1 otázka - 1 odpoveď
odpovedá riaditeľka Divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku Daniela Onodiová
- V poslednej dobe sotva stíhame vykladať na náš portál www.luno.hu predbežné správy o predstaveniach Divadla Vertigo pri CSSM v rôznych kútoch Maďarska, ba občas i v zahraničí. Ako by ste opísali uplynulé mesiace a na čo sa môžu milovníci divadla tohto roku ešte tešiť?
- Rok sme začali „opatrne“. Potom sme sa rozbehli a na našu radosť sme od začiatku roka absolvovali 14 predstavení tak v Maďarsku, ako aj vo Vojvodine na festivale DIDA v Pivnici a po dlhšom čase v Bratislave. V pomere s ročným priemerom, ktorý predstavuje takých 30-35 predstavení, je to „slušný“ počet. Organizačné problémy máme teraz predovšetkým v prípade ochotníckej zložky divadla, veď v Našej mačičke hrá osem hercov a hudobníkov. Sú to zamestnaní ľudia, mnohí z nich majú záväzky aj cez víkend, takže dať ich dokopy je niekedy naozaj priam kumšt. S naším novým predstavením Keď dozrel čas, kde hrajú profesionálni herci, sa teraz chodí trošku ľahšie, pretože sú v ňom len tri postavy a troch hercov nie je až taký problém zorganizovať. Zatiaľ sme s ním boli na miestach, kde neboli ťažkosti s technikou, totiž problém býva vtedy, keď na danom mieste nie sú tri fázy, to som sa už naučila aj ja... inak technický antitalent. S Mačičkou ešte stále nekončíme, nuž a divadelnú hru Keď dozrel čas potiahneme ešte dobrých pár mesiacov. Dokonca sme sa teraz vrátili k hre Zabudla som, s ňou mám ešte tiež plány.
V máji máme len dve predstavenia, na druhej strane nás však čaká podujatie, na ktoré sa ja osobne vždy veľmi teším - detská divadelná prehliadka Deti deťom v Sarvaši. Je už tradíciou, že niekoľko mesiacov pred prehliadkou sa v Budapešti stretneme s vedúcimi školských dramatických krúžkov, myslím si, že je to príjemné stretnutie, osožné pre obe strany. Vždy znovu a znovu si uvedomím, akú úžasnú prácu tieto - pre mňa stále - „dievčatá“ vykonávajú. Takisto si uvedomujem, že sú v tejto práci viac-menej osamotené, hoci na moju veľkú radosť sa v poslednom čase v niektorých školách k „stáliciam“ pridávajú nové pomocníčky... A možno o niektorej škole ani neviem - och, aká by som bola šťastná, keby sa mi prihlásila!
Leto bude potom pokračovať takisto v znamení mládeže: koncom júna sa v Bystrej stretnú základoškoláci v tradičnom divadelnom tábore a začiatkom júla tí starší - predovšetkým gymnazisti - niekde na Slovensku. Nakoľko financií nie je veľa, treba si veľmi rozmyslieť, kde túto aktivitu usporiadať, pretože vynechať ju, to by bol krok dozadu. Vždy hovorím, že kým sa nájdu dvaja-traja mladí záujemcovia o divadelnú činnosť, a kým to pôjde aj z mojej strany, tieto tábory - workshopy zorganizujem. Len ten, kto robí s deťmi a mládežou - a nemyslím len na divadlo - vie, aká je to radosť, keď sa niečo podarí. Akou radosťou je aj samotný proces tvorby...
V druhej polovici augusta by sme chceli začať skúšky nového predstavenia. Ten, kto len trochu sleduje dianie na poli kultúry a vôbec spoločenské dianie, dobre vie, že sme stratili (navždy? prechodne?) možnosť skúšať a hrať v Slovenskom inštitúte, ktorý sa musel zo starých priestorov vysťahovať. Je to zlé, pretože Vertigo nemá divadelné priestory, čítačky môžu byť síce v suterénnych priestoroch CSSM, ale divadelný priestor to nenahradí. Niekoľkokrát sme využili - a možno ešte využijeme - malé štúdio budapeštianskeho Srbského divadla, ale ani to nie je stále riešenie. Momentálne sa „obzerám“, kde by sme sa mohli uchýliť. Od septembra ponúkne - raz do mesiaca - národnostiam svoje priestory Divadlo na Bethlenovom námestí, ale len na predstavenia, nie na skúšky. Veľa sa hovorí - aj vo vládnych kruhoch - o získaní priestorov pre spoločné národnostné divadlo. Snaha z vyšších kruhov tu je a práve na budúci týždeň si ideme s vedením Národnostného divadelného zväzu pozrieť jedno divadlo. Naozaj to nie je jedno, ako sa veci vyvinú... Ja osobne sa teraz trápim nielen s tým, kde hrať, ale aj s výberom nových titulov - čo vybrať profesionálom, čo ochotníkom, mali by sme sa pustiť aj do rozprávky... Ak by sme mali možnosť urobiť tri-štyri predstavenia ročne, to by bola iná káva. Ale ak ide o jedno-dve, treba vybrať titul, ktorý by prijala väčšina... A - samozrejme, determinujú nás financie - treba si veľmi dobre rozmyslieť, ako ich zadeliť, kde ich získať, čo venovať priamo na divadlo, čo na podujatia...
Jeseň sa nám ešte „vyvrbí“, ako sa hovorí, ešte je trošku ďaleko, takže momentálne sa sústreďujem a teším na najbližšie predstavenie, najbližšie podujatie, ale v hlave mi aj tak zvoní zvonec, ktorý ma núti dopredu rozmýšľať, hľadať, riešiť, a tak stále dokola...
