Nedočkavosť
Človek je nedočkavý tvor. Nevieme sa dočkať leta, ale keď príde, tak už čakáme, kedy bude trochu chladnejšie. Nevieme sa dočkať prvého snehu, aby sme po jeho príchode a po chvíli potešenia nadávali na mláky a špinu. Nevieme sa dočkať Vianoc, aby sme sa hneď prvý deň voľna nepovadili s rodinnými príslušníkmi. Vo mne je nedočkavosť spojená s trpkými skúsenosťami, ale som človek pokúšajúci sa optimisticky pozerať na svet, preto si nedočkavosť nepripúšťam.
Napadlo mi to minulý týždeň, keď som svojim oznámila, že v nedeľu ideme do Kestúca, navštíviť ich kamarátov zo škôlky. Dvojičky chodili spolu s mojím starším synom štyri roky a mladším dva, preto aj ich priateľstvo je hlboké. Takže, keď som synom oznámila nedeľňajší program, začali kuť plány, čo všetko budú spolu robiť. Ako sa Oliver bude hrať s Panikou, a ako si Samko vyskúša autá a rôzne hračky Mikšu. Nedočkavo sa ma pýtali v stredu ráno, či už ideme a ja som ich musela utíšiť s tým, že do konca týždňa je ešte ďaleko. Každý večer zaspávali s tým, že sú o jeden deň bližšie k stretnutiu a každé ráno sa ma pýtali, či už je nedeľa. Boli proste nedočkaví. Je to však prirodzené, čakali na niečo dobré. Ale nie o to mi išlo, ale o tú nedeľu. Totiž v nedeľu, keď sme sa konečne dostali do Kestúca a mohli sa začať hrať, splnili sa im všetky túžby: hrali sa, rozprávali sa a vyskúšali si všetky možné hračky, ktoré len našli. Naplnila sa ich nedočkavosť, lebo vedeli, čo chcú.
Nemohli by sme to takto robiť aj my, dospelí?
Eva Fábiánová
Čívske dni s oberačkovým sprievodom a odhalením sochy
Obecná a slovenská samospráva v Číve usporiadali v dňoch 26.-29. septembra Čívske dni. Séria podujatí odštartovala vo štvrtok vysvätením novej sochy sv. Vendelína pri ceste do Kestúca. Slávnosť celebrovali miestny duchovný Antal Feldhoffer a katolícky farár Ladislav Kiss-Malý.
Nová socha sa dostala na miesto starej, ktorá zmizla z jedného dňa na druhý pred dvadsiatimi rokmi. Ako pre Ľudové noviny uviedla riaditeľka Kultúrneho domu B. Kálmánfiho Katarína Čapuchová, socha sv. Vendelína chránila čívske chotáre smerom ku Kestúcu už viac ako dvesto rokov na podstavci, ktorý je jedným z orientačných kameňov z rímskej doby. „Jeho strata prinútila miestnych podnikateľov uskutočniť zbierku, vďaka ktorej sme mohli vysvätiť novú sochu patróna pastierov, sedliakov, polí a roľníkov. Až keď sme sa pripravovali na slávnostné odhalenie a vysvätenie, sme a dozvedeli, že pôvodnú čívsku sochu umiestnili v zbierke ostrihomského Múzea B. Balassu. Procesiou sme išli na miesto a pre starších a chorých sme pripravili mikrobus. Priznám sa, že kvôli zlému počasiu som mala obavy, či sa akcia vydarí, ale ako na dotyk magického prútika prestalo pršať a zasvietilo slnko, keď sme prišli k soche,“ povedala K. Čapuchová a dodala, že pri soche privítala hostí starostka Čívu Bernadett Kostková Rokolyová, medzi ostatnými aj predsedu VZ samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy Györgya Popovicsa a predsedníčku slovenskej župnej samosprávy Máriu Nagyovú. Členovia cirkevného spevokolu spievali náboženské piesne o sv. Vendelínovi po slovensky a po maďarsky a odzneli aj modlitby k svätému. Slovenská modlitba pochádza od obyvateľa podpilíšskej slovenskej obce a organizátori ho našli v starom modlitebníku.
Piatok sa niesol v znamení zdravia: predpoludním v lekárskej ordinácii a popoludní v kultúrnom dome mali obyvatelia obce možnosť využiť rôzne zdravotné vyšetrenia, masáž, ale aj sledovať prípravu jedál zo zdravých surovín, či získať rady ako byť krásny. Záujemcovia si vypočuli prednášky o tom, ako prispieva masáž a joga k zdravému životu. Ľudské telo je dokonalý vynález a ak sa oň správne staráme, dokáže úžasné veci. Ak chceme, aby bolo zdravé, krásne a plné sily až do neskorého veku, je potrebné obrátiť sa k pôvodnému zdroju - k prírode. Zamyslieť sa nad svojím životom a nad tým, čo by sme mohli zmeniť, aby sme žili v súlade s prírodou, so sebou samým a so svetom okolo nás. Začať sa zdravšie stravovať, používať prírodnú kozmetiku a namiesto chemických liekov skúsiť radšej bylinky, prírodné výživové doplnky a čaje. Pomocou Eriky Trenkovej si mohli prítomní vyskúšať techniku na odblokovanie stresu.
Okrem toho predstavili novú telocvičňu škôlky, kde mali otvorený deň a pre žiakov školy zorganizovali športový deň.
