Horúčava

Topí sa asfalt na cestách, nadúvajú sa koľajnice pod električkami a vlakmi, padajú teplotné rekordy vo dne i cez tropické noci a omdlievajú aj ľudia na ulici. Je tu ako pre koho „očakávané“ leto. Mali by sme mať za sebou doteraz najhorúcejší deň leta, aspoň tak to tvrdia meteorológovia. Ale zdá sa mi, sediac v redakcii, pripomínajúcej skôr saunu, do ktorej by som ani z vlastnej vôle nešla, že tie horúčavy nás ešte pár dní potrápia. Mnohí sú už oddýchnutí, pre tých, ktorí sú vo fáze plánovania dovolenky, môžem povedať, že horúce počasie isto vytrvá ešte zopár dní.

Ale pokiaľ neplánujete cestovať do zahraničia, ani k vode, aj doma môžete tráviť čas užitočne, napríklad čítaním. A tu som mala na mysli nejakú novú dobrú knihu, ale jednoducho som nenašla ani jednu, ktorá by bola podľa môjho vkusu. Takže nezostáva nič iné, ako odporučiť naše noviny.

Po dovolenke, alebo pred dovolenkou? Tak či onak, v takejto horúčave je dobré si na chvíľku sadnúť, osviežiť sa ľadovou limonádou pri bazéne, na brehu jazera, alebo v obývačke s dobrým čítaním v ruke. Nech sa páči aktuálne číslo našich novín. À la carte - výber podľa obsahu...

Ivett Horváthová Körtvélyesi

Banka zase ožila folklórom

V uliciach severomaďarskej obce Banka zneli 28. júla slovenské a maďarské ľudové piesne. Zväz Slovákov v Maďarsku, Slovenská samospráva v Novohradskej župe, miestna a slovenská národnostná samospráva v Banke, Združenie novohradských a hevešských Slovákov totiž usporiadali 17. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku a 47. Novohradské národnostné stretnutie.

Keď som sa prechádzala po uliciach tejto príjemnej, Slovákmi obývanej obce, zmocnila sa ma akási neistota: všade chodili ľudia v plavkách, šortkách a žabkách, nálada ako pri maďarskom mori. V hlave sa mi natískala otázka: som vlastne na dobrom mieste? V tej chvíli som si všimla dve staršie ženy v krásnom ľudovom kroji idúce po brehu jazera so zmrzlinou v ruke. Nasledovala som ich a po krátkom čase sa predo mnou objavil stan, v ktorom ženy varili halušky. Pozdravila som ich a keď som začula slovenskú vravu, skonštatovala som: áno, som na správnom mieste.

Oficiálny program sa začínal o 15:00 hodine bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole. Na podujatí sa zúčastnili veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss a predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Prvý blok mal motto: Nezabúdame a ďakujeme, odkazujúc na sv. Cyrila a Metoda, na ktorých v tomto roku spomíname pri príležitosti 1150. výročia od ich príchodu na Veľkú Moravu. Farár z Demjénu Tibor Bencsik a farárka Alžbeta Nobiková v zastúpení sarvašského evanjelického zboru vo svojich kázňach sa rozpomenuli na solúnskych bratov.

Tibor Bencsik ich predstavil ako apoštolov Slovanov, ktorí museli vykonávať svätú misiu. „Učte všetky národy!“ - v znamení tohto kázania začali Cyril a Metod šíriť slovanské písmo a kresťanskú vieru na Veľkej Morave. Bencsik zdôraznil, že v tomto uponáhľanom svete, kde pomaly všetci strácajú identitu, je najdôležitejšie, aby sme sa vrátili k náboženským koreňom, a dbali o to, aby sme kresťanskú vieru zachránili, odovzdávajúc ju ďalej svojim najbližším, rodine, priateľom. Alžbeta Nobiková vyzdvihla vo svojom príhovore, že v čase príchodu dvoch slovanských vierozvestcov na našu zem kresťanská cirkev ešte nebola rozdelená: o tom by sme, ako národ, mali rozmýšľať, a mali by sme byť aj my jednotní, bez ohľadu na to, z akej oblasti pochádzame.

Po ich slovách si prítomní vypočuli príbeh Konštantína Filozofa a Svätého Metoda v podaní Atilu Rusnáka. Rozprávanie spestrili hudobné vložky Zemplínskeho folklórneho súboru z Michaloviec. Na konci prvého bloku predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková všetkých privítala ešte raz a pozvala na ďalšie programy.

Nasledoval tradičný krojovaný sprievod od kostola k Banskému jazeru. Prírodný amfiteáter sa naplnil ľuďmi, čakajúcimi na folklórny program.

Jeho druhý a tretí blok mal názov Za horami a dolinami. Pozdravy predniesli predseda ÚSŽZ Igor Furdík, starosta obce Banka Ondrej Ivanič, predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ruženka Komjáthiová a hlavná organizátorka podujatia Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá sa poďakovala za finančnú podporu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a vyjadrila ľútosť nad tým, že z maďarskej strany sa nenašiel pre túto tradičnú udalosť žiaden príspevok. Odovzdala slovo slovenskému veľvyslancovi Petrovi Weissovi, ktorému sa poďakovala za spoluprácu.

V galaprograme vystúpili slovenské národnostné folklórne súbory, ktoré predstavili divákom kultúru jednotlivých Slovákmi obývaných regiónov v Maďarsku, i na Slovensku a Srbsku: páví krúžok Borouka z Telekgerendášu, folklórna skupina z Banky, folklórna skupina Novohradské srdcia z Novohradu, folklórna skupina Rozmarín z Veňarcu, folklórna skupina Zornica z Jače, folklórny súbor Veľká Bukovinka z Répášskej Huty, citarová skupina z Dabaš-Šáre, spevácky zbor Pilíš z Čívu, Mlynkov a Santova, folklórny súbor Lipa z Budapešti, dievčenská spevácka skupina z Veňarcu, Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu a folklórny súbor Zemplín z Michaloviec. Napriek horúcemu počasiu bolo hľadisko naplnené nadšenými milovníkmi folklóru.

