Osudové čísla

Je po vysokoškolských prijímacích skúškach, predsa je stále aktuálnou témou, kto sa dostal na vysokú školu a kto nie, kto na štátom financované miesto a kto ako samoplatca.

Vráťme sa trochu v čase a preberme mechanizmus tohto procesu od podania prihlášky (február) po zápis (september). Pätnásť rokov určuje limit na prijatie študentov na vysoké školy rovnaký algoritmus, ktorý na základe celkového počtu bodov získaných na prijímacích skúškach celoštátne stanovuje poradie uchádzačov v rámci jednotlivých inštitúcií a odborov.

Študent, ak bol na strednej škole úspešný, môže získať aj maximálnych 500 bodov. 200 za študijné výsledky, 200 za maturitu a 100 za jazykovú skúšku, študentské predmetové a vedecké súťaže a za vyšší stupeň maturity.

Medzi najpreferovanejšie odbory patrili tento rok ekonomické predmety, a ako vždy, právo a komunikácia. Dostať sa na tieto odbory, ale aj na pedagogiku či psychológiu, nehovoriac o slavistike, je už asi desaťročie ťažké. Limit bodov na prijatie je naozaj vysoký, nestačí vynikajúci študijný priemer, bez jazykovej skúšky a vedeckých súťaží je nemožné dostať sa na ne. A teraz prichádza dilema pedagóga, ktorý je hodnotený podľa dosiahnutých výsledkov študentov. Či dať priemernému študentovi lepšiu známku, pomôcť mu napísať odbornú prácu a pretlačiť ho na jazykovej skúške, aby sa dostal na vysokú školu, alebo hodnotiť ho primerane podľa vedomostí. Stáva sa, že študent, ktorý bol za štyri roky, alebo za celých dvanásť rokov v uzavretom svete strednej školy najlepším žiakom, nepochopí, prečo dostáva na vysokej škole samé jednotky už aj za domáce úlohy, a po polroku, ak nie ešte predtým, vypadne. Priepasť medzi predstavami a realitou býva obrovská. Koho tým oklameme? Štatistika školy je dobrá, učiteľ vykonal svoju prácu, študenta prijali na vysokú školu. Iba tomu mladému je „hrozno kyslé.“ Oprávnene.

Ivett Horváthová Körtvélyesi

Prešporský piknik

Posledný augustový víkend na Bratislavskej-Prešporskej ulici (Pozsonyi út) v Budapešti patrí už tradične pikniku. Aj tohto roku uzavreli ulicu pred vozidlami, aby ju obsadili stánky s mnohorakým občerstvením a sortimentom pohybujúcim sa na širokej škále od kníh po náušnice a, samozrejme tu bol aj dav, veď ľudia si toto podujatie naozaj obľúbili. Rastúci záujem dokazuje aj skutočnosť, že organizátori museli dejisko tohtoročného (už piateho) ročníka rozšíriť od Námestia Márie Jászaiovej až po Park svätého Štefana a premiérovo postavili pódium s celodenným programom aj na tomto druhom konci ulice. Pre milovníkov štatistických údajov dodajme, že počas prvého pikniku spočítali kompetentní päťtisíc, na vlaňajšom, štvrtom, až dvadsaťtisíc návštevníkov a tento rastúci trend s najväčšou pravdepodobnosťou pokračoval aj tohto roku.

Tradičnou súčasťou Prešporského pikniku je prítomnosť stánku Slovenského inštitútu, v ktorom nájdu záujemcovia propagačné materiály o našej materskej krajine. Počas tejto víkendovej brigády podporil svojich zamestnancov aj riaditeľ SI Gabriel Hushegyi.

Slovensko reprezentovala na podujatí okrem SI aj swingová skupina Fats Jazz Band z Bratislavy pod vedením Ladislava Fančoviča. Skladbami svojho menodarcu Thomasa "Fats" Wallera z 30. a 40. rokov minulého storočia pričarovali na ulicu pravú swingovú náladu, a to hneď dvakrát - svoje doobedňajšie vystúpenie zopakovali pred beznádejne zaplnenou ulicou aj počas najrušnejších podvečerných hodín.

Popri týchto slovenských programoch nechýbali ani tradičné paralelné akcie ako vystúpenia maďarských osobností kultúrneho života (teda hercov, spevákov, kapiel), už spomínané stánky s maškrtami a všelijakým tovarom, rôzne charitatívne akcie, nechýbala ďalej ani tradičná súťaž bratislavských rožkov, ktorej výherca si môže vďaka SI a mesta Bratislava užiť služby štvorhviezdičkového Hotela Bratislava a mohli by sme pokračovať dlho, veď najrôznejšie celodenné akcie boli pripravené pre všetkých od 1 do 99 rokov. Z iniciatívy skupinky miestnych občanov za pol dekády vyrástlo uznávané a mnohými priam každoročne očakávané kultúrne podujatie uzatvárajúce leto s pestrým a zaujímavým programom.

Zlatko Papuček

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Lepšie riešenie

Určite je nesprávne zovšeobecňovať, tobôž vyvodzovať zo správania sa futbalových chuligánov ďalekosiahle závery pre národ, ku ktorému títo, akože priaznivci, patria. Fanatici, primitívni jedinci či skupiny sú, bohužiaľ, všade. Predsa sa dakedy nakopia okolnosti, ktoré do istej miery pripúšťajú hovoriť o Srboch a Chorvátoch, Maďaroch a Rumunoch (prípadne Maďaroch a Slovákoch) ako takých. Bukureštský hostinský, keď mu rozvášnená skupina radikálnych fanúšikov z Maďarska rozbila zariadenie, sotva si povedal, že ej, to boli beťári... Skôr začal nadávať na Maďarov, a keď stihol ísť na štadión, spolu s ďalšími tisícami rumunských fanúšikov vyrevoval: „Maďari späť do Ázie.“ Takto povzbudzoval svojich, ktorí boli dosť nabudení, lebo kopli do maďarskej brány tri góly. Nedeprimovalo ich vyrevovanie maďarského trojtisícového tábora: „Rumuni - chlpaté päty.“ Maďarský debakel potom podnietil rozladených, rozvášnených a najmä opitých radikálov, aby rozbíjali vlak, ktorý ich viezol domov. Ešte predtým pár delikventov odviezli v delíriu do nemocnice v Bukurešti. V Budapešti toto fiasko spôsobilo tiež divoké reakcie, ale už ani nie na úrovni luzy. Jeden z hlavných ideológov vládnej strany Fidesz, politológ Tamás Fricz, napísal zúfalé riadky: „Ako to, že keď sa v krajine začalo v posledných troch rokoch všetko rozvíjať, a pomaly je znovu nastolená sebadôvera a sebavedomie ľudí a národa, najobľúbenejší šport - futbal - sa váľa v sebaklame a v kádárovskej špinavej ohavnosti... tento rumunsko-maďarský zápas mal historický a politický význam. Kde je národné povedomie, zanietenosť?“

