Bez kopnutia Múzy
Dávno, pradávno, v období, keď mytológia bola súčasnosťou, žili myslitelia a umelci, nad ktorými držalo ochrannú ruku deväť prekrásnych Múz. Kalliopé bola patrónkou epickej poézie, filozofie a vedy, Terpsichoré bola múzou tanca, Thaleia mala na starosti divadlo a komédiu, Melpomené ochraňovala tragédiu a drámu (nie som si istá, či malo zmysel ich chrániť), Polyhymnia, ako to vyplýva aj z jej mena, bola múzou posvätných hymnov, geometrie a pantomímy, Euterpé sa starala o hudbu, Erato bdela nad milostnými básňami a piesňami, Kleio ochraňovala dejepis, filozofiu a epos, kým Urania upierala svoju pozornosť na hviezdy a podporovala astronómiu. Múzy mali na starosti všetky umenia a vedy v staroveku.
Ale kto nám pomôže dnes, keď máme tvorivú krízu? Existujú obdobia, či skôr časové zóny v živote novinára, resp. redaktora, keď jednoducho nedokáže písať. Nie preto, že by nenašiel vhodnú tému a, samozrejme, ani nie preto, lebo je fyzicky blokovaný (našťastie), iba mu písanie jednoducho nejde. Bez kopnutia Múzy je to úbohé a slabé, možno niekedy aj beznádejné. Mohla by som si dať pohár, alebo skôr fľašu dobrého vína, zhasnúť lampu, pustiť si dobrú hudbu a čakať, až ma Múza konečne ráči kopnúť. Ale čas ma tlačí, je uzávierka, a po prvé, na pracovisku sa nepije, po druhé, darmo zatiahnem záclonu, príjemnú a pohostinnú tmu pre seba a Múzu nespravím, po tretie púšťať hudbu z youtube cez šumiace počítačové reproduktory je skôr poľutovaniahodné, než upokojujúce či inšpiratívne. Popri tom každú chvíľu zvoní telefón, či už redakčný, alebo služobný, a kolegovia chodia za mnou s otázkami a problémami, ktoré musím vyriešiť. Veď som ich šéfkou. Teda pracovisko nie je najideálnejším miestom pre tvorivú prácu. Smola.
Sediac v kancelárii vidím, ako zapadá slnko a ja som ešte stále nedokončila svoju prácu. Ale keď zapadne slnko, začnú vychádzať hviezdy a Večernica (Venuša) má na oblohe najsilnejšie svetlo, hoci iba krátko. Treba tú možnosť využiť, čerpať z nej inšpiráciu. To, čo sa nepodarilo cez deň, sa možno podarí v noci.
Ivett Horváthová Körtvélyesi
Majáles vo Veľkom Bánhedeši
V spolupráci s občianskymi organizáciami a Slovenskou samosprávou Békešskej župy sme usporiadali už tradičný majáles, v rámci ktorého sme oslávili aj 5. výročie založenia Verejnoprospešného spolku pre zachovávanie slovenských tradícií. Prítomných v mene organizátorov privítali starosta obce Ottó Jancsó a zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman. Na podujatí sa zúčastnil aj poslanec Slovenskej samosprávy Békešskej župy Matej Kešjár.
V kultúrnom programe vystúpili žiaci miestnej základnej školy s kyticou slovenských a maďarských tancov. Choreografiu s nimi nacvičila tanečná pedagogička Kitti Hegedűsová. Pri slávnostnej príležitosti báseň zarecitovala Zuzana Doháňošová Guľášová. Na citare hrala a spievala Anika Liptáková a na gitare Ferenc Czanik.
Podľa našich tradícií pri zostavovaní programov organizujeme rôzne súťaže nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Deti v dome hier Spolku mnohodetných rodín mohli spraviť dôvtipné hračky, Spolok telesne postihnutých im pripravil súťaž v kreslení na asfalte a skladanie balónov, kým Spolok civilnej obrany pre nich vyhlásil lov na čarovné gule. Jeden zanietený manželský pedagogický pár pripravil pre žiakov športové súťaže, medzitým mali možnosť zoznámiť sa aj s trofejami a nástrojmi poľovníctva. Členovia miestnej pobočky Červeného kríža uvarili deťom chutný obed, kým dospelí súťažili o najlepšiu suchú klobásu vďaka Kruhu gazdov.
Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských tradícií vyhlásil súťaž tradičných chutí. Odbornú porotu viedol učiteľ gastronómie Strednej odbornej školy J. Zwacka János Tuska.
Majáles vo Veľkom Bánhedeši nám ukázal hodnoty našej obce.
Jolana Pepová - aszm
Matky pozdravili v Číve spevom
Slovenská samospráva v Číve pozvala pri príležitosti Dňa matiek členov budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena na koncert v miestnom rímskokatolíckom kostole s názvom Otvárajme srdcia hudbou. Ako nás informovala členka slovenského voleného zboru a predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, budapeštianski speváci spievali latinské, slovenské a staroslovienske cirkevné a náboženské piesne. Báseň Stanislava Brtoša Modlitba zarecitovala členka zboru Katarína Noszlopyová, ktorá zožala veľký úspech a účastníkov koncertu dojala k slzám.
Vyše hodinový koncert bol debutom nového dirigenta zboru Ákosa Somogyváryho, rovnako spevokolu v podpilíšskej obci. Na organe ich sprevádzal Karol Pitter.
Po koncerte vystupujúcich pozvali na priateľskú besedu do miestneho kultúrneho domu, kde ich privítala aj starostka Čívu Bernadett Kostková Rokolyová a predsedníčka slovenského voleného zboru Mária Voderacká. Koncert sa veľmi páčil aj miestnemu farárovi Antalovi Feldhofferovi.
(ef)
Deň matiek v obci Novohrad
Slovenská samospráva obce Novohrad a miestny folklórny súbor Srdce Novohradu si uctili v prvú májovú nedeľu všetky mamičky. Prípravy na milú slávnosť sa začali deň predtým, keď spolu s deťmi členovia samosprávy a súboru piekli a varili, chystali malé darčeky a zbierali kvety. Na remeselníckej dielni najmladší účastník mal 3 roky a najstarší 55 rokov.
Mamičky, babičky a krstné mamy prišli pozdraviť do kultúrneho domu ich deti, vnúčatá a krstné deti. Prítomných privítala predsedníčka slovenského zboru Tünde Debreceniová Králiková po slovensky i po maďarsky. Po pozdravných slovách patrilo javisko mladým tanečníkom. Dospelí zarecitovali kyticu básní, ktoré dojali prítomné ženy. Milý program ukončilo vystúpenie vedúceho spevokolu vo Vacove Jozefa Csallóköziho a umeleckého vedúceho Ferenca Pozsonyiho. Na záver deti odovzdali svojim mamičkám a babičkám vlastnoručne zhotovené darčeky, ale nechýbali ani kvety: kytičky konvaliniek.