V poslednom bloku Folklórne pozdravy vystúpili folklórny súbor Ipeľ z obce Mihálygerge, Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu a Folklórny súbor Zemplín z Michaloviec. V predošlých rokoch sa tu prezentovali okrem folklórnych súborov z Maďarska a zo Slovenska aj telesá z iných krajín, ale v tomto roku sa to nepodarilo zorganizovať. Prítomným to neprekážalo, lebo hlavná organizátorka podujatia hneď na začiatku bloku povedala: „Dnes ukážeme, že slovenský a maďarský folklór je najkrajší na svete.“

Andrea Kiss

Evanjelický tábor v Šámšonháze

Dejiskom tohtoročného mládežníckeho tábora evanjelikov zo Slovenského Komlóša bola obec Šámšonház. Do novohradskej osady pricestovalo 7.-13. júla viac ako tridsať účastníkov už pravidelného tábora. Zážitky sa začali už cestou na horniaky: vo vlaku sa deti veľmi dobre zabávali. Nocľah mali zabezpečený v nedávno odovzdanom Dome rozsievača, v ktorom je nielen nábytok pripomínajúci historické časy, ale aj moderné zariadenie.

Účastníci tábora spoznali nové náboženské piesne, modlitby, biblické príbehy, ale aj peniaze, ktoré sa používali v jednotlivých biblických príbehoch. Na spestrenie programu organizátori na čele s farárom Atilom Spišákom usporiadali pre deti výlety do okolitej prekrásnej prírody. Deti sa naučili nové kolektívne hry, v okolí tábora neutíchal spev a smiech. Medzi vedúcimi tábora bol aj študent prvého ročníka bratislavskej bohosloveckej fakulty Matúš Heman, vďaka ktorému deti spoznali nové slovenské náboženské piesne.

Veselí a občas aj hlasní účastníci tábora obohatili obyvateľov tichej dediny hlavne svojimi piesňami, ktoré spievali s nimi zborovo. Na pobožnostiach však stíchli, zahĺbili sa, otočili sa tvárou k Hospodinovi, čo je dôležitým momentom pre kresťana vo výchove a v každodennom živote.

Vidiac vďačné oči detí sme odchádzali zo Šámšonházu v nádeji, že sa sem o rok znovu vrátime.

Kristína Tóthová Szilvásiová (ef)

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Štempeľ

Vzrušenie na letnej maďarskej politickej scéne vyvoláva možnosť volebných podvodov s hlasmi, ktoré odovzdajú noví maďarskí občania, povedzme, formou listu, či už na maďarských zastupiteľstvách v zahraničí, alebo to pošlú riadnou poštou či prinesú osobne... Možností je neúrekom. Šéfka celoštátnej volebnej komisie sa vyjadrila akosi nepresne, a hneď na to skočili opozičníci od Gyurcsánya až po Bajnaiho: v tomto systéme sa skrýva možnosť podvodu, a keď tu tá možnosť jestvuje, vládna moc ju určite aj využije. Zo strany vládnej moci hneď prišla podráždená reakcia: ako si môže niekto myslieť, že sa bude podvádzať s hlasmi našich drahých voličov spoza hraníc, fúj, zlý je ten, kto myslí na zlé... Niečo tu však zapácha: podvod-nepodvod, nie je náhodou pointou dvojakého občianstva získať nových voličov? Čo nových voličov! Nových „našich“ voličov, čiže tých, ktorí budú hlasovať pravdepodobne, minimálne z vďačnosti, za súčasnú vládnu garnitúru. Veď to priznal aj premiér! Kde inde, ako v Sedmohradsku, kde, mimochodom, známy maďarský kalvínsky biskup a europoslanec žiadal pre tento svätý región „mocenskú ochranu“ zo strany Maďarska. Predseda vlády priamo vyzval všetkých nových občanov: nože, nech pomôžu spolu s domácimi „dvoma tretinami“ zabezpečiť, aby aj po budúcoročných voľbách zostala pri moci súčasná kombinácia.

Aký žiaľ, zo Slovenska bude zrejme málo nových voličov, lebo k tomu by bol potrebný pomerne vysoký stupeň konšpirácie. Slovenský zákon totiž zbavuje slovenského občianstva toho, kto získa iné občianstvo (až na niektoré výnimky). Takže službukonajúcim „zlom“ je v maďarských verejnoprávnych médiách zase Slovensko. A Ukrajina. Hoci sa v poslednom čase uvádza aj Rakúsko ako krajina, ktorá takisto neumožňuje dvojaké občianstvo, ale iba akoby v zátvorkách, mimochodom. Nadávať na „labancov“ som ešte nepočul nikoho. Prichádza mi na myseľ trocha strelená hláška: preto hľadám chyby v iných, lebo v sebe som ich nenašiel. Pardon, ak som príliš ostrý.

Apropo, ostrý! Jiři Menzel, svetoznámy český režisér (aj) oscarového filmu Ostro sledované vlaky, mal byť hlavným hosťom už tradičného festivalu na juhu Maďarska s názvom Čertova (čertovská?) kotlina. Vyvrcholením jeho účasti malo byť pečiatkovanie - po premietnutí filmu sa mal majster zahrať na výpravcu Hubičku a dať podnikavým dievčatám na holý zadok štempeľ. Škoda, že mu prišlo v tejto horúčave nevoľno a preto neprišiel. Mohlo to byť oveľa lepšie letné vzrušenie...

