Prázdniny
Hurá, prázdniny sú tu! V detstve to boli zrejme pre všetkých z nás najkrajšie mesiace v roku, v dospelosti sa však na ne pozeráme trochu inak. Začnime tým, že pre nás prázdniny ako také de facto neexistujú, čo je už samo osebe nepríjemné. Na druhej strane, naše deti sa po posledných vystúpeniach, súťažiach a výletoch v tomto školskom roku práve rozlúčili so svojimi vzdelávacími ustanovizňami, a teda musíme ich niekam umiestniť, kým my, dospelí, pracujeme. Neľahké obdobie pre starých rodičov... A neľahké obdobie pre redakciu Ľudových novín, veď naši pravidelní prispievatelia z radov dolnozemských pedagógov taktiež odchádzajú užívať si zaslúžený odpočinok. Vrásky na čele nám ale vyhladzuje celkom slušný záujem na pozíciu spolupracovníka pre Dolnú zem, ktorý by mal aj v tomto prázdninovom období informovať našich čitateľov o najrôznejších akciách - od kultúrnych po gastronomické, o ktoré ani toto leto nebude núdza. Môžeme sa tak plne sústrediť na písanie a informovať Vás, čitateľov, o najaktuálnejšom dianí doma i v našej materskej krajine. Nechýba tak v čísle najväčšia protokolárna akcia v histórii samostatnosti Slovenska v podobe stretnutia 20 stredoeurópskych prezidentov v Bratislave, prezentácia Bratislavských korunovačných slávností v Budapešti, slovenské kulinárske úspechy vo svete či nemenej úspešné vystúpenia našich národnostných súborov na rozbiehajúcich sa letných festivaloch. Popri monitorovaní aktivít našich najmladších a náboženského života si pripomenieme aj dve okrúhle výročia a nebudú chýbať ani vtipy či krížovka na voľné chvíle. Takže prázdniny sem, prázdniny tam, náš redakčný kolektív ďalej pracuje naplno a teší sa na Vašu priazeň aj počas leta!
zp
Národnostný program pod ruským kolesom
Samospráva V. obvodu Budapešti v dňoch 7.-9. júna už siedmy raz usporiadala festival v centre mesta, kde mali možnosť sa predstaviť aj národnostné samosprávy fungujúce v tejto mestskej časti.
Začiatkom leta sa už siedmy rok napĺňajú námestia v centre mesta v rámci bezplatného festivalu, ktorým jeho organizátori odštartujú letné podujatia. Každý rok pridávajú novinku do programu, v tomto roku to bolo obrovské ruské koleso, vďaka usporiadateľom najväčšieho stredoeurópskeho festivalu „Sziget“. 65 metrov vysoké ruské koleso so 41 kabínkami pre 8 osôb a jednou VIP-kabínkou bude v strede mesta do začiatku augusta, kedy ho presťahujú na Ostrov lodeníc. Dostať sa naň nebola jednoduchá a lacná záležitosť, záujemcovia vystáli dlhý rad, aby sa aspoň 10 minút kochali v krásach hlavného mesta z vtáčej perspektívy.
Na festival v centre mesta postavili organizátori viacero javísk, podľa typu hudby. Pri spomínanom ruskom kolese sa nachádzalo javisko svetovej hudby, kde v piatok a v sobotu popoludní sa predstavili folklórne telesá spriatelených obcí mestskej časti a národnostné menšiny. Slovákov zastupovali členovia folklórneho súboru Lipa z Budapešti a žiačky budapeštianskej slovenskej školy Laura a Vanessa Glückové.
A hoci počasie nežičilo práve keď sa začala slovenská časť programu, diváci si s poteším pozreli cíferské, békešské, šarišské a zemplínske tance v podaní mladých tanečníkov a vypočuli si slovenské ľudové piesne sprevádzané na harmonike. Slovenský program zorganizovala Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti.
Zo Slovenska, z Rožňavy prišli tanečníci a speváci, pretože táto mestská časť má dlhoročné dobré kontakty s mestom so zmiešaným obyvateľstvom.
(ef)
Sviatok Božieho tela v Pilíšskej Čabe
V Pilíšskej Čabe pri Veľkom kostole už tradične pripravujú štyri „búdky“ pri príležitosti sviatku Božieho tela.
Vľavo od vchodu kostola je maďarská búdka, na ľavej dlhej strane slovenská, na pravej dlhej strane mládežnícka a vpravo od vchodu nemecká. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď už zatvárali búdky. Každá búdka má svojho svätého, ktorého zobrazuje socha alebo obraz. Keďže v tomto roku počasie neprialo kvetinám, museli zakúpiť kvetovú dekoráciu, ale napriek tomu tí, ktorí prinášajú kvety každý rok, ich priniesli vo veľkom množstve aj teraz.
Maďarská, slovenská a nemecká búdka boli pestrofarebné, ale mládežnícka iba biela, podľa starodávneho obyčaja. Prácu začali už v piatok popoludní: skupinka ľudí odišla nákladným autom po konáre potrebné na postavenie búdok, druhá skupina sa vybrala do poľa zbierať poľné kvety. Hoci obidve skupiny zmokli, ich práca bola úspešná, priniesli dostatočné množstvo konárov a kvetov. V sobotu popoludní, tiež podľa starodávneho zvyku, dievčatá a ženy uvili malé vence k slovenskej búdke, ktoré sme rozdali po zakončení slávnosti.
V nedeľu už skoro ráno sme začali so stavaním búdok, aby sme sa stihli ešte vybrať domov prezliecť pred omšou, ktorá sa začínala o 11. hodine. Po svätej omši bola procesia, počas ktorej sme spievali piesne v takom jazyku, pri akej búdke sme sa zastavili.
Slávnosť celebroval dp. László Száraz a spievali sme pod vedením nášho kantora Zoltána Geszlera. Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia všetkých národností a všetci spievali všetky piesne, čo bolo dôstojné a prekrásne. Obyvatelia Pilíšskej Čaby zase ukázali, ako sa vedia spojiť.
Július Kučera (ef)
Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Hrobári
Ako sa cez krajinu valila voda, politici sa snažili odložiť svoje zvyčajné spory a ostré reakcie na reakcie druhej strany. Dalo by sa povedať, že pochovali na čas hystériu, a hoci prímerie neuzavreli, viac-menej ho dodržiavali. A keď sa sem-tam aj objavila nejaká vitriolová poznámka, týkala sa záplav. Ako by mohla opozícia neudrieť do vysokej lopty na smeč, ktorú predstavoval premiér, keď pobehoval na hrádzach pri Dunaji tak, že sotva za ním stačili minister vnútra a generál od antikatastrofickej jednotky. Žlčovité poznámky sa týkali toho, že Dunaj sa podarilo udržať na uzde nie vďaka, ale napriek úsiliu predsedu vlády. Odvetný smeč nenechal na seba dlho čakať: keď jeden z nádejných opozičných lídrov organizoval cez víkend školenie na tému „Ako zvrhnúť vládu“, spustila sa proti nemu vražedná mašinéria, že vraj v týchto kritických dňoch podrýva krásnu národnú súdržnosť. Chvalabohu, je koniec záplavám, politici sa nemusia pretvarovať a môžu na seba štekať nehatene ďalej. (Väčšinou to býva tak, že opozícia kritizuje vládu, a nie vláda opozíciu, hoci Maďarsko je aj v tomto výnimkou. Vždy žasnem nad verejnoprávnymi médiami, v ktorých je hlavnou správou nie kritika, ale reakcia na kritiku.)
