Jedna otázka - jedna odpoveď
odpovedá riaditeľka Slovenskej základnej školy a gymnázia v Budapešti Júlia Szabóová Marloková
- Aké ohlasy, reakcie, názory dostávate o prevzatí budapeštianskej slovenskej školy ceoštátnou slovenskou samosprávou? Ako to vnímate vy, pedagogický zbor, študenti a ich rodičia, aké zmeny to prináša?
- Od prvého januára vlaňajšieho roku patríme ku Klebelsbergovmu centru. Keď išlo o to, že nás prevezmú, obrátili sme sa na Celoštátnu slovenskú samosprávu, aby nás prevzala ona ako inštitúciu, pretože tam patrili vtedy slovenské školy v Békešskej Čabe, v Novom meste pod Šiatrom a v Sarvaši, a odvtedy tam patrí už aj škola v Slovenskom Komlóši. Takže začal sa tento proces, Valné zhromaždenie CSSM sa rozhodlo, že prevezme našu školu, ale, žiaľ, potom sa to nejako zastavilo. Takmer rok sa pripravovali na to, ako prevziať túto inštitúciu, až sme sa dostali pod Klebelsbergovo centrum. Voči zriaďovateľom našej inštitúcie zatiaľ nepociťujeme také negatíva, o ktorých by som mohla rozprávať. Aj u nás prebieha všetko tak, ako na každej škole v Maďarsku, ktoré patria pod centrum. Určite sú zložitejšie veci, čo sa týka každodennej organizácie práce. Stratili sme samostatnosť v oblasti hospodárskej činnosti, nemáme samostatné ekonomické oddelenie. Samozrejme to má potom také následky, že peniaze napríklad na učebné pomôcky a celkový chod školy musíme žiadať od nich. Našim požiadavkám zatiaľ vždy vyhoveli. Dostali sme financie na vymaľovanie prízemia našej školy, obnovili sme niektoré triedy.
Máme to trocha ťažšie, musíme si zvyknúť na systém spolupráce s novou organizáciou.
Bola som na CSSM vo veci prevzatia našej školy. Obnovili sa tieto rokovania, mám informácie, že VZ 26. februára pravdepodobne posilní rozhodnutie prevziať našu školu. Veríme, že sa to CSSM podarí.
-ak-
Juraj Dolnozemský - Zoraďme sa, zobuďme sa zo spánku...
Áno, dnes už tu
málo sú slová!
Myšlienka klíči
nová jar sa blíži!
Vetry prinášajú
znova čerstvé chýry!
Ľudia, Slováci!
Ako oslovení
poučme sa
spojme už sily!!!
Verme, dôverujme
a uskutočnime
praotcom vážne ciele!
Vo srdciach tá láska
ozaj prečo drieme?
Žiť s pravdou spolu vieme?
Aby sme úspešní boli
to ozajstne chceme?
Túžime po pokoji vrele?
Sláva, Svätá sláva,
večná sláva matky Zeme!
Slovenský batôžkový bál v Malej Tarči
Malotarčianska slovenská samospráva usporiadala svoj jedenásty slovenský fašiangový bál. Zúčastnili sa na ňom aj hostia z Beluše, z Kerepeša a z Veľkej Tarče. Z Beluše prišiel poslanec František Salaj so svojou rodinou, odovzdal pozdrav starostu Jána Prekopa, ktorý sa nemohol zúčastniť na bále. Starosta Malej Tarče Sándor Solymosi s radosťou privítal hostí zo spriatelenej obce a poďakoval sa im za spoluprácu.
Po úvodných slovách predsedu Slovenskej samosprávy v Malej Tarči Štefana Rapaiho a členky zboru Kataríny Szabóovej Tóthovej sa predstavil folklórny súbor Panónia s novohradskými tancami v choreografii Evy Szilágyiovej Subovej, ktorá vystúpenie spolu s vedúcim tanečnej skupiny Zsoltom Szilágyim nacvičila.
Do tanca hrala kapela FER, nálada bola výborná. Vytrvalí tanečníci sa bavili až do bieleho rána.
kszt
Fašiangová veselica šárskej školy
Prvý februárový víkend bol rušný pre zamestnancov, rodičov a žiakov dabašskej základnej školy Františka Rákócziho II. Vedenie školy totiž usporiadalo tradičnú fašiangovú veselicu, ktorá sa konala vo veľkej spoločenskej hale Odbornej školy Zuzany Kossuthovej v Dabaši.
Podujatie otvorila vedúca inštitúcie Ibolya Bukodiová. Každému zaželala dobrú náladu a nezabudnuteľné chvíle. Po príhovore sa slova ujala moderátorka večera Alžbeta Bozsiková Kuliová.