V sobotu popoludní sa vydal krojovaný oberačkový sprievod od domu č. 116 na ulici Mieru až po Pivničnú osadu. Po ceste sa sprievod zastavoval a pozýval obyvateľov obce na veselicu, za čo ich ponúkali pálenkou, pagáčikmi a inými dobrotami. Čívania sa k sprievodu pridali a napokon, keď sa niekto pozrel spredu, koniec sprievodu bol ďaleko, až pri obci (treba vedieť, že Pivničná je vzdialená od centra obce približne dva kilometre). V Pivničnej osade pripravili pre deti dom hier, ale mohli nakuknúť aj do ozajstného hasičského auta, alebo sa zabávať so šašom Lalim, ktorý pre deti pripravil zvieratká z balónov.
Organizátori pripravili galaprogram za účasti miestnych tanečných, folklórnych a speváckych zborov, z ktorých najviac zaujalo vystúpenie pávieho krúžku, ale veľký potlesk zožali aj miestni škôlkari a chlapci vyšších ročníkov, ktorí sa predstavili so zmesou piesní o víne a na záver vystúpenia si aj štrngli pohármi s hroznovou šťavou. Spevácky zbor miestnych dôchodcov Astra mal tiež obrovský úspech, podobne ako členovia miestnej tanečnej skupiny Trnka.
Jednou z najdojímavejších chvíľ slávnostného programu bolo odovzdanie vyznamenania Za Čív, ktoré udeľuje poslanecký zbor za prácu vykonanú v prospech obce a jej obyvateľov. V tomto roku ho dostala jedna zo zakladajúcich členiek pávieho krúžku Manci Zoltánová. 82-ročná teta Manci, ako ju poznajú v celej dedine, tento rok už v pávom krúžku končí, ale lásku k slovenskému spevu si zachová.
Deň zakončili Čívania oberačkovou veselicou, pričom tí, ktorí nechceli tancovať, mohli sa zabaviť pri táboráku.
V nedeľu bola slávnostná svätá omša v miestnom rímskokatolíckom kostole. Popoludní otvorili v kultúrnom dome výstavu krojovaných bábik a v oblastnom dome sa uskutočnila ochutnávka štrúdlí a ovocných koláčov, predstavili aj ťahanie cesta na štrúdle. Večer založili v Pivničnej osade vatru pri príležitosti celoštátneho podujatia na deň sv. Michala.
Eva Fábiánová
Kto bol sv. Vendelín?
Svätý Vendelín sa podľa legendy narodil ako syn škótskeho kráľa, ktorého vychovával arcibiskup. Mal dvadsať rokov, keď ako prostý človek odišiel na púť do Ríma. Cestou späť sa zamestnal ako pastier oviec, a po zázračných skutkoch mu šľachtic, u ktorého pracoval, postavil pustovňu, aby sa mohol nerušene venovať modlitbe a rozjímaniu. Neskôr sa stal okolo roku 597 opátom v sárskom benediktínskom kláštore v Tholey. Zomrel v roku 617 vo svojej cele v kláštore, v ktorom bol opátom. Pochovaný bol vo svojej cele, nad ktorou neskôr postavili kaplnku, a v jej blízkosti časom vyrástlo malé mestečko Sankt Wendel.
Svätý Vendelín je patrónom pastierov, sedliakov, polí a roľníkov, preto je väčšinou zobrazovaný ako mladý pastier s dobytkom a ovcami, s pastierskou palicou a kapsou, s ružencom, či knihou, s lopatou, kyjakom alebo aj s korunou, niekedy sediaci s knihou a pastierskou trúbou.
V liturgickom kalendári sa jeho meno nenachádza, no jeho sviatok sa oslavuje 20. októbra. Uctievaný je najmä v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku, ale i na Slovensku a v Čechách bolo veľa kaplniek zasvätených práve sv. Vendelínovi. Okrem zobrazení v kostoloch je aj častým námetom tradičných obrázkov na skle.
Oslavy na privítanie jesene v Ďurke
V dedinke Ďurka v Peštianskej župe zorganizovali pre obyvateľov obecný deň, na ktorý pozvali aj niekdajších občanov, ktorí sa odsťahovali do Jelky na Slovensku.
Víkendová séria podujatí sa začala privítaním bývalých obyvateľov dediny, ktorí počas výmeny obyvateľstva sa presťahovali na Slovensko. Na návštevu prišli autobusom, niektorí k svojim rodinám, iní len tak, na návštevu Maďarska. Pre každého organizátori zabezpečili nocľah v rodinách. V sobotu popoludní sa začal maratón programov. Otvoril ho futbalový zápas hosťujúceho mužstva proti domácim na obnovenom futbalovom ihrisku. Na neďalekom prírodnom javisku, vo dvore starostovského úradu - v bývalom parku kaštieľa Tahyovcov - sa potom začal kultúrny program. Hostí privítal najprv starosta obce Zsolt Matejcsok, potom sa ujal slova jeho zástupca István Tóth, odovzdal pozdravné slová starostu obce Jelky Imreho Farkasa, ktorý mohol prísť na oslavy až na druhý deň. V mene miestnej slovenskej národnostnej samosprávy pozdravil prítomných a niekdajších občanov Ďurky jej predseda Jozef Slifka. Kultúrny program sa začal vystúpeniami citarovej skupiny Harangvirág a ľudovej hudby Csibaj Banda so spoločnou zmesou piesní. Po nich nasledoval tanec v podaní miestneho tanečného súboru Kaloda. V mene staršej generácie sa predstavili členovia miestneho spolku dôchodcov, ktorí predviedli svadbu, a svadobné zvyky oživila aj folklórna skupina Nezábudka z Domonyu. Folklórnu časť amatérov ukončili slovenskými piesňami členky folklórnej skupiny Rozmarín z Veňarcu. Takmer hodinový program patril skupine profesionálnych hudobníkov, ľudovej hudbe Tarsoly, ktorý sa skončil spoločným tancom účinkujúcich a milovníkov ľudoviek pred javiskom. Cez prestávku starosta obce vyhodnotil fotosúťaž pod názvom Mení sa obec, ako aj my, a odovzdal ceny. Víťazkou sa stala mladá Ďurčanka Dóra Komáromi s fotografiou: „Je niečo, čo sa ani časom nezmení.” Prišiel aj parlamentný poslanec Péter Harrach, ktorý vo svojom príhovore pozdravil domácich i hostí zo Slovenska. Na javisku potom vystúpila so známymi evergreenami speváčka Hajnalka Ress. Milovníci dychovky si prišli na svoje na hodinovom koncerte dychového orchestra z Ikladu a asi najväčší záujem bol o vystúpenie maďarskej speváčky, členky bývalej skupiny Neoton Família Évy Csepregi. Večer bola zábava v miestnom kultúrnom dome, do tanca hrala hudba Szonor. Ako povedal starosta obce Zsolt Matejcsok, snažili sa pripraviť kvalitný a tentoraz dvojdňový program, keďže hostia zo Slovenska v Ďurke prespali. V nedeľu sa konala pre veriacich evanjelická bohoslužba, niektorí zašli na miestny cintorín, kde sú pochovaní ich blízki.
