1 otázka 1 odpoveď
odpovedá Kristína Szudová zo Slovenského Komlóša, študentka histórie na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského Bratislave
O niekoľko mesiacov dokončíš svoje vysokoškolské štúdium v hlavnom meste Slovenska. Aké máš pocity? Ako by si zhodnotila toto päťročné obdobie, aké plány máš do budúcnosti?
Teraz, v poslednom roku magisterského štúdia si spomínam na jeho začiatky, a uvedomila som si, že som veľmi vďačná za možnosť absolvovať vysokoškolské štúdium na Slovensku. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Na Slovensko sme prišli traja spolužiaci. Je jasné, že sme boli v zložitejšej situácii, keď sme si podali prihlášky na vysokú školu na Slovensku, ako ostatní študenti z ďalších ročníkov. Museli sme zvládnuť nové a dovtedy neznáme situácie sami, zabezpečiť si doklady v zahraničí, pomocou ktorých sme sa rýchlejšie naučili prispôsobiť sa životu vysokoškolákov. Potom sme, samozrejme, pomáhali ďalším, ktorí prišli po nás.
Po piatich rokoch, ktoré som strávila v Bratislave, sa mi už zdá prirodzené, že cestujem električkou do školy, naučila som sa aj správne spoje a automaticky viem, kde mám prestúpiť na autobus, hoci pochádzam z malého dolnozemského mestečka, kde vždy chodím peši. Používanie slovenčiny v každodennom styku sa mi stalo samozrejmosťou. Mimochodom aj u nás doma sa zvyčajne hovorí komlóšskym nárečím. Postupne som si zvykla aj na odbornú terminológiu a priznám sa, niekedy mám problémy s porozumením slangu mladých Slovákov. Milujem historickú časť hlavného mesta Slovenska. Teraz, v jarnom období je tu už plno turistov, nie div, lebo sa tu nachádzajú okrem kaviarní a reštaurácií aj rôzne múzeá, kostoly, Dóm svätého Martina a v neposlednom rade aj Bratislavský hrad.
S blížiacim sa májovým termínom štátnych skúšok, si uvedomujem, že tento rok je asi posledný, ktorý môžem venovať štúdiu, písaniu poznámok z rôznych historických vedeckých prác a samozrejme užívaniu si študentského života. Okrem štátnych skúšok mám teraz termín odovzdania diplomovej práce, v ktorej sa venujem dejinám Slovákov v Maďarsku, a to v medzivojnovom období. Vždy ma fascinovalo pátrať po stopách mojich predkov, odmalička som rada navštevovala knižnice, priťahovala ma vedecká práca. Už ako žiačka základnej školy som sa zúčastnila na súťažiach Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktoré boli vypísané na túto tému. Po úspešnom ukončení svojho vysokoškolského štúdia by som sa naďalej chcela venovať historickej práci a špecializovať sa na problematiku slovenskej národnosti v Maďarsku. Rada by som navštevovala aj archívy na Slovensku. Chcela by som sa zdokonaľovať v odbornej slovenčine a pracovať ako historička.
Andrea Kiss
Dvanástka
Milý čitateľ, máš pocit déjà vu? A možno aj máš pravdu, veď podobnú poznámku som už písala. Ale iba podobnú. V čom sa líši? Prečítaj si!
V deň, keď dostaneš do rúk tieto noviny, bude isto šťastným, veď okrem iného bude Medzinárodným dňom šťastia. 20. marec bol vyhlásený OSN, z iniciatívy Bhutánu, himalájskeho kráľovstva, ktoré meria prosperitu ukazovateľom hrubého národného šťastia. Nevyvoláva to úsmev na tvári?
V ten istý deň sa slávi Svetový deň divadla pre deti a mládež. V detskom divadle sa stáva mladé publikum svedkom nielen známych životných skúseností, ale aj doposiaľ neznámych, ktoré mu rozširujú obzory.
Aj piatok 21. marec je bohatý na udalosti. Je svetovým dňom poézie (Poetry Day) , zdravého spánku, Downovho syndrómu, medzinárodným dňom invalidov, i lesov a bábkarstva. V neposlednom rade tento produktívny deň je venovaný aj Medzinárodnému dňu boja proti rasovej diskriminácii ako reakcia na vraždu 69 černošských demonštrujúcich v juhoafrickom Sharpeville v roku
Pokračujme ďalej, nasleduje sobota, 22. marec s medzinárodným dňom tuleňov (už vyše 30 rokov, neklamem) a svetovým dňom vody. Tu by som pripomenula, že ho oslavujeme iba od roku 1993, keď sme si už konečne uvedomili význam životu bezpodmienečne potrebnej čistej sladkej vody.