Úvodným programom bol už tradičný valčík štvrtákov a ôsmakov. Tanečníci boli krásne oblečení. Zdalo sa mi, že večne odvrávajúci tínedžeri odrazu dospeli, stali sa z nich elegantné dámy a ctižiadostiví páni. Tanec s nimi nacvičila učiteľka na dôchodku Žofia Havasiová.
Nasledovali ostatné ročníky, ktoré si pripravili pre ctené publikum zábavné inscenácie. Prváci predviedli, že ani život zvierat nie je prechádzka ružovou záhradou. Triedne „mačky“ Ildikó Teleková a Piroška Bukovská sa snažili chytiť neposedné myšičky, ale vždy sa im vyšmykli spod pazúrov. Keďže mačacie techniky zlyhali, neostalo nič iné, len skamarátiť sa.
Druháci mali o niečo tradičnejší program. S učiteľkami Jolanou Kabaiovou a Andreou Fazekasovou Deákovou zinscenovali sprievod masiek, ktorý spestrili zábavnými pesničkami z filmov, či reklám. Takéto sprievody môžete vidieť predovšetkým na dedinách, keď ľudia v maskách vyjdú na ulicu a zatancujú si s prizerajúcimi sa zvedavcami.
Tretiaci s učiteľkami Máriou Viczeovou Horváthovou a Andreou Márkiovou sa premenili na ľudoopy. Držali sa pôvodnej skladby od Bruna Marsa, kde tiež vystupujú. Opice disciplinovane stáli v rade a celkom rozumne kývali hlavami, popritom robili jednu opičku za druhou.
Zásluhou piatakov sme nazreli do života cirkusantov. Nechýbali drezúra tigrov, kúzelník a žongléri, či najsilnejší človek na svete. Triedny učiteľ Zoltán Székely nacvičil so žiakmi pestré a vzrušujúce predstavenie.
Ďalšie vystúpenie prenieslo divákov do exotického maharadžovho sveta. Šiestaci Petra Sövega sa prezliekli za prísnych bojovníkov, sluhov, či maharadžove tanečnice. Napokon všetci zložili zbrane a pustili sa do temperamentného tanca na známu pieseň z animovanej rozprávky Madagaskar.
Voľba siedmakov padla, samozrejme pod umeleckým dohľadom Alžbety Ordasiovej Kovácsovej, na kovbojský tanec vo vynikajúcej choreografii. Na detských tvárach bolo vidieť, že si tanec vychutnávajú až do posledného dychu.
Čerešničkou na torte bola skupina žiakov z Čívu, ktorí prišli navštíviť svojich kamarátov, a zažiť s nimi nezabudnuteľný večer. Spoznali sa v škole v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene. Potom, ako ich moderátorka pozvala na parket, bývalí účastníci tábora si spolu zaspievali niekoľko slovenských pesničiek, ktoré sa naučili na Slovensku. Nasledovala skutočná dedinská veselica, ktorá trvala do večera.
Dabašská základná škola Františka Rákócziho II. nesklamala. O tom svedčia aj názory Čívanov, ktorí si nevedeli vynachváliť rodinnú atmosféru podujatia. Bolo od nich milé, že kvôli kamarátom zdolali približne 90 kilometrovú diaľku. Niektoré známosti vydržia naozaj dlho. Veríme, že sa s nimi stretneme aj na ďalšom vynikajúco zvládnutom spoločenskom podujatí, medzi ktoré právom zaraďujeme aj tohtoročnú fašiangovú veselicu.
Atila Rusnák
Čarovný karnevalový deň v materskej škole
Fašiangy a s ním spojený tradičný karneval v slovenskej materskej škole v Sarvaši sa uskutočnil začiatkom februára. V štyroch skupinách (Rybka, Slnečnica, Micimacko a Ježko) sa 98 detí v tento čarovný deň ocitlo v pestrofarebných miestnostiach. Vedúca materskej školy Judita Nádorová spolu so svojimi kolegyňami pripravili výborný program.
Deti sa zabávali, šantili, hrali, tancovali, ale aj súťažili. Veľký záujem bol o jedenie šišiek, ktoré boli zavesené na maličkých vešiakoch a deti sa ich pokúšali zjesť čo najskôr.
Pred každou miestnosťou jednotlivých skupín boli prestreté stoly, prehýbajúce sa pod výbornými koláčmi, sladkosťami a ovocnými nápojmi, ktoré piekli a priniesli rodičia, ale aj učiteľky materskej školy. Nad stolmi viseli kresby s fašiangovým námetom. Najzaujímavejšie boli zákusky v podobe čokoládovej lízanky a slimáka. Pohľad na to, ako do nich deti zahryzli, bol smiešny.