Kultúrny program pokračoval na javisku krátkym ľudovým tancom na slovenské melódie žiakov
PEZ
Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Debakel
Prednedávnom, po jednom piatkovom večeri bolo Maďarsko zahalené do čiernej farby zdesenia, šoku, zúfalstva, beznádeje, ktorá prechádzala postupne do žltej farby žlče, zúrivosti, jedovatosti a hľadania vinníkov, štipľavým až morbídnym nadávkam nebolo konca kraja, až sa tieto nálady prehupli do sveta humoru, posmeškov, nemilosrdnej irónie, vitriolu. Čo môže vyvolávať takéto hektické emócie? Samozrejme futbal, hoci maďarský futbal je už asi tri desaťročia mimo medzinárodného diania. Predsa: amsterdamský historický debakel - prehra v pomere 8:1 - prebudil aj toho, kto sa už o futbal dávno nezaujíma. No a začala sa do toho miešať aj politika, čo je už výbušná zmes.
Ja by som zostal pri smiechu, tým skôr, lebo vtipné reakcie na amsterdamský debakel vo mne udržiavajú iskierku nádeje, že humor sa v týchto končinách celkom nevytratil. Hoci nevylučujem, že v tomto prípade je to smiech cez slzy. Internetové spoločenstvo vytislo nekonečné množstvo bonmotov, z ktorých by som pár vybral aj ja. „Aspoň sme zabudli na fiasko s Rumunskom“ - podpichuje poznámka, ktorá naráža na predchádzajúcu prehru 3:0 v Bukurešti. „Holandsko podáva lepšie výkony“ - tak to je už jednoznačné premostenie do sveta politiky, pretože hlavné vládne heslo, rozširované na tlačovkách, celostránkových novinových reklamách, televíznych či rozhlasových šotoch znie takto: Maďarsko podáva lepšie výkony“. No a ešte jeden výrok od prehnane ambiciózneho opozičného expremiéra Gyurcsánya: „Čo je to našich osem rokov pri vláde - oproti ôsmim gólom! - Čo sa stalo vo futbale, to sa stane aj s touto vládou. Nestačí chcieť, treba aj vedieť“. Musím povedať, že tentoraz sa nešikovne vyjadril súčasný premiér Viktor Orbán, ktorý napísal: „Výsledok s Holandskom znamenal pre mňa otras mozgu, stále som sa z neho neprebral“. Nebudem opisovať reakcie na tento výrok, lebo by sme sa od futbalu vzdialili veľmi ďaleko. Zostaňme ešte chvíľu vo svete politiky, pretože aj v parlamente sa prebudili vtipní poslanci. Skupina opozičných navrhla napríklad prijať politickú deklaráciu „O ochrane maďarského futbalu pred sprisahaním medzinárodného veľkokapitálu a európskym socialisticko-liberálno-zeleným komplotom“.
No ale čo sa dialo doma na linke Csányi-Fidesz? Predseda futbalového zväzu a prezident OTP Banky dostal od fideszáckych prominentov „fasoláš“, vzápätí ich on poslal do teplých krajov, jednému dokonca odkázal, že nech je taký láskavý, a zavrie ústa, veď ako hovorca Fideszu môže klamať dosť. Re-reakcia nemeškala: „Arogancia možno funguje vo svete bánk, ale nie vo futbale“ , alebo „Šani báči evidentne zápasí s klimaxovou panikou“. Ako to je? Hernádiho z MOL-u bránime, Csányi z OTP je slobodnou korisťou?
Reťazový debakel?
Jesenné aktivity níreďházskych Slovákov
Tirpácky festival v Níreďháze organizujú už tretíkrát. Séria podujatí odštartovala 5. októbra v Osvetovom dome železničiarov vystúpením členov tirpáckej ľudovej hudby, ktorí zaspievali zmes maďarských a slovenských ľudových piesní v sprievode citary.
Organizátor festivalu a série podujatí, ľudovoumelecký spolok Zlatá brána, požiadal o patronát starostu mesta Ferenca Kovácsa. Na akcii sa zúčastnila aj delegácia družobného mesta Prešova na Slovensku, ktorá priniesla ľudovoumelecké predmety na výstavu v osvetovom dome. Dospelí si mohli pozrieť výstavu výšiviek a iných predmetov, kým deti sa hrali v dome hier so starými roľníckymi hračkami, alebo obliekali bábiky do tirpáckeho kroja. Do organizovania podujatia sa zapojila aj slovenská samospráva v Níreďháze, a to nielen privítaním slovenských hostí, ale podporila aj vystúpenie spolku tirpáckej ľudovej hudby a ponúkala tradičné kapustové pagáčiky účastníkom festivalu. Týmto priblížili nielen spevnú, ale aj materiálnu a gastronomickú tradíciu níreďházskych Slovákov pre všetky generácie účastníkov. Ako nás informovala predsedníčka slovenského voleného zboru Katarína Palkovičová, ešte v tomto roku plánujú vydať pamätný obrázkový album k výročiu ľudového spolku, ktorý sa stará o zachovávanie slovenských tradícií v meste vo východnom cípe Maďarska. Séria podujatí pokračuje až do konca novembra.
