Čajový večierok a fašiangy v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši

Čo kopček prejdeš, iný mrav nájdeš. Tak hovorí jedno slovenské príslovie. Platí to aj v prípade fašiangových zvykov. Fašiangy boli kedysi na dedinách časom priadok, zakáľačiek, svadieb, dedinských zábav so sprievodom maškár, lebo na poliach bolo menej práce. Dnešné fašiangy sprevádzajú veselice, karnevaly, bály či plesy, ktoré trvajú od Troch kráľov až do Popolcovej stredy. Potom nasleduje štyridsaťdňový pôst až do Veľkého piatku pred Veľkou nocou.

V Komlóši sa toho zachovalo veľa. Zakáľačky sú v tomto období na dennom poriadku, veď kto ochutnal sarmu, paprikáš, komlóšske klobásy, tak už iné ani neje. Organizujú sa tu bály - evanjelický, mestský, slovenský, v školách sa usporadúvajú karnevaly, čajové večierky.

Aj v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši pripravilo rodičovské združenie čajový večierok. Už tretí rok bol spojený s fašiangami a konal sa 8. februára 2013 v telocvični slovenskej školy.

Príprava naň trvala celý týždeň. Žiaci si cez prestávky a popoludní chystali program, s ktorým chceli upútať pozornosť spolužiakov, učiteľov a rodičov, pripravovali si kostýmy a zo dňa na deň rástli kopy všelijakých darčekov do tomboly. Konečne prišiel dlho očakávaný piatok. Mnohí rodičia už od obeda zdobili sálu, varili čaj, chystali obložené chlebíčky, stoly sa zapĺňali šiškami, fánkami, zákuskami a inými dobrotami. Pred štvrtou hodinou sa deti preobliekli do karnevalových masiek a čakali na to, kedy sa budú môcť predstaviť publiku. Z mikrofónu zaznel hlas pani riaditeľky Zuzany Laukovej, ktorá otvorila čajový večierok a popriala prítomným dobrú zábavu. V zapätí sa na malom pódiu predstavili všetky masky. Boli tam princezné, tanečnice, kovboji, piráti, šašovia, víly, rôzne zvieratká, anjeli, čerti, bosorky, mamovke - ako hovoria na Komlóši starým mamám a mnoho ďalších maškár.

Potom nasledoval bohatý kultúrny program. Tento rok si mohli žiaci pripraviť sólové alebo skupinové vystúpenie. Každý mohol ukázať, čo dokáže, v čom vyniká. A tak sme mohli vidieť moderné, folklórne a country tance, kúzelníka, akrobatov, hry na hudobné nástroje, sólistov spevákov ap. Po skončení programu, ktorý uvádzala ôsmačka Adrien Farkašová, mohli všetci prítomní zakrúžkovať na lístku ten program, ktorý sa im najviac páčil. Z prvej kategórie - kategórie tancov - najväčší úspech zožalo baletné kvarteto v podaní chlapcov z 8.b triedy, druhé miesto patrilo tanečníkom z 8.a triedy a 3. miesto získali štvrtáci za moderný tanec. V druhej kategórii zvíťazila Angelika Rozsosová, ktorá zaspievala pieseň Keby som mala dva životy, druhá bola Melinda Zsingorová so šlágrom Te,te,te, tretie boli akrobatky z tretej triedy.

Hodnotenie programu vystriedala dobrá nálada, tanec, zábava a hlavne úsmevy na tvárach všetkých prítomných v sále, ktorých bolo vyše tristo. Všade bolo počuť smiech, radosť, vravu, do tanca vyhrával hudobník Michal Láda. A aké by to bolo bez tomboly? No nijaké. To však nebol náš prípad. Na stoloch sa lesklo množstvo lákavých darčekov. Všetci, ktorí si kúpili lístky do tomboly, sústredene hľadeli na prestreté čísla pred sebou a už netrpezlivo čakali, kedy vyberú práve to ich. Na večierok zavítali aj bývalí žiaci našej školy, ktorí sa tu tiež dobre cítili a so svojím tancom poriadne rozprúdili zábavu, ktorá trvala do polnoci.

Kedysi zmyslom radovánok bolo zabaviť sa a tešiť sa z odchádzajúcej zimy a pomaly prichádzajúcej jari. Zmyslom nášho večierka bolo hlavne to, aby sme sa tiež všetci dobre zabavili a odpútali sa od každodenného zhonu.

Predsedníčka združenia rodičov Zita Sódarová Zsingorová a riaditeľka školy Zuzana Lauková boli spokojné s priebehom ďalšieho príjemne stráveného večierka, dúfajúc, že o rok si ho zas zopakujeme.

Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tohto podujatia: učiteľom, rodičom a žiakom.

Ľubomíra Rollová

Slovenské kultúrne centrum v Oradei

Počas dní Slovákov v Bihore koncom roka 2012 otvorili v Oradei slovenské kultúrne a informačné centrum. Neďaleko parku, na Námestí 1. decembra č. 2, je nad arkádami staršej budovy znak Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku. Pre tých, ktorí si pamätajú voľakedajšie staré mesto a jeho obchody, je orientačným bodom predajňa Dióda.

Pri vstupe do priestrannej miestnosti v tvare otočeného písmena L sa návštevníci mali možnosť oboznámiť s publikáciami tunajších Slovákov, ktoré uzreli svetlo sveta vo Vydavateľstve Ivana Kraska v Nadlaku. V monografiách, historických štúdiách, v próze i poézii, v časopisoch, či štvrťročníkoch sa prezentuje ozajstná, nielen duchovná stránka kumštu slovenských starousadlíkov v Rumunsku. Všade rozvoniavali jedlá z húb, kapusty, zemiakov, klobásy pripravené pre početných hostí, ktorí čakali na slávnostné otvorenie a vysvätenie priestorov. Okrem poslanca za českú a slovenskú menšinu v parlamente Adriána Merku sa na podujatí zúčastnili aj ďalší predstavitelia mesta a župy. Po príhovoroch sa ujal slova a slávnostne vysvätil nové priestory kňaz Ján Mlynarčík, ktorý pôsobí ako duchovný pastier v slovenskom chráme v Oradei.

Po modlitbe sa dostali na rad slovenské piesne. Tóny huslí a klarinetu sprevádzali sólový spev, ku ktorému sa postupne pridali ďalší speváci. A tak slovenské modlitby, slovenské piesne a slovenské špeciality „rozbehli činnosť“ kultúrneho a informačného strediska v centre Veľkého Varadína, kde sa môžete zastaviť a oddýchnuť si, informovať sa o pripravovaných podujatiach. Priestor je ideálny na prezentáciu nových i starších publikácií, spojenú s prednáškou či predstavením autora a jeho diela, rovnako na výstavy obrazov, fotografií, detských kresieb. Samozrejme, aj kulinárske umenie tu má vhodné priestory na svoju prezentáciu, i na tvorivé dielne, kde predstavia tradičné ľudové výrobky a ich zhotovovanie. Tešíme sa na ďalšie podujatia v Oradei, v novootvorenom stredisku.

Erika Fajnorová

Svätých vierozvestcov oslávili stovky ľudí v Bazilike sv. Klimenta v Ríme

Stovky zástupcov slovanských národov sa 14. februára v Bazilike svätého Klementa v Ríme zišli osláviť spomienku na vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda. Svätú omšu v chráme, pod ktorým sa nachádza hrob svätého Cyrila, celebroval kardinál Jozef Tomko, spolu s pražským emeritným arcibiskupom kardinálom Miloslavom Vlkom, sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskupom Cyrilom Vasiľom a bratislavským eparchom vladykom Petrom Rusnákom.

Kardinál Tomko v homílii predstavil historické, náboženské i kultúrne pozadie misie solúnskych bratov medzi slovanskými národmi a zdôraznil význam ich apoštolskej práce, pre ktorú si ich dodnes vážia veriaci po celom svete. Kardinál pripomenul, že za pôsobenia sv. Metoda bola na dnešnom území Slovenska, konkrétne v Nitre, založená prvá diecéza v strednej Európe (r. 880). Práca sv. Cyrila a Metoda však podľa kardinála priniesla svoje ovocie aj v Čechách a na Morave, takisto v Macedónsku a Bulharsku, v Slovinsku a Chorvátsku. Bývalý prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov pokračoval, že úcta k týmto svätcom sa postupne rozšírila do ďalekých končín, o čom svedčia ich pamätníky v Moskve alebo v Mukačeve, ale aj v Austrálii či Spojených štátoch amerických, kde je im zasvätených množstvo kostolov. Existujú tiež rehoľné spoločenstvá, ktoré prebrali ich odkaz a vydávajú svedectvo o viere, ktorú títo svätci hlásali. Kardinál Tomko pripomenul, že pre význam ich misijnej činnosti boli sv. Cyril a Metod vyhlásení bl. Jánom Pavlom II. za spolupatrónov Európy.

