Január 2009 (II.) ● Zo slovenskej tlače
Polícia šiesteho budapeštianskeho obvodu nariadila vyšetrovanie vo veci podozrenia z trestného činu poburovania v prípade hanlivého protislovenského nápisu na poštovej schránke Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM). V budapeštianskom sídle organizácie sa objavil v sobotu 24. januára hanlivý nápis: „Zomriete, slovenskí *** (obscénny výraz) - Preč s Trianonom! - Death for Slovakia!” Endre Kormos z tlačového oddelenia budapeštianskej polície pre tlačovú agentúru MTI uviedol, že na základe pondelňajšieho podnetu polície šiesteho obvodu prípad vyšetruje Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK). V pondelok tento čin odsúdil maďarský štátny tajomník Úradu predsedu vlády zodpovedný za otázky menšín a národnú politiku Ferenc Gémesi, a v mene vlády aj hovorkyňa maďarskej vlády Bernadett Budaiová. Tá citovala slová premiéra Ferenca Gyurcsánya, podľa ktorého Slovensko je nielen susedom, ale aj priateľom Maďarska.
Na poštovej schránke Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) v budapeštianskom sídle organizácie sa objavil v sobotu hanlivý nápis: „Zomriete, slovenskí... (obscénny výraz) - Preč s Trianonom! - Death for Slovakia!“. Úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabóová podľa portálu Slovákov v Maďarsku www.luno.hu informovala o prípade políciu a podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Po konzultácii s kompetentnými policajnými orgánmi informovala portál o tom, že s prípadom sa bude zaoberať Národná vyšetrovacia kancelária. M. Szabová tiež vyjadrila nádej, že ide o ojedinelý prípad.
Štátny tajomník Úradu predsedu vlády MR zodpovedný za otázky menšín a národnú politiku Ferenc Gémesi dnes vo vyhlásení ostro odsúdil protislovenský prejav v Budapešti z 24. januára.
S poľutovaním som sa z tlače dozvedel o ďalšom nápise, hanobujúcom Slovákov, ktorý sa tento krát objavil v Budapešti na poštovej schránke kancelárie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Tento prípad je o to viac zarážajúci, lebo - ako o tom podrobne informovala aj maďarská tlač - Zväz oslavoval minulý piatok 60. výročie svojho založenia.
Najrozhodnejšie odsudzujem takéto a podobné skutky, ktoré sú aj z hľadiska menšinovej a medzinárodnej politiky jednoznačne škodlivé a nezodpovedné. Aj ja osobne som požiadal o to, aby vyšetrujúce orgány venovali takýmto a podobným prípadom zvýšenú pozornosť. Dúfam, že páchatelia budú v čo najkratšom čase zistení a budú vzatí na zodpovednosť.
Po vstupe Slovenska do eurozóny klesol počet maďarských turistov smerujúcich na Slovensko. V rozhovore pre TASR to dnes potvrdila zástupkyňa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti Soňa Jelínková. SACR už v decembri začala avizovať cez maďarské médiá, že na Slovensku bude od 1. januára platiť euro. Bolo to obdobie, keď sa v Maďarsku začal výkyv kurzu forintu voči euru. „V januári zahraničné zastúpenie SACR v Budapešti informovalo prostredníctvom viacerých maďarských médií o tom, že sme menili menu, a nie zvyšovali ceny. Napriek tomu klesol počet maďarských návštevníkov na Slovensku. Vidíme to na svahoch, v mestách, rôznych vodných parkoch blízko hraníc,” konštatovala. „Na svahoch lyžiarskych stredísk sa maďarský návštevník neobjavuje tak často ako vlani. Vtedy sme mali 11-% nárast maďarských návštevníkov na Slovensku, tento rok to určite nebude, lebo v prvom mesiaci už Maďari na slovenské lyžiarske svahy neprišli,” dodala Jelínková. Podľa jej slov sú Maďari informovaní o eure. „Žiaľ, nie je to naša chyba, pretože forint tak strašne klesol od minulého leta, že maďarskí klienti zrejme nebudú mať ani na to, aby na Slovensko prišli. Problém je totiž v tom, že tí, ktorí chodili do niektorých alpských stredísk, respektíve chodili do Rakúska, Francúzska a Švajčiarska, tí ďalej budú chodiť do Rakúska, Francúzska a Švajčiarska. Ale, žiaľ, tí, ktorí chodili na Slovensko, zrejme zostanú na dovolenke doma,” poznamenala Jelínková. Maďari sa podľa nej zľakli eura v SR. Okrem toho sa boja aj svojej vlastnej hospodárskej situácie. V Maďarsku stúpa nezamestnanosť, zatvárajú sa podniky, hlavy rodín v podstate musia myslieť na niečo iné, ako je cestovanie. Ďalším problémom je podpora domáceho cestovného ruchu. „Maďarský štát nesmierne podporuje domáci cestovný ruch už niekoľko rokov, sú tu takzvané rekreačné šeky, ktoré pomáhajú domácemu cestovnému ruchu. Preto tí, ktorí chodili na Slovensko, zrejme zostanú doma a so svojimi rekreačnými šekmi budú relaxovať v domácich centrách cestovného ruchu,” zdôraznila. Zástupkyňa SACR si napriek tomu myslí, že maďarský klient sa na Slovensko vráti, pretože SR je blízka susedná krajina, ktorá nevyžaduje cestovanie lietadlom. „Čiže, na tomto sa dá ušetriť, len treba do reklamy a propagácie vložiť nejaké peniaze. Maďarsko, Rumunsko, Rakúsko v rámci globálnej krízy vedia, že keď do reklamy nebudú dávať peniaze, tak všetko ustane a zostane na mŕtvom bode. Myslím si, že aj Slovensko by malo ísť týmto smerom a v okolitých štátoch v rámci cestovného ruchu sa zaoberať kampaňou a predstavovať SR ako jednu z možných destinácií cestovného ruchu,” uzavrela Jelínková.
V Budapešti sa v piatok stretnú hospodárske výbory slovenského a maďarského parlamentu na čele s ich predsedami Marošom Kondrótom a Györgyom Podolákom. Vo štvrtok o tom s odvolaním sa na tlačový úrad maďarského parlamentu informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Ide o prvé zo spoločných stretnutí maďarských a slovenských parlamentných výborov, na ktorých sa na decembrovom rokovaní dohodli predsedovia oboch parlamentov Katalin Sziliová a Pavol Paška. Do konca februára by sa mali konať ešte rokovania ďalších štyroch výborov.
Maďarsko by malo preskupiť rozpočtové položky vo výške jedného bilióna forintov, aby podporilo ekonomiku znížením dane z príjmu i sociálnych príspevkov zamestnávateľov, uviedol vo štvrtok v parlamente maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Premiér tiež vyzval na zrušenie mimoriadnej štvorpercentnej dane pre podniky a najbohatších ľudí, takzvanej solidárnej dane. Zdôraznil však, že výpadky rozpočtových príjmov musia byť úplne kompenzované. Gyurcsány preto navrhol mierne zvýšenie dane z pridanej hodnoty, zrušenie niektorých daňových úľav, zavedenie majetkovej dane pre najbohatších ľudí a zníženie sociálnych výdavkov, napísala agentúra Reuters. „Premiér ohlásil to, čo sa celé týždne pretriasalo na trhu. Vyššie dane na spotrebu, nižšie na prácu a efektívnejšie sociálne výdavky,” povedal analytik Gyorgy Barcza z banky K&H. „Mohlo by to byť interpretované ako krok správnym smerom. Musíme však dodať, že tieto návrhy sú zahmlené, zatiaľ je známych iba málo podrobností,” upozornil Gyorgy Barta z banky CIB.
Život Maďarov bude v roku 2009 ťažší, a to i v prípade, ak všetko podľa zámerov spravia a všetko sa im aj vydarí. Povedal to dnes v Budapešti v úvode mimoriadnej schôdze parlamentu maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Schôdzku parlamentu iniciovala vláda s tým, že by chcela v zákonodarnom zbore informovať, ako hodnotí hospodársku situáciu krajiny vo svetle hospodárskej perspektívy, ktorá je čoraz horšia. Ako uviedol predseda vlády, maďarské hospodárstvo zaznamená v tomto roku pokles o dve a pol až tri percentá, pričom aj Európska únia je v recesii. „Klesne HDP a klesne aj príjem štátneho rozpočtu, pritom stúpne tlak na rozpočet,” konštatoval v prejave Gyurcsány a dodal, že síce vláda dokáže utlmiť vplyv globálnej krízy, ale dôjde k poškodeniu záujmov a obmedzeniu možností. Ministerský predseda vyjadril presvedčenie, že dve tretiny problémov Maďarska majú pôvod vo svetovom dianí. Menšia časť problémov je zase dôsledkom toho, že uplynulé desaťročie bolo charakterizované vnútropolitickými šarvátkami, nenávisťou a „eróziou politického jazyka a správania sa”. „Namiesto vojny je potrebný mier, namiesto ilúzií čestná a rozhodná reformná politika. Fungovanie politického systému je nutné pretvoriť,” zdôraznil premiér, podľa ktorého je popritom dôležitou úlohou krátkodobé riešenie krízy. „Splnením týchto úloh môže byť Maďarsko ctenou a úspešnou krajinou regiónu,” dodal. Podľa neho treba znížiť daň z príjmov fyzických osôb a odvody, a súčasne je potrebné zrušiť zvláštne zdanenie podnikov a fyzických osôb. Vláda plánuje preskupiť v daňovom systéme 1000 miliárd forintov (3,51 miliardy eur), k čomu bude musieť významne zúžiť existujúce výnimky a úľavy, mierne zvýšiť daň z pridanej hodnoty a vytvoriť zjednotenú majetkovú daň. Gyurcsány tiež pripomenul, že je potrebné urobiť kroky v záujme rozšírenia poskytovania úverov podnikov, ktoré majú trhy a potrebujú k priebežnému fungovaniu úvery. Proces poskytovania úverov je potrebné urýchliť, poznamenal. Súčasťou opatrení by mala byť aj reforma systému sociálnej podpory, v rámci ktorej by napríklad zdanili rodinné prídavky. „Systém je potrebné pretvoriť tak, aby dostali viac tí, ktorí to viac potrebujú, aby sociálny systém bol adresnejší,” zdôraznil premiér.
Okolo 14 tisíc domácností v 89 mestách a dedinách na západe Maďarska ostáva v dôsledku silného sneženia v posledných dňoch naďalej bez elektrickej energie, informoval miestny dodávateľ. Najviac postihnutý je pritom okres Zala, kde je bez elektriny až 65 miest a dedín, povedal László Patay, šéf distribučnej energetickej spoločnosti ÉDÁSZ. Spoločnosť očakáva, že dodávky by mohli byť obnovené vo štvrtok, problémy však spôsobuje množstvo vyvrátených stĺpov elektrického vedenia. Prudké sneženie v západnom Maďarsku zapríčinilo od utorka výpadky elektrickej energie až v 52 tisíc domácnostiach. Vo viacerých častiach krajiny boli prerušené aj dodávky vody, pretože čerpadlá v dôsledku problémov s energiou nemohli fungovať. Tieto komplikácie sprevádzal na zasnežených a klzkých cestách dopravný chaos.
Maďarská banka OTP vo štvrtok uviedla, že sa necíti pod takým tlakom, aby predala svoje dcérske spoločnosti vrátane ukrajinskej bankovej divízie. „OTP Banka neustále monitoruje a hodnotí možnosti transakcie, no zdôrazňuje, že nie je pod tlakom, aby predávala,” reagovala banka vo svojom vyhlásení na správy v médiách týkajúce sa predaja ukrajinskej divízie. OTP ďalej dodala, že ukrajinská pobočka CJSC OTP Bank je jednou z najuznávanejších bánk v susednej krajine. Korporátne portfólio ukrajinskej divízie je podľa materskej OTP vhodne diverzifikované. CJSC OTP Bank za prvých deväť mesiacov minulého roka vykázala zisk v hodnote 51,03 mil. USD. Na Slovensku pôsobí maďarská banka prostredníctvom bankového domu OTP Banka Slovensko. OTP Banka vznikla vo februári 1992. Jej majoritným akcionárom je maďarská OTP Bank Rt. s 97,23-percentným podielom. Ďalšími vlastníkmi banky sú drobní akcionári.
Chorvátsko a maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL podpíšu novú akcionársku dohodu týkajúcu sa spoločne vlastneného ropného koncernu INA. Nová dohoda by mala MOL-u ako najväčšiemu akcionárovi zabezpečiť viac právomocí pri riadení spoločnosti. MOL vlastní v chorvátskej ropnej firme INA 47,15 % po tom, čo vo verejnom tendri v septembri odkúpil 22,15-percentný podiel spoločnosti. Predstavenstvo spoločnosti INA bude mať na základe novej dohody šesť členov, traja budú za chorvátsku stranu a traja z MOL-u, pričom generálneho riaditeľa určí MOL. Dohoda predlžuje dobu, počas ktorej nebude môcť MOL predať svoj podiel v spoločnosti INA o dva roky. Chorvátska vláda bude mať zase prednostné právo na odkúpenie svojho podielu v spoločnosti, ak by sa MOL stal terčom nepriateľského prevzatia. Dohoda by mala byť podpísaná v piatok v hlavnom meste Chorvátska, v Záhrebe. Skupina MOL je ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti.. Skupina vykonáva svoju činnosť vo vyše 40 krajinách v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a krajinách SNŠ. Celkový počet zamestnancov skupiny prevyšuje 15 tisíc. Sieť čerpacích staníc MOL pozostáva z viac ako 1 000 staníc. Skupina MOL má v portfóliu tri vysoko komplexné rafinérie, vrátane rafinérie Slovnaft v Bratislave Spoločnosť INA je ropno-plynárenskou spoločnosťou s vedúcou pozíciou v Chorvátsku a s významným postavením v juhovýchodnej Európe a v adriatickom priestore, so sídlom v Záhrebe. Okrem významného postavenia v Chorvátsku má spoločnosť prieskumné a ťažobné aktivity v Angole, Egypte a Sýrii. INA vlastní dve rafinérie v Chorvátsku - v Rijeke a Sisaku, ktorých celková kapacita dosahuje 6,7 mil. ton za rok. V Chorvátsku disponuje 435 čerpacími stanicami, ďalších 49 má v juhovýchodnej Európe. Chorvátsky štát vlastní v INA 44,84 %.
Povolanie primátora juhomaďarského mesta Pécs a zároveň poslanca parlamentu za vládnucu socialistickú stranu je naozaj mimoriadne rizikové. Úmrtím Pétera Tasnádiho v utorok mesto prišlo už o druhého primátora v priebehu troch rokov. Tasnádi nastúpil na čelo Pécsu iba nedávno. Nahradil svojho predchodcu, vplyvného socialistického politika Lászlóa Tollera, ktorý po tragickej nehode už viac ako dva a pol roka leží v kóme. Rýchle výmeny v čele radnice nespôsobujú problémy len Pécsu, ktorý by mal byť v budúcom roku jedným z Európskych hlavných miest kultúry. Akcia však hrozí skončiť škandálom, prípravy na ňu už niekoľko rokov aj pre časté zmeny vo vedení mesta a mocenské spory miestnych činiteľov stagnujú. Výpadok poslancov už dlhšie zamotáva hlavu aj premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi, ktorý stojí v čele menšinovej vlády a na presadenie niektorých zákonom musí v parlamente počítať každý hlas. Spolu s Tasnádim už socialistom chýbajú traja poslanci, mandát pre dlhodobú chorobu nevykonáva ani bývalý premiér, dnes poslanec Gyula Horn. Maďarské zákony s takýmito prípadmi nepočítajú, poslanca je ťažké zbaviť mandátu aj v prípade, ak ho roky nevykonáva a podľa lekárov je nepravdepodobné, že by ho ešte niekedy vykonávať mohol. Pozornosť púta najmä kauza Lászlóa Tollera (na snímke www.mszp.hu), ktorý upadol do kómy po automobilovej havárii v júni 2006, a odvtedy sa z nej neprebral. Napriek tomu až do konca minulého roku dostával poslanecký plat. Plat mu pozastavili až keď na začiatku tohto roku neodovzdal každoročné majetkové priznanie, ktoré je pre poslancov povinné. Vlani vysvitlo, že v predchádzajúcich dvoch rokoch priznanie za Tollera podávala jeho manželka. Najskôr protiprávne, na poslancovom pracovisku, v parlamente, to však nikomu neprekážalo. Bolo treba čakať až do minulého týždňa, aby súd prvej inštancie vyhlásil Tollera za neschopného výkonu práce a otvoril tým cestu k doplňovacím voľbám v jeho jednomandátovom pécskom poslaneckom obvode. Vláde tým však súd spôsobil len nové starosti. Socialisti medzitým zistili, že by pre nich bolo výhodnejšie, ak sa Tollerov mandát riešiť nebude. Pécs síce bol tradične považovaný za baštu socialistov, v posledných dvoch rokoch však ich popularita klesla natoľko, že je pravdepodobné, že aj v tomto obvode vyhrá kandidát opozičného Fideszu. Rovnako ako Fidesz drvivo vyhral nedeľňajšie doplňovacie voľby do parlamentu v inom tradične ľavicovom volebnom obvode, v budapeštianskej štvrti Ferencváros. Vládna strana po ďalšom symbolickom výprasku krátko pred riadnymi parlamentnými voľbami v roku 2010 netúži. Dnes by pre ňu bolo lepšie, aby mandát zostal Tollerovi, ktorý síce spí a nič nerobí, je však aspoň ich.
Mesto Bratislava a maďarskú obec Rajka by v budúcnosti mohla prepojiť autobusová linka. Išlo by o medzinárodnú linku, ktorá by však bola začlenená do bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. Rozhodli o tom dnes poslanci. Projekt medzinárodnej dopravy v prihraničnej oblasti však bude závisieť aj od finančnej podpory z eurofondov. Výdavky projektu sú v súčasnosti odhadované na takmer 400-tisíc eur, mesto by malo zo svojho rozpočtu vyčleniť takmer 20-tisíc eur ako požadovaných päť percent nákladov. Zvyšné peniaze plánuje mesto získať v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 - 2013 a zo štátneho rozpočtu. Nová autobusová linka 801 by mala podľa návrhu premávať od nového Slovenského národného divadla cez mestské časti Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čunovo až do maďarskej obce Rajka. Po prejdení po Moste Apollo by mali autobusy premávať popri Ekonomickej univerzite na Bzovícku ulicu, odtiaľ by sa mali napojiť na súčasnú trasu autobusových liniek číslo 91 a 191. Za Čunovom by sa trasa liniek predlžovala až na železničnú stanicu v Rajke. Cestovný lístok z Čunova do Rajky bude stáť 60 centov a cestujúci si ho budú môcť kúpiť priamo v autobuse. Linka si vyžiada nákup dvoch autobusov.
Ministerstvo vnútra SR definitívne odmietlo úvahy, že vlaňajší zásah polície proti maďarským aj slovenským fanúšikom na futbalovom zápase v Dunajskej Strede bol neprimeraný. Pochybili výlučne fanúšikovia a usporiadatelia, oznámilo dnes ministerstvo v tlačovej správe k ukončenej kontrole kontroverzného stretnutia. Prešetrenie udalostí minulý rok požadovalo Maďarsko aj opozičná Strana maďarskej koalície (SMK). Po strete fanúšikov a policajtov záchranári ošetrili desiatky osôb a jedného mladého muža odviezol vrtuľník do bratislavskej nemocnice. Polícia viní fanúšikov, že svojím správaním naplnili „skutkové podstaty štyroch trestných činov” a „jedenástich priestupkov”. Svoje povinnosti si podľa výsledkov ministerskej kontroly nesplnili ani organizátori, ktorí mali údajne zabezpečiť účinnejšie bezpečnostné opatrenia. Podobný názor mal minister vnútra Robert Kaliňák, ale aj prezident Ivan Gašparovič už krátko po zápase. Policajný prezident Ján Packa tvrdil, že silové zložky zasiahli potom, ako na nich zaútočili futbaloví priaznivci. Na stretnutie sa vybrali z Maďarska aj priaznivci budapeštianskeho Ferencvárosu, ich príchod na zápas slovenskej ligy považoval Packa za vopred naplánovanú provokáciu. Politici SMK a Budapešť však mali pochybnosti, či fanúšikovia „mužov zákona” naozaj ohrozovali. Opakovane polícii vyčítali, že nezverejnila videozáznam, ktorý mal potvrdzovať opodstatnenosť zásahu. Na policajný zásah v Dunajskej Strede, ku ktorému došlo v čase rastúceho napätia medzi Bratislavou a Budapešťou, reagovali maďarské extrémistické organizácie demonštráciami pred slovenským veľvyslanectvom v hlavnom meste Maďarska či symbolickou blokádou hraničných priechodov na slovensko-maďarských hraniciach. Slovenský parlament neskôr sprísnil zákonné podmienky pre usporiadateľov športových podujatí a posilnil právomoci polície. Tá môže od decembra minulého roka napríklad požiadať obec o zákaz rizikového zápasu.
Väčšina rómskych detí nešla v pondelok (26. januára) do školy a do škôlky v západomaďarskej obci Iván. Ich rodičia takýmto spôsobom protestovali proti tomu, že na sobotu (31. januára) pripravuje Maďarská garda zhromaždenie. Ako dnes uviedol denník Népszabadság, garda pôvodne plánovala pochod obcou, čo však kompetentné orgány zakázali, zhromaždenie však povolili. Pochodom chcú gardisti v obci s 1400 obyvateľmi upozorniť na množiace sa prípady vlámaní, lúpeží, a na neprispôsobivé skupiny obyvateľstva. Organizátori rátajú s účasťou vyše 500 osôb. Minulú sobotu usporiadala garda v tejto obci prednášku spojenú s náborom, kam prišlo vyše sto záujemcov. Z nich niekoľkí vstúpili do gardy a niekoľkí sa stali členmi skupiny podporovateľov gardy. V obci Iván podľa jej starostu Tibora Lintera sa okolo vianočných sviatkov vlámali neznámi páchatelia do siedmich domov. Jeden z rodinných domov rakúskeho majiteľa zas pravdepodobne podpálili, cennosti, ktoré sa z horiaceho domu podarilo zachrániť, na druhý deň ukradli. Väčšina obyvateľstva obce sa domnieva, že páchateľmi týchto činov boli Rómovia, aj keď na to neexistujú dôkazy. V Iváne žije 270 Rómov, z nich 60 je školopovinných. Napätie je každodenným javom v obci, často vzbĺknu vášne. Podľa rodičov rómske deti sa vysmievajú ostatným, ubližujú im a ponižujú ich, a aj dospelí Rómovia sa správajú bez zábran. „Cigáni nedodržiavajú žiadne pravidlá. Keď idú k lekárovi, každého predbehnú, a ani v obchode nevyčkajú v rade. Ak sa niekto proti tomu ozve, začnú sa vyhrážať a sú oplzlí. Zdá sa, že oni môžu všetko,“ povedala pre denník staršia pani. Iní obyvateľ obce sa sťažoval, že Rómovia kradnú tak, aby to bolo do 20.000 forintov (70 eur), s takýmito prípadmi sa potom polícia vôbec nezaoberá. Starosta obce podľa Népszabadságu navrhol rokovanie s Rómami. „Najlepšie by bolo, keby spomedzi seba vypudili tých niekoľko rodín, ktoré spôsobujú neustále problémy,“ konštatoval. Regionálny internetový portál denníka Kisalföld uskutočnil prieskum o tom, či má Maďarská garda v obci Iván pochodovať, z 580 účastníkov ankety odpovedalo 75 percent kladne. Prieskum nebol reprezentatívny, poznamenáva Népszabadság. Súd hlavného mesta v Budapešti na prvom stupni rozhodol 16. decembra 2008 o rozpustení spolku Maďarská garda. Občiansky spor vo veci zrušenia spolku Maďarská garda, ktorá má už takmer 2000 členov, iniciovala Budapeštianska hlavná prokuratúra. Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol už na takmer 2000 členov. Doposiaľ sa okrem troch verejných prísah v Budapešti zviditeľnili najmä niekoľkými protirómskymi manifestáciami. Prokuratúra iniciovala návrh na rozpustenie po vlaňajšom decembrovom pochode gardistov v Tatárszentgyörgyi, kde zaznelo štvanie proti Rómom.