Čo všetko nám uniklo, čo všetko „zahalila“ veľká voda na politickej scéne? Samé drobnosti, nepodstatné veci. Že schvaľovanie zákona o pôde v tichosti odložil parlament na neviem kedy. Že vláda predsa „vyjde v ústrety“ kritike EÚ a v niektorých otázkach týkajúcich sa súdov sa uchyľuje v poradí už k piatej novele Základného zákona vyrytého onoho času do kameňa. Že Ústavný súd sa predsa postavil na zadné a robí si nárok odvolávať sa na svoje skoršie rozhodnutia, hoci sa to vláde neľúbi. Zo série takto zanedbaných tém sa vyvyšuje parlamentná diskusia o sociálnom pohrebe. Je to, samozrejme, tragické, že mnoho ľudí nemá na dôstojnú poslednú rozlúčku s blízkymi, preto im treba pomáhať. Ale nielen tak, k pohrebu musí priložiť ruku aj rodina: napríklad vykopaním hrobu, avšak predtým by mali rodinní hrobári absolvovať zdravotnícky a pracovno-bezpečnostný kurz. A keď na to nie sú súci z dôvodov citovej labilnosti či fyzickej slabosti, musia o tom mať papier od doktora.
Poviem vám, dobre, že táto morbídna debata zostala mimo centra pozornosti médií. Ako keby sa do maďarského parlamentu presťahovali majstri brutálneho britského absurdného humoru z Monty Python. Tu však stačí prízemný (podzemný?) humor v podobe: Kedy sa stane z človeka politik? Keď jeho schopnosti nestačia na to, aby robil hrobára...
Život pretkaný poéziou
K 75. narodeninám Gregora Papučka
„Sotva som začal chodiť do školy (1944), do dediny prišlo nemecké vojsko a vyučovanie sa prerušilo. Potom prišli ukrajinské vojská, Nemci sa utiahli do okolitých hôr. Rozpútala sa streľba, my sme sa skrývali po pivniciach, až na radu Ukrajincov sa obyvateľstvo dediny odsťahovalo do susedného Santova, lebo že tu budú ostré boje. Takto nám vlastne zachránili život, lebo tie boje skutočne nastali. Keď sme sa po týždňoch už mohli vrátiť, z nášho nového domu sme našli iba popolom zasypanú zrúcaninu. Ani kde bývať, ani čo jesť. Boli to veľmi tvrdé časy. Keby neboli v horách rástli huby, boli by sme asi hladom pomreli.“ Znie to ako citát z dobrodružného románu, v skutočnosti ide o vlastnoručný opis prvých rokov pozemskej púte slovenského básnika z Mlynkov Gregora Papučka, môjho otca. Keď som dostal za úlohu napísať niekoľko riadkov pri príležitosti jeho životného jubilea, mal som tú nespornú výhodu, že verne poznám najzaujímavejšie okamihy jeho plodného života. Ktoré si z nich ale vybrať? Keďže z hľadiska čitateľov je známy hlavne ako básnik, samozrejme, musím spomenúť jeho literárnu dráhu. Gregor Papuček však nie je iba básnikom. Pôvodom je hrdý Mlynčan, povolaním bývalý podplukovník maďarskej armády, vzdelaním slovenský filológ, srdcom Slovák, aktivitami literát, prekladateľ, tlmočník, otec a nie v poslednom rade psičkár. Za 75 rokov toho stihol naozaj veľa.
Môj obľúbený príbeh spomedzi všetkých veľmi dobre charakterizuje dobu, v ktorej žil, i jeho povahu. Koncom 60. rokov ho ako vojaka zavolali z ministerstva obrany, že o mesiac má sprevádzať absolventov vojenskej akadémie do Sovietskeho zväzu ako tlmočník. Zamestnanca ministerstva nezaujímala otcova námietka, že hoci mal správne informácie ohľadom jazykovej skúšky, ktorú otec mal, ale tá bola zo slovenčiny... Rozkaz bol na papieri a nedal sa zmeniť. Otec strávil nasledujúce týždne v spoločnosti ruských kníh, o mesiac odletel na východ a úspešne tlmočil. Vznikol tak nepopierateľný a otcom často spomínaný argument o sile slovenského jazyka, vďaka ktorému sa dá precestovať celý slovanský svet.
Vráťme sa však v čase k začiatkom jeho literárnej činnosti. Svoju prvú básničku napísal v roku 1949. Mnohí by si mysleli, že ho k tomu inšpirovala legendárna spevavosť Mlynčanov, a teda vrodený cit k rytmu. V skutočnosti ho nadchli básne Sama Chalupku a Janka Kráľa, s ktorými sa stretol ako štvrták v budapeštianskej slovenskej škole. Predtým sa v rodnej dedine učil iba po maďarsky, v reči, ktorej vtedy ani nerozumel. Prechod do Budapešti znamenal pre neho silný impulz, ktorý neoslabol ani po 64 rokoch. Počas tohto obdobia vydal 14 samostatných zbierok a jeho básne figurovali v ďalších ôsmich antológiách, o množstve slovenských periodík vydávaných v Maďarsku, na Slovensku i vo svete nehovoriac. Samozrejme, všetko sa robí lepšie v spoločnosti, a tak najmä v najplodnejších 80. rokoch sa spojil s viacerými svojimi rovesníkmi, s ktorými spolupracoval v rámci literárnej organizácie. Mysliac na budúcnosť snažil sa inšpirovať aj mladšie generácie, pre ktoré organizoval v budapeštianskej škole literárny krúžok a v našom týždenníku redigoval rubriku Škola milovníkov literatúry, v ktorej dostávali priestor najmä žiaci. Mládež sa snažil osloviť aj svojimi detskými básňami, z ktorých vydal dve zbierky, a vďaka spolupráci s Katarínou Noszlopyovou vyšla aj zbierka jeho zhudobnených básní. Za úspech môžeme považovať aj jeho preklady detských básní z ruštiny a maďarčiny, najmä zbierku takmer všetkých detských básní Sándora Weöresa - v slovenčine.
Spomenúť by sa toho dalo ešte veľmi veľa od bádania koreňov svojej rodnej dediny až po neúnavné dokumentovanie slovenských pamiatok v Maďarsku. Jeho činnosť ocenili mnohými vyznamenaniami v Maďarsku i na Slovensku. Na stránkach našich novín mu chceme popriať veľa šťastia, zdravia a básní na mnoho ďalších zbierok!
Zlatko Papuček
Juraj Dolnozemský
Pozdrav Gregorovi
(k 75. narodeninám G. Papučka)
Plný ozvenou
denne
ozýva sa z teba
Slovák.
Upresňuješ, seba
v sebe, v slovách.
Venuješ, tak žiješ,
prežiješ,
váhaš, voláš!
Ako ten vpredu
v prvej línii...
Poznáš i dejiny, záhady,
tajnosť, vernosť, nádej,
povinnosť.
A boj za pravdu!
Áno, veď si vzorom.
Berieš na seba úlohu,
cítiš tú našu vytrvalosť úbohú!
Pri ruke máš blesky sna.
Dokazuješ,
aby nezvíťazila tma
tam, kde je
stále svetlo potrebné!
Maj zdravie, šťastie,
držíme ti palce!
Storočnica Sándora Weöresa
22. jún 1913, Szombathely - 22. január 1989, Budapešť
Sándor Weöres bol básnik, umelecký prekladateľ a literárny vedec. Aj jeho manželka Amy Károlyiová bola poetka. Do môjho vedomia sa dostal ako autor brilantných a mimoriadne obľúbených detských básní. Ich sila a pôvab ma natoľko očarili, že som ich začal prekladať do slovenčiny. Čím viac som z nich preložil, tým sa mi stával bližším aj ich autor a začala sa prejavovať podobnosť našich duší. Tak ako on, aj ja rád píšem básne pre deti. On sa vyžíva v hre so slovami, k čomu ani ja nemám ďaleko. Kládol som si otázku, čím to asi môže byť, toľko podobností? Možno konštelácia našich hviezd je podobná, veď údajne ona určuje náš osud.