Kultúrne stretnutie dolnozemských Slovákov a 12. ročník súťaže v ochutnávke komlóšskych klobás
Organizácia komlóšskych Slovákov, Slovenské regionálne kultúrne centrum, Slovenská národnostná samospráva v Slovenskom Komlóši a Únia slovenských organizácií v Maďarsku usporiadali 26. apríla 2014 kultúrne stretnutie dolnozemských Slovákov, ktoré bolo spojené s tradičnou ochutnávkou suchých komlóšskych klobás. Moderátoka podujatia Marianna Melegová Bajczerová privítala všetkých prítomných, zvlášť vzácnych hostí, ktorými boli veľvyslanec SR v Maďarsku Rastislav Káčer s manželkou, generálny konzul SR Štefan Daňo, predseda CSSM Ján Fuzik, predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman, primátorka mesta Slovenský Komlóš Rita Garajová a ďalší.
Po slávnostných príhovoroch sa začal bohatý kultúrny program, na ktorom vystúpil domáci detský súbor Harmónia, tanečný súbor Dolina z Ečeru, speváčky z Čabasabady, spevácka skupina Čabianska ružička z Békešskej Čaby a Mládežnícka dychovka zo Slovenského Komlóša. Počas programu a srdečných rozhovoroch ponúkali komlóšske gazdinky chutné pohostenie. Nechýbala barania kapusta, pečené klobásky a, samozrejme, škoricové, makové, syrové parené buchty (kvasienke). Aj porota mala čo robiť, aby vyhodnotila z 25 vzoriek klobás tie najchutnejšie. 1. miesto udelila Jánovi Klementovi, 2. miesto získala rodina Fülöpová, 3. miesto získal Pavel Lauko z Dabašu. Aj tento rok súťažili deti vo varení jedál v kotlíkoch. Najlepším kotlíkovým jedlom bola tarhoňa, ktorú uvarila skupina štvrtákov z tunajšej slovenskej školy. Recept uvádzame na konci článku. Aj touto cestou výhercom srdečne blahoželáme. Diváci oceneným aj vystupujúcim zatlieskali a v priestoroch školského dvora začala s Tiborom Lengyelom veselica, ktorá trvala do neskorých večerných hodín. V telocvični školy sa deti vyskákali v nafukovacích hradoch a nechýbalo ani maľovanie na tváre detí. Každý si prišiel na svoje. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli do programu, organizátorom, komlóšskym gazdinkám a ďalším, ktorí sa zaslúžili o ďalšie vydarené kultúrne podujatie. Opäť môžeme potvrdiť, že Komlóšania vedia zorganizovať kultúrne akcie, na ktoré sa ešte potom dlho spomína.
Ľubomíra Rollová
Komlóšsky receptár
Krumpľová tarhoňa s klobásou
Potrebujeme:
Postup: Slaninu pokrájame na kocky, keď je upražená, pridáme pokrájanú cibuľu, ktorú chvíľu pražíme, pridáme červenú papriku a zalejeme s litrom vody. Ďalej pridáme na kocky pokrájané zemiaky, zelenú papriku, 2-3 strúčiky cesnaku a klobásu. Nezabudnime pridať trochu soli. Keď sú už zemiaky uvarené, pridáme tarhoňu, vegetu, trochu povaríme a jedlo je hotové.
Nová tvár budapeštianskeho podzemia
Rákócziho námestie
V 18. čísle nášho týždenníka sme vám predstavili štyri stanice najnovšej, štvrtej linky budapeštianskeho metra, ktorá spája vlakové stanice Kelenföld a Keleti. Keďeže na linke sa nachádza dokopy desať staníc, ostali sme vám dlžní ešte šiestimi. Splácanie nášho dlhu začneme stanicou Rákócziho námestie (Rákóczi tér). Stanica sa nachádza v hĺbke
Sprac. zp
Májová omša za naše mamičky a babičky
Tretia nedeľa po Veľkej noci, ktorá bola zároveň prvá májová, sa niesla medzi budapeštianskymi katolíkmi v rodinnej atmosfére. Nielen preto, lebo slovenská svätá omša, ktorá sa konala v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha, bola venovaná našim babičkám a mamičkám, ale aj preto, lebo tento raz nezavítali do hlavného mesta slovenskí veriaci z vidieka. Napriek tomu budapeštianski veriaci prišli v peknom počte, aby si vypočuli Božie slovo vo svojom materinskom jazyku vďaka vdp. Attilovi Kónyovi. Miništrovala Beáta Erdeiová, na organe hral kantor z Čemeru Michal Tóth.
V homílii hovoril A. Kónya o tom, ako emauzskí učeníci najskôr Ježiša nespoznali, lebo bolesť zo straty a sklamanie im zastreli zrak. Ale keď uvideli, tak uverili. Emauzskí učeníci spoznali Ježiša pri lámaní chleba.
Keď sa tak nad tým zamyslíme, zistíme, že Ježiš aj nám dáva denne veľa príležitostí, aby sme kráčali s ním: dáva nám o sebe vedieť najmä cez svoje Slovo, v spoločenstve bratov a sestier, v modlitbe a najmä v Eucharistii. Jeho dobro odzrkadľuje nádhera stvoreného sveta, Pán hovorí nepriamo aj cez dejinné udalosti, cez radostné, aj bolestné príbehy nášho osobného života. Učeníci, ako aj my všetci, potrebujeme na ceste životom vysvetľujúce slovo. Ježiš nám ho ponúka. Objasňuje najskôr kľúčové state zo Starého zákona: Mojžiša a prorokov, ktoré sa vzťahovali na neho a sám sa stáva centrom vznikajúcich novozákonných spisov. Jeho výklad je plný zápalu, presvedčivých argumentov z prežitej skúsenosti. Ježišove slová zapaľujú srdcia učeníkov.
