme projekt do súbehu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a získali sme štyridsaťtisíc forintov. Z tejto sumy sme dali zhotoviť tabule so slovenským názvom, - povedal Juraj Orysčák. Dodal, že sa uchádzali aj o podporu na zakúpenie slovenskej a maďarskej zástavy a zhotovenie slovenskej menovky na dvere kancelárie slovenskej samosprávy, ale, žiaľ, tento ich projekt neuspel, preto potrebnú sumu - tridsaťtisíc forintov - poskytli z vlastného rozpočtu. Vďaka tomu od 26. januára v kultúrnom dome označuje sídlo Slovenskej samosprávy v Telekgerendáši tabuľa so slovenským názvom.

Andrea Szabová Mataiszová

Vykročili správnou nohou

Príjemné chvíle prežili žiaci slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši v jeden januárový podvečer. Učiteľky im pripravili milé prekvapenie v podobe krásneho posedenia spojeného s malým občerstvením. V klubovni žiackeho domova si posadali k prestretému stolu žiaci, ktorí tu počas týždňa majú svoj druhý domov. Malí i veľkí pozorne počúvali úprimné slová prianí do roku 2013. Deti a učiteľky Zuzana Rómerová, Judita Bíróová, Marta Dekrétová a Anna Podaniová rozprávali po slovensky zážitky zo zimných prázdnin a podelili sa o svoje dojmy a radosť z vianočných darčekov. Na večierok prišli deťom popriať zdravie, šťastie a veľa úspechov aj hosťujúce učiteľky Eva Labišáková a Alena Červeňanská. Takéto spoločné zážitky pomáhajú žiakom rozvíjať slovnú zásobu v spisovnej slovenčine a utužovať vzájomné vzťahy. Sladké i slané dobroty sa zo stolov rýchlo strácali. Všetci si vychutnali nielen sladkosti na prestretom stole, ale hlavne veselú a bezprostrednú atmosféru. Aj takéto chvíle pomáhajú vytvárať u žiakov ľudskosť a pocit spolupatričnosti. Deti si ešte pred spaním potichu rozprávali o posedení plnom dojmov a veselých príhod.

Alena Červeňanská

Ako využiť svoj voľný čas?

Voľný čas môžeme chápať ako opak nutnej práce, alebo povinnosti. Ide o činnosti, ktoré si môžeme slobodne vybrať. Robíme ich dobrovoľne a radi, prinášajú nám pocit uspokojenia. Pod pojmom voľný čas si predstavujeme odpočinok, rekreáciu, záujmovú činnosť, zábavu, cestovanie, poznávanie krajín, strávené chvíle s manželom, manželkou, deťmi. Vo voľnom čase sa môžeme venovať činnostiam, ktoré nás bavia, ktoré máme radi. Všetko záleží od nášho postoja chcem a môžem. Povinnosť nemusí byť vždy prežívaná ako nutnosť, nepríjemnosť. Voľný čas prináša človeku zvláštny prospech, uspokojenie, radosť. Výrazne prispieva ku kvalite života.

Deti majú relatívne veľa voľného času. Spoločnosť by mala mať záujem na tom, ako deti trávia svoj voľný čas. Na prvé miesto v efektívnom využívaní voľného času u detí a mládeže sa kladie rodina. Tá však nedokáže dostatočne zabezpečiť potrebu detí a zvlášť dospievajúcej mládeže. Tu platí, že prvé skúsenosti s využívaním voľného času získavame v rodine. Od svojich rodičov preberáme vzory správania sa, učíme sa žiť určitým spôsobom, napodobňujeme ich životný štýl. Mnoho detí prežíva svoj voľný čas vonku na ulici bez akéhokoľvek dohľadu, bez záujmu dospelých.

Niektoré deti nevedia hospodáriť so svojím voľným časom - buď sa nudia, alebo si, naopak, naberú na seba až priveľa aktivít v krátkom čase. Keď dieťa hovorí „nudím sa“, znamená to, že mamu či otca volá k sebe, aby sa mu venovali. Nie je správne nechať deti samy na seba, naopak, treba im venovať svoju pozornosť.

Staršie deti zvyčajne trávia čas do príchodu rodičov tak, že si pustia televízor alebo počítač a predlžujú okamih, keď si sadnú k úlohám. Počítač aj televízor sa dajú zablokovať a pustiť ich môže až rodič. Dieťa môže stráviť tri štvrte hodiny sledovaním televízie alebo pri počítači, ale iba ak už má všetko splnené.

Vyjsť si s priateľmi a priateľkami „do ulíc“ býva príjemným strávením voľného času. Bohužiaľ, dosť často končí posedením v kaviarni, v krčme či v bare. Ktovie, koľko mladých ľudí pozná svoje mesto, jeho historické pamiatky, významné budovy spojené s dávnou minulosťou mesta, ba i súčasné zmeny, ktorých sú sami svedkom. Nájsť správnu partiu, s ktorou sa dá čas stráviť zábavne a užitočne zároveň, je príležitosť, ktorú organizácie prostredníctvom svojich aktivít poskytujú. Snažia sa motivovať deti a mladých ľudí, aby našli cestu k svojim záľubám, rozvíjali svoje nadanie a nedali tak šancu nude či pasivite. Zohrávajú dôležitú úlohu v ich vývoji, avšak nielen ako prevencia.

Najlepšie však je vyjsť s kamarátmi a zahrať si futbal, alebo sa vyšantiť na voľnom priestranstve, lebo dlhé hodiny trávené v škole alebo v budove škôlky treba odreagovať. Okrem toho dobrým strávením voľného času môžu byť aj rôzne záujmové krúžky alebo záľuby.

