MDŽ

Futbal, politika a ženy - zrejme najčastejšie témy mužov, keď sa stretnú, dajme tomu, pri pive. Nie nevyhnutne v tomto poradí. Nápad oslavovať Medzinárodný deň žien (MDŽ) vznikol na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani. Ako dátum tohto sviatku určili 8. marec na počesť veľkého štrajku 40- tisíc newyorských krajčírok z textilných tovární v roku 1908 bojujúcich za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Ruku na srdce, my muži sme sa k nim dlho správali naozaj nedôstojne, zaslúžia si väčšiu úctu a pozornosť. Našťastie ciele, ktoré si onoho času vytýčili - hlasovacie právo, osemhodinový pracovný čas, či zlepšenie zákonodarstva - sú dnes už samozrejmosťou, hoci, žiaľ, nie vo všetkých končinách sveta. Kde však ženy dostanú šancu na sebarealizáciu, dokazujú svoje schopnosti podať obdivuhodné výkony - zvládnu úlohu kozmonautky, dokážu riadiť celý štát, alebo, aby sme boli aktuálni, aj na nedávno skončených zimných olympijských hrách v ruskom Soči získala jedinú medailu pre Slovensko práve žena, o ktorej sa dozviete viac v našej krížovke na 18. strane.

Moja mienka, podobne ako v prípade Valentína, je, že lásku a úctu treba preukázať nielen v jeden predpísaný deň v roku, ale neustále. V dnešnom uponáhľanom svete však vôbec nezaškodí, ak si vytýčime jeden dátum, kedy poukážeme na hodnoty, na ktoré by sa nemalo zabúdať. V tomto prípade ide o 8. marec, ktorý v Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku oslavujú už od roku 1911, u nás v Maďarsku od roku 1948. Úctu a vďaku si zaslúžia všetky ženy, aj keď neohúria svet vyššie spomínanými výkonmi - veď ako vraví známe porekadlo: za každým úspešným mužom stojí žena.

zp

Čajové popoludnie a fašiangy v Slovenskom Komlóši

Žiaci slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši sa rozlúčili so zimou 14. februára usporiadaním tradičného čajového popoludnia spojeného s fašiangovou zábavou. Deti sa s nadšením chystali na celovečerný program, v ktorom predviedli svoje starostlivo pripravené kostýmy a prezentovali krátke hudobné i tanečné programy na školskom kole súťaže Kto-čo-vie.

Prípravy na veselicu sa začali už v skorých popoludňajších hodinách. Rodičia nachystali pre školákov obložené chlebíčky, babky priniesli chutné domáce koláče, aby mali deti z čoho čerpať energiu medzi dvoma vystúpeniami. O piatej popoludní sa farebná hromada maškár schádzala v aule a na chodbách budovy, zábava sa mohla začať.

Prítomných pozdravila riaditeľka školy Zuzana Lauková a zaželala im príjemné chvíle. Po nej sa ujal slova mladý moderátor večera, karnevalový princ Ákos Füredi a vyzval štvrtákov, aby predviedli otvárací tanec. Za zvuku fotoaparátov nasledoval sprievod masiek. Tohto roku sa najviac páčilo dievča v kostýme pom-pom, objavili sa aj dlhovlasé princezné, chlapci oblečení ako športovci, či rôzne zvieratá.

Potom nasledovali skupinové a sólové vystúpenia, keď každý mohol ukázať, čo dokáže, v čom je talentovaný. Šestnásť produkcií po skončení bloku mohli diváci aj ohodnotiť. V kategórii samostatných produkcií získala tretie miesto Laura Horváthová s tancom Bagíru z Knihy džunglí, na druhom mieste skončila Larissza Husvétová s moderným tancom, víťazkou kategórie sa stala Melinda Zsingorová, ktorá zaspievala známu maďarskú pieseň. V druhej kategórii vynikla štvrtá trieda, ktorá skončila na treťom mieste, choreografia dievčat z tej istej triedy získala druhé miesto, a na najvyšší stupeň imaginárneho stupienka nastúpili ôsmaci, ktorí prezentovali cigánske i moderné tance.

Večer vyvrcholil losovaním tomboly a tancom, o dobrú náladu sa postarala kapela „Suttyomban“. Deti sa zabávali do noci, odišli domov s peknými spomienkami, ktoré budú pravdepodobne ešte niekoľko dní najobľúbenejšou témou počas školských prestávok.

(kan)

Veľký cirkus

Keď sa skončí veľkolepý program, ťažko ho prekonať. Po 10. medzinárodnom cirkusovom festivale v Budapešti predsa sa to podarilo. Do programu Hviezdy festivalu pozvali najlepších artistov predchádzajúceho medzinárodného festivalu. Diváci sa môžu tešiť ešte do 9. marca na rumunské Trio Stoian, s číslom na ruskej tyči, ďalej na program Číňana Huanga Yanga na lane, ktorý sledujú diváci so zatajeným dychom, a, samozrejme, nemohol chýbať ani najpopulárnejší klaun Európy, Rakúšan Don Christian, ani množstvo exotických a cvičených zvierat. Ak máte možnosť, zájdite do budapeštianskeho cirkusu, zábava je zaručená!

