Jedna otázka - jedna odpoveď
odpovedá riaditeľka OC CSSM Erika Zemenová Palečková
- Aká je vaša koncepcia na fungovanie Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy (OC CSSM) na rok 2014?
- Po tom, ako ma koncom novembra zvolilo Valné zhromaždenie za riaditeľku OC CSSM, stretla som sa s predsedom CSSM Jánom Fuzikom, aby sme prediskutovali plány na nasledujúci rok. Čo sa týka koncepcie centra, veľmi sa nezmení doterajší plán činnosti, rozšíri sa v tom, že ako centrum by sme chceli v niektorých regiónoch podporiť činnosť spoločenskej sféry a, samozrejme, o voľbách budeme podávať informácie. Z veľkých podujatí usporiadaných OC CSSM v nastávajúcom roku nás čaká školenie pre vedúcich kultúrnych súborov, choreografov a mládežnícky tábor zameraný na ľudovú hudbu a tanec. Mesačne raz sa budeme stretávať s vedúcimi regionálnych stredísk a vynasnažíme sa spolupracovať s inými inštitúciami. Regionálne strediská usporiadajú už tradične regionálne stretnutia Slovákov a spoločne sa zapojíme do organizačných príprav Dňa Slovákov v Maďarsku aj v tomto roku.
Máme desať centier po rôznych Slovákmi obývaných regiónoch Maďarska. Každá je niečím zvláštna, čo nechceme zmeniť. Každý má vlastnú koncepciu, vlastné tradičné programy a podujatia, ktorých organizovanie naše strediská budú naďalej podporovať. Musím sa priznať, že z hľadiska prípravy ročného plánu som prebrala vedenie OC v najhoršom čase, po uzávierke všetkých konkurzov. To znamená, že chcem pokračovať v načatej dobrej ceste, ba vzhľadom na to, že za desať rokov fungovania OC si už ľudia zvykli na niektoré tradičné podujatia a aktivity, tie chcem v pláne ponechať. Podľa vlastného zistenia musím poznamenať, že spoločenská sféra v severnom Maďarsku nefunguje v každej obci tak, ako by mala, resp. nefunguje. Chcela by som ich podporiť, nabádať a povzbudzovať ich, aby podávali súbehy. Budeme spoločným centrom aj pre spoločenské organizácie - nechceme podávať súbehy za nich, len im pripomínať, ktoré stránky majú sledovať. Keď sa obnoví webová stránka CSSM, tam takéto informácie určite nájdu.
Nastávajúci rok bude v znamení volieb, budeme sa snažiť poskytovať čo najširšie informácie a presadzovať naše doterajšie programy.
(ef)
CD-platňu sestier Glückových predstavili v Mlynkoch
Žijú v Mlynkoch dve sestry, ktoré už skoro polovicu života venujú slovenským ľudovým piesňam. Znie to čudne hlavne preto, lebo hovoríme o dvoch dievčatách, ktoré sú iba na začiatku svojho života. Vanesa Glücková mala sedem rokov, keď sa prvýkrát postavila na javisko počas Šiškového festivalu v Mlynkoch a spievala spolu so svojou sestrou a sestrami Pénzelikovými. Laura Glücková mala sotva deväť rokov, keď vystúpila so svojou harmonikou, na ktorej ju naučil hrať otec Martin, aby sprevádzala svoju sestru a kamarátky. Ich prvá pieseň, ktorú vtedy zaspievali, bola pilíšska ľudová s názvom Veselá je dedina. A práve podľa tejto piesni pomenovali aj svoje prvé CD. Jeho prezentácia sa uskutočnila začiatkom decembra v Mlynkoch.
Avšak na vydanie CD by nestačili pilíšske ľudové piesne. Nie preto, že by ich nebolo dosť, ale preto, lebo by neodzrkadľovali dostatočne nároky a záujem dievčat. Pochádzajú totiž z dvoch Slovákmi obývaných regiónov Maďarska. Ich matka je rodáčkou z Rétšágu a naučila ich veľa novohradských pesničiek, ktoré sú tiež veľmi obľúbené. Práve matka Szilvia, spolu so Slovenskou samosprávou mesta Rétšág sa rozhodli zachovať súčasný hlas dievčat na CD nosiči. Mala šťastie, lebo jej žiadostiam vyhoveli a zo získaných grantov od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, slovenských samospráv v Mlynkoch, Legíndu, Novohradskej župy, ale aj Regionálneho strediska OC CSSM napokon vydali súbor osemnástich skladieb. Jeho krst sa konal v Stredisku pilíšskych Slovákov a prišiel naň pekný počet ľudí nielen zblízka, ale aj zo vzdialenejších častí krajiny. Veď nestáva sa často, aby mali dve tínedžerky vlastné cédečko. Hoci ich krstná matka Marta Demjénová pripomenula, že to nie je ich prvá audio nahrávka, lebo dievčatá spievajú aj na náučnom DVD Drobčekova slovenčina. Je to prvý nosič, na ktorom sú najkrajšie a najobľúbenejšie piesne Laury a Vanesy.
Krstnou matkou CD sa stala riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Szabová Marloková, ktorá vyslovila svoju radosť z toho, že dievčatá navštevujú ňou vedenú ustanovizeň a krstným otcom je verejný činiteľ a voľakedy textár prvej slovenskej rockovej skupiny v Maďarsku AGR Imrich Fuhl. CD pokrstili sektom, ale pre vek mladých speváčok iba nealkoholickým.