23. marec, naozaj nechápem ako a podľa čoho si vyberajú v OSN tie termíny, ale tento deň je venovaný svetovému dňu meteorológie, a narodeniny má aj moja mamina.
24. marec je každoročne spojený so svetovým dňom tuberkulózy a medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva a na transatlantický obchod s otrokmi. A nakoniec niečo aj z našich končín. Deň zápasu za ľudské práva sa oslavuje 25. marca, lebo v tento deň, v roku 1988, sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave konala manifestácia, kde ľudia so sviečkami v rukách bojovali za ľudské práva ako je právo na rovnosť, ľudskú dôstojnosť, slobodu prejavu, zhromaždenia, demonštrácie, petície, slobodu pohybu a pobytu, náboženskú slobodu. Išlo o prvý krok boja proti komunistickému režimu v Československu. A bojovali za tie isté hodnoty ako ich predkovia pred 150 rokmi.
ik
Staronová fašiangová zábava v Šáre
Ako si predstavujete ideálny fašiangový ples? Má byť tradičný, alebo uprednostňujúci nové trendy? Predtým, ako odpoviete, premyslite si, čo pre Vás znamená pojem starý - nový. Spojením týchto prvkov môže vzniknúť „staronová“ zábava pre každého.
23. februára 2014 sa v Kultúrnom dome v Šáre uskutočnil IV. fašiangový bál. Hlavným organizátorom bol miestny folklórny tanečný súbor Borovenka, ktorý sa už roky aktívne spolupodieľa na spoločenskom živote Šáranov. Medzi hlavných sponzorov patril Mestský úrad v Dabaši a Slovenská národnostná samospráva v Šáre.
Podujatie moderovala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Šáre Ruženka Božiková. Prvou časťou bálu bol sprievod masiek. Starší aj mladší si na seba navliekli originálne a zábavné podoby. R. Božiková, ktorá sa prezliekla za kovbojku, ich vyzvala, aby po jednom vchádzali na parket a predstavili sa. Boli medzi nimi víly, baleríny, či zlodeji. Vystriedalo sa viac než 30 súťažiacich, ktorí neprišli vyhrať, ale zabaviť sa. Porotcovia mali naozaj ťažkú úlohu, nikto však neodišiel naprázdno.
Na bále sa zúčastnila aj štvorčlenná návšteva zo Slovenska, z Mikušoviec, ktoré sa nachádzajú blízko Lučenca. „Veľmi sa tešíme, že sme mali možnosť zúčastniť sa na takomto výborne zorganizovanom podujatí. Šárania boli veľmi milí. Vďaka rodinnej atmosfére sa tento bál stal naozaj jedinečným a nezabudnuteľným zážitkom,“ povedal nám Tomáš Šoóš z Mikušoviec. Mladí Lučenčania, ktorí zdolali 200-kilometrovú diaľku, získali osobitnú cenu poroty.
Nasledovala voľná zábava, ktorá trvala až do rána. Podujatie ukončili spoločným spevom „vytrvalcov“ alebo „ranných vtáčat“. Spoločnosť sa rozišla plná očakávania najbližšieho zábavného stretnutia.
Hlavná organizátorka a vedúca tanečného súboru Mariana Gogoláková na záver povedala, že v tomto roku sa zúčastnilo najviac masiek. Ďalej dodala, že tento bál bol najlepší za posledné obdobie. Najväčšiu radosť mali z detí, ktoré sa tiež predviedli v maskách. Poďakovala sponzorom a členom súboru, ktorí nezištne pomohli pri organizačných záležitostiach.
Šárania pripravili netradičnú fašiangovú zábavu. Spojili klasický sprievod masiek s dobročinným bálom a so všetkým, čo k nemu patrí. Vznikol úžasný večer so skvelými ľuďmi, výborným jedlom, dobrou hudbou a skvelou atmosférou.
Atila Rusnák
Fašiangová zábava v základnej škole
Fašiangová zábava v našej základnej škole v Alkári sa začala hneď popoludní. Žiaci sa obliekli do masiek v skupinách. Skupiny tvorili spojené triedy, 1-2. trieda sa predstavila ako Šmolkovia, 3-4. trieda v kostýmoch z Hviezdnych vojen, 5-6. trieda ako Snehulienka a sedem trpaslíkov, 7-8. trieda zase urobila paródiu kapely Nox. Žiaci si museli pripraviť krátky program, takže tancovali a zahrali hru. Každého odmenili čokoládou a pomarančom. Fašiangový program pripravila učiteľka základnej školy Erika Stullerová.