ik

Fašiangový kolotoč

Kolotoč fašiangovej zábavy sa 13. februára roztočil v Slovenskej základnej škole v Sarvaši hneď ráno. Školu zaplavili rôzne rozprávkové bytosti a zvieratká, ktoré stvárňovali malí aj veľkí vo svojich karnevalových maskách. Zasadli v nich do lavíc a už na vyučovaní vládla dobrá nálada. Svoje masky prišli ukázať aj malí škôlkari, ktorí vo fantázii nezaostali za svojimi staršími spolužiakmi. Dopoludňajšiu veselú atmosféru uzavrela promenáda masiek aulou školy. Porota z radov učiteľov pozorne vybrala a ocenila 15 najkrajších masiek, ktoré boli vlastnoručne vyrobené doma. Dopoludňajším karnevalom sa fašiangová veselica neskončila. Celá škola sa v popoludňajších hodinách premiestnila do kultúrneho stánku Teátrum Cervinus, kde na fašiangový program s napätím čakali rodičia, priatelia a spolužiaci. Skvelý umelecký zážitok tradične zabezpečujú hlavní protagonisti fašiangovej zábavy - naši ôsmaci. Je to ich posledné vystúpenie na kultúrnom podujatí školy. Práve preto sa mu venuje toľko pozornosti a výsledok je očarujúci. Obrovskú zásluhu na výslednom efekte má učiteľka tanca Renáta Piros. Tohtoročná princezná Beatrix Závoda a princ Peter Szklenár slávnostne otvorili školskú slávnosť Fašiangy 2014. Obe ôsme triedy sa predviedli pôsobivým valčíkom s dokonalou choreografiou. Nádherné biele šaty všetkých dievčat a elegantný odev chlapcov umocnili celý umelecký zážitok tohto otváracieho ceremoniálu.

Kolotoč zábavy sa krútil ďalej. Tak ako každý rok, ani tohto roku nikto nesklamal svojím výkonom a fantáziou. Profesionálne tanečné choreografie a jedinečné výkony všetkých tanečníkov každej triedy priviedli divákov do nemého úžasu. V rytme veselých tónov sme prešli takmer každý kút zemegule. Hneď na úvod nás malí prváci preniesli do Egypta, kde sa nenechali zastrašiť múmiou. Rozbehnutý kolotoč zábavy striedal rôzne rytmy a tanečné štýly v prekrásnych kostýmoch. Morské panny a potápači nás preniesli na dno mora, múdre sovy, myšiak Miki, mačka Mini a tučniaky loviace ryby nás vrátili späť na pevninu. Šmolkovia, dominové kocky, farebné lopty a gumení mackovia Haribo zo Slovenska roztlieskali celú sálu. Pripomenuli sme si aj známu maďarskú súťaž Hľadá sa hviezda, kde prísnu porotu malým súťažiacim tvorili rodičia. Výkony malých tanečníkov na prvom stupni pod vedením svojich učiteliek a vychovávateliek zanechali u divákov krásny umelecký zážitok. Ani žiaci druhého stupňa sa nenechali zahanbiť. Ich výkony boli už takmer profesionálne. Pričinili sa o to aj ich vychovávatelia a pedagógovia, ktorí s nimi aj tancovali. Spleť rôznych tanečných štýlov a krásnych kostýmov bola očarujúca. Koordinovaná spolupráca rúk a nôh vytvorila zaujímavé pohyby čierno-bielych tanečníkov, zaujali nás aj tancujúca rota vojakov s krásnym ohňostrojom na záver, tanečná prechádzka minulosťou až po súčasnosť, strach naháňajúci upíry. Rytmická tanečná choreografia siedmakov nás preniesla na pravý brazílsky karneval do Ria a druhá skupina nám pripomenula rytmickou zmesou tanca 80. roky minulého storočia. Na záver programu sa o dobrú náladu opäť postarali rodičia a pedagógovia. Ich vystúpenia sa hlavne u žiakov školy tešia veľkej obľube.

Kolotoč zábavy sa ani po fašiangovom programe nezastavil. Zábava pokračovala v priestoroch školy. Tu na všetkých čakalo občerstvenie, ktoré pre nich pripravili rodičia a čajovne ponúkali teplý čaj s pečivom. Prekvapení bolo dosť: rôzne spoločenské hry, „tanečný dom,“ maľovanie na tvár, neodmysliteľná „mačka vo vreci“ a túžobne očakávaná tombola s hodnotnými cenami. Pre ôsmakov bola najzaujímavejšia spoločná diskotéka v rytme svetových hitov, po ktorej sa kolotoč fašiangovej zábavy v slovenskej škole zastavil.

