Čajové popoludnie v Telekgerendáši
Národnostná samospráva telekgerendáškych Slovákov a páví krúžok Borouka zorganizovali 12. apríla svoje tradičné Čajové popoludnie. Priateľské stretnutie sa uskutočnilo po ôsmy raz, s účasťou hostí z Békešskej Čaby, Kétšoproňu, Kondorošu a Čabačúdu. Na príjemné popoludňajšie posedenie zavítali aj starostka obce pani Medvegyová a predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely.
Po uvítacích slovách patrilo javisko vystupujúcim skupinám. Drobní škôlkari z miestnej materskej školy Nezábudka predviedli slovenské kolové hry a vyčarovali všetkým úsmev na tvári. Žiaci čabianskej katolíckej základnej školy sv. Dominika oživili známu rozprávku o repe, po nich zaspievali maďarské i slovenské ľudové piesne členovia spevokolu Nezábudka. Čabiansku ľudovú hudbu prezentoval spevácky zbor Orgován. Páví krúžok Ružička z Kondorošu pobavil prítomných veselými melódiami o nepriaznivých účinkoch manželstva na mužov. Z Kétšoproňu prišli s krátkym programom citarový súbor Rosička a folklórny súbor Horenka. Kultúrnu časť podujatia uzavrelo vystúpenie miestneho pávieho krúžku Borouka.
Po folklórnom programe miestni prichystali pohostenie, chutný hovädzí perkelt. Po losovaní tomboly nasledovala tanečná zábava so živou hudbou.
Andrea Kiss
Deň matiek patrí všetkým mamám
V Maďarsku sa prvá májová nedeľa nesie v znamení osláv všetkých matiek. V prevažnej väčšine krajín, tak aj na Slovensku, oslavujú matky o týždeň neskôr, teda v druhú májovú nedeľu. Na podstate to však nič nemení - všade je to oslava materstva, obetavosti a lásky matiek voči svojim deťom. Tento rok si pripomíname tento výnimočný deň 4. mája.
Čo sa vlastne oslavuje?
Deň matiek je výnimočný sviatok, ktorý pamätá na všetky mamičky. Byť matkou je životným poslaním. Je to niečo, čo môžeme zažiť len my, ženy. Prežívať chvíľky, kedy je dieťa súčasťou nášho tela počas krásnych deviatich mesiacov, prežívať bolesť i neskutočné šťastie pri prvom objatí čerstvo narodeného dieťatka a potom prežívať neskutočnú lásku, ktorá každým dňom rastie a prehlbuje sa, prinášať obety pre dobro a šťastie nášho dieťaťa, byť svedkom jeho prvých krokov, slov, prvých školských úspechov i neúspechov, byť svedkom jeho prvých lások, prvých životných sklamaní i radostí. Byť matkou znamená nechať svoj život obrátiť hore nohami a žiť ho pre druhých - pre naše deti.
Iste každá mamička uzná, že byť matkou je vzácny dar, ktorý sme dostali a ktorý si zaslúži oslavu v podobe Dňa matiek. Tento deň, samozrejme, patrí aj všetkým adoptívnym či náhradným mamám.
Ako ho prežiť?
Aby Deň matiek len tak neuplynul bez povšimnutia, je dobré si tento deň nejako spríjemniť. Žiadne domáce práce a stres. Tento deň patrí vám, preto zabudnite na všetky povinnosti a nepríjemnosti a užite si ho naplno. Zaslúžite si to! A ako možno Deň matiek stráviť?
V uliciach miest a obcí sa často pri príležitosti Dňa matiek konajú rôzne podujatia, deti majú vystúpenia, v ktorých ďakujú svojim mamičkám. Môžete teda vyjsť do ulíc a svoj deň osláviť takýmto štýlom, spolu s ďalšími mamičkami a ich deťmi.
Ak ste skôr za intímnejšiu oslavu v kruhu rodiny, môžete si užiť pekný spoločný výlet, piknik či slávnostný obed v reštaurácii. Dôležité je, aby ste si tento deň užili a vychutnali si chvíľky so svojimi najbližšími.
Nemali by sme však zabúdať ani na naše mamy. Veď tento deň právom patrí aj im.
Kytička kvetov, sladká bonboniéra či pohľadnica s vyznaním iste potešia každú mamičku a babičku zároveň. Môžete svoju mamu tiež pozvať na váš rodinný výlet alebo na obed, jednoducho zahrnúť do vašej rodinnej oslavy Dňa matiek aj vašu vlastnú mamu.
