K číslu
Predchádzajúce dni boli rušné v živote Slovákov v Maďarsku. Júl je všeobecne mesiacom festivalov, ale, samozrejme, začiatkom júla, na Cyrila a Metoda sa každý rok organizuje najväčší celoštátny slovenský sviatok, Deň Slovákov v Maďarsku. Tento rok sa konal v prekrásnej zemplínskej dedinke, v Pálháze. Pre tých, ktorí sa zúčastnili na akcii, bude príspevok na 4-5-6 strane sumárom prežitých poznatkov, pre tých, ktorí tam neboli, možno dostanú chuť na ďalšiu podobnú veľkolepú akciu, ale až o rok, po voľbách a pred voľbami.
Školstvo je prvoradé, je to základ a kľúč k budúcnosti, uvedomujú si to aj vysokí štátni činitelia, Zoltán Balog, minister pre ľudské zdroje a Dušan Čaplovič, minister školstva SR, ktorí prerokovali potrebu prevzatia ďalšej, kľúčovej slovenskej školy - v Budapešti. Podrobnejšie informácie si môžete prečítať na siedmej strane.
OSMM sa nenudí, chopí sa každej možnosti, každej iniciatívy, keď sa môže aktivizovať. O aktuálnom dianí v mládežníckej organizácii sa dočítate na siedmej strane.
A mohla by som pokračovať. Aj na Dolnej zemi sa vždy deje niečo spomenutia hodné. Napríklad radničný večierok a šachový turnaj Ančinovcov - informácie o tom prinášame na desiatej a jedenástej strane.
Neviem, ale zdá sa mi, že my, Slováci, sme aktívni aj napriek roztrúsenosti, a snažíme sa zviditeľniť vo všetkých oblastiach života, cez politiku, školstvo, kultúru až po šport. Vážení čitatelia, ak sa nemôžete zúčastniť na týchto akciách, približujú vám ich Ľudové noviny. Predplaťte si ich, budete pri tom. Ďakujeme za dôveru.
Ivett Horváthová Körtvélyesi
Celonárodnostné mládežnícke fórum po prvý raz
V dňoch 21.-23. júna sa uskutočnilo prvé Celonárodnostné mládežnícke fórum spojené s futbalovým turnajom v réžii aktivistov Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM). Ako miesto konania slúžila malá slovenská obec Jášč, ležiaca v malebnej časti južného Bakonského pohoria.
V Jášči už oddávna žijú spolu v harmónii Maďari a príslušníci slovenskej a nemeckej menšiny. Obec, ktorá má približne osemsto obyvateľov, bola ideálnym miestom pre trojdňové podujatie. Hlavným cieľom akcie bolo zosilnenie vzťahu s partnerskou organizáciou GJU, a medzi členmi OSMM. Podľa pôvodných plánov sa na udalosti mali zúčastniť predstavitelia viacerých národností Maďarska, pozvanie nakoniec prijala skupina mladých Nemcov z partnerskej organizácie OSMM GJU, a na futbalovom turnaji sa zúčastnilo aj miestne družstvo.
Prvý deň bol v znamení predstavovania a zoznamovania sa. V lokálnej reštaurácii, pri chutnej večeri všetkých zúčastnených privítal predseda OSMM Ondrej Kiszely. Vzápätí na terase pokračovali rozhovory až do neskorého večera.
Sobota bola vyvrcholením, v ten deň sa konali futbalové zápasy troch prihlásených mužstiev a samotné Celonárodnostné mládežnícke fórum. Po priateľských zápasoch turnaj vyhralo družstvo GJU, po nich nasledovali mladí Slováci, a tretie miesto získali Jáščania.
Počas zápasov sa za účasti členov predsedníctva GJU a OSMM i ďalších záujemcov uskutočnilo Celonárodnostné mládežnícke fórum. Hlavnou témou boli spôsoby posilnenia vzťahu a intenzity spolupráce medzi dvoma partnerskými organizáciami, v rámci spoločných programov. Obe organizácie referovali o svojich plánovaných programoch na tento rok, a diskutovali o hlavných znakoch menšinovej identity, s najväčším dôrazom na jazykovú problematiku. Po týchto debatách ešte zasadali aj prítomní členovia predsedníctva OSMM. Predsedníctvo prijalo nový koncept vizuálnej prezentácie organizácie, ktorú predstavia na Dni Slovákov v Maďarsku. Okrem toho jednohlasne prijalo aj nový projekt s názvom Identita, ktorý vypracoval predseda organizácie Onderj Kiszely spolu s podpredsedníčkou Andreou Kissovou. Diskutovalo sa o možnostiach zakladania online televízie, na základe žiadosti jednej marketingovej spoločnosti z Békešskej Čaby. Nasledujúcimi témami zasadania boli ďalšie programy OSMM na tento rok. Prvým z nich bude stretnutie mladých Slovákov v Mlynkoch okolo 20. júla. Hovorilo sa aj o tradičnom Dolnozemskom pohári, ktorý bude tento rok pravdepodobne koncom októbra alebo začiatkom novembra. Prípravy na neho už začali teraz. Koncom tohto roku sa uskutoční aj Slovenská mládežnícka akadémia, spojená so Slovenským mládežníckym bálom.
Po zápasoch a fóre všetkých čakal neskorý obed, na ktorom ešte raz privítal prítomných starosta obce a prejavil radosť nad tým, že sa udalosť uskutočnila práve v Jášči. Po obede nasledoval voľný program, skupina ľudí ostala na futbalovom ihrisku, ďalší sa vybrali na výlet do rímskych kúpeľov, ktoré sa nachádzajú v strede lesa na kraji obce. Sobotňajší deň skončil slávnostnou večerou a zábavou až do rána. Tretí deň bol deň odchodu, niektorí cestou domov sa ešte zastavili pri jazere v meste Velence.
Nasledujúci program, kde sa členovia oboch partnerských organizácií stretnú a strávia spolu niekoľko dní, sa uskutoční v prvých augustových dňoch v obci Orfű, organizátorom bude GJU. Dovtedy ešte mladí z OSMM budú reprezentovať svoju organizáciu na Dni Slovákov v Maďarsku, a 20. júla čaká na nich menší program teambuildingového rázu v Mlynkoch.
Andrea Kiss
Pálháza
Kavalkáda chutí a programov na Dni Slovákov v Maďarsku
Pálháza hostila v tomto roku účastníkov 16. Dňa Slovákov v Maďarsku. Pestrý program nášho najväčšieho sviatku sa začal otvorením výstav, pokračoval ekumenickou bohoslužbou a končil galaprogramom, pričom účastníkov celý deň lákal jarmok so stánkami jednotlivých Slovákmi obývaných regiónov.
Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi otvoril počas Dňa Slovákov výstavu z dielne MZVaEZ pod názvom 1150 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska. Výstava, ktorá zachytáva predovšetkým duchovný a kultúrny rozmer misie sv. Cyrila a Metoda odborne zostavilo Historické múzeum SNM, Archeologický ústav SAV v Nitre (koordinátor a kurátor projektu: Branislav Pánis). G. Hushegyi v slávnostnom príhovore zdôraznil, že v čase, keď celá Slovenská republika oslavuje výročie príchodu solúnskych bratov na územie dnešného Slovenska, je potešujúce, že výstava mapujúca ich historický význam je prezentovaná aj v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí. Riaditeľ inštitútu pripomenul, že sv. Cyril a Metod majú nezastupiteľné miesto v národnom povedomí Slovákov.