Ak existuje nejaký skutočne medzinárodný sviatok, je to Deň matiek. V ňom sa odzrkadľuje jedinečnosť a nenahraditeľnosť matky.
Deti v Novohrade pozdravili svoje mamičky týmito veršami:
„Maľujem, maľujem krásny kvet,
taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem ako viem,
mamičke tento kvet zanesiem.
Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička,
rozjasní u nás deň úsmevom mamička.
Ľúbim ťa“.
(ef)
Čabačud a Čata sú partnerskými obcami
Pri príležitosti Dňa presídlencov 12. apríla podpísali dohodu o spolupráci medzi obcami Čata (SR) a Čabačud.
Zo Slovenska prišla do Čabačudu 10-členná delegácia na čele so starostom osady Jánosom Vargom, vicestarostom Lászlóom Okosom, členmi obecného zastupiteľstva a speváckeho zboru Rozmarín. Na slávnostnom zasadnutí poslaneckého zboru sa zúčastnili aj členovia Slovenskej samosprávy v Čabačude. Popoludní sa hostia zoznámili s miestnymi pozoruhodnosťami a inštitúciami. Pri tejto príležitosti na baštu pred obecným úradom uložili pamätnú tabuľu, ktorú spoločne odhalili predstavitelia oboch osád. Po odhalení prišlo na rad kladenie vencov.
Po spomienkovej slávnosti nasledoval program v kultúrnom dome, kde sa predstavili škôlkari z miestnej materskej školy Hársliget, žiaci základnej školy Ágostona Treforta, ženský spevácky zbor z Čaty a citarová kapela a spevácka skupina z Čabačudu.
Neskôr v rámci voľného času sa stretli obyvatelia, ktorí sa po druhej svetovej vojne presídlili z Čabačudu do Čaty a z Čaty do Čabačudu. Stretnutie bolo veľmi dojímavé, účastníci sa zaujímali o osud známych a príbuzných. Spomienky najstarších obyvateľov boli najvzácnejšie, pretože nám pripomenuli dianie v rokoch 1946-47. Presvedčili sme sa o tom, že Čata a Čabačud majú skutočne spoločnú históriu.
Počas dňa sme nadobudli presvedčenie, že sme si našich partnerov vybrali dobre a že sa naše vzťahy budú rozvíjať v každej oblasti života.
Katarína Fehérová - aszm
Dobré slovo so súťažiacimi z Maďarska
Dňa 25. apríla 2013 sa v priestoroch komárňanského Gymnázia Hansa Selyeho konal v poradí už 17. ročník súťaže Dobré slovo - Jó szó. Záštitu nad podujatím prevzali predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška a predseda Maďarského parlamentu László Kövér. L. Kövér z pracovných dôvodov nemohol prísť, ale jeho povzbudzujúce slová o dôležitosti spolupráce národov sprostredkoval veľvyslanec Maďarska v Slovenskej republike Csaba Balog. Posledné roky sa na tomto prestížnom podujatí zúčastňujú aj slovenské školy z Maďarska. Tento rok prišli zástupcovia šiestich škôl: z Budapešti, z Dabaša, z Dabaša-Šáre, z Pitvaroša, zo Slovenského Komlóša a z Dunaeďházu.
Pýtali sme sa na úplné začiatky iniciátorky a organizátorky súťaže pani Mariany Čémyovej: „Túto súťaž som v podstate začala organizovať pred 17 rokmi, ale vtedy bolo len školské kolo. Potom postupne, keďže záujem žiakov rástol, sme súťaž rozšírili na obvodné kolá a teraz už 10. rok organizujeme aj krajské kolá. Asi 10 rokov pozývame aj žiakov národnostných škôl z Maďarska. Počas 17 rokov sem prišlo 17 škôl a tento rok sa prihlásil rekordný počet súťažiacich, presne 28 žiakov z Maďarska. Zo Slovenskej republiky súťaží 40 žiakov. Dlho sme rozmýšľali, aký názov si vybrať pre túto súťaž a našli sme báseň Jána Kostru Dobré slovo. Zaujímavé bolo, že pred pár rokmi sa ma jeden žiak opýtal, či môže preložiť túto báseň, lebo sa o nej učíme vo štvrtom ročníku. Dobre sa mu podaril preklad, preto sme ho začlenili aj do programu.“
Tento rok čakalo na účinkujúcich niekoľko nových prvkov, lebo doteraz bolo Dobré slovo - Jó szó len krajskou súťažou, ale tentoraz sa zapojil aj Banskobystrický kraj. Posolstvo podujatia sa rozšírilo a získalo celoslovenský štatút. Po krátkom kultúrnom programe, v ktorom ukázali svoje vedomosti študenti hosťovskej školy, a súhrnnej prezentácii organizátorky o 17-ročnom pôsobení súťaže, nasledovala súťaž, ktorá prebiehala v dvoch miestnostiach. V jednej súťažili žiaci
V národnostnom kole v prvej kategórii v prednese poézie cenné knižky a diplomy získali súťažiaci Korina Tamášová za 1. miesto, Karmen Kovácsová za 2. miesto a Dóra Kemeceiová za 3. miesto, všetky z Budapešti. V prednese prózy si prvenstvo vybojoval Csaba Bajczer zo Slovenského Komlóša, ako druhá skončila Zsófia Tóthová z Dunaeďházu a tretia Brigitta Horváthová z Budapešti. V druhej kategórii v prednese poézie prvé miesto získala Kata Somogyiová, druhé miesto Katalin Mihályová a tretie miesto Zoé Joóbová z Budapešti. V próze vyhrala Csilla Bajczerová zo Slovenského Komlóša, za ňou Erzsébet Vivien Orsósová z Dunaeďházu a trojicu uzavrela Zóra Zsingorová zo Slovenského Komlóša. Výhercom srdečne gratulujeme aj v mene Ľudových novín.
Čo dodať na záver? Končíme slovami Mariany Čémyovej o netajených cieľoch každého učiteľa: „Myslím si, že my všetci, žiaci, študenti a pedagógovia, sa musíme snažiť o to, aby sme spoznali literatúru druhého národa, aby sme sa spoznali navzájom, tolerovali sa, priatelili sa a nadväzovali kontakty. Sú tu školy, ktoré sem chodia už viac rokov. Zdravíme sa ako známi.“ Veríme, že o rok sa stretneme na tom istom mieste a na tom istom podujatí!
Atila Rusnák
Súťaž, ktorá nás spája
Piati žiaci zo Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži v prednese poézie a prózy, ktorá sa uskutočnila 25. apríla 2013 v Gymnáziu Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne na Slovensku. Súťaž má názov Dobré slovo - Jó szó a konala sa v slávnostnej sieni gymnázia. Jej cieľom je nadviazať a rozvíjať kontakty medzi školami, vychovávať žiakov ku vzájomnej tolerancii a úcte, pomocou slovenskej literatúry zbližovať národy a národnosti na obidvoch brehoch Dunaja. Záštitu nad podujatím prevzali Pavol Paška, predseda NR SR a László Kövér, predseda maďarského parlamentu.
