Jedna otázka - jedna odpoveď
odpovedá riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi

- Od nového roku sa Slovenský inštitút v Budapešti presťahoval do nových priestorov, avšak nie ďaleko, iba do vedľajšej budovy na Rákócziho triede. Prečo a aké kroky ste museli podniknúť pred sťahovaním, resp. v čom sa zmenia aktivity SI?

- Slovenský inštitút v Budapešti funguje od svojho vzniku v prenajatých priestoroch na Rákócziho triede č. 15. Od konca 90. rokov sa hľadalo úspornejšie riešenie pre vysoké náklady. Ekonomicky aj finančne výhodnejší variant prenájmu sa našiel na jeseň 2013, čo v konečnom dôsledku znamená pre inštitút väčšiu istotu plynulej odbornej práce. Vďaka novému riešeniu bude inštitút vykonávať svoju činnosť na rovnakej adrese ako doteraz, ale v druhom, menšom krídle budovy (v bývalých priestoroch Inštitútu stredoeurópskej kultúry - KEKI), kde sa zachová takmer celá paleta doterajšej programovej dramaturgie. V priebehu januára 2014 sa vykonajú zmluvou určené práce, aby na prízemí bola sfunkčnená malá prednášková miestnosť, vhodná aj na premietanie filmov, aby sa zrekonštruovali kancelárske priestory a to nielen pre pracovníkov inštitútu, ale aj pre zástupcu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Na prvom poschodí sa zariadi knižnica s učebňou, kde sa budú konať tradičné kurzy slovenského jazyka. Suterén budovy, ktorý je riešený sadrokartónovým systémom, sa stane miestom výstav súčasného slovenského vizuálneho umenia a netradičných podujatí dialógu slovenskej a maďarskej kultúry. Čiastočne budeme môcť využívať aj divadelnú sálu, ktorá sa nachádza v priestoroch starého prenájmu, ale nové parametre priestorov si žiadajú nové formáty podujatí a aj intenzívnejšiu aktivitu mimo budovy inštitútu tak v hlavnom meste ako aj na vidieku Maďarska. Slovenský inštitút, aj Rákócziho trieda č. 15. bude aj naďalej centrom a miestom prezentácie moderného a európskeho Slovenska, kultúry, umenia, vedy, cestovného ruchu a obchodu Slovenska, intenzívneho slovensko-maďarského dialógu a podujatí Slovákov v Maďarsku.

V mene pracovníkov Slovenského inštitútu želám redakcii aj čitateľom Ľudových novín úspešný a šťastný rok 2014, tešíme sa na stretnutia s krajanmi na podujatiach inštitútu v Budapešti ako aj mimo hlavného mesta!

Niečo narýchlo

Ozajstné prvé číslo v roku je druhé, lebo to prvé sme písali, plánovali a zalamovali ešte vlani, a tak druhé číslo je pravé prvé, čerstvé novoročné. Sme po sviatkoch, a hneď prvý pracovný deň v roku, po skoro dvojtýždňovom „leňošení“ musíme rovno do hlbokej vody. Nemáme čas na aklimatizáciu, uzávierka je daná a musíme pracovať, niet úniku. Napísala som teda niečo narýchlo.

Posledné dva roky v mojom živote prešli ako mihnutie okom. Rodina, práca, škola, niekedy v inom poradí podľa akútnosti situácie, ale za dva roky si nepamätám, že by som si naozaj oddýchla. A myslím si, že nie som sama. Žijeme príliš rýchlo! Hovorí sa, že mali by sme spomaliť, lebo ak nie, tak nám unikne život. Ale naozaj je to tak? Veď všetko okolo nás je rýchle, a keď nenaberieme „správne“ tempo života, tak vypadneme z hry. Určite poznáte efekt, keď hrášok poskakuje na bubne podľa udaného tempa. Ak pridáte ešte jeden, tak sa buď zosynchronizuje alebo vyletí. Aj život je podobný. Ak človek chce žiť v spoločnosti, musí sa prispôsobiť, zosynchronizovať. Každý žije rýchly život, a predsa, všetci sa sťažujú, že sa to nedá zvládnuť, ale prakticky nikto nevyskočí z bubna a nezmení tempo. Tak potom kde je chyba? Situácia a tempo života sú dané, ibaže filozofia je zlá. Ak niekomu vyhovuje rýchly život s rýchlymi autami a rýchlym jedlom, nech sa páči, treba sa stotožniť s týmto krédom, a bude konečne spokojný. Ak si vyberie pomalší život mimo „krvného obehu“, bude sa musieť zmieriť aj s negatívami takéhoto pokojného štýlu. Kľúč je vo vašich rukách.

„Možností je veľa, tak si vyber, ktorú chceš. Chceš chytiť svoju šancu? Radšej rýchlo bež.“ Alma Frosco

ik

Adventné stretnutie národností v Békásmegyeri

Adventné stretnutie národností v starobudínskej mestskej časti Békásmegyer sa uskutočňuje už vyše dvoch desaťročí. 19. decembra reprezentanti slovenskej, nemeckej a poľskej menšiny v III. obvode naplnili sálu Spoločenského domu pri príležitosti tradičného slávnostného podujatia.

Prítomných pozdravili predsedovia jednotlivých samospráv vo svojom jazyku, Olga Neubrandtová ich oslovila po nemecky, Katalin Korinna Wesolowski po poľsky a František Križan po slovensky. Na stretnutí sa zúčastnila aj parlamentná poslankyňa Erzsébet Menczerová, ktorá vo svojom príhovore vyjadrila radosť nad tým, že sa menšiny v danom obvode vzájomne podporujú a organizujú spoločné programy.

Po pozdravoch nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpili všetky tri národnosti a vekové skupiny od najmenších až po najstarších. Slovákov reprezentovali Slovenský páví krúžok zo Santova a spevácky zbor tanečného súboru Pilíš.