Rodičia už celý týždeň pripravovali pre svoje ratolesti rôzne masky. Vymenovať všetky by bolo náročné, ale spomeniem aspoň tie najzaujímavejšie: spiderman, pirát, baletka, bojovník, čertica, vodník, rôzne rozprávkové bytosti a zvieratká. Len málo masiek si rodičia vypožičali, lebo v každej rodine sa nájde stará mama, alebo priateľka, ktorá má šikovné ruky. Býva už tradíciou, že všetky deti v maskách prejdú cez celú školu, chytiac sa za ruky. Budúci spolužiaci z 19. tried ich obdivujú a oceňujú potleskom. Zaujímavosťou je aj to, že v ten deň dopoludnia majú karneval aj oni a tiež sú oblečení v maskách. Niektoré masky boli skoro rovnaké, rozlišovali sa len veľkosťou. Zvedavá tvárička škôlkara, pri pohľade na rovnakú masku, najskôr vyjadrila veľké prekvapenie, no za okamih veľký úsmev.
Boli aj takí, ktorí sa rozplakali. Hlavne pri schádzaní po schodoch to deti nemali ľahké, ale vždy im niekto pomohol. Po obede vo všetkých štyroch triedach nastalo veľké ticho, veď deti sa veľmi unavili. Keď sa zobudili, boli šťastné a veselé. Oddýchnuté očká sa im ligotali od radosti. Niektoré si mysleli, že sa im celé predpoludnie iba snívalo. No skutočnosť, že zážitky boli ozajstné, im dodal pohľad na uložené masky pri postieľkach a príjemný pocit z prežitého dňa.
Poďakovanie patrí rodičom, starým rodičom, všetkým, ktorí sa podieľali na príprave karnevalu a celého čarovného dňa.
Zlatica Lišková
Kúsok Hollywoodu v Etyeku
Ak by ste chceli nazrieť do magického sveta filmu, netreba už cestovať do Hollywoodu, zaujímavá filmová lahôdka čaká na každého zvedavca aj v meste Etyek.
V návštevníckom centre záujemcovia môžu nazrieť do reálneho Kordovho filmového štúdia a nadýchať sa jedinečnej atmosféry, ktorá vládne pri výrobe filmu. V zákulisí strieborného plátna sa dozviete, ako fungujú špeciálne efekty, triky so svetlom, hudbou a ak je počasie priaznivé, každý má možnosť prejsť rozsiahlymi exteriérmi, ktoré tvoria ulice New Yorku a historického Ríma.
Okrem toho sa dozviete, ako sa bratia Kordovci prepracovali zo skromných pomerov až na úspešných filmárov, ktorí sa zaskveli v Európe, Los Angeles, aj v Londýne. Navyše ak vás láka hrať vo filme, práve tu máte jedinečnú príležitosť vyskúšať si na vlastnej koži svetlá reflektorov a kamier.
sprac. ik
Predvolebné mítingy s predsedom CSSM
Spolok Za berínskych Slovákov a samospráva mesta Poľný Berinčok usporiadali v slávnostnej sále mestského úradu 10. februára informačný míting o registrácii a parlamentných voľbách. Medzi pozvanými hosťami boli predstavitelia kandidátky CSSM, predseda Ján Fuzik a Juraj Ando.
13. februára sa konalo ďalšie fórum o registrácii v Tatabányi-Bánhide. Predseda CSSM Ján Fuzik prednášal na starostovskom úrade na tému Národnostné voľby a registrácia.
Slovenská národnostná samospráva v Miškovci pozvala 14. februára predsedu CSSM do slovenského domu mestskej časti Stará Huta na predvolebný míting. Na informatívnej porade sa zúčastnili okrem domácich, aj predstavitelia Slovákov z Répašskej Huty a Novej Huty.
Slovenská regionálna národnostná samospráva Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy usporiadala 15. februára v slovenskej základnej škole a študentskom domove v Novom Meste pod Šiatrom volebný míting. O národnostnej registrácii a parlamentných voľbách prednášal líder kandidátky CSSM Ján Fuzik.
Slovenská národnostná samospráva v Kestúci usporiadala 19. februára v Obecnom klube volebný míting. Na zhromaždení sa zúčastnil okrem predsedu CSSM Jána Fuzika aj nominant kandidátky Levente Galda.
CSSM
Slávnostná omša za spolupatrónov Európy
Obecná samospráva v Mlynkoch, miestny slovenský volený zbor a katolícka cirkevná obec usporiadali 14. februára v rímskokatolíckom kostole v Mlynkoch slávnostnú svätú omšu za sv. Cyrila a Metoda. Slávnostnú omšu celebroval biskupský vikár Zoltán Ďurčo z Nových Zámkov.
V súlade s tradíciou si Pilíšania pripomenuli sviatok slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Na svätej omši sa zúčastnili nielen veriaci z hostiteľskej obce, ale aj z ďalších pilíšskych slovenských obcí.