Mária Sanatová - spr.
Modlitba za mamu
Úprimnú vďaku prijmi, Pane,
Za to, že mama vravieť komu mám.
Za chvíle Tebou požehnané,
Čo s mamou denne prežívam.
Úprimnú vďaku prijmi, Bože,
Za lásku, čo cítiť smiem,
Že odpustiť vie neposlušnosť,
Zlé slovko nikdy nepovie.
My chválime Ťa, dobrý Bože,
Že každá mama svojim deťom
Vždy naporúdzi, blízko je
Na cestách týmto Tvojim svetom.
Že aj keď sily nestačia,
Snaží sa a nehľadí na seba
A na to, aby ozaj šťastná bola,
Nikdy jej veľa netreba.
Ďakujem, Pane, za mamu moju,
A myslím to úprimne,
Veď predsa niet človeka iného,
Čo by viacej stál pri mne.
S Tebou, Pane, a s mamou mojou,
Istotu mám pre každý deň.
A verím, že neskončí sa tento vzťah,
Čo nie je iba krásny sen.
Prosím, Bože, za mamičky,
Za oteckov, za rodiny.
Za tie deti, čo niečo im chýba,
Nech v Tvojej veľkej láske, dobrote,
Napraví sa táto chyba.
Uč nás všetkých, Bože dobrý,
Pamätať to veľké prikázanie
Že milovať treba Teba,
Ctiť si blížnych, ktorých máme
A lásku dávať. Vypočuj nás, Pane.
Amen
Zástupkyne zo Svetového hnutia matiek sa stretli v Paríži
V Paríži sa v apríli stretli na každoročnom zasadnutí zástupkyne Svetového hnutia matiek (MMM-Make Mothers Matter) z Európy a sveta. Za predsedníčku zvolili A. M. Liedekerke z Bruselu, doterajšiu líderku európskej sekcie. Jej prioritou je ohodnotenie neplatenej práce matiek a ich sociálna ochrana. Aj mimo Európy chce ďalej bojovať za zabezpečenie dôchodkov matiek a prevenciu schudobnenia.
Účastníčky si vypočuli referáty zástupkýň MMM v radách v OSN (Komisie pre ženy v New Yorku, v Ženeve). Referovali o ideologickom zameraní riadiacich inštitúcií, ktoré chcú úplne vynechať z oficiálnych dokumentov pojmy rodina a materstvo. Úloha matky je zredukovaná na termín „práca sociálnej reprodukcie“. Aj podpora projektov matiek je možná najskôr v súvislosti s chudobou, s rozvojom infraštruktúr alebo poľnohospodárstva. V roku zosúladenia práce a rodinného života MMM spolupracuje s IFFD (Medzinárodnou federáciou pre rozvoj rodiny) a s COFACE (Konfederáciou rodinných organizácií Európy) na témach medzigeneračnej solidarity.
Fórum života
Divadelný večierok v Slovenkom Komlóši
Vrtochy starej mamy
V preplnenej aule slovenskej školy sa konalo začiatkom marca divadelné predstavenie komlóšskeho slovenského ochotníckeho divadla s premiérou hry Vrtochy starej mamy. Na predstavenie zavítali, okrem domácich, aj diváci z Veľkého Bánhedešu, Pitvarošu a Segedínu.
Dej sa odohráva v šesťdesiatych rokoch minulého storočia niekde v Československu, v remeselníckej rodine. Stará mama sa rozhodne, že vydá vnučku Danu pomocou inzerátu. Zápletka sa stupňuje, keď sa rad radom objavujú pytači. Predstavenie je plné komických situácií a zvratov, ktoré naši divadelníci stvárnili výborne.
Text Berty Waterstradtovej upravila a hlavnou organizátorkou bola Erna Lauková, réžiu mal Ján Klement.
Nové predstavenie sa uskutočnilo s finančnou podporou Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku.
Členovia slovenského ochotníckeho divadla v Slovenskom Komlóši, vďaka ich svedomitej a vytrvalej príprave, poskytli divákom príjemné chvíle a výbornú zábavu.
Marianna Melegová Bajczerová
Nielen ečerské ženy sa umyli v Potoku lásky
V tomto roku oživili v Ečeri tradíciu umývania sa v Potoku lásky na Veľký piatok aj návštevníci z Kerestúru, Čemeru, Malej a Veľkej Tarče.