Takéto a podobné úvahy som čítal už v Budapešti, kam som sa vrátil z Chorvátska, kde som sledoval dianie na chorvátsko-srbskom futbalovom a inom „fronte.“ V televíznom prenose z Belehradu nebolo počuť chorvátsku hymnu, lebo 30 tisíc srbských fanúšikov freneticky pískalo. Neskôr aj zapálili chorvátsku zástavu a pre istotu natiahli obrovský transparent s nápisom VU-KO-VAR, pravdaže v cyrilike. Chceli tak vrátiť pokoru z Vukovaru z predchádzajúceho týždňa, keď tamojší rozvášnený dav vojnových veteránov násilím odstránil z úradných budov dvojjazyčné, chorvátsko-srbské nápisy. Málokto je schopný pochopiť, že vukovarskí Chorváti ani po dvadsiatich dvoch rokoch nie sú pripravení zabudnúť na zverstvá, ktoré tam spáchali srbskí agresori. Cyrilika ich jednoducho irituje, dráždi, pobáda k násilným činom.

Ešte 50 rokov musí uplynúť, aby to tak nebolo - to si už myslím ja, hoci na futbalových štadiónoch a okolo nich budú rozbíjať zariadenie pohostinstiev hosťujúci fanatici azda na veky vekov. Ozaj, kým maďarskí „drukeri“ sa správali brutálne v Bukurešti, chorvátski fanúšikovia v Belehrade nie. Prečo? Do Belehradu chorvátski priaznivci futbalu ísť nemohli. Posledné roky to tak býva. Je to dobré riešenie? Ja by som povedal, že lepšie...

Putovanie po stopách sv. Cyrila a Metoda
Oživiť a prehĺbiť naše duchovné dedičstvo

Ľudia už v období pred Kristom podnikali rôzne púte, aby sa duchovne obnovili a prehĺbili si svoju vieru. Odvtedy je putovanie jednou z ciest k tomuto cieľu, lebo putujúci zistili, že na pútnických miestach môžu načerpať silu do ďalšieho kresťanského života.

U nás, v kruhu slovenských veriacich v Maďarsku, chvalabohu, ešte žije cyrilometodská tradícia. Náboženský výborpri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarskuv spolupráci soSlovenskou samosprávou XI. obvodu Budapeštipri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a Roka viery zorganizovali 29.-31. augusta pútnický zájazd. Zúčastnilo sa na ňom 44 rímskokatolíkov z Budapešti, Dabašu-Šáre, Kestúca, Mlynkov a Santova. Veriaci počas trojdňového zájazdu navštívili Bratislavu, Velehrad a Devín.

Hlavným cieľom tejto púte bolo prehĺbenie viery v Ježiša Krista, ktorého slovo vierozvestcovia, apoštoli Slovanov sv. Cyril a Metod, priblížili našim predkom prekladom Písma do ich jazyka. Pútnický zájazd chcel oživiť duchovnú vďačnosť tým, ktorí priniesli slovo Božie našim predkom.

Cestou do Bratislavy, ako to už býva, sa pútnici spoločne modlili Anjel Pána, modlitbu posvätného ruženca, litánie a spievali náboženské piesne po slovensky, aby dobrý duch vnikal do našich sŕdc.

Chrámy od nepamäti tvorili hlavné dominanty miest a osídlení. Dóm sv. Martina, dnes katedrálny chrám Bratislavskej arcidiecézy, je svedkom dejinných udalostí už po vyše 555 rokov. Tento rok uplynie 450 rokov od prvej korunovácie v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Pri príležitosti tohto jubilea sme navštívili bratislavský dóm.

Správca farnosti pri Dóme sv. Martina vdp. Milan Puškar celebroval so svojimi spolubratmi pri oltári sv. omšu, v rámci ktorej nás pozdravil a vo svojej homílii nám kládol na srdce zachovať si vieru a podľa nej aj žiť. Po sv. omši nás študent Fakulty architektúry STU v Bratislave Patrik Baxa oboznámil s históriou dómu, predstavil nám korunovácie uhorských kráľov a kráľovien v Bratislave, pozreli sme si kaplnky a vzácnu, jedinečnú klenotnicu dómu. Jeho skvelé odborné znalosti a zanietenosť nás priam očarili. Na záver prehliadky vedúca zájazdu, členka VZ CSSM a Náboženského výboru Ildika Klauszová Fúziková a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy XI. obvodu Budapešti Katarína Spiryová položili veniec CSSM k epitafu významného kardinála, ostrihomského arcibiskupa, učenca Petra Pázmaňa, vybudovanému roku 1914.

V piatok sme prišli do starobylého Velehradu, ktorý sa nachádza v rozsiahlom údolí uprostred prekrásnych moravských vrchov. Cestou sme obdivovali krásu moravskej prírody a čerpali z nej silu.

Nie náhodou sme putovali do Velehradu, kde v 9. storočí slúžili a pôsobili sv. Cyril a Metod. Velehrad je ohniskom cyrilometodskej tradície a po stáročia cieľom pútnikov, kam každý prichádza s posvätným pocitom. Myslím si, že je tu akási blízkosť medzi českou svätováclavskou tradíciou a našou cyrilometodskou. Veď prvým stĺpom, počiatkom a kolískou viery našich predkov je skutočne velehradská cyrilometodská tradícia. Aj my sme sa snažili touto púťou vrátiť sa ku koreňom svojej viery, aby sme sa zasvätením a modlitbou prihlásili k svojmu kresťanskému dedičstvu.