Andrea Kiss

Výstava mladých remeselníkov v Békešskej Čabe

Múzeum Mihálya Munkácsyho je hostiteľom výstavy mladých ľudových umelcov. Na vernisáži, ktoré sa uskutočnilo koncom decembra, prítomných privítal riaditeľ múzea Juraj Ando, prihovoril sa aj viceprimátor dolnozemského mesta Tibor Kiss. Výstava sa uskutočnila z iniciatívy Spolku ľudových umelcov Békešskej župy, ktorý podobné súťaže organizuje už vyše dvadsať rokov. Vďaka tejto iniciatíve a grantom sa v mnohých základných a materských školách po celej krajine uskutočnili remeselnícke dielne, z ktorých najkrajšie práce poslali aj do Békešskej Čaby. Spolu 107 uchádzačov poslalo 964 diel, z čoho 669 je vystavených v sieni Tehla Múzea M. Munkácsyho ešte do 10. januára. Diela sú zhotovené rôznymi technikami, nájdeme tu nielen krásne keramické darčeky, ale aj kožené ozdoby, či pekne utkané alebo pradené veci.

(ef)

Igor Furdík na slávnostnej akadémii Ekumenickej duchovnej rady SZSZ

Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) v rámci Roka sv. Cyrila a Metoda 2014 založilo 11. decembra 2013 na ustanovujúcom zasadnutí Ekumenickú duchovnú radu Svetového združenia Slovákov v zahraničí ako svoj poradný orgán. Ekumenická duchovná rada SZSZ bude nápomocná pri riešení duchovných a náboženských otázok Slovákov žijúcich v zahraničí, ich centrálnej registrácii, vo vedeckom výskume, dokumentácii, ako aj v oblasti prezentácie pre Slovákov doma i v zahraničí.

Funkciu ustanovujúceho predsedu rady prijal biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Slovákov v Srbsku Samuel Vrbovský. SZSZ týmto prizýva všetkých predstaviteľov kresťanských stredísk v slovenskom svete na spoluprácu s týmto orgánom Svetového združenia Slovákov v zahraničí. V tomto kontexte chce SZSZ podľa slov jeho predsedu Vladimíra Skalského: „Napĺňať kooperáciu medzi Slovákmi na celom svete na ekumenickom, duchovnom a národnom princípe.“

Počas prvého dňa stretnutia - 10. decembra - Generálna rada SZSZ analyzovala a prerokovala plnenie svojich zámerov a úloh za rok 2013. Obdobie bolo hodnotené pozitívne, Svetové združenie Slovákov v zahraničí zaznamenalo niekoľko úspešných aktivít, ktoré mali pozitívny ohlas v krajanskom svete.

V stredu 11. decembra sa uskutočnila slávnostná ekumenická akadémia, ktorú viedol predseda SZSZ Vladimír Skalský. Zúčastnili sa na nej predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a predseda Ekumenickej rady cirkví na Slovensku Miloš Klátik, biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Srbsku Samuel Vrbovský, generálny vikár gréckokatolíckej eparchie na Slovensku Vladimír Skyba, evanjelickí farári z prostredia slovenských národnostných menšín - Attila Spišák zo Slovenského Komlóša a Dušan Saják z Iloku (Chorvátsko). Na akadémii boli prítomní aj významní predstavitelia Slovákov žijúcich v zahraničí vrátane predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika, delegáti z Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Srbska, Švajčiarska a Švédska.

Akadémiu pozdravil predseda ÚSŽZ Igor Furdík, ktorý ocenil počin SZSZ a vedúcich kresťanských misií, ako aj predstaviteľov jednotlivých cirkví založiť ekumenickú radu. Jej vznik a poslanie podľa slov I. Furdíka iba potvrdzuje historicky významnú úlohu cirkví na uchovaní jazykovej a národnej identity Slovákov na Dolnej zemi, ale aj v Európe a v zámorí. Predseda ÚSŽZ vo svojom prívete zdôraznil, že to bola cirkev, ktorá historicky udržiavala duchovnú silu slovenského spoločenstva a národnostných menšín a je potrebné v tomto kontexte povedať, že iná alternatíva ani nie je k dispozícii. Igor Furdík zároveň poznamenal, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je otvorený spolupráci s Ekumenickou duchovnou radou SZSZ, vzájomnému načúvaniu a rešpektovaniu, pričom jej iniciátorom poďakoval za realizáciu neľahkej, ale potrebnej aktivity.

Predsedom Ekumenickej duchovnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí sa stal biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský, jej členmi evanjelický farár zo Slovenského Komlóša Attila Spišák, rímsko-katolícky kňaz a štatutár Slovenskej katolíckej misie v Paríži Imrich Tóth, generálny vikár gréckokatolíckej eparchie na Slovensku Vladimír Skyba a evanjelický farár z Iloku Dušan Saják.

Prvý predseda Ekumenickej duchovnej rady SZSZ Samuel Vrbovský poďakoval za dôveru, pričom vyzdvihol zodpovednosť, ale aj očakávanie všestranného prospechu takejto inštitúcie pre menšiny a komunity Slovákov, a to aj v historickom kontexte všeplatnosti výroku Jána Kollára o tom, že „nábožnosť a národnosť sú sestry.“ Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik privítal zrod Ekumenickej duchovnej rady SZSZ, ponúkol jej trvalú spoluprácu s nádejou, že sa potvrdí toto správne rozhodnutie v prospech viery, identity a na úžitok slovenského národa.

uszz.sk

Za Annou Ištvánovou

Dňa 2. januára nás navždy opustila zakladateľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, aktivistka a uvedomelá Slovenka Anna Ištvánová.

