1 otázka 1 odpoveď
odpovedá vedúci úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ondrej Horváth
- Podľa našich informácií pracovníci Úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) čoskoro budú úradníkmi štátnej služby. Čo to znamená v bežnom živote úradu?
- Áno. Máte pravdu. Túto zmenu zaviedol nový zákon o právach národností a bude platná až od októbra 2014, teda od volieb do samospráv. Dovtedy musia byť naši zamestnanci preradení. Prináša to do nášho života veľa zmien, tak pozitívnych ako i negatívnych. Pracovníci musia byť zaradení do platových kategórii, musia absolvovať potrebné skúšky na výkon práce v tejto oblasti. Keďže je to ešte ďaleko, venujeme sa tomu len okrajovo. V súčasnosti sa sústreďujeme na rozpočet a finančné záležitosti a v priebehu leta plánujeme preštudovať celú záležitosť a pripraviť sa na to. Je to zvláštne, že podľa štátnej pokladnice by sme mohli pracovať ako zamestnanci štátnej služby aj teraz, ale v právnej úprave sme nenašli na to možnosť. Predchádzajúce zákony o úradníkoch verejnej služby nás nezaradili medzi tých, na ktorých sa vzťahuje. Je to paradoxná situácia, ktorá nás sprevádza odvtedy, čo sme založili národnostné samosprávy. V našej každodennej práci sa najprv musíme pozerať na národnostný zákon, až potom prídu ostatné predpisy. Niektoré hovoria aj o nás, a niektoré použijeme ako analógiu.
Najväčšia úloha kladená na úrad bola transformácia finančnej administratívy a hospodárenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku na rozpočtový orgán. Za posledných šesť-sedem rokov s aktívnou účasťou úradu sa celoštátna samospráva dostala z pozície občianskej organizácie na úroveň orgánu so samosprávnym systémom inštitúcií s rozpočtom vyše 1,5 miliardy forintov. To všetko by sa nemohlo bezpečne udiať bez práce vysoko kvalifikovaných, spoľahlivých a vytrvalých ľudí, za čo som im nesmierne vďačný.
Zatiaľ sme nemali po sebe také 2 roky, ktoré by sa mali v hospodárení riadiť tými istými predpismi. Pracovať v tak nevypočítateľnom právnom prostredí, pritom dbať o dodržiavanie zákonov, je nesmierne náročné. Kolegovia sú často ráno od siedmej-ôsmej hodiny, niekedy do siedmej večer na pracovisku, najmä v období prípravy rozpočtu. Znamená to viac práce, ale treba dodať, že najmä školy sú nápomocné v tejto záležitosti, dobre sa nám spolupracuje.
Čo sa týka prispôsobeniu sa novým predpisom, potrebujeme rozširovať počet zamestnancov, čo nám súčasné financie nedovoľujú, ale máme stále viac práce. Už siedmy rok máme ten istý rozpočet. Dostali sme však prísľub z ministerstva, že prechodom na nový zákon budú prihliadať na naše opodstatnené nároky na zvýšený počet, a kvôli novým funkciám a úlohám nám poskytnú vyššiu podporu.
Na záver by som povedal, že z hľadiska práce je nám jedno, v akej „forme“ pracujeme, každého zaujíma iba výsledok. Mám šťastie, výsledky sú dobré a kocky sú hodené.
(ef)
Jazyk a reč
Téma, ktorej sa bojím dotknúť, ale nemôžem sa jej vyhnúť: môj názor o spisovnej slovenčine.
Materinský jazyk je pojem, ktorým sa najčastejšie označuje prvý jazyk, ktorý sa daná osoba naučila vo svojom živote. Podľa iných kritérií môže byť materinský jazyk jazykom, ktorým na danú osobu hovorila jeho matka, najlepšie ovládaný jazyk alebo najviac používaný jazyk, či jazyk, s ktorým sa daná osoba sama identifikuje. Dôležité je, že vo všetkých prípadoch nemusí ísť o jeden a ten istý jazyk - u mnohých obyvateľov sveta ide o rôzne jazyky, napr. prvý osvojený jazyk a jazyk najviac používaný, sa líši.
Jedným zo základných znakov národa, v našom prípade národnosti, je samotný jazyk, materinská reč, ale rozhodne nie spisovný jazyk.