(ef)
Oberačkové slávnosti v Čemeri
Čemerčania pripravili na 28. september pestrý program. V rámci oberačkových slávností sa totiž uskutočnilo aj XX. stretnutie richtárov. Krojovaným sprievodom prešli účastníci od kultúrneho domu k richtárovmu domu, ktorý bude Slovenský oblastný dom, aby sa spolu s ním vrátili do kultúrneho domu, kde starosta obce István Fábri odovzdal richtárovi stužku a jeho žene šatku. Jedným z najkrajších momentov dňa bol ten, keď tohoroční richtári Ferenc Horváth s manželkou prevzali „poverovaciu listinu“, aby na jeden rok viedli obec oni. V krojovanom sprievode boli zastúpení všetci doterajší richtári so svojimi manželkami, oblečení v prekrásnom čemerskom ľudovom kroji. Sprievod sa pohol na konských záprahoch a prešiel po celej dedine, pričom na jednotlivých zastávkach zaspievali a zatancovali členovia tanečného súboru Furmička a Číčorke, ako aj členovia speváckeho zboru Z čistej studne. Všetci vystúpili aj v galaprograme, spolu s členmi tanečnej skupiny z Farnej zo Slovenska a členmi Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa.
Miestnym Slovákom zoskupeným vo folklórnych súboroch a miestnej slovenskej samospráve pripadla „ťažká“ robota: spolu s Alžbetou Szabovou pomáhali richtárkam pri obliekaní. Súčasne s „obliekaním“ aj varili, veď slovenská kuchyňa bola od rána otvorená a ponúkala tradičné slovenské špeciality. V tomto roku najviacej chutili gerhene, čiže zemiakové placky a strapačky.
Nechýbala však ani iná zábava: čemerskí dychovkári hrali na voľnom priestranstve, deti mohli vidieť prípravu muštu a zhotoviť si darčekové predmety v remeselníckej dielni. Otvorili aj výstavu z diel Márie Szabovej a miestnych umelcov. Veľký záujem bol o tradičnú oberačkovú hru, krádež hrozna, ako aj o pouličnú veselicu, kde do tanca hrala Kapela Brunner z Vecsésu.
A. Szabová (ef)
Zasadla Slovenská samospráva Peštianskej župy
Októbrovému riadnemu zasadnutiu Slovenskej samosprávy Peštianskej župy na Radničnej ulici (Városház u.) predchádzala minúta ticha na počesť jej náhle zosnulého člena Júliusa Kučeru. Po nej otvoril rokovanie predseda zboru Ondrej Csaba Aszódi vsunutým rokovacím bodom o slovenskej recitačnej a komunikačnej súťaži pre nižšie a vyššie ročníky základných škôl Peštianskej župy, ktorú tohto roku zorganizuje župný zbor 3. decembra v Mlynkoch. Po diskusii o očakávanom počte účastníkov, ich ohodnotení a ďalších organizačno-technických otázok poslanci vyčlenili na podujatie z rozpočtu zboru 100-tisíc forintov. Po následnom odsúhlasení správy o plnení rozpočtu v prvom polroku 2013 pristúpili k rokovaniu o zmene rozpočtu na zvyšné obdobie, v rámci ktorého preskupili zostávajúce zdroje na účely podpory slovenskej kultúrnej činnosti v župe, na vyššie spomínanú recitačnú a komunikačnú súťaž v Mlynkoch, na hradenie nákladov poslancov, určili rezervu na nečakané výdavky a vyčlenili prostriedky na organizovanie župného národnostného fóra. Práve župné fórum bolo témou nasledujúceho rokovacieho bodu, počas ktorého sa poslanci zhodli nasledovne: Slovenská samospráva Peštianskej župy v znamení príprav na budúcoročné voľby zorganizuje 28. novembra podujatie s názvom Slovenské národnostné fórum, na ktoré budú pozvaní predstavitelia všetkých župných slovenských samospráv. Po prednáškach odborníkov o zmenách vo volebnom zákone a výsledkoch posledného sčítania obyvateľstva by mala nasledovať diskusia na tieto témy. Cieľom konferencie je získať a následne šíriť informácie smerom k miestnym slovenským samosprávam zúčastnených žúp.
V záverečnom rokovacom bode sa poslanci venovali detailom súbehu na podporu slovenskej kultúrnej činnosti v Peštianskej župe. Kompletné znenie súbehu sme uverejnili v predchádzajúcom čísle a nájdete ho aj na portáli www.luno.hu.
zp
Októbrová slovenská svätá omša v Budapešti
Pekné jesenné počasie privítalo deti prichádzajúce na svätú omšu z katolíckej základnej školy v Dabaši-Šáre, v ktorej je výučba slovenského jazyka. Pred kostolom ešte veselo štebotali, ale v kostole hneď stíchli, keď zaznel mohutný zvuk organu, sprevádzaný hlbokým hlasom kantora Michala Tótha z Čemeru. Zo sakristie do svätyne vstúpili dvaja kňazi, hosť z Kremnice, farár Marián Krajč a náš pán farár Atila Kónya v sprievode dvoch miništrantov, Beáty Erdeiovej a Jána Marosza. Otec A. Kónya predstavil spoluslúžiaceho kňaza sv. omše, pozdravil žiakov katolíckej školy a privítal členov ekumenického zájazdu zo Žiliny ako aj všetkých prítomných veriacich. Stručný súhrn z čítania 27. nedele v období cez rok z knihy proroka Habakuka: „Spravodlivý bude žiť zo svojej viery“ a druhý list Timotejovi: „Nehanbi sa za svedectvo o našom Pánovi“ čítala Ildika Klauszová Fúziková. V Evanjeliu podľa Lukáša apoštoli povedali pánovi: „Daj nám väčšiu vieru,“ vysvetlil v homílii pán farár M. Krajč so záverom: „Sme sluhovia Pána, slúžme mu nielen z povinnosti, ale s vierou.“
Počas omše znel pekný spev veriacich, hlavne zásluhou členov spevokolu zo Žiliny.
