Neslobodno

Zákaz vstupu, zákaz fajčenia, zákaz predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a zákaz používania mobilných telefónov na pracovisku, ale aj v škole... Toľko zákazov na jeden dych! Väčšinou s nimi možno len súhlasiť, dokonca vekovú hranicu predaja alkoholu a cigariet by som posunula aj vyššie.

Vypočula som si rozhovor mladých gymnazistov, ktorí rozhorčene rozoberali nové nariadenie školy, ktoré zakazuje používanie mobilných telefónov počas vyučovania. Pýtam sa, prečo až teraz to napadlo učiteľov, veď samotný problém existuje už asi desať rokov. Vtedy posielali cez hodinu iba SMS-ky, potom prišli telefóny s fotoaparátmi a mohli aj MMS-kovať, kým teraz už všetci majú chytré aparáty s neobmedzeným mobilným internetom. A oni sú bezočivo neustále on-line, četujú a surfujú na nete aj počas vyučovacej hodiny bez vážnejších dôsledkov. Majú aj argumenty, prečo si to môžu dovoliť. „Veď je lepšie, keď hlúpy študent, ktorý nemá záujem o hodinu, surfuje a je ticho, keby mu to zakázali, len by vyrušoval Nech je učiteľ spokojný, a venuje sa tým študentom, ktorí dávajú pozor.“ Deti moje! Povinná školská dochádzka trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov svojho veku. Potom sa začína život s veľkým Ž na plný plyn. Rodičia už potom nedostanú rodičovské príspevky, ani daňové úľavy, a z dieťaťa sa stane „príživník“ rodiny. Pouvažujte, či vypnúť mobil, dávať pozor na hodine, zmaturovať a byť akceptovaný v spoločnosti, alebo mať právo na voľný tok informácií aj počas vyučovania. Rozhodnite sa podľa vlastného vedomia a svedomia!

Ivett Horváthová Körtvélyesi

Ďalšie ocenenie pre Júliusa Alta

Po minuloročnej cene Pro Urbe si predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove Július Alt prevzal pamätný diplom v Dubnici nad Váhom, ktorá sa stala, aj vďaka jeho práci, družobným mestom maďarského mesta v ohybe Dunaja. Týmito cenami uznali jeho dlhoročnú prácu. J. Alt reprezentuje nielen miestnych Slovákov, ale urobil veľa v prospech našej národnosti aj na celoštátnej úrovni. J. Alt povedal, že hoci prevzal cenu on, domnieva sa, že týmto uznali prácu celého mesta na národnostnom poli.

- Čo znamenajú pre vás tieto ocenenia?

- Myslím si, že obidve mestá ohodnotili moju prácu. Spolupráca týchto miest je veľmi úzka v kultúrnej oblasti, ale aj v športových a odborných aktivitách. Naposledy zavítal do nášho mesta Klub dôchodcov a Vacovčania ich navštívili v Dubnici. Dobré kontakty udržiava aj vacovská väznica s tamojšou ustanovizňou. Sme hrdí na to, že v Základnej škole Károlya Földváryho je výučba slovenčiny a má dobré kontakty so školou v družobnom meste. Dobre mi padlo, že tak vo Vacove, ako aj v Dubnici - kde som prevzal toto ocenenie ako prvý zo zahraničia - uznali moju prácu.

- Dávnejšie ste nám povedali, že je dobré byť Slovákom vo Vacove. Ešte stále to tak cítite?

- Áno. Ak sa veci uberajú dobrým smerom na Slovensku, či v hospodárskej sfére, alebo Slováci vyhrajú v nejakom športe, všetci Slováci zo zahraničia cítia spolu s nimi. Aj my vo Vacove si vtedy povieme, že je dobré byť Slovákom.

- O rok budú voľby do národnostných samospráv a vy už dosť dlho zastupujete tunajších Slovákov. Plánujete sa znovu pustiť „do boja“?

- Všetko, čo robím, robím čestne a poctivo. Tridsať rokov som bol jedným z vedúcich predstaviteľov Slovákov v Maďarsku. Nešiel som do dôchodku, vo svojej práci som pokračoval vo Vacove. Neprestajne vo mne žije národnostné cítenie a myslím si, že kým mi sila a zdravie vydrží a budem mať vhodných partnerov vo vacovskej slovenskej samospráve, rád by som pokračoval. Ale to, či uspejem vo voľbách o rok, je ešte priskorá otázka.

- Ako vidíte postavenie národností v Maďarsku?

- Zásady ostali, ale prax sa zmenila v posudzovaní národností. Nastalo veľa zmien napríklad v oblasti školstva, školy viacerých menších obcí spojili a takto sa ťažko vyučuje slovenčina. Kým dávnejšie sa 14 tisíc žiakov učilo v 76 školách po slovensky, dnes tento počet klesol na polovicu.

- Aké plány má váš zbor ešte v tomto roku?

- V súčasnosti pracujem na tom, aby na Katolíckej univerzite Viliama Apora, popri výučbe nemčiny, zaviedli aj slovenčinu. V našich plánoch figuruje aj vyučovanie slovenčiny v rámci krúžku v Strednej odbornej škole Jánosa Selyeho, aby sa ošetrovateľky a pracovníci nemocníc mohli porozprávať s tými starými ľuďmi, ktorí sa dostanú k nim a nevedia dobre po maďarsky.

- Aké podujatia plánujete uskutočniť?

- V rámci jesenných umeleckých týždňov bude výstava, na ktorú pozveme priateľov z Dubnice. V novembri budú hosťom Vacova Otrokovice. Organizujeme aj tradičné Vacovské Vianoce, chceli by sme znovu otvoriť kurz slovenského jazyka. Takže plánov je dosť, len aby sme aj sily mali!

Za rozhovor ďakuje Anita Furunczová (ef)

XI. ekumenické stretnutie slovenských speváckych zborov a koncert chrámovej hudby

Pod záštitou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa uskutočnilo 21. septembra XI. ekumenické stretnutie slovenských speváckych zborov a koncert chrámovej hudby. Dejiskom udalosti sa v tomto roku stal rímskokatolícky kostol Panny Márie v Pilíšskej Čabe.

Spoluorganizátormi podujatia boli rímskokatolícka cirkevná obec a Slovenská samospráva Pilíškej Čaby, finančne prispeli Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Správa fondu ministerstva ľudských zdrojov.

Program sa začal predpoludní o 11.00 hod., otvoril ho rímskokatolícky farár v Pilíšskej Čabe a zástupca hostiteľských spoločenstiev László Száraz. Po privítaní hostí odovzdal slovo evanjelickej putujúcej farárke Hilde Fabuľovej Gulácsiovej, ktorá celebrovala krátku pobožnosť.