Ak sa prejdete po ulici, či zájdete do lekárne v Slovenskom Komlóši, začujete krásnu komlóšsku slovenčinu, ale spisovný jazyk to nie je! Podobne sa to stáva aj v materskej krajine, napríklad v električke. U nás archaizmy a nárečia, v Bratislave slang rôznych vekových skupín. Podľa mňa sa Štúrov a Hatalov, dnes už vyše dvestoročný boj za zjednotenie slovenského ľudu spoločným jazykom, celkom nenaplnil. Je to tak aj v poriadku? Musíme si uvedomovať a zachovať svoje korene, tak, ako to robia dolnozemskí Slováci v Srbsku a v Rumunsku. Mali by sme byť pyšní na to, kto sme, čo sme, a keď si to už vážime, môže to byť základ budovania identity. Zbytočne sa usilujeme silou mocou naučiť hŕstku detí štúrovskú spisovnú slovenčinu napríklad cez Kukučínov román Dom v stráni či Čenkovej deti od Fraňa Kráľa, keď tomu nerozumejú deti ani na Slovensku! Učíme naše deti jazyk, ktorým sa nedohovoria v Bratislave, a oni si to uvedomujú, preto sa boja prehovoriť. Účinok vynaloženej práce je nulový. Teda buď im dovolíme, aby smelo hovorili (ale nepísali) nárečím, keď ešte majú to šťastie a majú niekoho, kto ich to naučí, alebo ich naučíme živý a používateľný jazyk. Výber je v našich rukách!
ik
Dve školy, jeden cieľ
Dabašská základná škola Františka Rákócziho II. sa rozhodla obnoviť polozabudnuté vzťahy s banskobystrickou Základnou školou na Pieninskej ulici. Obe školy majú za sebou ťažké obdobie, ale súčasné riaditeľky Natália Kostúrová a Ibolya Bukodiová si zaumienili, že budú pokračovať v šľapajach bývalého vedenia a vykročia.
7. februára 2014 sa dabašská delegácia na čele s viceprimátorom Jánom Szandhoferom, referentom zodpovedným za medzinárodné vzťahy Krisztiánom Kancsárom, vedúcou Dabašskej základnej školy Františka Rákócziho II. Ibolyou Bukodiovou a učiteľom slovenčiny Atilom Rusnákom vybrala do Banskej Bystrice s cieľom obnoviť medziškolské vzťahy. Stretnutie zorganizovala bývalá hosťujúca učiteľka v Šáre Anita Mendelová.
Po skoro štvorhodinovej ceste skupinka dorazila do školy. Po milom otváracom programe nasledovala voľná diskusia. Na stretnutí sa zúčastnil aj vedúci miestneho školského úradu Tibor Maťaš. Vo svojom krátkom príhovore vyjadril maximálnu podporu tejto inštitúcie. Riaditeľky škôl sa porozprávali o ďalších možnostiach spolupráce, ale aj o problémoch slovenského a maďarského vzdelávacieho systému. Dohodli sa, že sa v tomto školskom roku opäť stretnú.
Ďalšou časťou programu bolo obhliadka odborných učební, jedálne, telocvične, posilňovne a sauny. Vzhľadom na to, že budova pozostáva z dvoch areálov, ktoré sú spojené dlhou chodbou, sa nám nepodarilo všetko pozrieť. Hostí zaujali najmä piataci, ktorí maďarským žiakom darovali svoje najobľúbenejšie slovenské knihy. Pripravili k nim aj záložky, na ktoré napísali zopár viet o sebe a kontaktnú adresu. Po prehliadke sa vzácni hostia vrátili naspäť do miestnosti pre hostí, kde na nich čakal vynikajúci obed.
Potom sa prítomní rozlúčili, lebo mali dohovorené stretnutie na mestskom úrade, ktorý stojí v historickom centre mesta. Viceprimátorka Katarína Čižmárová v rámci neoficiálnej diskusie hovorila o maximálnej podpore mesta Banská Bystrica. Obe strany sa dohodli na tom, že pomôžu výchovno-vzdelávacím inštitúciám spečatiť a udržiavať tento vzťah.
Hovorí sa, že najlepším učiteľom je život, v zdokonalení sa v jazyku zase prostredie. Riaditeľky oboch škôl urobili prvé, možno najťažšie kroky k spoločnej histórii. S toľkými podporovateľmi sa im dozaista podarí uskutočniť veľa spoločných a nezabudnuteľných stretnutí.
Atila Rusnák
Deň otvorených dverí v budapeštianskej slovenskej škole
Začiatkom februára sa v Slovenskej základnej škole v Budapešti uskutočnil Deň otvorených dverí, počas ktorého rodičia budúcich prvákov mali možnosť zúčastniť sa na vyučovacích hodinách a získať užitočné informácie priamo od riaditeľky školy Júlie Szabóovej Marlokovej.
Ukážkové hodiny so záujmom sledovali nielen matky a otcovia tých detí, ktoré navštevujú materskú školu v tejto inštitúcii, ale prišli aj záujemcovia, ktorí so slovenčinou a slovenskou národnosťou zatiaľ nie sú v užšom kontakte.