A. Ištvánová pochádzala zo slovenskej rodiny. Slovenskú základnú školu ukončila v rodnom meste, v Slovenskom Komlóši. Po úspešnej maturite na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe absolvovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po získaní diplomu sa vrátila na Dolnú zem, do Békešskej Čaby, a odvtedy - vyše tri desaťročia - svojou komplexnou a mnohostrannou činnosťou plnila svoje významné poslanie medzi Slovákmi v Maďarsku a na celej Dolnej zemi. Svoju dráhu začala v Župnom osvetovom stredisku Bálinta Balassiho ako osvetová pracovníčka. Popri zamestnaní pokračovala vo vlastnom vzdelávaní, viedla Slovenský klub Osvetového strediska a plnila viacero zodpovedných funkcií aj v spoločenskom živote. Zastávala niekoľko pozícií v štátnych či verejných inštitúciách Békešskej župy. V rámci možností vždy presadzovala záujmy Slovákov v Maďarsku a snažila sa vyťažiť čo najviac pre túto komunitu. V Regionálnom školskom centre plnila úlohy referentky slovenského národnostného školstva. Dlhé roky bola členkou predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku, istý čas zastávala aj funkciu podpredsedníčky. Zapojila sa do samosprávnej práce slovenskej národnosti v Maďarsku a tiež do činnosti spoločenských organizácií. Vďaka jej iniciatívnej, všestrannej osobnosti, pracovitosti a vytrvalosti sa realizovali početné komplexné projekty a kultúrno-prezentačné podujatia doma i v zahraničí. Anna Ištvánová bola jedna z najvýznamnejších odborníčok osvetového a verejného života, ktorá získala veľa zásluh na zachovávaní slovenskej kultúry v Maďarsku a pestovaní slovensko-maďarských vzťahov. Dostala celý rad uznaní doma i v zahraničí. Je nositeľkou vysokých štátnych vyznamenaní Maďarskej republiky ( Za menšiny, Malá medaila Györgya Bessenyeiho), Slovenskej republiky (Malá medaila sv. Gorazda), a v Rumunsku dostala ako prvá Cenu Ondreja Štefanka.

V znamení jej poslednej vôle rozlúčka s ňou bude 14. 01. 2014 v utorok o 10. hodine v Dome slovenskej kultúry. Všetci tí, ktorí si ju ctili a mali ju radi, svoju sústrasť môžu vyjadriť položením kvetu. Na posledný odpočinok ju odprevadí jej blízka rodina v jej rodisku.

Česť jej pamiatke!

Kultúrny večer národnostných menšín v Košiciach

Žiakov novomestskej Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej ZŠ a internátu v novembri prekvapila pozvánka na zaujímavé podujatie. Išlo v nej o možnosť zúčastniť sa na Kultúrnom večeri národnostných menšín v Košiciach. Ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Košiciach, predseda komisie národnostných menšín, jeden z hlavných organizátorov podujatia Jozef Filipko prezradil, ide o tradičné podujatie menšín, žijúcich v metropole východného Slovenska. Tohto roku to bol v poradí už XVI. ročník.

V pracovnú sobotu, 7. decembra 2013 popoludní sa 27 žiakov slovenskej školy z Nového Mesta pod Šiatrom so svojimi pripravujúcimi učiteľmi a dozorom vybrali autobusom do Košíc. Veselú skupinu detí tvorili členky speváckeho zboru Harličky, tanečníci detského folklórneho súboru Zemplínčatá a členovia detského divadla Perilla. Práve tieto školské telesá sa podujali svojimi kultúrnymi vložkami prispieť do pestrej palety tohto medzinárodného podujatia.

Po hlavnej skúške vo Veľkej sále Historickej radnice sa so svojím „prechodným” sprievodcom, pracovníkom magistrátu mesta Košíc Ladislavom Perháčom, vybrali na fakultatívny výlet a dorazili do Kulturparku, úplne nového, len pol roka fungujúceho objektu, ktorého atraktívnou súčasťou sa stal Steelpark. Je to vlastne jedna „kreatívna fabrika,” v jej expozícii sa návštevníci môžu aktívne zahrať s vyše 50 exponátmi, demonštrujúcimi výrobu ocele, oblasť hutníctva, geológie, fyziky, chémie, bezpečnosti, strojárstva a pod. Účinkujúce deti si mohli pozrieť princíp fungovania magnetického vláčika, ktorý v skutočnosti volajú Maglev. Toto slovo je výsledkom hry so slovami magnetická levitácia. Deti sa zoznámili so supravodivou látkou a veľmi silným permanentným magnetom, ako aj spôsobom ochladzovania látok kvapalným dusíkom. Všetko to malo za výsledok pohyb vláčika vznášaním sa v magnetickom poli koľajníc, postavených z dielov magnetu. Nasledovala chutná večera v historickej budove Levočského domu, ktorá kedysi patrila rodine Thurzovcov. Dnes je tu príjemná reštaurácia.

Po takomto bezstarostnom úvode však čakala na vystupujúcich povinnosť. Museli dokázať, že slovenskú národnosť, žijúcu v Maďarsku budú na úrovni aj reprezentovať. Až v troch vstupoch, ktoré sa striedali medzi inými s vystúpeniami žiakov a študentov z umeleckých škôl, speváckym súborom Nachtigall, hrou jazzového klaviristu maďarského pôvodu Zoltána Jakaba, Ansambla Biliana, zachovávajúceho bulharské ľudové tance z Karcagu, alebo aj rusínskymi a ukrajinskými piesňami, bolo novomestské deti vidieť aj počuť na reflektormi osvietenom javisku. V rámci večera sa divákom s pozdravom od primátora mesta Košíc Richarda Rašiho prihovorila jeho zástupkyňa, viceprimátorka mesta Renáta Lenártová. Na záver asi dvojhodinového program zahrali Kaschauer Klezmer Band. Na ich záverečný vianočný motív potom do areálu hľadiska vbehli vystupujúce deti a v sprievode Mikuláša rozhadzovali konfety a „dobrú náladu.” Tá však počas programu aj tak všeobecne prevládala.