Po svätej omši za spevu litánií ku všetkým svätým sa celé zhromaždenie premiestnilo do podzemia baziliky uctiť si hrob, kde bol sv. Cyril pochovaný v roku 869. Pri veľkej pamätnej doske, ktorú na tomto mieste v roku 1952 umiestnili vďaka iniciatíve amerických Slovákov, si veriaci vypočuli čítanie z encykliky Leva XIII. Grande Munus: jej prostredníctvom tento pápež už v roku 1880 ustanovil slávenie sviatku sv. Cyrila a Metoda pre cirkev na celom svete.

Martin Kramara

Fašiangová nálada pokračovala

Po pestrofarebnej zábave v materskej škole a na nižšom stupni v budapeštianskej slovenskej škole nasledovalo nezabudnuteľné ukončenie fašiangového obdobia. Usporiadali ho žiaci šiesteho ročníka spolu s ich triednou učiteľkou Annou Hatvanyovou. Mamičky šiestakov pripravili bufet, ktorý naplnili všelijakými dobrotami. Moderátormi boli Márk Bodolóczky, Zoltán Havaš, Korinna Tamášová a Mirjam Mikáčiová. Každá trieda vyššieho stupňa predviedla jeden spoločný tanec. Piataci zatancovali grécky tanec Zorba, šiestaci spolu s ich triednou učiteľkou zatancovali scénku z filmu Men in Black a siedmaci nás prekvapili ľudovým tancom. Chlapci boli oblečení do krojov dievčat a dievčatá boli oblečené za šuhajov. Ôsmaci túto malú súťaž ukončili tancom z filmu Sister Act. Ako hlavná mníška ich sprevádzala triedna učiteľka Anikó Šturbánová. Fašiangová porota každú triedu odmenila tortou. Jej členmi boli zástupkyňa riaditeľky Kornélia Ráczová, ďalšia zástupkyňa Oľga Szincsoková a učiteľka Marcela Somogyiová. A bol to len začiatok programu. Tomáš Sczecina, žiak ôsmeho ročníka, nám zahral na gitare, gymnazistky Antonella Morongová a Judit Remešová zaspievali slovenské, maďarské a anglické populárne piesne. Zabávali nás tanečníci skupiny Like, žiaci nášho žiackeho domova, ktorí tancujú vo Folklórnom tanečnom súbore Strednej školy ľudového umenia vo Fóte. O dobrú zábavu sa postarali naši gymnazisti, členovia Tanečného spolku Lipa. Stredobodom pozornosti bol Márk Király, majster Európy v spoločenskom tanci a žiak nášho študentského domova so svojou tanečnou partnerkou Enikő Kaldeneckerovou, ktorí zatancovali spoločenské tance. Aj naše obecenstvo bolo nadšené. Nasledovalo losovanie výherných čísel tomboly a tradičná súťaž Limbo. Fašiangovú zábavu ukončila diskotéka. Srdečná vďaka patrí nielen organizátorom, ale aj gymnazistom Alexovi Vargovi, DJ našej školy a Petrovi Farkašovi za technickú výpomoc.

Barbara Boldogová, štipendistka

Igor Furdík na pracovnom rokovaní s Dušanom Čaplovičom
Výučba slovenského jazyka v národnostných školách v Maďarsku

Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, prijal v stredu 20. februára na pôde svojho rezortu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka. Význam stretnutia umocnila skutočnosť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) plnia dôležité úlohy štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v otázkach udeľovania štipendií a štúdia na vysokých školách a univerzitách v Slovenskej republike.

Dušan Čaplovič v priebehu rokovania konzultoval s Igorom Furdíkom problematiku slovenského školstva v Maďarsku, resp. výučby slovenského jazyka v školách, kde žijú Slováci. V tomto kontexte informoval I. Furdík šéfa rezortu školstva o svojej ceste do Maďarska, počas ktorej sa sústredil práve na tieto otázky. Vyjadril presvedčenie, že štyri hodiny slovenského jazyka týždenne sú nepostačujúce a vyzdvihol nutnosť, aby ministerstvo školstva zachovalo posty vyslaných pedagógov slovenského jazyka v Maďarsku. Okrem spomínanej adresnej problematiky Igor Furdík prerokoval s Dušanom Čaplovičom možnosti realizácie pedagogickej praxe študentov učiteľských disciplín zo slovenských vysokých škôl a univerzít na slovenských národnostných školách v krajinách strednej a východnej Európy. ÚSŽZ je pripravený maximálne spolupracovať na realizácii tohto zámeru. Minister D. Čaplovič pripustil možnosť implementovať návrh do bilaterálnych zmlúv so Srbskom a Maďarskom, ktoré sú v štádiu spracovávania. Minister školstva Dušan Čaplovič sa na záver stretnutia poďakoval za podnetné informácie a tematické zámery v činnosti ÚSŽZ, pričom vyjadril pripravenosť naďalej spolupracovať v oblasti problematiky Slovákov žijúcich v zahraničí. Igora Furdíka v tejto súvislosti oboznámil so zámerom spracovávať v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR databázu súčasných významných slovenských osobností v zahraničí.

uszz.sk

Gregor Martin Papucsek
Motykový fitnes

V dnešných krízových časoch je ťažké byť úspešným v turistike. Najmä keď nejaká krajina či región nemá more alebo aspoň vyrovnané letné teplé počasie. Ako je to aj s Maďarskom. Preto sa ráta dobrý nápad za milión! A už sa aj šíri po celej krajine, a možno sa bude šíriť po celej Európe najnovší maďarský vynález, ktorý mení neresť na atrakciu. Je ňou „motykový fitnes so slaninou“. Reklamu celému, na prvý pohľad pochabému nápadu robí starý gazda József Hunyadváry z mestečka Gyula na juhovýchode Maďarska, tesne pri rumunských hraniciach. Dolnozemskí Slováci by ho nazvali Jóži báči. Ktorý teda odporúča mestu a svetu fitnes s motykou a slaninou. Jóži báči je aj akýmsi maskotom celej akcie, v ktorej v podstate nie je nič svetoborné: ľudia nasadnú na voz s jednou konskou silou, odvezú sa do chotára, kde sú ovocné a iné sady a polia, chytia do ruky motyku a začnú okopávať, čo práve treba, v najhoršom likvidujú burinu.

Šéfka neziskovej turistickej organizácie mesta Gyula Aliz Komoróczkiová priznáva, že nápad prišiel v „uvoľnenejšej“ chvíli. Žeby to celé súviselo s činnosťou miestnej pálenkovej manufaktúry, kde vyrábajú remeselníckymi metódami naozaj kvalitné ovocné destiláty? A teda možno pri popíjaní sa zrodila myšlienka spojiť užitočné s príjemným. V ovocnom sade pálenkovej manufaktúry vždy treba niečo okopávať, a keď sa nájdu ľudia, ktorí za možnosť necelého hodinového okopávania aj zaplatia, nuž, to by bolo úžasné! Spravme z toho atrakciu! Zapojme turistov do rannej agrárnej činnosti, zasväťme ich do tajomstiev práce na poli!