Medzi ukážkovými hodinami oboznámila riaditeľka inštitúcie prítomných rodičov s odborným programom školy. Hneď na začiatku informovala o novinke, podľa ktorej od septembra nasledujúceho školského roka by otvorili v škole aj maďarskú prvú triedu, pri počte minimálne osem prihlásených. S tým by chceli osloviť hlavne deti s materinským jazykom maďarským, ktoré neovládajú slovenčinu a žijú v obvode, v ktorom sa nachádza škola. Podľa predstáv by v prvom a druhom ročníku prebiehalo vyučovanie iba v maďarskom jazyku, pričom by sa žiaci učili slovenský jazyk vo zvýšenom počte hodín. Po absolvovaní prvých dvoch ročníkov by sa aj títo žiaci zapojili do normálneho vyučovacieho procesu. Ak počet prihlásených nedosiahne osem, všetci záujemcovia sa môžu naďalej prihlásiť do slovenskej triedy, bez ohľadu na znalosť slovenčiny.
Ako veľkú výhodu uviedla riaditeľka rodinnú atmosféru vďaka menšiemu počtu žiakov v jednotlivých triedach, čo je nezanedbateľné ani z pedagogického hľadiska. Pedagógovia v tejto inštitúcii môžu venovať oveľa viac času každému žiakovi. Po vyučovaní sú v škole rôzne programy a krúžky. Výber a absolvovanie jedného krúžku týkajúceho sa národnostného života je povinné pre všetkých žiakov, z ponuky si môžu vybrať spevokol, ľudový tanec alebo národopisný krúžok. V škole je priestor aj na šport, deti chodia napríklad pravidelne plávať. Starší žiaci majú možnosť získať štipendium. Od siedmej triedy sa môžu zapojiť do programu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku - Nadácia pre nadaných, ktorý vznikol z iniciatívy Pedagogického metodického centra CSSM. Jeho cieľom je podporovať tých žiakov, ktorí sa popri štúdiu snažia zdokonaliť sa v slovenčine a v znalosti slovenskej kultúry, aktívne sa zúčastňujú na súťažiach pre základné školy, na kultúrnych a spoločenských podujatiach Slovákov v Maďarsku a chceli by pokračovať v štúdiu na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe alebo v Budapešti. Po prijatí na jedno z dvoch slovenských gymnázií im bude poskytnutá podpora vo výške 200 000 forintov. Riaditeľka školy hovorila aj o národnostnom študijnom štipendiu Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti, ktoré sa udeľuje najtalentovanejšiemu žiakovi jedenástej triedy počas posledných dvoch rokov gymnaziálneho štúdia (60 000 forintov mesačne). Upriamila pozornosť aj na to, že študenti po maturite sa v rámci medzištátnej dohody môžu prihlásiť na vysokoškolské štúdium na Slovensku, a môžu sa uchádzať o štipendium vlády Slovenskej republiky.
Na ukážkových hodinách rodičia sledovali aj priebeh hodiny matematiky, na ktorej sa tretiaci oboznámili s rímskymi číslicami a geometrickými útvarmi, prváci sa naučili hravým spôsobom počítať do dvadsať a predviedli, ako už čítajú slovenské texty. Počas prestávok vznikol priestor aj na otázky, na ktoré riaditeľka a ďalší pedagógovia s ochotou odpovedali.
Andrea Kiss
Fašiangový ples pilíšskych Slovákov
Združenie a Regionálne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Pilíšskej Čabe spoločne zorganizovali 8. februára tradičný Ples pilíšskych Slovákov, ktorý sa pýši už pätnásťročnou minulosťou. Športová hala v Pilíšskej Čabe sa naplnila Slovákmi z okolitých obcí, zabávalo sa tu približne štyristo hostí.
Domáci básnik Anton Drevenka ako prvý pozdravil prítomných zarecitovaním svojej básne Zdravica, ktorú napísal na počesť tohtoročného veľkolepého batôžkového plesu. Hostí privítali v mene miestnej slovenskej samosprávy predsedníčka Anna Füstiová a zástupkyňa predsedníčky Štefánia Floriánová. Na tradičnom fašiangovom plese sa zúčastnili predseda CSSM Ján Fuzik, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Združenia pilíšskych Slovákov Marta Demjénová, primátor mesta Pilíšska Čaba Csaba Gáspár, parlamentný poslanec Zsolt Csenger-Zalán, predstavitelia viacerých slovenských a iných národnostných samospráv, starostovia pilíšskych obcí. Pozvanie na ples prijala aj delegácia z Veľkého Lapáša zo Slovenska, z partnerskej obce hostiteľského mesta. A. Füstiová vo svojom príhovore pripomenula minútou ticha predošlého predsedu slovenskej samosprávy v Pilíšskej Čabe Júliusa Kučeru, ktorý nás opustil v októbri minulého roka. Dodala, že organizačný tím sa snažil zorganizovať ples tak, aby sa páčil aj pánu Kučerovi.
Oficiálni hostia zdôraznili vo svojich príhovoroch potrebu organizovať podujatia takéhoto typu, na ktorých sa pravidelne stretávajú príslušníci slovenskej národnosti v záujme zachovávania a odovzdávania kultúry, jazyka a posilnenia celej národnostnej existencie. Zaznela aj hymnická pieseň Daj Boh šťastia a Pilíšska hymna.