Patrilo by sa aj niekoľko slov o dievčatách, ktoré už dobre poznáte z článkov v našich novinách. Laura a Vanesa Glückové žijú v Mlynkoch, majú pilíšske a novohradské korene. Hudbou sa začali zaoberať už ako škôlkarky. Laura sa učí hrať na akordeóne od vlastného otca. Obidve chodia do budapeštianskej slovenskej školy. Odvtedy, ako začali spolu vystupovať, Vanesa spieva a Laura ju sprevádza na harmonike. Piesne z Mlynkov sú známe ako dvojhlasné, čo sa dievčatám veľmi páči, preto sa rozhodli spievať dvojhlasne. Do svojho repertoáru však s radosťou zaradili aj novohradské slovenské piesne a piesne zo Slovenska. Oficiálne prvýkrát vystúpili s harmonikou na Šiškovom festivale v Mlynkoch v roku 2008. Za päť rokov účinkovali na rôznych slovenských podujatiach nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. Reprezentovali o. i. aj slovenskú mládež z Maďarska na matičnom festivale v Nitre.
Na prezentácii vystúpili všetky kultúrne telesá, s ktorými dievčatá vystupujú: s krátkym blokom Slovenský páví krúžok v Mlynkoch a s kyticou piesní a tancov folklórny súbor Pilíš. Avšak najdojímavejšie boli pesničky, ktoré spievali celá rodina, resp. všetci vystupujúci na podujatí. Nám neostáva nič iné, len zaželať Laure a Vanese, aby neprestali mať radosť zo spevu, a aby toto CD nebolo posledné, ale prvé v dlhom rade.
(ef)
Vedomostná súťaž v sarvašskej škole
V Slovenskej základnej škole, materskej škole a internáte v Sarvaši sa začiatkom decembra uskutočnila vedomostná súťaž pod názvom „Kto?-čo?-vie?“ Mala veľký ohlas, pretože žiaci mohli preukázať svoj talent svojim spolužiakom, učiteľom, rodičom a starým rodičom.
Dostať cenu znamená pre každého žiaka veľkú poctu. Už v priebehu kvalifikácie mala porota ťažkú úlohu, veď do finále mohli postúpiť len tie programy, ktoré boli na vysokej úrovni. Rozdelení boli na 3 skupiny, miesto konania bola knižnica, telocvičňa a aula. Do finále postúpilo 23 produkcií. V preplnenej aule vedúca žiackej samosprávy, Erika Šinková požiadala riaditeľku školy Zuzanu Medveďovú, aby otvorila program. Tá predstavila porotu v zložení: hosťujúce učiteľky Eva Labišáková, Alena Kosc a učiteľky Zlatica Lišková a Csilla Sindelová. Popriala každému súťažiacemu veľa úspechov.
Žiaci nižšieho ročníka sú z roka na rok šikovnejší. Dokázali svoje recitačné schopnosti, spevácke nadanie, predviedli hru na hudobné nástroje a vynikajúce pohybové vlastnosti.
Žiačky ôsmej triedy Viktória Vargová a Dominika Korbelyová boli moderátorkami. Technický pult obsluhoval učiteľ Tomáš Szklenár.
Obrovský úspech a najväčší potlesk patril prváčikom z 1. B triedy. Predstavili sa pásmom, ktoré bolo zostavené zo slovenských pesničiek s krátkou dramatickou príhodou o žabke. Pripravovali ich učiteľky Eva Tóthová-Szklenárova a Katarína Kondačová. Zahanbiť sa nedali ani žiaci zo 4. B triedy, s triednou učiteľkou Zlaticou Liškovou nacvičili pieseň „Moja gitara”. Norbert Bohák sprevádzal svojich spolužiakov na gitare. Vedúci citarového krúžku Ján Galát pripravil svoje zverenkyne so slovenskými pesničkami. Potlesk obecenstva naznačil porote, že sa program veľmi páčil. Štvrták Szabolcs Fábry očaril všetkých svojou sólovou hrou na gitare. Medzi najlepšie produkcie patrili aj ľudové a moderné tance. Tieto predviedli žiaci a žiačky vyššieho stupňa. Pri nácviku im pomáhala učiteľka Renáta Pirošová a Alena Kosc.
Každý účinkujúci dostal magnetku, tých žiakov, ktorým udelili cenu, odmenili športovými potrebami a samozrejme diplomom, na ktorý bol každý hrdý. Vďaka patrí každému, kto sa pričinil o tento úspešný program. Tešíme sa na stretnutie o rok.
Zlatica Lišková
Nový rok - nové plány?