Starosta mesta Pilíšska Čaba Csaba Gáspár pozdravil všetkých slovami maďarského hudobného génia Zoltána Kodálya: „Hlbšie hudobné vzdelanie je vždy vyvinuté iba tam, kde jeho základom bol spev. Hudobný nástroj je vec privilegovaných. Ľudský hlas je dostupný pre každého, je zadarmo a napriek tomu je najkrajší, len ten sa môže stať úrodnou pôdou všeobecnej, rozšírenej hudobnej kultúry.“ V mene Náboženského výboru CSSM účinkujúcich pozdravil Tibor Mótyán. Vo svojom príhovore zdôraznil, že „so spevom sa dá vyjadriť radosť, aj žalosť, žiadosť, ale aj chvála“. Po uvítacích slovách požiadal podpredsedu CSSM Františka Zelmana, aby v zastúpení CSSM pozdravil zhromaždených.

Na XI. ekumenickom stretnutí slovenských speváckych zborov vystúpili skupiny evanjelický spevokol z Jače, Spievajúca mládež slovenská z Mlynkov, spevácky zbor Nezábudka (Čemer-Cinkota), Santovský páví krúžok, Perbálsky chór Jozefa Makláriho a spevácky zbor z Veľkého Lapáša (Slovensko). Na organe hral kantor Zoltán Geszler. Medzi hosťami boli aj vojenský atašé SR v Maďarsku Jozef Takács a vedúci národnostného oddelenia Ministerstva ľudských zdrojov MR Štefan Kraslán. Podujatie sa uzatvorilo slávnostným obedom v neďalekej obci Tök.

Andrea Kiss

Predstavili novú encykliku pápeža Františka Lumen fidei

Vo Vatikáne oficiálne zverejnili text novej pápežskej encykliky Lumen fidei (Svetlo viery). V Tlačovom stredisku Svätej stolice ho novinárom predstavili prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre náuku viery Mons. Gerhard Ludwig Müller a predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella.

Prvá encyklika pápeža Františka je venovaná téme viery, ako to vyjadruje jej názov Lumen fidei (Svetlo viery). Je adresovaná biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným osobám a všetkým veriacim laikom. Svätý Otec ju podpísal na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna 2013. Obsahom korešponduje s Rokom viery, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. a ktorého slávenie pokračuje so súčasným Svätým Otcom Františkom.

Vyše 80-stranová encyklika je rozvrhnutá do štyroch kapitol. Názov každej z nich tvorí motto v podobe biblického citátu.

Prvá časť nesie názov „Uverili sme v lásku“ (1 Jn 4,16). Hovorí o viere z pohľadu jednotlivca a z pohľadu dejín. Predstavuje vieru ako dlhú cestu, pričom sleduje Abraháma a ďalšie veľké postavy viery, zamýšľa sa aj nad pokušeniami neviery a idolatrie. Vieru vysvetľuje ako spoľahnutie sa na Boha, ktorý je vo svojom vzťahu k nám spoľahlivý, pričom najvyšším vyjadrením tejto spoľahlivosti je život Ježiša Krista.

Mottom druhej časti encykliky sú slová proroka Izaiáša: „Ak neuveríte, neporozumiete“ (por. Iz 7,9). Encyklika vysvetľuje vzťah viery k pravde a osobitný charakter poznávania vierou, pri ktorom viera vystupuje v spojení s láskou. Človek sa prijatím Božieho daru lásky stáva schopným vnímať svet novými očami. Na základe Jánovho evanjelia encyklika vysvetľuje rozličné úlohy, ktoré pri poznávaní vierou zohráva zrak a sluch. Ďalej podrobnejšie hovorí o vzťahu viery a rozumu a o úlohe viery v teológii.

Tretia časť je venovaná otázke odovzdávania viery. Nadpis „Odovzdávam vám to, čo som prijal“ je prevzatý z listu sv. Pavla Korinťanom (por. 1 Kor. 15,3). Cirkev je tu charakterizovaná ako Matka, ktorá nás učí rozprávať jazykom viery, pričom vzťah jednotlivca „ja“ nadobúda aj rozmer spoločenstva „my“. „Kto verí, nikdy nie sám“, hovorí encyklika (LF 39) a ďalej konkretizuje prostriedky, ktorými sa uskutočňuje odovzdávanie viery. Sú to najmä sviatosti, Vyznanie viery, Modlitba Pána a Desatoro. Tretiu kapitolu uzatvára téma jednoty a celistvosti viery.

Posledná štvrtá časť nesie názov „Boh im pripravuje miesto“ (por. Hebr. 11,16). Zameraná je na sociálny rozmer viery, na jej úlohu v službe spravodlivosti, pokoja a spoločného dobra. Viera sa tu predstavuje ako základ pre jednotu ľudstva, ktorá sa rúca, ak je postavená iba na kritériách užitočnosti. Viera totiž umožňuje vzájomné odpustenie a potvrdzuje víťazstvo dobra nad zlom. Konkrétnejšie sa encyklika venuje úlohe viery ako základu pre rodinný a manželský život. Pri uvažovaní nad úlohou viery ako posily v utrpení sa encyklika dostáva k téme kresťanskej nádeje a radosti a vrcholí v poukaze na dynamizmus viery, nádeje a lásky vo vzájomnom prepojení. Záver štvrtej časti tvorí pohľad na Pannu Máriu, u ktorej putovanie viery Starého zákona dospieva až k pohľadu na samotného vteleného Božieho Syna. Bodkou za encyklikou Lumen fidei je modlitba k Panne Márii ako Matke Cirkvi a Matke našej viery.

Prvú encykliku pápeža Františka robí osobitou fakt, že symbolicky prepája dva pontifikáty. Text z podstatnej časti vyšiel z pera Benedikta XVI., ktorý svoj prvý rukopis takmer stihol dokončiť. Vydaná encyklika však už nesie podpis jeho nástupcu. Pápež František v úvode encykliky priznáva autorstvo textu svojmu predchodcovi, keď píše: „Som mu za to hlboko vďačný. V Kristovom bratstve sa ujímam jeho vzácneho diela, pričom k textu pridávam niektoré ďalšie príspevky. Petrov nástupca, včera dnes i zajtra, je totiž stále povolávaný „upevňovať bratov“ v tom nesmiernom dare viery, ktorý Boh dáva ako svetlo na každodennú cestu“ (LF 7).