Eva Labišáková

Krst Čabianskeho kalendára na rok 2014

V komornom prostredí spoločenskej miestnosti Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa 19. februára 2014 uskutočnila prezentácia a hodnotenie Čabianskeho kalendára na rok 2014. Úlohy hostiteľov sa ujali predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik a šéfredaktorka kalendára Alžbeta Hollerová Račková. Michal Lásik, zodpovedný za vydanie tohtoročného Čabianskeho kalendára, teda 52. ročníka od prvého vydania a 24. ročníka od opätovného vydania, sa hneď na začiatku zamyslel nad tým, aký význam má v súčasnosti pre ľudí takáto publikácia, žáner, ktorý už „nepatrí do tohto storočia.“ Jeho klasickú štruktúru deň - meno - pranostika - praktické rady pre hospodára dávno prekonali mobil či internet. Už nie je zavesený na čestnom mieste v kuchyni, jeho prázdne listy už nezapĺňa hlava rodiny odkazmi a múdrymi radami pre potomkov, už nie je každodenným čítaním, ktoré prináša poučenie i zábavu. Napriek tomu kalendár stále patrí ku „genius loci," nie je to „len nemoderné čítanie, je to kultúrny artefakt, nie je len praktickou príručkou, ale aj kultúrnou hodnotou.“ Uisťujú ho o tom i jeho rodáci - Komlóšania, ktorí ho už od decembra zdravia otázkou: „A kodi buďe ten kaľendár?“

To, že nová doba si vyžaduje novú koncepciu, potvrdila i šéfredaktorka Alžbeta Hollerová Račková. Dlho uvažovala, na akých pilieroch vybuduje Čabiansky kalendár na rok 2014. Ak má vzniknúť niečo hodnotné, inšpirácia nedá na seba dlho čakať. I v tomto prípade podnet prišiel hneď s prvým príspevkom od Miroslava Demáka, ktorý si zaspomínal na 4. február 1994, keď sa v Békešskej Čabe, „Matke našich dolnozemských miest,“ zrodila Dohoda o spolupráci troch slovenských komunít Dolnej zeme. Dvadsať rokov partnerské vzťahy utužilo, preto sa nik nečuduje, keď si na stretnutiach ako dnes podáme ruky s priateľmi z Rumunska či zo Srbska. Čabiansky kalendár si prišli s nami prelistovať podpredseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov žijúcich v Rumunsku Pavel Hlásnik, riaditeľ Vydavateľstva Ivana Krasku v Nadlaku Ivan M. Ambruš, novinárka a profesorka nadlackého lýcea Anna Rău-Lehotská.

Druhým pilierom šéfredaktorkinej koncepcie bolo posilniť tú časť kalendára, ktorá by „nám ukázala nielen minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť.“ Poskytnúť priestor všetkým Slovákom Dolnej zeme, aby sa prezentovali nielen jedinečnou klenotnicou poetickej a prozaickej tvorby, ale aj pohľadom do histórie či mapovaním súčasnosti, čo sa podarilo napr. v príspevkoch z Bulharska a Chorvátska.

Do tretice sa nosným stĺpom tohtoročného kalendára stali dva príspevky Heleny Szászovej, ktorá nás pred rokom opustila.

Odpovedať na otázku, či stojí koncept Čabianskeho kalendára na rok 2014 na pevných základoch, sa pokúsila bibliografka, zodpovedná redaktorka a knihovníčka Slovenskej národnej knižnice v Martine na dôchodku a prispievateľka do kalendára Gabriela Hamranová. Veľmi detailne nás previedla 218 stranami, kalendárovou a textovou časťou so šiestimi rubrikami, najrozsiahlejšou Zo súčasnosti, a upozornila nás na 126 akcií, ktoré sa uskutočnili na Dolnej zemi v roku 2013. Zároveň priniesla niekoľko inšpirácií, ktoré by mohli padnúť na úrodnú pôdu a priniesť ovocie v Čabianskom kalendári na rok 2015, napr. zaradiť samostatnú rubriku s portrétmi osobností Dolnej zeme, ktorá by sa dala prakticky využiť pri zostavovaní biografických slovníkov. Na záver svojho hodnotenia G. Hamranová zdôraznila, že tohtoročný kalendár opäť prináša „kvalitné a podnetné čítanie,“ ktoré prežije i v dobe digitalizácie, lebo žije ešte veľa čitateľov, ktorí milujú šušťanie papiera. Kalendár s príspevkami veľkej informačnej hodnoty pomáha posilňovať slovenský jazyk a utužovať vzťahy na Dolnej zemi, a nedovolí nám zabudnúť na také osobnosti, akou bola Anna Ištvánová. Bolo to „prvé hodnotenie bez jej účasti, napriek tomu bola všade prítomná.“

Na záver Ivan Ambruš potvrdil slová hostiteľov i recenzentky, že Čabiansky kalendár má svoje miesto i v dnešnom svete. I v Nadlaku bol kedysi najčítanejšou knihou v každej gazdovskej rodine, na páračkách sa z neho čítalo a bol základom každej „odbornej sedliackej diskusie.“ Sedliakov je i tu menej, páračky i stretnutia sú zriedkavejšie, televízia a internet „ukradli mnohých čitateľov“, no stále sa nájdu takí, ktorých zaujíma. „Vyšiel? Nevyšiel?“ Je výpoveďou o „slovenskosti a nositeľoch slovenských koreňov.“

Všetky vystúpenia potvrdili to, čo odznelo z úst Michala Lásika hneď na začiatku, dnešné stretnutie je „slávnosťou slovenského a čabianskeho slova Dolnozemcov“.

Príjemné a užitočné čítanie!