Na konci svätej omše A. Kónya hovoril o možnosti zúčastniť sa na púti do Medžugoria, ktorú organizuje v júni jeho farnosť.
(ef)
Majáles v Santove
Oslavy sviatku práce a vítanie mája sú pre obyvateľov Santova vždy lákavé. V tento deň majú možnosť stretnúť sa a sledovať tanečníkov a spevákov, zručnosti detí a v neposlednom rade ochutnávať dobroty šikovných gazdiniek.
Podujatie sa začalo v posledný aprílový deň, keď miestni mládenci postavili v strede obce máj - nielen pre radosť dievčat súcich na vydaj. Oslavy pokračovali 1. mája ranným budíčkom miestnej kapely Santovská nálada vedenej Jozefom Széplakim. Hudobníci spolu s členmi folklórnej skupiny Studienka prešli na koči ulicami Santova a zastavili sa pri domoch, kde ich ponúkali domácim vínom a čerstvými koláčikmi.
Predpoludnie už tradične patrilo deťom: Barossov dvor a nádvorie materskej školy naplnili najmenší obyvatelia podpilíšskej obce, aby sa vyšantili pri skákaní v nafukovacom hrade, ktorému sa potešili nielen škôlkari, ale aj žiaci základnej školy, podaktorí si zahrali aj futbal. Ak bol niekto hladný, rodičia a učitelia základnej školy ponúkali všakovaké dobroty, výťažok z ich predaja odovzdali nadácii školy.
Počasie bolo premenlivé, akoby sme mali ešte stále apríl, takže organizátori sa rozhodli, že vystúpenia pozvaných skupín a miestnych detí sa uskutočnia v kultúrnom dome. Preto bolo menej záujemcov, lebo si radšej zajedli čerstvý hríbový paprikáš alebo gulášu, prípadne si dali palacinky a pivo, ale hudba sa niesla po celej dedine a lákala ďalších záujemcov.
Bol to vydarený deň.
(ef)
III. Majáles v Níži v znamení lásky
V prvý májový deň usporiadali Slovenská národnostná samospráva v Níži v spolupráci s miestnym obecným úradom, Slovenským osvetovým centrom jačianskeho regiónu CSSM a s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) nezabudnuteľný deň, ktorý sa niesol v rodinnej, ale aj v sviatočnej atmosfére.
Podujatie sa začalo stavaním mája pred miestnou Základnou školou Kálmána Mikszátha. V parku už boli nachystané rozličné programy určené pre deti i dospelých. Kuchári predviedli svoje kulinárske schopnosti v súťaži vo varení, športovci zase v pamätnom behu, kreatívne založení sa vyskúšali v ručných zamestnaniach.
Po vyhlásení najlepšieho kuchára, v priestoroch kaštieľa otvorili výstavu, ktorú zabezpečila riaditeľka OS CSSM Erika Zemenová Palečková. „V tomto roku sme sa sústredili na čepce. Výstava by sa mohla volať aj Sever a Juh. Sever preto, lebo sme vystavili predmety z povodia Galgy. Zaujímavé je, že hoci tieto obce (Čúvár, Jača, Pišpek) ležia pomerne blízko seba, sú medzi nimi rozličnosti. Čo sa týka juhu, odev má celkom iné farby, uprednostňuje skôr tmavé farby. Okrem toho sa kroj líši aj dĺžkou sukne. Snaha o inakosť spočíva v tom, že každá mladica sa snažila o osobitosť a jedinečnosť. V každej obci uprednostňovali iné motívy. Vzhľadom na to, že ide o ručné práce, ťažko nájsť dva rovnaké čepce,“ povedala E. Zemenová Palečková v úvodnom príhovore. Mimochodom aj ona sa obliekla do prekrásneho komlóšskeho kroja.
Účastníci podujatia sa potom premiestnili do kultúrneho domu, kde sa začala tanečná a spevácka haravara. Otvorila ju vedúca Slovenskej národnostnej samosprávy v Níži Zuzana Kucserová slovami: „Je pre nás veľmi dôležité, aby nevymrela slovenská reč. Pre našu samosprávu je prvoradé udržiavať staré zvyky, tradície našich predkov, aby sa zachovali aj pre naše vnúčatá.“ Kucserová sa netajila tým, že chce dosiahnuť, aby sa raz do roka konala svätá omša na počesť jubilantov, na ktorej si manželské páry obnovia sobášne sľuby.
V kultúrnom programe vystúpili škôlkari z miestnej materskej školy pod vedením Márie Petyerákovej, žiaci Základnej školy Ladislava Zakupszkého v Alkári, ktorých sprevádzala vedúca tamojšej samosprávy Judita Kaszalányiová Szabadová. Po nich nasledovala folklórna skupina Zornica, uviedla ich Zuzana Bágyonová. Nasledovalo vydarené vystúpenie Kultúrneho spolku pre Mlynky s jeho vedúcim Leventem Galdom. Týmto sa však kultúrna zložka neskončila. Vystúpili ešte kultúrne telesá z Fótu, Kesegu, Legíndu. Na záver si obecenstvo vypočulo svadobné pesničky v podaní miestneho klubu dôchodcov Jasienky, ktorý vedie Margita Szobonyová.