Pri prezentácii v Tlačovom stredisku Svätej stolice arcibiskup Müller poukázal na jasnú tematickú nadväznosť encykliky Lumen fidei na predchádzajúce encykliky Benedikta XVI., venované láske a nádeji. Kardinál Marc Ouellet charakterizoval novú encykliku slovami, že k doterajšej trilógii Benedikta XVI. na tému teologálnych cností sa takto doplnil posledný pilier. „Kto verí, vidí.“ - do týchto troch slov zhrnul posolstvo novej encykliky posledný z trojice prezentátorov, arcibiskup Fisichella. Poukázal na skutočnosť, ako sa slovná dvojica svetlo a viera v encyklike postupne objasňuje prostredníctvom ďalšej dvojice, ktorou je svetlo a láska.

TK KBS

Folklórny súbor Pilíš má 35 rokov

Kultúrny spolok pre Mlynky usporiadal 21. septembra v Slovenskom dome v Mlynkoch stretnutie tanečníkov ľudových tancov pri príležitosti 35. výročia založenia folklórneho súboru Pilíš. V podpilíšskej obci vznikla tanečná skupina s cieľom zachovať tanečnú kultúru predkov. Súbor založili vo februári 1978 vedúca miestneho slovenského pávieho krúžku a slovenská učiteľka Gizela Molnárová, slovenský učiteľ Jozef Szivek, spolu s choreografom a umeleckým vedúcim Ladislavom Urbanicsom. Pridali sa k nim žiaci vyšších ročníkov základnej školy a mladí, ktorí mali záujem pestovať tradície a radi tancovali. J. Szivek sa jubilea už nedožil, ale zažali mu sviečku, ako aj ostatným členom súboru, ktorí opustili ich rady.

Podujatie sa začalo príhovorom vedúceho Kultúrneho spolku pre Mlynky Leventeho Galdu, lebo v súčasnosti súbor funguje pod ochrannými krídlami spolku. Ako povedal, hoci tento rok oslavujeme mnoho jubileí, pre nich je najvzácnejšie práve to ich jubileum. Zvlášť privítal v radoch publika bývalého umeleckého vedúceho L. Urbanicsa s manželkou Editou. Predsedníčka slovenského voleného zboru Marta Demjénová sa potom neprihovorila za slovenskú samosprávu, ale za bývalých členov. S radosťou si pospomínala na roky strávené s tanečníkmi, na množstvo vystúpení, ale aj na tvrdé skúšky, či dlhé cestovania. Za slovenskú samosprávu vystúpil jeho člen Jozef Havelka, ktorý sa poďakoval členom súboru za šírenie dobrého mena Mlynkov a odovzdal jeho zakladateľom kvety.

Potom sa už začal jubilejný program. Na javisku sa vystriedali starí a noví členovia súboru v rôznych choreografiách, v ktorých predstavili viacero slovenských regiónov, ale i maďarské, južnoslovanské, a rómske tance. Bolo to milé stretnutie, na ktoré boli zvedaví vo veľkom počte aj obyvatelia obce. Viacerí bývalí tanečníci sa nepridali k ostatným, len sa prišli pozrieť na svojich bývalých „kolegov.“ Priviedli však svoje deti či vnúčatá, aby aj oni videli, na čo môžu byť hrdí. Perfektne poskladaný program zakončila svadobná vložka so smutnými a veselými časťami. Na pódium priviedli aj L. Urbanicsa, aby si s nimi zatancoval. Zároveň mu odovzdali aj pamätnú listinu.

„Ako členovia folklórneho súboru Pilíš máme za cieľ oživovať kultúrne hodnoty a dedičstvo slovenských pilíšskych osád. Ďalej zachovávať zvyky, pestovať a chrániť jazyk našich predkov, a ukázať príklad mladším generáciám v záujme pretrvávania slovenských národnostných hodnôt a tradícií. Pokladáme za nesmierne dôležitú úlohu, aby sme autentickú pilíšsku a vôbec slovenskú spevnú a tanečnú kultúru prezentovali na úrovni a odovzdávali mladším pokoleniam, v záujme čoho funguje aj náš Kultúrny spolok pre Mlynky v pilíšskom regióne,“ povedal L. Galda.

Po programe sme sa spýtali L. Urbanicsa, či mu nie je ľúto, že už nie je v každodennom kontakte s mlynskými tanečníkmi, na čo nám odpovedal, že sleduje ich vývin a zúčastňuje sa na každom vystúpení, o ktorom sa dozvie, ba navštevuje Mlynky aj súkromne, keďže má v dedine veľa rodinných priateľov. „Za všetko ďakujem deťom, oni ma vždy motivovali,“ povedal pre Ľudové noviny a uviedol, že finančné ťažkosti ich doviedli takmer k zániku, ale napokon sa podarilo oživiť fungovanie súboru. Je hrdý na cenu za choreografiu v Tate, ktorú získal v čase, keď ešte študoval a prevzal ju pred svojimi učiteľmi, ktorí sa tiež zúčastnili na súťaži.

Po stretnutí sa uskutočnil benefičný bál s dychovkou Pilistaler Echo z obce Pilisszentiván.

(ef)

Desať družstiev na desiatom Gerheňovom festivale

Gerheňový festival v Malej Tarči 21. septembra jubiloval. Uplynulo desať rokov odvtedy, ako tamojší Slováci spolu s miestnym kultúrnym spolkom sa rozhodli založiť festival na tradičnom slovenskom jedle. Volajú ich placky, gerhene, baby, či macok - kade chodíte, stretnete sa s týmto jednoduchým jedlom. Nepotrebujete naň nič iné, len nastrúhané zemiaky, trochu múky, soli a ochutíte ako chcete, aby ste to potom vypražili v oleji (masti) či upiekli v rúre (peci). Festival sa teší veľkej obľube a ako mi prezradil predseda slovenského voleného zboru Štefan Rapavý, za deň sa u nich vystrieda asi tritisíc návštevníkov. Už šiesty rok majú svoj stan aj priatelia Malotarčanov z Beluše, ktorí tento rok znovu prišli so zaujímavou chuťou placiek: pridali trochu kapusty a potreli ich bryndzou, posypali slaninkou. Belušania doma nerobia takéto ochutené placky, bol to iba experiment, ktorý však vyšiel, lebo belušské kuchárky ich pripravovali celý deň. V Beluši pestujú kapustu a doteraz z nej robili iba čalamádu, ale odteraz sa možno zmení spôsob jej využitia. Ale ak aj nie, isté je, že porota Gerheňového festivalu ich placky ocenila ako najsýtejšie. Členovia súboru na zachovanie slovenských tradícií v Malej Tarči pridali k zemiakom medvedí cesnak, trochu zeleru, ako aj cesnak a majorán a veru aj ich placky boli výborné. Ďalší hostia zo Slovenska, zo Salky, piekli placky v peci. Ostatné skupiny tvorili členovia miestnych spolkov, ba dokonca tento rok prvýkrát si zmerali silu aj v súťaži rodín: rodičia spolu s deťmi piekli placky. Najlepšie gerhene napokon podľa poroty upiekli zástupcovia Základnej školy Juraja Simándyho. Po vyhodnotení nasledoval pre Slovákov tiež zaujímavý program.