Súťažilo sa v šiestich kategóriách. V prvých štyroch domáci a v ďalších dvoch kategóriách zahraniční účastníci. Z Maďarska to boli školy z Budapešti, Dabašu, Dabašu-Šáre, Dunaeďházu, Pitvaroša a zo Slovenského Komlóša. Našu slovenskú školu reprezentovali:
Piatačka Anett Osztroluczká, piatak Csaba Bajczer, ktorý obsadil 1. miesto, šiestačka Zóra Zsingorová, ktorá získala 3. miesto, siedmačka Melinda Zsingorová, ôsmačka Csilla Bajczerová, ktorá si odniesla 1. miesto vo svojej kategórii. Žiakov na súťaž pripravili učiteľky Marianna Melegová Bajczerová a Ľubomíra Rollová. Aj touto cestou výhercom srdečne blahoželáme!
Súťažiaci zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku a slovenským jazykom v Maďarsku boli naozaj šíriteľmi dobrého slova, ktoré by malo byť symbolom hľadania spolupráce medzi Maďarmi a Slovákmi. Ďakujeme organizátorke súťaže Marianne Csémyovej za príjemnú atmosféru a pohodu na 17. ročníku súťaže a dúfame, že o rok sa opäť uvidíme.
Ľubomíra Rollová
Peštiansky perkelt Gregora Martin a Papucseka
Portugalský balet
„Portugalský zákon“ - to je nový slangový pojem v maďarskom politickom jazyku a znamená: nie je to síce naše, ale presadíme zákon, vďaka ktorému to naše bude. Maďari doteraz poznali druh vína modrý portugal, samozrejme, futbalistu C. Ronalda a v podstate nič iné. To, že kedysi nádherná budova hneď oproti Štátnej opere na Andrássyho bulvári, teda bývalý baletný ústav, je v portugalských rukách, podľa mňa nikto nevedel. Ale dozvedel sa z rozhovoru premiéra V. Orbána a primátora Budapešti I. Tarlósa. Obaja priateľsky besedovali na skúšobnej jazde nových mestských autobusov, pred nastrčenými kamerami a mikrofónmi, a keď kĺbový dopravný prostriedok prešiel pred takmer zničenou, zruinovanou a úplne opustenou budovou baletného ústavu, premiér sa opýtal primátora, čo s tým, veď to špatí naše krásne mesto. Primátor, že ťažko povedať, nie je to naše, majú to Portugalci, nemáme zákonné možnosti do toho zasahovať. A premiér na to: vymyslite, vypracujte, predložte návrh zákona, my vám ho v parlamente presadíme, schválime...
Táto scénka zožala na internete veľký úspech, zrejme sa dostala aj do zahraničia, lebo už reagovali aj z Lisabonu: je im ľúto, že portugalský majetok je v Maďarsku ohrozovaný zo strany predsedu vlády. Domácich komentátorov by som mohol citovať siahodlho, ale unisono podrývajú, že premiér rozhoduje o všetkom sám. Lenon. A pripomínajú spätne „prisvojenie“ kolosálnych peňazí zo súkromných penzijných fondov, oproti čomu je nejaký portugalský baletný ústav drobnosť. Až teraz si uvedomujem význam slov premiéra Orbána, ktoré odzneli dva dni po nakrútení autobusového videa, zhodou okolností v portugalskom Estorile: „Európa musí rešpektovať vôľu tvorivých národov“. Maďari sú tvoriví, to je nesporné, jestvuje aj vôľa získať späť exkluzívnu a patinovanú budovu z konca 19. storočia. Takže tam bude Národná baletná škola... Kde sa ako predmet zavedie aj maďarský čardáš. Viete: dva kroky doľava, dva kroky doprava, celý obrat a vlastne stojíte na mieste...
P.S.: Spravodajca Európskeho parlamentu Rui Tavares navrhuje začať vo veci „problémov okolo maďarskej ústavy“ komplexný monitoring Maďarska, ktorý by bol v dejinách EÚ bezprecedentný a nehorázny. Akej národnosti je Tavares? Náhodou (?) portugalskej...
Debutová zbierka milostnej poézie
Maya Bednárik Tarabová: Nemé vázy
Knižné vydavateľstvo HladoHlas so sídlom v Martine prinieslo v týchto dňoch na knižný trh debutovú zbierku hlohoveckej autorky Maye Bednárik Tarabovej s názvom Nemé vázy. Kniha obsahuje viac ako 60 básní a ako sa vyjadril majiteľ vydavateľstva Pavel Hirax Baričák, Maya patrí k najväčším objavom slovenskej lyrickej milostnej poézie. Jej obrovský cit pre rým v dnešnej dobe voľného veršovania snáď nemá ani obdobu. Preto sa niet čo čudovať, že je na sociálnych sieťach veľmi obľúbená hlavne medzi jemnými dušami. A právom. Sama autorka pridáva, že píše už od svojich pätnástich rokov a písanie miluje. Zbierku ilustrovala slovenská ilustrátorka Michaela Kopčeková, ktorá vkusne doplnila jemné verše poetky.
Dnes plačem dvakrát
ponorená
do svojho ticha
presviedčam úsmev
že patrí ústam
neuveril
tak
ako ho mám rozdávať?
keď
zapaľujem sviečku
v škatuľke zápaliek
praskajú konáre
načo by som tlela?
buď horím
alebo zhasnem
celá
dnes plačem dvakrát
za tebou
a za zoťatým stromom
Novomestská slovenská škola realizuje školské partnerstvo v podprograme Comenius
Novomestská maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná ZŠ a internát sa už dlhšie obdobie zapája v rámci programu celoživotného vzdelávania do podprogramu Comenius. Cieľom multilaterálnych školských partnerstiev, aké v tomto školskom roku rozvinula spomínaná škola v úlohe koordinátora medzi šiestimi krajinami EÚ a Tureckom, je posilniť európsku dimenziu vo vzdelávaní prostredníctvom aktivít nadnárodnej spolupráce medzi školami. K tejto snahe partneri prispeli projektom pod názvom Od Ikara po medziplanetárne lety.
Tento projekt umožňuje učiteľom a žiakom zo spomínaných siedmich krajín pracovať spolu na tejto síce rozsiahlej, ale zároveň veľmi zaujímavej téme. Zapojenie sa do partnerstva umožňuje žiakom a učiteľom precvičiť si cudzí jazyk, ktorým je v tomto prípade angličtina. No vzhľadom na zemepisnú a jazykovú rozmanitosť partnerov, veď nimi sú školy z Grécka, Litvy, Maďarska, Portugalska, Rumunska, Slovenska a Turecka, zaznieva počas tzv. projektových mítingov aj slovenčina a ruština.