Riaditeľka SOC Katarína Király upriamila pozornosť návštevníkov Oblastného osvetového domu na výstavu zemplínskych Slovákov, ktorá zachytáva obrad najvýznamnejšieho cirkevného sviatku Paschy, čiže Veľkej noci. Ako povedala, na Zemplíne žije zhruba 600 veriacich, ktorí vyznávajú gréckokatolícku vieru. „Vďaka blízkosti Slovenskej republiky majú možnosť pozývať na svoje veľkolepé podujatia farárov zo Slovenska,“ povedala a dodala, že v päťdesiatych rokoch, počas maďarizácie im zakazovali v kostole používať pravoslávny liturgický jazyk, slovenčina sa vytratila aj zo škôl, čo zrýchlilo asimiláciu. „Už len staršia generácia ovláda zemplínske nárečie, ale sme radi, že máme nablízku dvojjazyčnú školu, kde sa venujú nielen výučbe slovenského jazyka, ale aj gréckokatolíckeho náboženstva. Dúfajme, že mládež si bude uchovávať a pestovať túto tradíciu, ktorá žije v štyroch lokalitách v Zemplíne,“ povedala K. Király. Pre Ľudové noviny potom uviedla, že výstavka o gréckokatolíckej Veľkej noci bude nastálo skrášľovať steny Oblastného domu v Baňačke a výstava o svätom Cyrilovi a Metodovi poputuje do slovenských obcí a miest a od septembra ju vystavia aj v niektorých školách.
„Deň Slovákov v Maďarsku oslavujeme v tomto roku v znamení spomienky na slávnych slovanských vierozvestov, spolupatrónov Európy sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na územie Veľkej Moravy. Jubilejný, 16. Deň Slovákov v Maďarsku sme oficiálne otvorili maďarskou a slovenskou štátnou hymnou,“ povedali na úvod riaditeľka Divadla Vertigo pri CSSM Daniela Onodiová a starosta Füzérradványu Pavol Pandák. V mene miestneho katolíckeho zboru privítal prítomných katolícky farár András Mata. Ekumenickú pobožnosť celebrovali gréckokatolícky farár z Borši Gabriel Kecskés a evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá prosila Hospodina o požehnanie osláv, snáh o zachovanie našich tradícií a jazyka. Spieval ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky.
Moderátori privítali vzácnych hostí najväčšieho sviatku Slovákov v Maďarsku: ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, ministra ľudských zdrojov Maďarska Zoltána Baloga, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku Petra Weissa, generálneho konzula Slovenskej republiky v Maďarsku Štefana Daňa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka, riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriela Hushegyiho, vedúceho národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Antona Paulika, hlavného poradcu Národnostného oddelenia verejnej výchovy Ministerstva ľudských zdrojov Štefana Kraslána, starostu mesta Pálháza Miklósa Lesovicsa, farára Zoltána Jármiho, zastupujúceho biskupa Atanáza Orosza, ktorý požehnal jubilejný Deň Slovákov v Maďarsku a každého účastníka podujatia.
Ako prvý sa prítomným prihovoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorý vyjadril radosť z toho, že sa opäť zišli Slováci zo všetkých regiónov. Vo svojom príhovore sa zmienil o význame dvoch slovenských vierozvestov, ktorí pred 1150 rokmi prišli na územie dnešného Slovenska a majú veľké zásluhy na vytvorení staroslovienčiny. Zmienil sa o tom, že v regióne funguje škola, ktorú spravuje CSSM, ako aj oblastný dom. Pripomenul, že počas nedávnej návštevy slovenského premiéra sa V. Orbán a R. Fico dohodli na tom, že sa zvyšuje podpora pre školu v Novom Meste pod Šiatrom, ktorú, rovnako ako čabiansku, bude možné aj zrekonštruovať. Zároveň sa zmienil o výsledkoch sčítania obyvateľstva a o nastávajúcich úlohách, týkajúcich sa volieb do parlamentu a národnostných samospráv.
Minister ľudských zdrojov Maďarska Zoltán Balog hovoril o posilnení identity Slovákov žijúcich v Maďarsku, o čom svedčí skutočnosť, že za uplynulých desať rokov stúpol o 70 percent počet tých, ktorí sa hlásia k slovenským koreňom, a dnes sa k slovenskej národnosti hlási 30 000 ľudí. Podľa jeho vyjadrenia v roku 2014 môže zaznieť v maďarskom parlamente už aj slovenčina, pretože po desaťročiach sa vytvorila možnosť, aby všetkých 13 národnostných samospráv - vrátane slovenskej - mohlo postaviť kandidáta na poslanca parlamentu. Slovákov v Maďarsku vyzval, aby išli smelo do volieb, aby sa hlásili k svojej národnosti.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušan Čaplovič tiež pozdravil slávnostné zhromaždenie. Ako povedal, Deň Slovákov v Maďarsku je dôkazom toho, že Slováci, žijúci v Maďarsku nezabúdajú na svoje korene, na svoje tradície a na svojich predkov.
Oficiálne príhovory sa skončili kultúrnou vložkou: slovenské ľudové piesne pre husle a flautu Bélu Bartóka predniesli riaditeľ umeleckej školy v Novom Meste pod Šiatrom Ján Dombóvári a flautista Ján Imrich Dombóvári.
Potom už predseda CSSM J. Fuzik odovzdal vyznamenania Za našu národnosť. V tomto roku Valné zhromaždenie CSSM udelilo vyznamenanie Alžbete Hornokovej Uhrinovej, Márii Holodovej z Baňačky a Slovenskému národnostnému speváckemu zboru z Malej Huty. Vyznamenanie sa udeľuje na základe odporúčaní jednotlivcov a zborov osobám, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania. (Vyznamenaných predstavíme na 6. strane nášho týždenníka.)
Na záver slávnostnej časti Dňa Slovákov v Maďarsku zaspieval vyznamenaný spevácky zbor z Malej Huty jednu slovenskú ľudovú a jednu náboženskú pieseň.
V druhej časti podujatia čakal na prítomných galaprogram regiónov Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v divadelnej sále Oblastného osvetového domu.
Kultúrny program sa skladal z dvoch častí. Pred Oblastným osvetovým domom sa predstavili na pódiu členovia čabianskeho citarového tábora, ktorí týmto vystúpením končili svoj tohtoročný tábor. Moderátorkou tejto časti bola riaditeľka Slovenského regionálneho a kultúrneho strediska v Mlynkoch Annamária Szeifertová.
Na javisku osvetového centra sa vystriedali v pestrom programe členovia Slovenského národnostného pávieho krúžku v Jášči, spevácka skupina z Hollóháze, tanečníci z Rákoškerestúru, folklórna skupina z Pitvaroša, folklórna skupina Rozmarín z Veňarcu, spevácka skupina Verteš-Gerecse, páví krúžok z Hute a slovenský folklórny spolok Lipa. Moderátorkou tejto časti bola riaditeľka regionálneho a kultúrneho strediska v Jači Erika Zemenová Palečková.
Medzitým sa v kotloch varila voda na veňarecké strapačky, strúhali sa zemiaky na hutianske gerhene či krautknedle z Kerestúru (ktoré mimochodom svedčia o spolunažívaní Nemcov a Slovákov - knedle s kyslou kapustou a údeným mäsom sú výbornou špecialitou). V stanoch sa podávali tradičné koláče, ale aj iné špeciality, napríklad paprika z Veľkého Bánhedešu, či bylinky zo Šámšonházu. Nechýbali ani domáce vína a ochutnávky pálenky i likérov. Isté je, že každý si prišiel na svoje, či mal rád sladké, slané, alebo kyslasté chute. Ako už na jarmoku býva.