„Sme na čerstvom vzduchu, okrem toho je naša činnosť užitočná,“ hovorí jeden z pionierov ranného fitnesu s motykou. Aký je nábor turistov na tento nevšedný program? Opäť hovorí Aliz, z tejto ríše divov: „Prihlásiť sa možno v hoteloch, v súkromných apartmánoch, ale aj v kanceláriách maďarského Tourinformu. Skupiny vypravujeme každý pondelok ráno o siedmej.“

Takže keď turisti dorazia na miesto činu, hneď dostanú podľa prastarého a dobrého maďarského zvyku poldeci nalačno. aspoň sa práca začína veselšie! Nuž áno, a možno aj elán je väčší. Alebo nie je vylúčený ani spev s motykou v ruke. Ľudia z mesta to chcú vyskúšať. K tomuto programu prifarili aj tradície. čiže motykou proti lenivosti? Áno, preto je to motykový fitnes. no dobre, ale je tu aj slanina! To je protiklad, preto je akcia zábavná a úsmevná. Ale kde je tu vlastne slanina? A klobása „ďulajka“, ktorá pochádza odtiaľto? Až po trištvrtehodinovej intenzívnej práci sa rozprestrie červeno-biely kockovaný obrus a vyložia sa tieto dobroty, plus rajčiny, štipľavá paprika, cibuľa a, samozrejme, čerstvý dolnozemský biely chlieb, splachovaný opäť ovocnou pálenkou. A celý ranný fitnes je v čertoch! Vykľulo sa šidlo z vreca! Ani nie ranný pohyb je tu kľúčový! To je len ďalšia zámienka, podotýkam: vynikajúca, natoľko, že by som si to dal patentovať. Ale nie je to nič nové, maďarskí sedliaci celé stáročia vstávali nadránom, posilňovali sa trojicou pálenka-slanina-cibuľa - to je tá tradícia! - a dreli na poli od svitu do mrku...

Moje podozrenie, že tu v podstate nejde o fitnes, potvrdzujú aj plánované úpravy v programe, aby bol ešte atraktívnejší: začať by mali nie o siedmej, ale o ôsmej, a motyku by držali v ruke len pol hodiny. Pôvodná cena tejto „animácie“ (he-he) bola 3 900 forintov, čo asi znížia, ale toto dolaďovanie sa vôbec nedotkne slaniny, klobásy a najmä nie pálenky! No a Jóži báči zostáva tiež!

Z knihy Maďarský pomaranč, ktorú 6. februára pokrstil v preplnenej literárnej kaviarni Panta Rhei v Bratislave známy slovenský spisovateľ, textár, dramaturg a moderátor Boris Filan. Jazykový redaktor nášho týždenníka, jeden z najznámejších slovenských novinárov Gregor Martin Papucsek vo svojej najnovšej publikácii, ktorá je voľným pokračovaním knihy Peštiansky perkelt, mapuje dekádu svojho pôsobenia v Maďarsku v rokoch 2003 až 2012.

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Švagrovia

Narúšajú novinári „švagrovské“ rakúsko-maďarské vzťahy? Aké to je, keď je kuruc Rakúšan? Ako má reagovať na jeho vyčíňanie Orbanistan? Tieto otázky mi víria v hlave, keď sledujem prípad rakúskeho kolegu.

Mám dojem, že politici majú jedno spoločné želanie na celom svete: aby ich novinári chválili! Prišiel mi na myseľ cisár-pán František Jozef, ktorý chodiac po krásnej veľkej ríši hovorieval: „Fšetko felmi phekne, fšetko velmi thopre“. Takže niečo podobné by mali písať o Maďarsku aj zahraniční korešpondenti. A keď to nerobia, sú nepriateľmi tejto krajiny? Ja sa to pýtam, ale o kolegovi z ORF to tvrdí maďarský veľvyslanec vo Viedni. Ernst Gelegs sa volá spravodajca rakúskej televízie a rozhlasu, ktorý teraz vyšiel s farbou von. V rozhovore pre rakúsky denník Der Standard sa posťažoval, ako ho v uplynulých rokoch neraz ignorovali politici, stranícke centrály, parlament, premiérova kancelária a neviem ešte kto. Cítil sa ako persona non grata - bol nežiaduci na tlačovkách, ani ho nepozývali, neposkytovali mu rozhovory, dokonca ho raz nechceli ani pustiť do budovy Parlamentu, keď sem prišla delegácia z Burgenlandu, musel zakročiť burgenlandský líder. Nebolo to lepšie ani počas predchádzajúcej, Gyurcsányovej éry, keď mu odmietli až 5 žiadostí o rozhovor s premiérom. Ktorý, keď sa ocitol v opozícii, poslal odkaz kolegovi Gelegsovi, že je k dispozícii, a rád by mu poskytol interview.

Ale zostaňme ešte pri rakúskom kolegovi. Má ho plné zuby maďarský ambasador vo Viedni, ktorý sleduje jeho činnosť a musí vraj naprávať obraz Maďarska, ktorý vzniká cez ORF vďaka nepriateľsky ladeným materiálom Ernsta Gelegsa. Bol sa vraj aj sťažovať u intendanta ORF Alexandra Wrabetza, ktorému vytiahol kopu e-mailov od korešpondenta, ktorý sa vždy lúčil so slovami: Pozdrav z Orbanistanu! Tieto e-maily dostal veľvyslanec zrejme od horlivých Maďarov v Rakúsku ako dôkaz nepriateľského postoja špičkového novinára. A čo urobil intendant Wrabetz? Predvolal si Gelegsa a - predĺžil mu zmluvu na ďalšie tri roky...

Mám tu ešte jednu pointu: Politik sedí u holiča a ten sa ho spýta: - Púder, alkohol, kolínsku? - Nie, kadidlo!

Z Budapešti cez Slovensko do sveta
Na slovíčko s cimbalovou virtuózkou Viktóriou Herencsárovou

Cimbalová virtuózka Viktória Herencsárová je dobre známa medzi našimi Slovákmi, veď pravidelne vystupuje v Slovenskom inštitúte v Budapešti, i na tradičnom novoročnom koncerte so svojimi študentmi a priateľmi. Na cimbale sprostredkúvajú klasickú i ľudovú hudbu, country, jazz a world music. Koncertná umelkyňa nedávno s veľkým úspechom vystúpila v XVI. obvode Budapešti. Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o rozhovor.

Je zaujímavé, že rodáčka z Budapešti už pätnásť rokov pôsobí na Slovensku - je docentkou na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde jej vytvorili dobré pracovné podmienky a má študentov z rôznych kútov sveta. Pred ôsmimi rokmi nadviazala kontakt s vedením budapeštianskeho Slovenského inštitútu. Hneď prvý koncert mal mimoriadny úspech, odvtedy vystupuje v inštitúte pravidelne.

Viktória Herencsárová na začiatku svojej „slovenskej kariéry“ vôbec nehovorila po slovensky. Svojich študentov, ktorí pochádzali zo Slovenska, Česka, Moldavska, Japonska a Maďarska, učila v troch jazykoch - po nemecky, po anglicky a po rusky. Časom sa pod vplyvom prostredia naučila po slovensky, čo sa snažila pred svojimi študentmi utajiť. Dlhý čas úspešne, až raz sa stalo, že jej tlmočil z maďarčiny do slovenčiny jeden študent z Košíc. V momente, keď sa mu nepodarilo presne preložiť jej slová, neovládla sa a opravila ho. Tak všetci odhalili jej tajomstvo. Trocha to aj oľutovala, lebo potom už nemala šancu dozvedieť sa, čo o nej hovoria študenti v domnienke, že im nerozumie. Docentka Herencsárová okrem Akadémie umení je aj profesorkou Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, istý čas vyučovala v Grécku a príležitostne vyučuje aj v Pekingu. Popri tom je prezidentkou a zakladateľkou Svetovej asociácie cimbalistov, ktorá vznikla v roku 1991 v Budapešti. Organizácia má viac ako tisíc individuálnych a niekoľko skupinových členov. Sú medzi nimi nielen hudobníci, ale aj výrobcovia hudobných nástrojov, pedagógovia a vydavatelia. Asociácia má kongres každý druhý rok, vždy v inom štáte. V roku 2011, pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku, snemovala v Budapešti, v októbri tohto roku bude rokovať v meste Tchaj-pej na Taiwane.

Cimbalová virtuózka očarila publikum v Cinkote nielen bravúrnou hrou a vynikajúco zostaveným programom, ale aj netradičným nástrojom vyrobeným v Čechách. Ako povedala, je to výsledok jej dlhoročnej úspešnej spolupráce s mladým výrobcom hudobných nástrojov z Brna Pavlom Všianským. Pri cestovaní mala vždy problémy s dopravou, keďže tradičný cimbal váži deväťdesiat kilogramov. Túžila po menšom nástroji a dlhé roky viedla rokovania s maďarskými výrobcami, ale neúspešne. Obrat nastal vtedy, keď do asociácie prijali výrobcu hudobných nástrojov z Čiech, ktorý bol ochotný s ňou spolupracovať. Viktória Herencsárová mnohokrát cestovala na konzultácie do Brna, aby majster mohol zhotoviť päťdesiatkilogramový prototyp, čím jej podstatne uľahčil cestovanie po svete.