Budapeštianski Slováci si uctili pamiatku J. Kollára

Dňa 29. júla prešlo 220 rokov od narodenia básnika, historika, filológa, archeológa, ideológa všeslovanskej vzájomnosti, ale predovšetkým evanjelického kňaza Jána Kollára. Pamiatku tohto velikána si uctili aj v Budapešti, kde slúžil 30 rokov v chráme na Deákovom námestí. Jeho zásluhou sa kúpil pozemok terajšieho Lutherovho domu, kde sídlil aj evanjelický kostol.

Slovenská samospráva v Budapešti, Slovenský evanjelický zbor v Budapešti v spolupráci so Slovenským inštitútom sa preto rozhodli položiť vence vďaky na dve pamätné tabule, ktoré sú mementom budapeštianskeho pôsobenia J. Kollára. Budapeštianski Slováci sa najprv zišli pri Lutherovom dvore, pred vchodom niekdajšieho kostola, kde po dlhoročnom ozajstnom boji sa minulý rok v decembri podarilo odhaliť pamätnú tabuľu aj tomuto velikánovi, podobne, ako aj ďalším dvom významným dejateľom v živote budapeštianskych slovenských evanjelikov, a zároveň pripomenúť si 152. výročie osamostatnenia sa cirkevného zboru, ktorý dlhé roky bol súčasťou zboru na Deákovom námestí. Trojjazyčný zbor na Deákovom námestí sa mohol rozdeliť aj vďaka práci Jána Kollára.

Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť zachovania pamiatky veľkého dejateľa. „Je to významný okamih v našom budapeštianskom národnom živote, že máme možnosť každoročne si uctievať významnú postavu slovenského národného života. Všetci vieme, že to nebolo jednoduché, mať tieto tabule. Stálo to veľa úsilia, tak samospráv Slovákov v Maďarsku, ako aj slovenského štátu. Jednu tabuľu máme, ktorá je vyslovene náboženská, o ktorú sa postaral evanjelický zbor Budapešti a druhá je národná, pred ktorej teraz stojíme,“ povedal P. Weiss a poďakoval sa každému, ktorí sa pričinil o umiestnenie týchto tabúľ. Prítomným sa prihovorila aj zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá citovala slová evanjelia, podľa ktorých si treba uctievať svojich vodcov. Vence a kvety spomienky položili aj predstavitelia budapeštianskych slovenských volených zborov a za Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku kultúrna referentka Estera Lamiová.

Jána Kollára označili za apoštola slovanstva. Podporil záujem o národný jazyk, zdôrazňoval potrebu vzájomného poznávania literatúr i kultúr slovanských národov, ich prínos pre svetovú kultúru a humanistický obsah, navrhol dokonca konkrétne spôsoby na realizáciu tejto myšlienky. Bol zberateľom a vydavateľom slovenských ľudových piesní, čím upozornil na veľké bohatstvo národnej kultúry. Je autorom viacerých teoretických prác, v ktorých dal vážne podnety na kultúrnu spoluprácu slovanských národov. Bol činný aj ako náboženský spisovateľ. Jeho ideológia mocne pôsobila na formovanie národno-osloboditeľského zápasu.

Pred tabuľou na Deákovom námestí po prečítaní významnejších statí zo života Jána Kollára sa prítomným prihovorila predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, ktorá vyslovila svoju vďaku účastníkom spomienkovej slávnosti, ktorí napriek horúčave si merali cestu na tieto dve významné miesta v živote budapeštianskych Slovákov.

(ef)

Veľkolepé oslavy J. Kollára v Mošovciach s budapeštianskymi evanjelikmi

Mošovčania si v tomto roku pripomínajú dve veľké jubileá - 780. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 220. výročie narodenia Jána Kollára.

Nakoľko Ján Kollár slúžil 30 rokov ako farár v Pešti, bolo samozrejmé, že sa na veľkolepých oslavách zúčastnila aj malá delegácia Slovenského evanjelického zboru v Budapešti. Ako nás informovala zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, nemali možnosť vycestovať na tri dni, ale s radosťou sa zúčastnili na slávnostnej bohoslužbe.

Kontakty s rodnou dedinou bývalého peštianskeho farára nadviazal ešte predošlý farár v Budapešti Atila Spišák, ktorý zorganizoval konferenciu pri príležitosti 215. výročia narodenia velikána v Budapešti v roku 2007. No z Budapešti odišiel do Slovenského Komlóša a do organizovania konferencie sa zapojila nová farárka. Ako povedala, na spomínanej konferencii sa podarilo nadviazať kontakty nielen s Mošovčanmi, ale aj s členmi Spoločnosti Jána Kollára v Prahe. Malé sympózium usporiadali aj v roku 2011, keď zahraniční hostia pricestovali na 200. výročie vysvätenia evanjelického kostola na Deákovom námestí v Budapešti a zúčastnili sa aj na oslavách na počesť 150. výročia obnovenia zboru koncom roku 2012. Teraz prišli na rad budapeštianski veriaci, aby zavítali do Mošoviec.

Mošovské oslavy vrcholili v dňoch 26.-28. júla 2013. V piatok podvečer usporiadali organový koncert v evanjelickom kostole a po ňom nasledovalo slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva Mošovce. Prvá písomná zmienka o obci - Listina kráľa Ondreja II. je z roku 1233, avšak materiálne znaky o osídlení sú už z predhistorickej doby.

V sobotu predpoludním štyri družstvá veteránov zohrali medzinárodný futbalový turnaj. Popoludní sa uskutočnil na námestí kultúrny program a otvorili výstavu Mošovce v archívnych prameňoch a dobových fotografiách.

„Sme vďační starostovi Mošoviec Petrovi Mojtekovi, ktorý nám bol nápomocný a ukázal nám rodnú dedinu nášho bývalého brata farára,“ povedala H. Gulácsiová Fabuľová, ktorá vyslovila vďaku aj zborovej farárke v Mošovciach Andrei Cabadovej.