Eva Patayová Fábiánová
Ministri rokovali o potrebách školstva
Slovenská škola v Budapešti by mohla prejsť pod správu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) už budúci rok. Na bilaterálnom rokovaní v Pálháze o tom hovorili slovenský minister školstva Dušan Čaplovič a jeho maďarský rezortný partner, minister pre ľudské zdroje Zoltán Balog. „Je to potrebné ešte dotiahnuť, aby škola mohla v roku 2014 prejsť pod CSSM s osobitným financovaním, čo je veľmi dôležité,” povedal Čaplovič pre TASR s tým, že našiel v tomto smere u partnera podporu. Na rokovaní sa zhodli na ďalšej spolupráci v otázke národnostného školstva, ako aj ďalších oblastiach. Obe ministerstvá by mali v tomto roku podpísať medzirezortnú zmluvu na obdobie 2013-2017. „Týkať sa bude nielen oblasti vzdelávania, regionálneho a vysokého školstva, ale aj vedy, výskumu, mládeže a športu,” povedal Čaplovič. Témou rozhovoru bolo tiež vydanie dlho plánovanej publikácie slovenských a maďarských historikov o spoločných dejinách. „Hovorili sme o tom, aby sme to už konečne dotiahli,” konštatoval slovenský minister. Podľa neho by mal vychádzať aj spoločný časopis historikov s názvom Koridor pod gesciou slovenskej a maďarskej akadémie vied, čo by významne napomohlo vzájomnému poznaniu. Hovorilo sa aj o vydaní prekladového slovensko-maďarského a maďarsko-slovenského slovníka. Slovenský šéf rezortu ocenil prístup svojho maďarského kolegu, s ktorým má intenzívne kontakty. „Musím povedať, že sa mi veľmi dobre spolupracuje s pánom ministrom. Je to človek, ktorý má empatiu a široké videnie, a jasne povedal, že bude podporovať všetkých päť národnostných dvojjazyčný škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku, a to ma veľmi teší,” povedal Čaplovič.
(tasr)
Za našu národnosť
Doktorka filozofie Alžbeta Hornoková Uhrinová je rodáčka z Békešskej Čaby. Po získaní diplomu stredoškolskej učiteľky na Univerzite Komenského v Bratislave absolvovala štúdium filozofie na Univerzite Lóránda Eötvösa v Budapešti, kde získala aj vedecký titul PhD. Pôsobila na rôznych miestach. V Békešskej Čabe bola riaditeľkou slovenského gymnázia, neskôr prednášala na Vysokej škole v Békešskej Čabe ako docentka a mimoriadna profesorka. V rokoch 2002-2010 bola riaditeľkou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, v súčasnosti pracuje ako vedecká pracovníčka tejto inštitúcie. Hlavnou bádateľskou oblasťou Alžbety Hornokovej Uhrinovej je sociolingvistická analýza používania slovenského jazyka v Maďarsku, ale zajíma ju aj slovenské národnostné školstvo a súčasnosť slovenskej menšiny v Maďarsku. Publikuje v dvoch jazykoch, výsledky jej vedeckovýskumnej práce sú publikované v slovenských a maďarských vedeckých časopisoch, v rôznych monografiách a zborníkoch. Doteraz jej vyšlo vyše 100 štúdií a článkov, pričom má aj dve samostatné knižné publikácie. Doktorka Alžbeta Hornoková Uhrinová, expertka v oblasti výskumu materinského jazyka slovenskej menšiny v Maďarsku, je váženou a uznávanou osobnosťou nášho slovenského verejného života.
*
Mária Holodová sa narodila v obci Baňačka. Po skončení stredoškolského štúdia pracovala v textilnom závode v Novom Meste pod Šiatrom ako kvalifikovaná krajčírka, neskôr sa tu stala opatrovateľkou v dome dôchodcov. Vychovala dvoch synov, ktorí boli žiakmi slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom.
Je aktívnou účastníčkou spoločenského diania svojej obce, od roku 2010 je členkou miestnej slovenskej samosprávy. Patrí medzi zakladajúce členky ženského speváckeho zboru Rozmarín. Je oduševnenou zberateľkou slovenských piesní, ktorými obohacuje repertoár zboru. Koordinuje vystúpenia súboru, zostavuje ich choreografiu a každoročne sa zapája do organizácie Baňačanmi založeného Mariánskeho stretnutia cirkevných zborov.
Mária Holodová dodnes žije vo svojej rodnej dedine, ktorú neúnavne rozvíja svojou spoločenskou činnosťou. Ľudia ju majú radi pre jej usilovnosť, energiu a radosť zo spevu ľudových piesní.
*
Slovenský národnostný spevácky zbor Malej Huty bol založený z iniciatívy miestnej slovenskej národnostnej samosprávy a dodnes pôsobí s finančnou podporou tohto zboru. Repertoár súboru pozostáva zo slovenských a maďarských ľudových a cirkevných piesní, s ktorými obohacujú kultúrne podujatia a oživujú miestne ľudové zvyky a tradície. Často vystupujú na slávnostiach a kultúrnych programoch rodnej dediny a okolitých obcí, ale dostávajú pozvanie aj do vzdialenejších miest, ba aj do zahraničia. So slovenskými obcami Nižná Myšľa, Malá Tŕňa a Čerhov zachovávajú príkladné družobné styky a navzájom sa pravidelne navštevujú. Huťanské speváčky rady prijímajú pozvanie aj na stretnutia cirkevných speváckych zborov, nechýbajú preto na Mariánskych oslavách usporiadaných v Baňačke, no vystúpili už aj v Pilíšskej Čabe a v obci Mátraverebély. Na kvalifikačných stretnutiach získali strieborné a zlaté hodnotenia. Vedúcou speváckeho súboru je Mária Lőrinczová.
Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Dúha
V Budapešti sa nenaplnili pesimistické predpovede pred tradičným pochodom homosexuálov, lesbičiek a transsexuálov, respektíve ich sympatizantov. Radikáli, fašistoidné živly, krikľúni zostali predminulú sobotu zatlačení, pravda, k ich obmedzovaniu výrazne prispela aj polícia, ktorá celú Budapest Pride zabezpečovala. Takže pochod bol mierový a z doterajších osemnástich ročníkov azda najpočetnejší. No a najdecentnejší. Nikde kožené tangy s farebným perím, ani pochodujúci v kňazskom rúchu s ružovou bibliou. Tento výjav spomínam len preto, lebo sa ho vopred obával štátny tajomník ministerstva spravodlivosti za vládnu dvojstranu Fideszu a kresťanských demokratov. Inak, vidno tu aj sympatizujúcich ľavicových a liberálnych politikov, avšak vládneho ani jedného, no zdá sa, že výzvy na internete neboli márne. „Smeotvorení-bodka-hu - na tejto stránke mohli vyjadriť podporu podniky, organizácie, dokopy ich bolo nakoniec vyše 400“ - hovorí jeden z iniciátorov skupiny Péter Árvai a bez pátosu dodáva: „Všetci si myslíme, že je dobré a oplatí sa byť otvoreným.“
Otvoreným je aj známy televízny moderátor a herec Kristóf Steiner, ktorý priznáva, že zo začiatku nerozoznal význam podobných pochodov. „Tu nejde len o nás, pocit diskriminácie môže byť známy každému. Nechceme takú spoločnosť, v ktorej ľudia môžu bez váhania udrieť druhého, ak sa im niečo na ňom nepáči.“
Strach z neznámeho - tu vidí hlavnú príčinu averzie voči homosexuálom známy jazykovedec a literát Ádám Nádasdy. Podľa neho si ľudia asi myslia, že tu pochodujúci sú nezodpovední, žijú len pre dnešok, ľudské či sexuálne vzťahy považujú iba za hru a podobne. Mnohí si nedokážu predstaviť, že aj homosexuáli či lesbičky dokážu žiť v trvalom zväzku, vo vernosti a zodpovednosti.