Obaja sme sa narodili v júni, on 22., ja 24. On mal otca vojaka z povolania - ja osobne som vojak z povolania. On prišiel bývať do hlavného mesta z vidieka - ja tiež. Ja som síce slovenského rodu, ale z Wikipédie sa dozvedám, že jeho matka Mária Blaskovichová „pochádzala z bohatej srbskej rodiny”, čiže aj on mal v sebe čosi slovanského... a v podobnostiach by som mohol pokračovať. Tých pár rozdielov, ktoré zato medzi nami sú, nijako nezmenšuje moje sympatie voči nemu.
V niektorých veciach ma skutočne predbehol. Narodil sa o 25 rokov skôr! Takže keď ja oslavujem 75. narodeniny, on mal o dva dni skôr storočnicu! Aj jeho pôvodne ani nie deťom písané a predsa detské básne vydané v zbierkach Bóbita (1955), Zimzizim (1969) a Ha a világ rigó lenne (1973) som mohol preložiť do našej peknej slovenčiny a vydať zbierku ich slovenských prekladov Keby svet bol drozdom (1997) len preto, lebo on ich niekoľko desaťročí predtým napísal a vydal v maďarčine. Musím sa priznať, že prekladať tieto básne bol pre mňa veľký zážitok.
„Poézia Sándora Weöresa má veľký podiel na tom, že maďarská detská lyrika sa pozdvihla do pozície umenia. Jeho detské básne zohrávajú mimoriadne dôležitú rolu vo výchove detí,“ píše Vydavateľstvo Ferenca Móra v doslove zbierky Bóbita. Jeho detské básne sú večnými hodnotami klenotnice maďarskej literatúry. Preto som pokladal za dôležité rozšíriť okruh čitateľov diel tohto básnika, preložiť jeho detské básne aj do slovenčiny, ktoré potom v zhudobnenej forme našim deťom sprostredkúvala Katarína Noszlopyová so skupinou Debnička.
Gregor Papuček
Sándor Weöres
STAVIA SA KRAJINA
Épül az ország
Domy ako dievčat dlhý rad:
červeň šatiek a sneh bielych šiat,
keď osvietia lampy ulicu,
vence sa im zlatom ligocú.
Cez hory a doly hrmí vlak,
duní most aj tunel ako drak.
Vtáky z kovu nebom plávajú,
lúče slnka lesk im dávajú.
Množstvo fabrík duní krajinou,
ako čižmy jarých šuhajov,
ľud do sveta dobra túži rásť,
horlivo si stavia lepšiu vlasť.
BALADA O TROCH LISTOCH STROMU
Ballada három falevélről
Spadli zo stromu tri listy
zmeškané z neskorého leta.
A prišiel víchor zlovestný
z ďalekého nového sveta.
Uleteli preč tri listy.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Jeden do výšky mieril let:
tam nad mračnami našiel nový svet,
vietor ho dvíhal do výšky.
Druhý po zhone túžil hneď:
hor sa vyšvihol a zas klesal späť,
strhol ho víchor, vzal ho het.
Tretí ten po závrate mrel:
zažmúril oči a nič nevidel,
vetrisko víril jeho let.
Tri listy chceli skúsiť svet.
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Spadli zo stromu tri listy,
zo sveta spadli bezmocne.
Tam dole je kal blatistý -
ktože vás odtiaľ zodvihne,
chúďatká biedne tri listy?
FIALOVÝ BODLIAK
Lila bogáncs
Fialový bodliak v gatkách
vydal sa na cestu,
psí ľuľok úponkou bežal,
z hodvábu mal vestu.
Tak komótne išli,
až k lekárni prišli,
roztvoril sa oblok,
pytača tam našli.
„Nejdeme do tvojho domu,
variť sa nedáme,
radšej si košeľu
pri jarku necháme
a s mesiačkom nahí
do tanca sa dáme.
Raz, dva a tri a hop!
Z nás si blázna neurob.“
Do slovenčiny prebásnil Gregor Papuček
8. Kapustníkový festival v Šóškúte
Hovorí sa, že Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká, a aj kvaplo, ale našťastie nie na 8. Kapustníkovom festivale. Keď sa niečo koná už 8. krát, znamená, že už má tradíciu, a tak už tradične sa zišli milovníci kapustníkov a ľudového tanca 8. júna na nádvorí Základnej a umeleckej školy Károlya Andreettiho. Organizátorom programu bola šóškútska slovenská samospráva, program podporili Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a samospráva obce Šóškút. Pestrý kultúrny program sa začal vystúpením detí základnej umeleckej školy. V prvej časti programu sa na javisku vystriedali tanečné skupiny malé a veľké Slniečko, citarová kapela a speváčky dorastovej skupiny Večernice. Potom sa členovia poroty pobrali do miestnosti, kde už ich čakali nominované diela. Oproti vlaňajšku sa prihlásilo menej odvážlivcov, ale členovia poroty (gurmáni so slovenskými koreňmi: parlamentný poslanec András Aradszki, starosta obce Pusztazámor Benedek Pátrovics a ostatní milovníci kapustovej špeciality) aj tentoraz mali ťažkú úlohu. Na základe vopred stanovených kritérií napokon za najlepšie tri vyhlásili kapustníky Nikoletty Patocskaiovej, ktorá je členkou miestnej slovenskej samosprávy a taktiež tancuje v súbore Večernica, ďalej Heleny Lukáčovej a Pirošky Melišovej. Mimoriadnu cenu poroty získala Anna Mészárosová. Neodmysliteľným bodom programu bola zdravica najstaršej obyvateľke osady, 104 ročnej pani Márie Marczinkovičovej. O dobrú náladu do konca programu sa postarali slovenské, nemecké a maďarské tanečné skupiny z okolitých, ale aj z ďalekých obcí.
Dobrá zábava a príjemné počasie vydržali až do konca programu. Dovidenia o rok.
(ik)
Bratislavské Korunovačné slávnosti sa predstavili v Budapešti
Pre novinárov a zástupcov cestovných kancelárií usporiadalo 11. júna zahraničné zastúpenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) a Slovenský inštitút v Budapešti tlačovú konferenciu na tému významného bratislavského podujatia, ktoré vychádza z uhorskej histórie - Korunovačné slávnosti.
Prítomných v mene organizátorov privítal riaditeľ SI Gabriel Hushegyi. - Keďže som rodák z Bratislavy, je pre mňa dôležitá história hlavného mesta. Museli sme čakať niekoľko rokov, kým sa toto podujatie dostalo do spoločenského povedomia. Je to výsledkom zmeny režimu, že hovoríme a rozmýšľame o spoločnej histórii. Bratislavské Korunovačné slávnosti sú najkrajším príkladom toho, že niekdajšiu históriu Uhorska si osvojilo aj Slovensko a vôbec vedenie Bratislavy, - povedal Gabriel Hushegyi.