V predvianočnej atmosfére bolo toto podujatie ozajstnou príjemnou zmesou spevu, hudby a tanca predstaviteľov národností žijúcich v meste a blízkom regióne, ako aj v zahraničí. Večer kultúry národnostných menšín zorganizovali pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv a slobôd s finančným príspevkom Úradu vlády Slovenskej republiky a Mesta Košice, ktoré v roku 2013 bolo Európskym hlavným mestom kultúry.

(jk)

OSMM a Základná škola vo Viniciach boli ocenené

Pri príležitosti Dňa národností 11. decembra v slávnostnej sieni radnice v Békešskej Čabe usporiadali národnostný galaprogram spojený s odovzdávaním cien, ktorými symbolicky uznali činnosť osobností, škôl, organizácií patriacich k štyrom národnostiam žijúcim v dolnozemskom meste. Program sa uskutočnil v spolupráci so samosprávou mesta Békešská Čaba a miestnej Poľskej, Rómskej, Rumunskej a Slovenskej národnostnej samosprávy.

Hostí privítal viceprimátor mesta Tibor Kiss. Na podujatí sa zúčastnil aj generálny konzul SR Štefan Daňo. T. Kiss vo svojom príhovore vyzdvihol niekoľko bodov, ktoré boli deklarované v novom národnostnom zákone v apríli minulého roka. V zmysle prepracovaného zákona sú národnosti súčasťou maďarského politického spoločenstva a sú štátotvornými činiteľmi, zároveň maďarský štát zabezpečí všetky potrebné prostriedky na zachovávanie ich jazyka, kultúry a tradícií. Viceprimátor zdôraznil, že sa o to snažia aj v Békešskej Čabe a uviedol pozitívne príklady.

Na slávnostnom galaprograme vystúpili spevácky zbor Ágostona Treforta, Cigánske hviezdy s autentickými rómskymi tancami, študenti rumunského gymnázia v Gyule predviedli rumunské tance. Žiaci Základnej školy vo Viniciach si pri príležitosti blížiacich sa sviatkov pripravili slovenské koledy a básne.

Predsedovia jednotlivých národnostných samospráv potom odovzdali ceny. Na základe predošlých rozhodnutí cenu Za rumunskú kultúru v Békešskej Čabe dostal primátor mesta Belényes Adrian Domokos, cenu Za poľskú kultúru v Békešskej Čabe udelili Julianne Novákovej, členke Spolku maďarsko-poľského priateľstva, a cenu Za rómsku kultúru v Békešskej Čabe dostala vedúca reštaurácie Halász Csárda Judit Gazsóová. Predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Juraj Ando predstavil ocenených vyznamenaním Za čabianskych Slovákov. V tomto roku vyznamenanie s plaketou udelili Základnej škole vo Viniciach, ktorá zohráva dôležitú úlohu v šírení národnostnej kultúry. V tejto škole založili prvý citarový krúžok v Békešskej Čabe v roku 1990. Cenu prevzala riaditeľka inštitúcie Mária Kucserová Szabová. Cenu Za čabianskych Slovákov si v tomto roku za svoju činnosť zaslúžila aj Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, ktorá v budúcom roku oslavuje 25-ročné jubileum. „Je pre nás veľké uznanie, že vyznamenanie nám udelila práve Slovenská samospráva v Békešskej Čabe, kde sa zrodil nápad vytvoriť samostatnú slovenskú mládežnícku organizáciu. Je to asi symbolické, že naše snahy a vytrvalosť uznalo hlavné mesto Slovákov v Maďarsku,” povedal predseda OSMM Ondrej Kiszely po prevzatí ceny.

V záverečnej časti slávnostnej udalosti predsedovia národnostných samospráv zapálili sviečky na adventnom venci, ktoré získali nový význam: symbolizovali štyri národnosti žijúce v Békešskej Čabe.

Andrea Kiss

Adventné posedenie starších v Rétšágu

Na striebornú nedeľu 2013 uskutočnila Slovenská národnostná samospráva mesta Rétšág v priestoroch miestnej evanjelickej modlitebne svoje tradičné koncoročné valné zhromaždenie, ktoré sa nieslo v nezameniteľnej sviatočnej rodinnej atmosfére.

O tú sa postarali Laura a Vanesa Glückové. Išlo o prezentáciu ich CD-platne Veselá je dedina..., ktorej hlavnými sponzormi boli miestna národnostná samospráva a ÚSŽZ. Zvedavcov bolo neúrekom, sála takpovediac praskala vo švíkoch. Na podujatí sa zúčastnila v mene Združenia novohradských a hevešských Slovákov jeho predsedníčka Terézia Nedelická. Priznala sa, že aj ona prišla zo zvedavosti. Vo svojom príhovore zdôraznila, že tieto nadané dievčatá sú živým príkladom pre ďalšie generácie a vôbec neoľutovala zložitú cestu, lebo počasie bolo nepriaznivé, mrzlo aj pršalo. Slova sa ujal aj primátor mesta Rétšág Zoltán Mezőfi. Vyjadril nesmiernu radosť z toho, že národnostná samospráva neprestajne organizuje spoločenské podujatia a bez nároku na honorár sa uchádza o granty.

Sprievodný program prebiehal podobne ako v Mlynkoch. O tamojšom podujatí sme vás prednedávnom informovali. Predsedníčka samosprávy a matka speváčok Silvia Glücková Salgaiová sa medzi vystúpeniami zmienila aj o trojjazyčnej obrazovej encyklopédií slovenských obcí v Novohradskej a Hevešskej župe „To sme my - Mi ezek vagyunk,“ ktorá vyšla pod záštitou Novohradskej župnej slovenskej národnostnej samosprávy. Verejnosti ukázala aj články o miestnych slovenských podujatiach uverejnené v našom týždenníku.