Viktória Herencsárová býva v XVII. obvode Budapešti. Jej matka mala veľmi rada hudbu, zbožňovala klavír. V tých časoch si rodina nemohla dovoliť kúpiť tento nástroj. Viktóriina staršia sestra spievala v chýrnom detskom speváckom zbore Maďarského rozhlasu a brata to ťahalo skôr k výtvarnému umeniu. Viktória už v ranom detstve chcela hrať. Keď jej ponúkli cimbal, neváhala. Mala tri a pol roka, keď sa zaľúbila do tohto nástroja.

Pani Viktória je vydatá, má jednu dcéru, huslistku v Dohnányiho symfonickom orchestri. Ako vraví, má fantastického manžela. Bývalý folklórny tanečník chápe život umelcov a vo všetkom jej vychádza v ústrety. Nie je jednoduché organizovať rodinný život, veď Viktória je tri dni v týždni v Banskej Bystrici, občas na pozvanie v Pekingu a navyše koncertuje doma i v zahraničí. Vlani dostala k Vianociam ten najkrajší darček - vnúčika, čo určite ovplyvní život celej rodiny.

Životný štýl koncertnej umelkyne si vyžaduje náročnosť. Má vynikajúci vkus, dokáže zladiť módne prvky s klasickými a hlavne vie, čo jej pristane. Vždy je perfektne upravená, decentne nalíčená. Predpokladali by sme, že dbá na konzumované kalórie, ale nad touto otázkou sa len pousmeje. Vraj zdedila dobré gény, môže jesť, čo jej chutí. Aj keď uprednostňuje zdravú stravu, na svojich cestách svetom rada ochutná miestne špeciality. Obľubuje plnenú kapustu a papriku, ale aj bryndzové halušky a syry.

Vo voľnom čase, ktorého má skutočne veľmi málo, navštevuje historické pamiatky, kostoly a rôzne výstavy. Ako hovorí, zaujíma ju všetko, čo je vzrušujúce.

Andrea Szabová Mataiszová

Naše národnostné školstvo v roku 2013

V divadelnej sále Slovenského inštitútu sa 20. februára konala konferencia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku pod názvom Naše národnostné školstvo v roku 2013. Témou rokovania boli zmeny na poli národnostného školstva v tomto roku. Medzi pozvanými hosťami boli riaditelia a pedagógovia slovenských národnostných škôl. Na podujatí sa zúčastnili aj starostovia niektorých slovenských obcí. Účastníci konferencie sa najprv stretli s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom. Po odchode hlavy štátu prítomných v mene organizátorov privítal predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Michal Lásik. Boli medzi nimi aj štátna tajomníčka, riaditeľka Centra Kunóa Klebelsberga Aranka Mareková Pintérová, predseda CSSM Ján Fuzik, vedúci národnostného oddelenia Ministerstva ľudských zdrojov MR Štefan Kraslán, zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik, podpredsedníčka Poradného orgánu Ministerstva ľudských zdrojov Zuzana Medveďová, pracovníčka Inštitútu na výskum a rozvoj školstva Mária Pintérová Jurkovičová a riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe, odborná vedúca projektu TÁMOP 3.1.4 Edita Pečeňová. - Sme radi, že na naše podujatie prišli riaditelia jednojazyčných a dvojjazyčných slovenských škôl, a sú tu aj riaditelia a pedagógovia tých škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, - povedal Michal Lásik a odovzdal slovo Aranke Marekovej Pintérovej. Štátna tajomníčka vo svojom približne hodinovom vystúpení predstavila činnosť Centra K. Klebelsberga, ktorú ilustrovala na projektore. Ako je známe, centrum začalo fungovať 1. septembra 2012. Jeho úlohou je riadenie škôl, vrátane národnostných, ktoré štát preberá od miestnych samospráv. Štátna tajomníčka po svojej prednáške odpovedala na otázky riaditeľov a starostov. Nasledovala krátka prestávka, po ktorej vedúci národnostného oddelenia Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán zopakoval už viackrát prednesený referát na tému Zmeny v národnostnej výučbe v roku 2013. Hovoril predovšetkým o aktuálnych otázkach v oblasti národnostného školstva a odpovedal na vopred odovzdané otázky. Zmienil sa o národnostnom zákone, rámcových učebných osnovách a o národnostných výchovno-vzdelávacích smerniciach. V následnej diskusii sa prítomní živo zaujímali o aktuálne zmeny.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik informoval publikum o kompetencii CSSM a Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM v oblasti národnostného školstva. Konštatoval, že bohatá účasť na konferencii dokazuje, že prednesené, veľmi dôležité otázky sa dotýkajú mnohých. CSSM v roku 2010 vydala publikáciu s názvom Slovenský jazyk v materských a základných školách v Maďarsku, ktorá určovala názvy 39 základných škôl (4 dvojjazyčné, 1 s vyučovacím jazykom slovenským a 34 škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet) a 59 materských škôl, kde prebieha výchova a výučba v slovenčine. - CSSM má veľmi jasnú líniu, snaží sa dvojjazyčné školy a školu s vyučovacím jazykom slovenským sama prevádzkovať. Pred deviatimi rokmi sme prevzali prevádzku sarvašskej, pred ôsmimi békeščabianskej slovenskej školy a pred piatimi rokmi inštitúciu v Novom Meste pod Šiatrom. Od septembra tohto roku budeme prevádzkovať aj slovenskú školu v Slovenskom Komlóši a ďalším cieľom je prebranie budapeštianskej slovenskej školy, - povedal. Predseda sa ďalej zmienil o tom, čo možno očakávať v školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Podľa jeho slov sa zánikom národnostnej normatívy možno stratí motivácia, ale na druhej strane motiváciou môže byť aj to, že škola nezanikne, bude fungovať naďalej v danej obci. Asimilácia je, žiaľ, pokročilá, no v budúcnosti by sa dala na pracovnom trhu využiť znalosť slovenského jazyka, ktorá by mohla byť onedlho vysoko ocenená, ak EÚ otvorí svoje brány smerom na Ukrajinu a Rusko.

Po príhovore Jána Fuzika nasledovala prednáška Márie Pintérovej Jurkovičovej, ktorá hovorila o obsahových zmenách v slovenských národnostných rámcových učebných osnovách, úlohách škôl pri zostavovaní miestnych osnov. Školská referentka CSSM Erika Lázárová dala vo svojom príhovore dobré rady pri príprave školských vyučovacích hodín pre školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Na záver rokovania Edita Pečeňová informovala prítomných o realizácii projektu s názvom Rozvoj učebných pomôcok v národnostných školách v rámci projektu TÁMOP 3.1.4. Projekt odštartovali v septembri roku 2012 a končí v auguste 2014. Od septembra 2014 školy už budú môcť používať 72 nových učebných pomôcok, ktoré obstarajú z finančnej podpory EÚ. Hlavným žiadateľom projektu v hodnote 184 458 842 forintov bolo Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a žiacky domov v Békešskej Čabe, konzorciálnym členom bola CSSM. V rámci projektu vznikne balík, ktorý obsahuje metodické pomôcky pre materské školy, preklady učebníc, nové učebnice, pracovné zošity, elektronické pracovné zošity, zvukové materiály, interaktívne flipbooky, pre pedagógov meracie prístroje a elektronické metodické pomôcky a doškoľovania z národopisu v spolupráci s ELTE.

Andrea Szabová Mataiszová

Zimný intenzívny tábor Segedínčanov v Zuberci

Spolok segedínskych Slovákov aj v tomto školskom roku usporiadal zimný intenzívny jazykový tábor na Slovensku, ktorý bol spojený s lyžiarskym výcvikom. Tábor sa uskutočnil na prelome januára a februára v Kolibe Josu v Zuberci. V cene pobytu bola zahrnutá polpenzia, ubytovanie, kurz slovenčiny a tréner lyžiarskeho výcviku. Nasledujúce zábery dokresľujú vynikajúcu atmosféru v tábore a prekrásne okolie.

(aszm)

Medzinárodný deň žien v dnešnej spoločnosti

Presne 103 rokov je 8. marec dňom zasväteným ženám. Nie, nedostali ho len tak do vienka, nik ich nevyhľadal s tým, že nuž čo, zaslúžite si ho. Ženy sveta sa dokázali spojiť a vybojovali si ho. Už aj za to im patrí úcta, veď v tých časoch bolo ich postavenie v spoločnosti podstatne iné ako je dnes.