Po prvom zoznamovacom stretnutí škôl v rumunskom Ploiesti došlo nedávno k druhému stretnutiu partnerov. V dňoch 20.-25. apríla 2013 po výmene mnohých zoznamovacích e-mailov a niekoľkých listov odcestovalo osem žiakov novomestskej slovenskej školy pod dozorom štyroch učiteliek do hlavného mesta Grécka, Atén. Spolu sa tam stretlo 20 žiakov z Litvy, Maďarska, zo Slovenska a z Portugalska, aby sa ubytovali v gréckych rodinách, zatiaľ čo ďalších 25 učiteľov sa venovalo hodnoteniu prosperovania témy projektu. V mene koordinátorskej školy môžem hrdo vyhlásiť, že ani jedna škola za tie mesiace od odštartovania projektu nezaháľala. Vzniklo mnoho krásnych slohových prác na tému o Ikarovi a Daidalovi. Žiaci namaľovali množstvo obrázkov, urobili bábky a puzzle, zobrazujúce neuskutočnenú túžbu syna a otca lietať. Mnohé školy urobili rozhovor s letcami, alebo si vypočuli prednášku, podanú hvezdármi. Grécki žiaci nám zdramatizovali rozprávkový príbeh Antoina de Saint Exupéryho Malý princ. Niektoré školy navštívili planetáriá, letecké múzeá, zúčastnili sa na Noci výskumníkov. Novomestská slovenská škola vyrobila niekoľko modelov - rôzne typy lietadiel, lunochod, ako aj Zeppelinovu vzducholoď. Siedmaci sa podrobne zaoberali dejinami prvého pristátia na Mesiaci a beztiažovým stavom. Žiaci na nižšom stupni skladali z farebného papiera vtáčiky a lietadielka.
Počas výmenného pobytu sa však nielen pracovalo. Hostia spoznávali mesto a grécku kultúru, ku ktorej patrila aj architektúra, história, gastronómia a jazyk. Naučili sme sa jednoduché slovíčka ako jasas, kalimera. Spoločne sme sa pokúšali čítať slová, zložené z písmeniek gréckej abecedy, ktoré sme doteraz poznali len z matematiky a fyziky. História, prekračujúca storočia pred naším letopočtom, sa nám vynárala vo forme architektúry pred chrámom Poseidóna na mys Sounion, alebo pod Akropolou, kde v jej najväčšom chráme Parthenón má svätyňu grécka bohyňa Aténa. Partnerská škola Základnej školy č. 4 v mestskej štvrti Glyfada bola naozaj pohostinná. Rodičia hostiteľských rodín pre nás pripravili miestne špeciality, medzi ktorými prevládali šaláty a rôzne zapekané cestá. Slávnostnú večeru podával aj metropolita ortodoxnej gréckej cirkvi, ktorý účastníkov európskej spolupráce vo svojom chráme aj pozdravil. No a vo voľnom čase sa tí smelší aj okúpali v Egejskom mori, ktoré túto juhoeurópsku krajinu obmýva.
Projektové stretnutie sa naozaj vydarilo a vďaka patrí aj slovenskej partnerskej škole na Severnej ulici v Moldave nad Bodvou, ktorá zabezpečila autobus, ktorý žiakov z oboch škôl bezpečne odviezol do cieľovej stanice.
-jk-
Polstoročie Pápežského slovenského ústavu v Ríme
Polstoročie Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme zhodnotia počas medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční tretí májový týždeň vo Večnom meste. Vystúpia na nej viaceré osobnosti zo Slovenska i zo zahraničia. Zúčastnia sa na nej aj niektorí biskupi, ako aj predstavitelia spoločenského života. Vedeckým garantom konferencie je členka Pápežskej rady pre historické vedy prof. Emília Hrabovecová.
„Jednou z kľúčových úloh konferencie, ktorá je skôr zameraná na vedeckú obec, je zmapovať 50 rokov od vzniku po súčasnosť. Chýba nám súborné dielo, ktoré by prinášalo komplexný pohľad na Pápežský slovenský ústav svätého Cyrila a svätého Metoda v Ríme. Rozhodli sme sa preto pozvať vybrané osobnosti, aby priblížili okolnosti jeho vzniku, obsah činnosti tak v minulosti, ako aj v prítomnosti,” uviedol pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska Vladimír Stahovec, súčasný rektor Pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Jedným z kľúčových hostí bude kardinál Jozef Tomko. Prednesie prejav o zrode Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a jeho mieste v slovenských dejinách. Ďalšie témy sa budú napríklad venovať problematike ústavu a jeho vzťahu k Svätej stolici, informačnej, vydavateľskej či prekladateľskej činnosti ústavu. Účastníci si tiež pripomenú spoluzakladateľa a dlhoročného rektora Ústavu Mons. Štefana Náhalku. Súčasťou programu, ktorý bude v slovenčine, budú aj sväté omše.
Medzinárodné sympózium sa uskutoční od 17. do 18. mája 2013. Dvojdňová konferencia sa uskutoční v priestoroch Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Organizujú ju Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme v spolupráci s Rímskokatolíckou cyrilometodskou bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Uskutoční sa pri príležitosti 50. výročia Pápežského slovenského ústavu, ktoré si pripomenieme na jeseň tohto roka.
Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme bol založený v roku 1963 z iniciatívy kňazov, ktorí prišli do Ríma študovať po skončení druhej svetovej vojny a po udalostiach vo februári 1948 sa nemohli slobodne vrátiť do vlasti, ako aj z generácie kňazov, ktorí po apríli 1950 boli nútení odísť z vlasti, pretože boli doma prenasledovaní pre svoju náboženskú aktivitu. Základný kameň Ústavu posvätil pápež Ján XXIII. 13. mája
TK KBS
Široká paleta národnostného kultúrneho dedičstva v Ráckeve
V južnej časti Čepelského ostrova, na brehu Dunaja leží malé desaťtisícové mestečko Ráckeve. Rozkvet mesta sa začal v roku 1440, keď sa tu usadili Srbi (Ráci), ktorí utekali pred Turkami z podunajského mesta Keve. Ráckeve sa v dobe reformácie stalo biskupským mestom a vďaka Matejovi Škaricovi centrom kultúry. V 18. storočí sa v meste usadili aj Nemci a Ráckeve sa stalo trojnárodnostným mestečkom. Riaditeľ Kultúrneho strediska Károlya Ácsa, pôvodom Slovák Gábor Budai, opierajúc sa o tieto tradície, inicioval pred osemnástimi rokmi, aby sa v meste každoročne koncom apríla stretávali predstavitelia národností. Osem rokov sa tu schádzali príslušníci národností Peštianskej župy a od roku 2000 sem vždy zavítajú aj národnostné umelecké kolektívy z každého kúta Maďarska. Návštevníci a obyvatelia Ráckeve počas festivalového programu majú možnosť zoznámiť sa so širokým spektrom kultúrneho dedičstva národností. V programe nechýbajú svätá omša či bohoslužba, výstava, gala vystúpenia speváckych skupín a tanečných súborov.