Z. Benková

Lipa v Košiciach

Koncom januára sa členovia budapeštianskeho slovenského folklórneho spolku Lipa zúčastnili na dvojdňovom doškoľovaní v Dome ľudového tanca Vlada Urbana v Košiciach. Ako nás informovala predsedníčka spolku Monika Szelényiová, členovia spolku si oprášili v októbri naučenú abovskú choreografiu, ktorú prvýkrát predviedli pred publikom na plese budapeštianskych Slovákov v prvý februárový deň.

Boli to tvrdé dva dni, ktoré ale mladí členovia spolku absolvovali úspešne. Cvičili dopoludnia aj popoludní, ale niekedy aj večer. Choreografia pozostáva z karičky, verbunku a čardáša, a zožala obrovský úspech medzi účastníkmi budapeštianskeho slovenského plesu.

(ef)

Za Michalom Matom

Dňa 27. februára nás vo veku 77 rokov navždy opustil prvý predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Michal Mata.

Narodil sa 4. februára 1937 v Baňačke, základnú školu ukončil v novomestskej slovenskej škole. Michal Mata po absolvovaní budapeštianskeho slovenského učiteľského ústavu pôsobil vo svojej alma mater, na slovenskej základnej škole v Novom Meste pod Šiatrom, potom na základnej škole a gymnáziu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Ako agilný pedagóg počas svojho šestnásťročného pôsobenia v tejto škole zorganizoval množstvo táborov doma i na Slovensku a snažil sa, aby sa študenti oboznámili so slovenskou kultúrou. Od roku 1982 pracoval ako národnostný referent na Ministerstve školstva, zapojil sa do vypracovania učebných osnov, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa školstva. V roku 1994 ho zvolili za predsedu Zväzu Slovákov v Maďarsku a aktívne pracoval v záujme zachovania slovenských tradícií a v prospech ochrany záujmov Slovákov v Maďarsku.

Bol aktívnym účastníkom budovania národnostného samosprávneho systému a založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, na čele ktorej pracoval štyri roky. Stál pri budovaní novej formy ochrany záujmov Slovákov v Maďarsku. Okrem iného aj jemu môžeme ďakovať, že Slováci majú sídlo najvyššieho voleného zboru v peknej štvrti hlavného mesta a zaslúžil sa tiež o to, aby sa v novom sídle vybudovali hosťovské izby. Mal dobré kontakty so všetkými činiteľmi národnostnej politiky a úspešne sa zúčastňoval na celoštátnych rokovaniach. Z kresla predsedu odišiel aj do dôchodku, ale seniorské roky strávil aktívne: od založenia sa aktívne zúčastňoval na práci Vacovskej slovenskej samosprávy, bol jej prvým podpredsedom. Ako člen slovenskej samosprávy viedol kurz slovenčiny pre dospelých. Jeho žiaci ho mali radi a s radosťou si pri ňom osvojovali už zabudnuté slovenské slovné spojenia. Svojou činnosťou si medzi Slovákmi v Maďarsku vydobyl ich lásku a uznanie. Má dve dospelé deti.

Bol ťažko chorý, ale svoju chorobu prijímal s pokorou. Bol skromný človek, ktorý sa nikdy netlačil dopredu a ktorému vždy záležalo na tom, aby sa okolo neho ľudia dobre cítili.

Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční v úzkom rodinnom kruhu.

Česť jeho pamiatke!

Nádvorie hľadajúcich usporiadali v Budapešti

V Budapešti sa začiatkom februára uskutočnila iniciatíva Nádvorie hľadajúcich. Podujatie venované dialógu s neveriacimi na témy života, viery, kultúry a spoločnosti sa v dňoch od 4. do 6. februára zameralo na „Morálnosť, ekonomiku a sekularizovanú spoločnosť v 21. storočí“.

Nádvorie hľadajúcich zorganizovala Konferencia biskupov Maďarska v spolupráci s Univerzitou Corvinus a Katolíckou univerzitou Petra Pázmaňa. Spoločne ho otvoril ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup a prímas Maďarska kardinál Péter Erdő, rektor Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa Szabolcs Szuromi a predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi.

Dikastérium plánuje tento rok zorganizovať aj ďalšie Nádvoria hľadajúcich, ktoré by sa mali uskutočniť v Českej republike, vo Washingtone, ako aj v Ríme.

Začala sa volebná kampaň

15. februára sa oficiálne začala volebná kampaň. Naďalej pokračujú volebné informačné fóra a stretnutia organizované Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku.

Ako oficiálny otvárací program tohtoročnej kampane usporiadali v sobotu 22. februára Pilíšsky pohár. Miestom konania prvého celodenného futbalového turnaja bolo Športové centrum Pilíš v Pilíšskej Čabe. Účastníkov privítali Ján Fuzik, Levente Galda a predseda mládežníckeho výboru CSSM Zoltán Szabó. Predseda CSSM zdôraznil, že usporiadaním tohto programu chceli osloviť mladých voličov, pozvali družstvá z tých okolitých miest a obcí, v ktorých funguje slovenská samospráva.