Aj keď za posledné dve desaťročia oslavy Medzinárodného dňa žien v našich končinách nie sú také veľkolepé ako boli v 70. a 80. rokoch, podarilo sa potlačiť do úzadia názory, že je to socialistický sviatok a prežitok doby. Ja osobne ho vnímam ako oslavu žien zo strany spoločnosti, v úzkom rodinnom kruhu totiž máme aj iné príležitosti prejavovať ženám - matkám úctu a lásku. V našej redakcii aj v čase, keď tam pracoval jediný muž, bol 8. marec dňom, keď sme my ženy dostali kvetinku a povzbudivé slová uznania. Hoci je pravda, že za 55 rokov zastávali najvyšší post ženy len 6 rokov. Nie je to až taký zlý pomer, ak si uvedomíme, že v Maďarsku ešte nikdy neviedla vládu príslušníčka nežného pohlavia a ani post prezidenta nikdy nezverili žene. Mali sme však predsedníčku parlamentu a niekoľko šéfok rezortov. Nechcem pôsobiť ako demagóg, ani zdôvodňovať daný stav. Ba nechcem ani brnkať mužom na svedomie a našepkávať im, že v tento deň aspoň kvietok... Bola by som však rada, keby naši „najvyšší“ muži na MDŽ nielen vyslovili slová uznania, ale aby sa aj zamysleli nad tým, či je oceňovanie a postavenie žien v našej spoločnosti priamo úmerné úlohám, ktoré spočívajú na ich pleciach.

V. Zsákaiová Držíková

Vyše stotisíc ľudí sa prišlo rozlúčiť s Benediktom XVI.

Vyše stotisíc ľudí sa 24. februára zišlo na Svätopeterskom námestí na posledné stretnutie s Benediktom XVI. pri mariánskej modlitbe Anjel Pána, ako je zvykom každú nedeľu a cirkevné sviatky. Svätý Otec sa najskôr poďakoval za sympatie prejavené mohutným potleskom, ktorý sa rozpútal, ako sa objavil v okne posledného poschodia Apoštolského paláca. Svoj príhovor venoval evanjeliu z Druhej pôstnej nedele:

„Drahí bratia a sestry,

liturgia Druhej pôstnej nedele nám každoročne predkladá evanjelium o Premenení Pána. Evanjelista Lukáš osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že Ježiš sa premenil, kým sa modlil. Prežíva hlboký vzťah s Otcom počas tohto duchovného uzobrania, ktoré sa uskutočňuje na vysokom vrchu v spoločnosti Petra, Jakuba a Jána, troch učeníkov, vždy prítomných v momentoch Učiteľovho predstavovania sa ako Boha (Lk 5,10; 8,51; 9,28). Pán, ktorý iba pred chvíľou predpovedal svoju smrť a zmŕtvychvstanie (9,22), ponúka učeníkom predchuť svojej slávy. Pri Premenení, tak isto ako pri Ježišovom krste, zaznieva Otcov hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (9, 35). Prítomnosť Mojžiša a Eliáša, predstavujúcich Zákon a Prorokov Starej zmluvy, nikdy predtým nebola významnejšou. Celé dejiny Zmluvy sú zamerané ku Kristovi, ktorý uskutočňuje nový „exodus“ (9,31), nie však do zasľúbenej zeme, ako v Mojžišovom čase, ale v ústrety nebu. Petrov zásah: „Učiteľ, dobre je nám tu“ (9,33) predstavuje neuskutočniteľný pokus zastaviť túto mystickú skúsenosť. Sv. Augustín to takto komentuje: „Peter... na vrchu... mal Krista ako pokrm duše. Prečo by mal zostúpiť a vrátiť sa k námahám a bolestiam, keď bol tam hore plný pocitov svätej lásky k Bohu, ktoré ho inšpirovali k svätému počínaniu?“ (Discorso 78,3).

Rozjímajúc nad týmto úryvkom z evanjelia môžeme získať dôležité ponaučenie najmä v súvislosti s prvenstvom modlitby, bez ktorej sa každé apoštolské a charitatívne nasadenie zredukuje na aktivizmus. Počas Pôstneho obdobia sa učíme venovať primeraný čas modlitbe osobnej i spoločnej, pretože ona dáva dych nášmu duchovnému životu. Okrem toho, modlitba nespočíva v akomsi izolovaní sa od sveta a jeho protirečení, ako chcel na hore Tábor urobiť Peter, ale privádza na cestu, k činnosti. „Kresťanský život“ - ako som napísal v Posolstve na Pôstne obdobie - „spočíva v tom, že zakaždým znovu vystupujeme na vrch stretnutia s Bohom, aby sme následne po zostúpení, obohatení láskou a silou, ktorú nám Boh daruje, mohli slúžiť našim bratom a sestrám s rovnakou láskou ako on“ (b.3).

Drahí bratia a sestry, toto Božie slovo vnímam ako osobitne určené mne v tejto chvíli môjho života. Pán ma volá „vystúpiť na vrch“ a venovať sa ešte viac modlitbe a rozjímaniu. To však neznamená opustiť Cirkev, dokonca ešte viac, ak ma k tomu volá Boh, znamená to, aby som jej neustále slúžil s takou istou oddanosťou a láskou, s akou som to robil doteraz, ale spôsobom primeranejším môjmu veku a mojim silám. Prosme o príhovor Pannu Máriu. Ona nech pomáha nám všetkým vždy nasledovať Pána Ježiša v modlitbe i v účinnej láske.“

TK KBS, RV

Súťaž vín v Santove

V podpilíšskom Santove usporiadali aj tohto roku súťaž vín. Vyhodnotenie sa konalo 23. februára v priestoroch Dedinského domu a zúčastnili sa na ňom skoro všetci gazdovia zo Santova, Pilíšskej Čaby, Čívu, Solymáru, Verešváru a okolitých obcí.

Prítomných privítala starostka obce Eva Csicsmanczaiová, ktorá povedala, že počet účastníkov a vín prekonal ich očakávanie: gazdovia prihlásili do súťaže 68 druhov vín. Zároveň vyzvala prítomných, aby brali toto podujatie ako možnosť stretnúť sa s ostatnými gazdami, aby ochutnali svoje vína a vymenili si názory na výrobu tohto moku. Zároveň využila príležitosť na to, aby oznámila prítomným, že obec vyhrala konkurz na výstavbu dvora bývalej fary, kde sa nachádza aj pivnica v rozmere 4 krát 12 metrov, ktorá môže poslúžiť na spoločenské podujatia. Vyzvala preto prítomných, aby pomohli pri výstavbe podľa svojich možností. Po všeobecných informáciách odovzdala účastníkom diplomy a pamätný pohár s logom vínnej súťaže. Zvlášť sa poďakovala tým obyvateľom, ktorí sa podieľali na usporiadaní súťaže.

Vína ochutnávala šesťčlenná odborná porota vedená členom Rádu rytierov vín v Tate Károlyom Gimeskövim podľa prísnych kritérií. Vína zaradila do troch skupín a udelila 15 zlatých, 29 strieborných a 18 bronzových medailí, pričom boli také vzorky, ktoré dostali iba diplom a vyhlásili jedno top víno. Zlatý pohár si odniesol Imrich Dubický so svojím muškátom žltým. Mladý muž sa zaoberá výrobou vína iba päť rokov, hrozno nakupuje z Moďoródu, lebo v Santove už niekoľko rokov nepestujú hrozno. „Vínom sa zaoberali moji starí rodičia. Po ich smrti mi bolo ľúto vyhodiť sudy, tak som sa začal venovať tomuto koníčku,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že mu záleží na tradíciách, veď od roku 2008 spieva v miestnom pávom krúžku a na skúšky zvyčajne prinesie ochutnať zo svojho vína. Muškát žltý sa môže vyrábať reduktívnym spôsobom ako odrodové víno. Víno má potom výrazne muškátovú arómu so sviežou kyselinou. I. Dubický vyrába ročne približne 14 hektolitrov vína. Ako hovorí, dôležité je nechať víno pracovať, ale pritom ho treba sledovať. Tajomstvo dobrého muškátu žltého je podľa neho dobrá surovina a starostlivosť gazdu, aby boli čisté sudy. Je to jeho prvá súťaž a hneď vyhral prvú cenu.