Po približne hodinovom programe sa prítomní premiestnili do vedľajšej miestnosti, kde sa pri čaji, káve a zákuskoch pozhovárali o uplynulom roku. Väčšina prítomných však hodnotila budúcnosť skepticky, lebo vedúca samosprávy sa nechce v ďalších voľbách uchádzať o tento post. Poznamenala, že je veľmi ťažké zastávať takúto dôležitú funkciu, keďže sa medzitým presťahovala do inej obce. Otázkou teda ostáva, či bude náhradník, ktorý by vedel s podobným elánom a oddanosťou spravovať národnostné záležitosti. Všetci sa zhodli na tom, že terajšiu predsedníčku bude ťažké nahradiť.

Po debate si zúčastnení zaspomínali na zosnulých členov. Na záver predsedníčka každému zapriala požehnané sviatky a v mene národnostnej samosprávy účastníkov obdarovala malým „sladkým“ darčekom.

Atila Rusnák

IV. Slovenské rozprávkové poludnie v Šáre

Brána farebného rozprávkového sveta sa znovu roztvorila. Asi najlepším spôsobom oddychu od predvianočného zhonu je navštíviť detské divadelné predstavenie a nechať sa viesť týmto nádherným, ale vo svojej celistvosti jednoduchým zázračným svetom.

Možno aj to motivovalo dabašskú základnú školu Františka Rákócziho II., aby 10. 12. 2013 usporiadala svoje štvrté Slovenské rozprávkové poludnie. Cesta do tejto nádhernej rozprávkovej krajiny viedla tŕnistým chodníkom, bola plná skúšok a napätých situácií.

Milé inscenácie nacvičili slovenčinárky Silvia Keserűová, Alžbeta Kuliová Bozsiková a Piroška Kurtová. Na predstavenie boli zvedaví nielen starší Šárania a rodičia žiakov, ale aj mladá generácia. O ozvučenie sa postarali Peter Söveg a Zoltán Székely.

Program otvorila vedúca inštitúcie Ibolya Bukodiová. Vo svojom príhovore poznamenala, že divadelníctvo je ideálne na praktické vyučovanie slovenčiny a kultúry. Potom sa ujali slova dve moderátorky, Šára Prasznaová a Anna Körmendiová, ktoré uvádzali vystupujúce triedy a stručne predstavili príbehy. Tohtoročnou novinkou bolo vystúpenie žiakov z vyšších ročníkov.

Na javisko však najprv prišli prváci, ktorí zahrali každému známu Rozprávku o repe. Nakoniec rodinka predsa len vytiahla obrovitánsku mrkvu. Známa klasika zachytávajúca Maruškine stretnutie s 12 mesiačikmi ožila v podaní tretiakov. Ako je už zvykom, dobro zvíťazilo nad zlom. Druháci pred ctené obecenstvo priniesli príbeh o kohútovi a myšiach s názvom Klások. Kým sa hlodavce len hrali, kohút si z nájdeného kláska upiekol chutný koláč. Rozprávka sa zakladala na známom porekadle: „Kto nepracuje, nech ani neje!“ Štvrtáci ukázali svoje „herecké“ schopnosti v príbehu Ako je svet zariadený. Z tejto modernej rozprávky sme sa dozvedeli, že len vtedy možno uspieť vo svete, keď si každý nájde vhodné zamestnanie.

Po krátkej prestávke vystúpil školský dramatický krúžok. Rúfusove dielo nacvičili Anita Mendelová a Atila Rusnák. Predohra bola v podobe tieňohry, ktorá predstavila okolnosti narodenia a zloby Martina Klingáčika. Škriatkov plán však nevyšiel, odišiel nadurdený do hlbokého lesa. Inscenáciu hudobne sprevádzala Andrea Fazekasová Deáková.

Po približne hodinovom programe nasledovalo pohostenie žiakov a návštevníkov v rámci ktorého vedúca inštitúcie odmenila každú vystupujúcu triedu jednou spoločenskou hrou.

Priznám sa, že vystúpenie detí ma očarilo. Práve nevinný pohľad na svet a prednes vykúzlili úsmev na tvári nejednému divákovi. Pravdou je, že každý dospelý bol dakedy dieťaťom a väčšina si rád zaspomína na to obdobie. Pripomíname si ho aj cez podujatia, akým je aj Slovenské rozprávkové poludnie dabašskej základnej školy Františka Rákócziho II., ktoré sa mohlo uskutočniť vďaka finančnej podpore ÚSŽZ.

Atila Rusnák

Verejné zasadnutie slovenskej národnostnej samosprávy v Baňačke

Slovenská národnostná samospráva Nového Mesta pod Šiatrom zvolala na 14. decembra 2013 verejné zasadnutie svojho zboru. Miestom hodnotenia celoročnej činnosti orgánu sa stal kultúrny dom v obci Baňačka, ktorý administratívnosprávne patrí pod spomínané mesto.

V sále sviatočne vyzdobeného kultúrneho domu sa zišiel pekný počet záujemcov. Išlo nielen o voličov národnostných poslancov, ale pozvanie prijali i zvedaví dedinčania a rodinní príslušníci členiek ženského speváckeho súboru Rozmarín, ktorý v spomínaný večer prekvapil hostí nielen vianočnými koledami, ale aj divadelnou hrou o posolstve Ježiša, vsadeného do 21. storočia.