„My, Slováci žijúci v Maďarsku, patríme tiež k priamym dedičom evanjelizačného diela svätých solúnskych bratov Konštantína-Cyrila a Metoda. Pamiatka svätých apoštolov Slovanov sa zachováva už vyše 1150 rokov. Preto je potešiteľné, že pri príležitosti ich nedávneho sviatku sa konala slovenská sv. omša v Mlynkoch,“ zdôraznil vo svojej kázni aj biskupský vikár, ktorému pomáhal miestny duchovný Zoltán Szalay. Treba poznamenať, že omša bola dvojjazyčná, pričom prevládala slovenčina, hlavne v piesňach, ktoré predspevovali členovia Slovenského pávieho krúžku v Mlynkoch. Z. Ďurčo sa vo svojej kázni zmienil aj o tom, že sv. Cyril a Metod mali poslanie, ktoré plnili vlastne v neznámom prostredí.
„Ich účinkovanie sa však nepáčilo nemeckým duchovným. Pomery sa natoľko vyostrili, že solúnski bratia odišli do Ríma, kde sa ich zastal pápež Hadrián II. a schválil aj ich liturgickú reč a liturgické knihy. Stalo sa to v roku 869, teda vyše 1000 rokov pred II. vatikánskym koncilom. Aj to bol obrovský úspech veľkého úsilia hrdinských slovanských apoštolov. Nie náhodou ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy. Preto som nesmierne rád, milí bratia a sestry, že aj vy sa snažíte pestovať ich duchovné dedičstvo a vytvorili ste peknú tradíciu. Veď kresťanské i kultúrne hodnoty, ktoré nám títo svätí zanechali, nás zaväzuje chrániť, zveľaďovať a odovzdávať mladším generáciám,“ povedal, a dodal, že srdcom kultúry je kultúra srdca a poznamenal, že spolupatróni Európy šírili v našich končinách nielen kresťanskú vieru, ale aj kultúru.
Na záver slávnostnej sv. omše starosta obce Mlynky Jozef Lendvai sa poďakoval biskupskému vikárovi, že prijal ich pozvanie a celebroval spomienkovú svätú omšu. Zaželal mu úspešnú službu, dobré zdravie a odovzdal mu darčeky. Podobne sa poďakoval za službu aj podpredseda miestnej slovenskej samosprávy Jozef Havelka, ktorý zároveň pozval Z. Ďurča a všetkých veriacich na malé agapé do Strediska pilíšskych Slovákov.
(ef)
Sebavedomie a vlastenectvo
O nás Slovákoch sa všeobecne hovorí ako o národe s malým vlasteneckým cítením a ešte menším sebavedomím. Možno aj preto sme stáročia nemali svoj vlastný štát a boli sme v silnom područí. Napriek tomu sme sa nestratili a vo svete sme sa dokázali vždy presadiť.
Slováci to dokázali možno práve svojou skromnosťou, pracovitosťou a húževnatosťou, talentom, umom a vzdelanosťou. Je našou povinnosťou, aby sme si osobnosti, ktoré to dokázali, pripomínali a predkladali ich výnimočnosť verejnosti, hlavne mladej generácii, ktorej aj tieto informácie môžu pomáhať pri získavaní sebavedomia a hrdosti na svoju identitu.
V týchto dňoch si pripomíname 150. výročie svetového vynálezcu Jozefa Murgaša (17. 2. 1864). Už v čase absolvovania základnej školy v rodnej obci a gymnázia v Banskej Bystrici ho zaujalo maliarstvo a v rokoch 1889 - 1890 ho študoval v Budapešti. Ďalšie štyri roky pokračoval v štúdiu v Mníchove. O elektrotechniku sa začal zaujímať na štúdiách v Ostrihome. Rodina Murgašovcov dlho čakala na narodenie svojho dieťaťa, a preto Murgašova mama na znak vďaky pri kríži sľúbila, že jej syn pôjde za kňaza. Keď mal Jozef 24 rokov, vysvätili ho za kňaza. V roku 1896 odišiel do USA, do novozaloženej baníckej obce Wilkes-Barre, kde žilo 300 slovenských rodín, ktoré potrebovali kňaza.
Tu sa Murgaš začal hlbšie zaujímať o elektrotechniku. Už v roku 1903 podal vo Washingtone svoj prvý patent a o rok neskôr mu federálny úrad uznal patenty dva. Vynašiel zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a ako druhý spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Na základe týchto patentov vznikla vo Philadelphii účastinná spoločnosť Universal Aetheur Telegraph co., ktorá produkovala ďalšie patenty. Vlhkomer (1907), elektrický transformátor (1907), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1909), prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1911), navijak na rybársky prút (1912), spôsob na výrobu elektrických oscilácií (1916).