Po vyhlásení výsledkov organizátori pozvali účastníkov súťaže na občerstvenie a potom sa spolu vybrali do divadelnej sály, kde ich už čakali obyvatelia obce, ktorí mohli ochutnať súťažné vína po zakúpení degustačného pohára za symbolickú cenu, zatancovať si na hudbu členov skupiny z Verešváru, v ktorej hrá aj Čívan Robert Kostka.

E. Patayová Fábiánová

Péter Rudas, riaditeľ santovskej základnej školy
Dobré kontakty sú základom dobrej výučby

Hovorí, že spolupráca školy s obecnou a slovenskou samosprávou, ako aj s rodičmi je dobrá. Škola totiž tradične slúži celej obci. Okrem usporadúvania plesov, svadieb a obecných slávností v priestoroch školy sídli aj hudobná škola i štúdio miestnej káblovej televízie. Prišiel z budapeštianskeho gymnázia do obecnej základnej školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. S riaditeľom santovskej základnej školy Péterom Rudasom sme sa rozprávali o jeho skúsenostiach.

- Od 1. decembra zastávate funkciu riaditeľa santovskej základnej školy. Mohli by ste sa nám predstaviť?

- Mám 53 rokov a približne 28 rokov vyučujem maďarčinu a dejepis, z obidvoch odborov mám vysokoškolské aj univerzitné vzdelanie, okrem toho mám pedagogickú odbornú skúšku z riadenia inštitúcie. Na začiatku svojej kariéry som pracoval v základných školách a potom 21 rokov v Gymnáziu Blanky Telekiovej v Budapešti, kde som bol riaditeľom 11 rokov. Pochádzam z Budapešti, ale z vetvy oboch rodičov mám predkov slovenskej národnosti na Slovensku. Dokonca som aj žil istý čas počas detstva na Slovensku. Niekoľko mesiacov som chodil do maďarskej školy v Rožňave, ale bývali sme v paneláku, v ktorom bývali zväčša Slováci, takže jazykové okolie bolo slovenské. Vedel som po slovensky, ale nadnes som zabudol. Samozrejme, keďže som sa rozhodol viesť inštitúciu, v ktorej sa vyučuje aj slovenčina, „oprášim“ si svoje vedomosti zo slovenčiny a plánujem sa znovu učiť tento jazyk. Dodnes si pamätám na tetu, ktorá bývala v Bratislave a v rámci jedného telefónneho rozhovoru používala tri jazyky: maďarčinu, slovenčinu a nemčinu.

- Po gymnáziu ste sa teraz zamestnali v základnej škole. Aká je to zmena?

- Rozdiel nie je v stupni školy, ale v jej veľkosti. Kým gymnázium bolo veľké, táto je pomerne malá škola, kde je celkom iný vzťah s rodičmi, medzi kolegami. Za 21 rokov som si, samozrejme, zvykol na gymnazistov a je ťažké si privyknúť znovu na žiakov základnej školy, ale sa usilujem. Menší rozdiel je vo vedení inštitúcie.

- Vlastne hneď ako ste sa dostali na čelo školy zmenil sa prevádzkovateľ.

- Žiaci z toho necítia veľa, ale kolegovia už áno. Napríklad úhradu cestovných nákladov dostali v januári iba koncom mesiaca, a týka sa to viacerých, ktorí dochádzajú za prácou z okolitých osád. Prijímam spravovanie školy štátom a vidím jeho ciele, ale teraz prechodne máme problémy. Nevieme napríklad, že kde sa máme obrátiť so svojimi požiadavkami na rozvoj vyučovacieho procesu. Chcel by som, aby v každej triede bol počítač, lebo som toho názoru, že v 21. storočí je samozrejmé používanie počítača a prístup k internetu. Hotovosť sme dostali prvýkrát koncom januára na bežné výdavky, dovtedy sme hradili všetko z vlastných. Samozrejme, máme účty a vieme ich preukázať, avšak nie je jasné, akým systémom sa dostane k nám hotovosť na takéto účely. Tiež finančného druhu je aj fakt, že účastnícky poplatok na súťaž z matematiky nehradí nový prevádzkovateľ, lebo tá nie je v zozname súťaží. Je to problém, lebo minulý rok ešte povedali, že všetko ostane po starom. Týka sa to 12 žiakov našej školy. Avšak máme šťastie, že máme dobré kontakty s obecným úradom, ktorý hradí účastnícky poplatok pre našich žiakov. Nehovoriac o takej maličkosti, že v decembri, keď prevádzkovateľom školy bol obecný úrad, v prípade, keď som mal problém, zobral som si kabát a pešo som prešiel na úrad, ale teraz musím viackrát cestovať do Verešváru.

- Koľko škôl patrí k školskému obvodu?

- Jedenásť, z toho jedna (Santov), kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Školský obvod sa zhoduje s krajom, teda spravuje desať osád.

- Koľko žiakov má vaša škola a koľkí sú v družine.

- Máme 137 žiakov, z toho približne tridsiati piati sú v družine. Mojim cieľom je, aby v nasledujúcom školskom roku mali aspoň prváci osobitnú skupinu. Pre nás nie je povinné celodenné vyučovanie, tento druh je možné zaviesť iba v tých školách, kde sú paralelné triedy, aby si rodičia mohli vybrať. Máme veľmi dobré výsledky v ďalších štúdiách: našich žiakov prijímajú na stredné školy, kde sa uchádzajú. Verím, že je to tým, že sa učia v rodinnej atmosfére, kde na nich dávajú pozor učitelia.

- Ako zabezpečíte v tejto malej telocvični týždenne päť povinných hodín telocviku?

- Zatiaľ iba prváci a piataci majú povinne päť hodín telesnej výchovy, do ktorej u nás zapadá aj ľudový tanec, preto sa nám zatiaľ darí. Chýba nám telocvičňa normálnej veľkosti. Verím, že v európskom rozpočtovom období v rokoch 2014-2020 budú konkurzy, v rámci ktorých sa môže uchádzať obec, lebo zrejme by bolo vhodné si vytvoriť taký spoločenský priestor, ktorý môže použiť tak dedina, ako aj škola.

- A na koniec niekoľko slov o výučbe slovenčiny. V akej miere je zabezpečená jej výučba a ako sa pripravujete na vyučovanie slovenskej vzdelanosti, ktorú od budúceho školského roku nie je možné učiť integrovane?

- U nás sa učí slovenčinu každý žiak. V poslednom období prišli dvaja noví žiaci, ktorí síce nemajú slovenské korene, ale pre ich rodičov bolo samozrejmé, že sa budú učiť po slovensky. Máme dvoch slovenčinárov. Na nižšom stupni vyučuje zástupca riaditeľa Ľudovít Papuček a na vyššom bývalá riaditeľka školy Katarína Kormošová, ktorá je zároveň predsedníčkou slovenskej samosprávy. Obidvaja sa pripravujú na vyučovanie slovenskej vzdelanosti, hoci národnostné rámcové učebné osnovy sa zatiaľ neuverejnili. Už niekoľko mesiacov je predložený návrh, ale nie je ešte schválený. V súčasnosti prerábame pedagogický program našej inštitúcie, do ktorého zaplánujeme aj tento predmet. Slovenčina je na poprednom mieste aj v mimoškolských aktivitách. Pripomeniem krúžok ľudového tanca, ktorý navštevujú vlastne členovia dorastu tanečnej skupiny Stužka. Máme spevácky zbor, kde sa žiaci učia aj slovenské piesne. Plánujem zaviesť do života našej inštitúcie slovenské národné oslavy. Naši žiaci sa pravidelne zúčastňujú na rôznych recitačných súťažiach zo slovenského jazyka tak na Slovensku, ako aj v Maďarsku.

Za rozhovor ďakuje
Eva Patayová Fábiánová

VI. ročník Medzinárodného klobásového festivalu v Sládkovičove

Už piaty raz sa zástupcovia obcí Čorváš a Gerendáš zúčastnili na Medzinárodnom klobásovom festivale v Sládkovičove na Slovensku.

V mene hostiteľov ich privítal primátor mesta Anton Szabó a predseda OZ Klobásového klubu Sládkovičovo František Ruman.