Celoštátne stretnutie slovenských folklórnych súborov Tulipán usporadúvajú v Malej Tarči pravidelne každý druhý rok. Organizátori - Kultúrny spolok v Malej Tarči a miestna slovenská samospráva s podporou CSSM - sa snažia pozývať vždy iné súbory, ale vzhľadom na dobré kontakty sú také slovenské folklórne telesá, ktoré pozývajú každý rok. Majú z toho radosť obyvatelia mesta a okolia, ale aj účinkujúci, ktorí tak spoznávajú kultúrnu činnosť, problémy a úspechy slovenských, ale aj iných národnostných folkloristov, vymieňajú si skúsenosti a spolu prežívajú radosť z tanca a spevu. Vystúpili tanečníci z Veľkej Tarče, Malého Kereša, Kerepešu, Kerestúru, Banky, Ečeru, ale aj členovia folklórneho súboru Lipa z Budapešti. Ďalej sme si mohli vypočuť piesne z Malej Tarče, Vácrátótu, Kerestúru, Čemeru a Cinkoty, zo Salky a Kerepešu, ako aj z Pilíša v podaní sestier Vanesy a Laury Glückovej. Jednotlivých vystupujúcich uviedla po slovensky bývalá učiteľka budapeštianskej školy Etelka Csákváriová, v maďarčine Rita Könyvesová.

Kultúrny týždeň sa skončil v nedeľu odhalením reliéfu J. Simándyho na stene základnej školy.

(ef)

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Hungarikum, slovacikum, bohemikum...

Nechcem nikoho poučovať, len pre poriadok: hungarikum - to je čisto a špeciálne maďarské. Slovenská verzia je slovacikum a česká bohemikum, ale ešte som nestretol ani Slováka, ani Čecha, ktorý by vedel, čo to je. Toľko na úvod. Maďari teda vôbec nič nerobia proti tomu, aby s nimi spájali vo svete predovšetkým dobrú žranicu. Najnovšie rozšírili zoznam hungarík o produkty, z ktorých sa dve dajú jesť, tretie piť (štvrté iba kvapkať). Poďme pekne po poriadku!

Čudujem sa, že až teraz sa dostala na piedestál, či do exkluzívneho zoznamu čabajská klobása. Nevylučujem, že činovníci v hungarikovej komisii na ministerstve pôdohospodárstva mali obavy z reakcií zo Slovenska. Prečo? Lebo čabajka je slovenská klobása, my to vieme, k Maďarom sa dostala pred 300 rokmi, keď sa Slováci z Horného Uhorska presťahovali na Dolnú zem, ktorá bola po odchode Turkov vyľudnená. Dôkazom, že je slovenského pôvodu, je aj to, že čabajku ako dolnozemskú klobásu robia aj vojvodinskí Slováci. Hodil by sa teda názov uhorský výrobok, lenže takáto kategória v súčasnosti nejestvuje. Inak platí úslovie: koľko ľudí, toľko klobás...

Druhý nový produkt zaradený do kategórie hugarikum, môže vyvolávať medzinárodný spor tiež. Je to hus, vykŕmená a upečená maďarská hus a všetky jej súčasti, predovšetkým husacia pečeň . Maďarskí „hungarikológovia“ zrejme nevedia, že na slovenskom Záhorí, napríklad v dedine Chorvátsky Grob prekvitá celý „priemysel“ založený na pečených husiach. Pravda, tam ich zapíjajú burčiakom (čo je slovacikum), a nie tokajským vínom, ktoré je teraz tretie na najnovšom zozname špeciálne maďarských produktov. Ja viem, už som trápny, ale tokajské jestvuje aj slovenské, hoci ho Maďari podceňujú a zhadzujú, kade chodia. Béresove kvapky ako doplnok k protirakovinovej liečbe - štvrtý najnovší elitný produkt - sú v poriadku, tu nemám príčinu podrývať. Ale keď otvorím celý zoznam hungarík, vidím tam, hľa, sódovku, vynález Jedlika Ánnyosa, alias Anjana Jedlíka z Érsekújváru/Nových Zámkov. No toto! A strik, po našom špricer? Ten predsa tiež nemôže byť číročisto maďarský. A dvojica aggtelekský a slovenský kras je minimálne spoločná rarita, nie výlučne hungarikum.

No a „pálinka“, čo je destilát pálený výlučne z čistého maďarského ovocia, ako môže byť rovno na čele tohto zoznamu? Veď je jednoznačne slovenského pôvodu, dalo by sa povedať: slovacikum, ´šak sa v ňom skrýva slovenské slovo páliť - zvyknem podrývať svojich maďarských priateľov, ktorí v tomto momente už prevracajú na mňa stôl...

...na ktorom je samé bohemikum: číročisté české pivo.

Odovzdali národnostné štipendiá

V aule Ministerstva ľudských zdrojov prevzalo osvedčenia o národnostnom štipendiu dvadsať študentov národnostných dvojjazyčných stredných škôl.

Sú medzi nimi aj dvaja študenti našich slovenských gymnázií. Renáta Kiseľová z Békešskej Čaby a Richard Rivňák z Budapešti vyhoveli podmienkam, teda v predchádzajúcom školskom roku dosiahli učebný priemer nad 4.00, nepoberajú štipendium z iných zdrojov a vyhlásili, že sú národnostného pôvodu. Súbeh vypísal rezort v máji tohto roku.

Osvedčenia odovzdal štipendistom minister Zoltán Balog, na slávnostnom akte sa zúčastnil aj štátny tajomník Csaba Latorcai. Ako povedal Z. Balog, história národností žijúcich v Maďarsku je dlhá, pretkaná nielen úspechmi a šťastnými momentmi, ale aj tragédiami, smútkom a problémami. Obidva spolu, lebo boli a sú také intervaly v histórii Maďarska, keď je dobré patriť k nejakej národnosti, ale sú aj také, keď príslušnosť k minorite nie je prednosťou, ani rovnakou šancou, ale nevýhodou, a tých, ktorí naraz chceli patriť k maďarskej väčšine i národnostnej menšine, boli aj stíhaní. Ale sú aj také obdobia v tejto histórii, keď Maďarsko ukázalo príklad. Zdôraznil, že národnostný zákon prijatý v roku 1993 bol míľnikom v histórii národností žijúcich na území krajiny a podnecuje rozvoj v národnostných záležitostiach. Štipendium prispeje okrem iného k vytvoreniu novej vrstvy inteligencie, ktorej členovia po ukončení štúdia sa vrátia k svojim koreňom a budú užitočnými členmi národnostnej komunity.