Po ukončení kultúrneho programu sa krojovaný sprievod na čele so starejším a radostníkom vybral do miestneho katolíckeho kostola, aby si jubilanti obnovili svoje sľuby. Celkom prišlo 9 párov. Slovenskú omšu celebroval katolícky farár Ladislav Radoš. Po obnovení sľubu členovia Kultúrneho spolku pre Mlynky zaspievali svadobné pesničky.
Slávnostný sprievod sa po bohoslužbe premiestnil naspäť do kultúrneho domu, kde sa konala svadobná hostina. Medzitým vyhrávala živá hudba. Po večeri vystúpil Kultúrny spolok pre Mlynky, ktorý má v repertoári aj melódie zo svetoznámych operiet.
Z. Kucserová na záver zhodnotila podujatie takto: „Veľa sme pracovali na tom, aby bola táto akcia úspešná. Možno sme urobili niekoľko menších chýb, ale poučili sme sa z nich. Mnohí dedinčania prišli za mnou a poďakovali sa za výborne zvládnutý deň a za to, že sme im umožnili zúčastniť sa na takomto podujatí. Bez pomocníkov a hlavne bez ÚSŽZ by sa to určite nepodarilo.“
Príjemná zábava trvala do skorého rána, dozaista sa bude ešte dlho hovoriť o tomto majálese, a nielen medzi dedinčanmi.
Atila Rusnák
Remeselnícka dielna v Orosláni
V pamiatkovom dome na ulici Alkotmány usporiadala slovenská národnostná samospráva spolu so svojou občianskou organizáciou, Slovenským klubom, deň otvorených dverí pre deti základných škôl prvého stupňa, aby ich zoznámili s tradičnými remeslami našich predkov.
Oslovili sme riaditeľov troch základných škôl, či by mali záujem pozrieť sa, a aj si osvojiť a vyskúšať niektoré z remesiel. Prihlásilo sa 19 tried. Dokopy sa k nám prišlo pozrieť v prekrásny slnečný a teplý pondelok 500 detí so svojimi triednymi učiteľmi.
Ešte pred vchodom na veľký dvor slovenského domu oboznámila žiakov predsedníčka slovenského voleného zboru Alžbeta Szabóová s akciami, ktoré organizujú na tomto mieste po celý rok.
Mnohé z detí už boli aj na iných kultúrnych podujatiach buď s rodičmi, alebo so školou, ale veľmi radi sa sem vracajú. Každoročne sa na pôde pamiatkového domu koná približne desať akcií prevažne národnostného rázu, na obohatenie a zoznámenie sa s tradíciami našich predkov.
A teraz o remeslách.
Učiteľky už vopred, podľa ponuky, nahlásili žiakov svojej triedy na jedno - dve alebo aj viac remesiel, ktoré by si chceli pozrieť.
Dvor sa niesol v duchu slovenských ľudových piesní, ktoré spríjemňovali atmosféru akcie.
V kuchyni pamiatkového domu staré babky v národnostnom odeve driapali pri stole husacie perie, rozprávali si príhody, žarty, hádanky a spod ich šikovných rúk vychádzalo odriapané krásne páperie. Deti s vypúlenými očkami lipli na ústach bývalej správkyne Matildy Szigetvölgyiovej, ktorá si zaspomínala na driapačky vo svojom detstve. V miestnosti bolo ticho, deti pozorne počúvali a mali aj veľa otázok.
Na dvore hneď za kuchyňou ujo Paľko uviazal z husacieho kostnatého peria pierko na mastenie. Bola to naozaj precízna ručná práca, motúzkom krásne omotal pár kúskov tvrdého peria, čo mu trvalo približne 15 minút. Šikovnejšie dievčatá sa hneď dali do práce, ale ich ručičky boli slabé na sťahovanie motúzka, tak im ujo trochu pomohol.
Trochu nižšie na dvore ujo Janko s ujom Jožkom plietli košíky a zhotovovali s príchodom Veľkej noci šibáky pre mládencov. Túto prácu si deti len prezreli, bola trochu namáhavá, ale aspoň pri šibáku pomohli držať vŕbové prútie a ujovia ich plietli.
Ujo Ďurko zas deťom ukázal, ako zhotovovali naši dedkovia z hrubších agátových halúzok porisko na záhradné náčinie (lopata, rýľ, hrable). Všimli sme si na podujatí, že o mužské remeslá sa zaujímali skôr dievčatá a chlapci zas o ženské.
Členky slovenského klubu pripravovali cestoviny pomocou malej doštičky a pierka, ktorým ho zrolovali do tvaru slimákov. Túto prácu naozaj šikovne zvládli práve chlapci.
Nuž a raritou pre deti bolo zhotovovanie pukancovej kukurice (čo deti tak poznajú len tak, že je vo vrecúškach, dá sa na 3 minúty do mikrovlnky a je hotový popcorn. A to, že videli starý randlík s pokrievkou, do ktorého dala teta Marika tvrdú kukuricu, trochu oleja a štipku soli, zakryla a na platni sporáka poťahovala sem a tam a o pár minút začala kukurica v randlíku pukať, keď pootvorila pokrievku, tak vypučané kukuričné semená začali vyskakovať z randlíka. To sa deťom náramne páčilo, nehovoriac o chuti týchto pukancov. Na dvore sa škriepili, ktoré sú lepšie, tie dnešné z mikrovlnky, alebo tie z randlíka. Zvíťazili práve dobové, z randlíka.
Ženy so slovenského klubu ukázali deťom aj prípravu háčkovaných vajíčok, mohli si vyskúšať urobiť aspoň pár očiek háčkovacou ihlou a spojiť do kruhu.