(ef)

Valné zhromaždenie Doliny vo Veľkej Tarči

Vo Veľkej Tarči sa 26. januára uskutočnilo valné zhromaždenie Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina. V kultúrnom dome privítala prítomných predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Galántaiová. Menovite pozdravila predsedníčku Doliny Zuzanu Szabovú, zástupcu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ondreja Csabu Aszódiho, riaditeľku Osvetového centra CSSM Katarínu Királyovú a zástupkyňu vedúceho Regionálneho kultúrneho strediska Osvetového centra CSSM v Ečeri Katarínu Szabovú Tóthovú. Po privítacích slovách požiadala o príhovor starostu obce Sándora Rimócziho, ktorý hovoril o tom, že aj on má slovenské korene: jeho predkovia pochádzajú z Banskej Bystrice. Pán starosta zaželal každému pri kultúrnej časti programu dobrú zábavu a následne užitočné rokovanie. Po jeho slovách obsadili javisko kultúrneho domu členovia tanečného súboru Slovenskej národnostnej skupiny vo Veľkej Tarči pod vedením Ladislava Bátoriho, ktorí previedli slovenské a maďarské tance. Spevácky zbor Venčok s veľkým úspechom predniesol kyticu slovenských ľudových piesní, medzi ktorými boli hosťom menej známe miestne piesne.

Po krátkom kultúrnom programe účastníci VZ pristúpili k práci. Valné zhromaždenie otvorila predsedníčka spolku Zuzana Szabová, ktorá po privítacích slovách odovzdala slovo podpredsedovi organizácie O. Cs. Aszódimu. Prvým bodom rokovania bol referát o minuloročnej činnosti spolku. - Najväčším kultúrnym podujatím spolku sú Páračky, ktoré sa vlani uskutočnili v Čemeri a zúčastnilo sa na nich okolo 500 osôb. Ďalšou veľkou akciou bolo stretnutie katolíkov vo Vacove. Na obidve podujatia prišli stovky účastníkov a svojou prítomnosťou ich poctili významní predstavitelia cirkvi i štátu, - povedal podpredseda Doliny. Ako povedal, bez finančnej pomoci Osvetového centra CSSM by sa tieto akcie nemohli uskutočniť.

Referát o minuloročnom hospodárení spolku predniesla Zuzana Szabová. Ako povedala, najväčšiu podporu získali z fondov Ministerstva ľudských zdrojov a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, menšie príspevky pochádzali z členských poplatkov a od súkromných osôb. Z. Szabová informovala prítomných o tom, že dostali list od Samosprávy mesta Malá Tarča, v ktorom stojí, že sídlo spolku nemôže zostať v tomto meste. Pani predsedníčka navrhla, aby nové sídlo organizácie bolo v XVI. obvode Budapešti, na Ulici Ilony Batthyányovej, v jej kancelárii. Tento návrh členstvo jednohlasne schválilo.

Riaditeľka OC CSSM Katarína Királyová informovala prítomných o plánovaných podujatiach OC CSSM. Upozornila predstaviteľov slovenských samospráv, že 6. júla sa uskutoční Deň Slovákov v Maďarsku, čo majú brať do úvahy pri plánovaní svojich podujatí. Členovia spolku sa rozhodli, že tohto roku sa 14. septembra zúčastnia na modlitebnom dni katolíkov vo Vacove. Stretnutie evanjelikov bude pravdepodobne 1. septembra v obci Piliš. Páračky Doliny sa vzhľadom na obrovský úspech uskutočnia 9. novembra opäť v Čemeri.

Rokovanie pokračovalo harmonizovaním podujatí jednotlivých členských osád spolku. Účastníci valného zhromaždenia sa dohodli aj na termínoch menších akcií, ktoré sú však pre ich organizátorov - miestne slovenské samosprávy - najväčšie a najdôležitejšie.

Po schválení výšky členských poplatkov (5 000 forintov za osadu na rok) členovia VZ Spolku Dolina zvolili dejisko nasledujúceho zasadnutia najvyššieho zboru, ktorým bude Išaseg.

Andrea Szabová Mataiszová

Zabíjačkový festival v Malej Tarči

Mestská samospráva v Malej Tarči usporiadala 27. januára II. Zabíjačkový festival, na ktorom miestnych Slovákov reprezentovali členovia Tanečnej skupiny Panónia.

Na Námestí mládeže sa začali schádzať účastníci už v skorých ranných hodinách. Nominovať sa mohli maximálne 6-členné družstvá na čele s mäsiarom, ktoré za poplatok 30 000 Ft dostali polovicu (približne 60 kg) brava. Organizátori im zabezpečili aj drevo na varenie, paletu na spracovanie mäsa, stánok, 3 kg chleba, príbory a taniere z umelej hmoty, stôl a stoličky. Úlohou súťažiacich bolo predviesť kompletnú zabíjačku. Porota sledovala a hodnotila všetky pracovné fázy. Vyhlásenie výsledkov sa konalo popoludní. Hlavnú cenu, darčekový kôš, vyhrala miestna skupina Intercar. Na javisku celý deň zabávala záujemcov kapela Pilisi Prestige Band, v prestávkach odzneli prednášky a rozhovory so súťažiacimi o ľudových tradíciách, ktoré spestrili vystúpenia miestnych tanečných a speváckych skupín. Festival sa skončil ľudovou veselicou.

Andrea Szabová Mataiszová