Cieľom zriadenia štipendia pre študentov jednojazyčných a dvojjazyčných národnostných stredných škôl je poskytnúť pomoc nadaným mladým ľuďom, ktorí napr. pre veľkú vzdialenosť, alebo z finančných dôvodov nemôžu pokračovať v štúdiách na univerzite alebo vysokej škole. Výška štipendia je mesačne 60 tisíc forintov, pričom sa poskytuje v priebehu dvoch školských rokov počnúc 1. septembrom tohto roku.

Do programu sa prihlásilo dvadsať inštitúcií, ktoré nominovali 33 študentov, spomedzi ktorých uspeli dvadsiati uchádzači.

(ef)

Gastro súťaž a Tirpácky festival v Níreďháze

Tretí septembrový týždeň bol v znamení Tirpákov v ich „hlavnom meste“, v Níreďháze. Spolok za obyvateľov tzv. bokrov (bokor - krík, názov samoty v severovýchodnej oblasti Maďarska) usporiadal 19. septembra vedomostnú súťaž o Tirpákoch, na ktorej vystúpili aj členovia ľudovej hudby Tirpák. 21. septembra na najväčšom námestí zas Celoštátne gastronomické združenie usporiadalo už šiestu gastronomickú súťaž za účasti známych kuchárov z celej krajiny. Túto súťaž organizuje združenie vždy v inom regióne a tento rok ich voľba padla na Níreďházu. Desať kuchárov spolu so svojimi pomocníkmi pripravovalo chutné jedlá podľa starých receptúr. Tirpáci mali vlastný stan, kde pripravovali placky z kukuričnej kaše, guláš s kapustou, rôzne druhy strapačiek a mnoho zaujímavých miestnych špecialít. Prítomným sa prihovoril aj starosta mesta Ferenc Kovács, ktorý zdôraznil, že zachovávanie kulinárskych tradícií je rovnako dôležité, ako zachovávanie kultúrnych tradícií.

V kavalkáde chutí nechýbali jedlá z rôznych druhov mäsa, ale ani tradičné lečo či perkelt. V kultúrnom programe sa prezentovali folklórne telesá z okolia, medzi nimi aj slovenské tradície zachovávajúca ľudová hudba Tirpák.

(ef)

Jasienky v Níži oslavujú jubileum

Dvadsať rokov v živote človeka nie je krátke obdobie. Sami viete, čo všetko sa môže za ten čas udiať. Máloktoré združenie alebo klub sa môže popýšiť tým, že sa dožil dospelého veku, ba ho aj prekročil. Dôvody rozpadu neraz hlboko korenia v politických alebo spoločenských udalostiach. V Níži však tomuto nátlaku jedno zoskupenie seniorov úspešne odoláva.

Členky Klubu dôchodcov Jasienky sa aktívne (spolu)podieľajú na živote obce. Môžeme povedať, že za dve desaťročia sa stali akýmsi „maskotom“, lebo ani jedno miestne podujatie sa nezaobišlo bez ich pomoci. Hoci zo zakladajúcich členov ostali už len štyria, o členstvo je stále záujem.

Vedúca klubu Margita Soboňová, alebo ako ju v obci volajú, pani Gitka, takto zhodnotila uplynulých dvadsať rokov: „Náš klub vznikol v roku 1993, teda pred dvadsiatimi rokmi. To už bolo veľmi, veľmi dávno. Dnes máme 24 členov, no bolo nás už aj 30. Najmladší člen má 52 a najstarší 85 rokov. Každý týždeň v utorok podvečer sa stretávame v spoločenskej miestnosti obecného úradu. Robíme rozličné ručné práce, ktoré potom vystavujeme. Niektoré predmety aj predávame a z peňazí chodievame na výlety. Tento rok sa chystáme na tri, medzi ktorými máme naplánovanú aj Viedeň. Naposledy sme získali dotáciu od Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku na jubilejný výlet. Veľmi pekne ďakujeme kuratóriu za podporu!“

Pani Gitka nezatajila, že veľmi radi chodievajú na slovenské podujatia v Maďarsku: „Reprezentovali sme našu obec napríklad v Jášči, Agárde, Dolných Peťanoch, Veňarci a Legínde. Udržiavame priateľské styky s deviatimi obcami - klubmi. Dakedy ideme my k nim, inokedy nás navštívia oni. Spolu párame, pletieme, háčkujeme, šijeme rôzne odevy, tkáme, varíme, teda pomáhame si ako len vieme. Popritom veľký dôraz kladieme na zachovávanie tradícií našich predkov.“

Kreativita a duchaplnosť dôchodkýň je pozoruhodná. Naposledy na obecné slávnosti pozbierali od obyvateľov staré oblečenie, predmety a vystavili ich na pódiu. Boli medzi nimi sviatočné, ale aj každodenné odevy. Môžeme vyzdvihnúť aj to, že majú vynikajúce vzťahy s mladou generáciou. Spolu organizujú napríklad oberačkové alebo vianočné slávnosti.

Členky Klubu dôchodcov Jasienky sú neúnavné, mesačne pripravujú 2-3 spoločenské podujatia, pravidelne zostavujú projekty a získavajú dotácie. Ich práca je nezanedbateľná a nenahraditeľná. Keď však zavítate na adresu www.nezsa.hu, nič sa o nich nedočítate. Jasienky sa spomínajú len v súvislosti s obecným dňom z roku 2009 a s krojmi. Táto skutočnosť je nepochopiteľná, lebo už len kvôli spoločenskej angažovanosti by si zaslúžili viac pozornosti a, samozrejme, úcty!

Prístup dôchodkýň k životu a spoločenskému dianiu vystihuje každému známa ľudová múdrosť: „Každý je taký starý, ako sa sám cíti.“ My vám prajeme všetko najlepšie, veľa energie a tvorivých síl!

Atila Rusnák

Samosprávy z Maďarska na ostrove Pag

Združenie celoštátnych národnostných samospráv usporiadalo svoje riadne zasadnutie 20.-22. septembra v Kultúrnom a doškoľovacom zariadení Chorvátov žijúcich v Maďarsku na jadranskom ostrove Pag. Trojdňové pracovné rokovanie sa venovalo aktuálnym otázkam národnostného života v Maďarsku, ako napr. vydávanie národnostných učebníc, prerokovanie finančných a rozpočtových prostriedkov a položiek, prípravy na voľby v roku 2014 a iné. Na stretnutí sa zúčastnil aj zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za národnostné a spoločenské vzťahy Csaba Latorcai. Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku zastupovali na pracovnom mítingu jej predseda Ján Fuzik, vedúci úradu Ondrej Horváth a vedúca ekonomického úseku Márta Sebestyénová.