Prítomným priblížil zvyk predseda slovenskej samosprávy Ondrej Csaba Aszódi. V minulosti sa umývali na Veľký piatok v tečúcej vode. Považovali to za prevenciu pred kožnými chorobami, najmä dievky, aby mali hladkú tvár a zaistili si sviežosť a krásu na celý rok. Verili, že práve v tomto čase má voda liečivé, zázračné účinky a takto sa zabezpečovalo zdravie pre ľudí, ale nielen pre nich, pretože k vode sa privádzali aj hospodárske zvieratá, napríklad sa v nej brodili kone, aby boli mocné a zdravé. Hoci voľakedy sa ženy umývali nadránom v potoku, oživený zvyk kvôli pracovným povinnostiam usporadúvajú popoludní a po ňom pozývajú návštevníkov na čaj a tradičný ečerský svadobný koláč do Oblastného domu.
(ef)
Slovenských učiteľov a školákov v Budapešti potešili knihy z ÚSŽZ
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí odštartoval projekt podpory slovenských škôl a škôl s fakultatívnym vyučovaním slovenského jazyka v krajinách so slovenskými národnostnými menšinami. Podľa slov predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka ide o dlhodobý zámer, cieľom ktorého je rozšíriť a oživiť fond školských knižníc v školách tých miest a obcí, v ktorých sa vzdelávací proces uskutočňuje v slovenčine, alebo sa v školskom programe vyučuje slovenský jazyk. Do projektu, ktorým chce ÚSŽZ podporiť kvalitu výučby slovenského jazyka a zároveň motivovať záujem detí o pôvodnú slovenskú literatúru, ako aj rozšíriť ich vedomosti a poznatky o Slovensku - krajine ich predkov, budú v dlhodobom časovom horizonte zahrnuté školy v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine. V stredu 16. apríla Igor Furdík odovzdal prvý z týchto podporných „knižných balíkov“ pedagógom a žiakom slovenskej školy v Budapešti.
Materská škola, všeobecná škola, gymnázium a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Tak znie celý názov komplexného vzdelávacieho zariadenia, ktoré vzniklo už pred viac ako šiestimi desaťročiami (história školy sa píše od roku 1950) a pre slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku má ohromný význam. Nielen preto, že škola v príjemnom a vľúdnom tichom prostredí ulice Lomb nepochybne pozitívne pôsobí na sebavedomie pedagógov i žiakov, keďže je situovaná v samom centre maďarskej metropoly, ale predovšetkým pre jej obsahový a významový dopad na upevňovanie národného povedomia najmladších generácií Slovákov v hlavnom meste Maďarska. A zajedno aj preto, že práve v tejto škole od nepamäti je založený fundament a záruka, že v nej rozvíja svoj talent a slovenskosť budúca intelektuálna elita Slovákov v Maďarsku. Škola vždy bola, je, a - verme, aj nadlho zostane nádejou, že ďalšie potomstvá budapeštianskych Slovákov budú slovenčinu používať a využívať ako živý jazyk, a nie iba ako pripomienku ich prastarými materami ručne vyšívaných sloganov na historických ozdobných kuchynských nástenných obrusoch a dečkách.
Budapeštianska škola je výnimočná a osobitá aj tým, že vyučovací proces vo všetkých predmetoch - ako v jedinej slovenskej národnostnej škole v hlavných mestách krajín so slovenskými národnostnými menšinami - sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Aj preto mohla mať riaditeľka Júlia Szabová Marloková spoločne s celým pedagogickým zborom dvojnásobnú radosť z toho, že Igor Furdík nielen s nošou povzbudzujúcich a motivačných slov, ale najmä s pestrosťou a mnohorakosťou titulov beletristickej, encyklopedickej a odbornej slovenskej literatúry, ako aj niekoľkých multimediálnych titulov, ktoré vari ešte bezprostrednejším a pre najmladšiu generáciu prijateľnejším spôsobom môžu pozitívne pôsobiť na rozvíjanie slovenského jazyka, vnímanie jeho zvláštností, krásy, zvukomalebnosti i zložitosti, si vybral práve ich školu za cieľ prvej kapitoly prínosného projektu ÚSŽZ pre najmladšiu generáciu Slovákov v zahraničí.