Navštívili sme Baziliku Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda. Súčasný chrám mal významného predchodcu, baziliku dokončenú r. 1250, cisterciánsky kláštor s kostolom, ktorý dĺžkou 100 metrov patril k najväčším v Európe. Po spoločnej modlitbe pri súsoší sv. Cyrila a Metoda sme opäť položili veniec CSSM. Potom sme sa presunuli do Pútnického a exercičného domu Stojanov. V jeho kaplnke nám slúžil sv. omšu Mons. Vojtech Šíma, ktorý apeloval na lásku k Bohu a blížnym, čo je Božím darom. Zdôraznil, že aj my Slováci sme potomkami cyrilometodského dedičstva. Tento dar musíme pestovať, zachovávať a zveľaďovať v prospech nás všetkých. Za jeho povzbudzujúce a láskavé slová sme sa mu poďakovali a po rozlúčke sme mu zaspievali našu Pilíšsku hymnu.

Na tretí deň sme boli na Devíne, ktorý symbolizuje najstarší slovanský štátny útvar - Veľkú Moravu. Na tomto hrade privítal solúnskych bratov Konštantína a Metoda ich pozývateľ, veľkomoravský panovník Rastislav. O význame ich misie pre vieru a kultúru našich predkov Slovienov, ale aj pre ostatných Slovanov, niet pochýb.

Cieľom našej trojdňovej púte do Bratislavy, Velehradu a Devína bolo vyznať svoju vieru, ktorú našim predkom priniesli pred 1150 rokmi slovanskí apoštoli, popri sv. Benediktovi spolupatróni Európy - sv. Cyril a Metod, a to v duchu už spomenutých dvoch udalostí. Zároveň sme si dobre vedomí učenia pápeža blahoslaveného Jána Pavla II. o novej evanjelizácii, ktorá nespočíva len v kázaní a manifestovaní, ale predovšetkým v živote podľa evanjelia a svedectve o zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi, žijúcom medzi nami. Toto velehradské, bratislavské a devínske putovanie ku koreňom našej viery bolo pre nás - zvlášť na pozadí spoločenskej situácie v našej krajine a v Európe - silnou aktuálnou výzvou k radikálnej voľbe evanjelia, ktorého jadrom je vzájomná bratská a sesterská láska v rodinách, vo farnostiach a v našej miestnej cirkvi. To je jadro svätováclavskej tradície, veď sv. Václav dal svoj život za druhých. No je to aj jadro cyrilometodskej tradície - veď solúnski bratia sa vzdali svojej životnej kariéry a prišli v bratskej svornosti a láske, aby dávali život nielen za našich predkov, ale aj za nás. Akoby nám chceli znovu pripomenúť cenu lásky a obete, ktorá sa daruje až do krajnosti. V tom je najhlbšie jadro kresťanskej viery svätováclavského odkazu aj cyrilometodského dedičstva. Nech nám na tejto ceste pomáhajú naši svätí patróni.

Záverom sa chceme poďakovať vedúcej AGAPÉ - Ubytovacieho a školiaceho strediska Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku vo Svätom Jure pani Anne Filovej a personálu strediska, ktorí sa s láskou a ochotou postarali o nás počas nášho pobytu.

Pútnický zájazd finančne podporili CSSM, novobudínska slovenská samospráva a Ministerstvo ľudských zdrojov.

Ildika Fúziková

Vyznamenanie Štefanovi Kraslánovi

Pri príležitosti štátneho sviatku odovzdali 19. augusta v Múzeu krásnych umení v Budapešti vyznamenania ministerstva ľudských zdrojov. Medzi vyznamenanými bol aj národnostný hlavný radca Hlavného oddelenia verejného národnostného vzdelávania Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán, ktorý dostal Cenu Augustína Treforta za dlhoročnú prácu v oblasti verejného školstva.

Vyznamenania odovzdal z poverenia ministra parlamentný štátny tajomník András Doncsev a na ceremoniáli sa zúčastnili štátny tajomník zodpovedný za vysoké školstvo István Klinghammer, zástupca štátneho tajomníka zodpovedný za verejné vzdelávanie Imre Sipos, zástupkyňa štátneho tajomníka zodpovedná za kultúrnu politiku Judit Hammersteinová a zástupca štátneho tajomníka Attila Fülöp, zodpovedný za politiku rodiny a rovnosti šancí.

Štefan Kraslán pochádza z Tardošu, vyštudoval históriu a slovenčinu na Univerzite Komenského v Bratislave, bol referentom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, školským referentom Celoštátnej slovenskej samosprávy a už vyše desať rokov pracuje na ministerstve školstva.

(ef)

Slovenský spev a tanec na výletnej lodi

Pilíšske trio a tanečníci folklórneho súboru Pilíš boli hosťami tohoročného výletu loďou po budapeštianskej časti Dunaja, ktorý usporiadala Slovenská samospráva IX. obvodu. Stalo sa už dobrou tradíciou, že Slováci z Františkova na začiatku septembra zavolajú svojich známych, aby sa loďou povozili po Dunaji, aby sa voľne porozprávali a v neposlednom rade si pozreli pestrý slovenský kultúrny program. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď pozvali pilíšskych folklórnikov.

Ako nás informoval predseda slovenského voleného zboru Mikuláš Bogár, s radosťou si pozreli krátky program pilíšskych spevákov a tanečníkov, ktorému predchádzali informácie o tohtoročnej činnosti samosprávy. „Na plavbu sme sa vydali popoludní od Petőfiho mosta, aby sme sa preplavili po Dunaji, až po nový Severný most. Počasie bolo ako stvorené na prehliadku: povieval síce vietor, ale zato slnko svojimi lúčmi hladkalo tváre výletníkov a pridávalo lesk budovám na oboch nábrežiach,“ povedal M. Bogár. Slovenská samospráva IX. obvodu funguje už druhý cyklus, ale za tento krátky čas sa im podarilo vydobyť si stále miesto pre svoje podujatia v kalendári obvodu, ale aj Slovákov hlavného mesta. Medzi ich tradičné podujatia patria majáles, pozvanie slovesného folklórneho alebo speváckeho súboru na Veselicu na sídlisku Attilu Józsefa, ako aj výlet loďou.

Po kultúrnom programe sa začala šíriť vôňa strapačiek, ktoré každému chutili. Výlet loďou po Dunaji sa vydaril nielen pre príjemné počasie, ale aj pre pekný kultúrny program a príležitosť porozprávať sa.

(ef)

„A nádej nezahanbuje“
/R 5,5/

Slovenské regionálne kultúrne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku so sídlom v Sarvaši pracuje od roku 2003 v záujme Slovákov žijúcich v okolí Sarvaša s Kondorošom, Irminčokom, Kardošom a Čabačudom. Hlavným cieľom inštitúcie je zachovávanie a rozširovanie slovenskej kultúry, ba aj obnovenie tradícií a zvykov našich predkov.