O hudbu a dobrú náladu sa postarali kapela Lapášanka so známymi slovenskými melódiami a DJ s modernými tanečnými piesňami. Prestávky medzi hudobnými blokmi spestrili program talentovaných mladých ľudí z tanečnej školy Kolibri a improvizované vystúpenie Leventeho Galdu, ktorý zaspieval ľudovú pieseň.
Tanečný parket bol obsadený veselými tancujúcimi celú noc, uvoľnil sa iba počas losovaní tomboly a dejiska budúcoročného plesu. 16. fašiangový ples pilíšskych Slovákov sa uskutoční v Senváclave.
Andrea Kiss
Pestrý víkend mladých Slovákov
Futbalový turnaj
Organizácia nemeckej mládeže v Maďarsku (GJU) usporiadala 7. - 9. februára futbalový turnaj v meste Baja. Na podujatie pozvali aj Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM). OSMM reprezentovala mládež z Bakonskej Černe a z Békešskej Čaby. V družstve OSMM si zahral aj predseda Mládežníckeho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Zoltán Szabó a podpredseda OSMM pre šport a turistiku Pavle Kunovac. Medzi fanúšikmi OSMM bol aj, samozrejme, predseda Ondrej Kiszely. V piatok večer po registrácii sa začal turnaj, do ktorého sa v tomto roku prihlásilo dvanásť družstiev z viacerých miest krajiny. Miestom podujatia sa stalo Centrum všeobecného vzdelávania Nemcov v Maďarsku.
Mužstvo OSMM vo svojej skupine vyhralo každý zápas. Ďalší zápas na postup sa skončil remízou. Mladí Slováci pri kopaní penált nemali šťastie, čo znamenalo pre nich koniec turnaja.
Pre mňa bolo veľmi zaujímavé a milé, že súťažili vo futbale aj tri družstvá žien.
Vyhlásenie výsledkov sa konalo v aule, kde sa uskutočnil aj záverečný ples, na ktorom garantovala dobrú náladu hudobná kapela Sextett.
Pre partnerskú organizáciu nemeckej mládeže v Maďarsku bol futbalový turnaj podobným podujatím ako náš Dolnozemský pohár. Myslím si, že popri zábave sme mali možnosť získať aj nových kamarátov a naučiť sa organizovať takýto typ podujatia.
Návšteva mesta Malý Kereš
V nedeľu ráno, zatiaľ čo každý smeroval domov, naša partia z Békešskej Čaby si naplánovala lepšie spoznať Malý Kereš. Navštívili sme evanjelický kostol, kultúrne stredisko miest obývaných Slovákmi.
Práve sa skončila bohoslužba a pán farár nás srdečne privítal. Zaujímavo rozprával o svojom vzťahu k slovenskej národnosti, o histórii kostola a pozval nás na Závinový festival. Pri rozlúčke nám odporučil reštauráciu Kurta, v ktorej sme ochutnali špeciality regiónu. Ešte pred obedom sme navštívili rodný dom Sándora Petőfiho, kde sme si rozšírili vedomosti o jeho živote. Po obede sme vyrazili domov a túžili sme opäť vidieť symbol nášho mesta, veľký evanjelický kostol v Békešskej Čabe.
Pavle Kunovac
Volebné fórum v Šáre
V Kultúrnom dome v Šáre sa 7. februára uskutočnilo diskusné fórum o registrácii na tohtoročné voľby. Podujatie otvorila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Šáre Ruženka Božiková. Medzi šárskymi Slovákmi privítala predsedu CSSM Jána Fuzika, podpredsedu CSSM Ondreja Csabu Aszódiho a vedúceho Úradu CSSM Ondreja Horvátha. Na podujatie prišla aj viceprimátorka mesta Dabaš Tünde Pálinkásová Balázsová.
Prednáška J. Fuzika bola zrozumiteľná pre každého občana. Mladí i starší obyvatelia dostali podrobný návod na vyplnenie zdanlivo chaotických registračných listín. Predseda CSSM ďalej zdôraznil, že je potrebné aktivizovať čo najviac ľudí, teda rozprávať sa v kruhu rodiny, susedov, kamarátov, známych o dôležitosti volieb a ich dopade na národnostnú sféru.
Po ukončení prednášky nasledovala diskusia, v ktorej vystúpila aj viceprimátorka. Uistila prítomných, že mesto urobí všetko pre to, aby v miestnom mesačníku uverejnili zjednodušený postup registrácie. Ďalej zdôraznila, že pri prípadných otázkach o registrácií sa môžu obrátiť na pracovníkov mestského úradu, ktorí veľmi radi pomôžu.
Na záver R. Božiková pripravila milé prekvapenie, každý prítomný si mohol pochutnať na známom šárskom ríteši (závine).