Predseda predstavenstva Bratislavskej organizácie cestovného ruchu František Stano predstavil novú stratégiu cestovného ruchu Bratislavy a hovoril aj o štatistických údajoch. - Sme veľmi radi, že minulý rok sme uzavreli s peknými výsledkami, čo sa týka návštevnosti maďarských turistov. V Bratislave sme zaznamenali 6,2% nárast návštevníkov a 13% nárast prenocovaní. Aj maďarskí turisti sú v Bratislave prevažne jednodňoví turisti. Preto nás teší, že aj v počte ubytovaných a turistov bol nárast 6,2%, ale v počte prenocovaní to bol dvojnásobok priemeru, čiže 22,5%, - povedal František Stano, ktorý sa zároveň všetkým poďakoval za úspešnú spoluprácu.
O tohtoročných Korunovačných slávnostiach, ktoré každoročne prilákajú do Bratislavy domácich aj zahraničných návštevníkov, informoval organizátor podujatia Miroslav Vetrík z Občianskeho združenia Korunovačná Bratislava. Spomenul predchádzajúce ročníky podujatia a predstavil program tohtoročných slávností, ktoré sa budú konať 21. - 23. júna. - Samozrejme, zachovávame tradície. Počas korunovačných slávností si dali králi vyraziť pamätné korunovačné medaily, ktoré potom kráľ rozhadzoval v uliciach mesta. Naše „žetóny“ sú tiež pozlátené. Slávnosti sú výnimočné tým, že tento rok si pripomenieme 1. korunováciu, ktorá sa konala pred 450. rokmi a na trón sa posadil 14-ročný chlapec Leopold I. Podujatie pripomína historické udalosti, kedy počas obradu korunovácie dostal kráľ alebo kráľovná od ostrihomského arcibiskupa svätoštefanskú korunu spolu s ďalšími insígniami, - povedal hlavný organizátor, ktorý na pamiatku rozdal prítomným pozlátené pamätné korunovačné medaily, dielo akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej.
Nad podujatím prijal záštitu primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Milan Ftáčnik a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
František Stano pozval účastníkov brífingu na ďalšie podujatia, ktoré mesto Bratislava plánuje na letnú sezónu. Sú to Kultúrne leto a DonauFest, ktoré sa bude konať 5. - 8. septembra. Je to 1. ročník pestrého Dunajského kultúrneho a gastronomického festivalu, o ktorý sa každý druhý rok bude deliť hlavné mesto Slovenska s nemeckým mestom Ulm.
Korunovačné slávnosti v Bratislave patria medzi najväčšie kultúrne podujatie na Slovensku, približujú korunovácie 18 kráľov a kráľovien, ktorí boli korunovaní v Bratislave. Podľa historických podkladov je zinscenovaný autentický obrad korunovácie, v ktorom vystupuje okolo 120 hercov v dobových kostýmoch.
Kráľ dostane od ostrihomského arcibiskupa - prímasa Uhorska - svätoštefanskú korunu spolu s ďalšími korunovačnými insígniami, ktorými sú meč, plášť, jablko a žezlo. Po korunovačnom obrade pasuje rytierov Rádu zlatej ostrohy, skladá prísahu vlasti a sľubuje zachovávať celistvosť krajiny.
Po slávnostnom korunovačnom obrade nasleduje v uliciach mesta ľudová veselica, na ktorej sa zúčastňujú aj doboví remeselníci, kaukliari, žongléri, vystupujú doboví hudobníci a speváci, ožívajú rytierske turnaje a iné atrakcie. V tomto roku si pripomínajú korunováciu jedného z najvýznamnejších panovníkov - Leopolda I. Kráľom Uhorska sa stal ako 14-ročný a vládol úctyhodných 50 rokov.
Andrea Szabová Mataiszová
Národnostná kavalkáda vo Františkove
V druhú júnovú sobotu usporiadali národnostné samosprávy IX. obvodu Budapešti v Osvetovom stredisku mestskej časti Františkov v poradí tretiu Národnostnú kavalkádu. Tento rok prezentovali kultúru svojich predkov predstavitelia ôsmich národností. Bulharskí, chorvátski, grécki, nemeckí, rómski, rusínski, srbskí a slovenskí folkloristi s radosťou predviedli to najkrajšie z klenotnice ľudových piesní, tancov, ale aj kuchyne.
Národnostné samosprávy sa aktívne zúčastňujú na usporadúvaní týchto podujatí, lebo poskytujú veľký priestor na spoznávanie kultúry a tradičných jedál národností, pomocou ktorých sa navzájom lepšie spoznávame.
Slovákov zastupovali členovia citarovej skupiny Bažalička z Dabašu-Šáre. Súbor založili v roku 2007, jeho vedúcim je Ladislav Slama, v repertoári má slovenské a maďarské ľudové piesne. Vo Františkove zaspievali zmes ľúbostných piesní.
V programe sa predstavili všetky národnosti, ktoré sa zapojili do organizovania Národnostnej kavalkády. Niektoré sa prezentovali spevom, iné tancom. Keď sa všetci nasýtili folklóru, prešli na ochutnávku tradičných jedál. Ako inak, naši aj tentoraz pripravili bryndzové halušky, o ktoré je vždy veľký záujem. Ako sme sa dozvedeli od predsedu slovenského voleného zboru Mikuláša Bogára, najbližšie slovenské podujatie bude v septembri, keď sa predstavia v rámci hodov na Františka. Ako sa priznal, v tomto roku majú k dispozícii znížené financie, ale sa snažia dôstojne reprezentovať slovenskú národnosť. Národnostná kavalkáda sa skončila za stolom, pri družnej debate a v nádeji, že o rok sa predstavitelia národností znova stretnú.
(ef)
Škôlkari sa už rozlúčili
Najmenšie deti budapeštianskej slovenskej školy a škôlky sa lúčili s ustanovizňou už 30. mája. Sedem škôlkarov povedalo zbohom škôlke, a šiesti z nich pokračujú v budapeštianskej slovenskej škole.
V materskej škole, ktorú vedie Alžbeta Héjjasová Litauská, sa konala v dvoch skupinách milá oslava. Najmenšie deti predviedli svojim rodičom, čo všetko sa naučili počas školského roka. Malé tváričky sa rozjarili počas spevu a kolových hier.
V tomto roku sa slávnosť uskutočnila v aule školy, kde bolo na deti dobre vidno a kde sa pohodlne mohli posadiť všetci rodinní príslušníci. V slovensko-maďarskom programe sa deti predviedli aj ako výborní recitátori a speváci.
Najmladšie deti sa rozlúčili s najstaršími, ktorí od septembra budú chodiť do školy: zarecitovali im básničky, zaspievali a darovali im taštičky na dlhú cestu.
Na slávnosť pozvali aj budúcu učiteľku prvákov Moniku Szelényiovú, ktorá pre Ľudové noviny uviedla, že sa teší na nových žiakov, hoci sa budú učiť podľa nových predpisov, podľa ktorých sa už v prvom ročníku musia učiť aj po maďarsky. K šiestim budapeštianskym slovenským škôlkarom sa pridajú aspoň dvaja „zvonka“, ale možno aj viacerí. Presný počet sa dozvieme v septembri.
Isté však je, že všetci siedmi vyzbrojení vedomosťami sa už tešia na nový školský rok. V materskej škole však budú ešte niekoľko týždňov, ktoré využijú čo najlepšie: hrou so svojimi kamarátmi. Vedenie škôlky spolu s rodičovským združením pripravilo pre všetky deti na začiatok júna Týždeň detí, v rámci ktorého sa vyberú na výlety a pozrú si mnoho zaujímavostí.