Tí, ktorí aktívne pracujú, už koncom jesene kujú plány na nový rok, keďže rozpočtový zákon, aj grantový systém to od nich žiada. Nazývajú ich „novými“ plánmi. Ale ak niekto robí systematicky, má dlhodobé plány s konkrétnymi predstavami, a tak vlastne iba zlaďuje úlohy. A vôbec, dokážeme svoju činnosť riadiť tak, aby zodpovedala dlhodobým plánom a zároveň reagovala na aktuálne požiadavky? Kedysi si ľudia mysleli, že pracovať na poli kultúry je jednoduchá vec. Dnes však už nestačí, ak vnímavo počúvame svoje okolie a programy zorganizujeme tak, že reagujeme na konkrétne nároky miestnej komunity. V súčasnosti najviac času a energie zaberú administratívne záležitosti, ktoré sú dôležité a potrebné na praktické fungovanie. Kultúra vytrhnutá z pôvodného prostredia už nie je súčasťou každodenného života, pestuje sa v rámci inštitucionálneho systému. Zmenili sa nároky a spolu s nimi aj úlohy a povinnosti, a vždy nás tlačia termíny. Zabúdame pritom vychutnávať hodiny prežité v spoločnosti príjemných ľudí, ale práve táto spoločnosť by mala byť najdôležitejšia. Aby sme našli istotu, že niekam patríme, niekde s nami rátajú, a to, čo robíme v danú chvíľu, je to najsprávnejšie.
Prajem Vám, milí čitatelia, aby ste boli vždy otvorení najnežnejšiemu prejavu ľudského života, priateľstvu, a nezabúdali na to, že nie je dôležité, aký bude nastupujúci nový rok, ale akí budeme v ňom my!
Katarína Király
Opäť na prahu volebného roka
Mnohí sme sa trochu obávali predošlého trinásteho roku nášho tretieho tisícročia. Nuž, uplynul aj tento, a dúfam, že po vianočných a novoročných sviatkoch, keď sa človek chtiac-nechtiac musel obzrieť a bilancovať, rok 2013 predsa len nebol taký hrôzostrašný. Úprimne verím, že ste nenarazili na neprekonateľné skúšky života - a tie prípadne hlbšie rany čas, ba hneď už nastávajúci nový rok zahojí.
Zahojí, veď liečiť môžu najúčinnejšie dobré veci, správy a impulzy. V polovici decembra som sa zúčastnil napríklad na galakoncerte komlóšskych Slovákov, ktorým uzatvárali svoj veľmi pestrý a bohatý Mesiac slovenskej kultúry. Po umelecky vysoko kvalitnom a slávnostnom programe s preplnenou sálou bola večera a zábava v budove slovenskej školy. Túto školu s polovicou miestnej materskej školy prevzala do prevádzky Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku od septembra minulého roka ako svoju štvrtú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu po Sarvaši, Békeškej Čabe a Novom Meste pod Šiatrom. A bolo to veľmi „liečivé“ a dojímavé, keď v športovej hale školy, kde bolo prestreté na pohostenie, zrazu pristúpila ku mne skupina žien. Boli to učiteľky a pestúnky z našej komlóšskej materskej školy, ktoré sa poďakovali za to, že tri mesiace po prevzatí dostali nový nábytok a postieľky pre svoje deti, na čo čakali už dlhé desaťročia.
Je to azda tá najrukolapnejšia odpoveď aj pre tých skeptikov, ktorí sa občas spytujú, čo z toho naša národnosť má, že CSSM preberá a prevádzkuje školy. Že preberá a prevádzkuje? Kto a kde to v slovenskom krajanskom svete ešte okrem nás robí? Samozrejme prajeme si, aby sa to aj iným podarilo a aby im to prospievalo. Veď aj my pevne veríme, že v súčasnom postavení slovenskej národnosti v Maďarsku, v ktorom sme sa ocitli z hľadiska nášho materinského jazyka a identity, len tieto konkrétne kroky, opatrenia a organizačné úsilie môžu znamenať východisko a perspektívu etnickej sebazáchovy.
V tomto duchu konala tak v minulom roku, ako aj v dlhšom predchádzajúcom období Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, keď vybudovala svoju doterajšiu sieť inštitúcií. Vlani v októbri sme oslávili v Mlynkoch - v novovybudovanom Stredisku pilíšskych Slovákov, ktoré už rozprúdilo svoju činnosť - desiate výročie zrodu systému inštitúcií CSSM. Na tejto konferencii sa tiež len náznakovo mohlo hovoriť o tom, čo všetko robilo a robí naše slovenské divadlo, osvetové, dokumentačné, pedagogické metodické centrum, nezisková hospodárska spoločnosť Legatum so slovenským týždenníkom a verejnoprospešnou nadáciou. Onedlho vydáme o tom pestrú publikáciu. Rozhodli sme sa taktiež rozšíriť sieť našich inštitúcií prevzatím prevádzky budapeštianskej slovenskej školy. Môže nám to umožniť v roku 2014 nový systém financovania, ktorý sa nám podarilo vybojovať v naozaj krízovej situácii.
V polovici septembra to vyzeralo totiž tak, že podľa nového plánovaného financovania nebudeme schopní prevádzkovať naše štyri prevzaté školy. Takmer sa splnilo zlovestné proroctvo trinásteho roka, ale s pomocou nášho rezortného Ministerstva ľudských zdrojov a parlamentného lobingu viacerých celoštátnych národnostných samospráv sa podarilo otočiť vec v náš prospech.
V každom prípade aj táto posledná udalosť poukázala na finančnú krehkosť našej zákonom garantovanej kultúrnej autonómie, teda na možnosť prevádzkovania siete inštitúcií. Čo všetko sme za posledných desať rokov - neraz na oveľa skorších základoch - vybudovali! Už aj preto budeme musieť v roku 2014 využiť novú možnosť parlamentných volieb - voľbu slovenského parlamentného poslanca, alebo aspoň slovenského národnostného hovorcu do Národného zhromaždenia.