Súčasťou osláv boli teda ekumenické služby Božie i kultúrny program, do ktorého prispel každý z hostí. Do Mošoviec zavítali zahraniční partneri z Poľska, zo Srbska a partneri z mimovládnych organizácií - Spoločnosti Jána Kollára z Prahy a Spoločnosti M. R. Štefánika, tiež z Prahy. Najvýznamnejší mošovský rodák Ján Kollár, básnik, evanjelický kňaz, filozof, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti, hlásateľ všeslovanskej vzájomnosti a estetik sa narodil v mestečku pod Tlstou, Ostrou a Drienkom 29. júla 1793. Farár z Dolného Kubína Rastislav Stanček priblížil vo svojej kázni aj životnú dráhu a význam velikána v náboženskom a kultúrnom živote Slovákov v 18. storočí. V rámci bohoslužby mali možnosť sa prihovoriť aj hostia zo zahraničia. H. Gulácsiová Fabuľová prejavila dojatie z toho, že sa mohli zúčastniť na výročných oslavách. Po bohoslužbe účastníci položili spomienkové kytice kvetov k soche mošovského velikána.

Pri príležitosti osláv J. Kollára v Mošovciach vyšla nová brožúrka o jeho živote.

(ef)

Letný kultúrny večierok Tremolo pod vežou evanjelického kostola

Osvetové stredisko a mestská knižnica v Slovenskom Komlóši aj v tomto roku organizuje letné kultúrne večierky na Námestí sv. Štefana, kde sa predstavia kultúrne telesá fungujúce v meste i v okolí. 13. júla pozývala záujemcov na príjemný večerný program mandolínová skupina Tremolo. Prostredníctvom pestrého repertoáru sa mohlo obecenstvo zúčastniť na ceste okolo sveta. Svoj program začali komlóšskymi slovenskými čardášmi a zmesou dolnozemských ľudových piesní. V ďalších blokoch zahrali populárne melódie známych skladateľov, napríklad Ennia Morriconeho, Eduarda Di Capua, Šostakoviča i Gejzu Dusíka. Vystúpenie skupiny spestrila Melinda Zsingorová, žiačka slovenskej školy, ktorá zaspievala ľudové a populárne piesne.

Mandolínová skupina bola založená z iniciatívy bývalého učiteľa Pavla Karsza v roku 2009. Na začiatku sa stali jej členmi tí, ktorí ešte na základnej a strednej škole sa oboznámili s týmto hudobným nástrojom. Počas uplynulých takmer štyroch rokov sa skupina rozrástla a dnes už v nej účinkuje 24 členov. Hrajú aj na gitare, harmonike, flaute a husliach. Do činnosti skupiny sa zapojili aj stredoškoláci a žiaci základnej školy. Vystupovali už na viacerých kultúrnych podujatiach v Maďarsku a nedávno sa predstavili aj na Slovensku v Martine. V roku 2010 na súťaži Zlatý škovránok získali zlatú klasifikáciu a v roku 2012 na súťaži Tance národov, hudba národov im porota udelila tiež zlatú klasifikáciu. Umeleckou vedúcou skupiny je Mária Krcsmériová Gyurkovicsová.

Mandolínová skupina Tremolo zožala aj teraz veľký úspech a poskytla krásny umelecký zážitok mnohopočetnému komlóšskému obecenstvu.

Marianna Melegová Bajczerová

„Folkturnaj“ pilíšskych folkloristov na Slovensku a v Poľsku

Členovia 35-ročného folklórneho súboru Pilíšske trio na čele s predsedom Kultúrneho spolku Pre Mlynky Levente Galdom sa zúčastnili v poslednú júlovú sobotu na dvojdňovom „folkturnaji“.

Najprv zavítali do Tvrdošína, kde na pozvanie hlavného organizátora XXIII. ročníka regionálneho folklórneho festivalu Folklórne Oravice vystúpili v prírodnom amfiteátri v Oraviciach. Druhý deň strávili v susednej prihraničnej obci Witów, kde prezentovali perly spevnej a tanečnej kultúry pilíšskych Slovákov.

PIlíšski speváci (Tímea Galdová, Melinda Černá, Arpád Kalmár a Levente Galda) zožali obrovský úspech s tematicky vybranou zmesou mlynských slovenských ľudových piesní. Na harmonike ich sprevádzal Norbert Sax. Pred vystúpením mali možnosť informovať pomocou miestnych a zahraničných médií o zachovávaní kultúry, o ťažkostiach i radostiach Slovákov žijúcich v Maďarsku z pohľadu mládeže.

Na Folklórnych slávnostiach v Oraviciach sa zúčastnila aj podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová, ktorá osobne zagratulovala mladým pilíšskym folkloristom k vystúpeniu a pripomenuli si svoje stretnutie v rámci osláv Pamätného dňa zahraničných Slovákov.

Witów sa nachádza pri Zakopanom, organizujú tu každý rok folklórne slávnosti, na ktorých sa prvýkrát zúčastnil súbor reprezentujúci kultúru Slovákov z Pilíša a z Maďarska vôbec.

Levente Galda (ef)

OSMM v Mlynkoch

Aktivisti Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku sa stretli 19.-21. júla v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch, kde strávili aktívny a užitočný víkend. Privítala ich Anna Szeifertová spolu s hlavným organizátorom podujatia Bálintom Mikusikom, ktorý bol vlastne iniciátorom tohto výletu na júnovom Mládežníckom fóre v Jášči.