Po omši sme sa presunuli na faru, kde nás všetkých privítal predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai. Informoval našich hostí o tom, že slovenské sväté omše sa tu konajú každú prvú nedeľu v mesiaci už 15. rok. Poďakoval všetkým za službu a Slovenskej samospráve IX. obvodu Budapešti za úhradu cestovných nákladov hostí zo Šáre. Zároveň poďakoval pedagógom šárskej školy Magdaléne Šuhajdovej Kohanovej a Juliane Tóthovej za zorganizovanie zájazdu ich žiakov.
Ildika Klauszová Fúziková informovala hostí o podujatiach Náboženského výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a hovorila o svojom rodisku Kestúci (Kesztölc - pôvodne Kostelec), kde je v kostole relikvia sv. Klementa.
Katechéta a učiteľ Jan Marosz (pôvodom Poliak) predstavil prítomným členov ekumenického zájazdu zo Žiliny, svoju maďarskú manželku, učiteľku nemeckého jazyka a hudby Danu Maroszovú Szabovú a ich dve deti, ktoré plynule hovoria po slovensky i po maďarsky. Pani Maroszová vedie v Žiline na sídlisku Vlčince farský spevácky zbor dospelých Schóla Sedembolestnej.
Vyvrcholením priateľského stretnutia bola zvláštna udalosť - stála účastníčka slovenských sv. omší Ruženka Tamášová rod. Malá, rodáčka zo Santova, práve v ten deň mala 90 rokov. V mene nás všetkých jej zablahoželal Kazimír Kápolnai a členovia spevokolu zo Žiliny zaspievali peknú pozdravnú pieseň.
Posedenie bolo veľmi príjemné a pri bohatom pohostení, ktoré pripravila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti, sme mali možnosť nadviazať nové priateľstvá. Veríme, že aj mládež sa medzi nami dobre cítila a mala pekné zážitky.
c. r.
Národnostný týždeň v šárskej základnej škole
Základná škola Františka Rákócziho II. usporiadala v poradí IV. Slovenský národnostný týždeň s podtitulom Kedysi a dnes. Prvotným cieľom tohto podujatia je, aby nás zbližovalo, aby zbúralo „medzigeneračné“ steny a dalo úprimnú poklonu odkazu našich predkov.
Počas slovenského národnostného týždňa čakalo na žiakov množstvo zábavných programov počnúc premietaním slovenských filmov, pokračujúc výstavou odevov, každodenných predmetov, náradia a šárskych bábik, až po dobré folklórne programy a ochutnávky tradičných slovenských a hlavne miestnych jedál.
My sme navštívili obec blízko Budapešti v posledný deň Slovenského národnostného týždňa, takže sme požiadali hlavného organizátora, slovenčinára Atilu Rusnáka, aby nám porozprával, čo všetko sa dovtedy udialo v škole. „Plánovali sme - ako každý rok - aj teraz, futbalový turnaj o Slovenský pohár, ale počasie nám nežičilo, takže sme ho museli zrušiť. Ale deti sme nenechali bez programu: pozreli si zaujímavé slovenské filmy, o ktorých sme sa potom rozprávali. Otvorili sme dve výstavy, z diel umeleckého fotografa Miklóša Praudu, prác našich školákov a predmetov s názvom Včera a dnes. Aula našej školy sa zmenila na oblastný dom, kde sa naši žiaci zoznámili s materiálnymi pamiatkami zo života starých šárskych Slovákov. Všetky vystavené predmety priniesli žiaci od svojich rodičov a starých rodičov a preto sme sa rozhodli, že aj tí dostanú ocenenie, malú pozornosť, ktorí priniesli najviac vecí na našu výstavku. Na vernisáži vystúpili žiaci umeleckej školy Györgya Cziffru z Örkényu. Ich vedúcou je Boglárka Kulcsárová a mali sme zážitok z ich koncertu na flaute. Streda sa niesla v znamení folklóru. Do našej inštitúcie zavítali členovia budapeštianskeho slovenského folklórneho spolku Lipa a žiačky budapeštianskej slovenskej školy Laura a Vanessa Glückové. Páčil sa nám ich temperamentný tanec a dobre sa počúvali krásne slovenské ľudové piesne. Žiakov sprevádzala zástupkyňa riaditeľky budapeštianskej slovenskej školy Ružena Frayová, ktorá našich žiakov nabádala, aby pokračovali v štúdiu na slovenskom gymnáziu. Dúfam, že sa niektorým našim študentom podarí postúpiť na toto gymnázium,“ povedal A. Rusnák. Ako som sa dozvedela, ďalší deň sa niesol v rozprávkovom duchu, a to nielen preto, že žiakom školy premietli slovenské sfilmované rozprávky, ale aj preto, lebo k nim zavítali členovia divadla PIKI s predstavením O deviatich mesiačikoch. Manželia Ľubo Piktor a Katarína Aulitisová dávajú deťom možnosť stať sa aspoň na chvíľu tým, čím v skutočnosti nie sú. Dokazujú, že aj malí môžu robiť veľké činy. Stačí len nabrať odvahu. A my sme sa tešili z reakcií detí, ktoré sa vôbec neostýchali ozvať sa po slovensky. Predstavenie O deviatich mesiačikoch vzniklo podľa knihy Taťjany Lehenovej a Kataríny Aulitisovej Je Miška myška? Modernú rozprávku má vo svojom repertoári aj divadlo Vertigo pri CSSM.