Pred programom bola súťaž v stvárnení neexistujúcej veci či nejakého slovného zvratu. Napríklad: puzdro tvojho rozumu, jedna noha tu, druhá tam; udrieť klinec po hlavičke, atď. Nápady i realizácia boli vynikajúce.
Aj to bol to dobrý nápad, že sa preobliekli aj pedagógovia. Nálada bola veselá.
Musíme spomenúť, že miestna slovenská samospráva vypísala súťaž v pečení šišiek. Súťažiaci mali priniesť po 10 „pampušiek“ a 10 „haroviec.“ (U nás v Alkári sa nazývajú „pampušky“ tie šišky, ktoré sú plnené makom, orechmi alebo lekvárom. „Harovce“ nie sú plnené, do stredu sa dáva lekvár.) Porota bola trojčlenná: starosta obce Ondrej Stuller, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Judita Kasalová Sabadová a učiteľ základnej školy Peter Előházi. Víťazi v obidvoch kategóriách získali keramickú panvicu. V kategórii „pampušiek“ Klára Siposová a v kategórii „haroviec“ Fatime Vislóczkiová. Každý účastník dostal fľašu sektu. Po súťaži si prítomní pochutili na zvyšných šiškách.
J. Kasalová Sabadová
Spoznala som našu budúcnosť v našej minulosti
Na hodine slovenskej vzdelanosti sme boli v Múzeu S. Tešedíka, kde sme si pozreli výstavu Naša budúcnosť v našej minulosti. Videli sme odevy a zvyky Slovákov v Maďarsku pri významných sviatkoch v roku.
Na začiatku výstavy sme si priblížili Vianoce vo Veňarci. Spoznali sme vianočné jedlá, vianočný stromček a do krojov oblečených ľudí. Potom nasledovala Svadba v Ečeri. Nevesta nemala oblečené biele svadobné šaty, mala ich čierne, s bordovou výšivkou. Zaujímavý bol radostník, ktorý napiekla krstná mama nevesty. Potom prišla Veľká noc v Baňačke. Tam išli ženy s košíkmi do kostola. Mali v nich pasky - koláče a vajcia, ktoré posvätil farár. V ďalšej časti prezentácie sme videli Turíce v Maglóde. Ženy mali veľmi pekne zdobené farebné šaty. Sviatok božieho tela v Čemeri má takú tradíciu, že na miesto, kade prechádzal kňaz, dali kvety. Mohol po nich prejsť iba on a ostatní iba po tráve. Fašiangy v Mlynkoch boli veselé. Začínali sa tancom Šimona a Júdy na kolese. Neskôr sa oberalo hrozno v Kestúci, ktoré sa dalo do putní a z toho robili víno.
To, o čom som sa učila na hodinách slovenskej vzdelanosti, som mala možnosť vidieť na tejto zaujímavej výstave. Bol to pre mňa pekný zážitok.
Žofka Závoďanová,
žiačka 7.B Slovenskej základnej školy v Sarvaši
Nebula, svadba, koleso
Výstava slovenských umelcov v Budapešti
Galéria Chimera - Project na Klauzálovom námestí v Budapešti spustila medzinárodný program pod názvom InterArt, v rámci ktorého plánuje zorganizovať sériu výstav zameraných na umelecké scény rôznych miest s cieľom predstaviť ich maďarskému publiku, a aby ich navzájom zoznámila. Prvým hosťom galérie je hlavné mesto Slovenska. Vďaka spolupráci s bratislavskou Galériou SODA sa v rámci výstavy Nebula, svadba, koleso budapeštianskemu obecenstvu predstavia traja mladí slovenskí umelci: Viktor Frešo, Lucia Tallová a Milan Vagač. Tieto fotografie boli zhotovené na vernisáži výstavy vo štvrtok 6. marca. Viac o umelcoch a o súčasnom slovenskom umení sa dozviete v galérii do 29. marca.