V utorok 26. januára sa na pracovnom obede v Hurbanove stretli predstavitelia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) prezident František Laurinec a generálny sekretár Miloš Tomáš s predstaviteľmi Maďarského futbalového zväzu (Magyar Labdarúgó Szövetség) prezidentom Istvánom Kistelekim, generálnym sekretárom Gáborom Elbertom a riaditeľom medzinárodného oddelenia Gusztávom Bienerthom. Na stretnutí diskutovali o aktuálnych témach rezonujúcich vo futbalovom hnutí a predstavitelia zväzov oboch krajín potvrdili vzájomnú spoluprácu pri riešení rôznych otázok. „S Maďarským futbalovým zväzom máme nadštandardné vzťahy na všetkých úrovniach. Máme tiež rovnaký názor na futbal a odsudzujeme násilie, výtržníctvo a vulgarizmy na futbalových štadiónoch, povedal František Laurinec krátko po stretnutí. Pozitívnym výsledkom tohto stretnutia je dohoda o rozšírení spolupráce v oblasti mládeže, vzdelávania trénerov i rozhodcov. Súčasne sa podarilo dohovoriť ďalšiu kooperáciu v oblasti medzinárodných vzťahov, podpore vzájomných projektov a návrhov. Prezident MLS Kisteleki pozval najvyšších predstaviteľov SFZ na otvorenie nového tréningového centra v Budapešti a obe strany sa záverom zhodli na potrebe pravidelných spoločných stretnutí. SFZ aj MLS potvrdili spoločný záujem ochraňovať fanúšikov a deklarovali jednoznačný odpor voči akémukoľvek fanúšikovskému násiliu na futbalových štadiónoch.
Päť poslancov tornaľského mestského zastupiteľstva, bývalý prednosta mestského úradu (MsÚ) Vojtech Szajkó a poslankyňa Národnej rady SR Anna Szögedi, pochádzajúca z Tornale, dostali minulý týždeň výhražné listy. Polícia prípad vyšetruje, na informácie je zatiaľ uvalené embargo. „Zdochneš! Odtiahnite už črevá z Tornale!“ Takýto je obsah výhražného listu písaného na počítači v maďarskom jazyku, ktorý dostala poslankyňa NR SR za SMK Anna Szögedi. Ako sa pre agentúru SITA Szögedi vyjadrila, v liste nebolo uvedené prečo. S jej prácou poslankyne to pravdepodobne nesúvisí. Podľa jej slov poslanci mestského zastupiteľstva za SMK dávali podnet na prokuratúru na prešetrenie určitej veci. „Asi v tejto súvislosti ma vypichli,“ myslí si Anna Szögedi, podľa ktorej sa tento podnet týka prešetrenia prijatia novembrového uznesenia MsZ v súvislosti so žiadosťou o úver vo výške 597 490,54 € (18 mil. Sk) na zaplatenie zálohy na kúpu areálu bývalého závodu Ozeta. „Manžel je v MsZ a dostal list v podobnom znení tiež,“ poznamenala Szögedi, ktorá hneď na druhý deň podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Nasledujúce dni ju v Tornali strážila polícia. Podobný list ako poslanec MsZ v Tornali Dénes Szögedi dostali aj ďalší štyria. Podľa informácií agentúry SITA list dostali poslanci Katarína Danišová, István Hunyák, Ladislav Lax a Ladislav Iván. Tým sa niekto vyhrážal, že ak pošlú na prokuratúru podnet voči údajnému protiprávnemu konaniu primátora, „pani Szögedi zdochne“. Lax a Iván sa vyjadriť odmietli, priznali však, že ich tieto listy zaskočili. „Nikdy sa takéto niečo v Tornali nestalo,“ vyjadril sa Vojtech Szajkó, ktorý uzatvára sedmičku ľudí, ktorým bol list adresovaný. Podľa tornaľského primátora Ladislava Dubovského oficiálnu informáciu o výhražných listoch na MsÚ nedostali. „V meste sa o tom však hovorí,“ vyjadril sa Dubovský, ktorý takéto konanie odsudzuje. Ako poznamenal, na druhej strane takéto kroky poslancov vidí ako zviditeľňovanie sa pred voľbami. Podľa jeho slov občania potom nevnímajú niektoré kroky pozitívne - napríklad nepodporovať nejaký projekt, ktorý by mohol mestu Tornaľa zabezpečiť 600 nových pracovných príležitostí a štátnu dotáciu. Pravdepodobne bude táto kauza rezonovať aj na plánovanom MsZ vo štvrtok. Primátor Tornale pre agentúru SITA avizoval, že vyzve poslancov SMK, aby sa vzdali svojho mandátu. Na druhej strane bývalý prednosta MsÚ Vojtech Szajkó mieni vyzvať primátora, aby odstúpil. V opačnom prípade zorganizuje petičnú akciu s cieľom vypísania referenda na jeho odvolanie.
Opozičné strany by chceli, aby sa spolu s voľbami do Európskeho parlamentu (EP) konali aj predčasné voľby do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky. Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) iniciujú rozpustenie parlamentu. Uviedla to tlačová agentúra MTI s tým, že by opozičné strany chceli, aby sa spolu s voľbami do Európskeho parlamentu (EP) konali aj predčasné voľby do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky. FIDESZ a KDNP by chceli rozpustiť parlament k 8. marcu. Príslušnú iniciatívu by podľa šéfa frakcie FIDESZ Tibora Navracsicsa mohli zaradiť už do programu mimoriadnej schôdzke parlamentu tento štvrtok. Navracsics po schôdzke predsedníctva FIDESZ v Budapešti dodal, že by predčasné parlamentné voľby mali byť spoločne s voľbami do EP v júni. Tlačový odbor vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), ktorá po vlaňajšom rozpade koalície vládne v menšine, uviedol, že neskôr zareagujú na avizovanú iniciatívu FIDESZ. Z opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) bude tiež neskôr reagovať predsedníčka MDF Ibolya Dávidová,uviedla MTI.
Národnostný okruh Slovenského rozhlasu (SRo) - Rádio Patria odchádza zo stredných vĺn a od 2. februára bude svoj program šíriť na nových VKV (veľmi krátke vlny) frekvenciách. Ide o niektoré frekvencie, ktoré v súčasnosti využívajú rádiá Regina, Devín a Rádio_FM. Vedenie SRo, ktoré tento krok avizovalo už 20. januára, považuje odchod zo stredných vĺn za nezvratný. Ako na dnešnej tlačovej besede povedala generálna riaditeľka verejnoprávneho rozhlasu Miloslava Zemková, dôvodom je, že rozhlas nemá na vysielanie na stredných vlnách zdroje, je pre ne dlhodobo v strate. Stredné vlny tiež nie sú technicky vyhovujúce. Dlh voči spoločnosti Towercom, a.s. (bývalé Rádiokomunikácie), ktorá prevádzkuje vysielače, je podľa Zemkovej približne 2 320 955 € a za rok 2008 to dostalo SRo do straty. Rozhlas pritom podľa zákona nemôže plánovať stratový rozpočet. Ide o dlh, ktorý vznikol ešte v roku 2006, teda za predchádzajúceho vedenia, a dôvodom bolo podľa šéfky SRo zlé zostavenie rozpočtu na rok 2006. Rozhlas v roku 2007 dlhoval spoločnosti TBDS, a.s. (bývalé Rádiokomunikácie, dnes Towercom) 158 mil. Sk (5 244 639 €). Ak by dlh presiahol 160 mil. Sk (5 311 027 €), platil by penále. Koncom roka 2007 však SRo dostal 3 319 392 € (100 mil. Sk) dotáciu od štátu na stredné vlny. Súčasná zmluva s Towercomom na strednovlnné vysielanie sa končí 1. februára. „K tomuto riešeniu sme pristúpili, pretože chceme zachovať terestrické vysielanie pre národnostné menšiny a etnické skupiny,” zdôraznila Zemková. Redakcia národnostno-etnického vysielania (NEV) Rádia Patria, ktorá pripravuje program pre českú, poľskú, nemeckú, rómsku, rusínsku a ukrajinskú menšinu, sa presunie na VKV Rádia Regina. Pre maďarské vysielanie Patrie sa vytvorí regionálny vysielací okruh v pásme VKV, pre ktorý sa použijú frekvencie Rádia Devín a Rádia_FM. Ako upozornil programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj, Regina, Devín a FM ostanú vysielať celoplošne. Maďarské vysielanie bude od 6:00 do 18:00 na frekvenciách Devína, ktoré tvoria 5,17% jeho pokrytia a tiež na niektorých frekvenciách Rádia_FM, čo predstavuje 3,46% jeho pokrytia. Devínu tak počas dňa ostane pokrytie 81,37% a FM 85,31%. Vedenie SRo prisľúbilo, že koncom februára dostane Devín novú frekvenciu v Ružomberku a Rádio_FM frekvencie v Dolnom Kubíne a v Žiari nad Hronom. Obe rádiá preto ostávajú celoplošnými. Podľa Zemkovej má byť Rádio Patria regionálnou programovou službou. Umožňuje to aj zákon o SRo, podľa ktorého stačí, ak rozhlas prevádzkuje celoplošne už nie päť, ale tri programové služby. Napriek tomu sa zvýšil počet hodín maďarského vysielania Patrie. Pre Rádio Patria je to pozitívna zmena, pre Rádio Devín a Rádio_FM je to dočasný stav, zhrnulo zmenu vedenie rozhlasu. Keďže vyčlenené VKV pre maďarské vysielanie nepokryjú Bratislavu a okolie, zaistí ho rozhlas vlastným vysielačom na streche sídla SRo na Mýtnej ulici v Bratislave. Strednovlnný vysielač určený pôvodne na skúšobné digitálne vysielanie je pripravený na spustenie, čaká sa už len na povolenie vysielania od Telekomunikačného úradu SR. Toto vysielanie bude rozhlas stáť len minimálne energie. Vedenie SRo zdôrazňuje, že na licenčnej rade sa o bratislavskú VKV frekvenciu pre maďarské vysielanie Patrie rozhlas opakovane uchádzal, vždy neúspešne. Program rozhlasu sa však dá naďalej prijímať cez satelit, internet a káblovú retransmisiu. Zemková zároveň pripomenula, že plán rozhlasu odísť zo stredných vĺn nie je nový. Avizovala ho už počas svojej kandidatúry na post šéfa SRo, má ho aj v projekte, s ktorým ju Rozhlasová rada v apríli 2006 zvolila. „Na prechod zo stredných vĺn na VKV v prípade Rádia Patria sme sa chystali koncom roka 2009, po skoordinovaní nových VKV frekvencií pre Rádio Patria,” povedala. Nakoniec však podľa Zemkovej tento plán urýchlil nedostatok peňazí na stredné vlny. Podotkla, že povinnosť štátu hradiť tento druh vysielania zanikla novelou zákona o SRo od 1. apríla 2008. „O dotáciu na stredné vlny na rok 2009 sme žiadali už od septembra minulého roka, nepodarilo sa nám ju však získať a štátny rozpočet na rok 2009 s ňou ani nepočíta.” Zo stredných vĺn podľa Zemkovej odchádzajú postupne všetky rozhlasové stanice v Európe pre jeho zlú technickú kvalitu. „Pre SRo má strednovlnné vysielanie význam len ako doplnkové vysielanie a ostávať na nich rozhlasu len škodí, dostáva ho do dlhov.” Manažment SRo si ale uvedomuje, že stredné vlny sú strategické pre Slovensko. „Napriek tomu, že sme dostali zamietavé stanovisko z ministerstva vnútra aj ministerstva obrany s vyjadrením, že tieto vlny nepotrebujú, pokúsime sa urobiť všetko pre to, aby SR o tri veľké alebo aspoň dve veľké ženevské frekvencie - Nitra a Prešov neprišla,” dodala Zemková.
Spoločnosť General Electric (GE) v utorok oznámila, že na budúci mesiac preruší na dva týždne výrobu vo svojich závodoch na výrobu svetelnej techniky v Maďarsku. V reakcii na klesajúce objednávky spoločnosť zvažuje aj dočasné zavedenie štvordňového pracovného týždňa vo svojich maďarských závodoch, uviedla GE vo vyhlásení. Spoločnosť General Electric v októbri oznámila, že prepustí 500 z 10 tis. zamestnancov, ktorí pre ňu pracujú v Maďarsku v rámci divízie Consumer and Industrial. General Electric je diverzifikovanou spoločnosťou, jej aktivity zahŕňajú výrobu leteckých motorov, elektrických spotrebičov, zdravotníckeho zariadenia, poskytovanie finančných služieb, ako aj prevádzkovanie televíznej stanice NBC.
Nemecká automobilka Audi preruší koncom februára na týždeň výrobu automobilov a motorov vo svojom maďarskom závode. Informoval o tom hovorca spoločnosti Peter Lore, ktorého citovala maďarská agentúra MTI. Výroba sa zastaví medzi 23. a 28. februárom v zhode s opatreniami materskej spoločnosti Audi AG, povedal Lore. Automobilový koncern v novembri oznámil, že s účinnosťou od polovice decembra preruší výrobu automobilov na štyri týždne a výrobu motorov na dva až štyri týždne v závislosti od ich typu. V reakcii na klesajúci dopyt vyvolaný medzinárodnou finančnou krízou ohlásila automobilka minulý rok znižovanie počtu zamestnancov pracujúcich na dohodu. Audi zamestnáva v Maďarsku okolo 6 tis. ľudí.
Nová vyhláška o pravidlách cestnej premávky v Maďarsku, ktorú vypracoval Národný úrad pre dopravu (NKH) začiatkom minulého roka, vstúpi do platnosti najskôr v polovici tohto roka. Súčasný zákon platí už 34. rok, a bol 20-krát novelizovaný. Tretina nehôd v Maďarsku je zapríčinená nedovolenou rýchlosťou, preto podľa nových predpisov existujú nové obmedzenia rýchlosti. Vodiči budú môcť jazdiť na úzkych vozovkách bez krajnice iba rýchlosťou 70 km/h. Na mokrej vozovke na diaľnici bude namiesto 130 km/h povolená iba rýchlosť 110 km/h, a na cestách pre motorové vozidlá iba 90 km/h. V obci zostáva najvyššia povolená rýchlosť 50 km/h a mimo obcí 90 km/h. Od apríla roku 2007 je možné na úsekoch ciest mimo obcí, ktoré sú na to vhodné, povoliť vyššiu rýchlosť ako 90 km/h. Nový zákon obmedzuje aj rýchlosť pred prechodmi pre chodcov. Vo vzdialenosti 20 metrov pred nimi, ak tie sú bez semaforov, bude treba spomaliť na 30 km/h. Jedným z najdôležitejších prvkov nových pravidiel, ktoré by mali byť oproti terajším ucelenejšie, jasnejšie, a ktoré by sa mali dať lepšie osvojiť si, bude povinnosť zastaviť vodičovi motorového vozidla, ak priamo pri prechode cez cestu stojí chodec s jasným zámerom prejsť cez cestu. Cyklisti vo veku do 12 rokov budú musieť povinne nosiť prilbu. Policajt bude oprávnený okamžite odobrať technický preukaz vozidla, ktoré nemá evidenčné číslo, alebo ho nemá namontované podľa predpisov. Túto situáciu zneužíva čoraz viac maďarských vodičov, ktorí sa takýmto spôsobom vyhýbajú zodpovednosti za rýchlu jazdu, prípadne za nezaplatenie diaľničného poplatku. V súčasnosti polícia nemá inú možnosť, ako akceptovať výhovorku, že tabuľa odpadla asi pri nepozornom zaparkovaní pri chodníku. Podľa novej vyhlášky budú môcť dopravnými značkami na určitých úsekoch diaľnic zakázať predbiehanie nákladných vozidiel, aby takto zabezpečili plynulosť premávky. Podľa novej vyhlášky bude za to, že sú cestujúci vo vozidle pripútaní, opäť zodpovedný vodič. Ráta sa aj s tým, že by v budúcnosti umožnili cyklistom používať jazdné pruhy vyhradené pre autobusy. Uvažuje sa aj so zavedením skúšobného vodičského preukazu. Začiatočníci nebudú môcť viesť silné (bližšie nešpecifikované) vozidlá, alebo v zahraničí budú môcť mladí šoféri viesť auto iba v sprievode dospelých. Takéto kroky sú odôvodnené štatistickými údajmi, podľa ktorých každú desiatu nehodu s následkom zranení spôsobujú vodiči vo veku od 17-20 rokov. V Maďarsku mimo obce platí povinnosť celoročného svietenia vozidiel, osoby vo vozidle musia byť vždy pripútané. Detské sedačky v aute sú povinné, za volantom nie je povolený žiadny alkohol.
Premiér Robert Fico si na post ministra zahraničných vecí vybral Miroslava Lajčáka aj pre jeho diplomatickú kariéru. Ako dôvod uviedol to, že chce rezort v podstatne väčšej miere zapojiť do súboja s hospodárskou krízou. Od nového šéfa slovenskej diplomacie očakáva novú etapu na Ministerstve zahraničných vecí (MZV) SR. „Je to etapa podstatne väčších aktivít ministerstva v ekonomickej a obchodnej oblasti. Myslím si, že pán minister veľmi rýchlo pochopil, že je úplne nová doba a ministerstvo bude musieť pracovať úplne inak,” povedal po dnešnom vymenovaní Lajčáka za nového ministra. Domnieva sa, že keby tento post zastával politický nominant bez skúseností s diplomaciou a zahraničnou politikou, tak by to v súčasnej ťažkej dobe pravdepodobne nefungovalo. „Aj EÚ a ďalšie medzinárodné organizácie sa budú venovať kríze, preto je dobré, že ak máme za ministra zahraničných vecí človeka, ktorý je všeobecne známy a má osobné známosti s ministrami zahraničných vecí, jeho prienik do tejto zostavy ľudí bude veľmi jednoduchý,” argumentoval predseda vlády. Vyjadril presvedčenie, že nový minister bude svoju pozíciu zastávať rovnako profesionálne ako jeho predchodca Ján Kubiš. Dodal, že si od neho nechá v zahranično-politických otázkach radiť v takej istej miere ako predtým. Premiér nevidí problém v tom, že Lajčák ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec EÚ v Bosne a Hercegovine musí ešte na čas vycestovať do Sarajeva. „Myslím si, že od budúceho týždňa bude plne k dispozícii vláde SR. Čiže, ten časový prienik nie je veľmi dlhý. To je vyriešené,” poznamenal. Rovnako nepredpokladá, že by mali mať na niektoré otázky rozdielne postoje. „Prešli sme s pánom Lajčákom základné stanoviská SR a jednoduché východisko pre nás je členstvo v EÚ a v NATO. Od toho sa bude všetko ostatné odvíjať. Vítam pána Lajčáka na palube, ale predovšetkým v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou. Neobávam sa žiadnych problémov,” uzavrel predseda vlády.
Prvá cesta Miroslava Lajčáka ako ministra zahraničných vecí povedie do Prahy. „Je na to veľa dôvodov. Pracujeme už na hľadaní termínu,” povedal po menovaní do funkcie. Veľmi skoro sa chce spojiť s maďarskou kolegyňou Kingou Gönczovou. „Je tu podstatne viac toho, čo máme spoločné a nemali by sme dať priestor, aby sme sa sústreďovali na to, čo nás rozdeľuje.” Prioritou nového šéfa slovenskej diplomacie bude hospodárska a finančná kríza. S premiérom sa dohodol, že MZV SR bude zastúpené v Rade pre hospodársku krízu. „Myslím si, že máme k tomu čo povedať.” Misiu v Bosne a Hercegovine chce jej doterajší medzinárodný šéf dotiahnuť do konca, teda do nadchádzajúceho zasadnutia Rady pre implementáciu mieru, ktoré bude 25. a 26. marca. „Takže vlastne tieto dva mesiace ja ešte dosledujem, aby prebehlo tak, ako prebehnúť má, ale pochopiteľne, nebude to na úkor výkonu mojej terajšej funkcie.” V Sarajeve bude do 6. februára. Meno jeho nástupcu ešte nie je známe. V utorok bude v Sarajeve hovoriť s veľvyslancom Rady pre implementáciu mieru o právnych možnostiach riešenia. „Faktom je, že výkonné právomoci sú dané mne rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a dôležité je, aby sa nenarušila kontinuita,” teda, aby sa našiel nástupca. Lajčáka priznal, že ponuka premiéra na miesto ministra ho prekvapila. Prijal ju preto, lebo má zodpovednosť voči SR a voči ministerstvu. Účasť SNS vo vláde nevidí ako prekážku. „Ja som hrdý na to, že som člen vlády Slovenskej republiky. Mal som rozhovor s predsedom vlády, kde sme si definovali východiská, priority, jeho očakávania smerom ku mne pri pôsobení na čele tohto rezortu a to všetko viedlo k tomu, že som prijal jeho ponuku,” vysvetlil. Námietku opozičnej SDKÚ, že zahraničná politika sa nerobí len na ministerstve, ale aj na Úrade vlády, komentoval slovami: „Ministerská funkcia je politická funkcia. Neobávam sa, že by sa zahraničná politika nerobila na MZV SR. Zároveň ju formuluje aj premiér a prezident,” dodal.
Prezidenti, premiéri, ministri energetiky 12 krajín a predstavitelia viacerých medzinárodných organizácií rokujú v Budapešti na dvojdňovom medzinárodnom samite o projekte plynovodu Nabucco, iniciovanom maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI cieľom samitu je, aby krajiny zainteresované do tohto projektu potvrdili svoj záujem o jeho realizáciu. Maďarská strana by považovala za najväčší úspech dosiahnutie dohody o predfinancovaní projektu. Gyurcsány, ktorý na schôdzke vedie maďarskú delegáciu, vyzval Európsku úniu na financovanie projektu. Výstavbu plynovodu Nabucco označil za otázku národnej bezpečnosti a nie za komerčný projekt. Predseda maďarskej vlády súčasne hodlá navrhnúť, aby tie krajiny, ktoré utrpeli škody pri ukrajinsko-ruskom spore o plyn, spoločne vystúpili s nárokom na odškodnenie. Európsky komisár pre energetiku Andris Piebalgs počas konferencie vyhlásil, že Európska únia neuvažuje o priamom financovaní plynovodu Nabucco, projekt však môže podporiť úvermi a garanciami. EÚ môže v čase úverovej krízy uľahčiť realizáciu projektu. Priamy kapitálový vstup však podľa neho neprichádza do úvahy, pretože projekt by potom získal charakter verejno-súkromného partnerstva. „V tejto fáze nie som ochotný ani uvažovať o takejto možnosti,” zdôraznil eurokomisár. Projektu, ktorý má prispieť k diverzifikácii energetických zdrojov v EÚ, predtým vyjadril podporu predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Nabucco, ktorý by mal merať 3 300 kilometrov a uspokojovať päť percent európskych potrieb plynu, by mal ročne dopravovať 31 miliárd kubických metrov kaspického alebo blízkovýchodného plynu cez Turecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko do Rakúska. Súčasťou konzorcia na výstavbu plynovodu sú rakúska firma OMV, maďarský MOL, rumunský Transgaz, bulharský Bulgargaz, turecký Botas a nemecká firma RWE. Zatiaľ však nie je jasné, z ktorých zdrojov sa bude tlačiť plyn do potrubia. Existujú dokonca obavy, či v Strednej Ázii je dostatok plynu pre Nabucco. Predpokladá sa, že palivo bude dodávať Azerbajdžan ale aj Turkménsko, Irak a Irán. Zapojenie Iránu do projektu vyvolá protesty Spojených štátov. Ich postoj bude dôležitý, lebo Washington má byť jedným zo spolufinancovateľov plynovodu. O dodávateľoch plynu však rozhodnú krajiny, ktoré budú spotrebúvať surovinu, a nie prevádzkovatelia Nabucca. Odhaduje sa, že realizácia plynovodu bude stáť asi 8 miliárd eur (241 miliárd Sk). Bude dlhý 3300 kilometrov a do roku 2020 by jeho ročná kapacita mala dosiahnuť 30 miliárd kubických metrov paliva. Azerbajdžan podporuje tento európsky projekt, ale ešte treba mnoho otázok vyjasniť predtým, ako padne definitívne rozhodnutie, povedal v Budapešti azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Otvorenými otázkami sú tranzitné zmluvy, financovanie a politické zázemie. Preto na budapeštianskom summite bude treba namiesto nových prezentácií dosiahnuť dohodu na nejakom konkrétnom scenári, zdôraznil. Alijev uviedol, že jeho krajina sa snaží oddeliť otázku plynu od politiky. „Azerbajdžan má mnoho ponúk na stole a celú ťažbu plynu úplne pokrývajú v súčasnosti fungujúce plynovody,” dodal. Aj to je dôvod, prečo turecký premiér Recep Tayyip Erdogan pochybuje, či vôbec existujú zdroje plynu pre projekt Nabucco. „Informácie sú také, že krajiny, ktoré hovoria, že poskytnú dostatočné množstvo plynu, dostatok plynu nemajú,” povedal. Projekt plynovodu Nabucco je považovaný za jednu z najlepších možností, ako obmedziť závislosť Európy od ruského plynu. Plynovod by mohol v budúcnosti prepravovať 30 miliónov metrov kubických kaspického alebo blízkovýchodného plynu cez Turecko do Rakúska. Turecko prehodnotí svoju podporu plynovodu Nabucco, ak zostane zablokovaná kapitola energetiky v prístupových vyjednávaniach krajiny s Európskou úniou. V pondelok to počas návštevy Bruselu povedal turecký premiér Erdogan. „Ak máme čeliť situácii, za ktorej je zablokovaná kapitola o energetike, samozrejme preskúmame náš postoj,” odpovedal Erdogan na tlačovej konferencii v Bruseli na otázku, či jeho krajina zablokuje projekt v prípade, že sa neotvoria rokovania s EÚ v oblasti energetiky. Podľa diplomatov otvorenie kapitoly energetiky v rokovaniach EÚ s Tureckom blokuje Cyprus pre spor s Ankarou o prieskum ložísk ropy a plynu na morskom dne. Turecko tvrdí, že lode uskutočňujúce prieskum vstúpili na jeho kontinentálny šelf. Kapitola energetiky je jednou z 35 kapitol prístupových vyjednávaní s EÚ.