Ročne sa usporiada 18-20 samostatných podujatí, a okrem toho, ako spoluorganizátor sa regionálne kultúrne stredisko OCCSSM zúčastní aspoň na desiatich programoch v regióne. Popri regionálnych slovenských samosprávach a spoločnostiach sa dobre spolupracuje aj so slovenským spolkom Vernosť, so Slovenskou základnou školou v Sarvaši, s mestskou knižnicou, múzeom, kultúrnym strediskom Petra Vajdu, slovenským divadlom Cervinus Teatrum a pedagogickou fakultou Univerzity Sv. Štefana. Pri organizovaní podujatí nám v mnohom pomáhajú aj členovia Spolku záhradkárov Samuela Tešedíka. Spoločenskú miestnosť nám zabezpečuje Slovenská samospráva mesta Sarvaš, ktorá s nami od samých začiatkov spolupracuje.

Určité obľúbené programy sa už viac rokov pravidelne opakujú, ako napríklad cyklistické túry spolu so záhradkármi, posudzovanie sarvašských „klbás“, Deň mesta Sarvaš, Deň rýb, Deň sliviek, Michalská veselica a tiež Podzimná veselica. V obciach regiónu pravidelne organizujeme slovenské dni a slovenské večierky. Veľký úspech majú Haluškové dni a Slovenský bál v Kondoroši.

Často sa konajú tradičné podujatia aj v Slovenskom pamiatkovom dome, ktorý prevádzkuje miestna slovenská samospráva.

O všetkých aktivitách inštitúcie pravidelne informujú verejnosť sarvašské slovenské noviny - Novinkár nad Kerešom.

Na podujatiach celého regiónu sa zúčastňuje mládež i staršia generácia. Do budúcnosti sa dívame s nádejou a vierou, že kultúrne a duchovné dedičstvo naše aj ďalej žiť bude, lebo: „…nádej nezahanbuje”.

Tibor Mótyán
vedúci SRKS OC CSSM v Sarvaši

Nový školský rok 2013/2014 v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši

Oddýchnutí žiaci, plní zážitkov z prázdnin, sa opäť vrátili do škôl. 2. septembra sa začal pre všetkých školákov nový školský rok 2013/2014. Tak tomu bolo aj v Slovenskom Komlóši. Učitelia, žiaci, rodičia a hostia sa zhromaždili vo vyzdobenej telocvični. Hádam najvzrušujúcejšie chvíle prežívalo 22 našich nových prváčikov so svojimi rodičmi. V tento sviatočný deň si ich pod ochranné krídla zobrala pani učiteľka Edita Hovorková Mészárosová.

Slávnosť sa začala maďarskou a slovenskou štátnou hymnou, po ktorej nasledoval krátky kultúrny program. Prváci zarecitovali slovenské básne, ktoré sa naučili ešte v materskej škole s pani učiteľkou Zuzanou Šutovou. Potom sa ujala slova riaditeľka Slovenskej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková, ktorá slávnostne otvorila nový školský rok. Privítala vzácnych hostí - generálneho konzula SR Štefana Daňa, poslanca miestnej slovenskej samosprávy Ondreja Matajsza a evanjelického farára v Slovenskom Komlóši Atilu Spišáka.

Skonštatovala, že prázdniny rýchlo ubehli a opäť sa začne učenie a skúšanie, nadobúdanie nových vedomostí. Ale ani počas prázdnin sa nezaháľalo. Deti absolvovali rôzne výlety, tábory a sústredenia doma i na Slovensku. Získali nové priateľstvá, zážitky, na ktoré budú ešte dlho spomínať.

V ďalšej časti svojho príhovoru oboznámila prítomných s organizáciou nového školského roka. Zvlášť sa prihovorila prváčikom, žiakom ôsmeho ročníka a rodičom. Zdôraznila, aká je dôležitá spoločná väzba pedagóg - rodič - dieťa. V tomto školskom roku bude mať škola 141 žiakov, z toho 22 prváčikov, 13 pedagógov, 1 asistenta a 1 hosťujúcu učiteľku. Prevádzkovateľom školy sa stala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.

Záverom svojho prejavu sa pani riaditeľka opäť prihovorila žiakom slovami: „Váš úspech závisí len od vás a vášho prístupu ku školským povinnostiam. Buďte rozvážni, učte sa nové vedomosti so záujmom a motiváciou, nezabúdajte na pomoc slabším spolužiakom, majte úctu k učiteľom, ktorí vám odovzdávajú svoje bohaté a často celoživotné skúsenosti. Vážte si jeden druhého, vážte si odlišnosti a krásu života, ktorý prežívate.“ Všetkým zaželala pevné zdravie, učiteľom veľa kreatívnych nápadov, pevné nervy a rodičom veľa trpezlivosti pri výchove svojich detí.

Po slávnostnom otvorení školského roka sa všetci žiaci so svojimi triednymi učiteľmi rozišli do tried.

Ľubomíra Rollová

V Békešskej Čabe sa rozlúčilo s letnými prázdninami aj počasie

Niečo dobré sa skončilo... To bolo možné cítiť aj na počasí prvého septembra v Békešskej Čabe: nebo celé popoludnie oplakávalo odchádzajúce letné prázdniny.

S nostalgiou v srdci som prekročila prah svojej alma mater, ktorá sa počas uplynulých rokov zmenila na jednu z najmodernejších verejných budov v Békešskej Čabe. Deti v čierno-bielom oblečení, opálené, usmievavé sa zhromaždili na chodbách školy, pozdravujúc starých dobrých kamarátov.