V Maďarsku sa postupne táto hmatateľná podpora dostane aj ďalším školám. Nové knižné tituly pribudnú do nasledujúcich škôl: Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a žiacky domov v Békešskej Čabe, Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom, Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov v Sarvaši, Slovenská dvojjazyčná základná škola a materská škola v Slovenskom Komlóši, Základná škola Františka Rákócziho II. v Dabaši-Šáre, Základná škola v Jášči - členská inštitúcia súkromnej školy vo Várpalote.
Ľudo Pomichal
Literárny večierok s hudbou, básňami a v dobrej nálade
V rámci série literárnych večierkov národností usporiadala pred veľkonočnými sviatkami Slovenská samospráva XIII. obvodu spolu s Osvetovým strediskom A. Józsefa slovenský literárny večierok.
Dvojjazyčný literárny večierok a stretnutie s predstaviteľmi slovenskej literatúry v Maďarsku: poetkou Evou Fábiánovou, básnikom Imrichom Fuhlom a prozaikom Zoltánom Bárkányim Valkánom poctil svojou prítomnosťou predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi a mnohí predstavitelia budapeštianskych slovenských samospráv, ako aj riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Szabová Marloková a žiaci ňou vedenej výchovno-vzdelávacej inštitúcie.
Prítomných v mene organizátorov pozdravil pracovník osvetového strediska Lajos Szalkai, ktorý sa zmienil o dobrej spolupráci so slovenským zborom a o sérii literárnych večierkov všetkých jedenástich národností, ktoré majú samosprávy v obvode. O dobrej spolupráci hovorila aj Zuzana Hollósyová. Predsedníčka slovenskej samosprávy pripomenula, že XIII. obvod je sídlom viacerých slovenských inštitúcií. Tu sa nachádza budapeštianska slovenská škola, je tu redakcia Ľudových novín, tu sídli aj Budapeštiansky slovenský zbor Ozvena, majú teda pre koho pracovať. Literárne večierky organizujú pravidelne, ale radi vyhoveli požiadavke osvetového strediska.
V rámci úvodného kultúrneho programu vystúpila flautistka Beáta Šutinská so svojou študentkou a počas prezentácie recitovali básne účastníkov žiaci budapeštianskej slovenskej školy. Novú zbierku Z. Bárkányiho Valkána Jabloň predstavil a moderátorom podujatia bol básnik a novinár Imrich Fuhl.
Na večierku sa hovorilo o dvojjazyčnosti, o tom, či je potrebné, aby národnostných literátov prijala väčšinová spoločnosť, ale aj o výmene obyvateľstva po druhej svetovej vojne, ktorá je témou najnovšej Bárkányiho zbierky.
Bol to zaujímavý večer, v ktorom nechýbal humor, pozoruhodné myšlienky a hlavne možnosť, aby sme strávili trochu času spolu.
(ef)
Nová tvár budapeštianskeho podzemia
Koncom marca odovzdali do prevádzky prvý úsek najnovšej, štvrtej linky budapeštianskeho metra, ktorá spája vlakové stanice Kelenföld a Keleti. Nápad vybudovať takúto linku sa zrodil už v roku 1972, strastiplná etapa administratívnych, politických či finančných prekážok teda trvala vyše štyri desaťročia. Štvrtá linka je dnes, našťastie, realita, a obyvatelia hlavného mesta Maďarska ho prijali s veľkým nadšením. Netradičný, moderný, sem-tam priam umelecký vzhľad nových staníc a moderné súpravy metra, ktoré by mali v budúcnosti premávať úplne automaticky - bez potreby zásahu šoféra, prilákali do podzemia davy záujemcov a dodnes je priam nemožné cestovať novým metrom bez vzhliadnutia fotografujúcich nadšencov. Aj náš pravidelný prispievateľ sa vybral do metra, aby vám priblížil časť novej tváre podzemnej Budapešti.
Východná stanica (Keleti pályaudvar)
Návštevníci Budapešti prichádzajúci zo Slovenska môžu hneď z vlaku prestúpiť do metra, štvrtá linka tu má totiž jednu zo svojich konečných zastávok. Jej tunel leží v hĺbke 16 metrov a stretáva sa s druhou linkou metra. V blízkosti pokladne odhalili v roku 2013 dielo mexického maliara Julia Carrasca Bretóna Predstavivosť mexických textilných remeselníkov, ktoré umelec daroval mestu.
Námestie sv. Gerharda (Szent Gellért tér)
Prvá budínska zastávka štvrtej linky sa nachádza 32 metrov pod slávnymi kúpeľami Gellért. Špirálovitú mozaiku na jej nástupišti si nepopletiete so žiadnou inou.