Cs. Latorcai sa vo svojej prednáške venoval financovaniu neštátnych výchovno-vzdelávacích inštitúcií prevádzkovaných národnostnými samosprávami, ako aj voľbám v roku 2014 a financovaniu aktivít národnostných samospráv v ďalšom roku.

V tom istom čase sa uskutočnilo aj stretnutie učiteľov chorvátčiny z Maďarska, kde mal Cs. Latorcai prednášku o zmenách výučby národnostného jazyka v zrkadle novelizovaného zákona.

Účastníkov vysunutého zasadania pod vedením predsedu združenia Michala Heppa prijal aj starosta Pagu Željko Maržić a predseda mestskej rady Zlatko Šuljić. Starosta privítal hostí a krátko predstavil históriu ostrova, jeho bohaté kultúrne dedičstvo a tradície.

Hostia počas prehliadky mesta navštívili miestnu galériu , kde si pozreli výstavu čipiek a ľudových tradícií.

Pag je piaty najväčší chorvátsky ostrov, nachádza sa v kvarnerskej časti Jadranského mora. Má rozlohou 284,56 km² a okolo 8 tisíc obyvateľov. Nachádza sa v Zadarskej (severná časť) a Ličko-senjskej župe (južná časť). Najväčšie mesto na ostrove je správne centrum Pag, kde žije okolo 4 350 ľudí.

(ef)

Nový akademický rok na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

V pondelok 23. septembra sa začal nový akademický rok aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Škála študijných programov fakulty s vyše 90-ročnou históriou je v súčasnosti naozaj široká. Zahŕňa umenovedné, humanitné, historické, spoločenskovedné, pedagogické a filologické odbory, ktoré sa realizujú na 31 katedrách fakulty. V jazykovej oblasti fakulta ponúka okrem klasických a moderných európskych jazykov aj čínštinu, japončinu, kórejské štúdiá a študijný program stredoeurópske štúdiá, ktorý sa realizuje v anglickom jazyku.

Fakulta poskytuje študijné programy na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia, čo umožňuje jej absolventom pokračovať v akademickej príprave, vrátane doktorandského štúdia. V súčasnosti má akreditovaných takmer 200 študijných programov a špecializácií na všetkých stupňoch štúdia. Z akreditovaných programov a špecializácií otvára každoročne okolo 65 študijných programov na bakalárskom a magisterskom stupni štúdia. V tomto akademickom roku otvára brány takmer 900 novým študentom bakalárskeho štúdia, viac ako 600 študentom magisterského štúdia a takmer 70 študentom doktorandského štúdia.

Aj v tomto roku budú mať študenti fakulty vďaka partnerskej spolupráci so zahraničnými univerzitami možnosť využiť program študentskej mobility Erasmus, zapojiť sa do odborných či spoločenských aktivít organizovaných fakultou a jej pracoviskami. V januári fakulta plánuje pripraviť už tradičný Deň otvorených dverí, na ktorom sa môžu záujemcovia o štúdium zoznámiť s možnosťami štúdia a navštíviť priamo odborné pracoviská fakulty. Aktuality zo života fakulty a jej katedier ponúka aj webová stránka fakulty na sociálnej sieti Facebook.

(gl, eb)

Dni sliviek v Sarvaši

Oberáme sladké slivky,
mama spraví chutný lekvár.
Urobí nám palacinky,
ja ich potom zjem snáď hektár.

Atmosféra slivkových dní sa tento rok preniesla zo stredu mesta do parku. Dôvodom bola nepochybne rekonštrukcia, ktorá v meste poznačila väčšinu ciest a chodníkov. Na slávnostnom otvorení Slivkových dní v Sarvaši sa zúčastnili aj žiaci slovenskej školy. Školský rok sa rozbehol plným tempom a Slovenská základná škola v Sarvaši ožila. Začiatok septembra a tým aj školského roka, je v škole už po piatykrát neodmysliteľne spätý s varením slivkového lekváru. V pondelok popoludní sme slivky „vylupkali“ a na druhý deň sme pokračovali vo varení pravého slivkového lekváru. V utorok ráno postavili na dvore dva kotly, v ktorých sme varili slivkový lekvár. Už o šiestej ráno pracovité ruky žiakov, učiteľov a zamestnancov školy pod dohľadom skúsenej učiteľky Anny Kondacsovej rozmiešali naplnené kotly. Pri práci pomáhali pracovité ruky Eržiky Medveďovej, Jutky Ráczovej a Jána Škorku. Vôňu lekváru a pomoc pri práci si nenechali ujsť a priložili ruku k dielu aj učiteľky Zuzana Rómerová, Mara Mravíková, Anna Podániová, Ági Kudelová so svojimi žiakmi.

Slivky postupne menili svoju podobu. Vôňa slivkového lekváru zaplnila priestory školy aj okolie. Varenie je náročná práca, vyžaduje si trpezlivosť, a preto aj trvalo do neskorých večerných hodín. Lekvár sa nám vydaril, po naložení do pohárov vydrží až do budúceho roka.

Alena Kosc

Európsky týždeň mobility 2013 v Sarvaši

„Spoločne za čisté ovzdušie” bolo sloganom tejto veľkolepej akcie. Počas týždňa prebiehali rôzne programy: ochrana životného prostredia, darovanie krvi, súťaž dopravnej výchovy a cyklistickej zručnosti, cyklistická túra pre rodiny do Národného parku a Arboréta. O výlet k Bielemu jazeru bol najväčší záujem.