Pre uplakané počasie sa slávnostné otvorenie školského roka uskutočnilo v aule školy. Žiakov, rodičov a všetkých prítomných pozdravil Michal Lásik a odovzdal slovo žiakom základnej školy, ktorí si prichystali na túto slávnostnú udalosť krátky program. Zoé Serbánová, Kitti Csécseiová, Liza Andrejová, Bence Püski, Lea Szarvasová a Lili Trapánová sa rozlúčili s bezstarostným letom, tábormi, výletmi, neskorým vstávaním v rámci krátkeho vystúpenia, ktoré pripomínalo konverzáciu na sociálnej sieti Facebook, ktorú mladí obľubujú. V podaní Lei Szarvasovej si potom mohli prítomní vypočuť maďarskú báseň o ťažkom živote týždenníka. Bývalí škôlkari - od prvého septembra už hrdí prváci - na počesť školy zarecitovali dielo autorky Csilly Vargovej Tasnádyovej a prvácku hymnu. V mene všetkých prváčikov zložil prísahu Benedek Murvai:

Ja, prváčik, sľubujem vám,
že na hodinách vždy pozor dám.
Do školy pripravím sa riadne,
desiatu zjem každopádne.
Písmenká a čísla úhľadne napíšem perom
nakloním ich vždy správnym smerom.
Pravidlá slušného správania dodržím a rád,
A budem s každým kamarát.
To všetko zvládnuť chcem sám,
tak na svoju prvácku česť prisahám!

Po vystúpení žiakov sa ujala slova riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe Edita Pečeňová, ktorá oficiálne otvorila nový školský rok. Ešte raz všetkých pozdravila, osobitne prvákov a deviatakov na gymnáziu. Referovala o letných činnostiach žiakov a členov učiteľského zboru na Slovensku. Z jej slov sme sa dozvedeli, že šesť žiakov základnej školy sa zúčastnilo cez leto na tábore vo Vysokých Tatrách, ôsmaci navštívili Banskú Bystricu, gymnazisti sa dostali na jazykové kurzy, okružný zájazd a divadelný tábor.

Ďalej hovorila o rekonštrukciách prebiehajúcich v škole počas leta. Rekonštrukcia budovy sa začala v roku 2005. Cez prázdniny vďaka podpore Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku boli obnovené školské skrinky na chodbách, kancelárie, skupinová izba škôlkarov, zdravotná izba, izba pre hostí, pracovňa internátnych pracujúcich a počítačová izba. Podľa rozhodnutia vlády sa oddelila finančná podpora pre konečné úpravy budovy, po skončení všetkých prác obnovená, moderná škola bude prezentovaná v rámci veľkej slávnosti.

Počas uvítacích slov pani riaditeľky aj slnko zasvietilo, žiaci uprostred radostnej vravy smerovali k opusteným triedam, ktoré od pondelka rána zase naplnili životom.

Andrea Kiss

Evanjelici z okolia Budapešti sa stretli v Piliši

Druhé stretnutie slovenských evanjelikov z okolia Budapešti sa uskutočnilo 1. septembra v meste Piliš. Regionálne osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy v Ečeri, regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina, slovenská samospráva mesta Piliš, evanjelický zbor v PiIiši a mestská samospráva boli organizátormi tohtoročného stretnutia, na ktorom sa zúčastnili veriaci z desiatich obcí. Program sa začal slávnostnou dvojjazyčnou bohoslužbou, liturgiu čítali evanjelické farárky Hilda Gulácsiová Fabuľová a Alžbeta Nobiková, kázal farár zo Slovenského Komlóša Atila Spišák.

Prítomných najprv privítal miestny duchovný, zástupca biskupa a dekan György Krámer, ktorý sa poďakoval Hospodinu, že môžu hostiť v meste toľko evanjelikov. Zvlášť privítal hostí, medzi nimi podpredsedu CSSSM Ondreja Csabu Aszódiho, riaditeľku Osvetového centra CSSM Katarínu Király, predsedníčku Doliny Zuzanu Szabovú, poslankyňu CSSM Katarínu Szabovú Tóthovú, predsedu náboženského výboru CSSM Tibora Mótyána a za domácich starostu mesta Mártona Szabóa a predsedu slovenskej samosprávy Jána Šedra. Na organe hrala Ildiko Jansiková.

„Viera bez skutkov je mŕtva,“ povedal vo svojej kázni A. Spišák, ktorý zdôraznil potrebu viery v Ježiša, ktorý nám ukáže správnu cestu, ako ju ukázal pilišským prisťahovalcom pred skoro 300 rokmi, keď po príchode do nového bydliska postavili najprv kostol. Hovoril aj o dôležitosti rozšírenia radov veriacich, ktorých spája nielen viera, ale aj spoločný materinský jazyk.

V rámci bohoslužby sa prítomným prihovoril starosta mesta, ktorý sa poďakoval organizátorom za ich prácu a účastníkom za záujem. K. Király svoj príhovor začala v slovenčine. Ako povedala, pri založení ečerského regionálneho strediska pred piatimi rokmi nepochybovala, že tieto komunity budú aj naďalej pracovať na tom, aby si zachovali svoju identitu. „V uplynulých piatich rokoch ste nás presvedčili, že tieto obce, ktoré sa združujú aj v Doline, majú životaschopnosť v tomto regióne. Hovorí sa, že Slovákom v Maďarsku sa podarilo zachovať svoje tradície vďaka tomu, že sú veriaci. Pretože ich tradície sa zakladajú na náboženských základoch,“ povedala riaditeľka OC CSSM. Ďalej hovorila aj o smutných udalostiach mesta, keď niektoré rodiny museli opustiť Piliš po druhej svetovej vojne, avšak mali šťastie, že im dali možnosť, aby si vybrali dedinu, kde by sa chceli usadiť a takto si vybrali Šamorín. Na záver K. Király prečítala úryvok zo spomienok pilišského presídlenca Stehlíka.

Prítomným sa prihovorila aj farárka celoštátnej slovenskej evanjelickej služby H. Gulácsiová Fabuľová. Svoj prejav začala vyjadrením vďaky za to, že po stretnutí pred dvoma rokmi v Alberti sa teraz už druhýkrát takto zišli slovenskí evanjelici z okolia Budapešti. Spomenula, že je dôležité nielen stretávať sa, ale aj zachovať si vieru a jazyk. Prítomným priblížila stretnutie s veriacimi po bohoslužbe v Níreďháze, kde sa po desaťročiach konala slovenská bohoslužba. Nadšení veriaci prišli za ňou so slzami v očiach, že si mohli znovu vypočuť Slovo Božie vo svojom rodnom jazyku. Bohoslužba bola rozšírená o Pánovu Večeru a odovzdali aj kvety vďaky účastníkom. Na konci bohoslužby T. Mótyán zaspieval staroslovanský Otčenáš pred oltárom, potom A. Spišák a Gy. Krámer dali Áronovské požehnanie, čím sa bohoslužba skončila.