(ef)
Na Komlóši zasvietilo slniečko
V Osvetovom stredisku J. G. Tajovského v Slovenskom Komlóši bolo v posledný májový deň veselo. Detský súbor Harmónia pri Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši usporiadal kultúrny večierok - Na Komlóši zasvietilo slniečko. A to bola aj pravda, lebo v ten deň po dvoch búrkach a daždi sa v podvečerných hodinách vyhuplo na obzor slniečko, čo bol dobrý signál na to, aby sa ľudia pobrali za kultúrou. Hľadisko kultúrneho domu sa pomaly zaplnilo, televízne kamery zo Segedína boli prichystané a program sa mohol začať.
Po úvodných fanfárach moderátorka večera Marianna Bajczerová Melegová privítala prítomných, osobitne pozdravila generálneho konzula SR Štefana Daňa, podpredsedu CSSM Františka Zelmana, riaditeľku sarvašskej základnej školy Zuzanu Medveďovú, predsedníčku školského a kultúrneho výboru mestskej samosprávy Annu Tuškovú a evanjelického farára Attilu Spišáka.
Hneď na úvod sa prítomní v sále dozvedeli, že súbor Harmónia vznikol v roku 1991 z iniciatívy vtedajšej riaditeľky školy Anny Lehoczkej. Zastrešil všetky kultúrne telesá fungujúce v škole. Takmer každý žiak školy sa stal jeho členom a zapojil sa do jeho aktivít. Súbor je až dodnes obsahovo zameraný na slovenský a maďarský zvykoslovný a tanečný folklór, má aj svoju dramatickú zložku a spevácky zbor. V roku 2001 získal ocenenie Za komlóšskych Slovákov, za vynikajúcu činnosť v oblasti zachovávania kultúry a tradícií svojich predkov.
V prvej časti programu sa predstavili najmä deti prvého stupňa. Pripravili si tanček zo stredného Slovenska ako vandrovali hudci z Brezna do Levíc, ktorý zatancovali tretiaci a štvrtáci. Po nich vystúpili na javisko naši prváci a druháci s maďarskými detskými hrami. Za nimi pokračovali piataci s country tancom, potom zaspieval spevokol. Jeho vystúpenie bolo ukážkou práce s deťmi v hudobnej škole. Prvú časť programu uzavrela speváčka Melinda Zsingorová zo siedmej triedy.
V druhom bloku programu zatancovali prváci a druháci slovenské detské hry, za ktorými nasledoval maďarský tanček z Dolnej zeme v podaní piatakov a šiestakov. Divadelníci ukázali, ako to dopadlo s kremnickými tekvicami. S touto inscenáciou získali hlavnú cenu na tohtoročnom 20. ročníku divadelnej prehliadky Deti deťom. Moderným tancom ukončili dievčatá zo 4. triedy druhý blok programu.
V poslednej časti kultúrneho večierka vystúpili na javisko staršie žiačky, ktoré upútali pozornosť divákov tancom - koleso z Dražoviec. Spevokol nás previedol svojimi piesňami po svete, tretiaci a štvrtáci ukázali, ako vedia tancovať maďarský tanec. Záver patril našim najstarším tanečníkom, ktorí vystúpili s tancom Veje vietor, veje zo stredného Slovenska.
Po poldruhahodinovom programe nadišla chvíľa, keď sa patrilo spomenúť všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, že tento súbor dosiahol výborné výsledky a úspešne reprezentoval našu školu, našu kultúru pred širokou verejnosťou. Patria medzi nich zakladatelia súboru, bývalá riaditeľka školy Anna Lehotská, Miroslav Brna, Dagmar Kötelešová, Pali báči, Miško Domanovszký, samozrejme, aj súčasní vedúci jednotlivých umeleckých zložiek Anna Ištvánová Račková, Zuzana Lauková, Mária Gyurkovicsová Krcsmériová, Zuzana Kočišová Antalová, Anna Ondrejová. Aj touto cestou sa chceme poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhali pri tejto práci, za darované čižmy, kroje, Jani báčimu Pavlíkovi za opravu tanečných topánok, rodičom za trpezlivosť a ochotu prať a žehliť kroje.
Galaprogram ukončili tanečníci zmesou čardášov a na úplný záver sa na javisku stretli všetci členovia súboru Harmónia a spoločne zatancovali komlóšsky marš. Po búrlivom potlesku sa väčšina dospelých a detí presunula do školy, kde ich čakala chutná večera a zábava, ktorá trvala do polnoci.
Ľubomíra Rollová
Regionálne kolo Slovenských spievaniek a veršovačiek v Kétšoproni
V posledný májový deň sa v Katolíckej základnej škole a škôlke uskutočnilo 3. regionálne kolo Slovenských spievaniek a veršovačiek. Na súťaži sa zúčastnilo 78 žiakov zo štyroch základných škôl Békešskej župy (Čabačud, Kétšoproň, Kondoroš a Slovenský Komlóš). Súťažilo sa v troch kategóriách: žiaci 1.,
Po súťaži pripravili pre deti chutný obed a potom už nasledovalo vyhlásenie výsledkov.
Podľa rozhodnutia jury do celoštátneho kola postúpili:
Veršovačky
1. kat.: Juraj Szuda, Sándor Kun a Kamila Szakácsová
2. kat.: Marta Kergyová, Csaba Bajczer, Adam Jáhn, Enikő Szatmáriová a Liza Soványová
3. kat.: Csilla Bajczerová, Melinda Zsingorová, Shawna Leftwich a Agneša Priškinová
Spievanky
1. kat.: Matej Marczisák a Eszter Nagyová
2. kat.: Kiara Kispálová
3. kat.: Melinda Zsingorová a András Valjer
Spevácke skupiny:
zo Slovenského Komlóša, z Kétšoproňu, citarová skupina z Kétšoproňu a citarová skupina z Čabačudu.
Erika Tóthová
Bratislava Summit 2013
Stredoeurópski prezidenti o pokrízovej obnove
Bratislava bola dejiskom 18. stredoeurópskeho summitu hláv štátov (Slovakia Summit 2013), na ktorom sa zúčastnilo 20 prezidentov a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Mottom rokovaní bolo „Stratégiou rastu k pokrízovej obnove”. Ide o platformu, na ktorej jej účastníci mohli otvoriť akúkoľvek tému.
Prezidenti vyzdvihli v prvom rade účasť Kosova a Srbska na stretnutí. Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer ocenil, že kosovský a srbský najvyšší predstavitelia Atifete Jahjagová a Tomislav Nikolič spolu hovorili a počúvali sa. „Je to dobrý krok vpred. Ďakujeme, že ste to umožnili, je to základ pre ďalší vývoj,” adresoval hostiteľovi Ivanovi Gašparovičovi na tlačovej konferencii.
K pokrízovej obnove hospodárskeho rastu treba pristupovať tak, aby občania čo najskôr pocítili jeho pozitívne dosahy, tlmočil prezident Slovenska Ivan Gašparovič výsledky rokovaní. „Na úrovni EÚ prijímame rôzne opatrenia na podporu rastu zamestnanosti a prehlbovania integrácie. Nesmieme však podceniť a zabudnúť na prehlbovanie sociálnych rozdielov v našich spoločnostiach, kde dochádza k výraznejšej príjmovej polarizácii,” povedal prezident. Dodal, že na prekonanie krízy treba dosiahnuť sociálny konsenzus. „Ľudia musia rozumieť tomu, čo robia politici,” zdôraznil slovenský prezident. Prezidenti podľa Gašparoviča súhlasili s tým, že treba podporiť zamestnanosť, osobitne mladých ľudí a aktívnu politiku na trhoch práce. „Všetci účastníci sa zhodli na potrebe dynamického pokračovania procesu rozširovania. Integrácia by mala zostať dostatočne atraktívna pre kandidátske a ašpirantské krajiny,” dodal slovenský prezident.