(AR)
Hornozemská minulosť, spoločná prítomnosť
V Slovenskom dome v Čemeri si na začiatku tohto roka mohli záujemcovia pozrieť maľby Endreho Fritkóa a zbierku ľudových odevov a tradičných úžitkových predmetov v rámci výstavy zorganizovanej predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Alžbetou Szabovou pod názvom Hornozemská minulosť, spoločná prítomnosť. Prekrásne odevy a výšivky pochádzajúce zo súkromnej zbierky A. Szabovej všetkých návštevníkov zaviedli späť v priestore i čase do obdobia, ktoré je dôležité poznať. Pri pohľade na ručne vyrobené predmety priam ožili osudy ich tvorcov.
Po otváracích slovách choreografky Evy Szilágyiovej Šubovej čakali na prítomných gastronomické zážitky v podobe tradičných strapačiek, na ich ľahšie trávenie ponúkali pálenku a červené víno. O pohyb po výdatnom pokrme sa postarala kapela Kóborzengő. Prítomní sa mohli od E. Szilágyiovej Šubovej naučiť základné tanečné kroky a následne sa zapojiť do tanca, ktorý bol vrcholom otváracieho dňa výstavy. Ten, kto to premeškal, môže ľutovať, ale vďaka ochote ochrancov tradícií Slovenského domu a tanečníkov bude určite v Čemeri príležitosť na zopakovanie podobných stretávok.
Všetkým účastníkom ďakujeme za ich neúnavnú a láskyplnú prácu!
K. G. - zp
Slovenský batôžkový ples v Maglóde
Stalo sa už peknou tradíciou, že bálovú sezónu v Maglóde otvára slovenský batôžkový ples. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď na koniec januára členovia Spolku na zachovávanie tradícii Rosička zvolávali Maglódčanov a obyvateľov okolitých obcí na batôžkový ples do kultúrneho domu.
Pre organizátorov bolo azda najpríjemnejšie, že počas príprav večerného plesu mohli sledovať tanečné vystúpenie škôlkarov. Bolo pre nich veľkým potešením, že v zachovávaní tradícií majú dorast. O zachovávaní tradícií sa zmienila aj predsedníčka spolku Mária Žichlová a starosta László Kérges, ktorí privítali účastníkov plesu. Starosta si zaspomínal aj na obdobie detstva, keď v Maglóde nemohla byť svadba bez „cifruvania“ krojovaných ženičiek po hlavnej ulici.
Samotný ples sa začal programom tanečníkov Rosičky a do tanca počas plesu hrala dychovka z Vecsésu, ktorá najprv zahrala Rozlúčku so slovenskými ženami. Avšak sa so Slovenkami sa nerozlúčili, ale im hrali do tanca až do bieleho rána. Hru prerušili iba nakrátko, počas losovania tomboly, do ktorej venovali ceny miestni podnikatelia, ktorým sa predsedníčka spolku zvlášť poďakovala. Hlavná cena, ako vždy, bola krojovaná bábika v maglódskom kroji.
Kristína Szűcsová Perényiová (ef)
Slovenský večierok a tradičný fašiangový ples v Orosláni
V januári, práve na deň Pavla, usporiadala Slovenská samospráva v Orosláni v miestnom Gymnáziu a strednej škole Bélu Hamvaša v poradí sedemnásty slovenský večer a tradičný slovenský fašiangový ples.
Pri vchode do sály členky slovenského klubu v národnostnom kroji ponúkali na zahriatie vynikajúcu pálenku s chlebom a soľou.
Predsedníčka voleného zboru Alžbeta Szabová v úvodných vetách s poľutovaním oznámila prítomným, že pre zlé počasie, resp. zaneprázdnenosť ani tohto roku nemohli prísť na ples delegácie spriatelených miest a dedín zo Slovenska.
Potom privítala domácich hostí: primátora mesta Orosláň Karola Takácsa s dcérou, majiteľa mestskej káblovej televízie Vértes Ladislava Dzsupina s manželkou, vedúcu Spolku pre ochranu dedinskej kultúry a tradície Melindu Károlyiovú Plózovú, poslankyňu miestnej samosprávy Katarínu Vargovú Vojnárovú, vedúcu spolku priateľov Orosláňu Alžbetu Fátraiovú, predsedníčku Slovenskej samosprávy v Tardoši Veroniku Árendášovú, zástupcu Obecného úradu v Tardoši Árpáda Vizváryho, predstaviteľov slovenských samospráv zo Síleša a Tatabánye - Bánhidy, vystupujúce kultúrne telesá, miestne médiá a všetkých účastníkov večera.
V kultúrnom programe vystúpili omladená miestna mládežnícka dychovka Krídlovka pod vedením Simona Ocskaiho a Zmiešaný spevácky zbor Vértes-Gerecse pod taktovkou Viliama Urbanicsa zo Síleša. Všetci zožali veľký úspech, čo sa odzrkadlilo v mohutnom potlesku divákov.