Po bohoslužbe sa farári rozdelili a pri dvoch východoch si podávali ruky s veriacimi, ktorí tak mali možnosť sa poďakovať za pekné slová. Neraz sme videli slzy v očiach a vďaku za slovenské slovo.

Popoludní sa začal folklórny program slovenských súborov zúčastnených obcí na trhovisku mesta, kam ich zvolávala dychovka z Piliša so slovenskými ľudovými piesňami. Podaktorí účastníci nevydržali a na takty dychovej hudby sa roztancovali.

Ešte pred začiatkom kultúrneho programu sme sa opýtali predsedníčky Doliny Zuzany Szabovej, prečo sa rozhodli uskutočniť stretnutie slovenských evanjelikov práve v Piliši. Ako nám prezradila, Pilišania sa prihlásili už pred dvoma rokmi, ale vtedy ich museli odmietnuť, lebo Alberťania práve oslavovali jubileum dediny a bolo dôstojné začať sériu podujatí k založeniu obce stretnutím slovenských evanjelikov. Ale tento rok s radosťou vyhoveli ich žiadosti.

Moderátorkou kultúrneho programu bola K. Szabová Tóthová, ktorá predstavila súbory: spevokol Bálóa Lipóta z Čemeru, skupinu z Maglódu, tanečníkov z Veľkej Tarče a z Kerestúru, ale aj domácich dychovkárov. Ako povedala, pilišský súbor založili v roku 2005, stal sa hlavným účinkujúcim hudobných podujatí mesta: okrem koncertov sa zúčastňuje aj na programoch cirkvi a spoločenských organizácií. Členmi kapely sú aj žiaci hudobnej školy spolu s učiteľmi.

Kultúrny program otvoril podpredseda CSSM. Ako O. Cs. Aszódi povedal, je veľmi rád, že v regióne pestujú svoje náboženské tradície nielen katolíci, ale aj evanjelici. „Hrad prepevný je pán Boh náš, to je pozdrav evanjelikov a myslím si, že aj naša identita musí byť silná, aby sme mohli chrániť dedičstvo našich predkov“, povedal, a odovzdal pozdrav predsedu CSSM, ktorý sa osobne nemohol zúčastniť na podujatí.

Po príhovore predsedu slovenského voleného zboru Jána Šedru už nasledoval kultúrny program, v ktorom zneli piesne, tancovalo sa, každý sa výborne zabával. Medzitým miestne gazdinky priniesli na stoly domáce zákusky. Po výbornom programe sa účastníci ťažko lúčili.

(ef)

Parenicu nominovali za najlepší syr, vyhrala Lajta

V dňoch 4. až 15. septembra usporiadali v Budapešti Medzinárodnú súťaž syrov za účasti predstaviteľov 20 štátov, medzi nimi aj Slovenska. V nákupnom stredisku Budagyöngye a od 11. septembra na Festivale vín na Budínskom hrade mohli návštevníci ochutnať syrové špeciality zo zahraničia a hlasovať na ne.

Výhercom súťaže sa stal maďarský syr Lajta, ktorý celý čas stál na prvej priečke v internetovom hlasovaní. Maďarský syr Lajta je trochu pikantný polotvrdý výrobok, ktorý vyrábajú od 30. rokov minulého storočia, v súčasnosti v okolí Győru. Čerstvé syry priniesli napríklad Taliani v podobe burraty, ktorú možno konzumovať iba dovtedy, kým je lístok ľalie, ktorým ho zaviazali, zelený. Veľkej obľube sa tešil cheddar, z ktorého priniesli na ochutnávku nielen Briti, ale aj Holanďania a Íri. Francúzov reprezentoval kozí syr Pyramis, ocenený na medzinárodnej súťaži vo Valencii.

Slovensko zastupovala Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine, ktorá je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete. Založila ju rodina Molecovcov v roku 1797 a od tých čias sa v nej nepretržite vyrába bryndza, ktorá je najtypickejším slovenským syrom. Do súťaže sa však nezapojili s bryndzou, ale s ďalšou slovenskou špecialitou, parenicou.

„Neprišli sme sem vyhrať, lebo do súťaže nominovali svoje výrobky aj také krajiny, v ktorých výroba syrov má dlhoročné tradície, ale veríme, že získame veľa hlasov. Preto sme vybrali parenicu vyrobenú z ovčieho syra, lebo okrem bryndze, ktorú sme nominovať nemohli, je to jeden z výrobkov, ktoré sú svetovo uznávané. Ale iba my sme nominovali údený syr,“ povedal obchodno-ekonomický radca veľvyslanectva SR Milan Kurucz.

Okrem bryndze druhým slovenským potravinárskym výrobkom s chráneným zemepisným označením bol tradičný mliečny výrobok z horských salašov – slovenská parenica. Tento syr, ktorý sa kedysi vyrábal iba ručne a výlučne z ovčieho mlieka, je čoraz vzácnejší a drahší. Podľa pôvodnej receptúry vyrábajú slovenskú parenicu iba na niektorých slovenských salašoch. Jej výroba sa na Slovensku traduje už 200 rokov. V moderných obchodných reťazcoch sa s ňou prakticky nestretnete. O registráciu pravej ovčej slovenskej parenice požiadal slovenský Cech bryndziarov Brusel ešte v roku 2004. Parenica však môže byť vyrobená aj zo zmesi čerstvého nepasterizovaného ovčieho a rovnako čerstvého nepasterizovaného kravského mlieka, pričom podiel ovčieho musí byť minimálne 50 percentný. S výrobkami zodpovedajúcimi takejto receptúre sa môžete stretnúť predovšetkým v slovenskej obchodnej sieti, ale vďaka veľkému záujmu čoraz častejšie sa vyskytuje na maďarských nákupných pultoch.

Najlepším údeným syrom sa stala v medzinárodnej súťaži parenica, ktorá dlho stála na tretej priečke. Prvé miesto získal aj litovský džiugas, ako syr, ktorý chutí maďarskému publiku najviacej. Druhú priečku obsadil taliansky syr burrata. Burrata „sa zrodila“ až okolo roku 1920 a je typickým syrom oblasti Puglia (južné Taliansko). Burrata je zaradená do kategórie čerstvých syrov, veľmi sa podobá mozzarelle, ale je mäkší. Vyrába sa ručne z kravského mlieka a smotany.

Do súťaže menovali svoje výrobky také krajiny, ako Francúzsko, Holandsko, Veľká Británia, Írsko, Belgicko či Grécko.