Sprac. zp
Letom svetom opery
V Slovenskej základnej škole v Sarvaši zazneli známe operné árie od popredných svetových majstrov. Už takmer štyri storočia existuje na svete hudobný žáner nazývaný opera. Tá bola obľúbená nielen v minulosti, ale i v súčasnosti jej venuje svoju pozornosť nemalé množstvo ľudí z celého sveta. Lásku k nej môžeme rozvíjať od skorého veku a pestovať tak v deťoch cit pre umenie. Školský spevácky zbor v úvode zaspieval pieseň Rodná zem pod vedením Csilly Sindelovej.
Keby sme sa opýtali človeka, ktorý nie je odborníkom na hudbu, čo je opera, odpovedal by, že je to také spievané divadlo. A v podstate by to bola aj pravda. Opera je hudobno-dramatický útvar, spájajúci slovo a hudbu, herecké a baletné umenie spolu so scénickým obrazom do jedného súvislého celku. Do konca 19. storočia bola uznávaná tzv. číslovaná opera. Ďalej sa opera skladala z árií, čo sú časti určené sólovému spevu, ktoré boli technicky náročné, aby mohol spevák preukázať svoj talent. Dnešná opera je plynulá a vzniká jednoliaty a súvislí celok ako v dráme. Umelci sa hravou formou usilovali priblížiť malým aj väčším deťom krásu operného hlasu od skladateľov Wolfganga Amadea Mozarta, Giuseppeho Verdiho, Richarda Wagnera, Georgesa Bizeta a Ferenca Erkela. Nádherné árie z opier Rigoletto, Čarovná flauta, Carmen boli známe aj deťom v aule školy. W. A. Mozart sa narodil v Salzburgu. Bol zázračne nadaný. Ako trojročný hral na klavíri a na husliach. Štvorročný napísal prvú pieseň a časť koncertu. Keď mal dvanásť, napísal svoju prvú operu. G. Verdi ako dvadsaťšesťročný mal úspech po premiére opery Oberto. Potom mu však umreli deti a aj manželka a dva roky nič nenapísal. Po odmlčaní sa napísal dielo Nabucco a stal sa slávnym. Neskôr vytvoril tri nádherné opery Rigoletto, Traviata a Trubadúr. Ferenc Erkel bol maďarský hudobný skladateľ, zakladateľ maďarskej národnej opery a autor hudby maďarskej štátnej hymny.Je po něm pojmenována druhá scéna maďarské státní opery - .Je po ňom pomenovaná druhá scéna maďarskej štátnej opery - Erkel Színház. Programom sprevádzal Tamás Clementis. Humorným slovom a detskou rečou sa snažil deťom priblížiť svet opery, jej dejiny, tvorbu. Prekrásne popoludnie umožnilo žiakom Slovenskej základnej školy v Sarvaši preniknúť do sveta opery a precítiť hlboký umelecký zážitok. Aj takéto akcie a takáto práca s deťmi dotvára budúcu osobnosť človeka.
Alena Kosc
Prezentácia najnovších publikácii VÚ CSSM
Výskumný ústav Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VÚ CSSM) usporiadal 27. februára v nových priestoroch Slovenského inštitútu (SI) v Budapešti prezentáciu svojich publikácií vydaných za obdobie predošlých dvoch rokov.
Prítomných privítal riaditeľ SI Gabriel Hushegyi, zvlášť pozdravil predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSSM) Jána Fuzika a bývalého riaditeľa SI Milana Kurucza. Moderátorkou podujatia bola riaditeľka VÚ CSSM Anna Kováčová, ktorá v krátkosti zhrnula činnosť VÚ CSSM za uplynulé obdobie. VÚ CSSM pred štyrmi rokmi oslávil 20. výročie svojho založenia, vtedy pracovníci predstavili svoju výskumnú činnosť, pred dvoma rokmi prišiel rad na prezentáciu ďalších troch publikácii, po nej usporiadali vedecké sympózia na počesť učiteľa a hudobného skladateľa Ľudovíta Izáka a na počesť architekta a maliara Ivana Vydareného. Zorganizovali aj prezentáciu publikácie pri príležitosti okrúhleho životného jubilea profesorky Anny Divičanovej. Popri vykonávaní odborných výskumov sa VÚ CSSM zameriava aj na iné aktivity, napríklad organizovanie národopisných táborov, študentsko-vedeckej súťaže a medzinárodných konferencií.