Nuž, ale to sú už ručné práce a tie sa, žiaľ, v dnešnej dobe na školách deti neučia. Je preto na nás, aby sme deti, ktoré majú záujem o ručné práce, uviedli do sveta tejto techniky a naučili ich to v našom krúžku ručných prác.
Keďže v pamiatkovom dome na dvore pri stodole máme aj pec, tak sme deťom ukázali, ako sa pečie chlieb a pripravujú chlebové dobroty. Deti mali možnosť spolu s tetami - Magdou, Ankou, Erzsikou pripraviť chlebový langoš. Nuž a ten deťom naozaj veľmi chutil. Stáli v rade ako vojaci a niektorí sa postavili znova aj na repete.
Pod veľkým orechom zas videli a aj sami skúsili pomocou hrnčiarskeho majstra Štefana Licska zhotoviť z hliny pohár a tanier. Tento úkon sa páčil všetkým deťom a boli by pri ujovi ostali i dlhšie, ale hodina je hodina a museli sa vrátiť do školy na vyučovanie.
Deti s mnohými získanými znalosťami ešte neopustili dvor našich Slovákov, lebo za stodolou sme pre ne pripravili starodávnu detskú hračku na orechy.
Na stojanoch v rozličných výškach je rúrka. Na konci jednej je klátik a na ňom kladivko. Keď do vyššie postavenej časti rúrky vložíme orech, ten sa skotúľa, padne na klátik a vtedy treba s veľkou šikovnosťou udrieť na orech. Zdá sa to veľmi ľahké, ale nie je. Výslužkou bolo, že kto rozbije orech, ten ho aj môže zjesť. Deťom sa táto hra naozaj veľmi páčila. Na veľkom trávnatom priestore si mohli trochu zašantiť, popreháňať sa, zahrať sa na chytačku.
Z poďakovaní detí, učiteliek a aj písomnej gratulácie od riaditeľov škôl vyplýva, že sa im náš program páčil a radi k nám chodia. Už vopred oznámili, že prídu aj o rok, len nech na nich nezabudneme a pripravíme zas niečo podobné.
Alžbeta Szabóová
Rozlúčili sa so školou aj budapeštianski maturanti
Pre ôsmich maturantov zaznel 31. apríla posledný raz aj zvonček budapeštianskeho slovenského gymnázia. Šesť dievčat a dvaja chlapci vedení svojou triednou Margitou Zaťkovou sa rozlúčili so svojou alma mater, kde podaktorí strávili dvanásť, iní štyri roky.
Škola voňala kvetmi, ktorými ozdobili tretiaci budovu, ale aj tými, ktoré mali rodičia a kamaráti v rukách, aby ich odovzdali mladým pri príležitosti vstupu do života s veľkým Ž.
Najprv sa s nimi rozlúčila vedúca inštitúcie Júlia Marloková Szabová. Vo svojom príhovore prirovnala ich školu k ruži Malého princa: „Podobá sa mnohým iným školám, ale ona jediná bola pre vás dôležitejšia, ako iné,“ povedala a pospomínala na spoločne strávené chvíle na súťažiach a výletoch. „Dúfam, že pri opätovnom stretnutí, či už v škole, alebo v meste, na ulici si na svoju školu spomeniete aj vy a budete na ňu právom hrdí,“ dodala riaditeľka, ktorá ukončila svoj príhovor múdrosťou, podľa ktorej učiteľ môže otvoriť dvere, ale vstúpiť cez ne musí každý sám.
Na spoločne strávené chvíle si zaspomínali aj žiaci končiaceho ročníka Adrienn Kovácsová a Regő Kovács, ktorí sa poďakovali za prácu aj učiteľom. „Dnes väčšmi, než inokedy si uvedomujeme, že z kedysi plachých nováčikov dozreli mladí ľudia obohatení o vedomosti a skúsenosti, ktorí onedlho prekročia hranicu dospelosti,“ povedali.
Okrem členov študentskej samosprávy v mene tretiakov sa s nimi rozlúčili Antonella Morongová a Filip Ónodi a spomenuli na spoločne strávené chvíle, hlavne na stredy, keď mali voľno a mohli dlhšie ostať hore, ale aj na to, ako sa spolu tešili z dobrých študijných výsledkov - tie totiž znamenali televízor na izbe. A veru, práve to sú tie spomienky, ktoré utkvejú v pamäti z gymnaziálnych rokov a nie drina a príprava na hodiny, plné kosínusov a vetných členov. Avšak potrebovali aj tie posledne spomenuté, hlavne pri maturitách, ktoré sa začali po rozlúčkovej slávnosti a ku ktorým im každý zaželal šťastnú ruku: aby dostali otázky, ktoré vedia zodpovedať najlepšie. Želáme im to aj my, veď písomná časť maturitných skúšok sa už začala a ústna je ešte pred nimi.
(ef)
Rozlúčka mojimi očami
Aj v tomto roku sme sa so zovretým srdcom lúčili so študentmi dvanástej triedy. Pre mňa a pre mojich spolužiakov v triede to boli tí „veľkí“. Ale keď nastal čas ich odchodu z nášho gymnázia, tými „najväčšími“ sme sa stali my, a tak, ako pre mňa, i pre celú triedu je to nový a trochu zvláštny pocit.
Počas troch rokov, keď sme niečo nevedeli, keď sme potrebovali radu, išli sme do dvanástej triedy. Boli sme zvedaví, čo by robili na našom mieste oni. Vždy nám ochotne pomohli. A čo budeme robiť teraz? Sme najstarší, už nemáme za kým ísť, a hrozí nám, že tí mladší budú chcieť radu od nás. Hádam to nejako zvládneme.