Hudobné teleso Santovskí mládenci na čele s Jozefom Széplakim sa stará o dobrú náladu na oroslánskych plesoch už pätnásty raz. Ples otvorili krásnym valčíkom členky slovenského klubu oblečené v národnostnom kroji s oroslánskym svadobným koláčom v ruke.
Stoly sa prehýbali od dobrôt, čo si hostia priniesli so sebou v prútených košíkoch a demižónoch. V sále sa zabávalo 300 ľudí rozličného veku a je potešiteľné, že z roka na rok pribúdajú mladí, ktorí sa radi zabávajú pri slovenskej hudbe. Parket bol vždy plný, aj keď všetci netancovali. Vždy sa našli takí, ktorí sa prizerali, rozprávali sa a navzájom sa núkali domácimi dobrotami. Všade panovala dobrá nálada. O jedenástej hodine prišiel rad na vyžrebovanie mimoriadne bohatej tomboly. Vďaka sponzorom sa výhercovia mohli tešiť cenným darčekom.
Až do piatej hodiny vyhrávala hudba, bolo veselo, zabávajúci sa len ťažko lúčili s príjemnou spoločnosťou, veď sa cítili ako na veľkej rodinnej oslave. Nuž ale všetko dobré sa raz skončí a tak sa na svitaní rozchádzali so slovami: ďakujeme za krásnu akciu a prídeme i o rok. Bol to balzam na dušu organizátorov.
Alžbeta Szabová
Slovenská svätá omša v Budapešti
Slovenským veriacim v Budapešti ani daždivé, hmlisté, či skôr smogové počasie neprekážalo v tom, aby sa prvú februárovú nedeľu predpoludním vydali do VIII. obvodu, do Kostola sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha, na tradičnú svätú omšu.
Hneď po príchode museli smutne konštatovať, že ich priatelia zo Santova museli kvôli poľadovici na cestách prerušiť pätnásťročnú tradíciu a po takej dlhej dobe sa februárová slovenská omša konala bez nich. V laviciach kostola napriek tomu ani teraz nepanovala prázdnota, zišlo sa tu niekoľko desiatok Slovákov. Omšu celebroval Attila Kónya, čítala Beáta Erdeiová.
A. Kónya sa vo svojej kázni zameral na Ježišovu obetu. Vychádzal z tretej knihy Mojžišovej, tzv. knihy Levitikus, zbierky starých i novších zákonov a predpisov. Okrem iného kniha obsahuje zákony o obetách, predpisy o čistení a čistote, o svetlosti a o tom, ako sa máme približovať k Bohu. Predovšetkým musí byť čistý Boží chrám, najväčším zármutkom veriaceho ľudu bolo jeho znečistenie. „Mesiáš ako roztápajúci oheň očistí chrámy kňazov a ľudu, ako sa čistí striebro a zlato, aby sa prinášali Pánovi obety v spravodlivosti. ...Mária, najčistejšia matka, tiež prichádza do chrámu a prináša obetu očisťovania. Nie za seba, ale za nás všetkých, nielen dve hrdličky, ale svojho syna. Áno, Ježiš očistí chrám všetkých ľudí, no nie ohňom, nie krvou a smrťou zvierat, ani krvou a smrťou iných ľudí, ale obetou seba samého, svojou krvou a smrťou. Obeta prejavená tu, na rukách matky, sa zavŕši obetou lásky na ramenách kríža. Kristus svojou obetou očisťuje naše srdcia a robí z nich chrámy Ducha Svätého. Takto sa v najvyššej obete stretol so svojím otcom i s nami.“
Po skončení svätej omše sa skupina veriacich presunula na faru, kde sa uskutočnilo agapé. Tentoraz, možno kvôli menšiemu počtu účastníkov, zavládla na fare ešte rodinnejšia atmosféra, než zvyčajne. Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai pozdravil prítomných, medzi ktorými boli aj predsedovia a členovia slovenských samospráv viacerých obvodov hlavného mesta. Všetkým účinkujúcim sa poďakoval za službu a vyjadril svoju ľútosť nad tým, že sa na omši nemohli zúčastniť Santovčania. Ako uviedol, budú ich hosťami na niektorej nasledujúcej omši. Ženám sa poďakoval za chutné zákusky, ktoré priniesli na agapé. Po jeho úvodných slovách sa medzi prítomnými rozprúdil príjemný rozhovor.
A. Kiss
Štyridsiatnici z Veňarcu
Uplynulo už 40 rokov od založenia folklórneho súboru Rozmarín vo Veňarci. V novembri 1973 sa pod vedením Anny Hudecovej dali dokopy milovníci ľudovej piesne a zrodila sa skupina pod názvom Vyletel vták, ktorú môžeme považovať za predchodkyňu dnešného folklórneho súboru. Od tých čias sa aj vďaka nim dostal Veňarec do povedomia folklórneho sveta tak na území ich užšieho pôsobenia, teda v Novohradskej župe, ako aj v Maďarsku, či za našimi hranicami. V súčasnosti súbor vedie Panna Vravušková a Ruženka Komjáthyová. Členovia Rozmarínu sa úspešne zúčastnili na rôznych kvalifikačných súťažiach, ale najväčším prínosom súboru je spracovanie miestnych zvykov pre javisko.