V rámci bezdrôtového prenosu sa mu vôbec prvý raz podarilo v roku 1905 rádiové spojenie, ktoré medzi obcami Scranton a Wilkes-Barre vzdialených od seba
V čase prvej svetovej vojny sa Murgaš angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody. Mal blízko aj k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Medzi americkými Slovákmi zorganizoval zbierku jedného milióna dolárov na základný valutový fond ČSR. V roku 1920 sa Murgaš vrátil na Slovensko a mal záujem usadiť sa a vyučovať elektrotechniku. No úrady mu to neumožnili, a tak sa vrátil spať do USA. Zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes-Barre.
Vynálezcu bezdrôtovej telegrafie ocenil aj americký prezident Theodore Roosevelt a vážil si ho aj sám Thomas Alva Edison. Jozef Murgaš dal svetu bezdrôtovú komunikáciu, nebyť jeho vynálezov, svet by nepoznal internet, možnosti dnešných mobilov a iných komunikačných kanálov. Preto môžeme byť právom hrdí.
Daniel Zemančík
Za Juditou Gödrösiovou Hubačekovou
Dňa 28. januára nás náhle navždy opustila poslankyňa a učiteľka Judita Gödrösiová Hubačeková. Narodila sa v Číve v roku 1966. Svoje povolanie vykonávala najprv v rodnom Číve, kde pôsobila desať rokov a neskôr pokračovala na základných školách v Dorogu. V tomto školskom roku uplynulo 25 rokov odvtedy, čo začala vyučovať.
Judita Hubačeková stála pri zrode Slovenskej samosprávy v Dorogu od roku 2002. V tomto volebnom cykle zastávala funkciu podpredsedníčky v slovenskom volenom zbore. Bola usmievavá, milá a veľmi dobrá členka samosprávy. Členovia zboru uznávali jej odborné znalosti, nápady a vzťah k práci. Bola neúnavnou organizátorkou všetkých podujatí slovenskej samosprávy v Dorogu, napríklad tradičného slovenského rodinného dňa, ale organizovala aj poznávacie zájazdy pre členov samosprávy do Slovákmi obývaných regiónov Maďarska, kde navštívili oblastné domy a spoznávali tamojšie tradície. Bola iniciátorkou viacerých výletov do Česka a na Slovensko.
Viackrát vycestovala do spriatelenej obce Žirian na Slovensko ako účastníčka delegácie pedagógov a ako predstaviteľka slovenskej samosprávy.
Posledná rozlúčka so zosnulou bola 15. februára v Číve.
Judit, budeš nám veľmi chýbať, ale si zachováme tvoju pamiatku. Odpočívaj v pokoji!
Poslanecký zbor Slovenskej samosprávy v Dorogu (ef)
Zasadnutie Slovenskej samosprávy Peštianskej župy
Slovenská samospráva Peštianskej župy mala tohtoročné prvé riadne zasadnutie 12. februára na Radničnej ulici v Budapešti. Po schválení programu rokovania predseda zboru Ondrej Csaba Aszódi referoval a činnosti župnej samosprávy, prítomní doplnili jeho správu o aktivity v ich okolí.
Niektorí členovia zboru sa zúčastnili na Valnom zhromaždení spolku Dolina, v Kerepeši zorganizovali už tradičnú zabíjačku, vo Veňarci mali regionálne zasadnutie o voľbách. O aktivitách Peštianskej župy sme vás už podrobnejšie informovali na stránkach nášho týždenníka.
Na zasadnutí prerokovali zmeny rozpočtu za rok 2013, správu o plnení rozpočtu v roku
ik
XXIII. celoštátne stretnutie národnostných vedúcich funkcionárov v Békešskej Čabe
Slovenská samospráva v Békešskej Čabe, Slovenská samospráva Békešskej župy, Čabianska organizácia Slovákov, Kultúrne centrum Čabianska perla a Kultúrny dom a knižnica železničiarov usporiadali v dňoch 14.-16. februára XXIII. celoštátne stretnutie národnostných vedúcich funkcionárov.
V Kultúrnom dome a knižnici železničiarov v Békešskej Čabe otvoril rokovaniepredseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby a riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho Juraj Ando.Vzápätí nasledovala v predsieni prezentácia kultúry čabianskych Slovákov. Predstavila sa tu so svojimi maľbami naivná maliarka, členka čabianskeho slovenského klubu Piroška Vargová. Expozíciu jej prác otvorila Judita Molnárová Pribojská, učiteľka kreslenia v čabianskom slovenskom gymnáziu a základnej škole. Piroška Vargová maľuje na plátno alebo na preglejku s temperou a olejom. Najčastejšie zobrazuje dolnozemský kraj a typické sálaše okolo Békešskej Čaby. Jej muž bol železničiarom. Maliarka mu spôsobovala radosť namaľovaním uháňajúceho parného rušňa. Veľa cestovala po svete. Na pamiatku výletu v Bosne a Hercegovine zvečnila Starý most v Mostare, ktorý videla ešte pred jeho zbúraním v juhoslovanskej občianskej vojne.