Okružné námestie Zsigmonda Móricza (Móricz Zsigmond körtér)
Na výstavbu stanice metra tu mysleli už počas rekonštrukčných prác v roku 2002. V posledných rokoch sa tvár námestia zmenila na nepoznanie - pribudlo množstvo zelene, obmedzili automobilovú premávku, vzniklo viac priestoru pre chodcov a vybudovali novú stanicu metra.
Centrum Nového Budína (Újbuda központ)
Vzďaľujúc sa od Dunaja sa zastávky linky dostávajú čoraz bližšie k povrchu - táto stanica je v hĺbke 13 metrov. Okolie bolo vďaka prítomnosti nákupných centier beztak obchodným a administratívnym centrom štvrte, prítomnosť metra však pravdepodobne prispeje k ďalšiemu ekonomickému rastu tejto časti Budína.
Sprac. zp
Uchopiť nedotknuteľné
Pred 14. ročníkom Celoštátnej konferencie vedúcich slovenských národopisných zbierok
Vlani uplynulo desať rokov odvtedy, ako vznikol Dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (17. október 2003, Paríž). Riaditeľstvo nehmotného kultúrneho dedičstva v Maďarsku odo dňa výročia pripomína po celej krajine na rôznych podujatiach, aké je dôležité, aby sa tradícia stala súčasťou každodenného života človeka.
Konferencia na Budapeštianskej vysokej škole komunikácie začiatkom februára tohto roka hľadala možnosti, ako zaradiť dedičstvá, ktoré sú zapísané do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Maďarska (skr. Národný zoznam), medzi turistické atrakcie a sprístupniť ich širokej verejnosti bez toho, žeby nastal zlom v praxi uchovávania.
V Etnografickom múzeu v Budapešti otvorili 16. apríla putovnú výstavu s názvom Uchopiť nedotknuteľné (Capturing the Intangible), cieľom ktorej je predstaviť návštevníkom cez rôzne artefakty - doplnené fotografiami a textami - dedičstvá Národného zoznamu, na ktorom figuruje aj turíčne ozdobovanie kostola slovenských evanjelikov v Mende.
Výstava pomôže pochopiť, čo znamená rôznorodosť kultúry, identita, dialóg, komunita a vlastné dedičstvo. Za uplynulé roky sme niekoľkokrát zdôraznili aj na slovenských fórach, že je dôležité, aby si naše komunity uvedomili, aké poklady, vedomosti si uchovávajú v praxi. Pomocou úžasných nápadov autorov expozície výstava poskytuje pre mladú generáciu nezabudnuteľný zážitok tým, ako priblíži jednotlivé zvyky životného cyklu. Názorné ukážky presvedčia návštevníka o tom, že zvyky dokážu vytvoriť silnú komunitu a zároveň posilniť ich identitu. Návštevník si môže počas prehliadky obliecť kroje tzv. Maťóovcov, huňu Šokacov, môže vyfarbiť nástennú maľbu z Kaloče, poskladať drevený kyjak a cez lupu si pozrieť artefakty, ktoré sú potrebné na uchovávanie nehmotného dedičstva daného spoločenstva.
Počas prehliadky výstavy sa postupne vynárajú otázky: Čo nás priťahuje k tomu, aby sme sa stali členmi danej komunity? Prečo je dobré byť účastníkom uchovávania tradície? Má každý dedičstvo, ktoré sa dá tradovať, odovzdať nastupujúcej generácii?
Výstava je otvorená do 29. júna 2014.
Katarína Király PhD., etnologička
Za Imrichom Tóthom
Po dlhej a ťažkej chorobe nás 14. apríla navždy opustil dlhoročný aktivista, zakladateľ Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Imrich Tóth.