Mohli sa o tom presvedčiť aj účastníci osláv 40. výročia založenia súboru začiatkom februára v novučičkom kultúrnom dome. V polovici januára, keď sme boli v novohradskej obci na odovzdaní nového kultúrneho stánku, javisko ešte nebolo - pripravili ho až na jubilejnú slávnosť, aby ho mohli „odovzdať publiku“ tanečníci a členovia jubilujúceho folklórneho súboru. Na začiatok programu vystúpili všetci na javisko a zaspievali hymnickú pieseň Daj Boh šťastia. V programe sme mohli paralelne sledovať obnovené tradície na plátne a na javisku. Tak sa mohlo stať, že medzi účastníkmi boli nielen tí, ktorí už dávno nie sú medzi nami, ale aj aktívni členovia „v mladšom vydaní“.
Na účastníkov osláv čakali vzácne momenty už na chodbe, kde členovia súboru usporiadali výstavku z vystúpení 40-ročného súboru. Avšak nie zo samotných vystúpení, ale „spoza kulís“. Okrem toho sme tam mali možnosť vidieť aj mapy, kde boli označené miesta vystúpenia jubilujúceho súboru.
Spomedzi zakladateľov žijú už iba štyria: Mária Nedelická, Marka Mlinárčeková, Helena Feriková a Terka Beňová. Anna Hudecová a Pavol Špánik sa na účastníkov osláv pozerali (a spievali) iba zo starých nahrávok. Všetci účastníci osláv dostali pamätný diplom a keramický zvonček. Zvonček štylizuje veňarecký kroj a funguje aj ako svietnik. Pamätný diplom pripravil Alexander Ferenczi a zvonček keramička Melinda Draškócka.
Vo vyše dvojhodinovom programe členovia jubilujúceho súboru predviedli nielen tradície, ale aj tance. Na javisku odzneli krásne veňarecké piesne, ožila kyselica, fašiangy, lúčenie sa s regrútmi, priadky a svadba. Tanečníkov sprevádzala kapela Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej.
Moderátorkou podujatia bola R. Komjáthyová, ktorá pozdravila vzácnych hostí z Hrušova, Dobrej Nivy, Veľkého Krtíša, s ktorými udržiavajú Veňarčania priateľské kontakty. Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a podpredseda Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ferdinand Egyed, ako aj riaditeľka Osvetového strediska Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Erika Zemenová Palečková.
Jubilejná slávnosť bola vhodnou príležitosťou aj na odovzdanie župnej ceny Za národnosti súboru, na ktorú ich nominovala miestna samospráva. Cenu odovzdala starostka obce Marta Hrnčjarová a úprimne sa jeho členom poďakovala za zachovávanie veňareckých tradícií.
Čo sa týka rôznych ocenení, členovia súboru sú zvlášť hrdí na ocenenie CSSM Za našu národnosť, ktorú získali v roku 2004.
„Starým“ členom sa poďakovali kvetom a nechýbala ani obrovská torta, avšak spoločný tanec nebol, lebo sa už pripravovali na spoločné obecné fašiangové slávnosti, ktoré sa uskutočnia 1. marca. Členovia súboru nacvičujú novú netradičnú choreografiu.
T. Nedelická (ef)
O registrácii v Bakoni
Aj vo februári pokračujú predvolebné diskusné fóra o registrácii. Aby boli pokryté všetky regióny obývané Slovákmi, predseda CSSM Ján Fuzik zavítal do Regionálneho osvetového strediska CSSM v Černi, kde sa zišli vedúci predstavitelia a voliči troch slovenských obcí z Capáru, Černe a Jášču. Prítomných pozdravil vedúci Regionálneho osvetového strediska CSSM v Černi, člen VZ CSSM Zoltán Szabó a privítal medzi bakonskými Slovákmi predsedu CSSM Jána Fuzika, vedúceho Úradu CSSM Ondreja Horvátha a kandidáta parlamentnej listiny CSSM za pilíšsky región Leventeho Galdu. Na fóre sa zúčastnili aj vedúca miestneho úradu v Černi Kristína Fridrich, starostka obce Capár Ildikó Bálintová Schmidt, predsedníčka Slovenskej samosprávy Capáru Mária Vašková, starosta obce Jášč Csaba Nagy a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Jášči Veronika Trojáková Major. Predseda CSSM Ján Fuzik poskytol informácie o samotnom procese registrácie do zoznamu slovenských voličov a o priebehu parlamentných volieb 2014. K. Fridrich poďakovala za sprostredkovanie dôležitých informácií a vyzdvihla nevyhnutnosť kontroly osobných údajov podľa platného občianskeho preukazu, najmä ak ide o pomoc starším ľuďom pri vyplňovaní formulárov.
ik
Zasadali odborné výbory CSSM
Začiatkom februára, pred riadnym zasadaním Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru uskutočnili rokovania jednotlivých výborov. Ich úlohou bolo zaujať stanovisko k aktuálnym otázkam, aby ich mohli predložiť VZ, ktoré sa uskutoční 26. februára.