Maďarský prezident János Áder navrhol zvážiť myšlienku spoločného postupu týkajúceho sa zmeny ďalšieho fungovania Európskeho fondu solidarity (EFS). Reagoval tým na situáciu súvisiacu s povodňami, ktoré nedávno postihli Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. Podľa neho by sa mala zmeniť jeho štruktúra alebo rozsah jeho pôsobnosti, prípadne vytvoriť nové fondy či nástroje na odškodňovanie postihnutých štátov.
Prezidenti Rakúska, Maďarska, Rumunska a Bulharska v rámci summitu podpísali list adresovaný azerbajdžanskému prezidentovi, v ktorom vyjadrili podporu projektu plynovodu Nabucco. K listu sa pripojilo aj Turecko. „Nemala by existovať monopolná situácia. Diverzifikácia je nevyhnutná a Nabucco prispieva práve k takejto diverzifikácii,” uviedol rakúsky prezident.
Najväčšia protokolárna akcia v histórii samostatnosti Slovenska sa začala 12. júna večerným slávnostným koncertom v bratislavskej Redute. Na Slovakia Summit 2013 prišlo 20 pozvaných hostí - prezidenti Rakúska, Rumunska, Čiernej Hory, Estónska, Macedónska, Litvy, Chorvátska, Ukrajiny, Poľska, Lotyšska, Bulharska, Moldavska, Maďarska, Srbska, Albánska, Slovinska, Česka, predseda Európskej rady, ďalej predseda Predsedníctva Bosny a Hercegoviny a Atifete Jahjaga z Kosova.
sl. tlač
Sviatok Božieho tela a krvi v Čemeri
Sviatok Božieho tela a krvi sa slávi vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice (druhý štvrtok po Turícach - Zoslaní Ducha Svätého) alebo v nasledujúcu nedeľu. Tento prikázaný sviatok je oslavou daru Eucharistie a vyjadrením úcty k Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej.
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi oddávna sprevádza tradícia procesií. Veriaci na čele s biskupom alebo kňazom v slávnostnom sprievode nesú monštranciu s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Symbolicky tak oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa počas každej omše premieňa chlieb a víno. Deti na znak úcty a lásky k Bohu rozsýpajú na cestu lupene kvetov a veriaci spievajú nábožné piesne.
Hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho tela bola svätá Juliana z Liége (1192-1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon. Získala pre svoju snahu mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa v roku 1261 stal pápežom Urbanom IV. Ten v roku 1264 encyklikou rozšíril slávenie sviatku Božieho tela na celú cirkev.
Z našich slovenských obcí je snáď najznámejšia procesia v Deň Božieho tela a krvi v Čemeri, kam na tento sviatok prichádzajú návštevníci aj z ďalekého okolia. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, veriaci sa zišli 2. júna.
Čemer, obec v tesnej blízkosti Budapešti, je známa tým, že ju okrem Maďarov obývajú Slováci evanjelického a katolíckeho vierovyznania a Nemci katolíckej viery. Práve prostredníctvom Nemcov sa dostala do obce tradícia procesie, ktorá prechádza po kvetinovom koberci, vytvorenom z úcty a lásky k Bohu. Prevzali ju od svojich rodákov, žijúcich v obciach na druhej strane Budapešti, v dedinách Budakeszi (Wudigess) a Budaörs (Wudersch) v Budínskych vrchoch.
Začiatky tejto tradície siahajú asi do roku 1831, do obdobia po cholerovej epidémii a po osídlení obyvateľov. Podľa doterajších poznatkov od roku 1850 do tohto roku veriaci každý rok oslavovali Sviatok Božieho tela a krvi, aj v politicky ťažkých obdobiach.
Približne poldruha kilometra dlhý kvetinový koberec s procesiou je asi ojedinelý v Maďarsku. Je to aj najstaršia turistická atrakcia Čemeru.
Vyzdobovanie dediny kvetinovým kobercom po trase procesie sa medzi miestnymi Slovákmi zachovalo dodnes. Čemerčania už uprostred týždňa začínajú zbierať kvety z polí a záhrad, niektorí ich kupujú. Pekným gestom je, že pri zbieraní lupienkov katolíckym bratom pomáhajú aj miestni evanjelici. V nedeľu v skorých ranných hodinách posypú viac ako pol metra široký a asi poldruha kilometra dlhý koberec z lupienkov kvetov, zdobený rôznymi náboženskými motívmi, resp. textami. Po trase, ktorá striedavo vedie v jednom roku po ľavej a v druhom po pravej strane kostola, postavia štyri oltáre, tiež vyzdobené kvetmi. Pri týchto oltároch účastníci procesie dostanú vence, ktoré potom chránia ich domovy napr. pred prírodnými živlami. Aj tohto roku sa procesia pohla po slávnostnej omši. V slávnostnom sprievode s monštranciou sochu Panny Márie niesli mariánske dievčatá pod vedením predsedníčky Slovenskej samosprávy v Čemeri Alžbety Szabovej, oblečené v bielom. Podľa archívnej fotografie korunu Panny Márie niesli na ozdobenom vankúši. Mariánske dievčatá aj túto tradíciu oživili. V tento slávnostný deň sa okrem starších žien, ktoré ešte bežne nosia kroj, aj mládež obliekla do ľudových odevov tunajších Slovákov.
Na slávnosti sa zúčastnilo aj päťdesiatosem obyvateľov zo spriatelenej obce Mojmírovce. Podľa zážitkov v Čemeri usporiadajú o týždeň neskôr aj u nich slávnosť, na ktorej si v skromnejšej forme tiež ozdobia trasu procesie okolo kostola. Želáme im, aby sa táto krásna tradícia udomácnila aj v ich obci.
Alžbeta Szabová - Andrea Szabová Mataiszová
Dni slovenského cestovného ruchu vo Veľkej tržnici
Kúsok Slovenska opäť v srdci Budapešti
Slovensko sa opäť na tri dni presťahovalo do Budapešti. Slovenský inštitút a Slovenská agentúra pre cestovný ruch usporiadali v dňoch 6.-8. júna tradičné Slovenské dni vo Veľkej tržnici. Pozornosť zákazníkov upútali chýrne slovenské výrobky, ako napríklad syry, sladkosti a pivo.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) otvorila svoje budapeštianske zastupiteľstvo v roku 2007 a čoskoro sa pripojila k ostatným národným turistickým organizáciám, ktoré robia na trhovisku podujatia takéhoto rázu. Slovenské dni si rýchlo obľúbili návštevníci tržnice, kde sa za tri dni vystriedajú tisícky návštevníkov nielen z Maďarska, ale aj zo zahraničia, veď tržnica v srdci hlavného mesta je aj vyhľadávaným cieľom turistov. Ako pre Ľudové noviny povedala vedúca budapeštianskeho zastupiteľstva SACR Soňa Jelínková, netajeným cieľom podujatia je, aby maďarskí turisti znovu objavili Slovensko, čo sa, aspoň tak sa zdá, aj podarilo, nakoľko z roka na rok viac Maďarov navštevuje slovenské zariadenia. V rámci podujatia sa tradične predstavili aj cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú dovolenky na Slovensku. Ako nás informovala S. Jelínková, práve v rámci slovenských dní si objednali u jednej cestovnej kancelárii japonskí turisti výlet do Bratislavy. Zároveň sa predstavilo tohtoročné európske hlavné mesto kultúry Košice. Hoci počasie nežičilo - kvôli záplavám nemohli predstaviť v budapeštianskej tržnici slovenské vína a syry -rôzne iné slovenské špeciality, či slovenské pivo návštevníci radi ochutnali.