Na turnaj prijalo pozvanie šesť mužstiev, okrem miestneho futbalového družstva sa do súťaže o Pilíšsky pohár zapojili futbalisti zo Santova, Mlynkov, Kestúcu, Jášču a Ostrihomu. Víťazmi turnaja sa stali Santovčania, druhé miesto získalo družstvo z Mlynkov, bronzovú medailu si odniesli Jáščania. Čas medzi zápasmi spestrilo vystúpenie malých tanečníc z Kestúcu, pred spoločným obedom Ján Fuzik poskytol prítomným základné informácie o voľbách.

Organizátori turnaja veria, že sa z tohto podujatia stane tradícia.

Andrea Kiss

Začalo sa pôstne obdobie

Popolcovou stredou, ktorá tohto roku pripadla na 5. marca, sa v rímskokatolíckej cirkvi začalo 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na Veľkú noc - najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Znamená koniec fašiangov, obdobia zábav, plesov a karnevalov.

Popolcová streda je pre katolíkov spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v tento deň v katolíckych kostoloch je posvätenie popola. Kňazi alebo diakoni robia popolom znak kríža na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš”, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium”. Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti, vyzýva na pokánie a pokoru. Popol je však aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania. Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele.

Pre evanjelikov sa začína pôst prvou pôstnou nedeľou.

Pre gréckokatolíkov (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, sa Veľký štyridsaťdňový pôst - Svätá štyridsiatnica pred Veľkou nocou čiže Paschou začína o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov, teda 3. marca, a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou (Bielou sobotou). Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú.

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú tohto roku Veľkonočnú nedeľu sláviť tiež 20. apríla.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu.

Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Tak sa „postíme” aj vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.

Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini”, ktorou uviedol v cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie.

Sprac. vzs

O voľbách v Jači

Slovenské osvetové centrum spolu s miestnou Slovenskou národnostnou samosprávou a Regionálnym centrom Jača a okolie Slovenského osvetového centra CSSM aj v tomto roku usporiadali regionálne stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v obnovenom jačianskom obecnom dome začiatkom februára. Na zasadnutie zavítal aj predseda CSSM Ján Fuzik, vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth a predseda Kultúrneho spolku pre Mlynky, podpredseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Levente Galda. Zasadnutie sa začalo kultúrnym programom speváčky folklórneho súboru Zornica z Jače, po ňom privítala hostí predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Bágyonová, ktorá odovzdala slovo predsedovi Jánovi Fuzikovi, aby informoval prítomných o tohtoročných voľbách a registrácii na volebné listiny. Podvečer pokračovalo regionálne zasadnutie, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia desiatich obcí, ktorí si najprv vypočuli správu o kultúrnych podujatiach v regióne v roku 2013 ako aj o tohoročných plánoch. Plánované podujatia sa v regióne budú konať najmä v druhom polroku. Čo sa týka zvolenia nového regionálneho vedúceho, prítomní sa zhodli v tom, že v prvom polroku to bude riadiť doterajšia vedúca a v druhom polroku pravdepodobne prijme túto funkciu predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Pišpeku, učiteľka slovenčiny Emese Gimesiová Szokolová. Plánovaná prednáška o založení občianskych organizácií a praktické otázky sa presunuli na neskorší termín pre chorobu prednášajúcich.

Na záver stretnutia domáci organizátori pohostili prítomných a začala sa voľná diskusia.

Erika Zemenová Palecsková
riaditeľka OC CSSM

Volebné stretnutia na dvoch koncoch krajiny

Líder kandidátky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik v spoločnosti ďalšieho kandidáta parlamentnej listiny CSSM Leventeho Galdu zavítal 20. februára do Níreďháze. V Dome národností informoval predseda CSSM poslancov miestnej slovenskej samosprávy a hostí o procese registrácie do zoznamu slovenských voličov a o priebehu parlamentných volieb.

Ako pre Ľudové noviny uviedla predsedníčka slovenského voleného zboru Katarína Palkovičová, na stretnutí sa zúčastnili nielen členovia slovenskej samosprávy, ale aj členovia Tirpáckeho kultúrneho spolku a ľudovoumeleckej kapely. Po volebných informáciách Slováci z mesta podali krátke informácie o svojej činnosti. K. Palkovičová referovala o dvojročnom predsedníctve slovenského zboru a Ján Illés a Ján Bánsky hovorili o živote Slovákov v zachovávaní tradícií. Nechýbal ani Pamätný album, ktorý vydala slovenská samospráva minulý rok pri príležitosti 36. výročia založenia spolku na zachovanie tirpáckych tradícií, ktorý dostali aj vzácni hostia.

Večer končil v družnej debate za bielym stolom, kde odzneli aj ľubozvučné slovenské pesničky.

Na druhý deň zavítal J. Fuzik do Santova, kde vystúpil v Klube dôchodcov. Ako nás informovala starostka obce Eva Csicsmanczaiová, nebolo síce veľa účastníkov, asi 30, ale všetci so záujmom počúvali presné a korektné informácie o voľbách. Pripomenula, že jedným z hlavných dôvodov príchodu vedúceho celoštátnej listiny do Santova bolo, že v tejto podpilíšskej obci sa počas minulého sčítania ľudu zvýšil počet obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti na takmer 800 ľudí.