Vyvrcholenie celého týždňa sa odohralo 4. októbra. Organizátori očakávali návštevníkov s celodenným programom. Po zaspievaní hymnickej piesne Daj Boh šťastia sa prihovorila vedúca inštitúcie Ibolya Bukodiová, ktorá je na jej čele od septembra. Slova sa ujal aj vedúci miestneho Centra K. Klebelsberga pre správu škôl Béla Baranyi, bývalý riaditeľ školy. „Nazdávam sa, že v živote národnostnej školy je veľmi dôležité nielen zachovávanie jazyka predkov, ale aj ich tradícií. Myslím si, že Slovenský národnostný týždeň má poslanie v zachovávaní týchto tradícií aj medzi obyvateľmi mestskej časti Dabaša,“ povedal B. Baranyi. Po otváracích prejavoch nasledoval krátky program žiakov. Žiaci nižších ročníkov sa predstavili spoločným tancom, vyšší stupeň malou inscenáciou na tému žatva, ktorú pripravili Silvia Keserűová a Alžbeta Kuliová Božiková. Po nich sa predstavil školský spevácky zbor Fialečka pod vedením Pirošky Kurtovej. Aj program žiakov vyšších ročníkov bol zameraný na žatvu. Je potešujúce, že žiaci šárskej základnej školy si zachovávajú aj formou dramatizácie tradície a osvojili si potrebné výrazy.
Po slávnostnom otváracom programe sa pod vedením pedagógov a pozvaných remeselníkov začali skupinové zamestnania nielen pre deti. Veronika Mrázová, Margita Újváriová, Ján Garajszki, Magdolna Bálintová, Alžbeta Garajszká a Mária Majeczkiová pomáhali deťom vo farbení tanierov so šárskymi motívmi, príprave náramkov z rozličných surovín, tvorení obrazov z odtlačkov lístia a v mnohých ďalších zaujímavých zamestnaniach. Žiaci, ale aj pozvaní hostia s úžasom sledovali prípravu tradičného šárskeho účesu, ako aj ručne šité kroje na bábikách, ale záujemcovia sa mohli tešiť aj na konský povoz s poníkmi po meste. Pre labužníkov boli postavené stany, kde mali možnosť ochutnať tradičné jedlá a zákusky, ktoré v stanoch pripravovali rodičia jednotlivých tried. Ponúkali langoše, zemiakové placky, ale aj také špeciality, akými sú kokosové gule s tekvicou, alebo tradičné šárske štrúdle.
Kým deti pripravovali darčekové predmety alebo ochutnávali, čo všetko im pripravili rodičia, mali sme chvíľku čas sa porozprávať s vedúcou inštitúcie. I. Bukodiová pre Ľudové noviny uviedla, že sa potešila nápadu zorganizovať slovenský týždeň, podporovala jeho uskutočnenie, ba ako nám prezradila, hoci sama nevie po slovensky, osvojila si už niekoľko slovíčok od svojich kolegov. Zároveň nás informovala o ďalších slovenských aktivitách inštitúcie: žiaci školy sa zúčastnia na týždňovom pobyte na Slovensku v rámci školy v prírode Spoznaj svoje korene, plánujú vydať knihu o histórii školy k 60. výročiu vyučovania v inštitúcii, 16. novembra sa uskutoční benefičný školský ples a budú mať už aj tradičné rozprávkové popoludnie. Čo sa týka ďalších plánov, vedúca ZŠ Františka Rákócziho II. uviedla, že plánujú s deťmi sa naučiť piecť tradičné šárske štrúdle v spolupráci so slovenskou samosprávou, ale chceli by vytvoriť družobné kontakty so základnou školou v Banskej Bystrici, čo by prospelo žiakom. Zmienila sa aj budúcoročnom, jubilejnom slovenskom týždni, do ktorého by mali ešte viac zapojiť aj rodičov. V rámci týždňa o rok by chceli usporiadať rodinné športové popoludnie, kde by rodičia súťažili spolu so svojimi deťmi.
Hostinou sa však podujatie neskončilo, nasledoval pestrý záverečný program, v ktorom vystúpili členovia speváckeho zboru Dabašskej základnej školy Františka Rákócziho II., tanečný súbor Borovenka, členovia folklórneho speváckeho zboru Rozmarín a citarovej skupiny Bažalička.
Bol to vydarený týždeň, zameraný na zachovávanie duchovných a kulinárskych tradícií.
Eva Fábiánová
Nový dom a nové výzvy v Mlynkoch
Slovenské regionálne kultúrne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku so sídlom v Mlynkoch funguje od roku 2003. Zoskupuje slovenské dediny Peštianskej župy: Santov, Senváclav, Pomáz, Čobánku, Pilíšsku Čabu, Perbál, Mlynky a niekoľko obcí Komárňansko-ostrihomskej župy: Huť, Čív, Kestúc, Šárišáp, Moďoróš, a Dorog.
Vďaka rovnakej finančnej podpore maďarskej a slovenskej vlády bol vybudovaný nový dom. V októbri minulého roku, po slávnostnom odovzdaní Strediska pilíšskych Slovákov, sme v ňom začali pracovať.