Rozlúčka čabianskych maturantov sa uskutočnila posledný aprílový deň v priestoroch našej telocvične. Do poslednej chvíle sme dúfali, že vykukne slniečko, aby sme mohli slávnosť zorganizovať na školskom dvore. No počasie nám skrížilo plány. Napriek všetkým prekážkam sme sa rozlúčili s „čerstvými dospelákmi“ dôstojne. My, jedenásta trieda, sme mali veľkú úlohu. Písali sme príhovor po maďarsky, i po slovensky. Listovali sme v básnických zbierkach a surfovali po internete, aby sme našli tie najtrefnejšie verše. Od dvanástakov sme prebrali zástavu a vypočuli si posledné rady i poďakovanie. Potom nastala intímna chvíľka, keď sa triedna učiteľka Zsuzsanna Tóthová rozlúčila so svojou triedou. Mnohým sa zaleskla v očiach slzička. Na záver sa trinástim mladým ľuďom prihovorila riaditeľka školy Edita Pečeňová.
Keď si pomyslím, že na budúci rok budeme stáť pred celou školou i pred rodičmi my, že nás bude čakať maturita a budeme musieť prekročiť hranicu dospelosti, prevziať na seba zodpovednosť, trochu sa bojím.
Aj touto cestou z celého srdca úprimne verím, že po úspešnom zvládnutí maturitných skúšok bude aj váš ďalší život, milí naši spolužiaci, šťastný a úspešný. No musím vám povedať ešte niečo: Budete nám veľmi chýbať!
Renáta Kiszelyová, študentka 11. triedy
Veľkonočná oblievačka v Čemeri
Slovenská samospráva v Čemeri už dlhé roky úspešne oživuje veľkonočné zvyky. Slovenský dom bol dejiskom aj tohtoročnej veľkonočnej oblievačky a iných programov, v rámci ktorých si prišli na svoje hlavne deti, mohli obdivovať jahniatka, králiky a kuriatka, na remeselníckych dielňach farbiť vajíčka, navliekať koráliky, ale aj pripravovať kvety z papiera. Na ihrisku čakali na malých i väčších návštevníkov kolotoč s košíkmi a tradičné detské hry.
Najočakávanejším bodom programu však bola oblievačka. Chlapci prišli na dejisko na kočoch a potom, ako zarecitovali svoje veršíky, dostali povolenie od mamičiek na oblievanie. Tak, ako sa patrí, pooblievali dievčatá voňavkou, tzv. ružovou vodou a čerstvou vodou zo studne. Potom nič netušiac si sadli k stolu, aby sa najedli a napili. Nevedeli, že dievčatá majú pre nich pripravené prekvapenie. O to viac sa zľakli, keď ich zozadu obliali.
Celý deň bola otvorená „slovenská kuchyňa“, kde mohli záujemcovia ochutnať miestne špeciality: "gerhene", langoše a najchutnejšie čemerské zákusky a koláče. Program zakončil spoločný tanec, ktorý viedla choreografka Eva Szilágyiová Šubová.
A. Szabová (ef)
Zasadali odborné výbory CSSM
Koncom apríla a začiatkom mája, pred riadnym zasadaním Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru uskutočnili rokovania jednotlivých výborov. Ich úlohou bolo zaujať stanovisko k aktuálnym otázkam, aby ich mohli predložiť VZ (14. mája).
Dňa 28. apríla sa začal rad zasadnutí rokovaním Finančno-kontrolného výboru. Ako nás informovala predsedníčka výboru Zuzana Szabová, na zasadnutí sa zúčastnili podpredseda CSSM František Zelman, vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth, hospodárska vedúca Márta Sebestyénová a hospodárske vedúce novomestskej a sarvašskej školy.
„Prerokovanie prvej modifikácie rozpočtu CSSM na rok
Dňa 29. apríla zasadali členovia Náboženského výboru (NV). Vo svojom programe mali taktiež uvedené body týkajúce sa finančnej uzávierky CSSM a jej inštitúcií za rok
Ďalej sa hovorilo o podpore Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti, lebo ako predseda výboru Tibor Mótyán uviedol, tento zbor „zápasí nielen s finančnými, ale aj organizačnými ťažkosťami. V záujme vyriešenia tejto situácie sa konali rokovania s evanjelickým biskupom Petrom Gáncsom, na ktorých sa rozhodli, že zazmluvnia vzájomnú spoluprácu medzi evanjelickou cirkvou a CSSM. Podrobnosti dohody vypracuje právnik Dr. Dénes Nemes.“
Rokovalo sa o blížiacom sa Dni Slovákov v Maďarsku, členovia NV sa na zasadnutí vybrali celebrujúcich na ekumenickej bohoslužbe: Ladislava Kissa-Malého z Dorogu, katolíckeho farára Ladislava Pokrivu z Kestúcu a putujúcu evanjelickú farárku Hildu Gulácsiovú Fabuľovú.
V nasledujúcich bodoch sa hovorilo o plánovaných programoch náboženského charakteru. Medzi 27. júlom a 2. augustom usporiadajú biblický tábor pre deti vo Svätom Jure. Pútnický zájazd sa uskutoční koncom augusta, jeho tohtoročnou destináciou bude slovenské mesto Šaštín. XII. ekumenické stretnutie slovenských speváckych zborov a koncert chrámovej hudby sa v tomto roku bude konať 27. septembra v Šámšonháze.
Na záver rokovania členovia NV vypracovali návrh VZ o tom, aby sa CSSM obrátila na štátne inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na udeľovanie grantov na základe úloh, a preverili, či majú dostačujúci prehľad o práci národnostných samospráv.