Dňa 10. februára sa začal rad zasadnutí rokovaním Finančno-kontrolného výboru. Ako nás informovala predsedníčka výboru Zuzana Szabová, na zasadnutí sa zúčastnili aj predseda CSSM Ján Fuzik, vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth, hospodárska vedúca Márta Sebestyénová, auditorka CSSM Jolán Pintérová Csermáková a hospodárske vedúce novomestskej a sarvašskej školy.
Pripomienkovanie 4. modifikácie rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2013 odložili na mimoriadne zasadnutie výboru, ktoré sa uskutoční tesne pred zasadnutím VZ, ale ostatné body programu prerokovali.
Rozpočet CSSM na tento rok, vďaka novým úlohám, je zvýšený na 1 503 489 000 (vyše poldruha miliardy)forintov. Z. Szabová pripomenula, že je to prvý rozpočet, ktorý pripravili podľa nových predpisov, zavedených od tohto roku. „83 percent rozpočtu je na plnenie úloh a 17 percent na investície a rozvoj. Členovia výboru, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí v plnom počte, sa zhodli v tom, že s použitím zostatku z roku 2012 a 2013 sa naplánované úlohy a prevádzka dajú zrealizovať,“ povedala pre Ľudové noviny Z. Szabová. Podľa nových predpisov preskúmali finančné prílohy a textové predlohy, ako aj návrh finančných nariadení. „Bolo pre nás veľkým potešením, že v predloženom materiáli už neboli žiadne numerické chyby,“ povedala Z. Szabová a dodala, že CSSM má už 2011 pracovníkov, 29 poslancov, 30 poverených a 5 verejných zamestnancov.
Členovia výboru prerokovali ročnú prémiu predsedu CSSM. Predsedníčka výboru referovala aj o tom, že výbor mal štyri riadne a tri mimoriadne zasadnutia, z toho jedno spolu s kultúrnym výborom a raz sa zúčastnila na zasadnutí Dozornej rady spoločnosti Legatum.
Na zasadnutí Náboženského výboru CSSM, ktoré sa konalo 11. februára, sa zúčastnili všetci traja členovia, predseda a vedúci úradu. Ako nás informoval predseda výboru Tibor Mótyán, svoje zasadnutie začali správou o činnosti Náboženského výboru v roku 2013. Poznamenal, že mali veľa podujatí tak celoštátneho, ako aj miestneho rázu, o ktorých sme informovali na stránkach nášho týždenníka.
Prerokovali aj správy o činnosti slovenskej evanjelickej a katolíckej služby v roku 2013, ktoré poskytli na požiadanie putujúci farári: katolícky Attila Kónya, predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai a putujúca evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. „Ich správy sme prerokovali a prijali. Zároveň sme sa rozhodli, že ich pozveme na jedno zasadnutie, lebo nechceme rokovať o nich bez nich. Toto stretnutie plánujeme uskutočniť pred májovým VZ,“ dodal T. Mótyán.
Členovia Náboženského výboru prijali aj plán náboženských podujatí v roku 2014. Najdôležitejšie sú Deň Slovákov v Maďarsku, biblické tábory, stretnutie cirkevných speváckych zborov, ktoré sa tento rok uskutoční v Šámšonházi v septembri a adventné stretnutie detí v Budapešti. „Tento rok je Rokom sedembolestnej Panny Márie a v tomto duchu usporiadame aj pútnický zájazd,“ povedal predseda výboru.
Členovia výboru schválili rozpočet CSSM a jej inštitúcií na rok 2014, ale pripomienkovanie 4. modifikácie rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2013 nie je v ich kompetencii.
V ďalšom čísle nášho týždenníka vás budeme informovať o zasadnutí Kultúrneho, Výchovno-vzdelávacieho a Mládežníckeho výboru CSSM.
(ef)
Bicentenárium Miklósa Ybla
Kostol Svätého Františka z Assisi
Rímskokatolícky Kostol Svätého Františka z Assisi stojí na Bakátsovom námestí v Budapešti. Najväčší kostol IX. obvodu metropoly Maďarska začali stavať v roku
V interiéri kostola nájdeme nástenné maľby Móra Thana a Károlya Lotza, ako aj sochu Sv. Antona od Béniho Ferenczyho. Pod celým kostolom sa tiahne neorománska krypta, ktorá do ukončenia výstavby slúžila ako kostol. V kostolnej veži sa nachádzajú tri zvony.
Sprac. zp