Obchodno-ekonomický radca veľvyslanectva SR Milan Kurucz nastúpil do svojej funkcie iba začiatkom mája, Budapešť a Maďarsko však dobre pozná. Pre náš týždenník povedal, že si už neberie nijaké špeciality so sebou, keď cestuje na dlhší čas do zahraničia, no bryndza mu chýba. „Malí potravinárski výrobcovia, žiaľ, nie sú schopní konkurovať veľkovýrobcom,“ povedal, ale dodal, že napríklad spoločnosť I.D.C. Holding prerazil so známymi plnenými oblátkami Horalky, ktoré sú uznávané aj v zahraničí a je tak výnimkou.
Slovenské dni otvoril novovymenovaný riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi, ktorý povedal, že predstavenie slovenských výrobkov vo Veľkej tržnici je jedna z foriem ekonomickej diplomacie, ktorá môže byť veľmi účinná. „Priznám sa, že vzhľadom na to, že až na jeden rok som prežil celý doterajší život na Slovensku, mám veľmi špecifické chute. Medzi tieto chute patria nielen známe Horalky, parenica a slovenské pivo, ale neraz aj slovenské korenie alebo jogurty vyrobené na Slovensku. Tu musím hľadať, čo sa približuje k tej chuti, čo som zažil na Slovensku a niekedy mám pocit, že by bolo lepšie niektoré veci sem priniesť. Podobne som na tom so stolovou vodou. Je to zaujímavé, keď sa človek dostane do nového prostredia, musí sa adaptovať aj v gastronomickej oblasti,“ povedal G. Hushegyi.
Spoločnosť I.D.C. Holding, a. s. je najvýznamnejším producentom cukroviniek a trvanlivého pečiva na Slovensku. Do Maďarska priviezla perníky, trubičky, cukríky Verbena s príchuťou rôznych liečivých byliniek, diabetické oblátky a Horalky. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľa spoločnosti Róberta Hadnagya, po uvedení Horaliek na maďarský trh sa pomaly napĺňajú očakávania. „Krok za krokom sa rozvíjame: jednak sa snažíme stabilizovať svoju pozíciu v segmentoch, kde sme určitý stupeň rozvoja dosiahli a zároveň sa snažíme pridať do portfólia skupiny výrobkov,“ povedal. Na tohtoročných Slovenských dňoch boli všeobecne uznané gumené a furé cukríky Verbena, ktoré obsahujú výťažky z liečivých rastlín. Po ochutnávke R. Hadnagy hovoril o pozitívnych skúsenostiach. Medzi oblátkami vedú rebríček popularity diabetické výrobky, ktoré sú nielen chutné, ale aj cenovo prístupné.
Od predstaviteľky spoločnosti Katalin Gyeneseovej sme sa dozvedeli, že o slovenské cukrovinky je veľký záujem, avšak hlavným cieľom je, aby maďarskí návštevníci mali možnosť spoznať a ochutnať aj ich ostatné výrobky. V tomto roku predstavili želé Ovomia máčané v čokoláde, ktoré sa tešilo všeobecnej obľube u maďarských klientov. Pripomenula, že sú aj takí návštevníci, ktorí sa vrátili k stánku I.D.C. Holding ako k dobrému známemu, ktorý im ponúka to najlepšie, čo majú aj oni radi.
Na slovenské dni neprišiel, žiaľ, obľúbený vedúci rodinného vinárstva Villa Modur z Modry Rastislav Čistý a tradičné syrové špeciality si nemohli návštevníci kúpiť, lebo dodávateľskej firme Szami 2003, s.r.o., ktorá ponúka výrobky Agrofarmy, s.r.o., prišli do toho záplavy. O syry však prejavili návštevníci naozaj veľký záujem: misy s korbáčikmi a inými syrovými špecialitami sa raz-dva vyprázdnili.
(ef)
Slovenské vína „hviezdili“ na svetovej vinárskej súťaži v Bratislave
Na Slovensku 10.-12. mája prebiehala prestížna svetová vinárska súťaž Concours Mondial de Bruxelles. Bolo to po prvýkrát nielen na Slovensku, ale aj v krajinách bývalého východného bloku.
Do Bratislavy pricestovalo 305 renomovaných someliérov (ochutnávačov vín) zo štyridsiatich krajín, ktorí degustovali 8168 vzoriek vín z celého sveta, z čoho 214 vzoriek pochádzalo zo Slovenska. „Podujatie je zárukou kvality vín a je prospešné pre vinárov, ktorým získaná medaila s naším logom pomôže preniknúť na trh. Jedným z cieľov súťaže je aj prezentácia nových trendov v oblasti vinárstva,” uviedol na otvorení vinárskej súťažnej prehliadky prezident CMB Baudouin Havaux z Belgicka.
Súťaž CMB sa organizuje od roku 1994. Podľa Havauxa mimo Bruselu od roku 2006, aby spoznávali iné krajiny. Patrí medzi päť najvýznamnejších vinárskych podujatí na svete. Pre Slovensko je to úspech, keďže hostiteľmi minulých ročníkov boli známe vinárske mestá ako Bordeaux, Valencia, Palermo či Lisabon.
Slovensko svojimi ľahkými vínami v exkluzívnom vinárskom svete dosiahlo vynikajúci úspech: umiestnilo sa hneď za veľkými vinárskymi krajinami (Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Chile) na 6. mieste! 214 predstavených slovenských vínnych vzoriek si odnieslo 60 medailí: 3 veľké zlaté, 19 zlatých a 38 strieborných.
Francúzsko si udržalo vedúcu pozíciu: s 2489 vzorkami získalo 709 medailí. Španielsko má 524, Portugalsko 288, Taliansko
Len pripomeniem, že z 8168 vín prinesených z päťdesiatich krajín len sotva 1% získalo veľkú zlatú medailu, z nich aj tri slovenské!
Napriek tomu, že slovenské vína v západnej Európe nie sú príliš známe, slovenskí vinári na poslednej parížskej súťaži Vitalies internationales začiatkom mája získali 9 zlatých a 38 strieborných medailí.
Na Slovensku vyrobia každý rok okolo 340 tisíc hektolitrov vína, predovšetkým pre vnútorný trh. Podľa Zväzu slovenských vinárov a vinohradníkov Slováci každoročne vypijú priemerne 15 litrov vína.
„Keby slovenské víno bolo ženou, podobalo by sa Cameron Diazovej - je ľahučké, čulé, a dokáže veľa dať”- povedal francúzskej agentúre AFP priaznivec vín, francúzsky bloger Daniel Berger.
(Podľa správ MTI a TASR spracoval: G. P.)
Slovenské chute očarili Vroclav
V dňoch 6.-9. júna sa v poľskom meste Vroclav konala prezentácia Slovenska, ktorá bola súčasťou najväčšieho poľského gastronomického podujatia „Európa na vidličke 2013“. Festival jedla a nápojov usporiadali na historickom námestí metropoly regiónu Dolné Sliezsko. Na podujatí sa počas 4 dní zúčastnilo viac ako 50 tisíc ľudí.