Tohtoročné podujatie sa konalo na novom mieste, priamo na promenáde na brehu Dunaja pred Vodným mlynom. Organizátori rozšírili program o predpoludňajšie vystúpenia detských a mládežníckych súborov. Jednotlivé národnosti v malých stanoch predstavili aj svoju hmotnú kultúru. Najviac návštevníkov však už piaty rok prilákajú gastronomické pochúťky. Slováci podávali zemiakové lokše so slivkovým lekvárom, posypané makom a orechmi, a tiež „pufanče“. Počas ponúkania špecialít vyhrávali na javisku ľudové hudby. Slovákov v tomto roku zastupovala skupina mladých muzikantov Bálint a jeho banda s primášom Valentínom Jobbágyom. V galaprograme vystúpila Ľudová skupina Pišpek (vedúca Emese Gimesiová Sokolová) s tematickým programom - od verbovania po rukovanie - v choreografii Zoltána Széphalmiho.
Účasť slovenskej skupiny v rámci Celoštátneho národnostného festivalu v Ráckeve zabezpečilo Osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.
-kir-
Najlepší recitátori idú do tábora na Slovensko
Stalo sa peknou tradíciou, že milovníci slovenskej poézie a prózy sa na jar stretávajú v Dome národností, v sídle Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti. Nebolo to inak ani tento rok, hoci počas tohto školského roku slovenský volený zbor usporiadal už druhú súťaž. Do Angyalföldu zavítali deti z Budapešti a Dabašu-Šáre.
Zasadačka nebola preplnená, lebo práve v tomto čase - 25. apríla - sa uskutočnila ďalšia zaujímavá recitačná súťaž Dobré slovo v Komárne, na ktorej sa zúčastnili viacerí žiaci našich škôl. Úsmevy a rozjasnené tváričky účastníkov však naznačovali, že sem prišli s radosťou a s nadšením, aby si spríjemnili deň. Spríjemnili ho však predovšetkým všetkým tým, ktorí si ich prišli vypočuť.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti Zuzana Hollósyová privítala účastníkov súťaže, ktorú organizujú viac ako 15 rokov. Vyjadrila potešenie zo záujmu a oznámila, že súťažiť sa bude v šiestich vekových kategóriách. Následne publiku predstavila členov poroty: prozaika, bývalého šéfredaktora Ľudových novín Zoltána Bárkányiho-Valkána, básnika, bývalého šéfredaktora Ľudových novín Imricha Fuhla a pisateľku týchto riadkov.
Potom prišli na rad žiaci, aby porote a svojim rovesníkom predviedli, ako sa naučili zarecitovať básničku či krátku prózu. Po recitácii si deti mohli oddýchnuť, ale pre porotu nastala chvíľa rozhodovania.
Deti sa milo prekvapili, keď sa od predsedu poroty Z. Bárkányiho-Valkána dozvedeli, že každý účastník sa stal vlastne víťazom. Jednak za samotnú účasť a jednak preto, lebo každý dostal diplom a čokoládu. Najťažšie bolo stanoviť poradie. Ba kvôli naozaj vynikajúcemu výkonu sme sa rozhodli udeliť v dvoch kategóriách dve tretie ceny. Oveľa ľahšie bolo celkové hodnotenie, keď sme konštatovali, že úroveň súťaže bola veľmi vysoká, deti boli dostatočne pripravené, za čo patrí vďaka ich učiteľom. Predseda poroty hovoril o tom, že nie prvýkrát mal možnosť si vypočuť krásne básne v podaní našich žiakov a vyzdvihol dôležitosť vzťahu k prednesu, čo bolo na nich vidno. Potom už odovzdal ceny výhercom. Pripomenul, že pre porotu bolo zvlášť potešiteľné, že budapeštiansky gymnazista Peter Kollár si vybral text v pilíšskom nárečí, nakoľko všetci traja porotcovia pochádzajú spod Pilíša.
Avšak tí najlepší dostali okrem knižnej odmeny aj niečo navyše: účasť v tábore koncom júna v Mojmírovciach. Počas týždňového pobytu si deti sadnú do lavíc v tamojšej slovenskej škole a popoludní na nich čakajú rôzne zaujímavé programy. Okrem výhercov do Mojmíroviec pocestuje aj Beáta Czapová, Sandra Lauková, Peter Málik a Gabriela Sabadošová. Výhercom, učiteľom, rodičom a členom poroty sa poďakovala predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Z. Hollósyová a vyslovila nádej, že o rok sa opäť stretnú, aby spoločne prežili krásny deň a obohatili sa o nevšedný umelecký zážitok.
Eva Patayová Fábiánová
I. kategória
1. Oliver Patay
2. Levente Bodó
3. Dávid Šaruš
Osobitná cena: Krištof Puha
II. kategória
1. Bernadett Puhová
2. Laura Szabová
3. Norwin Kollár
Osobitná cena: Dorka Szilágyiová
III. kategória
1. Márk Bodolóczki
2. Jozef Šuhajda
3. Atila Gáč
Osobitná cena: Larisa Valovičová
IV. kategória
1. Barbara Boldogová
2. Beatrix Maďarová
3. Peter Kollár
Diskusia o výsledkoch sčítania obyvateľov
Zväz celoštátnych národnostných samospráv, časopis Barátság a Croatica, s. r. o., usporiadali 2. mája v Budapešti diskusiu na tému „Sčítanie obyvateľstva 2011 - národnostné výsledky“.
Na podujatí sa zúčastnili predsedovia takmer všetkých celoštátnych národnostných samospráv vrátane predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika. Moderátorom prvej časti bol riaditeľ Národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik. Prítomných pozdravil zástupca štátneho tajomníka pre národnostné a spoločenské vzťahy Ministerstva ľudských zdrojov Csaba Latorcai, ktorý povedal, že údaje sčítania ľudu sú samy osebe zaujímavé a na ich základe môžeme vychádzať pri determinovaní národnostnej politiky a jej úloh, hoci pri formovaní národnostnej politiky vlády treba brať do ohľadu aj špecifické nároky národností. Štatistické údaje jednak určia, v ktorých osadách možno vypísať voľby do národnostných samospráv v roku
Po privítacích slovách nasledovala odborná časť porady. S úvodnou prednáškou vystúpil riaditeľ Odboru pre sčítanie obyvateľov Ústredného štatistického úradu Marcell Kovács. Poďakoval účastníkom, ktorí pomáhali nielen pri prípravách, ale aj počas priebehu a zverejnenia výsledkov sčítania obyvateľov. Informoval prítomných o metodike sčítania. Konštatoval, že pred desiatimi rokmi boli súhrnné údaje zverejnené v samostatnej publikácii, o ktorú však už nebol taký záujem ako o prvé údaje. Treba vedieť, že údaje zverejnené koncom marca sú tzv. agregované, teda súhrnné údaje: zahŕňajú všetky osoby, ktoré odpovedali aspoň na jednu zo štyroch otázok týkajúcich sa národnostnej identity. Ako povedal, úrad sa neteší právnym následkom výsledkov sčítania obyvateľstva, ale ich berie na vedomie. „Netešíme sa tomu, keď sa k výsledkom sčítania obyvateľstva viažu administratívne opatrenia, hlavne nie v prípade takých otázok, ktorých zodpovedanie nebolo povinné,“ povedal M. Kovács. Ako uviedol, v prípade, ak od úradu niekto žiada údaje, vždy pripomenú, že pri tomto sčítaní narástol počet obyvateľov, ktorí sa nechceli prihlásiť k národnosti. Kým v roku 2001 neodpovedalo na tieto otázky 524 tisíc obyvateľov, ich počet činil v roku 2011 1,4 milióna.