V priestoroch SI sa konala prezentácia štyroch najnovších publikácií VÚ CSSM z rokov
VÚ CSSM spolu s Vydavateľstvom Ivana Kraska vydal publikáciu Alžbety Uhrinovej pod názvom Súčasná slovenská jazyková situácia v Maďarsku, ktorú predstavila lingvistka, vedúca Katedry slovanskej filológie Univerzity Lóránda Eötvösa v Budapešti Mária Žiláková. Publikácia je výsledkom viac ako pätnásťročného sociolingvistického výskumu bádateľky Alžbety Uhrinovej, v ktorej sa pokúsila zmapovať, v akých situáciách a do akej miery sa uplatňuje používanie slovenského jazyka v rozličných slovenských spoločenských vrstvách, ktoré varianty jazyka sú v súčasnosti používané. V publikácii sa vyskytujú medzi inými aj otázky týkajúce sa slovenskej jazykovej situácie v Maďarsku, autorka skúma, ako napomáhajú používaniu nášho materinského jazyka najnovšie národnostné zákony.
M. Žiláková predstavila ďalšiu publikáciu, Tematickú bibliografiu Čabianskeho kalendára 1920 - 1948, 1991 - 2012 z pera vedúcej Katedry slovenského jazyka a literatúry na pedagogickej fakulte Univerzity v Segedíne Tünde Tuškovej. Práca výskumníčky poskytuje veľmi vzácny materiál pre výskum literatúry, kultúry, národopisu. Ako M. Žiláková poznamenala, z publikácií vychádza, že obľúbený kalendár čabianskych Slovákov „spĺňa okrem tradičných obligatórnych, aj špecifické funkcie, podáva informácie z nášho menšinového života, je čítaním v materinskom jazyku, vytvára publikačné možnosti pre viaceré generácie.“ Zdôraznila praktickú stránku publikácie, uľahčujúcu záujemcom čo najrýchlejšie nájsť materiál, ktorý by si radi prečítali z hociktorého dostupného čísla Čabianskeho kalendára.
Zrod a obsah tretej publikácie, konferenčného zborníka Slovenský jazyk a kultúra v menšinovom prostredí priblížila záujemcom čestná spolupracovníčka VÚ CSSM Anna Divičanová. Publikácia je súhrnom výsledkov z medzinárodnej konferencie v roku 2012 v Békešskej Čabe s podporou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na témy Slovenská kultúra v menšinovom prostredí a Slovenský jazyk v menšinovom prostredí. Na tvorbe knihy sa podieľalo tridsaťtri autorov, dvadsať z oblasti jazykovedy, trinásť z oblasti literatúry, kultúry a národopisu.
Posledná prezentovaná publikácia má názov Poslanci slovenských národnostných samospráv v Maďarsku v reflexii sociolingvistického výskumu. Vznikla v spolupráci vedeckej pracovníčky na Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach Márie Homišinovej, Alžbety Uhrinovej a výskumníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave. Knihu predstavili predseda CSSM Ján Fuzik a autorka Mária Homišinová. J. Fuzik vyzdvihol, že „publikácia spracúva dve volebné obdobia, osem rokov nášho samosprávneho systému, jazykovú znalosť a jazykový stav našich slovenských samosprávnych poslancov.“ Vyjadril svoju radosť z toho, že okrem historických, národopisných štúdií môžeme zobrať do rúk publikáciu, ktorá zhŕňa poznatky z nášho súčasného života, jazykového stavu, čo môžeme využiť v našej práci. Výsledky sociolingvistického výskumu ukazujú, že síce viac ako polovica slovenských samospráv nepracuje v menšinovom jazyku, ale národnostné povedomie poslancov je veľmi silné. „Tieto výsledky sa zhodujú s výsledkami z posledného sčítania ľudu v Maďarsku v roku 2011, podľa ktorých vzrástol počet ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, no počet tých, ktorí považujú za svoj materinský jazyk slovenčinu, naďalej klesá,“ dodal predseda CSSM. Publikáciu podrobnejšie predstavila M. Homišinová, ktorá poznamenala, že z výskumu vyplýva, že väčšina poslancov cíti potrebu zdokonaľovať sa v slovenčine, ale nemá možnosti.
Podujatie sa skončilo pohostením účastníkov, ktorí v aule SI pokračovali v družnej výmene názorov.