Pochod je chránený z oboch strán kordónmi, ktoré slúžia bezpečnosti účastníkov. Po minulé roky sa neraz stalo, že radikálne živly kruto napadli pochodujúcich, polícia tieto akcie nezvládala. Ale už vlani vymysleli spôsob ochrany: zátarasy, ktoré udržiavali možných útočníkov v dostatočnej vzdialenosti.
Účastník manifestácie na bicykli poznamenáva, že by to mala byť akcia hrdosti, no tí, ktorí by ich mali vidieť, teda väčšinová spoločnosť, sú vzdialení. „Musíme ísť medzi kordnónmi a sme separovaní, ako keby sme boli divá zver“ - hovorí trocha sklamane. No na veľkej križovatke sa objavuje skutočná divoká spoločnosť - stovky chlapov v čiernych gardistických uniformách. Sú však ďalej, ako by kameňom dohodil, takže im zostáva iba verbálna agresia. No dúhové farby tentoraz zatlačili do pozície výraznej menšiny ich...
Úloha a poslanie Konferencie európskych cirkví v Európe
V Budapešti sa od 3. do 8. júla konalo generálne zhromaždenie Konferencie európskych cirkví (Conference of European Churches, CEC) pod názvom KEK a jej poslanie v Európe, ktorá sa mení. Otvoril ho jej predseda metropolita Emmanuel Adamakis spolu s predsedom Rady európskych biskupských konferencií kardinálom Péterom Erdőom a sekretárom Svetovej rady cirkví rev. Olavom Tveitom. Ako počas úvodnej tlačovej konferencie povedal metropolita Adamakis, „našou úlohou tu nie je vyriešiť problémy Európy. Keď sa však zmeníme my sami, zmeníme aj kontext, v ktorom sa nachádzame“. Podľa generálneho sekretára Konferencie, cieľom zhromaždenia bola nová reštrukturalizácia celej Konferencie európskych cirkví a jej prác, aby sa prispôsobila súčasným okolnostiam a spoločnosti, v ktorej cirkvi pôsobia. Je dôležité „reformovať systém komplexným spôsobom, aby sa našiel účinnejší spôsob k zjednoteniu cirkví a ľudí v celej Európe“ - dodal na záver tlačovej konferencie metropolita Adamakis.
Predstaviteľov európskych cirkví pozdravil aj šéf rezortu ľudských zdrojov Zoltán Balog. Minister, duchovný reformovanej cirkvi, konštatoval, že viac ako dve desaťročia po transformácii spoločnosti akoby ochladli vzťahy medzi cirkvami, nevidno oduševnenie, ktoré tu bolo roku 1989. Označil za poľutovaniahodné, že v Európe sa dostala do úzadia predstava, aby sa kontinent obnovil na kresťanských základoch. Za veľmi významné pokladá, že na generálnom zhromaždení KEK boli prítomní ako pozorovatelia aj predstavitelia katolíckej cirkvi.
Na zhromaždení sa zúčastnilo 260 delegátov protestantských a ortodoxných cirkví a spoločenstiev z celej Európy.
TK KBS
James Bond s deťmi
Keď pondelok, tak nuda. Človek je nevyspatý a do práce sa mu nechce. Niet sa čo čudovať, že ani deťom sa nechce do školy. Ako to teda spríjemniť? Treba vymyslieť príjemnú zábavu pre celú rodinu. No dobre, ale čo ak je vonku sychravo? Zostane nám čumieť na tú zakliatu telku. Aj to sa dá sledovať cieľavedome, nie len tak zombícky. My sme sa nechali viesť aktuálnym prúdom, o ktorý sa nám postaral samotný agent s číslom 007. Posledný film bol akýsi iný. Mal trochu inú atmosféru. Postaral sa o to režisér Sam Mendes (Núdzový východ, Americká krása), ktorý vo svojich filmoch dáva do popredia vždy človeka, respektíve ľudské vzťahy. Aj agent James Bond musel obstáť vo „vojne“ ako človek úplne nahý, bez svojich najnovších, najvyspelejších technických vymožeností. Bol na konci taký opustený, že mi ho bolo ľúto. A keď sa ma deti pýtali na to, odkedy sa tradujú príbehy hrdinu Iana Flemminga, hneď som vedela, že o večernú zábavu na pondelky mám dlhodobo postarané. Začala som rozprávať historky, že prvým Bondom bol seriózny pán Sean Connery, raz túto rolu zahral George Lazenby, nasledoval prefíkaný Roger Moore, ďalej intelektuálne vzhľadný Timothy Dalton, potom šarmantný Pierce Brosnan a nakoniec aktuálne drsný Daniel Craig. A začali sme od začiatku s bondovkou Doktor No (u nás Dr. No) z r. 1962. Bála som sa reakcií 12- ročného syna, ale zbytočne. Bavilo ho to, ako aj mňa. Preňho to bola exkurzia do minulosti. Ja som zas zízala, ako žili ľudia západnej civilizácie na začiatku 60. rokov. Možno lepšie ako my teraz. No nič. My pozeráme ďalej a smejeme sa nad špičkovou úrovňou dobovej technológie. Teraz v pondelok nasleduje Moonraker (u nás Holdkelte) z r. 1979. Už sa teším na rodinnú pohodu s chlapcami a s Jamesom Bondom.
(ik)
Radosť z výborných výsledkov v sarvašskej slovenskej škole
Kolobeh života nás potvrdzuje v tom, že vždy sa niečo začína a niečo sa končí. Tento školský rok ubehol veľmi rýchlo. Koniec školského roka znamená pre každého z nás odpočinok.
V Teatrum Cervinus sa sála 20. júna zaplnila rodičmi, žiakmi a pedagógmi školy. V krátkom programe sa predstavili žiaci šiesteho ročníka a tanečníci nižšieho stupňa. V slávnostnom príhovore riaditeľka školy Zuzana Medveďová pozdravila prítomných hostí, rodičov, pedagógov a samozrejme deti.
Na slávnosti sa zúčastnili aj hostia: vedúci okresného úradu Roland Gál, predseda výboru Zoltán Földesi, prednosta úradu Ján Melis, redaktor Ladislav Bagi, člen župnej samosprávy František Závoda, poslankyňa Hajnalka Gombárová, školský policajt Sándor Darvas, bývalé zástupkyne riaditeľky Anna Franková a Alžbeta Szebegyinská, i bývalá hosťujúca učiteľka Magdaléna Pažická, zástupcovia rodičovského združenia: Béla Kincsesi, Ján Bohák, Marta Deáková a ďalší.