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso vyjadril vďaku Maďarsku a osobne premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi za usporiadanie dnešného budapeštianskeho medzinárodného summitu o projekte plynovodu Nabucco. Podľa informácií kancelárie hovorcu maďarskej vlády Barroso potvrdil, že EK podporuje projekt Nabucco. Predseda EK vo videozázname, ktorým pozdravil účastníkov schôdzky, poukázal na krízu v dodávkach plynu začiatkom tohto roka a vyjadril vďaku Maďarsku za v nej prejavenú solidaritu. Táto kríza podľa jeho slov upriamila pozornosť na zraniteľnosť členských krajín Európskej únie (EÚ) a okolitých krajín v oblasti dodávok energií, čo dáva zvláštnu aktualitu summitu o projekte Nabucco.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány navrhne na utorkovej schôdzke predstaviteľov krajín zainteresovaných do budovania plynovodu Nabucco, aby krajiny, ktoré utrpeli škody pri ukrajinsko-ruskom spore o plyn, spoločne vystúpili s nárokom o odškodnenie voči tým, ktorí nesplnili svoje zmluvné záväzky. Gyurcsány na tlačovej besede dnes v Budapešti vyhlásil, že bude treba položiť otázku, kto uhradí škody spôsobené plynovou krízou. Kríza sa podľa neho stala problémom celej Európy, preto by mala spoločnú náhradu škody presadzovať Európska únia, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. V Budapešti sa bude konať 26. a 27. januára politický summit predstaviteľov krajín, ktoré sa rozhodli vybudovať plynovod Nabucco zo strednej Ázie do strednej Európy. Projekt by sa mal v súvislosti s rusko-ukrajinským sporom o tranzit plynu dôraznejšie presadzovať pod vedením rakúskeho koncernu OMV. Šéf Nabucca Reinhard Mitschek uviedol, že rozhodnutie o investícii by sa malo prijať ešte tento rok. Na budúci rok by sa mala začať jeho realizácia a prvý plyn by mohol potrubím pritiecť do rakúskeho Baumgartenu najskôr v roku 2013. Za reálnejší sa pokladá rok 2015.
Členské štáty EÚ, ktoré zasiahol spor o cenu plynu medzi Ruskom a Ukrajinou, by mali spoločne žiadať náhradu škôd spôsobenú prerušením dodávok, vyhlásil v pondelok maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Podľa Gyurcsánya je správne, aby maďarská vláda preskúmala možnosti odania žaloby za vzniknuté škody. Nároky jednotlivých krajín by mala následne zosumarizovať EÚ, ktorá by potom zaujala spoločný postoj, povedal Gyurcsány na tlačovej konferencii v Budapešti. Otázkou kompenzácií za prerušené dodávky by sa podľa Gyurcsánya mala zaoberať aj konferencia o plynovode Nabucco, ktorá sa začína v utorok v Budapešti. Ruský energetický gigant Gazprom v utorok 6. januára drasticky znížil dodávky zemného plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu v novom roku. Z Ruska pochádza približne štvrtina plynu pre 27-členný blok. Až 80 percent ruského plynu sa do Európy dostáva cez Ukrajinu. V chladnej zime viaceré krajiny centrálnej a východnej Európy pokles ruských dodávok tvrdo zasiahol. Okrem Slovenska bola postihnutá aj Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Macedónsko, Turecko, Taliansko, Slovinsko, Francúzsko a Srbsko. Rusko obnovilo dodávky plynu minulý týždeň v utorok po tom, čo sa Moskva a Kyjev dohodli na urovnaní cenového sporu.
V Budapešti sa dnes stretnú zástupcovia krajín, ktoré majú záujem o výstavbu plynovodu Nabucco. Ten má do Európy dodávať plyn od Kaspického mora a zo Strednej Ázie. Projekt za takmer Ofiem miliárd eur má znížiť energetickú závislosť Európskej únie od plynu z Ruska. Po spore medzi Ukrajinou a Ruskom, keď zostala Európa skoro dva týždne bez ruského plynu, získal projekt Nabucco väčšiu podporu. „My, ktorí považujeme výstavbu plynovodu Nabucco za dôležitejšiu, musíme (na jeho realizáciu) urobiť viac,” povedal predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány. Nabucco podľa neho nie je len obyčajným obchodným projektom, pretože jeho hlavným zmyslom je upevniť energetickú bezpečnosť Európy. Experti upozorňujú, že projekt môže naraziť na problémy, ak ho nepodporí Turkménsko. To je hlavným producentom plynu v Strednej Ázii. V tejto oblasti však obhajuje svoje záujmy aj Rusko. Navyše Rusi už vyjadrili pochybnosti o úspešnosti Nabucca. „Plynovod Nabucco sa môže stať len pomníkom veľkých ambícií a nepremyslených činov,” povedal včera v Budapešti podpredseda ruskej vlády Viktor Zubkov.
Plynovod Nabucco by mal prepravovať plyn z kaspickej oblasti do Európy. Je to projekt viacerých plynárenských spoločností, napríklad maďarského MOL-u, rakúskeho OMV, Bulgargazu či RWE. Prvé molekuly plynu by cez Nabucco mali prejsť až v roku 2013. Podľa šéfa MOL-u Hernadiho je nevyhnutné zapojiť do projektu Nabucco Irán, na ktorý je vyhlásené embargo pre jeho jadrový program. Minister Jahnátek hovoril nedávno v Budapešti aj o projekte NETS, čo je prepojenie plynových potrubí krajín stredoeurópskeho regiónu. Tie by sa vďaka tomu dostali aj k plynu z iných ako ruských zdrojov. Podľa najnovších informácií maďarský premiér Ferenc Gyurcsány rokoval minulý týždeň v Ománe a Katare o dodávkach skvapalneného plynu výmenou za maďarské potraviny. Ten by sa dopravoval do chorvátskych prístavov a odtiaľ plynovodmi do Maďarska. O dovoze skvapalneného plynu z Chorvátska uvažuje aj slovenská energetická stratégia. MOL odštartoval projekt NETS ešte v roku 2007. Slovenská strana až do plynovej krízy neprejavila oň vážny záujem. Mohla by tak prísť o časť príjmov z tranzitu ruského plynu a zároveň by musela do NETS-u investovať. SPP je k projektu skeptický aj teraz. „Ešte je o tom predčasné hovoriť,” povedal Ľubomír Tuchscher z tlačového oddelenia SPP. Bližšie podrobnosti nechcelo objasniť ani ministerstvo hospodárstva.
Strana maďarskej koalície (SMK) je znepokojená plánmi vedenia Slovenského rozhlasu (SRo) presunúť vysielanie národnostného okruhu SRo, Rádia Patria, zo stredných vĺn na VKV frekvencie. Verejnoprávny rozhlas to má v pláne urobiť od 1. februára, jeho vedenie totiž tvrdí, že si stredné vlny nemôže dovoliť, pretože nemá garantované prostriedky na ich vykrytie a zahrnutie tejto položky do rozpočtu na tento rok by spôsobilo deficit. Generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková hovorí, že ako verejnoprávna inštitúcia rozhlas nemôže hospodáriť s deficitom. Poslucháčom Patrie podľa SMK hrozí, že vypnutím vysielania na stredných vlnách v niektorých regiónoch Slovenska nebude vysielanie zabezpečené na VKV frekvenciách, tak ako to deklaruje SRo. „Ide minimálne o Bratislavu, južnú časť trnavského kraja a región Košice-vidiek,” píše sa v stanovisku, ktoré dnes TASR zaslala hovorkyňa strany Eva Dunajská. Strana sa pritom podľa jej vyjadrenia opiera o dostupné informácie. SMK v stanovisku uvádza, že podporuje prechod Patrie do pásma VKV, považuje však za nevyhnutné, aby Bratislava a ďalších 17 okresov južného Slovenska bolo v plnej miere pokrytých vysielaním v tomto pásme. Okrem toho by podľa nich mal byť prechod postupný a vysielanie súbežné, čo má umožniť lepšiu informovanosť poslucháčov o presune z jedných vĺn na druhé. Strana vidí riešenie v dočasnom zabezpečovaní duálneho vysielania dovtedy, kým sa „nedoriešia všetky detaily”. Podrobnosti technického charakteru a všetko ostané týkajúce sa odchodu Rádia Patria zo stredných vĺn Zemková minulý týždeň avizovala na utorok 27. januára. Vtedy bude k dispozícii autorizovaná informácia, povedala riaditeľka novinárom.
Ruská Vnešekonbank získala kontrolu nad maďarskou leteckou spoločnosťou Málev. Informoval o tom Reuters s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax. Je to posledný manéver v dlhodobom zápase o maďarského leteckého prepravcu a veľmi cennou akvizíciou pre ruskú banku. Interfax citoval Viktora Zubkova, prvého námestníka predsedu ruskej vlády, že strategickým partnerom Vnešekonbanky v reštrukturalizácii Málevu bude letecká spoločnosť Aeroflot. Naznačil, že veľa ruských liniek bude zaradených do programu Málevu. „Málev ako maďarský národný prepravca bude mať dobrú budúcnosť,” poznamenal Zubkov v Budapešti. Maďarská vláda predala predvlani vo februári 99,95 % akcií ruskému KrasAiru. Správu nikto nezverejnili, ale balík akcií stál len 1,07 milióna USD (829.480 eur). Málev zdedila Vnešekonbank po KrasAire, ktorý vlani skrachoval, lebo nedokázal splácať svoje dlhy. Rovnako ako v Aeroflote aj v KrasAire mala väčšinu ruská vláda.
Nová vyhláška o pravidlách cestnej premávky v Maďarsku, ktorú vypracoval Národný úrad pre dopravu (NKH) začiatkom minulého roka, vstúpi do platnosti najskôr v polovici tohto roka. Súčasný zákon platí už 34. rok, a bol 20-krát novelizovaný. Tretina nehôd v Maďarsku je zapríčinená nedovolenou rýchlosťou, preto podľa nových predpisov existujú nové obmedzenia rýchlosti. Vodiči budú môcť jazdiť na úzkych vozovkách bez krajnice iba rýchlosťou 70 km/h. Na mokrej vozovke na diaľnici bude namiesto 130 km/h povolená iba rýchlosť 110 km/h, a na cestách pre motorové vozidlá iba 90 km/h. V obci zostáva najvyššia povolená rýchlosť 50 km/h a mimo obcí 90 km/h. Od apríla roku 2007 je možné na úsekoch ciest mimo obcí, ktoré sú na to vhodné, povoliť vyššiu rýchlosť ako 90 km/h. Nový zákon obmedzuje aj rýchlosť pred prechodmi pre chodcov. Vo vzdialenosti 20 metrov pred nimi, ak tie sú bez semaforov, bude treba spomaliť na 30 km/h. Jedným z najdôležitejších prvkov nových pravidiel, ktoré by mali byť oproti terajším ucelenejšie, jasnejšie, a ktoré by sa mali dať lepšie osvojiť si, bude povinnosť zastaviť vodičovi motorového vozidla, ak priamo pri prechode cez cestu stojí chodec s jasným zámerom prejsť cez cestu. Cyklisti vo veku do 12 rokov budú musieť povinne nosiť prilbu. Policajt bude oprávnený okamžite odobrať technický preukaz vozidla, ktoré nemá evidenčné číslo, alebo ho nemá namontované podľa predpisov. Túto situáciu zneužíva čoraz viac maďarských vodičov, ktorí sa takýmto spôsobom vyhýbajú zodpovednosti za rýchlu jazdu, prípadne za nezaplatenie diaľničného poplatku. V súčasnosti polícia nemá inú možnosť, ako akceptovať výhovorku, že tabuľa odpadla asi pri nepozornom zaparkovaní pri chodníku. Podľa novej vyhlášky budú môcť dopravnými značkami na určitých úsekoch diaľnic zakázať predbiehanie nákladných vozidiel, aby takto zabezpečili plynulosť premávky. Podľa novej vyhlášky bude za to, že sú cestujúci vo vozidle pripútaní, opäť zodpovedný vodič. Ráta sa aj s tým, že by v budúcnosti umožnili cyklistom používať jazdné pruhy vyhradené pre autobusy. Uvažuje sa aj so zavedením skúšobného vodičského preukazu. Začiatočníci nebudú môcť viesť silné (bližšie nešpecifikované) vozidlá, alebo v zahraničí budú môcť mladí šoféri viesť auto iba v sprievode dospelých. Takéto kroky sú odôvodnené štatistickými údajmi, podľa ktorých každú desiatu nehodu s následkom zranení spôsobujú vodiči vo veku od 17-20 rokov. V Maďarsku mimo obce platí povinnosť celoročného svietenia vozidiel, osoby vo vozidle musia byť vždy pripútané. Detské sedačky v aute sú povinné, za volantom nie je povolený žiadny alkohol.
Takmer 200 ľudí sa dnes v Abovciach (okres Rimavská Sobota) zúčastnilo ma spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 62. výročia deportácií občanov obce do Sovietskeho zväzu a na nútene prace do Čiech. Hosťom podujatia bol rumunský europoslanec maďarskej národnosti László Tőkés. „V prvom rade nám ide o to, aby sme si pripomenuli smutné povojnové udalosti, ktoré poznačili životy mnohých rodín, žijúcich na juhu Slovenska,” povedal po skončení podujatia TASR predseda Združenia obetí deportácií a ich potomkov (ZODPO) Mikuláš Krivanský. Účasť europoslanca Tőkésa, ktorý je známy svojimi radikálnymi názormi, zdôvodnil jeho celoživotným postojom voči akémukoľvek násiliu, ako aj tým, že ho pozvali samotní obyvatelia obce. Abovčania, ktorí po druhej svetovej vojne zažili odsun, položili po ekumenickej omši vence k pamätníku deportovaných, ktorý je od roku 2005 osadený na tamojšom kostole. Následne sa v kultúrnom dome uskutočnili prednášky historikov k danej téme. Podľa Krivanského sa združenie už niekoľko rokov usiluje o odškodnenie pre deportovaných a ich deti. Od novembra 1946 až do februára 1947 odsunuli zo slovensko-maďarského pohraničia na základe rozhodnutia povojnového štátu 43.000 ľudí. Prevažná časť skončila v opustených usadlostiach po odsunutých Nemcoch v Čechách. Združenie v súčasnosti eviduje viac ako 3000 dodnes žijúcich ľudí, ktorých sa odsun priamo dotkol. „Minulé vlády na naše požiadavky o odškodné neodpovedali. Od súčasnej vlády sme však nedávno dostali list, že celú záležitosť bude riešiť ministerstvo spravodlivosti,” pripomenul Krivanský.
Novým ministrom zahraničných vecí bude Miroslav Lajčák. Potvrdila to hovorkyňa vlády. Sám Lajčák túto informáciu nekomentoval. Opozícia aj analytici jeho menovanie vítajú. Nový šéf slovenskej diplomacie sa hľadal od konca decembra. Ján Kubiš vtedy oznámil, že odchádza pracovať pre OSN do Ženevy. Za jeho nástupcu média označovali Igora Slobodníka. Nový minister ale nakoniec príde z Bosny. Miroslav Lajčák je kariérny diplomat. Doteraz pôsobil ako mimoriadny vyslanec Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Svoje menovanie komentovať nechcel. Nového ministra vymenuje prezident v pondelok. Pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie je Lajčák profesionál rešpektovaný aj v zahraničí. Pozitívne hodnotia Lajčáka aj analytici. Tvrdia, že bol jedným z najúspešnejších diplomatov v Bosne. V ministerskom kresle bude teda na správnom mieste. Na nového ministra čakajú napríklad napäté slovensko-maďarské vzťahy či hrozba opakovania plynovej krízy.
Maďarská a slovenská vláda podporujú dokončenie novej budovy Slovenskej samosprávy v Mlynkoch v roku 2009. Pre tlačovú agentúru MTI to povedal maďarský štátny tajomník pre menšiny Ferenc Gémesi, ktorý sa v piatok v Budapešti stretol s podpredsedom slovenskej vlády pre národnostné menšiny Dušanom Čaplovičom. Ten podľa neho počas rozhovoru zopakoval prísľub slovenskej vlády, že na pokrytie stavebných nákladov poskytne podporu vo výške 80 miliónov forintov (275 tisíc eur). Podobnú čiastku poskytne i maďarská vláda, dodal F. Gémesi. Kancelária maďarského premiéra a Slovenská samospráva v Mlynkoch sa v júni dohodli, že novú budovu vybudujú spoločne. Cieľom tohto kroku bolo urovnanie sporu, ktorý vyvolalo rozhodnutie miestnej správy vysťahovať slovenskú samosprávu z budovy v centre obce. Nové zariadenie bude slúžiť ako regionálne slovenské stredisko, pričom v ňom okrem miestnej slovenskej samosprávy budú sídliť aj občianske organizácie pilíšskych Slovákov. Obec Mlynky má približne 2300 obyvateľov, z čoho väčšinu tvoria Slováci.
Otázky vývoja slovensko-maďarských vzťahov a výstavby Slovenského domu v Mlynkoch boli hlavnými témami neformálneho rozhovoru podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča s maďarským štátnym tajomníkom Úradu predsedu vlády Ferencom Gémesim. Podpredseda slovenskej vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnostné menšiny po schôdzke uviedol, že vo veľmi otvorenom a úprimnom rozhovore hovorili predovšetkým o vytvorení slovensko-maďarského intelektuálneho fóra, ktoré sa začalo realizovať v Budapešti. „Ja som povedal, že takéto fórum podporujem, pretože treba hľadať aj na iných úrovniach spoluprácu, a hľadať to, čo nás spája, a nie, čo nás rozdeľuje. Myslím si, že toto fórum, ktoré vzniklo, a ktoré už malo to svoje prvé zasadnutie nedávno v Budapešti, je príkladom toho, ako sa majú rozvíjať na rôznych úrovniach naše vzťahy,” uviedol D. Čaplovič. Maďarskému politikovi povedal, že medzi Slovenskou akadémiou vied a Maďarskou akadémiou vied sú vynikajúce kontakty a vzťahy. Ako dodal, prostredníctvom veľmi dôležitého inštitútu - Európskeho inovačného a technologického centra v Budapešti - sa budú môcť tieto vzťahy ďalej rozvíjať. Vicepremiér informoval Gémesiho tiež o tom, že školský zákon, ktorý sa má týkať aj dvojitého označovania geografických názvov, slovenská vláda podporuje, len vznikli niektoré problémy, ktoré sa dostávajú do rozporu s inými zákonmi, a že by ho bolo potrebné očistiť. „Vláda SR presadzuje dvojjazyčnosť oficiálneho, respektíve menšinového jazyka takisto na maďarských, aj na ďalších menšinových školách, ktoré sa nachádzajú v SR,” podčiarkol. K otázke obmedzení právomocí schvaľovania pomníkov na Slovensku D. Čaplovič maďarskému štátnemu tajomníkovi povedal, že túto záležitosť netreba dramatizovať. „Netýka sa to menšiny, konkrétne maďarskej, týka sa to všetkých samospráv, aby sa nemohli v rámci samospráv postaviť pomníky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Ide predovšetkým o niektoré osobnosti, ktoré sú v histórii považované za symboly nacizmu, fašizmu a podobne,” dodal. Vicepremiér poznamenal, že už sa rozbehla činnosť slovenskej časti komisie historikov, ktorá pripravuje spoločnú publikáciu slovensko-maďarských dejín. „Januárové zasadnutie v Bratislave stanovilo konkrétne termíny, že do 31. marca budú odovzdané rukopisy na jednej aj na druhej strane, a hneď som navrhol, že by súčasťou tohto záveru by mohla byť vedecká konferencia, po ktorej by vznikla publikácia Spoločné pohľady na slovenské a maďarské dejiny. Pán Gémesi to prijal veľmi pozitívne.” Čaplovič s Gémesim hovorili aj o situácii okolo výstavby Slovenského domu v Mlynkoch. „Bol som informovaný o novom vývoji, teda o zmenách miesta výstavby domu, ja som ho len poprosil, aby takéto často menené stanoviská, ktoré môžu byť aj výhodné pre nový dom, nespôsobovali zdržiavanie riešenia tohto problému,” uviedol podpredseda slovenskej vlády. Vicepremiér D. Čaplovič sa 23. januára stretol aj so zástupcami Celoštátnej slovenskej samosprávy a Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Rokovali o využití finančných prostriedkov pre výstavbu Slovenského domu a uzavretí dohody o použití zdrojov poskytnutých SR.
Výzvu na rozvíjanie ľudskosti, národnej a národnostnej empatie, ako aj na solidaritu väčšiny s menšinou a menšiny s väčšinou vyslovil dnes v Budapešti na oslavách 60. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) podpredseda slovenskej vlády Dušan Čaplovič. Slovensko a Maďarsko sú podľa vicepremiéra pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnostné menšiny dnes suverénne a zvrchované štáty a každá je vlasťou pre svojich občanov: Jasne sa prihlásili aj k hodnotám európskej jednoty, ktorú stelesňuje Európska únia a ktorej sú rovnocennými členmi. „Len nezodpovední ignoranti, zadubenci, neprajníci spoločnej cesty zbližovania a priateľského susedského spolunažívania tárajú o nadradenosti jedného národa nad druhým, o historickom práve na vlasť, a tým ničia tolerantnosť, vzájomnú empatiu a ľudskosť medzi nami, medzi prevažnou väčšinou občanov štátov na oboch stranách Dunaja,” zdôraznil Čaplovič. Podľa jeho slov treba zachovať to, čo je odskúšané dejinami, čo pomáhalo zbližovaní v rôznosti. A to konkrétne - v spoločnom nachádzať jednotu, v rozdielnom slobodu a vo všetkom toleranciu. „To je recept k úspešnému k obojstrannému zbližovaniu. Neexistujú totiž vyvolené dejiny, kultúry, národy a štáty. Na tento postulát by sme mali neustále pamätať. Avšak nielen pamätať, ale zároveň rozvíjať aj ľudskosť, národnú a národnostnú empatiu, tak v nás, ako aj vo vzťahu k tomu druhému. Navzájom solidarizovať väčšina s menšinou a menšina s väčšinou,” dodal vicepremiér. Maďarský štátny tajomník Úradu predsedu maďarskej vlády Ferenc Gémesi zdôraznil význam menšín žijúcich v Maďarsku pre Maďarskú republiku. „To, že my uvažujeme v rovine zodpovedného vlastenectva, že chceme praktickými skutkami slúžiť nášmu národu a našej republike, nie je v protiklade s tým, že s rovnakým odhodlaním a s rovnako vážnou prácou musíme napomáhať existencii menšín v Maďarsku aj naďalej,” zdôraznil.
O slovensko-maďarských vzťahoch bude v piatok 23. januára v Budapešti hovoriť podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič s tajomníkom úradu vlády MR zodpovedným za menšiny a národnú politiku Ferencom Gémesim na neformálnom stretnutí. Čaplovič sa stretne aj so zástupcami Celoštátnej slovenskej samosprávy a slovenskej samosprávy z obce Mlynky, s ktorými bude rokovať o využití finančných prostriedkov pre výstavbu Slovenského domu a uzavretí dohody o použití zdrojov poskytnutých SR. Spolu s veľvyslancom SR v Maďarsku Jurajom Migašom sa zúčastní na slávnostnom podujatí organizovanom pri príležitosti 60. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku. TASR o tom informovala Erika Adamová, hovorkyňa a poradkyňa podpredsedu vlády SR.
Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič zajtra 23. januára 2009 odcestuje na jednodňovú pracovnú cestu do Maďarskej republiky. V Budapešti spoločne s veľvyslancom SR v Maďarskej republike Jurajom Migašom sa zúčastní a vystúpi s príhovorom na slávnostnom podujatí organizovanom pri príležitosti 60. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku. Na slávnosť sú pozvaní aj štátny tajomník v Úrade predsedu vlády Maďarskej republiky Ferenc Gémesi, ktorý je zodpovedný za oblasť národnostných menšín a zahraničných Maďarov a ďalší predstavitelia a krajania. Počas návštevy Maďarska uskutoční Dušan Čaplovič neformálne stretnutie s Ferencom Gémesim k téme - slovensko-maďarské vzťahy. Stretne sa tiež so zástupcami Celoštátnej slovenskej samosprávy a slovenskej samosprávy z obce Mlynky, s ktorými bude rokovať o využití finančných prostriedkov pre výstavbu Slovenského domu a uzavretí dohody o použití zdrojov poskytnutých SR.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány na konferencii o rasizme v piatok vyhlásil, že každý, kto blokuje legislatívu pri tvorení opatrení proti rasistickým vyjadreniam, otvorene útočí na rešpektovanie ľudských práv. Gyurcsány uviedol, že jeho Socialistická strana sa pokúšala vytvoriť jasné právne prostredie, aby bol zabezpečený systém na potláčanie rasizmu a podnecovania k nenávisti, ale mala len malý úspech. Na konferencii organizovanej ústavom Táncsics Foundation a predstaviteľmi maďarskej Socialistickej strany v Európskom parlamente obvinil maďarskú pravicu a liberálov z blokovania pokusov vlády prijať zákony proti rasistickým vyjadreniam, „pre ich vlastné mocenské záujmy”.
Parlament asi opätovne neschváli prezidentom odmietnutú novelu školského zákona, ktorá upravovala písanie geografických názvov v učebniciach v jazykoch národnostných menšín. Naznačil to dnes podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD), podľa ktorého je novela nejasná. Súčasný návrh pritom predložil Čaplovičov stranícky kolega a predseda parlamentu Pavol Paška a opozícia ho presadila práve s podporou najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD. „Chceme, aby to bolo tak ošetrené, aby nevznikali nejasnosti,” povedal Čaplovič. Za nevhodné označil napríklad to, že novela umožňuje uvádzať v učebniciach v jazyku národnostnej menšiny takzvané vžité názvy, pričom nie presne vysvetlené, o aké pomenovania ide. Norma je podľa neho navyše v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii. „Treba prijať nový návrh,” dodal. Nedostatky novely Čaplovič údajne už priblížil aj predstaviteľovi maďarskej vlády. S iniciatívou novelizovať školský zákon totiž prišla Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá reagovala na snahu ministra školstva Jána Mikolaja posilniť pri písaní geografických názvov slovenčinu. Mikolaj presadzoval, aby bolo v učebniciach vždy na prvom mieste uvádzané pomenovanie v slovenskom jazyku. SMK zase presadzovala názvy v jazyku menšín. Parlament napokon schválil kompromisný Paškov návrh, že v učebniciach pre deti menšín majú byť vžité názvy v maďarčine či ukrajinčine doplnené slovenským pomenovaním. So schválenou novelou nesúhlasili dve zvyšné koaličné strany SNS a ĽS-HZDS a ani prezident Ivan Gašparovič. Poslanci by mali normu znovu posúdiť na najbližšej schôdzi vo februári. Na prelomenie prezidentovho veta je potrebných aspoň 76 zo 150 hlasov zákonodarcov.
Dušan Čaplovič ešte nemá pripravené zmeny antidiskriminačného zákona, ktorý chce upraviť tak, aby bol záväzný aj pre obce. Predstavitelia miest a obcí zatiaľ zámer nepoznajú. „Obsah návrhu nám nie je známy,” povedal výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. Zmeny by sa podľa Čaploviča mohli dostať na rokovací stôl v prvej tretine tohto roka, kedy presne však neuviedol. „Musíme sa stretnúť,” povedal dnes na tlačovej besede. Čaplovič v decembri pre agentúru SITA povedal, že novelu zákona predloží po dohode so ZMOS. Podľa neho sa antidiskriminačný zákon vzťahuje len na štátne orgány. Nedokáže tak zabrániť napríklad vysťahovávaniu Rómov, za čo nás kritizovala Európska únia a OSN. „Chcel by som sa dohodnúť so ZMOS a veľmi akútne túto vec riešiť,” povedal. „Ak nejaký návrh príde, sme ochotní o ňom diskutovať a rokovať,” zareagoval Turčány. Podľa Čaploviča sa to netýka len Rómov, ale najmä problematiky vysťahovania v ťažšom sociálnom prostredí. Tvrdí, že o zmenách v tejto legislatíve hovorili už minulý rok v apríli, keď nadobudla účinnosť posledná novela antidiskriminačného zákona. Novelu antidiskriminačného zákona schválil parlament vlani 14. februára. Rozšírila napríklad okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Podľa nej dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Novinkou antidiskriminačnej legislatívy je od apríla aj sexuálne obťažovanie, tzv. harašment.
Vzdelávanie Rómov by mala byť priorita, chýbajú však peniaze, uviedol vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer-SD), ktorý zodpovedá za národnostné menšiny. Vzdelávanie chce jeho úrad realizovať cez projekt Cesta, nechce ho však robiť na celom Slovensku. „Nemáme toľko peňazí,” povedal na tlačovej besede Čaplovič. Cesta má komplexne riešiť problematiku marginalizovaných rómskych komunít. Jeho súčasťou je aj vytváranie sociálnych podnikov, možnosť nadobudnúť alebo doplniť si chýbajúce vzdelanie či rekvalifikovať sa, pripravovať projekty na skvalitnenie bývania, vybudovanie infraštruktúry, ale napríklad aj projekty na nadobudnutie zručnosti ako rozumne hospodáriť v rodine s peniazmi. „Chceme presvedčiť rodičov, že je to jediná šanca pre ich deti, že sa oplatí do toho investovať,” uviedol Čaplovič. Prioritou by mala byť komplexná výchova a vzdelávanie, a to v oblasti zamestnanosti, zdravotnej výchovy, prevencie či oblasti bývania. V tejto oblasti sa podľa neho jeho úradu už niečo podarilo urobiť, nekonkretizoval však čo. Pripomenul, že šancu vidí aj v zriaďovaní internátnych škôl pre Rómov. Využiť na to by chcel opustené budovy v mestách a obciach, ktoré nikto nevyužíva. Finančne by na to mohla prispieť Európska únia, uviedol. Vláda prijala vlani v marci strednodobú koncepcie rozvoja rómskej národnostnej menšiny. Podľa nej Rómovia s nízkym vzdelaním, ktorí si nemôžu nájsť prácu, zostávajú problémom. Mnoho Rómov žije v rómskych osadách, kde nemajú elektrinu či plyn, nedbajú o hygienu, sú chorí a holdujú alkoholu. Opatrenia sa zameriavajú už na malé deti. Pre päťročných sa plánuje zaviesť povinná škôlka. Legislatívne by sa mala vyriešiť do roku 2013. Počet Rómov nie je známy dodnes. Presné číslo neposkytujú ani oficiálne štatistiky zo sčítania obyvateľov, pretože Rómovia v ňom zamlčiavajú svoj etnický pôvod. Na Slovensku sa nachádza 149 osád, ktoré sú na okraji alebo mimo obce či mesta. Čaplovič sa v tomto roku chce venovať aj koordinácii aktivít pri ukončení programovacieho obdobia 2004 až 2006, rozpracovaniu ďalšieho programu reforiem a aktívnej účasti na Európskom roku boja proti chudobe či zavedení dohovoru na ochranu národnostných menšín na Slovensku.
Odchádzajúci slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš dáva v otázke kauzy maďarských učebníc za pravdu Maďarom. Konštatuje to maďarský portál nol.hu (internetové vydanie denníka Népszabadság), ktorý cituje Kubišove nedeľňajšie (25. januára) slová pred novinármi v Bratislave. Kubiš podľa nol.hu považuje problém s učebnicami pre maďarské školy za zbytočnú a chybnú slovenskú politiku okolo označovania geografických názvov. Portál poznamenáva, že rezort školstva nebude ochotný akceptovať školský zákon, ani keď ho parlament prijme aj druhýkrát. „Osobne sa domnievam, že to bola scestnosť a zbytočnosť, že už mesiace sa na slovenskej vnútropolitickej scéne diskutuje o tom, v akej forme majú v učebniciach pre maďarské školy uviesť geografické názvy,“ povedal podľa nol.hu Kubiš. „Zdravý rozum hovorí, že názvy by mali byť v materinskom jazyku, teda po maďarsky, ale potom v zátvorke aj po slovensky,“ cituje ďalej portál odchádzajúceho šéfa rezortu diplomacie. Ako dodal, slovenčina, ako štátny jazyk, by sa v nich mal objaviť, lebo to podľa neho nariaďujú aj medzinárodné dokumenty, na ktoré sa maďarská menšina odvoláva. Aj z Maďarska zazneli podľa Kubiša hlasy, že je dobré sa učiť tri reči - reč svoju, reč štátnu a reč svetovú. Portál poznamenáva, že Kubiš sa doposiaľ opatrne vyjadroval ku kauze maďarských učebníc, ale pred odchodom sa zrejme osmelil, a povedal svoj osobný názor. Jeden z autorov návrhu školského zákona - podpredseda SMK József Berényi pre nol.hu uviedol, že dôverník Jána Slotu by chcel publikovať také učebnice pre menšiny v SR, v ktorých by boli názvy v takom jazyku, ktorých základ by bola slovenčina, ale s maďarským skloňovaním. „O niečo podobné sa pokúšal v tomto regióne naposledy Ceaušescu. Zrejme by teraz bol šťastný, keby sa dozvedel, že po uplynutí vyše desaťročia má na Slovensku nasledovateľov,“ dodal. Predseda Národnej rady SR Pavol Paška podľa nol.hu oznámil, že urobí všetko pre to, aby školský zákon bol prijatý. Zákon vetoval prezident SR Ivan Gašparovič, preto o ňom slovenský parlament bude vo februári opäť hlasovať. Ak poslanci za SMER-SD nezmenia svoj postoj, zákon by mohol prejsť. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová však vyhlásila, že ak aj zákon poslanci prijmú napriek prezidentskému vetu, minister školstva ho nebude aplikovať, lebo je zmätočný, a je nevykonateľný. SNS sa podľa jej vyjadrenia obráti na ústavný súd. Kubišove vyjadrenie k maďarským učebniciam si dnes všímajú mnohé maďarské médiá pod titulkami Kubiš podporuje maďarské učebnice, Slovensko: v maďarských učebniciach maďarské texty, Kubiš sa zastal maďarských učebníc, alebo Odchádzajúci minister to vypovedal: diskusia o maďarských učebniciach bola scestná.
Odchádzajúci minister zahraničných vecí Ján Kubiš považuje problém s učebnicami pre maďarské školy za zbytočnú scestnosť. Kauza učebnice je zbytočná a absolútne scestná, tvrdí Kubiš. „Osobne sa domnievam, že to bola scestnosť a zbytočnosť vytvárať takúto kauzu,” povedal Kubiš novinárom. Na druhej strane obhajoval zaradenie slovenských geografických názvov do učebníc pre menšiny. Slovenčina ako štátny jazyk by sa v nich mala objaviť, lebo to podľa neho nariaďujú aj medzinárodné dokumenty, na ktoré sa maďarská menšina odvoláva. Aj z Maďarska zazneli podľa Kubiša hlasy, že je dobré sa učiť tri reči - reč svoju, reč štátnu a reč svetovú. „Súčasťou tohto, verím, že je aj zahrnutie slovenských geografických názvov do učebníc. Ale vytvoriť okolo tohto kauzu a žiť touto kauzou niekoľko mesiacov, to považujem za absolútne scestné,” zdôraznil Šéf diplomacie si myslí, že učebnica by mala byť v jazyku menšiny vrátane geografických názvov, slovenské by boli v zátvorke, aby nenarúšali text. Podľa neho sa malo v prípade učebníc hľadať pragmatické riešenie na základe zdravého rozumu. „Zdravý rozum hovorí za integrálny maďarský text, v zátvorke slovenský názov. To mi osobne hovorí zdravý rozum.” Kubiš odmieta tézu, že štát by nemal nútiť menšine to, čo nechce. „V menšine, aj tejto, sa nájdu ľudia, ktorí neprikladajú nejaký veľký význam vzdelávaniu a porozumeniu slovenčiny, pretože keby tomu prikladali, tak by sa správali trošku inak.” Podľa neho si aj príslušníci menšiny musia hľadať uplatnenie v rámci svojho štátu. „Učiť sa musia. My tomu musíme vytvárať podmienky. Aj tie učebnice musia byť také, aby videli, že tam existujú proste názvy.” Kubiš nevie, komu vlastne celá kauza s učebnicami pre maďarské školy poslúžila. „Je to podľa mňa naozaj zbytočná kauza. Zbytočná. Absolútne zbytočná. Neviem, komu poslúžila lepšie, ale je zbytočná,” povedal Kubiš. Dodal, že práva menšín nemôžu ísť na úkor štátneho jazyka. „Nič z toho nesmie ísť na úkor štátneho jazyka, ktorý platí ako štátny jazyk. To sú normy aj Rady Európy, a tak ďalej. Preštudujte si materiály,” odporučil. Kauzu učebnice vyvolalo rozhodnutie ministra školstva za SNS Jána Mikolaja vydať nové učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským s výhradne slovenskými geografickými názvami. Po protestoch maďarských rodičov, pedagógov a maďarskej vlády premiér Robert Fico sľúbil, že problém vyrieši v parlamente. K novele školského zákona, ktorou SMK navrhla uzákoniť písanie geografických názvov v jazyku menšiny, dal predseda parlamentu zo Smeru-SD Pavol Paška pozmeňujúci návrh, aby sa za menšinovým uvádzal aj slovenský názov. Takúto novelu prezident nepodpísal. Parlament o nej rozhodne na budúci mesiac.
Návrh novely školského zákona, podľa ktorej by sa uvádzali vžité geografické názvy v učebniciach národnostných menšín dvojjazyčne, môže podľa podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča vyvolávať ďalšie zbytočné pnutia, a preto je potrebné prijať nový návrh. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. „Ak tam uvádzame pojem vžité, nech mi niekto zadefinuje, čo je vžité,” upozornil vicepremiér. Ako dodal, ani on, ani premiér Robert Fico sa nebránia dvojjazyčnosti. „Ale chceme, aby to bolo tak ošetrené, aby nevznikali nejaké nejasnosti,” doplnil. Tvrdí, že po diskusii s pedagógmi v národnostných školách sa prikláňa k tomu, aby sa v učebniciach pre menšiny uvádzal na prvom mieste menšinový jazyk a ako druhý by bol za lomkou oficiálny jazyk. „Slovensko je štandardná krajina pri zachovávaní práv národnostných menšín a stačilo úplne explicitne uviesť v novele zákona len to, že sa bude užívať dvojjazyčnosť,” konštatoval. Poukázal tiež na to, že 30. júna 2008 súhlasili s dvojjazyčnosťou všetci zástupcovia menšín. Ak by podľa Čaploviča vtedy minister školstva Ján Mikolaj akceptoval tento návrh schválený za prítomnosti štátnej tajomníčky, dnes by sa nemusela prijímať žiadna novela školského zákona. „Opakujem, treba prijať nový návrh, aby sa to ošetrilo, aby nevznikali nové pnutia,” povedal vicepremiér s tým, že novela je v rozpore so zákonom o kartografii a geografii. Novelu kritizovaného školského zákona, ktorú odmieta šéf rezortu školstva, schválili poslanci 107 hlasmi na poslednej parlamentnej schôdzi minulého roka, okrem opozície ju podporila aj väčšina poslancov Smeru-SD. Prezident Ivan Gašparovič novelu vetoval ako celok a odporučil ju poslancom opätovne neschvaľovať. Schváliť novelu naopak odporúča školský výbor Národnej rady SR. Väčšina jeho poslancov sa 22. januára vyslovila, že jej podoba je dobrá tak, ako bola prijatá 3. decembra. Na základe novely by uvádzanie geografických názvov v učebniciach národnostných menšín malo dvojjazyčnú podobu len v prípade názvov, ktoré sú v jazyku národnostnej menšiny vžité a zaužívané. Najskôr by bol uverejnený v menšinovom jazyku a za ním v zátvorke alebo za lomkou znenie v štátnom jazyku. Z novely je tiež zrejmé, že kartografické diela sa budú uvádzať v štátnom jazyku. Na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad kartografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku. Ak by parlament prelomil prezidentovo veto, novela začne platiť 1. apríla.
Plán Jána Slotu (SNS) využiť prezidenta v spore o slovenské názvy v maďarských učebniciach nevychádza. Hoci Ivan Gašparovič vrátil školský zákon do parlamentu, poslanci Smeru nechcú vymazať Pozsony z kníh. Školský výbor Národnej rady včera opäť podporil novelu, ktorá zavádza dvojjazyčné pomenovanie miest a obcí. Za hlasovali poslanci Smeru a opozícia. SNS bola proti, HZDS sa zdržalo. Smer opäť išiel proti koaličnému partnerovi aj ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS), ktorý tvrdí, že nové pravidlá sa nedajú zaviesť do škôl. „Majú sa používať vžité názvy a nikto nevie, čo to je. Feldvidék je vžitý a uráža Slovákov,” povedal. Ficov Smer tvrdí, že nijaký príkaz, ako postupovať, poslanci nemajú. „Sme v parlamentnej demokracii,” konštatoval poslanec Ján Podmanický, ktorý ako jeden z mála postoj svojej strany kritizuje. Naopak, predseda parlamentu Pavol Paška (Smer) verí, že dvojjazyčné názvy v knihách zostanú. „Moja snaha je, aby to tak bolo,” uviedol Paška, ktorý upozornil na právo menšín vzdelávať sa vo vlastnom jazyku. Podľa Józsefa Berényiho (SMK) by Smer išiel proti sebe, keby dvojjazyčné učebnice zmietol zo stola. „To už totiž nie je ani náš návrh, Pavol Paška ho prepracoval tak, že je to v podstate návrh Smeru,” uviedol Berényi. Pripustil, že SMK jednotlivo rokuje s politikmi Smeru o podpore. Dvojjazyčné pomenovania nechal z učebníc vymazať minister Mikolaj s odôvodnením, že v niektorých prípadoch nejestvuje preklad. SMK následne predložila do Národnej rady zmenu školského zákona, ktorá by situáciu zmenila. Návrh v snemovni prešiel vďaka Smeru po tom, čo ho upravil Paška. SNS a HZDS sa vtedy vyjadrili, že Smer hlasovaním s opozíciu porušil koaličnú dohodu. Následne prezident zákon vetoval s tým, že je nejasný. Minister Mikolaj priznal, že spolu so Slotom sa u prezidenta za veto prihovárali.
Problematika menšinových práv dlhodobo ovplyvňuje problémové vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré sa ešte vyhrotili po nástupe súčasnej vlády s účasťou SNS. Vládna SNS vyzvala ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD), aby pozastavil financovanie maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku - Csemadoku. SNS tak protestovala proti tomu, že na komárňanskej budove Csemadoku nedávno vyvesili niektorí politici opozičnej SMK tabuľu, ktorá pripomína míting za vytvorenie autonómie obyvateľov maďarskej národnosti z roku 1994. „Nie je možné, aby sa na budove Csemadoku odhaľovali takéto tabule, s textom, ktorý je len po maďarsky, ktorý hovorí o tom, ako sa oslavuje autonómia,” vyhlásila pred novinármi podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Štátom podporovaný Csemadok podľa Belousovovej nemal s vyvesením tabule súhlasiť. Ministerstvo kultúry uviedlo, že nedávno pripravený návrh novely zákona o štátnom jazyku počíta s finančnými sankciami v prípade pamätných tabúľ, ktoré obsahujú text len v cudzom jazyku a neuvádzajú jeho verziu aj v štátnom jazyku. Pamätnú tabuľu podľa denníka Sme odhalili v prítomnosti asi piatich desiatok ľudí 10. januára. Na mítingu vystúpil aj kontroverzný podpredseda opozičnej SMK Miklós Duray, ktorý v minulosti neraz čelil kritike za radikálne názory na rozširovanie práv maďarskej národnostnej menšiny. Hovorca ministerstva Jozef Bednár reagoval, že Csemadok nie je financovaný zo štátneho rozpočtu, ale je jednou z mnohých organizácií, ktoré sa pravidelne uchádzajú o granty z ministerstva. Podľa neho poskytnuté financie zväzu nie je možné odobrať, ak splnil podmienky a použil ich na stanovený účel. Hovorkyňa SMK Eva Dunajská povedala, že strana nebude výzvu SMK komentovať. Práve SMK zastupuje záujmy zhruba polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. Problematika menšinových práv dlhodobo ovplyvňuje problémové vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré sa ešte vyhrotili po nástupe súčasnej vlády s účasťou SNS. Vzťahy Bratislavy a Budapešti aj vlani ovplyvnili viaceré udalosti. Maďarsko Slovensku vyčítalo údajne neprimerane tvrdý zásah polície voči maďarským futbalovým fanúšikom v Dunajskej Strede, slovenská vláda zase kritizovala protislovenské mítingy maďarských extrémistov v Budapešti či ich pochod v Kráľovskom Chlmci na východe Slovenska v kópiách nacistických uniforiem.
SNS žiada od ministra kultúry Mareka Maďariča nemožné. Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová ho dnes vyzvala, aby Maďarskému spoločenskému a kultúrnemu zväzu na Slovensku Csemadoku zastavil vyplácanie štátnych peňazí. Ten však žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu nedostáva. „Csemadok nie je financovaný zo štátneho rozpočtu a v tomto zmysle nie je ani možné pozastaviť jeho financovanie,” reagoval Maďaričov hovorca Jozef Bednár. Národniari chcú trestať Csemadok za to, že spolufinancoval tabuľu, ktorú počas spomienky k 15. výročiu komárňanského autonomistického mítingu 12. januára odhalil podpredseda SMK Miklós Duray. „Vadí mi, že spoluúčasť na tom zobral Csemadok, ktorý je financovaný zo štátneho rozpočtu. Znova sa obraciame na ministra kultúry pána Maďariča, aby pozastavil financovanie Csemadoku, pretože nie je možné, aby štátom financovaná inštitúcia konala protiústavne,” uviedla na dnešnej tlačovej besede Belousovová. Csemadok dostal od rezortu kultúry len granty. „Ak mu boli v minulom roku a predchádzajúcich rokoch pridelené granty v zmysle zákona na základe posúdenia odbornej komisie a ak žiadateľ splnil všetky stanovené podmienky a použil prostriedky v súlade s deklarovaným účelom, nie je možné takúto finančnú podporu spätne odobrať,” dodal Bednár. Belousovovej sa nepáči, že tabuľa na miestnej organizácii Csemadoku v Komárne je len v maďarčine a oslavuje autonómiu Podľa nej Csemadok konal protiústavne, pretože v základnom zákone štátu nie je zmienka o tom, že vyhlasovanie autonómie je povolené. Ministerstvo tvrdí, že tabule iba v maďarčine bude možné postihovať, ak v parlamente prejde novela zákona o štátnom jazyku. Podľa novely tabule iba v cudzom jazyku bez slovenskej verzie by bolo možné sankcionovať. „Ak bude novela schválená, dňom jej účinnosti bude môcť ministerstvo kultúry vymôcť aj v tomto prípade nápravu,” povedal Bednár. SNS dnes žiadala aj podpredsedu vlády pre národnostné menšiny Dušana Čaploviča, aby tabuľu na budove Csemadoku riešil. „Ak SNS oficiálne požiada o prešetrenie, Čaplovičov úrad zaujme stanovisko,” povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Erika Adamová. K záležitosti sa zatiaľ nechcú bližšie vyjadrovať.