Na úvod večera prítomných pozdravila Anna Bačkaiová, predsedníčka slovenskej národnostnej samosprávy, členka náboženského výboru Valného zhromaždenia CSSM. Pozdravila členov samosprávy: Máriu Holodovú, Katarínu Krafcsenkovú a Júliu Kuczikovú, ktorá zároveň zastáva aj funkciu predsedníčky Slovenskej regionálnej národnostnej samosprávy Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy. Anna Bačkaiová vyjadrila potešenie i nad prítomnosťou miestneho gréckokatolíckeho farára Istvána Demka.

Nasledovalo vymenovanie podujatí a programov, ktorými samospráva prispela k upevneniu slovenskej identity a posilneniu slovenskej kultúry, zachovávanej v Baňačke. V chronologickom poradí spomenula februárový dobročinný ples miestnej slovenskej školy, na ktorom členky samosprávy pravidelne prispievajú nielen do tomboly, ale zapájajú sa aj do jeho prípravy. V spomínanej škole taktiež spolupracujú na sezónnych tvorivých dielňach. V marci napr. žiakom demonštrovali spôsob maľovania kraslíc v cibuľových šupinách s petržlenovou vňaťou tak, ako sa to robievalo kedysi v Baňačke. V apríli sa ženský spevácky súbor Rozmarín vybral na kultúrne podujatie do Sarvaša, kde sa stal úspešným účastníkom programu Vo víre tanca. V susednom Slovenskom Novom Meste sa 1. máj nesie vždy v znamení stretnutia krajanov z celej karpatskej kotliny. Slovákov z Maďarska reprezentovala Baňačka a žiaci z novomestskej slovenskej školy nielen s kultúrnym vystúpením, ale aj gastronomickým dvorom, vyzdobeným autentickými výšivkami. Jún sa niesol v duchu príprav na Deň Slovákov v Maďarsku. Konal sa v meste Pálháza a práve tam členky súboru Rozmarín dostali za úlohu spestriť slávnosť v kostole slovenskými piesňami z chóru. Urobili tak rady, lebo práve na tomto podujatí bola ich umelecká vedúca Mária Holodová ocenená vyznamenaním CSSM Za našu národnosť. V horúci augustový víkend sa členovia samosprávy a členky súboru vybrali do družobnej obce Nového Mesta pod Šiatrom, do sedmohradského Sarateni (po maď. Sóvárad). Delegáciu samosprávy sprevádzal aj primátor mesta Péter Szamosvölgyi, ktorý nechýbal ani na ďalších programoch organizovaných slovenskou samosprávou. Zúčastnil sa aj na slávnostnom krste novostavby autentickej stodoly, investícii verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, podporenej Ministerstvom ľudských zdrojov. Po odovzdaní stodoly slávnosť pokračovala tradičným Mariánskym stretnutím cirkevných zborov, kde odzneli slovenské cirkevné piesne.

Samospráva nezaháľala ani v ďalších mesiacoch. Žiakom slovenskej školy boli k dispozícii žienky z Baňačky a ich pomocníčky aj vtedy, keď sa v peci, postavenej v areáli školy piekol chlieb a varil slivkový lekvár. Speváčky zboru boli ochotné pomáhať i Kataríne Király, vtedajšej riaditeľke SOC, ktorá zozbierala asi do 150 miestnych slovenských piesní. Táto zbierka by mala uzrieť svetlo sveta na začiatku roka 2014. Nebude to prvá publikácia o Baňačke. Po tom, čo na zvyky a tradície v Baňačke vo svojej národopisnej zbierke „Értékes örökség - Cenné dedičstvo“ upozornila Piroska Emri-Dudášová, učiteľka novomestskej slovenskej školy, ďalšie digitálne spracované publikácie zverejnila samospráva na webovej stránke www.sulinet.hu/oroksegtar. Nájdete tam baňačské priadky, „vešeľe“ i „kresciny.“ Samospráva hradí cestovné speváčok súboru Rozmarín a tak podporila aj ich účasť na národnostnej kvalifikácii KÓTA v Mlynkoch. Z tejto súťaže, aj z mnohých iných regionálnych stretnutí, prichádzali baňačské speváčky väčšinou s veľmi peknými výsledkami a hlavne s pocitom, že dedičstvo, ktoré si zachovali po rodičoch je hodné prezentácie.

Anna Bačkaiová sa na záver poďakovala všetkým členom samosprávy, členkám speváckeho zboru, ale aj rodinným príslušníkom za podporu v úspešnej činnosti samosprávy. Vecnou odmenou večera sa stali Náš kalendár a nástenný kalendár župnej samosprávy.

(jk)

Koncoročný galaprogram žiakov budapeštianskej školy

Stalo sa už tradíciou, že žiaci budapeštianskej slovenskej školy na konci roka v rámci galaprogramu predvedú vianočný program. Ďalšou peknou tradíciou je, že na tento galaprogram pozývajú nielen rodičov žiakov, ale aj bývalých pedagógov a žiakov inštitúcie. Nebolo tomu inak ani v decembri minulého roku, keď sa tretí štvrtok v škole niesol v znamení Vianoc.