Žiaci, ich mamičky a učiteľky zo Slovenskej základnej školy, materskej školy a internátu v Sarvaši sa pravidelne zúčastňujú na tejto akcii. Vedúcimi boli Hajnalka Gombárová a Szilvia Homonnaiová. Dostali sme vesty s fosforeskujúcou páskou, ktoré si každý účastník ponechal. Priniesol ich predseda sarvašského spolku na udržiavanie tradícií Ferenc Závoda, ktorý zabezpečil každému účastníkovi aj obed. Sadli sme si na bicykle a šliapali sme 10 kilometrov. Bolo nás viac ako šesťdesiat. Cestu nám zabezpečovali pracovníci mestskej hliadky. Bicykle sme zaparkovali v Nagyrátane, odkiaľ sme sa odviezli autobusom k Bielemu jazeru. Bol to dobrý pocit sedieť a sledovať cestu z Orošházy do Kardoškúta, ktorú sme doposiaľ prekonávali na bicykloch. A do Orošházy sme cestovali vždy vlakom. Keď sme dorazili na územie prírodnej rezervácie, boli sme prekvapení, ba niektorým sa zastavil aj dych pri pohľade na stádo maďarskej sivej lichvy. Sokoliar, ktorý držal na ruke sokola, zaujal každého z nás. Po chutnom obede mali deti možnosť vyskúšať rôzne tradičné ľudové hry. Tlčenie orechov, vozenie sa na kolotoči v prútených košoch, hod na cieľ, chôdzu na chodúľoch a iné. Vyrezávanie píšťaliek z dreva zaujalo najmä chlapcov, dievčatá zhotovovali náhrdelníky z korálikov, vlastnoručne pripravovali kvety z kukuričného šúpolia, kreslili a maľovali. Výstava výšiviek bola veľmi zaujímavá, ako aj film o prírodnej rezervácií. Žiaci, ktorí tu ešte neboli, boli zvedaví na Biele jazero, ktoré patrí do Národného parku Kereš. Prvá cesta smerovala k rozhľadni, odkiaľ si ďalekohľadmi mohol každý pozrieť celé okolie. Boli sklamaní, že vidia len vysušené veľké jazero. Jednému žiakovi sa podarilo nájsť malú mláku, v ktorej si zašpinil ruky a nemal si ich kde umyť. Chlapcom sa veľmi páčila lukostreľba, veď niektorým sa aj viackrát podarilo šípom zasiahnuť portrét líšky pripnutý na terči. Ostatní dali prednosť prehliadke jurty.

Pri pohľade na oblohu sme začali typovať, čo bude s nami cestou späť. V autobuse sme boli veselí, videli sme dúhu, lialo ako z krhly a slniečko svietilo. Nasadli sme na bicykle, každý si obliekol plášť do dažďa. Celou cestou pršalo, fúkal studený vietor, premokli sme do nitky, no nevadilo to nikomu, veď každý sa vrátil domov s novými zážitkami.

Na dni európskej mobility v Sarvaši budú všetci účastníci ešte dlho spomínať.

Zlatica Lišková

Národná jazda

Septembrové počasie bolo štedré, a tak ten, kto chcel, mohol si vybrať v Budapešti z pestrých a kvalitných víkendových akcií. Národnú jazdu na Námestí hrdinov usporiadali už šiestykrát. Na veľkolepej, medzinárodne uznanej akcii sa zúčastnili aj jazdci z Kataru, Česka, Malty, Srbska, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu, Kazachstanu a Slovenska. Víťazom medzinárodnej jazdy sa stal Katarčan, kým v národnej jazde bol najúspešnejší János Németh z mesta Baja. V súlade s tradíciou minulých rokov ani tento rok nechýbali kulinárske stánky v priestore medzi Obrazárňou a Námestím päťdesiatšestkárov, kde mohli záujemcovia ochutnať rad tradičných maďarských jedál a nápojov. Na Andrássyho bulvári predstavili svoju kultúru a tradície obce a krajiny, ktoré sa zúčastnili na pretekoch.

ik

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku
Katarína Király riaditeľkou hospodárskej spoločnosti Legatum s. r. o.

Tohtoročné tretie riadne zasadnutie Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa uskutočnilo 25. septembra v zasadačke sídla CSSM na Fadruszovej ulici. Zasadnutie sa začalo smutným aktom minúty ticha na počesť zosnulej poslankyne Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Anny Kuruczovej, ktorá podľahla ťažkej chorobe. Následne predseda CSSM Ján Fuzik privítal prítomných poslancov a zablahoželal tým, ktorí dostali vysoké vyznamenania. Napriek neúčasti troch poslancov predseda skonštatoval uznášaniaschopnosť VZ a po schválení programu rokovania poslanci pristúpili k prvému bodu, ktorým bola už tradične správa o aktivitách predsedu CSSM v uplynulom období a o plnení uznesení VZ CSSM. Keďže poslanci dostali túto správu v písomnej podobe do 16. septembra, J. Fuzik ju slovne doplnil o svoju účasť na zasadnutí kabinetu predsedu CSSM, či na vysunutom zasadnutí Zväzu celoštátnych národnostných samospráv na chorvátskom ostrove Pag, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska Csaba Latorcai. Na tomto stretnutí rokovali najmä o rozpočtových otázkach a o financovaní škôl. Účasť predsedu CSSM na slávnostnom odovzdávaní osvedčení o pridelení národnostného štipendia maturantom - medzi nimi aj dvom slovenským, z budapeštianskeho a čabianskeho gymnázia - v budove Ministerstva ľudských zdrojov doplnil poslanec Tibor Mótyán o svoju účasť s ďalšími dvoma poslancami VZ (Ildiky Klauszovej Fúzikovej a Františka Zelmana) na stretnutí národnostných cirkevných zborov v Pilíšskej Čabe. Poslanec Imrich Fuhl sa prihlásil s návrhom, aby si CSSM nejakým spôsobom uctila menodarcu ulice, na ktorej CSSM sídli, bratislavského rodáka Jána Fadrusa, ktorý bude mať v októbri 110. výročie úmrtia. Poslankyňa I. Klauszová Fúziková v tejto súvislosti pripomenula, že práve pri tejto príležitosti sa 30. októbra o 13. hodine uskutoční pietny akt na cintoríne na Fiumskej ulici. Poslanci napokon správu schválili.

Vášnivejšiu diskusiu nevyvolali ani polročná správa o plnení rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2013 a ani modifikácia rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2013, ktorý sa v dôsledku prevzatia Slovenskej školy v Slovenskom Komlóši a niekoľkých konkurzov zvýšil o zhruba 65 miliónov forintov. Predseda CSSM na tomto mieste pripomenul, že po návšteve premiéra SR Roberta Fica v Maďarsku premiér Viktor Orbán prisľúbil na obnovu slovenských škôl v Novom Meste pod Šiatrom a Békešskej Čabe podporu vo výške 245 miliónov forintov a ďalšiu 85- miliónovú sumu na obnovu novomestskej školy na budúci rok, takže na novembrovom zasadnutí VZ môže dôjsť k ďalšej radostnej modifikácii rozpočtu CSSM.

Prerokovanie správy o vyúčtovaní dotácie vlád Slovenskej republiky a Maďarska na výstavbu Strediska pilíšskych Slovákov sa už bez diskusie nezaobišlo. Poslanec I. Fuhl vyjadril svoj nesúhlas so znením správy, ktorá podľa jeho názoru obsahuje faktografické nepravdy a nepresnosti, čo potvrdil aj poslanec Jozef Havelka. Po prediskutovaní záležitosti väčšina poslancov správu odsúhlasila. V nasledujúcich dvoch rokovacích bodoch poslanci schválili aj doplnkovú odmenu predsedovi CSSM za obdobie máj-august 2013, ako aj honorár pre zástupkyňu CSSM v Národnostnom podvýbore EMET I. Klauszovú Fúzikovú.