Po úvodných slovách sa mladí vybrali na večeru do miestnej reštaurácie Kislugas. Tradične zariadená reštaurácia vytvárala ideálnu, priateľskú až rodinnú atmosféru na príjemné rozhovory a vznik nových kamarátstiev. Miestny člen OSMM Levente Galda sa postaral aj o kultúrnu vložku, prítomných naučil známe pilíšske piesne.

V sobotu ráno dostali výletníci tradičné slovenské raňajky - domáce klobásy s čerstvým chlebom. Predpoludním čakali vzácnych hostí na výmenu názorov a priateľskú diskusiu. Pozvaní boli predseda Slovenskej celoštátnej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, riaditeľka Osvetového centra CSSM Katarína Király a novinár-básnik Imrich Fuhl. Debata, ktorá trvala viac ako dve hodiny, mala spontánny charakter, hostia prekvapivo otvorene odpovedali na všetky otázky. Mladým najprv priblížili príbeh okolo vzniku Strediska pilíšskych Slovákov, ktoré minulý rok vyvolalo veľký ohlas nielen v domácich, ale aj v zahraničných médiách, hovorili o fungovaní, štruktúre a cieľoch CSSM a Osvetového centra CSSM. Po týchto ľahších témach nasledovala debata o vážnych problémoch našej menšiny, ktoré treba vyriešiť v blízkej budúcnosti, aby si Slováci v Maďarsku zachovali svoju existenciu aj naďalej.

Vynorila sa znovu problematika nedostatku dorastu. Na zapájanie mládeže do slovenskej sféry boli nedávno vypracované základy nového projektu OSMM s názvom Identita. Jeho cieľom je osloviť mladých Slovákov v Maďarsku modernými komunikačnými a marketingovými prostriedkami, podnietiť v nich pocit spolupatričnosti ku slovenskej menšine, zosilniť ich vzťah k slovenskej kultúre, čím by sa na konci priblížili aj k slovenskému jazyku.

Ako významný možný problém v budúcnosti sa nastolila aj otázka príslušníkov maďarskej komunity na Slovensku, ktorí môžu znamenať svojimi dobrými jazykovými schopnosťami pre nás konkurenciu pri hľadaní a obsadzovaní pracovných miest s potrebou znalosti slovenského jazyka.

Zástancovia dvoch viac-menej jasných protipólov v rámci CSSM sa prvý raz po rokoch snažili hostia nájsť a objasniť korene napätého vzťahu medzi dvoma skupinami. Ku konkrétnemu vyriešeniu ešte nedošlo, ale toto stretnutie možno brať aj ako prvý krok na ceste k znovuzjednoteniu slovenskej menšiny v Maďarsku. V záujme úspechu je potrebné odložiť a prekonať predchádzajúce spory, osobné záujmy, a vytvorením kompromisov spolupracovať v pokoji.

Po vyčerpávajúcej a poučnej diskusii nasledovala túra do okolitých hôr. Počasie bolo ideálne na objavovanie krás pilíšskej prírody. Túru zvládli úspešne všetci, vrátane Dolnozemčanov, ktorí sú zvyknutí na nížinaté oblasti. Krásny výhľad z vrchu Pilíša na malé slovenské dedinky všetkých očaril. Unavení, ale plní zážitkov sme sa vrátili do Mlynkov, kde nás čakala rodina Bálinta Mikusika s pohostením.

Nasledujúce ráno odišli všetci účastníci tohto víkendu v Mlynkoch s peknými spomienkami, bohatými zážitkami a presvedčením, že v záujme zachovania existencie našej komunity je potrebné, aby reprezentanti jednotlivých regiónov a názorov medzi sebou budovali a zosilňovali vzťahy, aby bola komunikácia a spolupráca medzi nimi úspešná a efektívna. Poznáme staré klišé: v jednote je sila.

Andrea Kiss

Ukončil sa projekt Heuréka Mobilita v Martine

Organizácia komlóšskych Slovákov sa v roku 2011 zapojila do európskeho projektu Heuréka v spolupráci s partnermi zo Slovenska, Chorvátska a Českej republiky. Projekt bol zameraný na využívanie voľného času a aktívne starnutie seniorov. Každý partner sa zúčastnil na jednotlivých mobilitách, posledná akcia sa uskutočnila v dňoch 21.-23. júna v Martine na Slovensku. Komlóšski Slováci prišli na stretnutie ako najpočetnejšia delegácia, lebo jej súčasťou boli aj členovia mandolínovej skupiny Tremolo.

Partnerov v mene hostiteľov privítal koordinátor projektu Ľubomír Kraľovanský a vedúci združenia TAKT Marián Bumbala. V Martine pri príležitosti dňa mesta pripravili rôzne programy, medzi inými tu vystúpili aj komlóšski hudobníci. Mandolínová skupina mala veľký úspech. Program pokračoval v sobotu predpoludním v Múzeu slovenskej dediny v Martine. Najväčšia národopisná expozícia v prírode na Slovensku podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva severozápadného Slovenska. Po prehliadke skanzenu v dedinke Žabokreky sa začal program projektu Heuréka, v rámci ktorého sa uskutočnilo stretnutie speváckych a ľudových hudobných skupín. Mandolínová skupina sa predstavila komlóšskymi čardášmi, valčíkmi a populárnymi slovenskými melódiami. Program sa končil ľudovou veselicou. Počas trojdňového podujatia vedúci partnerov rokovali o závere a prínose projektu Heuréka pre jednotlivé združenia. V nedeľu a pondelok sa členovia organizácie zúčastnili na výletoch, kde sa kochali v krásach Slovenska. Navštívili malebnú dedinku Čičmany, pozreli si najväčší betlehem Slovenska, prechádzali sa v Žiline a samozrejme absolvovali výlet v Tatrách.

Projekt Heuréka sa síce končí, ale jeho účastníci plánujú naďalej udržiavať kontakty a v budúcnosti organizovať ďalšie spoločné podujatia.