I. Tóth sa narodil 22.10. 1929 v Dunaeďháze a do svojich deviatich rokov nevedel dobre po maďarsky. Chodieval do hnutia „levente“, kde bolo zakázané hovoriť po slovensky. Pôvodným povolaním bol kováč, potom ďalej študoval a po získaní odbornej maturity vo vyššej škole pedagogického zamerania v Budapešti absolvoval pedagogický kurz a ako slovenský učiteľ sa dostal do Čúváru (Csővár). Okrem miestnej školy vyučoval našu materčinu aj v Jači (Acsa) a Gute (Galgaguta). Po vojenčine, v roku 1952, sa vrátil do rodnej obce, kde síce pracoval v družstve ako agrotechnik, ale s pedagogickou činnosťou sa úplne nerozlúčil, pretože súčasťou jeho práce bola príprava traktoristov a bol vedúcim župnej pionierskej organizácie. V období zakladania Zväzu pred skoro sedemdesiatimi rokmi, ako vtedajší najdôležitejší cieľ pokladal zavedenie výučby slovenčiny v miestnej škole. V rámci výmeny obyvateľstva sa na Slovensko, do Nesvád, presídlilo 47 rodín, medzi nimi aj dvaja bratia pána Tótha, ktorý stál tridsať rokov na čele miestneho klubu dôchodcov. V tých najkrajších časoch mala organizácia spolu so speváckym zborom a citaristami vyše 160 členov. Organizoval podujatia, a keď išli na výlet, nestačil im jeden veľký autobus. Napriek tomu, že pred vyše desiatimi rokmi prekonal infarkt a mal problémy s cukrovkou, až do smrti navštevoval klub dôchodcov. Imrich Tóth bol tesne po vojne aj členom Protifašistického zväzu Slovanov v Maďarsku, dlhé desaťročia zastupoval dunaeďházskych Slovákov vo volených zboroch Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a neskôr v ZSM.
Ani na sklonku života sa nevzdal slovenských koreňov: Imrich Tóth spracúval miestne dejiny z obdobia druhej svetovej vojny, zisťoval mená miestnych obetí, venoval sa dejinám legendárneho, v okrese nezdolateľného zeleno-bieleho miestneho futbalového mužstva.
Mal syna a dcéru a šesť vnúčat. Imrich Tóth bol jedným z mála ľudí, ktorým zveľaďovanie slovenských tradícií nebolo iba pusté slovo.
Posledná rozlúčka s ním sa konala 18. apríla na dunaeďházskom cintoríne podľa evanjelických zvykov.
Česť jeho pamiatke!
Členovia OSMM oživili veľkonočné tradície
Po februárovej zabíjačke v Slovenskom Komlóši sa členovia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku rozhodli oživiť ďalšiu tradíciu. Iniciátorom spoločnej prípravy na Veľkú noc bol dlhodobo aktívny člen Dušan Kunovac.
Dejiskom veľkonočného stretnutia skupiny mladých Slovákov bol Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. S pomocou Alžbety Liptákovej si osvojili tradície maľovania vajíčok, na stoloch ich čakali veľkonočné dobroty - podmienky boli dané na strávenie príjemného popoludnia. „Pôvodne by sa tento program mal uskutočniť v rámci celomestského študentského kultúrneho podujatia, ale kvôli organizačným chybám sa celý program presunul na iný deň. Dušan sa však rozhodol, že veľkonočnú akciu predsa uskutoční len pre členov OSMM,“ povedal predseda OSSM Ondrej Kiszely. „Nakoniec sme spolu strávili príjemný deň v rodinnej atmosfére, počas ktorého sa členovia nášho tímu ešte viac zblížili. Dokonca sa objavili aj nové tváre, ktoré vyjadrili záujem o účasť na ďalších programoch OSMM,“ hodnotil veľkonočný program predseda. Vajcia na maľovanie zabezpečila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Békešskej župe Ilona Csicselyová.
OSMM sa v budúcnosti chce viac zameriavať na organizovanie takýchto menších podujatí, cieľom ktorých, popri oživení tradícií predkov, je zbližovanie sa členov a vybudovanie priateľského, dobre fungujúceho tímu a silnej členskej základne. Ďalšie takéto stretnutie sa podľa plánov bude konať koncom jari v Slovenskom Komlóši, kde sa účastníci naučia pripraviť výbornú miestnu špecialitu, komlóšske kvasienky.
Andrea Kiss
Prípravy na veľkonočné sviatky v Kétšoproni
Pre učiteľov a žiakov Katolíckej materskej školy a základnej školy sv. Štefana v Kétšoproni vždy zohrávalo kľúčovú úlohu zachovávanie tradícií a zvykov. V tom ich stále podporuje miestna Slovenská samospráva a členovia folklórneho súboru Horenka. Pred príchodom Veľkej noci sa mladí i starší už tradične stretávajú, aby sa spoločne pripravili na významný jarný sviatok, v tomto roku sa stretli
Uskutočnila sa tvorivá dielňa, kde si deti pomocou pedagógov a členov folklórneho súboru Horenka pripravili korbáče, dekorácie na dvere a stôl, pohľadnice. Starší sa im snažili priblížiť aj gastronómiu svojich predkov, porozprávali im, ako pripravovali chlieb. Následne mohli všetci ochutnať chlebíčky, každý podľa svojej chuti, či už natreté lekvárom alebo maslom, s cibuľou. Deti mali príležitosť vyskúšať aj robenie cestovín. Vrcholom dňa bola ochutnávka domácich zákuskov, ktoré upiekli pre deti miestne babky.