Nasledovalo zhodnotenie školské roka. Bolo to tvrdých 181 dní, keď sa žiaci snažili získať čo najlepšie vedomosti. Hodnotených bolo 375 žiakov, z toho 59 prospelo výborne, 47 žiakov dobre. Pochvalu učiteľského zboru dostalo 6 žiakov. Priemer známok v školskom roku 2012/2013 bol 4,24, na nižšom stupni to bolo
Na pódium sa dostalo aj veľa prvákov, ich prácu učiteľky hodnotili ako výbornú a odmenili ich nielen diplomom, ale aj peknou knihou. Na celoštátnej matematickej súťaži dosiahol najlepšie výsledky Zalán Laurinyecz, ktorého pripravovala učiteľka Katarína Kondacsová. Fanni Franková a Marta Petrášová prevzali poháre od ich šachového trénera Lajosa Patku. Odmenení boli aj Szabolcs Tóth a Nelli Strehovszká za výborné výsledky počas celého roka. Najúspešnejšia
Na záverečnej slávnosti školského roka sa škola rozlúčila s Jutkou Kondacsovou, ktorá tu pracovala dlhé roky ako upratovačka a tiež s Marikou Gombárovou, pomocnou pracovníčkou v kuchyni.
Učiteľský zbor sa zúžil, po štyroch rokoch odchádza hosťujúca učiteľka Dana Lukáčiková na Slovensko, kde bude pokračovať vo svojej učiteľskej kariére. Vďaka nej sú školské steny ozdobené originálnymi keramickými obkladmi.
Svoju triedu sprevádzala na poslednej školskej záverečnej slávnosti učiteľka Anna Kondacsová. V tejto inštitúcii pracovala 41 rokov, dosiahnuté výsledky počas jej pôsobenia sa v niekoľkých vetách nedajú vyjadriť. Dievčatá z jej triedy sa s ňou rozlúčili básňou a piesňou, ktoré patrili len jej a vyvolali záplavu sĺz na jej tvári.
Riaditeľka školy Zuzana Medveďová na záver prečítala list od bývalého žiaka, ktorého obsah prinútil prítomných trocha porozmýšľať o hodnotách života.
Príjemné prázdniny!
Zlatica Lišková
Slávnostná bohoslužba v Lutherovom dvore
s generálnym biskupom ECAV na Slovensku M. Klátikom
Šťastie sa občas usmeje aj nad Lutherovým dvorom. V taký čas máme v kaplnke všetky miesta obsadené, čo vzbudí v človeku mimoriadne príjemný pocit. Tak to bolo aj v nedeľu 7. júla. Okrem Budapešťanov prišli veriaci z okolitých slovenských obcí, Veľkej Tarče a Maglódu.
Presne o desiatej sa ozvali zvony a do kaplnky vstúpila pani farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová v spoločnosti vzácnych hostí - generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Miloša Klátika a farára z Veľkého Krtíša Jána Rumana. Z tváre našej pani farárky vyžarovala radosť. Pri vítaní hostí uviedla, že bohoslužba bude slávnostná. Od pána farára sme sa dozvedeli, že s našou pani farárkou sú dávni známi, onoho času spolu študovali na bohosloveckej fakulte. Pán biskup sa nám zveril, že keď sa mu naskytne príležitosť, vždy k nám s radosťou príde. Tentoraz sa v Budapešti zúčastnil na generálnom zhromaždení Konferencie európskych cirkví.
Bohoslužbu spolu slúžili všetci traja. Po obvyklých spevoch a modlitbách nasledovala kázeň pána biskupa, postavená na citáte z Evanjelia sv. Jána 8. kap. 31.-36.:
„I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí. Odpovedali mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“
Pán biskup pripomenul významnú udalosť z 22. júna - odhalenie súsošia svätých Cyrila a Metoda na území niekdajšieho Blatnohradu: „Ďakujeme Pánu Bohu za tieto veľké osobnosti, ktoré boli darom od Pána Boha, ktorý je pánom cirkvi i pánom dejín. Títo bratia prišli v roku 863 z Byzantskej ríše, z mesta Solún, na územie Veľkomoravskej ríše a znamenali pre našich predkov veľký prínos.
Keď Konštantín a Metod priniesli našim predkom evanjelium Ježiša Krista, neboli v tejto misijnej práci vo veľkej Morave prví. Boli tu už pred nimi misionári z Franskej ríše aj z Itálie, ale neovládali slovanský jazyk. Kresťanstvo na základe ich zvesti prijali niektoré kniežatá a niektorí vyššie vzdelaní ľudia, ktorí ich reči rozumeli. Vieme, že prvý kresťanský kostol bol postavený v Nitre asi 30 rokov pred príchodom Konštantína a Metoda. Ľud však vo všeobecnosti zostával vo svojom pohanskom náboženstve, pretože týmto misionárom nerozumel.
Naši predkovia prijali kresťanstvo až na základe misijnej práce bratov Konštantína a Metoda. Sám Pán Ježiš hovoril našim predkom skrze slovo Božie, ktoré im hlásali v materinskom jazyku. A slovo Božie nezostáva bez účinku, ale vykoná k čomu ho Boh poslal. Slovo Božie je veľkým Božím darom a treba sa k nemu postaviť so všetkou vážnosťou, otvorenosťou, očakávaním i s plnou dôverou. To, že vierozvestcovia Konštantín - Cyril a Metod priniesli našim predkom slovo Božie v im zrozumiteľnej reči, to bola udalosť prvoradého významu. Stala sa základom náboženského presvedčenia a tak aj základom pre budovanie národnej kultúry. Aj my si musíme uvedomovať, že ak sa má vytvoriť niečo, čo je trvalé v osobnom i spoločenskom živote, musí to byť postavené na základe večných Božích právd. Existuje totiž veľké množstvo dočasných, krátkodobých hodnôt, ale slovo Božie trvá naveky. Pán Ježiš povedal: Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. Preto každý, kto hovorí o Konštantínovi a Metodovi, mal by myslieť na nenahraditeľnosť Božieho slova, tak ako ho máme zapísané v Biblii.
A v Biblii sa nachádzajú aj slová Pána Ježiša, ktoré som prečítal na začiatku: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Spomienka na Konštantína a Metoda i na Majstra Jana Husa nás vedie k tomu, aby sme sa venovali zásadným úvahám o význame slova Božieho a význame pravdy v osobnom, cirkevnom i spoločenskom živote. Aj keď z prítomnosti nemôžeme utiecť, nežijeme iba pre prítomnosť, ale aj pre budúcnosť. A budúcnosť ukáže, čo z našich hodnôt, ktorým sa venujeme v prítomnosti, má cenu a čo nemá, alebo je dokonca zlé a pôsobí deštruktívne. A práve Písmo sväté nás učí rozlišovať medzi krátkodobými a trvalými hodnotami...
Jedno z dôležitých kritérií, podľa ktorého by sme mali robiť svoje rozhodnutia a podľa ktorého by sme mali všetko hodnotiť, je kritérium pravdy. Pán Ježiš nám aj dnes hovorí: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu... Nasledovanie Pána Ježiša Krista musí byť vždy v znamení pravdy. Ježiš Kristus je cesta i pravda i život. Preto poznanie pravdy v biblickom slova zmysle znamená viac ako vedieť, znamená kladný vzťah ku poznanému, čiže kladný, osobný vzťah ku Ježišovi Kristovi... Pán Ježiš Kristus nás dôrazne upozorňuje na to, že k skutočnej slobode vedie poznanie pravdy a jej bezpodmienečné rešpektovanie. Skutočne slobodný môže byť len ten, kto sa pridŕža pravdy za každých okolností...