(ef)

Slniečko septembra, ružové jabĺčko, okolo školy sa kotúľa ľahučko...

A potom príde pani učiteľka v bielučkej blúzke... Verše, ktoré napísal slovenský spisovateľ Ján Kostra vo svojej známej básni Slniečko septembra.

Škola nás volá... Týmito veľmi výstižnými slovami bolo vyzdobené pozadie javiska v Kultúrnom dome Petra Vajdu v Sarvaši na slávnostnom otvorení školského roka slovenskej školy. Kultúrny dom dýchal 1. septembra atmosférou slávnostnej nálady a iskierky nedočkavosti svietili v očiach všetkým prítomným. Veselý detský džavot zaplnil javisko aj hľadisko. Sálu rozozvučali tóny maďarskej a slovenskej štátnej hymny. Žiaci školy sa predstavili slávnostným kultúrnym programom pod vedením pani učiteľky Csilly Tomašovskej, moderátormi boli Enikő Czinkoczká a Bence Virág. Riaditeľka školy Zuzana Madveďová privítala prítomných a osobitne vzácnych hostí - primátora mesta Sarvaš Michala Babáka, policajného patróna školy Sándora Darvasa, predsedníčku Nadácie slovenskej školy Annu Frankovú, poslankyňu mestskej samosprávy Hajnalku Gombárovú, zástupcu vedúceho okresného úradu v Sarvaši Andrása Skorku, riaditeľku Evanjelického gymnázia Petra Vajdu v Sarvaši Máriu Kitajkovú Szántaiovú, zástupkyňu riaditeľky tej istej školy Tünde Mészárosovú a zástupcov Rady rodičov, prededu Bélu Kincsesiho a podpredsedu Jána Boháka. Čestné miesto na javisku patrilo, tak ako každý rok, najmenším žiakom školy - prvákom. Skúsenými rukami ich školskými starosťami aj radosťami povedú učitelia Silvia Kočišová a Gábor Urbán v 1. A a Eva Sklenárová a Katka Kondačová v 1. B. Pani riaditeľka školy s láskou privítala 44 najmenších žiakov, ktorým zaželala veľa chuti do práce, veľa úspechov a veľa šťastia. Krásnou symbolikou bolo spojenie rozhovoru sestier Dóry a Ester. Dóra je ôsmačkou a jej sestra prváčkou. Staršia a skúsenejšia zo sestier múdro radila malej školáčke, ako úspešne zvládnuť školské povinnosti. Najstarší žiaci školy - ôsmaci s rukou na srdci, humornou formou odprisahali dodržiavanie školského poriadku a vzorný a zodpovedný prístup ku školskej práci. Účinkujúci vážnym slovom, radostným spevom, žartovaním aj básnickým slovom naviedli atmosféru začínajúcich sa povinností, čím dali definitívne zbohom prázdninám a odštartovali úspešne vstup do nového školského roka. Tento štart uviedol milými slovami primátor mesta Sarvaš Michala Babák. Vznešenou bodkou za slávnostným otvorením školského roka 2013/2014 neodmysliteľne bola školská hymna, ktorej slová žehnajú sarvašskú školu, želajú šťastie na šírej Dolnej zemi, lásku a mladosť, ktorá zvíťazí. Nech tieto slová znejú priestormi školy po celý školský rok.

Alena Kosc

Úspešné sarvašské žiačky na športovom festivale v Budapešti

Každoročne prvý septembrový víkend odcestujú žiačky, ich mamičky a učiteľky sarvašskej slovenskej základnej školy do Budapešti na preteky. Celoštátny festival pohybu sa konal na novom mieste, na tzv. Holej priehrade (Kopaszi gát). Novinkou bolo aj to, že sa na akcii mohli zúčastniť chlapci narodení po 2. septembri 2000, ale ich výkon sa nehodnotil.

K futbalovému družstvu z Békešskej Čaby a Gyuli sa pod vedením Agneši Tóthovej pripojila skupina žiakov zo sarvašaskej slovenskej základnej školy.

Po príchode na miesto konania každý účastník prevzal farebné zošity podľa vekovej kategórie, do ktorých sme zbierali body.

Hlavným organizátorom bol Zväz športovej organizácie voľnočasového športu. Podujatie otvoril štátny tajomník ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za šport István Simicskó. Privítal hostí, medzi nimi olympionikov Györgya Kozmana, Szilviu Szabó, Attilu Zubora, Lillu Székely.

Rozcvičku pre všetkých účastníkov viedol známy športovec Tamás Katus. Desiatky športových odvetví mohli účastníci vyskúšať počas celého dňa. Naša výprava sa snažila absolvovať čo najviac stanovíšť.

Každú hodinu organizátori vylosovali šťastného výhercu, ktorý sa snažil získať 10 rôznych pečiatok na každej stanici, ktorú absolvoval. Mali sme veľký výber, veď oproti vlaňajším športovým disciplínam pribudli aj vodné športy. Nevynechali sme ani kickbox pod vedením Rómea Szentgyörgyiho, retro dance s Attilom Kovácsom a dance aerobic, ktorý s veľkým nadšením viedla Anita Hosnyanszká. Veľký záujem bol o jogu a kontrolu zdravotného stavu. Na festivale sa zúčastnili skoro všetky župy. My, Sarvašanky, sme úspešne reprezentovali Békešskú župu. Súťažilo sa v 4 vekových kategóriách.

Obsadili sme 2. miesto s počtom bodov 1916 a k dosiahnutiu prvej priečky nám chýbalo len 80 bodov.

Výsledky jednotlivcov:
12 rokov a menej - Alexandra Pappová 222 bodov
13 - 25 rokov - Vivien Krisková 206 bodov
26 - 44 rokov - Anikó Podaiová 238 bodov
45 rokov a viac - Zlatica Lišková 243 bodov

V prvej desiatke súťažiacich, ktorí sa zaslúžili o naše druhé miesto, boli ešte Diána Pappová, Zuzana Szitová, Brigitta Fülöpová, Renáta Zsibritová, Agneša Lišková a Mária Fazekašová.

Veríme, že na budúci rok zvíťazíme.

Zlatica Lišková

Zasadali odborné výbory CSSM

Začiatkom septembra, pred riadnym zasadaním Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru uskutočnili rokovania jednotlivých výborov. Ich úlohou bolo zaujať stanovisko k aktuálnym otázkam, aby ich mohli predložiť VZ, ktoré sa uskutoční 25. septembra.