Navrhnite kandidáta, ktorý si zaslúži dvetisíc eur a Cenu za dobré susedstvo a porozumenie medzi Maďarskom a Slovenskom. S takouto výzvou prišli šéfovia našej a maďarskej diplomacie. Dvoch víťazov - jedného z každej krajiny - spolu vyberú a vyhlásia maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová a jej slovenský partner, ktorý budúci týždeň v kresle nahradí Jána Kubiša. Navrhovateľom i navrhovaným môže byť ktokoľvek. Jediným kritériom je stihnúť podať návrh do 15. februára. Návrh s odôvodnením treba doručiť na obe ministerstvá, podľa čoho sa šéfovia diplomacie rozhodnú, je však nejasné. Vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič (Smer) je presvedčený, že cena nie je dobre pripravená. „To je politická neskúsenosť, sme ako v praveku. Keď politik navrhne cenu, musí stanoviť kritériá. Inak cena nemá žiadnu hodnotu,” skritizoval príliš všeobecné a neformálne podmienky navrhovania kandidátov. Maďarská strana nemá jasno ani v tom, či má byť ocenený iba z majority, alebo cena zahŕňa aj menšiny, teda všetkých občanov. Rovnako nie je istý termín a miesto odovzdania ceny. „Naposledy navštívil pán Kubiš pani Gönczovú v Budapešti, preto predpokladáme, že prvý raz to bude niekde u nás,” povedal hovorca ministerstva zahraničia Ján Škoda. Termín by sa mal pohybovať okolo 19. marca, výročia podpísania základnej zmluvy medzi krajinami. Vlastného kandidáta na ocenenie zatiaľ nemá veľa ľudí. Nerozhodnutý je napríklad premiér Robert Fico (Smer) aj Béla Bugár (SMK). „Nevedel som, že aj ja môžem niekoho navrhnúť. Budem o tom rozmýšľať,” hovorí Bugár, ktorý sa ako kandidát pozdáva poslancovi KDH Danielovi Lipšicovi. „Navrhol by som Mátyása Eörsiho, predsedu výboru pre európske záležitosti maďarského parlamentu. Všetci ostatní robili problémy,” povedal podpredseda HZDS Milan Urbáni. Šéf slovenského Csemadoku Béla Hrubík navrhuje maďarského veľvyslanca u nás Antala Heizera. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová považuje cenu za recesiu - za snahu by ju dala SMK.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, 2. teritoriálny odbor, Hlboká cesta 2, 833 36 Bratislava 37, e-mailová adresa: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Ministerstvo zahraničných vecí Maďarskej republiky, 1027 Budapest, Bem rakpart 47, e-mailová adresa: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ,
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti, 1143 Budapest, Stefánia út 22-24, e-mailová adresa: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Veľvyslanectvo Maďarskej republiky v Bratislave, Sedlárska 3, 814 25 Bratislava, e-mailová adresa: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Pokles hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska bude v tomto roku výraznejší, než sa doteraz predpokladalo. Guvernér maďarskej centrálnej banky András Simor povedal, že nová prognóza, ktorá bude zverejnená na budúci mesiac, zrejme uvedie odhad poklesu 2,5 % namiesto doteraz predpokladaných 1,7 %. V Poľsku dôjde k rastu HDP v tomto roku asi o 2,6 %, kým vlani koncom roka sa ešte kalkulovalo s jeho prírastkom 5 %. Námestník ministra financií Ludwik Kotecki však trvá na prognóze rastu 4,8 %. K úprave prognózy hospodárskeho rastu sa pripravuje aj Česká národná banka. Jej guvernér Zdeněk Tůma hovorí o optimistickej predpovedi, ktorej by zodpovedal rast HDP 2,9 % a v prípade realizácie pesimistického scenára vzrastie o 0,5 %. Z postkomunistických krajín sa však najhoršie vyvíja hospodárska situácia najmä v Litvu a Lotyšsku.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány absolvuje v nasledujúcich týždňoch sériu rokovaní a bude ešte intenzívnejšie pokračovať v odborných, politických a spoločenských konzultáciách s cieľom zmierniť dopady globálnej finančnej a hospodárskej krízy na krajinu. Vyplýva to zo slov hovorkyne vlády MR Bernadett Budaiovej na dnešnej tlačovej konferencii v Budapešti. Podľa rovnakého zdroja sa predseda maďarskej vlády už v piatok stretne s domácimi odborníkmi, ktorý sa venujú trendom v svetovej ekonomike a analyzujú príslušné procesy. V sobotu popoludní je na programe rokovanie s vedúcimi predstaviteľmi rezortov, ktorých kríza zasiahla najviac, teda ministerstiev financií, sociálnych vecí, hospodárstva a dopravy, ako aj úradu premiéra. O vzniknutej situácii, možných cestách z krízy, ako aj z toho vyplývajúcich úloh bude Ferenc Gyurcsány v nedeľu rokovať so zástupcami spoločenskej sféry, predstaviteľmi mimovládnych organizácií, hospodárskymi partnermi a zástupcami odborových ústrední. Na tieto rokovania prizvali aj členov Hospodárskej a sociálnej rady, tripartity a Reformného zväzu. Seriál rokovaní premiéra bude pokračovať aj na budúci týždeň, informovala hovorkyňa a dodala, že už v pondelok bude premiér konzultovať s ekonómami výzvy, ktoré sú pred krajinou a možnosti ich riešenia. Prognóza Európskej komisie z pondelka 19. januára predpovedá aj pre maďarský trh podstatne výraznejšie zhoršenie ako tá predchádzajúca z jesene minulého roku, pripomenula hovorkyňa. Podľa jej slov je teraz najdôležitejšou úlohou vlády zmierniť dopady prehlbujúcej sa krízy pri zohľadnení dramatických zmien z uplynulého mesiaca.
Európa musí podporiť projekt výstavby plynovodu Nabucco, povedal maďarský premiér Ferenc Gyurcsany v piatok po kríze spôsobenej zastavením dovozu plynu z Ruska. Pred konferenciou o plynovode Nabucco, ktorá sa uskutoční v maďarskom hlavnom meste Budapešť na budúci týždeň, povedal Gyurcsany pre agentúru MTI, že jeden z hlavných bodov rokovania bude snaha zabezpečiť finančnú a politickú podporu projektu zo strany EÚ. „Očakávame, že Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Európska investičná banka (EIB) vydajú jasné stanovisko k financovaniu projektu,” povedal maďarský premiér. Podľa Gyurcsanya projekt nie je len o biznise, ale aj o európskej energetickej bezpečnosti. „Je životne dôležité, aby sme mali zdroje, ktoré podporuje a garantuje EÚ.” Nabucco, 3400-kilometrový plynovod medzi Tureckom a Rakúskom, môže prepraviť ročne 31 miliárd kubických metrov plynu z Kaspického mora do západnej Európy bez prechodu Ruskom a Ukrajinou. Projekt je dôležitý na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruského plynu najmä potom, ako väčšina európskych krajín ostala bez plynu pre rusko-ukrajinské spory. Na stretnutí v Budapešti 26.-27. januára sa zúčastnia lídri a ministri pre energetiku z Rakúska, Azerbajdžanu, Bulharska, Iraku, Rumunska a Turecka. Európsku úniu budú zastupovať český premiér Mirek Topolánek a eurokomisár pre energetiku Andris Pielbags.
Dodávky zemného plynu z Ruskej federácie už prúdia cez Slovensko aj ďalším európskym zákazníkom. Ako informoval Ľubomír Tuchscher zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), v utorok večer okolo 19. hodiny SPP začal dodávať ruský plyn cez Slovensko smerom do Rakúska a Českej republiky. Dodávky zemného plynu na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu boli obnovené takmer po dvoch týždňoch v utorok 20. januára okolo 12. hodiny na obed. SPP vyhlásil v utorok 6. januára popoludní stav núdze po tom, čo pre rusko-ukrajinský spor v noci z pondelka na utorok začal dostávať z Ruska o 70 % plynu menej. Dodávky zemného plynu z Ruska sa úplne zastavili v noci z utorka 6. januára na stredu 7. januára. Spoločnosť SPP-distribúcia preto vyhlásením obmedzujúceho odberového stupňa č. 8 v stredu 7. januára ráno obmedzila dodávku plynu pre priemyselných odberateľov. Reguláciu odberu plynu pre veľkoodberateľov zrušili plynári v pondelok 19. januára po tom, čo získali výpomocné dodávky od zahraničných spoločností GDF Suez, E.ON Ruhrgas a RWE Transgas. Ruský plynárenský monopol Gazprom v utorok 20. januára potvrdil, že obnovil dodávky plynu do ukrajinského potrubného systému na export do európskych krajín. „Dnes o 8:05 stredoeurópskeho času začala Ukrajina prepravovať ruský plyn cez prečerpávaciu stanicu v Sudža. Teraz zvyšujeme objem dodávok vo všetkých smeroch na dosiahnutie bežnej prevádzky,” uviedol hovorca Gazpromu Sergej Kupriyanov. Gazprom obnovil dodávky plynu pre európske krajiny, keď Rusko a Ukrajina v pondelok podpísali zmluvu o dodávkach ruského zemného plynu na Ukrajinu na obdobie reklama desiatich rokov. Ruský energetický gigant Gazprom v utorok 6. januára drasticky znížil dodávky zemného plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu v novom roku. Z Ruska pochádza približne štvrtina plynu pre 27-členný blok. Až 80 percent ruského plynu sa do Európy dostáva cez Ukrajinu. V chladnej zime viaceré krajiny centrálnej a východnej Európy pokles ruských dodávok tvrdo zasiahol. Okrem Slovenska bola postihnutá aj Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Macedónsko, Turecko, Taliansko, Slovinsko, Francúzsko a Srbsko.
Jedným z hlavných ponaučení z nateraz ukončenej krízy okolo dodávok ruského zemného plynu je podľa maďarského premiéra Ferenca Gyurcsányho skutočnosť, že Maďarsko konalo správne, keď v ostatných piatich až šiestich rokoch vybudovalo množstvo zásobníkov plynu. Podľa Gyurcsányho, ktorý je momentálne na pracovnej návšteve Ománu, tieto zásobníky zaplatili v cene plynu odberatelia, ale zrejme aj oni si teraz myslia, že sa to vyplatilo, lebo energetická bezpečnosť je prvoradá. Z plynovej krízy vyplynulo podľa šéfa maďarskej vlády ponaučenie, že je potrebné prepojiť plynovody regiónov Európskej únie. Ako dodal, hlavným cieľom jeho terajšej ománskej a katarskej návštevy sú rokovania o nových zdrojoch energie a dodávkach kvapalného plynu. „Treba analyzovať, či by nebolo vhodné zvážiť, aby diskusia o transporte plynu cez Ukrajinu nebola sporom medzi Ruskom a Ukrajinou, ale že by sa EÚ a jej členské krajiny dohodli s Ukrajinou a plyn by sme kupovali na ruských hraniciach,” povedal Gyurcsány. Maďarsko podľa Gyurcsánya na jeseň dobre zvládlo finančnú krízu, teraz obstálo v skúške riešenia plynovej krízy. „Aj hospodársku recesiu stojacu pred nami by sme mali riešiť tak smelo, ako tieto krízy,” zdôraznil. Premiér označil za neprijateľné, aby Moskva alebo Kyjev dostali Maďarsko a vôbec EÚ do situácie, že kvôli ich sporu, ktorý často nie je ani úplne zrozumiteľný, sa európske hospodárstvo a rodiny dostanú do ťažkej situácie.
Na 20 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky odsúdili dnes v Budapešti 67-ročného muža, ktorý počas protivládnej demonštrácie 23. októbra 2006 v Budapešti spojazdnil starý 32-tonový tank stojaci dovtedy v parku. Obžaloba popri priťažujúcich okolnostiach zohľadnila aj fakt, že ide o staršieho doteraz bezúhonného občana. Obhajoba argumentovala mimoriadnymi okolnosťami, za ktorých došlo k spomínanej udalosti, pričom žiadala o zohľadnenie faktu, že sa obžalovaný ocitol pod vplyvom masovej psychózy a nekonal tak pri plnom vedomí. Obžalovaný, ktorý sa pred súd dostavil v uniforme Maďarskej gardy, sa prihlásil k tomu, čo urobil a zdôraznil, že sa nedomnieva, že by sa dopustil trestného činu. Obhajoba argumentovala mimoriadnymi okolnosťami, za ktorých došlo k spomínanej udalosti, pričom žiadala o zohľadnenie faktu, že sa obžalovaný ocitol pod vplyvom masovej psychózy a nekonal tak pri plnom vedomí. Podľa prvostupňového rozsudku sa muž navyše po tri roky nesmie stať účastníkom cestnej dopravy.
Vzťah slovenskej vlády k menšinám sa zlepšil. Prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi to dnes podľa jeho slov potvrdili zástupcovia rusínskej, ruskej, maďarskej, chorvátskej, bulharskej, rómskej, nemeckej, židovskej a poľskej národnostnej menšiny. „Za politiku SR sa postavili tiež a to ma veľmi teší,” doplnil prezident, ktorý sa so zástupcami menšín stretáva tradične na začiatku nového roka. Hlava štátu je tiež presvedčená, že vo veľkej miere sú menšiny hrdé, že žijú na Slovensku. „Nevnímam ani maďarskú menšinu inak,” zdôraznil novinárom najvyšší ústavný činiteľ. Priznal, že otázku novely školského zákona, ktorý nedávno vetoval, pred nimi dnes otvoril sám. „Povedal som jednoznačne, som za dvojjazyčné učebnice, ale musia byť v intenciách právnych noriem a zákonov a musia byť v zhode s historickými názvami,” vysvetlil s tým, že je to otázka nielen pre politikov, ale aj historikov. Tvrdí, že status quo, ktoré je zákonom, bolo z jeho pohľadu dodržané. Opatrnejšie vyjadrenie mal Béla Hrubík, ktorý zastupuje maďarský spoločenský a kultúrny zväz Csemadok. Pre TASR uviedol, že za okrúhlym stolom prezidenta upozornil, že maďarskej menšine sa často vyčíta, že nie je lojálna voči SR. „Ja si myslím, že to nie je pravda,” povedal TASR. Podľa neho sú politické názory a názory, ktoré existujú v skutočnosti, rôzne a tie si treba vyjasniť a vyrozprávať. Nepodpísanie novely školského zákona sa dá podľa neho vnímať aj tak, že súčasný rok je rokom volieb a blížia sa aj prezidentské voľby. „My sme to očakávali, istým spôsobom sme cítili aj nejaký nátlak na pána prezidenta z istých politických strán,” uviedol Hrubík. Dodal, že verí, že SMK urobí všetko pre to, aby bola školská novela znova prijatá. „Tých dvanásť národnostných menšín má rôzne problémy, jednotiace dnes bolo, že každý sa cítil byť lojálny občan SR a mal záujem o rozvoj kultúry vlastného jazyka. Bolo to cítiť napríklad aj u maďarskej menšiny, že je nevyhnutné ovládať slovenský jazyk,” zhrnul pre TASR Ondrej Poss z Karpatskonemeckého spolku po stretnutí. Podľa podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča novoročné stretnutie vytvorilo priestor na to, aby účastníci zistili, že len v dialógu je cesta dopredu. „Naozaj pri tomto rokovaní som sa presvedčil, že treba hľadať to, čo nás spája,” zdôraznil.
Vláda Roberta Fica robí podľa prezidenta Ivana Gašparoviča lepšiu menšinovú politiku ako predošlé kabinety Mikuláša Dzurindu. „Všetci predstavitelia národnostných menšín potvrdili, že sa vzťah vlády k menšinám zlepšil,” povedal po dnešnom stretnutí s predstaviteľmi 12-tich národnostných menšín. Prezident je presvedčený, že premiér dodržal sľub a udržal status quo menšinových práv v SR. Zmena uvádzania zemepisných názvov v učebniciach pre menšinové školy podľa prezidenta neznižuje úroveň práv, iba dáva daný stav do súladu so zákonmi. Gašparovič zástupcom menšín vysvetlil, prečo nepodpísal novelu školského zákona, určujúcu písanie zemepisných názvov v učebniciach v jazyku menšín a následne v štátnom jazyku. „Ja som sám túto otázku otvoril a som povedal jednoznačne prečo. Ja som za dvojjazyčné učebnice, ale musia byť v intenciách právnych noriem a zákonov a musia byť aj v zhode s ozajstnými historickými názvami,” povedal po stretnutí pre médiá. Podľa neho je to teda tak otázka politikov, ako aj historikov. Predseda maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok Béla Hrubík označil tvrdenie o udržaní práv menšín za súčasnej vlády za názor prezidenta. Podľa neho sa vláde status quo nepodarilo udržať. „Sú nejaké veci, kde sme ustúpili. Je trošku nátlak na tie menšiny,” povedal. Problémom je nielen zmena písania názvov v učebniciach, ale aj pripravované sprísnenie zákona o štátnom jazyku. „Sú tam isté veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť v žiadnom prípade,” zdôraznil. K prelomeniu prezidentovho veta v parlamente a schváleniu novely školského zákona je Hrubík skeptický. Pochybuje, že sa ju v parlamente podarí prijať. Vsunutie slovenských názvov do maďarského textu považuje za zásah do maďarského jazyka. „Politika by sa mala starať o iné veci, ako sú názvy. To sú predovšetkým odborné veci, o ktorých by mali diskutovať pedagógovia a odborníci z akadémie vied.”
Voliči maďarskej národnosti budú mať v boji o prezidentský palác nie zanedbateľnú cenu - podľa ich účasti na hlasovaní by mohli priniesť tri až osem percent hlasov. Iveta Radičová sa zatiaľ ako jediná z prezidentských kandidátov predstavuje na južnom Slovenku dvojjazyčnými bilbordmi. Voliči SMK - teda prevažujúca časť polmiliónovej maďarskej menšiny - je skupinou, ktorú si zrejme pre prezidentské voľby Radičová získala. Podľa posledných troch prieskumov agentúry MVK jej podpora medzi voličmi tejto strany narástla z júlových 54 na súčasných až takmer 80 percent. Podpora Ivana Gašparoviča naopak klesla z 32 na 18 percent. Práve od leta sa začala SMK výraznejšie stavať za Radičovú a Ivan Gašparovič pokračoval v krokoch, ktorými maďarskú menšinu nenadchol - verejne podporil vydávanie učebníc pre menšinové školy so zemepisnými názvami len v slovenčine a napokon vetoval novelu školského zákona, ktorá umožňovala dvojjazyčné názvy pre menšinových školákov. „Aktivity, ktoré Radičová urobila vo vzťahu k Maďarom, sú efektívne najmä preto, že Gašparovič tento terén úplne vzdal a najmä po septembri mal vyhlásenia smerované skôr na voličov SNS,“ myslí si šéf agentúry MVK Pavel Haulík. Analytik očakáva v prvom kole celkovú účasť len okolo 30 - 40 percent. Posun u voličov SMK považuje za zatiaľ jediný úspešný marketingový ťah Radičovej. V maďarskej menšine funguje okrem oficiálneho vplyvu SMK aj vplyv neoficiálny. Mnohí členovia strany sú aj v kultúrnych či regionálnych spolkoch. Strana má silné zázemie aj v samosprávach a práve starostovia môžu priamo počas hlasovania - napríklad dedinským rozhlasom - motivovať, aby uplatnili svoje hlasovacie právo. Predseda SMK Pál Csáky tvrdí, že Radičovej pomáhajú, ako sa dá. „Cez svoje kanály jej robíme značnú propagáciu.“ Snažia sa ju vraj zviditeľniť na politických aj na kultúrnych akciách. SMK aj SDKÚ majú na hlavnej internetovej stránke odkaz na web Radičovej. KDH na nej zatiaľ prezentuje hlavne seba.
Voličské nálady medzi Maďarmi v posledných prezidentských voľbách v roku 2004 naznačujú, ako by sa mohli rozhodovať tento rok. V okrese Dunajská Streda, kde žije viac ako 80 percent ľudí maďarskej národnosti, dostal prezident Ivan Gašparovič v prvom kole výrazne menej hlasov ako Eduard Kukan, František Mikloško, Martin Bútora aj Rudolf Schuster. Z takmer 18-tisíc hlasov dostal len 993. V jednej obci z 99 odovzdaných hlasov nezískal ani jeden. V druhom kole sa v tomto okrese situácia obrátila v prospech Gašparoviča, ktorý vyhral nad Mečiarom s najvyšším náskokom na Slovensku. Šéfa HZDS prevalcoval s pomerom hlasov 82 k 18. Účasť bola oproti prvému kolu polovičná a hlasoval len každý deviaty volič. Maďarskí voliči pred piatimi rokmi nemali ku Gašparovičovi žiaden vzťah a volili, aby nevyhral Mečiar.
Školy s vyučovacím jazykom maďarským nebudú mať na výber. Kým doteraz si mohli zvoliť učebnicu slovenčiny, po novom sa zrejme budú učiť z takej, ktorú časť učiteľov odmieta. Dôvodom je, že obsahuje slová málo zrozumiteľné aj Slovákom - „šibistrunka, kvokaňa či vyrušovák”. Učitelia slovenčiny na prvom stupni si dosiaľ mohli objednať knihu Slovenský jazyk od Ruženy Skabelovej a Ireny Bónovej alebo Ypsilon, autoriek Anity Halászovej a Zuzany Kovácsovej. Štátny pedagogický ústav pripravuje nový edičný plán, ktorý bude hotový vo februári. Už teraz pre Pravdu potvrdil, že počítajú len s knihou Ypsilon. „Ypsilon je skôr pre nadané deti. Sú tam dlhé a málo záživné texty,” povedala slovenčinárka Klára Csókoová zo základnej školy na Trhovisku v Dunajskej Strede. V učebnici je podľa nej veľa slovných hračiek a riekaniek, v ktorých sa opakuje písmeno „r.” Napríklad výraz „šibistrunka,” ktorý je v úryvku od Daniela Heviera, štvrtákom nevedia vysvetliť. „Je to neobvyklé slovo, ktoré by som nepoužila v učebnici,” uviedla vysokoškolská učiteľka Jana Pekarovičová, ktorá učí slovenčinu cudzincov. Maďarská menšina sa slovenčinu učí ako cudzí jazyk. Ypsilon podľa Márie Csántaiovej, matky jedného zo štvrtákov, deti na učenie nenabáda. „Potrebujú ľahšiu knižku, aby sa naučili dohovoriť v bežnom živote,” konštatovala. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) doterajšie zmeny v menšinových školách zdôvodňoval tým, že vedia slabo po slovensky. „Ja nemám vplyv na učebnice, to vyberajú odborníci,” komentoval Ypsilon. Podľa slovenčinára Alexandra Fibiho zo Zväzu maďarských pedagógov problémom nie je ani učebnica Ypsilon, ale fakt, že si školy knihy nemôžu vybrať. „Sľubovali nám väčšiu voľnosť, keď sa zavedie reforma. A je to presne naopak, ešte aj učebnice nám diktujú,” zdôraznil Fibi. Metódy a pravidlá, ktoré by deťom umožnili lepšie sa naučiť po slovensky, podľa neho Mikolajova reforma nepriniesla. Posledné testovanie deviatakov ukázalo, že deti zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským vedia slovenčinu na 42 percent. Omnoho lepšie nedopadli ani slovenskí žiaci, ktorí ju ovládajú na 54 percent. Mikolaj chcel slovenčinu pre Maďarov posilniť tým, že škrtol hodinu maďarčiny, predpísal žiakom viac slovenských testov a vymazal z učebníc geografické názvy v maďarčine.
Bolo by dobre, keby vo vzťahu Slovenska a Maďarska bol rok 2009 pokojnejším ako ten predchádzajúci. Povedala to dnes v Budapešti pred novinármi maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová, ktorá ocenila korektný vzťah so svojím odchádzajúcim slovenským partnerom Jánom Kubišom. „Bolo by dobre, keby tento rok bol oproti minulému miernejší, pokojnejší a pozitívnejší v tomto vzťahu,” uviedla šéfka maďarskej diplomacie v reakcii na otázku TASR. Ako dodala, s Kubišom mala aj osobne veľmi úzky vzťah. „Domnievam sa, že v mnohých situáciách bolo veľmi dôležité, že sme mohli bezprostredne prerokovať problémy. Viaceré sa podarilo riešiť - ako napríklad otázku používania maďarského jazyka, ale aj ďalšie,” konštatovala. Od nového slovenského ministra zahraničných vecí očakáva, že aj s ním bude mať také úzke vzťahy, ako mala s Kubišom. Gönczová vyjadrila nádej, že sa podarí „spojazdniť varovný systém v slovensko-maďarských vzťahoch”, o ktorom hovorili s Kubišom na poslednej schôdzke koncom minulého roka v Budapešti. Tento „systém” by podľa jej slov varoval ešte predtým, než by problém vo vzájomnom vzťahu eskaloval, a potom by bolo možné včas hľadať spôsob riešenia. Ministerka dodala, že na tento rok zostávajú úlohy v súvislosti s udeľovaním cien, ktoré spolu s jej slovenským partnerom založili na ocenenie prínosu k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov. „Nevieme, ako sa vyvinie zákon o učebniciach, o ktorom sme už viackrát rokovali a ktorý slovenský prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu. Tam budú tiež určite ešte nejaké úlohy,” uzavrela Gönczová.
Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov, Zväz Slovákov v Maďarsku, Slovenská samospráva v Mlynkoch a Organizácia Slovákov v Mlynkoch usporiadali 16. januára v Slovenskom dome v Mlynkoch prezentáciu literárnej antológie pilíšskych slovenských autorov Pod Pilíšom - tam je náš svet. „Zámerom tvorcov a podporovateľov jedinečnej, v súčasnej situácii pilíšskych Slovákov tak prepotrebnej antológie, bolo prispieť k pozdvihnutiu povedomia a sebadôvery nielen Pilíšanov, ale všetkých Slovákov v Maďarsku,” píše portál Slovákov v Maďarsku www.luno.hu.