Predstavili sa na ňom všetky vekové kategórie, počnúc škôlkarmi, pokračujúc žiakmi nižšieho stupňa a končiac žiakmi vyššieho stupňa základnej školy a gymnázia. Prítomných v mene inštitúcie pozdravila zástupkyňa riaditeľky Ruženka Frayová, ktorá odovzdala pozdrav riaditeľky Júlie Szabovej Marlokovej, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť na galaprograme. Na podujatí sa zúčastnili aj riaditeľ študijného obvodu Péter Balázs a predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Ako tancujúce snehové vločky sa predstavili najmenší žiaci budapeštianskej slovenskej inštitúcie, aby rozveselili nielen svojich rodičov, ale aj žiakov a učiteľov školy. V tanci, ktorý s nimi nacvičila Eva Szilágyiová Šubová, vystúpili skoro všetci škôlkari. Po nich nasledovali betlehemské hry, koledy a piesne v podaní žiakov nižšieho a vyššieho stupňa a gymnázia. Zaujímavosťou tejto časti bolo, že koledy a piesne odzneli v rôznych nárečiach a napríklad na známy nápev hymnickej piesne Daj Boh šťastia sme si vypočuli prekrásnu koledu. Veľmi milý bol tanec žiakov nižších ročníkov: chlapci tancovali pastiersky tanec a dievčatá prišli k nim ako anjelici s hviezdičkami. Peknými momentmi boli spoločný spev spevokolu žiakov nižších ročníkov, ako aj vystúpenie spevokolu žiakov vyšších ročníkov a gymnázia. Ako na každé vystúpenie, aj tento raz pripravili nielen ľudové piesne a koledy, ale aj jednu populárnu skladbu - na najväčšie potešenie žiakov, keďže tieto skladby sú im bližšie. Avšak najkrajší bol záver galaprogramu, v ktorom vystúpili všetci žiaci školy.

Uvedomili sme si, že nie náhodou vyhrávajú žiaci školy rôzne spevácke súťaže. Aj v tomto programe sme sa presvedčili o tom, že sú výborní speváci, ktorí vedia, ako treba narábať s hlasom a ako ním môžu čo najlepšie zapôsobiť na publikum. Nielen v období Vianoc.

(ef)

Štedrovečerná bohoslužba v Lutherovom dvore

V najkrajší vianočný deň sa naplnila aj kaplnka slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti v Lutherovom dvore. Zišli sa tam veriaci - zväčša rodiny aj s deťmi - na štedrovečernej dvojjazyčnej bohoslužbe, ktorú slúžila Hilda Gulácsiová Fabuľová.

„Zase prichádzajú najkrajšie sviatky roka Vianoce, so zvláštnou atmosférou, ktorú cítia nielen dospelí, ale aj deti,“ začala svoju kázeň.

Ako povedala, tento sviatok je plný prekvapení a očakávaní, ale aj zázrakov, čo všetko ani nevieme pochopiť ľudským rozumom. „Počas prvých Vianoc pri narodení Ježiša Krista sa tiež stali takéto tajomstvá. Ako sme to čítali, Mária bola zasnúbená s Jozefom, ale bola v požehnanom stave od Svätého Ducha. Jozef bol spravodlivý a rozhodol sa, že ju tajne pustí do sveta. Avšak sa mu zjavil Anjel Pána. Aj k nám pošle náš Pán veľakrát svojich anjelov, aby nás sprevádzali, povzbudili, posilnili a potrebujeme ich často. V mojom živote bola takým anjelom moja stará mama, ktorá bola hlboko veriaca. Často sa modlila a čítala Bibliu, aj nás učila modlitby,“ povedala H. Gulácsiová Fabuľová. Poznamenala, že Vianoce prinášajú aj radostnú zvesť narodenia Ježiša Krista, ktorý sa stal človekom, aby nás mohol vo všetkom pochopiť, stáť pri nás a pomôcť vo všetkom. Aby aj nám poslal svoj osobný odkaz, evanjelium. Náš Ježiš sa narodil, aby nás spasil, vykúpil a zachránil. „Jeho meno - Emanuel - ešte znamená, že Boh je s nami a vianočné evanjelium je pre nás všetkých. Nemusíme sa báť, Pán Boh je s nami vo všetkom! Ježiš Kristus sa chce narodiť počas sviatkov v našich srdciach a naplniť nás svojimi duševnými darmi, jeho láskou, radosťou a pokojom,“ zakončila svoju vianočnú kázeň evanjelická farárka.

Počas bohoslužby na Štedrý deň sa už stalo zvykom, že deti, ktoré počas školského roka navštevujú biblické hodiny, pripravia krátky program, ktorý prednesú pri vianočnom stromčeku, ktorý aj v tomto roku dostal cirkevný zbor ako dar. Na bohoslužbu prišlo veľa detí, ktoré cez rok nestihnú a priviedli aj svojich rodičov či starých rodičov, aby sa spolu tešili na príchod Ježiša Krista. Predniesli básne a piesne a svoj program zakončili zapálením prskaviek.

Vianočná bohoslužba sa končila krátkym agapé, v rámci ktorého veriaci mali možnosť sa trochu porozprávať a pred odchodom dostal každý sladký balíček so Slovom Božím.

(ef)

V Irminčoku sa chystali na Vianoce spoločne

Je pekným zvykom, keď sa obyvatelia jednej obce chystajú na vianočné sviatky aj mimo rodinného kruhu a domova. Ľudia juhomaďarskej dediny Irminčok sa každú adventnú nedeľu zhromaždili v miestnom mládežníckom parku okolo symbolického betlehema, aby spoločne zapálili ďalšiu sviečku na adventnom venci. Pred zapálením tej poslednej sa všetci zúčastnili na slovenskej evanjelickej bohoslužbe, ktorú celebrovali Alžbeta Nobiková s Tiborom Mótyánom.

Pred bohoslužbou prítomných privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Irminčoku Etelka Adamiková Zubereczová, po nej sa ujala slova A. Nobiková, ktorá upozornila všetkých na skutočný význam Vianoc. V dnešnej dobe si ženy vydýchnu po sviatkoch, že si splnili všetky povinnosti okolo domácnosti a prežili tie tri dni. Vianoce pritom by mali byť o niečom inom: mali by prinášať radosť, pokojné chvíle. Človek by sa mal cítiť ako obdarovaný, nájsť to pekné a krásne, čo pred jeho očami každodenné starosti zatemnia, „aby mohol ten najvyšší pán zaklopkať na naše dvere.“

S týmito myšlienkami v srdciach zapálili dedinčania poslednú sviečku na spoločnom adventnom venci, porozprávali sa a občerstvili sa horúcim čajom a čerstvým koláčom.