9. septembra zasadli spoločne dva výbory a dozorná rada spoločnosti Legatum, aby vypočuli uchádzačov o post riaditeľa spoločnosti. Na zasadnutí sa zúčastnili aj predseda CSSM Ján Fuzik, podpredsedovia František Zelman a Ondrej Csaba Aszódi a vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth. Do konkurzu sa prihlásili dve uchádzačky. Ako pre Ľudové noviny uviedla predsedníčka finančno-kontrolného výboru (FKV) Zuzana Szabová, obidva súbehy boli dôkladné, uchádzačky majú potrebné vzdelanie a členovia výboru sa zhodli v tom, že o poste má rozhodnúť Valné zhromaždenie. To potvrdila aj predsedníčka kultúrneho výboru Zuzana Lauková, ktorá pre náš týždenník povedala, že nechceli ani jedného uchádzača uprednostniť, preto zveria rozhodnutie na VZ. Po spoločnom zasadnutí sa výbory rozišli a pokračovali vo svojom zasadnutí podľa denného programu.

FKV ešte rokovalo o obchodnej spoločnosti, nakoľko si vypočuli predstaviteľov účtovníckej firmy, ktorá by mala viesť účtovníctvo Legata. Podľa predsedníčky výboru je preto potrebné, aby spoločnosť mala vlastného účtovníka, lebo rozdielne sa účtuje v hospodárskej sfére a v samosprávnej činnosti. Členovia výboru si vypočuli predstaviteľov firmy a zhodli sa v tom, že bude vhodné, aby ich VZ poverilo touto prácou. Ďalším bodom rokovacieho poriadku FKV boli informácie o hospodárení CSSM a jej inštitúcií v prvom polroku. „Dôkladne pripravené písomné správy sme preštudovali a zistili sme, že s rozpočtom CSSM a jej inštitúcií narábali podľa termínov a vyhovujúce bolo zaobchádzanie s príjmami a výdavkami, čo znamená, že sa hospodárilo šetrne,“ povedala Z. Szabová a dodala, že prerokovali aj II. modifikáciu rozpočtu CSSM na tento rok. K tejto modifikácii je potrebné pristúpiť kvôli grantom, ktoré začiatkom roka ešte nemohli vyčísliť presne, ďalej do rozpočtu CSSM a jej inštitúcií zaviedli aj rozpočet novoprevzatej komlóšskej slovenskej základnej a materskej školy.

Pravidlá konkurzu CSSM na predošlom aprílovom zasadnutí FKV neodporučil prerokovať na VZ, lebo boli ešte nejasnosti, ktoré sú dnes vyriešené, pravidlá sa prerokovali a preto ich členovia výboru odporučia prerokovať na VZ. Odporučia VZ aj schválenie honoráru pre kurátorku CSSM v podvýbore EMET Ildike Klauszovej Fúzikovej, ako aj schválil štvormesačnú doplnkovú odmenu predsedovi CSSM.

Posledným bodom rokovacieho poriadku FKV boli informácie o vyúčtovaní financií získaných na vybudovanie Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch.

Zasadol aj kultúrny výbor CSSM. Ako nás informovala jeho predsedníčka Z. Lauková, program obsahoval informácie o aktuálnom stave prípravy Nášho kalendára 2014 a publikácie CSSM a jej inštitúcií. Čo sa týka kalendára, jeho redaktorka I. Klauszová Fúziková vyslovila nádej, že ročenku sa podarí pripraviť do posledného tohtoročného zasadnutia nášho najvyššieho voleného zboru napriek tomu, že majú problémy s dodávaním sľúbených materiálov. Členovia KV vyhodnotili aj Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa tento rok uskutočnil 7. júla v Pálháze. „Každá obec má iné podmienky, ale sme konštatovali, že sme využili tie možnosti, ktoré Pálháza ponúkala. Patrí vďaka Pálházanom, ktorí pomáhali pri jeho organizácii,“ povedala pre Ľudové noviny Z. Lauková a dodala, že členovia výboru tiež prerokovali pravidlá konkurzu CSSM a odporučia ich prerokovať a prijať na VZ.

Posledným bodom programu KV bolo prerokovanie návrhov na udelenie vyznamenania Za menšiny. Ako nás informovala predsedníčka výboru, členovia sa nevedeli dohodnúť na konkrétnom mene, ale sa budú snažiť odporučiť VZ, aby podporilo takého jednotlivca, ktorý má buď životné jubileum, alebo doteraz nedostal vyznamenanie, lebo pre verejnosť je jeho práca neznáma. Medzi inými si vypočuli informácie o plánovanej konferencii k jubileu inštitúcií CSSM, ktorá by sa mala uskutočniť 19. októbra v Mlynkoch.

Dozorná rada neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti Legatum si vypočula tiež účtovnícku firmu, ktorá by sa mala zaoberať účtami obchodnej spoločnosti a členovia rady sa zhodli v tom, že firma vyhovuje požiadavkám.

V nasledujúcom čísle nášho týždenníka budeme informovať o zasadnutí náboženského, výchovno-vzdelávacieho a mládežníckeho výboru CSSM.

(ef)

Štátne vyznamenanie Štefanovi Tóthovi

Pri príležitosti štátneho sviatku prevzal v Národnom divadle z rúk ministra ľudských zdrojov Zoltána Baloga Zlatý rad dôstojníckeho kríža Maďarska (občiansky) historik a muzeológ Štefan Tóth.

Štefan Tóth z Múzea Ferenca Móru v Segedíne sa narodil roku 1957 vo Veľkom Bánhedeši ako tretí syn slovenskej rodiny. Slovenská národnostná pospolitosť v tejto békešskej dedinke a silné rodinné putá natrvalo ovplyvnili jeho identitu a materinský jazyk. Do gymnázia chodil v Békešskej Čabe, vysokoškolský diplom získal v Segedíne. Už počas štúdia sa stal motorom segedínskeho národnostného života a zároveň zakladateľom Spolku segedínskych Slovákov a miestnej slovenskej samosprávy a stál pri zrode Celoštátnej slovenskej samosprávy.

Svoj výskum zameriava predovšetkým na historické pozadie slovenskej osvety a kultúry. Je iniciátorom interetnickej spolupráce v Čongrádskej župe a dolnozemskom regióne.

(ef)