Hlavná vedecká pracovníčka Národnostného inštitútu Centra na skúmanie spoločenských vied Maďarskej akadémie vied Ágnes Tóthová vo svojej prednáške hovorila o trendoch v radoch národností. Pripomenula, že nielen to je dôležité, v akom počte sa obyvatelia prihlásili k danej komunite, ale aj to, nakoľko sú hospodársky aktívni, akého sú pohlavia a aký majú vek. Pripomenula, že v prípade Nemcov sa rapídne zvýšilo používanie materinského jazyka. „Je to pre nás dobrá kontrola, totiž na základe výsledkov z roku 2001 sme vypracovali prognózu, že je to druho-treťogeneračný disimilačný proces,“ povedala. Tento trend podľa nej badať v radoch mladých aj v prípade ostatných národnostných komunít.
Pracovník Národnostného inštitútu Centra na skúmanie spoločenských vied Maďarskej akadémie vied János Vékás hovoril o tom, že existuje tzv. pozitívny prístup k národnostnému bytiu, príkladom čoho sú údaje o identite detí, ktoré poskytujú ich rodičia. Ako povedal, sčítanie obyvateľov zachytáva stav v danej chvíli. Nárok na to, aby dakto patril k nejakej národnostnej skupine, sa môže prejaviť aj inou formou, napríklad pri výbere školy, alebo trávenia voľného času v nejakej spoločenskej organizácii.
Pracovník Odboru verejného práva úradu ombudsmana András Magicz sa vo svojej prednáške zameral na právne pozadie výsledkov sčítania obyvateľstva a ich následkov. Pripomenul, že ombudsman do konca mesiaca zverejní svoj výskum v oblasti uplatňovania práva na používanie jazyka národností. Totiž podľa charty európskych jazykov, ktorú schválilo aj Maďarsko, v osadách, kde počet obyvateľov danej národnosti dosahuje aspoň 20 percent, by mali v úradnom styku zabezpečiť národnostným občanom používanie materinského jazyka. Podľa A. Magicza toto si nežiadajú ani občania a nie sú na to pripravené ani úrady. Zmienil sa aj o parlamentnom zastúpení a o finančnej podpore národností. Ako povedal, bude treba zmeniť doterajšie pravidlá, podľa ktorých samosprávy dostali finančnú podporu, ak sa počas sčítania obyvateľstva prihlásili k danej národnosti aspoň 4 obyvatelia. Táto pasáž kvôli zmeneným podmienkam (na vypísanie volieb do národnostnej samosprávy sa musia prihlásiť za národnostných občanov aspoň 30 obyvatelia osady) je nevyhovujúca. Podľa A. Magicza by bolo treba premyslieť aj to, že väčšie mestá, kde je síce viacpočetná, ale možno nie taká živá národnostná komunita, dostanú vyššiu podporu, ako napríklad malá osada, kde sa skoro 30 percent obyvateľov prihlásilo k národnosti a vyvíjajú bohatú národnostnú činnosť.
Po odborných prednáškach nasledovali informácie predsedov celoštátnych národnostných samospráv. Vedúca úradu Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku Olivia Schubertová potom, ako zhrnula, ako sa pripravovali na sčítanie obyvateľov, konštatovala, že nárast počtu občanov hlásiacich sa k nemeckej národnosti vidia v tom, že sa uplatnila ich kultúrna autonómia a majú rozšírenú sieť vlastných inštitúcií.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik tiež zhrnul prípravy na sčítanie obyvateľov medzi Slovákmi. Ako povedal, CSSM sa obrátila na občanov letákmi, plagátmi, usporiadaním regionálnych stretnutí a cez médiá, aby sa prihlásili k slovenskej národnosti. Okrem toho rozposlala listy notárom historických slovenských osád a miest so žiadosťou, aby pri výbere sčítacích komisárov brali do ohľadu aj odporúčanie miestnych slovenských volených zborov a listom sa obrátili aj na slovenské samosprávy, aby sa angažovali počas sčítania obyvateľstva. Pripomenul, že doteraz pre nás nebolo jasné, že existuje aj agregovaný údaj o počte Slovákov v Maďarsku, my sme hovorili o počte obyvateľov, ktorí sa prihlásili za Slovákov. „Počet Slovákov v Maďarsku so slovenskou štátnou príslušnosťou hlavne v prihraničných mestách i obciach - napr. v Rajke, Győri, Bezenyi, Dunakiliti atď. - je
V druhej časti diskusie vystúpil s prednáškou právnik a poradca Celoštátnej volebnej komisie Attila Péteri o forme a spôsobe volieb do národnostných samospráv. Ako povedal, finančné právne predpisy sú už schválené, nový zákon vstúpi do platnosti, ale kvôli voľbám do národnostných samospráv ho ešte treba novelizovať a nie sú schválené ani všetky potrebné ministerské nariadenia. Pripomenul, že podľa zákona po budúcoročných voľbách budú nasledujúce o päť rokov. Do zoznamu národnostných voličov sa môže prihlásiť každý, nielen maďarskí štátni občania, už od 1. januára
Po prednáškach nasledovala diskusia. Prednášky budú uverejnené v písomnej forme v najbližšom - júnovom - čísle interetnického časopisu Barátság.
(ef)
Súťaž školských družstiev v cezpoľnom behu
V sarvašskom Alžbetinom sade sa konal cezpoľný beh, na ktorom sa zúčastnili žiaci nižšieho a vyššieho ročníka. Preteky otvoril predseda športového oddielu Ján Benčík, ktorý privítal žiakov slovenskej základnej školy, gymnázia P. Vajdu, ZŠ Gy. Benku, mestskej ZŠ, ZŠ sv. Štefana, ZŠ v Békešskom Sv. Ondreji a ZŠ z Čabačudu.
Trať bola pre všetkých pretekárov rovnaká, len dĺžka bola rozdielna. (
Pred štartom učiteľ telesnej výchovy Juraj Bátori oboznámil všetkých pretekárov so smerom a dĺžkou trate. Do výsledku družstiev sa započítavalo umiestnenie štyroch najlepších pretekárov z družstva. Na základe súčtu ich umiestnení sa určilo poradie.
Žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši dokázali, že sú opäť vo výbornej forme. V súťaži jednotlivcov boli najúspešnejší až traja žiaci, ktorí sa postavili na najvyšší stupeň víťazov: Marek Stančik
V súťaži družstiev dosiahli nasledujúce výsledky:
1. miesto:
Žiaci I. vekovej skupiny narodení v roku 2004 - Marek Stančik, Dávid Zima a Domink Lešťan, ďalej Gregor Vaškor, ktorý v súťaži jednotlivcov dosiahol ešte aj tretie miesto.
Žiaci III. vekovej skupiny narodení v roku 2000 - Robert Somogyi, Ladislav Balatoni, Bence Šťecz a Gregor Laluška.
2. miesto:
Žiaci IV. vekovej skupiny narodení v roku 1999 - Bence Győző, Ján Bohák, Dávid Springel a Zoltán Vaškor.
3. miesto:
Žiačky I. vekovej skupiny narodené v roku 2004 - Tamara Paraižová, Petra Kohutová, Bianka Šebjan-Farkašová a Fanni Savaiová.
Žiaci II. vekovej skupiny narodení v roku 2002 - Bálint Seljak, Gábor Pecznik, Norman Sappanoš a Matej Nagy.
Chlapci aj dievčatá boli šikovní, nemusia sa hanbiť za svoj výkon. V dvoch vekových kategóriách sa nepostavili na stupeň víťazov, ale štvrté a piate miesto je tiež vzácne. Pochvalu si zaslúžia všetci pretekári. Na súťaži sa zúčastnilo 363 bežcov.
Preteky prebiehali za nádherného jarného počasia v príjemnej atmosfére. Hlavne pre tých najmenších je cezpoľný beh veľkou príležitosťou nadviazať nové priateľstvá so žiakmi z iných škôl.
Zlatica Lišková
Stretnunie na Šopronskej samote
Slovenská samospráva obce Kétšoproň a občianska organizácia Horenka zorganizovali začiatkom apríla batôžkový bál. Na stretnutie dostali pozvánku aj bývalí obyvatelia časti dediny, ktorú pomenovali Šopronská samota (Sopron-tanya).
Tu žijúci ľudia boli potomkami slovenských roľníkov. Ich predkovia si postavili domy v Békešskej Čabe, ale pôdu na obrábanie dostali v chotári Šopronská samota. Postavili tu pekné sálaše, gazdovali a vytvorila sa sálašská komunita, ktorá veľmi dobre fungovala. Centrom tejto komunity sa stala škola. V Kétšoproni boli školy na sálašoch už koncom 19. storočia. Škola Šopronská samota bola evanjelická, pretože v jej okolí žili väčšinou evanjelici. Mala iba jednu učebňu, jeden učiteľ vyučoval okolo 60 žiakov v spojených triedach. Život na sálaši bol ťažký, ale veľmi pekný do roku 1965, keď veľká spodná voda sálaše zničila a ľudia odtiaľ zutekali. Postavili si domy v dedine, alebo sa presťahovali do Békešskej Čaby, ale spomienky na tie časy im ostanú v srdciach navždy.
Prvé stretnutie zorganizovali v roku 2005, kde si zaspomínali na detstvo, na mladosť a na svojich predkov. V minulom roku odhalili pamätnú tabuľu na stene školy.
Na tohtoročnom stretnutí sa zišlo 100 účastníkov. O dobrú náladu sa postarali spevácky zbor Horenka a citarová skupina Rosička. Na začiatku zaspievali slovenské a maďarské ľudové piesne. Potom sa začal tanec do rána. Medzitým skonzumovali všetko, čo si priniesli v batôžkoch. Pri veselom rozprávaní a spievaní ožívali spomienky na minulosť.
Erika Tóthová
Sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce
V nedeľu 19. mája oslávi katolícka cirkev sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce (Svätodušná nedeľa). Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (v gréčtine Pentekoste - 50). Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ (Sk 2, 1-11)
V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.
Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku - Svätodušný pondelok.
Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ (Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút. Pre kresťanov je v prenesenom zmysle tento sviatok takisto vďakyvzdaním za úrodu - Kristovou žatvou je založenie Cirkvi a Turíce sú jej zrodom - teda „narodeninami“.
Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Dnes sa udeľovanie sviatosti birmovania roztiahlo na niekoľko týždňov a nebirmuje sa už len v dóme, ale aj vo farských spoločenstvách. Prijatie sviatosti birmovania má urobiť z mladých uvedomelých a zodpovedných kresťanov. Sviatosť birmovania (lat. confirmatio = posilnenie) dokonáva a spečaťuje krst a má byť vedomým súhlasom mladých ľudí s vierou a so spojením s cirkvou. Sviatosť birmovania udeľuje biskup alebo ním poverený kňaz pomazaním voňavým olejom (krizmou) a vkladaním rúk.
Prípravy na zasadnutie nášho najvyššieho voleného zboru
Ako sme už našich čitateľov informovali, začiatkom mája, pred riadnym zasadaním Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM,) sa v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru uskutočnili rokovania jednotlivých výborov. Ich úlohou bolo zaujať stanovisko k aktuálnym otázkam, aby ich mohli predložiť VZ, ktoré sa uskutoční 15. mája. V predošlom čísle nášho týždenníka sme referovali o zasadnutiach Dozornej rady neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, Finančno-kontrolného výboru a Kultúrneho výboru. V tomto čísle prinášame informácie o zasadnutí Náboženského, Mládežníckeho a Výchovno-vzdelávacieho výboru.
Všetky odborné výbory mali prvé dva body rokovacieho programu rovnaké: pripomienkovanie finančnej uzávierky CSSM a jej inštitúcií za rok
„V otázke príprav na Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa tento rok uskutoční 6. júla v Pálháze, našou úlohou bolo, aby sme dali návrh na náboženskú ekumenickú časť slávností. Keďže si pripomíname 1150. výročie sv. Cyrila a sv. Metoda, navrhli sme, aby hlavnú časť mali gréckokatolíci. Samozrejme, bude to ekumenická bohoslužba, v ktorej sa dostanú k slovu aj evanjelici,“ povedal T. Mótyán. Ako sme sa dozvedeli od predsedu výboru, stretnutie cirkevných zborov sa uskutoční 21. septembra v Pilíšskej Čabe. S poľutovaním konštatoval, že účastníkov stretnutia je z roka na rok menej. Podujatie nadobúda regionálny charakter preto, lebo účastníci nemajú možnosť úhrady cestovných nákladov. Členovia sa rozhodli aj o finančnej podpore farárov. „V súbehu sme získali od Ministerstva ľudských zdrojov milión forintov, ktoré rozdelíme medzi putovnou evanjelickou farárkou a katolíckym farárom. Okrem toho máme možnosť dať honorár aj kantorom, ktorí slúžia na týchto službách Božích,“ konštatoval T. Mótyán a dodal, že financie rozdelí na návrh výboru Osvetové centrum CSSM.