Počas víkendu prezentovali kuchári z Poľska a zo zahraničia gastronomické špeciality z 20 krajín Európy. Slovensko počas tohoročného festivalu predstavilo slovenské jedlá ako baraní guláš s haluškami a plnené lokše na sladko, ktoré naživo pripravovali dvaja slovenskí šéfkuchári. Počas celého podujatia sa vydalo okolo 1 700 porcií slovenských špecialít, ktoré sa tešili obrovskej popularite. Hlavným cieľom prezentácie Slovenska bola propagácia letných turistických produktov na Slovensku, slovenského vinárstva, gastronómie a projektu Košice EHMK 2013. V stánku na historickom námestí vo Vroclave sa prezentovali slovenskí vinári z tokajskej, nitrianskej a malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Záujem o slovenské vína bol obrovský a viacero návštevníkov podujatia malo možnosť vôbec po prvýkrát ochutnať slovenské vína. Prekvapení boli najmä z ich kvality a z toho, že na Slovensku vyrábajú aj tokajské vína.
V prezentačnom stane SACR mohli návštevníci podujatia získať propagačné materiály, predstavil sa aj národný portál cestovného ruchu www.slovakia.travel a dostali informácie o možnostiach trávenia celoročnej dovolenky a o tohoročných letných novinkách na Slovensku.
(sacr-ef)
Výlet sarvašských tretiakov v ZOO a v cirkuse
Pred Slovenskou základnou školou v Sarvaši bolo ráno veľmi rušno. 29. mája tu stáli tri autobusy. Sedem tried, skoro 130 detí cestovalo na školský výlet do Segedína a Budapešti.
Tretiaci v počte 47 žiakov spolu so svojimi učiteľkami a skupinovými vedúcimi si naplánovali výlet do ZOO a cirkusu v Budapešti. Veľa žiakov tam ešte nebolo. Otázky učiteľkám len tak „lietali”. Hneď po príchode do hlavného mesta Maďarska zbadali hrad a pýtali sa: „To je Parlament”? Deti boli veľmi zvedavé, učiteľky sa im snažili odpovedať na každú otázku.
Pred zoologickou záhradou deti upútala kačička, ktorá sa zatúlala pred bránu ZOO. Všetci ju začali fotografovať ako malý zázrak. Hneď po vstupe začalo pršať a mierny dáždik nás sprevádzal v úvode prehliadky ZOO, ktorú sme začali podľa mapy. Ľadový medveď nechcel vykuknúť zo svojho úkrytu, no mali sme šťastie, na okamih sa nám ukázal.
V malej jaskyni sme videli tulene, tučniaky, blízko nej sa už klokany vyhrievali na slniečku, ktoré nás potom sprevádzalo počas celého dňa. Malá korytnačka si nevedela nájsť miesto pri plote a deti jej fandili. Po vstupe do čarovnej hory si deti pri veľkej ponuke aktivít ani nevedeli vybrať. Tu mali možnosť zahrať si rôzne interaktívne hry. Gorila Moira a orangután Bongo so svojimi malými trojročnými mláďatkami ich rozosmiali. Na výbehu savany práve obedovali nosorožce. Antilopy spolu so žirafami a zebrami sa pyšne prechádzali a sledovali účastníkov. Pri vstupe do miestnosti slonej ríše malý sloník ležal pod svojou mamičkou a deti sa báli, že pri každom jej pohybe stúpi so svojimi obrovskými labami na svoje mláďa. Deťom sa po putovaní zoologickou záhradou zažiadala zmrzlina. Zastali sme aj pri stanici, kde deti mohli hladkať zvieratá. Naša cesta smerovala k domu krokodílov, kde deti zapochybovali, či sú živé alebo umelé. Keď jeden z nich otvoril papuľu, už sme ich nemuseli presviedčať o tom, že sú to živé a nebezpečné krokodíly. Pri veľkom jazere sme sa po krátkej prestávke vybrali k ťavám. Tie práve pĺzli, takže pohľad na ne ich trocha sklamal, ale niektorí sa snažili aj napriek tomu ich pohladkať. Deti by tam zostali ešte niekoľko hodín, no v našom programe bol ešte Circus Maximus. Z jedného čara do druhého.
Žiaci sa zúčastnili prvý raz na takomto cirkusovom predstavení. Vraví sa, že dobrý cirkus je ten, ktorý u divákov vzbudí jeho všetky citové stránky.
Úvodný obraz vytvorili tanečníci v maskách, ktoré divákov zaviedli na karneval vo Valencii. Nasledovali artisti a žongléri, ktorí svojimi pohybmi ukázali svoju precíznosť, nadanie, dôveru, šikovnosť, koncentráciu. Pri vystúpení pána s farebnými papagájmi sme videli triky, tancovanie, jednoducho show papagájov. Čakali sme na vystúpenie tigrov, cez prestávku postavili mreže a pripravili bezpečnostné opatrenia. Krotiteľ svojimi pohybmi, prísnym pohľadom usmerňoval päť nádherných veľkých mačiek. Niektorým deťom sa zastavil dych, keď jeden z tigrov otvoril svoju papuľu a vydal nepríjemný hlas. Každému sa uľavilo, keď po jednom vyšli z klietky. Kým odstránili veľké mreže, publikum zabávali šašovia svojím vtipným programom. Deťom hádzali veľké lopty a balóny. Nasledovali veselí akrobati so švihadlami, ich program bol na vysokej úrovni. Do arény prichádzal smelý muž so svojimi plazmi. V sklenenej truhle ležala odvážna žena, nasledovala mystická ceremónia. Muž vložil do truhly nielen veľkých hadov, ale aj malého krokodíla. Bol to hrôzostrašný pocit, vydýchli sme si, keď sa ich program skončil. Medzitým vstúpili do arény dva obrovské slony, ktorým veliteľ rozkazoval, aby tancovali na hudbu. Humorným programom rozosmiali prítomných. Všetky zvedavé hlavy potom smerovali hore, kde lietajúci artisti na trapézach lietali vo vzduchu, ľahkými pohybmi predvádzali saltá. V závere tohto veľkolepého programu vystúpili mongolskí akrobati. Svojou harmonickou fantastickou produkciou očarili každého prítomného. Predviedli nielen dvojité a trojité saltá, ale vytvorili aj neuveriteľnú pyramídu z vlastných tiel. Táto akrobatická skupina získala vlani v Monte Carlo na cirkusovom festivale bronzovú medailu. Obecenstvo odmenilo všetkých účinkujúcich za ich nezabudnuteľný program veľkým potleskom.
Počas cesty domov sa deti medzi sebou rozprávali nielen o cirkusovom programe, ale aj o celodenných zážitkoch, ktorých bolo neúrekom. Bol to vydarený výlet.
Na druhý deň bolo ešte počuť cez prestávky niektorých žiakov, ako rozprávajú zážitky svojim spolužiakom.
Zlatica Lišková
Výstava starodávnych Tranosciov v Békešskej Čabe
V rámci 84. Týždňa knihy v Békešskej Čabe otvorili v Župnej knižnici výstavu s prednáškou o Tranosciu - kultúrnom symbole dolnozemských Slovákov. Prednášateľka Klára Feiglová je knihárka, roky prejavuje záujem o cirkevné spevníky slovenských evanjelikov, lebo v mnohých rodinách zachovávali Tranoscius ako rodinnú relikviu. Táto výstava nie je prvá, zrealizovali ju aj v minulom roku pred Vianocami.
Vo svojom príhovore priblížila v krátkosti históriu Békešskej Čaby, potom hovorila o tom, akým spôsobom viazali Tranoscius a spomínala na ľudí, ktorí sa tým zaoberali. Prednáška bola zaujímavá a sme vďační pani Feiglovej, že sme si mohli staré Tranosciá prezrieť a držať tieto vzácne knihy v rukách.
V aule Župnej knižnice je výstava prístupná verejnosti v návštevných hodinách, záujemcovia majú možnosť prezrieť si exempláre vzácnych väzieb, z ktorých väčšina je vo vlastníctve Kláry Feiglovej.
Bertalan Bertók