Andrea Kiss
Festival na odohnanie zimy a bál v Santove
V Santove usporiadali 22. februára Festival na odohnanie zimy na dvore Barossovho domu a Obecného múzea. Už od poludnia čakali na záujemcov, ktorí sa mohli, ale nemuseli obliecť do masiek, s teplým čajom pre deti a vareným vínom pre dospelých, všetkým ponúkali chutný mastný chlieb. Kým vonku sa varila hustá polievka, vo vnútri prebiehala príprava masiek za účasti členov rodinnej remeselníckej dielne Zrnko. Ako nám prezradila vedúca dielne Nikoleta Kovácsová Somlaiová, je to vlastne združenie niekoľkých oduševnených žien, ktoré sa spojili pred viac ako tromi rokmi a usporadúvajú pre deti vo veku 3 až 8 rokov remeselnícke dielne. „Založili sme ju hlavne preto, aby rodiny s menšími deťmi mali možnosť tu priamo v obci sa zabaviť. Svoje stretnutia uskutočňujeme ročne šesťkrát a vždy sú zamerané na nejaké sviatky alebo výročné zvyky. Zaoberáme sa hlavne zhotovovaním rôznych darčekových predmetov, ale máme aj stretnutia, keď pozveme kapelu, ktorá vie dobre zabávať deti. Vtedy zvykneme mať aj „dom tanca,“ ale mali sme už aj také podujatia, v rámci ktorých si deti mohli zajazdiť na koni. Všetky akcie sú bezplatné, finančne nás podporuje obecná samospráva. Z roka na rok je nás viac, čo je veľmi potešiteľné.“
Účastníci podujatia s napätím očakávali sprievod pilíšskych odháňačov zimy, ktorí sa mali pohnúť z dolnej časti obce. Síce trochu oneskorene, ale napokon sa dostali do centra dediny. V sprievode boli zastúpení členovia spolku Klepetalo z Moháču a členovia miestneho spolku na zachovanie tradícií s koňmi.
Po príchode sprievodu sa začal kultúrny program, v ktorom vystúpili členovia tanečného spolku Furmička z Čemeru, spolku Klepetalo z Moháču, miestni tanečníci spolku Stužka (Pántlika) a členovia spolku na zachovanie tradícií s koňmi. Bezplatné podujatie usporiadal Spolok za rodiny v Santove, ktorého činnosť predstavila jeho predsedníčka Zsuzsanna Tünde Deáková. Čemerčania ohúrili Santovčanov svojím pekným krojom a choreografiou čemerské momenty, členovia Stužky zase predviedli obľúbený metličkový tanec chlapcov a krásne tance dievčat. Bušovia zas odohnali zimu natoľko, že už asi nebude tento rok ani v Santove.
Možno sa zrodila nová tradícia, po ktorej nasledovala stálica: večer sa v aule základnej školy uskutočnil tradičný fašiangový bál pre rodičov a priateľov školy, ktorý organizuje rodičovské združenie. Príjmy z bálu použijú na tábory, alebo na potrebné učebné pomôcky pre deti. Mnohí sa zabávali až do bieleho rána za hudobného sprievodu kapely Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho.
(ef)
Šiškový festival „vyrástol“ zo slovenského domu
Slovenská samospráva v Mlynkoch 1. marca usporiadala VII. Pilíšsku kavalkádu a šiškový festival v Mlynkoch. Veľkolepé podujatie je z roka na rok obľúbenejšie, presiahlo rámec regiónu a našlo si stále miesto v kalendári celoštátnych podujatí podobného druhu. Cieľom hostiteľov akcie, o ktorú prejavujú záujem tisícky návštevníkov, je oživovanie fašiangových tradícií regiónu, ako aj to, aby sa u nich každý dobre cítil, bez ohľadu na vek, pohlavie či národnostnú príslušnosť. Hoci iba druhýkrát bolo dejiskom podujatia Stredisko pilíšskych Slovákov, vyzeralo to tak, že tieto priestory už nestačia. Ako pre Ľudové noviny uviedla predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová, potešilo ich množstvo návštevníkov, ale budú musieť pouvažovať nad priestorovými možnosťami, resp. o rozšírení dejiska festivalu.