Členovia Kultúrneho výboru CSSM sa stretli 30. apríla. Ako nás informovala predsedníčka výboru Katarína Szabová Tóthová, pripravili návrh na rozdelenie financií z konkurzu CSSM. Dozvedeli sme sa, že podali spolu 126 konkurzov, spomedzi ktorých museli niekoľko vylúčiť. „Niektoré samosprávy odovzdali viac súbehov, ako mohli. Na februárovom zasadnutí VZ CSSM sme sa rozhodli, že naďalej ostane počet zaregistrovaných voličov v roku 2010, nakoľko registrácia na tohtoročné voličské zoznamy ešte trvá,“ povedala predsedníčka a dodala, že niektorí uchádzači podali súbehy na základe počtu Slovákov zo sčítania ľudu a iní podľa počtu zaregistrovaných voličov v tomto roku. Tiež sa vyradili uchádzači, ktorí napríklad na to isté podujatie podali tri súbehy, ale aj tí, ktorí neboli oprávnení podať súbeh. „Odovzdali žiadosti v hodnote 11 000 646 forintov, pričom sme mali iba 5 miliónov forintov na tieto účely,“ povedala predsedníčka výboru a dodala, že skoro každému uchádzačovi navrhujú približne polovicu žiadanej sumy ako podporu.
Členovia výboru prerokovali aj návrhy na udelenie vyznamenania Za našu národnosť. Dostali návrh na vyznamenanie troch jednotlivcov a jednej skupiny, pričom vyznamenanie môžu odovzdať v rámci osláv Dňa Slovákov v Maďarsku iba dvom osobám a jednej skupine. Členovia výboru sa zhodli v tom, že všetky návrhy sú vhodné, ale rozhodnutie prenechali VZ.
Prerokovali aj prípravy na Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa tento rok uskutoční 5. júla v Kestúci. Riaditeľka Osvetového centra CSSM Erika Zemenová Palečková informovala členov výboru o tom, že vedúci regionálnych stredísk sa stretnú 5. mája v Kestúci so starostom obce a predsedníčkou slovenskej samosprávy, aby spoločne našli vhodné miesto na dôstojné oslavy nášho najväčšieho sviatku, na ktoré si každý má zobrať - ako každý rok - pohodlné topánky a klobúk proti júlovému slnku. Okrem toho členovia Kultúrneho výboru prerokovali aj modifikáciu zakladajúcich listín inštitúcií CSSM a finančnú uzávierku CSSM a jej inštitúcií za rok 2013.
6. mája sa konalo zasadnute Mládežníckeho výboru. Členovia si na začiatku vypočuli pripomienkovanie finančnej uzávierky CSSM a jej inštitúcií za rok
V nasledujúcich bodoch referoval o prípravách na najbližšie veľké letné projekty Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku jej predseda a externý člen výboru Ondrej Kiszely. V dňoch 20. až 22. júna usporiadajú Mládežnícke fórum v Slovenskom Komlóši v spolupráci so Spolkom mladých Nemcov v Maďarsku. Na trojdňovom podujatí budú zápasiť reprezentačné mužstvá oboch menšín v rámci priateľského futbalového stretnutia, sprievodným programom bude v mene oživenia tradícií príprava miestnej gastronomickej špeciality „kvasienok“. Predseda OSMM dodal, že Mládežnícke fórum bude aj prvou stanicou veľkolepého projektu OSSM Miluj svoje rodisko, miluj svoj kostol, ktorý vznikol pri príležitosti 25. výročia založenia organizácie. O mesiac neskôr sa uskutoční Slovenská mládežnícka akadémia (SMA) v Sarvaši, ktorú organizujú prvý raz ako samostatný, viacdňový tábor, predtým bola táto akcia iba ako sprievodný program. Cieľovou skupinou SMA budú gymnazisti vyšších ročníkov, študenti vysokých škôl a mladí pracujúci. Tábor sa uskutoční v znamení projektu Identita. Členka MV Gyöngyi Képesová Bajnoková poznamenala, že podobný program by radi usporiadali aj v Šámšonháze.
7. mája sa konalo zasadnutie Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM. Prvým bodom programu bolo schválenie zakladajúcej listiny budapeštianskej slovenskej školy. Členovia VZ sa už vlani rozhodli o prevzatí tejto inštitúcie, svoj zámer potvrdili aj na predošlom zasadnutí najvyššieho zvoleného zboru. K prevzatiu dôjde 30. mája po vypracovaní zakladajúcej listiny. Predseda výboru Michal Lásik vyzdvihol jednu dôležitú budúcu úlohu inštitúcie: „Vynorila sa potreba doplnkového vyučovania slovenského jazyka a literatúry a národnostnej výučby medzi tými žiakmi, ktorí z nejakých dôvodov nezačali študovať na slovenskom gymnáziu. Keďže to zákon umožňuje, bude im to zabezpečené v tejto inštitúcii, napríklad v rámci vyučovania alebo cez víkend.“
V nasledujúcom bode sa rokovalo o modifikácii zakladajúcich listín škôl prevádzkovaných CSSM a inštitúcií CSSM. Podľa nového nariadenia sa rozdelia úlohy, ktoré má vykonávať štát, a ktoré budú v kompetencii školy.
Členovia VVV pripomienkovali finančnú uzávierku CSSM a jej inštitúcií na rok
VVV ďalej sformulovalo žiadosť, aby VZ schválilo zvýšenie počtu skupín v sarvašskej slovenskej škole na dvadsať, čo evokuje logicky aj zvýšenie počtu učiteľov.