Marianna Melegová Bajczerová

Čemerčania opäť žali v Sarvaši

Už 16. raz si zmerali sily súčasníci v historickej práci. V polovici júla sa totiž uskutočnila v Sarvaši Tradičná žatva, na ktorej sa zúčastnili záujemcovia nielen z celého územia Maďarska, ale aj spoza hraníc. V Strieborných viniciach sa schádzali účastníci Národnostných dní Karpatskej kotliny a žatvy, cieľom ktorých bolo spoznať tradičnú žatvu, ako aj iné tradície, zvyky, chute, ľudové kroje a ľudovú kultúru jednotlivých národov a národností.

V priebehu dňa porota hodnotila nielen prácu koscov a žencov, ale členovia jednotlivých skupín mali možnosť prezentovať aj kulinárne špeciality. Každý musel uvariť zemiakovú polievku a k nej si mohli vybrať jedlo z tradičného receptáru pri žatve z okolia, odkiaľ prišli. Porota hodnotila aj domáci pečený chlieb, domácu pálenku, klobásu, ale aj servírovanie. Členovia tanečného spolku Furmička v Čemeri sa zúčastnili na tom to podujatí už šiestykrát, a svoje skúsenosti z predošlých rokov využili aj v súťaži. Počas dopoludňajšej žatvy sme získali titul najmladšieho kosca a najautentickejšieho servírovania jedla.

Popoludnie patrilo zábave, takže aj naši tanečníci mohli predstaviť šarišskú polku. Náš program a prekrásny čemerský kroj zožal opäť obrovský potlesk v radoch publika.

Podľa organizátorov aj o rok bude sejba a teda aj žatva v Sarvaši. Ak bude, nebudeme chýbať ani my!

A. Szabová (ef)

Svetové dni mládeže v Riu de Janeiro

V Brazílii sa od 23. do 28. júla uskutočnili v poradí 28. Svetové dni mládeže. Na stretnutie zavítal aj pápež František. Z Maďarska prišlo do Ria de Janeiro 15 mladých, zo Slovenska takmer 300-početná výprava, ktorú viedol predseda Rady pre mládež a univerzity KBS, žilinský biskup Tomáš Galis.

Katolícka cirkev usporadúva Svetové dni mládeže od 80. rokov minulého storočia. Naposledy sa konali pred 2 rokmi v Madride, kam prišli viac ako 2 milióny pútnikov.

„Sme povolaní, aby sme sa stali protagonistami nového sveta. Svet potrebuje mladých, ako ste vy!“ povedal vo svojej homílii pri otváracej svätej omši arcibiskup Rio de Janeiro Mons. Orani Jao Tempesta. Ten spolu s kardinálmi a biskupmi zo sprievodu Svätého Otca, ako aj s tými, ktorí pricestovali spolu s pútnikmi, slávil svätú omšu na známej pláži Copacabana. Na konci svätej omše sa mladým prihovoril kardinál Stanislaw Rylko, predseda Pápežskej rady pre laikov, pod patronátom ktorej sa SDM konajú. „Pán má pre každého z vás pripravených veľa prekvapení. Možno už tu, počas týchto dní zažijete niečo, čo úplne poznačí vaše životy a rozhodne o vašej budúcnosti,“ povedal mladým. Podľa kardinálových slov je príznačným, že sa SDM konajú v krajine a na kontinente, ktorý má prívlastok „mladý“ a „kontinent nádeje“. Zopakoval slová blahoslaveného Jána Pavla II., ktoré povedal mladým v roku 1987: „Ste nádejou pápeža, ste nádejou Cirkvi! A ja opakujem - Latinská Amerika, buď sama sebou! Vo vernosti Kristovi a vzopri sa tým, ktorí chcú udusiť tvoje povolanie nádeje.“

Nasledujúci deň sa začali katechézy v jednotlivých farnostiach, ktoré v jazykoch pútnikov viedli biskupi. Slovenské katechézy od stredy do piatka viedol Mons. Tomáš Galis.

Najviac očakávaný moment Svetových dní mládeže 2013 bolo štvrtkové prvé stretnutie mladých pútnikov so Svätým Otcom na pláži Copacabana. Štvorkilometrový úsek prechádzal František v otvorenom džípe, aby mohol pozdraviť viac ako jeden milión mladých, ktorí sa na pláži zišli z celého sveta.

Františka privítal Mons. Orani João Tempesta, arcibiskup Ria de Janeiro. „My sme pápežova mládež,“ volali nadšení mladí, keď Svätý Otec vystúpil na pódium. Latinskoamerickou hudbou, hrou farieb, chytľavými tanečnými variáciami predstavila skupina 150 mladých každodenný život v Riu de Janeiro. Na plátne v pozadí nechýbali zábery najznámejších miest Ria, ale aj ohňostrojov, ktoré sa konajú na známej pláži. Mladí chceli vystúpením ukázať svoju snahu skĺbiť každodenný život v súčasnosti so životom kresťana nasledujúceho cestu, ktorú mu pripravil Kristus. Súčasťou programu bola aj promenáda vlajok viac ako 150 krajín, ktoré na SDM mladí zastupovali.

Bezprostredne potom nasledoval príhovor Františka. „Ukazujete mi, že viera je silnejšia než chlad a dážď,“ zažartoval pápež v úvode. Komentoval tak veľký počet pútnikov, ktorí na pláž prišli aj napriek nízkym teplotám, ktoré sa pohybovali okolo pätnástich stupňov.

„Spomínam si na prvé Svetové dni mládeže na medzinárodnej úrovni. Slávili sa v roku 1987 v Argentíne, v mojom meste Buenos Aires. Tento rok sa vracajú po druhý raz do Latinskej Ameriky. A vy, mladí, ste vo veľkom počte odpovedali na pozvanie pápeža Benedikta XVI., ktorý vás zavolal na ich slávenie. Ďakujeme mu za to z celého srdca! Jemu, ktorý nás tu dnes zhromaždil, posielame pozdrav a mocný aplauz.