Vydanie publikácie Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Zväzu Slovákov v Maďarsku z dielne vydavateľa Spoločnosť Fuhl Bt. v Mlynkoch a tlačiarne Comp-Press Kft. v Budapešti finančne podporili najmä bratislavský Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa. Podľa portálu v rámci „svojich skromnejších možností” zrod publikácie podporilo až 19 slovenských samospráv pilíšskeho regiónu a Budapešti, respektíve obecných zastupiteľstiev, ako aj Občianske združenie Porozumenie. Napriek snahe redaktorov spomedzi podporovateľov chýba Celoštátna slovenská samospráva a Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Antológia obsahuje výber z tvorby 16 slovenských tvorcov pilíšskeho regiónu. Sú to dvaja Čobánčania (Jozef Bajtek, Jozef Baďura), traja Kestúčania (Zoltán B. Valkán, Ildika Fúziková, Gabriel Kara), dvaja Santovčania (Eva Fábiánová, Alexander Kormoš), jeden Čívan (Štefan Benďúr), jeden Senváclavčan (Rudolf Fraňo), jeden Čaban (Anton Drevenka), dvaja Mlynčania (Marta Glücková Demjénová, Imrich Fuhl) a štyria pôvodom Mlynčania (Laco Klaus, Zlatko Papuček, Koloman Papuček a Gregor Papuček). Z nich štyria píšu prózu a 12 sú básnici, pričom mnohé z publikovaných ukážok z tvorby pilíšskych literátov doteraz buď vôbec neboli publikované, alebo vyšli iba v časopisoch. Antológia popri portrétoch jednotlivých autorov obsahuje aj bohatú prílohu farebných fotografií. Sú to zábery osád, z ktorých tvorcovia pochádzajú a umelecké fotografie Imricha Fuhla. Autori, ktorých spája zemepisné územie, z ktorého pochádzajú, ospevujú svoj rodný kraj a v ňom žijúcich ľudí. Neobchádzajú ani problémy, ktoré tak ťaživo doliehajú na ich svojrázny národnostný život. Veľká časť dodnes aktívnych tvorcov slovenskej literatúry v Maďarsku pochádza práve z pilíšskeho regiónu. Posledná slovenská literárna antológia vyšla v Maďarsku v roku 1984.
Na budapeštianskom letisku Ferihegy sa podvečer vytvorili veľké rady cestujúcich čakajúcich na vybavenie po tom, čo odborári Zjednotených odborov leteckej dopravy (LESZ) a Odborov letiskových zamestnancov a služieb (RDSZSZ) obnovili štrajk prerušený pred vianočnými sviatkami. Bezpečnostná kontrola cestujúcich bola na termináloch 2A a 2B úplne prerušená v čase od 17.30 do 18.00, na termináli 2B sa zhromaždilo množstvo cestujúcich. Terminál 1 po začatí štrajku úplne uzatvorili. Podľa hovorcu Budapest Airport (BA) Szolára Domokosa fungujú iba tri kontrolné bezpečnostné brány. Zatiaľ nezrušili žiadne letecké spoje, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI. Členovia RDSZSZ a LESZ začali štrajkovať 10. decembra. Prerušili ho pred vianočnými sviatkami 22. decembra 2008 v záujme cestujúcich a s cieľom vyvolať u zamestnávateľa pozitívnejšie stanoviská. Poslednú ponuku manažmentu BA aj naďalej označili vtedy odborárski predáci za neprijateľnú, ale navrhli intenzívne, pravidelnejšie rokovania.
V Maďarsku chýba politická vôľa, aby tam postavili pred súd Sándora Képiróa dôvodne podozrivého z vojnových zločinov alebo aby ho vydali tam, kde by na to boli pripravení. Vo vojvodinskom Novom Sade to dnes pri preberaní titulu čestného občana mesta vyhlásil Efraim Zuroff, šéf jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala. Podľa jeho slov sa dnes už netreba obávať, že holokaust upadne do zabudnutia, avšak povolanie páchateľov z oných čias na zodpovednosť sa stáva čoraz komplikovanejšie. Prvoradou príčinou toho je absencia politickej vôle. Aj po vyše 50 rokoch je jednoduchšie vojnových zločinov vypátrať a zhromaždiť proti nim dôkazy, ako dosiahnuť začatie ich stíhania a potrestanie, konštatoval. Prípad niekdajšieho maďarského žandára, ktorý sa priznal, že v januári 1942 sa zdržiaval v Novom Sade, kde došlo vtedy k masakre nevinných židov, Srbov a Rómov, je na to jedným z najlepších príkladov, uviedol Efraim Zuroff, ktorý pripomenul, že dnes 94-ročný muž žije bez problémov v Budapešti. Dôvodom je podľa jeho názoru absencia politickej vôle v Maďarsku na jeho povolanie na zodpovednosť, čo komentoval predstaviteľ Centra Simona Wiesenthala slovami: Bez politickej vôle niet spravodlivosti. Spomínaný bývalý žandár sa v januári 1942 mal priamo spolupodieľať na fyzickej likvidácii 42 osôb, vrátane 11 neplnoletých a o dva roky neskôr aj na deportáciách židov do nemeckých koncentračných táborov. V Novom Sade prišlo pri raziách po obsadení mesta maďarskými ozbrojenými silami k vyvraždeniu 2000 ľudí, časť z nich skončila s projektilmi v lebkách v koryte Dunaja.
Pondelkové oslavy piateho výročia vzniku maďarskej univerzity v Komárne najlepšie vystihujú slová pokrytectvo, strata pamäti a politické zneužívanie. Nakoľko splachovací musí byť vicepremiér Čaplovič, ak si príde do Komárna po pamätnú medailu inštitúcie, ktorej vzniku sa snažil za každú cenu zabrániť? Kedy mu prestalo prekážať to, čo ešte z opozície označoval za nepopierateľný prvok „etnickej výlučnosti a segregácie”, či dokonca za aktivitu „ohrozujúcu integritu nášho štátu”. A nakoľko splachovacie musí byť vedenie univerzity, ktoré jemu i Gašparovičovi medailu odovzdávalo? Zneužívanie univerzity na politickú kampaň naopak naplno predviedli politici SMK. Pamätnú plaketu dostal každý súčasný či bývalý poslanec a člen vlády, ktorý za univerzitu hlasoval, ich slávu navyše bude na večné časy hlásať čerstvo odhalená pamätná tabuľa. Ale len vtedy, ak bol z SMK, čím sa spomínaná tabuľa mení na dlhodobú propagáciu strany priamo na akademickej pôde. Oslavy nechtiac ukázali, čo je najväčší problém komárňanskej univerzity. Nie to, že by slúžila diskriminácii Slovákov, ako strašili slovenskí nacionalisti. Trpí tým, že je hlavným a vlastne jediným rukolapným výsledkom účasti SMK na predchádzajúcich vládach. Vznikla ako politický akt bez dostatočnej odbornej prípravy, jej odchádzajúci rektor Sándor bol zároveň aj parlamentným poslancom SMK. Pre priame prepojenie so stranou každého, kto univerzitu v maďarskom prostredí kritizuje za nízku úroveň výučby, stále označujú za zradcu národnej veci. Absencia otvorenej diskusie a výhradne sebaoslavný tón je dnes hlavnou prekážkou, aby sa univerzita pochybnej povesti zbavila a prestala byť aj v očiach vlastných študentov miestom, kam idú tí, čo sa nedostali na lepšie školy na Slovensku či v Maďarsku.
Slovenská republika venuje adekvátnu pozornosť vytváraniu podmienok pre udržanie a rozvoj jazykovej a kultúrnej identity menšín žijúcich v SR. Prezident SR Ivan Gašparovič to dnes uviedol v Komárne na slávnostnej akadémii pri príležitosti 5. výročia založenia Univerzity Jánosa Selyeho (UJS). „Tak ako sa život vyvíja, rozvíja sa aj pozitívny vplyv tejto univerzity na rozvoj identity maďarskej národnostnej menšiny u nás na Slovensku. Chcem veriť, že i na posilňovanie jej pozitívneho vzťahu k našej spoločnej vlasti - Slovenskej republike,” konštatoval Gašparovič. Maďarský prezident László Sólyom vo svojom príhovore ocenil tú skutočnosť, že vláda a zákonodarstvo Slovenskej republiky ako prvá zo susedných krajín Maďarska uznala dôležitosť snáh menšinového maďarského spoločenstva k založeniu univerzity. „Maďarsko si túto skutočnosť mimoriadne cení. Založenie a fungovanie UJS je svedectvom toho, že je možné viesť politiku vzdelávania, ktorá zohľadňuje záujmy väčšinového a menšinového národa,” dodal.
Maďarský prezident László Sólyom obhajoval vzdelávanie maďarskej menšiny na Slovensku v materinskom jazyku. „Neslúži to separácii menšiny, ale práve jej integrácii,” povedal v príhovore Sólyom počas osláv 5. výročia založenia Univerzity Jánosa Sélyeho v Komárne. Podľa neho je prirodzené, že absolvent školy musí vedieť hovoriť tak po slovensky, ako aj po maďarsky a navyše ovláda angličtinu či iný cudzí jazyk. Na akademickej pôde priznal, že Slovensko ako prvý susedský štát Maďarska založilo menšinovú univerzitu. Ocenil, že ide o štátnu školu. Sólyom si myslí, že pre univerzitu bude dôležité, aby ju navštevovali nielen študenti zo susedných štátov, ale napríklad aj z Rumunska. Prezident Ivan Gašparovič tvrdil, že Slovensko venuje adekvátnu pozornosť vytváraniu podmienok pre rozvoj jazykovej a kultúrnej identity menšín žijúcich u nás. „Už dozrel čas, aby sme definitívne nechali za sebou to neplodné obdobie, keď v slovensko-maďarských vzťahoch dominovali témy historických krívd a nedorozumení,” vyhlásil v príhovore Gašparovič. Pred novinármi odmietol, že by bol brzdou v tom, aby sa maďarská menšina mohla vzdelávať v materinskom jazyku. Podľa neho novelu školského zákona, ktorá zavádzala dvojjazyčné názvy do učebníc, nepodpísal, lebo nevyhovovala zákonom. „Nerobí mi to problém, ja som za, aby boli v materinskom jazyku názvy aj vôbec texty a učebnice, ale musí to byť v zmysle zákonov a našej ústavy... Dvojjazyčná učebnica, si myslím, je len otázkou dohody,” uviedol Gašparovič. Za samotný vznik univerzity poďakoval poslancom, ktorí v parlamente v roku 2003 schválili jej založenie. V parlamente ju presadila koalícia za vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá akceptovala požiadavku Strany maďarskej koalície. „Bez ich dobrej vôle by dneska táto univerzita nebola,” uviedol Gašparovič. Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť Dušan Čaplovič vyhlásil, že plnohodnotným človekom môže byť ten, kto dobre ovláda materinský jazyk, úradný jazyk i svetové jazyky. Podľa neho v súčasnosti je nevyhnutné, aby sa zintenzívnil dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý môže pomôcť zlepšiť vzájomné vzťahy. Univerzita Jánosa Selyeho funguje od roku 2004. Podľa rektora univerzity Sándora Alberta univerzita v súčasnosti má tritisíc študentov. Na dnešné oslavy prišli aj poslanci za SMK na čele so straníckym šéfom Pálom Csákym.
„S tým, že nebojte sa, už to nebude len o maďarských názvoch, bude to o niečom širšom. Ale podstata, že vlk tam chce tie maďarské názvy dostať, ostane tá istá,” povedal predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany (SNS) Rafael Rafaj. Dodal, že osobne si váži postoje Dušana Čaploviča k otázke používania menšinových názvov v učebniciach, keďže aj podpredseda vlády presadzuje tézu, podľa ktorej by ako prvý mal byť uvedený geografický názov v štátnom jazyku a jeho menšinový ekvivalent by mal až nasledovať. Podľa Rafaja by sa však tento problém vôbec nemal riešiť novelou zákona. „Zo systémového hľadiska my nevidíme dôvod na to, aby sa v zákone, ktorý má najvyššiu právnu silu, prejudikovali niektoré špecifiká, ktoré riešia nižšie právne normy. Aj nižšie právne normy dokážu garantovať tak práva menšín, ako aj používanie štátneho jazyka,” vysvetlil. Celý problém s kontroverznou novelou školského zákona považuje Rafaj za umelý a „vykopávanie otvorených dverí”, keďže Ministerstvo školstva (MŠ SR) môže tento problém riešiť vyhláškou. Tému považuje za prepolitizovanú a privítal by, ak by parlament neprelomil veto prezidenta a odsunul celú tému „na vedľajšiu koľaj”. Ak by potom podpredseda vlády Čaplovič predsa len uvažoval o novej novele školského zákona, podľa Rafaja by to mal v prvom rade konzultovať s ministrom školstva Jánom Mikolajom. Hovorkyňa MŠ SR Dana Španková pre TASR reagovala, že ministerstvo sa k otázke prípadnej širšej novely školského zákona vyjadrí, až keď bude aktuálna a zatiaľ by to bolo predčasné. „Záleží mi na tom, aby bola dvojjazyčnosť zachovaná. Ak poslanci neprelomia prezidentove veto, som za to, aby sa vytvorila iniciatívna skupina, ktorá by predložila nové riešenie,” uviedol začiatkom roka v rozhovore Čaplovič. Táto novela by však neriešila len otázku uvádzania názvov v jazyku menšín, ale doladila by aj praktické problémy, ktoré sa v priebehu prvého roka od schválenia školského zákona objavili v praxi. „Môžu vznikať problémy okolo zriaďovateľských funkcií, istá zmena by mohla nastať v oblasti financovania školstva, treba si povedať, ako bude jasnejšie nastavené, čo patrí do školského kurikula a čo do štátneho, lebo aj v tom môže niekde vznikať problém. Okrem toho budeme prijímať ďalšie školské zákony, či už je to pre odborné školstvo, zákon o postavení učiteľa...,” vysvetlil Čaplovič. Pri príležitosti práce na novej novele školského zákona by preto podľa neho bolo vhodné prediskutovať aj otázku prepojenia jednotlivých právnych noriem. „Chcel by som, aby sa vyzbierali veci z praxe, čo hovoria učitelia, čo hovoria teoretici - odborníci a naozaj ešte na jar prijať novelu zákona, ktorá by vyčistila problémové javy a od 1. septembra by mohla vstúpiť do platnosti,” povedal Čaplovič.
Základný plat poslanca maďarského parlamentu je 850 eur (25.600 Sk), v Európskej únii (EÚ) ho majú nižší len Bulhari. „U nás je základný plat až smiešne nízky, ale keď zhrnieme všetky náležitosti, z ktorých sa príjem poslanca skladá, sa nezdá, že by sme boli až tak mimo. Napriek tomu v porovnaní so staršími krajinami EÚ je Maďarsko aj Slovensko zastúpené v poslednej tretine,” odpovedal na otázku TASR predseda mandátového a imunitného výboru maďarského Národného zhromaždenia József Alajos Géczi po dnešnom stretnutí s kolegami zo slovenského parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. K základnému platu maďarského poslanca sa pridáva malý paušál, ale najmä honoráre za funkcie vo výboroch, ktoré môže poberať za prácu maximálne v dvoch výboroch naraz. „Je to o niečo menej,” odpovedal Géczi na otázku, či ako predseda výboru poberá so všetkými možnými príplatkami povedzme 2000 eur (60.252 Sk). Výška mzdy poslanca sa v Maďarskej republike odvíja od priemernej úradníckej mzdy za predchádzajúci rok. Pre porovnanie, základný plat slovenského poslanca sa vypočíta ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, v roku 2008 to bolo vyše 1991 eur (60.000 Sk). K tomuto platu však poslancovi náležia paušálne náhrady vo výške až 80 percent platu, príjem poslanca teda v minulom roku mohol dosiahnuť viac ako 3585 eur (108.000 Sk). Pre tento rok si slovenskí poslanci z dôvodu finančnej krízy platy zmrazili a navyšovať sa nebudú. Na Slovensku je zároveň podrobnejšie vypracovaný systém majetkových priznaní, ktoré podávajú verejní funkcionári a slovenskí poslanci si, na rozdiel od maďarských kolegov, nemôžu po vstupe do parlamentu ponechať živnosť. „Náš systém majetkových priznaní je podrobnejší, jednak sa oveľa viac zverejňuje, k majetkovým oznámeniam sa viažu oveľa prísnejšie a striktnejšie sankcie, máme aj kontrolné mechanizmy a všetky ďalšie náležitosti, ktoré sa viažu na majetkové oznámenia,” povedal pre TASR predseda slovenského parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Gábor Gál. Zároveň ale dodal, že tento systém je v niektorých prípadoch nedostatočne pružný. Výbor musí automaticky začať konanie pri každom podnete, aj keď by bol absurdný. V dôsledku toho býva niekedy zavalený nepodstatnou agendou. Navyše nemá možnosť prispôsobovať sankcie konkrétnej situácii a ak sa verejný funkcionár, ktorý vôbec nemusí byť poslancom, omešká s podaním majetkového priznania o jeden deň, výbor mu musí strhnúť celomesačnú výplatu. V Maďarsku pritom príde v takomto prípade len o jeden denný plat. „Toto právo u nás nie je vlastným právom poslanca, ale právom parlamentu,” reagoval Géczi na otázku, akým spôsobom je v Maďarskej republike upravená poslanecká imunita. „Poslanec sa tohto práva nemôže zrieknuť, lebo patrí parlamentu. Trestné konanie voči poslancovi bez súhlasu parlamentu nie je možné začať,” vysvetlil. Jeho výbor najčastejšie rieši podania pre údajné urážky na cti, keď sa poslanci chcú navzájom súdiť. „V Anglicku je taká sloboda slova, že nikoho nenapadne, aby podal trestné oznámenie na poslanca parlamentu za jeho výroky, či už odzneli v rámci parlamentu alebo mimo neho. Ale tu na kontinente a hlavne v strednej Európe sa ľudia zrejme radi súdia,” poznamenal Géczi. Pritom hodnotenie parlamentov občanmi sa podľa neho z dlhodobého hľadiska zhoršuje. „V minulom roku sme mali konferenciu, kde sme konštatovali, že tento syndróm prevláda nielen u nás na kontinente a v strednej Európe, ale počnúc Írskom až po juhovýchod Európy,” upozornil maďarský poslanec. Spoločné rokovanie slovenského výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a maďarského mandátového a imunitného výboru malo za úlohu vymeniť si informácie ohľadom svojej agendy vrátane otázok nezlučiteľnosti funkcií, ktorá je v Maďarsku súčasťou náplne práce mandátového a imunitného výboru. „A nadviazať oficiálne kontakty aj medzi našimi výbormi, nielen mandátovými a imunitnými výbormi MR a SR,” uzavrel Gál.
O tom, ako geniálne sa dá skĺbiť tradičná hudba s klasikou, by chcel viac povedať maďarský umelecký súbor Ifjú szívek (Mladé srdcia). Dnes večer v bratislavskom divadle Heineken Tower Stage premiéruje program Hommage a Bartók. „Bartók vytvoril jedinečný štýl, ktorý zachoval ducha tradičnej kultúry, a predsa ostal moderný,“ hovorí umelecký šéf súboru, režisér a choreograf programu Dušan Hegli. Bartók dnes podľa neho dáva dobrú možnosť, ako uviesť na javisko tradičný tanec. Do programu sú zahrnuté slovenské aj maďarské tance a hudba z regiónov, ktoré skladateľ začiatkom 20. storočia osobne pochodil. Priestor Heineken Tower Stage vyhovuje veľkosťou i technickým vybavením. Program totiž sprevádza videoprojekcia o Bartókovi a Ďurovčíkovo divadlo je v Bratislave jediné, kde sa dá premietať na celý zadný horizont. Druhou možnosťou je len SND, kde je však prenájom finančne náročnejší. Súbor Ifjú szívek bol založený v roku 1955, ale odvtedy prešiel niekoľkými zmenami. Od roku 1999 funguje ako profesionálny tanečný súbor a stále patrí pod ministerstvo kultúry. „Mladé srdcia sú pre ľudí, ktorí sa chcú folklórom hlbšie zaoberať. Pre Maďarov na Slovensku sú tým, čím je pre Slovákov Lúčnica,“ hovorí Dušan Hegli. Súbor spolupracuje aj s maďarským gymnáziom v Bratislave, kde otvorili triedu zameranú na etnografiu, disponuje archívom, usporadúva festivaly. Precestoval už Európu, navštívil Kanadu i USA. „Za posledné roky chodím vyučovať veľa do zahraničia a mám skúsenosť, že nové ponuky prichádzajú až potom. Nie každý je totiž zvedavý na maďarský súbor zo Slovenska, keď si niekto chce taký pozvať, tak si ho zavolá skôr z Maďarska,“ hovorí Dušan Hegli. „O to viac sa tešíme, keď sa nám podarí niekam dostať. Je to uznanie, že chcú práve náš špeciálny repertoár.“ Súbor sa po dnešnej premiére chystá na vystúpenie do Budapešti a vo februári si to zamieri do Austrálie.
Z roztrhnutého potrubia pri ukrajinskom meste Kostryno uniklo veľké množstvo motorovej nafty, ktorá znečistila rieku Uh smerujúcu k slovenskej hranici. V nedeľu to uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, ktorú informoval hovorca regionálneho úradu životného prostredia a vodohospodárstva Csaba Csont. Úrad sa podľa neho pripravuje na zneškodnenie škvrny, ktorá sa môže dostať cez rieku Bodrog až na maďarské územie. MTI uvádza, že únik nastal v sobotu popoludní a v nedeľu škvrna dosiahla mesto Užhorod neďaleko ukrajinsko-slovenskej hranice. Podľa Csonta ukrajinské úrady ubezpečili slovenských kolegov, že kontamináciu lokalizujú a nemala by sa dostať na slovenské územie. Dodal, že poškodené potrubie sa nachádza 76 kilometrov od slovenskej hranice. Redakcia SITA sa snažila overiť si informácie o úniku ropných látok aj na Slovensku. Na centrálnom dispečingu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) uviedli, že dnes večer takúto informáciu oficiálne nedostali. Rovnako o ničom nevedeli ani michalovskí hasiči, ani krajský dispečing Integrovaného záchranného systému. Prednosta košického obvodného úradu s celokrajskou pôsobnosťou Milan Géci potvrdil, že na ukrajinskej strane došlo k úniku ropných látok. Ukrajinská strana však pracovníkov košického odštepného závodu SVP ubezpečila, že olejová škvrna sa na Slovensko nedostane.
Ukrajinskí experti sa nedomnievajú, že by únik nafty z potrubia spoločnosti Prikarpat-Zachid-Trans, ku ktorému došlo v sobotu večer v dôsledku narušenia trasy v katastri obce Kostrino, mal dopady na životné prostredie v susedných štátoch. Vyplýva to z dnešnej informácie tlačovej agentúry MTI, ktorá sa odvoláva na zdroje Severomaďarského vodohospodárskeho a ekologického riaditeľstva. Podľa rovnakej správy sa na ukrajinskej strane intenzívne pracuje na odstránení následkov havárie s využitím 15 vozidiel na odčerpávanie uniknutých pohonných hmôt a nasadením viacerých tzv. ropných pascí na zabránenie vstupu znečistenia do koryta rieky Uh. Maďarské úrady sú v kontakte s kolegami zo Slovenska, ktorí permanentne monitorujú kvalitu vody v riečnych tokoch a doteraz nezaznamenali signály, čo by naznačovali ich znečistenie na slovenskom úseku. Slovenská strana informuje o svojich poznatkov kolegov-vodohospodárov v Maďarskej republike. Príčinou úniku nafty bolo prasknutie potrubia v priemere 534 milimetrov, ku ktorému došlo severovýchodne od Užhorodu, vyše 75 kilometrov od ukrajinsko-slovenskej štátnej hranice.