Súťaž sa konala v sobotu na námestí, kde postavia každý rok väčší stan. Aj napriek zlému počasiu mali všetci dobrú náladu a boli pripravení urobiť tie najlepšie klobásky. Každý mal ozdobený stôl, na ňom vyložené domáce špeciality na pohostenie a nachystané mäso na miešanie. O 10. hodine hasičská siréna odštartovala súťaž. Porota určila dve hodiny na prípravu aj zástupcom Slovákov z Maďarska, aby podľa tradičného receptu - mäso, paprika, soľ, rasca a cesnak - urobili klobásu. Okrem chuti samotných súťažných výrobkov porota posudzovala aj ďalšie faktory, ako napríklad prezentáciu regiónu súťažiacim družstvom, ale aj poriadok na „pracovisku“. Kým družstvá miešali a ponúkali hostí dobrými klobásami a pálenkou, organizátori sa postarali o bohatý kultúrny program, v ktorom vystúpili hudobná skupina Dušana Fóka, speváci z Hahoty, detský folklórny súbor MO MS Sládkovičovo a populárna hudobná skupina Funny Fellows a herec Csongor Kassai. Na pravé poludnie aj naši skončili s prípravou a dali piecť 30 cm klobásu pre porotu na ochutnávku. Do poroty pozývajú každý rok aj známe osobnosti. Pomôcť určiť víťaza klobásového festivalu prišiel aj Marián Labuda starší, ktorý s úsmevom konštatoval: „Pravá klobása je božská. Taká klobáska chutí i bohom. A takú ja celý život hľadám. Preto som prišiel do Sládkovičova.“

Festival patrí k najobľúbenejším akciám v meste, v tomto roku prilákal tiež veľa návštevníkov - gurmánov, ktorí ochutnávali výborné zabíjačkové špeciality, tradičné šišky, varené víno a, samozrejme, pri stoloch aj tie špeciality, ktoré pripravilo 26 súťažiacich. Chvíle napätia do vyhlásenia výsledkov vyplnila a o dobrú náladu sa postarala kapela. Hrala slovenské a maďarské piesne, na ktoré si mohli ľudia aj zatancovať.

Akcia sa skončila vyhodnotením a dobré výsledky dosiahli aj Slováci z Gerendáša a Čorváša. Domov sa vrátili s predsavzatím, že na tomto klobásovom festivale sa zúčastnia aj budúci rok.

-bgh-

Valné zhromaždenie ČOS v Békešskej Čabe

V piatok 15. februára sa v Rybárskej čárde zišlo na pravidelnom valnom zhromaždení viac ako 200 členov Čabianskej organizácie Slovákov. Zhromaždenie otvoril predseda ČOS Michal Lásik a vyzval prítomných, aby si minútou ticha pripomenuli pamiatku tých, ktorí v minulom roku navždy opustili čabiansku slovenskú spoločnosť. Prítomných pozdravil aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Výkonná riaditeľka ČOS Anna Ištvánová začala svoj referát informáciou, že podľa najnovších zákonov občianske združenia musia zmeniť svoje štatúty. Nový štatút má obsahovať, na základe akých predpisov vykonáva organizácia svoju činnosť. Ďalej hovorila o minuloročných aktivitách čabianskej slovenskej organizácie. Spomenula hosťovania slovenských divadiel, organizovanie výstav a národnostného festivalu V pokoji v Békeši a redigovanie mesačníka Čabän a ročenky Čabiansky kalendár. Organizácia od svojho založenia prevádzkuje aj rôzne kluby a umelecké skupiny zabezpečením podmienok na ich prácu.

V nasledujúcom bode schôdze vedúci krúžkov referovali o svojich konkrétnych činnostiach, úspechoch, uskutočnených plánoch v záujme zachovania hmotnej a duchovnej kultúry Slovákov. Slovenský klub sa zaoberá v prvom rade zachovávaním a oživovaním hovorovej reči. Pravidelne oslavuje výročné zvyky čabianskych Slovákov a rôznymi výstavami dbá aj o zachovanie hmotnej kultúry Čabänov. Výšivkársky krúžok Rozmarín šíri ozdobnú kultúru dolnozemských Slovákov. Ženy so svojimi ručnými prácami aj v minulom roku získali vysoké ocenenia na župných i celoštátnych súťažiach. Krúžok gazdiniek vystupoval s čabianskou gastronómiou na rôznych podujatiach, čo je veľmi dôležité z turistického hľadiska. Klub seniorov navštívil na bicykloch pamätihodnosti v okolí mesta a pravidelne sa zúčastňuje na výstavách slovenských výtvarníkov a na predstaveniach slovenských divadiel, ktoré hosťovali v Békešskej Čabe. Hudobnú kultúru dolnozemských Slovákov zachovávajú spevokoly Čabianska ružička a Orgován, ktoré v minulom roku získali zlatú kvalifikáciu na celoštátnej súťaži slovenských spevokolov. „Ružička“ v minulom roku zdokonaľovala svoj repertoár v oblasti viachlasných úprav evanjelických náboženských piesní, Orgován predstavil na javisku výročné zvyky (Vinš na Jána, Vianočné vinše a piesne, Koleda na fašiangy, Prinášanie jari) čabianskych Slovákov. Spevokoly sa predstavili aj na zhromaždení, aby sa obecenstvo zoznámilo s ich repertoárom a ponúklo ich iným organizáciám v meste na vystupovanie. „Z hľadiska propagácie našej činnosti je to pre každého z nás veľmi dôležitá úloha,“ dodala vo svojom prejave Anna Ištvánová.

Už niekoľko rokov znamená toto zhromaždenie nielen prednesenie správy o činnosti a schvaľovanie plánu na najbližšie obdobie, ale aj potvrdenie členstva a tanečnú zábavu. V tomto roku na nej hrala kapela Melody, ktorá je medzi dolnozemskými Slovákmi obľúbená pre svoj široký slovenský repertoár.

Ildika Očovská

Po Valnom zhromaždení CSSM

Prvé tohoročné Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa uskutočnilo 27. februára v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru. Na programe malo 25 bodov, zväčša hodnotilo minuloročné aktivity.

Po konštatovaní uznášaniaschopnosti predseda Ján Fuzik dal odhlasovať program rokovania a doplnil písomne rozposlaný referát o svojej činnosti po predchádzajúcom zasadnutí VZ. Zároveň informoval, že Matica slovenská usporiada v dňoch 26. a 27. februára v Martine medzinárodnú vedeckú konferenciu, kde CSSM zastupuje riaditeľka Výskumného ústavu CSSM Anna Kováčová. Referát predsedu prítomní schválili, hoci predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová pripomenula, že napriek tomu, že posielajú pozvánky na ich aktivity, ako napríklad na Dni budapeštianskych Slovákov alebo na februárový fašiangový ples, nikdy nikto nezastupoval CSSM na týchto akciách.

Členovia VZ prijali modifikáciu rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2012, podľa ktorej rozpočet činil minulý rok 1 139 734 tisíc forintov. Čo sa týka rozpočtu na tento rok, predsedníčka Finančno-kontrolného výboru Zuzana Szabová pripomenula, že ešte nie je známe presné financovanie škôl, zatiaľ ich treba prevádzkovať na základe doterajšej praxe. K tomuto bodu sa vyslovil poslanec Imrich Fuhl, ktorý na žiadosť neprítomného Jozefa Havelku pripomenul členom VZ, že „už viackrát sme upozornili na to, že niektoré inštitúcie príliš veľa míňajú na vlastné fungovanie, čo nepokladáme za normálny stav.“ Dodal, že pomer nákladov na zamestnancov a na programy by sa mal priblížiť k 50 percentám. Na vysvetlenie predseda CSSM povedal, že v prípade osobných výdavkov značná suma „sa musí vrátiť štátu“ vo forme rôznych daní a odvodov a zamestnanci inštitúcií majú povinnosť získavať financie na usporiadanie podujatí z rôznych grantov.

Návrh poslankyne z Čívu Márie Nagyovej o tom, aby v budúcnosti vysvetlili vyššie sumy rozpočtu aj v textovej časti, prešiel. Vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth tiež pripomenul, že v prípade, ak si to poslanci žiadajú, pracovníci úradu môžu vysvetliť jednotlivé kapitoly rozpočtu písomne alebo slovne. Rozpočet CSSM a jej inštitúcií v roku 2013 činí 1 002 554 tisíc forintov, ktorý poslanci schválili.

O schválení doplnkovej mzdovej odmeny predsedu CSSM a ročnej odmeny za rok 2012 rokovali poslanci za zatvorenými dverami.