Bude to veľká, dôležitá a ani nie tak vzdialená úloha. Valné zhromaždenie CSSM podľa svojho schváleného pracovného plánu stanoví listinu kandidátov na tento post 18. januára. Tým rozprúdi kampaň, počas ktorej sa chceme stretnúť s čo najväčším počtom našich slovenských voličov v každom regióne. A budeme hovoriť taktiež o nastávajúcich voľbách slovenských miestnych, teritoriálnych samospráv, ako aj o celoštátnom zbore, ktoré budú prebiehať tiež novým spôsobom. Po prvý raz budú voliť všetky zbory všetci slovenskí voliči, rad-radom všetci ľudia, ktorí sa prihlásia na zoznam slovenských národnostných voličov.
Tento proces podľa zákona prvým dňom nového roka už odštartoval, takže onedlho, dúfam, sa budeme stretávať vo veľkom počte vo všetkých Slovákmi obývaných regiónoch krajiny, aby sme si tieto nie celkom jednoduché volebné pravidlá a možnosti vyjasnili.
Volebný rok, volebné procesy aktivizujú prirodzene aj naše slovenské organizácie a voličov. Je to dobrá vec a môžeme si len želať, aby tomu bolo tak v čo najväčšej miere i v nastávajúcom období.
Na rozhraní rokov sa pripravujeme aj na výročia. Vlani sme oslavovali významné slovanské jubileum, 1150. výročie príchodu zakladateľov našej spisovnej kultúry, slovenských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda k našim predkom, na naše územie. Tohto roku nás na môj prvý odhad takéto nové vznešené spomienky nečakajú. Narýchlo sa mi vynárajú skôr búrlivé udalosti. Pred pol tisícročím, v roku 1514 prehrmelo Uhorskom Dóžovo povstanie, na ktorom sa hromadne zúčastnili najmä naši východoslovenskí predkovia. A práve pred storočím, v roku 1914 vypukol prvý globálny masaker v dejinách ľudstva, prvá svetová vojna.
Niektorým výročiam sa nevyhneme, ale určite si nájdeme aj ďalšie, pozitívnejšie spomienky. S vaším dovolením i ja by som si už takú jednu osobnú vyznačil: v novembri bude sto rokov tomu, čo sa môj otec, ako štvrtý chlapec u Fuzikov v Kestúci narodil. Áno, v tom spomínanom vojnovom roku 1914. Kto pozná históriu, vie, čo všetko musel ešte prežiť. Dosť na tom, že s mojou mamkou vychovali päť detí a všetky z nich získali slovenský vysokoškolský diplom. Nespomínam to z nejakej samochvály famílie. Našťastie v tých časoch sa našlo aj viac takých rodín v krajine. Len by som chcel všetkým nám Slovákom v Maďarsku dopriať, aby sme mali čo najviac takých rodín, v ktorých sa naša slovenskosť dedí a prežíva. Najmä v roku 2014, keď si pripomíname aj dvadsiate výročie „novorodeniatok“ našej národnosti, prvých miestnych slovenských samospráv. Vtedy ich bolo päťdesiat, dnes je to vyše dvojnásobok.
Úprimne si želám, aby sa nám ich po nových voľbách podarilo zachovať, aj tú v hlavnom meste i župné slovenské samosprávy a tiež aj celoštátny zbor. V dobrom zdraví, s novými plánmi a možnosťou ich realizácie.
Ján Fuzik
predseda CSSM
Mesiac slovenskej kultúry na Komlóši
Odhalenie pamätnej tabule Jána Majoroša, súťaže zo slovenčiny
Mesiac slovenskej kultúry v Slovenskom Komlóši začal vernisážou výstavy Naša národnosť vo fotografiách a prezentáciou siedmej básnickej zbierky Juraja Antala Dolnozemského - Živé korene, ktorá bola vydaná pri príležitosti básnikových 85. narodenín.
Kultúrne aktivity pokračovali 19. novembra odhalením pamätnej tabule bývalého riaditeľa slovenskej školy Jána Majoroša, ktorú zhotovil Jozef Mihalik. Riaditeľka školy Zuzana Lauková privítala členov Organizácie komlóšskych Slovákov, členov Slovenskej národnostnej samosprávy, učiteľov, žiakov a hlavne členov rodiny Jána Majoroša. Prítomní sa dozvedeli mnoho faktov z jeho života prostredníctvom fotografií a potom sestra Jána Majoroša Anna Pauliková a neter Katarína Pavlíková Moravszká slávnostne odhalili jeho pamätnú tabuľu. Po krátkom kultúrnom programe sa pri malom pohostení debatovalo o tom, ako to bolo za čias riaditeľovania Jána Majoroša a aké zmeny v školstve priniesla súčasnosť.
V popoludňajších hodinách program pokračoval vlastivedným kvízom pre žiakov druhého stupňa, ktorý pripravila hosťujúca učiteľka Ľubomíra Rollová. Kvíz bol zameraný nielen na súčasnosť, ale aj na históriu svojho rodiska. Žiaci dopĺňali do textu slová, opisovali obrázky, skladali puzzle s erbom Komlóša, dopĺňali dôležité fakty zo života a diela dolnozemského básnika J. Dolnozemského, a samozrejme nechýbali otázky o Slovensku, kresby štátnych symbolov SR, tajničky apod. Súťažilo 6 skupín po 4 žiakoch vo dvoch kategóriách. Po sčítaní bodov v 1. kategórii bola najšikovnejšia 2. skupina: Balázs Lehoczki, Anette Osztroluczká, Kiara Klementová a Csaba Bajczer. V 2. kategórii získala najvyšší počet bodov 4. skupina: Vivien Dénešová, Rebeka Boborová, Laura Durková, Zóra Zsingorová a 6. skupina: Adrián Matuška, Ákos Furedi, Melinda Zsingorová, Dórina Vargová. Srdečne im aj touto cestou blahoželáme.