Bohatý program sa začal v miestom rímskokatolíckom kostole slovenskou slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval miestny farár Zoltán Szalay. Hneď po omši v blízkom Kantorskom dome sa uskutočnilo otvorenie výstavy miestnych výtvarníkov inštalovanej pod názvom Prišli sme, zostali sme a tvoríme. Po pouličnom fašiangovom sprievode, v ktorom boli zastúpené pilíšske národnostné obce, sa rozbehlo celodňové podujatie v budove a na dvore nového Slovenského domu. Sprievod viedli ako vždy bábky Šimona a Júdy. Zaujímavým zvykom bolo ich vozenie vo sviatočné dni po dedine na voze alebo na saniach. Na jedno koleso pripevnili dve figúrky - ženskú a mužskú - tak, aby stáli oproti sebe a obliekli ich do pilíšskeho kroja. Koleso bolo pripevnené ojom k vozu alebo k saniam. Kraj kolesa sa dotýkal zeme, preto keď sa kone pohli, Šimon a Júda sa začali točiť, tancovať. Na voze vyhrávali muzikanti. Šimona a Júdu povozili po blízkych dedinách, po Santove, Verešvári, Huti, Senváclave. Vozením týchto dvoch figúr chceli urýchliť koniec zimného obdobia. Svedčí o tom aj príslovie: „Jozef z Mariju aj Šimon z Júdu zabijú zimu.”
V stane pred Strediskom pilíšskych Slovákov patril začiatok folklórnemu programu Pilíšanov a vyhláseniu výsledkov súťaže v pečení šišiek. Najmenší Mlynčania zožali obrovský úspech s predvedením maďarských a slovenských fašiangových a detských hier. Zmes slovenských ľudových piesní v podaní slovenského pávieho krúžku prerušilo iba oficiálne otvorenie festivalu. Na javisko nastúpili aj folkloristi zo susedného Santova. Folklórna skupina Stužka bola zastúpená vo všetkých vekových kategóriách a nechýbal ani slávny páví krúžok zo Santova.
Odborná porota súťaže v pečení šišiek mala podľa slov hovorcu Ladislava Malého v tomto roku najťažšiu úlohu, keďže väčšina prihlásených sa očividne poučila z jej doterajších dobrých rád a šišky boli teda prevažne také, aké majú byť. Napokon prvenstvo získali Huťania, druhé miesto Seven Family (sedemčlenná rodina Mikušikovcov) z Mlynkov, no a na 3. mieste skončili Tri grácie, matky škôlkarov zo susedného Santova. Mali z čoho vyberať, veď v tomto roku sa do súťaže šišiek prihlásilo až 15 družstiev z celého Maďarska, ba aj zo zahraničia. Prvýkrát v histórii festivalu mali možnosť hodnotiť aj návštevníci. Mimoriadnu cenu návštevníkov napokon vyhralo družstvo Matice slovenskej zo Štúrova.
Po ukážke taekwondo a koncerte Mládežníckeho dychového orchestra z Dányu čakala na záujemcov súťaž v jedení šišiek. Druhý blok kultúrneho programu rozbehlo predstavenie tanečnej skupiny Kolibrík, ktorú na javisku vystriedali členovia národnostných speváckych a tanečných skupín regiónu. Veľký úspech mal aj program folklórneho súboru Jánošík z Partizánskeho a blok šlágrov z operetných predstavení, ktorý pod názvom Dievčatá sú anjeli, predviedli členovia miestneho folklórneho spolku Pilíš.
Na svoje si tu prišli aj deti - pri nacvičovaní tancov či premietaní rozprávok; vrátane tých najmladších návštevníkov, ktorí si v dome hier mohli zhotovovať masky, kresliť, maľovať, zúčastniť sa na rôznych veselých kvízoch a súťažiach. Pre všetkých bol k dispozícii aj bufet a tradičný jarmok, samozrejme, aj s predajom šišiek, no a nechýbala ani možnosť odviezť sa na pravom dedinskom koči.
Vynikajúce boli aj na mieste pripravené šišky družstva Hotela Slavia z rumunskej Salonty, veď práve pri týchto súťažiacich stál najdlhší rad.
Vo vykurovanom stane na nádvorí Strediska pilíšskych Slovákov po losovaní tomboly, už vo večerných hodinách sa konal koncert obľúbeného maďarského rockandrollového speváka Miklósa Fenyőa. Potom na tradičnom národnostnom fašiangovom bále hrala do tanca kapela Alapzaj. Veselicu ukončila tradičná retrodiskotéka DJ Verbanitsa pre skôr narodených, resp. pre milovníkov „staršej“ populárnej hudby. Konferencierom - moderátorom celodňového podujatia, ktoré v priamom prenose odvysielala káblová televízia BIA TV, bol László Verbanits.
(ef)
Prezentácia knihy Tri lutherské vyznania viery z Uhorska
Pamätný výbor reformácie Evanjelickej cirkvi a. v. v Maďarsku usporiadal 26. februára v Evanjelickom múzeu v Budapešti prezentáciu publikácie Tri lutherské vyznania viery z Uhorska. Predstavenie knihy, ktorá vyšla v slovenskom, maďarskom, nemeckom a latinskom jazyku, sa uskutočnilo v znamení Roku kultúry.