„Úprimne povedal, že národnostná listina nemá veľké šance, aby sa dostal plnoprávny poslanec do maďarského parlamentu. Ale ak sa dostane ako hovorca s malým počtom hlasov, tak ostatní poslanci ho právom nebudú uznávať. Santovčania sa živo zaujímali o voľby, ba tí, ktorí boli na volebnom fóre, rozniesli chýr po dedine a niekoľko dní po ňom už začali prichádzať záujemcovia, aby si vyzdvihli registračné formuláre. Uvedomili si, že ak zvolia túto formu, tak nespôsobia škodu pre politické strany, pretože svoje politické cítenie môžu vyjadriť odovzdaním hlasu na individuálneho kandidáta,“ povedala starostka Santova.

(ef)

Volebná kampaň v Novom Meste pod Šiatrom

Na pozvanie Slovenskej regionálnej samosprávy Boršdsko-abovsko-zemplínskej župy sa 15. februára 2014 v priestoroch novomestskej Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej ZŠ a internátu zišli slovenskí poslanci z ôsmich osád Zemplína, aby sa z prvej ruky dozvedeli o zmenách pravidiel národnostných volieb v roku 2014.

Tou prvou rukou, ktorá potrebné informácie podala, bol predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, vedúci slovenskej národnostnej volebnej listiny. Početní prítomní, reprezentujúci obce Nižný Regmec, Mikóháza, Vágašská Huta, Malá Huta, Pálháza, Fizér, Hollóháza a Baňačka s Novým Mestom pod Šiatrom so záujmom počúvali viac ako hodinovú prednášku o tohtoročných voľbách. Dozvedeli sa, že národnostní voliči sa do volieb môžu registrovať formou žiadosti, ktorú do domácností zaslala štátna volebná kancelária. Jej rozmnožené exempláre s informačným letákom boli k dispozícii i počas stretnutia.

Napriek tomu, že pre národnostných voličov registrácia nie je žiadnou novinkou, tento cyklus prinesie predsa len úplne nové veci. V čom? Najvýznamnejšou zmenou tohtoročných volieb je, že národnostné voľby sa budú môcť vypísať len v obciach, v ktorých sa pri sčítaní ľudu v roku 2011 k príslušnej národnostnej menšine prihlásilo minimálne 30 obyvateľov. Ďalšou zmenou je možnosť priamej voľby národnostného poslanca do parlamentu. Do tretice sa prítomní mohli dozvedieť aj o tom, ako sa v deň komunálnych volieb budú na jeseň voliť národnostní poslanci naraz do miestnych národnostných, župných samospráv, resp. priamo do celoštátnej samosprávy. Je zaujímavé, že do posledných menovaných dvoch volených zborov svoje hlasy voliči môžu odovzdať aj z tých obcí, v ktorých miestna slovenská samospráva nezískala oprávnenie byť založená. V prípade Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy sú to obce Vágašská Huta a Veľká Huta. Ján Fuzik pritom poukázal aj na fakt, podľa ktorého v prípade obce Vágašská Huta sa k Slovákom prihlásilo 29 obyvateľov, t. j. iba o jedného Slováka menej ako je potrebné na vypísanie volieb. V tejto obci bol však všeobecne registrovaný nízky počet obyvateľov. Počet Slovákov v nej pokrýva až 40 % populácie. V takýchto prípadoch bude CSSM urgovať príslušné orgány, aby povolili založenie samosprávy.

Po prednáške mali prítomní možnosť klásť otázky. Najväčšia diskusia sa však rozprúdila až po ukončení oficiálnej časti fóra, keď počas občerstvenia poslanci vyjadrili svoju mienku a vymenili si názory s inými poslancami v spontánnej, neformálnej debate. Hlasov „proti”, ako aj „za” registráciu bolo až-až. Naši potenciálni voliči môžu za to ďakovať jednak tlačeným médiám, ale aj e-mailom, posielaným z vlastných radov.

Myslím si, že je veľmi dôležité držať sa spoločne vytýčeného cieľa, ktorým by malo byť zachovanie slovenského jazyka, podpora slovenskej kultúry a zabezpečenie budúcnosti našich národnostných inštitúcií. Ak k realizácii týchto cieľov vedie registrácia čo najväčšieho počtu slovenských voličov, tak priložme ruku k dielu a registrujme sa, podporme naše spoločné úsilie!

-jk-

Zasadalo Valné zhromaždenie CSSM

Na druhom tohtoročnom Valnom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktoré sa uskutočnilo 26. februára v budapeštianskom sídle CSSM, sa zúčastnilo 22 poslancov, teda VZ bolo uznášaniaschopné. Na programe mali správy, finančné rozhodnutia, ale potvrdili aj svoj zámer prevziať správu budapeštianskej slovenskej školy. Rozhodli sa aj o dejisku osláv Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré bude tento rok v Kestúci.

Pred zasadnutím čakali na poslancov VZ CSSM na stole nielen modré kartičky, s ktorými hlasujú, ale aj nová zbierka krátkych próz poslanca a spisovateľa Zoltána Bárkányiho Jabloň, ktorá vyšla v decembri minulého roku. Predseda CSSM Ján Fuzik sa mu poďakoval a potom prešli k rokovaniu.