Mesiac slovenskej kultúry pokračoval sériou ďalších podujatí. Žiaci detského divadelného súboru Harmónia pod vedením učiteľky Anny Ondrejovej vystúpili 23. novembra v Sarvaši s hrou Kremnické tekvice, 28. novembra sa plný autobus detí a dospelých zúčastnili na predstavení muzikálu Perinbaba v Békešskej Čabe. 3. decembra sa v slovenskej škole opäť súťažilo, tentoraz v speve slovenskej ľudovej piesne a v prednese slovenskej poézie a prózy pod názvom Slovenské spievanky a veršovačky. Učiteľky slovenského jazyka a hudobnej výchovy už mesiac vopred pripravovali svojich žiakov. Nie je to jednoduché vybrať pre žiaka vhodnú báseň alebo prózu, ktorá by sa mu hodila, potom sa ju treba naučiť nielen správne čítať, preložiť do maďarčiny, aby jej dieťa porozumelo, ale aj naučiť naspamäť a správne intonovať. A podobne je to aj s piesňou. Snaha učiteľov nevyšla nazmar. Väčšina žiakov bola dobre pripravená, samozrejme, svoje zohrala aj tréma. Veď mnohé z detí vystúpili pred obecenstvom po prvýkrát. Tri poroty ohodnotili výkony žiakov. Recitovalo 96 detí, spievalo 45 spevákov a na kvíze bolo 24 žiakov. A tu sú výsledky tých najlepších.
Veršovačky:
Vanda Burjanová, škôlkarka
Laura Horváthová, prváčka
Angelika Liborová, druháčka
Lívia Baloghová, tretiačka
Eszter Nagyová, štvrtáčka
Juraj Szuda, štvrták
Marta Kergyová, piatačka
Csaba Bajczer, šiestak
Anett Osztroluczki, šiestačka
Kiara Klementová, šiestačka
Zóra Zsingorová, siedmačka
Laura Durková, siedmačka
Rebeka Boborová, siedmačka
Spievanky: 1.- 2. kategória:
Laura Horváthová, prváčka
Hanna Kispálová, druháčka
Viktória Bedronová, druháčka
Agneša Urbancsoková, tretiačka
Matej Marczisák, štvrták
Patrícia Téglasová, prváčka
Angelika Liborová, druháčka
Daniel Valjer, tretiak
Larissza Husvétová, štvrtáčka
Eszter Nagyová, štvrtáčka
Poďakovanie patrí odborným porotám a učiteľom, ktorí hodnotili a pripravili žiakov na súťaže. Veríme, že aj touto formou získajú naši žiaci dobrý vzťah nielen k slovenčine, ale aj k umeniu vôbec.
Ľubomíra Rollová
Mikuláš v Slovenskom Komlóši
Žijeme v čase, ktorý na nás kladie veľa požiadaviek. Neutíchajúci zhon, večný kolobeh starostí a práce nás úplne pohlcuje. Preto nám dobre padne zastaviť sa a vychutnať si zvyky a obyčaje spojené s adventom nielen doma, ale aj na pracovisku. Obdobie adventu je príležitosťou na vzájomné stretnutia rodín, priateľov i kolegov.
Aj členovia Organizácie komlóšskych Slovákov v Slovenskom Komlóši to dodržiavajú a stretávajú sa prvý štvrtok v každom mesiaci. A tak tomu bolo aj 5. decembra, predvečer príchodu svätého Mikuláša. V zasadačke osvetového centra predsedníčka organizácie Marianna Melegová Bajczerová privítala všetkých prítomných a hostí. Hneď na úvod odznela prednáška Tranoscius ako rodinná relikvia, ktorú prezentovala Tünde Tušková, vyslaná z Výskumného ústavu Slovákov v Békešskej Čabe. Vyzdvihla význam evanjelických spevníkov a vplyv na danú spoločnosť. Ďalej sa zmienila aj o ich histórii. Hovorila, že bohoslužby v slovenskom jazyku a spievanie z Tranoscia boli späté s tradičným poriadkom života na Dolnej zemi. Tento spôsob však postupne zanikal a dnes Tranoscius vystriedal nový spevník evanjelikov vydaný v Liptovskom Mikuláši, lebo mnohí ľudia už nerozumejú biblickej češtine a písanému švabachu. V závere však povedala, že sú kultúrnym bohatstvom tu žijúcich Slovákov a zohrávajú závažnú úlohu v zachovávaní etnickej stability. Prítomní si mohli vypočuť aj ukážky nahratých textov z Tranoscia a pozrieť si vzácne historické spevníky, ktoré majú dnes obrovskú hodnotu.