Sledujem pohľadom celý tento veľký zástup. Pochádzate zo všetkých kontinentov! Často ste si vzdialení nielen geograficky, ale aj existenciálne, kultúrne, sociálne, ľudsky. Ale dnes ste tu, lepšie povedané sme tu spoločne, zjednotení, aby sme sa delili s vierou a s radosťou zo stretnutia s Kristom, z toho, že sme jeho učeníkmi,“ povedal Svätý Otec.

Stretnutie s pápežom sa ukončilo formou liturgie slova. Na záver sa spoločne pomodlili modlitbu Otče náš a František udelil mladým svoje apoštolské požehnanie.

V piatok hodinu pred polnocou sa konala večerná krížová cesta s mladými na pláži Copacabana, Na centrálnom pódiu bolo okrem pápeža aj takmer 1500 ľudí vrátane mnohých so zdravotným postihnutím. Celý priebeh večera bolo možné sledovať prostredníctvom veľkoplošných obrazoviek aj v iných častiach mesta.

V nedeľu pápež František v prítomnosti troch miliónov ľudí celebroval na pláži Copacabana v Riu de Janeiro záverečnú omšu Svetových dní mládeže. V homílii znova vyzval mladých ľudí, aby šli do sveta a šírili vieru vo všetkých sférach spoločnosti, aj tým, ktorí sú cirkvi vzdialení, či ľahostajní. Pripomenul im, aby nedovolili, aby sa ich účasť na SDM bola jednorazovou skúsenosťou. Podľa jeho slov by sa do svojich domovov mali vrátiť nabití energiou a mali by byť pripravení pracovať v záujme dosiahnutia zmien v spoločnosti. „Prinášať evanjelium znamená získať od Boha silu rozkladať zlo a násilie, zničiť a zvrhnúť bariéry sebectva, netolerancie a nenávisti. Tak sa buduje nový svet," zdôraznil pápež.

Na záver omše pápež oznámil, že najbližšie SDM sa uskutočnia v roku 2016 v poľskom Krakove.

ZahrTlac

Regionálne stredisko OCCSSM v Slovenskom Komlóši
Kontakt medzi generáciami

Slovenské regionálne kultúrne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Slovenskom Komlóši vzniklo medzi prvými v roku 2004. Patria sem osady Békešskej a Čongrádskej župy, a to Slovenský Komlóš, Veľký Bánhedeš, Pitvaroš, Ambrózka a Segedín.

Sídlo sa nachádza v Slovenskom Komlóši, v budove miestnej slovenskej samosprávy. Budovu prevádzkujeme v spolupráci s Organizáciou komlóšskych Slovákov a nadáciou Za komlóšskych Slovákov. Sídli tu aj najväčšia celoštátna slovenská organizácia, Únia slovenských organizácií v Maďarsku - Združenie. Úspešne spolupracujeme s pitvarošským slovenským klubom, Verejnoprospešným spolkom pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši a, samozrejme, s miestnymi slovenskými samosprávami v Slovenskom Komlóši a v okolitých osadách.

V našom sídle prebiehajú skúšky Slovenského ochotníckeho divadla Organizácie komlóšskych Slovákov, miestneho pávieho krúžku a mandolínového orchestra Tremolo.

V spolupráci so Slovenskou samosprávou v Slovenskom Komlóši a Organizáciou komlóšskych Slovákov usporadúvame každý rok dve významné podujatia: pri príležitosti osídlenia Slovenského Komlóša Slovákmi (24. apríla) stretnutie dolnozemských Slovákov a súťaž komlóšskej klobásy a 20. augusta gastronomický deň.

Verejnoprospešný spolok pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši v spolupráci so Slovenským regionálnym kultúrnym strediskom OCCSSM každoročne usporadúva slovenský kultúrny večierok. Okrem toho podporujeme vystúpenia umeleckých kolektívov: Folklórneho súboru Komlóš, folklórnej skupiny z Pitvaroša a mandolínového orchestra Tremolo zo Slovenského Komlóša.

Slovenské regionálne kultúrne stredisko v minulosti organizovalo rôzne výstavy maliarov, fotografov, výtvarníkov, ďalej putovné výstavy Slovenského národného múzea, Aradského múzea, Múzea Békešskej župy a tiež rôznych občianskych spolkov.

Dôležitou úlohou regionálneho strediska je poskytovať občianskym organizáciám pomoc pri písaní projektov a tak získavať peniaze na ich pôsobenie a činnosť. Môžem povedať, že táto práca je tiež úspešná.

Snažíme sa našu činnosť organizovať tak, aby sme zabezpečovali neustály kontakt medzi mladšou, strednou i staršou generáciou a úzko spolupracovali, lebo to je zárukou zachovania našich tradícií, kultúry a jazyka.

František Zelman

Budapešť ukáže turistom svoju krajšiu tvár

Lákajú nás ďaleké krajiny a exotika, ale poznáme dostatočne svoje blízke okolie? Kto už Budapešť navštívil, vie že táto metropola, pulzujúca životom skrýva vyhľadávané historické pamiatky a turistické atrakcie, romantické miesta, kde sa môžete pokojne prechádzať, je miestom hudobných a kultúrnych festivalov, pretekov Formuly 1. Ale pri každej návšteve ponúka niečo nové, niečo doteraz neznáme.