Pod bodom iné boli poskytnuté informácie o doškoľovaní pedagógov v Čremošnom, ktoré sa v tomto roku sústredí na výučbu slovenských reálií a vzdelanosti. Hovorilo sa o aktivitách pre žiakov základných škôl, boli vyzdvihnuté škola v prírode, lyžiarsky kurz a vianočné stretnutie detí, ktoré sú hlavnými projektmi tohto segmentu. Členovia VVV pripomienkovali priebeh rekonštrukcie slovenskej školy v Békešskej Čabe a v Novom Meste pod Šiatrom. V druhej inštitúcii teraz prebieha zlaďovanie konkurzov a plánov verejného obstarávania. Predseda výboru vyjadril nádej, že sa práca v blízkej budúcnosti naštartuje.
(ef, kan)
Členovia Únie rokovali o tohtoročných výzvach
Dejiskom prvého tohtoročného zasadnutia Valného zhromaždenia Únie slovenských organizácií v Maďarsku bol Slovenský Komlóš koncom apríla. Privítali medzi sebou Národnostný zväz zo Šámšonházu, Kultúrny spolok pre Mlynky a vydali vyhlásenie o prijatí spolku Identita, resp. iných spolkov a združení, ktoré sa chcú stať členom Únie.
V priestoroch komlóšskej slovenskej školy sa zúčastnilo 12 zo 17 členských organizácií, takže VZ bolo uznášaniaschopné, čo povedal na začiatku zasadnutia predsedajúci Matej Kešjar. Správu o aktivitách celoštátnej organizácie predniesol jej predseda František Zelman, ktorý okrem iného pripomenul, že zámerom Únie je spoznať aktivity všetkých členských organizácií. Preto svoje VZ, ktoré majú dvakrát do roka, organizujú v takých Slovákmi obývaných obciach, kde sa ešte nedostali. Takto sa minulý rok stretli v Pitvatroši, kde síce nemajú členskú organizáciu, ale Pitvarošania úzko spolupracujú s Komlóšanmi a druhé VZ sa uskutočnilo v bakonskom Jášči, už v ovzduší príprav na volebný rok. „Únia chce zostať verejnoprospešnou, lebo inak nemôže byť nominujúcou organizáciou v októbrových voľbách,“ povedal F. Zelman.
Prítomní jednohlasne schválili účtovnú uzávierku a správu za rok 2013. Schváli aj pracovný plán a rozpočet na rok 2014.
Uzniesli sa, že listinu do volieb CSSM a župných samospráv zostaví predsedníctvo Únie v spolupráci s predsedami všetkých členských organizácií a tieto listiny prerokuje a schváli mimoriadne valné zhromaždenie Únie, ktoré sa uskutoční v lete.
Tento rok má Únia 10. výročie. Pri tejto príležitosti sa jej členovia zúčastnili na bohatom kultúrnom programe dolnozemských Slovákov v Slovenskom Komlóši. Pri jubileu nezabudli ani na iniciátorku celoštátneho zväzu slovenských organizácií. Bola to práve v januári zosnulá Anna Ištvánová, ktorá iniciovala založenie Únie a jej členovia sú jej za to vďační. Na druhý deň položili vence nielen na jej hrob, ale aj k pamätníku Slovákov na Komlóši.
Prítomným sa prihovoril aj slovenský národnostný hovorca v maďarskom parlamente a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorý sa najprv všetkým poďakoval za aktívnu účasť v registrácii na slovenské volebné listiny a za hlasovanie za ňu. Ako povedal, obce, kde fungujú členské organizácie Únie boli mimoriadne aktívne, hoci pripomenul, že napríklad v Sarvaši, kde sa viacerí prihlásili na volebný zoznam, bola účasť vo voľbách menej aktívna. Avšak celkovo sa Slováci zúčastnili vo voľbách do maďarského parlamentu vo vysokom pomere: 75 percent zaregistrovaných bolo aj voliť. J. Fuzik poznamenal, že aj počas kampane bolo jednoznačné, že plnoprávneho parlamentného poslanca nebudeme mať, ale predsa sme ukázali, že sme schopní sa zmobilizovať. Načrtol aj ďalšie úlohy: treba aktivizovať ľudí, aby sa prihlásili na voličské zoznamy, lebo v prípade, že bude počet voličov na zozname viac ako 10 tisíc, VZ CSSM bude mať 31 členov oproti súčasným 29 členom. Pripomenul, že v októbri budeme voliť už naraz miestne a župné zbory, ako aj VZ CSSM, čo môže prospieť Únii, ktorá dala Slovákom väčšinu súčasného najvyššieho voleného zboru, predsedu, podpredsedov a predsedov výborov. Poznamenal, že nebyť elektorského systému, už aj v súčasnosti by mohla mať Únia 2/3 poslancov vo VZ CSSM, lebo opozícia sa skladala z organizácií, ktoré sídlili alebo mali členov z takých regiónov, kde sú malé obce, ktoré delegovali tiež štyroch elektorov, podobne ako väčšie mestá. Ján Fuzik sa poďakoval členom Únie a poznamenal, že už po európskych parlamentných voľbách sa rozbehne kampaň do volieb slovenských národnostných samospráv.
Predstavitelia dvoch nových členských organizácií predstavili svoje spolky. Za Identitu vystúpil jej člen Ondrej Horváth. Ako sme sa dozvedeli, spolok sa nemohol stať členom Únie už teraz preto, lebo nepodal včas potrebné prihlasovacie dokumenty. Únia je otvorená pre všetky slovenské organizácie, ktoré chcú s ňou spolupracovať a čaká na ďalšie prihlášky.
(ef)