V druhej časti programu sa vo dverách nečakane objavil Mikuláš v plnej svojej kráse s batohom na pleci a s čertom po boku. Prišiel zo slovenskej školy a bol prekvapený, že medzi dospelými sú aj deti zo školy. Zarecitovali mu pekné slovenské koledy a zaspievali vianočné piesne. Keďže vraj poslúchali, čert nemal robotu a Mikuláš ich musel obdarovať sladkosťami. Aj nám dospelým sa niečo ušlo. Poďakovali sme a rozlúčili sa s piesňou a slovami, že o rok sa opäť stretneme. Na bohato prestretých stoloch rozvoniavali medovníky a zákusky od našich šikovných komlóšskych gazdiniek. Pri ich ochutnávke sa ešte dlho rozprávalo o všetkom možnom. Toto milé predvianočné posedenie sa uskutočnilo v spolupráci so Slovenskou samosprávou Békešskej župy.
Ľubomíra Rollová
Zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín
V stredu 11. decembra 2013 sa v Bratislave uskutočnilo v poradí už 12. zasadnutie medzivládnej Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín. Slovenskú národnosť v Maďarsku na zasadnutí reprezentovali predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik a vedúci národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán. Členovia komisie prerokovali odpočet plnenia predchádzajúcich odporúčaní a prediskutovali návrhy nových. Niektoré otázky týkajúce sa odporúčaní pre slovenskú stranu, najmä problematiky novely školského zákona, zastúpenia maďarskej menšiny vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, podpory pre menšinovú kultúru maďarskej komunity, zákona o používaní jazykov národnostných menšín a výsledku referenda v obci Tešedíkovo však zostali otvorené a preto sa obe strany dohodli na prerušení rokovania. Rokovanie komisie bude pokračovať v nasledujúcom roku.
Komisia je bilaterálnym mechanizmom vyplývajúcim zo slovensko-maďarskej základnej zmluvy, ktorý sa zaoberá slovenskou národnostnou menšinou v Maďarsku a maďarskou národnostnou menšinou na Slovensku.
TASR informácie poskytol tlačový odbor MZVaEZ SR.
TASR
Lucie vymetali mátohy v Níži
Meno Lucia sa spája predovšetkým s kúzlami a čarami. Svedčia o tom aj zápisy zachované v rozličných kútoch Maďarska a Slovenskej republiky. Obrady odháňania zlých síl sa vo viacerých končinách podobali.
Slovenská národnostná samospráva v Níži usporiadala 14. decembra s finančnou podporou Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarku slovenskú svätú omšu v miestnom Kostole Svätého Jakuba, po ktorej nasledoval program žiakov z miestnej hudobnej a základnej školy. Omšu celebroval katolícky farár pochádzajúci z Neniniec Ladislav Radoš. Išlo v poradí o 4. slovenskú bohoslužbu od jeho nastúpenia.
Pozvanie prijali predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková a predsedovia okolitých národnostných samospráv. Organizátorka a moderátorka Zuzana Kučerová, predsedníčka miestnej národnostnej samosprávy, vyjadrila nesmiernu radosť zo záujmu dedinčanov: „Veľmi sa radujem z toho, že sa nám znovu podarilo uskutočniť slovenskú svätú omšu. Teším sa, že v takom hojnom počte môžeme osláviť jedno z najkrajších období v roku.“
Program žiakov pozostával zo 7 vystúpení. Obchôdzku Lucií podľa starých zvykov nacvičila Csilla Mezeiová. Hrať žiakov na hudobných nástrojoch naučili Natália Demková a Nóra Kovácsová. Na klavíri hrali Kornél Kovács, Virág Tóthová a Szintia Dánosová, na píšťalke Bence Töreki a Nikoletta Kalmárová. Spevom ich sprevádzali Sára Kovácsová, Sztella Styevová a Evelin Zacharová. Odzneli každému známe vianočné melódie, ako napríklad Pastieri, pastieri alebo Aký je to svit, či Kde si bola ovečka moja.
„Som veľmi rada, že som bola v Níži v kostole! Predstavenie bolo vynikajúce a som veľmi vďačná za slovenskú omšu. [...] Keď sem prišli Slováci zo severného Uhorska, nemali nič, boli veľmi chudobní, ale mali silnú vieru. Ja vám prajem všetkým, aby aj v budúcnosti táto viera dávala silu do života,“ prihovorila sa veriacim Ruženka Egyedová Baráneková.
Necelé dvojhodinové podujatie ukončila hymna ZSM Daj Boh šťastia tejto zemi. Nikto však neodišiel naprázdno. Po poďakovaní pomocníkom nasledovalo pohostenie pred kostolom so zákuskami a vareným vínom. Akoby sa človek ocitol na vianočnom trhu, kde blízko betlehema sa rozpráva so známymi, pričom je okolie vysvietené vianočnými žiarivkami. Pocity boli neopísateľné, všade vládla slávnostná vianočná atmosféra.
Obchôdzka Lucií nepatrí medzi najhranejšie predvianočné inscenácie. Oveľa obľúbenejšie sú napríklad pastierske hry. Napriek tomu sa Nížania rozhodli oprášiť a predstaviť obecenstvu tieto starodávne zvyky. Podarilo sa im to na výbornú!
Atila Rusnák
Novoročné priania a predsavzatia
S príchodom nového roku už tradične rekapitulujeme ten starý. Čo všetko sa nám podarilo, nepodarilo, čo sme chceli, dosiahli, nedosiahli, kde všade sme boli, s kým a koľko to stálo. Čo dobré a čo zlé sa nám prihodilo, či naopak, minulo nás o vlások. Klasickým novoročným prianím či predsavzatím sú materiálne veci, ako napríklad nové auto, dovolenka s blízkymi, aj iné, povedzme schudnutie či viacej športovania a zmena životného štýlu. Avšak sú aj duševné: aktívnejšia účasť v živote cirkevného zboru, alebo spoločenského života svojej národnosti.