Uchovávanie a šírenie miestnej slovenskej kultúry a jazyka je prioritou našej činnosti. Ich prezentovanie patrí predovšetkým pávím krúžkom a tanečným skupinám, ktoré s veľkým úspechom vystupujú na rôznych folklórnych a cirkevných podujatiach, ako aj na Dni Slovákov v Maďarsku. V priestoroch sídla slovenského regionálneho kultúrneho strediska OCCSSM nacvičujú členovia pávieho krúžku v Mlynkoch a skupiny Spolku pre Mlynky.
V spolupráci s národnostnými inštitúciami (škôlky, školy), samosprávami, a občianskymi organizáciami v regióne sa snažíme zapojiť každého, predovšetkým mladých a deti. Organizujeme a podporujeme mimoškolské podujatia: zábavné programy pre najmenších, hodiny ľudového tanca, súťaže v slovenskom jazyku.
Stredisko pilíšskych Slovákov je vhodné na organizovanie veľkých podujatí. V tomto roku to boli regionálny ples a Šiškový festival, na ktorých sa zišli predstavitelia regiónu.
Sme radi, že Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku v tomto roku dvakrát usporiadala konferenciu v dome, ktorý poskytol svoje priestory aj na stretnutia Organizácii slovenskej mládeže v Maďarsku, či slovenskému divadlu Vertigo s jeho predstaveniami Zabudla som a Naša mačička, ktorými potešili všetkých záujemcov z regiónu.
Koncom októbra organizujeme výučbu ľudového tanca pre deti a pedagógov vyučujúcich ľudový tanec. V novembri sa bude konať celoštátna kvalifikačná súťaž národnostnej sekcie Zväzu speváckych zborov (KÓTA).
December sa bude niesť v znamení sviatkov. Usporiadame adventný večierok s ľudovým tancom, vystúpia kultúrne telesá z nitrianskeho regiónu zo Slovenska, pripravujeme aj vianočný koncert a prezentáciu CD platne pre milovníkov hudby.
Veríme, že nové stredisko vyhovuje záujemcom regiónu nielen estetickým vzhľadom, ale aj podujatiami, ktoré sú naozaj na úrovni, a časom sa o tom presvedčia aj ľudia, ktorí sú dnes ešte skeptickí.
Anna Szeifertová
vedúca slovenského regionálneho kultúrneho strediska OC CSSM
Svetový deň chôdze v Sarvaši
Chôdza je tým najlepším, najprirodzenejším druhom pohybu, pri ktorom môžeme odbúrať stres, udržať si kondíciu, cítiť sa šťastnejšie a zdravo.
11. ročník tejto akcie zorganizovali Zväz klubu technického a masového športu spolu so Združením mnohodetných rodín. Vedúca tohto združenia Hajnalka Gombárová rozdala všetkým účastníkom občerstvenie a tričká, ktorým sa deti veľmi potešili. Malý prváčik Roland Jónás si ho starostlivo odložil do plecniaka. Spolu s Alžbetou Fazekašovou, ktorá priviedla aj svojho psíka, popriali ostatným príjemnú túru.
Zo Slovenskej základnej školy sa nás na tomto podujatí zúčastnilo 38. Učiteľky Anika Podaniová a Zlatica Lišková boli na všetkých túrach, ktoré sa doposiaľ uskutočnili. Rodičia a deti sa menia, no niektorí žiaci už tiež viackrát absolvovali túto skoro 13-kilometrovú trať.
Jesenné túry sú tie najkrajšie, lebo krajina sa predvádza v krásnych pestrých farbách.
Cesta viedla po násype, na začiatku je umiestnených pätnásť tabúľ, na ktorých sú napísané údaje o dejinách krajiny. Sarvašania to volajú Cesta Milénia. V chôdzi sme pokračovali po násype mŕtveho ramena rieky Kereš. Počas celej cesty deti zbierali jesenné kvety a plody, ktoré starostlivo zaranžovali do jesennej kytice. Najpestrejšia a najbohatšia bola kytica žiaka 7. triedy, Zsolta Baka.
Na pochode sa zúčastnilo najviac žiakov z tretej a zo štvrtej triedy. Dávali veľký pozor, keď im teta Anika podávala informácie o každom plode a kvete, ktorý cestou našli a videli. Prekvapenie nás čakalo v Arboréte, kde sme mali možnosť pozrieť sa, aké tu rastú huby. V tento deň sa tu zišli aj ich zberatelia a milovníci. Sándor Gaál, ktorý je odborníkom na poznávanie a určovanie húb, nemal problém každú hubu pomenovať a určiť ju. Všetkých upozornil, ako spoznáme jedovaté huby. Deti jeho pútavé rozprávanie sledovali s otvorenými ústami. Tu sme sa zdržali dlhšie, lebo pre každého z nás to bolo nielen zaujímavé, ale aj poučné. Boli sme prekvapení a nechceli sme tomu veriť, keď sme sa dozvedeli, že takýchto húb je 4 tisíc druhov.
Veselo sme pokračovali v ceste, no na moste sme sa museli zastaviť, lebo pohľad na jesennú krajinu bol čarokrásny. Pohľad na rieku Kereš v pestrých farbách stromov bol očarujúci. Kaštieľ Bolzovcov si aj deti odfotili.
Pľúca sa každému z nás naplnili čerstvým vzduchom, neprekážali nám ani špinavé topánky, dôležitá bola naša hlava, ktorá sa nám vyčistila.
Sme presvedčení, že sme veľa urobili pre svoje fyzické aj psychické zdravie. Slnečný jesenný deň každému urobil radosť. Vďaka patrí jeho organizátorom.