Po doplnení a schválení správy o aktivitách predsedu CSSM v uplynulom období a o plnení uznesení VZ CSSM poslanci modifikovali rozpočet CSSM a jej inštitúcií za rok 2013. Pred schválením rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2014 sa rozprúdila debata v radoch poslancov, do ktorej sa zapojila aj auditorka Jolán Pintérová Csermáková. Treba dodať, že rozpočet CSSM na tento rok prevyšuje 1,5 miliardy forintov, pričom štátna dotácia je už sedem rokov taká istá: 93 miliónov forintov. K zvýšeniu rozpočtu došlo hlavne prevzatím škôl. „Finančná situácia CSSM je stabilná, ale je potrebné striktne dodržiavať nové predpisy,“ povedala predsedníčka Finančno-kontrolného výboru CSSM Zuzana Szabóová. Podľa nových predpisov sa členovia VZ rozhodli, že ponechajú právo na preskupovanie financií medzi príjmami a výdavkami vo výške 5 percent celkového rozpočtu. Ide o to, že podľa najnovších predpisov ku každej zmene vo financovaní je potrebné rozhodnutie VZ, čo by znamenalo v niektorých prípadoch zasadnutie VZ každý druhý týždeň. Poslanec Jozef Havelka z Mlynkov navrhol, aby všetky tieto kroky signovala aj predsedníčka FK výboru, avšak to podľa auditorky nie je možné, lebo predsedníčka nie je zamestnankyňou CSSM. Predseda bude musieť o všetkých rozhodnutiach referovať VZ, ktoré musí prijať alebo odmietnuť tieto kroky. Ako povedala J. Pintérová Csermáková, je možné, že budú zmeny aj vo financovaní inštitúcií. „Doteraz dostávali inštitúcie peniaze z centrálneho rozpočtu, odteraz samospráva musí priradiť a rozdeliť financie k jednotlivým aktivitám,“ povedala auditorka CSSM. Zmienili sa aj o tom, že od budúceho roku budú zamestnanci úradu úradníkmi štátnej služby, čo znamená aj isté zmeny v rozpočte, ale podľa vedúceho úradu Ondreja Horvátha mzdy sú harmonizované s rozpočtom a rátali so súčasným počtom zamestnancov. K zvýšeniu počtu zamestnancov by malo dôjsť až od januára budúceho roku.

Na otázku poslanca z Mlynkov Imricha Fuhla, že kedy sa objavia peniaze na kampaň v rozpočte, J. Fuzik odpovedal, že o výške dotácie na kampaň sa rozhodne podľa počtu slovenských voličov k 5. marcu a tieto peniaze bude možné minúť iba na dané účely, ktoré bude kontrolovať najvyšší kontrolný úrad.

Poslanci VZ CSSM schválili doplnkovú mzdovú odmenu predsedu CSSM na január a február, ako aj ročnú odmenu predsedu za rok 2013.

Po schválení správ odborných výborov CSSM o ich činnosti v roku 2013, poslanci schválili aj správy inštitúcií CSSM (Úrad, Dokumentačné centrum, Divadlo Vertigo, Osvetové centrum, Pedagogické metodické centrum, Výskumný ústav) o ich činnosti v roku 2013. Čo sa týka odborných výborov, predseda Náboženského výboru CSSM Tibor Mótyán dodal, že sú v kontakte aj s putujúcimi farármi, ktorí pravidelne informujú o svojej činnosti členov výboru. „Konečne sa podarilo podporu farárov a ich služby zaradiť do rozpočtu SOC,“ dodal T. Mótyán. Členka výboru Ildika Klauszová Fúziková pripomenula, že Konferencia biskupov Slovenska vyhlásila Rok Sedembolestnej Panny Márie, a aj preto sa rozhodli, že tohtoročný pútnický zájazd uskutočnia do Šaštína a do Marianky. Poslankyňa z Tardošu Veronika Árendášová navrhla, aby sa výbor skontaktoval aj s Ladislavom Kiss-Malým, ktorý vykonáva službu v Komárňansko-ostrihomskej župe.

Pred schválením správy kurátorky CSSM pri Správe fondu Ministerstva ľudských zdrojov o činnosti v roku 2013 I. Klauszová Fúziková s radosťou informovala, že na tábory dostali požadovanú sumu. „Je to dôležité, lebo prvoradou úlohou je podpora detí a mládeže,“ povedala kurátorka.

Poslanci schválili aj správu delegátky CSSM v Celoštátnej národnostnej rade pri Ministerstve ľudských zdrojov Zuzany Medveďovej.

Potom J. Fuzik informoval o tom, že mali možnosť vymenovať bez konkurzu riaditeľa slovenskej školy v Slovenskom Komlóši a poverili Zuzanu Laukovú na päť rokov.

Podľa rozhodnutia VZ CSSM v školskom roku 2014/2015 bude možné otvoriť dve prvé triedy v Sarvaši - štyri skupiny v MŠ, 19 tried v ZŠ, pričom v MŠ môžu o 20 percent prekročiť zákonom určený počet detí. V Novom Meste pod Šiatrom môžu otvoriť 8 tried, 5 družín, 2 skupiny v internáte. V Békešskej Čabe v budúcom školskom roku budú v MŠ 3 skupiny, 8 tried v ZŠ, 4 triedy na gymnáziu, 6 skupín v družine a 8 v internáte, pričom v MŠ môžu o 20 percent prekročiť zákonom určený počet detí. V Slovenskom Komlóši budú v MŠ 3 skupiny, 8 tried v ZŠ, 7 skupín v družine a v MŠ môžu o 20 percent prekročiť zákonom určený počet detí.