Niektorí z nás sa chytajú za hlavu, a idúc proti múru, zbytočne plačú nad rozliatym mliekom. Práve príchod nového roku nám však môže poslúžiť ako skvelý odrazový mostík pre naplnenie našich snov. Preto vyslovme želanie, že v novom roku sa budeme venovať viac svojej rodine, aktívnejšie sa zúčastníme na spoločenskom dianí našej národnosti a nájdeme si čas aj pre seba.
(ef)
Zjavenie Pána - Traja králi
Sviatok: 6. január
Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v západnej cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak 6. januára sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na východe pripomínajú - a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu - ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak - premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).
O troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu - zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.
Keď teda mudrci prišli do Jeruzalemu, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ. Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem - ako píše ďalej Matúš - tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary - zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva. Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa. Viac o nich nevieme.
Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v cnostiach.
Životopisy svätých
Slovenské Vianoce vo Veňarci
Slovenská samospráva, miestna pobočka ZSM a evanjelická cirkevná obec vo Veňarci usporiadali dňa 8. decembra už tradičné Slovenské Vianoce v miestnom evanjelickom kostole. Na bohoslužbe slúžili putovná farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová a miestny dekan András Szabó. Po bohoslužbe sa predstavili krátkym vianočným programom členovia folklórneho súboru Rozmarín a detskej folklórnej skupiny Guzsalyas.
(ef)
Vianoce budapeštianskych Slovákov
Slovenská samospráva Budapešti (SSB) usporiadala v divadelnej sále na ulici Akadémia tradičné Verejné zasadnutie spojené s Dňom budapeštianskych Slovákov.
Deň budapeštianskych Slovákov je už tradične spojený so slovenskými Vianocami. A tradične na ňom vystupuje budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorého dirigentom od tohto roku je Ákos Somogyváry. Avšak tento rok sa k našim spevákom pridali aj členovia komorného orchestra Caritas Collectio a pripravili spoločný vianočný koncert. Boli to naozaj vznešené a prekrásne chvíle, keď sa divadelná sála naplnila spevom a hudbou. Členovia komorného orchestra dokonca prekvapili aj spevákov, keď im - a samozrejme účastníkom osláv Dňa budapeštianskych Slovákov - ako darček predviedli Vivaldiho dielo Zima, sólo hrala Erika Varsányiová.
Na začiatku koncertu na melódie žalmu Prídi Emanuel zažali sviečky na adventnom venci riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi, vedúci národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán a člen VZ CSSM Zoltán Bárkányi. G. Hushegyi pozdravil prítomných aj v mene veľvyslanca SR v Budapešti Rastislava Káčera, poprial prítomným požehnané slovenské Vianoce. „Zastavte sa na chvíľu, lebo nielenže pracujete na svojich pracoviskách, ste oporami svojich rodín, ale myslím si, že vykonávate veľmi záslužnú ďalšiu činnosť v oblasti vášho národnostného života. Takže vykonávate minimálne činnosť troch ľudí v jednej osobe, a zato vám vďaka,“ povedal G. Hushegyi.
Vianočnú pobožnosť mala evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá povedala, že Hospodin svojou veľkou a nekonečnou láskou nás chce pozdvihnúť a miluje nás natoľko, že na Zem poslal svojho jednorodeného Syna.
Deň budapeštianskych Slovákov sa začal slávnostným verejným zasadnutím. Predsedníčka zboru Zuzana Hollósyová bilancovala rok 2013. Ako povedala, bol to na aktivity veľmi bohatý rok. Pripomenula, že pred rokom sa ešte iba nádejali na vianočnom stretnutí, že sa im podarí odovzdať pamätník sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade, ktorý však vďaka finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matici slovenskej a Verejnoprospešnej nadácie ZSM odhalili v júni. Vyjadrila svoje želanie, aby sa pamätník stal ozajstným pútnickým miestom Slovákov žijúcich v Maďarsku. Hovorila aj o tom, že SSB vykonáva svoju prácu v súlade so zákonmi a v záujme budapeštianskych Slovákov. Okrem tradičných podujatí, aké sú fašiangy či vianočné stretnutia, aj formou dohody spolupracuje so spoločenskými organizáciami fungujúcimi v hlavnom meste, podobne, ako aj s obvodnými slovenskými samosprávami. Vydáva dvojmesačník Budapeštiansky Slovák, s podporou obvodných samospráv a rôznych grantov, nakoľko zo štátneho rozpočtu nedostávajú na to financie. Podporujú cirkevný život budapeštianskych Slovákov, ale aj jazykový kurz a jeho účastníkom zabezpečujú učebnice. Pomáha aspoň infraštruktúrou Klubu slovenských dôchodcov a hradí výdavky dirigentovi Ozveny. Na záver svojej správy pripomenula, že nastávajúci rok bude rokom volieb, ale pripomenula, že začiatkom budúceho roku ešte plánujú uskutočniť stretnutia s voličmi a s členmi samospráv, na ktoré pozvú odborníkov na voľby.