Prítomných pozdravili riaditeľ múzea Dr. Béla Harmati a predseda Pamätného výboru reformácie, biskup Tamás Fabiny, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol, že zrodenie tejto publikácie je významný medzník, je výsledkom niekoľkoročnej práce maďarsko-rakúsko-slovenského tímu cirkevných historikov, teológov a filológov.
Knihu predstavil profesor emeritus Dr. András Reuss. Publikácia zahŕňa tri krátke spisy z dejín luteránstva v hornouhorskej oblasti zo 16. storočia, z obdobia reformácie. Sú to svojrázne diskusné príspevky o kresťanskom vierovyznaní, neobsahujú vlastne žiadne diskusné prvky, nemajú ani útočný tón, ich hlavným cieľom je vysvetliť, ako treba chápať Božie slovo, Kristovo spásne dielo a jeho následky. Reuss ukázal aj na to, že tieto tri lutherské vyznania viery sa vo veľkej miere podobajú augsburskému vyznaniu, ale vyskytujú sa isté rozdiely, napríklad nezaoberajú sa kacírstvom. Texty boli pôvodne napísané v latinčine, nejeden z nich je po prvýkrát publikovaný v maďarskom, alebo v slovenskom či v nemeckom jazyku. Tri vyznania viery na začiatku šírenia reformácie v Uhorsku plnili dôležité funkcie vo vzťahu k štátnej moci, starej cirkevnej hierarchii, ale najmä vo výstavbe nových lutherských cirkevných štruktúr a šírení Lutherovho učenia v krajine. Viaceré okolnosti ich vzniku, ako aj ich autorstvo, sú dodnes neznáme.
Sprievodné štúdie sú skoncipované v slovenskom, maďarskom a nemeckom jazyku. „Cieľom tejto štvorjazyčnej publikácie je, aby nás jazyky neoddeľovali, ale spájali, lebo hoci máme búrlivé dejiny, máme aj veľa spoločného. Aj keď nás gramatika oddeľuje, nech nás spája spoločná viera a dejiny,“ vysvetlil hlavnú úlohu knihy Reuss.
Po ňom sa ujal slova rektor Prešovskej univerzity v Prešove prof. RNDr. René Matlovič, PhD., ktorý v krátkosti predstavil univerzitu, ktorá sa ujala vydania knihy. O ďalšej vydavateľskej činnosti inštitúcie referoval prof. PhDr. Peter Kónya PhD., známy historik, ktorý so svojím výskumným tímom dosiahol výborné výsledky.
Medzi jednotlivými príhovormi krátkymi hudobnými vstupmi spestril podujatie István Csörsz Rumen, ktorý na lutne zahral a zaspieval autentické piesne s náboženskou tematikou.
Po slávnostnej zdravici patróna Pamätného výboru reformácie Evanjelickej cirkvi a. v. v Maďarsku PhD. Miklósa Réthelyiho prišiel rad na voľnejšie rozhovory a účastníci prezentácie si mohli pozrieť aj výstavu súčasného umenia.
Andrea Kiss
Slovenský večierok vo Vácegreši
Slovenská samospráva každý rok usporiada Slovenský večierok, na ktorý sa tamojší Slováci už dopredu tešia. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď privítali na javisku kultúrneho domu hostí z Legíndu a Níže. Starostka obce a predsedníčka slovenského zboru Mária Dudášová vo svojom príhovore zdôraznila dôležitosť dobrého spolunažívania.
Hostia z Legíndu zaspievali zmes slovenských a maďarských ľudových piesní. Nížanov reprezentovali členovia Klubu dôchodcov Jasienky, ktorý pod vedením predsedníčky slovenského zboru Zuzany Kučerovej sa prvýkrát predstavili mimo svojho rodiska na javisku. Ale ich originálne nížanské piesne očarili publikum podobne, ako hymnická pieseň Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia. Zlatým klincom slovenského večera bolo vystúpenie členov miestneho Klubu dôchodcov so slovenskými a maďarskými ľudovými piesňami, s ktorými spievali nielen domáci, ale aj hostia. Po programe pokračoval spoločný spev a rozhovory za bielym stolom. Účastníci sa lúčili v nádeji, že sa stretnú vo Vácegreši aj o rok.
Andrea Baloghová-Czollerová (ef)