Uprostred siene lákali oči perlové šperky, ktoré zhotovilaslovenská učiteľka materskej školy Szilvia Hégelyová. Referentka národnostných vecí samosprávy a členka Spolku ochranárov mesta v Békešskej Čabe Helena Šomogyiová dostala za úlohu odporúčať obecenstvu zázračné náhrdelníky, prstene, náušnice a náramky.
Zuzana Gulyásová - Kunovacová, pracovníčka Výskumného ústavu CSSM predstavila záujemcom publikácie Slovákov žijúcich v Maďarsku.
V „domácom kútiku“ si mohli záujemcovia pozrieť výsledky práce čabianskych gazdiniek v oblasti zavárania. Policu s kyslými zeleninami a kompótmi predstavila Helena Čičeľová, členka zastupiteľstva Békešskej Čaby, predsedníčka slovenskej samosprávy Békešskej župy a členka Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe. Vajce konzervujú od prastarých čias výrobou cestovín. Členky klubu gazdiniek ukázali prípravu „gágorčoka,“ obľúbeného medzi čabianskymi Slovákmi.
Program pokračoval v prednáškovej sieni, kde deti materskej školy na Tompovej ulici pod vedením učiteľky Szilvie Hégelyovej predniesli slovenské ľudové detské hry. Potom v mene vedenia mesta osvetový pracovník Kultúrneho centra Čabianska perla Tamáš Herczeg otvoril 23. konferenciu a tlmočil pozdrav primátora župného mesta Gyulu Vantaru. „Z roka na rok tu vidím veľa záujemcov a známych vďaka Alžbete Ančinovej, ktorá neúnavne organizuje program pre národnostných funkcionárov,“ povedal T. Herczeg a vyzdvihol, že heslom konferencie je: „Malé spoločnosti a ich hodnoty“.
Ako prvá vystúpila dr. Magdolna Michellerová, vysokoškolská profesorka Inštitútu spoločenských vied na Univerzite Sv. Štefana v Békešskej Čabe, ktorá 20 rokov skúma menšiny. Podľa jej postrehov malé spoločnosti sprostredkovávajú hodnoty, ak jej členovia majú spoločné ciele, sú multifunkčné a sú otvorené smerom k iným komunitám. V prípade národnostných spoločností je dôležité, či poznajú a odovzdávajú jazyk a kultúru predkov. Pani Michellerová hovorila aj o tom, aký má byť dobrý vedúci. Dôležité je, aby členovia malých spoločností cítili, že sú potrební v skupine.
Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová-Baráneková hovorila o súdržnej sile kultúrnych spoločností a skupín. „Patriť k národnosti znamená citovú väzbu ku kultúre danej národnosti. Skoro v každej slovenskej obci v Maďarsku sa vytvorili v druhej polovici 20. storočia - a až dodnes pôsobia - ochotnícke kultúrne skupiny. Členovia týchto skupín si vzájomne pomáhajú a posilňujú jeden druhého v otázke národnostnej identity a zachovania kultúry predkov. Práca týchto spoločností z hľadiska zachovania celej slovenskej národnostnej spoločnosti v Maďarsku je nenahraditeľná. Tieto spoločnosti sú dôležitými prvkami existencie národnosti, treba ich podporovať, treba im organizovať stretnutia, aby si mohli vymieňať skúsenosti, aby si mohli uvedomiť spolupatričnosť s väčšou národnostnou spoločnosťou a tým posilňovať identitu jednotlivcov v skupinách,” konštatovala vedúca celoštátnej slovenskej národnostnej organizácie.
Z prednášky predsedu Kultúrneho spolku priateľstva Maďarov a Poliakov Ladislava Mátého sme sa dozvedeli, že v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia z Haliča odchádzali Poliaci do Békešskej Čaby na poľnohospodárske sezónne práce. Veľa z nich tu zostalo a usadilo sa medzi čabianskymi Slovákmi. 100-členný spolok tvoria ich potomkovia a rodiny Poliakov, ktorí sa v období socializmu priženili alebo vydali do Békešskej Čaby. V ďalšom vedúci poľského spolku predstavil prácu a život poľskej národnostnej spoločnosti.
Predseda Rumunskej národnostnej samosprávy v Békešskej Čabe Georg Grósz predstavil činnosť Rumunov v meste. „Rumunské rodiny vidiac lepšie životné podmienky sa presunuli z východu do Békešskej župy. Podobne ako sa Slováci usadili v Békešskej Čabe v 18. storočí. Život dal dokopy dve národnosti v našom meste. Aj dnes máme spoločnú národnostnú tanečnú skupinu a dobre sa pamätám na rumunsko-slovenské spoločné klubové večierky,” zaspomínal vedúci rumunskej spoločnosti a v ďalšom načrtol styky Rumunov v župe s materskou krajinou.