Keďže školu prevádzkuje cirkev, veľký dôraz sa kladie aj na zachovávanie náboženských tradícií. Deti spolu s katechétom strávili čas aj v znamení duchovnej prípravy na veľkonočné sviatky a následne sa v miestnom kostole zúčastnili na krížovej ceste, spomínajúc na utrpenie Ježiša.
Andrea Kiss
Veľkonočné tvorivé dielne pre najmenších v Budapešti
V slovenskej materskej škole, všeobecnej škole, gymnáziu a žiackom domove v XIII. obvode Budapešti bolo aj pred Veľkou nocou veselo. Učitelia totiž pripravili pre žiakov nižších ročníkov a škôlkarov remeselnícke dielne.
Žiaci najnižších ročníkov slovenskej školy v Budapešti sa zhromaždili 16. apríla v popoludňajších hodinách v aule budovy, kde im pripravili pedagógovia veľkonočnú tvorivú dielňu. V tejto škole je už mnohoročnou tradíciou, že pred príchodom Veľkej noci žiaci s učiteľkami strávia spolu jedno kreatívne popoludnie prípravou drobností, darčekov, dekoračných predmetov z papiera a sadry. Kartónové zajačiky, farebné ozdoby vyrobené detskými rukami určite skrášlili veľkonočný stôl v každej domácnosti.
Stalo sa už tradíciou, že pred Vianocami a pred Veľkou nocou usporiadajú v budapeštianskej slovenskej materskej škole remeselnícku dielňu, kde majú možnosť deti so svojimi rodičmi pripravovať darčekové predmety a spolu sa chystať na rodinné sviatky. Okrem toho sú veľkonočné dielne vždy vhodnou príležitosťou aj na to, aby sa nastávajúci škôlkari mohli zoznámiť so škôlkou voľne.
Nebolo tomu inak ani tento rok, keď sa v aule budapeštianskej slovenskej školy zišli 17. apríla malí a veľkí škôlkari spolu so svojimi rodičmi a príbuznými. Privítala ich vedúca materskej školy Alžbeta Litauská Héjjasová, ktorá im prezradila, že môžu maľovať vajíčka, vyfarbovať omaľovánky a pripravovať rôzne predmety z ekologickej plastelíny. Nechýbala ani tradičná oblievačka a hľadanie hniezd zajačikov.
Andrea Kiss a Eva Fábiánová
Veľká noc v tardošskej škôlke
Členky slovenského voleného zboru zavítali 9. apríla do miestnej materskej školy, kde sa zúčastnili na slovenskom zamestnaní s názvom Veľká noc v škôlke.
Pesničkami, tancom, básničkami nám do sály spoločenského domu priniesli atmosféru jari:
„Jarná brána zelená sa,
jarná brána otvára sa...“
Nechýbali však ani zvieratká: kohútik, kuriatko, zajačik ušiačik. Nakoniec predniesli veľkonočný zvyk - oblievačku.
„Oblievaj, oblievaj vlasy a hlavičku,
ale mi zašanuj tú novú sukničku.“
Potom chlapci povedali svoj veršík:
„Šibem, šibem, šibi, ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička, daj vajíčko z košíčka.“
Chlapci obliali dievčatká a šibali korbáčikom, samozrejme aj nás dospelé ženy. Z košíčkov dievčatá vybrali kraslice, ktoré spolu farbili v škôlke. O veľkonočných zvykoch na Slovensku a v Tardoši porozprávala bývalá učiteľka Anna Crnečká. Ukázala im, ako sa pletie ozajstný korbáč a čo znamenajú stužky na ňom.
Predsedníčka slovenskej samosprávy Veronika Árendášová pochválila deti, ktoré boli veľmi šikovné a darovala im čokoládové vajíčka.
Veľká vďaka patrí učiteľkám Judite Dubrovszkej a Helene Sábdorovej, ktoré už tridsať rokov vštepujú svojim zverencom slovenský jazyk, zvyky ich predkov. Do ďalšej práce im aj my prajeme veľa vytrvalosti a nech sa im aj naďalej darí.