Hlavné mesto Maďarska láka ročne množstvo turistov bez ohľadu na ročné obdobie, ale cez leto ich je aj u nás viacej. Naplnia pamätihodnosti - Budínsky hrad, peštianske korzo, malé uličky a väčšie nákupné centrá - a svojimi zvedavými očami prefiltrujú historické budovy a novostavby. Prechádzajú cez jeden z ôsmych mostov z Budína do Pešti a naspäť. Naozaj, vedeli ste, že najslávnejší je Reťazový most, ktorý prvý spojil obidva brehy Dunaja? Gróf István Széchenyi poveril Angličana Williama Tierney Clarka postaviť most cez Dunaj (navrhol londýnsky most Hammersmith). Dokončený bol v r. 1848, sprístupnený v r. 1849. (Budín, Pešť a Starý Budín sa potom spojili v r. 1872.) Nacisti ho značne poškodili, most bol opravený a opäť otvorený 21. novembra 1949. Podľa Adama Clarka bolo pomenované malé námestie, ktoré leží hneď pri moste. Všetky vzdialenosti v Budapešti sa merajú od tohto mosta, značí sa ako kilometer 0.

Keď už sú turisti v Pešti, nenechajú si ujsť židovskú štvrť, ktorá síce dnes už stratila zo svojej pôvodnej krásy, ale nachádzajú tu mnoho podnikov, kde sa môžu občerstviť. Okrem tzv. krčiem v ruinách, ktoré sú vlastne štýlovo zariadené podniky v neobývaných domoch, si môžu sadnúť aj do chýrnych kaviarní a cukrární na Andrássyho triede, ktorej zvyknú hovoriť aj budapeštianske Champs Élysée. Na „Andrášičke“ si pozrú budovu Opery alebo divadelnú štvrť a po krátkej prechádzke sa dostanú na Námestie hrdinov. Už aj sú v Mestskom parku, o vybudovanie ktorého sa pričinil aj český záhradný architekt s nemeckým menom Heinrich Nebbien. Ak sú s deťmi, tak zájdu do jednej z najväčších stredoeurópskych zoologických záhrad, alebo zavítajú do cirkusu a ešte tento rok si môžu vyskúšať, koľko adrenalínu im stačí v parku zábavy.

Potom unavení si sadnú na lavičku a začnú kŕmiť kačice pri jazere, alebo si sadnú na prvú podzemnú železnicu, aby sa vrátili do centra. Budapešť im (ale aj nám) ponúka množstvo zaujímavých pamätihodností bez ohľadu na to, či sme domáci alebo turisti. Alebo turistami doma.

(ef)

„Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!”
Po stopách našich solúnskych bratov…

Koncom júla sa vo Svätom Jure pri Bratislave uskutočnil v poradí XIX. Ekumenický biblický tábor Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Na týždňové podujatie pricestovali slovenskí žiaci základných a stredných škôl zo všetkých kútov Maďarska, aby sa mohli spoločne posilňovať vo svojej viere, národnostnej identite a materinskom jazyku. Stretli sa tu so svojimi rovesníkmi z Kestúca, Mlynkov, Budapešti, Tardoša, Šápova, Rátoviec, Dabašu-Šáre, Legíndu, Sarvaša, Slovenského Komlóša a Orošháze.

V scénke, ktorú sme zostavili počas trvania tábora, sme si uctili otcov slovanského písomníctva a spolupatrónov Európy sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na územie Veľkej Moravy. Miestnym veriacim sme ju predniesli na pódiu amfiteátra mestečka pod holým nebom aj za prítomnosti predsedu CSSM Jána Fuzika. Polhodinové predstavenie venované životnej dráhe, neúnavnej a obetavej činnosti vierozvestcov zaznamenali aj kamery štábu slovenského vysielania Maďarskej televízie Domovina pod vedením jej redaktorky/reportérky Karoly Klauszovej.

Popri biblických, etnografických a vlastivedných štúdiách program mládeže spestrilo aj množstvo voľnočasových aktivít, ako napr. návšteva národného pútnického miesta Slovákov - hradu Devín, obhliadka Bratislavy, kúpanie sa na pláži v Malých Karpatoch, súťaž v kreslení kriedou na asfalt, historické a geografické kvízy, nacvičovanie slovenských mládežníckych náboženských pesničiek resp. národných hymnických piesní, spoločný ranný telocvik, futbalové zápasy a ďalšie športové aktivity pod vedením Kornela Klausza. V posledný deň čakal na účastníkov mimoriadne populárny kvíz Kto čo vie?.

Samozrejme, ani tohto roku nemohli chýbať každodenné návštevy bohoslužieb v miestnych rímskokatolíckych kostoloch, v rámci ktorých mohli mladí účastníci predstaviť veriacim sakrálne pesničky, ktoré sa naučili počas týždňa. Na svätej omši uzatvárajúcej týždňový tábor členovia Kultúrneho spolku pre Mlynky a Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Tímea a Levente Galdovci potešili veriacich improvizovaným koncertom chrámovej hudby.

Za pomaly dve dekády existencie slovenského náboženského tábora sa v mene všetkých 35 zúčastnených detí chceme poďakovať hlavnej organizátorke Ildike Klauszovej Fúzikovej, slovenským samosprávam XI. a V. obvodu ako spoluorganizátorom, ďalej našim hlavným podporovateľom: CSSM, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvu ľudských zdrojov, resp. vedúcej AGAPÉ - Ubytovacieho a školiaceho strediska Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku vo Sv. Jure pani Anne Filovej a všetkým jej láskavým spolupracovníkom, ktorí nám vždy a vo všetkom ochotne podali pomocnú ruku.

Rok viery, vyhlásený ešte pápežom Benediktom XVI., si teda slovenskí žiaci z Maďarska uctili naozaj dôstojne - paralelne s miliónmi mladých veriacich, ktorí sa v spoločnosti pápeža Františka zišli v brazílskom meste Rio de Janeiro pri príležitosti Svetových dní mládeže.

Levente Galda - zp