Členovia Mládežníckeho výboru CSSM tiež schválili programové body finančného charakteru. Ako pre Ľudové noviny uviedol predseda výboru Zoltán Szabó, členovia sa zhodli v tom, že pošlú delegáciu na Matičný svetový festival slovenskej mládeže do Košíc v dňoch 4.-7. júla. V dňoch 21.-23. júna sa uskutoční v spolupráci s Organizáciou slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) a mládežníckou organizáciou Nemcov v Maďarsku Mládežnícke fórum a v novembri usporiadajú Mládežnícku akadémiu - tiež v spolupráci s OSMM. Na jáščanskom fóre sa zúčastnia mladí Nemci, Slováci, Rumuni, Chorváti a Rómovia z Maďarska. Predseda OSMM a člen výboru Ondrej Kiszely informoval prítomných o súbehu, ktorý podala organizácia na Nórske fondy. Názov projektu je Národnostná mobilita a jeho cieľom je spoločné uvažovanie v prospech rozvíjania miestnej komunity za účasti aspoň dvoch národností. Projekt sa uskutoční v Šámšonháze, kde žijú Slováci a Rómovia. V pracovných skupinách budú spolupracovať aspoň piati, maximálne šiesti a bude ich viesť mediátor. Na túto úlohu by chceli získať mladých slovenských učiteľov v Maďarsku, resp. aktivistov OSMM, ktorým príprava a uskutočnenie projektu môže tiež priniesť pozitíva v oblasti práce s ľuďmi.
Zasadnutie Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM sa uskutočnilo 2. mája. Ako nás informoval predseda výboru Michal Lásik, na post riaditeľa Slovenského gymnázia, základnej školy, škôlky a kolégia v Békešskej Čabe sa prihlásila iba jediná uchádzačka, ale jej súbeh výbor uznal za vhodný a odporúčal prerokovať valnému zhromaždeniu. Členovia výboru schválili dokumenty Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a škôlky v Slovenskom Komlóši, ktorá od 1. septembra bude inštitúciou CSSM. „Pripomienkovali sme štatút, škola a škôlka bude samostatne fungujúcou inštitúciou, ale v tomto roku do decembra finančné a hospodárske záväzky vezmú na seba v Békešskej Čabe. Okrem toho sme pripomienkovali dohodu medzi mestom a CSSM,“ povedal M. Lásik.
Odborný výbor mal okrem iného aj modifikovať zakladajúcu listinu slovenského gymnázia a PMC CSSM v Békešskej Čabe. „Bolo to potrebné pre formálne požiadavky, totiž sa zmenil názov ulice, kde sa inštitúcie nachádzajú, okrem toho bolo treba vylúčiť z vymenovania činnosti pedagogické poradenstvo, lebo to už nemôžu vykonávať školy. Pedagogické poradenstvo má na starosti školský obvod,“ informoval predseda výboru.
V rámci finančných otázok prerokovali zvýšenie počtu platených funkcií v školách prevádzkovaných CSSM. „Na našich školách podľa zákona o verejnej výchove bude treba od septembra zamestnať jedného pedagogického asistenta a na pol úväzku psychológa,“ informoval M. Lásik a dodal, že finančné zázemie pre vytvorenie týchto pracovných miest zatiaľ nie je isté, totiž dodnes nevyšlo nariadenie ministerstva, ktoré by hovorilo o financovaní škôl, ktoré nie sú v správe štátu.
Ďalším bodom programu bolo pripomienkovanie župného rozvojového plánu Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. „Všetky župy mali vypracovať do konca marca svoje rozvojové plány, čo sa týka školstva. Je to dokument na strednodobé obdobie, teda na ďalších 15 rokov, kde sa hovorí o tom, v akej miere sú školy využité. V prípade, ak školy sú využité na 70%, sú „normálne“, ale v prípade, keď je využitie menšie, v rozvojových plánoch sa navrhuje, aby sa počítalo so znížením počtu škôl, alebo s ich pridružením k tzv. centrálnym školám, hoci treba zabezpečiť dochádzku žiakov. Treba preštudovať tieto plány, ale dôležité by bolo dosiahnuť, čo aj navrhujem VZ, aby školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina, nepreložili z dediny. Bolo by dobré, keby sa táto percentuálna hranica nevzťahovala na národnostné školy. Bolo by to výhodné aj pre dediny, lebo by sa tam zachránila škola pre našu národnosť. Podľa mojej osobnej mienky to nie je otázka školská,“ povedal M. Lásik. V spomenutej župe už existujú tzv. centrálne školy, ktoré vznikli zlúčením škôl, kde sa vyučuje slovenčina, takže tam si to odskúšajú v praxi, ale je mnoho takých žúp, kde zlúčenie môže viesť k zániku výučby slovenčiny. M. Lásik spomenul, že v Békešskej župe zanikla výučba slovenčiny v jazykových školách v B. Čabe, Telekgerendáši, Kétšoproni a vo Veľkom Bánhedeši. „Osobne som sklamaný, čo sa týka katolíckej cirkvi, ktorá tieto školy prevzala a tým sa slovenčina vytratila,“ povedal M. Lásik a dodal, že sa slovenčina zachovala iba v rámci dvoch hodín týždenne, čo môžeme nazvať skôr formou krúžku.
Členovia výboru pripomienkovali aj modifikáciu pedagogického programu Základnej školy v Erdőhorváti. „V tejto osade, ktorá nie je tradičnou slovenskou dedinou, pred niekoľkými rokmi zaviedli výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka a plánujú v jej výučbe pokračovať, čo je potešiteľné. Vo svojom programe a učebných osnovách vyhoveli požiadavkám a preto navrhujeme modifikáciu prijať,“ povedal predseda výboru.
Medziiným hovorili aj o problematike zlúčenia prvej a druhej triedy v Níži od septembra. Nenavrhujú zlúčenie tried, a nielen preto, lebo je dostatočný počet žiakov, ale ani preto nie, lebo prváci a druháci sa budú učiť podľa iných pedagogických programov, čiže je to nezlučiteľné, informoval M. Lásik. V súčasnosti prebieha andragogický výskum v slovenských školách v Maďarsku, ktorý vykonáva Metodické centrum Univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V školách v Srbsku, Rumunsku a v Maďarsku vyplňujú pedagógovia dotazníky o tom, čo potrebujú v záujme svojho pedagogického rastu, resp. aké témy doškoľovania uprednostňujú.
Cez leto budú pokračovať aj v rekonštrukcii slovenskej školy v Békešskej Čabe: dajú do poriadku prízemie, chodby a študentské skrine, financie získali od Ministerstva ľudských zdrojov. Začína sa aj druhé kolo europrojektu, v ktorom sa v hodnote 200 miliónov forintov vydajú ďalšie učebnice v konzorciálnej forme. V projekte sa kladie dôraz nielen na učebnice, ale aj na učebné pomôcky, elektronické nosiče a audiovizuálne učebné pomôcky na výučbu slovenčiny.
(ef)