Anna Crnečká
Zanecháva po sebe stopu
Zoltán Bárkányi Valkán v Segedíne
V priestoroch Domu menšín na Ostrovského ulici v Segedíne sa 14. apríla zišli fanúšikovia slovenskej literatúry v Maďarsku, aby sa stretli s kestúckym rodákom, novinárom a spisovateľom, autorom viacerých úspešných zbierok krátkych próz Zoltánom Bárkányim Valkánom. Autor vo funkcii literáta prvýkrát zavítal medzi nich na pozvanie Spolku segedínskych Slovákov a segedínskej slovenskej samosprávy. Organizátorov podujatia podnietili dve dôležité udalosti súvisiace na jednej strane so samou umeleckou tvorbou nášho významného prozaika, na strane druhej s literatúrou vôbec. Ide o skĺbenie dvoch kultúrnych skutkov: o predstavenie novej zbierky (Jabloň) spisovateľa, ktorá uzrela svetlo sveta koncom minulého roka, a o deň maďarskej poézie (11. apríl), čo iniciátori tohto literárneho stretnutia vnímajú v širšom zmysle ako príležitosť hovoriť o literatúre ako takej, v našom prípade o slovenskej literatúre v Maďarsku.
Príjemnú atmosféru vyvolanú srdečným zvítaním sa spisovateľa s prítomnými zavŕšilo stretnutie s dcérou Valkánovho spisovateľského druha, básnika Juraja Dolnozemského, s pani Zuzkou Agodovou Antalovou, ako aj so synom jeho niekdajšieho učiteľa na strednej škole, profesora matematiky Imricha Očovského, s Imrichom Očovským mladším. Milého hosťa v mene usporiadateľov pozdravil predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčík a odovzdal slovo vysokoškolskej profesorke pani Kataríne Maruzsovej Šebovej, moderátorke literárneho stretnutia, ktorá vo svojom krátkom úvode povedala:
„Ste členom trojice slovenských spisovateľov v Maďarsku (Michal Hrivnák 1936; Oldřich Kníchal 1939; Zoltán B. Valkán 1941), ktorí sa aj v súčasnosti podieľajú na vytváraní a obohacovaní tunajšej prozaickej tvorby. V tomto procese svojou spisovateľskou aktivitou a erudovanosťou vynikáte práve vy, najmladší aktér spomínanej trojice. V posledných piatich rokoch dosahujete svoj umelecký zenit vydaním až troch zbierok drobných próz (Vianoce tetky Karovej 2009; Pivnica 2011; Jabloň 2013) a v súčasnosti už pracujete na svojich najnovších textoch. Na základe týchto pozoruhodných výsledkov si myslím, že je oprávnená otázka, v čom väzí vaša neuhasiteľná snaha umeleckým slovom reflektovať súčasné všeľudské problémy, ako aj problémy týkajúce sa slovenskej národnosti v Maďarsku vo všeobecnosti a prirodzene obzvlášť vášho rodného Pilíša.“
Pán Valkán svoj dôverný a láskyplný vzťah k rodisku demonštroval osobnými zážitkami a autorským čítaním úryvkov zo svojich poviedok. Zo svojej novej zbierky vyzdvihol rovnomennú prózu Jabloň, v ktorej sa sústreďujú takmer všetky typicky „valkánovské“ umelecké znaky (hiát a hľadanie otca, odchody a návraty, zelený prístup k prostrediu, senzualita, hedonizmus, lyrizmus, baladickosť, starnutie, rozklad tradičných hodnôt a napokon motív výmeny obyvateľstva). Autor tomu poslednému motívu venoval širšiu pozornosť a vyznal sa aj zo svojich osobných zážitkov a výskumov tejto historickej udalosti vážne zasahujúcej do života Slovákov v Maďarsku. Jeho rozprávanie spestrila prednesom úryvkov z tejto prózy Iveta Hruboňová.
Na záver sa v prítomných záujemcoch o prózu tohto spisovateľa potvrdilo, že v pozadí Valkánovho umeleckého potenciálu sa skrýva akiste túžba každého spisovateľa: zanechať stopu po sebe pre nasledujúce generácie a tým zachrániť a uvádzať do pohybu ním a jeho dobou reprezentované hodnoty. K tejto práci mu želáme do budúcnosti dobré zdravie a nehasnúci elán do ďalšej tvorby.
Katarína Maruzsová Šebová