Závažná Poruba: Básnika M. Rúfusa pochovali pod rodnou Poludnicou
Telesné pozostatky zosnulého básnika Milana Rúfusa pochovali dnes na cintoríne v jeho rodnej obci Závažná Poruba. Smútočný obrad sa uskutočnil v tamojšom evanjelickom kostole. Potom sa zástup smútiacich s rakvou zosnulého odobral na miestny cintorín. „Nášho Milana Rúfusa sme podľa jeho vôle uložili do rodnej zeme pod jeho milovanou Poludnicou tak, aby na ňu naveky dovidel,” uviedol starosta Závažnej Poruby Pavel Baráni. „Dnes sme sa rozlúčili v rodnej obci s veľkým básnikom, ktorého môžeme prirovnať k takým velikánom, akým bol Pavol Országh-Hviezdoslav. Skrátka, niekto, kto v tomto národe zanechal hlbokú stopu,” povedal počas smútočného obradu predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. „Mal som možnosť sa sním stretnúť v decembri pri príležitosti jeho narodenín a odovzdania čestného občianstva nášho kraja. Dnes tu akoby som cítil všetko, čo chcel svojím dielom povedať. Česť jeho pamiatke. Budeme si ho aj naďalej ctiť ako významného Slováka, ktorý dokázal osloviť ľudí aj ďaleko za hranicami našej vlasti,” dodal Blanár. Posledná rozlúčka Milana Rúfusa s Bratislavou, v ktorej prežil väčšiu časť svojho života, bola v sobotu 17. januára vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici. Zúčastnil sa na nej prezident SR Ivan Gašparovič, podpredseda vlády Dušan Čaplovič, minister kultúry Marek Maďarič a ďalší predstavitelia politického a verejného života. Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. Od 28. decembra 2008 bol hospitalizovaný na I. internej klinike Fakultnej nemocnice Staré Mesto v Bratislave, kde v nedeľu 11. januára v skorých ranných hodinách zomrel. Majster veršov, pravdivého slova a ľudskosti, autor vyše 30 kníh a viacnásobný kandidát na Nobelovu cenu za literatúru, bol jedným zo 14 laureátov, ktorým prezident SR Ivan Gašparovič udelil pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky vysoké štátne vyznamenanie. Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, jeho národný a sociálny étos prevzala 8. januára básnikova manželka Magda.
Posledná rozlúčka so zosnulým básnikom Milanom Rúfusom bola dnes vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici v Bratislave. Zúčastnil sa na nej prezident SR Ivan Gašparovič, podpredseda vlády Dušan Čaplovič, minister kultúry Marek Maďarič a ďalší predstavitelia politického a verejného života. „Svojou optikou básnika videl viac ako my ostatní. Videl, ako sa tento svet rúti za bezcennými vecami. Vytvoril obrovské hodnoty pre všetkých a pri odchode do večnosti nám ich zanecháva,” zhodnotil v pohrebnej kázni Rúfusovo literárne dielo zborový farár Ján Grešo. Podľa neho z majstrových básní o rodnom kraji vidieť, že z najvšednejších vecí vedel urobiť sviatok. Zároveň nám ponúka ľudskosť, lásku, múdrosť, porozumenie a dobro. Aj podľa generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloša Klátika nám Rúfus zanechal ohromné duchovné bohatstvo. Jeho dielo sa dotýka každého z nás, tiež jeho myšlienky, posolstvo a odkaz, aby sme sa nedali pomýliť povrchnými zmenami, chránili si vieru, aby sme mali plnohodnotný život. „Produktívny vek prežil v ateistickom období, a predsa si zachoval svoju tvár a vieru. Ďakujem pánu Bohu za to, že dal našej cirkvi a národu takého človeka,” vyznal sa Klátik. Za vládu SR sa s Rúfusom rozlúčil jej podpredseda. Podľa neho Slovensko stratilo strážcu mravnosti aj v politike, keď básnik reagoval na aktuálne dianie v spoločnosti a zanechal nám nadčasové dielo. „Žili ste pre ľudí, pre národ. Zbohom, maestro ľudskosti a pokory,” uzavrel svoj príhovor Čaplovič. Ako pre TASR uviedol Marek Maďarič, Milan Rúfus bol a zostáva ľudskou, mravnou a umeleckou autoritou. Dielom sa zaradil medzi najväčších slovenských básnikov, pretože jeho slová majú veľký význam a váhu. „Vo svojich básňach každé slovo vážil pravdou,” uviedol minister kultúry. V takmer dvojhodinovom programe v kostole hral na organe Ján Vladimír Michalko a na husliach Peter Michalica. Starosloviensky Otčenáš a iné piesne spieval Jozef Benci, Rúfusovu báseň Requiem za Pavla Straussa a za nás predniesol Jozef Šimonovič. Po vynesení z kostola rakvu so zosnulým naložili do auta pohrebnej služby a odviezli do rodnej Závažnej Poruby. Tam bude v nedeľu 18. januára v evanjelickom kostole smútočný obrad a pohreb na cintoríne. Milan Rúfus zomrel v bratislavskej Nemocnici Staré Mesto 11. januára krátko pred 7. h ráno vo veku 80 rokov. Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti poézie v moderných slovenských dejinách. Pre Slovákov predstavuje výnimočnú morálnu autoritu. Jeho básnické a esejistické diela i tvorba pre deti sa tešia veľkému čitateľskému záujmu a vychádzajú v desaťtisícových a modlitbičky pre deti v stotisícových nákladoch, čo nemá v súčasnej Európe obdobu.
Pamätník venovaný 42 príslušníkom Ozbrojených síl (OS) SR, ktorí zahynuli pred tromi rokmi pri katastrofe vojenského lietadla An-24 pri maďarskej obci Hejce, odhalili v piatok v priestoroch leteckej základne generála Milana Rastislava Štefánika v Kuchyni. Pamätník dali postaviť vojaci z tejto základne, z ktorej príslušníci boli tiež obeťami havárie. Súčasťou pamätníka je časť vrtule havarovaného lietadla An-24. Pamätník, ktorý slávnostne odhalili za prítomnosti veliteľa Vzdušných síl SR generálmajora Juraja Baránka a ďalších predstaviteľov vojenského letectva, vrátane príslušníkov základne a pozostalých obetí, požehnal ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek. Agentúru SITA o tom informoval kancelár a hovorca Ordinariátu OS a OZ SR Tibor Ujlacký. Vojenský špeciál AN-24 havaroval 19. januára 2006 po náraze do kopca pri severomaďarskej obci Hejce. Na palube bolo 43 ľudí vracajúcich sa z misie KFOR z Kosova. Prežil jeden vojak.
Pád slovenského vojenského špeciálu z 19. januára 2006 pri maďarskej obci Hejce neodmysliteľne spojil osudy rodín, ktoré stratili svojich blízkych, a obyvateľov tejto obce. Vo svojom príhovore pri pamätníku obetiam leteckého nešťastia to dnes uviedol minister obrany SR Jaroslav Baška. Pripomenul, že toto nešťastie bolo zhodou nešťastných náhod a jedného okamihu, ktorý nemilosrdne rozhodol za tých, ktorí boli v tom čase v armádnom lietadle An-24. „Paradoxne táto nešťastná udalosť prispela k utužovaniu slovensko-maďarských susedských vzťahov,” dodal. Zároveň sa poďakoval občanom obce za to, čo v osudných chvíľach urobili pri záchranných prácach po havárii. Na pietnom akte sa zúčastnil aj maďarský minister obrany Imre Szekeres. „Predstavitelia armád dvoch krajín, záchranné útvary, maďarské a slovenské orgány sa okamžite pohli, aby poskytli pomoc. Vtedy sme ešte verili, že tým, ktorí majú nejaké starosti,” poznamenal. Ako pokračoval, všetci pracovali s plným nasadením, aj keď našli živého iba jediného člena slovenskej misie v Kosove - Martina Farkaša. Ten sa ani tri roky po nešťastí nedokáže vyrovnať so stratou kolegov a priateľov. „Čas je síce milosrdný a dnes už tá spomienka nie je taká bolestivá ako bezprostredne po nešťastí, ale často navštevujem toto miesto. Viem, že nikdy nezabudnem na tých, ktorí nemali toľko šťastia ako ja a nikdy sa nevrátia k svojim blízkym,” poznamenal Farkaš. Krátkym príhovorom a modlitbou za obete si uctil pamiatku slovenských vojakov aj ordinár Ozbrojených síl SR biskup František Rábek. Vojenský špeciál An-24 so 43 príslušníkmi armády SR havaroval pred tromi rokmi na kopci Borsó, pri maďarskej obci Hejce, asi 50 km pred cieľom svojej cesty v Košiciach. Haváriu prežil len jeden člen kontingentu, ktorý sa vracal z mierovej misie v Kosove.
Smerové tabuľky k pamätníku havárie vojenského lietadla An-24 sú v maďarských Hejciach aj po slovensky. Pri pomníku ležia kvety a vence. Malá dedinka sa v piatok pripravovala na pondelok. Pripomenie si tretie výročie tragédie. Ľudia čakajú príchod politikov, vojakov a príbuzných 42 obetí leteckého nešťastia. „Pätnásť ľudí pracuje na prípravách. Každý vie, čo má robiť. Podľa mojich informácií prídu slovenskí vojaci už o šiestej ráno. Na vrchole kopca Borsó postavia stany, kde sa budú môcť uchýliť hlavne príbuzní obetí. Už máme nejaké skúsenosti z predchádzajúcich dvoch rokov,” povedal šéf organizačného výboru a miestny poslanec v Hejciach Mihály Kurimány. Havária už nie je tak v povedomí dedinčanov ako pred tromi rokmi. „Ale v obci stále na to príde reč. Či v krčme, alebo v kostole. Stále si pripomíname osudové okamihy toho večera. Vtedy aj teraz sme mysleli na obete, hoci sme ich nepoznali. Škoda vyhasnutých životov, ale to sa už vrátiť nedá,” mávol rukou Miklós Ivancso. Podľa neho stačilo, aby vojenský Antonov letel možno o sto metrov vyššie a nič sa nemuselo stať. Aj preto si miestni stále nevedia tragédiu vysvetliť. „Už hodinu po havárii tu boli slovenskí vojaci a rozbehla sa záchranná akcia. Neviem, či sme tu v dedine mali taký ruch ako vtedy,” zaspomínal Ivancso. Podľa neho tam často chodia príbuzní obetí i Slováci, ktorí si chcú pripomenúť pamiatku vojakov. „V dedine máme jeden pomník, druhý je hore na kopci. Vždy sa tam niekto z miestnych ide pozrieť, či je všetko v poriadku. Odtiaľ je to ešte sedem kilometrov, navyše do kopca,” dodal Ivancso. O postavení pamätníka priamo v dedine Hejce rozhodlo obecné zastupiteľstvo na mimoriadnom zasadnutí už deň po havárii. Veľmi živé spomienky na osudnú noc má stále Zoltán Seman. „Spolu so starostom Gézom Rohálym sme boli na vrchole kopca Borsó ako prví. Neváhali sme, vzali sme baterku, nejaké vybavenie a vybehli terénnym autom hore. Na miesto havárie bol hrozný pohľad, všade boli trosky, bolo vidno aj znetvorené mŕtve telá. O tom sa mi ani nechce hovoriť. O to viac mi je ľúto príbuzných obetí,” hovorí teraz so smútkom v hlase. „Pred haváriou bolo počuť nízko letiace lietadlo a potom náraz. Tušili sme, čo sa asi mohlo stať, preto sme sa snažili rýchlo reagovať. Hore sme našli živého slovenského vojaka Martina Farkaša. To meno tu doteraz asi každý pozná. Snažili sme sa s ním komunikovať a keď prišli záchranári, zavolali sme ich k nemu. Báli sme sa s ním nejako hýbať, lebo sme nevedeli, či nemá poškodenú chrbticu. Pamätám si, že mal doškriabanú tvár,” dodal Seman. V noci 19. januára 2006 sa na vrchole kopca Borsó, ktorý sa vypína hneď nad obcou Hejce, zrútilo slovenské vojenské lietadlo An-24. Viezlo slovenských vojakov, ktorí sa vracali z misie v Kosove. Na mieste zahynulo 42 z nich, prežil len jediný. Martin Farkaš.
Rozhodnutie prvostupňového súdu o rozpustení Maďarskej gardy nič neznamená - garda bude vo svojej činnosti pokračovať ďalej. Vyhlásil to dnes na protestnom zhromaždení pred parlamentom v Budapešti predseda mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik a zakladateľ spolku Maďarská garda Gábor Vona. Demonštrácie sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zúčastnilo približne 1000 ľudí, medzi nimi 350 gardistov. Polícia uzatvorila miesto konania podujatia kovovými bariérami. Vona pred demonštrantmi s arpádovskými vlajkami a pred gardistami nastúpenými v uniformách konštatoval, že ak súdne rozhodnutie o rozpustení bude právoplatné, tak buď založia iný spolok, alebo svoju činnosť budú ďalej vyvíjať v inej forme. Podľa právničky Krisztiny Morvaiovej chcú Maďarskú gardu zlikvidovať preto, lebo je symbolom národného odporu. Prvostupňový Súd hlavného mesta Budapešti rozhodol 16. decembra o rozpustení spolku Maďarská garda. Občiansky spor vo veci zrušenia Maďarskej gardy, ktorá má už takmer 2000 členov, iniciovala Budapeštianska hlavná prokuratúra. Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol už na takmer 2000. Doposiaľ sa okrem troch verejných prísah v Budapešti zviditeľnili najmä niekoľkými protirómskymi manifestáciami. Prokuratúra iniciovala návrh na rozpustenie gardy po vlaňajšom decembrovom pochode jej členov v Tatárszentgyörgyi, kde zazneli štvavé výzvy namierené proti Rómom.
Rozhodnutie prvostupňového súdu o rozpustení Maďarskej gardy nič neznamená - garda bude vo svojej činnosti pokračovať ďalej. Vyhlásil to dnes na protestnom zhromaždení pred parlamentom v Budapešti predseda mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik a zakladateľ spolku Maďarská garda Gábor Vona. Demonštrácie sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zúčastnilo približne 1000 ľudí, medzi nimi 350 gardistov. Polícia uzatvorila miesto konania podujatia kovovými bariérami. Vona pred demonštrantmi s arpádovskými vlajkami a pred gardistami nastúpenými v uniformách konštatoval, že ak súdne rozhodnutie o rozpustení bude právoplatné, tak buď založia iný spolok, alebo svoju činnosť budú ďalej vyvíjať v inej forme. Podľa právničky Krisztiny Morvaiovej chcú Maďarskú gardu zlikvidovať preto, lebo je symbolom národného odporu. Prvostupňový Súd hlavného mesta Budapešti rozhodol 16. decembra o rozpustení spolku Maďarská garda. Občiansky spor vo veci zrušenia Maďarskej gardy, ktorá má už takmer 2000 členov, iniciovala Budapeštianska hlavná prokuratúra. Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol už na takmer 2000. Doposiaľ sa okrem troch verejných prísah v Budapešti zviditeľnili najmä niekoľkými protirómskymi manifestáciami. Prokuratúra iniciovala návrh na rozpustenie gardy po vlaňajšom decembrovom pochode jej členov v Tatárszentgyörgyi, kde zazneli štvavé výzvy namierené proti Rómom.
Viaceré maďarské médiá uverejnili správu maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom, že novým slovenským veľvyslancom v Maďarsku by mal byť bývalý ľavicový politik Peter Weiss. MTI to uviedla s odvolaním sa na stredajšie informácie slovenskej televízie Markíza, ktorej túto skutočnosť potvrdil vysokopostavený predstaviteľ strany Smer-SD a ďalší zdroj z diplomacie. Jediný komentár k tejto správe priniesol vo štvrtok maďarský portál zoom.hu, podľa ktorého síce maďarská diplomacia zatiaľ nereagovala, ale údajne voľbu Weissa by považovala za dobré rozhodnutie. Nemenovaný maďarský diplomat pre portál uviedol, že Weiss nehovorí po maďarsky, napriek tomu by bol lepšou voľbou ako terajší veľvyslanec Juraj Migaš, „aj keď ani s ním maďarská diplomacia nemala nijaké zvláštne problémy”. MTI informuje o doterajšom pôsobení Weissa a pripomína, že nemá diplomatické skúsenosti, ale že v 90. rokoch viedol určitý čas zahraničný výbor slovenského parlamentu. Ako politológ v rôznych periodikách relatívne často publikoval články aj o slovensko-maďarských vzťahoch. V nich podľa agentúry pravidelne kritizoval nacionalizmus, ktorý je podľa neho prítomný na oboch stranách.
Maďarská vláda uvažuje o zvýšení dane z pridanej hodnoty (DPH), aby si uvoľnila priestor na zníženie daní pre podnikateľský sektor, ktorý zasiahla recesia. V sobotu o tom informoval maďarský denník Népszabadság. Na začiatku tohto týždňa maďarská vláda prisľúbila zníženie výdavkov a rast daní, keďže bude potrebovať pokryť výpadok rozpočtových príjmov v hodnote 200 mld. maďarských forintov (HUF) spôsobený hlbšou recesiou, ako sa očakávalo. Noviny citujúc nemenované zdroje uviedli, že vláda uvažuje o priemernom zvýšení DPH o 4 až 5 percentuálnych bodov, čo by pomohlo znížiť rozpočtový deficit a taktiež umožnilo firmám znížiť pre podniky príspevky na sociálne zabezpečenie. Značný rast DPH by mohol zvýšiť infláciu, ktorá v posledných mesiacoch do decembra prudko klesla na 3,5 %, čo by otvorilo priestor na zníženie úrokových sadzieb centrálnou bankou. Podľa denníka by rast DPH o 1 percentuálny bod mohol vytvoriť rozpočtové príjmy v objeme približne 100 mld. HUF, v závislosti od druhu tovarov, pričom zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie o 1 percentuálny bod by predstavovalo výdavok v hodnote 70 až 90 mld. HUF. Ako denník dodáva, rast DPH o ktorom sa uvažuje, by umožnil pokles príspevkov na sociálne zabezpečenie o 4 percentuálne body a pokrytie časti výpadku rozpočtových príjmov, pričom cieľ pre rozpočtový deficit by mohol pre tento rok vzrásť na 3 % hrubého domáceho produktu z pôvodne plánovaných 2,6 %. Maďarsko má dve sadzby DPH, 5 a 20 percentnú, pričom niektoré produkty sú od dane oslobodené.
Maďari v súvislosti s globálnou finančnou a hospodárskou krízou plánujú znížiť výdavky rodiny, odložiť rodinné investície, ale nerátajú s tým, že by si na zabezpečenie existencie museli vziať úver. Vyplýva to z piatkových zverejnených výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos. Zhruba dve tretiny respondentov predpokladajú, že budú musieť korigovať svoje zámery týkajúce sa väčších výdavkov a investícií. Nákup výrobkov dlhodobej spotreby, rekonštrukciu bytov a domov, ako aj nákup nehnuteľnosti plánujú odložiť na neskoršie obdobie. Tretina vyjadrila obavy z toho, že ich mesačná mzda a dôchodok nebudú stačiť na pokrytie výdavkov. Tri štvrtiny obyvateľstva sa domnievajú, že sa ich vplyvy hospodárskej krízy dotknú aj v krátkodobom horizonte, 15 % si myslí, že sa prejavia v ich živote až po roku. Koncom roka malo 30 % zo zamestnaných osôb obavy z toho, že stratí svoje zamestnanie. Iba 17 % obyvateľstva vyjadrilo nádej, že kríza neovplyvní každodenné nákupy. O premostení obdobia krízy úverom uvažujú iba štyri percentá opýtaných. Spojenie súčasnej rozhádanej politickej scény v záujme zmiernenia ťarchy krízy je podľa 44 % respondentov nereálne, rovnaký pomer občanov sa domnieva, že na politickej scéne sa politické protiklady vplyvom krízy ešte ďalej prehĺbia. Iba deväť percent verí, že zlé obdobie prinúti politické strany k zomknutiu. Vyplýva to z výsledkov sérií prieskumu, ktoré uskutočnili v poslednom štvrťroku minulého roka.
László Nagy, ktorého počas protivládnej demonštrácii v Budapešti v októbri 2006 zasiahol gumený náboj a následkom toho prišiel o oko, dostal od maďarskej polície odškodné vo výške 4,5 miliónov forintov (17 tisíc eur). Poškodený túto čiastku dostal na základe mimosúdneho vyrovnania, napísala v piatok internetová stránka Index.hu. Nagy sa 23. októbra zúčastnil na demonštrácii Fideszu v centre Budapešti. Bol práve na odchode, keď ho zastavil policajný kordón. „Všetky bočné ulice boli zablokované a policajti na nás útočili zo všetkých strán,” povedal pre Index v roku 2007. Uviedol tiež, že stratil vedomie a opäť začal vnímať až v nemocnici po operácii. Tam sa dozvedel, že 15-milimetový gumený náboj mu zlomil lícnu kosť a zničil jeho ľavé oko. V roku 2006 počas osláv 50. výročia neúspešnej protikomunistickej revolúcie v Maďarsku sa polícia dostala do zrážok s demonštrantmi v uliciach Budapešti. Na rozohnanie davu príslušníci bezpečnostných jednotiek použili vodné delá, slzný plyn a gumené projektily. Zásah vyšetrovala komisia, ktorá v júli 2007 uviedla, že policajti konali podľa práva, ale v niektorých prípadoch zareagovali neprofesionálne.
Vyšetrovacia prokuratúra v maďarskom Szolnoku uvalila väzbu na budapeštianskeho policajta, ktorého kolegovia v Tiszafürede pristihli pri predaji drog. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI policajt čelí obvineniu zo zneužitia drog. Internetová stránka polície uviedla, že policajt s trvalým pobytom v Tiszafürede slúžil na veliteľstve deviateho budapeštianskeho obvodu. Zadržali ho v štvrtok 15. januára vo večerných hodinách. Veliteľ budapeštianskej polície ho okamžite prepustil zo služby.
Maďarsko musí upraviť svoj rozpočet na rok 2009 pre pokles príjmov do štátnej pokladnice oproti pôvodným plánom. Na vykrytie tohto výpadku zvažuje vláda zvýšenie daní. V piatok o tom informoval maďarský minister financií János Veres. Výpadok príjmov bude nižší ako 2 percentá z pôvodného plánu, vďaka čomu ho vláda nemusí dať parlamentu znovu na schválenie. Tento postup je totiž nevyhnutný iba v prípade, ak výpadok prekročí 2,5 percenta. Minister financií nevylúčil možnosť, že namiesto krátenia výdajov pristúpi maďarská vláda k zvyšovaniu daní. Podľa Veresa by niektoré daňové zmeny mohli viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti maďarskej ekonomiky. „Dane sa budú meniť. Ak ich však niekde znížime, budeme musieť nájsť prostriedky niekde inde v rámci daňového systému, čo pre niektorých môže znamenať zvýšenie dane,” dodal Veres.
V lyžiarskom stredisku Park snow Donovaly majú počas tejto sezóny v porovnaní s minulosťou oveľa menej lyžiarov z Maďarska. Kým v minulosti tvorili s vyše 50-percentným podielom gro klientely tohto strediska, teraz tvoria len necelých 10 percent návštevníkov. Informoval o tom PR manažér strediska Roman Štaffen s tým, že zhruba 40 percent klientov strediska tvoria Slováci, okolo 30 percent Poliaci a 20 percent Česi. Podľa Sone Jelínkovej zo zahraničného zastúpenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) môže byť za poklesom návštevnosti z Maďarska zlá ekonomická situácia, pri ktorej rodiny obmedzujú v prvom rade cestovanie. „Očakávali sme po minulom roku ďalší nárast podielu turistov z Maďarska na Slovensku, no finančná kríza prílev Maďarov do našej krajiny zastavila,“ uviedla Jelínková. Podľa riaditeľa Parku snow Donovaly Branislava Veľkého sú však za menším záujmom Maďarov o cestovanie na Slovensko aj zhoršené medzištátne slovensko-maďarské vzťahy. „Jedným z hlavných dôvodov je aj politická situácia. Podobné skúsenosti sme mali, keď bol konflikt medzi Slovenskom a Maďarskom pre Gabčíkovo, vtedy nám tiež prišlo podstatne menej Maďarov. Našťastie však tento rok prišli turisti z iných krajín. Hlavne Poliaci a domáci lyžiari,“ uviedol Veľký.
Ani v centrále SNS by nevymysleli lepší spôsob, ako priliať olej do slovensko-maďarských vzťahov. V Komárne si päťdesiatka maďarských politických radikálov pripomenula pätnáste výročie mítingu, na ktorom viac ako tritisíc poslancov, starostov a lokálnych politikov požadovalo zakotvenie autonómie maďarskej menšiny v ústave. Samozrejme, na zhromaždení nemohol chýbať Miklós Duray. Kritizoval zradcov vo vlastnej strane, ktorí sa podľa neho spreneverili myšlienke spred pätnástich rokov a nevybojovali dostatočné práva pre maďarskú menšinu. Či presnejšie, pre „národné spoločenstvo Maďarov na Slovensku”. Tento termín totiž nahradil pre durayovcov zrejme nevhodný výraz menšina. Prítomní prijali dokumenty požadujúce sebaurčenie v rámci štátu, čo v praxi znamená autonómiu.