Slávnostný program budapeštianskych Vianoc končil tiež tradične: programom žiakov budapeštianskej slovenskej školy, ktorí predviedli betlehemské hry. Toto vystúpenie s nimi nacvičili Eva Szilágyiová Šubová a Monika Szelényiová.
Po peknom programe nasledovala voľná diskusia o ročnej činnosti, ale už za bielym stolom.
(ef)
Vianoce národností na Bosnianskom námestí
V tomto roku bol vianočný trh na Bosnianskom námestí (Bosnyák tér), v mestskej časti Zugló v Budapešti, po prvý raz. Organizátori pripravili na každý víkend bohatý program, tretí adventný bol venovaný národnostiam. Javisko patrilo reprezentantom národností, ktoré žijú v spomínanej časti hlavného mesta. Striedali sa slovenské, rómske, rumunské, chorvátske, poľské, bulharské, grécke, nemecké, srbské, rusínske a arménske národnostné skupiny, ktoré predviedli svoje vianočné zvyky a tradície. Mladí členovia slovenskej folklórnej skupiny Lipa predstavili betlehemské hry, v predvedení tanečníkov mohli prítomní obdivovať békešské tance a vystúpila aj Spievajúca mládež slovenská z Mlynkov.
Na tomto vianočnom trhu nechýbala ani ochutnávka pravej čabianskej klobásy.
Andrea Kiss
Slovenské Vianoce vo Vacove
Slovenská samospráva vo Vacove usporiadala 14. decembra 2013 už tradičné Slovenské Vianoce, ktoré sú jednak stretnutím Slovákov a sú aj symbolom spolužitia Slovákov a Maďarov. V radoch obecenstva okrem Vacovčanov boli hostia z okolitých slovenských dedín. Sála vacovského osvetového strediska bola preplnená.
Predseda miestnej slovenskej samosprávy Július Alt privítal pozvaných hostí a obecenstvo. Slávnostný príhovor mal zástupca vacovského biskupa Lajos Varga, ktorý aj zapálil prvú sviečku na adventnom venci, za ním nasledoval primátor družobného mesta Dubnica nad Váhom Jozef Gašparík, primátor mesta Vacov Attila Fördős a podpredseda CSSM Ondrej Csaba Aszódi.
Po slávnostnom akte patrilo javisko folklórnemu súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý vznikol v roku
Základom repertoáru súboru sú pôvodné tanečné čísla, vytvorené na základe národopisných výskumov v rôznych oblastiach Slovenska. Počas svojej existencie súbor získal mnoho úspechov v súťažných prehliadkach a na festivaloch.
V súčasnosti súbor tvoria predovšetkým mladí ľudia rôznych profesií, ako i študenti, ktorí si zamilovali folklór a tradičnú ľudovú kultúru. Súbor vystúpil vo Vacove už viackrát, i tentoraz nadchol obecenstvo pestrým programom, ktorý predniesol s mladistvým elánom, s úsmevom na tvári. Obecenstvo ho odmenilo búrlivým potleskom. O dobrú náladu počas celého programu sa postarali vynikajúci muzikanti i speváčka očarila obecenstvo ľubozvučnými pesničkami. Páčili sa nám aj ich prekrásne ľudové kroje, a obdivovali sme ich aj za rýchlosť s akou sa dokázali prezliekať.
Na konci perfektného programu členovia súboru zaspievali najkrajšiu vianočnú pieseň Tichá noc, svätá noc... Toto ich milé gesto dojalo obecenstvo.
Na záver predseda slovenskej samosprávyJúlius Alt a jej podpredsedníčka poďakovali súboru za vystúpenie a zaželali každému príjemné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia a úspechov v novom roku.
Mária Menczerová
Verejné zasadnutie Peštianskej župy s Luciou
Slovenská samospráva Peštianskej župy bola aj v decembri aktívna. 13. decembra, na Luciu, mala posledné riadne zasadnutie v roku. Jediným rokovacím bodom bolo - v súlade s národnostným zákonom - pripomienkovanie zmeny názvu Základnej školy v Penci, ktorá od 1. septembra 2013 funguje v združenej forme spolu zo školami v Ďurke a Pišpeku, a jej názov sa zmenil na Základnú školu Cserhátliget. Prítomní členovia samosprávy súhlasili so zmenou názvu s tým, že by privítali, keby názov školy používali aj v slovenčine. Po zasadnutí nasledovalo už druhé verejné zasadnutie v tomto roku. Na zasadnutie prišli hostia z Kerepešu, z Išasegu a z Malej Tarče. Predseda zboru Ondrej Csaba Aszódi privítal hostí a potom referoval o celoročnej činnosti župnej samosprávy. Po referáte nasledovala diskusia o systéme budúcoročných parlamentných a národnostných volieb. Milým prekvapením zasadnutia bola členka tanečného súboru Zelený veniec prezlečená do krásneho kroja. Predseda samosprávy porozprával o zvykoch v Ečeri, kde dlho nepoznali a neslávili Mikuláša, ale Lucia chodila medzi ľudí, a husacím perom odháňala chorobu a starosti z pliec. Potom „Lucia” každému ponúkla tradičný ečerský svadobný koláč, a tak pokračovali vo voľnej debate. Takéto netradičné verejné zasadnutie v Peštianskej župe ešte nebolo, ale dúfame, že dobré zvyky sa zachovajú aj do budúcna.
ik