Andrea Kiss

Vianočné hviezdy v Slovenskej škole v Sarvaši

Radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné a mnoho ďalších prívlastkov majú v roku iba jediné sviatky - VIANOCE. Niet krajších sviatkov v roku. Na Vianociach sú krásne už aj samotné prípravy na ne. V slovenskej základnej škole sa začína dôsledná príprava na tieto sviatky už prekrásnou vianočnou výzdobou okien. Originalita a nápaditosť vychovávateliek školy zastaví na chodníku nie jedného chodca, či náhodného návštevníka mesta. Predvianočné tradície si žiaci školy pripomínajú spoločným zapaľovaním sviečok na adventnom veci v aule školy, ktorú zdobí aj obrovský vianočný stromček. Každoročne príde medzi deti školy Mikuláš s bohatou nádielkou. Stridžie dni sa už tiež stali tradíciou a spájajú sa s vianočnými tvorivými dielňami. Vianočné ozdoby vyrobené rôznymi technikami navodzujú príjemnú predvianočnú atmosféru plnú očakávania. Deti sa praktickými ukážkami veľa dozvedia aj o vianočných zvykoch z minulosti. Tohto roku siali na Luciu pšenicu. Tento zvyk gazdom v minulosti pomáhal zistiť, či budú mať dobrú úrodu pšenice. Ak im z 15-tich zrniečok vysiatych na Luciu vyklíčili všetky, mohli sa tešiť na bohatú žatvu. Vianočnou atmosférou dýcha celá škola. Vyvrcholením predvianočných aktivít je slávnostná vianočná akadémia pre žiakov, rodičov a priateľov školy. Tohto roku ju pripravili starší žiaci a ich učitelia. Cieľom každoročnej akadémie je nielen pobaviť sa, ale hlavne, zamyslieť sa nad podstatou vianočných sviatkov. Tohtoročný scenár učiteľky Csilly Tomašovskej nás zaviedol medzi škriatkov, ktorí delili vianočné darčeky.

Prítomných hostí, rodičov a žiakov v naplnenej sále kultúrneho domu Pétera Vajdu v Sarvaši srdečne privítali žiaci Kende Détar a Enikő Czinkotszká, ktorá sa vo svojom príhovore zamyslela, čo je najdôležitejšie v čase Vianoc pre deti a pre ňu samotnú.

Vianoce sú, keď sme spolu,
Vianoce sú, keď zasadneme k štedrovečernému stolu,
Vianoce sú vôňa medovníkov a ihličia,
keď pokoj a ticho vládne všade.

Spomenula si na krásne obdobie, keď verila, že ak bude poslúchať, Ježiško jej prinesie darčeky. Neskôr pochopila, že láska Vianoc je ukrytá v srdci jej rodiny. Najdôležitejšie boli pre ňu chvíle, keď mohla ona sama položiť pod stromček darčeky pre otca a mamu. Bola napätá, nedočkavá, ale nie preto, čo dostane ona, ale cítila radosť z prekvapenia, ktoré pripravila rodičom. Pochopila, že darovať je viac, ako prijímať. To sú Vianoce pre ňu dnes, keď je ôsmačka. Pochopila aj to, že sme šťastní vtedy, keď sú šťastní tí, ktorých máme radi.

Ako sa darilo škriatkom deliť darčeky a čo sa stalo, keď sa darčeky náhodou vymenili, to všetko vyriešili žiaci počas krásneho vianočného programu. Bol plný tanca, spevu, milého slova a so šťastným koncom. Darčeky sa dostali k svojim majiteľom a priniesli im obrovskú radosť. Vianočný program priniesol do všetkých duší pokoj, dobrú náladu a priviedol nás k zamysleniu pri slovách záverečnej piesne: „Na nebi hviezdy sa rozžiarili, boli tu pred rokom, dnes dorazili, voňavé, žiarivé, sladké ako med, zase sa vrátili prevrátiť svet...“

Fanfáry pokoja smerujú k nám, trúbia: Šťastné a veselé prajeme vám!

Slávnostnú vianočnú akadémiu ukončila svojím príhovorom riaditeľka školy Zuzana Medveďová. Poďakovala sa za krásny umelecký zážitok všetkým, ktorí sa na ňom podieľali a zaželala prítomným hosťom, rodičom, žiakom a učiteľom školy krásne a príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu svojich najmilších, v kruhu svojich rodín.

Eva Labišáková

Tradičná zabíjačka v Čemeri

Dobre chovaného brava obetovali na podujatí Slovenskej samosprávy v Čemeri 14. decembra. Samospráva totiž už tretí raz usporiadala tradičnú zabíjačku na dvore Slovenského domu. Členovia miestnych folklórnych skupín predviedli pri tejto príležitosti nielen kroj, ktorý sa používal v tieto dni voľakedy, ale aj náradie.

Ráno o ôsmej začal po zaklatí brava pracovať mäsiar a za aktívnej účasti miestnych posíl pripravovali jednotlivé druhy mäsa do polievky, plnenej kapusty, huriek a klobás. Na večeri, ktorá bola zároveň podujatím na záver roka, vystúpili folklórne skupiny. Predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová sa každému poďakovala za celoročnú činnosť.

Po celý deň bola otvorená „slovenská kuchyňa“, kde záujemcom ponúkali nielen zabíjačkové špeciality, ako mozoček s vajcami, hurky, klobásy, ale aj tradičné miestne špeciality: gerhene a langoše. Na zahriatie ponúkali varené víno a horúci čaj.

Aj tento rok pripravili v rohu dvora betlehemskú dedinku s figurínami v životnej veľkosti. Okrem toho bola sprístupnená zbierka zachytávajúca miestnu históriu, zariadená na Štedrú večeru a obuvnícka dielňa.

A. Szabová (ef)