Odrieknutie opozičného summitu pre výroky Miklósa Duraya v Komárne je pre KDH len vítanou zámienkou zotrvať v súťaži o najslovenskejšiu stranu. Je to však zámienka, ktorú jej SMK ponúkla na tácke a zaslúži si, aby ju pre ňu nakopla. Pokiaľ bude mať na vedúcom poste nacionálneho populistu Durayovho typu, bude právom nakopávaná dovtedy, než sa s ním rozlúči. A kritika nacionalizmu súčasnej slovenskej vlády práve zo strany SMK bude tiež planá, aj keď si ju vláda z iného, vierohodnejšieho zdroja zaslúži. „Nie” vicepremiéra Čaploviča, ktorým blábol z Komárna odsúdil, by totiž bolo vierohodné tiež iba vtedy, ak by jeho slová o „radikalizácii politických požiadaviek extrémistov založených na etnickej báze” neboli popisom jeho vlastnej činnosti. Bez povšimnutia slovenských médií pred niekoľkými dňami prešlo jeho mudrovanie v TASR o tom, že treba v záujme integrácie maďarskej menšiny dosiahnuť, aby sa na menšinových školách vyučovala aspoň polovica hodín v slovenčine. Vicepremiér pre menšiny v Európe neuveriteľným spôsobom navrhuje okresanie stávajúcich menšinových práv, ktoré by mal chrániť a vracia sa k nápadu s „alternatívnym vyučovaním” niekdajšej ministerky Slavkovskej z SNS. Je to nádherný príklad toho, ako je Čaplovičovo obľúbené porovnávanie Duraya so Slotom pokrytecké. Svojou primitívnosťou a vulgárnosťou je Slota medzi vrcholnými politikmi Slovenska našťastie stále ešte výnimkou. Ak má dnes Duray na slovenskej strane partnera, je to práve Čaplovič. Všetci predstavujú rovnaký typ navonok kultivovaného a intelektuálneho nacionalizmu, ktorý svoje ciele balí do zdanlivej starosti o blaho druhého, do neúprimných fráz o občianskom princípe, harmonickom spolunažívaní či potrebe odtrhnúť sa od myslenia 19. storočia - v ktorom pritom bez rozdielu zapadli až po uši.
Bratislava - Slovensko možno požiada Česko, aby z plastiky Entropa v Rade Európy v Bruseli stiahlo stvárnenie SR ako zabalenej salámy, previazanej maďarskou trikolórou. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš povedal výhrady k stvárneniu Slovenska na plastike pred jej štvrtkovým odhalením v telefonáte s českým vicepremiérom pre európske záležitosti Alexandrom Vondrom. Informovalo o tom vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí. Vondru upozornil, že po ďalšom posúdení a tiež podľa reakcií ostatných členských krajín Európskej únie (EÚ) zváži MZV žiadosť o odstránenie plastiky SR. Český vicepremiér Vondra apeloval, aby plastika bola chápaná ako umelecké dielo a prejav umeleckej slobody, ktorý nechcel nikoho uraziť. Súčasne potvrdil, že bude rešpektovať prípadnú žiadosť o odstránenie stvárnenia Slovenska. O slovenských výhradách voči kontroverznej plastike informoval českú stranu aj vedúci Stáleho zastupiteľstva SR pri Európskej únii v Bruseli veľvyslanec Maroš Šefčovič, uviedlo ministerstvo. Plastika Entropa je dielom českého výtvarníka Davida Černého. Znázorňuje členské štáty EÚ, zvýrazňujúc ich stereotypy. Najviac pobúrila Bulharov, ktorí pre podobu krajiny s tureckými záchodmi poslali Česku protestnú nótu. Vondra sa vo štvrtok pri odhaľovaní plastiky ospravedlnil, pridal sa k nemu aj Černý. Uviedli, že nechceli nikoho uraziť. Český vicepremiér zároveň zdôraznil, že umenie je sloboda a Entropa je umením, ničím viac a ničím menej.
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš protestoval proti stvárneniu Slovenska na spornej plastike českého umelca v sídle Rady Európskej únie v Bruseli, na ktorej je krajina zobrazená ako saláma s maďarskou trikolórou. Kubiš tlmočil výhrady podpredsedovi českej vlády pre európske záležitosti Alexandrovi Vondrovi. Slovensko tiež zváži, či bude požadovať odstránenie z plastiky Entropa. Proti svojmu vyobrazeniu už protestovalo Bulharsko.
Českí páni Európy sa za kontroverzné dielo Entropa ospravedlnili, stiahnuť ho však nemienia. Česká plastika s kontroverznými zobrazeniami členských krajín EÚ v Bruseli zostáva na svojom mieste. Český vicepremiér Alexander Vondra rozhodol, že dielo nestiahne, aj keď vzbudzuje množstvo negatívnych ohlasov. „V tejto chvíli o tom neuvažujeme,” potvrdila pre HN Vondrova hovorkyňa Michaela Jelínková. Praha je však ochotná niektoré „kúsky” odstrániť, ak na tom dotknuté krajiny budú trvať. Proti vyobrazeniu jednotlivých krajín v ich „stereotypoch” protestuje čoraz viac krajín. Medzi nimi aj Slovensko. Na plastike je totiž vyobrazené ako klobása previazaná maďarskou trikolórou. „Minister zahraničných vecí Ján Kubiš telefonicky tlmočil Vondrovi výhrady voči stvárneniu Slovenska na tejto plastike. Upozornil ho, že Slovensko po ďalšom posúdení a tiež podľa reakcií ostatných členských krajín EÚ zváži možnosť, že požiada českú stranu, aby odstránila stvárnenie Slovenska z plastiky,” pripomína rezort diplomacie vo vyhlásení, ktoré HN poskytol jeho hovorca Ján Škoda. Plastika robí v Bruseli rozruch už od pondelka, oficiálne ju však Vondra odhalil až včera. Ceremóniu sprevádzali samé ospravedlňovania. Najskôr sa politikom za výtvor ospravedlnil vicepremiér Vondra, neskôr zase autor plastiky Dávid Černý Vondrovi a ostatným politikom. Vondra sa však kontroverzného diela zastal. „Umenie sa rovná sloboda. Projekt je len umením, nič viac a nič menej,” obhajoval vicepremiér. Plastikou sa rozhodla Praha umelecky prezentovať svoje polročné predsedníctvo. Tvoria ho modely jednotlivých krajín zobrazených v určitých charakteristikách. Podľa autora projekt zobrazuje stereotypy a klišé brániace integrácii a spolupráci v Európe. „Nechceme nikoho urážať, len poukázať na problém komunikovať bez schopnosti irónie,” zdôvodňoval svoje dielo Černý. Tak napríklad Rakúsko, známe svojím odporom k jadrovej energii, je stvárnené s obrovskými komínmi jadrovej elektrárne. Francúzsko, ktoré je typické častými štrajkami, je zahalené nápisom „Štrajk”. Dánsku mapku zase pokrýva lego vyobrazujúce karikatúru proroka Mohammeda, Švédsko má tvar dosky z Ikea. Británia napríklad na plastike úplne chýba - podľa autora to má symbolizovať jej určitý odstup od kontinentálnej Európy. Nemecko je zasypané diaľnicami, ktorých tvar však mnohým pripomína svastiku. Medzi najhlasnejších kritikov diela patrí Bulharsko, vyobrazené vo forme tureckých záchodov. Krajina už proti tomu podala oficiálnu sťažnosť. Taliansko vyzerá ako jedno veľké futbalové ihrisko. Futbal je podľa autorov „autoerotickým systémom skvelého zážitku, ktorého vyvrcholenie je v nedohľadne”. To pri detailnom pohľade na krajinu v preklade znamená, že každý futbalista súloží so svojou loptou. Belgicko vyzerá ako typická bonboniéra s pralinkami, Slovensko zase ako maďarská klobása obalená maďarskou trikolórou, s čím majú problém slovenskí politici. „Ak sa budú niektoré krajiny cítiť z tohto vyobrazenia nešťastné, tak my to konkrétne zobrazenie odstránime,” povedala Jelínková. Dielo však zatienil aj ďalší škandál -s autormi. Na základe dohody s českou vládou ich pôvodne malo byť 27, z každej krajiny jeden. Černý nakoniec dielo vytvoril len s dvoma českými kolegami. V brožúre znázorňujúcej projekt však figuruje 27 autorov z 27 krajín. Tí sú však vymyslení. Majú fiktívne mená, umelo vytvorené identity a niektorí aj vlastné webové stránky. Každý z nich mal byť aj autorom textu, ktorý vysvetľuje motiváciu k spoločnému projektu. Všetko však vytvoril Černý bez toho, aby českú vládu o takýchto zmenách informoval. Odôvodnil to nedostatkom času i financií. „Ospravedlňujem sa, že sme o pravom stave neinformovali. Vedeli sme, že k odhaleniu pravdy dôjde. Ešte predtým sme však chceli zistiť, či sa Európa dokáže zasmiať sama na sebe”.
Česko nezaprelo cimermanovského ducha. Jeho plastiku pre európske predsedníctvo síce vytvorili umelci, ktorí neexistujú, no pobúrenie, hnev a úžas Európanov sú skutočné. Osemtonové výtvarné dielo s názvom Entropa, ktoré visí v budove Európskej komisie, má parodovať stereotypy a predsudky. Do pasce sa však chytila aj česká vláda, ktorá na dielo prispela dvoma miliónmi korún. „Aféra je jednoducho rozkošná,” napísal na blogu francúzsky denník Liberation. „Praha chcela vyskúšať zmysel pre humor partnerov útokom na miesta, kde to bolí, a nechala sa chytiť do vlastnej siete,” uvádza. Autor diela, kontroverzný výtvarník David Černý - známy napríklad premaľovaním tanku na pražskom pamätníku druhej svetovej vojny na ružovo - pôvodne tvrdil, že mozaika je dielom 27 umelcov zo všetkých členských krajín. Napokon priznal, že ju zostrojil sám s niekoľkými priateľmi. Plastika zobrazuje napríklad Francúzsko ako krajinu v ustavičnom štrajku, na pôdorysoch Poľska katolícki kňazi vztyčujú dúhovú vlajku homosexuálov, Nemecko je prepásané diaľnicami v tvare takmer hákového kríža, z Rakúska trčia chladiarenské veže atómky a po euroskeptickej Británii zostalo len prázdne miesto. Kým niektoré krajiny prešli kontroverznú plastiku len začudovaným mlčaním, iné protestujú hlasno. Bulharsko, ktorému sa nepáči zobrazenie krajiny ako siete tureckých záchodov, si už povolalo české ho veľvyslanca na koberček, aby podal vysvetlenie. Protesty sa ozývajú aj zo Slovenska, ktoré predstavuje maďarská saláma previazaná maďarskou trikolórou. „Slovensko je zobrazené ponižujúcim a dehonestujúcim spôsobom,” vyhlásila prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. „Umelecký paškvil” je podľa nej hrubou urážkou Slovenska a jeho obyvateľov s jasným politickým pozadím a preto od šéfa diplomacia Jána Kubiša žiada, aby Česku zaslal protestnú nótu so žiadosťou o odstránenie plastiky.
Na včerajšej bruselskej vernisáži i tlačovej konferencii sa zúčastnil aj slovenský výtvarník Viktor Frešo. Autor Entropy David Černý ho uviedol ako jedného zo svojich spolupracovníkov.
- V akej funkcii či pozícii ste tam vystupovali?
- Ako člen produkčného tímu Davida Černého. Zdôrazňujem, že nie som autor žiadnej časti inštalácie, ktorá je jeho výhradným dielom.
- V čase vášho príchodu už boli medializované nesúhlasné názory viacerých krajín s Černého dielom. Aká atmosféra vás vítala?
- Bol to veľký stres, všetko sa spolitizovalo a tlačová konferencia bola veľmi búrlivá. Postoj Českej republiky, ktorá inštaláciu považuje za umenie a nič viac ani menej, však pomohol uvoľniť napätie.
- Prečo sa Černý rozhodol zobraziť Slovensko ako maďarskú salámu obalenú papierom a špagátom vo farbách maďarskej trikolóry?
- Viem, že David nechcel nikoho uraziť. Vychádzal z toho, čo sa mu prvé vybaví pri vyslovení mena príslušnej krajiny. Pri Slovensku naňho asi najintenzívnejšie zapôsobili permanentné problémy v slovensko-maďarských vzťahoch.
- A zrejme aj to, že v minulosti boli Slováci pod maďarskou nadvládou.
- Neočakával, že to môže vyvolať protesty?
- Išlo jednoznačne o fór, ktorý bol aj istým testom demokracie. Určite mu však nešlo o žiadne politické aktivity a svojím dielom nechcel nič riešiť ani vyvolávať vášne.
- Prečo sa Černý rozhodol všetko vytvoriť sám a neoslovil, ako bolo pôvodne dohodnuté, umelcov z krajín únie?
- To je otázka na neho. Ale viem, že tam popri časových problémoch zohrali úlohu aj obavy, že pri toľkých autoroch by sa ťažko udržala kompaktnosť výsledného diela.
- Nečakajú Černého problémy s financovaním inštalácie zo štátnej pokladnice?
- Štátnu dotáciu, ktorá bola menšou časťou nákladov, vráti.
Bulhari nepredýchali turecké záchody. Slováci neprekusli maďarskú salámu. Oficiálna reakcia Slovenska je smutná. Je dôkazom, že naši predstavitelia nemajú zmysel pre humor. Podľa súčasnej vládnej elity by umenie, zdá sa, malo plniť predovšetkým funkciu zdvíhania národnej hrdosti a reálneho zobrazovania hrdinskej súčasnosti. Žijeme opäť raz v ére zdravíc, folklóru a fujár. Smutné. Podľa súčasnej garnitúry sú Maďari, a to aj tí naši, nepriatelia. Maďarská trikolóra na čomkoľvek slovenskom je urážkou hodnou reakcie. Smutné. Podľa súčasných predstaviteľov štátu má umelec tvoriť len tak, aby neurazil vrchnosť. Sloboda má byť zviazaná starostlivo uhladeným špagátikom. Ale nie červeno-bielo-zelenej farby. Smutné.
Naša najnárodnejšia strana potvrdzuje, že umelecký objekt Davida Černého Entropa, na ktorom je Slovensko v podobe mäsového výrobku obviazané maďarskou trikolórou má absolútne opodstatnenie. Dokonca mi je až úprimne ľúto, že české predsedníctvo sa v slovách pána Vondru ukázalo ako správne česky pivne zbabelé a ospravedlnilo sa za to, ako Černý vidí Európu. Hrdinstvo obhajovať a bojovať za názor v Čechách konči so Švejkom na pive. Majú skúsenosti s pálením Husa a „Protentokrát“ sa dal prežiť... Český konceptualista Černý zobrazil Slovensko ako krajinku, ktorá je vlastne dnes už bohatá (mäso, priatelia, je predsa jedlo bohatého stola!) a môže si dopriať. Zároveň nás vidí ako zošnurovaných, zviazaných v našej malosti (prvý význam motúza okolo) a ako najväčšiu fóbiu našej malosti vidí maďarských susedov. Na druhej strane - šnúrka nie je ostnatý drôt, nie je to nič krvavo obmedzujúce, je to skôr ozdôbka, ktorej sa dá zbaviť. Šnúra hovorí skôr o štylizovanom sado-masochizme (tá „slovenská salámka“ pôsobí tak trochu ako stehienko plnoštíhlej dámičky v dierovaných pančucháčoch), ktorý si my Slováci, pestujeme. Černý vystihol, že náš „maďarský“ problém je len taká ozdobná trikolórka obtočená okolo lahodnej šunky. Naši prskajúci najnárodnejší kamaráti s čadčianko-žilinskou nasrdenosťou dávajú najavo, ako im potupil ich národovectvo. Hoci Černý pomenoval len to, s čím oni ťahajú do boja: smiešna šnúrka s maďarskou trikolórou pôsobí na nich ako červené súkno v rukách toreadora. Ich agresivita voči úpravám v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským je výrazom presne takejto maďarofóbie, akú môže civilizovaný svet len ironizovať. Národná hrdosť sa buduje nie nenávisťou a prskaním, sado-masochistickým sebaľutovaním a sebabičovaním. To, čo potrebujeme je nadhľad, smiech, esprit a pravda. Napríklad by sme mali byť hrdý na to, že čabajská klobása je výrobok slovenských mäsiarov z Békešskej Čaby.
Pán prezident Sólyom!
Uplynulo dvaapol roka, odkedy som Vám adresoval otvorený list, v ktorom som kritizoval Váš zaujatý postoj voči Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ako aj Váš podiel na aktivitách vedúcich v minulosti (l989) k zastaveniu plnenia záväzkov MR vyplývajúcich z medzištátnej zmluvy, uzavretej medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v roku 1977. Tieto aktivity významným spôsobom poškodili nielen ekonomiku Slovenska (čo zrejme bolo Vaším cieľom), ale ešte viac ekonomiku Maďarskej republiky. Poškodené však boli aj záujmy všetkých štátov Európy, najmä podunajských štátov, ktoré majú eminentný záujem na zlepšení plavebných podmienok na Dunaji. Po plavebnom spojení Dunaja s Rýnom, sa totiž Dunaj stal súčasťou transeurópskej vodnej magistrály, ktorá by mohla významne prispieť k ekologizácii diaľkovej dopravy tovarov medzi západom a východom Európy -keby to Maďarská republika svojimi nezodpovednými rozhodnutiami nesabotovala!
Napriek závažnosti obsahu môjho listu z februára 2006 a nespornej ekonomickej závažnosti predmetu mojej kritiky, ste na mnou uvedené argumenty vôbec nereagovali - čo zrejme znamená, že nemáte možnosť ich vyvrátiť ! Po uverejnení môjho otvoreného listu, adresovaného Vám, som sa obrátil aj na Generálnu prokuratúru Maďarskej republiky GPMR), so žalobou na Vás a Vašich politických „spoločníkov” - za škody, ktoré ste svojimi rozhodnutiami spôsobili maďarskému hospodárstvu- lebo škody spôsobené slovenskému hospodárstvu, boli predmetom Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Napriek tomu, že ide o nemalé čiastky, dosahujúce miliardy EUR, GP MR reagovala „pštrosím spôsobom” - strčila hlavu do piesku, aby obrovské škody a ich pôvodcov nevidela a odpovedala mi trojriadkovým listom, v ktorom oznámila, že v súvislosti na moje podanie, nevidí dôvod na právne opatrenia týkajúce sa rozvoja hydroenergetických zdrojov v MR. Porušenie medzinárodného práva a poškodzovanie maďarskej ekonomiky zrejme nie sú trestnoprávnou záležitosťou, ktorou by sa mala (alebo skôr chcela) GP MR zaoberať - najmä, ak sa skutky stali v záujme „maďarstva”, čo zrejme podnietilo aj Vaše aktivity, ako popredného člena skupiny Dunakör a Vašich rovnako motivovaných spoločníkov.
Od uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky uplynulo vyše 15 rokov. Mali ste možnosť (väčšiu, ako iní občania MR) oboznámiť sa so skutočnosťou, že VDG nijako nepoškodilo okolitú prírodu - naopak - zabezpečilo ramenám Dunaja dostatok vody a pričinilo sa o oživenie aj turisticky intenzívne využívanej oblasti Szigetközu, čo by bez vodného diela nebolo možné. Napriek tomu, pán prezident Sólyom, ste svoj postoj ku dokončeniu Sústavy VD G-N nezmenili ! Ale, keď to záujmy „maďarstva” vyžadovali, tvrdo ste na ostatnom summite V4 napadli výroky pána Slotu, ako poškodzujúce priateľské vzťahy MR a SR!
Nie som zástanca primitívnych výrokov o „strapatých paniach” a „šašov na koni”, ale rozhodne nemožno kvalitatívne porovnávať účinok slovných výrokov jedného slovenského politika s bezprecedentnou hospodárskou agresiou celej Maďarskej republiky voči Slovensku, už pomaly 20-ročným neplnením dôležitej medzištátnej zmluvy, ktorá ratifikáciou parlamentmi a prezidentmi zmluvných strán nadobudla účinnosť medzinárodného zákona!
Maďarská strana síce tvrdí, že MSD svojím rozsudkom zbavil Maďarsko povinnosti vybudovať dolný stupeň Nagymaros, ale doteraz nevysvetlila, o ktorý bod článku 155 výrokovej (teda záväznej) časti Rozsudku MSD, svoje tvrdenie opiera, keď Súd jednoznačne rozhodol, že:
* zastavenie výstavby Nagymarosu a následné neplnenie Zmluvy'77 bolo protiprávne,
* Zmluva'77 zostala v platnosti, lebo jej jednostranné ukončenie nenadobudlo právnu účinnosť,
* Strany musia... prijať všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy '77, v súlade s takými modalitami, na akých sa dohodnú.
Okrem toho, v čl. 141 nezáväzného zdôvodnenia Rozsudku, Súd jednoznačne deklaruje: „Nie je úlohou Súdu určiť, aký má byť konečný výsledok rokovaní, ktoré povedú strany. Strany samotné musia, na základe dohody nájsť riešenie, ktoré zoberie do úvahy ciele Zmluvy'77, ktoré musia byť dosiahnuté spoločne a integrovane...” Pritom je úplne jasné, že ciele Zmluvy'77 (ktoré sa vzťahujú na celý riešený úsek Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou) nemožno splniť bez vybudovania dolného stupňa! Toto musí byť Vám, pán prezident Sólyom - ako právnikovi - úplne jasné, ale napriek tomu ste si - na nedávnom summite Višegrádskej štvorky - dovolili kritizovať ďaleko menej významné (len slovné) narušovanie priateľských vzťahov MR a SR práve zo strany Slovenska, pričom ste (veľkoryso) prehliadli vážne a dlhotrvajúce nepriateľské činy Maďarska voči Slovensku!
Vo svete je veľa prípadov, kedy susedné štáty spoločne využívajú vodné a hydro-energetické zdroje - a to aj v prípade, že vzťahy medzi nimi nie sú ideálne. V žiadnom prípade sa však nevyskytlo prerušenie plnenia zmluvy a snaha ojej zrušenie, keď už zmluvný partner skoro splnil svoje záväzky. V tomto má, žiaľ, Maďarsko neslávne svetové prvenstvo!
Vašou neoprávnenou kritikou, ktorou ste vinu za narušovanie dobrých medzištátnych vzťahov na medzinárodnom fóre prisúdili Slovenskej republike - ste, pán prezident Sólyom, poškodili imidž Slovenskej republiky nielen v očiach prezidentov CR - Václava Klausa a PR - Lecha Kaczynského a, samozrejme, aj v očiach verejnosti štátov V4, ktorá bola o podrobnostiach stretnutia médiami informovaná. Dostali ste do trápneho položenia aj prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý zrejme nechcel byť voči Vám nezdvorilý. Bolo by správne, aby ste kolegom prezidentom V4 a aj médiám, ktoré o stretnutí Višegrádskej štvorky referovali, podali príslušné vysvetlenie - nielen o dôvode skoro 20-ročného poškodzovania vzťahov medzi SR a MR, zo strany Maďarska, ale aj o dôvode falošného výkladu Rozsudku MSD v Haagu, čím sa MR dopúšťa - falšovaním výkladu súdnych dokumentov - znevažovania najvyššej súdnej autority OSN a nerešpektovania záujmov Európskej únie, ktorej sme - SR aj MR členmi od roku 2004!,
EÚ svojím členským štátom odporučila využívať obnoviteľné, domáce zdroje elektrickej energie a zvýšiť ich podiel na 20 %, zatiaľ čo MR odmieta dokončiť výstavbu aj toho vodného diela na Dunaji, na výstavbu ktorého sa už zmluvne zaviazala! EÚ má eminentný záujem aj na ekologizovaní transeurópskej dopravy tovarov (ktorej intenzita sa po rozšírení EÚ výrazne zvýšila, pričom ďalšie zvýšenie možno očakávať aj v blízkej budúcnosti) - čo vyžaduje najmä odľahčenie cestnej dopravy a zvýšenie podielu ekologicky (aj ekonomicky) omnoho výhodnejšej vodnej dopravy. Toto je však možné len pri zlepšení parametrov plavebnej dráhy aj nad Budapešťou - najmä plavebnej hĺbky na 35 dm. Namiesto pozitívneho konania v súlade s odporúčaniami EÚ, Maďarsko navrhuje v Dunajskej komisii - v rozpore so zdravým rozumom a záujmami EÚ - znížiť kategóriu plavebnej cesty na Dunaji nad Budapešťou, v ktorej by - bez vzdutia hladiny - nebola celoročne zaručená ani hĺbka 25 dm.
Očakávajúc deklarovanie Vášho stanoviska k plneniu medzinárodných záväzkov MR, do ktorých patrí aj stále platná Zmluva z roku 1977,
ostávam s prejavom dokonalej úcty
Bratislava 22. 9. 2008
Ing. Miroslav Líška, CSc.,
občan Európskej únie