Veľkosť Konštantína - Cyrila a Metoda, aj veľkosť Majstra Jana Husa je v tom, že títo ľudia brali Božie slovo s plnou vážnosťou. Spomienka na nich aj pri 1150. výročí ich príchodu na naše územie i pri 598. výročí upálenia Jana Husa nech nás vedie k tomu, aby sme sa venovali dôležitým, zásadným úlohám o význame Božieho slova a význame pravdy, aby sme poznávali a prijali rozhodujúce pravdy Božieho slova, aby sme pri osobnom a spoločenskom formovaní dneška pomysleli aj na zajtrajšok, aby budúce pokolenia nepozerali na nás s opovrhnutím, ale naopak, aby sme im nechali nasledovaniahodný príklad. Nech nám k takémuto pokániu a obnove života pomáha sám Trojjediný Pán Boh.“
Kázeň generálneho biskupa ECAV M. Klátika nás oslovila, bola nesmierne užitočná. Po bohoslužbe sme našich hostí pozvali na skromné posedenie a neviazaný priateľský rozhovor.
Gregor Papuček
Poznávací výlet níreďházskych Slovákov
Slovenská samospráva v Níreďháze v spolupráci s folklórnym súborom Tirpák usporiadali jednodňový poznávací výlet na Slovensko, do krajiny predkov.
Keďže na podujatí sa zúčastnili aj iní obyvatelia župného mesta, cesta do Rožňavy, Betliara a Košíc sa niesla nielen v znamení informácií o cieľových miestach, ale aj zoznamovania sa s organizátormi výletu. Takto sa napríklad spolucestujúci dozvedeli, že spolok pôsobí už 35 rokov a za tento čas šíril dobré meno Tirpákov a slovenských predkov po celej krajine, aj mimo nej. Jeho členovia prezentujú miestnu slovenskú ľudovú kultúru a ich spev sprevádzaný citarou si obľúbilo veľa ľudí.
Aj tieto informácie slúžili na to, aby v autobuse vyvolali dobrú náladu, ktorú vystupňovali domáce vína a jedlá pripravené podľa tradičných receptúr.
Níreďházania si pozreli Rožňavu - mesto slávnych tradícií baníctva, školstva a remesiel, biskupské sídlo, administratívne a kultúrne centrum horného Gemera. Potom prešli do Betliara, kde si nenechali ujsť krásny kaštieľ a na záver zavítali do Košíc, ktoré sú v tomto roku Európskym hlavným mestom kultúry.
K. Palkovičová a J. Illés (ef)
VI. šachový turnaj Ančinovcov v Békešskej Čabe
V kultúrnom dome Železničiarov v Békešskej Čabe usporiadali začiatkom júla v poradí VI. šachový turnaj Ančinovcov. Moderátorka podujatia Judita Pribolyská privítala hostí a účastníkov turnaja z domova i zo zahraničia. Zvlášť pozdravila Juraja Ančina a členov jeho rodiny, menodarcov turnaja. Vicestarosta mesta Tibor Kiss vo svojom príhovore pripomenul, že Békešská Čaba je viacnárodnostné mesto, ale jazyk šachu je jednotný. Zdôraznil dôležitosť úcty k šachu, ktorý učí človeka byť trpezlivým a logicky myslieť. Po ňom dvojjazyčne privítal hostí generálny konzul SR Štefan Daňo. Pripomenul, že šachový turnaj má už šesťročnú tradíciu a vyzdvihol jeho prínos pre mládež.
Pred začiatkom súťaže predseda poroty László Seres hovoril o pravidlách šachového turnaja, na ktorý sa prihlásilo 43 účastníkov z Maďarska a zo Slovenska.
Na záver vyhlásili výsledky šachového turnaja. V kategórii Turnaj Békešskej župy sa stala majsterkou Boglárka Erdősová. Ďalšie výsledky:
I. miesto: Sándor Kakuk
II: miesto: Zoltán Hegyesi
III. miesto: János Szász
IV. miesto: János Csomós
V. miesto: Dr. Ferenc Gosztolya
VI. miesto: László Andor
V kategórii Najlepší mládenec získal prvé miesto Tamás Varga, v kategórii Dospievajúci zvíťazil Bence Leszkó. V kategórii Senior získal prvé miesto Zoltán Deák, v kategórii Najskúsenejší účastník sa stal víťazom Tibor Hetgelder. V kategórii Pod 1800 bodov získal prvé miesto János Varga. V kategórii Ženská majsterka získala prvé miesto Boglárka Erdősová.
Výsledky VI. Šachového turnaja Ančinovcov:
I. miesto: József István Gál
II: miesto: Sándor Kakuk
III. miesto: Zoltán Hegyesi
IV. miesto: János Szász
V. miesto: Ernő Molnár
VI. miesto: János Csomós
Putovnú cenu získal József István Gál.
Na záver sa predseda poroty László Seres poďakoval účastníkom a skonštatoval, že šachový turnaj bol úspešný. Vyjadril svoju radosť nad prítomnosťou zahraničných účastníkov a poďakoval organizátorom turnaja za ich kvalitnú prácu.
Za uskutočnenie turnaja ďakujeme organizátorom, ktorými boli Šachové združenie Békešskej župy, Mestský úrad župného mesta Békešská Čaba, Slovenská samospráva Békešskej Čaby, Čabianska organizácia Slovákov a kultúrny dom Železničiarov.
(bb)
Týždeň strávený v záhadných Vysokých Tatrách
Vysoké Tatry sú národným symbolom Slovákov. Sú vlastne skvostom pre každého z nás. Týždenný pobyt pod najmenšími veľhorami na svete je záhadným vtedy, keď sa panoráma Tatier ukáže len na niekoľko minút, alebo hodín.
Žiaci zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa zúčastnili na poznávacom výlete do Tatranskej Lomnice, kde boli ubytovaní už po desiaty raz v súkromnej škole v prírode, ktorej riaditeľom je Ján Poracký.
Cieľom tábora je zdokonaľovať sa v slovenskom jazyku. Veď väčšina žiakov sa chce prihlásiť na jazykovú skúšku. Komunikačné schopnosti zo slovenského jazyka si žiaci overovali priamo v slovenskom jazykovom prostredí. Hneď po príchode sa spriatelili s deťmi z Martina, ktoré tu boli tiež na sústredení.
Počasie bolo veľkým pánom počas nášho pobytu. Každý deň nás dážď sprevádzal všade, kde sme si to naplánovali. Tí, ktorí tu boli prvýkrát, sa často pýtali, kde sú tie mohutné končiare o ktorých sme im rozprávali.
Tatranské múzeum v Tatranskej Lomnici bolo prvým naším programom. Pred prehliadkou sme si pozreli krátky film o svišťovi, ktorý sa každému veľmi páčil. Jazda na boboch bola zážitkom hlavne pre tých, ktorí ich mali možnosť vyskúšať. Žiaci boli rozdelení do šiestich skupín a každý deň museli spracovávať projekty nielen kresbou, ale aj krátkym slohom. Nechýbala tu fantázia a nápaditosť. Už aj názvy skupín boli milé: Korene, Veveričky, Príroda, Dôležití ľudia, Svište a Kamzíky. Večer sa zapálila tradičná svätojánska vatra. Deti tipovali, na ktorú stranu spadne. Našťastie nepršalo, len bolo zamračené, ale Tatry nikde.
Ráno viedla naša cesta do kostola v Spišskej Sobote. Tu sme obdivovali oltár sv. Juraja z roku 1516 - dielo majstra Pavla z Levoče. No deti boli viac zvedavé na Važeckú jaskyňu, pretože tu boli prvýkrát. Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou. Vchod do jaskyne je v nadmorskej výške
Nasledujúci deň sme autobusom cestovali do Poľska s nádejou, že tam bude lepšie počasie a uvidíme poľské Tatry.