Zlatica Lišková
Zasadalo Valné zhromaždenie ÚSOM
Únia slovenských organizácií v Maďarsku (ÚSOM) usporiadala 12. októbra Valné zhromaždenie. Podujatie sa konalo na Obecnom úrade v Jášči, s účasťou reprezentantov dolnozemského, zemplínskeho, novohradského, bakonského regiónu a z okolia Budapešti. Pre Ľudové noviny o VZ referoval Ondrej Kiszely, poslanec Čabianskej organizácie Slovákov.
VZ otvoril v mene Regionálneho centra OC CSSM jeho vedúci Zoltán Szabó a všetkých pozdravil starosta obce Jášč Csaba Nagy. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik vo svojom príhovore zdôraznil význam blížiacich sa volieb, na ktoré sa začnú pripravovať v januári. Podľa jeho slov finančnú podporu na volebnú kampaň dostanú aj menšinové strany. Po ňom nasledovala prednáška právnika Celoštátnej nemeckej samosprávy Atilu Buzála, ktorý objasnil detaily budúcoročných volieb. „Poskytol nám naozaj užitočné informácie o každej podrobnosti. Hovoril medzi iným o registrácii, že ten, kto bude zaregistrovaný na slovenskom zozname, nemôže hlasovať na listinu strán, avšak môže na individuálnych kandidátov,“ povedal Kiszely.
Po ňom sa ujala slova Katarína Király. Jej referát mal názov Uchovávanie identity slovenských komunít v Maďarsku. Hovorila aj o tom, akým spôsobom by bolo možné aktivizovať mladých Slovákov v Maďarsku, ktorí nemajú po opustení školy silnú identitu, ani vzťah k slovenskej komunite a slovenskému jazyku. „Korene tohto javu môžeme nájsť v tom, že učitelia pri množstve administratívnych prác a vyučovania už jednoducho nemajú čas na to, aby týmto deťom odovzdali identitu. Aj preto sa stáva, že naši mladí, ktorých prijali na univerzity na Slovensku, hľadajú kontakty s príslušníkmi tam žijúcej maďarskej menšiny,“ reagoval na myšlienky K. Király Ondrej Kiszely.
V poslednom bode predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman poskytol údaje o súčasnej situácii Únie a hovoril o menšinových dotáciách, ktoré boli vypísané nedávno.
Po VZ sa jeho členovia zúčastnili na kultúrnom programe, ktorý pre nich pripravili žiaci miestnej národnostnej základnej školy a páví krúžok. Ondrej Kiszely v mene Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku odovzdal starostovi obce osvedčenie o priateľskom vzťahu organizácie a obce Jášč. Mimochodom ÚSOM v budúcom roku jubiluje, oslávi 10. výročie svojho vzniku.
Andrea Kiss
Veriaci zo Žiliny v Lutherovom dvore
V prvú októbrovú sobotu sa naplnila kaplnka Lutherovho dvora. Budapeštianskych slovenských veriacich navštívili členovia evanjelického zboru v Žiline na čele so zborovým farárom Mariánom Kaňuchom. Na organe hrala kantorka zboru Marta Pálmaiová Pápayová. Prítomných pozdravila farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá vyslovila vďaku veriacim zo Slovenska za to, že počas svojho trojdňového výletu navštívili aj ich kaplnku a vypočujú si služby Božie. Po nej sa ujal slova dozorca budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru Gregor Papuček, ktorý privítal vzácnych hostí. Nasledovala bohoslužba, ktorá bola veľmi zaujímavá. Kázal M. Kaňuch na základe evanjelia podľa Lukáša: „Neboj sa, malé stádočko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo!“ Tento veršík je záver biblickej pasáže, ktorá rozpráva o ustarostenosti. Mnohokrát v živote sa bojíme mnohých vecí, riešime oblečenie, budúcnosť, ubytovanie, majetok. Možno, že aj váš cirkevný zbor rieši také problémy, že sa bojí o svoju budúcnosť, o reč, o vás, ktorí ste tu. Každý by sme vedeli hovoriť o svojej starosti, s ktorou sme možno aj dnes sem prišli. Preto je dobré počuť slová tohto biblického textu, keď Pán Ježiš naznačuje, že treba dvíhať oči vyššie. Aby každý človek pozdvihol svoju vieru, svoju nádej, aby sa dokázali pozrieť vyššie, ako sa mnohokrát dívame. Chce pozdvihnúť našu vieru a dať nádej, že sme Božie deti, sme v Božích rukách, Pánboh nás neopúšťa,“ povedal M. Kaňuch.
Bohoslužba sa skončila Áronovským požehnaním. Na agapé mali možnosť porozprávať sa budapeštianski slovenskí veriaci a ich hostia za bielym stolom. Vymenili si aj darčeky: H. Gulácsiová Fabuľová odovzdala M. Kaňuchovi publikáciu o histórii budapeštianskeho cirkevného zboru a žilinský farár zas ich publikáciu o Fedorovi Ruppeldtovi, ktorý istý čas pôsobil aj v Budapešti.
Cirkevný zbor ECAV v Žiline vydal zborník, knihu Fedor Ruppeldt: Život a dielo, ktorá spolu s rozsiahlou textovou a obrazovou prílohou na 344 stranách sprístupňuje takmer tridsať príspevkov z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorá sa konala
Na agapé sme sa dozvedeli, že našimi hosťami boli členovia spevokolu starších aj mladších, ktorý pôsobí pri evanjelickom zbore v Žiline. K nim sa pridali katolícki veriaci, ktorí v ten deň navštívili slovenskú svätú omšu v Kostole sv. Jozefa. Stretnutie bolo príležitosťou pre dozorcu G. Papučka, aby načrtol krátku históriu slovenského evanjelického zboru v Budapešti. Hostia zo Slovenska si potom pozreli pamätné tabule, ktoré odhalili v decembri minulého roku pri príležitosti osláv 150. výročia osamostatnenia slovenského zboru.
(ef)