Prítomným sa predstavila nová auditorka CSSM Jolán Pintérová Csermáková, ktorej mandátnu zmluvu poslanci schválili. Na okraj zamestnania novej auditorky predseda CSSM poznamenal, že zmluva predošlej auditorky vypršala, takže nebola prepustená, hoci sa sama priznala, že má viac skúseností s hospodárskymi organizáciami ako so samosprávami. Z. Szabová pripomenula: problém s prácou predošlej auditorky bol v tom, že neboli včas hotové dokumenty, ktoré v prípade J. Pintérovej Csermákovej dostali členovia výboru v lehote.

Poslanci VZ schválili aj pravidlá a plán verejných obstarávaní CSSM, ktoré sú potrebné aj kvôli konkurzom a verejnému stravovaniu.

V bode číslo 7 mali schváliť výšku nájomného priestorov Strediska pilíšskych Slovákov, ale po dlhšej debate sa VZ rozhodlo o tejto otázke diskutovať na ďalšom (májovom) zasadnutí, pred ktorým by sa užívatelia mali dohodnúť na presných číslach a zásadách.

Poslanci schválili referáty odborných výborov CSSM o ich činnosti v roku 2012, diskutovali iba v spojitosti s Výchovno-vzdelávacím výborom, nie však o jeho činnosti, ale o aktuálnych otázkach v oblasti školstva. Predseda výboru Michal Lásik pripomenul, že väčšinu aktuálnych otázok prebrali na konferencii, ktorá sa uskutočnila v Budapešti a na ktorej odborníci poradili záujemcom. Na otázku poslanca zo Šalgótarjánu Ferdinanda Egyeda, ktorý zazlieval, že v niektorých malých školách hrozí zánik výučby slovenčiny, predseda výboru odpovedal, že „je to nová situácia, mnoho nových vecí sa deje a bude sa diať - musíme byť ostražití.“ Zdôraznil zodpovednosť rodičov, pretože naďalej aspoň ôsmi musia žiadať výučbu slovenčiny. Ďalším partnerom sú miestne slovenské samosprávy, ktoré majú právo súhlasu, ale školy môžu očakávať aj pomoc od CSSM. Ďalej hovoril o tom, že vytvorením celodenného vyučovania a vyššieho počtu hodín slovenčiny môžu jednotlivé školy skvalitniť výučbu nášho materinského jazyka, čoho výsledkom budú jazykové skúšky, ako aj to, že žiaci budú pokračovať v štúdiu na slovenských stredných školách. Poslanec I. Fuhl pripomenul, že na decembrovej konferencii ZSM, ktorú usporiadali v Mlynkoch s názvom Ako ďalej Slováci v Maďarsku, odznelo, že by bolo treba dosadiť expertov z radov Slovákov v Maďarsku na všetky úrovne Centra Kuna Klebelsberga, čo teraz podporili aj členovia VZ.

Poslanci VZ CSSM schválili aj referáty Úradu a inštitúcií o ich činnosti v roku 2012, ale debata sa rozprúdila v prípade regionálneho strediska v Lucine, na čele ktorého v súčasnosti stojí riaditeľka OC CSSM Katarína Királyová, nakoľko predošlá vedúca sa zo zdravotných dôvodov vzdala svojej funkcie. K. Királyová informovala, že prednedávnom sa zišli predstavitelia osád patriacich k tomuto regionálnemu stredisku v Šámšonháze a dohodli sa, že v tomto roku budú pokračovať v práci bez riaditeľa a uprednostnia aspoň dve regionálne podujatia, a to haluškový festival vo Veňarci v septembri a decembrové stretnutie Slovákov Novohradskej župy v Šalgótarjáne.

Po schválení správy spoločnosti Legatum, s. r. o., o jej činnosti v roku 2012, ktorej súčasťou bola aj správa o činnosti Ľudových novín, predseda CSSM informoval prítomných, že Juraj Ando sa vzdal funkcie výkonného riaditeľa spoločnosti, lebo ho vymenovali za riaditeľa Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe. Poslanci dočasne poverili vedením verejnoprospešnej spoločnosti Etelku Rybovú a následne schválili vypísanie konkurzu na miesto riaditeľa Legata.

Poslanci schválili správu Verejnoprospešnej nadácie Za Slovákov v Maďarsku o jej činnosti v roku 2012, potom aj finančnú zálohu pre Nadáciu na fungovanie Programu pre nadaných v roku 2013. J. Fuzik informoval, že na tento účel požičajú 6,3 milióna forintov, ktoré podľa doterajšej praxe nadácia vráti po získaní grantov. Schválili aj žiadosť Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku o krátkodobú pôžičku a prítomný predseda Ondrej Kiszely prisľúbil VZ, že podľa potreby ich bude informovať o tom, na čo minuli peniaze.

Potom nasledovalo schválenie správ delegátov CSSM na rôznych fórach, ďalej uznesení súvisiacich s prevzatím prevádzkovania Slovenskej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši a uznesenia v súvislosti s registráciou zakladajúcich listín inštitúcií CSSM v Štátnej pokladnici. Poslanci vymenovali do čela sarvašskej slovenskej školy jedinú uchádzačku o post riaditeľa Zuzanu Medveďovú, ktorá síce odišla do predčasného dôchodku, ale dôchodok preruší na päťročné obdobie svojho pôsobenia na čele tejto inštitúcie.

Po rozhodnutí o počte skupín a tried v školskom roku 2013/2014 v školách prevádzkovaných CSSM poslanci schválili vypísanie súbehu CSSM na podporu miestnych slovenských aktivít a médií a rozhodli aj o dejisku konania Dňa Slovákov v Maďarsku. 6. júla bude hostiť Slovákov z celého územia Maďarska najmenšie mesto Pálháza. Členka Náboženského výboru Ildika Klauszová Fúziková informovala, že preto vybrali zemplínske mesto, lebo ešte stále prebieha jubilejný rok sv. Cyrila a Sv. Metoda a byzantský obrad je prítomný iba v liturgii domácich gréckokatolíkov, ktorí v značnej časti bývajú v Zemplíne. Na doplnenie J. Fuzik dodal, že naposledy bol náš najväčší sviatok v tomto regióne pred šiestimi rokmi. V súvislosti s Dňom Slovákov v Maďarsku poslanci schválili aj výzvu na udelenie vyznamenania CSSM Za našu národnosť, ktoré odovzdajú v rámci osláv.

V bode číslo 24 prerokovali poslanci dohodu o spolupráci v rámci interetnického projektu Hviezdicová dedina (Csillagfalu). Ako informoval J. Fuzik, v rámci projektu by chceli v obci Átány v Hevešskej župe vytvoriť akýsi živý skanzen, v ktorom by mala každá národnosť jeden dom, ktorý by si zariadila typickými predmetmi a v rámci projektu by sa mohla prezentovať slovenská kultúra v Maďarsku. Napokon poslanci schválili podpísanie dohody.

Nasledovalo prerokovanie návrhu Slovenskej samosprávy v Sarvaši v súvislosti s voľbami v roku 2014. Slovenské samosprávy v Békešskej župe spolu so župným voleným zborom sa rozhodli podať návrh na modifikáciu národnostného zákona. Slovenskí poslanci by chceli, aby v každom volebnom okrsku bolo možné hlasovať aj za národnostné listiny. Pri predošlých voľbách do národnostných samospráv totiž vo viacerých osadách nešla hlasovať skoro polovica zaregistrovaných voličov len preto, lebo nemali možnosť hlasovať blízko svojho bydliska. Poslanci sa zhodli, že je potrebné v tomto duchu modifikovať zákon o voľbách do národnostných samospráv.

Potom sa na poslancov obrátila I. Klauszová Fúziková ako členka redaktorského tímu Nášho kalendára na rok 2014 a požiadala poslancov, aby oznámili okrúhle životné jubileá slovenských aktivistov.

Záverom poslanci rokovali aj o možnosti vytvorenia vlastnej vlajky Slovákov v Maďarsku. J. Fuzik poznamenal, že dávnejšie už o tejto téme rokoval s umelcom Ladislavom Lonovicsom a môže obnoviť tieto rokovania. Prítomným sa prihovorila aj riaditeľka Dokumentačného centra CSSM Anna Sabadošová, ktorá ich nabádala k spolupráci s projektom Zbierka dedičstva (Örökségtár), v rámci ktorého digitalizujú písomné pamiatky jednotlivých národností.

(ef)