Po príchode do Zakopaného sme na okamih videli Gubalowku, no pozemnou lanovkou sme sa neodvážili vyjsť na jej vrch, lebo bola v čiernych oblakoch. Na trhu sme nakúpili syry a suveníry. Navštívili sme aj kostol sv. Rodiny.
Na druhý deň sa počasie nechcelo umúdriť, no my sa nevzdávame a púšťame sa lanovkou na Hrebienok zo Starého Smokovca. Konečne slniečko, a panoráma časti Tatier sa nám ukázala. Vybrali sme sa ku Studenovodským vodopádom, cieľom bola Zámkovského chata, kde sme si trocha oddýchli. Cestou späť k lanovke sme zmokli do poslednej nitky, neochránili nás ani najlepšie pršiplášte. Po návrate na ubytovňu deti pokračovali v projektoch.
Deň pred odchodom sme mali aj vzácnu návštevu. Na Slovensku sa končí školský rok 29. júna a ráno nás prišiel pozrieť primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. V krátkom príhovore poprial každému príjemný pobyt v Tatrách a každému odovzdal darček. Naša časť spevokolu mu zaspievala zmes slovenských piesní a Viktória Vargová predniesla báseň. Poďakoval sa za krátky program a pochválil všetkých za peknú výslovnosť.
Konečne neprší, Skalnaté pleso vidíme, ale Lomnický štít nie. Nasadáme do vysunutých lanoviek a čakáme, čo bude. Hneď po výstupe z lanovky sa spustilo naozajstné krupobitie ako v zime. Čakali sme polhodinu a po búrke vykuklo slniečko, ktoré nám konečne ukázalo Lomnický štít. Bol to pohľad pre maliara. Končiare, akoby ich niekto posypal práškovým cukrom, proste nádhera. Prešli sme sa okolo plesa, nad ktorým sa týči druhý najvyšší štít Tatier. Deti mali veľkú radosť aj z nového detského ihriska Svišťovka, ktoré je postavené pri lanovkách a vlekoch.
Poslednú noc si deti želali spať v drevených chatkách. Bol to vlastne aj rozlúčkový večer, s opekaním slaninky a špekáčikov. Vyhodnotili sme najlepšie projekty, zvíťazilo družstvo Korene, no odmenu dostal každý. Učiteľky Ildika Sztrepková, Zlatica Lišková, Anna Podaniová a riaditeľka Zuzana Medveďová chodia spolu na tento zájazd viac ako 20 rokov, no nepamätajú sa na také nepriaznivé počasie. Vyjadrili sa, že bolo umenie pripravovať program na celý týždeň.
Vďaka patrí Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, Verejnej nadácii pre národnostné a etnické menšiny, Ministerstvu školstva a kultúry MR, riaditeľovi Jánovi Porackému a jeho kolektívu, ale aj rodičom, ktorí pred odchodom prispeli množstvom potravín, ktoré sme v priebehu týždňa skonzumovali. Vďaka každému!
Zlatica Lišková
Vyznanie slovenskej reči i našej domovine
Už po dvadsiaty prvý raz sme v medzinárodnej „celoslovensko-svetovej“ súťaži hľadali odpovede na otázku: Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...?
Medzi vyhlasovateľov tradičného podujatia, ktorými boli Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, Štátny pedagogický ústav a ÚSŽZ sa zaradila i Matica slovenská (jej Krajanské múzeum i Vydavateľstvo), ktorá spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraniční participovala na vyhlásení a vyhodnotení IV. kategórie súťažných prác. Tvorilo ju spolu 121 slohových prác školákov zahraničných slovenských škôl, zo šiestich krajín sveta (Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Srbsko, Ukrajina a Rumunsko).
S pomocou KM MS, krajanských periodík, organizácií i šikovných jednotlivcov sa správa o vyhlásení súťaže rozšírila do celého slovenského sveta. Poctivá, svedomitá a neraz i emotívna práca, tak žiakov, ako aj ich pedagógov, bola ocenená 12. júna v Nových Zámkoch. Tu sa konalo vyhlásenie výsledkov súťaže spojené s odovzdaním cien.
S pátosom i dôstojnosťou zaznela novozámockým námestím slovenská hymna v podaní speváckeho zboru Lipa. Za moderátorského slova Jany Garajovej a recitácie Idy Rapaičovej otvorili slávnostné predpoludnie oceňovaní i pochvál. Symbolicky, pri soche Bernoláka, sa stretli vzácni hostia, zástupcovia najvyšších úradov i organizácií Slovenska a samozrejme i tí najdôležitejší - účastníci a výhercovia súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...Tu spoločne, na pamiatku prvého kodifikátora slovenčiny, položili pamätné vence.
Prepracovaný začiatok podujatia bol predzvesťou rovnako vydarenej ďalšej časti programu, ktorá prebehla v sídle Miestneho odboru Matice slovenskej v Nových Zámkoch. Bohatý, logicky štrukturovaný, no najmä pronárodne orientovaný program, sprevádzaný moderátorským slovom i úryvkami z ocenených prác, vytvoril pre hostí veľmi príjemný zážitok.
Každý rok sa v tejto súťaži udeľuje Osobitná cena predsedu Matice slovenskej pre súťažiacich v kategórii zahraničných Slovákov. Tento rok ju vedecký tajomník MS, doc. Pavol Parenička odovzdal Bertoldovi Sedlačkovi zo ZŠ v Dabaši-Šáre.
V kultúrnom programe vystúpili dievčenská vokálna skupina Enthea, sláčikový orchester ZUŠ pod vedením Gabriela Gála, Ida Rapaičová s prednesom Proglasu a detský folklórny súbor Matičiarik. Program vyvrcholil vystúpením operného speváka Otokara Kleina, ktorého sprevádzali Igor Bázlik a Miroslav Dudík.
A spokojní neboli len hostia... Najviac radosti i úprimného úsmevu bolo badať práve na tvárach ocenených. Našli sa tu mladší i starší... Všetci tí, ktorí prišli nielen zo srdca Slovenska, ale i zo vzdialených krajov, kde sa dodnes ozýva slovenčina. Tam si ju odovzdávajú ako vzácny dar, z generácie na generáciu, z pokolenia na pokolenie, z roka na rok, po mnohé stáročia...
Želajme si, nech sa i budúci ročník vydarí tak, ako ten tohtoročný. Nech sa opäť niekoľko stoviek mladých slovenských hláv zamyslí nad otázkou: Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...? Verím, že pri písaní odpovede na ňu sa nezabudnú spýtať aj svojho srdca, tak, ako to už tradične, vďaka tejto súťaži, naša mladá slovenská generácia dokazuje.
Milí krajania, veríme, že o rok budeme opäť čítať súťažné práce našich krajanov z Vašej krajiny!
Zuzana Pavelcová
Listina víťazov z Maďarska
Čestné uznanie
1. Dóra Ácsaiová (pripravujúca učiteľka: Alena Červeňanská) Slovenská ZŠ v Sarvaši, s básňou Moja reč
4. Kinga Komárová (pripravujúca učiteľka: Mgr. Dana Lukáčiková) Slovenská ZŠ v Sarvaši, s prózou Rubeľ majster
Ocenený pedagóg
1. Mgr. Atila Rusnák - ZŠ Františka Rákócziho v Dabaši-Šáre
Slovenský večer v Békešskej Čabe
V sobotu 29. júna usporiadali Slovenský večer ako otvorenie Radničných večerov v Békešskej Čabe. Hostiteľkou bola riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová. Na podujatí sa zúčastnili dve kapely dychovej hudby, mládežnícka koncertová dychovka zo Slovenského Komlóša a dychový orchester Železiarne z Podbrezovej zo Slovenska.