Nasledovalo schválenie uznesenia o zámere prevádzkovania slovenskej školy v Budapešti. Ako je všeobecne známe, VZ už tento svoj zámer raz deklarovalo, ale od januára 2013 prevzalo školu Klebelsbergovo centrum. Poslanci vyslovili nádej, že sa podarí tento starý zámer dotiahnuť. Na rokovaní sa zúčastnila zástupkyňa riaditeľky Ružena Frayová, ktorá okrem iného vysvetlila aj informáciu o otvorení vyrovnávacej paralelnej triedy od nasledujúceho školského roka. Ich cieľom je, aby žiaci, ktorí nevedia dobre po slovensky, počas prvých dvoch rokov sa učili sedem hodín týždenne slovenčinu a od tretej triedy by prebiehala výučba podobne, ako v jednojazyčnej triede.

Schválili uznesenie o zámere predĺženia zriaďovateľských práv slovenskej školy v Sarvaši, ktorú už desať rokov prevádzkuje náš najvyšší volený zbor.

Poslanci rozhodli aj o zabezpečení finančného preddavku pre Verejnoprospešnú nadáciu Za Slovákov v Maďarsku na fungovanie Programu pre nadaných v roku 2013. Čo sa týka vypísania súbehu CSSM na podporu miestnych slovenských aktivít a médií, sa rozprúdila tiež ostrá debata, nakoľko v návrhu figurovali počty prihlásených voličov k 21. marcu. Avšak napokon sa členovia VZ zhodli v tom, že registrácia na volebné zoznamy prebieha do septembra (resp. je priebežná), takže nechali doterajšie podmienky.

V rozhodovaní o dejisku konania Dňa Slovákov v Maďarsku 5. júla 2014 mali najťažšiu úlohu poslanci z Komárňansko-ostrihomskej župy, lebo odtiaľ prišli dve žiadosti. Tohtoročný sviatok Slovákov v Maďarsku by chceli osláviť v Orosláni, ktorý tento rok oslavuje 60. výročie získania štatútu mesta, a je tam príkladná spolupráca medzi Slovákmi a Maďarmi. „Víťazom“ sa však stal Kestúc, kde je živá cyrilometodská tradícia.

Poslanci odhlasovali aj vypísanie výzvy na udelenie vyznamenania CSSM Za našu národnosť.

V bode iné sa prihovorila poslankyňa z Mlynkov Marta Papučková Glücková a navrhla, aby všetci predsedovia celoštátnych národnostných samospráv spoločne vystúpili proti predpisu, podľa ktorého každý rok dvakrát sa musia zaoberať rodičia tým, či sa môže ich dieťa zúčastňovať na národnostnej výučbe. Totiž pred zápisom musia rodičia vyhlásiť, či sú za to, aby sa ich dieťa učilo po slovensky a v máji to môžu odvolať. I. Fuhl hovoril o nerovnomernom zastúpení podporovateľov a odporcov registrácie na volebný zoznam pred parlamentnými voľbami v národnostných médiách.

Nasledujúce VZ bude 14. mája.

Eva Fábiánová

Členovia OSMM oživili zabíjačkové tradície

Členovia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku usporiadali 15. februára tradičnú zabíjačku v Slovenskom Komlóši, s cieľom oživiť zvyky predkov, posilniť pocit spolupatričnosti a v prvom rade stráviť príjemný deň. V Slovenskom regionálnom kultúrnom centre sa stretlo 25 mladých ľudí z Komlóša, Békešskej Čaby, Irminčoku, ba pridal sa aj člen z Mlynkov.

Vstávanie pred východom slnka spôsobilo väčšine mladých ľudí ťažkosti, no po prvom kole dobrej domácej pálenky a prvých slnečných lúčoch na jasnej oblohe, boli plní elánu a pripravení na prácu. Chlapci pod vedením skúseného mäsiara zaklali a rozporciovali brava, kým dievčatá pripravovali raňajky. Na hladošov čakali na stoloch upražená krv a pečeň s cibuľou, nakrájané klobásy a čerstvé pagáče. Po krátkej prestávke sa pokračovalo v práci, muži spracovali mäso, narobili klobásy a jaternice, v kuchyni sa medzitým varil vývar a sárma. Prácu spríjemnila ľudová hudba, mnohí sa pustili do spevu či tanca. Deň vyvrcholil večerou, všetci ochutnávali výsledky spoločnej práce, a skončil sa hudobno-tanečnou zábavou.

„Veľmi dobre som sa cítila počas celého dňa, aj keď niekedy bolo veľa umývania riadu,“ povedala komlóšska členka OSMM Katarína Karkušová. „Užívala som si aj organizačné úlohy, a bolo dobré, že sa naša skupinka zase dala dohromady, lebo naposledy sme strávili dlhší čas spolu len na Dolnozemskom pohári. Dúfam, že to nebude posledná zabíjačka organizovaná OSMM a podarí sa nám vytvoriť z toho tradíciu.“

Andrea Kiss