V siedmom rokovacom bode po niekoľkých pripomienkach k formálnej stránke ročenky Náš kalendár na rok 2013 poslanci schválili návrh, podľa ktorého VZ CSSM odovzdá Hospodárskej spoločnosti Legatum s. r. o. finančné prostriedky vo výške dvoch miliónov forintov na vydanie Nášho kalendára na rok 2014 a túto sumu Úrad zabezpečí na úkor nepoužitého finančného zostatku CSSM. Ďalej na základe uznesenia VZ CSSM tohto roku nevypíše 500 tisíc forintový konkurz na publikácie, ale sama vydá publikáciu pri príležitosti 10. výročia existencie siete inštitúcií CSSM. Pri tejto príležitosti sa 19. októbra uskutoční v Mlynkoch aj konferencia.

Po dobu prerokovania ôsmeho bodu sa VZ zmenilo na členskú schôdzu Hospodárskej spoločnosti Legatum s. r. o., keďže na rad prišlo rozhodovanie o osobe nového konateľa spoločnosti na základe konkurzu. Dvoma uchádzačkami o túto pozíciu boli doterajšia poverená riaditeľka Katarína Király a Rozália Kuštárová. K. Király súhlasila s pokračovaním rokovania na otvorenom zasadnutí. I. Fuhl vo svojom príhovore upozornil na sťažnosti ohľadom strácania sa mladých a aktívnych ľudí a jedine z tohto taktického dôvodu navrhol zvoliť. R. Kuštárovú. 15 členov VZ sa s touto myšlienkou nestotožnilo a riadením spoločnosti na štyri roky poverilo K. Király. Nová riaditeľka sa vzápätí zriekla svojej funkcie riaditeľky Osvetového centra (OC) CSSM. Po následnej diskusii sa VZ rozhodlo tak, že na ďalšie dva mesiace poverí pokračovaním riadenia OC CSSM Katarínu Király a po vypísaní konkurzu VZ na svojom novembrovom zasadnutí zvolí nového riaditeľa.

O školskom roku 2012/2013 v školách prevádzkovaných CSSM referovali pred Výchovno-vzdelávacím výborom zatiaľ iba 3 školy, keďže komlóšska škola vlani ešte nepatrila do tejto skupiny pedagogických ustanovizní. Referáty riaditeliek Edity Pečeňovej, Júlie Kuczikovej a Zuzany Medveďovej VZ jednohlasne schválilo, svoje pracovné plány predostrú všetky štyri školy v novembri. Aj desiaty rokovací bod sa týkal škôl a poslanci v ňom s radosťou vyhoveli požiadavke čabianskej, sarvašskej a komlóšskej ustanovizne prekročiť zákonom stanovený maximálny počet detí v skupinách ich materských škôl o 20 %.

Pokiaľ ide o pravidlá konkurzu CSSM o podpore miestnych kultúrnych aktivít sa vynorili isté obavy poslancov o možnosť uchádzania sa samostatne nezaregistrovaných spolkov, krúžkov o túto podporu. Po prediskutovaní témy však boli obavy preč a desiaty bod schválili.

V poslednom verejnom, dodatočne zaradenom rokovacom bode o založení ceny Štefana Lamiho sa rozprúdila živá diskusia o spôsobe a začiatku udeľovania, resp. o podobe plakety na počesť jedného z najznámejších predstaviteľov domácej slovenskej inteligencie, folkloristu a osvetára, ktorú by mal získať kolektív, ktorý v rámci celoštátneho stretnutia slovenských tanečníkov v Sarvaši - Vo víre tanca trikrát po sebe získa zlatú kvalifikáciu. Výsledkom obšírnych argumentácií za i proti poslanci napokon schválili samotnú skutočnosť založenia ceny s tým, že pravidlá jej udeľovania sa vypracujú do ďalšieho novembrového zasadnutia VZ. Zároveň cenu získa tá skupina, ktorá v roku jej založenia vyhovie podmienkam jej udelenia - teda už minulý víkend, 29. septembra sme mohli potenciálne spoznať prvého držiteľa tohto významného ocenenia.

Zvyšné rokovacie body, rozhodovanie o návrhu CSSM na vládne vyznamenanie Za menšiny a personálne otázky sa konali za zatvorenými dverami.

Zlatko Papuček

Rozlúčka Petra Weissa s VZ CSSM

Na záverečnú časť zasadnutia VZ CSSM bol pri príležitosti ukončenia svojej diplomatickej misie v Maďarsku pozvaný odchádzajúci mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss. Vo svojom rozlúčkovom príhovore si spomenul na svoju mladosť, kedy ako 19-ročný navštívil Slovenský Komlóš a učarila mu krásna archaická slovenčina, akou tu, najmä starší ľudia, rozprávali. Ako povedal, Slováci v Maďarsku sú ozajstnou klenotnicou a zachovávajú takú črepinku slovenskej kultúry, akej nikde inde vo svete, vrátane Slovenska, niet. Vyzval prítomných na súdržnosť, keďže členov našej národnosti, žiaľ, nepribúda. Vyzdvihol, že počas jeho pôsobenia v Maďarsku sa slovensko-maďarské vzťahy značne zlepšili, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na živote slovenskej menšiny. Jeho slová potvrdil aj predseda CSSM Ján Fuzik, ktorý ako príklad spomenul prevzatie slovenských škôl pod správu CSSM či dobudovanie Strediska pilíšskych Slovákov. Ako dar odovzdal J. Fuzik v mene CSSM a Slovákov v Maďarsku darčekový košík s vínom - ročník 2009, z roku príchodu P. Weissa do Maďarska. Odchádzajúci veľvyslanec sa poďakoval aj za spoluprácu a deklaroval, že na slovenskú národnosť v Maďarsku nezabudne, vždy si na ňu nájde čas, ak sa naňho jej predstavitelia obrátia a rád sa s nimi stretne kedykoľvek, keď zavítajú do Prahy - Weissovho ďalšieho pôsobiska.

Veľvyslanca sprevádzal do sídla CSSM aj riaditeľ Slovenského inštitútu (SI) v Budapešti Gabriel Hushegyi, aby sa predstavil členom VZ. Ako povedal, „SI je otvorený pre všetkých Slovákov - aj teraz, v deň zasadnutia, kedy sa uskutočnila prezentácia maďarského prekladu publikácie P. Weissa, zbierky odborných článkov a esejí s názvom Národný záujem a zodpovednosť v slovenskej zahraničnej politike (Szomszédságban / Nemzeti érdek és felelősség a szlovák külpolitikában).“ Riaditeľ SI deklaroval svoju otvorenosť všetkým nápadom, ktoré by mohli slovenský kultúrny život v Maďarsku ešte viac oživiť.

Zlatko Papuček