Hostí privítal predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando. Bol medzi nimi aj riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi so svojou manželkou. Pred podujatím sa zoznámili s krásami Dolnej zeme, navštívili Dom slovenskej kultúry a Oblastný dom spolu s predsedom Čabianskej Organizácie Slovákov Michalom Lásikom, riaditeľkou Slovenskej školy Editou Pečeňovou, riaditeľom hotela Fiume Martinom Vozárom a pracovníčkou Výskumného ústavu CSSM Magdolnou Laczovou. Riaditeľa SI prítomní informovali o fungovaní miestnej slovenskej samosprávy. Gabriel Hushegyi vyjadril radosť z pestrej činnosti voleného zboru a ponúkol spoluprácu miestnym Slovákom.
Mládežnícka koncertová dychovka zo Slovenského Komlóša zabávala publikum filmovou hudbou, kým dychový orchester Železiarne z Podbrezovej hral džez a ľudovú hudbu.
Po koncerte pozvali hostí Slovenského večera na tradičné slovenské strapačky.
(ak)
Svetové stretnutie Slovákov v retrospektíve
Prvý tucet Svetových stretnutí Slovákov (SSS) uzavrelo tohtoročné, v poradí už dvanáste SSS vo východoslovenskej metropole, v Košiciach. Druhé najväčšie mesto Slovenska, Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013, privítalo vo svojich uliciach našich krajanov, rodákov a ich potomkov z celého slovenského sveta v dňoch 4. - 8. júla 2013.
SSS usporadúvajú od 4. augusta
Po slávnostnom privítaní zahraničných i domácich hostí primátorom mesta Košice Richardom Rašim a predsedom Košického samosprávneho kraja Zdenkom Trebuľom, ako aj po požehnaní pri ďakovnej ekumenickej bohoslužbe v kostole Najsvätejšej Trojice sa Košice otvorili štvordňovej plejáde podujatí. Tradične sa začalo odovzdaním mašľového štafetového posolstva zo všetkých matičných pracovísk celého Slovenska, ktoré vyznieva ako pomyselný pokyn pre začatie otváracieho ceremoniálu.
Slovenský folklór s nádychom dávnych tradícií k nám priniesli súbory, ktoré neváhali pricestovať z obrovskej diaľky. Americký kontinent reprezentoval súbor Šarišan (Detriot, USA), ktorý zožal potlesk najmä za dokonalý vareškový tanec. V jubilejnom 30. ročníku svojho pôsobenia si k nám naplánoval cestu i súbor Domovina (Windsor, Ontario, Kanada), ktorý sa na pódiu predviedol ako vynikajúci tím.
Z Európy sme privítali súbory Milka Stoeva z Bulharska, Liptáci z Ukrajiny, Šarvanci z Prahy, Krajan a KUS Zvolen zo Srbska, divadelný súbor KIS Kysáč zo Srbska a rakúsky detský folklórny súbor Rozmarín. Za sprievodu heligoniek, huslí, bás, cimbalov, fujary, bubna či píšťaliek sa rozozvučalo celé námestie. Krajanské umelecké súbory však vystúpili nielen v Košiciach, ale aj v Sečovciach, Strážskom, Kaluži, Rakovci nad Ondavou, Spišskej Novej Vsi, Dubinnom a ďalších obciach východného Slovenska.
Zahanbiť sa nedali ani slovenské súbory. V hlavom sobotňajšom programe, ktorý dramaturgia podujatia rozdelila na tri sekcie (Detský svet - vystúpenia detských súborov, Rodostrom - vystúpenia seniorských kolektívov a Slovensko a slovenský svet - galaprogram) vystúpilo i mnoho slovenských špičkových folklórnych zoskupení, ktoré predstavili nielen tradičný folklór, ale aj jeho prepojenie s popom a inými hudobnými žánrami. Galaprogram zakončila skupina Cabo z Tenessee a sólovo vystúpil spevák Lukáš Adamec.
Svetové stretnutie Slovákov však nie je výlučne o folklóre. Počas štyroch dní sa mohli Slováci pozrieť na divadielka, staromestské „činobranie“, položiť pamätný veniec k pomníku prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, zúčastniť sa na scénickom sprievode Košicami, prehliadnuť si mesto či vycestovať do okolitých miest za vystúpeniami mnohých folklórnych kolektívov. Organizátori ďalej ponúkli účastníkom stretnutia možnosť rozšíriť a prehĺbiť si svoje vedomosti o slovenskom folklóre, histórii i kultúre v premiérových cyrilometodských tvorivých dielňach. Súčasťou stretnutia bola škola tanca, spevu a ornamentu podľa Štefana Leonarda Kostelničáka. „Uvítala som možnosť, aby sa členovia nášho súboru naučili ďalšie slovenské ľudové piesne. Deťom sa slovenská hudba páči, je temperamentná. Nemám problém s rozširovaním súboru, deti pochádzajú zo zmiešaných manželstiev, kde rodičia majú záujem naučiť ich slovenský jazyk a slovenský folklór,“ hodnotila prínos školy spevu Helena Steiner, zakladateľka a vedúca súboru Rozmarín z Viedne. SSS v Košiciach tak získalo charakter multižánrového a multigeneračného medzinárodného festivalu.
Program teda naozaj chudobný nebol. No najdôležitejším prínosom festivalu je, že matičiarom sa podarilo naplniť to, čo podujatie pre mnohých Slovákov symbolizuje. I po dvanásty raz sa na rodnej pôde, v našej slovenskej domovine, stretli všetky dietky celého slovenského sveta.
Zuzana Pavelcová, tasr
Bánhida: Oživovať tradície
Slovenské regionálne kultúrne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Tatabáni-Bánhide sídli už štvrtý rok v bývalej budove miestnej základnej školy.
OCCSSM v Bánhide je skutočným kultúrnym strediskom. V jednej miestnosti je nastálo inštalovaná národopisná zbierka (izba a kuchyňa sedliackeho domu), ďalej je priestor na dočasné výstavy, na hudobné zamestnania a zariadená je aj kancelária OCCSSM. S podporou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku je na dvore aj poľnohospodárska výstava.
Do činnosti regionálneho osvetového strediska sú zahrnuté okrem Bánhidy nasledujúce osady: Orosláň, Tardoš a Síleš. V každej lokalite založili miestnu slovenskú samosprávu a aktívne fungujú folklórne, resp. spevácke skupiny, ktoré sa zameriavajú na oživovanie starodávnych tradícií a ich pestovanie. Blízkosť osád umožňuje, aby sa kolektívy pravidelne stretávali. Založili aj spoločnú spevácku skupinu Verteš-Gereče, ktorá z času na čas prezentuje spoločnú tradičnú kultúru regiónu.
S podporou Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy bola podpísaná dohoda o spolupráci s kultúrnym strediskom Nitrianskej župy. V rámci spolupráce sa predstavili majstri ľudového umenia a zrealizovali hudobné podujatia v Nitre a v Bánhide.
Pokladáme za dôležité posilniť etnické povedomie Slovákov žijúcich v našom regióne, preto organizujeme pravidelné odborné semináre pre učiteľky materských škôl. Do našich podujatí sa snažíme zapájať aj mladých, aby na nich počuli čo najviac slovenskej reči.
Naším cieľom je oživovať tradície a udržiavať dobré vzťahy medzi komunitami nášho regiónu.
Rozália Izingová Pružinová
vedúca regionálneho strediska OCCSSM