Na stretnutí sa zúčastnil aj starosta Hradišťa na Slovensku Pavel Lašak. Prví osídlenci, medzi nimi aj predkovia Ondreja Hanka, sa presťahovali na územie dnešnej Békešskej Čaby práve z Hradišťa. Čabasabady a Hradište majú práve preto od roku 1986 priateľské kontakty. Starosta Pavel Lašak a predseda Slovenskej samosprávy v Čabasabady Matej Kešjár informovali prítomných o spoločných programoch týchto dvoch obcí.
Po konferencii nasledoval zábavný program. Gastronóm, člen vedenia Čabianskej organizácie Slovákov Martin Vozár ponúkal večer miestne zákusky a vinárske špeciality. V krátkom kultúrnom programe predstavili domáci kultúru Slovákov v okolí Békešskej Čaby. Vystúpili spevácky zbor Čabianska ružička so slovenskou ľudovou piesňou v úprave J. V. Dolinského a Jána Šutinského, folklórna skupina Horenka a citarová kapela Rosička z Kétšoproňu. Univerzálne trio ukázalo, ako tancujú Čabänia „brúškový“ tanec, Piroška Vargová zarecitovala básne čabianskeho dramatika J. Gerčiho a vystúpili aj Pilíšske nevesty. Na záver bola tanečná zábava, hrali: Béla Bíró (citara) a Pavol Križán (harmonika) z Kétšoproňu, Štefan Tóth (harmonika) z Dévaványi, Lajos Nagyvári (harmonika) z Kestúca, Ferenc Kádár (hoboj) z Körösladányu, Zoltán Kovács (husle) a Ján Kajó (saxofón) z Békešskej Čaby. Spojená ľudová kapela hrala do neskorej noci.
V sobotu mali účastníci konferencie prehliadku mesta, obdivovali čabianske pamätihodnosti, kým niektorí zašli na termálne kúpalisko. V nedeľu sa hostia zúčastnili na evanjelickom, katolíckom alebo kalvínskom cirkevnom obrade.
Ildika Očovská
Zasadali odborné výbory CSSM
Začiatkom februára, pred riadnym zasadaním Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru uskutočnili rokovania jednotlivých výborov. Ich úlohou bolo zaujať stanovisko k aktuálnym otázkam, aby ich mohli predložiť VZ, ktoré sa uskutoční 26. februára. Minulý týždeň sme informovali o výsledkoch zasadnutí Finančno-kontrolného a Náboženského výboru, teraz prinášame informácie o zasadnutiach Kultúrneho, Výchovno-vzdelávacieho a Mládežníckeho výboru.
O zasadnutí členov Výchovno-vzdelávacieho výboru nás informoval jeho predseda Michal Lászik. Na zasadnutí sa zúčastnili viacerí pozvaní hostia: Ján Fuzik, Ondrej Horváth, Zuzana Medveďová, riaditeľky slovenských škôl v Békešskej Čabe, Novom Meste pod Šiatrom, Slovenskom Komlóši a v Budapešti a riaditeľka PMC CSSM Mária Czégényová. V programe mali 11 tém, viaceré z nich sa týkali technických otázok.
Hovorilo sa o rozpočte CSSM a jej inštitúcii na rok 2014, ktorý členovia navrhli VZ prijať. Predseda VVV dodal, že na začiatku mali obavy v súvislosti s novým spôsobom financovania slovenských škôl, čo sa nakoniec vyriešilo, a financovanie týchto škôl bude zabezpečené aj na budúci rok. Poznamenal, že členovia VVV, žiaľ, nevidia rast v kultúrnej oblasti, preto sa nezvyšuje ani rozpočet už niekoľko rokov.
Potom nasledoval bod schválenia uznesenia o zámere prevziať správu slovenskej školy v Budapešti. „O tom VZ už prijalo uznesenie 28. novembra, kedy vyjadrilo svoj zámer o prevzatí. Umožňuje to 25. paragraf zákona o právach národností. Lenže škola sa dostala pod riadenie Klebelsbergovho centra, ide teraz o iný subjekt, takže CSSM znovu potvrdila svoj zámer,“ povedal Lászik.
Tretí bod bol venovaný spôsobu vymenovania riaditeľa slovenskej školy v Slovenskom Komlóši. Na predošlom VZ už schválili uznesenie, že nevypíšu verejný súbeh na toto miesto. Potrebovali ešte kladné stanovisko učiteľského zboru školy, ktoré nedávno doručili. Členovia VVV predložili VZ, aby do 31. júla 2019 túto funkciu zastávala doterajšia riaditeľka.
Ďalej si členovia vypočuli správu o činnosti PMC CSSM v roku 2013. „PMC v uplynulom období prevzalo veľa funkcií, podieľa sa na technickej, organizačnej i obsahovej časti doškoľovania. Prispieva aj na cestovné výdavky, lebo financie, ktoré dostávame od Ministerstva ľudských zdrojov, nie sú vždy dostatočné,“ vyjadril sa o význame úlohy PMC M. Lászik. V budúcnosti PMC plánuje ďalej rozširovať svoju paletu úloh, bude sledovať osud aj tých žiakov, ktorí dokončili strednú školu.
Členovia schválili správu o činnosti VVV CSSM v roku 2013.
VVV schválilo aj správu o činnosti delegátky Celoštátneho národnostného zboru pri Ministerstve ľudských zdrojov v roku 2013. VZ na tento post delegovalo minulý rok opäť Zuzanu Medveďovú, zbor zasadol trikrát.
Rokovalo sa aj o zabezpečení finančného preddavku pre nadáciu na fungovanie Programu pre nadaných v roku 2013. Do tohto programu sa môžu zapájať žiaci siedmej a ôsmej triedy slovenských základných škôl. V školskom roku sa prihlásilo 51 žiakov, pracuje s nimi 18 mentorov. Lászik vyjadril radosť z toho, že v tomto roku sa do programu zapojilo 31 nových žiakov, po prvý raz aj zo škôl v Níži, Dabaši, Číve a Dunaeďháze.
Jednou z posledných tém bolo pripomienkovanie návrhu rozhodnutia týkajúceho sa počtu skupín a tried v školskom roku 2014/2015 v školách prevádzkovaných CSSM. K väčším zmenám nedošlo, jedine v Slovenskom Komlóši sa zvýšil počet skupín v školskej družine na sedem.
Desiaty bod sa týkal návrhu aktivít pre žiakov a pedagógov na rok 2014. Pre obidve skupiny je ponúknutá široká a pestrá škála programov, od školy choreografie po výjazdový kurz, či letné kurzy slovenského jazyka pre krajanov.
V poslednom bode programu boli poskytnuté informácie o výjazdovom kurze v Békešskej Čabe, o doškoľovaní v Čremošnom, o Programe pre nadaných, o projekte TÁMOP, o zmene zakladajúcej listiny PMC CSSM.
O výsledkoch zasadnutia Kultúrneho výboru nám poskytla základné informácie jeho predsedníčka Katarína Szabóová Tóthová. Prvým bodom programu bolo prerokovanie správ o činnosti OC, DV, DC, VÚ, kurátorky Správy fondu Ministrestva ľuďských zdrojov v roku 2013, na ktorom bol prítomný aj predseda CSSM Ján Fuzik. Členovia všetky správy jednohlasne prijali, takisto aj správu o hodnotení činnosti Kultúrneho výboru v roku 2013.
Rozprávalo sa o prípravách ročenky Náš kalendár na rok 2015. Katarína Király, ktorá bola pozvaná, dodala, že by chcela spracovať na stránkach kalendára aj cirkevné zvyky v jednotlivých obciach.
V štvrtom bode sa rokovalo o vypísaní súbehu CSSM na podporu miestnych slovenských aktivít a médií. „Ešte sme sa nedohodli na zmene podmienok,“ uviedla Katarína Szabóová Tóthová. Členovia prerokovali žiadosti o usporiadanie Dňa Slovákov v Maďarsku. Predsedníčka výboru pred uskutočnením nasledujúceho VZ nám nechcela prezradiť bližšie informácie o tejto otázke.
Ďalší bod bol venovaný výzve na udelenie vyznamenania Za našu národnosť, v poslednom bode schválili rozpočet CSSM a jej inštitúcií na rok 2014. Bod o pripomienkovaní 4. modifikácie rozpočtu CSSM a jej inštitúcií za rok 2013 odložili.
Na zasadnutí Mládežníckeho výboru rokovali o rozpočte CSSM a jej inštitúcií na rok 2014, ktorý členovia MV schválili. Diskutovali aj o prevzatí budapeštianskej slovenskej školy, k čomu vyjadrili kladné stanovisko. Predseda OSMM Ondrej Kiszely referoval o tohtoročnom programovom pláne organizácie. Sériu podujatí na rok 2014 začali usporiadaním tradičnej zabíjačky v Slovenskom Komlóši, deň po zasadnutí MV. Predseda výboru Zoltán Szabó informoval o prípravách na pilíšsky futbalový turnaj, ktorý zorganizovali 22. februára v Pilíšskej Čabe. Celodenné športové podujatie bolo súčasťou oficiálnej predvolebnej kampane. Ondrej Kiszely v poslednom bode informoval o priebehu registrácie medzi mladými.
Nasledujúce VZ sa bude konať 26. februára, o jeho výsledkoch budeme informovať na stránkach našich novín.
Andrea Kiss